Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#13950 min

Výroba práčiek, značky a vedenie ľudí – Michal Major | LinkedIn Kolotočári #139

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Michal Major je už jedenásť rokov riaditeľom závodu Beko (bývalý Whirlpool) v Poprade – a za ten čas prežil osem šéfov. Závod vyrába 1–2 milióny práčiek ročne a 95 % z nich ide mimo Slovenska. V epizóde vysvetľuje, čo robí plant manager, prečo je „rovnaká práčka pod inou značkou“ mýtus aj pravda zároveň (kvalitatívne štandardy sú rovnaké, líši sa branding, elektronika a výbava) a prečo väčšina ľudí aj tak používa tri programy. Rozpráva, ako fabrika v čase nedostatku ľudí začala zamestnávať Rómov – bez špeciálnych programov, s rovnakými pravidlami pre všetkých a s dôrazom na rešpekt –, prečo sú práčky sezónny tovar, ako funguje výroba na objednávku a Black Friday a ako sa práčky testujú. Nechýba príbeh práčky v pôrodnici, ktorá prala nonstop, a fun facty o dierkach v bubne či názvoch áut.

Hlavné myšlienky

  • Plant manager zodpovedá za všetko od bezpečnosti cez kvalitu a výrobu až po kosenie trávy; výrobu riadi šéf výroby, riaditeľ dáva víziu a smer.
  • Bežná výmena riaditeľa závodu je 3–5 rokov; po desiatich rokoch sa už nemáte na koho vyhovoriť.
  • Značky (Whirlpool, Bauknecht, Indesit, Hotpoint, Privileg…) sa líšia brandingom, elektronikou a výbavou, nie kvalitatívnymi štandardmi – pri OEM výrobe bol rozdiel len v nálepke a 250 eurách.
  • Pre bežnú štvorčlennú rodinu stačí sedemkilová práčka; Američania majú vertikálnu os bubna a vo Francúzsku sa kvôli zákazu sušenia na balkónoch predávajú hlavne úzke vrchom plnené práčky.
  • Pri nedostatku pracovníkov závod oslovil Rómov: tréningové centrum, filtrácia pri nábore, rovnaké pravidlá pre všetkých – asi 35 % zostalo a socializácia funguje.
  • Pri komunikácii treba klásť otvorené otázky a vizualizovať; proces má byť navrhnutý tak, aby nedovolil chyby, lebo chyby robia všetci.
  • Práčky sú sezónne (jún až november); sezónni pracovníci, ktorí sa vrátia do šiestich mesiacov, si ponechajú tarifu aj benefity.
  • Popradský závod vyrába väčšinou na priamu objednávku obchodných partnerov, čo šetrí skladové plochy aj hotovosť; minimálny batch je 24 kusov.
  • Montáž práčky trvá 17–28 minút, každá práčka prejde vodným testom a ročne sa špeciálne testuje približne 60-tisíc kusov.
  • Životnosť práčky je navrhnutá na desať rokov pri 250 cykloch ročne.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (32)

Citáty

Najväčší problém je, že keď tomu toľké roky šéfuješ, nemáš sa na koho vyhovoriť.
— Michal Major
Bolo to presne to isté. Rozdiel bol v tej nálepke navrchu.
— Michal Major
Fuj, iné metre nemáme radi. Každému rovnako.
— Michal Major
Nepotrebujete mať raketového vedca, aby zašruboval šestnásť šrúb.
— Michal Major

Popis epizódy

Michal Major je „plenťák" – riaditeľ závodu Beko (bývalý Whirlpool) v Poprade, kde ročne vyrobia 1–2 milióny práčiek a 95 % ide mimo Slovenska. Bavíme sa o tom, čo vlastne robí plant manager, prečo je „rovnaká práčka pod inou značkou" mýtus (kvalita je rovnaká, líši sa branding a výbava), ako sa cez marže a Black Friday tvoria ceny a prečo sa práčky vyrábajú na objednávku, aby v sklade nestál cash. A hlavne o leadershipe: ako v Poprade postavili stabilnú rómsku pracovnú silu – nie cez špeciálne fondy, ale cez rešpekt a rovnaké pravidlá pre všetkých. Od OEM produktu, ktorý bol identický s konkurenčným, líšil sa o 250 eur a v D-testoch prehral, cez americkú práčku na 17 riflí naraz, až po novorodenecké oddelenie, ktoré pralo 24/7 a zničilo dve práčky.

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 41 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Ukropec: Koľko si šéf? Koľko rokov?

Michal Major: Jedenásť. Ja som si to počítal, ja som si za, za tie roky už som mal osem šéfov. Bolo to presne to isté. Rozdiel bol v tej nálepke navrchu. Rozdiel ceny bol dvestopäťdesiat euro. Najviac ma potešilo takéto popísanie, že ten craftsmanship je výrazne odlišný.

Mišo Gula: To by som absolútne neveril-

Michal Major: Ale to-

Mišo Gula: že práčky môžu byť sezónna vec.

Michal Major: Je, je. Chladičky sú sezónna vec, mikrovlnky sú sezónna vec, práčky takisto. Takže oni si to chcú opráť sami. Že dobre, tak sme im dali práčku, sušičku. Za tri mesiace telefonát: „Chlapi, išli sa brať, že všetko je úplne rozbité.“ Tak im dáme druhú. Dali sme druhú. Za štyri mesiace telefonát zas. Oni išli normálne dvadsaťštyri hodín denne, tam mali hodinové cykly a vkuse to šlo.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešáčik. Spomínal som už asi možno vo viacerých častiach, furt mi vytýkaš, že sa občas opakujem. Sorry, no málo príbehov mám v živote, že sme chodili do Embraca do Spišskej a vždycky sme išli okolo Whirlpoolu v Poprade a som hovoril, že tam raz budeme mať nejaký projekt. A kedysi Tatramat, potom Whirlpool. Už to neni Whirlpool, už dneska je to Beko. No ale našim dôležitým zákazníkom. No a zákazníkom, čo je vlastne zákazníkom. Hosťom zvykneme hovoriť, že kolotoče nie sú zadarmo, že majú nosiť dary. No ale žiadne veľké krabice zatiaľ dneska nevidíme, no tak uvidíme, či táto časť, é-

Mišo Gula: A pri- pri tom škoda, lebo manželka mi stále hovorí, že ešte jedna práčka a sušička by sa vošli ku nám a uživili.

Mišo Ukropec: Tak, no.

Mišo Gula: A ty teraz s malým baby?

Mišo Ukropec: ja mám, nepoviem značku. Ale nechcel som otravovať ženu, keď beriem zľavu. no a pritom je zaujímavé, že, že v angličtine slovíčko plant znamená dve veci. Je to aj rastlinka, ale je to aj fabrika. No a dnes tu máme jedného takého riaditeľa závodu prezývaného Planták, lebo teda v angličtine je to, že plant manager, tak sa volá Planták po slovensky závodu v Poprade Beko ex Whirlpool. Michal Major, vitaj!

Michal Major: No čaute.

Mišo Gula: Ahoj.

Mišo Ukropec: Čau, čau. práčka nejaká?

Michal Major: Ale kto by sa s tým ťahal? Ťažké to je.

Mišo Gula: A fair point. Už zobrali sme to rýdzo.

Mišo Ukropec: Je to, je to, je to, je to ťažké.

Michal Major: Ale ja im vždy hovorím, že minimálne dve, tri práčky do rodiny, tak keď máš miesto, len do toho.

Mišo Ukropec: Treba väčšiu objednávku. No dobre. Koľko práčok dneska vyrobíte ročne, prosím ťa?

Michal Major: Fú, teraz sme tak na jedna, dva milióna.

Mišo Ukropec: Jedna, dva milióna. V najsilnejšom roku? Čo tak vnímaš, čo si pamätáš nejaké číslo?

Michal Major: Fú, 2015 dva a pol milióna.

Mišo Ukropec: čím ten prepad?

Michal Major: zmenšili sa trhy, dochádzalo ku zmenám konkurencie, tlačí sa Čína a tak ďalej. Čiže zo všetkého niečo. zvýšili sa kapacity, čiže aj trochu sme to upravovali tak, aby dobre bolo. No a tak sme to zoptimalizovali tak, aby sme vyrábali to, čo teraz.

Mišo Gula: Koľko z toho čísla ostáva na Slovensku a koľko ide preč?

Michal Major: Nejakých deväťdesiat päť percent ide mimo Slovenska.

Mišo Ukropec: Tak asi milión práčok nespotrebujeme ročne.

Mišo Gula: Dobre, keď, keď sme teda akože intuitívne prišli k tomu, že zrejme to nie je o rastlinkách-

Mišo Ukropec: Nie to nie je.

Mišo Gula: ten plant manager.

Mišo Ukropec: Nie.

Mišo Gula: s-skús nám tak, že polopatisticky pre ľudí, ktorí sú z marketingu, z, ja neviem akých službových biznisov a tak ďalej. Čiže pre človeka, ktorý nie je z industry, skús nám vysvetliť, čo to je plant manager, čo, čo, čo máš na starosti?

Michal Major: Mňa sa svokra takto rozpýtala, že Miško a ty čo robíš?

Mišo Ukropec: Chodí po meetingoch.

Michal Major: Tak som povedal, že tak celý deň rozprávam o niečom. Takže je to o tom, že človek rozpráva celý čas o dačom, zhruba každú pol hodinu o nejakej inej téme a dávaš blbé otázky ľuďom, ktorí na ne nechcú odpovedať, a musíš ich presvedčiť, aby odpovedali ešte správne. Takže to robí Planták poväčšine.

Mišo Ukropec: A správna otázka je to, čo chce Planták počuť alebo pravda?

Michal Major: Nie, ale raz mi povedal jeden môj bývalý šéf, že: „Mišo, vždy sa pýtaj na otázku, na ktorú dopredu vieš odpoveď, aby si potom s tým človekom mohol dačo spraviť takým tým dobrým spôsobom a niekde ho nasmerovať.“ Ale tak jasné, že nemám odpovede na všetko. Takže čo robí Planták? No je zodpovedný za všetko, to je prvá vec. Ešte aj za to, za čo zodpovedný nie je. To si myslí môj šéf. No a moji ľudia si myslia, že teda by som mal vedieť aj to, čo oni si len myslia. A v podstate treba zísť od bezpečnosti cez kvalitu, výrobu a všetky ostatné veci, odpadky, ja neviem kosenie trávy a všetko dohromady v konečnom dôsledku nakoniec skončí u mňa.

Mišo Gula: Čiže si ty ten, najvyšší, ktorý je zodpovedný, aby samotný proces vo výrobe fungoval? M-môžeme to takto povedať?

Michal Major: Ani nie, na to je šéf výroby. Potom je tam ešte šéf engineeringu a ja som ten, ktorý to celé ako keby zastrešuje a dáva tú víziu a ten smer, kam to pôjde.

Mišo Ukropec: Jak je to, že koľko si šéf dneska? Koľko rokov?

Michal Major: Jedenásť.

Mišo Ukropec: Jedenásť. aká je štandardná doba obmeny Plantáka?

Michal Major: Tri až päť rokov.

Mišo Ukropec: Jak to, že si tam jedenásť rokov, prosím ťa?

Michal Major: Držím sa, zuby nechty. Nie, však kuknite, aké mám-

Mišo Ukropec: Teplé zrieťečko.

Michal Major: zdriemnuté.

Mišo Gula: Si, si na začiatku spomenul, že už dvakrát sa zmenilo meno. Vieš, tak to je furt odznova ideš.

Mišo Ukropec: No, ono to niečo indikuje, lebo spravidla keď sa vymení nejaký centrálny manažment, tak ten tam robí veľké upratovanie.

Michal Major: Ja som si to počítal, ja som si za, za tie roky už som mal osem šéfov, takže ako celkom som ich prežil.

Mišo Ukropec: No práve. K leadershipovým otázkam sa ako dostaneme, ale ešte predtým, aké, ak, ak vieš povedať, vieš povedať, že aké značky práčok vyrábate?

Michal Major: Viem, ale ešte sa vrátim k tomu, že toľké roky, keď tomu šéfuješ, tak najväčší problém je, v tom sa nemáš na koho vyhovoriť.

Mišo Ukropec: No čo si si navaril, kámo.

Michal Major: Takže presne tak. To ako keď si tam dva roky, to sa dá, ale po desiatich, jedenástich už nie. Čo vyrábame? Whirlpool, Bauknecht, Indesit, Hotpoint, Privileg Máme 14 brandov takých hlavných.

Mišo Ukropec: Takže aj Whirlpool ešte stále robíte.

Michal Major: Samozrejme, samozrejme. Whirlpool v podstate, presunul alebo sedemdesiat päť percent všetkého, čo mal v Európe, predal Beko. Dvadsaťpäť percent si nechal vrátane licencie na všetky výrobky, takže všetko. Zákazník nezistí žiadny rozdiel. To je presne tak.

Mišo Ukropec: Ale to nie je, to nemôže full predaj, že komplet, akože to len nejaká, že majoritu, že.

Michal Major: Bude, bude, ale zatiaľ je to takto.

Mišo Gula: Ale takto, aby sme rozumeli, to nie je akože Nestlé, že všetky tie brandy sú vaše. To vy vyrábate pre dané značky, hej?

Michal Major: Takto. Whirlpool mal svoje brandy. a teraz vrátane licencie na všetky brandy to predal, ale iba pre európsky priestor to predal Beko a Beko s tým operuje. Napríklad práčky, ktoré robíme v Poprade, niektoré sa pod značkou Whirlpool nemôžu predávať mimo Európy. To znamená, keby som zobral zvrchu plnenú práčku Whirlpool, tú najvyššiu radu, ktorú vyrábame, tak ju nemôžem predať inde ako v Európe. Nemôžem to poslať, ja neviem, do Pakistanu, tam sa to nedá alebo do Kazachstanu. Ale, no, keď sa zmení isté percento dizajnu, tak potom vlastne padnú také tie legislatívne a patentové obmedzenia a môže sa to vyrážať, ale už pod inou značkou. Nemôže to byť Whirlpool.

Mišo Gula: Dobre, ale ešte raz tá otázka možnože trochu inak, že. Lebo spomenul si možnože sedem, osem značiek, aké, aké všetky, práčky vyrábate. To tie značky to nie sú vaše značky, to sú vaši klienti, pre ktorých to vyrábate, tak?

Michal Major: Nie, nie, to sú naše značky.

Mišo Gula: To sú všetko vaše značky?

Michal Major: To sú naše značky.

Mišo Gula: Okej.

Michal Major: Náš sales to predáva, naši servisáci to servisujú a tak ďalej.

Mišo Ukropec: Že je to niečo podobné ako s autami, že je Volkswagen Group a ten má Škodovku, Seat, Volkswagen a Audi. A ako sa šéruje tá výroba, že v bratislavskom závode sa robí aj, aj Bentayga pre,

Michal Major: Biela technika je na tom trošku inak. Á, lebo nemáš samosta-samostatnú predajňu, ja neviem, na Bauknecht, samostatnú predajňu na Whirlpool. Samostatná predajňa na Beko to nie je. v podstate vojdeš do ob-obchodného domu, do tých najväčších hráčov, ktorí sú u nás, a tam nájdeš všetky brandy vedľa seba. Čiže predajné zastúpenie zastupuje tieto značky z cel-celého portfólia a už dojednáva kontrakty, koľko, kde, čo a ktorý market, koľko čoho. Príklad u nás Bauknecht nekúpiš, lebo sa to posiela na nemecký trh, lebo je to stará nemecká značka, ktorú dakedy Whirlpool kúpil roky, roky dozadu. Ignis u nás dakedy bol, ale predával sa v Taliansku, lebo to bola stará talianska značka.

Mišo Ukropec: Sú aj kvalitatívne rozdielne tie, tie značky? Alebo

Mišo Gula: že, že je to ako u áut, že máš proste vieš značku totálne luxusnú a potom máš nejakú strednú triedu a nižšiu

Mišo Ukropec: triedu alebo?

Michal Major: No jasné, je to diferenciované. To znamená, sú niektoré značky, ktoré sú ako keby ten low cost, tie najnižšie brandy, potom máš stred a potom je ten top a ide to od trhu, od trhu. Takže áno, je to tak. Ale v kvalite nie. Je to skôr v tom brandingu, ako to dávaš. Všetky tie výrobky musia splniť všetky kvalitatívne požiadavky.

Mišo Ukropec: No lebo ono sa stále hovorí, že však vlastne keď si kúpim, ja neviem Golfa a Octaviu príklad. Teraz neviem, či ešte stále majú jeden, jednu nejakú bázu alebo nie, lebo už ako nesledujem to, ale že to je vlastne, že to je to isté auto. Ako že to neni kámo to isté auto, lebo to, že vychádza z jednej výrobnej linky povedzme kedysi dávno, alebo ako dneska, že vychádza, schádza z jednej linky aj Audina, aj Q8, aj Cayenne pod Porsche, aj Bentley Bentayga, že schádza z jednej výroby, to neznamená, že tie autá sú, že úplne rovnaké. Oni majú akože časť vecí ako spoločných samozrejme, ale neni to to isté auto. Hej? Ako tá konfigurácia je iná, výbava je iná, akože veci sú, veci sú iné.

Mišo Gula: To áno, akože svojimi jazdnými vlastnosťami môžu byť iné, ale v zmysle nejakej teoreticky poruchovosti, spoľahlivosti materiálov a tak ďalej by mali byť podobné, keď vychádzajú z rovnakých postupov, z rovnakej výroby.

Mišo Ukropec: Možno že ani nemusia, lebo teraz nepamätám akože autách, lebo, lebo ty keď, keď, keď montuješ v tomto prípade auto, tak ty nemáš na jeden komponent vždycky toho istého dodávateľa. Ty máš pre, pre jednu značku ti ja neviem to turbo dodáva niekto a pre inú značku ti turbo dodáva iný, aj keď to dobre, toto nie, toto nie je dobrý príklad, ale môžeš mať iné tlmiče, môžeš mať iné riadiace jednotky, môžeš mať iný software.

Michal Major: Tak štandardnou v priemysle je, že sú double alebo triple sourcy na jednotlivé komponenty a to sa deje u nás, to sa deje všade, pretože neni dobré mať jedného dodávateľa. Vždy je dôležité mať ich viac a potom meníš ten share podľa toho, čo potrebuješ.

Mišo Gula: Dobre, inak sa opýtam, lebo existujú všelijaké také memečká, že, že ja neviem, že, že Porsche Cayenne stojí tristo päťdesiat tisíc, ale môžeš mať v princípe to isté v Tuaregu za osemdesiat deväťdesi-deväťdesiatisíc napríklad, lebo má rovnaký ja neviem podvozok, má rovnaký motor a tak ďalej. Hej, že kopec takýchto vecí. Čiže otázka teraz na telo u teba. Povedz dve značky, ktoré jedna je výrazne drahšia ako druhá, ale v princípe pri rovnakej akože kvalite. To teraz dávame pre našich poslucháčov tip.

Mišo Ukropec: A neni, neni v zozname táto otázka.

Mišo Gula: Neni v zozname schválených otázok.

Michal Major: Dakedy sme robili pre jednu nemenovanú značku ako OEM partnera a najväčšia sranda bola, že bolo to presne to isté. Rozdiel bol v tej nálepke navrchu.

Mišo Ukropec: Presne o tom hovorím.

Michal Major: A rozdiel ceny bol dvestopäťdesiat euro. A v D testoch, tie naše brandy tá nemenovaná značka porážala. Ešte najviac ma potešilo takéto popísanie, že ten craftmanship je výrazne odlišný. Takže keď som toto videl, tak som si pomyslel svoje. Ale ono sa to tak volá, že vlastne tá subjektivita nejakého brandu, keď si povieme, že je to super, tak to budeme vnímať, že je to perfektné dačo a že, je to určite lepšie ako to ostatné. Ale Ako som povedal, ale všetko to, čo vyrábame, kvalita tej, tie štandardy sú tie isté. Rozdiel je v elektronike, rozdiel je vo featroch, pretože aj v tých práčkach je to tak, že máte lepšiu výbavu, horšiu výbavu, niečo to vie naviac, ale úprimne aj tak všetci používajú tri programy.

Mišo Gula: No ináč-

Michal Major: Ale to nikomu nevravte, lebo potom si nekúpite viac featrové.

Mišo Gula: AIkové, nie? Čo.

Mišo Ukropec: To mi, to mi, to mi vraveli niekde, kde som to bol? To som bol v Miele vo fabrike, že, sa strašne na tom bavia, ako si ľudia kúpia ja neviem deväťkilovú práčku a potom sa sťažujú, že tá práčka proste, že, že, že búcha to prádlo v tej práčke. A oni, že no áno, búcha, lebo tá práčka je robená na to, aby zniesla deväť kilo a oni keď tam dajú jeden a pol kilovú nakládku, hej, tak potom proste tá práčka troška ako opere to, ale je dizajnovaná úplne ináč. Aj to už nepočítalo sa v jej dizajne s tým, že tam budú prať troje spoďáre a jednu košeľu.

Michal Major: Áno.

Mišo Ukropec: Akú si ľudia majú kúpiť prosím ťa práčku? A teda nemyslím značku, ale že, že, že dvaja dospelí, dve, dve deti desaťročné plus mínus, že akú si majú normálnu? Čo je správna rada v tomto zmysle?

Michal Major: Bielu.

Mišo Ukropec: Bielu.

Mišo Gula: S napojením na vodu alebo?

Michal Major: Nie, tak podľa toho, jak sa perie, ale napríklad moja manželka ako vcelku intenzívne triedi farby. Takže my nielenže máme akože biele, čierne, farebné, ale my máme ešte aj tie sortácie medzitým, tie rôzne farebné odtiene. ja mám doma sedemkilovú práčku napríklad. Mám dve deti, ktoré majú sedem a jedenásť. Čiže môj mladší syn, ten sa ako intenzívne stará o to, že by tá práčka bola plná. Áno, áno, takže sedem kilo je úplne v pohode pre normálnu rodinu, ktorá to štandardne naplní.

Mišo Ukropec: Že, že väčšiu nekupovať zbytočne, keď ako-

Michal Major: Ale hej, však preč, prečo nie? Však aj také robíme.

Mišo Gula: Ja, ja mám podobne starých chlapcov, takže viem, čo to je, vyrábať prácu práčke. A, a my myslím, že máme osem alebo deväť kilov dokonca aj tak nestačí.

Michal Major: Ale to je o tom, jak si to niekto na-naplánuje, jak to používa. Príklad, my sme dakedy mali v Amerike bol strašný hit. Sme predávali práčku, ktorá dokázala pr-oprať sedemnásť jeans, jeansov naraz. No a keď sme sa pýtali tých Američanov, že kto to kupuje, preboha, kto naraz má sedemnásť riflí doma, ktoré bude prať? Oni hovoria: „No nikto, ale môžeš.“ Lebo Amerika potrebuje veľké. Tak ale to bol strašný claim a išiel, letel predaj vďaka tomu naozaj hore.

Mišo Gula: Prečo to u nás nie je trend? Lebo vo všetkých filmoch, seriáloch, všade vidíme, že tí Američania majú, že úplne že štandard, že majú dve práčky, dve sušičky. Mám, mám taký pocit z, z toho, čo vidím vo filmoch.

Michal Major: Nie, to ono to len tak ako divne vyzerá, lebo to majú v tých pivniciach, kde tá práčka je iná, lebo na, u nás sa točí bubon. Teraz, aby som to nepoplietol. U nás sa to točííí, počkaj, smerom hore to je vertikálne?

Mišo Gula: Áno.

Michal Major: No. Čiže ono os bubna v Amerike je vertikálna a otáča sa to. U nás je to horizontálne a tak sa to točí. Čiže tam je to trošku rozdiel. Aj tie práčky sú inak stavané.

Mišo Ukropec: Oni majú akože, akože iný dizajn tej práčky.

Michal Major: Iný dizajn, iný dizajn.

Mišo Gula: Oni majú zhora nakladané väčšinou.

Michal Major: Oni majú zhora, ale u nás keď je zhora, tak sa ten bubon točí takto a u nich sa točí tak.

Mišo Gula: Aha, to som si všímal, lebo, lebo napriek tomu, že sa točí takto, tak on vlastne sa otvára ako keby ten samotný bubon, hej.

Michal Major: Áno, áno.

Mišo Gula: Ale oni to majú vlastne tú rotáciu, že sa to takto točí.

Mišo Ukropec: A vieme nejakú historickú genézu, že, že prečo in-oni ináč to majú ako my? Tušíme?

Michal Major: Keďže prvý, kto vymyslel práčku bol Whirlpool a krútňava, lebo sa to točilo a bolo to manuálne poháňané. Tak, asi preto, lebo bolo to jednoduchšie to postaviť a točiť ako, z technického hľadiska je to jednoduchšie urobené, tá práčka je jednoduchšia.

Mišo Ukropec: A u nás v Európe potom prečo sú teda, je to opačne?

Michal Major: Lebo my si radi zjednodušujeme život.

Mišo Ukropec: Ježiš Mária.

Michal Major: Nie ako je, je to účinnejšie trochu, ale napríklad aj keď zablúdiš do Ázie a pozrieš sa na tie úplne najlacnejšie zvrchu plnené práčky alebo to najlacnejšie, čo na trhu je, tak je to zvrchu plnené. Je to podobné ako tie staré Roma, ktoré dakedy boli a tam sa to tiež točilo tým spôsobom.

Mišo Gula: Ale p-podľa mňa, tá, ten dôvod bude dizajnový, lebo, lebo však si spomenul, v Amerike všetko chcú mať veľké, tak majú veľké domy, veľké priestory, má to kde dať, ale u nás to potrebuješ dávať do bytov, do všelijakých týchto a všade je to niekde vstavané, niekde len, len tak, že chceš využiť ten priestor čo najlepšie a práčka plnená zhora je proste neefektívna. Hej?

Michal Major: Ale je efektívna.

Mišo Gula: Priestorovo.

Michal Major: Nie, práveže sa kupuje tam, kde sú malé priestory, lebo je užšia a lepšie ti vlezie do malých kúpeľní. Príklad Francúzsko je najväčší trh. Vo Francúzsku platí to, že ja neviem, od ktorého roku nemôžu vešať prádlo na, na balkónoch. Nemôžu to sušiť.

Mišo Ukropec: Nemôžu?

Michal Major: A.

Mišo Ukropec: Vau.

Michal Major: A preto a majú malé byty, tak, zvrchu plnené práčky tam idú jak teplé rožky. Tak isto východná Európa.

Mišo Gula: Však to by aký bol pre vás biznis, keby niečo také sa tu schválilo?

Michal Major: Ježiš Mária. Poznáte dakhto, kto by?

Mišo Gula: Máme akurát politickú etapu takú, že každá kravina sa dá schváliť. Takže máme by ste začať na tom akože pracovať.

Mišo Ukropec: To je, to je zaujímavé. Takto a keďže v Austrálii sa voda točí na opačnú stranu ako, ako u nás, tam sa-

Mišo Gula: Tak sa otočíš, že dvierka sú ku stene, vieš.

Michal Major: Nechceš piškóna na vývoje.

Mišo Ukropec: Je rozdiel medzi kontinentami v tom, ako sa, na ktorú stranu sa, sa točí motor?

Michal Major: Nie.

Mišo Ukropec: Dobre, no lebo mám za to, že v Austrálii je, je, je opačne.

Michal Major: Tam sa len jazdí inak. Aj tá voda sa síce krúti, ale-

Mišo Ukropec: Sa krúti na opačnú stranu.

Michal Major: Krúti sa naopak, naopak, ale však tam Máš motor, nie? Tak motor jak v režine.

Mišo Ukropec: Ja sa len pýtam, že vieš, že mi to tak ako napadlo, že či tam je ako nejaká, nejaká spojitosť.

Michal Major: Pokus o fundovanú otázku.

Mišo Ukropec: No tak to, tak pozri, Barta Simpson za to, za to nakopali tú veľkú čižmu, to sa tak tak už keď trpel, tak aby sme vedeli prečo. No dobre, tak to boli vypráčky, ale teraz akože leadership trošku, lebo už keď ťa za jedenásť rokov nevykopli, a teda že obmien v manažmente vieme, že ste mali, že ste mali kopec, tak nie-nie-niečo, niečo v tebe je. A rozmýšľam nad tým, že jak tú otázku správne postaviť, aby to nevyznelo úplne ako divne.

Mišo Gula: Nie, však tak sa ho to opýtaj. Prečo ťa ešte nevydrbali, keď, keď štandard je, že vyhadzujú tých ľudí?

Mišo Ukropec: No ja takto smerujem k, k rómskej menšine, ktorá je silne zaangažovaná vo vašej výrobe. To ináč vlastne tiež asi možno očakávajú ľudia, že to vyrábajú vysoko kvalifikovaní ľudia, ale, ale častokrát akože nie sú. Hej? Že, že je to, že vážna leadershipová téma, lebo bratislavská kaviareň tá rieši hojdacie siete. Vieš, že takéto ako témy, ale vy riešite základné hygienické návyky s ľuďmi. Chá- je to tak stále?

Michal Major: Už nie.

Mišo Ukropec: Ľudia prišli.

Michal Major: Už nie. keď sme začínali s tým, že sme naozaj zapli, alebo takto, keď sme potrebovali extrémne veľa ľudí, tak sme rozmýšľali, skadiaľ ich zoberieme, lebo všetci rozprávali o tom, že treba brať ľudí ja neviem z Filipín, zo Srbska a z tretích krajín. A-

Mišo Ukropec: Prepočítaj aký rok.

Michal Major: To bol rok ja neviem dvetisícpätnásť, šestnásť sme potrebovali ľudí. No a teraz sme začali rozmýšľať, čo vlastne potrebujeme spraviť. Nebudeme ťahať tretie krajiny, priemyslu je habadej, voľných bolo ja neviem vtedy stotridsaťtisíc voľných pracovných miest, čiže ľudia neboli. Tak sme si, sme porozmýšľali, že dobre, čo spravíme. No a zistili sme, že však kto pracuje, kto je na pracovnom trhu, tak to boli, boli Rómovia. No aj tak robili, len väčšina z nich robila načierno na stavbách, kopali a tak ďalej. No tak skúsime ich nejak osloviť. Tak sme ich oslovili, začali prichádzať do práce, prebehlo sito. Museli sme postaviť tréningové centrum, museli sme urobiť ako keby tie prijímacie, a jak to povedať, procesy tak, aby sme urobili filtráciu tých ľudí a zistili sme, že zhruba tých tridsaťpäť percent ostáva a dokáže ísť s tým v tom pracovnom režime a funguje to. Začala socializácia a vtedy sme riešili to, že základné hygienické návyky. Keď bola zima, tak stáli pred záchodmi ako dlhé rady ľudí, lebo však tam to bolo lepšie. Museli sme ich naučiť veľa normálnych vecí, ale teraz to funguje tak, že všetci sedia spolu v jedálni pri stole, jazdia spolu autami a funguje to. Čiže ono to prišlo a videli sme tú socializáciu. Najprv začali lepšie veci na oblečenie, potom mobily, potom autá. A teraz tí ľudia, ktorí tam reálne dlhodobo pracujú, tak majú normálne bývanie, fungujú. Čiže o-ono, ono to prišlo, dá sa to urobiť. Mali sme tú výhodu, že už sme nepotrebovali riešiť nejakú reklamu alebo niečo. Ono to už išlo tým ústnym podaním, lebo keď vidím, že sused chodí do roboty a on tie peniaze má a není to až také zlé, tak chcem aj ja. A tak prichádzali. No ale zase to je taká vážna téma, ale potom z toho je také zábavnejšie, keď máte prvé sväté prijímanie a dvadsaťsedem ľudí s rovnakým priezviskom vám nepríde do roboty. Ale už sme, sme to naučili tak, že vždycky to oznámia dopredu, že dobre, majster, tak neprídeme. Dobre, keď neprídete, vieme sa zariadiť. Čiže neni to o tom, že len sa tam zjavia.

Mišo Gula: Ja som sa chcel opýtať, že či objektívne, sú na nich iné metre proste ako-

Michal Major: Nie, žiadny iný meter. Fuj, iné metre nemáme radi. Každému rovnako.

Mišo Ukropec: Všetci sú modrí, len niektorí sú tmavomodrí a niektorí svetlomodrí, nie?

Mišo Gula: Nie, akože v zmysle toho procesu, lebo si povedal, že, že keď príde niekto úplne nový, tak to nejaký čas trvá, kým ho ako kebyže naučíte, hej? Alebo aspoň v minulosti to tak bolo, že kým sa naučil

Mišo Ukropec: proste všetkým tým návykom

Mišo Gula: chodiť do tej práce, oznamovať a tak ďalej. Či, či bol tam proste nejaký, nejaký jemnejší, jemnejší spôsob komunikácie alebo proste nejak ináč, ináč

Mišo Ukropec: nastavená tá komunikácia.

Michal Major: Nie, nič. Ako za toto ma nemajú radi mnohé organizácie, ktoré sa venujú špeciálnym a vyčleňujú špeciálne veci pre špeciálnych ľudí so špeciálnou pomocou a špeciálnymi fondami, lebo na všetkých možných fórach som hovoril, že keď začnete robiť čokoľvek takéto, tak sa vám stane to, že urobíte diskrimináciu už v jednom alebo v inom zmysle. Takže všetkým rovnako a stále rovnako. A musíte to udržať.

Mišo Gula: Či si taký rasista, že oni musia mať rovnaké pravidlá jak ostatní?

Michal Major: No presne tak, presne tak.

Mišo Ukropec: Nebude mať bohatý biely muž navrch?

Michal Major: V našom regióne nemáme bohatých bielych mužov.

Mišo Ukropec: To je vidno, keď sa ide okolo.

Michal Major: Nie, ako to sme urobili tak, že lebo sme rozmýšľali, ako, ako, ako to má fungovať, lebo bol problém v kladení otázok. Tak jak keď idete do Ázie alebo do Mexika a dáte uzatvorenú otázku, tak vám vždy odpovedia áno. On urobí nie, ale odpovie áno, lebo mu tá jeho výchova a tá kultúra nedá. A to isté majú Rómovia. Keď im dáte uzavretú otázku a ako biely šéf, tak vždy, vždy povie áno. On síce nerozumie, čo ste sa ho spýtali, ale odpovie áno. Tak sme zistili, že musíme sa pýtať inak. bol to tlak na vizualizáciu, bol to tlak na také tie manažérske schopnosti toho stredného manažmentu a tých majstrov, ale ono to začalo fungovať. A tí ľudia na to naskočili a pokračujú. Samozrejme, musíte mať proces, ktorý nedovolí robiť chyby, lebo chyby robia všetci a je úplne jedno, či je oranžový, žltý alebo fialový. To je úplne jedno. Všetci robia chyby. Kto nič nerobí, nič nepokazí. To je základné pravidlo. A keď to nefunguje, tak musíte zistiť prečo. Buď je blbý dizajn, alebo, alebo tá metóda, ktorou to má robiť, to neni dobré alebo ho to niekto zle naučil. A keď na to prídete, to postupne od-odfiltrovávate, tak zisťujete, že ten proces je stabilnejší a nepotrebujete mať raketového vedca, aby zašruboval šestnásť šrúb. Stačí vám robot.

Mišo Gula: A to ro- to rozhodnutie, že sa začnete, nechcem to nazvať, že venovať, rómskej komunite, ale proste že prelomíte nejako tú, tú takú mentálnu bariéru a že aktívne začnete naberať, Rómov. A bolo za tým vyslovene to, že neboli pracovníci na trhu? Alebo malo to aj nejaké, akože finančnú motiváciu, že ja neviem, že brali menej peňazí alebo kde, kde bolo to rozhodnutie?

Michal Major: O peniazoch to nie je. My máme jasne máme dohodu s odbormi, máme kolektívnu zmluvu, máme presne stanovené pravidlá, za čo sa nastupuje u nás. Takže tam zase je úplne jedno, kto nastupuje.

Mišo Gula: Čiže to nebola voľ- voľba o tom, že by to bol lacnejší pracovník.

Michal Major: Nie, nie, to bol pragmatizmus. Potrebujem ľudí do výroby, no tak som išiel tam, kde bol ten voľný zdroj, tak sme tých ľudí dostali ku nám. A ono to, ono to začalo fungovať, lebo všetci tvrdili, že sa to nedá. No dá sa, len ide o to ne- nezobrať to z toho zlého konca. Lebo keď to začnete robiť cez podporné fondy, špeciálne mechanizmy, špeciálni asistenti, ono to nefunguje, lebo to tak nejde. Vy tým ľuďom musíte všetkým musíte jasne vymedziť pravidlá. My máme základnú, ja to vždycky tvrdím, čo je základ, je rešpekt ku komukoľvek a chováme sa rovnako. A boli, vymýšľali, vymýšľali jedni, vymýšľali druhí, skúšali zneužívať, skúšali protestovať. Tak to sme si rýchlo poradili s takými protestami. Ale stále zase mám kamaráta, môj spolužiak z vysokej školy, lebo ja som vyštudovaný ropný geológ. On riadi v, ťažbu v jednej bani, je ako výrobný riaditeľ a v jeho kancelárii je stôl z nehoblovaných dosák alebo dakedy bol, ktorý je tak dvakrát hrubý jak toto, čo vy tu máte. No tak som sa opýtal, keď som tam bol, že: „Počúvaj Maťo, na čo to máš?“ On hovorí: „Vieš, tak my baníci tak jemne diskutujeme občas.“ Tak, é-

Mišo Gula: Aby tomu rozumeli?

Michal Major: Áno, aby tomu každý rozumel. Tak aj my sme mali občas také diskusie, ale nemám taký hrubý stôl.

Mišo Ukropec: Koľko trvalo, kým sa tak poviem, že poviem, že adaptovali alebo doučili a začala sa vlastne zdieľať tá kultúra aj ako do, teraz neviem, či žijú teda v osadách alebo jak- jaký je tam režim.

Michal Major: Ale oni žijú kde kade, aj v osadách, aj v dedinách, aj v meste. Ale skôr je to o tom, že my máme sezónnu prácu. To znamená, že najviac práčiek sa kupuje niekedy od júna po október, november a potom to ide dole. Maj úplne hluchý. Vždycky sme si robili srandu, že to závisí od toho, že ľudia si dovezú z dovoleniek v uterákoch piesok a potom to nejak sa pokazí.

Mišo Gula: To, to je zaujímavé, to by som absolútne-

Michal Major: Ale to-

Mišo Gula: Práčky môžu byť sezónna vec.

Michal Major: Je, je. Chladničky sú sezónna vec, mikrovlnky sú sezónna vec, práčky takisto. Čiže sme, potrebujeme ľudí do tej sezóny a tá sezóna je niekde od päť do štyridsať percent podľa toho, aký je rok. Čiže tí ľudia prídu, prídu, ja neviem, na päť, šesť, sedem, desať mesiacov. Tých najlepších si necháme, potom odídu, budú sa vrátiť. Ale zase sme to vyriešili aj benefitmi pre nich. To znamená, keď sa ten človek do šiestich mesiacov vráti, tak nemá skúšobnú dobu, pokračuje v platovej tarife tam, kde skončil. Všetky benefity mu ostávajú, ako keby neodišiel. Spočítavajú sa mu tie mesiace, ktoré má odrobené, takže dostane napríklad pracovný jubileum po piatich, po desiatich, po pätnástich rokoch a tak ďalej. Čiže sme si to podchytili. Oni sa potom ku nám radi vracajú.

Mišo Gula: Čiže čo pomedzi to robia vlastne fušky nejaké aj tak?

Michal Major: Nie, máme opačnú, v tom istom priemyselnom parku, kde sme my, tak je napríklad výrobca kosačiek. A oni majú opačnú sezónu. Oni vyrábajú od septembra do mája napríklad. A my potom od júna nabierame ľudí väčšinou. Takže je opačná sezóna. Tak časť tých ľudí odíde tam alebo dôjde do iných fabrík a potom sa zase vráťte ku nám.

Mišo Gula: Ale neexistuje medzi vami nejaký dohodnutý a- akože personálny leasing, že by ste si naozaj akože aj, aj oficiálne proste prepožičiavali ľudí?

Michal Major: Volá sa to dočasné pridelenie a dakedy sme to robili, áno. Že mali sme skupinu ľudí, len tí ľudia s tým musia súhlasiť. Mali sme skupinu ľudí, ktorých sme presunuli k tomu druhému partnerovi a oni sa nám potom po troch mesiacoch zase vrátili a sme si fakturovali hodiny. Len bolo to trochu komplikované, ale dá sa to robiť. Áno a robili sme to.

Mišo Ukropec: To je zaujímavé. A čím je daná tá sezóna? Alebo j- j- jak, jak, jak sa to poskladá, že-

Michal Major: Pri kosačkách?

Mišo Ukropec: No pri kosačkách tomu rozumiem, že musia k zime vyrobiť, aby sa dali v lete predať. Ale že keď vy máte vlastne sezónu alebo ináč, že kosačky sa nevyrábajú vtedy, kedy sa predávajú, lebo že to treba vyrobiť dopredu. Hej, to, to neni akože vyrobím na objednávku, že teraz potrebujem päťsto kosačiek. A vlastne vy, keď vyra- vy keď máte teraz sezónu, tak, kedy sa potom predávajú? To sa predávajú teda v zime alebo jak to, skús to nejako-

Mišo Gula: Však na Vianoce, nie? Každý kupuje také veci.

Michal Major: Hej, hlavne manželke, to je veľmi bezpečné potom.

Mišo Ukropec: A sekeru do hlavy.

Michal Major: Nie, ono to funguje tak, že, hlavné uvádzanie na trh nových modelov je niekedy jún a september. to robia všetci, lebo sú dve hlavné výstavy v Európe pre bielu techniku. Volá sa to Eurocucina, to je v Miláne. Tá je apríl, máj a potom je september IFA v Berlíne. A to sú dve výstavy, ktoré udávajú trend. To je niečo ako ženevský autosalón napríklad pre, pre bielu techniku. A tam sú, tam sú všetci. Tam každý ukazuje nové výrobky, tam sa to promuje celé, tam sa dohadujú veľké kontrakty. A potom, čo sa týka práčiek, tie sú špecifické v tom, že keď sa práčka doma pokazí, tak prídeš do obchodu a musí byť hneď. Keď neni, je zle. Zase mám kamaráta, ktorý išiel raz takto, ho žena poslala kúpiť práčku. V obchode našiel brutálnu akciu na gumený nafukovací čln. Tak s tým prišiel domov. A jeho, jeho manželka po ňom nekričala ani nič. On to tam nafúkal v tej obývačke a hovorí: „Pozri, nádherné dačo.“ Tak sa strašne tešil a ona: „Dobre, však krásny je ten čln.“ A všetko špinavé prádlo začal hádzať do toho člna. Za tri dni si požičal prachy a išiel kúpiť práčku. Takže- To bolo veľmi rýchlo vyriešené.

Mišo Ukropec: To jak sa mu stalo, že zabudol, že išiel kúpiť práčku?

Michal Major: Nie, on nezabudol, ale videl akciu na čln.

Mišo Ukropec: Ja tak rozumiem.

Michal Major: Takže problém je v tom, že keď niekto potrebuje práčku, tak ju potrebuje hneď. A keď práčka neni na sklade, tak máte problém. Zobrate inú, hocijakú, ktorá je, lebo keď vydržíte tri, štyri, päť dní, možno týždeň niekto vydrží, ale potom už je taká kopa toho prádla, že sa prať musí. Takže už zoberiete nejakú práčku, ktorá je. Čiže my potrebujeme mať vyrobené ad jedna dopredu. Tí naši trade partneri musia byť zásobení. Máme distribučné centrá po celej Európe a odtiaľ to chodí dekáde, plus máme priame dodávky k veľkým partnerom, takže je to v celku komplikovaná sieť, jak to dostať. No ale tá sezóna je skôr o tom, že kedy sa predáva najviac spotrebičov, keď je Black Friday.

Mišo Ukropec: No to som práve myslel, že, ale že to sa proste musí vyrobiť mesiace dopredu tie veci.

Michal Major: No áno, áno.

Mišo Ukropec: Tak jak tie kosačky sa vyrábajú v zime, aby sa dali potom predávať v lete.

Michal Major: Oni sa všet-- lebo hovorí sa zhruba, že nejakých sedemdesiat až osemdesiat percent celého obratu v bielej technike alebo v elektronike ako takej je Black Friday a ten Cyber Monday. Všetko sa to vtedy predáva. Takže vy sa musíte zásobiť, aby ste mali dosť veľké skladové zásoby, aby ste to dokázali dostať preč, lebo ľudia na to nebudú čakať pol roka.

Mišo Ukropec: Okej, čiže na Black Friday a Cy-Cyber Monday pod,

Mišo Gula: pod, fiktívnou zľavou sa predáva za štandardnú maržu a počas zvyšku celého roka sa

Mišo Ukropec: predáva za normálnu mar-- za, za prémiovú maržu pre tých, ktorí musia kúpiť.

Michal Major: To je fabulácia.

Mišo Gula: To nemôžem potvrdiť ani vyvrátiť.

Michal Major: Ja nerobím sales.

Mišo Ukropec: nevrávime, že za to môžeš. To len dedukujeme z tej debaty. dobre, ja mám teraz ešte inú otázku. Ja keď som bol vo vašom závode v, v Radomsku, lebo sa teda aj tam, aj tam frčíme, tak tam mi vysvetlili, že to býval Indesit kedysi. Neviem vlastne, tá fabrika ešte asi vlastne, nie určite vlastne funguje, však-

Michal Major: Funguje, funguje.

Mišo Ukropec: Funguje. Ale oni mi hovorili vtedy, že oni mali vlastne úplne iný režim dovtedy, kým ich kúpil vtedy Whirlpool. Takže to je, že neviem koľko rokov dozadu.

Michal Major: Dvetisíc pätnásť.

Mišo Ukropec: No a že ako to bolo predtým, že predtým vyrábali veci vyslovene, že na sklad, že na tisíce. Ale keď to prebral Whirlpool, tak začali tie veci vyrábať ako na objednávku. A teraz objednávka, keď chcem, keď chcem u Krupéc Pool, práčku, koľko musím objednať minimálne kusov?

Michal Major: Za peniaze vpred?

Mišo Ukropec: No preto sa pýtam.

Michal Major: Ona stačí aj jedna.

Mišo Ukropec: Keď bude dosť drahá.

Michal Major: Presne tak.

Mišo Ukropec: Ale nie tak, ma-ma-máte nejakú minimálnu akože objednávku nejakú, či?

Michal Major: Minimálny batch, ktorý od nás ide, je dvadsaťštyri kusov, ale neznamená to, že, tých dvadsaťštyri kusov si objednáva jeden zákazník, lebo sú malé elektra, ktoré si objednávajú veci.

Mišo Ukropec: Až tak? Toto je-

Michal Major: A môže byť, ja neviem, on si objedná štyri práčky, ale ty, tá naša sales organizácia, ktorá je, tak oni vedia, že vyskladajú viacero takýchto malých objednávateľov. Urobí sa ten jeden batch, ide to do, do distribučného centra a z toho distribučného centra potom oni to posielajú. Ja neviem, pošlem mu dve práčky, štyri chladničky, tri mikr-mikrovlnky, dva sporáky.

Mišo Ukropec: Okej, no lebo to, čo ja som videl v tom Radomsku bolo, že sa vlastne povie, že prosím si tisíc práčok tohtoho, tohto typu a vlastne tie sypali, lebo nebola ešte objednávka, ale sa robili vyslovene na sklad a potom keď niekto príde, že potrebujem práčky, tak máš na výber takú, takú, takú, takú, takú čau. Hej, ale vy máte úplne taký by som povedal, že automotive ako režim, že viem si objednať akú si prosím konfiguráciu a také akože malé počty, hej, že od dva do štyri kusov, lebo to je malinké číslo.

Michal Major: Ale to majú aj oni. To, to máme všet-

Mišo Ukropec: A že to dneska už, dneska už to má, ale že predtým to tak nemali.

Michal Major: Predtým to nemali, lebo bol iný model toho supply chainu. Oni to, oni sa snažili ako keby vysaturovať fabriku, aby bola celú, celý rok rovnaká, vyrábať čo najefektívnejšie a natlačiť to na sklad. Len problém je v tom, že keď to natlačíš na sklad, to je desaťtisíce práčiek alebo spotrebičov, tak jeden ti to zožerie strašne veľa štvorcových metrov, to je veľké.

Mišo Ukropec: Áno.

Michal Major: A ad dva ti to zožerie obrovský cash, lebo to tam stojí a čaká, kým ti to niekto kúpi, kým to dokážeš predať. Whirlpool to robil inak a respektíve my ako Beko to robíme inak. S tým, že veľa vecí, napríklad môj popradský závod vyrába drvivú väčšinu objednávok na priamu objednávku od trade partnera, čiže odo mňa to ide napriamo k niekomu, kto to bere. Má to veľkú výhodu, lebo u mňa to nestojí na sklade, ale dostávam za to, rovno sa to fakturuje a dostávam peniaze. Čiže z tohto pohľadu-

Mišo Gula: Oni si to nakupujú. Vlastne to riziko predajné ide na

Mišo Ukropec: ich stranu, hej?

Michal Major: Áno.

Mišo Ukropec: Okej.

Michal Major: Áno, ale ako vždycky existuje nejaká časť nejakých zásob, ktorá sa posiela do tých distribučných skladov, aby tam dačo bolo. Keď ktokoľvek dačo potrebuje hneď, tak to okamžite odtiaľ odchádza. Ale to je veľmi komplikovaný systém, to do toho netreba ísť, ale v podstate je to o tom, že buď sa vyrába na objednávku, alebo sa to robí na sklad a každý si môže zvoliť, čo je pre neho dobré.

Mišo Gula: Ako vyro-- ako dlho trvá výroba práčky?

Mišo Ukropec: Aký dlhý je to proces?

Michal Major: Sedem sekúnd.

Mišo Ukropec: Nie ako často zíde z práčky Mišo-

Mišo Gula: Ako dlho trvá výroba.

Mišo Ukropec: Nie, tak.

Michal Major: Fabrika od fabriky, to je rôzne, ale bavíme sa niekde, ja neviem, dvadsať minút zhruba.

Mišo Ukropec: Čiže od prvej šurky alebo prvého plechu až po-

Michal Major: Ale to hovoríš, ale to hovoríš o montáži. áno, aj, vrátane nejakých primárnych procesov, to znamená vylisovanie nejakých vecí a tak ďalej.

Mišo Ukropec: Lebo ten proces vieš, že tam sa navozia zbytky plechu, z ktorých vzniknú skrine, bubny aj čo ja viem proste čo, všetko čo, kytie dvierka.

Michal Major: Áno.

Mišo Ukropec: No ale tie sa navozia dneska, ale použijú sa v tej práčke o tri mesi-- no to som asi treskol, o tri týždne.

Michal Major: Ste sa pýtali na výrobu. Nie na sklad.

Mišo Ukropec: No a teraz, že, že skús možnože porozprávaj o tom to trošku viac.

Mišo Gula: Ale dobre, to by sme považovali za, za nejaký ako keby materiálový vstup. Hej, tie, tie polotovary nazvime to. Lebo, lebo jasné, nemôžeš vyrábať just in time každú jednu vec, akože v tom, v tom procese. Hej, čiže, čiže na-naozaj vychádzajme z toho, že tie steny práčky máš predvyrobené. Hej. Čiže ja sa naozaj pýtam na samotnú montáž ako keby tej práčky, že vezmem všetky veci a poskladám im ich tak, že na konci mi vyjde hotová práčka.

Michal Major: Podľa náročnosti sa s-s-s hýbeme niekde medzi sedemnástimi a dvadsiatimi ôsmimi minútami. Plus mínus.

Mišo Ukropec: Tam je zaujímavý vodný test, ktorý je na konci.

Mišo Gula: Aký?

Mišo Ukropec: Vodný.

Michal Major: Vodný, vodný.

Mišo Ukropec: Áno, áno, že tú práčku samozrejme treba ako vyskúšať.

Michal Major: Áno.

Mišo Ukropec: Vy tam máte nejaký brutálny, teraz neviem, či to je vysávač alebo vyfukovač. Čo to je?

Michal Major: Vysávač máme, lebo-

Mišo Ukropec: Je to vysávač.

Michal Major: Práčka sa testuje s vodou, či tečie, netečie, či všetko funguje. Všetky práčky sa testujú stopercentne a potom na konci tú vodu treba dostať von. Takže je tam taký vysávač, ktorý robí a vytiahne to všetko vonku. Lebo nikto nechce dostať práčku, v ktorej je tridsať litrov vody. By sa to ťažko nosilo.

Mišo Gula: Ani, ani, ani tam, kde s-sú ryasy. Vyrasené.

Mišo Ukropec: Ale, ale vycucne to vždycky všetko? Asi, asi, asi že tie-

Michal Major: Nie, nie.

Mišo Ukropec: Chlapky nejaké tam asi ostávajú.

Michal Major: Tam sú presné limity, koľko tam nez-nezostáva tam, ja neviem, niekde do deci vody tam zostáva. To sa nedá dostať von.

Mišo Gula: Ale to sú množstvá, ktoré sa odparia prirodzene.

Michal Major: To sa odparí, však preto napríklad tá fólia, do ktorej to je zabalené, to je perforovaná, aby to išlo preč. Takže toto tam je. ešte k tým testom. My v podstate máme, testujeme každú práčku, ktorá ide z montážnej linky. Potom sa testujú isté percento z každej objednávky a potom testujeme, mesiac, rok, desať rokov u zákazníka, životné cykly. Čiže ročne otestujeme takými špeciálnymi testami niekde ku šesťdesiat tisícom kusov, v závode.

Mišo Gula: ty si spomenul na začiatku tie D testy. To je asi jeden z takých najznámejších, nie? Prístupov kvázi nezávislých, kde sa testujú rôzne značky a porovnávajú rôzne parametre. Vy aj aktívne napríklad posielate svoje ne-nejaké nové modely do týchto testov? Alebo to je vždycky na tom nezávislom-

Michal Major: To je skôr o marketingu a o týchto aktivitách. Ale áno, ono v podstate, čo sa robí a každý výrobca to robí, tak si kúpiš, produkty konkurenčné, keď niekto príde s niečím novým a pretestuješ im to, že či náhodou tie deklarácie im sedia alebo nesedia. A skúša sa to a porovnáva sa to. A keď to nesedí, tak okamžite samozrejme sa dvíha ruka, že aha, aha, dačo ti neštimuje.

Mišo Ukropec: Oni robia to isté, samozrejme, s vami.

Michal Major: Jasné, jasné, to je, to je taká, takéto dobrodanie tým konkurentom, že si to urobíš. Ale robí sa to a vlastne od toho sa všetci učíme. A čo nie je chránené patentom, je každého, nie? Či?

Mišo Gula: Po-- ideme ku kurvitkám?

Michal Major: Nemáme. Fuj!

Mišo Gula: My to chceme mať nahraté na kameru, že, že nemáte.

Michal Major: Nie, nemáme, nemáme. Kde dáš kurvitko do bubna na práčku? Také neni.

Mišo Gula: Nie. Vie-vieš čo? S-skôr je to asi o tom, že niekde sa teoreticky môže zámerne použiť slabší materiál, ako by mohol, ktorý vieš, že proste po pár rokoch odíde a bude to treba meniť, opravovať. Vieš.

Michal Major: Ale práčka je veľmi špecifická. napríklad keby sme robili niečo s bubnami, keď sa ti na zvrchu plnenej práčke otvorí bubon počas, odstreďovania pri tisíc štyristo otáčkach, tak ti to rozbije celú kúpeľňu. Tak jak keby si tam hodil granát. Takže tam radšej žiadne kurvitko nechceme. To musí byť také, aby to vydržalo oveľa, oveľa viac. Plus ľudia sú darebáci, lebo darmo sa píše na práčke "nedávajte tam topánky a tenisky". Ktorý z vás tam perie ve-takéto veci?

Mišo Ukropec: Ja nie. Michalo, len-

Mišo Gula: Ja, ja nie. Ja nie. A za moju manželku sa nebudem vyjadrovať do zasady.

Mišo Ukropec: Bože, predvčerom som pral tenisky.

Michal Major: No.

Mišo Gula: A čo tak vymyslieť práčku, ktorá môže prať tenisky?

Michal Major: Však už máme. Vyšli sme zákazníkom v ústrety. Áno, sú také, ale dakedy sa to nerobilo. My to dokonca testujeme s pracovnými topánkami a, lebo tam sú potom iné tlaky, sa to tam búcha cez ten bubon. Takže aby to vydržalo. Hej, nemá sa to robiť, ale každý to robí, tak to na to testujeme, aby to vydržalo.

Mišo Ukropec: Tak to ja dávam pätnásťminútový program, ktorý trvá tridsaťštyri minút.

Michal Major: Lebo nemáš našu práčku. To máš za to.

Mišo Ukropec: Ale, ale ušetril som vám maržu, ktorú ste mohli zarobiť na niekom inom, ktorej by s-- ktorú by ste so mnou nezarobili, lebo by som to dostal za, za snáď zamestnaneckú cenu.

Michal Major: Snáď, snáď.

Mišo Ukropec: Na vaše dobro, na vaše dobro som myslel. Nepotreboval som ibaže turbo a nechcel som ťa s tým otravovať.

Mišo Gula: Čo je štandardná životnosť? Koľko rokov by mala bežná práčka prežiť?

Michal Major: Desať, desať rokov. S tým, že my počítame dvesto päťdesiat cyklov za rok. Čiže každý pracovný deň, keď operieš jednu práčku, tak to je ako keby rok a mal by to vydržať tých, desať rokov.

Mišo Ukropec: Dobre. To znamená, že keď niekto perie vlastne dvakrát denne, tak, vlastne po piatich rokoch, keď po piatich rokoch, keď sa na to sťažuje, že sa mu tam niečo pokazilo, tak kámo, čo chceš, hej?

Michal Major: Ale tak dá sa dokúpiť záruka na päť rokov, čiže tu-ono to vydrží. Tieto veci sú okej, ale my zvykneme dávať tie naše výrobky, ja neviem, do nemocníc, do škôlok, kdekade. Darujeme to. Dali sme práčku na detské oddelenie do, pre novorodencov, do Popradskej nemocnice a sme im dali-- nás pýtali, že perú tým na-naozaj novorodencov tie veci. Nechcú to dávať do žiadnych práčovní, že oni si to chcú opráť sami. Že dobre, tak sme im dali práčku, sušičku. Prali, prali, prali. Za tri mesiace telefonát: "Pán Major- Nefunguje. On jak nefunguje? Tak vám niekoho tam pošlem. chlapi išli sa vrátiť, však to je úplne rozbité. Jak je rozbité? Normálne tá práčka je úplne na bomby rozbitá. No dobre, no tak im dáme druhú. Dali sme druhú za štyri mesiace telefón a zas. To už im voláme, že baby, ako čo tam robíte s tým? No perieme. Periete dobre. Ako často? No nonstop.

Mišo Ukropec: Nonstop.

Michal Major: Čiže oni išli normálne dvadsaťštyri hodín denne, tam mali hodinové cykly a vkuse to šlo. Čiže oni robili taký durability test, že to my ani v labákoch nerobíme. Tak potom už sme im dali radšej priemyselné a odvtedy nevolali. Takže dobre. Ale naozaj tam, tam to išlo nonstop a dokonca to vydržalo viac ako v niektoré, niektoré naše labáky, keď testujeme, lebo naozaj tam aj my robíme tie testy, že púšťa sa to dovtedy, kým-

Mišo Ukropec: Sa nezodierá.

Michal Major: Kým sa to nezodere, kým sa to nerozpadne. A oni to dokázali.

Mišo Gula: A u vás sa teda vyrábajú aj sušičky?

Michal Major: Nie, nie, sušky sa robia, sušičky sa robia v Turecku.

Mišo Ukropec: Ale v Bratislave sa.

Michal Major: V Bratislave sú umývačky.

Mišo Ukropec: Jáj, umývačky.

Michal Major: Umývačky a práčky.

Mišo Gula: Áno, áno, to neboli sušičky. A nerobia sa teda ani, ani kombinované, hej? Čo sú, keď sú práčky so sušičkou v jednom.

Michal Major: Robia.

Mišo Gula: Toto sa u vás robí?

Michal Major: Nie, to sa robí v Poľsku a v Taliansku.

Mišo Ukropec: Je to dobré combo?

Mišo Gula: Tvoj osobný názor.

Mišo Ukropec: Je to dobré combo? Áno, prepáč.

Michal Major: No keď nemáš miesto, je to super.

Mišo Gula: Dobre, keď máš miesto. To miesto sa stále dá využiť inak, takže.

Michal Major: sú ľudia, ktorí to majú radi. Sú ľudia, ktorí to nechcú. nikdy neplatí to, že dokážeš vysušiť to isté množstvo prádla, ako opereš. Čiže keď máš, ja neviem, kapacitu na pranie šesť kilo v tej wash dryeri, tak ne-nevysušíš tých šesť kilo, proste vysušíš štyri. Čiže musíš niečo zobrať, počkáš, dáš to do ďalšieho cyklu.

Mišo Gula: V tých kombinovaných.

Michal Major: V tých kombinovaných. To je taká, taká nevýhoda. Ale hovorím, keď niekto nemá miesto, sú vstavané veci, vieš to dať do kuchynskej linky a tam s tým vieš fungovať. Moja sestra v Nemecku tak fungovala dlho týmto spôsobom.

Mišo Ukropec: Máš tam dávať štyri kilá a nie šesť kilo, hej?

Michal Major: Napríklad. Ale výhodnejšie je mať naozaj ten set, že máš práčku, máš sušičku a dáš to tam, celé dokážeš ten istý objem zobrať a dáš to do sušičky. Preložíš to.

Mišo Gula: No, lebo, lebo navyše je aj zásadný rozdiel v dĺžke cyklov. Vieš, že my máme napríklad to tak urobené, že práčka má myslím nejakých, osem kilo alebo tak nejak a sušička dvanásť alebo trinásť. Už presne nepamätám, a-ako sú tie kilá. Čiže my reálne robíme to, že vlastne dve, dva práčkové cykly strčíme naraz potom do, do sušičky. Akože plus mínus, hej. Dobre, nevravím, že, že všetko je úplne na, naplno, lebo tá sušička ide reálne dve a pol, tri hodiny, hej. A práčka to urobí za koľko? Za hodinu? Podľa toho, jaký program, hej. Takže my aj takto sa snažíme, ako že to efektívne využiť. Stále to nemení nič na tom, že ešte jeden set by sa uživil. Úplne komfortne.

Michal Major: Ale super, to sa mi páči.

Mišo Gula: Dobrý, dobrý potenciálny-

Michal Major: Tento prístup je dobrý.

Mišo Ukropec: No pozri, mám kamaráta, vyrábajú práčky.

Mišo Gula: Áno?

Mišo Ukropec: Keď budeš potrebovať.

Mišo Gula: Rodinné ceny majú?

Mišo Ukropec: Zamestnanecké.

Mišo Gula: Čisto zamestnanecké.

Mišo Ukropec: No dobre. máš nejaké fun factíky v spojitosti so značkami vašimi? Lebo teda ja mám tunak také akože dve, dva, netýkajú sa práčok, týkajú sa, že aut, hej. Máš niečo takéto? Nejaké pikošky alebo niečo?

Michal Major: Pikošky? Nie, ale mám moju obľúbenú otázku, ktorú občas dávam, keď som na nejakej konferencii, že koľko dierok v bubne máme?

Mišo Ukropec: Fíha, ja som nepočúval poctivo, keď si mal prednášku. Tisíc deväťsto.

Mišo Gula: deväťsto sedemdesiat.

Michal Major: No Miško bol blízko. Máme dve tisíc tristo.

Mišo Ukropec: A to je nejaké štandardizované číslo alebo?

Michal Major: Podľa veľkosti bubna. Ono je to od dvetisíc, ale nechcel som ti povedať, že si skoro trafil.

Mišo Ukropec: Dobre.

Mišo Gula: A takto ten štandard je v nejakej hustote tých dierok? Lebo chápem, že väčší bubon má, má, má viac dierok.

Michal Major: Má ich viac.

Mišo Gula: A za, a za, ale hustota je rovnaká.

Michal Major: Hustota je tá istá. Hustota je tá istá, ale v podstate každý má trošku iný tvar tej dierky. Každý výrobca, ono to trochu inak vyzerá, lebo sa to prispôsobuje zase tej elektronike, tým cyklom a tomu, čo treba. Ale naše majú toľko.

Mišo Gula: Mňa ešte by zaujímala jedna vec, že, však každý robí nejaký development, furt nejaké nové funkcie. Ty si povedal vec, ktorú, s ktorou asi väčšina bude súhlasiť, že aj tak tí ľudia na konci dňa využívajú tri, základné, programy. Je niečo v poslednej dobe, s čím ste prišli nejaká novinka, čo by si fakt povedal, že akože dobrá featúrka, že, že fakt niečo, čo stojí za to?

Michal Major: No máme konektivitu. Máme, dokonca začínajú už prichádzať AI veci do tých top modelov, takže toto je celkom zaujímavé. Či už do chladničiek alebo dokonca sme dostali teda cenu v Nemecku, nie vo Francúzsku sme dostali cenu ako jeden z najlepších produktov v rámci chladničiek. Práve Cognitive AI, ktorú dali do chladničiek, čo je v celku ťažké, lebo najväčšia výzva je, ako ochrániť potraviny vo vnútri a upozorniť niekoho, že pozor, už sa ti to kazí alebo dokúp si niečo. Dakedy to tam boli nejaké skenery, ale teraz už sa to robí inak a celkom fajn feature. Takže-

Mišo Ukropec: Čo má to nejaké kvalitu vzduchu v tej chladničke to čekuje alebo?

Michal Major: Aj, aj. Dokonca to ešte dezinfikuje to vnútro tej chladničky ozónom a podobné veci. Čiže je tam toho kopec. To je celá veda za tým, jak to udržať správne. No a v ch-práčkach to je zase konektivita. My, ešte Whirlpool mal dakedy taký, že šiesty zmysel. To ešte nikto netušil, že bude AI. Tak ten šiesty zmysel stále máme, ale už to funguje trošku inak jak dakedy.

Mišo Ukropec: Čo to robí, že čo kvalitu vodu a-

Michal Major: Perfektne to perie.

Mišo Gula: Stojí za to si priplatiť.

Mišo Ukropec: Tak kúpte si to, kúpute, kupujte Whirlpoolky. Dobre. Ja mám akože pikošku takú, že, že nečakanú. Bol som v Portugalsku a sme niečo riešili, kvôli autám a zrazu proste bola, bola téma, že prečo sa niektoré modely áut volajú tam ináč. No a je nejaké, bola nejaká, že Mazda Laputa. A ja síce po španielsky-

Mišo Gula: Ja viem.

Mišo Ukropec: Neviem, ale Laputa viem, čo je. Vieš, čo je Laputa?

Michal Major: Tuším.

Mišo Ukropec: Tak štetka. Tí, čo neviete náhodou.

Mišo Gula: Je aj krajší výraz na to, ale dobre.

Mišo Ukropec: Áno, ale chcem byť slušný. A, v niektorých krajinách Mitsubishi Pajero sa volá, že Montero, lebo v portugalsky hovoriacich krajinách je Pajero, že onanujúci muž. Ale to japonskí sudruhovia na to neprišli, keď to pomenovali, pomenovali Pajero. Tak to nám Portugalci vysvetlili, že prečo sa to volá úplne ináč.

Michal Major: No teraz sa budem na to auto pozerať inak.

Mišo Ukropec: Čo pri takom géčkovom Mercedese. Mercedes neni sponzorom tohto programu. No výborne.

Mišo Gula: Dobre.

Mišo Ukropec: Veľmi díky, že si prišiel, ale deti ešte neodchádzajte, lebo máme ešte druhú časť a tá bude ešte zaujímavejšia. Týka sa totižto budúcnosti práce. Tak čau, čau.

Mišo Gula: Ďakujeme. Ahoj.

Michal Major: Čaute.

Zdieľať:LinkedInFacebook