Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#1401 h 0 min

Výroba, lean a Physical AI – Michal Major | LinkedIn Kolotočári #140

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Druhá časť rozhovoru s Michalom Majorom, riaditeľom závodu Beko v Poprade, kde fabrika z roku 1976 vyrába viac ako 700 typov práčiek. Rozoberá, prečo každá vlna – ISO, lean, Industry 4.0 a teraz AI – prináša rovnaké ponaučenie: najprv pochopiť, čo naozaj potrebujete, inak miniete milión eur nadarmo. Vysvetľuje lean a World Class Manufacturing, rozpráva, čo videl v japonských fabrikách, kde nemali žiadne slajdy so stratégiou, a prečo z desiatich pilotných projektov Industry 4.0 prežil jediný. Debata pokračuje o tom, prečo na jednoduchú úlohu netreba humanoidného robota, kde majú v továrni zmysel jazykové modely a kde klasická matematika, prečo nemôže fungovať utopická spoločnosť bez práce a ako demografia v Európe, Číne a Japonsku tlačí na robotizáciu. Na záver o tom, že 8 % zamestnancov fabriky nemá e-mail, a o európskej preregulovanosti.

Hlavné myšlienky

  • Pri každom hype (ISO, lean, Industry 4.0, AI) platí to isté: najprv si to treba ošahať papierom, ceruzkou a kalkulačkou a pochopiť, čo chcem – až potom to vývojári a dodávatelia vedia urobiť.
  • Lean je odstraňovanie všetkého, čo neprináša zákazníkovi hodnotu – v konečnom dôsledku je to použitie zdravého sedliackeho rozumu.
  • World Class Manufacturing núti dodržiavať kroky v poradí; preskakovanie krokov je dôvod, prečo väčšina zlepšovacích projektov do dvoch rokov zanikne.
  • Japonské fabriky nemali dlhodobé stratégie na slajdoch – riešili presne to, čo potrebovali, a každý deň sa zlepšovali drobnými krokmi.
  • Z desiatich pilotných projektov Industry 4.0 v roku 2017 prežil jeden; dnes vyberajú projekty na základe dát, lebo AI nad zlými procesmi je „shit in, shit out“.
  • Na kontrolu súčiastky netreba humanoida za pol milióna – stačí jednoúčelový stroj s gripperom a kamerou za približne 35-tisíc.
  • Čím viac automatizácie, tým väčší nárok na stabilitu procesov; 99,7 % pri miliónových sériách znamená tisíce chybných kusov.
  • Zbierať kamerové dáta pre budúcich humanoidov roky dopredu nemá veľký zmysel, lebo pracovné postupy sa pri zmene modelov a rebalancovaní liniek menia.
  • Driverom pokroku bol vždy nedostatok – spoločnosť, kde ľudia nemusia nič robiť, podľa hostí fungovať nemôže.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (35)

Citáty

Najväčšia smrť je z prestrašenia. Tak nesmieme byť prestrašení.
— Michal Major
Celý lean je použitie zdravého sedliackeho rozumu.
— Michal Major
Musím vedieť, čo chcem, lebo keď to neviem, tak nedám pokoj, kým to nedostanem, ale miniem milión euro.
— Michal Major
K úspechu nevedie žiadna skratka, iba schody.
— Michal Major
Všetko sa dá. Otázka je, či to má zmysel robiť a riešiť.
— Mišo Gula

Popis epizódy

Druhá časť s Michalom Majorom, riaditeľom závodu Beko v Poprade, kde stará „brownfield" fabrika z roku 1976 vyrába cez 700 typov práčiek. Kam smeruje výroba s digitalizáciou, automatizáciou a AI a prečo každý hype (ISO, lean, Industry 4.0, teraz AI) prináša to isté ponaučenie: najprv musíš pochopiť, čo chceš, inak minieš milión eur nadarmo. A hlavne o ľuďoch: prečo utopická vízia Muska a Altmana nefunguje a prečo humanoid do Popradu tak skoro nepríde.

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 44 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Michal Major: Humanoidný robot by bol extrémne drahý a nevydržal by tak dlho. Tam stačí jediný jednoduchý jednoúčelový stroj s nejakým griprom, ktorý to zoberie a kamera, ktorá zhodnotí, či je to v poriadku. Oni im neprezentovali slajdy s dlhodobou stratégiou. Oni im neprezentovali PI na tri až šesť rokov dopredu. Nevedeli to pochopiť, nedávali to, ako zrýchliť niektoré rozhodovacie veci, haldy e-mailov a v podstate tie skladové zásoby a v tých transakčných procesoch.

Mišo Ukropec: Ale že to je po tej byrokratickej strane.

Michal Major: Taktiež logistika bola taká, že na karičke prišiel chlap, na papiery si odškrtol veci, čo potreboval do, vyložil to tam a išiel preč. A vy ste si nevšimli, že oni tú logistiku nepotrebujú riešiť, pretože on vyrába týždenne jedno toto obrábacie centrum.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešáčik. Správna poznámka, že dneska sme tu tri M, traja Mišovia. No a kým v predošlej časti sme sa bavili o tom, že ako fabriky fungujú dneska, tak sa chceme teraz porozprávať o tom, že kam by to tak jako mohlo ísť a jak by sme to tak jako možno videli v nadchádzajúcej budúcnosti. Našim cteným hosťom je stále Michal Major. Čau, čau.

Michal Major: Hello.

Mišo Ukropec: No a

Mišo Gula: Či ja som mal tiež povedať čau? Aha. Ahoj.

Mišo Ukropec: Mohol, mohol by si. Mohol by si. No jak to cítiš? Jak to vidíš? Lebo vy ste fabrika, čo má teraz päťdesiat rokov? Dobre mám v hlave, že sedemdesiatšestka?

Michal Major: No plus mínus, však starý Tatra mat, neviem kedy to tam vyrábali. Máme takú jednu fotku z kroniky, kde sú také tety v bielych čižmičkách a plášťoch a v minisukniach. Neviem.

Mišo Ukropec: Tak.

Michal Major: Vtedy asi bol safety.

Mišo Ukropec: Tak. Takže ja mám v hlave rok sedemdesiatšesť. No a takže ste takíto, čo sa volá dneska, že brownfield, hej, že teda že stará fabrika. Stará neznamená zlá, ale teda že neni to novučičké. Také tie moderné, greenfieldy pre zmenu, čo sa volajú. Hej, jak to cítiš? Jak to vidíš? Kde máš pocit, že, že tá výroba s digitalizáciou, automatizáciou, umelou inteligenciou, robotmi takými či onakými, kam to ide?

Michal Major: Ja mám takú obľúbenú hlášku, či jak to nazvať, quote sa to povie teraz tak moderne.

Mišo Ukropec: Na východe sa to tak hovorí.

Mišo Gula: Na východe tak hovoríme, hej, quote.

Michal Major: Tak, že najväčšia smrť je z prestrašenia. Tak nesmieme byť prestrašení. Ale zase naučil som sa za tie roky, že keď sa do niečoho budem rútiť bezhlavo, tak to pravdepodobne dobre nedopadne. Tak jak keď bol hype taký veľký s ISOM pred tridsiatimi rokmi, pred dvadsiatimi to bol lean, tak potom pred desiatimi to bol Industry 4.0 a teraz zrazu máme AI. Tak všetci sa idú zblázniť z AI, a pritom veľa prvkov AI sme už mali, len sa to volalo machine learning pred desiatimi rokmi. A kam sa to uberie? Čo ja viem. Beží to tak strašne rýchlo, že skôr sa bojím toho, že nedokážeme pochopiť, čo to vie, ale už to budeme mať všetci nasadené v nejakom spôsobe. Lebo ja som sa naučil jednu vec, že pri leane, na ktorom som vyrástol, že keď niečo chcem, tak najprv si to musím ošahať cez papier a ceruzku a kalkulačku. A keď budem konečne vedieť, čo chcem, tak potom mi to tí vývojári a všetci tí designéri a tie firmy, s ktorými spolupracujem, urobia. Len musím pochopiť, čo chcem.

Mišo Ukropec: To by si možno pre tých ne-nevýrobárov mohol lean trošku o-o-objasniť, že čo to je, jak to je, takože kratučko.

Michal Major: Štíhla výroba, čiže odstrániť všetky veci, ktoré nepotrebujem, aby som za ne platil, ale dokázal dať čo najväčšiu pridanú hodnotu pre zákazníka. Snáď som to zvládol.

Mišo Ukropec: Áno, ale to by asi trošku abstraktné. Daj také nejaké, že jeden, dva príklady, že ako sa to robí bez leanu normálne a potom, keď sa nastúpi ako na štíhlu výrobu, že...

Michal Major: Dobre. Som v oddelení balenia, balím balíky, mám v ruke pásku a aby mi ten balík dobre držal, tak ten balík oblepím páskou dvanásťkrát. Balík bude super držať, ale potom urobím nejaké testy a zistím, že vlastne mi to stačí oblepiť dvakrát a zistím, že nepotrebujem tam mať dvoch ľudí na to balenie a neminiem o desať metrov pásky viac, ale stačí mi tam jeden a ušetrim tých desať metrov pásky. Takže zrazu zistím, že môj zisk sa zvýšil, moje náklady išli dole a zákazník dostáva presne to isté čo predtým v rovnakej kvalite.

Mišo Gula: Ale nie vždy je to on len o zrejme o nejakých šetreniach na nákladoch, lebo potom by to bolo, ne-nepotrebovalo by to mať taký fancy názov, že lean, lebo je to asi štandardná optimal-optimalizácia výrobného procesu, hej?

Michal Major: Áno.

Mišo Gula: V princípe. Ale ja neviem, aspoň minimálne z tých videí, čo vidím na LinkedIn a tak ďalej od, od tohto nášho kamaráta napríklad-

Mišo Ukropec: Floriana

Mišo Gula: Floriana, tak častokrát je to ako keby aj prospešné na strane toho koncového užívateľa, že, že ten lean sa nemusí týkať len priamo výroby, ale aj ko-koncového užívateľa v zmysle užívateľského prostredia napríklad a tých ďalších vecí, nie?

Michal Major: Ale jasné, lean sa týka všetkého, len vo výrobe sa to robí ľahko alebo ľahšie jak inde, lebo to vidno. Ten efekt vidno priamo a lepšie sa urobí nejakou inštrukciou alebo nejakými poka yoke riešeniami, čiže blbuzdornými riešeniami to tak, aby ten človek nemohol urobiť chybu. Ale výstup z leanu môže byť lepšia kvalita, môže to byť lacnejší produkt, môže to byť ja neviem, rýchlejšia dodávka výrobkov pre niekoho, môže to byť optimalizácia procesov tak, aby by tam nestálo dvetisíc neprečítaných mailov, ale iba desať alebo päť. Rýchlejšie dokážem vypracovať, cenové ponuky a tak ďalej, lebo odstráňujem veci, ktoré neprinášajú hodnotu alebo sú nejakou prekážkou. Dám ich preč, ale v konečnom dôsledku celý lean je použitie zdravého sedliackeho rozumu.

Mišo Ukropec: Áno, len to sa ľahšie povie ako urobiť.

Michal Major: Ako urobiť, áno. A vysoká škola života väčšinou nestačí.

Mišo Ukropec: Nie, lebo niektorí sa nedostali v tej vysokej škole ani po druhý stupeň. Vy máte tak, alebo teda máte ešte VCM-ko alebo-

Michal Major: Máme, máme.

Mišo Ukropec: Máte. VCM je také, že World Class Manufacturing.

Michal Major: Áno.

Mišo Ukropec: Že výroba svetovej triedy. Skús možno o tom, lebo to je taký čo, nechcem povedať, že tradičný toyotácky, lebo teda vlastne je to konkurencia Toyoty možno nejak alebo niečo, že skús o tomto a potom by sme to potom premostili k tým moderným veciam, lebo to je také to ešte, že ten papier ceruzka, ale má to svoju logiku.

Michal Major: Papier ceruzka na začiatku, potom už nie.

Mišo Ukropec: Tak.

Michal Major: VCM, World Class Manufacturing vymyslel profesor Yamašina, tiež Japonec, ale urobil ako keby taký zvláštny proces. On bol profesor a vymyslel to tak, že urobil systém pilierov manažérskych a systém pilierov technických. Technické piliere sú, ja neviem, autonómna údržba, profesionálna údržba, bezpečnosť a tak ďalej. A manažérske sú commitment of organization, čiže ako organizácia je ochotná prijímať zmeny, level of details, roadmapa k tej, tomu zlepšovaniu, motivácia operátorov. Čiže je to desať pilierov jedných, desať druhých, ktoré zasahujú v podstate do každého aspektu organizácie a každý ten pilier má svoje, svojich sedem krokov. A čo je na tom dôležité je, že núti to človeka dodržiavať istý postup a ten postup pomáha ako keby nepreskakovať niektoré kroky. Lebo čo máme tendenciu pri každom zlepšovaní alebo pri mnohých aktivitách, že zrazu chcem sa dostať z A do F bez toho, aby som urobil tie ostatné kroky. A to je problém, prečo väčšinou potom projekty zlyhávajú a prečo ja neviem osemdesiat päť percent všetkých implementovaných projektov proste zdokne do dvoch rokov. Ale keď sa to robí kontinuálne a naozaj sa dodržujú tie jednotlivé kroky a procesy, ktoré sú nepríjemné, je to veľmi nepríjemné, lebo je to náročné na administráciu, ktorá sa dá zlepšiť práve implementovaním jej a implementovaním rôznych senzorov a podobných vecí. Ale zase platí to, že musím vedieť, čo chcem, lebo keď to neviem, tak nedám pokoj, kým to nedostanem, ale miniem milión euro.

Mišo Ukropec: No to je tá štandardná japonská vetička, nie, že vízia bez akcie je snívanie, ale akcia bez vízie je nočná mora. Takže výsledkom je nočná mora, lebo-

Michal Major: Presne tak.

Mišo Ukropec: Neviem, kam idem. Napriek tomu, že sa držím toho, že cesta je cieľ, len tá cesta by niekam mala aj smerovať.

Michal Major: Áno.

Mišo Ukropec: Kde sa to-toto spája s umelou inteligenciou, robotizáciou a všetkými týmito vecami? Lebo Toyota historicky bývala známa tým, že keď išli postaviť novú továreň, tak ju celú postavili najprv z kartónu. Všetky veci vlastne vychytali na tých papierových kartónových modeloch a potom jo, toto si prosíme, prosím vás, chlapci, teraz vyrobte továreň už akože naostro. Hej, že to, to Japonsko je v tomto také, že z jednej strany mega efektívne, ale z druhej strany vyzerá, že žije v devätnástom storočí. Že kde sa to dneska akože zlievajú tieto dva svety? Lebo, lebo Japonsko má s tým akože obrovskú historickú výhodu, ale majú s tým dneska trošku možno problémy, že tá Čína možno im v niektorých digitalizačných témach možno ušla miestami aspoň. Keď som bol v Číne a bavil som sa o tom s Japoncami, tak boli dosť nešťastní sami so seba. Že, že jak to, jak to to dneska hodnotíš? Lebo ty si z tých progresívnych plenťákov, lebo poznáme aj teda zopár veľmi neprogresívnych. Ty si z tých akože prudko progresívnych, tak.

Michal Major: Ja keď som bol pred pár rokmi v Japonsku, išiel som tam so skupinou nejakých biznismenov z Európy, ktorí išli študovať a pochopiť, čo je to Industry 4.0. A sme prechádzali cez rôzne firmy. Boli sme asi v desiatich firmách a boli tam so mnou viceprezidenti z rôznych spoločností zo západnej Európy a oni boli hrozne hotoví z toho, že keď sme si sadli s tými japons-s tým japonským vedením tých závodov, oni im neprezentovali slajdy s dlhodobou stratégiou. Oni im neprezentovali KPI na tri až šesť rokov dopredu. Nevedeli to pochopiť, nedávali to. Až sme sa v tretí deň pobytu, keď už sa tam príliš rozčuľovali a skákali do toho sprievodcu, tak už som to ja nevydržal. Tak som potom trošku tam vyskočil ja a sme sa bavili o tom. Hovorím, chlapi, ale to neni, vy ste si, vy ste nepochopili. Oni nepotrebujú mať definovanú dvanásťslajdovú stratégiu a víziu. Oni robia to, čo naozaj potrebujú. Príklad, boli sme vo firme Mazak. Vyrábajú sústruhy, obrábacie centrá a proste úžasná firma, ale ich logistika bola taká, že na karičke prišiel chlap, na papieri si odškrtol veci, čo potreboval do, vyložil to tam a išiel preč. A práve títo fešáci, čo tam boli so mnou, sa rozčuľovali, že ako je to možné, že prečo to takto robia. A hovorím, a vy ste si nevšimli, že oni tú logistiku nepotrebujú riešiť, pretože on vyrába týždenne jedno toto obrábacie centrum.

Mišo Ukropec: Áno.

Michal Major: Čiže on má čas si tam doniesť kľudne ten materiál, čo potrebuje. Ale pozerajte sa na to, ako majú vyriešený, vyriešenú montáž. Lebo keď to poskladá z tých desaťtisíc komponentov a potom zapne kľúčik, aby mu to šlo a sa to nerozbehne, tak vtedy nastáva obrovský problém, pretože už stojí ďalšia mašina, ktorá potrebuje byť vyrábaná. Hovorím, pozrite sa, má-mali tam obrovské obrazovky, kde bol do detailu vykreslený postup. Boli tam animácie, všetko sa potvrdzovalo QR kódmi, boli tam kamery, ktoré to kontrolovali. To bolo-

Mišo Ukropec: Vysoko digitalizované.

Michal Major: Vysoko digitalizované. To bola pecka, ale Na akého frasa by oni riešili logistiku, keď tam stačí raz za týždeň priviezť na karičke materiál?

Mišo Ukropec: Áno.

Michal Major: Takže oni robili presne to, čo bolo treba. Nič iného. Potom sme boli v ďalšej fabrike v nejakom spin offu Toyoty, nejaký subdodávateľ, ktorý patril pod nich. Tam už to bola vysokoobrátková výroba a tam to už frčalo inak. Tam už tá logistika bola naozaj vymakaná, ale zase výrobný proces bol jednoduchý a ten šiel krok po kroku. Mali tam to, čo potrebovali a to isté to nám hovorili v podstate všade. Oni nemali definovanú dlhodobú stratégiu. On vedel, že kde sa potrebuje dostať a k tomu si to prispôsobil krok po kroku. Každý deň drobnými zlepšeniami dokázali vyrábať niečo lepšie. A toto je možno cesta aj pre AI a vlastne senzoriky a machine learning a všetky tieto veci. Pochopiť, čo naozaj potrebujem. To je, to je tá cesta. Skočím späť ku VCMku. Napríklad v preventívnej údržbe krok sedem znamená, že máte stroj, ktorý vám sám hlási, čo mu je a čo sa mu ide stať a čo potrebuje. A to mi veľmi zase začína zadávať s tým, čo sa teraz implementuje a všetky tie veci, ktoré bežia extrémne rýchlo dopredu. Je to presne o tom. Dakedy to bol trochu problém, dakedy stačil bežný senzor. Teraz už tam vieme mať kamery, ktoré mi povedia podľa zmeny múzie, ktorá mi strieka na nejakej, nejakom CNCčku, že sa dačo deje. To znamená, máme viac dát. Otázka znie, či my ako ľudia sme schopní s tými dátami pracovať a urobiť také zmeny v tej výrobe, aby to viedlo k lepšiemu alebo k niečomu dobre. Viem, že keď postavím viac multi agentov AI, oni si to sami medzi sebou skontrolujú. Môžem ten výsledok dostať skôr, aby som vedel, čo je root cause. Ale zase pozor na root cause. S kolegyňou sme mali pred dvoma dňami takú debatu. Ich pes zožral bonboniéru aj s obalom, ale iba cukríky, nie ten hlavný obal.

Mišo Gula: Takže ešte sa dala zachrániť.

Michal Major: No a teraz jej dcéra trinásťročná prvé, čo urobila. Pes zožral bonboniéru. Ideme riešiť problém. ChatGPT. Naťukala to tam. Odpoveď bola pes vám môže zomrieť okamžite k veterinárovi. Rodina dostala šok, ale potom zaúradoval otec a povedal ale no tak psi zožrali veľa bonboniér a dvestopäťdesiat gramov čokolády bežne, či chceli alebo občas im to proste niekto nejaké dobré dieťa dá a žiadny pes z toho nezdochol. Takže vydržíme do zajtra. Potom to upraceme a myslím, že to bude úplne v pohode. A ten pes je jasné, že je úplne v pohode, ale tá odpoveď od ChatGPT bola úplne nedobrá a tam zase sa dostávame k tomu, že treba mať nejakú skúsenosť, lebo bez tej skúsenosti nevieme, či to, čo sme dostali okej alebo nie.

Mišo Ukropec: No a to je presne vec. Ja som minulý týždeň hosťoval konferenciu v Amsterdame na tému digitálnych dvojčiat a bol tam chlapík z Evoniku. Evonik je obrovská nemecká firma, čo vyrába farby a takéto veci a to je akože x miliardový biznis a celý priemysel teraz blbne okolo AIka a umelá inteligencia ako na všetko bude akože robiť a manažovať. A on hovorí, že no že, že máme tu deväťdesiat projektov s umelou inteligenciou. Hovorím, no to je výborné. Tak prosím po rozprávaj, že kde sú napríklad tieto jazykové modely a kde máte použité práve machine learningy a regresné analýzy a ja neviem aké všelijaké iné, iné nástroje. No že jasné, že my používame, máme proste instanciu. Ja teraz neviem či Clouda či ChatGPT, to je ako jedno, ktorá spracováva naše dokumenty, že keď máme nových zamestnancov, tak oni čokoľvek sa potrebujú opýtať, tak sa opýtajú toho interného Clouda, chatu niekoho, že prosím ťa, kde nájdem toto? Ako spravím tamto? Čo znamená táto skratka štvorpísmenková? Lebo už si nepamätám, lebo koľko máte vy štvorpísmenkových a trojpísmenkových skratiek vo fabrike? Asi tristo? Hej.

Michal Major: To je skromný odhad. Áno.

Mišo Ukropec: Skromný odhad. Hej, takže nevybavím si, čo je OL, OHH. Hej, tak čo je prosím ťa OHH na tomto stroji a mu to ako vysvetlíš, že fajn.

Michal Major: Olympijské hry Hlhovca by kunne hovoriť.

Mišo Ukropec: Napríklad to je správny región a zabijem ťa. Si nemusel. Ale že keď idú analyzovať výrobu a takéto veci, tak oni neriešia žiadne jazykové modely, lebo tie si vymýšľajú halušky. Proste majú tu normálne staré, staré dobré matematické analýzy, ktoré to, tú predikciu vedia spraviť oveľa, oveľa spoľahlivejšie. Áno, neni to za sto miliónov nakúpených tokenov pre umelú inteligenciu. Takže Antropic a OpenAI určite teraz škrípu zubami kvôli tomu aj s Nvidiou. Ale, ale ten ako matematicky starý v úvodzovkách sedliacky rozum je v tomto oveľa lepší.

Mišo Gula: Len to sa môže zo dňa na deň zmeniť, vieš.

Mišo Ukropec: No to je otázka.

Michal Major: Môže, ale tam vyvstáva niekoľko problémov. Prvý je sociálny a to, že nedá sa nahradiť všetkých ľudí, lebo čo tí ľudia budú robiť? Keď človek nemá čo robiť, tak robí neplechu. To je veľmi jednoduché. Kedysi sa hovorí o deťoch, nie? Kto sa hrá, nezlobí. Takže keď ľudia nebudú mať čo robiť, bude problém.

Mišo Gula: Lenže to sú dve rozdielne témy.

Michal Major: Áno.

Mišo Gula: Dajú sa nahradiť? Áno, dajú. Chceme ich nahradiť? Z tohto dôvodu nechceme.

Michal Major: Áno. Otázka znie, čo budú tí ľudia robiť? Budeme mať z dlhodobého hľadiska vznikne ako keby skupina vysoko odborných ľudí, ktorí budú mať nejakú vedomosť a tú vedomosť si budú musieť budovať s podpornými mechanizmami, ale musia ju mať, lebo bez toho, bez toho to nejde, lebo AI z dnešného uhla pohľadu niektoré veci nedokáže ovplyvniť. Zase je tu paralela k tomu, keď sme zavádzali roboty, lebo sme jedna z najviac automatizovaných fabrík v rámci našej skupiny a sme zistili, že je super mať robota. To je úplná pecka. Robot nepýta dovolenku, nevstupuje do odborov, nevyjednáva.

Mišo Ukropec: Po dovolenke sa, po výplate sa neopije.

Michal Major: Pravda, pravda. Tak ale nedokáže zatlačiť tú skrutku a tak jemne to ohnúť, lebo on robí nula jedna, má presne definovaný pohyb. A čím viac automatizácie, tým väčší nárok na stabilitu procesov, lebo potom zrazu zistíte, čo všetko vám nefunguje. A keď niečo funguje na deväťdesiat deväť celých sedem percenta, tak to stojí strašne veľa peňazí. Už som chcel použiť škaredé slovo, ale stojí to naozaj veľmi veľa.

Mišo Ukropec: Prepáč, toto tiež koľko ľudí nedochádza, že deväťdesiat deväť celá deväť sedem vyznieva fantasticky, ale to znamená, že tri kusy tých nula sedem, čo by to doplnili, tak tie sú vadné.

Michal Major: Áno.

Mišo Ukropec: A keď je toho, že milión kusov ročne, tak zas už to nie sú tri, ale už to je, že tridsaťtisíc tých vadných.

Michal Major: No a keď náklad na ten, tých tridsaťtisíc na každý je jedno euro.

Mišo Ukropec: Tak je to na jednej prkotine zas tridsaťtisíc a sú preč.

Michal Major: Presne tak.

Mišo Gula: Dobre, len sa netvárme, že ľudia nerobia chyby, lebo tí môžu robiť ešte viac tých chýb ako, ako ten robot.

Michal Major: Áno, ale prototypovne vyrobí rýchlejšie. By som to povedal tak. Ale jasné, cesta automatizácie je jasná, lebo sú neergonomické veci, sú procesy, ktoré by radšej ľudia nemali robiť, lebo nie sú zdravé. Je to všetko možné, ale na druhú stranu nie všetko sa dá úplne zautomatizovať, lebo občas treba ten ľudský dotyk. A tým sa dostaneme k tomu, že gitary sa dajú robiť strojovo, ale najlepšia gitara je to vždycky vyrobená ručne niekým, ktorý do toho vloží tú drobnú nepresnosť. Tak isto pri hudbe, keď je dokonalý rytmus a naozaj to je super, tak ľudskému uchu to nelahodí, nesedí to. Preto sa napríklad dávajú umelé chyby. Pri mixážni mixa, keď sa mixuje nejaká hudba, tak sa dáva-

Mišo Ukropec: Mišo je aj muzikant teda, aby akože neni to úplne také jasné.

Mišo Gula: Ešte som sa pýtať na kredibilitu tohto výroku.

Mišo Ukropec: Má, má, má. Jak sa volá tá vaša metalistická kapela?

Michal Major: Ale my nehráme metal. My sme hrávali punk, potom sme zmäkčili. Screen sa to volá. Screen. Znova opakujem Screen.

Mišo Gula: Nie Scream.

Michal Major: Takže tá ako keby nepresnosť nám niekedy lahodí a práve to vytvára tak to lepšie, čo z toho dokážeme dostať.

Mišo Gula: No hej, ale vieš, že aj dnes je to o tom, že keď máš handmade výrobky, tak sú viac cenené, ale je to skôr, vieš, že tá väčšinová masa bude furt spokojná s tým menej dokonalým, masovo vyrábaným a lacnejším. A to handmade bude furt len pre tú ako keby tých horných desaťtisíc, vieš.

Michal Major: Ale ja s tým, ja s tým súhlasím, lebo z dlhodobého hľadiska každý biznis sa robí pre zisk. Môžeme sa tváriť akokoľvek, ale keď teraz tam neni zisk, tak to umrie.

Mišo Ukropec: V korporátoch.

Michal Major: V korporátoch.

Mišo Ukropec: Tak. Lebo malé firmy môžu mať aj iné drivery, ale v korporátoch je to takto.

Michal Major: Ale aj malá firma, keď nemá zisk, tak v konečnom dôsledku dlho neprežije.

Mišo Ukropec: Keď je pán šéf spokojný, tak vieš akože to, toto sme práve riešili ako nedávno, že drivery môžu byť rôzne, ale v korporátoch to definitívne platí. Ja stále hovorím za všetko zlo sveta môžu kanadskí dôchodcovia, ktorí majú nainvestované peniaze v amerických fondoch.

Michal Major: Dobre vedieť.

Mišo Ukropec: A tie musia produkovať výsledky a tie sú produkované vašimi ziskami, rastami, poklesmi ak je čím. No a tým pádom na tom záleží.

Michal Major: Tak, tak. Ale späť k tej AI, ako to bude fungovať? No niektoré veci sa zrýchlia, ale znova sa vrátim k tomu, čo som hovoril. Nie som si istý, či dokážeme tak rýchlo, tak rýchlo fungovať, lebo aby sme to dokázali správne nasadiť, musíme zmeniť logiku fungovania organizácií. A toto tu bude trvať dlho, lebo zase načnem do histórie. V roku 2017 sme boli globálnym pilotom pre Whirlpool pre Industry 4.0.

Mišo Ukropec: Vďaka tomu sme sa vlastne my k vám aj dostali nakoniec.

Michal Major: Áno. A mali sme desať projektov a z tých desiatich projektov v podstate zostal živý iba jeden.

Mišo Ukropec: Vážne iba my sme prežili?

Michal Major: Všetko ostatné zdochlo.

Mišo Ukropec: Okej.

Michal Major: Ale to bolo zase spôsobené tým, že sme v podstate nevedeli, čo chceme alebo nevedeli sme, ako chceme. Sme odhadovali, že to-toto by nám mohlo pomôcť. Odvtedy sme zmenili spôsob identifikovania projektov, spôsob izolovania, ja neviem, tých oblastí, kde to má ísť zase na základe dát a naučili sme sa veľa, ale tým pádom treba to nejakým spôsobom uchopiť inak, lebo ak budeme chcieť štandardné procesy prekryť použitím AI, tak to shit in shit out, jak sa hovorí.

Mišo Gula: Áno. Kde v týchto úvahách rozlišuješ medzi robotizáciou a medzi zapájaním AIka? Lebo nemyslím si, že za každú cenu to musí byť prepojené.

Michal Major: Nie, nemusí, nemusí. AI z dnešného uhla pohľadu by malo byť niečo, čo mi pomáha hľadať riešenia a urobiť ako keby filtráciu takej tej rutinnej práce. A automatizácia je nahradzovanie repetitívnych činností manuálnych pre mňa. Pre mňa automatizácie sú roboty.

Mišo Gula: Lebo ma-mali sme tu tú debatu vlastne o nahradzaní nejakých tých najjednoduchších činností, ktoré dnes robia ľudia. A to je, že zopakujem ten príklad, že vyslovene babenka, ktorá tu stroj, nejaký lis vypľuje nejakú súčiastku, ona ju vezme, pozrie a prehodí do nejakého košíka. Hej? A Na toto asi ani nie je potrebná AI. Na to je potrebný proste nejaký či už humanoidný robot alebo zoptimalizovanie toho procesu, ako kebyže, á, kontroly. Hej? Preto nechcem ako keby úplne prepájať tú AIku s robotizáciou.

Michal Major: Nie, ono netreba, lebo humanoidný robot by bol extrémne drahý a nevydržal by tak dlho, lebo tie baterky zatiaľ nedokážu fungovať. Ale na čo by tam, tam stačí jediný jednoduchý jednoúčelový stroj s nejakým griprom, ktorý to zoberie a kamera, ktorá zhodnotí, či je to v poriadku. Čiže netreba riešenie za pol milióna, stačí riešenie za tridsaťpäť tisíc. A dneska tie kamery naozaj nie sú až také drahé a dá sa to spraviť.

Mišo Ukropec: No na tej konferencii v Amsterdame bol chlapík z Goodyearu z Francúzska a veľa sme sa bavili, lebo celé sa to vlastne točilo okolo digitalizácie a teda umelá inteligencia kde a je a neni a prečo tak a prečo doľava a nie doprava a opačne zase v inom prípade. A hovoril, že napríklad oni, keď kontrolujú tie gumy, či sú vyrobené správne, takže to nevedia to spraviť dneska strojovo. To znamená, že tú gumu musí chytiť do ruky chlap alebo teda spravidla sú to muži, lebo tie gumy sú ťažké a proste on prejde rukami po tej gume. Táto je fajn. Drž. Chytí gumu, čo neni fajn, prejde, hm, táto neni, do smetí. Áno, lebo to robí roky rokate a on už vie, že táto je a táto neni fajn a nevedia to spraviť automatizovane, lebo nevedia. Tak si vravel, že ten robot šróby zatiahne na x newtonmetrov, ale on nevie, že trošku by som tomu ešte pritlačil, lebo hentam to mám krivé a keď to tu pritlačím, tak sa mi to aj hentam ako posunie a zrazu už je to fajn.

Mišo Gula: Toto mi strašne pripomína to video, že jak sa Trabanty dolaďovali na konci.

Mišo Ukropec: Áno, ale to sa dneska stále tak dolaďuje.

Mišo Gula: Ale, ale v dnešnej dobe submilimetrových optík a všeličoho možného sa mi to zdá bullshit.

Mišo Ukropec: Mišo.

Mišo Gula: Že sa to nedá. Akože jasné, bude to stáť veľa prachov, ale povedať, že sa to nedá, sa mi je mi to divné akože.

Mišo Ukropec: Dobre, prosím vás, všetci, kto máte možnosť, urobte si, dá sa to zaplatiť, stojí to pár peňazí, výlet do bratislavského Volkswagenu, aby ste videli, ako sa vyrábajú autá. A keď budete na záverečnej kontrole kvality, tak tam uvidíte, ako príde chlap, zapleskne kapotu na tom stopäťdesiat tisícovom aute, vytiahne z vačku také, také, také, také schodíky to má, ktorými meria tie škáry sprava zľava. Otvorí si kapotu, urobí, že kvalifikované pohyb, zapleskne a málo. Ešte raz si otvorí ešte dvakrát s tým šklbne, zapleskne. Fajn. A Q8 Touareg niečo môže ísť ďalej. Proste toto je normálne, akože takto to funguje.

Mišo Gula: Dobre, ale to si neodpovedal na otázku, či je možné to robiť automatizovane. To je len proste dnes pre nich neefektívne to robiť tak, ako sme sa bavili o tej logistike pri tých Japoncoch. Proste nepotrebujú to riešiť, lebo je jednoduchšie nechať toho človeka to urobiť. Tak to neriešia automatizovane. To neznamená, že sa to nedá zautomatizovať.

Michal Major: Ono všetko sa dá zautomatizovať, ale niekedy na čo a niekedy to stojí tak strašne veľa, že sa to nevyplác-

Mišo Gula: S tým súhlasím, s tým súhlasím.

Michal Major: Ale väčšina vecí sa dá. Ako dá sa to. Len keď prídeš s riešením, ktoré stojí pol milióna, tak ako na čo?

Mišo Gula: Áno, áno, ja súhlasím. Musí to vždycky byť zmysluplné z pozície peňazí a efektívnosti. Len mne sa nepáči kategorické vyjadrovanie pri robotizácii a pri AIku, že, že niečo sa nedá. To nie je už dnes naozaj nie je pravda skoro v ničom, že niečo sa nedá. Všetko sa dá. Otázka je, či to má zmysel robiť a riešiť.

Mišo Ukropec: No dobre.

Mišo Gula: Len s tým mám akože problém.

Mišo Ukropec: Vo veľmi prísnej formulácii, akože súhlasím.

Mišo Gula: Nie, preboha, to sa mi nestáva často.

Mišo Ukropec: Nie, tak ale občas sa trafíš, no. Vieš, ja to dva týždne žeriem, potom skládám formulku, ale zase to nemôžem takú prácu investovanú ako neoceniť, že?

Mišo Gula: Som sa opýtal Ajajka, ako to mám. Nahral som všetky naše podcasty a Ajajka mi povedala: „Takto ho dodrbeš.“

Mišo Ukropec: V pohode, v pohode. Pozri-

Mišo Gula: Prepáč, chcel som nadviazal, lebo si spomenul veľmi dobrú vec o tej utopii, o tom, že, že ľudia začnú zlobiť, keď nebudú mať čo robiť. A my sme vlastne tú debatu mali už niekoľkokrát, že či tá, tá taká Muskovská a Sam Altmanovská vízia utopickej, utopickej budúcnosti, kde ľudia nebudú musieť pracovať, budú mať všetkého dostatok, či niečo také môže existovať. To by bolo za predpokladu, že všetko je automatizované, robotizované, že všade funguje AIko.

Mišo Ukropec: A nemusíme naozaj, že nič nerobiť.

Mišo Gula: A nemusíme naozaj nič robiť. Ty si myslíš, že takáto spoločnosť by mohla fungovať?

Michal Major: Nie.

Mišo Gula: Skús povedať prečo. Ja k tomu mám akože nejaký príbeh, ktorý som zabudol minule povedať, ale-

Mišo Ukropec: Okej.

Mišo Gula: Skús povedať prečo.

Michal Major: Taký základný príbeh je ten test, ktorý bol robený v sedemdesiatych rokoch či šesťdesiatych, kde urobili ideálnu spoločnosť pre potkany.

Mišo Ukropec: Oni zdochli.

Michal Major: A oni vlastne na konci zdochli. Ale v, driverom všetkého pokroku pre ľudí bol vždy, bol vždycky nedostatok. Dokonca existuje také arabské príslovie, kde ťažké časy produkujú tigrov a dobré časy produkujú už neviem aké zviera, ale určite to nebol tiger. Takže toto my potrebujeme byť bičovaný vetrom, aby sme dokázali postaviť dom a potrebujeme byť hladní, aby sme vedeli lepšie obrábať pôdu a musí nám byť zima, aby sme vynašli oheň a podobné veci, inak to nefunguje. A keď budeme mať všetkého dosť, tak zdegenerujeme a umreme a ešte budeme vymýšľať kopec iných somarín. To je tak ako skratko, tak ľudovo povedané, že prečo.

Mišo Gula: Ale je to presne o tom, hej, že na ten test som narážal. Oni, myslím, že sa to volá Myší raj sa to volalo alebo nejak tak ten test. To sa robilo akože niekoľko rokov to trval celý ten test. Podstata bola, že nejaký vedec vybudoval Myší raj v zmysle, že mali dostatok vody, stravy, dostatok priestoru. Nikto sa nepotreboval biť o-o-o pozíciu, o-o dokonca samostatné v úvodzovkách izbičky, ako keby mali tie myši. Proste mali všetko, na čo si spomenuli. Mali utopistický raj pre myši vyrobený. Napriek tomu, že tam bolo dostatočné množstvo krmítok, zrazu zistil, že oni sa začali zgrupovať pri jednom alebo pri len zopár a začali sa o tie krmítka biť, hoc-hoc-hoci vedľa hneď bolo krmítko, ktoré bolo voľné. Oni sa začali z nejakého dôvodu biť o to jedno. Začali sa vytvárať, skupinky, ktoré on normálne odpozoroval, že jedna skupinka začala šikanovať druhú. Začali sa tvoriť, samostatné jedince, ktoré proste chceli ísť mimo spoločnosť, lebo zrejme psychicky ako kebyže nezvládali tú, tú sunáležitosť s ostatnými. Začali sa tvoriť, vz-vznikať akože, a teraz to nechcem, aby to debilne znelo, ale proste začali vznikať homosexuálne spoločenstvá medzi tými myšami. Čiže oni sa prestali páriť a výsledok bol, že proste zakapalo to spoločenstvo. A teraz len si skúsme predstaviť, že, že ako, ako teraz vnímame tú našu spoločnosť, kde sa asi teraz nachádzame.

Mišo Ukropec: Slovensko je v suchu.

Mišo Gula: Ale, ale naozaj si skúsme západnú Európu a Ameriku predstaviť-

Mišo Ukropec: Máme veľmi vizionársky

Mišo Gula: že kde asi sa tak môžeme nachádzať v tejto chvíli v tom, v tom, v tom raji. A to je len teda na podporu toho, že podľa mňa sú tie myšlienky úplný nezmysel, že môže existovať-

Mišo Ukropec: Ale ja si myslím, že prepáč, keď si, keď si, keď si povedal tú Ameriku, tak, ty asi máš na mysli Kaliforniu.

Mišo Gula: No jasné.

Mišo Ukropec: Lebo Amerika teda, keby si toto povedali inde v Texase, tak by sa dobre pobavili.

Mišo Gula: Nie, nie, nie, máme voľ-voľnomyšlienkársku, extrémne liberálno-

Mišo Ukropec: Áno, áno

Mišo Gula: farebnú.

Mišo Ukropec: Tak a jako j-je to, že veľmi zaujímavé toto celé, celé pozorovať, lebo si myslím, že Ukrajina v tomto taký dobrý príklad, že, že kým pred tromi rokmi sa ukrajinskí fighteri chodili učiť do výcvikových stredísk NATO, že ako sa má teda bojovať s takým či onakým nepriateľom, tak dneska ukrajinská armáda tvaruje budúcnosť bojisku. A nielen to. Ukrajinské dronové firmy začínajú chodiť po výstavách. Začína sa-

Mišo Gula: Export, áno

Mišo Ukropec: NATO sa začína učiť, že ako sa vedie vojna v roku dvadsaťšesť a sedem. A ty na to len kukáš, že fíha a NATO fighteri sa chodia vyučovať na Ukrajinu, že ako má vyzerať boj v mestách v tomto, v tomto období. A je to krásna ukážka, že prečo necessity is the mother of invention.

Mišo Gula: Presne. Máš, máš Spojené štáty, ktoré majú nekonečne veľký, zbrojný priemysel s nekonečnými rozpočtami a zrazu zistia, že keď zaútočia na Iran, na Iran, tak sú v prdeli, lebo, tisícové drony ničia ich miliónové, rakety a zariadenia.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Proste nemá šancu vyhrať takú vojnu.

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: A to je presne dôvod, dôsledok toho, že oni reálne tie, tie zbrane nemajú testované v, v praxi. A tá Ukrajina sa-

Mišo Ukropec: B-b-boli. Taký Sadám by s tým asi ako-

Mišo Gula: Okej.

Mišo Ukropec: to videl ináč celé.

Mišo Gula: Akurát, že to bolo pred dronmi a pred AI.

Mišo Ukropec: Áno, áno, áno, ale že teda, že ale tie zbrane boli ako vy-vy-vychytané-

Mišo Gula: Hej, hej

Mišo Ukropec: ako už dávno. Len teda situácia sa zmenila, lebo tá matka pritla, myslím matka príroda pritlačila na Ukrajinu a museli vyvinúť riešenie za päť korún, ktoré nepriateľa porazí. Hej? No a ja teraz, ja som hovoril aj v minulom, minulom, v interesí časti, že teda vstupujem do advisory boardu jedného AI-kového robotického startupu, že teda je to, že kombo, že AIko a, a, a robotika. A všetko to vlastne smeruje k humanoidným robotom alebo teda v tomto konkrétnom prípade, hej? A vlastne z Číny sa valia teda akože stotisícové, stotisícové série humanoidných robotov, väčších, menších, všelijakých. Baterky, či sú také či onaké. To sa, to sa vychytá postupne všetky tieto veci, že jo. Ale vlastne, že kukám na to a hovorím si, že hm, že aká je vlastne tá budúcnosť? Lebo západná Európa je celá v čudu. Proste nemnožíme sa. Hej? Tá demografická krivka je proste katastrofálna a naše vlády aj jedna tá, či slovenská alebo nemecká alebo talianska nič nerobia pre to, aby sme tie deti mali viacej. Už nech je opera alebo tým opatrením, že čokoľvek hej, pridať, ubrať to je jedno proste, ale aby bolo tých detí viacej proste nie sú. Čína tam má pôrodnosť ešteže polovičnú z tej našej nízkej. Takže vlastne Čína do päťdesiatich rokov skolabuje alebo vymrie. Keď som videl prezentáciu, Belo Kelemena na Lin-na Lin samite teraz z Japonska, tak všetci tí manažéri, čo tam boli na tých fotkách boli, že osemdesiat plus. Áno? Tam nebol akože, že päťdesiatročný mladík, keď to teraz ako takto-... že dlho poviem, hej? To boli všetko, že velice, velice akože starí, akože páni, ktorí v tej fabrike pracovali päťdesiat, šesťdesiat rokov a oni majú normálne, že, že celé, že obrovské územia, kde nenájdeš jedného mladého človeka, že tam to proste, že to umrie a hotovo. Hej, normálne, že, že hotovo, že tam ne-ne a nemá kto prísť, lebo nie sú tí noví mladí. Hej? Takže v Číne logicky chápem, že vyrábajú humanoidov, lebo tú robotu niekto musí spraviť. Ulice musí niekto pozametať, tie veci proste musí ako v tej továrni nakoniec jako vyrobiť tú kravu, musí niečo podojiť a tak ďalej, ako a robia na tom, aby sa, aby sa to vychytalo. Len rozmýšľam nad tým, že jaká je potom vlastne tá budúcnosť a je to a-a má tá otázka že dve strany. Jedna je, že

Mišo: spoločenská, ale potom, že napríklad či to nemá byť téma, do ktorej investovať. Hej? Napriek tomu, že je to vlastne nehumánne, keď to tak po-- lebo humánne je takto mať veľa detí. Hej? No. Že, že, že je to taký ako zvláštny paradox,

Mišo Ukropec: že čím je tá spoločnosť úspešnejšia, tým je na tom vlastne

Mišo: s víziou horšie. Bol,

Mišo Gula: bol jeden podcast som počúval pár týždňov dozadu s nejakým sociológom a, a nejakým človekom, ktorý sa akože

Mišo: venuje

Mišo Gula: tým demografiám a, a vôbec nejakým takýmto in-incentívam, čo môže, čo nemôže fungovať.

Mišo: A on vlastne povedal takú jednu zaujímavú vetu, že, že na to vlastne neexistuje návod,

Mišo Gula: že ako podporiť pôrodnosť. Lebo to, že my vidíme akože, ale to je nejaký dôsledok toho, keď ty si hovoril o tom, že napríklad ja neviem v Afganistane alebo v takýchto

Mišo: akože úplne zaostalých krajinách, že je vysoká pôrodnosť. To je jediná krajina,

Mišo Ukropec: kde líderšip pomohol pôrodnosti. Tak. A on hovoril- Obmedzili ženám vzdelanie. On hovoril, že

Mišo Gula: tých pokusov, ako zvýšiť pôrodnosť bolo strašné množstvo. Bolo to zníženie daní a boli to prídavky. Bolo to všeličo možné. Nič z toho reálne v praxi proste nefunguje dlhodobo. Okej. A hovoril, že zatiaľ tie pozorovania sú také, že, že naozaj len, len veľké krízy, mori a vojny v konečnom dôsledku podporili ako keby pôrodnosť. Žiadne incentívy, akože vlády. Potom máme odpoveď. Tak len si

Mišo: musíme počkať, kým to skončí Armagedonom a potom sa zase začneme množiť. Okej. Čiže ono na to nemusí existovať odpoveď žiadna ako proste. Ale ha! Ale to- A mám ťa.

Mišo Ukropec: Nie, nie, ako súhlasím, ako môže byť, ale Musk na to našiel výborný,

Mišo: Ale tých jeho pätnásť detí ako. Tak. A tak my máme tiež na Slovensku jedného. Ale to je taká Slovenská edícia.

Mišo Gula: Máme viac takých, máme viac takých. Nášho bývalého primátora tiež máme. To ešte sú aj kamaráti dobrí. Myslím, že mali aj súťaž. Ten má koľko detí? No on má tiež asi desať alebo koľko. A s koľkými ženami? Tiež akože. To nikto nevie. Možno s jedenástimi,

Mišo: dvanástimi. Lebo teda Elon to zobral ako od podlahy.

Michal Major: Ale tak chlapci, my v Kežmarskom okrese máme celkom dobrú demografickú krivku. Tam nám to rastie. Ale určite asi nie takým tempom, jak to rástlo kedysi dávno. Je to trošku spomalenejšie, ale rastie, stále rastie. No okej.

Mišo Gula: A čím viac ich budete chcieť integrovať, tým horšie to bude s tou demografickou, lebo sa začnú prispôsobovať

Mišo: nám. Áno.

Mišo Ukropec: No dobre, fasa téma, humanistická. Dobre, kedy uvidíme v Popradskom beku nejakého humanoida pobehovať?

Michal Major: Humanoida? Tak rýchlo nie. Robíme nejaké pokusy. V Taliansku robíme. Otvorili sme sa to volá X Lab v rámci ako keby toho nášho centrálneho industrial engineeringu. Tak tam sa hráme s nejakými humanoidmi. Nejakých doviezli, ale neni to úplne niečo sexy, čo by som aktuálne chcel u seba. Momentálne niečo riešia do nejakých distribučných centier, ale uvidíme. No v najbližšom roku dvoch určite nie. Teraz skôr zostaneme pri zemi a budeme používať nejaké veci, čo vieme spraviť. Nejaké jednoduché aplikácie AI, ktoré by mohli fungovať, lebo zase môj obľúbený quote, jak sa hovorí tam u nás na východe. K úspechu nevedie žiadna skratka, iba schody. Čiže treba si to vyšlapať a pochopiť, čo potrebujeme.

Mišo Ukropec: Kde to AI ako vidíš u vás dneska?

Michal Major: Budeme pokračovať v automatizácii, to znamená, aby sme dokázali byť efektívnejší. To je prvá vec, či už logistiky alebo výrobných systémov. No a pozrieť sa na všetky tie obslužné procesy, čiže ako zrýchliť niektoré rozhodovacie veci, ako zlikvidovať hrody e-mailov a v podstate tie skladové zásoby v tých transakčných procesoch. Čiže ako byť efektívnejší.

Mišo Ukropec: Alebo to z tej, z tej byrokratickej strany teraz máš na mysli.

Michal Major: Áno, áno.

Mišo Gula: Začal si sa už zaoberať aj tak posledné mesiace to dosť ide do popredia, že physical AI, kde vlastne ide o to naozaj tých postupne už humanoidov, ale týka sa to aj optimalizácie výroby ako takej, že vlastne učiť ten digital twin a, a vôbec tých robotov učiť na reálnych dátach z prostredia. Hej, to znamená, že v praxi to vyzerá tak, že baby vo fabrikách, ktoré niečo montujú, nosia pekne kamerky a kamerka sníma celý ten proces, ktoré, čo oni vlastne robia a tým to učia AIko ako keby pre, pre budúcnosť a pre humanoidné roboty, že čo a ako budú oni vlastne robiť. Či ty toto vidíš ako nejakú vec, kde vy by ste svoje AIka mohli začať kŕmiť takýmito dátami, že vlastne vaši pracovníci by nosili kamery a reálne snímal všetky činnosti, ktoré dnes robia. Sponzorom tohto programu nie je ani Meta, ani Reiben. A teda, a teda akože tá otázka neznie to, že či to máte robiť s cieľom hneď zapojenia humanoidov a nahradenia tých ľudí. Skôr je to o množstve dát, ktoré ste schopní zozbierať do momentu, keď to bude aktuálna otázka, lebo ona, ona raz bude tá otázka aktuálna. A čím skôr začnete zbierať tie dáta, tým ako keby lepší base, lepšiu základňu budete mať na to, aby ste robili správne rozhodnutia.

Michal Major: Ono všetko závisí od časového horizontu, lebo darmo nasnímaš dnešnú situáciu, keď o päť rokov budeš robiť niečo úplne iné. A tam to dá, tie dáta nepomôžu Lebo zmenia sa činnosti, zmení sa proces ako taký. Človek môže použiť iné komponenty, iné nástroje. Sekvencia pohybu bude iná. Čiže toto má zmysel nasadzovať to ja neviem pol roka pred tým, jak tam chcem dať nejakého humanoida alebo urobiť tú zmenu v tej výrobe. Vtedy áno, aby sa ten systém dokázal učiť z tých aktuálnych pracovných pozícií, ale robiť to tak veľmi dopredu len kvôli zbieraniu dát a učeniu nebude to mať zmysel, lebo pri pretypovávaní výroby, iných modeloch a tak ďalej tie činnosti sa veľakrát menia. Urobíš rebalancing linky pri optimalizácii nejakej a už je to zas niečo úplne iné. A dá sa naučiť konkrétny pohyb, ale ten pohyb je špecifický. Príklad, my vyrábame vo fabrike niečo cez sedemsto typov práčiek a mnohé veci z toho sú, sú proste iné. Používam rôzne množstvo ľudí, rôzne typy materiálov, iné typy zariadení na model, ktorý vyzerá zvonku rovnako, ale zvnútra je iný. Čiže nemá to z dnešného uhla pohľadu taký efekt z dlhodobého učenia. Možno pol roka je málo, možno rok, ale len kvôli tomu, aby sa naučil tie pohyby ľudské. Asi to nemá taký efekt teraz.

Mišo Ukropec: Je to interesantné, lebo všetky Nvidie a všetci títo ako veľkí dnešní AIkoví hráči teda tlačia sa týmto smerom, že physical AI, že teda prepojenie toho fyzického sveta s, s umelou inteligenciou. Ale ja tu stále vlastne narážam na to, že všetci počítajú s tými jazykovými modelmi, hej, že, že, že tu a tam nejaká nejaké kamerové videnie alebo teda takéto niečo, spracovanie obrazu. Ale mne to prostredie v tej fabrike príde strašne, jak to povedať, že tým jazykom sa to ťažšie opisuje ako povedzme čistými dátami a že tie jazykové modely na to nie sú správna technológia a že treba na to nejakú inú technológiu.

Mišo Gula: Ale však preto vznikajú VLM-ka, vieš visual language model, že, že akože práveže na tom sa pracuje, aby sa pracovalo s vizuálnymi dátami, nielen s jazykovými.

Mišo Ukropec: Rozumiem. Lenže potom, potom čítaš o tom, ako Jan LeCun narezoval miliardu dolárov, euro, to je jedno, vo Francúzsku. Je to bývalý šéf AI-ka Meta. Vieš, že seedové kolo, čo vlastne, že prvé kolo financovania startupu, tak dostal miliardu, lebo povedal, že viete, že, že, že tu sme ako došli na koniec tejto technologickej vetvy, že to už len ako sa vyňúnkávajú šedé drobnosti na konci, ale že, že to sa dá postaviť celé ešte úplne ináč. Vieš, že to nebude mať potom tieto halucinačné problémy a proste že ako úplne nový koncept umelej inteligencie, ktorá s tým dneska nemá nič spoločné. Kto vie, Pikoška, chlapík z toho Goodyearu, čo hovoril a on bol taký fun factový, jak ja som občas stále. Viete koľko ľudí v Goodyeari, ale nemyslím si, že to je iné ako kdekoľvek inde, v živote nepoužilo internet?

Mišo Gula: Keby si to takto interesantne nepoložil tú otázku, tak by som intuitívne povedal, že taký človek neexistuje. Ale keďže si ju položil, tak zrejme tam bude nejaké-

Mišo Ukropec: Štyri percentá ľudí, že nikdy akože až hľadali, že a nepoužil tu nie, že normálne, že nemá ani telefón, smartfón nemá ani počítač. Nikdy si na to nesadol, neklika v Tescu na automaty proste, že nula.

Mišo Gula: Dobre, ale hovoríš o fabrikách tak kde v Indii na konci sveta.

Mišo Ukropec: Nie, vo Francúzsku. No kukali sme. No pozri, nebudem sa hádať s vysokým šéfom v Goodyeari, ktorému chcem predať Twinso. Jo? Akože haló.

Mišo Gula: Ale mohol by si.

Mišo Ukropec: A išiel som tam robiť biznis, nie pretláčať svoje naivné predstavy. Pozri, poznáte takto počúvaj, že si videl Michal tie memy, že jak ty. Je taký obrázok, že taká, taká obrovská šedá, taký šedý štvorec, že ako je využitá umelá inteligencia ľudstvom a je štvorec a z toho je deväťdesiatsedem koľko percent šedých, že tí v živote AIko v ruke nedržali. Dole je potom také, také dva riadky sú, že teda to sú nejakí platiaci, či nie, to, to sú, že používajú, ale iba také tie zadarmo nástroje. Taký trojcentimetrový kúsoček, že tí si platia a potom iba jedna bodka, že ting a tí majú agentov. Áno, ale tá, tá, tá mapa je akože velikánska a to hovorí, že keď niekto má depku z toho, že nemá paralelne bežiacich osemnásť agentov, ktoré mu riešia neviem jakú agendu, tak to je, že ting, jedna z tisíc bodiek z celej tej obrovskej mapy. A ja keď som to videl, hovorím si, no že možno fakt štyri percentá ľudí, že v živote na internet ako nešáhli, že o tom Googli ako počuli, ale-

Michal Major: Pozri,

Mišo Gula: Gaussovú krivku tu spomíname veľmi často. Aj to bude fungovať aj v tomto. Asi, asi áno.

Mišo Ukropec: Viem si to predstaviť. Michal, máš domácu úlohu zistiť, koľko u vás ľudí nepracovalo nikdy s internetom. Inak máš aj dôchodcov. Vieš, takýchto všelijakých ľudí alebo tak, že akože ešte robí niekde ale-

Michal Major: Ja vám môžem povedať iný fun fact.

Mišo Ukropec: No daj.

Michal Major: Osem percent ľudí u nás vo fabrike nemá e-mailové konto napríklad.

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: To je fun fact. To by som tiež, Osem percent to znamená, že čo to sú desiatky ľudí?

Mišo Ukropec: Vo vašom?

Michal Major: meritku.

Mišo Ukropec: No a vieš, že je i-i už ako len keď si Google Play, že kúpiš si telefón, aby si mohol mať store, tak už len to si vyžaduje, aby si mal nejaký e-mailový účet. Hm. Hej?

Michal Major: To je dosť zvláštne, lebo-

Mišo Ukropec: Aj keby ho akože nepoužil nikdy, lebo chce si len ako pozerať, ako chce si sťahovať apky alebo niečo. Hej?

Michal Major: Ale ľudia si nesťahujú apky. Napríklad moji svokrovci, oni nes- majú prázdne telefóny, tam im apky sťahujú moje deti, ale-

Mišo Gula: Len, len pozor, lebo obaja ste spomenuli dôchodcov, ale po-poviete príklad na fabrike, kde sú ľudia v

Mišo Ukropec: aktívnom veku

Mišo Gula: a potom dáte príklad na dôchodcoch. Čiže vieš, tých osem percent to sú v aktívnom veku ľudia, ktorí nemajú-

Michal Major: To sú ľudia, ktorí reálne pracujú a nemajú-

Mišo Ukropec: A nemajú e-mail.

Michal Major: Nemajú e-mail.

Mišo Gula: Alebo o tom nevedia, lebo im to dcéra, zať, neviem kto urobil.

Michal Major: Nie, nemá e-mail, pretože potrebujeme e-mail na to, aby sme zaviedli elektronické výplatné pásky. Som na deväťdesiatich dvoch percentách a neviem sa niekoľko rokov už dostať k tomu, aby sme to urobili ako mandatory, lebo tí ľudia proste nechcú, nepotrebujú, nemajú.

Mišo Ukropec: Máte ľudí, ktorí nemajú bankový účet?

Michal Major: Nie, bankový účet majú, ale je rozdiel bankový účet a je rozdiel výplatná páska. Čiže u nás osem percent ľudí má tlačenú výplatnú pásku pekne na papieri. Dostane to každý mesiac v obálke, aby sa pozeral, koľko mu odišlo na účet. Všetci ostatní dostávajú e-mailom. Ja mám tiež papierovú výplatnú pásku.

Mišo Ukropec: Tam je osem percent.

Michal Major: Lebo som povedal, že ja budem ten posledný, ktorý zhasne.

Mišo Gula: To máš ako challenge pre seba, hej, že?

Michal Major: Áno, áno, vtedy, dovtedy viem, že to ešte stále nie je urobené.

Mišo Ukropec: Okej. Máte nejakú informáciu o tom, že aká je to sociálna skladba alebo niečo?

Michal Major: To je krížom cez celú organizáciu. To nie je-

Mišo Ukropec: Že nesúvisí to s veľkosťou výplaty-

Michal Major: Nie, nie, nie.

Mišo Ukropec: Alebo teda výplaty, no pracovným zaradením alebo takýmto niečím, hej?

Michal Major: Nie, ale je pravda, že sú to skôr starší ľudia, to znamená pred dôchodkom a tak ďalej. Čiže toto je ono. Nepotrebujú mať apky, lebo ich nikdy nepotrebovali. Minule som čítal taký zaujímavý článok, už neviem kto to postol a tam bolo písané práve o tom nejaký príbeh, ako si stará pani nevedela objednať taxík. Bolo to veľmi zaujímavé, lebo nemá apku. Telefónne čísla štandardné už moc neexistujú. Nemá mobil, smartfón. A teraz ako fungovať v novej dobe? To je, to je ten hlavný otáznik. Ako fungovať v dnešnej dobe? Vlastne všetko riešime cez aplikácie a keď neni aplikácia, tak nikde neodletím. Nepožičiam si auto.

Mišo Ukropec: Ryanair, Ryanair už si neurobíš oni-

Michal Major: Čeknutie.

Mišo Ukropec: Čeknutie bez apky.

Michal Major: Áno.

Mišo Ukropec: Som minule zistil. Som letel Ryanairom a-

Mišo Gula: Včera som mal liveku podcast v angličtine a rozoberali sme presne aj všelijaké tie subscription modely a tak ďalej a hovoril som, som funny story, jak som videl také memečko, že, že chlapík proste hladuje pod chladničkou a druhý príde a sa ho pýta, že čo sa deje. Takže bohužiaľ som zabudol zaplatiť subscription za jedlo. Takže bacha, bacha, aby sme neskončili tam, že, že Tesca a Kauflandy nám zavedú subscription modely a natiahnu nás aj oni do, do situácie, kedy mesačne proste budeš cvakať a hotovo.

Mišo Ukropec: No mám akože viacero takých ako zaujímavých fun factov z toho Amsterdamu v Lisabone, čo spomínali týždeň a sú také, že sám som z toho ako trošku zmätený. Počul som dva, dve prezentácie nemeckých startupov. Všetko sa točilo iba okolo GDPR a, a data compliance. Neviem po slovensky ako dátové proste zabezpečenie a manažment dát a toto. Že pol hodinu, čo o čom tí chlapci rozprávali, nebola to vec, ktorú sami ako robia, že a tu sú peniaze a toto to prináša a toto pomôže a tuto ušetrí a tuna to niečo spraví. Nie. To bolo, že, že okrem iného, ale potom riešili, že a dáta sú uložené tak a tak a je to zakryptované. Je to také a hentaké. A ja kukám na to, že keď som videl ten prvý, tak si hovorím títo chlapci sú nejakí prepaty. Hej? Nejak to moc prežívajú. Ale keď som už videl druhého, že cez kopirák, že toto isté, hovorím si tak a toto je presne prúser Európy momentálne. Myslím, že totálne preregulovaný, že totálne, ale zároveň je to ako to je taký zvláštny paradox, že presne z toho Goodyearu hovorí chlapík, že mám to tu napísané, že v deväťdesiatom siedmom roku, čiže pred tridsiatimi rokmi na trojkový bavorák bolo šesť typov gúm. Dneska je dvadsaťsedem. Áno? Nikomu to nevadí, že sa vlastne vyrába obrovské množstvo, lebo takto keď chceš tú gumu vyrobiť, to máš formy, to máš hento, to máš tamto. Sú to úplne že minoritné počty, ale spálilo sa na to proste x energie. Tie veci sú drahšie. Spálilo sa na to kopec energie, materiálu, treba to skladovať, zastavaná plocha a tak ďalej. Kvôli čomu? Áno?

Mišo Gula: Podpisujem. Ja som pred mesiacom Leica, to je najväčší výrobca laserových skenerov. Ja mám s nimi nejakú spoluprácu a išli predstavovať úplne nový skener. A tesne pred tým, ako to akože oficiálne otvorili a tak ďalej, sme mali taký call a ten šéf akože toho produktu mi to predstavoval a mi robil prezentáciu a na konci mi hovorí no a, no a ešte tento slide ti musím ukázať a začal mi rozprávať. No a náš produkt je z osemdesiatich percent vyrobený z recyklovateľného materiálu. Používame také a také odpadové materiály. Kompletne sa to dá ako keby že nanovo zrecyk-- A pozerám na to a hovorím a to koho zaujíma prosím ťa z tvojich klientov? Akože hovorím, že že dík, že si mi to povedal a ty si uvedomuješ, že pre toto Európa skape. Hej, pre toto, čo mi teraz tu predvádzaš s týmto slajdom, preto skapeme, lebo riešime blbosti. Akože chápeš, ten svet sa vyvíja šialeným tempom dopredu a my tu riešime kokos veci, ktoré

Michal Major: Ale to znova platí to, že keď je medveďovi dobre, ide na ľad tancovať.

Mišo Gula: Presne tak.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Debilná utópia.

Michal Major: Ale my žijeme ešte v inej časti Európy, ktorá to tak neprežíva. Pred nejakým časom som chodil do Francúzska do školy a mal som tam spolužiakov z Holandska. Keď mi chlap začal rozprávať, mal tri deti a hovorí, pracoval štyri dni do týždňa a vraví, že celej jeho rodine ide prestať piť mlieko. A som sa opýtal preboha prečo? Však máš, však máš malé deti. A on hovorí No vedel si o tom, aby krava mohla dávať mlieko, musíme ju násilne oteliť.

Mišo Gula: Násilne?

Michal Major: A hovorím no vedel, lebo vďaka tej krave v podstate vznikla civilizácia a mali sme čo jesť. Ale ja sa s tým nestotožňujem, a preto nebudeme piť mlieko.

Mišo Gula: Nemáš problémy riešiť kraviny.

Michal Major: Presne tak. A začína, dostali sme sa. Pritom to bol chlap, ktorý ako jeden z troch ľudí na svete dokáže vyrobiť semeno zemiaku, čo bolo ako celkom zaujímavé, lebo normálne zemiaky sa pestujú tým alebo delia tým, že nakrájaš zemiaky a zasadíš rastie. A on jeden z troch ľudí na svete, kto dokáže vyrobiť semeno zemiaku. Celkom haluz.

Mišo Ukropec: Ale vie o tom, že vajíčko keby tam bol kohútik, tak by sa mohla narodiť nová sliepočka a keby sme ju nezjedli, tak bude ďalšia. Hej?

Michal Major: Ale pri pive sme prebrali rôzne veci potom, ale toto bolo také niečo, čo mi utkvelo a naozaj mi ukázalo, že ten, to vnímanie reality a potreby, ktoré tí ľudia majú, sú úplne niekde inde. A preto máš pravdu, ale pre časť ľudí je to tak extrémne dôležité, lebo už zabudli, že je veľmi ľahké nemať čo jesť a je veľmi ľahké proste neriešiť somariny, lebo tá pyramída Maslowova je už ako sa povie

Mišo Gula: Presne tak. Exkurzie na Ukrajinu by trebalo začať robiť, aby videli, čo ľudia reálne riešia, čo sú reálne problémy.

Mišo Ukropec: Ale vieš čo je zaujímavé? Že Holanďan si hovoril, že?

Michal Major: No.

Mišo Gula: Francúz?

Michal Major: Holanďan.

Mišo Ukropec: Povedal si vo Francúzsku, ale Holanďan.

Mišo Gula: Aha, okej.

Mišo Ukropec: No lebo teda bolo to v centre Amsterdamu tá akcia a bol tam aj speaker z ASML. Hej? Tí, čo ako náhodou ASML nepoznáte, tak to je, že spolu s TSMC, že dve najdôležitejšie firmy na zemeguli. Hej? ASML vyrába litografie, z ktorých sa vyrábajú čipy v TSMC a bavíme sa teda o tých top top top top čipoch. Hej? Nie teda akože normálne procáky, také tie že štyri osem šestky nazvem to hej, ale že čipy, ktoré proste vyrába NVIDIA, AMDčko a takže oni si nevyrobia tie čipy sami, ale robí ich pre nich TSMC a ASML. Teraz ASML je holandská firma a je to aj najhodnotnejšia dneska firma v Európe vôbec, jakú máme. Neni žiaden CENECO, nemá žiadnu vyššiu valuáciu. A je to zaujímavé, že, že Holandsko, ktoré je krajina, ktoré sa môže v úvodzovkách hocikedy utopiť, keď sa pretrhnú hrádze. A tak a dokonca porušili v ASML Mooreov zákon. Mooreov zákon hovoril päťdesiat rokov formulovaný pánom Mooreom. To je jeden zo spoluzakladateľov Intelu, že každých osemnásť mesiacov sa zdvojnásobuje počet v úvodzovkách tranzistorov v čipe. Lebo teda keď to formuloval, tak ešte boli tranzistory. Hej? Tak to povedal pred päťdesiatimi rokmi a platilo to do dvetisícdvadsať niekoľkého roku, až prišla NVIDIA totálne akože redizajnovala čipy a zas to teda čo robí že krát osem krát šestnásť a proste rastie to úplne šialeným, šialeným tempom. Ale je to vďaka ASML, ktoré dokáže trafiť laserom mincu na mesiaci. Hej, že keď máš vyrobiť vlastne ako aj včera, včera som mal potom post, že už sú pod jedno nanometrová čipová technológia pod jeden nanometer, čo je úplne, že prosím hej, na trhu to bude za päť rokov, ale ako už to ako dokážu vyrobiť, tak v Holandsku z jednej strany dokážu vyrobiť najvyspeltejšiu technológiu, že neni druhé ASML na svete. Ale potom tam máš chlapa, ktorý dokáže vyrobiť zemiak z, že pomieša chémiu a vyrastie z toho zemiak, ale má problém s tým, že kravu má teliatko a

Michal Major: Má mliečko.

Mišo Ukropec: A má mliečko a ju dojíme teraz až kým ho má.

Mišo Gula: No ľudia majú rôzne problémy.

Mišo Ukropec: No dobre, výborne. Tak toľko na tému budúcnosti práce.

Mišo Gula: Bolo to dosť aj také filozofické, hej?

Mišo Ukropec: Áno, neviem, čo si z toho úplne odniesť.

Mišo Gula: To je váš problém.

Mišo Ukropec: This is a problem for the future, Homer. Díky, že si prišiel, že si sa podelil o nejaké hlavy. Zaujímavé.

Michal Major: Tešilo ma nesmierne.

Mišo Ukropec: Páči sa tie dve pračky. Výborne.

Michal Major: Díka.

Mišo Ukropec: Díky. Čačo.

Zdieľať:LinkedInFacebook