#13860 min
Osobná značka, cenotvorba a stejky za 22-tisíc – Tono Katrenčík | LinkedIn Kolotočári #138
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Tono Katrenčík buduje osobné značky a pomáha podnikateľom s cenotvorbou. Podľa neho má presah na biznis len asi desatina osobných značiek – tie, ktoré okrem vedomostí a príbehov ukazujú aj reálnu prácu a výsledky. Ako príklad uvádza grilovača steakov Andreja Dubana, ktorému jedno amatérske video prinieslo za týždeň zákazky za 22-tisíc eur. V druhej časti vysvetľuje, prečo sa väčšina ľudí nevie oceniť, prečo predávať balíky namiesto hodinovky, ako postaviť tri balíky so strednou variantou ako „no brainer“ voľbou, ako funguje kotvenie (aj pri softvéri za 100-tisíc eur) a ako správne zdvihnúť cenu. Mišo Ukropec pridáva skúsenosti s cenou pilotných projektov twinzo a s otázkou na rozpočet klienta. Na záver príbeh Fordu Mustang ako najlepší príklad segmentácie.
Hlavné myšlienky
- Ziskovú osobnú značku tvoria tri typy obsahu: head (vedomosti), heart (príbehy a názory) a hand (reálna práca a výsledky) – posledný má najmenej lajkov, ale najväčší biznisový výtlak.
- Dôkazy vždy porážajú sľuby: na otázku, či niečo funguje, odpovedajte prípadovou štúdiou.
- Ľudia sa nevedia oceniť, lebo sa porovnávajú len v rámci svojej kategórie a do marže nerátajú vratky, čas ani čas strávený mimo rodiny.
- Predávajte balíky, nie hodinovú sadzbu – hodinovku si klient vždy preloží na zamestnanca.
- Ideálne sú tri balíky: prvý s jedným benefitom, stredný ako najlepšia a najmaržovejšia voľba (vyberie si ho asi 80 % ľudí) a tretí ako kotva s iracionálnym benefitom.
- Ak si veľa ľudí berie najdrahší balík, ste lacní – pri správnej cene vám niekto musí povedať nie.
- Vysoké ceny sa kotvia na malých číslach (cena na pacienta, zamestnanca či deň) alebo na cenách konkurencie v zahraničí.
- Cenu zdvihnite s predstihom, starým klientom ju na čas podržte a argumentujte prínosom pre nich, nie vlastnými nákladmi.
- Baťove ceny patria nanajvýš k strednému balíku; prémiové služby majú mať zaokrúhlené ceny.
- Segmentácia je vždy pred cenníkom – Ford Mustang vznikol podľa toho, koľko mal mladý Američan v peňaženke.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (32)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Dôkazy vždy porážajú sľuby.
Pri správnej cene ti pár ľudí musí povedať nie.
Prémiové služby nemajú baťove ceny.
Ľudia ti neplatia za to, že veci robíš, ale za filtre, ako sa na veci pozeráš.
Mali sme lepšiu konverziu pilotov za nula ako za trojku.
Popis epizódy
Tono Katrenčík buduje osobné značky a pomáha podnikateľom s cenotvorbou. Bavíme sa o tom, prečo sa väčšina ľudí nevie správne oceniť, ako funguje kotvenie a segmentácia cien a prečo dôkazy vždy porážajú sľuby — od grilovača stejkov, ktorému jedno amatérske video prinieslo zákazky za 22-tisíc eur za týždeň, až po legendárny Ford Mustang.
Partneri epizódy:
www.infotech.sk – informačné systémy pre firmy
www.ingos3d.sk – 3D skenovanie a digitalizácia budov
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 55 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Tono Katrenčík: Amatérsky nastrihané, čo sme jedli, rib eye, tu strip loin. Polovica ľudí tomu nerozumela. Prišli zákazky za 22-tisíc eur behom jedného týždňa. V tom momente dal výpoveď. Vždy dávame tri tak, aby stredná varianta bol najlepší balík. Tak je to taká no brainer voľba, ktorú si vybere 80 % ľudí. Pozrite sa, takýto branding s ochrannými známkami bežne v Amerike stojí aj pol milióna eur. Takže ja si myslím, že máme stále na Slovensku dobré ceny. Úlohou v podnikaní je získavať slobodu, preto potrebuješ nechať zaplatiť svoj čas, čas nestrávený s rodinou, pretože to je cieľom. Nie aby si ty mal fame.
Mišo Gula: Nazdar Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.
Mišo Gula: Stále tu dávame o osobnej značke, o budovaní nejakej, nejakej pozície. My sami sme zišli z LinkedInu a tak mi napadlo, že si zavolať nejakého odborníka na to, ktorý nám odpovie, že či sa dá reálne robiť aj biznis s osobnou značkou, alebo je to samohonka či egohonka, alebo ako to funguje. A druhá téma, čo, zrejme bude aj prvá, ale, ale, é-
Mišo Ukropec: Je postavená na téme osobnej značky, že čo za to?
Mišo Gula: Takže čo za to a koľko si vlastne pýtať? Lebo toto je akože problém podľa mňa, že väčšiny ako obchodníkov a firiem. Tak presne to je to, čo-
Mišo Ukropec: Počúvaj, že nepredstavíš hosťa? Haló!
Tono Katrenčík: Čaute, ja som Tono z Rávskej Lesnej, nachádzam sa niekde uprostred Slovenska. To sú dvaja páni z Igri, Kolotočári.
Mišo Gula: Tono Katrenčík, vitaj.
Tono Katrenčík: Ďakujem pekne. Presne o to sa jedná, že osobná značka je jedna vec a zisková osobná značka je druhá vec a s presahom na biznis to vidím, vidíme možno do desať percent, ak si dovolím povedať.
Mišo Gula: Čo znamená desať percent v tom prípade?
Tono Katrenčík: Desať percent osobných značiek za mňa, čo sa robí, má presah na biznis, nie iba na nejakú, egotrip podnikateľa alebo na obdiv alebo na pozrite sa, aký som skvelý. A to je podľa mňa zásadný rozdiel. Preto aj tá osobná značka s tou cenotvorbou sa pekne prelínajú.
Mišo Gula: A to ešte tých desať percent, čo hovoríš, to ešte neznamená, že, že všetci to využívajú stopercentne z tých desiatich percent, že to je, že aspoň nejak to dokážu transformovať na ten biznis, hej? V tom zmysle?
Tono Katrenčík: V tom zmysle, ale zároveň 100 % pokrývať kapacitu všetkého možného, čo dokážem osobnou značkou, je nereálne, pretože to môže byť od sociálnych sietí cez podcasty, ako robíte vy, cez promo v televízii, cez eventy, cez napísanie knihy, cez vydanie vlastného magazínu. Je to strašne veľa vecí, čo vieš obsiahnuť, preto si treba vybrať to, v čom som dobrý, čo mi reálne ide a o čo momentálne má trh záujem.
Mišo Ukropec: Ja sa musím opýtať. My sme, ja som mal s mojím najstarším synom raz takú interesantnú debatu na tému, že prečo ľudia podnikajú. A, tak vo všeobecnosti však pre peniaze, nie? No, nevyzerá to nakoniec úplne tak, lebo keď sme sa o tom, keď sme sa do toho zavŕtali, tak vlastne veľmi veľa ľudí nepodniká kvôli peniazom. Podnikajú preto, aby mali svätý pokoj, aby nemuseli mať šéfa. Nikto neznáša ľudí, tak je proste podniká sám. Niekto má veľmi rád ľudí, tak sa proste obklopuje zase veľa ľuďmi. Jeden chce peniaze na to, aby si naplnil svoje detské sny. Iný peniaze vôbec nerieši, ale chce robiť tú nuňkavú prácu, ktorá ho baví a že mu to uživí, že ho to uživí mu úplne stačí, ale vlastne profitabilný v zmysle nejakého rastu alebo niečoho neni ani ho to nezaujíma, vlastne to nechce. Iný hľadá dobrodružstvo a zase iný hľadá, že sa opačne, že úplne, že stabilitu. Ale potom, keď príde na tú osobnú značku, tak vlastne to je mód alebo režim, kedy musíme vypadnúť z takej tej skrytej občas komfortnej zóny a teda musím byť jak oní gorily, hej, že, že ako to ľudia dávajú?
Tono Katrenčík: Hm, úplne si to dobre pomenoval. Dokonca som sa stretol aj s takou vecou, že podnikanie je preňho únik od ženy, že reálne nechce byť doma so ženou a tam cíti slobodu. A sú to pre mňa fascinujúce dôvody, že prečo vlastne niektorí ľudia začínajú podnikať.
Mišo Ukropec: Môžem začať ja?
Tono Katrenčík: Takže prvý poďme začať Marek, jak sa volá. Hej, že to aj mňa celkom udivuje, a preto aj keď vyberáme klienta na osobnú značku, tak najskôr mám s ním troj, štvorhodinový rozhovor, kedy vidím, že reálne dôvod, prečo to robí. No ak to neni biznisový, tak to neberiem, pretože takýchto dôvodov, ako ty si povedal, je veľa. keď sa na to akože pozriem tak úplne s ľahkosťou, tak, mám jedného fantastického klienta. Volá sa Andrej Duban a on griluje steaky. A to je človek, ktorý robil v reštaurácii MeatMe v Bratislave. Neviem, aký tam môžu mať plat kuchári, tisíc štyristo, tisíc päťsto, tisíc šesťsto eur mesačne. A ja som ho raz videl na jednom evente. On tam bol z tej práce grilovať a vravím, že kokos, že ty takto griluješ steaky, že vedel by si mi prísť grilovať na tridsiatku? A on vraví: „No ako nerobím to, ale tak môžem sa spýtať šéfa, zoberiem gril a prídem.“ Prišiel na moju tridsiatku grilovať pre moju rodinu. Bolo tam dvadsať ľudí. Natočili sme jedno jediné video, jedno jediné video, ktoré je na telefón, amatérsky nastrihané, čo sme jedli, že tu sme jedli rib eye, tu strip loin. Polovica ľudí tomu nerozumela. Dal som ho na Instagram a z tohto jedného videa, ktoré videlo tristo tisíc ľudí, mu prišli zákazky za 22-tisíc eur behom jedného týždňa. V tom momente dal výpoveď a strašne ma to tešilo ako otca, že mal dieťa v rovnakom veku, že vlastne on získal absolútnu slobodu a on už nemusel chodiť do práce. Griluje teraz dva dni do týždňa a zarobí si možno päť, šesť tisíc eur. Hej, to mi povedal, že môžem verejne vravieť, že viac nemám vravieť kvôli-
Mišo Ukropec: Takže dvadsaťpäť, dvadsaťšesť, dobre.
Tono Katrenčík: Ej, kvôli dáme memúra. A to bolo pre mňa fascinujúce, že akú slobodu získal vďaka osobnej značke, vďaka jednému úprimnému videu.
Mišo Ukropec: To je úžasné, to je úžasné. Mne musím povedať, že Začalo to u mňa teda s LinkedInom, pokračuje s kolotočármi, ale že čo toto vlastne robí, je pre mňa, že čistý magic.
Tono Katrenčík: Dajte príklad.
Mišo Ukropec: No tých príkladov mám viacej. v, ročne rozprávam na dvadsiatich až tridsiatich konferenciách.
Tono Katrenčík: Extrém.
Mišo Ukropec: A teda nie že na Slovensku toľko konferencií na Slovensku ani neni, hej?
Tono Katrenčík: Nechávaš si za to platiť či chodíš zadarmo?
Mišo Ukropec: Už si za, už si začínam pýtať peniaze, že nielenže travel kosti, ale už si vypýtam aj akože peniaze. Teraz mám ako dve, tri už som akože niečo bolo a už teraz ako vieš, musím akože smart tú hru hrať, že teda aj mne na niečom záleží a tak.
Tono Katrenčík: A hlavne ťa posúvajú v line upe vyššie. To je paradox, že na Slovensku keď sa robia eventy, čím drahšiu cenu máš, tým viac ťa dajú ako spikra ku, ku absolútnemu vrcholu celej konferencie.
Mišo Ukropec: No-
Mišo Gula: Keď ťa zaplatia tak-
Tono Katrenčík: To je úplne marketing super.
Mišo Ukropec: Akože najnovšie konferencie otváram. To znamená, že som že prvý max, že druhý. Neplatím za to, že, že nula nula, prípadne zaplatené travel kosti. A minulý týždeň som hosťoval konferenciu dvojdňovú v Amsterdame a mám z toho doteraz akože kopec vecí, ale teraz, že to len teda otvorím na to, že čo mi to ako dáva, že mám akože v hlave, že päťdesiat až sto tisíc ročne mám úsporu na tom, že za tie konferencie neplatím napriek tomu, že tam robím, že čistý sprostý biznis. Áno, že nezachraňujem ani planétu, ani pred košky tučniakov, ani, ani tuleňov, ani ničoho. Proste vyslovene, že money first.
Tono Katrenčík: Tak šajfecka, no.
Mišo Ukropec: A potom, potom to je, že vo svete. Ale že čo mi to robí na Slovensku alebo v Čechách? Že ja prídem a manažéri, majitelia firiem, ktoré sú stokrát, tisíckrát väčšie jak je tá naša, myslím tisíckrát teraz v tom globálnom akože meradle, tak ma berú, že absolútne vážne. Áno? A kým toto nebolo, tak som bol malá firmička kdesi čosi nie-niekde z Petržalky. Čo chcete, čo máte? Prečo by som sa mal ddd teraz pomaličky fotku spraviť?
Mišo Gula: Otvára to šialené dvere.
Tono Katrenčík: A teraz sa pozrite seba, na seba sa pozrite, koľko máte telefónnych čísel na najlepších CEO na Slovensku. Ak-ako ste sa vy vyskillovali v rámci podcastov, že to si podľa mňa strašne málo ľudí uvedomuje tú hodnotu, že akonáhle ideš vonku s Tvarov, ty si permanentne nútený sa skillovať, zlepšovať komunikačne, rétoricky, otázky pokladať, robiť prestávky. A že kde ste dnes od prvého podcastu? Aká pohoda to je pre hostí na druhej strane, že z vás nejde stres, že ten podcast neni rýchly, že je to strašný komfort tu byť. Lebo keď prídeš do podcastu, kde je niekto absolútne prvýkrát hostiteľom, tak ty máš stres z toho človeka, lebo on má stres. Takže vaša hodnota je obrovská aj v tom, akými skvelými moderátormi ste sa stali na základe toho, že ste sa pustili do toho, aby ste išli do online.
Mišo Ukropec: To nám teraz dávaš feedback?
Tono Katrenčík: To vám dávam feedback.
Mišo Ukropec: Ďakujeme veľmi pekne.
Tono Katrenčík: Z každého vášho podcastu ide pokoj, z každého jedného ide vášho podcastu pokoj, nie rýchlosť.
Mišo Gula: Veľmi pekne za to ďakujeme. Ja teraz- Ja teraz zimujem ja hokejkám, lebo toto neni nahraté. Skúšam si teraz spomenúť naozaj na prvej časti, že ja nemám pocit, že by sme boli nervózni od začiatku. Lebo sme si vypočuli-
Mišo Ukropec: To, že sme si akože postupne,
Mišo Gula: vyskillovali trošku nejaké veci, ale my sme to od začiatku nebrali ako nejakú nutnosť alebo niečo, čo, že by sme niečo od toho očakávali. Vieš, my sme, ono to vzniklo tak, že my sme šialené hodiny spolu pretelefonovali o témach LinkedIn. A potom sme si povedali, že tak akurát to poďme nahrávať. To je všetko, vieš. Že vzniklo to veľmi prirodzene z nás a ja, ja som naozaj nikdy nepociťoval akože nejakú nervozitu, lebo však ako tak, ako vys-vystupujem na konferencii, na stretnutiach alebo
Mišo Ukropec: tu-
Mišo Gula: Keď tu bolo, keď tu bolo Palo.
Mišo Ukropec: Keď nás zdrbal.
Mišo Gula: Palo Čekan.
Tono Katrenčík: Jaj, okej, okej.
Mišo Ukropec: Sme ho nechali-
Mišo Gula: Pána Čekana sme nechali čakať a- A teraz to už aj píšete, keď mi prišla pozvánka, že možno sa náš podcast pretiahne o pätnásť minút. Nedivajte sa na to. Tak ja
Tono Katrenčík: som aj videl, že si vtedy na záchod počkal si teda tých pätnásť minút.
Mišo Gula: A teda nebolo, nebolo to pätnásť. Aby som si aj ja trošku ego trip urobil, keď Mišo sa tu vylial, tak, mi je to naozaj, lebo ja okrem tohto slovenského podcastu ja mám aj poanglicky podcast v tej, v tej mojej 3Dčkovej oblasti. A v zrovnováhkosti včera som mal liveku s človekom z Ameriky, ktorý je influencer v tom našom biznise. On je veľmi veľký na YouTube, na TikToku a tak ďalej. On má cez dve milióny, dva milióny followerov v našom niche. A včera mi tak zahrial, lebo, lebo hovorí, že, že no my sme sa prvýkrát akože takto rozprávali a hovorí, že ja ťa sledujem už kopec rokov, akože minimálne dva, tri roky, že prvýkrát, keď som zbadal, že 2D is against my religion, to je moja akože tagline, hej, lebo že, že akože 2D je proti môjmu náboženstvu, lebo chce-chcem, aby všetko bolo v 3Dčku. Takže odvtedy ma akože sleduje a si hovorím tak kámo, si dobrý, si dobrý.
Tono Katrenčík: Vieš ale sociálny dôkaz úplne rovno na to môžeme premostiť k osobnej značke. dôkazy vždy porážajú sľuby. A veľakrát, keď sa ľudí pýtam, že a povedz mi, že fakt to funguje, tak zvyknú odpovedať jasné, že to funguje, však my už pracujeme na tom dlhú dobu. Ono dneska je dôležité, aby si si budoval tú-- hlúposti. Ty prídeš a spýtajú sa ťa, že, hm, a ten tvoj podcast, že stojí za to? Keby si pozýval hostia a ten tvoj podcast stojí za to? Tak pozri sa teraz naposledy to bol jeden youtuber, ktorý je ikona v 3D tlači, má dva milióny sledujúcich a urobil toto a toto.
Mišo Ukropec: Hej.
Tono Katrenčík: A vlastne oveľa viacej urobí táto jediná vec. To isté, keď sa ma niekto spýta: „Počúvaj a ten, tá osobná značka funguje?“ To isté, čo som robil u vás. Pozri sa, mám klienta Andreja Dubana. Vždy odpovedať case study, pretože ten dôkaz vždy, vždy poráža sľuby.
Mišo Gula: Toto absolútne funguje a ja to používam aj tu pri nás, pri komunikácii o našom podcaste, aj pri tom mojom. Vždycky vytiahnem tých najväčších frajerov, čo tam boli. A vieš, keď niekoho oslovíš a povieš, že tu bol Meško, Cicman, Ondrejková-
Mišo Ukropec: Presne máš rád veľké hviezdy.
Mišo Gula: Skús to odmietnuť, hej, že to úplne nie je jednoduché povedať nie, keď vidíš Kto každý už pred tebou tam-
Tono Katrenčík: Nie, lenže ľudia to neradi robia kvôli tomu, že to má málo lajkov. Vieš, že ľudia sú strašne riadení dopytom a permanentne sú zameraní na čísla. Ale ja ten obsah rozdeľujem osobnej značky na také tri H. Head, tvoje vedomosti, tvoje znalosti. To robí väčšina ľudí. Dá si ChatGPT, AI, Gemini a transformujú veci, ktoré ani nie sú odžité. Druhé je heart, to je srdce. To je ten najsilnejší obsah, čo máš. To sú tvoje prežité príbehy, tvoje názory, tvoj postoj. To sú tvoje screenshoty. Najlepšie posty na heart obsah sa robia, keď si prejdem galériu, pozriem si screenshoty z minulosti a poviem si toto bola brutálna story, idem ju vyrozprávať. A do tretice je hand. To je tvoja robota do svoje ruky. Lenže toto má najmenej lajkov, ale má to najväčší biznisový výtlak. Takže ak by sme sa bavili, kedy je značka biznisová tých desať percent a kedy to je proste iba self promo a idem si boostovať, aký som dokonalý, tak chýba ten hand obsah, že toto sme robili. Toto je výsledok. Ja viem, že ten obsah, keď poviem, ako Peťovi Strculovi urobím osobnú značku, nebude mať, tisíc päťsto lajkov, ako keď tam dám, názor na billboardy, ale keď to uvidí šesťdesiat ľudí a za osobnú značku mi zaplatia dvetisíc päťsto eur, tritisíc, tak ja som s tým okej, nech to vidí kľudne päťdesiat ľudí, ale to je presne cieľ, že nebyť riadený iba dopytom, lajkami, ale vyhodnocovať, že áno, toto je lievik a tu na konci ten hand obsah, tie ruky je to, čo mi prináša peniaze.
Mišo Ukropec: Ja som či jedny naši českí investori v Soulmate, ako zdravím. Čaute páni! Raz sme s nimi riešili otázku, že ako komunikujeme naše, teraz máme tie winzacké veci a mi namaľovali. To sa volá, že pyramída efektívnej komunikácie. Je to zložené z piatich vecí. Nepamätám si úplne, ako sa presne volajú tie jednotlivé časti, ale to neni podstatné. Tá úplne základňa bola, že hodnota. Ako to niekomu dá hodnotu? Nad tým bol ďalší level a to je, že ako to pomáha ľudstvu nejako. Nad tým ďalší level boli, že dáta, ale v zmysle, že peniaze, čísla, čas, niečo. Nad tým je, že referencia, že komu to kedy ako poslúžilo a úplne navrchu je emócia. A vlastne keď človek komunikuje na všetkých týchto piatich úrovniach, tak je jedno, kto je na druhej strane ten nejaký poslucháč. Keď hovorím o hodnote, o ľuďoch, o-o číslach, o referencii a o em--, a je to celé akože postavené na nejakej emócii, tak musím trafiť. Áno, jeden je na prachy, druhý je na príbehy, tretí je na slávu, štvrtý ja neviem proste na čo. Zachráňme ľudstvo a tých tuleňov. Hej? Jedno, čo z toho proste, keď sú tam všetkých tých päť vecí, tak ho trafím a tým pádom maximalizujem šancu, že keď hovorím o niekom, ktorých vôbec nepoznám, lebo v tom auditóriu sedia všetci možné, všetky možné kategórie vekové, výplatové, pozičné-
Tono Katrenčík: Áno
Mišo Ukropec: mindsetové a tak ďalej. Ale z tých piatich vecí určite, že dve, tri každého trafia. Toho tamtá, hentamtoho úplne- akože opačne. A toto mi fantasticky pomohlo, že prečo potrebujeme hovoriť aj o úspechoch, aj o failoch, aj o číslach, aj o peniazoch, aj o hodnote. Lebo zrazu vlastne áno, ten tie dve veci nepočul, ale-
Tono Katrenčík: Áno a častokrát sa to rozdeľuje aj v takom neurolingvistickom programovaní NLP. Neviem, mali ste niekedy hosťa z NLP?
Mišo Ukropec: Mali sme hej.
Tono Katrenčík: No tam je-
Mišo Ukropec: Ja som aj prepáč, ja som aj NLPéčko kedysi akože skúmal.
Tono Katrenčík: Hej? A už si si ho robil u niekoho?
Mišo Ukropec: Vieš čo? Nie, lebo, lebo, som bol v takom štádiu životnom, že strašne veľa som mal toho načítaného a mal som pocit už, že viacej čítať sa zo mňa by stával akože zberateľ informácií, certifikátov a neviem čoho a tie veci proste treba žiť. A kopa ľudí strašne uteká ku knižkám, ale nič z toho kurňa akože nepoužijú, nezažijú, neurobia, len proste zbierajú, zbierajú. Chápeš taký škrečkovo už také, také gamby, hej?
Tono Katrenčík: Áno.
Mišo Ukropec: Informácií, ale potom kukneš na ten život a tam je, že-
Tono Katrenčík: A tá frustrácia prichádza na úrovni okolo päťdesiat rokov, pretože vtedy už máš tendenciu svoje myšlienky a skúsenosti odovzdávať svetu, nie iba prijímať. Hej a veľa ľudí, čo nasáva celý život, cíti takú potrebu, že už je vlastne vyhorených na tom veku päťdesiat rokov, lebo oni vedia, že už toľko majú zážitov, že by mali odovzdávať ďalším generácií a mrzne. Ale pri tom NLP som sa chcel zastaviť, že tam to rozdeľujú, že kinestetik vizuálny a auditívny. A teraz presne, že moja žena napríklad je extrémna kinestetička, že osemdesiat percent je proste pocity. Takže keď som jej povedal, že pôjdeme do Portugalska na Azorské ostrovy, tak keby som jej hovoril, že tam bude krásny západ slnka a uvidíš krásne veľryby a tak ďalej, tak neprežije tú emóciu tak, ako keď jej poviem, že počúvaj Eny, keď tam pôjdeme, tak si predstav, že si sadneme na pláž večer, budeme si popíjať prosecco a budeme si vychutnávať ten moment. Hej, že vlastne ty potrebuješ aj na webe to, čo si ty vravel obsiahnuť aj v slovách, aj v predajných textoch, aj pre kinestetika, aj pre vizuálneho, aj pre auditívneho, to znamená zvukového človeka. Všetky možné slová, ktoré s ním môžu rezonovať, lebo nikdy nevieš, kto to číta. Jedna rada je najviac je kinestetikov, to znamená pocity. Preto ty si na začiatku povedal, že mám z toho až zimomriavky. To je signál toho, že ty si proste pocitový človek, hej? S tebou to možno nemuselo hýbať, lebo si možno dátový. Ja vás nepoznám, ale sú to také mini signály, z ktorých už vieš reagovať, keď si na obchodnom stretnutí jedna na jedného.
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Možno by som už premostil postupne na tú, na tú cenu-
Tono Katrenčík: Peniaze, peniaze. Na to ľudia čakajú.
Mišo Gula: Ale mňa teda zaujíma odpoveď na otázku, lebo, pocitovo, tuším odpoveď, ale, myslíš, že je pravda, že väčšina ľudí má problém sa sama seba ohodnotiť správne?
Tono Katrenčík: Mmm, myslím, že drvivá väčšina áno. Má problém sa ohodnotiť, pretože v ich merítku tým, že sledujú konkurentov a svoju kategóriu, si neuvedomujú svoju hodnotu, lebo si povedia, že to vedia všetci. Príklad povedzmy my marketéri nevieme oceniť, že napríklad niekomu natočíme reelsko a nie sme schopní si za to popýtať napríklad štyristo eur. Lebo si povieme také reelsko máš zostrihané za pätnásť minút. Ale ja sa pýtam, keď si kupuješ Škoda Super B, ty vieš, za ako dlho sa vyrobí? To trvá pár hodín. Hej? A aj tak si tam tá marža v desiatkach percent, ale my si to neuvedomujeme, lebo nie sme v tej kategórii, hej? Takže ľudia sa nevedia oceniť preto, lebo si neuvedomujú svoju hodnotu, lebo pozerajú svoju kategóriu, ale mimo kategórie, keď vyskočíš z tej bubliny, tak máš extrémnu hodnotu. Prečo si niekto dokáže za svadobné video pýtať päťsto eur napríklad? Niekto si pýta tisíc dvesto, Dávid Stašák a napríklad chalani z Two Films si pýtajú devätnásť tisíc eur za svadobné video. A pozor, majú balíček za sedemdesiat päť tisíc, že s tebou strávia tri dni na svadbe, hej? Tak ja sa pýtam, že prečo to potom ľudia ochotní zaplatiť? Lebo to platia, pretože vidia v nich hodnotu. A ty potrebuješ nájsť niečo, kde je zákazníkovi hneď v momente jasné. Ha, toto keď si kúpim, tak mi to bude dávať zmysel, lebo viem, že tie peniaze nie sú prepad, ale zároveň tam ani neni riziko, že by mi to nedoručili. Takže musí byť zákazníkovi vždy jasné, za čo platí. To je proste alfa omega.
Mišo Gula: Dobre, ale to už odpovedáš na otázku toho, že ako to opraviť. Ale prečo myslíš, že to tak je, že ľudia sa-
Tono Katrenčík: Nevedia.
Mišo Gula: Nevedia odhodnotiť, že? Lebo si povedal pozerajú po svojej kategórii, ale má to súvis aj s nejakým, ja neviem podceňovaním seba samého alebo kde vidíš túto ako hlavnú príčinu, že keď niekto za tebou príde a potrebuješ s ním nastaviť jeho vlastnú cenu a urobiť cenotvorbu, na čo ako prvé sa zameriaš? Kde vidíš ten najväčší problém?
Tono Katrenčík: Jasné, ako prvé sa zameriam na jeho maržu. Hej, že paradox, paradoxne na Slovensku, že on povie, že všetko vie, podniká, má tržby sedemsto tisíc eur. Teraz som mal jedno stretnutko s jedným chalanom a on v podstate predáva domčeky a absolútne nemá do marží zarátané veci bežné, hej. Zoberme si len taký e-shop, že kto si ráta do marže takú vec, že ty máš vratky, že ty chodíš vlastne na poštu, že ty to musíš prebaľovať, odznáčky, to stojí štyridsať centov, neráta do marže. Kto si ráta do marže v službách, že nie si s rodinou? Hej, že to je, ty nie si s rodinou.
Mišo Ukropec: Ten, čo uteká od tej manželky.
Tono Katrenčík: Ten jeden, ten čo jej povedal, do marže nedávame, hej? Alebo že nie si s deťmi. Teba to stojí čas, zdravie, noci. Takže podľa mňa musí mať všetko prerátané, aby z každej jednej zákazky si vedel, že toto mi urobí vo finále radosť a nie že ty zistíš po dvoch rokoch, že vlastne to neni štyristo eur zisk, ale že tvoj zisk je dvestoštyridsať. Pekne to povedal Peťo Strcula raz, že prečo sa Slováci nevedia oceniť. Je to dané tým, že my sme vždycky robili za minimum. Hej? On povedal peknú, pekný príklad, že počúvaj, ja ti to urobím, ale minimálne chcem stovku, hej, že minimálne chcem za to stovku. Nie že proste chcem za to dvesto, minimálne, že my robíme za minimum, že stojí to deväťdesiat a aspoň nejaké minimum daj mi stovku a keď mu povieš, že pýtaš za to dvesto, tak zase je tá odpoveď, ty ale to je sto desať percent, to mi nikto nedá, ale on nevie na druhej strane, kde tá hodnota v tom balíku je. A to je prvá rada k celému, celému pricingu, že veci robte do balíkov. Keď robíš branding a ten branding predáš ako balík celej vizuálnej identity so Sony brandingom, že tam je zvučka, že tam sú výstupy na sociálnej sieti, že tam je pattern, že tam je maskot a celé to stojí šesťnásť tisíc, tak je to stokrát lepšie, ako keď začneš predávať hodinovku za stopäťdesiat eur grafika, pretože hodinovku si vždycky on preloží, že ty si jeho zamestnanec a stopäťdesiat mu príde vždycky veľa, ale keď mu povieš, že tento celý balík brandingu maskota a tak ďalej stojí pätnásť tisíc, tak absolútne nerieši, koľko hodín to budeš robiť. Každý jeden, čo u mňa robí, je na balíky. Takže my robíme s freelancermi, tak vravím Miloš, nedávaj mi to na hodiny, lebo ten web naťahuješ na dva dni. Povedz mi, koľko za ten web chceš. Keď chceš zaňho tisíc, ja ti to dám, urob to za dve hodiny, ale ja potrebujem klientovi povedať reálnu cenu. Takže balíky je číslo, číslo jedna. Druhá vec, balíky vždycky ideálne tri, maximálne štyri. Je to preto, že keď uvidím takto tri poháre vedľa seba, viem ich hneď sčítať bez toho, aby som musel rátať raz, dva, tri, štyri, päť. Ale keď už máš päť, šesť balíkov, tak ich musíš počítať a je náročnejšie porovnávať. Tým pádom ti vznikne paralýza, že neviem, ktorý balík si vybrať, lebo sa ešte musím rozhodnúť a neni riešenie. Vždy dávame tri tak, aby stredná varianta bol najlepší balík. Prečo stredná varianta? Je to taká no brainer voľba, ktorú si vybere osemdesiat percent ľudí, lebo pri malom balíku si poviem, že fú, moc lacné. Pri drahom si poviem vždy zbytočne preplatím cenu za hodnotu, ktorú nepotrebujem. Preto do prvého balíka vždycky dávam jeden benefit. Príklad pri brandingu robím branding. Do prvého balíka dám iba logo, cena tri tisíc eur. Do druhého balíka dám logo, celá vizuálna identita, patterny, foldre, vizitky, roll upy, city lighty a pozor, cena neni tri tisíc, ale je tri tisíc deväťsto. Reálne by som logo urobil aj za tisíc, ale umelo navýšim prvý balík na tri tisíc, aby tu hneď opticky videl, že je tu šesť benefitov oproti jednému a stačí mi doplatiť deväťsto eur. Tým pádom som ho poslal z lacnejšej varianty do drahšej a logo si u mňa za celý život nikto neobjednal práve kvôli tomu, že každému poviem, že deväťsto eur doplatíš a máš to komplet a každý si zoberie stredný balík. To chcem predávať, lebo s logom je najviac roboty, ale za deväťsto eur ja už rozpracujem pár vecí. A tretí balík slúži ako kotva. Ty ho nechceš predávať, aj keď päť, desať percent ľudí si ho vždycky zoberie, ale dáš tam vždy jednu iracionálnu možnosť. To znamená, že napríklad do tretieho balíka nacením ho na ja neviem desať tisíc eur v tom brandingu a dám tam, že vlastný font na mieru. Drvivá väčšina ľudí si ten font nikdy nepotrebuje kúpiť, lebo sú dostupné online a na tom ten branding nestojí, hej? Možno si to zoberie väčšia firma ako Kondela, keď im robil Pastier font, ale drvivá väčšina nedoplatí šesť tisíc eur za nejaký font. Preto iracionálny, aby nemal pocit, že v tomto balíku prichádza o dôležitý benefit. Preto napríklad je tam konzultácia štvorhodinová alebo prednostný prístup. Niečo, čo nepotrebujem a neoslabí mi stredný balík, pretože tento chcem predávať najčastejšie. No brainer voľba osemdesiat percent klientov je vždycky tu.
Mišo Gula: Čo v prípade, že mám typ služby a balíkov služieb, kde paradoxne by som chcel, aby si ten najlacnejší objednali, lebo tam mám najväčšiu maržovosť. Lebo napríklad-
Tono Katrenčík: Dorobiš-
Mišo Gula: Poviem príklad, lebo ten stredný balík bude obsahovať služby, ktoré ja si musím objednávať, na ktorých prirodzene mám nižšiu maržu ako na veciach, ktoré robím u seba.
Tono Katrenčík: No tak vždycky stredný balík ja robím tak, aby bol pre mňa najlepšie maržový. Preto ak chceš predávať najlacnejší, musíš pred neho postaviť ešte jeden a vtedy sa stáva stredný najlepšou možnosťou.
Mišo Gula: Čiže umelo vytvoriť ešte lacnejší oproti tomu.
Tono Katrenčík: Teraz sme nacenovali cenník pre kontajnerové domy. Mali domy za tridsať päť tisíc nezariadený, prekutil ho, zariadi si ho sám. Druhý mali za päťdesiat dva tisíc a tretí mali za deväťdesiat tisíc. A volá mi Samo a vraví Tonno, počúvaj a typ si berú ten za deväťdesiat tisíc. Vravím super, tým pádom sme lacní a potrebujeme dorobiť- Dom za stodvadsať, stopäťdesiat tisíc, aby bola vyššia kotva, nech ten deväťdesiat tisíc vyzerá ešte lukratívnejšie. Ak veľa ľudí berie najdrahšiu možnosť, tak si lacný. Pri správnej cene ti pár ľudí musí povedať nie. Takže je absolútne normálne, keď ma osloví desať ľudí na branding a ôsmi povedia nie. Je to stále okej. Minule sa mi chválil chalanisko. Počúvaj, som brutálny predajca. Mne každý povedal zatiaľ, že áno. Vravím, tak to nie si brutálny predajca, pretože keby si bol brutálny predajca, tak už máš zvýšené ceny, lebo pri správnej cene ti pár ľudí musí povedať nie. Hej? Vždy musí byť niečo, čo je vyššie.
Mišo Ukropec: Ale to nie, majú hovoriť na tú strednú cenu, hej, nie, nie na, nie na najvyššiu cenu.
Tono Katrenčík: Tak nie, mi môžu povedať na čokoľvek v rámci ceny.
Mišo Gula: Alebo v všeobecnosti, že si proste nevyberú tvoje služby.
Tono Katrenčík: Hej, to je drahé. Nám ľudia nezvyknú hovoriť nie. Okej, tak potom je na tebe, že či chceš robiť tri brandingy mesačne a mať na sebe tempo alebo fakt si vyskilluješ ten balík, dobre ho uložíš, dáš mu cenu dvojnásobne vyššiu a budeš robiť jeden a pol balíka mesačne. Hej? A tam sa potrebuješ dostať. Robiť menej za viacej peňazí s vyššou hodnotou.
Mišo Ukropec: Ja mám teraz zákernú otázku a neni ako spochybňujúca.
Tono Katrenčík: Poďme na to.
Mišo Ukropec: Že toto sú také by som povedal, že malé peniaze hej, v zmysle B2 large enterprise biznisu, lebo, ja nemám zákazníkovi vlastne za tri tisíc euro čo ponúknuť ani, ani, ani, ani. Akože najlacnejšie, čo sme vlastne začali dávať je, že keď chce pilot, tak stojí sedem tisíc euro.
Tono Katrenčík: Taký entry produkt, hej.
Mišo Ukropec: To je, že entry produkt je za sedem tisíc a, a, lebo mali sme, mali sme také, že za, za dva a pol, za tri, že aby to vedel vlastne aj stredný manažér si odklepnúť sám. Nepotrebuje na to podpisy šéfa a podobne. Hej? Už keď má zaplatiť desinku, tak už na to potrebuje sa opýtať nejakého vyššieho manažéra, že môžem, nemôžem. Je to v budgete máme, Opex nemáme a proste už si to vyžaduje. A to-tohoto sme sa chceli zbaviť. Hej? Tak sme to mali, že dva a pol, tri. záleží, či to bolo v Čechách, na Slovensku a tak. Až sme zistili, že vlastne keď si kúpil takýto ten šušňový balíček za dva, za tri tisíc euro, tak sa to nikdy neprekonvertoval za ten stotisícový projekt, ktorý sme na konci alebo kvôli ktorému sme to robili, lebo my sme sa vlastne sami seba oklamali tým, že keď on sa toho šéfa nepýtal a on si to kúpil ako zo svojho malého lokálneho budgetu pre seba, aby ako mal konfirmáciu, že áno, funguje to dobre je to, ale nevedeli za tým šéfom, tak vlastne nám chýbal commitment toho šéfa, že áno, poďme do toho stotisícového projektu a síce by sme dostali maličkú objednávku na, na pilot, ale na konci tých stotisíc sme nepredali, lebo ten šéf o tom nebol presvedčený. Tak by sme spravili to, že už to nestojí dve, tri tisíc, už to stojí sedem tisíc euro. Nestojí to desať, lebo to je guľaté číslo. To je celá logika, hej? Nič iné za tým neni, hej, že stojí to sedem, lebo sedem je viac ako päť. Päťka je také to základné štandardné vstupové čísilko. Chcem sedem, chcu sedem. Už musím ísť za bosom. A keď ho bos pošle do čerta, že kámo, nedám sedem, lebo proste nie, tak ja s tým zákazníkom nestrácam minimálne v tom roku čas a on s nami, lebo to nebude. Keď príde o rok, že má nový budget a chlapci, tu je sedmička a môžeme ísť na to výborne. Dokázal presvedčiť šéfa a budúci rok v dvadsiatom ôsmom už bude ten projekt za sto. Fajn. Ale vlastne keď mal ten produkt dostupný, tak sme si tým vlastne nevedomky to sami sebe sabotovali. Hej a to je akože nečakané rozuzlenie, že mali sme lepšiu konverziu pilotov za nula ako za trojku. Hej? A to je a teraz, keď mám riešenie, ktoré teraz máme ponuky dvesto, tristo, päťsto tisíc euro a akože, že sú to takéto akože sumy. Ten náš zákazník, on si počíta na to nejaký business case, ale ja to vlastne neviem úplne akože nabalíčkovať jednoducho, lebo proste sú tam nejaké cenové vrstvy od toho, že koľko sa toho nakúpi. Proste má tie ceny, majú nejakú logaritmickú krivku, aby sme ho motivovali kúpiť toho akože viacej a tak. Ale vlastne my keď sme s tým na začiatku začínali, to vlastne pre ostatných, aby vedeli, že, že my sme išli zo, zo servisného biznisu. To znamená, že zákazník, dostane ponuku päťsto hodín bude trvať túto prácu urobiť. To je taký rejt.
Tono Katrenčík: Čo je to za prácu? Že čo je vlastne výsledok v jednej vete, že čo on dostane, keď zaplatí stotisíc?
Mišo Ukropec: Software.
Tono Katrenčík: Software ktorý? Ktorý čo?
Mišo Ukropec: Ktorý mu pomáha optimalizovať fabriku. Hej? A misia je, aby návratnosť mal do roka. Hej a štandardne má, že, že šesť mesiacov. Takže ako ten business case tam vychádza veľmi dobre. Len potrebuje dostať od šéfa podpis na sto tisíc euro. A to neni, to nie sú peniaze, ktoré aj veľká fabrika s päťstomiliónovým obratom len tak vytiahne, lebo proste sú veľmi akože tvrdí na peniaze.
Tono Katrenčík: Dobre, dve veci k tomu poviem alebo chceš dokončiť?
Mišo Ukropec: No a teraz, že či je, že, že aby ľudia uvažovali nad tým, že keď prechádzajú, ako my sme prešli zo služobného biznisu, kedy poviem, že to, bude to päťsto hodín práce, päťsto hodín mi zaplatia. Odovzdal som dielo, nech sa ti ľúbi a teraz prechádzam do riešenia, ktoré stojí sto tisíc. Mňa jeho vývoj stál milióny alebo teda mňa, mňa slash firmu slash investorov slash kofunderov. Hej, ale tie náklady na implementáciu sú, sú pár tisíc. Áno, to znamená, že, že ja tam mám, že vysokú, vysokú maržu, ale tá marža bola dávno, dávno miliónmi zaplatená kedysi. Áno? A bez toho vstupného kapitálu to vlastne neni. Áno? A toto kopec ľudí si neuvedomuje, že vyvinúť produkt je sakramentsky a teda že je to spoľahlivé, funkčné, nasaditeľné a jedno, či to je holiaci strojíček alebo, alebo to je softvérové riešenie. Proste je to, že ťažké to dodať, aby s tým neboli problémy a jakú na to dáť cenovku?
Tono Katrenčík: Prvá vec je, že bolo ťažké to vytvoriť celé. Hej, to je tvoja veta, hej, že to klient absolútne jemu to je vo finále jedno, že keď sa robí takýto produkt, ktorý je za sto tisíc, to je extrémne vysoká cena, ktorú keď počuje na prvýkrát, je to brutál, hej. Takže takéto veľké ceny sa napríklad kotvia na malých cenách. Opačné kotvenie. To sa robí tak napríklad, že ad blocker ťa stojí, vymyslím si teraz tristo eur na rok, vymyslím si hej. Zablokoval ti dvesto tisíc reklám v priemere, takže blokácia jednej reklamy, cena je tristo euro. Vychádza to nula celá nula nula nula jedno euro na reklamu. Alebo prišli do nemocnice, kde naceňovali softvér do nemocnice. Tiež stál okolo sto tisíc eur. Fú, to je strašne veľa, manažment povedal. Ono to vychádza v prepočte iba, to bolo v Čechách, dvadsaťtri českých korún na jedného pacienta. Fú, tak to je dosť dobré, tak to vychádza. Tá kotva sa ukazuje na menšom čísle. Takže preto som sa pýtal, čo robíš? Lebo ak ty povieš sto tisíc vo firme, tak on musí vedieť v momente prepočítať, čo to vychádza na jedného človeka, lebo sto tisíc je pre neho prvá cena, ktorú počuje. Keby som to robil tak ako ty, že ja mám za nula eur službu a predávam za sto tisíc a bola lepšia konverzia, ako keď mám za sedem tisíc službu a predávam za sto tisíc, tak by som urobil to, že by som ohraničil časovo takúto vec. Pozrite sa pánov, toto stojí sedem tisíc, ale môžete to mať úplne zadarmo. Ako myslíte? Túto sumu, ak si potvrdíme, že pôjdeme do toho vyššieho upgradu za sto tisíc vám odrátame z tej sumy a tým pádom to nebude sto tisíc, ale deväťdesiattri. Toto vieme.
Mišo Ukropec: Toto robíme. Presne toto robíme.
Tono Katrenčík: Áno a tam a zase ako keby dal by som bonusy. Plus ďalšia vec, či príde za nim s jedným balíkom sto tisíc, pretože, to je extrémne vysoká cena, ktorú keď vidím na prvýkrát je extrém. Ja si napríklad veľakrát pomáham aj konkurentami, že pozrite sa, takýto branding bežne aj v slovenských agentúrach stojí šesťdesiat, sedemdesiat tisíc. Myslím si, že grafikov máme dosť dobrých, aj ten štýl spôsobu a preto to vieme urobiť za osemtisíc, sedemtisíc, že si pomôžem takto. Hej, takže ak ty vieš, že tento softvér sa bežne v Amerike, a Mišo Pastier to pekne použil. Pozrite sa, takýto branding s ochrannými známkami bežne v Amerike stojí aj pol milióna eur. Takže ja si myslím, že vám stá na Slovensku dobré ceny. Táto jedna veta je vlastne vysoká kotva. Takže aj pri tebe, ak prídem s tým softvérom a ty vieš, že tento softvér sa predáva v iných štátoch za vysoké peniaze a donesieš reálne, lebo konkrétne zvyšuje predajnosť. Kukáčky, že pozrite sa, ide softvér-
Mišo Ukropec: Máme referencie.
Tono Katrenčík: A my vám to dáme za sto tisíc, čo v prepočte vychádza len dva, dve eurá na jedného zamestnanca na deň. Neviem, čo tam máš, tak je to strašne dobrá vecička.
Mišo Ukropec: Len ty si, ty si povedal vetu, že ty to nevieš dávať do balíkov, pretože každý ten klient má akože iný, iný rozpočet alebo teda akože,
Mišo Gula: cenu tej služby a do, a do dania, pretože majú rôzne, rôzne veľkosti atď. Hej, ale takto, takto aby som
Mišo Ukropec: bol ako presný, že my máme, že štandardný cenník. Áno, to znamená, že my nerobíme s našimi zákazníkmi žiadne finty typu, že tomu dám takú cenu a hentomu dám inú cenu, lebo je to bonitnejšia firma alebo toto nie. Prosíme, že štandardné ceny, lebo my náš rast je postavený na tom, že predám do jedného závodu, osvedčí sa, ale moja úloha neni predať to za sto tisíc do jedného závodu. Moja úloha je to predať do dvesto závodov toho korporátu po sedemdesiatosem tisíc. Áno, to je tá veľká misia, o ktorú ide. Takže ja mu nemôžem napáliť cenu, ktorá bude mimo a potom nepresadím sa v tých ďalších závodoch, ale musím to urobiť naopak tak smart, že mám vlastne, že kúp päť tovární a šiestu máš zadarmo. Áno? A napríklad presne ponúkame tieto spätné vlastne akože bonusy, že bojíš sa? Fair, tak zaplať tunak sedemtisíc a keď kúpiš, doplácaš iba deväťdesiattri a hento my ti ako odrátame ako discount. Ahoj. Hej, ale s tým balíkovaním je ten problém, že, že my sme a teraz nehovorím, že to neni riešiteľné, hej. Len teda ako bavíme sa o tom, že ja prídem za tým zákazníkom a v úvodzovkách, v úvodzovkách prvá otázka je, že kámo, koľko máš peňazí? Áno? Lebo keď mi povie, že mám dvadsaťtisíc, tak poviem okej, za dvadsaťtisíc ti viem dodať výbornú Fabču. Áno? Povie mi, že mám päťdesiattisíc. Výborne, viem ti dodať Octaviu, ale keď mi povie, ako máme teraz ako veľký projekt v Čechách, že dostali sme ponuku od tejto firmy, nemusel povedať viacej. Viem, že to bolo za pol milióna plus. Hovorím okej, o Maybachu sa bavíme. Fair, tak nech sa ti ľúbi, toto je Maybach a tu a tu a tu je tento Maybach lepší ako hent-
Tono Katrenčík: Strategicky je to dobrá otázka? Za mňa ja ju nedávam, pretože keď sa spýtam aj klienta, že kámo, robil som to, kedy si, že koľko máte budget na branding? On nemá páru, čo to môže stáť, hej? A povedal mi ja som tak rátal okolo tisíc eur a ty sa vlastne zavrieš, lebo je to prvá vyslovená cena do pléna. Je to kotva pre všetkých, hej? Takže ja toto väčšinou nerobím, pretože aj keď som predával za tisíc, tak som mu povedal okej, keby som ti ukázal, že existuje balík, ktorý obsahuje toto všetko plus toto, toto, toto. Len cena je tri tisíc deväťsto. Čo by sa muselo stať, aby som, aby sme zvolili túto variantu? Pretože myslím, že pre vašu firmu je najlepšia. Myslíš, že toto by som až potreboval? Určite áno, však ste aktívni na sieťach a pozri sa, vy máte autá, vy potrebujete pattern. Okej, ak to dáva zmysel, tak poďme do toho. A vlastne z tisíc bolo tri deväťsto. Iba argumentom. Hej, čiže ľudia klamú v zásade, že koľko peňazí na to majú, lebo vždy povedia najmenšiu sumu.
Mišo Gula: Ja by som to tiež očakával od tých ľudí, že-
Mišo Ukropec: Takto, že toto je ako dobrý argument, ale my, a to znova akože debatujem, nespochybňujem, hej, ja by to tak ako nevnímalo.
Tono Katrenčík: Mne sa to páči, sa challengeujem a o tom presne má byť pricing, že to je milión vecí, milión spôsobov.
Mišo Ukropec: Že ten náš zákazník je firma, čo má obrat, že lokálna jedna fabrika má že sto miliónov plus máme dvesto, tristo, päťstomiliónové proste-
Tono Katrenčík: Oni majú vyčíslené dopredu budgety na-
Mišo Ukropec: A oni proste na každú jednu kravinu mimo čo stojí, že tisíc euro musia mať budget. No budget, no fun.
Tono Katrenčík: Áno.
Mišo Ukropec: Je to veľmi jednoduché. Takže tá naša evaluácia toho zákazníka je vlastne akože proces Že my za ním prídeme, lebo on si nás zavolal, že chlapci, dojdite. My prídeme a oni povie, takže chlapci, koľko máte peňazí? Tam je sal Fabia, Octavia, Céčko, Esko, Mercedes. O čom sa bavíme? Hej? Oni samozrejme ti nepovedia, jako-
Tono Katrenčík: Najvyššiu šupku.
Mišo Ukropec: Strop ti nemôže povedať. Hej, ale to je fér. Pointa tej otázky neni v tom, aby som sa ja dozvedel, koľko majú peňazí. Pointa tej otázky je v tom, že majú oni budget? Áno? Lebo on keď mi povie, že no jako sme ešte nad tým nerozmýšľali, tak ja viem, že dobre, teraz je júl dvadsaťšesť. Oni september, október, november budú robiť budget na rok dvadsaťsedem. Fajn, začína moja práca ich mentálneho kondičningu na to, že na vašu veľkosť závodu na to potrebujete medzi osemdesiat a stopäťdesiat tisíc eurami podľa toho, že aké menu si budete presne prosiť. Ale rovnako tak môže byť, že mi povedia, že no máme na tento rok budget a hovorím ma, čo to je to Octavia, je to Mercedes, aký malý, veľký. No niekde by sme to videli ako na nejaké éčko. Okej a to mi stačí, že viem, že sa pohybujem niekde plus mínus okolo stotisíc.
Tono Katrenčík: Vidíš stred? Áno, super. Nejak a ceny sú okej v komforte.
Mišo Ukropec: A-a-a on vie, že nič mi nepovedal, ale vieme, o čom sa ideme baviť. Nebudem mu ukazovať Rolls Royce.
Tono Katrenčík: Áno.
Mišo Ukropec: Keď viem, že má v hlave éčkový Mercedes.
Tono Katrenčík: Áno, a ja ho vždycky ešte uistím, že aby nemal dojem, že o niečo prichádza. Tak pozri sa tento Rolls Royce. Osobne si ja myslím ani že pre vašu firmu neni potrebný. Máte krásnu firmu, máte sto miliónov obrat.
Mišo Ukropec: Naseriete zbytočne všetkých naokolo.
Tono Katrenčík: Nie, ale ja poviem, poviem máte sto miliónov obrat, ale jasné, že to je zbytočne. Preplácajte tieto veci. Toto by som si nechal na neskôr, keď budete mať ten obrat na úrovni dvesto miliónov. Toto je za mňa momentálne najlepšia varianta. Treba ho uzamknúť s tým. On musí byť v komforte s tým, že mu už nebehá v myšlienkach večer, že a keby sme ešte do toho a do toho. On musí byť okej, že áno, toto je tá správna voľbička.
Mišo Gula: Mne sa, mne sa viackrát osvedčilo, že napriek tomu, že som z klienta vytiahol nejakú jeho predstavu, nejaký budget, s ktorým ja som bol v princípe okej, aj tak som mu dal tri možnosti. Aj tak som mu dal možnosť,
Mišo Ukropec: ktorá bola
Mišo Gula: radovo dvadsať, tridsať percent nad to, čo on povedal, že akože je jeho budget. A viackrát sa mi to akože vyplatilo
Mišo Ukropec: a zobral to.
Tono Katrenčík: Super. Môžeme si dať jednoduchý príklad. Čauko, budeš mať oslavu desiatich ľudí na narodeniny, hej? A teraz ja ti robím grilovačky. Som Andrej Duban, robím ti grilovačku, hej? Čauko, ty si mi volal ohľadom grilovačky na tvoju oslavu pre desať ľudí. Chcem sa spýtať, aký máš na to budget? No poďme kľudne zahrajme, hej, že aký máš na to budget?
Mišo Ukropec: Jaj, no, tisíc päťsto eur.
Tono Katrenčík: Super mega okej. A teraz ešte tisíc päťsto za grilovačku si povedal. Dobre, super.
Mišo Ukropec: Z bohatej rodiny, z bohatej rodiny.
Tono Katrenčík: Ale dobre, dobre. Tisíc päťsto eur. Ja v mojej hlave automaticky viem, že to je absolútne ten najprémiovejší balík, čo si si vybral. A teraz môžem byť úplne fér. Tisíc päťsto úplne bomba, pretože za tisíc päťsto to vychádza stopäťdesiat eur na osobu. Máš tam ryba из Uruguaya, máš tam strip loin US a prime kvalita. To je najvyššie mäso. To sú kravy dokrmované zrnom, nie trávou. To znamená, že toto tu je úplne tukové mäsko. A moja otázka je, keby sme dali budget nie stopäťdesiat eur na osobu, ale stošesťdesiat a ja by som vám doniesol wagyu Miyazaki a päťku. To sú tie najlepšie kravy na svete. Tam stojí kilo mäsa päťsto eur. Ja to viem zohnať za tristo, tak by som vám doniesol takúto koštovku. Vedeli by ste to dať zo stopäťdesiat na stošesťdesiat? Druhý až na ťa povie jasné za desať euro, lebo im to príde strašne málo, hej? Takže ja im vždycky potom ako keby korigujem ten balík a potom im poviem tú variantu a keby som ešte toto. Dávalo by ti zmysel? Lebo myslím si, že keď ste partia desiatich chalanov a máš tam podnikateľov, oni okúsili všetky steaky. Myslím, že stojí za to, aby ste mali tú degustáciu toho najlepšieho, že na to fakt s nimi urobíš dojem.
Mišo Gula: Ale ja práve na to narážam, že ktokoľvek ti povie nejakú hornú hranicu, tak psychologicky ja by som to tak v jednoduchosti nazval, že do
Mišo Ukropec: výšky DPH je tam vždycky priestor.
Tono Katrenčík: Super, to je tak. Táti, že dobre, áno.
Mišo Gula: Tam je, tam je vždycky priestor. Akože poviem, že mám na niečo stotisíc a ty keď mi dáš ponuku, ktorá sa neodmieta za stodvadsať, tak proste tých dvadsať nájdem, keby neviem
Mišo Ukropec: čo.
Tono Katrenčík: Naša dcéra sa narodila v dvadsiatom šiestom týždni, mala osemsto osemdesiať gramov. Bola z dvojičiek, jedna zoberie, ona musela ísť extrémne rýchlo vonku. To bol moment, kedy som bol v takom stave, že rozmýšľal som, že kokos, aby sa len tej druhej nič nestalo. vtedy sme riešili viacero vecí, takže financie už boli tak že vyčerpané. A došla za mnou pani doktorka a vraví: „Počúvajte, pán Katrinčík, za mňa Timejka je malá. Vyšla teraz z inkubátora. Bolo by fajn si kúpiť takýto senzor, čo sa dáva na nožičku a ten senzor, monitoruje jej dych. Keby čokoľvek prestala dýchať alebo sa jej zmení teplota, vás to hneď upozorní cez túto aplikáciu na mobile. Cena toho je päťsto eur.“ Mne bolo jedno, ako som bol finančne. Hneď sme povedali jasné, dajte to, lebo to pre mňa malo vysokú hodnotu. A teraz, že o čo sa jedná? Na druhý deň sa dozviem, že existuje podložka, ktorá robí to isté za šesťdesiat eur, ale v tom momente som kúpil za päťsto.
Mišo Ukropec: Mám teda podložku doma, keby si potreboval akože zavrieť.
Tono Katrenčík: Len to je iný prípad, lebo toto je ako keby predaj pod tlakom alebo kúpa pod tlakom. Áno, ale ide o to, že tie peniaze ja sa narážam na to, že si hovoril, že vždy človeku sa nájdu peniaze, keď vyslovene vidí v tom, že dáva mu zmysel ten produkt, ktorý potrebuje.
Mišo Gula: Hej, hej, len chcem na to upozorniť, že to, čo si ty uviedol príklad, ako je naozaj pod tlakom, tam ináč človek rozmýšľa, nerozmýšľa racionálne, nerozmýšľa teraz hneď to potrebujem, lebo o hodinu mi ide malá spať a potrebujem to riešiť. Hej, čiže tam nemáš priestor na to, aby si hľadal. Tu fakt hovoríme o rozhodovaní v čase, keď máš čas, máš budget. Povedal si nejaký strop, ktorý reálne aj môže byť tvoj strop. Ale vieš, keď dostaneš akože o-o desať, pätnásť percent vyššiu ponuku s nejakým perfektným bonusom, čo sa ti brutál hodí, tak to proste
Mišo Ukropec: akože sa hecneš.
Tono Katrenčík: Áno a sú, áno, super a dobrá otázka za mňa vždycky na ľudí. Teraz som bol prednašťu s barberom, že kto z vás si myslí, že by mu odišli klienti, keby zdvihol o jedno euro ceny?
Mišo Ukropec: No nikto.
Tono Katrenčík: Nikto. Ale na čo čakáte? A povedal mi raz jeden masér: „Na tridsať jednotky sa zle vydáva.“ A ja vravím kokos, tak- Kvasíruješ štyroch ľudí denne, dvesto päťdesiat dní v týždni máš tisíc eur na konci roka vyšší zisk, máš nový kávovar, nový stroj na masírovanie, môžeš mať kameň, elektriku do trapézov. Prečo to neurobíš? Lebo z toho sa zle vydáva. To sú nezmysly. Ty by si mal zdvíhať pravidelne ceny, lebo už len inflácia ťa porazila za posledných päť rokov neviem či nie cez tridsať percent. Ty si vlastne v mínuse už len na tom, že si vlastne nič s cenou neurobil. Ako zvýšiť cenu? Super tip, keď chceš zvyšovať ceny. Najhoršie, čo môžeš urobiť, že prídeš k barberovi a on ti povie inak, zvyšoval som ceny. Už nestojím dvadsaťpäť, ale tridsať euro. Omnoho lepšie funguje, teraz som bol s svojím barberom v Trstenej a vraví: „Rozmýšľam, že na Vianoce zdvihnem ceny. Vtedy mám najväčší nával ľudí.“ Ja vravím: „Dušan, počúvaj, neurob to tak, že zdvihneš ceny. Urob to takto. Nečakaj do Vianoc, ale teraz povedz tvojim aktuálnym klientom: počúvaj, Mišo, chcem ti len povedať, že som zdvihol už ceny pre nových klientov, ale tým, že ty ku mne chodíš už dlho, tak tebe tú starú cenu ešte podržím do Vianoc, takže nebudeš to mať za tridsať, ale za dvadsaťpäť. Cenu dvíham kvôli tomu, že chcem nakúpiť nové prístroje aj novú chémiu na bradu kvôli tomu, aby to bolo ešte hebkejšie. Tak daj vedieť, že či si s tým okej.“ „A fakt mi podržíš tú cenu?“ „Šesť mesiacov.“ „Jasné, kokos, ďakujem.“ A vtedy ti za zvýšenie poďakuje, lebo je to oznámené dopredu. Dáš mu benefit, že mu to držíš stále ešte za starú do decembra a tretia hodnota nehovorí o tebe, že tebe sa zdvihli náklady, ale o ňom, že bude mať lepšiu chémiu na tvár a bude mať lepšiu strojčeku. A takto sa zdvíha cena. Najhoršie, čo urobil Elon Musk, keď ukázal, že Twitter bude zdražovať, že Twitter sa nemôže stále spoliehať na inzerentov. Odteraz modrý odznak bude stáť dvadsať dolárov. Steven King hneď napísal: „Dvadsať dolárov? Môžem osrať celý Twitter. Ak to budem musieť platiť, odchádzam preč.“ A Elon Musk mu napísal obratom, že: „Tak čo povieš na osem? Musíme nejako platiť účty.“ Takže prvá sekunda ukázal, že extrémny rozptyl na pohyb. Tým pádom tá cena nebola reálna a hneď si povedal, že to, čo je za debilinu, takže to nemá hodnotu. Druhá vec hovoril o svojich účtoch namiesto toho, aby povedal, že budete mať prednostný servis, že budete mať lepšie dosahy, že za ten odznak budete môcť robiť tieto nové formáty v reklamách. Hej? Čiže absolútne zlé zdvihnutie ceny. A to drvivá väčšina Slovákov robí presne to, že čau, inak zvýšil som, lebo sa boja, tak bu- tak trpnú celý čas, keď dostrihajú. Čau, inak zvýšil som ceny na tridsaťdva. Je to okej? No neni to okej, lebo mi to vravíš teraz.
Mišo Gula: Ja by som, ja by som tam mal ešte taký mini, že benefit of the doubt, jak sa hovorí na východe, že ten Musk nie je sprostý. A keď si všimneš napríklad, čo robí Trump, tak on robí presne tú taktiku, že urobí ti kotvu takú, že sa ideš zblázniť. On ti povie dáme vám dvestopercentné clo na všetko.
Tono Katrenčík: Áno.
Mišo Gula: Tá kotva je tak ďaleko, že ty keď vyjednáš sedemdesiat päť, tak si happy, vieš. Hej, presne to. Hej, to si chcem- Možnože to isté urobil Musk. Proste nadrbal tam dvadsať eur.
Tono Katrenčík: Super point, super point.
Mišo Gula: Domolil sa s Kingom, nech mu napíše tweet na to a vlastne má confirmation z Trumpu, že osem je okej.
Mišo Ukropec: A dostal zľavu dvadsať dolárov.
Tono Katrenčík: Ale akože úplne super point, aj keď som stopercentne presvedčený, že takto Musk neuvažoval, lebo on je veľmi v tomto spontánny. Ale áno, výborne vravíš aj o tom kotvení. Nebudete mať jadrové zbrane alebo presne toto. Nakoniec jednu, dve povolíš, lebo ti to príde strašne dobré oproti tomuto. No.
Mišo Gula: No, no.
Tono Katrenčík: Hej, hej, pecka, dobrá úvaha.
Mišo Ukropec: Ja mám inú otázku, že minule som platil za Kofolu euro deväťdesiat a to sa mi ako páčilo, lebo- Lebo podľa mňa to je, že nejde o baťovskosť tej ceny teraz, ale je to o tom, že on do účtovníctva dáva, euro deväťdesiat. Desať centov ide do vačku mimo účtovníctva. Hej? Je to nezdanené. Ja nemám drbačku s vydávaním. On nemá drbačku s vydávaním. Akože toto je, že smart. Áno, že keď, keď-
Tono Katrenčík: Áno, lebo z tých desiatich centov neplatíš DPH, alebo je to tringelt a ty ho necháš. Áno, áno.
Mišo Ukropec: Nič, nič. To sa chcem opýtať, že, že, že barber, keď si pýta tridsať jedna, áno? Tak to je, že no nonsense. On si má pýtať tridsať tri alebo tridsať štyri alebo nejaké také, že hodíš mu tam tridsať päť, že srať na to. Áno?
Mišo Gula: Ty už si dostal bloček od barbera?
Mišo Ukropec: Ja mám barbera doma tri milimetre, už posledných veľa rokov.
Mišo Gula: Chápem tvoj point, ale zdá sa mi, zdá sa mi, ale zdá sa mi byť irelevantné pri niektorých službách.
Mišo Ukropec: Lenže kým pri štamgastoch bloček barber asi toľko nerieši, keď mu tam proste príde random náhodný človek, tak asi si to nelajzne. A nebavíme sa len o barberoch, ale aj normálne v reštikách a-a-a všade, že tam chodia tie tisíce, tisíce ľudí a my občas, keď tie ceny vidím, prídu, že museli fakt, že nepoužiť rozum, keď tú cenu stanovili, lebo ku- keď to je ve-vieš vec, že kúpiš, že jeden kus, lebo proste kúpiš, neni to reštika normálna, ale žlánok stojí päť dvadsať. Čo to je za číslo? Hej?
Tono Katrenčík: Absolútne nezmyselné. Áno, súhlasím, lebo už keď dáš päť dvadsať alebo štyri deväťdesiat, on ti ten tringelt nechá. A presne mal by si dodržiavať tie psychologické hranice a oni sú presne tak, ako sú bankovky päť, desať, dvadsať, tridsať. Hej, nedá sa to pri maloobchode alebo rýchloobrátkovom tovare, ale pri službách je to presne dobre zaokrúhľovať. Kedy sa dáva baťovka? Ja ona hovorím, že vždycky iba pri tom strednom balíku, že toto je za tri tisíc, toto je za tri deväťsto, lebo mozog vníma prvú, prvé číslo. Hej? Keď si dal za tri deväťsto a štyri tisíc sto, tak samozrejme sprostosť. Teraz jedným domčekom záhradným som pozeral cenník a mali tisíc päťsto šesť, tisíc štyristo deväť a to ani do toho posratého Rilska do reklamy nevieš napísať, že cena je, čo povieš okolo tisíc šesťsto alebo neni ani tisíc sedemsto? Proste na račte by si mohol keby bola cena nie tisíc šesťsto sedem, ale tisíc päťsto deväťdesiat a povieš cena neni ani tisíc šesťsto eur alebo cena je do tisíc šesťsto eur. Takýto domček viete máš už od tisíc šesťsto eur, hej? Nie tisíc šesťsto deväť.
Mišo Gula: Teraz mi prosím ťa ešte povedz svoj názor alebo, alebo čo máš o tom načítané o tých, to sú baťovské ceny sú na deviatky v princípe a máš Walmartové ceny myslím na sedmičky alebo niečo také.
Tono Katrenčík: Deviatky aj sedmičky. No hej, oni to, to už tak zvierajú.
Mišo Gula: A teraz mne to pripadá strašne ako, ako to také staré, že, že keď dvaja sú vo výťahu a jeden z nich si prdne, tak obidvaja vedia, kto si prdol. A mne to pripadá to isté s tými baťovskými cenami, že aj ten predajca vie, vie prečo to robí, ale aj ten kupujúci už nie-nie je sprostý. On vie, prečo ty si tam dal tú deviatku, ale napriek tomu to funguje.
Tono Katrenčík: Funguje to, ale prem-- dobrá úvaha. Funguje to. Proste funguje to my zase marketingoví-
Mišo Gula: Že prečo, keď aj druhá strana to vie, že to je-
Tono Katrenčík: Funguje to preto, lebo človeku sa kotví prvá cena. Ak mám proste kávu za tri eurá a za tri deväťdesiat a je proste väčšia, tak stále som v trojke. On nevníma, čo je za tým. To je ako všetko pred rokom 1999 je dávno. Všetko po roku 2000 je nové, aj keď 1999 a 2001 je rozdiel dvoch rokov. Už si povieš to bolo nedávno, lebo to bolo v roku 2001 a deväťdesiatdeväť je to kedysi dávno v histórii. A takto funguje aj ľudský mozog. Ale kedy sa nedávajú baťove ceny, a to mi príde v dresni vychcané, že nebudem posielať baťovu cenu na prémiové služby. Hej, nebudem posielať, že deväťdesiatdeväťtisíc deväťstodeväťdesiatdeväť celá deväťdesiaťsedem, lebo ty, ty z nich urobíš idiotov a on si myslí, že-
Mišo Gula: Zo seba.
Tono Katrenčík: Z nich a potom oni majú teba za idiota. Lebo zober si, že naše školenie stojí tisíc štyristodeväťdesiaťsedem celá päťdesiatszešť, lebo boli na nejakom seminári a povedia: „Ty musíš mať do centa vyrátanú presne, aby nebolo z čoho uberať. Vtedy budem mať dojem, že to máš na cent vyrátané.“ No čo môžeš mať na cent vyrátané na osemhodinovom školení? Je to hlúposť. Prémiové služby nemajú baťove ceny.
Mišo Gula: To je-
Tono Katrenčík: Čiže končím kde? Keď to nemá stať dvetisícky, tak to bude stáť koľko? Dve deväťsto je okej, ale nejdem do eur. Nejdem do dvetisícdeväťstodeväťdesiaťsedem, lebo aj čím viac čísel máš dvetisícdeväťstodeväťdesiaťsedem celá tridsaťpäť, to číslo vyzerá opticky veľké. Hej, su-super fungujú nuly, jednotky, ale osmičky, deviatky, sedmičky, keď ich tam je veľa nasekaných, tak to číslo pôsobí obrovsky. A teraz si zober, že máš tri, štyri balíky a máš tam tisícdvestosedemdesiatdeväť, dvetisícdeväťstopäťdesiatštyri. Ty máš dojem, že to je miliónový cenník, hej? Ukazoval som taký príklad na tom webinári, kedy ceny mám uhladené, sú opticky zaokrúhlené a kedy ich mám rozbité na také drobné, že mám dojem, že to sú miliónové sumy. Hej? Čiže baťovku používam tu a dám nie tri deväťs-, dám tri deväťsto, nebudem dávať tritisícdeväťstosedem deväťdesiacsedem celá deväťdesiatdeväť. Hej, je to hlúposť.
Mišo Ukropec: Fun factíčky. Máš niečo pripravené?
Tono Katrenčík: Fun fact. Počkaj, teraz myslíš akože nejaké vtipné veci, čo sa-
Mišo Gula: Cenotvorby, takú nejakú-
Tono Katrenčík: Taká, taká celkom po-vtipná vec sa mi stala alebo vtipná. Bol za mnou taký chalanisko, volá sa Ivan, pomáha s hypotékami a povedal, že: „Tono, počúvaj, ja ľuďom pomáham s hypotékami a, mmm, keď im vybavím hypotéku, ja mám z tej hypotéky províziu.“ Hovorím, koľko? „No môže to byť aj päť, šesťtisíc eur, hej?“ Dobre, ale mám strašne veľa telefonátov a strašne veľa ľudí mi hovorí, že to nechce potom. Jezdili by na strašne veľa nového zadarmo a riešia si to po vlastnej osi. No super, tak to spoplatníme tú službu. Tak si zober, že to, čo bolo zadarmo a z čoho mám províziu sedemtisíc eur, sme spoplatnili na tisícdeväťsto eur, že si dá s ním konzultáciu a on ti vlastne vypracuje roadmapu, ako k tým nehnuteľnostiam a hypotékam sa máš dostať cez svoju bonitu. A on mi povie-
Mišo Gula: Za tú istú prácu-
Tono Katrenčík: A ešte plus dostane sedemtisíc, čiže tisícdeväťsto. A on mi vraví: „Tono, mne sa strojnásobili zisky, zisky.“ Vravím: „Ako to je možné?“ No ja som ten balík proste fakt začal predávať a ľudia, ktorých sú nehnuteľnosť za dvestotisíc eur si uvedomili, že áno, takéto poradenstvo nemôže byť zadarmo. Tisícdeväťsto je adekvátna cena a zároveň, keď ju zaplatím tisícdeväťsto, mám tendenciu to cez neho riešiť, lebo je to malá kupa, ktorá smeruje k veľkej. Je to topánka medzi dvere. Tak vravím: „Dobre, Ivan, ešte to vyladíme. Tých tisícdeväťsto dáme do stredu a urobíme ešte balík za tisíc a urobíme balík za sedemtisíc.“ Takže sme ho ešte viac ukotvili. A teraz z tých tisícdeväťsto si automaticky všetci berú. Čiže človek, ktorý zarábal nula, všetci ho otravovali, má dneska stále cally, ale má už platené za tisícdeväťsto eur plus vždycky provízia a on o provízii nekomunikuje. Hej?
Mišo Gula: Áno, jasné, že to je-
Tono Katrenčík: Že brutál-
Mišo Gula: Medzi inými bankou.
Tono Katrenčík: Áno, extrém, akože to je a to je nazvať to isté ten Andrej Duban. Hej, zober si, že on robil grilovačku po sto eur a potom sme hľadali vlastne, kde sú nové segmenty, lebo segmentácia je vždycky pred cenníkom. Že ľudia sa pozerajú na cenník, ale ty potrebuješ vedieť, koľko v tom segmente má človek v danej peňaženke. Budú ľudia sklamaní. Väčšina podnikateľov má nula, žije od faktúry do faktúry a myslia si, že keď pro-pre podnikateľov pripravujú služby, takže musia byť drahé. najlepšia, najlepší príklad segmentácie v histórii je Ford Mustang. Ford si povedal, že potrebuje zvýšiť tržby. Namiesto toho, aby vyrobili random auto a nacenili ho, tak si povedali, ktorý segment je málo obsiahnutý v Amerike. Bol rok 1964. Mladí ľudia nemajú autá. Dobre. Koľko mladý Američan zarába? Pozreli sa do peňaženky. Šesťtisíc dolárov ročne. Super, potrebujeme vytvoriť auto, ktoré si kúpi za štvormesačný plat. Navrhnite mi inžinieri auto do dvetisícštyristo eur. To v živote predtým nebolo. Vždycky bolo, že inžinieri navrhli a marketingové nacenilo. Ideme reverzne do dvetisícštyristo auto. Fú, tak to musí byť dvojmiestne. Okej, urobte dvojmiestne, to bude, potom musíme zobrať starý motor z iného Mustangu, pretože my nemáme peniaze na vývoj. Zoberte zo starého. Dĺžka musí byť stoosemdesiat palcov, pretože tam nedáme toľko materiálu. Dajte stoosemdesiat palcov. A vytvorili auto, ktoré bolo kabrio dvojmiestne pre mladého človeka do dvetisícštyristo dolárov.
Mišo Gula: Legenda.
Tono Katrenčík: Ich cieľ bol za dvadsať, bol za rok predať stotisíc áut. Nakoniec predali stotisíc áut za dvadsaťštyri hodín, za prvý rok milión áut a za dva roky predali dva milióny áut. Je to najlegendárnejší príklad krásneho segmentu a len preto, lebo sa pozreli, koľko ten chlap má v peňaženke. To isté k tebe. Koľko tie firmy vidíš, majú obraty? Musím pre nich robiť balík. Ja mám desať cenníkov, nemám jeden. Mám iný cenník, keď idem do firmy, ktorá má takýto rozpočet, ktorá má osobnú značku, iný cenník pre branding, iný cenník pre spracovanie sociálnych sietí a to isté vravím aj ľuďom. Ty máš viacero cenníkov a ty tu pracuješ s tým, ktorý momentálne potrebuješ, aby človek mal dojem, že to je priamo pre neho. Hej? On mi vraví: „My dokážeme v modulárnych domčekoch urobiť aj osem druhov domov.“ Dobre, ty do balíka daj tri, ktoré vieš, že budú preňho najrelevantnejšia možnosť. Nezabávaj ho debilinami. Vždy musí mať pocit, že je to priamo preňho. No a to som sa vrátil k tomu príkladu s Andrejom Dubanom. Robil Grilovačky zážitkové a vravím, kokos, to je brutál. Čo plánuješ teraz? Rozmýšľal som nad svadbami. Dobre, urobil prvú svadbu, veľa edukoval, vyťahovalo to ľudí zo sály. Vravím, pozrime sa zase na zákazníka, naspäť na zákazníka. Tam je vždy odpoveď. Objednáva ťa ženích, nevesta. Ženích, nevesta chce pozornosť. Oni chcú byť králi na svadbe. Ty sa musíš stiahnuť. Tak Andrea napadlo, že kúpi obrovský polmetrový tomahawk, nič nebude učiť, bude si v tichučku grilovať, ale bude tam celebration moment, že ten obrovský tomahawk keď ugriluje, tak donesie ženíchovi s nevestou na veľkom lopáriku. Oni si ho nakrájajú, zdvihnú tú kosť a to je ten celebration moment. Všetci si ich fotia, oni sú za kráľov, Andrej je v pozadí. Jasné, že Andrej vie o tom meste stokrát viac ako ten ženích s nevestou, ale oni sú zákazník, oni sú králi, oni mu platia. Tak tá služba musí byť upravená pre neho. Je to to isté mäso, tá istá grilovačka, tie isté grily, ten istý postup, iba malý detail v službe a všetci sú spokojní.
Mišo Ukropec: No výborne. My máme, my máme tiež zákazníkov, ktorí robia ofuky, tak im potom ako napálime že vysokú cenovku a oni to spravidla-
Tono Katrenčík: Spravidla Ďakujem. Inak keď si hovoril o tých prednáškach, ja používam takú fintu a možno ti to pomôže, aby sa nikto neurazil, že berieš peniaze, lebo niekedy ti je blbé napísať, tak vždycky poviem dve takéto veci. Pozrite sa, jasné, môžem vám to dať kľudne za náklady cestovné. To by bolo dvestopäťdesiat eur plus hotel alebo a použijem prednášku, ktorú už mám pripravenú, alebo keďže ste realitáci, môžem to urobiť na mieru priamo pre váš segment na aktuálnych číslach, ktoré sú, že ako sa pricingujú veci. Tá prednáška by stála, urobím kotvu, no bežne urob- dávam za tisíc, ale vám by som ju dal kľudne za nejakých päťsto eur. Tak dajte vedieť, či chcete na mieru v tej tisíc eurovej hodnote a dám vám to kľudne za päťsto, lebo sa poznáme alebo chcete tú základnú za dvestopäťdesiat. Väčšina ľudí ti povie daj nám to na mieru, hej a vtedy nikoho neurazíš, lebo stále to je buď zadarmo alebo nie. On si môže vybrať, ale keď povieš, že to je na mieru pre nich, tak každý event manažér proste chce urobiť najlepšiu konferu a vtedy ti tých päťsto, tisíc eur koľko potrebuješ dajú.
Mišo Gula: Ale to presne súvisí s tou takou sala-salámovou technikou, čo sme sa bavili aj predtým, že, že proste keď dáš rozumnú ponuku navyše, tak a tá ešte tu nájdeme. Vieš.
Tono Katrenčík: Áno.
Mišo Gula: Vždy ešte sa nájde, ako to vykryť.
Tono Katrenčík: Áno, a keď máš školenie, tak to robím tak, že napríklad Jenna, ona robí školenia rétoriky, tak tu máš školenie, ktoré je proste bežné. Vymyslím si za päťsto eur. Tu je custom na mieru, napríklad ste finanční, čiže sa budeme baviť o týchto veciach alebo potom kľudne nikto nepovedal, že nemôžeš predať sériu piatich školení v priebehu roka a ten balík stojí päťtisíc, ale ponúknite to tam. Však tá firma fakt nemá problém s peniazmi a ty im dáš niečo za tisíc, keď oni majú budget kľudne možno päťdesiattisíc na vzdelávanie. Ak to nezoberieš ty, tak ti to zoberie konkurent. Vždy musíš vedieť, kto ti kradne zákazníkov. Takže vždy ten najdrahší balík tam dám, lebo päťdesiat per-- päť až desať percent ľudí si ho nakoniec zoberie. Takže vždy tam musí byť pre prípad, že by ho brali. A presne ako pri tých modulárnych domčekoch, nakoniec za tých deväťdesiattisíc idú najviac. Tým pádom ho posuniem na stredný a dorobím ďalší drahší. Proste tvojou úlohou v podnikaní je predávať, aby si získaval slobodu. A týmto aj zakončím, že úlohou v podnikaní je získavať slobodu. Preto potrebuješ nechať zaplatiť svoj čas, peniaze, čas nestrávený s rodinou, pretože to je cieľom, aby ti to prinieslo slobodu. Nie aby si ty mal fame, a preto tie ceny potrebuješ permanentne zvyšovať, lebo na konci života nikto ti nebude vravieť, že tvoje marže boli malé. Je to len tvoja chyba, že si si ich nezapočítal do tých tvojich cien a tvoje skúsenosti ľudia ti neplatia za to, že veci robíš, ale za filtre, ako sa na veci pozeráš. Prečo platím tebe stotisíc? Lebo vy ste investovali do toho softvéru čas. Dali ste do toho milión eur a teraz sa na to pozeráte tak ako nikto iný a tie filtre sa nedajú naceniť, že to stojí päť euro, desať. To je len váš pohľad, koľko si za to dáte. Niektorí to stojí kľudne ako svadobné video sedemdesiattisíc. Niektoré to stojí stotisíc. Je to len tvoj pohľad. A keď zákazník povie áno, áno, keď povie nie, nie, vždycky je to slobodná voľba.
Mišo Ukropec: No výborne. Ešte filozofické okienko na záver.
Tono Katrenčík: No ďakujem vám páni, dobre sme sa tu cíli, držím vám palce.
Mišo Gula: My ti ďakujeme.
Tono Katrenčík: Ja tiež vám dvesto eur to bude potom alebo mám balíček?
Mišo Gula: Svadby. Takto, ak to bude tristo, tak, tak zatiaľ budeš najmenej, čo nám ktokoľvek zaplatil.
Tono Katrenčík: Raz som, raz som bol s jedným pánom, ktorý mal kone, predával koňa, cestou v aute. Ja som s ním šiel v aute, lebo som robil marketing a on tak šoférčuje a ja si dvihnem. Dobrý deň, počúvajte, za toho koňa ja som ochotný vám dať päťtisíc a on spravil strašne pecku, že páni päťtisíc, to by sme toho koňa urazili.
Mišo Ukropec: Dobre, berieme naturálie, dohodni opekačku.
Tono Katrenčík: Okej, dobre, dobre, dobre.
Mišo Ukropec: Výborne. Ďakujeme.
Tono Katrenčík: Ďakujeme vám.
Mišo Ukropec: Čau, čau.
Tono Katrenčík: Vďaka veľká páni.