Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#14160 min

Telo do hrobu zhumplované a milenka lacnejšia ako manželka – Jarmila Somolányiová | Kolotočári #141

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Jarmila Somolányiová robí financie 20 rokov a hoci jej väčšina klientov volá kvôli hypotéke, chce s nimi riešiť investície a dôchodok. V epizóde vysvetľuje, prečo každá spolupráca začína „fackou“ v podobe cash flow, ako z jednoosobovej eseročky optimalizovanej na nulový zisk spraviť bonitného klienta pre banku a prečo vlastný byt nie je investícia, ale pasívum. Predstavuje jednoduché pravidlo rozloženia majetku 30/30/30/10, hovorí o rizikách druhého piliera, o pomalom vyplácaní vkladov z fondu ochrany a o emóciách ako najväčšom nepriateľovi investora. Mišo Ukropec pridáva príklad, prečo je Slovensko pri zdaňovaní áut výhodnejšie ako Rakúsko, a vysvetľuje, prečo si dopĺňa druhý pilier – peniaze z neho obchádzajú dedičské konanie.

Upozornenie: v epizóde zaznievajú názory a osobné skúsenosti hostí a moderátorov k téme financií. Nejde o odborné poradenstvo – pri vlastných rozhodnutiach sa poraďte s odborníkom.

Hlavné myšlienky

  • Podľa Jarmily je prvým krokom k finančnému plánu poctivý pohľad na cash flow – veľa ľudí s vysokým príjmom míňa viac, ako zarába.
  • Jarmila upozorňuje, že jednoosobová s.r.o. optimalizovaná na nulový zisk má problém s úverom; pomôže banka, ktorá sa pozerá na obrat, a jeden zamietnutý úver sa dá podľa nej zachrániť.
  • Pred hypotékou odporúča vyjednať si vyšší plat – úver je rozhodnutie na najbližších tridsať rokov.
  • Vlastné bývanie považuje za pasívum a spotrebu, nie investíciu; splatenú hypotéku prirovnáva k „zaparkovanému lietadlu“.
  • Ako zjednodušené pravidlo uvádza rozloženie majetku 30 % fixný výnos, 30 % akcie, 30 % nehnuteľnosti a 10 % príležitosti; komerčné nehnuteľnosti sa dajú vlastniť aj cez fondy.
  • V rozhovore zaznieva, že druhý pilier sa nededí v klasickom dedičskom konaní, a Jarmila upozorňuje, že dlhopisové fondy môžu znamenať veľmi nízky dôchodok.
  • Podľa Jarmily ochrana vkladov vypláca pomaly, preto zdôrazňuje diverzifikáciu a investičný trojuholník výnos – bezpečnosť – likvidita.
  • Jarmila tvrdí, že lacný dlh okolo 3 % sa často oplatí držať a voľné peniaze investovať s vyšším výnosom namiesto predčasného splácania hypotéky.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (50)

Citáty

Najväčší nepriateľ investora alebo všeobecne človeka, ktorý niečo chce vybudovať, nie je ten trh, ale on sám a jeho emócie.
— Jarmila Somolányiová
Facka je cash flow.
— Jarmila Somolányiová
Bývacia strecha nad hlavou, keď je čistá, v pohode, ale mám to stále zaparkované lietadlo.
— Jarmila Somolányiová
Môj kedysi daňový poradca hovorieval, že telo má ísť do hrobu zhumplované.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

Jarmila Somolányiová 20 rokov robí financie a väčšina klientov jej volá s hypotékou, hoci ona chce riešiť investície. Bavíme sa o tom, prečo Slováci neuchopia svoj dôchodok, ako z vyoptimalizovanej jednoosobovej eseročky spraviť bonitného partnera pre banku, prečo je vlastný byt spotreba a nie investícia, a prečo je zaprdené Slovensko v daňových otázkach občas lepšia voľba ako Rakúsko.

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 49 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Ukropec: Kedy máš ty pocit, že ľudia uchopievajú svoju dôchodkovú budúcnosť?

Jarmila Somolányiová: Tak u nás na Slovensku je problém, že ľudia neuchopievajú.

Mišo Ukropec: Vôbec, hej?

Jarmila Somolányiová: Málo, no. Dôchodku sa nedožijem. Dôchodok je ďaleko, dajte mi s tým pokoj. On môže mať napríklad že dvojmiliónový obrat a zisk sedem päťdesiat a vieme to uvariť, ale musíme ísť do inej banky. Nazvime to, že rôznych hackov je fakt, že veľa. Nevyšlo mi podnikanie, tak nemôžu ti siahnuť na určité typy aktív. Je rozdiel, že či kúpim dva milióny nejaké niečo, čoho sa nebudem vedieť zbaviť, lebo moja cieľovka je obmedzená alebo kúpim v úvodzovkách byt v petržke.

Mišo Gula: Nazdar Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik. Konečne máme potentného hosťa. Vypitala si pivo.

Mišo Gula: S vzhľadom vyzerá to divne.

Mišo Ukropec: Vyzerá to divne.

Mišo Gula: A nemá to penu.

Mišo Ukropec: A nemá to, ale malo, chvíľku to vyzeralo ako pivo. No dobre, máme konečne ostrejšiu dámu. má, že od trinástich má čierny opasek v tamtom čínskom karate nejakom.

Mišo Gula: A nie je to gaky, ale naozaj za niečo.

Jarmila Somolányiová: Je to tak, je to tak, no.

Mišo Ukropec: Tak, a-

Jarmila Somolányiová: Čierny opasek a červený diplom k tomu z karáte.

Mišo Ukropec: Kockačka. Fuj!

Mišo Gula: Vysoká škola karáte.

Jarmila Somolányiová: Kolotočárska.

Mišo Ukropec: Tak. No a, dlho, dlho sme sa nevideli. Neviem, možno aj dvadsať rokov alebo tak. Až, až, až LinkedIn nás spojil, že mi, mi píše hovorím, ale toto meno ja poznám. Teda v ženskom tvare nie, lebo môj veľmi, veľmi dobrý kamarát, jej brat teda sa ukázalo, že, že teda neni to náhoda. Ľubo, čau, čau. Veľmi dobrý kamarát z výšky, ktorý stále rozprával niečo o finančných veciach, ktorým som vôbec nerozumel, lebo ja som blbol ten svoj počítač a to, že som chodil na Ekonomickú univerzitu bola de facto iba náhoda a zhoda okolností, ale nie záujem v peniazoch a štúdiách finančných a iných, akože eventualít. Ale teda dobre, doštudoval som, dokonca s vyznamenaním nakoniec. Fuj, ale červený som teda nedostal. No a kukám, nie si náhodou Ľubošova sestra? Áno, som. Fuck! Že fíha. No a síce pamätám si ju naposledy fyzicky, keď si mala koľko trinásť?

Jarmila Somolányiová: Tak deväť.

Mišo Ukropec: Tak akože deväť? Teda pytla tak-

Mišo Gula: To ty si už mal tridsať, nie?

Mišo Ukropec: Štyridsať som mal vtedy. No takže dlho sme sa nevideli. No ale naše cesty sa znova nejako zrazili, spojili. A čo je sranda, tak s Ľubošom sú hodne rozdielne osobnosti, ale čo je spoločným menovateľom sú peniaze. Obidvaja sa motajú okolo peňazí, aj keď trošku každý ináč. No čo Jarka Somolaniová, v akej kondícii je slovenská verejnosť s peniazmi?

Jarmila Somolányiová: Je to tak. Ďakujem veľmi pekne za pozvanie. A teda keď peniaze, tak poďme na tie peniaze, hej?

Mišo Gula: A konečne!

Jarmila Somolányiová: Dve, dva asi milión dolárov. Nech sa páči, jeden milión.

Mišo Gula: Úplatok.

Jarmila Somolányiová: Druhý milión.

Mišo Gula: Ďakujem pekne.

Mišo Ukropec: Potrebuješ lúčok?

Jarmila Somolányiová: Nie je to- Milionár. Moment, moment.

Mišo Gula: Toto nás čaká s infláciou?

Jarmila Somolányiová: Áno, áno, tam sa minimálne potrebujeme dostať, keď začneme spolupracovať.

Mišo Ukropec: Okej, okej.

Mišo Gula: Nie, ja som to myslel s infláciou, že, že s takýmito sa bude o, o dvadsať, tridsať rokov platiť v Amerike s miliónovkami.

Jarmila Somolányiová: Let's hope not.

Mišo Ukropec: Uvidíme. Tak-

Mišo Gula: Venezuela style, nie? To by bol.

Mišo Ukropec: Keď som-

Jarmila Somolányiová: S fúrikmi.

Mišo Ukropec: Ja si robím každý, mesiac, vždycky tridsiateho si urobím taký akože sumár majetku. Nie že by sa ako tak zásadne menil, čo sa týka ako šírky, ale tak proste vieš, jedna firma, druhá firma, cash investície, čo robia bitcoiny, zlato. To ťa hádam poteší, že teraz som neviem koľko tisíc mínus aj na zlate, aj na bitcoine.

Mišo Gula: Že ti neprajem nič zlé. Ja ťa mám dokonca niekedy rád.

Mišo Ukropec: Našťastie ja som, aj preto to tu zachraňuje. A síce som dlhú dobu hovoril, že som ako nižšia, nižšia stredná vrstva, ale keď som si urobil, zhodou okolností dneska ráno som si urobil takú že poctivú analýzu výdavkov každý mesiac, čo mám, to čisto nepoviem nahlas, lebo to by som dostal od niekoho krompáčom do lebky určite okamžite. Tak som zistil, že, že hm, asi nebudem teda nižšia stredná, asi budem nejaká vyššia stredná alebo nižšia vyššia neviem.

Jarmila Somolányiová: Tými výdavkami?

Mišo Ukropec: Tými výdavkami. Tak keďže, keďže tá hodnota akože stúpa v čase, tak stále mám výdavky kus nižšie, ako je cash in, hej, alebo teda prípadne stúpajúca hodnota majetku. Ale, ale definitívne sa necítim byť za vodou, lebo som to neskoro uchopil. Kedy máš ty pocit, že ľudia uchopievajú svoju dôchodkovú budúcnosť a začnú ju riešiť typicky?

Jarmila Somolányiová: Tak u nás na Slovensku je problém, že ľudia neuchopievajú.

Mišo Ukropec: Vôbec, hej?

Jarmila Somolányiová: Málo, no, málo.

Mišo Ukropec: Koľko a dobre a kto uchopievieva va?

Jarmila Somolányiová: No, ja teda už dvadsať rokov som v tomto biznise a keď som začínala, tak prvé roky som počúvala dôchodku sa nedožijem, dôchodok je ďaleko, dajte mi s tým pokoj. Bola to zhruba taká rovnaká veková vrstva.

Mišo Ukropec: Prepáč, to je moja obľúbená hláška „This is a problem for the future Homer.“ Toto je problém budúceho Homera. Ale neni to tak úplne. Dožívame sa-

Jarmila Somolányiová: Neni to tak úplne a je tam práveže opačný problém, že ale čo v prípade, že sa dožiješ a budeš žiť sakra dlho?

Mišo Ukropec: A však raz zle.

Jarmila Somolányiová: Odkiaľ sa to bude financovať. Čiže toto paradoxne teda problém je ten, že sa ho dožijem. Teda to je smä problém.

Mišo Ukropec: Môj kedysi daňový poradca hovorieval takú krásnu vetu, s ktorou som sa našťastie nikdy nestotožnil, že telo má ísť do hrobu zhumplované. A, je to veta, ktorú som vtedy tak kukal, že to sa mi ako úplne nezdá. Takže, ešte bol štandardný človek, čo ide do hrobu so telom zhumplovaným, ale tak dvadsať rokov to asi trvá, kým umre. A tých dvadsať rokov je ten život že sakramentsky nekomfortný, lebo doktori furt ťa do niečoho pichajú a, a, a, a stá-vystávaš hodiny, hodiny u doktorov v rade a tak. A tá smrť je ako nechcené a neprísť akože komfortne, ale je to akože o utrpení. A zas človek zistí, že v peniazoch síce šťastie nenájde, ale u toho doktora to ide zas o nejako rýchlejšie.

Jarmila Somolányiová: Tak dve, dve dobré pointy. Hej, že lepšie sa plače v Mercedese, respektíve v Audine, hej, aby sme boli korektní, ako na bicykli.

Mišo Ukropec: Aj ona je Audi fanúšik.

Jarmila Somolányiová: Takže to, to je jedna vec a druhá s tým zhumplovaným telom teraz tak celkom išli tie memečka. Hej, že naša generácia twenty years ago, ruka hore do štvrtej a naša generácia dnes pekne, proteínový shake, všetko fitko, hento, toto. Takže áno, je to zmena.

Mišo Ukropec: Vidíš, že by sa zlepšovala kondícia aj v myslení ľudí s peniazmi?

Jarmila Somolányiová: Určite hej, vidím to fakt. Je to tak.

Mišo Ukropec: A kto je dneska tvoj typický pacient?

Jarmila Somolányiová: Typický pacient slovenský zatiaľ je, ten priemer je tam okolo päť, desať, pätnásť mesačne tisíc a väčšinou-

Mišo Ukropec: Máš takých akože bonitnejších pacientov.

Jarmila Somolányiová: Áno. A väčšinou sú to teda ľudia z IT. Drvivá väčšina. Tým, že ja si s nimi celkom rozumiem skrz teda moju strednú školu GAMU, čo pozdravujem Peťa Komorníka, spoluzakladateľa Slido, ktorý sedel vo vedľajšej lavici.

Mišo Ukropec: Kockačka, fuj!

Jarmila Somolányiová: Takže, takže hej. Čiže ja som sa našla v tých ITčkároch, celkom dosť. A ešte sú tam nejakí právnici, architekti a majitelia firiem teda to je taká typická klientela.

Mišo Ukropec: No ale my keď sme sa o tomto trošku pribavievievali, tak som sa pýtal, no dobre, koľkí z tých chlapcov, čo zarábajú desať, dvadsať, tridsať tisíc, majú peniaze?

Jarmila Somolányiová: Sú takí, čo majú a sú takí, čo nemajú. Hej, že veľmi je to v tom nastavení, že či neminiem viac, ako zarobím.

Mišo Ukropec: Napriek tomu, že mám dvadsku, tridsku mesačne.

Jarmila Somolányiová: Hej, hej, dá sa, dá sa aj veľa peňazí rozbiť celkom.

Mišo Ukropec: Na čo to typicky rozbíjajú páni ITčkari, podnikatelia?

Jarmila Somolányiová: Tak rôzne.

Mišo Ukropec: No hovor, hovor.

Jarmila Somolányiová: sú to, nazvime to, že luxusné tovary a služby.

Mišo Ukropec: Aké služby? Sa môžem neopýtať. Prečo mám pocit, že sa tu o kúsok skôr roztočí tá debata?

Jarmila Somolányiová: Pip.

Mišo Ukropec: A to až toľko peňazí ako minula tak-

Jarmila Somolányiová: Ale zas a-až, a-až tak akože nie je to až také dramatické.

Mišo Ukropec: U-u mňa je dneska veľa, to mám-

Jarmila Somolányiová: Je pravda, je pravda, že v jednom cash flow sme teda robili budget na, zábavu. Nazvime to.

Mišo Ukropec: Okej.

Jarmila Somolányiová: Hej, že bolo to tam treba troška.

Mišo Ukropec: A vyšlo u neho, že lacnejšie je manželka alebo milenky? Takže milenky môžu byť lacnejšie ako manželka?

Jarmila Somolányiová: Hm.

Mišo Ukropec: E?

Mišo Gula: Podľa toho, koľko ich je.

Mišo Ukropec: No uznávam. Nie, lebo mal som, potom prejdeme akože aj k práci, ale, ale mal som s kýmsi debatu a nespomeniem si teraz na šupu, že s kým. Hm. že vravel mi, že chlapík si urobil kalkuláciu, že čo je pre neho lacnejšie, či žena alebo dvakrát, trikrát do mesiaca luxusná spoločníčka. A vyšlo mu, že luxusná spoločníčka je lacnejšia ako žena, tak išiel do toho.

Mišo Gula: A to potreboval robiť kalkuláciu na toto?

Mišo Ukropec: Je to analytický, je to, je to takto, to sa píše o niekom, hej? Takže, že-

Mišo Gula: Ako mám pocit, že to je dosť intuitívne toto, ako že jedno-

Mišo Ukropec: Pozdravujeme. Takže keď ťa odpálim, vieš prečo.

Jarmila Somolányiová: Dám si to pivo na tejto debate teda, hej.

Mišo Ukropec: Zapi to. Do-dobre. kedy sa zbadajú, že, že teda pálim príliš veľa peňazí a nejak asi ma nečaká žiadna pekná budúcnosť ekonomická myslím teraz.

Jarmila Somolányiová: Mmm.

Mišo Ukropec: Alebo čo bude ten, ten taký, ten, taká tá facka, že asi by som jako mohol začať-

Jarmila Somolányiová: Facka je cash flow. Teda každého to čaká, kto ide do spolupráce so mnou, že naozaj ideme akože through cash flow. Hej, čiže tam, keď zistíme, že nedobre, hej, že tie zostatky nám nejak nevychádzajú, tak, bránia sa, nechcú ísť do toho cash flow častokrát, hej. A ja to poznám v podstate z vlastného nejakého hej, že back in the days, než som sa ja dostala k prvému, že vážnemu cash flow, tak som to stále nejak posúvala, odkladala a že však zhruba, však viem, hej, však mám predstavu a prišlo mi to také nejak smierne, že zavezujúce. Hej, že ty kokšo, teraz to mám fakt dať na papier, že jak to vyzerá?

Mišo Ukropec: Že ba-budget si mám urobiť.

Jarmila Somolányiová: Že fuj, hej? No takže, takže toto, toto je väčšinou taká tá facka pri tom cash flow a pri tom, že tak čo na to robiť.

Mišo Ukropec: Zarábaš tridsať, ale míňaš tridsaťpäť.

Mišo Gula: Koľkí z tvojich potenciálnych klientov, keď im nastavíš zrkadlo, tak ti ho rozbijú a odídu?

Jarmila Somolányiová: Nula.

Mišo Gula: Všetci ostanú? Neboja sa?

Jarmila Somolányiová: Nie.

Mišo Ukropec: Ale oni už-

Mišo Gula: Alebo teda boja sa, ale vedia, že, že to musí byť hej.

Mišo Ukropec: A prišli už uvarení?

Jarmila Somolányiová: Ako kto. Väčšina príde s niečím. Hej, že ja, hm, nemám akože úplne až tak veľmi čas akože oslovovať, hej, že robiť nejaké, nejaké takéto, že nábory, že väčšinou, a to je inak akože celkom možno zaujímavá storka, že- Keď back in the days ešte som bola vlastne taký študent a p-pracovník a tak nejako, že naraz všetko možné, tak to vlastne, sa tak tradovalo, hej, že táto služba, že nikdy nebude akože kupovaná, hej, že to stále musíš volať ľuďom a proste presviedčať ich a predávať im ja neviem čo. No a vlastne moja prvá robota po teda prvej výške bola v Zürichu, ale teda na Námestí 1. mája v Zürichu a my sme tam boli celý flór absolventi. Hej, že vtedy vlastne oni otvárali a brali ako jediní okrem možno IBM-ka, lebo všetci ostatní chceli po škole dvadsať rokov skúsenosti, hej, čiže tam to bolo, my sme boli tá silná-

Mišo Gula: V osemročnej technológii.

Jarmila Somolányiová: Hej, tam to bola tá silná generácia, že my keď sme boli na základke, tak ja som bola, že prvá F a bolo nás tridsaťštyri. Hej, čiže nás na tom trhu bolo strašne veľa zrazu a bol to problém pre tých absolventov, že sme mali troška šťastie, hej, že sme sa vlastne niekde uchytili. Nikto z nás vôbec nevedel, čo robíme, kde robíme, že to je poisťovňa sme zistili, až neviem kedy, hej, že to bol taký ešte life, hej, toho, toho absolventa. No a, viac menej moji prví klienti boli, boli títo, títo kamoši a, a kolegovia. A teda pozdravujeme Viktora Kostického, ktorý sedel vedľa mňa na stoličke v rovnakom tíme-

Mišo Gula: To vážne?

Jarmila Somolányiová: Ako absolvent back in the days. Takže, takže ja tým, že tam dlho ešte bolo to vzdelávanie, ja neviem pol roka, rok, než sme sa vlastne akože rozbehli reálne ku klientom a tak. Tak ja som si tam proste jeden kon bol pracovný, druhý bol takýto, čo som si tam rôzne excelovské modelácie, kalkulačky, neviem čo všetko a furt mi tam chodili pozrieť, že čo tam furt robíš, hej. Takže toto, toto bolo také, že oni, oni boli troška už kuk, lebo už vedeli, že niečo sa tam proste akože fakt varí. No a to boli vlastne moji prví klienti a oni začali nejak odporúčať kadekoho naokolo. A čiže u mňa to naozaj bolo tak, že ľudia volali mne. Čiže keď sa mňa pýtali aj nejakí kolegovia vtedy, že a jak si ty pýtaš odporúčania a jak to robíš a tak ja, že viete čo, ja ani vlastne neviem, lebo oni volajú mne. Čiže nie je to pravda, že, že, že nemusí byť kupovaná tá služba. Hej, čiže áno, väčšina dôjde teda s tým-

Mišo Gula: Dobre, oficiálne teda do ktorej kategórie ty spadáš? Lebo na Slovensku sa vlastne rozlišujú finanční sprostredkovatelia a finančné poradenstvo. A ak tomu správne rozumiem, ty si v tej kategórii finančného poradenstva.

Jarmila Somolányiová: No-

Mišo Gula: Keď sa bavíme, že ti platia za to.

Jarmila Somolányiová: Takto. Je to finančné sprostredkovanie. Poradcov máme veľmi málo, akože bavíme sa, že o kúsovkach a väčšinou sú to ľudia vo family officoch, hej, že v rámci teda správy ťažkých miliónov to nazvime. Ale je tam otvorená debata, aby sa teda toto nejakým spôsobom tu troška transformovalo, lebo u nás je to tak, že teda buď si jedno, alebo si druhé, hej, že nemôžeš vlastne ako keby sedieť na obidvoch stoličkách, že aj odporučíš nejaký konkrétny produkt a aj vlastne robíš to poradenstvo za peniaze.

Mišo Gula: Vieš čo, toto je akože dôležitá celkom vec, lebo ja som pred, pred rokmi sme mali, realitku a robili sme aj nejaké finančné veci a tak ďalej a celkom som si študoval tú problematiku a že dneska sa všetci tí, tí poistkári a úveráči a tak ďalej tvária na finančných poradcov a v praxi je to akože dokonca zakázané sa takto volať, lebo z podstaty tej práce je finančný pros-sprostredkovateľ odmeňovaný od tej finančnej inštitúcie v rámci nejakej provízie a finančný, poradca nemá žiadnu províziu z tých bánk a poisťovní. On je platený vlastne tým klientom. A toto sa marketingovo že, že ale že veľmi zle na Slovensku komunikuje. A ten koncový klient sa právom, môže cítiť akože oklamaný na, na konci dňa. Pretože ale ne-nechýba taká nejaká, že stredná cesta?

Jarmila Somolányiová: Chýba. Chýba, hej. Ale zase akože musím povedať, že v podstate firma, v ktorej som ja začínala, teda akože Partners Group vtedy už dnes je to Partners Holding, tak, ako keby na tom trhu prerazila s tým, že máme rovnaké provízie u všetkých, či už, poistiek alebo hypoték alebo proste investičných spoločností. Hej, že na to, aby si ten poradca sám, hej, že ono sa to nedá pri ja neviem tisíc plus ľuďoch úplne odkontrolovať, aj keď teda samozrejme, že tie kontroly sa tam robili, že, že či niekto nepreferuje niečo vo svoj prospech, lebo má odtiaľ vyššiu províziu, hej, že či on mal banku A, B, C, D, E, F, tak odvšadiaľ mal rovnako. Čiže jemu akože de facto bolo jedno, hej, že ktorú tú banku vyberie, lebo každý zaplatí rovnako. Toto sa potom časom akože rôzne začalo ako meniť. Ale zase myslím si, že celá tá generácia, ktorá na tomto vyrastla, že robíme to komplexné poradenstvo, hej, že vlastne áno, do toho v konečnom dôsledku naskladáš nejako tie produkty, lebo niečím to musíš akože vyložiť, ale aj keď stávaš ten dom, tak vlastne ty si tam nepíšeš, že ytong tehla. Hej, ty potrebuješ proste tehlu, neviem čo, neviem čo, neviem čo. A potom už vyberieš nejaký materiál, ktorý akože bude dobrý na to, na čo to potrebujeme.

Mišo Gula: Dobre a teraz, že oni prídu s, teda že cash flow im dá facku.

Mišo Ukropec: Ale, keď, keď prichádzajú, tak prichádzajú, že s-- čo je ten spúšťač, že volám Jarku?

Jarmila Somolányiová: No ja tým, že som mala teda, gro toho môjho štúdia matika, aplikovaná ekonómia, finančné trhy, tak ja som stále chcela ako keby ísť do tých investícií, hej, že proste idem byť ten, ten investičný poradca primárne, hej, že s týmto by mi mali volať. Furt mi volajú s tými hypotékami.

Mišo Gula: Ľudia moje.

Jarmila Somolányiová: Takže-

Mišo Gula: Chudák ona, brať ti dve percentá z tých miliónových úverov, to je strašné.

Jarmila Somolányiová: To je lopota.

Mišo Gula: Radšej, radšej ísť lopatovať.

Jarmila Somolányiová: Radšej knihu. Je to, je to naozaj tak, no, že tých ja by som povedala možno sedemdesiat percent ľudí volá, že potrebuje teda hypotéku, úver, nejaké financovanie niečoho, nazvime to. A tým, že teda druhá väčšina tých mojich klientov sú podnikatelia, už teraz aj tí, čo boli SZČO, tak už v podstate prechádzajú na jednoosobové eseročky a to dokladovanie príjmu tam akože neni úplne hop klovaska zjem ťa vzhľadom na optimalizačné, é-

Mišo Gula: Áno, nula na konci neni úplne supportná na úverové financovanie.

Jarmila Somolányiová: Čiže je to, je to potrebné tam nejakým spôsobom proste si nastaviť tú stratégiu, pripraviť to celé a, a, a tak nejak triedne si to-

Mišo Ukropec: Dobre, to znamená, že prichádzajú s tým, že chcem kúpiť chalupu Že sedemdesiat percent, tak venujme sa ako tým. Dobre, ty mu povieš: „Drahý môj, si jednoosobová eseročka, chúďa moje. Na konci máš nulu, takže banka uvidí na konci nulu. A keď máš nulu, tak dostaneš koľko úver? Nulu.“ Logicky.

Mišo Gula: Ale, ale oni tie banky už aspoň teda niektoré už tiež nie sú úplne sprosté. Čiže oni častokrát berú do úvahy aj, aj obrat nielen, nielen akože zisk na konci.

Mišo Ukropec: Akože takto, akože trošku som to teraz ako prehnal, zhodil, ale určite je kopa takýchto, že, že majú tento objektívny problém, že tak to vyoptimalizovali, že banka na nich ukáže kávu, že čo chceš.

Jarmila Somolányiová: Áno, ale teda tam my sa snažíme do tejto fázy vôbec nedostať. Občas sa stane, že ten klient zavolá už, že po, hej, že skúsil sám, zistil, že nedobre a potom vlastne dostane od niekoho číslo a teda akože zavolá.

Mišo Ukropec: Okej.

Jarmila Somolányiová: Takže potom si sadneme na to, že áno, že nedobre to bolo preto, lebo tididi.

Mišo Gula: Keď povieš, že skúsil a nedobre, to znamená, že banka mu napríklad zamietla úver. Hej?

Jarmila Somolányiová: Presne tak.

Mišo Gula: Ako to, ako to dnes funguje v praxi? Lebo čo sa pamätám, tak v momente, keď niekomu bol zamietnutý úver, tak to bol že ťažký prúser, lebo to išlo všade do úverového registra niečo také. Čiže každá banka, poisťovňa, leasingovka, všetci o tom vedeli, že bol zamietnutý úver a pre nich to bol okamžite red flag.

Jarmila Somolányiová: Je to tak.

Mišo Gula: Ako vyzerá, prebudenie a reinkarnácia takéhoto človeka, ktorému zamietnu úver.

Mišo Ukropec: Úverovú reinkarnáciu.

Jarmila Somolányiová: Akože optimálne je, keď to teda neskúša sám, hej? A že teda dopadne to zle. To je, že idem si skúsiť vytrhnúť zub sám, lebo však to predsa neni nič ťažké a dopadne to zle. Hej, no tak hej. Ak to skúsi raz a tam už príde to uvedomenie, že aha, tak niečo asi, hej, tak to je fajn. Ešte ten jeden zamietnutý úver väčšinou neni nejaká strašná tragédia. Nejako pozrieme sa na to, čo to bolo, jak to bolo, čo sa s tým dá robiť. Pripravíme ho tak, aby, aby to bolo lepšie teda na druhý pokus. Pokiaľ už tie pokusy sú dva negatívne, už to začínajú byť také relatívne, akože, že zle. Pokiaľ ich tam bolo, že hafo, tak to teda neni dobrý nápad, ale to väčšinou ani neskončí ako môj klient. Hej, že takže.

Mišo Gula: Rozumiem, ale pýtam sa naozaj na tú re-reinkarnáciu, že, príde za tebou. Stalo sa to. Ako dlho môže trvať, kým z neho spravíš znova bonitného partnera pre banku?

Jarmila Somolányiová: V pohode, aj, aj relatívne, že ak on to iba zle poňal, že napríklad bol v banke, ktorá berie iba zisk a on má zisk sedem päťdesiat, hej, tak to akože zle si vybral banku. Či on môže mať napríklad, že dvojmiliónový obrat a zisk sedem päťdesiat a vieme to uvariť, ale musíme ísť do inej banky. Hej, čiže ono dá sa to poskladať, že rôzne a častokrát aj vlastne ako keby ešte krok pred tým, než my začneme vôbec niečo chystať je to, že či ja mu odporúčam ísť do takej investície alebo nie. Lebo stalo sa mi viackrát, že vlastne človek prišiel s tým, že chce hypotéku a ja som ho odhovorila, že je to proste blbosť, že takýto investičný zámer je úplne v nesúlade s akýmkoľvek jeho setupom, cash flow, hocičím, že si to proste nemôže dovoliť.

Mišo Ukropec: Ale ty hovoríš investíciu, to znamená, že to neni prvá nehnuteľnosť.

Jarmila Somolányiová: Toto napríklad to teda, teda konkrétne, že s najlepšou kamoškou som sa zoznámila tak, že ona dostala od niekoho odporúčanie. Prišla, že ona si chce teda kúpiť byt, lebo už ju nebaví bývať v podnájme. No a sme sa teda na to pozreli, aké sú príjmy, aké sú výdavky, ako to celé vyzerá a hovorím, že vieš čo, že ne, došetri si a-

Mišo Gula: Nájdi si frajera.

Jarmila Somolányiová: Došetri si ešte a skús, skúsme, skús zabojovať troška za nejaký vyšší plat, lebo toto proste nebude dobré, hej, že toto je rozhodnutie na najbližších tridsať rokov. Bude to takáto paleta. Toto je proste zle, hej? A ono sú tam vlastne metodiky aj také, ktoré sú, akože univerzálne, kde sa pozrieš na to, že tak koľko percent z toho príjmu by mala byť tá splátka a či to sedí alebo to nesedí. A tie reálne metodiky sú teda akože v určitom zmysle horšie ako niekedy aj tie bankové. Hej, že banka by ťa pustila pomaly aj pol výplaty niekedy za určitých okolností, ale to akože neni úplne dobrý nápad.

Mišo Ukropec: Dobre a teraz. Pavli, celá tá téma sa má točiť ako o tom, že chystám sa do dôchodku jedného dňa, hej? U mňa je to, že o pätnásť rokov, u teba je to o dvadsaťpäť rokov.

Mišo Gula: U mňa je to ďaleko ďalej ako u teba. To už len z videa, keď ľudia pozerajú, vidia, že ty si k tomu.

Mišo Ukropec: Musím.

Jarmila Somolányiová: Podám ti to pivo.

Mišo Ukropec: Musím si ja. Vieš čo, ja flaknem aj rukou.

Mišo Gula: On si, on si do mňa utieral hocikedy, vieš, tak musím si aj ja.

Mišo Ukropec: V pohode, je to fér.

Jarmila Somolányiová: No ja mám ale dobré správy, hej, že tuto je teda darček číslo dva, Míškovy and Bíškovy, aj, aj teda s takým venovaníčkom pri príležitosti dnešného-

Mišo Ukropec: Fíha!

Jarmila Somolányiová: Natáčania.

Mišo Gula: Jéj, ďakujem aj-

Jarmila Somolányiová: A teda title tej knihy je, že, že Don't worry, retire happy a je to od teda mojich priateľov z Ameriky, z Kanady s takými odporúčaniami. Tak ja si dovolím týmto smerom teda, keďže je to bližšie v ráji, povedala.

Mišo Ukropec: Ďakujem. Okej, je to, že sedem krokov. Je to podobných sedem krokov ako má David Ramsey?

Jarmila Somolányiová: Je to lepšie, je to lepšie.

Mišo Ukropec: Je to lepšie?

Jarmila Somolányiová: Je to lepšie. Sú to naozaj proste páni, ktorí sú dekády a dekády, proste členmi, finančného plánovania top elít proste na svete. Takže má to, má to hlavu a pätu. Sú to dobré odporúčania. Čo sa týka tých daňových vecí, je to troška špecifikované na Kanadu, hej, čiže u nás-

Mišo Ukropec: Jasné.

Jarmila Somolányiová: Je to trocha inak, ale tie všeobecné odporúčania si myslím, že-

Mišo Ukropec: Tu mám bombový fun fact, keď hovoríš, akože da-daňové otázky. Minulý rok sme riešili pomaly vlastne to bude desať mesiacov, čo sme riešili tému odchodu zo Slovenska. A tam je výborná, vec a to je, že daňová rezidencia. Áno, lebo máme kopa Slovákov sa odsťahovali bývať do Rakúska, do Maďarska, neviem kde podnikatelia tak. A zrazu nastal, stret s realitou, daňovou realitou. Lebo keď si na Slovensku pán podnikateľ kúpi auto v hodnote, zjednoduším to, aby sa to ľahko počítalo za stotisíc euro bez DPH Lebo teda je to pán podnikateľ, neni to živoriaci niekto, hej? Za stotisíc bez DPH, auto stojí s DPH stodvadsať. Dvadsaťtisíc dole DPHčka, dvadsaťtisíc zjednodušene dole daň z príjmu. Auto ho stojí osemdesiat tisíc, keď ho bere na lízing, hej, tak jednoducho nejaké percentíčko na lízingu, poistka v-v nákladoch, pohonné hmoty dneska dobre päťdesiat percent v nákladoch, servis v nákladoch a tak ďalej. Akože fajn. To isté, takže auto stojí zjednodušene teda že osemdesiat tisíc. To isté auto, keď príde kúpiť v Rakúsku, tak ho nemôže kúpiť na firmu, lebo keď daňový úrad príde o dva týždne na kontrolu, že kamo, ty si kúpil tuná krásne auto. To myslíš vážne, že do nákladov? Hen také auto, to naozaj nepatrí do nákladov takáto položka. Cink. To znamená, že keď si chceš kúpiť také fáro, tak si ho kúp láskavo ako súkromná osoba. A zrazu je to stodvadsaťtisíc euro, že cash out, ktorý proste platím ja ako Mišo, nie ako firma taká či onaká. Je to stodvadsaťtisíc. Lenže koľko tú moju firmu, stálo vyplatiť mi stodvadsaťtisíc? No je to niekde okolo štvrť milióna euro s odvodmi, s daňami, dividendy z dane a tak ďalej. Slováka stojí to stodvadsaťtisícové auto v maloobchodnej cene osemdesiat tisíc, Rakúšaka štvrť milióna. A štvrť milióna je že urna peňazí, akože všade na svete, aj v Rakúsku. A zrazu človek má taký klišé, že vieš čo? No zaprdelé Slovensko v určitých ako otázkach neni vôbec špatná voľba. No a teraz ale investície sú téma. Takže kupujem, investoval som do svojho bytu. Kukám, že čo to rozprávaš, človek. Kámo, bývaš v ňom? No bývam. Tak si neinvestoval. Ale však super cena. Kým neumrieš a nebude ho dediť niekto po tebe, tak to neni investícia, je to spotreba. Koľko ľudí sa púšťa do druhého investičného bytu? Lebo som si niekoho drapol, že nadpolovičná väčšina minimálne v Bratislave sú investičné nehnuteľnosti. Jak je to?

Jarmila Somolányiová: To, na, ja nie som úplne tak silná v týchto štatistikách, že konkrétnych, aj dokonca som aj zástanca toho, že niektoré čísla úplne alebo efekty rôzne, speaking of fun fact, to sa k tomu dostaneme, tak že netreba to úplne držať v hlave, lebo proste ten mozog akože a to to tá tá operačná pamäť tým trpí, hej, že to neni proste storage place, to má byť nejaký creation place. Takže, takže toto, tieto štatistiky asi nijako v hlave nedržím. Hej, že v dobenetu vždycky pozrieš, čo potrebuješ. Ó, aké sú sadzby, aké toto, aké je-

Mišo Ukropec: Pýtal som sa viacerých ľudí, že, že, že m-máme na poschodí, človeka, čo robí ako hypotéky a tak my sme ako vo firme a som sa spýtal, koľko percent nehnuteľností, čo financujete hypotékami sú investičné. No že nadpolovičná väčšina že určite.

Mišo Gula: ja som kdesi na LinkedIn videl nejaký článok k tomu a ak sa mýlim, tak nám to kľudne napíšte, ale myslím, že nejaké nižšie desaťtisíce nehnuteľností, vyslovene o bytoch sa písalo v Bratislave sú kúpené ako investičné a v mnohých sa dokonca že vôbec nebýva, že ani žiadne Airbnb, nič, proste-

Mišo Ukropec: Prázdne, prázdne.

Mišo Gula: Pre deti kúpim, tam nasadaný prach, moľa je všetko možné, to je jedno, proste stojí to ladom.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: A my sa tu hráme na to, že je nedostatok, nedostatok bývania, hej?

Mišo Ukropec: No je ho nedostatok, lebo je kúpené prachačmi.

Mišo Gula: Tak, lebo sa tam nebýva.

Jarmila Somolányiová: Hej. Tam ešte akože back in the days to bolo celé tak ešte inak v dobe kešu s tými bytmi, hej, že do toho akože asi úplne teraz nepoďme, ale-

Mišo Gula: Zavoláme Kaliho, porozpráva, ako to bolo.

Jarmila Somolányiová: Už dneska, už dneska to neni tak, že donesieš igelitky a že tak teda tuná mi to prepíšte.

Mišo Gula: Ale ľudia, ktorí majú peniaze, kupujú tie byty za iné peniaze ako prvy kupujúci, ako keď kupujú neskôr, hej?

Jarmila Somolányiová: Kto to bol? Čo to bola za kauza? Šestnásť bytov, hej?

Mišo Gula: No, počúvaj, aj s tým, čo si pred chvíľou povedala, že už nie sme v dobe kešu, hej, že-

Jarmila Somolányiová: Hej.

Mišo Gula: Že keď si všimneš, v akých množstvách všelijakí Rusi, Ukrajinci a Azerbajdžanci a neviem jakí nakupujú, no to to naozaj nie sú peniaze, akože-

Jarmila Somolányiová: Áno, to my potom nazvime to, že inak, hej? To je také, že inak.

Mišo Gula: Vyfinancované inak.

Jarmila Somolányiová: Áno, vyfinancované inak. Ale ja sa teda vrátim ešte k dvom veciam ohľadom tých investičných bytov. Určite sa snažím v tých portfóliách klientských nakupovať nejaké nehnuteľnosti investičné stopro, hej, lebo ja tam mám v podstate, je akože veľa rôznych prístupov, hej, že niekto je fanúšik zlata, niekto je fanúšik nehnuteľností, niekto hejtí nehnuteľnosti a tak, hej. Čiže ja som skôr taký akože taký ten stred toho, menej na zlato, viacej na nehnuteľnosti by som povedala. A v podstate je aj taká akože oficiálna nejaká teória, že Fero sa to volá, hej, že určitá časť by mala byť fixed income, určitá equity, určitá real estate a určitá opportunities. A vlastne keď sa pozrieme na to, že ako majú vyskladané portfólia také tie tiger, hej, že najbohatší ľudia na svete a proste takéto štatistiky rôzneho typu, tak tých nehnuteľností je tam zastúpených strašne veľa. Hej, aj, aj teda všeobecne v bohatšom svete alebo vyspelejšom svete, keď to nazveme, tak oni majú fakt veľa v tom real estate.

Mišo Gula: Máš nejakú štandardnú formulku v percentách, že čo-

Jarmila Somolányiová: Veľmi zjednodušená tridsať, tridsať, tridsať, desať. Hej, že tridsať fixed income, čokoľvek, čo vieme fixný úrok, dlhopisy, úložky akéhokoľvek typu plus cash. Ekvita, či sú to, hm, podielové fondy, či sú to ETF-ká, či sú to akékoľvek kusovky akéhokoľvek typu v rámci ekvity, ktoré teda nie sú výnos, dividendu podobne. real estate môže byť teda fyzická nehnuteľnosť, byt na prenájom, pozemok, ktorému rastie hodnota alebo sa zmení ÚPéčko alebo proste volačo. Alebo to môžu byť potom trebárs aj komerčné nehnuteľnosti, ktoré teda akože bežný smrteľník nenakúpi celé, ale vie ich nakúpiť podielovo určitým spôsobom. Hej, že my sme napríklad mali veľké tranže Auparku, hej, že klienti vlastnia nejakú jednu kachličku v Auparku za ten svoj podiel. To isté napríklad v Poluse a rôzne iné, trebárs industriálne haly alebo proste čokoľvek you name it, hej, či sú to ofisy, či, či je to retail, či je to proste takéto nejaké, hm, hocičo. Hej, čiže dá sa k tomu akože dostať už dnes.

Mišo Ukropec: A, a, ale tam bude spadať aj nejaká emisia dlhopisov od tých, akože firiem, ktoré to vlastnia alebo? Lebo keď povieš, že si kú-

Jarmila Somolányiová: Dlhopis by som dala do fixu.

Mišo Gula: Lebo keď povieš, že si kúpia akože časť na budove,

Mišo Ukropec: tak

Mišo Gula: Akým spôsobom sa to robí? Lebo buď sa to robí nejakými-

Jarmila Somolányiová: Akciami.

Mišo Gula: Tak akciami. Okej. Alebo teraz sa, však to už roky sa rozpráva o nejakých tých tokenizáciách atď., ale neviem, či to v praxi už niekde akože reálne funguje.

Jarmila Somolányiová: Áno, väčšinou je to cez akcie, cez fondy kvalifikovaných investorov. Tie, tento typ konkrétny, ale napríklad, a to je akože very good point, že ja si musím rozlišovať napríklad aj pri tom Auparku, že či to mám nakúpené ako akcie, alebo to mám nakúpené ako dlhopis, lebo je to akože dosť veľký rozdiel, hej, že tuná sa podielam nejakým spôsobom na zisku a tuná sa nepodielam. Tuná mám, čo mi dajú, koľko mi povedali, že mi dajú, hej. A tak isto potom v podstate, keď by sme mali, že ja neviem, ak je tam nejaká otázka ohľadom tých dlhopisov, hej, tak tam treba rozlišovať veľmi aj, že, že či je sedem percent za toto alebo za ono alebo za niečo iné, hej. A či sú s daňou alebo bez dane. Čiže ono to neni akože úplne jedno.

Mišo Gula: Koľkým svojim klientom si odporučila nakúpiť slovenské dlhopisy?

Jarmila Somolányiová: Nula.

Mišo Gula: Prečo?

Jarmila Somolányiová: Svojich. Hm, tak lebo tam bola celá pointa, že rozinvestovať Slovensko a tie peniaze, ktoré tam spia v madracoch a proste na účtoch, tak-

Mišo Gula: Ty nedôveruješ tomu, že ako, ako sa vyvíja náš, naša krásna republika?

Jarmila Somolányiová: Ale akože takto. Myslím si, že sme na jednej lodi, čo sa týka toho názoru, hej, to sa nemusíme baviť, ale v rámci toho, čo aj Michal spomínal, že vždy, keď sme sa odniekiaľ vrátili, nie, išli sme na obed, tak sme si vlastne celý ten výstup bol, že kokso, jak je na tom Slovensku vlastne dobre, hej?

Mišo Gula: Však dobre, ale-

Jarmila Somolányiová: Že čo všetko v Amerike nefunguje, hej, tip na tip za tip.

Mišo Gula: Ale to je aj napriek tomu, čo tu máme, nie vďaka tomu.

Jarmila Somolányiová: Aj napriek tomu, aj napriek tomu je, sa tu máme fakt, že very good.

Mišo Ukropec: No ja stále som, stále som tu, lebo mám precestovaný už kus sveta a všade som našiel iné ale, že vlastne meníš riedku za hustú a hnedú za čiernu alebo za žltú sračku. Ale ako také, že, že dokonalé miesto na život, jako teraz všetko prekopať, všetko zmeniť. Áno, keď padajú bomby, tak to je iná téma, samozrejme, hej, ale keď ťa rozčuľuje iba premiér, tak sa treba opýtať Nemcov, ako to vidia s nemeckým premiérom. A keď ja prídem do Nemecka a tebe sa posťažuje nemecká dôchodkyňa, že ona ide do reštaurácie, do potravín a nevie sa porozprávať po nemecky. Áno, že proste ja dôjdem do reštike guten tag, hello. Nikto nerozpráva po nemecky. Keď si v Miami, tak to máš rovnakú situáciu, že nikto nerozpráva po anglicky. V Miami, keď sa chceš najesť v reštike, no habla ingles. Sorry. Áno, musíš vedieť po španielsky.

Jarmila Somolányiová: Som zvedavá. Ideme budúci rok v júni.

Mišo Ukropec: Ináč sa nenajíš, keď nevieš po španielsky. Môžeš povedať, že toto. Hej, že this, tak ako to zvládnu, hej?

Jarmila Somolányiová: No tak.

Mišo Ukropec: Takže ako-

Jarmila Somolányiová: No ako sa hovorí, hej, že všade je voľačo, ale vlastne v konečnom dôsledku vždy ten výsledok bol, že Bláva, ne?

Mišo Ukropec: Áno, žaba na sedem.

Jarmila Somolányiová: No, ale, ale som sa tak smiala, lebo vlastne my sme mali také podobné trasy a najprv to bolo s Jožkom ešte, ktorý robí tie Lio ovocia, hej, že išiel niekam. Ja som tam išla dva mesiace, išiel niekam zase. Takto som tento rok zas Miša prenasledovala, hej, že sme otočili Čínu, Arabov, Ameriku.

Mišo Ukropec: Áno.

Jarmila Somolányiová: A vždy sme potom taký feedback sme si dávali, že Bláva, ne?

Mišo Ukropec: Na budúce. Áno.

Jarmila Somolányiová: To vyšlo.

Mišo Ukropec: Áno, tak to vyšlo.

Mišo Gula: Ešte doplním jednu otázku. Keď si povedala, že, že nejakých tridsať percent do real estate by malo ísť, tak si nezodpovedala jednoznačne otázku to, čo nastavil Mišo, či nehnuteľnosť, v ktorej ty sama bývaš, či sa do toho počíta alebo nepočíta.

Jarmila Somolányiová: Je pasívum, nepočíta, nepočíta.

Mišo Ukropec: Nepočíta.

Jarmila Somolányiová: Bývacia všeobecne aj áno.

Mišo Ukropec: Ja akože viem, ale-

Mišo Gula: My vieme, že vieš, ale našim divákom som chcel priblížiť tú tému lepšie, ty vole.

Mišo Ukropec: To je páč.

Jarmila Somolányiová: Je to, je to aj oficiálne v metodike, že je to pasívum, hej? A toto je častokrát strašná pasca. A aj to tak chvíľku to rezonovalo tým slovenským LinkedInom, že vyplatil som hypotéku v takom a v takom veku hurá jupi! No tak to teda neviem, že či by som úplne oslavovala, lebo to neni stratégia, hej, že akože áno, bývacia strecha nad hlavou, keď je čistá, však ako v pohode, ale mám to stále zaparkované lietadlo. Však koľko som mohol pomedzi to ďalších vecí urobiť.

Mišo Gula: A teraz keby som chcel ísť úplne striktne podľa tejto logiky, nebolo by lepšie bývať v nájme potom?

Jarmila Somolányiová: No Peťo Varga tvrdí, že hej. Má to prerátané. Bola som dvakrát na tom workshope, lebo nechcelo sa mi to veriť a-

Mišo Gula: A furt nie.

Jarmila Somolányiová: Ja, nie, nie, nie, ja už dva roky bývam v nájme.

Mišo Gula: Á?

Jarmila Somolányiová: Áno a vlastním teda aj iné nehnuteľnosti, vrátane teda domu. Hej, však Mišo vie, že neni to úplne taký jako, no.

Mišo Ukropec: Pekný.

Jarmila Somolányiová: Pekný, s bazénkom, s jazierkom, s potôčkom.

Mišo Ukropec: A nebýva tam.

Jarmila Somolányiová: A nebývam. Mám to ako-

Mišo Gula: Na samote vo lese.

Jarmila Somolányiová: Na samote v lese. Je to tak. No.

Mišo Ukropec: Je to, ale neni to vo lese, je to v lese.

Jarmila Somolányiová: Je to v lese.

Mišo Ukropec: No totižto ja som nedávno počúval The Diary of the CEO a mal tam chlapíka, čo je práveže tiež teda, že ako sa buduje bohatstvo. A bola tam téma, že mám alebo nemám bývať vo vlastnom. A nie je na to úplne čiernobiela odpoveď, lebo teda mentálne nastavenia ľudí sú veľmi, veľmi rôzne a aj ich povedzme kariéry sú rôzne. A je rozdiel, keď niekto, teraz to zjednoduším, že pracuje v tejto továrni dvadsať rokov a hodlá v tej továrni pracovať proste do dôchodku a mimo okres v živote nepôjde, lebo proste tam toho nezaujíma, tak pre neho vlastne nehnuteľnosť je úplne akože legitímna, akože správna stratégia pre neho. Ale jeho sused, ktorého v tej krajine, v tom meste, v tej dedine všetko iba rozčuľuje tak a vlastne nevie, či on chce skončiť v Bratislave, v Prahe, vo Viedni alebo v New Yorku. Tak on má sa ako zabiť tým, že, že spláca hypotéku alebo dokonca, že vykešuje celú tú nehnuteľnosť, lebo proste môže, ale cash ostal mu, že nula a má zaparkované lietadlo. Áno.

Jarmila Somolányiová: Toto je akože very good point. Hej, toto je presne very good point, lebo tam veľmi často bojujeme s tou emóciou, hej, že najväčší nepriateľ investora alebo všeobecne človeka, ktorý niečo teda chce vybudovať, nie je ten trh, ale on sám a jeho emócie. Hej, že toto je fakt problém, lebo dostane veľký balík peňazí, lebo zdedil, predal neviem čo a prvý úplne tyk, ktorý má, že idem vyplatiť hypotéku, aby som nemal dlh.

Mišo Ukropec: No.

Jarmila Somolányiová: Hej, tak akože fajn, ale to je presne taký istý reflex, ako keď teda neviem, či na, na kajakoch ste niekedy boli skúšať eskimáka. Hej, že keď sa prevrátiš proste na tom kajaku a skúšaš sa zdvihnúť tak, že, že čo je prvý reflex, hej, čo by ste spravili prvú vec?

Mišo Ukropec: Budem sa mätať jak šibnutý.

Jarmila Somolányiová: Mätám sa proste všeličo a snažím sa dostať proste hlavne, že hlavu nad vodu, aby som sa nadýchol. V živote tak eskimáka neurobím. Hlava musí ísť posledná. Hej, čiže toto je to isté možno alebo možno lyže sú také hej, lepšie predstaviteľné, že jednoducho, že keď sa mi to rozbehne, tak čo? Tak sa zakloním, hej, že aby som nejakým spôsobom brzdil. Úplne zle, hej, o to viac ma to rozbehne. Čiže toto je veľmi podobné, že jednoducho ja, ja musím tie emócie nejakým spôsobom skorigovať, akože chill a zamyslieť sa nad tým, že pozri, že tuná máš dvestotisícový dlh, tuná máš dvesto litrov kešu, hej, a buď to tu môžeš utopiť a dobre, tak máš čisto zaparkované lietadlo, môžeš z toho mať dobrý pocit a to je všetko. Hej, inak sa z toho stane pasívum. Alebo ty môžeš spraviť to, že ten lacný dlh si necháš, kde máš tri, tri a pol percenta dajme tomu dnes.

Mišo Ukropec: A to je vlastne drahý dneska oproti jeden a pol percentu.

Jarmila Somolányiová: Tak a máme tam kopec ešte dobiehajúcich fixov nula deväť deväť desaťročných, hej, ktoré sme stihli vlastne v tej, v tej ére ešte, ešte vlastne nakúpiť všetko, čo sa dalo. Bol to celkom problém, lebo trvali krátko tie kampane a bankám tam padali systémy, ak proste ľudia išli, ale kto stihol to okno tak akože perfektné. No ale teda máš tento dajme tomu trojpercentný dlh verzus máš ten cash, ktorý vieš zainvestovať na šesť až deväť. A teraz akože kedysi hej sa tak rozprávalo, že ó, to teraz robia akcie šesť, to nemôže vydržať, akcie budú robiť menej. Hej, tak keď si pozrieme tie štatistiky, tak tam máme deväť, desať, jedenásť, dvanásť v niektorých hej rôznych.

Mišo Ukropec: Som pozeral akurát dneska, aký mám za posledný rok výnos na S&P päťsto, že sedemnásť percent.

Jarmila Somolányiová: Hej.

Mišo Ukropec: Sedemnásť percent.

Jarmila Somolányiová: A to je akože povedzme si, že blbé S&P, hej, že nič žiadna raketová veda.

Mišo Ukropec: Takto, ale beriem, že to je anomália stále, hej, že neni to normálne, ale sedemnásť percent.

Jarmila Somolányiová: Ale-

Mišo Ukropec: Že čo?

Jarmila Somolányiová: Keby si vymazal tento akože anomálny zisk z týchto terajších vecí, ktoré teraz vystrelili hej extrémne, dnes mal inak Mišo Májek k tomu post na LinkedIne, že bolo FOMO a teraz je nejaké FEMO. Hej, že, že proste toto, toto trafiť tieto, tieto výstrely je proste že brutál. Ale keby sme ho celý vymazali, dali preč a pozrieš sa iba historicky na perannú výnosy, tak aj tak si šesť až deväť, dokonca na, nechcem povedať, že, že akože blbo, neni blbý, je super ten druhý pilier, ale je to absolútne jednoduché. Tak dám si druhý pilier, buchnem tam indexový fond a ani neviem ako mám deväť percent výnos. Hej, čiže a to historicky za XY ak by sme zobrali spätne od dvetisícdvanásteho, ten priemer výnos.

Mišo Ukropec: Ja ináč druhý pilier akože aktívne riešim, musím povedať, že aktívne riešim. Som tam postavil aj teraz akože celkom dosť peňazí.

Jarmila Somolányiová: Dobrovoľne?

Mišo Ukropec: Dobrovoľne.

Mišo Gula: Zamestnávateľ ho donútil.

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie. Má to veľmi dobrú logiku. Takto, že je to, že zlomok z akože z majetku, ale pre ako bežnú populáciu to je dosť peňazí. Mot driver je jednoduchý. V druhý pilier sa nededí v štandardnom dedičskom konaní alebo neprechádza štandardným dedičským konaním. Ale vieš napísať meno alebo viacej mien, v akom pomere peniaze z druhého piliera sa dedia. To znamená, že keď chceš odkázať, lebo tu je driver tento, akože odkázať tie peniaze, ktoré tam sú, preto som to dodotovával, aby tam bolo-

Jarmila Somolányiová: Mienite.

Mišo Ukropec: Aby tam boli peniaze, ktoré ako sú, akože na niečo, hej, že tam neni proste, že pár tisíc, ale proste je tam akože poriadnejší peniaz, lebo to obchádza dedičské konanie a do mesiaca človek peniaze dostane, že ding, ding, hotovo, tu sú prachy.

Jarmila Somolányiová: Áno.

Mišo Ukropec: Lebo keď máš dedičské konanie, hypotéka taká onaká, vyplatiť, predať proste drbačka okolo toho. Toto sú že čisté prachy, ktoré ting, akože odchádzajú, že má to akože driver nie výnosový, ale aj tak. V mojej excelovej tabuľke si prevídum aj druhý pilier, lebo síce nevieš tie peniaze nijako vybrať, ale je to súčasť toho majetku. Áno, to znamená, že má to byť zakalkulované a rozdiel z mesiaca na mesiac to má tuším päť kil na druhom pilieri. No kukal som jak kuk.

Jarmila Somolányiová: Akože takých, nazvime to, že rôznych hackov je fakt, že veľa. Hej, že napríklad toto, čo si ty spomenul, tento akože efekt, to je, že, že teda určenie oprávnenej osoby, ale netýka sa to len druhého piliera, ale je že XY rôznych iných, kde vieš proste menovite v percentuálnom pomere jednu alebo x tých, tých osôb tam určiť. Hej, čiže vlastne oproti úmrtnému listu následne vyplatí tá inštitúcia tadada. To je akože jedna vec. Ďalšia vec sú potom udalosti, ktoré sa dejú počas života. Hej, že to môže byť nejaké, že nevyšlo mi podnikanie, tak nemôžu ti siahnuť na určité typy aktív. Hej, napríklad na poistku, napríklad na pilier. Hej, čiže toto sú, toto sú potom také akože obranné. No a ďalšie akože obranné mechanizmy sú voči iným udalostiam, ktoré sa stávajú napríklad rozvod. Hej, ale teda to už nám dnes asi tá téma úplne nejak nevyjde časovo, ale teda je tam veľa takýchto vecí, kde ja nad tým musím rozmýšľať a Jedna, jednu jedinú vec by som vytkla tej stratégii, druhopilierovej a to je tá, že my nevieme ovplyvniť to, že súdruzi si nevymyslia o rok, dva, tri, štyri, lebo ten druhý pilier napadajú pravidelne a snažia sa proste tým, že tá sociálka má obrovské deficity, že odniekiaľ to proste hej, že-

Mišo Gula: Ukradnúť.

Jarmila Somolányiová: Zrušme druhý pilier a tak ďalej. Akože veľa krajín okolo to proste zrušilo, hej, že Maďari to zrušili a, a nejak to tam zakamuflovali, že buď to vrátiš alebo toto alebo niečo, hej, že boli tam nejaké scenáre, alebo že ako keď boli tie vratky na druhý pilier, hej, že keď sa neozveš, urobíme toto, hej, že to bolo takto naformulované a na tom proste ľudia došli o brutálne peniaze. A verím tomu, že aj dnes ešte občas sa stáva, že prídu mi ľudia. Pozrieme sa na to, že dlhopisový fond, hej, tak natiahneme-

Mišo Gula: A má tridsať.

Jarmila Somolányiová: Natiahneme proste ten, ten graf. Krásne to má napríklad Unica spravené, že dáš si porovnanie jeden, dva, tri a že fúúú.

Mišo Ukropec: Ja mám tiež, tiež, tiež som zhodou okolností som v Unica, ale-

Jarmila Somolányiová: Že či má desať alebo sto. Taký je rozdiel, hej.

Mišo Gula: Áno.

Jarmila Somolányiová: A toto sa potom presne stáva, že ľudia prídu do toho dôchodkového veku s tou hodnotou dôchodkového účtu desaťtisíc, akože true story, hej, že preto tie dôchodky sú takéto otrasné z druhého piliera, pretože keď si to potom pozrú ten list od tej-

Mišo Gula: Dlhopisov.

Jarmila Somolányiová: Presne tak v dlhopisoch, ale príde im, že výmera vášho doživotného dôchodku je tridsaťsedem euro. Yes, super. A to neni, že výmysel to normálne to je taká akože bežný list.

Mišo Ukropec: Keď sa povie, že vklady sú poistené do výšky stotisíc euro.

Mišo Gula: Vieš,

Mišo Ukropec: že nemá zmysel mať viacej v banke ako stotisíc, lebo o to môžem prísť. A tu si ľudia fantasticky myslia, že teraz keby sa stalo tadamdamdam a ekonomika si kľakne a bankový systém skolabuje ako v

Mišo Gula: deväťdesiatych rokoch.

Mišo Ukropec: Mám tam päťdesiatosem tisíc euro, to je menej ako sto, tak vlastne to mám akože

Mišo Gula: poistené. Ale tí ľudia nevedia, že to im budú vyplácať po tridsiatich eurách, že to neni, že mi vykešujú to, čo tam mám, som mal, peniaze, že však je to poistené here is the money.

Jarmila Somolányiová: Áno, lebo sa, akože máme, máme veľmi krátku pamäť ako Slováci, hej, že stalo sa, že Devín banka išla, že ostatné veci išli. A však akože in the end sa to nejak akože urobilo, ale proste ak tam mám tie peniaze v tej jednej banke a tá to zavre, tak akože ako skoro sa dostanem k tým peniazom, hej? A tam už potom samozrejme ide ďalej také slovko, že diverzifikácia a že potrebujem tie prachy mať rozdelené, že teda nemám to, že v jednej banke a nemám to ale ani pod tým vankúšom, lebo proste tam mi to zas zožerie inflácia. Každá tá-

Mišo Gula: A zmrzne.

Jarmila Somolányiová: Presne. Každá tá kategória má určité svoje výhody a má určité svoje riziká, hej. Veľmi jednoduchý je taká pomôcka ešte zo základnej školy, že investičný trojuholník, hej, že mám tam buď výnos a alebo tam mám nejakú bezpečnosť, alebo tam mám nejakú dostupnosť, likviditu, hej, tých peňazí a nemôžem mať všetky tri naraz, hej, že buď to proste zarába, ale nedostanem sa k tomu, alebo to zarába a nie je to úplne bezpečné, hej, môže vydať, nevydať. A v rôznych obmenách sú tieto kategórie. Čo sa týka druhého piliera, tak tam ja vnímam pomerne veľké riziko toho, že ten štátny zásah môže to ovplyvniť tak, že to neuvidíš nikdy.

Mišo Gula: Áno.

Jarmila Somolányiová: Hej, čiže za určitých okolností pracujeme proste rôzne s rôznymi ľuďmi na rôznych typoch týchto assetov. A prepáč, ale poviem iba k tomu druhému pilieru, že vlastne, stále ešte platí, možno sa to bude meniť, hej, že keď máš druhý pilier, tak sa ti bude krátiť určitým koeficientom dôchodok z prvého piliera. Sú tam debaty na to, aby sa to nejako zmenilo, predal tak ďalej, hej, a že aby neboli ľudia, že demotivovaní mať ten druhý pilier. Ale keď si zoberiem ja napríklad tú target group mojich klientov, že naozaj tí podnikatelia proste nie vždy platia úplne vysoké odvody, hej, a tým, že ten druhý pilier je percentuálne vlastne braný z týchto odvodov, tak väčšinou tam majú relatívne málo peňazí.

Mišo Ukropec: Takže päťdesiat eur tam prichádza mesačne. To sú že

Mišo Gula: drobáky.

Jarmila Somolányiová: A, a väčšinou sú nastavení tak na tej istej lodi ako my, hej, čiže nemajú veľmi tú dôveru takú, že toto sa vôbec niekedy, hej, že je tam veľká miera možnosti toho štátneho zásahu, kdežto sú nejaké assety, kde tá miera je, že takmer žiadna, hej. Čiže ono je to fajn proste si pozrieť vždy tú situáciu, že ako to vyskladať, aby dobre bolo, hej.

Mišo Gula: Ja, ja som sa chcel ešte opýtať na jednu vec, lebo, väčšina takých tých, že investičných guru označuje tie nehnuteľnosti ako keby že za také najistejšie, proste investície a že, že každý by mal vlastniť a tak ďalej. A potom som s- lebo väčšinou to tak je, že vždycky nájdeš nejakého outlardera, ktorý na to má nejaký iný názor a ide opačným prúdom. A on začal ten človek vysvetľovať, že, že ale ty si neuvedomuješ, ako ľahko ťa štát môže o tvoju nehnuteľnosť pripraviť, že dvihne dane, že, začneš, že prestaneš platiť nejaké drobné veci, že akože štátna, od štátu alebo dokonca aj od, od municipality, akože od mesta môže prísť veľmi jednoducho exekúcia na teba, kde proste o svoju nehnuteľnosť prídeš.

Jarmila Somolányiová: Áno, áno, každá-

Mišo Gula: Ako na to pozeráš?

Jarmila Somolányiová: Presne tak. Tak ako, ako v každej inej kategórii, hej? Alebo keď sa pozrieme napríklad, že čo sa stalo s cenami nehnuteľností v Dubaji, keď im tam začali vlastne padať nejaké drony, hej, že ono to zo dňa na deň najbezpečnejšia krajina vlastne môže mať výkyv jak fras, hej. Čiže toto, toto jedna vec. Teraz klienti, keď vlastne začala vojna na Ukrajine, tak začali mať také obavy a hlavne teda v rámci centra mesta ste možno aj zaevidovali, že išli pomerne dole ceny luxusných nehnuteľností, lebo snažili sa toho nejakým spôsobom zbaviť, že čo keď to príde aj sem. Hej a teraz ja mám neviem koľko miliónov v nejakých takýchto assetoch a kto to potom akože odo mňa kúpi, hej, keď všetci budú zdrhať. Čiže a toto aj ja som mala zopár takých týždňov, kedy ja som rozmýšľala, že ty kokšo, že idem alebo nejdem kúpiť ten dom. A nakoniec to nedopadlo kvôli teda t-tejto udalosti, ale dopadlo to kvôli tomu, že ja neviem, ako dlho budeme proste, v Limbachu nejakým spôsobom sa pohybovať, fungovať. Možno, že tam proste nebudeme o tri roky, o štyri roky. Zatiaľ sa nám tam páči. Hej, čiže tam to rozhodnutie nekúpiť ten dom v nejakej dajme tomu signifikantnej hodnote padlo z iného dôvodu ako bezpečnostného. Ale veľa ľudí malo napríklad tieto bezpečnostné concerns, hej. A, sú dokonca aj, aj investiční akože poradcovia, ktorí aj teda aj na LinkedIne aj veľa išli do toho, že predal som všetky svoje nehnuteľnosti, hej a nevlastním žiadne nehnuteľnosti. Toto je zase za mňa akože troška extrém. Čiže my sme zostali aj s tými klientskymi portfóliami tak troška v strede, hej, že nejaké investičné nehnuteľnosti máme, ale je dôležité aj, že aké, akého typu, ako rýchlo sa toho viem zbaviť, čo to robí, kde to je, hej. Tým, že sme v Bratislave, tak tam nemusíme študovať demografickú krivku, ja neviem, Bánovce nad Bebravou, že či teda kúpiť, nekúpiť, hej. Akože v tej Bratislave je to relatívne fajn po tejto stránke, ale tiež je rozdiel, že či kúpim za dva milióny nejaké niečo, čoho sa nebudem vedieť zbaviť, lebo moja cieľovka je obmedzená alebo kúpim v úvodzovkách byt v Petržke, ktorý proste otočím hocikedy.

Mišo Gula: Zakáž na schodisku predáš.

Mišo Ukropec: Otázka taká, že skús mi, že, že šikovne ju vybaviť, lebo je taká trošku záludná, že kde je tá rovnováha medzi investovaním a žiť teraz. Preto-

Mišo Gula: YOLO.

Mišo Ukropec: Neviem.

Mišo Gula: You live only once.

Mišo Ukropec: Povedzme. Lebo, keď si niekto kúpi auto s pätnáslitrovou spotrebou a spáli veľa tisíc eur ročne na pohonné hmoty, tak v horizonte dvadsiatich rokov tisíc euro na benzíne je šesťtisíc euro o dvadsať rokov, keď to zjednoduším. Hej. To znamená, že kúpa, by som povedal, že iracionálna, ak už nie je to akákoľvek, to môže byť kú- kurz potápania za posledné peniaze, to môže byť auto, to môže byť kúpa domu, ktorý nepotrebujem, ale vždycky som po ňom túžil. A tak ako rôzne to vedia byť.

Mišo Gula: To len tak z hlavy ma napadá kúpa takovej osmičky nejakej v ťažkej výbave a tak hej.

Jarmila Somolányiová: Taký teoretický model.

Mišo Ukropec: Nie, to je ale RSQ osmička v Kežmarku. Áno?

Mišo Gula: Nie, nie, ja myslím aj tvoju bez eSka. Ja myslím aj tvoju bez, bez eSka.

Mišo Ukropec: No že, že a-ako, ako vydávaš u ľudí by som povedal takú tú, že správnu racionalitu v tom, že, že kukám aj na tú budúcnosť, ale nie som teraz ako posadnutý, hm, ako sporovlivosťou, lebo toho dôchodku sa chcem dožiť v dobrej nálade. Teraz nie je to, že sa chcem ho dožiť, že ak sa chcem ho dožiť, ja chcem si užiť akože bohatý, ale že ako prečo by som musel celú dobu iba trpieť. Kus tak akože-

Jarmila Somolányiová: Akože veľa dobrých pointov si povedal, é-

Mišo Ukropec: Pokračuj.

Jarmila Somolányiová: A aj Michal povedal akože very good point, hej, to bolo.

Mišo Ukropec: Aj o ňom môžeš pokračovať.

Jarmila Somolányiová: Lebo, lebo-

Mišo Gula: Aj bomby padajú.

Jarmila Somolányiová: Hej, proste musíte, musíte sa nad tými assetmi zamýšľať v takom širšom kontexte, hej, že nemôžem to všetko prerátavať iba na peniaze, na úrok, na to, že teraz zo stovky som mohol mať pri zhodnotení za tridsať rokov pol mega a tak ďalej. Hej, že to je ako keby jeden uhol pohľadu, ale ďalší uhol pohľadu hej, že čo je najlepšia investícia. Keby ste mali, že odpovedajte na túto otázku, čo je najlepšia investícia?

Mišo Ukropec: Ja.

Jarmila Somolányiová: Hej, kto, čo je môj najväčší asset? Kto je môj najväčší asset? Ak som podnikateľ, to je hlava toho celého. Tak ja potrebujem investovať do toho najväčšieho assetu tak isto. Hej, čiže ak mi to auto spraví náladu každý deň, keď doňho sadnem, ak mi zarobí niekoľkonásobne x viac peňazí, why not? Lebo-

Mišo Gula: Ja s ním pom-pomene často telefonujem. Ja si nepamätám, dobre, pamätám si, keď ho kúpil, že mal dobrú náladu. Odvtedy, keď spolu telefonujeme-

Jarmila Somolányiová: Mal dobrú náladu. Teraz sme sa boli previezť, mal dobrú náladu.

Mišo Gula: Odvtedy, keď spolu telefonujeme, ty debil, kde ideš do môjho pruhu? Ty kde parkuješ? Teba k tomu, čo-

Jarmila Somolányiová: Ten zelený.

Mišo Gula: Takto vyzerajú naše telefonáty, hej proste.

Mišo Ukropec: Vieš čo, ale ono je to trošku ináč celé. A ja som si to totižto všimol, že, lebo ja toto počúvam celkom často, že som ako za volantom emotívny, ale to je len hlas. Tá emócia neni akože hlboká, lebo ja keď sa pozerám na ostatných ľudí, keď ja sa spolu s nimi veziem, tak je to, že presne to isté, len sú menej ako, navonok to vyzerá, ale častokrát to nesú dlhšie ako napríklad ja. Takže uznávam, ale. No dobre, fun factíček.

Jarmila Somolányiová: Ešte som chcela len jednu vec povedať k tomu autu. Hej, že veľmi závisí, že, že kto uvažuje nad tou kúpou, v akom kontexte. Lebo ak sú to posledné prachy, tak akože definitely not a good choice. Ak neviem, že keď toto spravím, tak ma to vystrelí neviem kam. Hej, ak by to bola nejaká, že veľké prachy do poslednej veci, okej, one last shot, hej. Ak, ak to má byť také, že teraz, že aby to vyzeralo, tak si teda kúpim za tie posledné prachy to auto a teraz akože kúpil som opicu a nemám na banány, tak je to problém.

Mišo Ukropec: Našťastie takto to nebolo a stále neni.

Jarmila Somolányiová: Takže, takže to, to-

Mišo Ukropec: Banány kupujeme veselo s úsmevom na tvári.

Jarmila Somolányiová: Takže, takže toto. No a ten fun factíček. My sme sa o ňom teda predtým rozprávali, že ako, ako to je s tými absolventmi tej Gamče.

Mišo Ukropec: No.

Jarmila Somolányiová: A že teda, taký človek, že Bernolák, hej, napríklad.

Mišo Ukropec: Ten Bernolák?

Jarmila Somolányiová: Ten Bernolák.

Mišo Ukropec: To je tak, to je taký starý gimpel?

Jarmila Somolányiová: Taký starý, no.

Mišo Ukropec: Okej.

Jarmila Somolányiová: From, from back in the days.

Mišo Ukropec: Fíha.

Mišo Gula: Before it was cool.

Mišo Ukropec: Kocka či fuj. Ja som chodil na Einsteinovu. ja mám taký, toto je skôr taký, že sad fact. Slovenského podnikateľského prostredia, ale teraz nie zo strany našej milovanej a milujúcej strany a vlády, ale zo strany podnikateľskej. Bežal som, som si dal také kolečko pätnásťkilometrové, po preto, že ako som, som ako bol behať a už bolo štyridsať, tak celkom mi tak ako vyhladlo a vyprahlo a som bol pri draždiaku, posledné štyri kilometre mám domov. Hovorím fajn, dám si kofolu. Zastavil som sa a tam dve okienka, zmrzlina a kofola langoše. Jedna, jedna, jedna búdka. Hej? A bolo tam také nejaké dve násťky a tam, ja neviem, jaký langoš si dám, či taký, či onaký. Vieš, ja teraz už kukám, že ty vole, už si objednaj, bo som akože smädný, fakt že smädný. On hovorí, tak hovorím nič. Tak hovorím tomu zmrzlinárovi, že prosím ťa, že natočíš mi ako jednu kofolu, kým dámy sa rozhodnú, že čo si prosia. A on mi treskne, že ja som vytrénovaný na zmrzlinu, nie na kofolu. Ja kukám, že prosím? A že no. Hovorím, kamo, ale netreba dúfam na kofolu ako doktorát alebo niečo na pivo, že treba tri piva natočiť, aby som mu nepokazil penu. Deal fair, ale na kofolu? A potom vedľa to bol asi že šéf, neviem. Ani by sa mu k tomu nepustil. Vieš, ale nevyzeral ten chlapec na tej zmrzline ako nejaký tupec. Ako vyzeral normálne, že vysokoškolák ako brigádnik, ale že normálne ja pozerám na to, že päť minút som čakal dohromady na tú kofolu, lebo zmrzlinár stál bez zákazníka jak tela a pán šéf, robil, robil langoš dvom mladým dámam. Koľko trvá natočiť kofolu? Proste taká strata. A potom strih. Tri dni neskôr sme išli na nákupko do Rakúska. Náhoda chcela. Poviem, že, že jednu kolu si prosím, kým som vytiahol a hotdog, kým som siahol do vačku pre telefón, že bez srandy. Kým som ho vytiahol, tak chalan mi podáva aj hotdog, aj kolu do ruky. On tam točil tých zákazníkov, že tink, tink, tink, tink. Ale Slováci sa budú sťažovať na to, že nemajú peniaze. No takýmto tempom ani mať nebudú. Katastrofa, katastrofa. Nechajú zákazníkov čakať. Hlupáci normálni. Na, na, na draždiak pozdravujem. Kretenisti.

Jarmila Somolányiová: Áno, je tu taká príhoda, ktorá sa nám teda stala pri tých nákupoch. Sme teraz boli teda v jednom nemenovanom obchodnom centre v nemenovanej luxusnej značke. Nahádzali sme, poskúšali sme si-

Mišo Ukropec: To nie so mnou, aby to tak nevyznievalo. Hej, že ja som-

Jarmila Somolányiová: Áno, pozdravujem Eriku.

Mišo Ukropec: Čau Erika.

Jarmila Somolányiová: Takže, takže boli sme, boli sme teda už, už to tam konečne sme to dobojovali, hej, už pri tej teda kase. A teraz ona to tak chytila, že jaj, a že no ale tuná neni zľava na toto. Hej, a to bolo nejakých, že pár euro. Hej, ten nákup mal hodnotu, ja neviem, tisíc dvesto. A teraz ona vlastne to tak vygradovala a tak sa tam so mnou vyhádala pri tej pokladni, že proste a že to ona to nebude a proste úplne, že wow, že kauza, že vlastne hovorím, že viete čo, že nechajte to tak, hej? A proste hovorím, že nie, že nejdeme už ďalej na položku číslo dva, tri, štyri, lebo ak by to takto malo proste pokračovať, tak akože nie, že ja mám proste aj, aj chcem mať z toho zážitok, že keď už naozaj ideš proste do tých luxury brands nakupovať, tak tam nielen máš dostať minerálku, ale máš dostať aj prístup, hej?

Mišo Ukropec: Áno.

Jarmila Somolányiová: A toto ako keby stále ešte v tých službách tuná, tuná troška pokulháva a chýba aj ten širší kontext, že teraz ona vyhádala šestnásť eur, ale došla o jednak teda celý ten nákup a my sme teda vraveli, že prvýkrát nakupujeme v tejto značke. Sme veľmi milo proste prekvapení, že aké majú fakt super veci, hej, že sme to až tak nečakali a že, že super, že budeme sem chodiť. No nebudeme tam chodiť proste, hej?

Mišo Ukropec: Aká je to značka? Nech vyhodia dámu.

Jarmila Somolányiová: Nie, nie, nie, nechajme to, že, že nemenovaná hej, ale proste, hej, proste nevojdeš tam ďalšíkrát, lebo z toho máš proste taký zážitok a pritom z toho mohlo byť ďalšie promo, ďalšie tdtdtdtd. Ale to, že ten zamestnanec ten kontext nemá. Áno, na jednej strane to môže byť akože dobre, tak ho proste nemá, ale však ten šéf by mal nejakým spôsobom, že keď bude problém, voláte mne, volejte Zadara. Hej?

Mišo Ukropec: Áno.

Jarmila Somolányiová: Hovorím, tak ja neviem, tak zavolajte nejakému vedúcemu, že čo s tým, že máte to zle označené. Máte to v zlom stojane proste. Akože tridsať percent neni úplne málo v určitých položkách. Hej, tuná to nebola nejaká veľká táto, ale išlo mi o princíp. Hej, nebudeme nikomu volať tt tt tt. Ty kokso. Hej?

Mišo Ukropec: Kolotočová republika, ale autá sa tu stále oplatia. Jari, výborne. Díky, že si prišla.

Mišo Gula: Ďakujeme.

Jarmila Somolányiová: Ďakujem veľmi pekne za pozvanie.

Mišo Ukropec: Pačí. Čaute.

Jarmila Somolányiová: Teším sa nabudúce. Čaute.

Zdieľať:LinkedInFacebook