Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#8357 min

#83 – Viktor Štefaňák – Mentalita Foundera

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Viktor Štefaňák, tvorca podcastu Mentalita foundera a človek, ktorý roky prepája startupistov, investorov a inovátorov cez coworkingy a hackathony, rozpráva, čo je mentalita foundera a prečo ju nemá každý, kto založil firmu. Rozoberajú, či sa podnikateľské nastavenie dedí, aký vplyv majú vzory v rodine a mentori, ako budovať komunitu bez veľkých peňazí a ako sa dostať k veľkým menám. Mišo Ukropec kritizuje angel investorov, ktorí si za päťdesiattisíc berú polovicu firmy, čím robia startup nefinancovateľným, a opisuje, ako twinzo prežíva v režime pravého startupu. Viktor hovorí o zatvorení coworkingov, medzinárodnom tíme na Cypre a o tom, kam smeruje Slovensko, porovnávajú Pobaltie s jeho jednorožcami a debatujú o zamestnaneckých akciách (ESOP), facilitácii dealov medzi startupmi a investormi a o hackathone Digitálne dvojča Prešova.

Hlavné myšlienky

  • Nie každý, kto založil firmu, má mentalitu foundera – ide o nastavenie mysle, nie o podiel vo firme.
  • Podnikateľské nastavenie často pochádza zo vzorov v rodine alebo od mentorov.
  • Angel investor, ktorý si za malú sumu zoberie polovicu firmy, urobí startup pre ďalších investorov nefinancovateľným.
  • Slovensko potrebuje vychovávať angel investorov, ktorí rozumejú startupom a rizikovému kapitálu.
  • Komunitu sa dá budovať aj bez veľkých peňazí – cez akcie, hackathony a prepájanie ľudí.
  • Zamestnanecké akcie (ESOP) pomáhajú udržať kľúčových ľudí, no na Slovensku sú zatiaľ zložité.
  • Pobaltské krajiny ukazujú, že aj malá krajina môže vytvárať jednorožce.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Keď si niekto za päťdesiattisíc berie polku firmy, ten startup je nefinancovateľný.
— Mišo Ukropec
Treba tých angelov vychovávať. Treba im vysvetľovať, čo to znamená startup a rizikový kapitál.
— Viktor Štefaňák

Popis epizódy

V tejto epizóde sa rozprávame s Viktorom Štefaňákom – podnikateľom, tvorcom podcastu Mentalita Foundera a človekom, ktorý roky prepája startupistov, investorov a inovátorov na Slovensku aj v zahraničí.


🔹 Čo vlastne je „mentalita foundera“ a prečo ju nemá každý, kto založil firmu

🔹 Ako vybudovať komunitu bez veľkých peňazí a ako sa dostať k top menám

🔹 Prečo je mindset dôležitejší než podiel vo firme

🔹 Ako sa dedí (alebo nededí) podnikateľské nastavenie mysle

🔹 Čo robí dobre fungujúce startupové prostredie – a prečo ho Slovensko (stále) nemá

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 43 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Viktor Štefaňák: Junior na škole v call centre, tak on hovoril hneď doma, že kde robíš, že no v tejto firme a my robíme toto a ja som za to zodpovedný za toto a proste bol to len dvíhač telefónov.

Mišo Ukropec: A že podpora podnikateľského prostredia a startupu? Haló, keď si niekto za, za päťdesiat tisíc bere polku firmy, ten startup je nefandovateľný.

Viktor Štefaňák: Treba tých angelov vychovávať. Treba im to vysvetľovať, čo to znamená startup a rizikový kapitál.

Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete software a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.

Mišo Gula: Nazdar Klotočar.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.

Mišo Gula: Som písal nášmu dnešnému hosťovi, nie, že či príde do podcastu a on že, že top, top, že cením super, že určite rád prídem pokecať a ja že, že čím som si to zaslúžil, že, že ma pozývate ako k sebe do podcastu, nie? Ja pozriem jeho profil a si hovorím aha kurva, však ničím. Ale tak odpozývať ho už nebudeme, nie? Robím si prdel, kámo.

Mišo Ukropec: Tak toto je vlastne roasting.

Mišo Gula: Máme, máme, máme tu dneska hosťa, ktorý má vlastný super podcast Mentalita foundra. Sám osobne ho počúvam. Viem, že ty nepočúvaš podcasty vôbec, ale-

Mišo Ukropec: Hulvát.

Mišo Gula: Ty, ty si hulvát, hej, ale má tam super hostí. Pohybuje sa okolo coworkingu, okolo startupov, takže ja si myslím, že budeme mať veľa čo dnes rozprávať.

Mišo Ukropec: No hlavne po tom, čo som včera pani štátnej tajníčke na akcii zadrel dve otázky, ktoré asi sa jej úplne nepáčili ohľadne podpory startupistického a vôbec podnikateľského prostredia. No však ale hulvát.

Mišo Gula: Nejdem sa púšťať do témy, ako si sa tam vôbec dostal na také stretnutie.

Mišo Ukropec: Za platiel.

Mišo Gula: Hamba ti.

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: Dobre, vitaj, vitaj Viktor Štefaniak.

Viktor Štefaňák: Čau, čau. Čaute páni, rád vás vidím po dlhšom čase naživo. Teším sa.

Mišo Ukropec: Neho-nehovor, že si niekedy v živote počul náš podcast.

Viktor Štefaňák: Počul som nejaké shoty na buď LinkedIn alebo niekde také nejaké útržky, že čo sa to tu deje.

Mišo Gula: Nie, ja to, ja to počúvam, preto som, však by sme boli aj v kontakte okolo nejakého tvojho hackathonu a tak ďalej. Ale podcast počúvam, lebo si tam mal akože parádnych ľudí, biznismenov, tak som si až hovoril, že, že kurňa, že jak sa k takým menám dostal, že, že mu tam chodia. Tak nám to rovno vyklop, že ako to robíš.

Viktor Štefaňák: Na zdravie.

Mišo Gula: Ďakujem.

Viktor Štefaňák: Veľmi, veľmi som vždy ťažil, akože išli sme pomaly hore a s tou celou našou sieťou, ktorú buduje Dušan Dufek a Marek Zámečník a kedysi dávno ešte Martin Hauge, syn investora do Spotify. Tak oni začali na Slovensku donášať znova startupy a inkubátory po chalanov zo Spotu. Oni si dali potom takú chvíľu pauzu v roku dvetisíc dvanásť, trinásť, tak Dufek a Zámečník to prebrali dvetisícšesťnástť a ja som začal okolo nich motať a presne oni postupne budovali túto komunitu ľudí. A keď tie podcasty tak začali prichádzať na Slovensko, tak sme si hovorili, že a mňa toto veľmi fascinovali tie príbehy ľudí, presne Rataj, Rosina, Valo a tak ďalej, že, že poďme sa s nimi baviť. Ale keď mi povieš, že poď na obed a povedz mi, ako si zarobil alebo ako si urobil ten biznis, tak kto je Viktor Štefaniak? Tak sme si vytvorili platformu najskôr Business Talks a potom neskôr Mentalita foundra. Takže začali sme čisto našou skupinou, našou sieťou a postupne tá sieť sa začala rozrastať. A presne píše mi Dušan, že počúvaj, že fundraisujeme a Igor Rataj, že tu máš WhatsApp alebo Števo Rosina, tu máš, napíš mu a dôjde do podcastu a proste takto začali tie prvé akože väčšie mená v úvodzovkách väčšie mená. No a potom-

Mišo Gula: Prečo v úvodzovkách?

Viktor Štefaňák: Pre každého je niečo iné veľké meno, že pre niekoho je Rataj zaujímavý, veľké meno, pre niekoho to je proste kontroverzná postava a pre niekoho, kto nepozná biznis, tak je to vlastne nikto alebo je to nejaký herec. Takže akože dávam si na toto niekedy pozor, že kto je vlastne úspešný a kto je veľké meno a kto neni. A zase keď je tam presne niekto, kto nezarobil alebo neviedol tretiu generáciu rodinnej firmy a tržby osemsto miliónov, tak neznamená, že tiež neni veľké meno. Ale pána doteraz Rosinu, že ja som si celý čas myslel, že, že Dušan mi dal kontakt na Štofiego, na jeho syna, lebo on už to tak pomaly preberal ten matador a on už sa tak začal viacej profilovať ako presne, že ten líder a je startupista a že teraz bude aj v Jame Levovej. A celý čas som sa pripravoval na neho a z výťahu vystúpil starý Rosina, že ó!

Mišo Gula: Okej.

Viktor Štefaňák: Tak v podstate len tou cestou chodbičkou do, do štúdia som rýchlo, že ako ten rozhovor budeme viesť ináč, lebo vlastne príprava bola na úplne iného človeka.

Mišo Gula: To ešte úplne iné myšlienky tam museli vznikať, nie?

Viktor Štefaňák: Ale výhoda bola napríklad pri ňom, že Rosina Števo starší je super rozprávač, takže on si sadol a tam si ho len trošku navigoval otázkami a on rozprával príbehy. Takže, takže takto sa k tým menám rôzne podostávaš. Napríklad Vala, ja som akože veľký fanúšik a veľmi dlho som sa chcel baviť nie o politike, ale o tom, o tej ceste vlastne z hudobníka a architekta na primátora. A tam to trvalo rok, než sme sa dostali k tomu, že ja som ich oslovil a potom sa oni ozvali paradoxne po pol roku. Takže rôzne, no.

Mišo Gula: Ja si pamätám, že u mňa prvýkrát tak že vážnejšie zarezonoval tvoj názov toho podcastu, že Mentalita foundra vtedy, keď si mal Jána Cifru si mal, myslím.

Viktor Štefaňák: On to vymyslel.

Mišo Gula: A on to vymyslel? A tam, tam presne zaznela tá otázka, že, že jak je možné, že on má taký postoj akože k tej firme, v ktorej vtedy bol alebo stále je.

Mišo Ukropec: Že napriek tomu, už nie vlastne. Napriek tomu, že,

Mišo Gula: že nie je founder tej firmy, ale že strašne k tomu tak pristupuje. Vieš, tak to ma vtedy zaujalo. Tak možno, že skús pre našich ľudí

Mišo Ukropec: toto povedať ako

Viktor Štefaňák: Hej a áno, že ak som tu presne nejaký nositeľ a prečo som si tu zaslúžil sedieť, tak, tak toto môže byť presne tá téma, že tá mentalita foundera je fascinujúca v tom, že ty nemusíš byť majiteľ firmy akcionár, ale ty môžeš byť posledný zamestnanec. Ale keď sa cítiš, že tá firma ťa baví, fascinuje, patríš do nej a možno ani nemusíš mať podiel, tak pracuješ úplne ináč, ako keď to je len job, do ktorého prídeš. Odkrútiš si šesť, sedem hodín na kávičkách a niečo poťukáš. A Jano to presne hovoril a ja som ho s tým challengoval, že, že presne, že ty si len nahajrovaný manažér a on, že ja som tú mentalitu foundera vždy mal. A potom, keď sme strihali ten podcast, tak mi hovorí Maťo Fenček, že počúvaj, takto sa to bude volať, že mentalita foundera a že ou, wow, že to si odkiaľ vytiahol? Že pozri, že tuto Cifra povedal. A on to presne tam opakoval viackrát, že on aj keď robil ešte ako junior na škole v call centre, tak on hovoril hneď doma, že kde robíš, že v tejto firme a my robíme toto a ja som za to zodpovedný za toto a proste bol to len dvíhač telefónov v úvodzovkách a riešil nejaké presne shity a support. Ale že on už vtedy si hovoril, že to sme my a to je naša firma a tak to išiel. Takže, takže predsa sme si povedali, že poďme túto tému viacej tlačiť a poďme vlastne Slovákom ukázať, že founder nemusí byť len ten, kto je napísaný v obchodnom registri. Ale keď máš tú mentalitu, tak vieš byť zaujímavejší aj nielen pre firmu, ale v úvodzovkách aj founder rodiny, founder nejakej skupiny kamošov. A keď prinášaš a si ten proaktívny, tak vieš mať oveľa väčšiu hodnotu pre tú skupinu okolo teba.

Mišo Ukropec: Toto je zaujímavé, pretože neviem, či vidíš také meno, že Exupéry. On síce je známy Malým princem, ale on napísal oveľa dôležitejšiu knižku Citadela. Nedopísal ju, lebo zostrelili ho Nemci a potom tam zomrel kdesi v púšti. Ale tá knižka je o tom, ako syn dostáva brífovačku od otca, ako putuje paraván, karavána púšťou. Takže nazvime to, že to je nejaká moslimská krajina, ale nemá to ani nejaký presný čas, ani nejaké presné miesto a nemá to dokonca ani príbeh. To je také zaujímavé, že máš tristostranovú knižku bez príbehu, ale je to, že dáva proste rozumy, ako má čo robiť, kedy koho zodťať, kedy koho nezodťať, ako pristupovať. Je to proste, že, že tvrdá, tvrdá leadershipová literatúra. Nie je to taký ten fancy sinekovský leadership, ale je to taký leadership, že, že keď sa darí a keď sa nedarí. A jednu vec, čo tam hovoril je, že, že keď vidí kamenníka, neviem kameník, jak sa povie po slovensky, kamenár, ako, ako opracováva, mám to v češtine som to čítal, tak jak opracováva kameň a že aký rozdiel, keď vidíš dvoch kamenárov vedľa seba, že jedného sa opýtaš, a preto sa knižka volá Citadela. Lebo vlastne máš challengovať ľudí okolo seba, že stavme niečo veľké a sa pýta jedného, že ty čo robíš? No ja opracovávam kameň, lebo to bude nejaká tehla alebo nejaký proste niečo. A sa pýta toho druhého, ty robíš čo? Ja staviam citadelu. Robia tú istú robotu. Nie je v tom žiadny rozdiel. Nie je, že šéf, neviem čo, architekt. Ja staviam citadelu a je úplne jedno, že ako dole alebo hore ten človek je. Je to v tom jeho mentálnom nastavení, že o čo sa vlastne snaží a potom v tej robote to je sakramentsky vidno, že keď dvaja robia to isté, tak to neni to isté.

Viktor Štefaňák: Ale je to mega náročné. Však vy dvaja ste obaja foundri a že to neni sranda. Jednak mať tú mentalitu foundera sám pre seba, potom ešte nadchýnať aj zvyšok partnerov.

Mišo Gula: To hej, však koľkokrát akože my sami seba musíme challengovať, že aj napriek tomu, že si founder aj tak ty proste koľkokrát akože faceuješ s takým problémom, že si hovoríš, že,

Mišo Ukropec: že to ako, ako to, cez toto sa mám dostať, vieš?

Mišo Gula: S tým ma ale zaujíma, že, že či vieš povedať nejak percentuálne, koľko z tvojich hostí doteraz bolo takých, že, že typ Jano Cifra, že hirenutý, hirenutý, ale so správnou mentalitou a koľko takých, že naozaj tí, tí praví startupisti alebo foundri.

Viktor Štefaňák: Už takto, takto z brucha nejaké Paretovo pravidlo sa mi tam núka eighty twenty, že bolo tam zopár manažérov, ale všetci takýmto cifrovským nastavením. Pamätám si doteraz Evu Kovačovú, Glycanostics, čo bola M&A špecialistka. Robila aj v Londýne a v Nemecku, kajtade po svete a išla do Glycanostics, že ide v podstate pomôcť dvom vedcom, v podstate nefoundrom alebo bez tej biznisovej nohy. Ide im pomôcť akože tú firmu postaviť a doniesť tam takýto biznisový drive. A tá presne úplne nadšene hovorila o tom, že, že toto je naša firma, toto budujeme. Takže väčšina z nich bola a mám pocit, že close to sto percent ich to spája, že proste všetci majú ten drive a to nadšenie a aj sú aj tak trošku cvaknutí do toho celého, že, že proste ja som budovateľ a ja budujem veci a ťažko to okopírovať, že tiež sa každýkrát, keď si to počúvam alebo sa s nimi bavím, že, že hovorím si sám pre seba, že či to viem ja nie že okopírovať, ale že čo si len z toho ja zobrať. A je to akože mega náročné, keď sa bez toho nenarodíš, že vidím, že tých ľudí spája všetkých to isté.

Mišo Gula: Určite si sa ich pýtal otázku, že či sa to dá naučiť.

Viktor Štefaňák: Niekoho hej, niekoho, že či áno, že či sa to naučili, či mali nejaký vzor doma v rodine, či mali nejakého mentora. A preto ma zaujíma ten vzor v rodine, lebo že my sme ešte stále to tak beriem, že taká jedna generácia ľudí, možno tá Eva Kovačová, tá mala jediná cez ďaleko cez 50, ale väčšina bola tak do päťdesiatky. Čiže každý z rodičov bol v socialistickej krajine, kde sa hovorilo neskúšaj, nevymýšľaj, zarad sa, nelietaj vysoko, budeš zostrelený bla bla bla. Čiže v podstate mindset a mentalita malosti a priemernosti. A takže či ich rodičia boli v niečom výnimoční alebo iní, alebo či ich okolie ich nejako ťahalo a málokto to nejak povedal, že väčšina mala presne takýchto rodičov, ktorým hovorili, že podnikanie Bože môj. Takže, takže ani tam nebol nejaký pattern v tomto, že proste oni mali vnútorne v sebe niečo, čo zrazu po deväťdesiatkach alebo v dvojsíckach si povedali, že wow, že ja vlastne môžem robiť čo chcem a konečne môžem robiť to, čo chcem.

Mišo Ukropec: Toto je znova zaujímavé, lebo keď ja riešim vlastne mojich synov, lebo teda tí starší majú dvadsať a šestnásť a začínam ich bravať po konferenciách a keď mám nejakú návštevu nejakej, že ideme do nejakej firmy, tak hovorím, môžem zobrať synov so sebou? Zober. Tak proste boli v jednej továrni, boli v druhej továrni. Proste, že chodia so mnou napriek tomu, že vekový, že vek na to, aby mohli vstúpiť aktívne do nehovorím, že manažérskej pozície to tam ako zatiaľ, že priepasť, ale, ale vidím, že majú to v sebe. Lenže ja keď som sa tým celým zaoberal, že jak to mám vlastne urobiť tak, aby som to nepoondil. Pretože vidíš strašne veľa príkladov, že ako vlastne funguje prvá, druhá a tretia generácia, že prvá generácia ide hore a potom sú dve základné možnosti, že, že druhá generácia ide rovno a tretia to spáli alebo rovno druhá to spáli. Hej? Prúdke minimum je, že prvá rastie, druhá rastie, tretia rastie, že, že prenos toho mentálneho nastavenia z toho pravého pravého foundra na syna, na vnuka, na neviem koho je akože problém. A keď som sa o tom bavil s, na slovensku môžem menovať Florinom von Tucherom, on je že pravý, že von von barón, hej? On je brutálny týpek. Nemec zmena to je jasné, ale on je všetko len nie Nemec. Hej? A ja sa ho pýtam, že on je dvadsiata siedma generácia von Tucherovcov a jeho prateta bola na ríšskej marke za Hitlera. Hej, akože bavíš sa s takýmto týpkom, ti rozprávam s nejakým princov deväťdesiat, no fakt akože funny storky s ním. A hovorím mu, že Florin, že prosím ťa, že ako vy riešite v rodine, keď ste dvadsiata siedma generácia, ako tie, tie, tie, tie vzťahy a majetok a dedičstvo, lebo to už máš akože stovky ľudí, hej? Po dvadsiatej siedmej generácii to neni, že niečo. A on hovorí, že ja Michal Vajs du neunundneunzig Prozent der Familie ist Scheiße. Hej?

Viktor Štefaňák: Dosť.

Mišo Ukropec: Pre tých, čo neviete po nemecky deväťdesiat deväť percent familie je sračka. Hej? A takže vlastne nedostal som odpoveď, že ako to vyriešil. Nie, dostal. To potom vlastne nasledovalo, že preto on je taký zvláštny, lebo bol desať rokov v Číne, má aj ženu Číňanku, vyštudoval vysokú školu v Číne na tržie v Európe a že podmienka je, že keď chceš byť v rodinnom biznise, tak vypadni na desať rokov niekam do čerta, ideálne na iný kontinent. A keď sa vrátiš nepocuchaný, tak potom môžeme pokračovať v debate. A toto sa mi zdá byť ako fantasticky prínosné, lebo v podstate dávam taký kontrast, že Fero, Fero Baňík má napísané na LinkedIn, na LinkedIn pozície, že syn.

Viktor Štefaňák: Á.

Mišo Ukropec: Áno a to sa mi zdá byť akože veľmi že, že vtipné, lebo on sa nechová ako typický kretén, syn úspešného podnikateľa, ale on sa chová tak, jak sa má chovať správny syn, že nerobí hanbu, ale normálne je-

Mišo Gula: A hlavne sa snaží zveľaďovať ako keby ten-

Mišo Ukropec: Áno, ale za normálnych okolností, keď sa, á, vieš syn, tak znamená, že debil. Hej?

Mišo Gula: Povolanie syn nie? Rytmus tak hovoril G.

Viktor Štefaňák: Hej, nechceš byť povolanie syn v tomto.

Mišo Ukropec: Nechceš byť povolanie syn, ale on má tým, že má overdelivery, tak vlastne môže si dovoliť ten luxus, že, že dá si tam, že som syn, ale všetci vedia, že tohoto chlapca ale berieme vážne, že to neni ako nejaký prízdisrad, že podrž taška. Hej?

Mišo Gula: Ono niekedy si nevieš vybrať, akože to povolanie syn sa ti proste stane, lebo sa tak narodíš. Na druhej strane je na tebe, ako sa potom chováš, či si kretén alebo či proste makáš na tom.

Mišo Ukropec: Ale to závisí na rodičovi v prvom rade, lebo on robí mentálny conditioning toho dieťaťa.

Mišo Gula: No ja som k tomu tvojmu barónovi chcel doplniť, že, že o tom som presne čítal, ako že, že tie, tie jednak európske, ale aj americké tie rodiny, ktoré sú generačne už bohaté, že to sú že, že vysoké desiatky rokov, ktoré majú obrovské majetky a tak ďalej, že, že tam to vzdelávanie tých detí neni o tom, aby dokázali podnikať a zarábať, ale aby dokázali nerozdrbať prachy, že, že to je ten challenge akože pre tú rodinu, vieš.

Mišo Ukropec: No.

Viktor Štefaňák: Mne sa minule páčilo, keď som sa bavil s Lacom Košárom. Tiež pre niekoho zaujímavý človek na oba smery, ale buduje tvoj buddy program. Keď dávno robil vo vysíčkach a v startupoch a v podnikaniach, tak vlastne zistil, že nie je nejak naplnený životne a že toto vlastne, že na čo toto robíme? Že na čo vy zarábate peniaze na, na niečom, čo nepomáha zachraňovať životy a nepomáha ozdravovať ľudí a tak ďalej. A toto on si povedal, že okej, že tak idem robiť buddyho a minule mi dával otázku, že študuje si teraz stoplus ročné firmy, presne Harvard, skauti a takéto podobné organizácie, ktoré vlastne napriek tomu, že zakladateľ už štyrikrát zomrel a jeho generácie, tak stále si to ľudia odovzdávajú a stále idú ďalej. Pamätám si, že aj Rosina mi hovorí, že on rieši, že verí, že bude teraz tretia generácia a ten Štofi a jeho, jeho sestra, ktorí prevezmú Matadora a potiahnu ho ďalej, lebo neni toho veľa. A také, že 100 plus ročné firmy toto vybudovať a presne ten mindset odovzdať tým ľuďom, aby to prirodzene šírili ďalej. No poznáte akože osobne nejaké firmy, ktoré takto fungujú, že není to veľa.

Mišo Ukropec: Ja mám toto obľúbenú tému, lebo fakt som to riešil a pre-

Viktor Štefaňák: S Twinzo?

Mišo Ukropec: No vlastne že s Infotechom, lebo Twinzo je startup, takže a tam ideme, že ultimate survival režim je to, že pravý pravý startup, že za minulý rok máme stratu že 600 tisíc alebo koľko. Hej, tak aby, ako že keď sa povie, že úspešný, tak to slovíčko je veľmi také nebezpečné. Hej, takže ja každému hovorím, že kámo, nepovažuj ma za úspešného, prosím ťa, lebo sa prepadni od hanby, keď sa to celé rozsype. A dávam si teda pozor na príliš sebavedomé vyjadrenia, keď vidím aj niekoho, jak jakože má jasno v tom, jak sa veci musia robiť. No kámo, možnože si mal iba viacej šťastia ako rozumu. A, ale teda témou 100 plus ročných firiem som sa akože zaoberal a mňa k tomu priviedla knižka od Michlika. To je neviem, či neni teraz guvernér Českej národnej banky. A napísal knižku, puf, teraz si nespomeniem, ale taká akože ilustrovaná, ilustrovaný sprievodca ekonomikou, ale takou veľkou ekonomikou. Nie teda, že kúpim rajčinu za euríčko a predám za dve na trhu, ale že ako proste fungujú akože, že, že banky, úvery bankové, štáty ako financujú svoje, svoje rozvoje a tak. Taký akože veľký biznis, ale ilustrovaná knižka zaujímavé. Na úplne, úplne na konci sú dve kapitoly a jedna sa venuje tomu, že experiment so včelami, že boli včely mali proste dve nazvem to, že terária. V jednom boli žlté kvety a v druhom boli modré kvety. Hej a teraz pustili, pustili tie včely a na žltých peľ bol na modrých peľ už nebol. Proste odpelili vedci tie kvety. Včely zistili, že skúsili jedny kvety, skúsili druhé kvety. Okej, tuná cukor neni vyriešené, chodili iba na žlté. Potom modré kvety vymenili aj žlté kvety vymenili a dali to opačne. Čo sa stalo? Včely umreli, lebo oni už sa nešli pozrieť na tie modré kvety, že či ako fakt to tam neni. Oni vedeli, že modré to neni vyriešené a umreli od hladu. A hovorí to o tej prispôsobivosti firiem. A preto potom nasledujúca nadväzovala tá druhá kapitola o 100 plus ročných firmách. Ináč Češi majú niekoľko 100 plus ročných firiem. Osem sú pivovary a dva sú nejaké hotely a penziónik niekde-

Viktor Štefaňák: Na prvú by ma napadla Škoda a Baťa, ale asi je to také tesné.

Mišo Ukropec: No Škoda asi možno, ale ako to, že 100 plus asi áno, ale otázka či Škoda Auto alebo, alebo niektorá iná Škoda, lebo Škodoviek je viacej. Hej, to neni jakože iba, iba autíčka, ale-

Viktor Štefaňák: Pivovary a-

Mišo Ukropec: Ale sú to pivovary hej a sú také, že 1200 1300 niečo založené. Ale čo tam zároveň spomenuli bola najstaršia firma na svete, ktorá vôbec bola, ak nepočítame rímskokatolícku cirkev. Sorry, môžete ma zabiť Hanuman gym Bratislava ovsište. Je alebo bola firma Congo Gummi založená 572, hej, takže v šiestom storočí a skrachovala v roku 2006 po 1492 rokoch. A oni budovali budhistické kláštory a naberali si nejako moc úverov a ša, že im to zlomilo proste krk a akvírovala ich potom konkurencia. Takže Congo Gummi môžeš si pozrieť a keď teda niekto toto rieši, tak čo nerobiť?

Viktor Štefaňák: Fú, akože my teraz tiež prechádzame zaujímavým obdobím. Spomínal si tie coworky, ako sme sa aj my stretli cez hackatony, tak v podstate my sme zavreli za dvanásť mesiacov dva coworkingy, čiže z najväčšieho coworking centra sme sa stali neexistujúci a tiež akože tran-transferovať ten biznis model a hľadať nové oportunity. Tak ja vidím na, na founderoch, jak som spomínal Dušana Dufeka, tak víš, že tá hlava šrotuje a že to je človek, ktorý presne že stále sa pozerá na tie fialové kvety. Stále sa pozerá ešte, že nepridali aj ružové alebo sú tam možno aj zelené a takže ten človek furt ide. A keď už máš pocit, že ho všetci posekali po chrbte, tam hen ťa niekto vyhodil, tam ti niekto dlží peniaze a proste, že ten človek dôjde a no dobre a ideme toto robiť a proste to víš, to to nadšenie, že ten človek podľa mňa oni tí foundri takíto naozajstní sú trošku cvaknutí, že ty keď toto nemáš, tak akože sa trošku v tom musíš trápiť v tom biznise. Ja neviem jak to máte vy dvaja tú mentalitu.

Mišo Gula: Ako to, čo teraz hovoríš, lebo zdá sa mi, že to súvisí, ale podľa teba ako to súvisí s Doers

Mišo Ukropec: United?

Viktor Štefaňák: No Doers United je prirodzené vyústenie tých snáh od vecí štrnásť, pätnásť, šestnásť a podľa mňa tá iterácia tých biznisov, že vlastne všetci sa asociujeme ako doeri, čiže robiči niečoho a takýchto ľudí chceme mať okolo seba a vytvárať okolo toho komunitu a potom jednak náš biznis, ale aj biznisy biznisov alebo biznisy doerov medzi sebou. A to je akoby základ. Investori, startupisti, operátori, čo sú, čo je fancy názov pre akčných ľudí v korporátoch alebo nejakých freelancerov alebo jednoosobovkách, že poďme všetci sa navzájom stretávať na menších, väčších eventoch, menších, väčších business breakfast a dinners a nad tým vytvárať tie vzťahy, že vieme, že Tento angel investor potrebuje umiestniť svojich päťdesiat až sto tisíc euro do nejakých startupov a my tu máme nejakých študentov alebo nejakého človeka, čo to skúša. Poďte sa stretnúť a my to spojíme a to je vlastne akože Doers United. Takže Doers United má vytvárať vzťahy, ktoré potom prinesú ďalšiu hodnotu a ten snowball efekt sa točí ďalej. Akože nič nové. Sieťový marketing funguje stáročia a mali sme dobrú case study týpka, ktorý došiel vo februári tento rok do Aten z New Yorku a on tam, on je taký, že má na LinkedIne headline, že Great Gatsby of Startups. Andrew Young, mladý týpek, príjemne vyzerajúci a presne toto robí. Proste robí rôzne typy parties v New Yorku a buď mu dajú na to fondy prachy, aby to robil, alebo mu na to dajú nejakí startupisti. On si sám zarobí. Vlastne on je sám media house. On je sám tá persona, za ktorou ľudia chodia a on vytvára proste pekné akcie a má za to, ja neviem, že tu máš milión dolárov, fičko, spravuj mi to na rok, nájdi mi startupy, tu máš sto tisíc dolárov bla bla bla.

Mišo Gula: Či ak, ak som správne z LinkedIna a z webu pochopil, tak už to nie je, to nie je už akože lokálna slovenská vec, ale je to niečo medzinárodné?

Viktor Štefaňák: Hej, my sme si aj bohužiaľ a ešte stále niekde v duši verím, že sa to vie otočiť, ale vidíme, kam sa otáča Slovensko. Možno Bratislava, kde žijem ja a kde sme v tej bublinke, tak je to možno trošku ináč a nejdem tu polarizovať východ, západ. Tak-

Mišo Gula: Čo má proti východu? Ja neviem, nič tam neni.

Viktor Štefaňák: Všetko porobené. Tak presne už, už ste došli aj do Bratislavy vy, čo sa teším a je to ináč vidno, že keď dôjdu východniari alebo Oravci do Bratislavy, majú iný drive jak Bratislavčania sme proste nudní a spomalení. Ale celá krajina je nudná, spomalená a všetci founderi zaujímavých startupov sú v Brne a v Prahe. A my sme si povedali, že proste musíme sa pozrieť aj my do zahraničia. Proste Dufek žije na Middle Easte posledných dvanásť, osemnásť mesiacov striedavo a proste tá pozornosť sa shiftuje buď na východ alebo na západe vždy bola proste Slovensko je v strede, ale aktuálne proste všetci v úvodzovkách odišli. Tak my sme si povedali, že keď chceme stále robiť s inováermi a nie možno s nejakými tradičnejšími biznisami, s ktorými sme nikdy nemali úplne si čo povedať, tak musíme sa aj my pozrieť do V4, na juh Európy, na Middle East. To sú zatiaľ kontinenty alebo regióny, kde Doers United pôsobí, ale ambícia je to docela naškálovať, či už cez aplikácie alebo konferencie a doslova okopírovať Web Summit Slash, veľké confery z Fínska a Portugalska, ktorí už majú svoje spinoffy, presne že Slash Japan, Web Summit Riyadh a podobne, tak Doers Summit takisto môže byť v New Yorku, takisto môže byť tam, kde sú peniaze, tam, kde je centrum inovácií. Takže takto sa na to pozerá Doers United.

Mišo Gula: Takže nej-neidete tu lámať cez, cez palicu a silou-mocou tu sťahovať tých ľudí, ale proste spúšťate projekt síce zo Slovenska, ale bude to medzinárodný a bude to tam, kde, kde bude čo.

Viktor Štefaňák: Áno, áno, áno. Akože jednak ten tím už sám o sebe je medzinárodný, že polka ľudí sedí na Cypre a tí, čo sedia v Bratislave, tak tu sedia tak naoko, ale väčšinu času ľudia ako Mišo Čonga trávia na Balkáne, v Prahe alebo v Budapešti. Tak isto moja kolegynka Majka proste sedia vo vlakoch, autách, vlakoch, lietadlách a nerobíme to tu, lebo proste facujeme realitu a mohli by sme tu ostať sedieť a presne smútiť a vymýšľať. Samozrejme, oportunisticky to tiež treba povedať. Máme nejaký track record a aj tie hackatony, ktoré sme, vďaka nim sme sa vlastne stretli, keď sme robili digitálne dvojiča pre Prešov, čo bola vlastne aj vaša téma podobná. Tak, tak vidíme, že keď sa tie peniaze dajú organizáciám, ktoré robia robotu presne ako Civit a Sapie, vtedy Campus, teraz možno Doers a podobné ďalšie, ktorých je na Slovensku dosť, tak proste sú tam brutálne výsledky, že sme spravili osemnásť hackatonov, teda sedemnásť, osemnásty bude zajtra, pozajtra. Takže keď sa toto asi vydá, tak už bol a proste miri za tie roky, čo to funguje tak málo projektov, o ktoré sa môže oprieť, že sú dobré a toto je jeden z nich, stál dokopy čo tri, štyri milióny euro na všetkých stranách, pár peňazí, čo sa možno dneska na obede niekde ukradne a brutálne výsledky. Takže chceme oportunisticky stále pôsobiť aj na Slovensku. Nelámať tu úplne palicu, ale ja osobne som bol veľmi nadšený, že poďme spraviť z Bratislavy Innovation Hub. Bohužiaľ, to neni úplne téma aj nášho primátora, že riešia teraz skôr presne tú architektúru a aby sa tu mal občan dobre, ale za mňa stále, akože keby sme sa vedeli tejto témy chytiť, tak tiež Bratislava vie byť hub. Je tu medzinárodné letisko za rohom, sme v strede medzi Budapešťou, Prahou, Varšavou, Viedňou. Takže poloha na to je, diaľnice spájajú všetky tieto mestá a je to little big city. Ale aktuálne túto tému si nejdeme, lebo je to jak to je.

Mišo Gula: Je to, je to akože všeobecne známe, že Slovensku chýba nejaká vízia, nejaké, nejaké jednoznačné dlhodobé smerovanie. A dobre, nemáme more, nemáme nerastné suroviny, nemáme neviem aké iné veci, tak proste akože Toto by malo byť niečo, čo tu ideme spájať.

Mišo Ukropec: Máme totálne mozgy. Proste keď sa pozrieš do Prahy,

Viktor Štefaňák: tak tam je každý startupista čo niečo buduje, tak bude co-founder Slovák alebo je to rovno Slovák. To je proste crazy a mňa to tak vytáča. Ja som bol v jednom, v jednom paneli v jednej diskusii a padla otázka, že,

Mišo Gula: že organizovala to nejaká ja neviem či nejaké SARiV alebo to nie je podstatné, ale nejaká organizácia napojená na štát.

Viktor Štefaňák: A padla otázka, že, že ako by sme mohli pomôcť startupom. Ja hovorím kokos, hlavne sa nám do toho neserte, ako pomôcť nám neviete, lebo nerobíte nič, ale aspoň nám nezavadzajte, lebo človek tu má problém niečo reálne urobiť.

Mišo Ukropec: Včera pani štátna tajomníčka neviem jak sa volá, ale má rada čiernu.

Viktor Štefaňák: A z akého ministerstva?

Mišo Ukropec: To vlastne tiež neviem. Ja vieš, tí politici prichádzajú, odchádzajú ako-

Viktor Štefaňák: Však ten hackathon čo robíme s Miri, tak už máme päť ministrov za dva a pol roka a my sme stále tu a oni sa točia. Takže.

Mišo Ukropec: No takže preto ako neriešim, že ale dostal som potom komentár od, od jedného kamaráta tam čo sa ako vyzná, že ale ona je z tých príčetných ešte Miško, že v pohode. No okej, tak snáď. No a vieš čo? Počúvam tie rozprávky o pláne obnovy a koľko miliárd na digitalizáciu a inovácie a priemysel 4.0 la la la. Tak akože správny hulvát, tak som sa akože prihlásil, či sú nejaké otázky. Áno, Mlha sa hlási, hej? A hovorím, že a takto pardon, ešte bola, bola zmienka, že oni ako podporujú startupistické prostredie cez SIH a akože tieto menšie kapitálové peniaze. A hovorím tak my peniaze zo SIH-u máme. To znamená, že nie som, že wannabe alebo počul som, videl som, nie, že my máme peniaze-

Viktor Štefaňák: Od Vision?

Mišo Ukropec: Nie, z VFF-ka. A ten koncept je, že potrebuješ lead investora. Áno a VFF-ka alebo teda hocijaký iný fond majúci, pardon, majúci tieto SIH-ové peniaze je v úvodzovkách, že len co-investor. Ale ten startupista potrebuje práve pomôcť s tým lead investorom. Nie potom už dohodiť ďalšie peniaze fondov, ktoré dohodia peniaze a sa zvezú na, na tej robote, ktorú odrobí ten lead investor. Každý fond sa už rád pridá, lebo tú špinavú robotu spravil niekto druhý. To je že velice jednoduché. Tak ja hovorím, že, že chápem, ale nie ja hovorím o tom, že tu potrebujeme vyčleniť, že šušne, že desať miliónov euro, hej, lebo v tomto svete je desať miliónov euro je že peanut, to je proste nič. Hej, vyberte pre päťdesiat startupov od sto do tristo do päťsto tisíc euro. K tomu sa dostane akože fix price. Hej, netreba na každú vec rovnaký balík. Vyslovene preseedové peniaze. Úplne, že early stage niečo a máte za desať miliónov za drobáky je tu zrazu päťdesiat startupov, ktoré dostali peniaze, ktoré potom už doreyzujú ďalšie peniaze, keď sa ukáže, že to, čo sľúbili, že vedia to nejako dodať. Z tých z tých päťdesiatich desať sa dostane do štádia, že teda niečo dodajú, štyridsať sa proste zruší, že sorry, nevadí, v poriadku. Tak akože aj tí startupisti sú niektorí takí blázni.

Viktor Štefaňák: Taká štatistika je tak.

Mišo Ukropec: Ale a tých desať reyzne potom už milióny. Hej a toto majú urobiť, že každý rok? Však Estónsko je kde, Litva, Lotyšsko. Však oni majú proste jednorožcov a u nás sa furt vyťahuje ESET. Lenže ESET za prvé neni startup. ESET je akože korporát dneska a je to firma bez vízie. Sorry páni, hej, oni obidva, obidvaja štyria teda jeden je tu a traja sú proste fuč. To sú páni v dôchodkovom veku, ktorí už si riešia akože svoje. A že podpora podnikateľského prostredia a startupu? Haló, keď si niekto za päťdesiat tisíc bere polku firmy, ten startup je nefandovateľný. Áno, to vôbec akože tu neni žiadny angel kapitálový trh alebo niečo. Proste tí angeli sú, že úplní blázni. Ale teda viem, lebo sme sa s viacerými stretli a podmienky, ktoré oni si predstavovali, že, že ako sa majú. Ja kukám, však ale vy keď zoberete tretinu, štvrtinu, polku firmy, nám už nikto v živote žiadne peniaze nedá.

Viktor Štefaňák: Tak čo ja počúvam u nás v office, tak treba tých angelov vychovávať. A presne Táňa z Pelikánu a Alex s jeho bratom z Glukonu robia veľkú, veľkú robotu. Mišo Čonga tiež, že presne tí tradiční podnikatelia v deväťdesiatkach, čo predali svoje firmy, tak pre nich je to veľmi nové. Takže treba ich, treba im to vysvetľovať, čo to znamená startup a rizikový kapitál a dookola to omieľať. A presne tí ľudia aj vďaka Doers United sa potrebujú stretávať a vymieňať sa skúsenosti. Lebo áno, že on keď povie, že dobre, tak ja mám stotisíc voľných a chcem za to štyridsať percent firmy, tak ten mladý naivný, ktorý nemá finančnú gramotnosť, povie, že jasné a zabije presne, že on jeho a on jeho alebo on a jeho. Čiže oni sa navzájom vyblokujú na nejaký ďalší rast. Takže áno, je to-

Mišo Ukropec: Existuje na trhu niekto, kto by vedel byť facilitátorom takýchto stretnutí a dealov? Že

Mišo Gula: to, čo si presne povedal teraz, hej, ten problém, že, že tí startupisti majú myšlienku, ale netušia, ako reálne ten startupový svet funguje, ako fungujú jednotlivé kolá, investície a tak ďalej. Čo, čo vlastne by mali púšťať, čo by nemali púšťať a na druhej strane fungujú business meni a womenky, ktoré majú už zarobené prachy, ale tiež s tým nemajú žiadnu skúsenosť, lebo dvadsať rokov vyvíjali nejakú jednu firmu a netušia, čo to znamená robiť so startupmi.

Viktor Štefaňák: Akože asi ideálny case je, čo na Slovensku, ešte ťažko povedať, čo aj ja počúvam v tých Mentalita foundera podcastoch, že keď niekto hireuje na rast a škálovanie, tak neni koho, lebo nemáme skúsenosť. Takže podľa mňa aj v tomto nemáme skúsenosť, že ja si viem predstaviť ideálny case Mišo Čonga, Dušan Dufek dajme tomu, oni majú tridsaťšesť, mladí chalani majú fast forward päťdesiatšesť, sedem, exitli už tretí fond a povedali si, že idem sa vrátiť na Slovensko a idem to tu nastaviť, tak idem byť šéf, šéf SIH-u alebo šéf Sária a alebo budem tam ten poradca medzi týmito debatami alebo takí ľudia možno jak Mišo Nešpor a podobne. Ale tí ľudia potrebujú už vlastnú skúsenosť, že v podstate títo všetci len tiež budujú prvé, druhé investičné roundy. Takže nemáme tú skúsenosť. Takže buď by mal prísť niekto zo zahraničia, kto by to na tom SIH-u tam sedel a nechcel i to celé tiež možno nejako udrbať. Ten fond, čo sa teraz pripravuje, tak uvidíme, jak to, jak to dopadne podľa nejakých rečí. Takže asi doniesť nejakého odborníka zo zahraničia, kto by tam proste sedel. Otázka, či ho vieme zaplatiť, či má na to čas, ale proste nejaký takýto mediátor, čo tú skúsenosť už má, aby povedal ľuďom v SIH-u, v Sáriu, ako to robiť, aby tam nebola tá incentíva, že ja potrebujem tiež na tom zbohatnúť. Teraz sme boli na Doers Summit alebo to Reflect Festival whatever na, na Cypre v Limassole a bolo tam asi sedemdesiat takýchto startup podnikateľov aj tradičných biznismenov a s jedným som sa bavil, čo exitol svoju firmu a už je spokojný. Tri byty hentam, dva byty tam, rozbieha si novú firmu a on, že daj mi osem rokov na ministerstve nejakom. Choďte všetci nabok a proste, že ja to idem len upratať. Moja motivácia ukradnúť prachy je nulová, lebo ja mám dosť. Čiže presne, že tam potrebujeme takýchto ľudí, čo majú už dosť a nepotrebujú si z toho niečo vytiahnuť. Takže toto sa nejak najprv núka. Ale hej, že Mišo Čonga, mám ťa rád, ale to je mladý chalan, čo tam proste tiež ešte asi nemôže sedieť a byť ten mediátor. Proste, že Mišo by ho rešpektoval? Ja neviem.

Mišo Ukropec: Jaká- On s rešpektom vôbec nemá problém. Lebo to neni súčasťou mentality foundera, že nepočú- že nepočúvam druhých.

Viktor Štefaňák: Hej, no.

Mišo Ukropec: No ale mňa zaujíma iná vec, že lebo, tento podcast bude strihať a počúvať moje zatiaľ najstaršie dieťa. Ako vlastne asi ostane najstaršie a, a riešim práve, teda robím mu nejaké brífovačky. Toto sa hovorí, toto sa nehovorí, to sa hovorí takto, lebo to znamená o rok neskôr, že tu ti to potom nepadne na hlavu. Hej? No a, sa ma potom niečo pýta v zmysle, že no jak to robia druhí hovorím, tak vybíjajú si zuby, pretože proste nevedia. Hej? Neni na Slovensku veľa startupov, čo narezovali milióny. Ja neviem desať, ja neviem, neviem posúdiť, že, že koľko jako je. A hovorím mu, že no lebo za normálnych okolností by to vlastne mali alebo o to by mali vzdelávať všetky, nechcem povedať, že coworkingy, ale všelijaké tieto akcelerátory a podobné, podobné veci. Lenže potom, keď ja som bol ako taký, že občas divák niekde, tak vlastne v tých akcelerátoroch málokedy sú ľudia, ktorí naozaj že vybudovali a že by oni ako dávali rozumy, že tam dáva rozum dvadsaťpäťročnému tridsaťpäťročný. A teraz ja mám vo firme cofoundrov, ktorí majú že tridsaťjeden a dva a sú to že brutálne hlavy. Akože, že mám. Ale oni sú brutálne hlavy aj vďaka tomu, čím sme my prešli. Mali by oni tú skúsenosť, keby sme si tým neprešli? No nemali. Nemali by to mať odkiaľ. Hej? To znamená, že keď niekto vlastne firmu v živote neviedol, ale hovorí niekomu inému, ako má firmu viesť, tak ja na to potom kukám, že no áno, ale. Nevieš, tak jak konzultant ti vraví, že ako máš vyškálovať biznis, ale on je two man show. Tak kámo, keď si taký dobrý v škálovaní biznisu, prečo ty nemáš, tristočlovekovú firmu? Alebo keď sa kukneš potom na Finstat, tak pri obrate tri milióny euro je dva milióny zisk. Hej? Však teda keď si taký múdry.

Viktor Štefaňák: Hm. A to akože idem aj v podstate do nášho campusu, že my organizujeme stále viacero presne takých early stage inkubátorov a akcelerátorov a minule nás niekto challengoval, že máme taký W4 program a v podstate, že v tom programe alebo v tomto celom regióne máš päť a pol unicornu, čiže nejaká miliardová valuácia. A že vlastne aj tí konzultanti, čo tam sú, mentori a tak ďalej, že, že koľko z nich išlo do Londýna a vybudovali tam veľkú firmu alebo do Šanghaja. Koľko z nich sa vrátilo zo Silicon Valley, že to sú jednotky kusov. A však aj my traja tu sedíme a že, že áno, že dokopy náš obrat je sto miliónov euro, že čo ja viem, ale že, že chýba tu tá skúsenosť. Padá z doteraz, keď mi hovoril Dan Hale, čo je CTO a cofounder Productboardu, český unicorn. Ten rozhovor už bol dva roky dozadu, ale proste že oni brutálne struggleujú v Prahe, nájsť kolegov na ten rast na Series A, Series B, lebo takí ľudia neexistujú v tomto regióne, že oni ich musia buď dotiahnuť z Valley, z Londýna alebo proste musia ísť tam za nimi, že proste my sme tu hej, že krpatí, tí ľudia tu nie sú.

Mišo Gula: Že sú veci, ktoré sa nedajú úplne že naučiť. To si proste musíš

Mišo Ukropec: odžiť, lebo- Ťažko, ťažko sa potom presúva tá A toto je napríklad vec, čo to sa týka ako ESOPu, zamestnaneckých akcií, aby teda tí ľudia, ktorí sa nehýbu v tomto prostredí. Michal, potrebuješ mať akože veľa ESOPu. My máme akože veľký ESOPový pool, oveľa väčší, ako je štandardom v mini startupoch. Hovorím, že prečo?

Viktor Štefaňák: To je koľko? Dvadsať?

Mišo Ukropec: No mali sme dvadsať, teraz je že pätnásť. Hej, štandardne, že päť percent, tí bohatí dajú že desať, že si ako utrhne pán founder od huby.

Viktor Štefaňák: Hej, prvým piatim zamestnancom a tam to skončí.

Mišo Ukropec: Tak akože väčšina poolu je voľná. Hej, lebo a pri každom ďalšom kole sa riedia všetci v, investori, že ten pool akože rastie spolu s ďalšími investičnými kolami. Prečo? Lebo ty nevieš dostať na palubu ľudí ako potr-ktorých potrebuješ a že by si ich vedel zaplatiť. Oni sa nedajú kúpiť. Hej, ja mám proste v advisory boarde ľudí, ktorých nevieš zaplatiť, ale za percentíčko v úvodzovkách tomu chlapcovi tam z Bratislavy akože radi poradia. Ale keby sa mu mali platiť, koľko je potom akože jeho rate, že tisícka na hodinu alebo jak to a jak to budeme aj počítať vôbec? Hej, to sa proste nedá. A oni povedia Mišenko, potrebuješ tie, tie, tie ESOPy práve na to, aby si to vedel ponúknuť ľuďom, ktorí sú že úplne, úplne, úplne inde. On ti zrazu dá vizitku Mišenko, tomuto volaj nejakému Johnovi a zrazu je z toho úplne že iná vec, ale za prachy to kúpiť nevieš. A to je ďalšia z vecí, čo tuná ľudia stále nechápu, že, že peniaze a to s tou mentalitou foundera presne súvisí, lebo vlastne dvaja z tých štyroch ľudí sú Američania, že oni síce potrebujú peniaze všetci, ale oni to majú, ten oheň tam horí bez ohľadu na to, či z toho sa peniaze sypú alebo nesypú. To je úplne iný, úplne iné nastavenie.

Viktor Štefaňák: No Rasťo Hlávač takisto zdieľal tú skúsenosť už viackrát podľa mňa po exite Microsoftu, že on mal v advisory boarde a aj vďaka jednému z investorov ľudí, čo mali na telefóne Macrona, francúzskeho prezidenta, šéfa SAPu, ale že amerického. Čiže ten človek keď napíše, že hej, have call with this guy, tak ten človek si povie, že dobre, tak dám si ho, že on ti tie dvere pootvára. Ale áno, že toho ťažko zaplatíš. Takže buď cez investičný fond alebo cez advisory, ale to hovorím, že to boli nezaplatiteľné kontakty, ktoré vďaka tomu doiterovali do exitu Microsoftu za nuly. Takže.

Mišo Ukropec: No máme na Slovensku čo robiť. Tak ale čo, však sme, však sme kolotočárska, republika. No my máme ale taký akože vtipný fun factíček, s tebou spojený, lebo aby sa ukázalo, akí sme správni hulváti my dvaja. Lebo ty hovoríš o hacke-

Viktor Štefaňák: Ste si pozerali môj FinStat alebo?

Mišo Ukropec: Nie. A ty náš?

Viktor Štefaňák: Ináč to je zaujímavá služba ten FinStat.

Mišo Ukropec: Teraz urobím takú, tento program vám prináša Valida. Pozrite si také, že valida.sk. Je to nechcem povedať, že lepší FinStat, ale máš viacej, viacej dát a máš tam aj neviem či ako, ako Hackly či DPR, ale máš tam aj mená, lebo na FinState nemáš vlastne ani konateľov, ani, ani, ani vlastníkov. Na Valide máš.

Mišo Gula: Nemáš, lebo chcú, aby si si to zaplatil.

Mišo Ukropec: Neviem, či to je v platenom balíčku. Dobre, okej.

Viktor Štefaňák: Lebo však ORSR to dáva zadarmo, takže oni si to musia nejak cez APIN natiahnuť.

Mišo Ukropec: Áno, ale ja mám za to, že kedysi bol s tým nejaký problém. No ale vieš si tam pozrieť aj všetky nula päť indexy a, a Altmanove skóre o tom, ako firmy sú a pripomenie ti, či firma neni v kríze napríklad. Hej, lebo tu a tam narazím na firmu, ktorá vyzerá pán, pán šéf, že velice úspešný. Potom si to ťukneš do Validy a kukám spoločnosť v kríze. Hovorím, no čo pošlem ho do bankrotu? No lebo keď je spoločnosť v kríze, tak má vyhlásiť bankrot, sama za seba. Hej, to je akože-

Viktor Štefaňák: Definícia hej.

Mišo Ukropec: Áno, to je akože zákonom daná vec. To je proste pomer vlastného imania, neviem záväzkov, pohľadávok a tak. No a, ale teda naspäť k tomu, že-

Viktor Štefaňák: Fun fact.

Mišo Ukropec: Fun fact, že volá mi proste nejaké číslo, že tu máme taký hackathon nejaký, že Digitálne dvojča Prešovu. Džíísus, zase nejaká sračka. Ja sa zase budem naťahovať akože s nejakými municipalitami, čo proste nemajú, že nič. Potom mi volá nejako Mišo k tomu, že počúvaj, je tu taký hackathon v Prešove. Práve neviem, čo s tým mám robiť. Máme tam ísť, nemáme tam ísť? No náhoda chcela, že potom som bol aj akože užvanený, že dobre, že poďme do toho, ale my sme potom nemohli a neviem, čo sa mi tam stalo.

Viktor Štefaňák: Nejaká konfera alebo niečo.

Mišo Ukropec: Niečo bolo, že proste nemohli sa tam ísť, že nikto z firmy a na konci to vyzeralo zaujímavo a potom sa to ešte zopakovalo, že druhýkrát. My sme ho dvakrát poslali. Teda nie akože chtiacky, ale dvakrát sme ťa poslali do čerta. Bude nejaký hackathon ešte? Zavoláte nás. Koľko rokov to už má ten hackathon?

Viktor Štefaňák: dvadsaťtri september bol prvý. Takže dva a pol roka? Jak to vychádza, nie? No dva roky to trvá asi.

Mišo Ukropec: Je to raz ročne alebo viackrát ročne? Ako to je?

Viktor Štefaňák: No my sme za ten kontrakt mali zorganizovať osemnásť hackatonov, takže posledných dvanásť mesiacov ich bolo že dvanásť. Strašne veľa.

Mišo Ukropec: Okej.

Viktor Štefaňák: No.

Mišo Gula: A to sa stáva niekde v nejakom inom meste? Alebo ako to organizujete?

Viktor Štefaňák: Hej, akože ten, ten grant alebo celá tá súťaž bola napísaná tak, že hej, verejné správy, ktokoľvek, prihláste sa a my vyberieme na základe našich expertov Tým, komu vieme pomôcť a čiže my ako campus sme to nemohli manažovať veľmi. Možno dať nejaký poradný hlas alebo poradné slovo a potom už sme pracovali s tými výhercami tých vlastníkov tém. Takže určovali to v podstate nejakí nezávislí experti na miri a potom už my sme pracovali s tými, ktorí vyhrali tie témy. Čiže a jak to vyberali oni, že či to bolo, že prínos pre región, zároveň zaujímavá téma, ktorú potom vieme zreplikovať v iných mestách alebo v iných úradoch. Asi tam boli takéto nejaké viaceré podmienky, lebo veľa z tých víťazných riešení bolo také, čo sa dali prepoužiť potom pre buď iné mestá alebo iné úrady. Takže

Mišo Gula: No takže dnešné pozvanie vlastne môžeš brať ako ospravedlnenie za to, že sme

Viktor Štefaňák: Že sme pozvali do centra.

Mišo Ukropec: A jak dopadol ten hackathon Prešova? Vyrobili tam, vyrobili tam niečo zaujímavé? Vieš, nevieš?

Viktor Štefaňák: Á, jeden sa už myslím, že aj zimplementoval ten úplne prvý, ktorý vďaka ktorému sme sa začali stretávať a druhý hackathon bol minulú, minulý september dvadsaťštyri a tam ešte len prebieha nejaké výberko obstaranie a nasadenie, lebo pointa tohto programu bola aj to, že hneď po skončení hackathonu bolo dvanásť mesiacov na to, aby vedeli obstarať víťazné riešenia a použiť na to stotisíc euro z plánu obnovy alebo do stotisíc. Takže v Prešove bol celkom, jak povedal Ludvík Bagin, lucidný primátor a aj keď viem potom, že tá projektová manažérka odišla po tom hackathone práve kvôli nejakým veciam interným. Takže áno a Prešov place to be. Akože my sme tam spoznali presne, že super, super ľudí, ktorí sa snažia.

Mišo Gula: Okej. Ja tam žijem dosť dlho, ale neviem no ako.

Viktor Štefaňák: Ale presne, že, že my sa hýbeme v tejto bublinke po Slovensku a povieš si, že, že či sú to došli z Revúcej a hackathon bol nakoniec v Bystrici, lebo sme si hovorili, že koncom januára bude v Revúcej buď tri metre snehu a alebo tam sa nemáme kde ubytovať. Tam bolo reálne, že teraz možno tiež budú ľudia písať, že čo vám trbe, ale áno, tam bola jedna ubytovacia kapacita, takže sme bohužiaľ nevideli Revúcu, tak sme to spravili v Bystrici. Ale z Revúcej došli traja najmilší ľudia, ktorí tam robia nejaké IT a je to crazy, že tá téma bola úplne smiešna. Akože boli sme trošku aj nahnevaní, že sme riešili jarmok a digitalizáciu jarmočného portálu. Čo si povieš, že teraz zoberieš ChatGPT a nakóduje ti proste takýto web. Ale tí ľudia proste traja, čo prišli z Revúcej, tak im tie peniažky tak pomôžu, že keď na základe tých stotisíc obstarajú aj pekné nové bedničky alebo tie stánky, že budú všetky unifikované, že to nebude presne, že kolotočársky jeden oranžový, jeden zelený, jeden päťmetrový, druhý polmetrový, tak tam vidíš tú hodnotu. Síce potom mesiac na to rozbil totálne semafór ich starosta, ktorý došiel otvárať ten hackathon. Takže to sú úplne, že kolotočari na Slovensko.sk v priamom prenose.

Mišo Ukropec: Pozri, nevoláme sa náhodou práve tak.

Mišo Gula: Ale, ale v Prešove keď nám Kali dostavia nemocnicu, tak možno že naozaj sa z toho strá-stane brutál centrum. Ale vieš že keď počúvaš,

Viktor Štefaňák: keď počúvaš toho primátora, ktorý chce riadiť mesto na základe-

Mišo Gula: Nie, nepočúvam.

Viktor Štefaňák: Chce riadiť mesto na základe dát, tak ja mu to verím. Otázka je, že či potom má na to ľudí a či to doručí, ale minimálne akože to je jeho ambícia a snaha a presne, že zarobil nejaké peniaze v súkromnej sfére a ja vidím zase len ten povrch. Možno je to najlepšie, čo Prešov teraz mal, možno je toto najhoršie, ale minimálne keď sme sa stretli dvakrát tým, že sme tam robili dvakrát hackathon, tak presne hovorí iba, že dáta, dáta, dáta. Na základe toho vám pošlem smetiarov, na základe toho upravím bike lanes a bus lanes a na základe toho spravíme z niečoho pešiu zónu. A vieš že, že rozmýšľa nejako.

Mišo Gula: Toto čo hovoríš, toto vzniklo už roky rokúce dozadu, lebo my sme sa takto vlastne stretli s Mišom, že Prešov a myslím, že Trenčín alebo kto to bolo, že desať rokov dozadu?

Viktor Štefaňák: Trenčín bol hackathon.

Mišo Gula: To boli jediné dve mestá na Slovensku, ktoré mali ako tak dobre spracované, že open data. To vtedy bola na to asi tiež nejaká výzva alebo čo. A proste len tieto dve mestá na Slovensku mali naozaj sprístupnené mapy toho, kde žijú ľudia, kde sú zvieratá, kde sú nejaké trestné činy alebo čo. Toto boli dáta, ktoré mali Prešov a Trenčín a my sme sa vtedy takto dali dokopy, lebo Mišo tiež chcel to nejakým spôsobom využiť pre digitálne dvojča. Hej? Čiže to, čo on dnes hovorí, že, že takéto dáta to vzniklo vieš, že, že dávno predtým to nie že je dnešná aktivita. Takže ako nemusíme to úplne rozoberať tu teraz. Ja nejaký názor na to mám, ale to si môžeme dať kávu, pivo, borovičku a

Viktor Štefaňák: Slovenská hadzana.

Mišo Ukropec: No výborne. Díky, že si prišiel. Tak, keď budete potrebovať niečo v Dubaji, no tak to, to, to, to som zvedavý, že ako to tam pôjde, lebo ja mám teraz s Dubajom svoje skúsenosti.

Viktor Štefaňák: Budeme tam robiť Diverse United alebo Reflect. Teraz to podpísali chalani na Cypre minulý týždeň, takže sledujte Dufeka, Čongu. Robia brutálne veci títo chlapci pre slovenský ekosystém a-

Mišo Gula: A na tom Reflekte si mal Juraja Holuba, nie?

Viktor Štefaňák: Juro Holub nám tam moderoval myslím, že dva dni celý stage a robil aj rozhovory.

Mišo Gula: No lebo my sme ho tu mali v utorok. Pôjde teraz s ním časť v piatok a práve hovoril, že to bolo super.

Viktor Štefaňák: S ním.

Mišo Gula: S, s ním. Boha to ešte ma nikto ne-- okrem teba ma tu nikto neopravoval ešte. A hovoril, že to bola super akcia, že, že druhá najlepšia, lebo prvá bola naša v Prahe.

Viktor Štefaňák: Tam bol tiež?

Mišo Gula: Hej, mali sme ho tiež ako moderátora.

Viktor Štefaňák: Super týpek. Akože vy ináč toto je pekný príklad toho, že keď exitne nejaký startup peniaze, tak vie z toho vzniknúť akože ďalší potenciálny pool ľudí, ktorí vedia robiť veci. No a Juraj je podľa mňa dobrý príklad toho.

Mišo Gula: Viktor veľmi pekne.

Mišo Ukropec: On fakt tak urobil tú konferenciu, že to som ešte nevidel.

Viktor Štefaňák: Tú vašu?

Mišo Ukropec: Áno, Mišovu.

Mišo Gula: Tú našu.

Mišo Ukropec: Tú ich.

Viktor Štefaňák: Okej.

Mišo Ukropec: Ja som tam bol len speaker.

Mišo Gula: Ináč podieľal sa na to aj, na tom aj Sapie, keď si spomínal. Takže Mišo Kardoš a-

Viktor Štefaňák: Mákáč.

Mišo Gula: Parádny týpek a plus tretí kolega Tomáš Barnaš. Takže to, to bola naša taká akcia pražská, medzinárodná a Jurijo sme tam vybrali ako moderátora a urobil nenormálnu show. Akože bolo, bolo to super.

Viktor Štefaňák: Super. Práca s hlasom, akože máme sa čo učiť, no.

Mišo Gula: Viktor, veľmi pekne ďakujeme, bola to super debatka. Roasting na začiatku vôbec neber osobne a naozaj to bolo len, len že to dobre pasovalo vieš ako do úvodu.

Viktor Štefaňák: Dobrý hook na akýkoľvek LinkedIn. Ináč to je video?

Mišo Gula: Hej, jasné.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Jasné. Čo si sa zle tváril počas toho? To bude aj na YouTube normálne.

Viktor Štefaňák: No neviem, či dobrý profil.

Mišo Gula: Nič, dáme, dáme cez teba hviezdičku, vieš.

Mišo Ukropec: Iba, iba zľava sa treba na teba pozerať.

Viktor Štefaňák: Dobre, super, díky za, za čas.

Mišo Gula: Díky.

Mišo Ukropec: Výborne. Čau, čau.

Viktor Štefaňák: Čau, čau. No verím, že to nejak spolu-

Mišo Gula: Aký je sklamaný, že bolo aj video ty vole.

Zdieľať:LinkedInFacebook