Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#8255 min

#82 – Juraj Krall a Andrea Krkošková – Keď firma prestane patriť len šéfovi

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Juraj Krall a Andrea Krkošková z Forbes Growclubu rozprávajú, prečo sa oplatí budovať firmy, ktoré fungujú aj bez majiteľa. Jedným z hlavných cieľov podnikateľa je dostať sa nad firmu a vystúpiť z každodennej operatívy – a kto po rokoch povie, že má pocit, akoby každý rok začínal podnikať od nuly, ten to pochopil. Vysvetľujú, prečo nestačí dať ľuďom zodpovednosť a čakať zázraky, ako fungujú samoriadiace firmy bez anarchie a prečo si do Growclubu vyberajú majiteľov, ktorí sú na zmenu pripravení. Mišo Ukropec, čestný člen Growclubu, oponuje skúsenosťou: dominantný šéf prirodzene priťahuje submisívnych ľudí, od ktorých potom márne čaká iniciatívu, a niekedy treba ľudí aj prepustiť. Debata sa dotýka knihy Reinventing Organizations, hodnôt, hraníc v slobodných firmách, rastu ako problému aj nedostatku ľudí. Na záver zábavné historky z Growclubu.

Hlavné myšlienky

  • Cieľom podnikateľa je dostať sa nad firmu – vystúpiť z dennej operatívy, aby firma fungovala aj bez neho.
  • Dať ľuďom zodpovednosť nestačí; samoriadenie vyžaduje jasné pravidlá, hranice a hodnoty.
  • Dominantný šéf priťahuje submisívnych ľudí – a potom od nich márne čaká iniciatívu.
  • Keď človek do firmy nepasuje, je fér sa dohodnúť, že sa bude lepšie cítiť inde.
  • Každý rast firmy je zároveň nový problém – mnohí podnikatelia majú pocit, že každý rok začínajú odznova.
  • Odovzdať firmu sa nedá za noc; treba ju na odchod zakladateľa pripravovať roky.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (13)

Citáty

Jeden z hlavných cieľov podnikateľa je dostať sa nad tú firmu, aby sa dostal z tej dennodennej operatívy.
— Juraj Krall
Keď povie, že každý rok mám pocit, že začínam od nuly podnikať, tak vieme, že už to pochopil.
— Juraj Krall
Keď je šéf veľmi dominantný, tak úplne prirodzene k sebe môže priťahovať submisívnych ľudí, od ktorých keď potom očakávaš iniciatívu, no tak to sa načakáš.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

V tejto epizóde sa rozprávame s Jurajom Krallom a Andreou Krkoškovou z Growclubu o tom, prečo sa oplatí budovať firmy, ktoré fungujú aj bez majiteľa, a čo všetko to naozaj obnáša.


🔹 Prečo nestačí dať „zodpovednosť ľuďom“ a čakať zázraky

🔹 Ako fungujú samo-riadiace firmy bez anarchie

🔹 Čo musí majiteľ urobiť, ak chce z firmy vystúpiť

🔹 Prečo je každý rast firmy zároveň problém

🔹 A čo robiť, keď nemáš ľudí, ktorých by si potreboval

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 42 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Juraj Krall: Jeden z takých hlavných cieľov, hm, podnikateľa je sa, ako keby dostať nad tú firmu, aby sa dostal z tej dennodennej operatívy, ktorú proste hlavne na začiatku má.

Mišo Ukropec: Keď je napríklad veľmi dominantný, tak on úplne prirodzene k sebe môže priťahovať submisívnych ľudí, od ktorých keď potom očakávaš nejakú iniciatívu, no tak to sa načakaš.

Juraj Krall: Keď povie, že fú kokos, každý rok mám pocit, že začínam od nuly podnikať, tak vieme, že už to pochopil.

Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech bodka sk.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik. No Fešáčik, tak som sa ti stal ambasádorom.

Mišo Gula: A to sa ti-

Mišo Ukropec: Ani neviem, ako sa mi to stalo.

Mišo Gula: Ako sa ti to stalo?

Mišo Ukropec: Tak sa mi to stalo, že to musíš byť celebrita, nie nejaký kolotočár.

Mišo Gula: U nás sa hovorí o celebriti, ale dobre.

Mišo Ukropec: To je množné číslo. No ale musím uznať, že môj talent rozoznali už dávno. Čo som pozeral tak akože maily, tak prvý mail som dostal tridsiateho prvého januára dvetisícdevätnásť, takže to už je šesť rokov. Pšt, pšt. A chlapec mi systematicky písal. Potom mi volal. Hovorím ty vole, ja sa ho nezbavím. To je taká osina v riti. Ježiš Mária, furt ma niekam oné. No ale nakoniec ma uvaril, už vanil. No a dnes som čestným členom Forbes Growclubu si predstav. Tak sme si dneska zavolali Growclubákov. Katka Krkošková a Ďurač Kráľ. Čau, čau.

Juraj Krall: Čaute, ahojte, ďakujem veľmi pekne za pozvanie.

Mišo Ukropec: Na blízkom východe si Ďurač, nie si, nie si Juraj.

Juraj Krall: Áno, áno, aj na ďalekom podľa mňa východe.

Mišo Ukropec: Určite je tam, je, tak si Dže.

Mišo Gula: Počúvaj, už sme tu mali toľko ľudí napojených na Forbes alebo Growth Club, že ja mám pocit, že už by mali začať sponzorovať tento podcast.

Mišo Ukropec: No robím na tom. Toto sme nemali nahrisané. Robím na tom.

Mišo Gula: Tak vydajte ho nás.

Mišo Ukropec: My, my sme tu mali Lukáša Bakoša nedávno. Vlastne tvojho bývalého zamestnávateľa, ešte kedysi neviem koľko rokov dávno, dávno dozadu, ktorý tému samoriadiacich tímov a firiem začal ak, ak nie úplne prvý, tak definitívne jeden z prvých. Hej? Nechcem teraz tu riešiť ako prvenstva a naťahovacie ego. No ale oni robia aj kopec iných vecí a pri tej debate, čo sme, čo sme s Lukášom mali, bolo, že on ani nemá pocit, že by to bol vlastne univerzálna alebo že by to bola univerzálna odpoveď pre všetky typy organizácie, že by sa to všade akože hodilo. Takže majú to spektrum takéže diverzifikované, ale vy ne. Vy máte akože jasný fokus, že teda samoriadiace organizácie, vysoký engagement zamestnancov a že proste tlačíte túto akože jednu agendu a neubiehate vlastne k iným manažérskym školeniam, prístupom, ale proste držíte túto líniu a dokonca pod hlavičkou Forbesu, hej? Jak sa toto stalo?

Andrea Krkošková: A to som dokonca prekvapená, že sa toto stalo, že ja som to ani nevnímala, že my to až takto tlačíme úprimne povedané, že to musí ísť k tomu samoriadeniu. Ale radi o tom hovoríme a venujeme sa tomu kvôli tomu, že viacerí členovia Growclubu, ktorí majú tiež rozmanité formy riadenia, tak k tomu inklinujú, že je to taká relatívne populárna téma, ktorá zaujíma ľudí. Takže ja som to vnímala, že je to skôr tak, že my sa snažíme vyjsť v ústrety tým ľuďom, ktorí sa o to zaujímajú, pretože neni možno až tak veľa tých možností, že kde sa o tom dozvedieť. A tým, že ten náš koncept Growclubu je o tom, že tí členovia vlastne odovzdávajú členom, tak mne to príde také akoby užitočné, že už keď sú tam ľudia, ktorí zaviedli to samoriadenie a dokážu to zdieľať, že ako to robia, hm, čo sa im podarilo, čo im s-tam funguje lepšie ako pri inej forme riadenia.

Mišo Gula: No len Tamišová otázka je logická, lebo, lebo keďže sa tak nezvyklý prístup k riadeniu firmy sa tak nejak zgrupul u vás, tak potom je na mieste otázka, že či vy ste boli iniciátori alebo to je skôr náhoda a popud tých členov, že to tlačia ako tému u vás.

Andrea Krkošková: Tak je to podľa mňa, nechám ti priestor. Ja poviem a potom už nechám Juraja, že ja si myslím, že je to naozaj tým, že my si tých členov do určitej miery vyberáme, respektíve si ich úplne vyberáme a vlastne je tam nejaký hodnotový rámec. A že jedna z tých hodnôt, ktoré tí členovia majú, tak je, že si už uvedomujú, že tí ľudia vo firme sú dôležití a že proste bez nich tá firma nemá až takú hodnotu, keď tam nie sú ako keby šikovní ľudia. A tým, že sa tam stretávajú vlastne ľudia, ktorí takto zmýšľajú o tých ľuďoch, tak vlastne podľa mňa je tam z toho vyplývajúca tá inklinácia k tomu, že aby oni prebrali tú zodpovednosť, aby boli vlastne takí, tak orientovaní na, na ten prístup k firme ako samotný majiteľ, že vlastne to je ako keby asi taký slogan Growclubu. A Juraj ma podľa mňa doplní, že ako tú-

Mišo Ukropec: Keď sa dostane ku slovu.

Andrea Krkošková: Áno, áno, presne tak, že ako tú-

Mišo Gula: Nestíhame. Poznáte to asi, nie?

Andrea Krkošková: Ako tú firmu proste vytvoriť tak, aby som nebol jej otrokom, aby jednoducho tí ľudia proste prinášali tú hodnotu. Tak už ma kľudne doplň.

Juraj Krall: No ďakujem, ja začnem, Aďka to aj tak potom prevezme.

Andrea Krkošková: Nie, ja už mu nechám slovo.

Juraj Krall: To je, to je okej. Ja si myslím, že preto si dal Michal to intro, lebo my dvaja sme sa stretli práve kvôli tejto téme a dosť sme vlastne spolupracovali a robili na tom, aby si vlastne vo svojej firme ďalej pokračoval v budovaní toho samoriadenia. Hej? A celkovo ináč to slovo samoriadenie je také, častokrát vnímané skôr negatívne, hej, alebo slobodné firmy a podobne aj celkovo u podnikateľov, lebo si pod tým nevedia proste predstaviť niečo konkrétne. Lenže ty si to mal v tom čase tak naštudované a ty si vlastne od začiatku budoval svoju, firmu samoriadiaco, že s tebou sa o tom veľmi dobre pracovalo a, a rozprávalo. A vlastne my sme na to vyvinuli ale v skutočnosti nástroje, ktoré sú vlastne majú nejakú nejaké také, také základy tých samoriadiacich firiem, lebo sú tam veľmi dobré prvky, ktoré keď tie firmy alebo tí majitelia proste pochopia, tak sa doslova oslobodia z tej firmy. Lebo jeden z tých takých hlavných cieľov podnikateľa je sa ako keby dostať nad tú firmu, aby sa dostal z tej dennodennej operatívy, ktorú proste hlavne na začiatku má ten majiteľ, ale vlastne bez toho, aby odovzdal zodpovednosť, kompetencie, tú dôveru tým ľuďom, tak to bez toho nejde. A vlastne tie samoriadiace firmy majú podľa mňa ako hlavné pravidlo to, že, že ten majiteľ pochopí, že nie je majster sveta, ale že vlastne tí ľudia v tej firme sú majstri sveta a, a akurát to možno nevie úplne urobiť. Tak tie nástroje a know how a podobné veci, ktoré máme a ktoré, o ktorých častokrát rozprávame, tak sú vlastne podobné tým samoriadiacim firmám.

Mišo Ukropec: No ja mám takú, rozmýšľam, že ako to správne naformulovať, ale tak akože, že rôzne skúsenosti. Hej? Lebo mne je tento systém, preto tu aj sedíte, preto tu bol aj Lukáš. Hej, to je akože zhoda okolností, že bol tu trošku preskôr ako vy.

Juraj Krall: Pozdravujem.

Mišo Ukropec: Lukáš, čau, čau. Takže mne to je blízke, ale sú veci, kde, to akože naráža. Hej?

Juraj Krall: Presne tak.

Mišo Ukropec: Že keď si človek prečíta Reinventing Organizations od Frederica Laloux, tak má pocit, že božínku, ja som taký sprostý, že však to je akože zázrak. Áno? No len ono to nefunguje vždycky takto jednoducho, ako je to napísané v knižke, kde opisujú nejakú organizáciu, ktorá povedzme už to má zabehané, ale nevie nikto, aj oni už možno radšej zabudli, že ako sa tam presne dostávali a aké, kde si poobíjali kolená, držky a, a všetko. Lebo to neni úplne jednoduché. Ty potrebuješ mať ľudí, ktorí na to majú aj akože mentálnu kapacitu, ale aj, aj osobnostné nastavenie.

Juraj Krall: A aj hodnotové nastavenie.

Mišo Ukropec: A aj hodnotové. Hej? A keď ten šéf je, aký je, tak on si k sebe priťahuje ľudí podľa svojho vlastného naturelu. A keď je napríklad veľmi dominantný, tak on úplne prirodzene k sebe môže priťahovať submisívnych ľudí, od ktorých keď potom očakávaš nejakú iniciatívu, no tak to sa načakáš. To sa proste nestane, lebo oni preto hľadali človeka, ktorý ich bude viesť za ruku, lebo nie sú samostatní. A keď máš nesamostatných ľudí a chceš mať samoriadiacu firmu, tak je dobré ich vyhodiť. Hej? Len to neni úplne-

Juraj Krall: Alebo dohodnúť sa s nimi, že je lepšie, lepšie sa bude cítiť v inej firme.

Mišo Ukropec: Ako dobre, môžeš to aj takto pekne zakrabičkovať, ale furt je to kopačka do zadku, hej? Jasné, že na spôsobe záleží, ale, ale ako pointa je, že potrebuješ tých, ako ten, ten tím obmeniť, lebo tí ľudia to nedávajú, či psychicky, lebo to na nich vyvoláva tlak. Zas on má rozhodnúť, ale v živote nerozhodoval a on to, on to nedáva. Hej? Jak sa s týmto stretávate? Kde ako alebo prichádzajú za vami, možno to je lepšia otázka, že aký typ ľudí prichádza? Lebo vy keď si vyberáte, hej, čo je ako rozumné, aby ste si nevybíjali zuby na takomto nejakom príliš dominantnom, ktorý vlastne ešte vás bude nejako akože naprávať, že jak to robíte nesprávne, lebo to si viem predstaviť. Poznám aj takých, že jaká je tá skupina, jak sú ochotní alebo neochotní odovzdávať kompetencie v záujme zachovania vlastného psychického zdravia.

Mišo Gula: Teraz kto začne?

Andrea Krkošková: Už sa dostalo ticho.

Mišo Ukropec: Predstavte si pacienta.

Andrea Krkošková: Ale môžem začať?

Juraj Krall: Zač, kľudne.

Mišo Ukropec: Časomieru, prosím ťa, vytiahni, aj tak o dve minúty ideš.

Andrea Krkošková: Dobre.

Mišo Gula: Nie, to je samoriadiaci podcast, to si musí ustražiť.

Andrea Krkošková: Akože hej, my sme fanúšikovia samoriadenia, takže vidíte, že sa samoriadime. čiže teraz tam bolo viacero takých otázok. Čiže bavíme sa o členoch Grow Clubu, že akých ľudí tam my máme a k čomu inklinujú?

Juraj Krall: A prečo ich vyberáme? Alebo aký je ten postup?

Mišo Ukropec: Jednak to a aké máte skúsenosti v tom, že napríklad, že chceli ísť do toho, ale zistili, že im to napríklad nesedí. Či už im to nesedí ako manažmentu, alebo nesedí to tým ľuďom a vlastne by museli polku firmy vyhodiť. To zase nechcú. Hej, ako lebo všelijaké situácie akože ponastavujú v živote a častokrát také, čo nechceme, aby nastali, predsa nastanú. Tak

Andrea Krkošková: Akože no najčastejšie sa lídrom, ktorí k tomu inklinujú a že ich to priťahuje, stane to, že sa to úplne preklopí, nechcem povedať, že do anarchie, ale do niečoho takého, že možno nefungujú úplne super potom tie výsledky, že, že je tam ako keby také preklopenie do toho, že aby sa tu tí ľudia mali dobre, aby proste akože, hm, skúša sa na nich nejaká tá zodpovednosť preniesť a tak ďalej. A ono sa to potom preklopí do toho, že nejak sa v tom stratia výsledky, že a nejaké také ako keby nastavenie toho celého. Čiže ono na základe tých skúseností tých členov Growth Clubu, ktorí máme a sú nielen fanúšikovia samoriadenia, ale sa im to viac menej aj podarilo, tak je taká, že, že vlastne si to vyžaduje dosť detailne prepracovaný systém, v ktorom sa tí ľudia potom, čiže je to pracné riešenie reálne, ale vlastne akonáhle sa v tom potom, samozrejme, zároveň musia, musia sa tí ľudia v tom systéme vysoko prepracovanom orientovať, takže častokrát sa to nejak pripravuje aj s nimi, aby boli súčasťou, aby to-tomu fakt rozumeli, že čo je ten systém. No a vtedy sa javí, že je to také akokeby najfunkčnejšie, pretože samozrejme, za tie roky tých skúseností, tak občas sa stane aj to, že dostali tí ľudia dôveru, zneužili ju pri tom samoriadení alebo aj niečo na takýto štýl. Takže, takže keď zoberieme tú zbierku našich členov, ktorí to samoriadenie, pretože predsa naša firma, myslím si, že nie je dostatočne veľká, aby sme sa tým hrdili, že to máme. Tak keď zoberieme zbierku tých členov, kde sa ten počet ľudí pohybuje od tridsať ľudí, dajme tomu po nejakých dvesto ľudí, ktorí to úspešne zaviedli, tak ja osobne som to navnímala tak, že je to hodne, hodne prepracovaný systém, v ktorom sa tí ľudia dokážu orientovať a zároveň je na to veľmi precízne napojený odmeňovací systém, že on sa vlastne tam potom správa v tej svojej, v tom svojom tíme alebo v tej, v tom svojom priestore ako taký malý majiteľ firmy, že vie presne svoje kompetencie, vie čo, čo môže, čo nemôže. Sú tam aj veci, ktoré nemôže. To je niekedy taký omyl, že tí ľudia môžu všetko. A to je podľa mňa taký akože fakt-

Mišo Gula: Juraj, prosím ťa, po tých všetkých skúsenostiach, ktoré máte a vlastne rozoberáte tie veci s tými členmi, ktorí, ktorí to úspešnejšie, menej úspešne zaviedli. Ak niekto nový sa snaží prejsť do toho systému, nastávajú situácie, ktoré sú opakované, ktoré už zažili všetci ostatní alebo stále príde aj niečo nové, čo ste proste neočakávali, čo... Alebo je to už taká akože zabehnutá schéma, že, že to už sme tu mali, to sa rieši tak.

Juraj Krall: No ako každý si myslí, že je špecifický, že, že je výnimočný alebo že my to robíme proste inak a nikto nás nevie pochopiť. A, a v princípe je to tak, lebo vlastne tú firmu tvoria konkrétni ľudia a tí ľudia majú nejaké návyky a nejaké hodnotové nastavenie, nejakú výchovu a podobne. Takže áno, na konci dňa je to pravda, že je iná, čo sa týka vlastne tých ľudí, ale každý podnik a možno ešte je dôležité povedať, že my sa venujeme teda mikro, malým, stredne veľkým firmám, že my sa, my veľmi nepracujeme s firmami, ktoré majú priemerne proste osemdesiat, sto plus zamestnancov, ale skôr sme do tej úrovne, kedy už majú nejakých zamestnancov a my sa skôr zameriavame na to, aby si nastavili pevné základy na to, aby tá firma bola dlhodobo úspešná po finančnej stránke, po hodnotovej stránke, aby bola proste zodpovedná. Čiže ideálne naším ako keby takým poslaním je, hm, podporovať firmy v tom, aby ideálne tí, tie firmy pre-prežili tých majiteľov, hej? A, a vlastne a tam sa dostávame potom ku niekoľkým ako keby stĺpom, ktoré sa vlastne v každej firme opakujú a musia byť vlastne pevné, hej. Čiže a tam sa stáva to, že vlastne v každej firme je to veľmi podobné. Čo je rozdiel je, že aké to je odvetvie a ešte rozlišujeme služby a produkt. Čiže firmy, ktoré podnikajú vlastne v službách, majú to trošku iné ako firmy, ktoré vyrábajú produkt, hej? No a, a tam je to vlastne v princípe to isté, pretože tá firma potrebuje nastaviť nielen, my sa totiž teraz, čo vy nám dávate otázky, tak my sa celý čas bavíme o firemnej kultúre, o ľuďoch. Lenže Growth Club je kompletný ekosystém podnikateľského know how a podpory. A to je aj finančné riadenie firmy alebo financie. To je aj legislatíva, to je aj marketing, to je aj obchod, sales, hej, to je aj osobnostný rozvoj majiteľa, to je aj rozvoj ako taký tých ľudí, hej, a tak ďalej. Čiže a toto sú tie piliere. No a tam sú prvky, ktoré sa vlastne opakujú v tých firmách. A už, už to je len o tom, že ktorý z tých konkrétnych ako pilierov majú ako dobre už nastavený, hej, že každý podnikateľ je v niečom veľmi silný a v tom, čo je silný, tak to je v tej firme väčšinou veľmi dobre nastavené, hej, ale logicky nemôže byť silný vo všetkom. Hej a tam sa to vlastne líši, hej. Čiže v princípe každá firma má ako keby inú fázu podnikania, niečo má veľmi dobre urobené, niekde má oveľa väčšie rezervy a podľa toho vlastne my vieme už určiť, že čo je pre nich momentálne ako keby najlepšie, hej. No a my skôr do toho, ako z, do celého nášho procesu práce s tými klientmi práve Zavádzame tie samurajské prvky. To znamená, že my nie sme na strane tých múdrych mudrlantov, hej, ktorí hovoria, že ako to máte robiť, ale my im skôr hovoríme, že viete čo, že to nie je o tom, že čo niekto zvonku vie, ale vy viete, ako to robiť, á a potrebujete možno len niekoho, nejakého špecialistu, nejakého odborníka, ktorý vás navedie ako keby tým správnym smerom, lebo máte skúsenosti, ale na konci dňa to musíte urobiť vy. Čiže ten filter vlastne na začiatku je ten, že my do Growth Clubu alebo do spolupráce voláme takých majiteľov, ktorí ako keby už chcú, aby ľudia v tej firme prevzali tie opraty, ale nevedia častokrát ako to spraviť, hej? A tam je ako keby tá naša rola. Čiže ja vôbec neviem, či som ti odpovedal na otázku.

Mišo Ukropec: Ale pekne si hovoril, no.

Juraj Krall: Hej, ale to len som sa tak ako-

Mišo Ukropec: Ale opísal si minimálne veľmi dobre cieľovú skupinu.

Juraj Krall: Áno.

Mišo Ukropec: Lebo jedna, jeden z motívov, prečo ja som sa týmto začal celým zaoberať, je tak povedzme, že, že môj sebecký motív, že ja nie som človek, ktorý teraz do smrti smrťou si bude robiť jednu vec.

Juraj Krall: Hej?

Mišo Ukropec: Ja mám odpozorované, že mňa niečo baví robiť tak sedem až desať rokov a potom po-proste vyhadzujem výhybku a idem sa venovať niečomu inému, lebo tú tému, ktorú som robil

Juraj Krall: doteraz,

Mišo Ukropec: mám v krabičke, že som ju na osemdesiat percent ovládol a tých zostávajúcich dvadsať percent do hypotetickej dokonalosti mi nestojí za tú energiu, ktorú si to bude vyžadovať, lebo jednoducho mi to príde úplne zbytočné ako leštiť zrkadlo stále dokola. Akože načo? Hej, vidím sa jasne, čisto, ostro vyriešená vec,

Juraj Krall: nové dobrodružstvo. A, a tým pádom potrebujem to staré dobrodružstvo niekomu odovzdať. Áno? Moji chalani sú ešte myslím to akože synovia sú ešte akože

Mišo Ukropec: ten najstarší už má až dvadsať. No ale dáš dvadsaťročnému dieťaťu viesť firmu, ktorá má dvadsaťpäť rokov? Asi ne. Hej, Mišenko, zdravím ťa. Bude strihať tento podcast, nie? A robiť šlapy.

Juraj Krall: Takže, takže ale toto máme myslím si, že veľmi ako jasne odkomunikované, že,

Mišo Ukropec: že jasné, že je to predmetom nejakého dedičstva raz áno, ale stále, keď sa dožijem očakávaného veku osemdesiatpäť, deväťdesiat rokov, koľko bude mať Miško rokov, keby došlo na technické dedenie?

Juraj Krall: Ako už tiež bude, že

Mišo Ukropec: gentleman v rokoch, hej? A už budem mať pravnúčatá ja alebo niečo, hej?

Juraj Krall: Takže

Mišo Ukropec: toto dedičstvo ako také, hlavne v takom biznise ako máme my, že je to ITčko a je to vývoj,

Juraj Krall: tak nemôže, dvadsaťpäťročnú firmu viesť dvadsaťročný syn. Teda akože môže,

Mišo Ukropec: ale musí byť, že absolútne extrémne mimoriadny, aby ho ten tím rešpektoval, že to vedie správnym smerom. No a keďže som nastavil nejaký štandard neskromne, tak samozrejme toto by nebolo ani fér, ani ani realistické a nemá to zmysel. Takže je tam iný šéf. Hej, Peťo Šoltes.

Juraj Krall: A,

Mišo Ukropec: ale mne záleží na tom, aby keď či Infotech alebo Twinzo alebo ja neviem, to je jedno, hociaká iná vec, ktorú rozbehnem, aby som tam mal na konci dňa niekoho, keď ubehne sedem až desať rokov v úvodzovkách, že Mišenko, prosím ťa, postaráš sa o to, už ma to nebaví. Áno? A je to sebecký motív, hovorím to nahlas. Už ma to nebaví, už som to ovládol. Potrebujem novú

Juraj Krall: hračku. Hej? Takže

Mišo Ukropec: to je môj postoj. Lebo že ja potom, keď sa bavím, či už sa bavím s vami alebo ako alebo že s ďalšími kamošmi, čo mám, čo robia v nazvetoze v consultingovom biznise okolo HR manažmentu a týchto vecí, tak štandardom je, že príde sedemdesiatštyriročný podnikateľ, ktorý začal podnikať v osemdesiatom

Juraj Krall: deviatom decembri, hej, a povie, že

Mišo Ukropec: no vieš, ale ten môj štyridsaťpäťročný syn, on tú moju firmu nechce. A ja som si myslel, že a kukám a nebol doteraz.

Juraj Krall: Hej? Že

Mišo Ukropec: teraz tá otázka, to je že dlhý úvod, ale že otázka je, že kto je dneska, že typický, že je to generácia povedzme že moja a mladší, ktorí chcú viesť firmu moderne? Alebo je to skupina odo mňa o desať a viac rokov starších, ktorí, tá baníkovci

Juraj Krall: napríklad keď dám, že nová generácia nastupuje do biznisu a,

Mišo Ukropec: chce nejakým spôsobom, aby to akože pokračovalo. Aká je štruktúra vekovo?

Juraj Krall: Nejaká takáto? To viem.

Mišo Ukropec: Dobre.

Juraj Krall: Vieš aj ty?

Mišo Ukropec: Ja vám nemám-

Juraj Krall: Či sa trafíme?

Mišo Ukropec: Nechám priestor.

Juraj Krall: Ako nemám to úplne, že presne zrátané, ale teda keďže Aťka je marketingový špecialista, tak nám častokrát dáva také otázky, že kto je cieľová skupina a podobne. A keď povieme, že všetci, tak samozrejme, že nás, nám povie, že nie. Ale, ale to už viem. To som sa už naučil v roku dvetisícštrnásť. V každom prípade-

Mišo Ukropec: Teraz tú odpoveď.

Mišo Gula: Tá odpoveď, tá odpoveď je-

Mišo Ukropec: Ešte rozmýšľaš, vidíš.

Juraj Krall: U nás, u nás je to, ó, človek, ktorý podnikateľ, ktorý už má nejakú skúsenosť podnikania za sebou. To znamená, že už, že nie je to úplne nejaký startupista, nejaký ideológ a treba startupy tiež treba podporovať. Otázka je, že aké samozrejme, k tomu sa môžeme dostať, ale už má za sebou nejakú skúsenosť. Ja tomu hovorím, že zažil ako keby nejakú sezónu, povedzme rok, dva, hej, že vie, ako je to podnikať v zime, v lete, kedy ľudia kupujú, nenakupujú a podobné veci. A zároveň má už jedného, dvoch aspoň ľudí, lebo aj to je dobrá skúsenosť. Hej, úplne inak sa vedie tá firma, keď je jednoosobová a keď je, keď už tam musíš aj o nejakých ľudí sa starať, potrebuješ im niečo odovzdať, vysvetliť niečo, niečo naučiť, zistiť, že aha, že vlastne oni to nerobia tak ako ja- To robím a potrebujem sa s tým stotožniť.

Mišo Ukropec: Veľké prekvapenie vždycky.

Juraj Krall: A to je úplne taká štartovacia ako keby zóna. A my sme do v tej, do tejto cieľovky týchto mikropodnikateľov vstúpili vlastne len teraz reálne, aj keď sa nám častokrát ako ozývali, ale my sme skôr pracovali s cieľovou skupinou, ktorá mala už aspoň tri, štyri, päť rokov podnikania, skúsenosti a mali ideálne aspoň desať už zamestnancov alebo ľudí proste vo firme a mali už aj zaujímavý obrat aspoň milión eur a mali aj zisky. Nie že mali proste zdravú firmu, pretože zaradil si nás do konzultačného ako keby biznisu alebo odvetvia.

Mišo Ukropec: Plus mínus mi tá matura a to z pozorovateľovi to tak akože pasuje.

Juraj Krall: Ale to je, to je v poriadku a, a práve toho sa chceme chytiť, lebo, štandardne ľudia nedávajú ako peniaze prioritne na rozvoj, neinvestujú na svoj rozvoj alebo na rozvoj svojich ľudí. Robia to-

Mišo Ukropec: Ale šéf už všetko vie predsa.

Juraj Krall: Áno, ale to vlastne ja si myslím, že podnikateľ veľmi rýchlo pochopí, že nevie veľa vecí, že možnože taký šéf nejakej korporácie áno, ale, ale-

Mišo Ukropec: Ešte poznám aj mnohých podnikateľov.

Juraj Krall: Áno, že vedia všetko.

Andrea Krkošková: Ktorí vedia všetko. Sú takí.

Juraj Krall: Áno, dobre, dobre, tak a my, my žijeme-

Mišo Gula: Obzvlášť tí, ktorí veľmi rýchlo po, po páde režimu prišli k majetkom.

Mišo Ukropec: Ale nemusia byť iba privatizéri, že akože aj vybudovali, aj, aj akože aj bez, bez kradnutia, bez korupcie.

Juraj Krall: Áno, ale v inom systéme.

Mišo Ukropec: Ale mali obrovské šťastie a teraz to šťastie vydávajú za to múdro.

Juraj Krall: A to sedí, samozrejme. A s takými ale my podnikateľmi popravde nerobíme, hej, že ten filter na začiatku, kedy sa máme nejaký kvalitatívny rozhovor s tým potenciálnym členom Grow Clubu, tak toto vieme vycítiť, hej, že keď ako ten majiteľ je nastavený, proste keď povie, že fú, kokos, každý rok mám pocit, že začínam od nuly podnikať, tak vieme, že už to pochopil, hej, lebo každý rok je iná firma, iná situácia a podobne. No a my sa hlavne zameriavame teda v tom dlhodobom horizonte na členov, ktorí sú v tom, v tom ako keby exkluzívnejšom klube Grow Club sto, čo je vlastne ten fyzický klub, tak tam priemerne majú tí ľudia od tridsať päť do štyridsať päť rokov, majú už väčšinou rodiny a majú ešte chuť a energiu tých, podľa mňa si to veľmi trafil, tých sedem, desať rokov ako fakt venovať veľa energie tejto firme. A s tými ľuďmi sa dá proste pracovať, pretože tie piliere alebo tie projekty, s ktorými aj my s nimi spolupracujeme, alebo naši vlastne mentori, experti, tak oni trvajú väčšinou roky. To, čo Jaťka povedala, hej, že ty keď si chceš nastaviť napríklad finančné riadenie a chceš ísť o level vyššie, hej, tak ty potrebuješ možno zmeniť účtovníka, hej, alebo účtovnú firmu. Oni potrebuješ možno niekoho vo firme najať, ktorý trošku má analytické myslenie, hej, alebo keď má niekto tak a robil teraz úplne niečo iné, vidí, že má ten talent, tak niekto externý ho naučí to finančné riadenie, aspoň nejaké základy, hej, ukáže mu, ako to funguje a vlastne z klasických Excelov idú o level vyššie, hej. Ale to finančné riadenie má nejaké štyri úrovne a úplne horná úroveň je už nejaký ERP systém, hej, a to už majú veľké firmy častokrát, čo sa týka tej našej cieľovky, málokto u nás v Grow Clube už má ERP systém, hej, ale už keď ide, to už väčšinou my už nie sme až taký zaujímavý, lebo už na to firmy existujú.

Mišo Ukropec: Môžeš pres prostých vysvetliť, že čo je ERP systém?

Juraj Krall: Ježiš Mária, no tak to akože, keďže ja nie som finančný riaditeľ, ale a nemám ani know how.

Andrea Krkošková: Tiež mi to tak prišlo.

Juraj Krall: Je to také riadené, že tvoja firma má už veľmi veľké množstvo vstupov, dát. Hej, proste bavíme sa o tisíckach, desaťtisíc. Podľa mňa ty to budeš lepšie vys-

Mišo Ukropec: Proste je to akože enterpriseový systém, kde vlastne celú firmu, akože máš tam objednávky, faktúry, HR, proste všetko máš akože v jednom nejak, no, bodaj by v jednom systéme, hej, ale proste má-máš nejaký manažérsky systém, v ktorom veci riadiš, ale spravidla sú to akože obchodné, obchodné veci. Nemávaš tam napríklad spravidla účtovníctvo, aj keď, keď hovoríš o tomto, tak by sme práve urobili v Twins takú vec, že máme, že je-neni úplne, že iba jeden, ale že deväťdesiat percent dát je v jednom systéme, vrátane účtovníctva. Takže napríklad my keď tým, že máme každý mesiac supervisory board, čo normálna firma samozrejme nemá, že máš tam majiteľa a ten kuknem, vidím, hej, rôzne dobrým okom alebo zlým, ale my proste musíme reportovať každý mesiac systematicky, a tým pádom potrebuješ tie dáta nečakať na účtovníka, lebo to sa zblázniš. Hej?

Juraj Krall: Potrebuješ tie dáta hneď proste, hej, aby si sa vedel rozhodnúť.

Mišo Ukropec: Tak s celou touto témou, čo si, čo si vravel, sa viaže téma škálovanie. Hej, že keď mám päťčlovekovú firmu, tak je to strašne jednoduché, aj keď teda je jasné, že prechod z nula zamestnancov na jedného zamestnanca je pre toho pána šéfa akože tvrdý šok.

Juraj Krall: Veľká škola, áno.

Mišo Ukropec: Hej? Keď má druhého, tretieho, štvrtého, už je to lepšie. Keď ich je päť, tak si akože má to pekne pod kontrolou. Má štvorčlenný tím, to sa ľahko manažuje. Keď už má desaťčlenný tím, tak zrazu zistí, že už to nevie manažovať, lebo deväť ľudí jeden človek nevie reálne manažovať. Už potrebuje niekoho. Znamená to delenie kompetencií nejakým spôsobom. Hej? A keď tá firma rastie ďalej, ďalej, ďalej, toto sú stále, že jednotky ľudí. Tá komunikácia vie byť taká, povedzme, že celkom, že priamočára. Sedia vedľa seba v jednej kancelárii, prejdem päť metrov a viem sa pozrieť, viem mu povedať. Keď už má firma dvadsať ľudí, tridsať ľudí, štyridsať ľudí, tak už pomaličky ako stretávam na chodbe ľudí, ktorí som si neni úplne istý, že kedy som mu vlastne prijal. Hlavne keď tá firma rastie, hej, lebo keď je štyridsaťčloveková firma desať rokov vkuse, no tak už ho poznáš, hej. Ale keď naberáš každý Poviem, že kvartál jedného človeka, ten odišiel, ten prišiel, tak zrazu je tam akože fluktuácia. Nemyslím to teraz v negatívnom význame, ale že proste ľudia prichádzajú, odchádzajú a to odovzdávanie nielen know how toho akože technického, to sa robí tak, to sa robí hentak, to sa robí neviem jak, ale aj kultúrneho je zrazu akože nová téma. A, tí ľudia, alebo t-ten manažment doteraz nepotreboval ERPéčko a zrazu ho potrebuje. Nepotreboval sklad, zrazu ho potrebuje. mal tri autá, bolo to jednoduché. Teraz má devätnásť áut a furt je nejaké odraté, obyté. teraz koho to bola? Bola to jeho frajerka, manželka, kto šoféroval? Prepáčte, že dámy, to je iba náhoda. Hej, frajer, muž. a tá firma zrazu zistí, že naráža na škálovacie akože problémy, lebo ten manažment na to neni nastavený, nemá ani to know how. Nevie, že potrebuje CFO na, na finančné riadenie, lebo však má som účtovníka. Lenže účtovník vždycky robil firmu, že firma robila, že sto faktúr mesačne, že vo vrchole, ale teraz má firmu, ktorá robí že tisíc päťsto faktúr mesačne a to už si vyžaduje automatizácie a tak. A otázka teraz je, že máte v portfóliu medzi členmi akože firmy, ktoré rastú povedzme, že razantnejšie, ako je taký akože bežný rast a jak oni sa vysporiadavajú s týmito kultúrnymi a technickými výzvami, že toto ma zaujíma, lebo to je napríklad, akože teraz, že nerastieme, že teraz, teraz, že dvadsiateho mája, ale je to téma na stole a ma to zaujíma, že ako sa s tým iní vysporiadavajú. Poďte.

Andrea Krkošková: Nie, kľudne si môž ísť ty, lebo, lebo ja práveže rozmýšľam, že kto je vlastne taký. Určite tam taký je, ale mňa v tejto chvíli zrovna nenapadol. Takže ak ťa napadol, tak kľudne môžeš.

Juraj Krall: My ako historicky, historicky máme veľa firiem takých, ktoré zažili obdobie rýchleho rastu, pretože my máme ako keby jedno šťastie, že tí naši klienti, kto, s ktorými sme začali spolupracovať, tak spolupracujeme s nimi dlhodobo. Čiže rôzne fázy sme zažili s nimi a, a takto je to otázka, že s čím to porovnávame. Keď to porovnáme s americkým trhom, tak je to tu vlastne ten rast, ktorý sa tu deje, je vlastne maličký hej, alebo povedzme, že žiadny, hej, ale na slovenské pomery sú firmy, ktoré extrémne rýchlo vyrástli a to nemusia byť ako len v počte ľudí, to môže byť aj v počte obratu aj výnosov. To môže byť, to môže byť v počte klientov napríklad hej a tak ďalej. Čiže nie je to vždy len ako keby o tých ľuďoch a s tým sa vždy musí tá firma vysporiadať ako keby úplne, že, že teraz je tu nová štartovacia pozícia a netuším, čo mám robiť. Preto vznikol Grow Club, pretože vždy sa nájde na Slovensku minimálne jeden človek, ktorý to zažil a ktorý ti vie povedať svoj zážitok, svoju skúsenosť. A je na tebe, že či si z toho niečo zoberieš alebo nie. Ale keďže je to podnikateľ a ty si podnikateľ, tak vždy je tam niečo, čo minimálne ti niekde tu v hlave ostane a budeš nad tým rozmýšľať a pravdepodobne to skôr či neskôr nejakou formou zavedieš a ušetrí ti to mnoho času a chýb, ktoré by si inak nerobil. Čiže, takže to je ako keby jedna možnosť. No a o tom to vlastne je, že sám majiteľ, keď je v poli ako keby a má len ten, len v úvodzovkách ten svoj tím, tak on vlastne nemá šancu. A veľa firiem sa dostane vlastne tam, čo si spomenul ten príklad toho sedemdesiatpäťročného majiteľa so štyridsaťpäťročným synom, ktorý podniká tridsaťpäť rokov, už je brutálne unavený, má krásnu firmu s krásnym produktom alebo službou a by bola ve-veľká škoda, keby tá firma neprežila, ale oni proste nevedia, ako to spraviť, pretože to sa nedá urobiť takto, ako si to naznačil.

Mišo Ukropec: Desať rokov.

Juraj Krall: To je proces. Presne. Niekto ti povie, že minimálne päť, niekto sedem, niekto desať. Ale proste áno, ja si myslím, že minimálne teda päť rokov, keď to chceš narýchlo urobiť, že odovzdať ako keby kľúčovému človeku, kľúčovým ľuďom firmu, hej? No takže deje sa to veľmi často, ale je to len o tom, že ten človek potrebuje ako keby zastaviť a urobiť si takú analýzu tej firmy, že čo som schopný si urobiť sám v rámci tejto firmy. Sám znamená ja a moji ľudia a čo už nie. A vlastne vtedy je veľmi dôležité hľadať to niekde vonku, hej? A keď nevie, tak je to ťažké, pretože keď mám ekonómku, hej, čo dnes už ten pojem sa nepoužíva, pardon, z dediny a poviem napríklad z Spišskej Novej Vsi, ja som zo Spišskej Novej Vsi, tak aby som nikoho neurazil. Tak ja teraz nemám, si predstav, že tam máš tisíc firmičiek, z toho päťsto má potenciál, z toho dvadsať rastie brutálne rýchlo a ty nemáš v Spišskej Novej Vsi teraz takto na stole dvadsať špičkových finančných, manažérov, špičkových obchodných manažérov a tak ďalej.

Mišo Gula: To je ďalšia vec, že ľudia si často zamieňajú pojem účtovník a ekonóm.

Juraj Krall: Áno.

Mišo Ukropec: To sú dva, dve úplne iné profesie a oni očakávajú od účtovníčky a teraz s prepáčením, ktorá je proste častokrát len prekladačka.

Andrea Krkošková: Dva dva jedna, tri dva jedna.

Mišo Ukropec: Presne tak. Akože ten papier sem a do tejto kolónky a toto a si to zamieňajú s človekom, ktorý musí rozumieť ekonomike, financiám, proste vedeniu podniku a tak ďalej. A vzťah s bankami a s daňovým úradom.

Mišo Gula: Úverom. Presne tak. A to, to sú že úplne iné profesie.

Juraj Krall: A to, to sme len na finančné, na finančnom riadení, hej? Teraz si zober, že potrebuješ business marketéra, stratéga, nejakého právnika, hej, ktorý ti neurobí len tak nejakú zmluvu, ale takú, že keď prídu žraloci, tak dokáže s nimi vyjednávať férovo a tak ďalej. Môžme ísť do, do hĺbky nejdem. Vrátim sa naspäť, že minimálne čo vedia takéto firmy spraviť, a to vedia spraviť veľmi rýchlo, keď rýchlo rastú, je Povedať si vlastne, kto sme ako ľudia, kam chceme ísť, kde chceme ako keby byť o nejaký čas a ako to chceme dosiahnuť. A tu sa bavíme o-o-o tom, či už samoriedení, my to, my to skôr vo-voláme, že to je taký partnerský ako keby prístup, ktorý má nejaké pravidlá, že nie je to taká tradičné vedenie firmy. Ale poďme sa trošku ako keby nad, nad tú firmu teraz dostať a okej, tak máme nejaký pozitívny problém. Rýchlo rastieme. Hej? Vidíme, že každý robí tri full time role činnosti. Vyhorievame, sme veľmi unavení a viem, že keď to takto proste pôjde ďalej, tak ja to proste neunesiem ten rast, hej, pretože mi odídu ľudia a nemám tých kľúčových niekde za dverami, pretože tu ľudia na Slovensku nie sú voľní, hej a je ich menej a menej.

Mišo Ukropec: Prípadne ani akože, že nie sú, že skôr, že vôbec.

Juraj Krall: Presne tak.

Mišo Ukropec: Máš úrovne, kde už ako nevieš na Slovensku nájsť.

Juraj Krall: Áno, áno, je to tak a tak to aj bude. Čiže my si musíme uvedomiť, že máme jednu možnosť. My musíme pracovať s tými ľuďmi, ktorých máme vo firme, hej? A potrebujeme sa spojiť s ľuďmi, ktorí ako keby majú ten know how a dokážu ho veľmi rýchlo dostať, ako keby k tým ľuďom v tej firme tak, aby ten človek to veľmi rýchlo uchopil a vedel zajtra zaviesť do firmy, pretože tie firmy potrebujú teraz zavádzať tie zmeny, hej? No a čo veľmi rýchlo vedia spraviť, je definovať si vlastne nejaké to poslanie, že čo tým vlastne chceme dokázať, že prečo rastieme a čo spôsobujeme tej spoločnosti. Ideálne, že robíme nejakú dobrú vec. Ďale-ďalej tá vízia je tiež veľmi dôležitá. To znamená, že, že prečo to vlastne ako keby robíme ako my, my ľudia a potom hodnoty. To znamená, že s akými ľuďmi chceme pracovať a tie hodnoty by mali matchnúť vlastne tomu poslaniu a tej vízie. Pretože keď chceme byť progresívna firma a chceme rásť, tak ja nemôžem robiť s ľuďmi vo firme, ktorí sú nastavení, že ja chcem mať stabilitu, ja chcem mať kľud, ja chcem mať pokoj. Hej?

Mišo Ukropec: Rozumiem. A teraz toto je, že výborný mostík k mojej ďalšej nezbydnej otázke. A tá sa týka, že Česká republika. Áno, lebo vy teda máte Grow Club aj v Čechách.

Juraj Krall: Už nemáme.

Mišo Ukropec: Už nemáme?

Andrea Krkošková: No. Hej, hej, medzitým už.

Mišo Gula: To bola veľmi nezbytná otázka. Si nemal odkiaľ vedieť a veľa ľudí to ešte nevie a teraz sa

Juraj Krall: to každý dozvie.

Andrea Krkošková: Buď sa to dozvie alebo to vystriede.

Mišo Ukropec: Tak dobre, povedzte, že prečo neni a podľa toho sa rozhodneme, či vystrihneme alebo nevystrihneme.

Juraj Krall: Jak sa rozhodneme, však Pražania majú radi sračky. Ak to bol fail, tak to bude len dobre.

Mišo Ukropec: Tak keď to bol fail, tak poď.

Juraj Krall: Povieme to diplomaticky, aby ste to mohli kľudne, ďalej, pustiť. Ono to prišlo tak, neplánovane, že my sme Zaťko sa nerozhodli, že my ideme teraz do Čiech expandovať, ale korona spôsobila to, že proste som vtedy každému volal, keď bola korona a dostal som sa proste ku, ku Jardovi z Čiech, ktorý, sa nadchol vlastne tým, čo robíme my a nadchol sa aj tou myšlienkou Grow Clubu a dohodli sme sa, že, že dobre, tak poďme proste si urobiť ako keby Grow Club aj v Čechách, ale my sme nechceli ako keby byť vlastníci tej firmy, lebo máme ako keby dosť práce tu u nás na Slovensku. Tak sme sa dohodli, že proste pôjde to pod ich hlavičkou a, ale dôležité je, aby, aby sa to takisto volalo a aby sa dialo vlastne to isté, čo na Slovensku. No a náš partner je Forbes. To je vlastne veľmi dôležité, že za tie roky sa, jednoducho a bavíme sa o tri a pol roku, aby ste si to vedeli predstaviť. Nepodarilo sa nám tak zladiť, že, že sme vždy našli, ako keby, zhodli sme sa na spoločnom riešení, že ako ďalej, hej? Takže už tam bolo viac a čoraz častejšie takého nastavenia, že my to chceme robiť inak. Chceme ísť proste iným smerom, hej? A jednoducho na základe toho sme vyhodnotili aj my, aj Forbes, že keď to chcú robiť inak, tak nech to kľudne robia, ale vlastne nie pod našou hlavičkou. A to sa stalo vlastne minulý rok na konci roka nečakane. Hej, bolo to tak také narýchlo, ale my ideme ďalej budovať Grow Club v Čechách, respektíve klub, akurát to bude už pod hlavičkou, keď to všetko vyjde, Forbesu. Taký je vlastne plán. Čiže klub znovu bude existovať, s ktorým my sa budeme spájať ako s tými podnikateľmi. Otázka je, že kedy sa to začne, budovať.

Mišo Ukropec: Tak ako nemal som, nevedel som, ale dobre mi to akože pasuje, lebo, to rá-- s čím som sa ja stretol u-u, akože v mojich firmách je môj vlastný, aby som to teda nehádzal ako na niekoho iného, že under management. Hej, že tým, že ja som veľmi alebo že s delegovaním vecí nemám, že žiadny problém, tak má to tú nevýhodu, že občas je to podmanažované a treba na tie veci byť akože trošku tvrdší. Hej a dneska, keď ma ľudia, že no ale ty si akože stvrdol. No kámo, musel som stvrdnúť, lebo tie veci sa mi vymkli z ruky. A nehovorím, že niekto ma chcel ošáliť, oklamať. Ja takýchto ľudí moc okolo seba nemám. Ako našlo sa, ale málinko, že jednotky. Hej? Bolo to o tom, že, že ten človek proste nevie to, čo viem ja a on sa potom vydá cestou, ktorá neni v mojej optike, že správna, ale potom už je problém. Hej a už to nagenerovalo škody. Beneficienta tam neni, a preto vlastne aj tieto témy tu riešime, lebo každý si musí akože upratať v hlave sám, že, že kde je tá čiara, že kde tá sloboda pri partnerskom modeli, nech to nevoláme slobodné firmy. Kde je tá čiara, že tak kámo, potiaľto rozhoduješ ty, ale tu už si prosím do toho vstúpiť ja, lebo nemusíš mať informácie, ktoré by si možnože mal mať, ale proste ich nemáš, lebo Niežeby si mi zatĺkal, ale proste ich nemáš, lebo som o dvadsať rokov starší alebo čo ja viem. Proste veľa vecí to môže byť.

Mišo Gula: Ale vieš, že to sme riešili aj s Ferom, aj s Lukášom, tú otázku tej hranice a oni sa obidvaja tvárili, že akože tá hranica tam ako keby že nie je, že.

Mišo Ukropec: No aj ja si myslím, že tam tá hranica je.

Mišo Gula: No ja si tiež myslím, že by mala byť, hej, lebo-

Mišo Ukropec: Aj ja si to myslím, že-

Mišo Gula: Ako buduješ niečo pätnásť, dvadsať rokov a pri všetkej úcte, ale potom to nemôžeš úplne že nechať tým ľuďom,

Juraj Krall: lebo-

Mišo Ukropec: No lebo, lebo nevieš.

Juraj Krall: Však na konci-

Andrea Krkošková: Podľa mňa je to, pardon.

Juraj Krall: Nie, nie, v pohode, v pohode.

Andrea Krkošková: Že podľa mňa je to určite o tom prístupe, že, že keď som v pohode s tým, že sa tí ľudia popália na mojej firme, tak potom-

Mišo Gula: No momentále, je to tvoja značka, tvoja robota.

Andrea Krkošková: Áno, veď to som chcela povedať, že je to vlastne o tom rozhodnutí z môjho pohľadu, že čo všetko som ochotný nechať na tých ľudí a že čo všetko je pre mňa ešte v poriadku a čo už nie je. Ja si myslím, že to je-

Mišo Ukropec: To je veľká otázka, že keď toto rozhodnutie niekto robí, lebo to hovorím za seba, tak ťa to zoberie aj na miesta, na ktorými si nikdy neuvažoval.

Andrea Krkošková: Presne tak.

Mišo Gula: A hlavne, hlavne vždycky chceš byť radšej v sračke, ktorú si si spôsobil sám. Hej, to ja stále, ja to stále hovorím napríklad pri šoférovaní, že radšej nech sa zabijem ja, ako keby ma mal zabiť niekto iný v aute. Hej, lebo proste chcem to mať ja v rukách. Chcem vedieť, že ja som

Juraj Krall: ten zodpovedný.

Andrea Krkošková: Hej, hej.

Mišo Ukropec: No takže vážení, opatrne.

Juraj Krall: Ale, ale to toto sedí. Hej, že podľa mňa aj, aj Lukáš, aj, aj Fero, uh, možno hovorili o niečom inom. Hej, ale tá pointa je, že my to voláme, že screening smerovania firmy. To čo, toto, čo som povedal, že kam smerujeme, ako sa chceme správať k sebe a akí chceme byť ľudia, ako to chceme budovať. Tak jednoducho my sme sa, nezhodli v tom smerovaní tej istej firmy. A to je to isté, ako keď aj z Ferovej firmy odchádzajú ľudia, hej, pretože sa jednoducho nezhodli a nestotožnili sa s tým smerovaním alebo aj s tými pravidlami. Hej, lebo to pravidlo napríklad je, že nekradneš. Hej? A to nie je, to nie je, že môžeš robiť všetko. Nie, proste sú hranice.

Mišo Ukropec: Kto nekradne, okráda svoju rodinu.

Juraj Krall: To častokrát ešte platí a teraz viac, bohužiaľ.

Mišo Ukropec: Funguje to bohužiaľ stále ešte furt.

Juraj Krall: Čiže vlastne minimálne za Fera viem povedať, že má tam hranice, hej, ktoré už v tej firme proste tí ľudia jednoducho nemôžu robiť, hej. A u nás my sme ale doslova to boli ako dve právnické samostatné firmy, hej, ktoré my sme tam ani nemali v princípe páky, hej. Čiže my sme nemohli ich úplne že zrušiť. My sme si jednoducho povedali, že nebudeme ako keby spoločnosť. Vieš, len keď robia

Mišo Gula: nejaké nevhodné veci individuality, tak jasné, že máš hranice, že tu povieš sorry kámo, ale ty ideš. Hej? Teraz sa bavíme skôr o tom, že Fero dajme tomu v jeho firme je človek, ktorý zriadi pieskovisko a má tam ľudí a nechá sa tie deti akože hrať. Robte si čo chcete, ale akonáhle začnú tie deti vyťahovať nože,

Juraj Krall: tak ako proste on vidí, že sa to uberá zlým smerom. Čiže on musí rozpustiť tú bandu, lebo hej.

Andrea Krkošková: A tu som to práve upravila. Keby to bol Fero, tak by podľa mňa povedal, že on tých ľudí nemá voľne pustených na piesočku. Akože práve Fero podľa mňa akože veľmi dôsledne, stále viac a viac vytvára ten systém, v ktorom sa tí ľudia hýbu.

Mišo Gula: Ako úplne nie je fér, že o ňom rozprávame, hej?

Andrea Krkošková: Veď práve, takže za to som.

Juraj Krall: Ale robíme reklamu Baník a syn. Tak akože Fero je-

Mišo Ukropec: Sme jeho fanúšikmi.

Juraj Krall: Ukážkový, ukážkový človek aj podnikateľ, takže len v dobrom.

Andrea Krkošková: Však môžeme povedať zase v podstate vy traja ste sa zhodli, že to má tie hranice, že odkiaľ pokiaľ môžem dať, tak akože veď podľa mňa to súvisí s tým, čo si Michal povedal, že samozrejme, že, že človek, ktorý si možno na to ani netrúfa alebo na to nemá zručnosti, tak musím počítať, že keď mu dám viac, ako na čo má alebo na čo si trúfa, že nakoniec urobí nejakú chybu. Že ja to vnímam, ako keby...

Mišo Ukropec: Hlavne, aby nebola fatálna. Dobre. Takže vážení, dôležité je, že dôverujte, ale preverujte. To, čo nás maminky vždycky učili, že, že pozor na to aspoň. Máte nejaký fun factíček? Nejakú takú dobrú, dobre, toto bol taký niežeby sad fact. Toto, že už neni český Growclub.

Juraj Krall: Áno.

Mišo Ukropec: Máte nejaký fun fact? Toto bolo neplánované. Vážne.

Juraj Krall: Tak je toho podľa mňa-

Andrea Krkošková: Tak toto sme stavili.

Juraj Krall: Je toho strašne veľa. Akože môžem na teba povedať.

Mišo Ukropec: Daj, daj, daj. Či to neni to, čo mám napísané.

Juraj Krall: Dobre, lebo-

Mišo Ukropec: Poď, môžeš.

Juraj Krall: My vás máme veľmi radi, hej, podnikateľov. Fakt, akože môžeme povedať, že za mňa to je nádej Slovenska, podnikatelia a možno aj posledná momentálne, hej, ale alebo aj jediná by som povedal, lebo tá energia a tá chuť, ktorú do toho podnikatelia dávajú, je obdivuhodná, krásna. No a ale každý podnikateľ je nejaký špecifický a tiež aj v tom Growclube sa tí podnikatelia vyvíjajú, hej. A samozrejme, ty si jeden tiež taký pre nás špecifický podnikateľ a čo je na tebe akože fakt veľmi sympatické, že povieš, čo si myslíš, hej? A jeden, ak už teda, keď už rozprávame o druhých, tak spomeniem aj Milana Koválenčíka. On je taký podobný, hej, že tiež, že ako mu hubá na roz-

Mišo Ukropec: On je vysoký či?

Juraj Krall: Nie, nie je vysoký, ale, ale, ale duchom je, duchom je veľmi vysoký.

Mišo Ukropec: Dobre, ja som myslel, že to je-

Juraj Krall: Milan Kováčik má firmu Mobil online.

Andrea Krkošková: No.

Mišo Ukropec: Počkaj, malý, malý, taká motorová myš.

Juraj Krall: Áno, áno, má veľmi, veľmi rozumne pracuje so svojou energiou. Hej?

Mišo Ukropec: Áno, áno, áno. Vážne, vážne.

Andrea Krkošková: Takže je to pre ňu-

Juraj Krall: Ale fakt, akože na tom on vedome sedem rokov pracuje so svojou energiou.

Mišo Ukropec: Že keď, že keď teraz by to počul, tak sa na to neurazí, lebo on je akože reálny človek.

Juraj Krall: Nie, on je, on si toho toľko zažil alebo oni si toho toľko zažili, že akože no stress. Hej? A raz sme boli na Grow clube, ktorý bol spojený s Forbes eventom. Myslím, že to boli rodinné firmy, kde aj ty si bol aj Milan a na druhý deň sme raňajkovali spolu. Hej?

Mišo Ukropec: No.

Juraj Krall: Teraz ty si niečo povedal. Rozhovor hej medzi vami dvomi. Už presne neviem, čo to bolo, že čo si rozprával. Proste si niečo povedal, niečo o sebe, hej? A Milan ti na to povedal: "Vieš prečo to máš? Lebo máš defekty."

Mišo Ukropec: Som na to zabudol. Vážne. Ty mám defekty.

Juraj Krall: Vyzaďkovane.

Mišo Ukropec: Ježiš, ale tak teraz som to vrátil trošku.

Juraj Krall: A tak a vlastne čím-

Mišo Ukropec: On skúma nejaké energie a neviem čo a proste v tých energiách mám nejaké defekty.

Juraj Krall: Auru máš na rozume.

Mišo Ukropec: Niečo takého.

Juraj Krall: A môžem povedať ale, že úplne inak to bolo, keď sme sa prvýkrát spoznali a vtedy ma úplne, že odbil. Hej, že keď som mu volal prvýkrát-

Mišo Ukropec: Si celý defekt.

Juraj Krall: Ma úplne ma odbil a až po troch rokoch sa mi ozval, že či ten Grow club ešte existuje a že či doňho môže ísť. Som povedal, že samozrejme, že nie je problém. Hej, ale vlastne sa každý človek reálne vyvíja a úplne inak už komunikuje a podobne. Aj Fera, keby ste napríklad, však ty poznáš Fera dlho.

Mišo Ukropec: Hej.

Juraj Krall: Hej, ale tiež úplne inak rozprával o tom samoriadení alebo o tej svojej firme pred v roku 2019, povedzme keď sme sa my vlastne spoznali možno osemnásť, ako to povie teraz. Hej, teraz natáča videá, ktoré sú veľmi-

Mišo Ukropec: Vtipné.

Juraj Krall: Vtipné, ale zároveň je tam aj myšlienka a je tam aj normálne reálne know how, ktoré si môžeš proste zobrať. V tom má ináč veľkú zásluhu Aďka, hej, ktorá ho to vyslovene na to pripravovala. Hej, aby-

Mišo Ukropec: Tak a ona na LinkedIn ani prd.

Juraj Krall: A Aďka, Aďka LinkedIn.

Andrea Krkošková: Áno, áno.

Juraj Krall: Aďka si stráži ten svoj čas.

Andrea Krkošková: Povedzte, ale ja môžem doplniť Michal, že my keď sme sa s Michalom spoznali, tak ja som ako keby videla toto tvoje úžasné know how a pre mňa je úplne neuveriteľné, že, že tu dnes sedím a že vlastne ty s nami vedieš rozhovor. Pretože keď sme začínali v tom Grow clube a teda sme pozvali Michala, že aby k nejakej téme niečo odprezentoval alebo tak, tak my sme sa podľa mňa ho, nechcem povedať, že hodiny, ale pol hodiny doťahovali, že ale toto tam radšej nehovor, že to by sa niektorí mohli uraziť, že keď toto povieš a že sme si to normálne tak vysvetľovali. Ale Michal bol akože reálne úžasný, že on úplne počúval, že ale fakt mi to vysvetli, že čím by toto sa niekto urazil a normálne sa s ním dalo akože dohodnúť.

Mišo Ukropec: Ale nechcel som ju počúvať, akože strašne mi tam tlačila také ako-

Juraj Krall: Kaleráby.

Mišo Ukropec: Kaleráby slušácke. No ja mám, ja mám akože má-máš ty nejaký fun fact?

Mišo Gula: Nie, nie, bo poď už kľudne.

Mišo Ukropec: Ja mám akože taký komický, že toto bolo na, na nie na Taloch. Pomož mi, v Štiavnici.

Juraj Krall: Hotel Sala Mandra.

Mišo Ukropec: Áno. Ráno o tretej opití. Neviem, jak sme sa ocitli, že mali sme spoločnú izbu nejako všetci, že traja. Ja, ja už-

Juraj Krall: Mali sme spoločnú izbu a my sme mali spoločnú miestnosť. Vedľa seba sme mali postele, ktoré mali takú medzeru medzi sebou.

Mišo Ukropec: Áno, áno, áno, áno, to sa proste nejako stalo. To boli nejaké koronové časy.

Andrea Krkošková: No ty si totižto zistil, že vlastne nechceš ísť domov z toho Grow clubu a nemal si izbu.

Mišo Ukropec: Áno!

Andrea Krkošková: A nemal si izbu.

Mišo Gula: Ja som nemal izbu a Juro ti-

Andrea Krkošková: A Jureti polku našu izbu.

Mišo Ukropec: Ja som už zabudol, no poď hovor.

Juraj Krall: Vždy mám voľné miesto vedľa seba.

Mišo Ukropec: No a nielen teda to, že zrazu teda som akože však ako nebudem prespávať, tak nakoniec som prespával a ja som len proste neplatil. Stačil mi to hotel.

Juraj Krall: Zaplatil si tvojou energiou.

Mišo Ukropec: Výborne. No.

Juraj Krall: Svojimi defektami si.

Mišo Ukropec: Tak defektami. A ideme akože do postele o tretej ráno pripití. Dám si dole gate a Juro hovorí: "Ty máš jaké stehná."

Juraj Krall: Mal obľúbene?

Mišo Ukropec: Nie úplne. Tak normálne sme tam potom ako keby dvaja v trenkách kokali, že aké máme nohy.

Juraj Krall: Sme si porovnávali stehná.

Mišo Ukropec: Akože komédia.

Mišo Gula: A zvyšok v hero hero.

Mišo Ukropec: Otváram na O-- na OnlyFans nový kanál. No lebo ja neviem. Proste mne tie moje nohy prídu také akože normálne. Však mám ich teda skoro päťdesiat rokov, ale vždycky ľudia na to hovoria, ty kokos ty máš aké nohy? No tak.

Juraj Krall: No ja to doplním, ja si to presne pamätám, že, že napriek tomu, že sme heroili, tak si to pamätám. A ty si mi hovoril, že ja mám brutálne tvrdé stehná. Ja že hej? Že ukáž. A že môžem si chytiť? A že ty hej. A takto som ti ťopal do tých stehien. A že fakt! Ty kokos, ty máš aké tvrdé stehná. A neviem, či si nás nevidela náhodou vtedy.

Andrea Krkošková: Nie, nie, iba som to počula niekoľkokrát.

Mišo Ukropec: No takže máme, máme takéto podnikateľské zážitky osemnásť plus.

Juraj Krall: Super.

Mišo Gula: Budem vedieť, že keď budeme niekde chlastať, tak nechcem byť s tebou na

Juraj Krall: izbe.

Mišo Ukropec: Mám prísnu heterosexuálnu orientáciu napriek tomu, že nie som homofób. Áno.

Mišo Gula: Neviem, ten príbeh tak neznel, ale...

Mišo Ukropec: Aj tam to skončilo, vieš?

Juraj Krall: Áno?

Mišo Ukropec: Áno, ďalej poď. A iba dosť je. No vy točte. Tak ste si odniesli nejaké, jáj Bože môj, kož mě slzička vyhŕkla.

Juraj Krall: Juto ti prišlo.

Mišo Ukropec: Perdel. Tak ste dostali nejaké okienko do kolotočárskych nočných aktivít a už viete, že slobodné firmy neznamenajú, že ľudia si robia, čo sa im zachce. Pozor na under management, vážení. Viem, o čom hovorím.

Juraj Krall: Ďakujeme za návštevu.

Mišo Ukropec: Díky, že ste prišli. Čau, čau.

Juraj Krall: Ďakujeme veľmi pekne. Veľmi radi sme sa s vami porozprávali, aj s tebou Ady.

Mišo Ukropec: Málo sa bavíte, čo? Čau, čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook