#8449 min
#84 – Pavol Čekan – Veda, biznis a ľudskosť
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Vedec a podnikateľ Pavol Čekan, zakladateľ biotechnologickej firmy MultiplexDX a ocenený ako najrešpektovanejší CEO Slovenska, prišiel do podcastu, ktorý ho nechal čakať – vraj aspoň ľudia vidia, čo znamená byť najrešpektovanejší CEO, keď vás nechajú kolotočári dvanásť minút stepovať. S humorom dodáva, že ak je on najrešpektovanejší CEO, Slovensko má problém, lebo v Nemecku by proti šéfom Volkswagenu či Siemensu nemal šancu. Rozpráva, ako funguje vedecký startup, prečo roky generuje stratu, ako firma o desať rokov prešla mnohými krízami, prečo si treba dávať pozor na duševné vlastníctvo pri spolupráci s univerzitami a prečo veľké farmaceutické firmy neradi počúvajú o stratifikácii pacientov. Hovorí o tom, že vedec musí vedieť rozprávať tak, aby rozumel aj pacient, o tíme s úspešným exitom, o možnostiach exitu (akvizícia, predaj, burza) a o sne, aby firma prežila svojho zakladateľa.
Hlavné myšlienky
- Vedecký biotechnologický startup roky generuje stratu – potrebuje trpezlivý kapitál a silný tím.
- Pri spolupráci s univerzitami a inštitúciami si treba dávať veľký pozor na duševné vlastníctvo.
- Vedec musí vedieť komunikovať – pacient má rozumieť diagnóze a vedieť s ňou žiť.
- Presná diagnostika a stratifikácia pacientov mení spôsob liečby, hoci to farmaceutickým firmám nie vždy vyhovuje.
- CEO má budovať firmu, ktorá prežije jeho samotného; rozhovory s investormi sú o firme, nie o ňom.
- Exit môže mať rôzne podoby – akvizícia, predaj alebo burza; dôležité je, aby bol etický.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (14)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Ak som teda ja najrešpektovanejší CEO na Slovensku, tak bude problém s tým Slovenskom.
Vždy som nastavený tak, že ide viac než o mňa.
Študoval hudbu, hrá na klavíri, na husliach, operný spev a hrá florbal.
Popis epizódy
Rozprávame sa s vedcom a podnikateľom Pavlom Čekanom – zakladateľom MultiplexDX a najrešpektovanejším CEO Slovenska. O tom, ako sa spája diagnostika s biznisom, čo znamená etický exit a prečo aj vedec musí vedieť rozprávať.🔹 Ako funguje vedecký startup a prečo generuje stratu🔹 Čo robí CEO, ktorý chce, aby jeho firma prežila jeho samotného🔹 Prečo veľké farmaceutické firmy neradi počúvajú o stratifikácii pacientov🔹 Ako presvedčiť investorov bez toho, aby si prestal byť vedec
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 38 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Pavol Čekan: Ak som teda ja najrešpektovanejší CEO na Slovensku, tak bude problém s tým Slovenskom. V Nemecku by som teda určite nemal šancu proti CEO nejakého Volkswagenu, Siemens a tak ďalej. Na tom Slovensku ty taký, taký ty viete, tie také tie legendy biznisu, že, že, že by sme sa od nich mohli učiť, hej, že ale ako to je tak strašne evidentne vidieť, že ktorý ten tím a ten, ten founder alebo tím founderov bude alebo nebude úspešný.
Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete software a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk. Čau, čau.
Mišo Gula: Kokos, to je najkolotočaroveckejšia úvoda teraz, akú sme kedy mohli mať.
Mišo Ukropec: Áno, ale my sme ho otočili, lebo už to vyzeralo, že to ani nebude. Tak sme ho nasrali.
Mišo Gula: Ale nie jak modelky hovoria, že o tristošesťdesiat stupňov. Normálne o stoosemdesiat.
Mišo Ukropec: O stoosemdesiat. Fu, fu, fu.
Mišo Gula: Okej.
Mišo Ukropec: Je to veľmi zaujímavý týpek. Si predstav, že študoval hudbu.
Mišo Gula: Hm.
Mišo Ukropec: Hra na klavíri, poznám, že na husliach, operný spev a hrá florbal.
Mišo Gula: No florbal je riský.
Mišo Ukropec: Prosím. Hej? Potom, s Thorom Björnssonom si robil na Islande doktorát.
Mišo Gula: Hm.
Mišo Ukropec: Poznáš Thorha Björnssona, strongmana? No a potom naša, potom sa rozhodol, že našu milujúcu a milovanú republiku, že vytiahne z bryndy. Veľmi nevďačná úloha. Ale dneska sa nebudeme baviť o Covide a korone a týchto veciach, ktoré dostali na, nechcem povedať či hviezdne nebo, lebo ukázalo sa, že nie sme národ holubičí, ale zato sme celkom v, v oné.
Mišo Gula: Povedzme, že ho vďaka tomu pozná viac ľudí, ako by si možnože sám prial.
Mišo Ukropec: Áno, tak. No ale budeme sa baviť dneska viacej o biznise a nie o takýchto veciach. No naším cteným hostom je, že najrešpektovanejší CEO roku dvadsaťštyri Pavol Čekan. A to keby ste vedeli, jak nás zdrbal, lebo dvanásť minút sme meškali. Úúú, sorry Pali.
Mišo Gula: Keď, keď nás niekto niekedy dal do poriadku, tak, tak Paľo.
Pavol Čekan: Tak ono to asi je s tým najrešpektovanejším CEO.
Mišo Ukropec: Ďakujem.
Pavol Čekan: Že, že, že aspoň ľudia vidia, že čo to znamená byť najrešpektovanejší CEO Slovenska, keď vás nechajú aj samotní kolotočári stepovať dvanásť minút na chodbe, a, a tak asi, asi tá cena nebude až veľmi taká vážna. Lebo keby za mnou prišiel nejaký, že najrešpektovanejší vedec Slovenska, tak ja by som, že normálne, že už za päť minút celá by som vo vestibule čakal a to-
Mišo Gula: Vieš čo? Najlepšia na tom vec bola, že, že naozaj si mal, že vo všetkom pravdu, ale že štýlom jak si nás akože kokos normálne tu-tuto veľký majster thajského boxu tak pozeral, že, že what?
Pavol Čekan: Ale, ale však ja som to hovoril celkom kľudným hlasom, len, len, len-
Mišo Gula: Ale veľmi jasne.
Pavol Čekan: Len to je, no to je, to je asi to bude aj tým, že ja som CEO naozaj tej vedeckej firmy a ja mám tam tridsaťpäť, štyridsať ľudí z toho, že všetci majú takmer všetci majú PhD. Úplne, že neskutočne silné kritické myslenie a niekedy, niekedy dostať ľudí z bodu A do bodu B takto akože veľmi vysoko prudko inteligentných, ktorí sa vrátili aj zo zahraničia domov a mnohí sú aj cudzinci. Akože človek musí byť veľmi jasný a presný a tak ďalej. Takže možno, možno to je, možno to z tohto vychádzalo. Ale, ale spýtajte sa mojich synov. Ja som, že úplne, že mäkký, mäkký.
Mišo Ukropec: Ja tak isto, však aj tak jak ste ma pýtali na tej konferencii, že ty si sa už nasratý narodil?
Mišo Gula: Takže my sa, my sa aj týmto ešte raz verejne ospravedlňujeme.
Mišo Ukropec: Áno.
Pavol Čekan: Ďakujem, prijímam.
Mišo Ukropec: Ďakujem, že si ma v tom podporil, lebo ja ho neviem dokopať.
Mišo Gula: Ježiš, ty si strašný buran, kokos.
Pavol Čekan: Myslím si, že počas tohto rozhovoru sa určite, určite dozvieme, že k-či a či a že kto je ten ako keby-
Mišo Gula: Hej, budem to-
Pavol Čekan: Časovo dôsledný
Mišo Gula: odbaľovať.
Pavol Čekan: Že by som sa začal pýtať ja, že by sme ten podcast zmenili.
Mišo Ukropec: Je to náš, je to náš podcast. To znamená, že už sme ti uvarili. Už si ako ustúpil, už si naraz nie taký prísny. Takže my. No čo? Dvihol si si plat už keď si najrešpektovanejší CEO?
Pavol Čekan: Nedvihol som si. Ja aj keď si túto cenu samozrejme, že nesmierne vážim, pretože som porazil, že generálneho riaditeľa Slovenskej elektrárne a O2 a Orange a a Volvo, tak stále akože pri všetkej úcte si myslím, že ak som teda ja najrešpektovanejší CEO na Slovensku, tak bude problém s tým Slovenskom. Lebo naozaj ja sa necítim byť ako kebyže nejaký, že veľmi ani úspešný CEO, ani ani podnikateľ, ani, ani nejaký, že svetový vedec. Ako v Nemecku by som teda určite nemal šancu proti CEO nejakého Volkswagenu, Siemens a tak ďalej a, a, a veľmi, veľmi mi to mimochodom aj chýba na tom Slovensku ty taký, taký ty viete, tie také tie legendy biznisu, že, že, že by sme sa od nich mohli učiť, hej, že-
Mišo Ukropec: To tu ešte neni.
Pavol Čekan: Hm, že, že-
Mišo Gula: Trochu ťa mrzí, že, že vlastne ty už si tam, že ľudia sa od teba musia učiť.
Pavol Čekan: No, presne tak.
Mišo Gula: Pričom ty by si sa stále ešte chcel.
Pavol Čekan: A stále akože nielenže chcem, ale ja, ja to aj cítim, že potrebujem sa učiť od tých takých tých bardov, hej, že proste že, že ktorí zažili exity v miliardách alebo, alebo mali tím nie tridsaťich piatich vecov, ale že tisíc vecov. Chápete, že, že niečo, čo, že nie predali sme proste testy alebo diagnostiku pre stovky tisíce ľudí, ale pre milióny, hej? Alebo že nie, že sme boli v jednej, dvoch, troch krajinách, ale v polke sveta. A od týchto ľudí sa by som sa ja chcel učiť, lebo to, to oni sú úplne iní V tom, ako sa rozhodujú a ako dokážu ovplyvniť vôbec ten ekosystém okolo seba. Takže, takže to-toto mi na Slovensku chýba a chýbajú aj tí unicorni, aj tie exity, že by proste v podstate ten celý ekosystém nejak dokázali ovplyvniť.
Mišo Ukropec: No ja mám v ten náš portugalský investičný fond má, má dvoch riaditeľov a položíš si otázku, že dvaja riaditelia v jednej firme? A vieš, že investičné fondy sú malé firmy. To má že desať ľudí, málokedy má viacej. Takže dvaja riaditelia v desaťčlovekovej firme to je čudné, nie? Jak môžu dvaja ľudia viesť jednu organizáciu ešte malú. No a potom sme vlastne pochopili, že ten režim je, že jeden z riaditeľov reprezentuje záujmy startupu a druhý reprezentuje zástupy investorov ako ich investorov, LP-kov. Hej? A v inom startupe to máš zase opačne. To znamená, že stále sa tam hrá taká tá hra, že no dneska som povolil ja tebe, zajtra kámo, možno budem ja potrebovať, aby si povolil ty mne. A na strane investorov je u nás hejtor. To znamená, to je taký ten, ktorému ja sa musím povedať, keď sa veci akože nehýbu a som pýta, že Mišenko, haló, že problém, hej? A ja s tým nie som schopný urobiť že nič. Áno? Že nič. A hovorím mu, že počúvaj hejtor, že, že tu ja chodím po konferenciách rozprávať, veci sa robia tak a hentak a neviem. On je odo mňa mladší asi o tri alebo štyri roky. Hovorím, počúvaj, že odkiaľ ty vieš všetky tieto veci? Ja si prídem taký nekonečne sprostý. Áno? Tu ako strašne mi to lichotí. Furt ma proste volá. Aj včera som bol na konferencii rozprávať. Minulý týždeň som bol proste furt niečo chodím, ale sám si prídem, že úplne blbý v tom svete, do ktorého ja idem. A on mi povie, že, že vieš Michal, že ja mám šéfa jeho advisory boardu, lebo aj oni mne zriadili aj advisory board a mám tam šéfa, že miliardovej firmy a že veľa sa učím. A on má, že Michal, že môj akože chief advisory board je, že mal dva exity na NASDAQ. Áno? Dva, akože urobiť exit na burzu je, že totálna, že mimóza a že dva to akože ťa trafí meteorit je väčšia šanca, ako že urobíš dva exity na NASDAQ. A tu aj tí najvychytenejší podnikatelia, ktorí sú a zase, že pri všetkej úcte, lebo teda ako dosiahli, že často krát že veľké veci, no chýba tu tá noha, že brutálne.
Pavol Čekan: Áno.
Mišo Gula: No doplním len otázku, že, že aby sme uzavreli to ocenenie. Ty tušíš, čo boli parametre toho? Čo to znamená byť najrešpektovanejší
Pavol Čekan: CEO? Boli takto, že, že ten PVC to je ten-
Mišo Ukropec: Prize Waterhouse Coopers.
Pavol Čekan: Tak, tak, tak. A Forbes vybrali myslím, že nejakých deviatich alebo desiatich nominovaných. Už som niektorých spomenul, že, že ZSE Slovenské elektrárne, O2, Orange.
Mišo Ukropec: Prepáč, ale že veľké, veľké-
Pavol Čekan: Veľké, veľké, veľké. A sto tridsať CEOs generálnych riaditeľov na Slovensku volilo, hej, že proste dávali hlasy. No a ja som akože nejakým prazvláštnym spôsobom týchto tu bárdo akože fakt ľudí, ktorých ja obdivujem, že Strýček, akože generálny riaditeľ Slovenské elektrárne, však to je akože veľký chlap, akože aj, aj biznisové školy majú pokončené krásne, akože aj Harvard a tak. No a ja som sa potom aj pýtal tých ľudí, že, že akože čo je toto, že prečo práve Čekan? Že to tak ako mne to nedáva úplne, že som myslel, že ako im to dalo. A mnohí tí, ktorí tam sedeli na tom vyhlásení a potom som ako keby sa s nimi bavil, tak mi hovorili, že to je preto Paľo, lebo, lebo ty si založil firmu, to je tvoja vlastná firma, že to je, to sú tvoje inovácie, že, že, že s tým sa páči, že ako kebyže na tej zelenej lúke niečo úplne takéto dôležité ako diagnostika, či už infekčných chorôb alebo rakoviny prsníka, čo vlastne aj to Slovensko dostáva na mapu sveta, že to sa im veľmi páči. No a ich ako nezaujímalo, že my teda nemáme, však nemáme ani profity, však my generujeme straty jak blázni.
Mišo Ukropec: K tomu sa ešte dostanem.
Pavol Čekan: A, a tak toto je ako, akože vôbec nezaujímalo. Skôr ich zaujímalo, že v tomto prostredí, kde chápete, že, že dnes sa tu-
Mišo Ukropec: Všetko je proti tebe.
Pavol Čekan: Sa tu bavíme, že inovatívne lieky nebudú k dispozícii a neviem čo, že zrazu takáto firma rastie a má obrovské, obrovské medzinárodné spolupráce.
Mišo Ukropec: Čo sa v
Mišo Gula: tebe zlomilo? Alebo kedy nastalo to, že si sa z vedca stal vlastne CEO? Lebo, lebo ako CEO už asi nemáš veľa času úplne na tú tú čistú vedeckú prácu, či?
Pavol Čekan: Práveže sa snažím. Veľmi sa snažím, aby som mal, ale už to nie je tých, tých povestných sto percent, že už proste nebehám v laboratóriu s pipetami a tak. Ale stále, stále sa snažím byť ako keby v kontakte. To znamená, že ja si robím naschvál meetingy, že ja som pekne ako keby rozdelil tú firmu, že máme vedeckého riaditeľa a biznisového riaditeľa. To ináč tomu nemu, nemu chcem niečo potom povedať, keď mi dovolíte. Máme, máme medicínskeho riaditeľa. To sú všetko ináč zahraniční ľudia, že dvaja Američani a jeden naturalizovaný Argentínčan, ale Američan. A potom máme ďalších ako keby riaditeľov, že Oligohouse to je niečo mne blízke a potom, potom R&D a v tom R&D, v takých tom vývoji technológií ešte stále akože tie inovácie a tie veci stále akože vychádzajú odo mňa, hej. Už nie až do takej miery. Napríklad PCR testy v pandémii som naozaj ja pôvodne poctivo dizajnoval a poctivo som stál nad všetkými, všetkým vývojom a validáciami. A teraz ešte jednu takú technológiu, ktorú sa to volá RNA fish, RNA fluorescence in situ hybridizácia. To sú také, také krásne obrázky z tkaniva, vizualizácia RNA biomarkerov, také úplne, že vesmíry, nádherné obrázky. Tak toto ešte stále sa snažím ovplyvňovať vedecky, pretože to je niečo, čo robím od roku 2009, ale už sa blížime fakt k- Ku koncu a dokonca túto technológiu ideme spájať s umelou inteligenciou. A za mňa myslím si, že toto bude úplne, že môj vedecký vrchol a potom, potom už si poviem, že, že už som ako keby ten CEO aj, aj, aj viac než na polovicu.
Mišo Gula: Sú intenzívne spolupráce aj s univerzitami alebo sa
Mišo Ukropec: to vyslovene snažíš?
Pavol Čekan: Áno. My sa napríklad teraz sme v momente, my sme odpublikovali jeden veľký článok, čiže takú tú analytickú, takú krásnu retrospektívnu validáciu nášho diagnostického testu pre rakovinu prsníka sme odpublikovali vo veľmi prestížnom vedeckom časopise Nature Communications. No len je to taká všeobecná validácia a vždycky v tej onkológii to je, že chcú konkrétne na nejakú liečbu. No a keď chcete niečo konkrétne na nejakú liečbu, tak musíte urobiť ďalšiu štúdiu. No a tu v tomto prípade máte na výber buď budete spolupracovať s univerzitami alebo priamo s onkologickými inštitútmi, alebo komerčne nejako. Takže stále sa snažíme, že napríklad máme spoluprácu s Queen's University alebo, alebo mali sme spolupráce s Masarykovým onkologickým inštitútom, alebo snažíme sa spolupracovať so Slovenskou akadémiou vied. Čiže je to taká kombinácia, že aj univerzity, aj už onkologické inštitúty, aj máme spolupráce povedzme s nejakými komerčnými partnermi. S farmafirmami je to horšie. Oni nás úplne, že nemajú až tak
Mišo Gula: K tomu, k tomu sa ešte budeme, budeme
Mišo Ukropec: dostávať.
Pavol Čekan: Dobre.
Mišo Ukropec: Lebo, lebo to si viem predstaviť, že vás nemajú radi.
Mišo Gula: Počkaj, ešte som chcel doplňujúcu otázku, že keď s niekým z nejakej univerzity alebo inštitúciou máte takúto intenzívnu
Mišo Ukropec: spoluprácu, je tam ani nejaký deal ohľadom ako kebyže výsledkov, že, že by sa nejak podieľali na, na zisku neskoršom alebo niečo také? Ako to funguje?
Pavol Čekan: Viete, no viete, ako to chodí, keď máte investorov a sa robí due diligence, nie?
Mišo Ukropec: Áno.
Pavol Čekan: Tak, tak, tak napríklad, že v due diligence sa prechádzajú všetky možné zmluvy a jedny z nich sú práve licenčné zmluvy. A na to si musíte dávať sakramentsky veľký pozor, pretože akákoľvek, povedzme viac priateľská licenčná zmluva s univerzitou môže zni-môže znižovať valuáciu. To si-
Mišo Ukropec: Môže aj krk zlomiť.
Pavol Čekan: No, to si mnohí neuvedomujú hlavne v tých biotechnológiách, že na to si treba dávať sakramentský pozor. Akože v, povedzme v pandémii sme mali ako veľmi, napríklad so SÁVKou sme mali veľmi takú generous, no takú veľmi ako keby veľmi, veľmi priateľskú zmluvu a, a sme im napríklad z profitu naozaj vyplácali myslím, že desať percent najviac. Tak toto je napríklad, toto je niečo, čo by nám zlomilo krk. Hej, že, že treba si na to dávať pozor. A takže suma sumárum sú tam vždy nejaké snahy a suma sumárum, ja sa vždycky snažím akoby radšej sa dohodnúť na authorshipoch, na vedeckých článkoch, čo môže byť pre tých vedcov ďaleko, ďaleko viac. Hej, že vlastne oni to robia a niekedy najmä preto, preto, aby ich vedecká kariéra rástla. Alebo sa vieme povedzme dohodnúť na nejakých, na nejakom takom bartovaní, že, že vy nám toto a my vám hento. Alebo napríklad na zľave, hej, na testoch. Hej, to niekedy s nejakými onkologickými inštitútmi, že veľmi sa vyhýbame exkluzívnym licenciám a vôbec licenciám a respektíve nejakom ako keby, hm, sharovaní profitu. Ale nie je to preto, že by som to nechcel, ale je to preto, lebo-
Mišo Ukropec: Lebo zlomí krk investorovi.
Pavol Čekan: Lebo som už zažil taký due diligence, že som sa zrazu, zrazu som kýval hlavou a si hovorím, že to nemyslíte vážne, že teraz akože, lebo to sú, že to sú, že milióny až desiatky miliónov, ktoré-
Mišo Ukropec: Zmiznú.
Pavol Čekan: Zmiznú, no.
Mišo Ukropec: No ja sa preto na to pýtam, lebo ideme teda k tejto téme, že keď si človek pozrie, poviem tak akože FinStat, hej, tak vlastne tá firma je taká, že na účte máte kopec peňazí. Ako gratulujem, to je možno z nejakého bývalého exitu, nejakého predaja pred pár rokmi. Ak som to teraz správne prečítal. Ale teraz ste aj narizovali peniaze. Neviem teda, či už ako je tá transakcia, že hotová, hotová, ale na tom v tomto, ako v tej otázke nám to nezáleží, že teda nejakých trinásť niečo miliónov euro som, som zachytil. No a videl som tam, že tam je VFF-ko. Teraz sú tu akože Sihove peniaze, Crowdberry a ja neviem ešte proste kto. Len toto sú také tie mená, čo poznám. A to sú, že venture kapitálové peniaze. Hej? Pre tých, čo nevedia, tak venture kapitál je, to je proste startupistické, nazvem to, že vysoko rizikové investície. Ale vlastne ten váš biznis vôbec vzhľadom na okolnosti nepôsobí takým tým startupistickým venture kapitálovým spôsobom. A predsa to tak je. Hej, že vlastne strata, strata, strata, drp, veľký predaj, keď to teda vyjde a potom sa nejako pokračuje ďalej. No a keď hovoríš o týchto, o týchto dedečkách, teda due diligence pre tých, čo neviete, to je, že na stôl vyliezť, vyzliecť do naha, roztiahnuť nohy a ideme sa na vás pozrieť, že všetko. A hlavne keď sa rezujú už také to, že plus desať miliónov, tak tam sa pozerá každá nuance, lebo ten deal to môže zničiť. Hej? Že ako ty ako vedec, ktorý dobre asi nie si tak empatický, ako by niekto mohol čakať, že teda si akože taký, že racionálny, intelektuálne založený, čo je do biznisu určite vhodnejšie, ako byť príliš empatický. To je to našťastie, čo sme dostali, ale ja to akože kvitujem, že sa to páči. Ja by to nevyznela, nevyznelo, že sa na to sťažujem. Práve naopak, ja to, to tým kladne, že ako ty ako vedec, ktorý takpovediac, že, že máš takú tú dlhodobú víziu, že vidíš tam naplnenie
Mišo Gula: Tej diagnostiky, onakej diagnostiky, jedno čo proste práve teraz vyvíjate,
Mišo Ukropec: to máš predať niekomu, koho zaujíma iba sprostá excelová tabuľka.
Pavol Čekan: No my už pätnásteho decembra tohto roku budeme oslavovať desať rokov od založenia firmy. A my sme si už prešli aj ja s tou firmou toľké veci, že, že, že aj viem hovoriť povedzme aj o našich aj úspechoch aj neúspechoch a viem už ako keby aj jemne predvídať, že kam sa ten ako keby biznisový, biznisový svet v našom povedzme pri našej diagnostike, pohýňa alebo a už to jednoducho viem asi aj dobre predať. Je to aj, aj vďaka tomu, že dosť do značnej miery my, my máme nielen venture fondy, ale máme crowdfunding cez Crowdberry. A tam som sa naučil naozaj, že tým, že vlastne človek musí hovoriť so stovkami investorov a, a medzi nimi nie sú len že vedci a lekári, ale medzi nimi sú IT-čkári a možno nejakí úspešní ľudia z mäso kombinátu, ako teraz preháňam. A tak som sa naučil hovoriť veľmi jednoducho. Vieš, ale to s tým je späté, že vyhral som Startup Awards, lebo som vedel proste presvedčiť. Jednoducho som hovoril. No a zároveň poviem to v číslach, že, že my sme taká veľmi zaujímavá firma, že, že my sme vlastne za desať rokov cez nás preliezlo tridsaťpäť miliónov eur. Ono to sa nezdá, ale to je akože značný balík peňazí. Z toho možno ľudí to prekvapí, ale pätnásť miliónov sú predaje. Že vlastne napríklad tá pandémia, tie PCR testy, nie úplne všetko bolo PCR testy, hej, že dva milióny bolo niečo iné, ale trinásť miliónov boli PCR testy. No a to je napríklad niečo, čo investorom svojím spôsobom aj imponuje, že viete ukázať, že pozrite, však my sme, my to dokážeme, že toto bol aj povedzme moment, prečo sme v tej, tej pandémii sa na to vrhli, lebo sme chceli ukázať, že vieme priniesť na trh normálne, že super kvalitné konkurencie schopné IVD certifikované PCR testy. No a napríklad test na rakovinu prsníka tiež môže byť IVD certifikovaný test alebo napríklad teraz zvažujeme jeden super perfektný, nemôžem hovoriť veľmi detailne, ale super perfektný PCR test na rakovinu prsníka. Čiže na konci dňa všetko to, čo sme sa naučili v pandémii, možno vyústi aj ešte aj k tej rakovine prsníka. Alebo desať miliónov sú granty, hej, ktoré sme získali, ale v drvivej väčšine ide o super prestížne európske granty alebo napríklad plán obnovy, ktorý ale je spätý so Seal of Excellence, ktorý sme získali v Európe. Čiže chápete, že, že, že my máme ako keby top značku aj, aj, aj pre, pre tú vedu a výskum. A ďalších desať miliónov sú práve pardon, práve tie investície, že vieme nejak ako vidíte, vieme nejak atrakovať aj, aj ten crowdfunding capital, venture capital a tak pospájať, pospájať tieto peniaze.
Mišo Gula: Čiže naučil si sa aj ty vlastne vo vnútri v sebe oddeliť tú, ako keby tú vedeckú dušu, ktorá vyslovene nemyslí na peniaze od tej biznisovej, že, že inak rozprávať s inými ľuďmi, lebo proste to tak musí byť.
Pavol Čekan: Presne tak, presne tak, lebo na konci dňa ono, ono vlastne viete, úspešná firma, však to určite viete, nie je nikdy o jednom človeku. Ako dobre, niekedy v tom startuperskom svete sa hráme, že founder, tvár a tak ďalej. Ale, ale podľa mňa, čo je úplne, že najdôležitejšie pri tých úspešných firmách je, že vlastne ten nápad toho foundera jednoducho prerastie jeho samotného, že vlastne už to nie je o ako keby o mojej vedeckej kariére, o mojej biznisovej kariére, ale už je to zrazu o tej idei Multiplex DX a, a úplne ideálne je, keď sa to dostane do stavu, že v podstate už tá firma a vôbec, vôbec tá celá idea vie žiť aj bez svojho stvoriteľa. To je úplne, že yes, hej, že, že vtedy si vlastne všetci povieme tí, ktorí naozaj akože chceme tými našimi inováciami meniť svet, že áno, áno, toto som chcel. Hej, no a, a keďže, keďže ja to chcem, hej, lebo však ja viem, čo to je a aj čo to znamená pre rodinu a mňa samotného viesť firmu a manažovať svoj čas. Čas, chalani, čas.
Mišo Gula: Dobre.
Pavol Čekan: Tak, tak-
Mišo Gula: Ešte budeme ešte fľašku
Pavol Čekan: Tak, tak naozaj mnohé aj tie rozhovory, ktoré vediem aj s investormi alebo s inými ľuďmi, vždy som nastavený tak, že ide viac než o mňa, hej, že už ide naozaj o pacientky, ide o ten vedecký tím, ide o tú ideu, ide o ten ekosystém, o Slovensko a tak ďalej. Čiže, čiže tam už vlastne nezohráva nejakú rolu, že, že čiže by som ja mal akože presne-
Mišo Gula: Že osobná ambícia
Pavol Čekan: Lepšiu výplatu alebo že vedecký článok, ale že osobné ambície, ale že a v tom momente proste človek sa nastavuje úplne inak, úplne inak. A to je jedna, to je jedna za mňa, akože to považujem za jednu z najdôležitejších vecí, keď s týmto sa ten CEO a founder proste absolútne prirodzene vžije, ale že úplne prirodzene, že to proste vo vás proste jednoducho vyrastie, že to nemusíte nejak tlačiť, nejak to nemusíte siliť, hej, že sa nemusíte na nič hrať a naopak, keď to vidíte, že niekto to sili a hrá, tak to pre-
Mišo Gula: To vidieť
Pavol Čekan: Hneď to vidieť a, a, a tým mladým ľuďom to človek sa snaží aj ako keby povedať, ale oni nikdy nepočúvajú. Čiže vtedy už vlastne viete, že no to ináč, ináč brutálne dôležité pre tých, pri tých, pri tých venture fondov a pri tých veľkých investoroch a pri tých úspešných ľuďoch, že to je proste tak evidentné, že my si napríklad niekedy vôbec neuvedomujeme na tých začiatkoch, jak to naozaj vidieť, jak to naozaj vidieť, že vy normálne oni už vedia dnes dobre, však pomýliť sa môžu, ale ako to je tak strašne evidentne vidieť, že ktorý ten tím a ten, ten founder alebo tím founderov bude alebo nebude úspešný, že kde je tá naozaj tá esencia vnútra Tej viery, hej, tej úplne že prirodzenej motivácie a toho nadšenia, kde je to jednoducho proste len, že idem si za tou veľkou výplatou a obrovským exitom.
Mišo Ukropec: Poď. Keď sa rozprávaš s investormi a s ľuďmi biznisovo nastavenými,
Mišo Gula: snažíš sa ty absolútne prispôsobiť ich jazyku a tým pádom vypúšťať všetky zložité latinské a neviem aké výrazy-
Pavol Čekan: Presne tak.
Mišo Gula: Alebo si hľadáš partnera, ktorý ti rozumie aspoň trochu?
Pavol Čekan: Ja sa prispôsobujem tým ľuďom, lebo to je strašne dôležité, lebo ja si myslím, že, že veda by aj taká mala byť, že vy by ste mali byť schopní pred-predstaviť tú vedu aj, aj svojej starej mame. To proste toto je strašne dôležitá vec aj pre biznismenov, aj pre vedcov. Ak, ak naozaj chcete, takto my sme, že veda má byť pre ľudí, biznis má byť pre ľudí. My máme proste posúvať to ľudstvo niekde vpred. Hej, že, že preto napríklad pre-preto napríklad veľmi je cenený biznis, keď je transparentný, pravdivý. Proste že veci sa majú tak, ako sa majú. Dva plus dva sú štyri. Že žiadna nejaká, že nejaká, že strašná politika a hry a toto. Akože sú aj takí ale, ale neuveríte, že niekde tam úplne na vrchole fakt tí ľudia sú, že úplne, úplne normálni a veľmi jednoducho sa rozhodujú a fakt záleží na tom úplne prvom pocite, ktorý majú z vás. No a ten prvý pocit je, viete, že srandy ohľadom elevator pitch a to, ono to neni sranda. Ono ten naozaj prvý dojem, prvý pocit je veľmi dôležitý a vy vtedy musíte urobiť všetko pre to, aby ste v tom jednom jedinom momente, na ktorý máte naozaj, že pätnásť sekúnd alebo tridsať sekúnd alebo jednu minútu, aby ste sa vy tomu človeku prispôsobili. Akože za mňa, ako tu Mišo spomenul, ja som primáš a to ja som proste zvyknutý, že tak keď idem hrať na svadbu, hrám toto, keď idem, idem hrať koncert, hrám toto, keď idem hrať na národky, hrám toto. Hej, keď idem hrať Rusnákom toto hrám, Západňarom toto, toto. Čiže, čiže ja som zvyknutý vlastne prispôsobovať sa a, a hovorím, považujem to za, za brutál dôležité, aby sme aj my, to je, to je úplne jedno, z akej stoličky, z akého kopca schádzame dole, aby sme, aby sme tým ľuďom dali ako keby, ako keby už keď oni už do vás chcú vložiť svoje vlastné peniaze alebo zodpovedajú za peniaze nejaké iné, aby ste im proste dali najavo, že, že, že vy to naozaj si veľmi ceníte, ste za to veľmi vďační a urobíte pre to všetko, aby ste urobili ostatným spokojnými.
Mišo Gula: Mne sa toto veľmi páči ten prístup, lebo možnože mám taký bias. Skúsiš mi to vyvrátiť alebo potvrdiť, ale napríklad aj, aj keď rozprávame bežný človek, keď rozpráva s doktorom, tak akože tá, tá bariéra toho jazyka je tak šialená, že väčšinou ten doktor rozpráva výrazy, ktorým nemá šancu bežný človek rozumieť.
Mišo Ukropec: Hej, že-
Pavol Čekan: Nie je to tak vždy a, a, a možno, možno, možno len si veľmi zvyknutý na slovenské zdravotníctvo. Naopak, akože v zahraničí ten, ten doktor sa snaží rozprávať aj s malými deťmi, hej, že veľmi akože veľmi, veľmi príjemne. To je vyslovene o ľuďoch. To, to a aj na Slovensku je kopec ľudí a napríklad Peťa, na Peťa Sabáku by sa nedalo akože dopustiť, že vlastne akým, akým ľahkým jazykom vie rozprávať. Alebo ja som stretol kopec lekárov, že to je vyslovene, to je stále o tom istom nastavení, o ktorom hovorím, či ide o lekára, či ide o vedca, či ide o filozofa. Proste keď stojí pred tebou človek, ku ktorému máš nejaký rešpekt a, a úplne, že máš normálne, že elementárnu dávku empatie, tak ty dokážeš prispôsobiť ten svoj jazyk tomu človeku. Lebo proste keď, keď alebo keď považuješ za dôležité, aby ten človek ti rozumel. Hej, že napríklad ten pacient, aby, aby rozumel napríklad tej diagnóze, aby, aby vedel s tou diagnózou žiť, pracovať, aby dokonca sa vedel nastaviť na tú diagnózu a spolupracovať so mnou a v tej liečbe, no tak normálne prispôsobíš, vieš. Však to je, že práve naopak, že z mnohých takých len takých filmov, keď poviem, že, že tí lekári sú takí, že keď sú na dedine, dokonca vieš prispôsobia to, to tomu jazyku ešte aj tých, tých dedinčanov. Čiže, čiže-
Mišo Ukropec: Že je to skôr o ľudskej vlastnosti alebo-
Pavol Čekan: Áno, áno, lebo na konci-
Mišo Ukropec: O tej ľudskosti ako-
Pavol Čekan: Na konci dňa je úplne jedno, či si prezident alebo, alebo, alebo máš iné zamestnanie. Proste na konci dňa proste v tej spoločnosti všetci za určitých okolností sme si rovní, hej? A, a ten každý človek je, môže byť pre teba dôležitý, či ten železničiar, či ten mliekar, či, či vedec, či biznismen, či dopravák. Proste a keď, keď, keď sa máme navzájom, akože keď máme navzájom niekde žiť v nejakom spoločenstve, tak je úplne prirodzené, že- Že sa vieme na rovinu porozprávať.
Mišo Ukropec: Len to si vyžaduje komunikačný štandard, ktorý, že teda ten človek, ktorý niečo komunikuje, sa snaží naladiť na vlnovú dĺžku, dĺžku toho poslucháča. To znamená, že keď ten doktor na dedine baví sa s osemdesiatpäťročnou babičkou, tak musí chcieť nie na ňu machrovať, ale alebo sa vyťahovať, lebo zase som vám povedal, že nemáte hento a máte tamto. A ona samozrejme-
Pavol Čekan: Nevie, no.
Mišo Ukropec: Nevie a stále si ide teda po koľajniciach a z toho nijako nevybočuje. No a práve v súvislosti, ale ja sa trošku vrátim naspäť k tomu, k tomu akože biznisovému a startupistickému prostrediu, že to je také zaujímavé pre mňa pozorovať, že z jednej strany oni všetci sú na Excelové tabuľky, ale rozhodujú sa podľa emócie, hej? A mám to confirmované toľkokrát, že už o tomto vôbec nepochybujem. A môže byť samozrejme niekto, kto to ako breakne, že tá tabuľka nepustila alebo tak, ale tá emócia je tam strašne, strašne silná. Proste sme emočné stvorenia, racionálni veľmi nie sme. No a keď si ty spomínal kdesi na začiatku, že tie veľké farma firmy sú také a onaké a, a Pure do pharma, keď človek prečíta nejakú storku a podobne. Ee, ee, že by sa to išlo porovnávať, hej? Akože Bože chraň! Nie, nie, to len akože totálny extrém drogových závislostí a iných proste fuck upov. Logicky musia malú vývojársku firmu, v tomto prípade vývojársku, ako čo sa týka nejakých liečiv, ako neznášať, lebo vy môžete urobiť dieru do sveta za ktorú ten veľký korporát, povedzme spraviť nemusí vedieť.
Pavol Čekan: Áno, áno, i-i ja len trochu opravím, že my, my sme firma, ktorá robí diagnostiku, čiže nie, my, my s vývojom-
Mišo Ukropec: Že, že nie ste liečivá
Pavol Čekan: Liečivá, ale to, to vôbec akože nie je, že mimo my sú, mimo my sú farma firiem, pretože každý ten liek prichádza na trh s určitou diagnostikou. Len my sme, firma, diagnostická firma, ktorou, ktorou vízia je personalizovaná medicína. Čiže, čiže my veľmi tlačíme tie farma firmy viac menej do stratifikácie liekov, to znamená alebo pardon, stratifikácie pacientov. Čiže napríklad ak príde povedzme AstraZeneca s liekom, ktorý sa volá Enhertu, tak oni by boli najradšej, keby to dostali, že všetky pacientky povedzme, ktoré metastázujú. No a my im hovoríme, že to je síce pekné, ale pri, pri za určité okolnosti je len tridsaťpercentná šanca, že, že pacientka bude odpovedať na liečbu. No a oni povedia, že to je super. No a my hovoríme o zvyšku sedemdesiatich percentách, že vlastne to je pre ten systém veľmi drahé a tak ďalej. A tie aj sedemdesiat percent pacientiek si zaslúžia proste nejakú inú liečbu a hovoríme, že poďme spraviť povedzme taký systém, kde naozaj tá lie- tá pacientka by bola hneď okamžite máš tu nejaký basket nejakých tridsiatich troch lie-liečiv. Povedzme kašleš na to, že z akej farma firmy to je a ty ju pasuješ, hej, do tohto. No a pre niektoré farma firmy to znamená, že náš liek, zra-zrazu mu klesnú predaje trikrát, hej? Ale zase u niektorého lieku zase stúpnu predaje dvakrát, hej?
Mišo Gula: Odtiaľ pramení tvoja veta, že farma firmy vás nemajú radi, hej?
Pavol Čekan: Nie, akože nie, že nemajú radi, ale, ale ne-nechcú sa s nami až tak veľmi kamarátiť, lebo ja to prirovnávam, že farma firmy sú trošku ako takí skokani do výšky o žrdi. Hej, že jak ten Duplantis alebo Bukka, že oni vedia, že skočia aj s-šesťstoštyridsaťpäť centimetrov, ale oni nechcú skočiť šesťstoštyridsaťpäť, hej? Naraz oni skočia šesťstošesť, šesťsto dvadsaťsedem, šesťsto dvadsaťdeväť, lebo za každým-
Mišo Gula: Potom, potom počkáme. A hej a rok môžeš ísť-
Pavol Čekan: Lebo, lebo za každým je proste veľká odmena.
Mišo Ukropec: Hej.
Pavol Čekan: A oni majú, že to tie korporáty, oni majú za sebou, že, že aj, aj tú biznisovú časť, aj tú investičnú časť, aj tú vedeckú časť, aj, aj tú nejakú, že regulačnú časť, aj nejaký akože majú, majú nejakú zodpovednosť pre voči, voči určitej krajine a drrr alebo už sponzorujú povedzme, že nejakú školu a drrr, že proste že to je-
Mišo Ukropec: Zložité.
Pavol Čekan: To je strašne komplexné, zložité, že hneď a disclaimer, hej, že ja im to vôbec nemám za zlé, hej? Že napríklad ja vôbec nemám za zlé, že nám povedia no dobre, no akože tak diagnostika super, ale že náš liek akože na trhu to je, to je bezpredmetné. Čo však hovoria pravdu. Však predstavte si, že my hovoríme, my vám to lepšie oddiagnostikujeme a teraz oni by museli celý, celý ten certifikát otvoriť a nanovo regulačný proces. Však to sú stovky miliónov eur a kopec času. Hej, že to, to znamená, že preto ja ne-- my sme ich oslovili kopec z nich a vysoko, vysoko sme sa dostali až po viceprezidenta a neviem kde kade tade. Ale, ale prišli sme na to, že, že tá ich veľkosť je niekedy tou ich obrovskou aj nevýhodou a niekedy, niekedy si to odnesie proste ako keby že všetky malé kolieska v danom stroji.
Mišo Ukropec: A kto je potom tá exitová stratégia?
Pavol Čekan: Veľmi dobrá otázka. A preto sme naja-, preto máme chief business officera.
Mišo Ukropec: Rozumiem.
Pavol Čekan: Rolanda Brejvera, ktorý-
Mišo Ukropec: Prepáč, to je ten, čo si mi vlastne chcel o ňom porozprávať.
Pavol Čekan: Hej, hej, hej, hej, ja už som si, už som si to premostil. A, a on, on bol viceprezident pre Biz Dev a Corporate Development v Genomic Health. Keď ten Genomic Health sa predal Exact Sciences za tri miliardy eur.
Mišo Ukropec: Okej.
Pavol Čekan: Takže my máme toho, pardon, my máme toho miliardára. Ten jeden exit máme priamo v tíme a ďalší chief medical officer tiež vlastne blíz-blízky od neho. Čiže, čiže exitovú stratégiu práve dosť značne riešime. Ale, ale ja som si bol toho vedomý úplne od začiatku a bol som v tom veľmi transparentný aj s mnohými investormi, ktorých sme mali hneď na začiatku, že my sme naozaj beh na dlhé trate, pretože robiť nejakú malilinkú revolúciu v rámci personalizovanej medicíny nie je úplná sranda. Ale zas na druhej strane, čo je u nás akože veľmi pekné, že vieme nabiehať na, na mnohé veci. Napríklad teraz máme ďalší článok v Nature Communications, kde už umelá inteligencia načítavaním základných histologických obrázkov už vie vlastne prinášať nové, ako keby diagnostické a prognostické výsledky pre pacientky s rakovinou prsníka. Čiže síce je to beh na dlhé trate, ten exit vyzerá byť, že až v truhle. Mám niekedy pocit, ale, ale, ale zas na druhej strane my sme firma, ktorá do značnej miery ovplyvňuje akože vedu a ovplyvňuje v podstate tú ako keby, ako keby víziu personalizovanej medicíny a oveľa viac, než si Slováci myslia vo svetovom merítku. No ale-
Mišo Ukropec: To je niečo malé neznamená, že to nemôže byť-
Pavol Čekan: Áno.
Mišo Ukropec: Ako výkonné.
Pavol Čekan: Ale vnútorne si vlastne nastavený tak aj so svojimi partnermi, že, že je to výsledkom bude proste exit. Hej, že nie je to, že budeme to robiť do konca života. Áno, áno, len ako viete dobre, že tie exity majú rôzne, rôzne formy. Hej, že, že, že-
Mišo Ukropec: Môže tam aj ostať.
Pavol Čekan: Môže byť aj akvizícia, môže byť aj predaj, môže to byť kľudne burza. Ja len mám jeden ako keby Ja mám jeden sen a to je ten, že, že naozaj aby, aby niektoré z tých našich inovácií naozaj ako keby zostali. Hej, že ja nechcem ísť do žiadneho exitu, lebo my sme aj niekedy- Aby to nezabili, hej? Tak, tak, tak že, lebo poznám mnohé ináč nielen vo vede, však aj v topán-, v dizajne topánok je že nejaké super a- Aj v ITčke- Všade. Že proste, že toto je jediný exit, ktorý ja radšej proste budem ďalej na tom pracovať a, a, a, a kľudne, kľudne budeme diagnostickou firmou aj väčšieho, väčšej veľkosti. Ale naozaj pre mňa je, aby, aby tieto inovácie tým pacientom naozaj pomohli. Spomenul si AIko. Mňa to naozaj zaujíma, ako veľmi sa u vás s tým pracuje alebo nepracuje? Veľmi, veľmi sa u nás na tom pracuje. Dokonca až do takej miery, že my sme investovali teraz úplne že jedného z najprogresívnejších AI startupov v Nemecku. A- Vy ako, ako? Okej. My sme, my sme, to už sa zo mňa smejú naši investori, že my sme už taký malý venture fond. Že už máme zainvestované myslím, že v piatich startupoch, že, že ale to je, to je aj trošku taká moja hlava, že ja už som starý bard. Hej, že už som aj taký starší podnikateľ, že proste že kade tade niečo vložím niekam, lebo neriskujem v podstate ako keby aj, aj, aj svoj, svoj vklad, hej, aj do Multiplex DX, aj do mnohých iných. Tak teraz najnovší prírastok je Stratify sa to volá a to je presne akože založil to vedec a jeho študenti, jako Kátero, on je úplná že hviezda teraz v AI diagnostike na tkanivách, na ľudských tkanivách. No a s nimi máme ďalší Nature Communication článok, čo je úplne že zase tip top publikácia. No a oni teraz už validujú, klinicky validujú vlastne AI. Si zoberte, že úplne že klasické také obrázky histologické to je čo sa tu robí sto dvadsať rokov a ja som tomu nechcel veriť. Ináč prvý, kto mi to ukazoval bol Martin Bazila, ktorý má Senzone. On napríklad mal jeden startup v roku dvetisícšestnásť a ktorý presne niečo také chcel robiť a ja som si vtedy hovoril, že to je blbosť, že to nebude tak. A som sa Martinovi aj patrične za to ospravedlnil pred niekoľkými mesiacmi. A zrazu existuje naozaj táto diagnostika proste existuje. Volá sa už Orpheus a už sa validuje v Grécku, v, v Taliansku, v Rumunsku, v Nemecku a do tohto my sme zainvestovali a my chceme urobiť úplne, že-- lebo samozrejme, že tie histologické obrázky majú limity. Hej, že oni sú len také nejaké fialovo ružové obrázky, ktoré v podstate len sa pozerajú, že DNA a proteín akože všeobecne a len vidíte nejaké bunky a ich tvary. A my máme práve tú RNA fish našu proprietárnu, ktorá si myslím, že v dnešnej dobe je fakt, že najlepšia technológia na svete pre, pre detekciu, vizualizáciu a kvantifikáciu RNA biomarkerov v tkanivách. A toto je to moje dieťa vedecké a toto chceme spájať s umelou inteligenciou a myslím si, že toto pritlačí, dostane umelú inteligenciu nielen k nejakým ako kvázi výsledkom, ale že až k predikcii, k predikcii efektivity liekov. A o tom som, že úplne presvedčený mám, mám na to aj určité už vedecké dôkazy z mnohých vedeckých článkov, ktoré vychádzajú od nás. A toto bude tá presne tá revolúcia. Akože nie veľká, hej, hej, ale moja, naša. Vytečne.
Mišo Ukropec: Si nás sfúkol za čas, takže máš minútu na fun factíček.
Pavol Čekan: Toto som si ináč vnútorne kládol otázku, že či teraz, keď skončíme načas, či sa urazí alebo či od nás očakáva, že to predĺžime. Nie, nie, nie, lebo, lebo je
Mišo Ukropec: intelektuálne založený, nie empaticky. On to zoberie tak, že sme sa rýchlo ponaučili a prispôsobili. Máš nejaký fun factíček?
Pavol Čekan: A čo to je? No niečo- Zaujímavý fakt, vtipný fakt, niečo čo- Možno aj smutný prípadne,
Mišo Ukropec: ale daj, daj, daj veselý, lebo tých smutných máš určite akože
Pavol Čekan: šílené množstvo,
Mišo Ukropec: ale také niečo kľudne akože pozitívne, vesele. Či už s kariérou alebo môžme aj s tým LinkedInom už keď sme
Pavol Čekan: LinkedIn kolotočári. Joj, tak ja s LinkedInom tam nemám nič. Ako len ma mrzí tie, tie rebríčky na LinkedIne, ktoré skôr to akože kvázi ničia ten LinkedIn. A teraz si myslím, že všetci, všetci chcú byť v top tri, v top päť a neviem kde v top desať a pritom, pritom- Ako ti reálne pomáha alebo škodí tá taká, to poznanie ľudí, keď si bežne v bežnom živote? To, že si známa osobnosť-
Mišo Ukropec: Ty si ten karpovidový, tebe by som niečo alebo naopak ty, ty si ten Johnny, že si pre
Pavol Čekan: mňa inšpirácia. Viete keď, akože úplne rozumiem, že keď, že keď z toho žijete, hej, že ste Ondrej Kandráč alebo Ivan Tasler alebo ja neviem herec hej Filip Tůma a z toho žijete, hej, že vy proste musíte byť na očiach, lebo to, to je to, čo vás predá potom do seriálu, predá vašu pesničku a tak ďalej, že, že to je vaša práca. Ale toto neni moja práca, že, že, že ja neni som, že úplne nie som, že verejná osoba, že- Si. Dobre, ale mne to ako keby tá poznateľnosť v spoločnosti, že dobre pomáha. Pomohlo mi to pri fundraisingu. Akože musím úprim-, musím, musím úprimne- Tomu som trošku smeroval. Musím u-fakt úplne priznať- Ale aj moja otázka áno...že, že úplne priznať, že samozrejme, že áno. Hej, že, že, že poznateľnosť, ak je ešte prepojená povedzme s dôverou hej a jednoducho tí ľudia ťa spoznajú, hej, že vlastne kým si a ideš s kožou na trh, tak ono je na konci dňa úplne nepodstatné, že sú tam aj nejakí hejteri, ktorí fakt, že som zažil už aj, aj hrubé nadávky, aj pľuvance, aj, aj, aj bitku, aj neviem čo všetko. Hej, že aj obrovské hádky, kriky a plače. A je to veľmi nepríjemné. Je to veľmi nepríjemné, ale vždycky to vyvážia našťastie všetci tí ostatní, tí, tí dobrí ľudia a na konci dňa ako štatisticky, štatisticky približne osemdesiat percent ľudí mňa vníma veľmi pozitívne a povedzme dvadsať menej. Hej? A tým, že mám približne sedemdesiat, sedemdesiat päť percentnú poznateľnosť v spoločnosti, tak si viete predstaviť, že ako veľmi ťažko alebo ako veľmi ľahko sa ja dostanem do brutálne zlých situácií, nepohodlných situácií, hej, že rôznych regiónov Slovenska. No ale pomohlo mi to. Ale zároveň, zároveň, zároveň myslím si, že, že už som aj ako keby vyčerpal nejaký limit, kde alebo vyčerpal ten priestor, kde, kde to pomáha a už to také začína byť, že už by som aj, aj rád bol niekde úplne že len s rodinou za tým plotom, hej.
Mišo Ukropec: V Rakúsku majú vypredaj pozemkov. Dobre?
Pavol Čekan: Už ho sťahuješ.
Mišo Ukropec: Ja sa ešte nesťahujem, ale neni to úplne jednoduché občas. Ja mám akože podobný, podobný fun factíček. Išiel som k notárke, potreboval som podpísať práve pre investorov, nejaké, nejaké papiere a museli byť overené. Dôjdem tam a proste stojí tam akože chlapík pred dvermi, kuká na mňa, kukám na neho, čo som spravil, vieš? A hovorí mi, že, že prepáčte, že, že nemáte podcast? A hovorím tak máme Kolotoč. Ja som vedel, že ste to vy. Ja som vedel, ale že vždycky vás vidím len sprava, tak toto je, že zľava tak. Ja som si nebol istý, ale že keď som počul ten hlas, tak hovorím si to musí byť on. Takže-
Pavol Čekan: Dobre, tak mám, mám taký jeden fun-
Mišo Ukropec: Dobre. Takže týmto zdravím-
Pavol Čekan: Fun fact, fun fact, ale už úplne že na záver. Bol som teraz v Prešove. Bol, robil som tam, robil som tam, á, robil som tam aj, aj pre, také tie prezentácie pre študentov z gymnázií a bol som na takých piatich gymnáziách plus U.S. Steel. Akože veľmi pekné, veľmi pekné to bolo, len nešťastný som, že mnohí odchádzajú do zahraničia študovať. No a bol som tam aj Majstrovstvá Slovenska vo floorbale, ale nepodstatné. A sedel som tak v reštaurácii v hoteli, kde sme bývali Plaza Beach a srdečne pozdravujem a bola tam taká mladá čašníčka a ja hovorím, že čo vy tu len tak brigádujete? Ona no že ja študujem na zdravotníckej škole. Hovorím, že čo? Však vy ste od, z nášho fachu, tak ma musíte poznať. A ona, že-
Mišo Ukropec: Chudera
Pavol Čekan: že, že nie, že nie. A ja a ja fakt? No dobre, no tak choďte sa spýtať kolegov, že, že kto je tam ten pán, ktorý akože vám dáva tieto otázky. A potom sa vrátila a hovorí no už mi povedali. A hovorím no tak, tak ako sa volám? A ona Pavol Čekan, ale o vás sme sa ešte v škole neučili.
Mišo Gula: A to som to mal akože tak strašne počuť, že hovorím, že to je neuveriteľné, že, že ešte o vás sme sa v škole neučili. Tak,
Pavol Čekan: tak
Mišo Gula: neviem, či sa raz k tomu dopracujeme, ale, ale tak, tak toto to bolo-
Mišo Ukropec: Ale na tej booku o tebe vedia všetci. No tak ja len týmto zdravím Michala z tanečnej skupiny Mahu, ktorý predstav si, že tanečná skupina jej teda šéf počúva Kolotočárov a ja kukám, jak si sa k tomu dostal? No tak ja potrebujem tú tanečnú skupinu predať. Proste všetko sú tam decká, marketing okolo toho a tak. A proste, že, že učím sa od vás. No dekél mi ustrelilo, že Kolotočári, že wow u notárky a normálne si ma drapol. Tak čau Mišo, zdravím ťa.
Pavol Čekan: Paťo, veľmi nás tešilo a ďakujeme za všetok feedback, ktorý si nám dal.
Mišo Ukropec: Ty čo si dostal.
Pavol Čekan: Neviem prečo ty máš pocit, že ty si dôsledný časovo.
Mišo Ukropec: Pýtal som.
Pavol Čekan: Máš dobrý bias vlastný. Veľmi pekne ďakujeme za pokec, za ochotu vôbec prísť v, v,
Mišo Gula: vieme si predstaviť, ako náročne máš časovo to nastavené u seba, takže.
Pavol Čekan: Však aj ja ďakujem za pozvanie a však ja som vás vedel už nejaký ten čas aj, aj s Mišom som bol v nejakej diskusii a hlavne som strašne rád, ups, som strašne rád za tento podcast práve preto, lebo to ľuďom môže vlastne naozaj pomôcť akoby spoznať tie biznisy aj z vnútra a, a, a vôbec ako keby vnímať aj, aj niektoré veci, ktoré sa zdajú byť ťažké, pozitívnejšie, než naozaj, naozaj na prvý pohľad sa zdajú. A, a keď som niekomu pomohol len povedzme jedným slovom, dvoma slovami, tak som strašne šťastný, lebo naozaj, naozaj my chceme, ja to viem o Mišovi a už aj o tebe, že my chceme naozaj ako keby úspešných podnikateľov, my chceme úspešnú krajinu, my chceme ten úspešný ekosystém, pretože, pretože to pomáha aj nám. Lebo ja sa veľmi teším z každého úspechu. Či už je to teraz ten mladý Slovák, čo vyhral akože svetovú súťaž vo vedycko a tak ďalej. A my chceme vidieť tú krajinu proste, proste plnú úspešných ľudí, úspešných príbehov, úspešných podnikateľov, nielen bohatých, ale tak že naozaj úspešných, že, že šťastných. Pretože práve to šťastie, ktoré a tá spokojnosť aj s našou kariérou, s naším životom, s naším podnikaním zrazu proste vytvorí, že k sebe budeme správať oveľa lepšie. Len to, že sme spokojní a šťastní.
Mišo Ukropec: V bohatých krajinách sa ľudia chovajú k sebe peknejšie ako-
Pavol Čekan: Lebo sú šťastnejší. Oni naozaj aj tie bohaté krajiny sú na tom indexe šťastia oveľa vyššie ako my.
Mišo Ukropec: A preto by ti povedal niekto, že na peniazoch nezáleží.
Pavol Čekan: Presne tak. Aj ja s tým úplne, že súhlasím. Ešte raz, ešte raz ďakujem a prajem všetkým krásny deň.
Mišo Ukropec: Ďakujeme pekne.
Pavol Čekan: Čau, čau.
Mišo Ukropec: Ahoj.