Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#731 h 4 min

#73 – Titáni – Dá sa zarábať aj 700€ za deň

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Hosťami sú Marek Greško a Robo Dusík, zakladatelia spoločnosti TITANS, ktorá prenajíma IT freelancerov a za trinásť rokov narástla na obrat okolo 33 miliónov eur. Mišo Gula priznáva, že ich mená prvýkrát zaregistroval cez manželku, ktorá sleduje influencerku z ich okolia. Marek rozpráva, ako ho nápad napadol, keď sám robil freelancera v banke, a ako s Robom, s ktorým sa poznali cez manželky, rozbiehali firmu – sami obchodovali aj robili pohovory. Vysvetľujú, prečo je freelancing životný štýl, koľko zarábajú freelanceri (seniorný odborník aj 650–700 eur na deň), aké sú rozdiely medzi štátom, veľkými a malými zákazníkmi, ako riešia cash flow pri korporátnych splatnostiach, akvizíciu českej firmy, vstup investora a prečo podporujú projekty ako Slovensko.Digital. Debatujú aj o expanzii a holdingových štruktúrach.

Hlavné myšlienky

  • Freelancing je životný štýl – iný svet ako zamestnanie, s vyššou odmenou aj rizikom.
  • Seniorní IT freelanceri môžu zarábať okolo 650–700 eur na deň; sadzba závisí od pozície a náročnosti projektu.
  • Pri práci s korporátmi a štátom je kľúčové riadenie cash flow – splatnosti bývajú dlhé.
  • Konkurent sa po akvizícii môže stať partnerom – TITANS kúpili firmu v Česku.
  • Rast firmy si vyžaduje profesionalizáciu; zakladatelia na začiatku robia obchod aj pohovory sami.
  • Keď firma dosiahne finančné zázemie, môže podporovať aj ďalšie organizácie a komunitné projekty.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Freelancing je životný štýl.
— Marek Greško
Pred kúpou to bol konkurent, po kúpe to bol partner.
— Robo Dusík

Popis epizódy

Freelancing nie je len práca, je to životný štýl. V tejto epizóde sme sa s Titánmi rozprávali o tom, ako zmenili outsourcing na Slovensku, ktoré zručnosti sú dnes najlepšie platené a ako sa im podarilo vybudovať firmu s obratom 33 miliónov eur.


🔹 Ktoré zručnosti sú najlepšie platené

🔹 Prečo je freelancing životný štýl

🔹 Ako efektívne manažovať cash-flow

🔹 Kedy je správny čas začať podporovať iných

🔹 Ako Titáni zmenili outsourcing

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 55 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Gula: Aj hovorím manželke, že počúvaj, keď ona chodí na také dovolenky a má také kabelky ako Kosta, on je buď zlodej alebo politik. Ako čo, čo ty mi tu akože miešaš proste nejakú influencerku, nie?

Mišo Ukropec: Hovorím tak dvadsať miliónov obrat na službách, hej, to je iné ako dvadsať miliónov euro, kde presúvaš krabice. A tu som nedostal korekciu, že tridsať koľko?

Mišo Gula: Tridsaťtri miliónov.

Mišo Ukropec: To neviem povedať. Môže sa to hýbať okolo šesťstopäťdesiat, sedemsto eur mesačne.

Marek Greško: Nejaký SAP konzultant s nemčinou.

Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.

Mišo Gula: Dobre.

Mišo Ukropec: Začínaš teraz ty.

Mišo Gula: Nazdar, kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Peťo, prepáč.

Mišo Gula: Konečne môžem aj ja začať.

Mišo Ukropec: Áno, áno, dneska začínaš ty. Už som ticho.

Mišo Gula: Mal som, si si mi volal, nie, že ti zavoláme chalanov a ja hovorím, že jasné, jasné, to mám hneď super začiatok, hovorím, lebo, manželka mi tak sedí, sedím, sedíme proste na gauči a to sa opakuje akože veľakrát po sebe sa to opakovalo.

Mišo Ukropec: Veľakrát sa to opakovalo.

Mišo Gula: Veľakrát, veľmi veľakrát. A teraz pozri, pozri tu jaké, jaké ona má, kabelku alebo kožuch. Alebo pozri, pozri kde boli. Aha, tu, tu na dovolenke a to nie. Hovorím, pre Kristove rany, však mi to furt neukazuje, nie? Ale tu taká influencerka a pozri aké veci robia tuto, nie? Pozerám nejaké meno Grešková, nie, to mi vtedy akože nejak ešte veľa nie, nie to. A potom Mišo hovorí, že, že, že takých chlapcov by sme mohli zavolať a ja si to pozerám a ja som furt ešte vtedy mi nedošlo ako keby, že s čím to je spojené, nie? A hovorím manželke, že počúvaj, keď ona chodí na také dovolenky a má také kabelky ako Kosta, on je buď zlodej alebo politik. Ako čo, čo ty mi tu akože miešaš proste nejakú influencerku, nie? A potom, potom som zistil, že Whatsgov a hovorím no tak okej, ako dobre.

Mišo Ukropec: Nie sú to ani politici.

Mišo Gula: S-s-solid guys.

Mišo Ukropec: Sú to na môj vkus až príliš slušní dvaja chlapci, titáni. Tak čaute.

Mišo Gula: Čaute, čaute.

Mišo Ukropec: Marek Greško alebo Dusík. Vitajte!

Mišo Gula: Čaute, čaute, čaute. Takže nemal to byť žiaden hate ani nič, ale bolo to vtipné, lebo naozaj to-toto bol môj prvý ako kebyže kontakt s tým menom. No tak.

Mišo Ukropec: Tvoja pani manželka rozčľuje, vidíš tu nejak spôsobuje závisť.

Mišo Gula: Vieš čo, ale to ono to je, ty to vnímaš v nejakom merítku. Ja to zas vnímam ešte o nejaké väčšie influencerky, ktorá zas sleduje ona, takže je influencerka.

Mišo Ukropec: To je nekonečné.

Mišo Gula: Takže ja mám merítko nastavené ešte niekde úplne inde, čo mi ona ukazuje a s čím musím byť konfrontovaný každý deň.

Mišo Ukropec: A teraz kto je väčšie chúľa ty či ona?

Mišo Gula: Vieš čo? To je ťažko povedať.

Mišo Ukropec: Nie on či ja. Lebo, lebo my pociťujeme-

Mišo Gula: My si úplne v riti. Lebo my pociťujeme rovnakú frustráciu, ale v iných nulách, ako keby vieš, že.

Marek Greško: Pre ňu je to práca, pre ňu je to práca a taká ako každá iná. No.

Mišo Ukropec: No dobre, ale my sa dotkneme ešte aj vašej práce trošičku, aj keď, nebude to predmetom alebo hneď bude to hlavným predmetom dnešnej, dnešnej debaty. Ale ešte keď sme sedeli vonku, tak som hovoril, sme vás teda zoznamovali s predošlým hosťom Milanom Murckom, darca dáme čau, čau, že tu sú takí dvaja chlapci, že oni ako nevyzerajú, ale postavili, že dosť slušný biznis. Hovorím tak dvadsať miliónov obrat na službách, hej, to je iné ako dvadsať miliónov euro, kde presúvaš krabice. A tu som nedostal korekciu, že tridsať koľko?

Mišo Gula: Tridsaťtri miliónov.

Mišo Ukropec: Tridsaťtri. Takže vy ste išli o plus päťdesiat percent hore?

Marek Greško: Neviem aké číslo si mal z toho roku.

Mišo Ukropec: Z roku dvadsaťtri som pozeral na Finstate.

Marek Greško: Tak sme išli hore, ale my sme medzitým kúp-, nie, to už bolo potom sme kúpili českú firmu v Čechách, takže to už-

Mišo Ukropec: Ahoj, to bolo potom.

Mišo Gula: To bolo 2021 sme kúpili.

Robo Dusík: No takže keď tu máš info dvetisícdvadsať-

Mišo Gula: Tri.

Mišo Ukropec: Tri,

Robo Dusík: tak to je fascinu-. Aha, ale počkaj, pozeral si slovenských titánov.

Mišo Gula: Áno, áno, ja ti dávam čísla z obidve krajiny.

Mišo Ukropec: Sedí, sedí. Slovenský, my pozeráme už na holding. takže-

Mišo Gula: Tak sorry.

Robo Dusík: Takže, takže berieš späť. Sedí to. Áno, to, čo si videl na Finstate za slovenskú entitu platí, ale k tomu je

Mišo Ukropec: ešte druhá strana v Česku.

Mišo Gula: Keby si mal správne čísla, tak ich tu môžeme mať už mesiac skôr a nie až teraz. Sme váhali, že či už sú hodní podcastu.

Mišo Ukropec: Ale som kolotočár, no tak.

Mišo Gula: Chalani, tak skúsme ísť akože na začiatok, že jak vás vôbec napadlo, akože sa pustiť do takéhoto biznisu? Ste vedeli, že tam ležia milióny na stole alebo?

Mišo Ukropec: Prepáč a že vlastne do jakého? Lebo pre-

Mišo Gula: No jasné.

Mišo Ukropec: Pre kopec ľudí, o tom sme sa už bavili, že vlastne nemusia vôbec ľudia tušiť, čo vy to vlastne tí titáni robíte, že nie sú to asi zubné implantáty alebo niečo takéto titanové.

Mišo Gula: Nie, nie sú.

Robo Dusík: najprv, že čo robíme je taký, taký fancy názov, že outsourcing IT špecialistov. Ale jednoducho, čo to znamená, prenajímame kapacity IT špecialistov našim zákazníkom. To znamená, ak je zákazník povedzme nejaká banka, ktorá má nejaký veľký softvérový tím alebo IT tím a potrebuje posilniť ten tím o nejakých konkrétnych špecialistov a analytikov, adminov, programátorov, väčšinou na nejaký časový úsek, pretože buď im niekto vypadol a je potrebné projekt stihnúť v

Mišo Gula: deadline,

Robo Dusík: alebo proste sa projekt nabobtnal, sa zväčšil a je potrebné doplniť stav tak na zosloja a my im pomôžeme na osem, deväť mesiacov s tým konkrétnym človekom, pričom my kapacitu toho človeka pre-prenajímame tomu finálnemu zákazníkovi. My sme ten single point of contact a podľa toho už aké špecializácie potrebujú, tak to už my zabezpečujeme, aby oni tých ľudí mohli u seba mať. Tak v jednoduchosti.

Mišo Ukropec: Dobre.

Mišo Gula: A čo, čo bolo ten moment, že, že ste sa rozhodli pre-

Mišo Ukropec: To už pár rokov to robíte a čo bolo na vstupe?

Marek Greško: Ten moment bol, že my sme zrovna obidvaja vyštudovaní tečkári. To znamená, máme vysoké školy s IT vzdelaním.

Mišo Ukropec: To nie jak my, účtovník a zahraničný obchod.

Marek Greško: No a bol jeden, bol jeden moment, že ja som robil freelancera v ČSOBéčke a vtedy som mi vnuklo nápad, že tak robia to aj ostatní. Vtedy nebolo to také rozšírené ten freelancing a väčšinou tie firmy fungovali, že chceli tých zamestnancov na TPP, že chceli trvalých zamestnancov a tých freelancerov to bolo skôr ojedinelé. A na Slovensku to robila s nami ešte jedna firma, naša konkurencia. A keď som videl a keď som tu mal tú možnosť to vyskúšať, ako to funguje, že vlastne IT ľudí nevyberali IT ľudia, ale vyberali to vlastne ľudia, ktorí mali iné vzdelanie. Veľakrát človek dostával len feedback, že vlastne na také CVéčko, že mu ani neodpovedali, že teda ďakujeme, ale už máme dostatok kandidátov. A celý ten proces bol postavený, že vtedy, keď sme začínali, tak väčšinou ten outsourcing alebo ten freelancing robili software house popri svojej činnosti. To znamená, že dodal ten software house banke nejaké riešenia a potom outsourcoval tam svojich ľudí, ktorí boli v rámci toho projektu. A veľakrát to bolo za vysoké mendej marže a tí ľudia dostávali na konci dňa oveľa menej, lebo oni boli zamestnancami tej spoločnosti. Tak som sa rozhodol to urobiť inak a Robo sa potom pridal, keď som ho hiroval na pozíciu ako kebyže javistu.

Robo Dusík: Prvý call.

Mišo Ukropec: Okej.

Robo Dusík: Som bol, čo mi Marek volal. Prvý call bolo to v-

Mišo Ukropec: Dvetisíc-

Robo Dusík: Centrály.

Mišo Ukropec: Áno, ale dvetisíc dvanásť ešte inak asi.

Marek Greško: Áno, áno. A tak sme sa stretli a Robovi som predstavil pozíciu javistu do Viedne. On povedal, že díky Marek a teraz on vtedy aj vo Viedni pôsobil ako javista pre inú spoločnosť a povedal, že díky, ale čo kebyže sa akože spojíme a ideme päťdesiat na päťdesiat. Tak sme sa dohodli, nastavili a odvtedy sa začala písať vlastne história Titans.

Mišo Ukropec: To je cudné, lebo sa hovorí, že žiadny sex na prvom rande.

Marek Greško: Tak, ale my sme sa už predtým poznali cez svoje manželky, že my sme si boli s Robom kamaráti ešte akože predtým sme sa poznali a Roba som nahováral ešte na iný biznis, čo som mal predtým a vtedy ešte odolával a tuto už akože našiel ten zmysel v tom, čo robil. Teda čo by mohol robiť a v čom by, čo, čo by chcel robiť. A tak sme sa spojili a začali sme spolu popri zamestnaniach, obidvaja sme to proste roztláčali.

Robo Dusík: V marci, pätnásteho marca. Neviem, kedy bude tento podcast von, ale pätnásteho marca máme trinásť rokov Titans, takže vlastne o pár dní.

Mišo Ukropec: Bude tam drobných desať dní alebo koľko.

Robo Dusík: Neviem, keď, keď to vychádza na piatok trinásteho, tak vám to tam dáme. Budete to mať na naródky.

Mišo Ukropec: Nevidím, nevidím.

Robo Dusík: Každopádne je to trinásť rokov, čo máme túto značku už spolu.

Mišo Ukropec: No však, lebo ja to vnímam akože už nejakú si dobu, ale to možno pre ostatných bude tiež zaujímavé, že, že ako ten biznis funguje takpovediac na pozadí. Že, lebo freelancersi to je taká zvláštna fajta ľudí, že ľudia môžu mať pocit, že typický IT-čkar nutne chce byť freelancer, lebo má tam napríklad šancu lepšieho zárobku, ako keď bude TPP-čkar alebo robí teda v nejakej, nazvem to, že nefreelancerskej pozícii. Môže bilovať dvesto euro denne, tristo, neviem proste. Jaký, jaký máte najvyšší rate, čo ste vôbec ako zaznamenali za niekoho za deň? To tak ako len pikoška bokom a pokračujem v otázke.

Robo Dusík: Ty kokso, to neviem povedať. Môže sa to hýbať okolo šesťstopäťdesiat, sedemsto eur mendej.

Marek Greško: Nejaký SAP konzultant s nemčinou.

Robo Dusík: To je, za presne závisí od toho, že čo to je. Keď hľadáš diamantík a ešte tá nemčina, to ešte ten diamantík vybrúsi.

Mišo Ukropec: V Československu sú traja.

Marek Greško: Áno, áno, áno.

Mišo Ukropec: Okej, Deutsche meine zite Mutter sprache.

Robo Dusík: No vidíte.

Mišo Ukropec: Hej, len SAPne, vieš čo je. Ale to je sekundárne.

Robo Dusík: Miša by sme dobre predali náhodou, Miša by sme dobre predali.

Mišo Ukropec: Pecka, tak viem, kam budem volať. Okej, takže a to sú ale peniaze, ktoré vlastne biluje ten človek, hej?

Robo Dusík: Áno.

Mišo Ukropec: No takže keď si, toto keď počúva niekto náhodou, kto zarába tisíc bruto a počuje, že niekto môže dostávať šesťstopäťdesiat za men, za deň, za osem hodín práce, určite je šťastný bez seba, že sa tak dobre učil v škole. Alebo zle. Okej, to znamená, že sú ľudia, ktorí chcú robiť freelancerov a potom sú ľudia, ktorí že, že definitívne nechcú robiť freelancerov, lebo nechce sa napríklad riešiť taká tá, taký ten slobodný život, hej, že pre jedného je to obrovská výhoda, pre druhého je to na porazenie.

Marek Greško: Sú to dva rôzne svety. Ja by som, ja by som povedal, že freelancing je životný štýl. Ako kebyže to pre toho človeka, lebo v porovnaní s tým zamestnaním, kde vlastne máte všetky istoty toho zamestnania a sedíte na tom istom mieste, robíte pre tú istú spoločnosť, máte niečo garantované štátom a tak ďalej a tak ďalej. Na margo ten freelancer je podnikateľ. On zarába sám na seba a to znamená, že on veľakrát mení tie projekty. Nie kvôli tomu, že by ako keby bol neschopný, ale kvôli tomu, že projekty končia. Väčšinou berie tie zákazky projektovo, že on niekde tri mesiace, potom zoberie šesťmesačný projekt, ročný projekt a tak ďalej a tak ďalej. Je vystavený oveľa väčšiemu tlaku kvôli tomu, že pre niektorých ľudí pohovor je ako kebyže stresová situácia. On musí za každým, ako ide na ten nový projekt prejsť tým pohovorom, tým výberovým procesom. A po druhé, ten nástup toho freelancera je oveľa rýchlejší. Keď niekomu platí zákazník šesťsto euro za mende, ako sme napríklad povedali, tak nebude tri mesiace mať skúšobnú dobu, kým on sa zaškolí a prvé výsledky uvidí po troch mesiacoch. Ten človek príde, hneď jak príde, druhý, tretí deň po prístupoch už musí akože makať na tom projekte. Takže väčšinou sa ľudia freelancermi stávajú, keď sú seniori a dobrí v nejakej oblasti.

Mišo Ukropec: Aha, takto. Okej, že nebýva obvykle, že teraz príde niekto, kto má rok, dva praxe a že ja vlastne nechcem byť zamestnaný, ale chcem si chargeovať nie šesťsto, ale dvesto alebo stopäťdesiat. Neviem proste, aké sú tie najnižšie rate, to zas, čiže ako-

Robo Dusík: Ono ťažko hovoriť takto. Závisí od toho, keď sa bavíme napríklad o pozícii nejakého manuálneho testera, čo je tiež freelance pozícia, ale môže byť človek senior manuálny tester, že má toho veľa odklikaného, tak sa točíš niekde možno okolo dvesto eur men day, ale opäť, to sme veľmi rozpriemerovali všetko.

Mišo Ukropec: To je v poriadku. To aby že-

Marek Greško: Ale to už je taký roboš IT biznisu. Vieš, dvesto za deň. Vieš čo to je?

Mišo Ukropec: To by som ani nepustil.

Robo Dusík: A môže to byť aj stopäťdesiat, môže to byť aj sto v závislosti od toho, že aký je ten projekt dajme tomu aj náročný a koľko tam toho budeš búchať a čo sa očakáva, či musíš mať nejakú doménovú znalosť, lebo ono to znie, znie to niekedy, že testing je aká podradná vec, ale to je samostatná disciplína v tom IT extrémne dôležitá a takisto manuálny testing je rovnako dôležitý ako automatizovaný. Tí ľudia musia mať, robiť by si to nechcel možno. Proste navnímať celý ten projekt, napríklad nejaký insurance systém, pochopiť aj čo ten insurance systém má robiť. Ty musíš pochopiť aj biznis logiku toho a potom to klikať a sledovať všetky-

Mišo Ukropec: A robiť tomu zle.

Robo Dusík: A robiť tomu zle, zapisovať to a dávať niekam, aby to ten developer potom mohol posúvať na tú ďalšiu úroveň. Nie je to pre každého a taký seniorný človek, ktorý pár rokov by si povedal, že musí byť vyšťavený. Áno a je vyšťavený z toho, lebo to je na hlavu dosť náročné. Preto aj tieto joby vedia byť celkom fajn zaplatené. Jednoducho my sa ku všetkému stavame, ako keby to bola samostatná vedná disciplína a tí ľudia, ktorí sa tomu venujú, tak proste majú byť za to ocenení, lebo každá, každý job, ktorý robí niekto dobre, druhý človek nechce robiť alebo nebude robiť tak dobre. A vôbec nepozeráme na to, či to je super programátor v tejto oblasti alebo tester. Rob to, čo robíš. Len áno, máš iné ocenenie, lebo na druhej strane iné, keď vyvíjaš systém, ako keď ho testuješ.

Mišo Ukropec: Ako, ako-

Marek Greško: A musíš vedieť ten systém pokaziť. To je to dôležité.

Robo Dusík: Rozobrať.

Marek Greško: To by povedal ty rozobrať.

Mišo Ukropec: To nevznášajú moji chalani.

Marek Greško: To musí špecialista.

Mišo Ukropec: Nevznášajú. Prídem. Tyk tyk tyk. Stopped working. Čo si spravil?

Marek Greško: A už to nejde.

Mišo Gula: Že, že aká je tá vaša potom pozícia vo vzťahu medzi tým freelancerom a medzi vaším klientom? V zmysle, že príde za vami klient, potrebujem na taký a taký projekt človeka s takýmito schopnosťami na štyri mesiace. Vy mu z fleku dáte nejakého človeka alebo ponúknete mu tri varianty a on si s nimi urobí pohovor? Alebo n-nakoľko ste vy ako kebyže garantom kvality toho človeka voči klientovi?

Marek Greško: My sme od začiatku aj Titans postavili na tom, že chceme ako kebyže tých zákazníkov odťažovať od toho, že napríklad ty by si prišiel ako zákazník a povieš, že potrebuješ dvoch testerov a pošleme ti dvadsať profilov a ty sa musíš s nimi a proste si ich popozerať, akým si niekoho vyberieš. Niektorí už ani nie sú dostupní. Jednoducho my sa snažíme urobiť čo najlepší výber tých ľudí už na strane toho biznisu, takže ten proces by prebiehal tak. Ty by si nás oslovil, spojil by sa, spojil by sa s tebou náš obchodák, ktorý by sa ešte detailnejšie spýtal, či naozaj sa na niečo nezabudlo, či je to on site, off site a veci, ktoré ťa nenapadli ako zákazníka a sú dôležité pre tých ľudí. Takže my čo najlepšie spíšeme tú požiadavku, ten projekt, aby sme vedeli čo najlepšie zacieliť. Máme veľmi skúsených recruiterov, ktorých tí ľudia potom, po, ktorí tých ľudí dokážu nájsť a máme veľkú databázu, aktuálne tuším tridsaťtisíc ľudí máme v tej databázy naprieč Slovenskom a Českom. A my potom vlastne urobíme to, že my tiež ešte predvyberieme tých kandidátov a ty dostaneš možno dve, tri cévečká, ale ktoré sú naozaj akože čo najlepšie pasujú na, na tú pozíciu. Takže našou úlohou je urobiť čo najlepší ten matchmaking toho kandidáta a teba ako zákazníka. A tým, že to robíme dlhodobo a keď ťa máme navnímaný ako zákazníka, tak nám už, nám už len stačí povedať, že Marek tam má manuálne testera, to čo pred mesiacom a my už presne vieme, že akého človeka. A nikdy neexistuje také kebyže nejaký zlatý rez alebo niečo, že sú kandidáti a sú projekty. Niektorí ľudia sa viacej hodia na štátne projekty napríklad, niektorí ľudia sa viacej hodia do komerčnej sféry a tak ďalej a tak ďalej. A my už tým, že tých ľudí poznáme, tých freelancerov, máme predchádzajúcu skúsenosť, my ti vieme aj pomôcť, aby si, aby si neurobil chybu.

Robo Dusík: Si správne vybral.

Marek Greško: Áno, aby si, aby si správne vybral.

Mišo Gula: Že viete ako keby už aj odhadnúť tú chémiu medzi-

Marek Greško: Presne tak.

Robo Dusík: Medzi tým samotným manažérom z tej firmy a tým vaším človekom, že či si budú alebo nebudú sedieť.

Mišo Ukropec: Toto ma zaujalo, že pre súkromnú alebo pre štátnu sféru. Čím alebo v čom je, v čom je rozdiel? Lebo teda v tom ITčku by som tak naivne možno očakával, že ten manažment môže byť povedzme, že podobný, že keď zoberiem nejaký korporát, nejakú banku a keď zoberiem nejaké ministerstvo, ktoré robí teraz nejaký vládny projekt, že v čom tam môže byť taký rozdiel, aby som to lepšie pochopil?

Marek Greško: Ešte aj v tomto sú rozdiely, čo si povedal, že sú tri teda kategórie, že je štát, veľký zákazník a stredný a malý zákazník. V tom štáte tie veci idú oveľa pomalšie. S-sú to oveľa väčšie projekty. To znamená, že oveľa viacej času, ako kebyže na nabehnutie do toho projektu. Veci tam dlhšie trvajú. Keď sú ľudia, ktorí akože ja chcem mať rýchlo nejaký výsledok, tak v tom štátnom sektore to ide pomalšie, kým sa to nasadí, kým sa to otestuje, kým sa to dohodne, kým sa o, je viacej formalizovaný celý ten proces. V korporáte môže byť tiež, ale je to o niečo rýchlejšie a tie požiadavky aj na tú kvalitu by som povedal, že sú oveľa väčšie. Lebo zober si tak, keď si robí banka nový internet banking alebo niečo, tak bohužiaľ v tej banke, banka má aj viacej financií na to zaplatiť lepších špecialistov ako ten štát, lebo ten štát má nejak obmedzený rozpočet. Nie je to vždycky úplne tak kvalitné, ako je to v tej banke urobené a na tých malých projektoch to musí zrýchliť. To proste to, to lieta, je to agilný prístup a tak a tak ďalej a tak ďalej. To samozrejme môže byť aj v tej veľkej korporácii ten agilný prístup, ten scrum, ale v tej štátnej korporácii väčšinou tí ľudia sú zvyknutí na oveľa pomalšie tempo.

Robo Dusík: Tou zmluvnou jednotkou medzi, medzi vami a klientom je vždycky

Mišo Gula: v úvodzovkách hodinovka alebo men day, alebo to môže byť aj že projektovo, že vám povedia máme takýto projekt, nacente

Robo Dusík: nám človeka a môže to trvať proste, že mesiac a môže to trvať dva. Máš rozdielne koncepty, ktoré si teraz spomína, spomenul. Existuje time and material, existuje ako keby dodávka riešenia diela solution. Tomu sa my nevenujeme. To znamená, my vyslovene dodávame čas tých špecialistov a vždycky na konci mesiaca existuje nejaký timesheet, výkaz dodaných hodín, na základe ktorého, ktorý podpíše ten zákazník, že to sedí a toto sa fakturuje. My fungujeme takto. My reprezentujeme alebo naši ľudia alebo tí titáni reprezentujú ako keby menšie ozubené koliesko v celku. Hej? Celok reprezentuje zákazník. On má častokrát analytika, má projekťáka, vie, kam sa ten projekt uberá a náš človek niekedy na projekt je takýto a náš človek niekedy nastúpi tu a tu vystupuje. To znamená, že on nie, on neručí za celé dielo ako celok a častokrát ani neručí za nejaký konkrétny funkčný celok, lebo reprezentuje časť, ktorú, na ktorú na jeho prácu sa napája táto, táto, táto a táto. Ale ten celok je veľmi dôležitý, aby fungoval a nemôžeš ho priamo uchopiť a povedať, že toto je jednoznačná vec. To my nerobíme. Software housy presne toto robia a dajú ti dokopy tím, analytik, projekťák, dvaja developeri, nejaký tester a tí ti už dodajú ako keby celok na kľúč. Áno a tam je už potom trošku vyššia suma, lebo keď už dodáš niekomu dielo, keď dodáš niekomu dom na kľúč, tak zodpovedáš aj za to, že ten dom potom bude stáť, že ak nájdem náhodou ešte nejaké chyby v elektrike a mi nesvieti svetlo, že mi to prídete opraviť. To sú takzvané SLAčky a preto je náš koncept trochu iný. My prídeme, platíte nám za čas toho človeka, používajte ho na to, na čo potrebujete a povedzte, či ste s tým, čo robí, spokojný. A na konci mesiaca sa vyrovnáme a ideme do ďalšieho.

Mišo Gula: Vaša garancia v tomto prípade je v tom, že ak ten človek napríklad pri, pri, ja neviem, každotýždenných kontrolách nerobí to, čo má, tak ho viete proste buď vymeniť, alebo proste vy ho požúvate s prepáčením za to, či robí alebo nerobí. Čiže vy preberáte ako keby do istej miery zodpovednosť za funkčnosť toho človeka a zároveň voči tomu freelancerovi vy ste garantom platieb, ako keby, ak to správne rozumiem, hej, že on proste neriskuje to, že nedostane zaplatené prachy, lebo je to vaša ako keby tá pozícia, že-

Robo Dusík: Správne.

Mišo Gula: Úplne správne. Áno.

Mišo Ukropec: S tým je spojená vnútorná otázka zvedavá, že-

Mišo Gula: Koľko to percent si beriete? Či?

Mišo Ukropec: Myslím sa tu je to tak nahrubo vidieť, ale iná vec ma zaujíma, že nemáte s tým spojené cashflowové problémy, lebo keď máte nejakých korporátnych zákazníkov a podobne, tak škviete hlavou, že, že asi to neni úplne také friendly, ako by si človek predstavoval, lebo vy tých ľudí vyplácate, počítam, že mesačne, ale vás oni kľudne môžu vyplácať trojmesačnou splatnosťou alebo niečo takéto.

Robo Dusík: Presne, presne takto to je a to nás akože niekedy limitovalo na začiatkoch, že keď sme, keď sme začínali, tak vlastne to bol, to bol ten stoper, ktorý nám akože dovolil rásť len nejako, lebo ty si musíš ten cashflow musíš vytvoriť. A veľakrát sme bojovali tak, že sme čakali deň predtým, či nám prídu všetky platby, nech môžeme vyplatiť tú, tú druhú stranu a tak ďalej, že veľakrát to bolo veľmi na knap a veľmi tesno, kým sme si ten cashflow vytvorili. To znamená, že my sme si s Robom nejaké obdobie od začiatku vzniku Titans až po nejaké obdobie sme si nevybrali z firmy ani, ani korunu, ani euro kvôli tomu, aby sme vlastne ten cashflow vytvorili a aby sme mohli, aby nás nelimitoval v budúcnosti, keď chceme rásť.

Mišo Gula: Aby ste mali s čím pracovať.

Robo Dusík: Áno, áno.

Mišo Gula: Rozumím.

Robo Dusík: Jakmile podpíše veľkého zákazníka telco operátora a on sa s tebou o tom nebude baviť, on má deväťdesiatdňovú splatnosť. To buď berieš alebo neberieš. Sa veľmi dobre rozhodni, ešte budeš vyjednávať, nebudeš. A vtedy si musíš byť vedomý, že keď dávaš na projekt človeka a chceš ho nalákať na ten projekt, chceš, aby bol korektný, tak on má tridsaťdňovú, niekedy pätnásť, hej, keď to potrebuješ uhrať. Musíš si veľmi dobre uvedomiť, že tebe dotiečú peniažky oveľa neskôr. Ale výhodou je alebo nevýhodou, alebo tak to funguje v prírode, nepodpíšeš veľkého zákazníka, kým už niečo nemáš. Čiže keď si firma, ktorá má rok, nepodpíšeš telco operátora. Nie, musíš tam nejakým spôsobom dozrieť a vtedy my sme už boli s tým vankúšom cashflowovým, čo Marek spomínal.

Mišo Ukropec: Okej, no my sa chceme venovať aj iným témam, ale dajte ešte krátko o vašom českom dobrodružstve, pretože teda kúpili ste českého, ale teraz nevieme, jak to nazvať, že-

Robo Dusík: Partnera.

Mišo Ukropec: Konkurenta, partnera, neviem. Skúste to nejako záramcovať, aby sme to nemotali.

Robo Dusík: Pred kúpou to bol konkurent, po kúpe to bol partner. Tak sa to vlastne zmenilo. Aaa dvetisícdvadsaťjeden, ako do nás vstúpil vlastne investor Sam Berg, tak ten istý rok, možno pár mesiacov potom sa nám podarilo dohodnúť partnerstvo vlastne s mir, s firmou českou, Bridge Water sa volali vtedy. Oni pôsobili na Slova, aj na Slovensku, aj v Čechách, ale v Čechách bol ten hlavný ich biznis. Na Slovensku boli veľmi tak okrajovo a skôr sa už sťahovali z toho Slovenska a venovali sa tým Čechám. A dobrodružstvo. No teraz koľkatý rok je? Dvetisícdvadsaťjeden bude štyri roky, čo sme spolu, sme zintegrovaní plne. To znamená, že sme na jednotných systémoch. Máme, by som povedal, deväťdesiatpäť percent rovnaké procesy pre biznis systémy a podarilo sa nám akože úspešne tento rok, tento rok ešte tam zostali nejaké dva projekty, ktoré dobiehajú úspešne integrovať.

Mišo Gula: Okej, čo je, čo je podľa vás tým, tým kľúčom k úspechu? Prečo sa vám darí takto silno rásť? Prečo máte takú silnú pozíciu? Lebo jednoznačne akože nie ste jediný, jediná firma, kto by to, ktorá by to robila tak ako v každom biznise, proste konkurencia je plná ryť. Čo vás robí výnimočným?

Robo Dusík: Výnimočnými. Stále myslím, respektíve som presvedčený o tom, že je to vždycky koktejl vecí. Hej, iné by bolo rozbiehať tento biznis dnes, hej, v tomto stave a kde sa nachádzame. My sme ho otvárali v roku 2013. Na Slovensku vtedy fungovala v tej, v tomto fachu iba jedna spoločnosť a nebolo ostatných veľa. To bolo ostatné, ostatné to bolo to, čo vravel Marek, že bol nejaký software house, ktorý popri dodával ľudí, ale nikto špecificky sa nevenoval nášmu segmentu. To je jedna z vecí, ktorá akože bol dobrý timing. Hej? Ďalšia vec, my s Marekom a to je, to je jedna z hlavných vecí, Marek spomínal, sme aj ťaci. My sme programátori. Ja som odchodil vo Viedni v Generali nejakých šesť rokov, Marek odchodil v Prahe, potom na Slovensku, na Slovensku. Čiže vedeli sme, ako ten IT biznis funguje a vedeli sme sa rozprávať s ítečkármi aj na začiatku. Ďalšia vec je to, že my sme k tomu pristúpili tak, že žiadne pôžičky alebo žiaden venture kapitál, že poďme rásť a rovno urobíme veľký tím. Nie. My sme si nechali pôvodné joby a rozhodli, povedali sme si, naprogramujeme si systémy sa vlastné, databázový systém, celý web portál popri joboch a urobili sme si to sami. Stálo to náš čas, až keď sme vedeli, že máme systémy a začali sme oslovovať, lebo sme boli z tej oblasti nejakých zákazníkov a my nejakých freelancerov, kamarátov. Marek vtedy prvý call ešte bol na mňa, tak to sme začali skladať, až keď sme vedeli, že máme pár ľudí na projektoch, tak sme nechali naše joby a začali sme sa tomu venovať. Boli sme dvaja a zobrali sme prvú recruiterku, ale už do systému, ktorý sme mali nastavený náš interný databázu klientov, teda databázu zákazníkov, pardon, databázu freelancerov. Hej, ale vedeli sme, do čoho ide a ako to bude používať. A my s Marekom sme obchodovali. My s Marekom sme robili pohovory a keď my sme zavolali ítečkárovi a on bol zvyknutý na to, že keď to bola pozícia Java programátora alebo.NET programátora, bol zvyknutý na to, že recruiter v našom prostredí ti prečíta Javu ako Javu alebo.NET ako bodka net alebo C# mriežka. A v našom prípade to bol rozhovor na úrovni, na normálnej. To sa začalo páčiť a to sa páčilo zákazníkom. Keď prídeš na stretnutie so zákazníkom a ten projekťák alebo tím líder tam sedí a dobre, tak na čo tu sme? Lebo sa nechodilo na pohovory. My sme zaviedli to, že my budeme na pohovoroch a po dvoch vetách pochopil, že keď sa s nami rozpráva a hovorí o projekte, že my kladieme otázkou, okej, tak ale aké tam je ORMko na pozadí, akože object relationship mapping. To čiže človek bystrý, s kým sa rozpráva a zrazu máš pocit, že rozprávaš s rovnako, s rovnocenným partnerom, a tým pádom my sme veľmi dobre pochopili pozíciu, vedeli ju tým pádom kvalitne vysvetliť našim recruiterom a ich zaškoliť do nejakých týchto vecí, aby tomu rozumeli. A keď sme volali s freelancerom, tak to bolo na rovnakej úrovni a zrazu to bolo vidieť, že to je trošku iné a že ľudia, ktorí tomu rozumejú, to spájajú. A tak sme si povedali, že aj keď budeme rásť, tak aj naši account manažéri musia mať tú znalosť. U nás account manažér je človek, ktorý dokončil technickú vysokú školu alebo pôsobil v IT projekte, napríklad ako projekťák a má navnímaný celý cyklus. Čiže my, my tam nemáme ľudí, ktorí sú laici a to je tá odbornosť a to, že keď si povieme, že niečo platí, tak platí. To je podľa mňa taký akože záver toho celého. Ale profesionalita spočíva v tom, že keď príde freelancer na pohovor, my s Marekom sme tam boli pol hodinu predtým, čakali ho v lobby budovy a odniesli ho hore. Pobavili sme sa o tom, čo ho zhruba ešte tak čaká, koľkých ľudia tam budú a keď sa rozprávali a videli sme, že ten človek, keď sa s nami bavil, tomu rozumel, ale teraz možno v strese nepochopil otázku, tak to trošku naviedol, že myslím, že to chceli povedať takto. Aha! A ono niko-každý, nikomu to vôbec nevadilo a zrazu všetci videli tú pridanú hodnotu, že keď to cévečko už od nás dostali a nebolo ich dvadsať, ale boli tri, tak si sa chcel pozrieť na tie životopisy a verím, že sa nám to podarilo udržať doposiaľ taký, taký istý štandard technologickej IT firmy, ktorá sa venuje out a outsourcingu IT špecialistov.

Marek Greško: Chceli sme byť vlastne najlepší v tom, čo robíme a chvalabohu aj konkurencia to robila zle. To znamená, že dala nám priestor ako keby, že aby sme rástli, aby sme ich vlastne predbehli. A ako ro-bolo, je tam veľmi veľa detailov, ale to, čo taký spoločný menovateľ z toho, čo Roba robil, je pre mňa akože zážitok pre toho freelancera a zážitok pre toho zákazníka od začiatku do konca. To znamená, že keď máš problém, že neskočíš hlavou pod piesok, ale riešiš ho. Pre toho freelancera, že ho tam niekto čakal, že dostal, že dostal zmluvu normálne napísanú, že sa dalo rokovať o nejakých podmienkach, že keď chcel vyššie podmienky, že sa zaňho postavil a snažil sa vyrokovať, keď to bolo opodstatnené a tak ďalej a tak ďalej. Mohli by sme dlho o tom rozprávať, ale sú to naozaj detaily, v čom sme sa snažili byť iní ako konkurencia.

Robo Dusík: Z vášho pohľadu, ak povedali sme si niekoľko parametrov, to, že ste tých chalanov čakali v lobby, že, že proste ste ich doslova ako keby držali za ručku v tom procese a tak ďalej. Myslíte, že si, že to sú faktory, ktoré by bránili nejakej škálovateľnosti v zmysle väčšej škálovateľnosti do zahraničia, že akože

Mišo Gula: hneď na začiatku si asi neviete predstaviť, že by ste riešili celú Európu, že proste celý ten prístup, ako ste mali, asi, asi musel byť urobený tak, že len lokálne zo začiatku, hej, že len tu v Brat-- na Slovensku.

Marek Greško: Ja si pamätám, že po dvoch rokoch, čo sme boli spolu, zhruba alebo po troch, nepamätám si už úplne, že totálne presne, ale už vtedy sme riešili, mali sme odborníka na fran-franchisový koncept. On vtedy robil sa mi zdá, až aj nejaké dodatky pre McDonald a tak ďalej a tak ďalej, že vtedy sme rozmýšľali, ako ten náš koncept uchytiť a dostať vlastne do zahraničia, do iných krajín. Ale vtedy sme si povedali, že aj kvôli tomu cash flow, aj kvôli tomu, že sme neboli ešte jednotkou na Slovensku, tak som si povedal, že dosiahnime najskôr niečo veľké tu na Slovensku a, a najskôr sa etablujme tu, že tu sme naozaj, tu sme doma a potom začnem rozmýšľať nad tým ďalším rastom do zahraničia. Tam vlastne potom nasledoval investor a rozhodnutie, prečo investor a tak ďalej a tak ďalej.

Mišo Gula: Ale aj pardon, len dokončím tú myšlienku, že aj tak vlastne tie ďalšie kroky, keďže ste urobili krok do Čiech, tak tie ďalšie kroky asi pravdepodobne tiež budú cez akvizície, že asi nebudete niekde niečo úplne, že z nuly budovať. To by bol ideál. To to bol a to je aj plán. Je tu taký plán, že, že budeme mať aj zahraničné zmluvy, hej? Okej.

Robo Dusík: Nie, nie.

Mišo Ukropec: Nie cez akvizície.

Robo Dusík: Tak ako si povedal, to je plán, že to je tá nosná myšlienka. Presne. Niekto, kto sa venuje tomu biznisu ako my a možno sa potýka s tým, že mu niečo chýba, nejaký systém, lebo nie každý si my, my máme na pozadí tri vlastne naprogramované vlastne naprogramované systémy. Je to taký ekosystém celý a je tam aj dosť veľa kvalitných algoritmov, ktoré pomáhajú k tomu matchovaniu tých profilov. Keby sme to chceli robiť len na ľuďoch ako old school, že si pozrie niekto cévečka, tak to by sme nepochodili, to by sme nemohli takto rásť. My potrebujeme tam mať silnú automatizáciu a silnú digitalizáciu. To sme od začiatku pochopili ako programátori, že výpočtová sila musí byť enormná, aby človek robil len to, čo má človek robiť a nie do repetatívne opakovať nejaké veci. A to sme, to máme. A keby sme chceli sa pozrieť do zahraničia, tak hľadáme firmičky možno, ktoré to nemajú a chceli by sa posunúť vyššie. A práve partner, partnerstvo s nami by im toto dalo, tento tie, tieto krídla a to je vlastne tá celá myšlienka, ako by sme to chceli urobiť. Situá-- či tomu praje ekonomická situácia, doba, to je na dlhšie, hej? Ale rozmýšľali sme, lebo vlastne ako sme došli s investorom, tak plán bol taký, že každý rok kúpime jednu firmu v rámci strednej Európy a budeme rásť akvizične. Trh sa zmenil, vojna na Ukrajine, energetická kríza, úrokové sadzby a tak ďalej. Jednoducho tá situácia sa zmenila a nepodarilo sa napĺňať túto víziu, že každý rok kúpime jednu spoločnosť, ale pre ten ďalší rast, ktorý sme mali naplánovaný a firmu tak nastavenú, tak sme koketovali s myšlienkou, že založiť tú pobočku od nuly. Ale to je príbeh na dlhšie, lebo zisťujeme aj po debatách so zahraničnými partnermi, že tá ekonomická situácia nie je taká ako len na Slovensku, ale aj v Nemecku, je vo Švédsku, vo Fínsku, že tam domáci nemajú čo jesť. Čo týka biznisovo, tak sme si povedali, že teraz nie je ten správny čas na otvorenie toho biznisu, lebo všetci chcú byť v týchto krajinách. To sme nielen my, to sú Srbi, to sú Bulhari, to sú ako kebyže a tým, že tie, tie služby sa, sa dajú do-dodávať offsiteovo, tak jednoducho tí nám konkurujú vo veľkom a sú ešte lacnejšie ako Slováci v niektorých prípadoch.

Mišo Ukropec: To keď niekto si myslí, že pôjde robiť biznis do Dubaja a tam zistí, že Indovia robia za dvesto na Monday, tak tomu veľmi rýchlo otvorí oči, že kámo, ty Dubaj nemáš čo ponúknuť zo Slovenska. No a to ma privádza k tomu, čo sme s-ktoré trošku viacej, ale toto je zaujímavé sa povenovať. A to sú vaše takpovediac že nové dobrodružstvá. Lebo vidím tu nejakú rozmanitosť, nejaký Time master. Neviem správne, či som to, lebo tam tie samohlásky chýbajú. Hej, IT v IT, Dá sa to a neviem čo. Tak skúste si to nejako rozobrať, lebo neviem kto má čo presne ako poasociované. To som až sa nedopátral.

Robo Dusík: Vieš čo? Jednoducho s Marekom, keď firma rástla a vznikal tam nejaký už ekonomický priestor a nejaké finančné zázemie, tak sme si, mali sme to celý čas v sebe, že celkom dobre by bolo podeliť sa s tým, čo sme zarobili v istej, v istom, v nejakom istom rozsahu o, o, o s niekým iným, s niekým, s nejakými projektmi alebo združeniami, ktoré robia nejakú záslužnú činnosť a my sa na nič nepozeráme srdiečkovo. Akože dobre, srdiečko, emócia je ten možno nejaký taký inhibítor, ale potom sa veľmi pozeráme na veci dátovo analyticky a dostali sa, dostalo sa nám do, do priazne alebo respektíve najprv do povedomia viacero projektov. Oslovujú ťa rôzni, pomôžte nám, pomôžte nám. Existujú predsa projekty ako Svetielko nádeje a podobne, ktoré fungujú, ale tie, čo si vymenoval-

Mišo Ukropec: A tých sme podporovali aj.

Robo Dusík: Áno, áno, ale že to projekty, ktoré boli napríklad vznikajúce, sadli sme si s founderami tých projektov a videli sme, že tá, že to má krucinál brutálny koncept. Rozbieha sa tu niečo zaujímavé, napríklad ako Rozmanitá, čo je inkluzívne vzdelávanie na Slovensku. Stojí za týmto združením Anka Simington Mar, ktorá študovala na Oxforde a predtým žila vo Francúzsku. A je to, je to veľmi vzdelaná žena, ktorá sa rozhodla vrátiť domov a rozbehnúť taký projekt inkluzívneho vzdelávania, ktorý funguje v celom svete a jednoznačne je funkčný model. A ukázala nám to. Hovoríme si jasné, to by sme radi podporili, to dáva zmysel. Tak sme, tak sme sa rozhodli, že ich podporíme a rovnakým spôsobom sme sa-

Mišo Ukropec: Prepáč, čo znamená slovíčko podporíme? Lebo to-

Robo Dusík: Finančne podporíme a zároveň mentorsky. To znamená, sme ako keby v správnej rade pomáhame, možno aj sa na tú organizáciu pozrieť ako celok, keď ju potrebujú posunúť, škálovať, vedia sa s nami poradiť, povedzme ako keby s mentormi. To je jedna vec. Máme pravidelné stretnutia. Niekedy je potrebný networking, niekedy je potrebné zistiť, čím vieme pomôcť s tým alebo s tým. A druhá vec je samozrejme, že finančne podporiť, lebo je to neziskové združenie a kým oni boli na začiatku vo fáze toho, že vytvárajú súkromnú školu a cieľ bol dostať sa do štátnej školy, lebo štátna škola už má príspevky, tak tam potrebuješ finančnú podporu jednoznačne. Takže z našej strany aj finančná podpora. Ale je úžasné sa pozrieť spätne, odkedy vznikli, kde sme sa za nich postavili a kde sú teraz. Budú mať vlastnú budovu, budú mať vlastnú školu, sú zapísaní v štáte a reálne už majú tri triedy a rastie to, že páči sa nám to, že je to, má potenciál tento projekt byť game changer vo vnímaní toho, ako by vzdelávanie na Slovensku mohlo fungovať. A viac projektov môže povedať Marek, ale rovnaký princíp máme pri všetkých. My veľa projektov podporujeme nielen firemne, ale ako súkromné osoby, ako, ako, ako fyzické. To znamená, že je ich veľa. Či je to, či je to Buddy, či je to Rozmanitá, IT v IT, Svetielko nádeje. Mohol by som pokračovať ďalej a ďalej a myslím si, že to je také niečo, čo máme s Robom v sebe, že myslím si, že podnikateľ, keď dosiahne nejakú úroveň a jednoducho už má z čoho rozdávať a už má dostatok na to, aby ako sa dokázal užiť, užiť svoju rodinu a má dostatok, že odložené, tak mal by pomôcť nejako tej spoločnosti okolo seba a

Marek Greško: Vedieť sa aj podeliť o ten svoj úspech a teraz myslíme s tými ostatnými organizáciami, ktoré potrebujú rásť a robia dobré veci. A čo sa pýtal ešte na TimeMaster, je to vlastne taký nejaký môj bočný projekt kvôli tomu, že ja mám veľmi rád plánovanie a efektivitu a veľmi dlho akože veľmi veľa o tom čítam, veľmi dlho sa tomu venujem a je to moje také hobby. Tak som si vytvoril vlastný, vlastný projekt, čo je o tom, že vlastne som si, som si vytvoril svoj zápisník, lebo som nedokázal nájsť na trhu niečo, čo by mi úplne stopercentne vyhovovalo na základe mojich skúseností. A je to čisto sa venujem efektivite, ako správne plánovať, ako si nastaviť má mindset a ako pracovať s vďačnosťou a tak ďalej a tak ďalej.

Robo Dusík: Kde sa darček?

Mišo Ukropec: Ja svoj mám. Selfish bitch.

Robo Dusík: Dobre, daj adresu rýchlo.

Mišo Gula: Dobre, ale na to som sa chcel chalani opýtať, že, že teda, nie ste v štádiu hľadania ďalších nových brutálnych startupov, unicornov, neviem čoho všetkého. Proste ste v štádiu, keď máte odrobené, zarobené, vyrobené a teraz vlastne idete vraciať trošku tomu svojmu okoliu to, čo vám povedzme, že historicky dalo, tak idete sa teraz ako keby odmeniť tej prírode a okoliu v zmysle, že idete podporovať neziskové projekty.

Robo Dusík: Kontinuálne funguje už sedem rokov u nás toto, takže pre nás to nie je nič nové. A keď ako Titans, čo podporujeme, my sme si museli vytvoriť CSR program, lebo uvedomíš si v jednom okamihu, že veľmi veľa projektov a združení, ktoré by potrebovali pomoc a všetci ťa oslovia a mnohé sú aj pekné, aj premyslené, ale ty nemáš ani časovú kapacitu všetky vyhodnocovať a, a nemáš ani finančnú kapacitu pomáhať. Takže my sme si vytvorili takzvaný plán CSR programu, v ktorom my máme ako keby dve témy máme vzdelávanie, education a máme samozrejme IT. Hej a pokiaľ to tam spadá, vieme sa o tom rozprávať. Rozmanité inkluzívne vzdelávanie, ale to podporujeme ako aj fyzické osoby, ale aj brand Titans je za tým emocionálny kompas. Hej a mental health, mental health vzdelávanie ideálne v oblasti IT a mental health. Preto sme vlastne išli aj do podcastu Nevyhorení, kde sme to spropagovali. A keď si ich vymenuješ tie, za ktorými stojíme rozmanité vzdelávanie, inkluzívne vzdelávanie, emocionálny kompas, duševné zdravie, rozvoj duševného zdravia konceptu obzvlášť pre deti. Veľmi krásny projekt, odporúčam každému sa na to pozrieť. Potom tam máme IT v IT, to sú, to je Peťa Kotuliaková a Dámy.

Marek Greško: Slovensko Digital sme mali.

Robo Dusík: Stále podporujeme, stále stojíme za Slovensko Digital. Čiže vidíš, že má to nejaký koncept, aby sme ne-ne-nelietali do strán, hej a aby, aby sme sa stále vedeli držať nejakej témy. Ale to neznamená, že prijímame a prijímame a prijímame. Chceme radšej stáť za nimi a pomôcť im na ceste, aby oni narástli a aby ten dopad bol veľký. Ich dopad, lebo o tom to celom je. A kým sa podarí vytvoriť nejaký systém, ktorý už vie replikovať, tak vtedy sa deje zmena globálna na Slovensku, globálne lokálna.

Marek Greško: A povedal si, že máme, máme zarobené. Ono to úplne tak stop, to sa nedá tak stopercentne povedať, že, máme nejaké financie, ale my sme zďaleka nevyhrali, lebo ten trh aj ten náš sa stále mení a čelíme stále novým a novým výzvam. A my tú firmu sme nastavili, že chceme, aby sme rástli naďalej a my stále máme plné ru-ruky roboty s tým, aby sme tú fúru firmu stále posúvali ďalej a ďalej a máme ešte nejaké vízie, čo s tou firmou chceme v budúcnosti urobiť. Takže zďaleka to nie je tak, že my už teraz sme pijanko, pohodička, klídek vybavené. Už sa venujeme len CSR, CSR aktivi-aktivitám, ale naopak, keď už sa teraz pozrieš do našich kalendárov, tak naopak sme oveľa viacej tvrdo v biznise, lebo tá doba sa zmenila. Je iná, ako bola na začiatku.

Mišo Ukropec: Žiadna pohodička, cigaretka, kávička?

Marek Greško: Nie.

Mišo Ukropec: A dokonca s investormi za krkom, teda za chrbtom.

Mišo Gula: A za krk a pod krkom?

Marek Greško: Áno.

Mišo Gula: Investormi pod krkom a za chrbtom?

Robo Dusík: V nejakom horizonte.

Mišo Ukropec: Túto časť vystrihneme, aby to nepočuli páni zo Sandbergu, aby náhodou nefrflali. Otázka, lebo teda my máme tiež investorov, ale my nie sme zatiaľ tak ekonomicky úspešní. Takže ja mám viacej nepríjemných telefonátov, ako máte možno vy, ale tak to už patrí k startupistickému prostrediu. A to je moja otázka, že dobre, toto sú také tie CSR aktivity pre tých, čo na to nevidia, nevidia, tak teda je to korporátna zodpovednosť, kde slušne vychovaní ľudia sa snažia vrátiť, čo dostali od niekoho kedysi len tak. A teraz startupistické prostredie. S tým si vás zatiaľ ja aspoň nejako extra nespájam. Skôr si vás spájam s takýmito bohumilými aktivitami, čo je zaujímavé v kontexte toho teda, že máte Sandberg ako investorov a že teda chcete byť dátovo jediní, že je to také, také, také nečakané spojenie. čo nejaké startupistické dobrodružstvá? Chcete tým smerom ísť? Nechcete? Ešte uvidíte, neviete, jak to cítite?

Marek Greško: Za mňa zatiaľ neviem povedať skôr ni, skôr nijako áno, ale zatiaľ nemám, nemám žiadnu takto ambíciu.

Robo Dusík: Si myslel akože čo my, ako my, my ako osoby alebo myslíš akože firma? Či by sme sa do

Mišo Gula: niečoho pustili takého?

Mišo Ukropec: Takto, že firma tým, že máte Sandberg a Sandberg vnímam viacej ako private equity ako nejaký venture kapitál, tak to neni startupistické prostredie. Hej, to je taký trošku dlhší long run.

Mišo Gula: Jednoznačne.

Mišo Ukropec: Hej, ale môžete mať či už ako osoby, ale kľudne môžem mať aj, ste v holdingu? Haló! Áno, máte holding, ten môže mať nejakú vetvičku, že a tunak dáme päťstotisíc ročne do Nejakých prísidových investícií do nejakých startupov napríklad.

Mišo Gula: Doplním minimálne tak, ako keď sme sa bavili, mali sme tu Tániu Ondrejkovú, tak hovorila, že proste ich bavia startupy, ktoré nejakým spôsobom súvisia s ich biznisom a môžu ich posilniť vo vertikále alebo v horizontále. Čiže áno, že či v rámci holdingu máte vytvorenú nejakú, nejaký budget, nejakú skupinku, ktorá rozmýšľa nad podporou iných startupov, takých, ktoré by podporovali ten váš akože core biznis asi.

Robo Dusík: Alebo to máte, že nejdeme do toho a bodka. Hej, máme to, nejdeme do toho a bodka. A práve ono to musí dávať zmysel a nám sa, nám to zmysel nedáva, lebo nám začalo dávať zmysel to, čo sme urobili so Sambergom. Presne ako si povedal my, ak chceme akvírovať, tak nechceme akvírovať startup, chceme akvírovať firmu, ktorá má nejakú stabil-- aspoň štyri roky na trhu, už vykazuje nejaké čísla, má nejakú štruktúru a dá sa zapojiť. A to je vlastne celá logika Sambergu. Preto vstupoval do nás, lebo my sme už boli jednotkou na trhu a potrebovali sme vlastne sa dostať na iný trh a po ich vstupe sme mali už aj kapitál a ich akvizičné znalosti na to, aby sme to spravili. Táňa Ondrejková presne, ona je presne ten druhý segment a je tým teraz aj veľmi populárna a nebude nielen vďaka Jame Levovej, ale celkovo Pelikáni to tak robia.

Mišo Gula: Myslel, že povie, že nielen vďaka vášmu podcastu.

Robo Dusík: Nielen vďaka vystrihnete, nielen vďaka vášmu podcastu, ale nie, Táňa je tým známa a chápem, že prečo im to tam krásne zapadá do tej, do tej, do toho celého konštruktu. My to tak nemáme ani nebudeme mať. A či ako fyzické osoby za- teraz ako Marek spomínal, makáme s vyhrnutými rukávmi tento a minulý rok a tento bude obzvlášť náročný, viac ako, ako možno posledné dva roky. Teraz hovorím o nás dvoch ako viac hands on. Vyžaduje si to situácia a keď si founder a si pri tom, nedá ti to. My nemáme priestor na teraz bočné projektíky, investície ani na defokus. My nemáme priestor na pekné naše osobné rodinné projekty, ktorým by sme sa chceli venovať. Dali sme to momentálne na druhú koľaj. Sú iba dve veci máme Titans a rodina. Toto musí klapať a ak bude všetko fajn, tak opäť si vytvoríme priestor a možno sa budeme venovať neskôr nejakým startupom. Práve chalani z VZA hej, možno poznáte Mate Klempa. Oni práve idú tou druhou cestou. Vytvárajú taký ten venture kapitálové prostredie aj spolu, aj spolu vlastne s Mattison Legal a snažia sa investovať a vytvárať prostredie pre tie startupy. My tam nie sme, ale neznamená, že sa niekedy na nejakú loďku ne, si nejakú loďku nestavíme a nepomôžeme, len ono to chce aj trošku času tvojho.

Mišo Gula: Ale ináč toto je celkom zaujímavé poznanie, že napriek tomu, že máte akože relatívne veľmi dobre fungujúci biznis s perfektnými číslami, stále sa bavíme o tom, že ste na Slovensku a v Čechách de facto hej, čo je stále ako kebyže prd do Stromovky, že vám ako keby z dlhodobého hľadiska vám stále hrozí to, že tu príde nejaká firma z Nemecka veľká alebo z Francúzska, ktokoľvek príde nejaký kolos, ktorý to tu proste prevalcuje. Čiže vy stále dobre nie ste startup, ste zabehnutá spoločnosť, ale stále ste v tej rastovej fáze, kedy vy vlastne ešte stále musíte makať napriek tomu, že, že proste to funguje perfektne. Hej.

Mišo Ukropec: No ale tak to je koniec koncov možno aj exitová stratégia jedného dňa nie, že príde kolos a povie: „Chlapci, this is very much nice, beautiful.“

Mišo Gula: Tak investor tam obyčajne nechodí kvôli-

Robo Dusík: Ty si veľmi, veľmi bystrý muž Michal a čítaš nenormálne hru. Keby sme sa nepoznali, tak si poviem, že ty musíš mať aj vysokú školu, bo človek čo.

Mišo Ukropec: Ekonomickú univerzitu dane.

Robo Dusík: Nie, veľmi, veľmi dobre, veľmi dobre si to celé vyhodnocoval. Áno.

Marek Greško: A, a presne, presne tak to je. Preto berieš aj toho investora k sebe kvôli, kvôli nejakým, nejakému ešte väčšej budúcnosti, ktorú máš nastavenú teraz a, a za tým vlastne ideme. Preto potrebujeme firma rásť, aby bola dobre nastavená, lebo investor jedného dňa musí z toho kola ísť von. Toho, ktorého teraz máme a toho investora nahradí iný investor, ktorý, ktorý bude strategický, ktorý bude väčší, ktorý bude práve presne tá veľká nemecká firma, ktorá by sem prišla buď tak-

Mišo Ukropec: To nerobte, chalani.

Marek Greško: Že by, že by založila pobočku od nuly alebo by radšej kúpila etablovanú spoločnosť, tú jednotku na tom slovenskom trhu a vstúpila, aby na tej krajine vlastne cez nás.

Mišo Ukropec: Berte, berte fínsky, švédsky, nórsky korporát.

Robo Dusík: Nie Nemecko.

Marek Greško: Jasné, ako príklad som zobral, lebo to tu padlo.

Robo Dusík: Ale to aj to je, aj to je stratégia posunu biznisu o level vyššie. Ako keď silou-mocou sa teraz budeš driapať do Nordics a tak ďalej. Snažiť sa otvárať pobočky, páliť tam peniaze a zistíš, že to nemusí ísť, ako keď si tu vybuduješ silnú pozíciu, kde takýto zrúdný hráč napríklad nemá ešte momentálne nejakú vlajočku a budeš prvý, s kým sa bude chcieť rozprávať. Lebo keď sa pozrie do vnútra, zistí, že aj vďaka tomu dátovému prístupu to je všetko dobre nastavené, aj vďaka nášmu práve equity partnerovi. To znamená, že keď už máš privát equity partnera inak to už znamená, že-

Mišo Ukropec: Máš reputáciu.

Robo Dusík: Niečím si si prešiel, nejak si kosený bol, si, si sekaný, reportuješ a nik-

Mišo Gula: Nie, niekto ti už kontroloval gate, že ti je všetko tak, jak má byť.

Robo Dusík: A pravidelne kontroluje, že keď ty dáš čísla niekomu nahliadnuť, tak oni si môžu byť istí, že no plus mínus promile to sedí. Hej, akože a ty to dobre vieš, že to je tá myšlienka. Takže áno, chceli sme, chceli sme ísť za hranice. situácia ukázala, že to nie je najrozumnejšie riešenie, lebo teda je, ale akvizične to nešlo tak ľahko, lebo firmy chceli predávať drahšie. Situácia tlačila nás zhora, zhora dole, takže my sme chceli kupovať trošku lacnejšie. Nenašli sme prienik. Nevadí. Teraz sa to-

Marek Greško: Potery skant, lebo bola ťažká, dlho sa nevedeli nikto, čo bude. Ty kúpiš firmu a o-

Mišo Ukropec: Ti to umrie.

Marek Greško: O tri mesiace zistíš, že to umrie alebo bude o, o polovicu menšie tržby.

Robo Dusík: Ale, ale jemne sa to, jemne sa táto akvizičná rétorika trošku ožíva. Je to, je to fajn, nikto nepovedal, že sa to ešte znova nepodarí, lebo to nie je vec, ktorá áno, že nevyšlo do videnia. Tie diskusie boli, tie tváre sú spojené, tí ľudia si ťa pamätajú a buď sa niekto, buď sa on ozve znova tebe alebo ty jemu, ale máš na čo nadviazať. Ináč také tanečky trvajú tri roky. Kedy nakupuje Buffett?

Mišo Gula: Keď je situácia najhoršia.

Mišo Ukropec: Presne tak. A prečo? No sú vypredaje. Haló.

Mišo Gula: Áno, ale, ale som rád, že sme to takto trošku aj refrejmovali tú debatu, lebo na začiatku sme to predali, že akože chlapci za vodou neviem čo, ale-

Robo Dusík: Nie.

Mišo Gula: Ale, ale je dobré, aby ľudia to vnímali, že aj pri rádovo vyššom biznise, čo sa týka čísel, je stále tá situácia môže byť taká, aká je pre vás dnes, že vy stále ste proste akože veľa práce pred vami, že to nie je tak, že-

Robo Dusík: My sme nikdy neboli v komfortnej zóne. My nikdy nebudeme v komfortnej zóne. V komfortnej zóne si to, keď niekde o desať rokov nie si v tejto firme alebo vo firme a môžeš sa rozhodovať, čo budeš robiť ďalej. Dovtedy ako founder kruci náľ snažíš sa to posúvať ďalej, robiť všetko pre to, aby to rástlo. Komfortnou zónou myslím to, že pohodička, kafičko, hej, cigaretka a kavička, jak si povieš.

Mišo Gula: Žiaden sabatikál vám zatiaľ nehrozí, hej?

Robo Dusík: Nie, nie, nie, nie.

Mišo Gula: Letná dovolenka je príjemné spestrenie.

Robo Dusík: Toto je naša obľúbená téma. Letná dovolenka je príjemné spestrenie a to ťa poteší, hej? Kompenzujeme ten tlak a všetko to, čo akože v tej práci zažívame práve, práve takými dlhšími dovolenkami, že sa snažíme oddychovať s rodinou a plus takým zdravotným štýlom, že keď akože aspoň na to, na teba toľko veľa, tak sa snažíš kompenzovať cvičením, behaním a jednoducho takým zdravotným životom.

Mišo Ukropec: S Miškom sme si išli zabehať, hej?

Robo Dusík: Áno, zdravotným štýlom, lebo-

Mišo Gula: A bum na LinkedIn.

Robo Dusík: Bum na LinkedIn. To je to, čo ťa ešte udrží, ako kebyže-

Mišo Gula: Ste to také video ešte nerobili, čo, čo teraz na TikTokoch, že, že chcel som sa zbaviť stresu, tak som začal behať a potom som zistil, že stres začal behať so mnou, s manželkou.

Robo Dusík: Nie, nie. Vieš čo? Nemám TikTok, ani si ho nenainštalujem, ani som si ho nikdy nenainštaloval. Čiže na túto sieť som sa už nedostal. A teraz veľmi pravdepodobne odinštalujem aj Twitter. Teda Xko. Neponúka mi nič. Tebe sa nechce pozerať na Trumpa s Muskom, jak sekajú savingy? Tie AI videá sa mi páčia. Hej, keď, keď sa chlapi bijú- Jak sa bijú za masky.

Mišo Gula: Po hlavnej bradavke, ale inak nie. Inak akože ich, pardon, ich reálne debaty nie.

Robo Dusík: Ja som, ja som minule demonštratívne sa odhlásil zo subscription na, na Twitteri.

Mišo Gula: Áno?

Robo Dusík: Hej.

Marek Greško: Ja som Twitter ani nikdy nemal. Ja som veľmi dlho som nemal.

Mišo Ukropec: Ja tiež mám zatiaľ, že nula, aj keď teda ja uvažujem, že sa zase prejdem. Teda nie že prejdem, že to, že ho pridám tak, aby som sa vyjadril

Robo Dusík: presnejšie, ale furt si na to nedokážem nájsť kapacitu. Zatiaľ ten LinkedIn funguje dobre, ale tá

Mišo Ukropec: moja myšlienka je v tom, že je to diverzifikácia rizika,

Robo Dusík: lebo ja mám dneska postavené na LinkedIne všetko a

Mišo Ukropec: o čo lepšie to funguje, o to nebezpečnejšie to pre mňa je. Lebo keď sa mi niečo stane, mám, dostanem banán alebo niečo, tak máme že

Robo Dusík: vážny problém.

Marek Greško: No toto je, toto je problém tých influencerov. To znamená, že soci, že sú vlastne závislí na nejakej sieti, ktorú nemajú vôbec pod kontrolou. A veľakrát sa stane, že vlastne Instagram zablokuje nejakého

Mišo Gula: veľmi veľkého influencera, ktorý dá nejakú fotku alebo niečo, lebo niekto stačí, keď to nahlási

Marek Greško: a už máš problém. Ty si prišiel zo dňa, zo dňa na deň si prišiel o biznis, na ktorom si mal postavené svoje živobytie.

Robo Dusík: To je dôvod, pre ktorý sme si postavili vlastné proprietárne riešenia v Titans a nešli sme do škatulového softvéra, ktorý ti z mesiaca na mesiac môže zmeniť subscription a pricing. A to je vlastne LinkedIn. LinkedIn využívame inak, lebo však sme spoločnosť, ktorá aj hľadá talent. Momentálne nie je nič lepšie na trhu. Samozrejme, tak v menších percentách si hľadáš iné cesty, pozeráš StackOverflow, hej a tak ďalej. Ale, ale tam je krásne vidieť, že prečo si my budujeme vlastnú databázu. Prečo z toho LinkedInu sa snažíme cez GDPR súhlasy veľmi oficiálne a legálne mať ľudí aj u nás, aby my sme ich informovali. Lebo za tých trinásť rokov je tam tridsaťtri tisíc záznamov a tie nám nevezme nikto. A s tými komunikovať vieme. Pričom LinkedIn, keď Ballmerovi praskne v hlave alebo Microsoft to predá Muskovi, sa zmenia pravidlá a sme a úplne inak to bude, ale my budeme vedieť ísť tou sieťou ďalej a už sme dostatočne silní. Čiže my sme takto premýšľali od začiatku, že kde sa nemusíš silou-mocou zaviazať, okej, využiť to ako podporný nástroj, nemaj na tom biznis. Influenceri majú na tom biznis, my to stále má..., ty už máš do, a ty tiež nemáš na tom biznis veľkú časť biznis developmentu. Tak

Mišo Ukropec: to pre mňa nie je LinkedIn akože zdroj príjmu. Hej, tam mám

Robo Dusík: príjem, že, že nula.

Mišo Gula: Áno.

Mišo Ukropec: Hej, je to, neni to nula, ale je to nejako nevýznamné. Ale pre mňa je to dôležitý na, na generovanie leadov

Robo Dusík: a toto funguje, že brutálne. Ale buduješ si popritom predpokladám vlastné CRMko,

Mišo Gula: nie?

Robo Dusík: No my všetkých ľudí-

Mišo Gula: Rozširuješ.

Mišo Ukropec: Akože presúvame potom ku nám, hej?

Mišo Gula: Áno.

Robo Dusík: Ale,

Mišo Ukropec: ale tí ľudia chodia preto, lebo ma vidia.

Mišo Gula: Áno.

Robo Dusík: A plus tá,

Mišo Ukropec: tá reputácia, ktorú sám som si vyrobil vlastnú reputáciu, to mi vždy príde nesmierne komické, že vlastne sám zo seba robíš hviezdu. Hej, že normálne by si si myslel, že-

Robo Dusík: Však to sú tie sociálne siete. Ale oni ti to legitimizujú. Áno, áno. Ľudia to legitimizujú. A mne to príde nesmierne ako roztomile a fajn.

Mišo Gula: Lebo si autentický.

Robo Dusík: No tak jaký mám byť? Vieš, no.

Mišo Gula: Tak-

Robo Dusík: Oveľa lepšie sa mi dý-

Marek Greško: Nie som autentický, by som povedal.

Mišo Ukropec: Áno, ale mne sa oveľa lepšie dýcha, keď mám okolo seba ľudí, ktorú znes, ktorí znesú moju úprimnosť a tí, čo ju nezniesú, tak sú húž a

Robo Dusík: mne sa mi lepšie dýcha.

Mišo Gula: Ale tých možností fungovania na LinkedIne je teda viac, lebo ja som len chcel zase povedať, že, že aj, aj tie naše stratégie sú iné. A keď sme na začiatku spomínali influencerky, tak vlastne tá, tá moja cesta tým LinkedInom je čiastočne aj influencerská, aj keď to po-pomenovanie úplne nemám rád, lebo väčšinou s influencingom si ľudia spájajú proste veľké výstrihy, pekné zadky a, a líztky.

Robo Dusík: Ty nemáš ani jedno, ani druhé.

Mišo Gula: A nijak mi to Pánbožko ne-nechcel oné, nadeliť. Ale to, čo, to, čo ja vidím okolo seba a, a na tom LinkedIne je veľký potenciál v business to business influencingu a brand- ambassadorship. A toto je vec, ktorá je dosť trhom nepobozkaná. Ja s každou jednou firmou, čo mám spoluprácu, oni hovoria, akože my robíme s ľuďmi na Instagrame, na Facebookoch, neviem kde na TikTokoch, ale my nemáme, že, že, že nula skúsenosť s LinkedInom a s business to business influencingom. A toto je, že, že dosť diera na trhu ako keby a potenciálne veľký-

Marek Greško: Preto vlastne my akože s Robom sa snažíme robiť raz týždenne aspoň jeden post na LinkedIn a nie kvôli tomu, že by sme sa mali radi alebo kvôli tomu, že potrebujeme byť vidieť, ale posilňuje to tú značku. Posilňuje to aj keď prídeš potom k tomu zákazníkovi a on ťa spojí s nejakou

Mišo Ukropec: sieťou, tak máš oveľa lepšie postavenie či vyjednávanie alebo inak sa na

Marek Greško: teba pozerá a ľ-ľahšie sa nám otvárajú dvere. A preto sme naspäť znova v tom biznise ako founderi, lebo vždycky tomu founderovi a keď si ešte akože verejne známy, lebo sme vo Forbese atď., tak ľudia nás poznajú, tak sa nám tie dvere otvárajú lepšie ako tým ľuďom, ktorých máme na biznise, ktorí ten biznis developujú, ale sú pre tých ľudí

Mišo Ukropec: neznámi.

Mišo Gula: To-toto je veľmi dôležitá vec a hlavne aj pre našich divákov, poslucháčov. môžeš mať aký chceš dobrý biznis. To byť známy, to je jedno, že či prostredníctvom podcastov, jak nám proste na Slovensku otvára podcast dvere alebo prostredníctvom LinkedInu a inej sociálnej siete v rámci, v rámci sveta. My teraz robíme na konci apríla v Prahe robíme konferenciu pre takú 3D-čkovú z toho nášho biznisu. Prídu tam ľudia speakli z celého sveta, prídu tam ľudia z celej Európy. Máme za partnerov firmy, ktoré by v živote nemali dôvod ani otvoriť môj e-mail.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Keby som nemal proste deväťdesiattisíc followerov v rámci nášho biznisu, nikdy by ani neotvorili môj e-mail. A dnes máme proste spolupráce s firmami, ktoré akože mega v tom našom indas-industrii sú.

Robo Dusík: Je dôležité pochopiť a veľa ľudí to nechápe, ako tie algoritmy fungujú a čo za tým ty vidíš. Hej? A ty presne, ty pre- ty vďaka tomu ponúkaš, aký keby dosah, hej, nejakú reachability aj pre toho partnera. Veď to je tým celý influencing je na tom predsa postavený, hej? A, a to je, a k tomu vedú rôzne cesty. Veď vy ste, vy ste v tom, chalani, veľmi dobrí. Mišo, ty si mal minulý, mal si minulý rok ten workshop, nie? čo ste, robili, kde ste sharovali to know how.

Mišo Ukropec: Áno, áno.

Robo Dusík: A to je presne o tom, že workshop na osem hodín, kde ty vysvetľuješ také tie nuansy toho, že čo robiť kontinuálne, ako, čo sa dá všetko predať, ale len to musíš. A keď to ľudia pochopia a vedia, prečo to robia, tak ono sa to potom začne, začne stavať. Ale keď máš nesprávnu motiváciu alebo nesprávne pochopíš tie sociálne siete, tak sa tam len trápiš, robíš veci, si smiešny trošku, hej, vidia ťa ľudia, ale nikam to nejde. Len ti to žerie čas.

Mišo Gula: Hm.

Robo Dusík: Akože-

Mišo Ukropec: No, preto sa pozeráme na najlepších. chlapci, máte nejaké fun factíky pripravené?

Robo Dusík: Fun factíky?

Mišo Ukropec: Haló, jak ste počúvali? Máš nejaké otázky?

Mišo Gula: Poviem vám-

Mišo Ukropec: Pýtaj sa. Máte vy otázky na fun factíky? No áno, vytiahnite fun factíky bez otázniku s výkričníkom. Rozmýšľajte. Máš ty niečo pripravené?

Mišo Gula: Nie, však im dajme nejaký, nejakú nápovedu na fun fact. Z biznisu? My sme, my sme sa pý-pýtali na najväčší man hour, ale mňa by zaujímalo možno, že celkový deal, že čo bol najväčší s nejakým, s nejakým klientom ako keby alebo freelancerom konkrétne. Že čo, čo bol taký najzaujímavejší. To si môžte kľudne akože premyslieť,

Robo Dusík: že kým my prejdeme na fun facty.

Mišo Ukropec: Je mi ja, je mi ja? Dobre. Ja som mal vtipnú konferenciu. Pozvali ma na takú, že, že v Dubaji, ale bola nakoniec onlineová tá konferencia. Došli k tomu nejaké otázky, že fajn, fajn, fajn, že bude to panelovka a tak. Hovorím okej. A, tak sme sa prihlásili a taká normálna, že, že seriózna platforma to bola. Všetko to bolo, že, že tip top, všetko načas nahrávané, bannery tam chodili, upozornenia, kto kde kedy začína. Proste normálne, že kukám, že fíha, že to neni nejaká, že na Teame, na Zoome nejaká blbosť, ale normálne, že vážna vec. Hovorím okej. A teraz ten organizátor, ten Emre, sa ako tam prihlásil, že výborne, teda toto je Michál, toto je Brady, toto je Revenant. On nás proste predstavil. výborne. No a páni, teraz o trištvrte hodinu máte teda štyridsať päť minút a ja sa potom prihlásim päť minút pred koncom a, a položíme si nejaké otázky. Pink a bol preč.

Mišo Gula: A čo ste robili?

Mišo Ukropec: A my tam kukáme na seba všetci štyria, že, že do pytla. A on uvažoval, že ja budem teda moderátor, celej tej panelovky. On mi poslal nejaké štyri zásadné okruhy, že čomu my sme sa akože mali venovať, ale vôbec nebolo nič také, že tak a toto je Michál a on bude akože hosťovať túto debatu a vy sa budete roz-- nič, nula. Proste predstavil raz, dva, tri, štyri a o trištvrte hodinu prídem pink ani nedal šancu, že by sme sa toho chytili. Pink a teraz už zmizol a ja že do pytla! A teraz kukáme na seba. Tak za tri sekundy som vyhodnotil, že dobre. Nádych, výdych a kámo ideš. Normálne sme to, že perfektne to nakoniec dopadlo, ale po tej indickej hovadinine, kde mi urobili z jeden a pol gigovej prezošky dvojmegové PDFko, tak mám túto akože novú haluz.

Marek Greško: Toto si už niekde spomínal. Obidva príbehy si spomínal. Dokonca jedno z týchto bol tvoj najlepší speech, čo si hovoril, že ti ľudia najviac tlieskali.

Mišo Gula: Ktorá to bola? Tá indická?

Mišo Ukropec: nie, to, to, tá India bola toto, ale najviac mi tlieskali, to bolo, to bolo v Zlíne. Tam idem teraz vlastne o, rozmýšľam, o štyri, päť týždňov odteraz, do Zlína na Univerzitu Tomáša Baťu. A sa velice teším. To, tá téma sa volá, že Bombová logistika, lebo tam ideme za mesom, ktorý vyrába bomby.

Mišo Gula: Naozaj?

Mišo Ukropec: Áno, áno, áno, áno. S Mišom Polákom. Čau Mišo. Takže, takže toto. Takže vážení, keď máte hosťovať panelovku, tak sa nechajte predstaviť.

Robo Dusík: Vieš čo, ale keď fun fact, ináč my ich máme veľmi veľa a ja tu viem aj pár im nadhodiť a Marek sa už vie chytiť. My sme niektoré už aj spomínali, pretože sú, je pár periel, periel? Perál, pár perál. Sú perly a je pár perál. Hej, a zažívali sme obzvlášť na strane tých kandidátov extrémne veľa bombových vecí. Hej, tu zažívaš veci, ktoré sú brutálne. Jedna, jednou z vecí je a tú radi spomíname, keď chcete vedieť, že ako by mohol prebiehať tiež jeden z pohovorov, tak mali sme remote pohovor so zákazníkom, s jedným.NET-ákom z Ostravy a ten možno aj vie o kom rozprávam, ale meno nepoviem a ten sa ti normálne na pohovor, hej, v mesiaci júl sme boli, tak z kúpaliska ho urobil v plavkách s cigaretou v ruke. V pohode. Normál, normál, akože normálka, ako do pohody. Hej, to bolo, to si nečakal. Hej, tam ľudia sedia tak ako my za stolom všetko. On tam bol. Pohoda a pri každom ďalšom pohovore vždycky fajčil v kuchyni, lebo takto i fajčiť sa nedalo. To znamená, on musel fajčiť aj tú hodinu, takže on vždycky mal cigarety. Potom ako na chvíľku sa ti vypne kamera, potom sa ti zapne, ale je jasné, že sa tam dymí a on to musel potiahnuť. Takže to, to sú veci.

Marek Greško: Ale mali sme, mali sme ho na viacerých projektoch a niekde aj uspel.

Robo Dusík: Taký klasík.

Marek Greško: Niekde neuspel.

Mišo Ukropec: Počúvajte, poznáte také meno, že Michal Altaj Valášek?

Marek Greško: Mne to nič nehovorí.

Robo Dusík: Ani mne.

Mišo Ukropec: On je.NET-ák český, teda on je, on je v Čechách a on je prvý, ktorý sa verejne, on a pre Microsoft robil, že on je, že brutálny, akože odborník, brutálny speaker, veľmi vtipný, tučný, dlhé čierne vlasy a on je sado maso na kone neviem proste čo. A teraz chápeš, že ty vidíš proste týpka, ktorý robí prednášku o nejakej.NET-ovej novej technológii a SQL a proste a to akože dáva a pritom má čierne tričko, na ktorom má konskú hlavu, ktorú on si pri sado maso akciách oblieka a ty kukáš, prosím? Brutál.

Robo Dusík: Ale sa tým normálne sa tým ako propaguje?

Mišo Ukropec: Normálne, keď si dáš, že Michal Altaj Valášek vygoogliť, tak nájdeš proste tučného chlapa s konskou hlavou na sade, ako behá po pláži. To som, som v živote nepovedal, že to sa dá. Prepáč, ideš.

Robo Dusík: Keď sme hovorili o tých konferenciách, neviem, či som to spomínal, či nie, ale, ale ako, ako hlavného partnera máme Leicu. Leica je celosvetovo známa značka hlavne z foťákov-

Mišo Ukropec: Áno.

Robo Dusík: Pôvodne, ale, ale oni sú vlastne top v geo sfére, v geosystémoch a vyrábajú najlepšie laserové skenery, a tak. Proste to je, to je, ja to hovorím, že to je ako Apple tej, toho nášho industry. A keď som ich pozýval, aby sa stali partnermi tej našej konferencie, tak keď sme sa tu rozprávali o otváraní dverí, tak v tom pokročilejšom štádiu už to nie je len o otvárač dverí, už to spôsobuje aj FOMO.

Mišo Gula: Lebo na moju otázku, či chcú byť partnerom, prišla

Robo Dusík: odpoveď: „Michal, my sa bojíme nebyť toho partnerom.“

Mišo Ukropec: To je nový level, kámo.

Mišo Gula: Takže áno, aj takéto odpovede prichádzajú, z čoho mám obrovskú radosť. A zase to len na podporu toho, že, že budovať ten osobný brand proste má

Robo Dusík: zmysel.

Marek Greško: Hej, hej.

Mišo Ukropec: Pecka. Páni, velice pekne ďakujeme za návštevu. Bolo to velice milé. Zas sme o niečo múdrejší a potom to percentíčko.

Marek Greško: Ďakujeme chalani.

Robo Dusík: Ďakujeme my.

Mišo Ukropec: Ďakujeme za pozvanie Miškovia.

Robo Dusík: Ďakujeme.

Mišo Ukropec: Díky. Čaŭ, čaŭ.

Robo Dusík: Čaŭ, čaŭ.

Marek Greško: Čaŭte.

Zdieľať:LinkedInFacebook