Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#7257 min

#72 – Roman Roth – Každý by si zaslúžil svojho Romana

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Druhá časť s Romanom Rothom je o hodnote reprezentácie, noblese a dôstojnosti. Rozprávajú o tom, ako si v reprezentatívnej funkcii zachovať autenticitu a zároveň sa vedieť prispôsobiť, o politikoch a o tom, prečo herectvo je povolanie, nie stav duše. Roman spomína debaty k filmu Prezidentka, ktorých absolvoval asi deväť, otázku, či bola prezidentka „chybou v systéme“, a voľby v roku 1998 ako príklad, čo dokáže spoločnosť. Hovorí o jazykoch (ľutuje, že sa nenaučil po maďarsky), o rozdiele medzi štúdiom politológie a medzinárodných vzťahov, o dohodách v zákulisí, ktoré majú platiť, a o tom, prečo by si každý zaslúžil svojho „Romana“ – človeka, ktorý ho pripraví na oficiálne príležitosti. Na záver predstavuje svoju pripravovanú webovú stránku a zážitky z paláca.

Hlavné myšlienky

  • Reprezentácia znamená zachovať si autenticitu a zároveň sa vedieť prispôsobiť situácii.
  • Herectvo je povolanie, nie stav duše – podobne aj reprezentatívna rola.
  • Učiť sa jazyky sa vždy oplatí; Roman ľutuje, že sa nenaučil po maďarsky.
  • Dohody v zákulisí a nepísané pravidlá slušnosti sú základ diplomacie.
  • Chyba nie je v ľuďoch, ale v systéme – ten treba nastavovať tak, aby fungoval.
  • Každý, kto reprezentuje firmu či krajinu, by si zaslúžil človeka, ktorý ho na to pripraví.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (15)

Citáty

Herec je povolanie. To nie je stav duše, to nie je človek.
— Roman Roth
Podporujem ľudí, učte sa jazyky.
— Roman Roth

Popis epizódy

V tejto epizóde sme sa rozprávali s Romanom Rothom o hodnote reprezentácie, noblese a dôstojnosti. Ponoríme sa hlbšie do jeho pohľadu na symboly štátu, prácu s prezidentkou, aj osobnú zodpovednosť.


🔹 Čo znamená dôstojnosť v praxi

🔹 Prečo každý potrebuje svojho „Romana“

🔹 Ako sa správať pri oficiálnych príležitostiach

🔹 Prečo nie je chyba v ľuďoch, ale v systéme

🔹 A čo vlastne znamená reprezentovať krajinu s noblesou

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 41 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Roman Roth: Herec je povolanie. To nie je stav duše, to nie je človek. Bola pani prezidentka chybou v systéme? Lebo tak to vyznie. Moja odpoveď bola taká, že priamo, že od srdca ihneď. Nie, systém je chybný. Ja sa hanbím za predstaviteľov. Ja sa nehanbím za Slovensko. Ja som hrdý na to, že som zo Slovenska a ja ten štátny znak s radosťou používam.

Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.

Mišo Gula: Nazdar, Kolodočar.

Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešačík. Som to utial minule tak rýchlo, lebo tak majú byť dve časti, tak pozri, ig nezastavení.

Mišo Gula: No ale prišiel po týždni znova.

Mišo Ukropec: Tak.

Mišo Gula: A hneď si na niečo spomenul.

Roman Roth: No najprv som sa obliekol takisto, aby ste ma všetci zase spoznali.

Mišo Ukropec: Že oni vedia.

Roman Roth: Ale pýtal si sa ma na to, na tie chvíle s hlavou štátu, že ľudia pri tom nie sú. Nie som len profík, som aj takzvaný že gentleman, takže nedostanete zo mňa nič. Ale jednu vec, na ktorú som si nie že spomenul, ale ktorú nosím hlboko v srdci a nedávno mi ju jeden pán veľmi blízky pani prezidentke, až by som povedal, že najbližší, ju pripomenul, keď sme sa stretli a povedal mi, ja to budem asi používať ako reklamný slogan. Pani prezidentka po našej spolupráci, v rámci našej spolupráce netrvala v tom čase ešte dlho, mi povedala vetu. To nebola veta, to bolo, to bola poklona. Každý by si zaslúžil svojho Romana.

Mišo Ukropec: Okej.

Mišo Gula: Nice.

Mišo Ukropec: Ja, ač-

Roman Roth: Môžem teraz ja tú slzu.

Mišo Ukropec: Môžeš, môžeš kľudne.

Mišo Gula: No len, len teda, lebo však nie každý počúval aj predchádzajúci čas. Takže dnes je našim hosťom Roman Roth a bývalý-

Roman Roth: Dobrý deň.

Mišo Gula: Šéf protokolu pani prezidentky.

Roman Roth: Aj pani prezidentky.

Mišo Gula: Alebo prezidentskej kancelárie, lebo bol tam aj pán prezident.

Roman Roth: Skrátene prezidentského protokolu.

Mišo Gula: Okej.

Mišo Ukropec: Výborne.

Roman Roth: Kariérny diplomat a vôbec sledujte ma na LinkedIn-e.

Mišo Ukropec: Tak presne. No a téma, ktorou sme končili minulý týždeň a tí, čo ste nepočúvali, tak haló, jak to, že ste minulý týždeň nepočúvali?

Mišo Gula: Hej, no.

Mišo Ukropec: Tak máte vedieť, že máte počúvať každý týždeň. Konzistencia je základ. Tak sme sa dotkli témy teda, že politici akí sú, nie sú a tak ďalej. A bola téma nejaká tá aj trošku, že autenticita. No a že jak sa politici majú alebo nemajú správať. Hej a teraz do politiky určite nejdú iba vychované ľudia a tým nemám teraz na mysli iba slovenské parlamentné či iné akože špičky.

Roman Roth: Príkladov je veľa.

Mišo Ukropec: Príkladov je veľa aj, aj na medzinárodnej úrovni. Toto neni akože slovenská špecialita. No a mňa by veľmi zaujímalo, že ja to mám takú, som si urobil takú, takú že decentnú akože štatistiku a to je, že herci v politike. Hej? A máme pozitívne príklady. Máme aj taký ten smutno negatívny slovenský príklad. A totižto my sme mali v rámci tej predošlej časti, čo sme sa toho vôbec nedotkli, aj, aj vec, že, že čo, že diplomat, že má to v sebe alebo je iba dobrý herec? Nemusíš odpovedať, lebo to neni teraz tá podstatná vec, ale poviem štyri mená. Magda Vášáryová a jej prezidentská kandidatúra. Máme Ronalda Reagana, máme Arnolda Schwarzeneggera a máme pána Zelenského. Všetci štyria sú herci. Magda Vášáryová, tí, čo ste prípadne mladší alebo ste už zabudli, tak si dajte na YouTube pohľadať také, že Jednoducho Magda. To je, že samovražda politická v priamom prenose. Dúfam, že nemáte nejakú takú strašne silnú ako pozitívnu linku. Keď áno, tak prepáč, ale teda to bolo, že strašné. Ale vo všeobecnosti herci vyzerajú, že sú v tom, že brutál dobrí. A teraz nemyslím, že sú falošní. To vôbec ako nie to, ako nesmerujem to týmto smerom, že Ronald Reagan, ten akože brutál, ale zároveň nesmierne vtipný chlap. Arnold si môžu ľudia myslieť, že taký onaký, ale on viedol, je guvernérom alebo teda bol guvernérom Kalifornie, ktorá je, že-

Roman Roth: A dvakrát.

Mišo Ukropec: Tridsaťkrát väčšia ako Slovensko, čo sa týka HDP. Je to najväčšia, federatívny štát vôbec ako na celom svete, ako čo sa týka výtlaku. A Zelenský zase Ukrajina taká onaká neviem čo, ale keď je niečo vidieť z vesmíru, tak je to Čínsky múr a Zelenského gule. Hej?

Mišo Gula: Áno, čiže tá otázka smeruje k tomu, či vidíš nejakú koreláciu medzi, medzi tým, keď je niekto herec a keď je nehovoríme špecifický politik, ale diplomat ako taký.

Mišo Ukropec: Dajme to kľudne takto.

Mišo Gula: Lebo, lebo vlastne sú, sú tam dve role, ako kebyže, že vedieť si zachovať autenticitu a zároveň vedieť, poviem to hlúpo, ale že pretvárka. Ale, ale myslíme tým to, že jednoducho v nejakej situácii sa musíš správať nejak, v nejakej inej úplne inak a stále máš to byť ty.

Roman Roth: Rozumiem. Dokončím tú svoju protokolárnu radu číslo jeden. Keď má človek zostať ľudsky uveriteľným, zostať človekom. Herec je povolanie. To nie je stav duše, to nie je človek. Áno, sú herci, ktorých ich povolanie zhltne, rozdvojí osobnosť, akože nejdeme do tohto. Psychológiu mám rád a verím, že všetci radi chodíte do Národného divadla na môjho brata Roberta. Mám ešte ďalších dvoch bratov. Nebudeme rodinu spomínať teraz, že alebo-

Mišo Ukropec: Vašu zapletie.

Roman Roth: Alebo nie. Úprimne, závist je taká slovenská vlastnosť, že?

Mišo Ukropec: Prepáč, opravím ťa. Toto neni slovenská vlastnosť.

Roman Roth: Taká všeobecná.

Mišo Ukropec: Z-závist je, je, je evolučný mechanizmus, ktorý človeka varuje pred tým, že znižuje sa jeho hodnota voči jeho okoliu a má zabrať. To je normálne, že, že je to, že vec, ktorá, ktorú prírodu pre nás ako nachystala.

Roman Roth: Ďakujem, toto mi pomohlo. Chcem zabrať, lebo závidím svojmu bratovi. Zaoberala sa ním súdna rada. Mnou sa zaoberajú kolotočári. Akože dovidopohimre kutňas. Nevadí, ideme na druhú. ne, fakt chcem povedať-

Mišo Ukropec: Ale, ale Robo-

Roman Roth: Pani Magda Vašáriová, prosím?

Mišo Gula: Že, že brat Roborót?

Roman Roth: Áno.

Mišo Gula: Ten, ktorý má takýto hlas?

Roman Roth: Akože skoro taký dobrý ako ja.

Mišo Ukropec: Ten Roborót.

Roman Roth: Áno, ten.

Mišo Gula: On má brutál hlas, ty kokos. Na, na, Rock Rádiu alebo kde on, robil predtým ešte?

Roman Roth: Najprv bola Anténa Rock-

Mišo Ukropec: Anténa.

Roman Roth: Teraz je to iba Rádio, Rock. Ja som Rádio Róth, nie? On sa to vždy tak pomýli, keď to povie.

Mišo Gula: Tak raz aj, raz aj jeho pozveme.

Roman Roth: Ponuka pre konkurenciu platí. Potrebujete mikrofonický hlas, kontakty? Nájdi si na LinkedIn. Ne, kašleme na to. Dobre. herec v profesii, hm, diplomata, politika. Profesia. Hej? Hovoríme o človeku.

Mišo Ukropec: Hm.

Roman Roth: Pani Vašáriová, človek. Mala hereckú kariéru, výborná herečka. Začala, bola p-prvá veľvyslankyňa, žena v rámci Slovenskej republiky v, vo Viedni. učila diplomatov nenosiť biele ponožky. Učila diplomatov nenosiť farebné saká. Učila diplomatov jesť vidličkou a nožom. Toto nie sú citáty z Vestničky má stredisko a Otík a pán Pávek. Nie, pán Levoľa teda. Toto je realita. A urobila neuveriteľnú prácu pri Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politik, politiku, ktorú založila. Akože áno, kandidatúra na prezidenta, no niečo vyjde, niečo nevyjde, ale potom robila pre Živenú myslím. Akože ona má za sebou neuveriteľný príbeh. A plus ja úplne milujem, bohužiaľ už nebohého pána manžela, ktorý keď sa stala veľvyslankyňou v Poľsku a už to tak vyzeralo, že pán Lasica by ju mohol aj sprevádzať, tak sa pýtali, že pán Lasica a keď ide za veľvyslanca muž, tak jeho pani manželku oslovujú pani veľvyslancová. Je to síce taký výmysel, ale hm, zaužitý, nepísaný, zaužitý. ako vás budú oslovovať? Pán Lasica bez toho, že by uvažoval. „No však veľvyslankúň.“ Akože načisto odvtedy ja si hovorím: „Chcem byť veľvyslankúň.“

Mišo Ukropec: OK.

Roman Roth: Veľvyslancom som sa nestal, ale toto by som akceptoval, prijal. Akože krása, to je ten nadhľad. Ale povedal to človek. Povedal to pán Lasica a všetci mu to uverili. Herec je jedna vec, keď hrá, druhá vec, keď nehrá. Vy mu musíte veriť, keď je v úlohe, keď nie je. Musí byť uveriteľný. To je o tom, čo hovorím, že som rocker, prídem nastajlovaný, budem mať čierne toto niečo, náramky, nafarbím vlasy. Mal som aj dlhé kedysi, tetovania všade a tak. A teraz vy uvidíte, že to hrám, lebo to nebudem ja. Nebude to uveriteľné. A vy mi poviete: „Tak čo Led Zeppelin dobrý?“ A ja poviem: „No tie vzducholode dobre lietali.“ Rozumiete?

Mišo Ukropec: Jo.

Roman Roth: Vy ste v úlohe, ktorá vám nie je vlastná. Takže herečka Magda Vášáriová išla do diplomacie. Perfektné. Občianska spoločnosť perfektné. Vstupuje do politiky. Nesadla. Táto rola jej nesadla. Stane sa. Poučila sa, pokračovala ďalej, akože ostala dámou.

Mišo Ukropec: Ale toto je zaujímavé, čo vravíš, lebo nemyslím, že si, že som jediný, kto si tieto nádoby spája. Že diplomacia a politika, lebo minimálne na Slovensku sú tie nádoby nazvime to, že motivačne spojené.

Roman Roth: Áno.

Mišo Ukropec: A čo asi neni úpl-- teda nie že asi, ale vôbec to neni, to neni správne, že to je spojené. Ale spájať si to spájame, lebo proste sú to spravidla politické kandidatúry.

Roman Roth: Nie.

Mišo Ukropec: Nominácie.

Roman Roth: Nie.

Mišo Ukropec: Nie sú?

Roman Roth: Normálne zastavím, že zbytočne nero-, nech to nerozvíjame.

Mišo Ukropec: Poď, poď.

Roman Roth: Reálne slovenská zahraničná politika alebo zahraničná politika Slovenskej republiky, to sú dva rôzne pojmy, keď si ich uvedomíte. Ale základ je, bola vždy profesionálna. Veľká väčšina diplomatov z, Ministerstva zahraničných vecí sú kariérni diplomati. Dobre, keď tam prišli, vyštudoval síce strojarinu Zvolen, drevárenu alebo dopravu na, v Žiline, to je jedno. Mal vysokú školu, ale potom sa nejak-- však sme začínali. Polka diplomatov z Československa išla do českej štátnej správy. Prečo? Lebo si mysleli, že budú mať lepšie platy. Do pol roka všetci odišli. Bol som pri tom, viem, o čom hovorím. Ešte nie ako diplomat, iba ako zavlečené dieťa. Otec pracoval v diplomacii. Som bol zavlečený do Maďarska. Predstavte si to.

Mišo Ukropec: Fúúú, ja.

Roman Roth: Dobrá tam bola, ale nenaučil som sa po maďarsky, ospravedlňujem sa. A teraz to ľutujem. Ďalší jazyk, krása. Podporujem ľudí, učte sa jazyky, akože nie je to na škodu. Ja mám nemecké korene a maďarské. Prešporák požne jak jak víno a ani po nemecky, ani po maďarsky neviem. Takže som rád, že hovoríme po slovensky.

Mišo Ukropec: Nevieš po nemecky?

Roman Roth: Neviem.

Mišo Ukropec: Zaujímavé.

Roman Roth: Že? Tiež sa nad tým, eh-- kedysi sme pozerali, že chytali sme však ra-, ne-

Mišo Ukropec: Ja som chytal, chytal, chytal.

Roman Roth: Tieto Ra-Rakúsku ORF a prosím na zadanc. Takže ja som pozeral, prvýkrát som film Duch videl v nemčine.

Mišo Ukropec: Ja tiež.

Roman Roth: A ja som mu rozumel. Brat mi hovorí, že: „Ty vieš, čo tam hovoria?“ „Áno,“ tak som preložil, lebo proste pocitovo to navnímate, ale v živote by som to nevedel zopakovať a nevedel by som sa vyjadriť. Dobre, odbočili sme.

Mišo Ukropec: Keď sa, keď som hovoril o tom výťahu v Indii-

Roman Roth: Áno.

Mišo Ukropec: Tak ja mám vždycky, tú scénu z Ducha, kde vlastne do toho bytu horného tiež presne išli s tými S tými výťahovými dverami, nákladný výťah niekde v gete-

Roman Roth: Aká paráda, aký loftík, že? No, čiže, kde som skončil?

Mišo Ukropec: Že kariérny diplomat nie je z frajerov.

Roman Roth: Čiže my sme, my sme začínali. Slovenská zahraničná služba začínala. Založil sa Rybárikov inštitút pri Univerzite Komenského. Odtiaľ vyšiel pán Korčok. Odtiaľ vyšli tí, ktorí v deväťdesiatych rokoch boli tridsiatnici, začínali. Áno, bola tam generácia osemdesiatych rokov, ktorí ešte gymo končili. Úprimne, ja som tiež končil v ruskú školu. Nie gymo, ale Sankt Peterburg. Ale na tú istú univerzitu chodil Putin. Vidíte, že univerzita vás tak poznáči, že môžete buď z vás vyrastie toto alebo-

Mišo Ukropec: Tamto.

Roman Roth: Alebo tamto.

Mišo Ukropec: Bohem to.

Roman Roth: Áno, ale keď som bol v Rusku, tak Putin bol pre nás akože nová hviezda svetovej politiky. Ľudia chodili za ním, chceli sa s ním nie že bratať, podávať mu ruky. Hovorilo sa, že Rusko pôjde ešte do Únie. Akože úplne iný svet. To sa deje. Ale slovenská diplomacia mala fakt minimum politických nominácií. Keď môžem menovať maximálne čo, Migáš v Bielorusku alebo predtým v Moskve. Kto ešte bol? Pán Weiss. Ale pardon, politik, lenže nejakú tú agendu má za sebou. Keď bol v Maďarsku, keď bol v Prahe. To isté pán Káčer. Nemusel byť z diplomacie, ale prišiel ako profík. To isté, kto bol? Pán Kašický, hej? Minister obrany, ale išiel robiť na stálu delegáciu do NATO. Čiže logika tam bola. Dobre, potom išiel do Nórska, ale keď sa vrátil, tak mal na starosti na ministerstve nórske fondy. Čiže tam bola tá kontinuita, snaha, aj keď, čo sa týka personálnej politiky, tak ja trpím, čo, akú má naša zahraničná poli, táto služba. Ale o tom nie. Naozaj, diplomacia a politika sú dve rôzne veci.

Mišo Ukropec: Okej.

Roman Roth: Treba si to uvedomiť. Študujete politológiu, študujete politické vedy, študujete medzinárodné vzťahy. To sú dve nádoby. Ony sú popretkávané, ale do úrovne veľvyslanca radový diplomat je diplomat. Veľvyslanec je už trošku s nábehom politickej funkcie z toho dôvodu, že vás nominuje vláda, menuje prezident, dostávate od neho poverenie a reprezentujete štát. Vy ste najvyšší predstaviteľ svojej krajiny v cudzej krajine. Pol roka som to zastával v Indonézii, lebo veľvyslanec skončil a nový prišiel až o pol roka. Bol som chargé d'affaires ad interim, nie ad pied. Aj to je rozdiel. Krátky.

Mišo Ukropec: To neviem, čo znamená.

Mišo Gula: Ale po správnosti by aj ten veľvyslanec mal byť z nejakého pohľadu taký, že, že apolitický. V zmysle, že-

Roman Roth: Určite áno.

Mišo Gula: Že on by nemal reprezentovať daného, danú vládu momentálnej krajiny, ale niečo, čo je ako keby že-

Roman Roth: On má reprezentovať Slovensko. On má reprezentovať Slovenskú republiku.

Mišo Gula: Nie vládu.

Roman Roth: Tak, nie vládu. Vláda má tiež reprezentovať Slovenskú republiku a vláda má zastupovať záujmy občanov Slovenskej republiky, nie svojich voličov alebo nie svojich straníkov alebo nie svoj úzky kruh ľudí. To je všetko. Preto ja sa hnevám, preto sa hanbím. Ja sa hanbím za predstaviteľov. Ja sa nehanbím za Slovensko. Ja som hrdý na to, že som zo Slovenska a ja ten štátny znak s radosťou používam, aj vlajku. Ale mne vadí, že nekvalifikovanosť a pomaly vulgárnosť je aktuálne niečo, čo vás nominuje do búrania všetkých zaužitých hodnôt, ktoré my vnímame ako správne a voláme to, že etika a potom ďalej. No, škoda rečí.

Mišo Gula: Šialené je, že, že, že to nie je len problém Slovenska, lebo-

Roman Roth: Nie je.

Mišo Gula: Keď si všimneš, čo sa deje v Amerike, ako, ako takisto, že, že brutálne vulgárne je celá politika. On, dneska tam bolo zase nejaké vyhlásenie o, o nejakej spodine a neviem čo. A to už predstavitelia akože Spojených štátov, vysokí predstavitelia už keď takýto slovník majú, lebo my si povieme, no tak dobre, tak je tu nejaká anomália. No tak proste dostali sa burani k moci, hej. Niektorí akože, ale, ale keď, keď to vidíme už aj vo svete, že sa toto deje, tak ako potom, čo si má človek-

Roman Roth: Poviem to tak, ono sa to deje vo svete, vždy sa to dialo, ale nás trápi to, čo máme doma, alebo to nás má trápiť. Naša úloha je, aby sme u nás doma mali všetko, by som povedal, že v poriadku. Prečo ja budem kydať na niekoho, že mu niečo nejde? Urob si poriadok doma.

Mišo Ukropec: No je jednoduchšie kydať na druhého, ako doma upratovať, ne? Neviem sa-

Roman Roth: Áno a potom kydať na druhého. Zase, prečo mám byť kritický? Prečo mám hovoriť o súperovi? Prečo mám hovoriť o oponentovi? Prečo nemôžem hovoriť o partnerovi, ktorý má proste iný názor? Akceptujem ho a chcem, aby akceptoval aj ten môj. Respektíve poďme sa rozprávať s argumentmi zodpovedne. Zodpovednosť. Toto chýba. A plus čistý alibizmus. Na Slovensku vládne a aj veľa po svete taký, že alibizmus, že hlavne, že to nie ja alebo ja za to nezoberiem zodpovednosť.

Mišo Gula: Ako vnímaš teraz ten opačný prípad, keď niekto z diplomacie sa zrazu má stať politikom? A teraz nechcem hovoriť o konkrétnom človeku, lebo vôbec nechceme riešiť, ako kebyže politiku. Skôr ma to principiálne zaujíma, že, že ako máš predstavu, že ako sa ten človek vie, pretransformovať, pretože je roky zvyknutý na nejakú, poviem-

Roman Roth: Kultúru.

Mišo Gula: Zdvojím to slovo, ale diplomaciu, na, na, na nejaké nepísané pravidlá, na slušnosť, na, hm, na to, že dohody v zákulisí proste platia. Keď niekomu dám ruku, tak to proste platí. Keď na niekoho niekde žmurtnem, viem, čo to znamená a tak ďalej, hej? Že, že a-ako si myslíš, že sa takýto človek dokáže pretransformovať na Politiku v tom, v tom našom ponímaní, čo sa deje, hej, že proste neplatí nič.

Roman Roth: To pred chvíľou, čo som hovoril, to bol proste výkrik nespokojného občana, lebo som občan. Teraz nie že diplomatická odpoveď, ale odpoveď profesionála z fachu. Diplomat sa politikom nie že nestane, ale môže sa stať iba ak prostredie je mu prajné. Môžete si pozrieť na príklade Nemecka. Tam skoro každý tretí prezident bol predtým minister zahraničia, lebo je to kvázi taký, že kariérny rast. U nás kariérny rast sa podaril teraz. Nechcem to komentovať, ale proste funkcie súčasnej hlavy štátu dovtedajšie nebola, nikdy jeho vlastný výber. Proste to, to sa stalo. A to isté sa stalo aj s aktuálnou. Hej? Protikandidát chcel, lebo ho oslovili. To znamená, že to bol výber niekoho. Dali mu tú túto. prostredie ho zjedlo. To, to nie, politika nie je svet pre diplomata. Respektíve diplomat, keď, keby vedel politiku spraviť viac diplomatickejšiu, tak by sa nám lepšie žilo.

Mišo Gula: No ale dobre, ale tak to je, ako keď príde antilopa medzi levov a chce ich s antilopami vieť, ako asi-

Mišo Ukropec: No keď má taký byvol dokáže aj s levom narobiť-

Roman Roth: Aha, že keď chceš s antilopami žiť, máš s levmi víť alebo také niečo. Nie, rozumiem otázke, ale neviem ju vysvetliť. Nemám, môžem na to povedať iba svoj názor. Akože mne diplomat do politiky nesedí.

Mišo Gula: Nie, aj, aj to je odpoveď, že, že len malé percento diplomatov je schopné sa adaptovať na politiku a prežiť v nej, lebo, lebo je zvyknuté na niečo úplne iné.

Roman Roth: Naj, naj taký prípad, čo si pamätáme jak dnes. To bolo v dvetisíc štvrtom, keď sme vstúpili do Únie aj, do NATO a boli prezidentské voľby. A proste pán veľký diplomat, dvojnásobný minister zahraničných vecí-

Mišo Gula: Áno, áno

Roman Roth: to mal vo vačku. Všetci to vedeli, akurát že neprešiel do druhého kola. Neurobil si svoju domácu úlohu. On bol, on proste zostal diplomatom. Hej? A kto bol v druhom kole? Akože tie mená, keď spomeniete, že však to je, no. A tá istá situácia bola teraz. Dobre. Do druhého kola sa dostal diplomat, ale ľudia si vyberali, podľa toho, že nie koho chcem, ale koho nechcem.

Mišo Gula: No to je-

Roman Roth: A väčšia časť nechcela toho diplomata.

Mišo Gula: Ja mám stále pocit aj z tej polit-- aj keď nechcem o tom rozprávať, ale ja mám stále po-pocit aj z tej opozície, že oni, á, ťahajú nožíky tam, kde sa strieľa. Hej, to, to je také sta-staré s-starý vtip.

Roman Roth: Vtip poznám. Áno.

Mišo Gula: Starý vtip, že, že jednoducho oni sa snažia bojovať zbraňami, na ktoré nie je priestor. Ako sme na ihrisku, kde sa bojuje úplne inak a- buď sa prispôsobíš, alebo prehráš.

Roman Roth: V rámci diskusií k filmu Prezidentka, absolvoval som ich asi deväť. Sám som sa nahlásil. Robili sa, premietali v nezávislých kultúrnych centrách Košice, Bardejov, Rimavská Sobota, Žilina, Poprad. Akože krásne veci. A po diskus-- po premietaní filmu, ktorý má sto desať minút a ľudia ostali na diskusiu. Bol som ja s Martinom Stredincom alebo Marek Šulík bol s nami tiež. A ľudia sa pýtali a veľakrát padla tá istá otázka: „Bola pani prezidentka chybou v systéme?“ Lebo tak to vyznie. Moja odpoveď bola taká, že priamo, že od srdca ihneď. Nie, systém je chybný. Tak to vnímam ja. Ďalšia vec a hneď protiotázka. Nemala byť hlasnejšia? Nemala používať tú istú argumentačnú, by som povedal agresivitu? Hovorím, tým pádom by to už nebola ona. Vy, nem-- to, to ja, ja neviem to uchopiť tieto veci, že ako ich poraziť alebo ako poraziť tú agresiu, ako sa vyrovnať s týmto. Ja chcem byť, že viem sa ráno oholiť, aj keď nezarastám, ale viem sa pozrieť do zrkadla.

Mišo Ukropec: Ja mám na to presne otázku. Dzurinda.

Roman Roth: Ja to nevidím z tejto strany.

Mišo Ukropec: To nevadí, ale ja ju mám. Lebo, Mikuláš Dzurinda, tá teraz, mal aj on svoje slabé chvílky, kde sme ho teda videli rozbitého, jak padol zo schodov, lebo bol opitý a neviem. Proste všetci sme ľudia, dobre, ale on toho Mečiara dal. Áno. A bolo vidno v tom čase, akou transformáciou svojich vyjednávacích a iných schopností prešiel, že od mikýho cyklistu, z ktorého si celé Slovinsko, celé Slovensko robilo prču, až po to, že proste veľký, veľký silný chlap zrazu skončil na smetisku dejín. Hej? A tou transformáciou si neprešiel on sám, že sa sám pretransformoval. Proste musel mať koučov, trénerov, neviem, proste komunikačné zručnosti, vyjednávania. To sú veci, ktoré človek keď nemá, tak akože je vybavený, lebo proste s tými vlkmi. Ja poznám zopár psychopatov, lebo majú všetky parametre psychopata a ja viem, ktorú emóciu dobre poznajú. A to je strach. Ale ten strach ja nemusím nahnať päsťami. Ja dám tri, štyri správne otázky, kedy ten človek pochopí, že bude pre mňa výhodnejšie, síce ma ten Mišo strašne s týmto ako štve, ale bude pre mňa výhodnejšie, keď potlačím teraz tú svoju prirodzenú potrebu ho zadrhnúť, lebo nebudem z toho benefitovať. Proste musím to ja urobiť tak- Aby on si povedal, že berem ten deal napriek tomu, že najradšej by som ťa zadrhol. A Dzurinda vyzerá, že to vedel tak nejako poskladať a teraz neviem, či to boli jeho schopnosti alebo celý tím to zložil alebo kombinácia veci. To ja nepoznám to pozadie, ale tam bolo pekne vidno a je to historicky teda, že zdokumentované takpovediac, že dá sa to.

Roman Roth: Dá. A ja by som v tejto súvislosti pripomenul parádny, už aj to meno tu padlo, že rok, tak bol rok volieb deväťdesiatosem. To bola kampaň, kedy išli po Slovensku. Áno, bol to ten bicykel, boli to, ale boli to ľudia, politici spolu s predstaviteľmi spoločenského života rôznymi, ktorých prijali na svoju stranu a oni sa nehanbili, nebáli ísť šíriť to povedomie, že poďme to zmeniť. Deväťdesiaty ôsmy bola jedna z najvyšších účastí a vtedy sa to zlomilo a podarilo. A toto, to sa dá, len si treba urobiť tú svoju úlohu. Lenže svet je úplne iný. Sociálne siete ho absolútne zmenili, digitaliz-- všetko. To je, že vy musíte úplne ináč pristupovať k týmto. Čo som ja politický marketér? Nie, ja som diplomat, čiže ja tomu vôbec nerozumiem. Ja každý rok, keď sú voľby, či do samosprávy alebo hocikam do parlamentu alebo prezidentské, európske, ja idem. Ja si svoju povinnosť ako občana splním.

Mišo Gula: Ono to je tak-

Roman Roth: A k tomu vyzývam-

Mišo Gula: Podnikanie. My to často riešime, akože aj v podcastoch, že, že je to ako v podni-podnikaní. Ty môžeš byť skvelý, manažér, môžeš mať perfektný produkt, firmu, ale máš debilné načasovanie a si skončil. To je to isté aj tu. Proste jednoducho áno, pred, koľko to je už sedem rokov alebo, šesť rokov, čo, prezidentka Čaputová vyhrala vtedy.

Roman Roth: V devätnástom, áno.

Mišo Gula: Tak. Všetko ideálne sadlo. skvelý au-autentický človek, situácia v spoločnosti, v politike, všetko tomu ako kebyže prialo. A dopadlo to tak, ako si väčšina priala. Dnes už by nemala šancu, lebo je iná doba, iný stav spoločnosti, iné potreby, iné nechute, iné, iné, proste úplne iná situácia. Vieš. Čiže ten istý človek s tou istou autenticitou, čiže rovnako dobrý manažér s rovnako skvelou firmou, iný čas, máš smolu.

Mišo Ukropec: No v biznise to je rovnaké.

Roman Roth: Situácia, prostredie. O-o tom sme hovorili.

Mišo Gula: Preto hovorím, že je to veľmi podobné s tým biznisom, že-

Roman Roth: Všimli ste si, že sme sa vôbec nedostali ešte k tým kravatám?

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Né.

Roman Roth: Nemáme čas.

Mišo Gula: No ale ani, ani k tebe, lebo, lebo ty si to tu už párkrát naznačil. Tu nejaká kniha, tu nejaké protokol a tak ďalej. Ako ja by som určite rád, jednak, aby si nám povedal, čo tie kravaty, ale určite, aby si nám povedal aj čo ty vlastne chystáš, aký, lebo si aj naznačoval nejaké konzultácie, neviem čo. Ako povedz nám aj, aj trošku o tom, že-

Roman Roth: Očkom sledujeme Miša, že si vie zaviazať kravatu. tá, ktorú si viaže, tak tú som mal na menovaní vlády. Nebudem konkretizovať ktorej, lebo to je takzvaná, že reprezentačná kravata, ktorú sme používali ako darček a zozadu tá nášivka nemá že značku, ale má tam napísané čo?

Mišo Ukropec: No to sa musím pozrieť. Jézus, toto leskne.

Roman Roth: Nemá okuliare. Kancelária-

Mišo Ukropec: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky.

Roman Roth: Krása. A, a je tam teda ten, tá symbolika toho dvojkríža, až teda zo štátneho znaku tak umelecky stvárnená. Je to ako keby že tep srdca, hej? Čiže umelecké stvárnenie krásne.

Mišo Ukropec: Nie, ne-nejde to vidno na tú diaľku, ale áno, je to tu.

Roman Roth: A, Michal, mladší-

Mišo Gula: Ja si viazať nejdem.

Roman Roth: Nejde viazať. Má kravatu, keď ju otočí, tak čo tam má napísané?

Mišo Gula: EU 2016.

Roman Roth: To znamená, že zo slovenského predsedníctva. A zase symbolika je modrá. To nevadí, ale je nositeľná. Viete si ju dať k tmavému, aj k svojej, proste, že správny výber farby a je tam lipový list. Čiže zase niečo zo Slovenska. o-o to ide, ale nepoznáte to na prvú. To znamená, keď si túto kravatu dá Francúz-

Mišo Ukropec: Neni tu nacapené, že Slovensko 2016 alebo nejaká-

Roman Roth: Presne tak. Čiže tu vidíte ten cit. Cit preto, že robíte vec, ktorá je použiteľná. Napríklad tak dary, hej, čo som dnes priniesol. Keby sme sa o tom išli baviť, tie dary boli osobné. Ja som ich dostal, ale nepoviem, že ich nepotrebujem. Ale pre mňa pero znamená veľa. Lenže tieto perá, hm, nie že sú mi nanič. Ja mám svoje. Čiže ktoré vyjadrujú mňa. A tieto som si dovolil, akože vás potešiť, lebo ja trpím tým, keď človek nepoužíva správne pero. Aj pero vie veľa vypovedať od-- nejdeme do hĺbky. Ďalšia vec, čo to bolo? áno.

Mišo Ukropec: Dlažobná kocka.

Roman Roth: Dlažobná kocka. proste humor mi je vlastný a niektoré veci sú fakt, že na smiech, keby neboli také smutné. Ale na pamiatku z paláca to som mal x rokov na stole pracovnom tú dlažobnú kocku, lebo je z predného nádvoria, keď sa rekonštruovalo a ja som trpel, že nemôžem robiť slávnostné ceremónie na prednom nádvorí. Schovávame sa vzadu, ale potom, že avšak tam mám výhľad do záhrady. Našiel som tam to pozitívum, nie to, že čo mi vadí. O to ide. Pozerajte sa na veci tak, že teším sa z príležitosti spraviť niečo ešte lepšie. Krásne, nie? A, za seba, ja som mal tú svoju robotu natoľko rád, že ja som proste pochopil, že musím odísť zo štátnej správy, lebo som sa tam necítil dobre. Vydržal som tam x rokov, vyše dvadsať. Odišiel som presne tridsiateho prvého augusta dvetisícdvadsaťtri, čiže ešte počas, prezidentovania pani Čaputovej. pochopila, akceptovala a úprimne povedané inšpirovala. Ona, keď povedala, oznámila občanom, že nebude pokračovať, ja som to vedel skôr, ale ona to oznámila všetkým Pár dní na to som proste k nej prišiel a povedal jej, že dávam výpoveď. Ale s radosťou som jej to hovoril. A to nebola potešujúca správa, ale bolo to s radosťou, že ja si dávam slobodu. Ona sa spýtala, že a môžem sa opýtať prečo? Že spravila, ona sa mňa opýta, spravila som niečo zlé? Hovorím, tak pardon, hlava štátu sa spý-- nie, nie, nie. Pani prezidentka, ja ďakujem za inšpiráciu. Ona mi svojím krokom dala možnosť rozmýšľať nad tým, že aj ja môžem nad sebou rozmýšľať nad sebou. Som si ju venoval. Akurát, že trošku dlhšie mi trvalo, kým som zistil rok a pol celý, že ja nechcem robiť nič iné. Ja tú robotu mám naozaj rád a dobre, že som odišiel. A ja teraz to, čo viem, považujem za zodpovedné odovzdať ďalej. Mne to chýbalo, keď som chodil do školy, že učia ma teoretici. Ja ešte nemám päťdesiatku, možno nevyzerám, ale v aktívnom veku po vyše dvadsiatich rokoch v diplomacii, päť rokov šéf protokolu prezidentského, učím, študentov diplomatický protokol. Myslíte, že môže im to niekto lepšie povedať? Môže ten, kto to vie povedať. Tak som si povedal, no, urobím si lektorský kurz, takže mám aj papier, že som kvalifikovaný lektor, lebo to je zodpovedný prístup k tomu. Nie každý môže prednášať. Lektorský kurz som nepotreboval na vysokú školu. Na to mám svoje PhD a svoje znalosti a špecializáciu, odbornosť. Lektorský kurz použijem na to, že ja vytvorím kurz a tieto služby, ktoré som poskytoval hlave štátu alebo Slovenskej republike, teraz rád poskytnem jednotlivému občanovi a chcem urobiť to Slovensko lepšie. Nie je to krásne?

Mišo Ukropec: Definitívne slovenský podnikateľský stav toto potrebuje. Môžem ti povedať s istotou, že slovenský podnikateľ typický je pekný kolotočár.

Roman Roth: Áno, evidujem a teším sa na svoju klientelu.

Mišo Ukropec: Ako že definitívne áno. Preto to môžem kľudne povedať, lebo pamätám si jeseň dvetisícdvadsať, jar dvadsaťjedna v Dubaji. Kurňa, Tomáš, musíme sa odkolotočárovať, lebo netušíme, jak tie veci majú vyzerať, nemajú vyzerať. Proste nikto nás to neučil. Chudobný, sprostý, malý, proste všetko zle. Takže síce máme kolotočársky podcast, ale keď sa pozriem na seba teraz a mínus päť rokov-

Roman Roth: Je to rozdiel.

Mišo Ukropec: Je to rozdiel. Odkolotočárovávam sa, ale nemusíte sa báť, fanínky, tu budeme furt sprostiaci, čo skáču do reči.

Roman Roth: čo chcem robiť? tak ako ja som vizitka samého seba. Takže vy ste navnímali, keď som sem prišiel, že hm, prišiel diplomat. Ale to ste si nemuseli prečítať. To ste-

Mišo Gula: Nie, si nás zdrbal hneď na začiatku. Čiže áno.

Roman Roth: Ale, a-a-ale takým štýlom, že ste to nieže len akceptovali, ale tešili ste sa.

Mišo Gula: No.

Roman Roth: No dobre. Kolotočári. Nevadí, s tým popracujeme. Mne ide o to, že ja rád pomôžem človeku, či už jednotlivo alebo skupinou, urobiť z neho nieže lepšieho človeka, ale fakt je vždy čo zlepšovať a byť jeho vizitkou. To znamená, že ja chcem pomôcť ľuďom urobiť, aby bol sebou a vedel to odovzdať ďalej. Čiže dôstojná reprezentácia s noblesou. To je môj masterclass, ktorý práve vymýšľam. Buďte v strehu a nasleduje webstránka, ktorú si tiež sám robím.

Mišo Ukropec: Dostanete potom zľavový kód.

Roman Roth: Od kolotočárov.

Mišo Ukropec: Od kolotočárov, samozrejme.

Roman Roth: Pripravujem webstránku, robím si to sám, lebo chcem, aby to bolo moje. A webstránka, ja nepotrebujem na nej mať mrte informácií. Ja tam potrebujem mať meno, lebo to, čo ponúkam, som ja. Čiže Roth a každý si zaslúži svojho Romana.

Mišo Ukropec: Ja si myslím, že s referenciami, ktoré máš a za tie, tú hodinu a trištvrte alebo koľko, skoro dve, čo tu sedíme, tak na mňa to teda zanechalo, nie, to neni, že dojem, ale mám tam veci, že Mišo, tu tieto tri veci by si ako mohol ešte na nich trošku výnimočne popracovať.

Mišo Gula: Ur-určite áno a navyše, keď, keď tú komunikáciu nastavíš nie tak, ako to bolo komunikované s politikmi alebo s, s inými diplomatmi a tak ďalej, ale keď to budeš schopný prispôsobiť tomu biznisovému človeku, tak si myslím, že ten potenciál je tam, je tam veľký, lebo, všetci top manažéri investujú do spíkerských schopností, jazykových schopností, prezentačných zručností a tak ďalej a, a vedieť sa chovať-

Roman Roth: Začnime od základu.

Mišo Gula: A vedieť sa chovať-

Roman Roth: Začnime od základu. Tak.

Mišo Gula: Nielen doma, ale aj vo svete určite patrí medzi vážnu zručnosť.

Roman Roth: A rád by som povedal, že nie je to o etikete. Etiketa je jedna zo súčastí protokolu a už len očakávam, kedy konečne poviete, že ty, ako si sa dobre vyhral s tým svojím názvom, že protokol, ale s h. Prothokol.

Mišo Gula: To som si všimol, ale nenapadlo mi to teraz, ale je to-

Roman Roth: Tak logika za tým je, je to moje meno. Nebudete hľadať www.romanroth.sk. Proste-

Mišo Gula: Tento vtípek mi došiel, keď som to videl.

Roman Roth: Naozaj? Perfektné. Takže áno, doménu som si zaregistroval aj Roman Roth, ale prepo-- ja som normálne, že technický skoro talent.

Mišo Ukropec: Prepočínaš aj com doménu?

Roman Roth: To je kto? Ja aj bodka com doménu. Nie, iba sk. Ja nejdem, nejdem do zahraničia, lebo potom budem musieť platiť DPH. Blíži sa daňové priznanie.

Mišo Gula: No, takto, že mar-mar-marketingoví frajeri a napríklad Miš-Michal Pastier, ktorý tu, bol na štyri časti, by ti hneď povedal, že to je, to je blbosť. Rob to tak, ako keby si chcel ísť, lebo neísť do zahraničia môžeš hocikedy.

Roman Roth: Nie, nie, nie, chcem ísť, len na úvod nemôžem to, ako sa hovorí, že prepisknúť. Dávam si svoj kľud a pokoj. Ja už mám dohodnuté veci v Čechách, a celá táto ponuka v úvode bude, že v slovenčine, ale potom bude, že tailor made available in English.

Mišo Ukropec: Dobre, ale com doménu si bookni, je to dvadsať euro ročne a-

Roman Roth: Niekto mi vyfúkol rod bodka sk.

Mišo Gula: Bracho ne?

Roman Roth: Nie, neviem to zistiť. Otvoríte si to, tam chodia nejaké divné, neviem, čo tam chodí, akože nejaké verše alebo to je jedno. Netrápi ma to. Mne ten protokol sedí viac, lebo to mi nikto nevezme a ja som stále, akože môžem sa volať, že šéf protokolu. Ako to môže byť iba jeden.

Mišo Gula: Keď sme spomenuli brata, tak už len poslednú vec, lebo mi utkvelo v pamäti. Som si to celé vypočul, keď, keď kapitán Semafor napísal ten slávny list- Tak Bracho ho vtedy prerecitoval v, do jedného podcastu. Akože masaker. To naozaj budeš chcieť celých pätnásť minút počúvať, lebo je to ako paráda. Nečítal by si to ani za pána, ale vypočuť si to droba rota stojí za to.

Roman Roth: A keď sme pri tom on čítal pripravený text, napísal mu ho niekto iný. Lebo toto je teraz také, že dosť módne. Hovorím za seba, nemám nič predpripravené od nikoho a už vôbec nie vaše milé otázky.

Mišo Ukropec: No ja mám brutálny fun fact spred dvoch týždňov.

Roman Roth: Í.

Mišo Ukropec: Milé deti, toto doma neskúšajte. Je to nebezpečné, nezodpovedné, trošku protizákonné, ale diplomacie a vyjednávania sa to týka a Chat GPT mi povedal, že je to safe. Idem z konferencie, leje jak z krhly v Čechách. Na diaľnici nedá sa proste ísť nejako normálne, lebo je proste mrte áut. Auto v tomto prípade zohráva zásadnú rolu, lebo je to vyše päťstokoňový osemválec bi turbo, ktorý proste má proste taký ten zvuk. Ty vieš aký proste. Vieš, proste je to tak, akože ide to auto.

Roman Roth: No vrčí, lebo chce. Nie že musí.

Mišo Ukropec: Vrčí, lebo chce, lebo je v dynamic mode nastavené.

Mišo Gula: A autičkárovi sa hneď postaví, keď-

Mišo Ukropec: Áno, áno, akože definitívne. A aj babám mnohým musím povedať, že teda to som ako nečakal, že má to tento efekt. Má. A proste je to dva a pol tonová krava, ktorá vrieska a proste brutálne ide, brutálne sedí. Takže je to bezpečné napriek tomu, že teda porušil som všetko. A prídem teda, v Čechách sa nedalo proste ísť. Dôjdem na Slovensko, zrazu kukám, že nikto, že nula na tej diaľnici. Tak ani policajti nebudú a nemáš ešte kedy vyskúšať proste ako znie v jakých otáčkach to auto, lebo v meste nemôžeš hneď proste porušíš úplne, že strašne tak tri, štyri, päť, šesť, sedemtisíc otáčok. Proste si to skúšam. Ne a predo mnou leje, za mnou leje a kukám za mnou nejaké biele auto. Hovorím okej, tak ho proste uhnem. Vieš nejako oktávia alebo niečo. Ďaleko to bolo, len som videl v tom, v tej hmle, že je tam nejaké auto, tak som proste uhol, lebo ja som neni zase súťaživý. Je to nebezpečné, hej? A proste dojde bližšie, že do pytla policajti! Tak proste ma predbehli, ale nehúkali nič. Hovorím si, že by mi to jako prešlo? No trt prt. Predbehli ma, pustili majáky. Hovorím pokalo!

Roman Roth: Mali tam aj nejaký nadpis, že zastavte, lebo majú aj také.

Mišo Ukropec: Majú, majú, majú, ale nie normálne. Akože tam kilometer ďalej bolo odpočívadlo, tak ma proste stiahli a ja som bol, bol som v obleku, ale mal som doklady vzadu, tak ja som hneď vyskočil. Nečakal som, kedy prídu s otázkou, že viete, čo ste urobili. Tak som rovno vyskočil. Zobral som doklady, vystrelil som im takú tú vystreľovaciu peňaženku a hovorím: „Ja viem.“ A podávam, vieš vodičák, techničák a hovorím: „Ja viem, ale viete, že skúšal som, ako znie v jakých otáčkach na diaľnici.“ Oni kuknú na seba. Bol to baba a chlap, akože taký, taký mladý, akože okolo tridsiatky. Kukajú na seba, že: „Ale máte brutálne auto.“ Hovorím: „No práve, že leje, prázdna diaľnica. Sedí to jak pribité. Vidíte také kolesá mám.“ Tak som si to proste lajzol. Hovorím si, policajti nebudú určite meraj. Oni obidvaja do rehotu. No že počkajte. Tak zobrali papiere a za chvíľku sa vrátil a hovorím tej kočke, že viete, že keby tu bol môj prostredný syn, tak máme taký deal, že keď ma zastaví policajtka, tak jej vždycky poviem, že ja som chcel na vás urobiť dojem. Počúvaj, tá rovno umrela. Začala sa rehotieť a hovoria, kukajú na mňa, že: „No čo, čo s vami?“ Hovorím: „Povozím vás?“ Že to nemyslíte vážne. Hovorím: „No.“ Viete, jak to ide, čo to naštartuješ, že trrr brr brr brr brr brr. Vieš. Tak počkajte. Ma zobrali na bočnú cestu, tak sme vyskúšali launch control, brzdenie z vyše stovky proste na mokré. Povedali, že brutálne auto a slobodne som odišiel.

Roman Roth: Dobre, zhodnotenie. Ten záver bol pekný, milý, lebo bol za účasti dozoru. Čiže bolo to podľa pravidiel dovolené. Tak, jak keď sa robí vodičák a policajt povie, že treba niečo vykonať. Spýtate sa: „Môžem toto?“ „Áno, teda, že vybáľ.“ Ale žiadna frajerina, žiadny múr, žiadne chcem urobiť dojem. Porušil som predpisy. Akože to si treba uvedomiť.

Mišo Ukropec: A to bola prvá veta. Ja viem.

Roman Roth: Nie, nie, nie, to je v poriadku. Ale keď to budem, teraz nechcem, že byť rypavičný, ale je to proste vo mne pravidlo. Proste keď je pravidlo, tak sa dodržiava. A keď ja som schopný to pravidlo nedodržiavať, prečo ho vyžadujem, aby dodržiaval niekto iný? Nie to konkrétne, ale hocijaké iné. Ja sa vždy každého na prvú spýtam: „Prebehol si niekedy na červenú?“

Mišo Ukropec: Áno.

Roman Roth: Ako chodec?

Mišo Ukropec: Stokrát.

Mišo Gula: Jasné.

Roman Roth: A ako vodič?

Mišo Ukropec: Párkrát.

Roman Roth: Tam sa veľa ľudí zastaví a začne rozmýšľať. A teraz a v čom je rozdiel? Že ako chodec, že však

Mišo Ukropec: Nez, nikoho nezabijem ako chodiec.

Roman Roth: Nie, ako chodiec, ja sa nie, že ja nikoho nezabujem, nezabijem. Nemyslite na seba. Vy myslite na to, že vy vstupom na vozovku vstupujete do iného prostredia, kde sú, ktoré je pre autá. Vy máte tie pravidlá prijať. Tá červená tam kvôli niečomu je. A keď o polnoci svieti, ja hovorím: „No tak vtedy sa zamyslime a povieme magistrátu zmeňte, dajte blikať, že to viem prejsť.“ Druhá vec, prebehli ste cez cestu, kde je prechod, tak idem inde? Veľakrát. Prečo? Lebo si to skrátim. To sú tie zvykovo zaužívané veci, lebo s, ľudia ich akceptujú.

Mišo Ukropec: Pre tie diplomata mi nie-

Roman Roth: Takže do, kým to budeme akceptovať, tak sa nesťažujme. Som v aute, ale vtedy mám pocit sily. Hej? A nedovolím si prejsť na tú červenú. Nie že ma chytia, ale to je proste trošku akože iný, lebo tie pravidlá sú stavané na tie autá, na tú cestu. Vy sa stávate ako chodiec účastníkom cestnej premávky, ak na ňu vstupujete. Vy ste ňou, aj keď ste na chodníku. Vytáča vás, keď tam parkuje auto a nenechávam tých jeden aj neviem koľko metra.

Mišo Gula: Ja si, ja si myslím, že je to aj vnímanie tej, tej ako kebyže pozície, lebo keď ako chodiec idem na červenú, tak mám to plne pod kontrolou ja-

Roman Roth: Nemáte.

Mišo Gula: To riziko.

Roman Roth: Nemáte.

Mišo Gula: Mám, lebo sa pozriem, pozriem. Keď ma zabije, tak bola to moja chyba.

Roman Roth: Áno, a ten človek bude žiť s tým, že zabil človeka?

Mišo Gula: Ro-rozumiem.

Roman Roth: Nie, nie, nie.

Mišo Gula: Ale keď som v aute, tak mám iné vnímanie zodpovednosti aj voči ostatným. Preto, preto podľa mňa to vnímame horšie prejsť na červenú autom, ako prejsť pešo.

Roman Roth: No a mne nejde o to, či to vnímate horšie alebo lepšie alebo mäkšie. Proste naučte sa na tú červenú stáť. Nechoďte na ňu. Začnite od seba. Dodržte jedno pravidlo.

Mišo Ukropec: Ježiš, a na čo som si kupoval ten rozpívalec?

Roman Roth: Viete na čo? Existujú takzvané že ringy. Je aj v Brne, je aj tam v Orechovej Potôni. Zaplatím si. Však som podnikateľ. Na také auto som si našetril, ale na hodinku jazdy na okruhu, kde to môžem vytúrovať, nemám?

Mišo Ukropec: To neni problém. Ne, ne, s týmto autom je iný problém.

Roman Roth: Áno.

Mišo Ukropec: Hodina na Slovakia Ringu v tých voľných hodinách stojí tuším šesťdesiat euro alebo takéto-

Roman Roth: Nepoznám ceny, len viem, že existujú.

Mišo Ukropec: Ja, ja na Slovakia Ringu som akože, že, že bol aj s Formulou som tam išiel, že preto si ako lajznem s autom niektoré veci, ktoré nemať tú prax, tak by som si ako nelajznol. Vieme driftovať s autom a všeličo. Ale problém je, že na to auto stoja gumy dva a pol litra a za tú hodinu-

Roman Roth: Jedna?

Mišo Ukropec: Nie, spolu štyri. Všetky štyri, hej. Šesťsto euro stojí, šesťsto päťdesiat euro stojí jedna guma. A ja tam rozsekám tie gumy za tú jednu hodinu a to je, to je tá, to je tá položka. Nie Slovakia Ring ako taký, ale zase ja jazdím, že plus desať, plus pätnásť. S výnimkou pred dvomi týždňami plus päťdesiatosem. Ale hovorím, prešlo mi to normálne, akože s úsmevom, láskou a ešte sme si spravili selfíčko. To mi ustrelilo dekel úplne.

Roman Roth: Poviem, akože ne, milá situácia, dá sa vyriešiť, dá sa akceptovať. Spoločnosť akceptovala, účastníci to nejak zvládli. Akože dá sa s tým žiť. Ale prečo tá situácia vôbec vznikla? Ja to poviem na príklade. Idem v meste a proste ten tachometer, alebo ako sa to správne volá, čo ukazuje rýchlosť, je viditeľný odvšadiaľ. A vzadu sa ma pýta, že: „Aká je predpísaná rýchlosť v meste?“ Ja hovorím: „Však päťdesiatka.“ „Prečo ideme päťdesiatpäť?“ Ja som nemal odpoveď. Ja som povedal: „Ospravedlňujem sa, nevšimol som si.“ Dal som nohu z plynu a zozadu všetci na mňa trúbili, prečo idem podľa predpisov. Ale ako to mám vysvetliť dieťaťu, ktoré mám vzadu tri? Najstarší sa opýta, lebo ho to začalo zaujímať a tí mladší si povedia, že však dobrá otázka. A prečo to vlastne? Aha, čiže keď máme byť o deviatej v posteli, môžeme byť aj o desiatej, že? A teraz si toto všetko takto prehoďme. Začnime od seba. Proste dodržme pravidlá.

Mišo Ukropec: Ježiš, my sme ho nemali volať, preto sme v ryji teraz.

Roman Roth: Ale základ je, že tieto sú písané. Mňa štve, že máme napísané, že slovenská vlajka je bielo-modro-červená. Povedzte mi kód, ja chcem peknú farbu.

Mišo Gula: Takže teraz to ide o to, že, že Roman, ty si dodrbal Mišovi príbeh, lebo pointa príbehu bola alebo polenta, ako hovorím, príbeh bol-

Mišo Ukropec: Že som to zvalil dolu.

Mišo Gula: Že to ukecal. Chápeš? A ešte aj-

Mišo Ukropec: Nemali papiere zobrať.

Roman Roth: Ale keď pozývate mňa, tak si vyberte iný príbeh.

Mišo Ukropec: Petlá. Ja som v čudu.

Roman Roth: Vráťme sa k tým perám, lebo mňa to láka povedať, že ja som povedal, že zbavil som sa pier, ako keby som k nim nemal nejaký tento cit. Nie, tie perá sú unikátne z toho dôvodu, že na každom z nich je podpis konkrétnej hlavy štátu. Vy nemusíte súhlasiť s tým človekom, ale tá funkcia je najvyššia možná, ktorá existuje v štáte. A plus je to v jazyku obchodu neuveriteľný PR a marketingový produkt. Ale vy máte niečo, čo je podpísané hlavou štátu.

Mišo Gula: Takto, že keby, keby si nám dal len toho jedného prezidenta nemenovaného, tak poviem, že, že je ti to úplne u riti s prepáčením.

Roman Roth: Že som sa toho zbavil?

Mišo Gula: Hej. Keďže si nám dal aj od pani prezidentky, tak to presne takto vnímame, že je to-

Roman Roth: Aj od pána prezidenta.

Mišo Gula: Aj od pána prezidenta, áno.

Roman Roth: Ja som ho doniesol, ja som doniesol tri, lebo s každým z tých hláv štátov, s každou som osobne pracoval. Preto tie perá mám.

Mišo Gula: Čiže chcem len dokončiť, že aj my to tak vnímame, že, že nie je to prejav toho, že si sa toho chcel zbaviť, ale že niečo, čo si ceníš a vážiš, tak si posunul ľuďom, ktorých si pravdepodobne tiež nejak vážiš.

Roman Roth: Áno, lebo vy tvárate niečo, čo mňa nadchlo, inšpirovalo a úprimne, chcel som sa pochváliť, že aj ja niečím Viem nadchnúť a inšpirovať a tie perá sú moja úchylka z toho dôvodu, že aj pani prezidentka mi hovorila, že Roman, zase ma trápiš tým perom. To nie je trápenie, ale toto neviem, na ktorú kameru toto musíme vidieť.

Mišo Ukropec: Na túto, na túto.

Roman Roth: Takto, keď to ukážem, vidíte moju hlavu a vidíte toto. Toto je obal na jedno pero alebo tri. A to je to, čo som hovoril, že mám svoje. A to pero je špeciálna edícia John Lennon Imagine a telo pera je vrúbkované-

Mišo Ukropec: Ako platňa. To ste nevideli. Fakt cool.

Roman Roth: Ako platňa. Fun fact. Týmto perom hlava štátu prezidentka Zuzana Čaputová podpísala svoj sľub prezidenta.

Mišo Ukropec: To akože paráda.

Mišo Gula: Super.

Mišo Ukropec: Vieš urobiť dojem. To akože definitívne tie perá sú úžasné.

Roman Roth: Ďakujeme.

Mišo Ukropec: No my ďakujeme.

Mišo Gula: Absolútne. Ďakujeme za všetky dary. Bolo to, že ani, aniže náhodou sme niečo také nečakali.

Mišo Ukropec: Nečakali vôbec žiadne.

Mišo Gula: Úplne si nás odpálil.

Roman Roth: Tak sa teším. Dáme tú súťaž? Máme tú minútku?

Mišo Ukropec: Martin nás už aj tak ako zlomil nad nami palicu. Možno už aj odišiel. Tak máme tu súťaž. Tak vyťahuj.

Roman Roth: Ja som vás totiž minule počúval a vy ste hovorili, ja som si tu urobil poznámku, nech na to nezabudnem. mám radšej oslovenie drahý ako vážený. Drahý je také osobnejšie, že? To je len pre prípadných klientov, že som naozaj drahý.

Mišo Ukropec: Hlavne, hlavne prepáč, hlavne nie milý.

Roman Roth: Nie. Čiže použijem rukavicu a mám takú súťaž. Vy ste sa minule rozprávali o feedbacku. Mne feedback, na základe vašej časti som napísal tri posty na LinkedIn, lebo toto je relácia, kde sa strašne často spomína LinkedIn. Tak som-

Mišo Ukropec: Neviem prečo.

Roman Roth: Neviem prečo. Tak som na LinkedIn napísal, tri posty, že dostal som feedback od detí aj sám vlastnými slovami, ale hlavne od kráľa. A jeden z častí feedbacku je toto. Toto som dostal osobne od holandského kráľovského páru Willem-Alexander a kráľovná Máxima. Nejdeme sa teraz k tým osloveniam, ale-

Mišo Ukropec: Ona je kočka, ja som videl aj raz, že-

Roman Roth: Ale fun fact. V 2007 bola na návšteve holandská kráľovná Beatrix a ja som bol v Prezidentskom paláci a, pomáhal som so stoličkou kráľovnej pri usádzaní. Chcem poukázať na ľudskosť človeka vo funkcii kráľa, jej syna, ktorý je aktuálne kráľ. A ja som ho sprevádzal tie tri dni, čo tu bol aj s jeho manželkou, a my sme sa rozprávali ako ľudia. Ráno v hoteli, keď zišiel, on sa nešiel zdraviť so svojimi kolegami, ktorí ho sprevádzajú, a ten sprievod nebol malý. Videl mňa, išiel ku mne, aby ma pozdravil a ja som mu nemusel povedať „Your Majesty“. Mne stačilo mu povedať „Good morning“ a on sa ma spýtal „How are you?“ On sa nepýtal, že ako sa mám, že to je pozdrav. On chcel vedieť, ako sa mám. On sa spýtal, či sa, či som stihol si oddýchnuť, či som bol aj doma, či som videl deti. On sa rozprával s človekom a ja som si dovolil mu pripomenúť, že pozdravte mamičku. Nepovedal som kráľovnú, povedal som pozdravte mamičku, lebo keď tu bola v 2007, tak ja som bol tiež pri tom. Na druhý deň, keďže tu bol tri dni, dva a pol, pre mňa tri, teda a polročná príprava, tak ma privítal ráno so slovami: „Hovoril som včera večer s mamou. Pozdravuje vás, pamätá.“ Samozrejme-

Mišo Ukropec: To ti ústrety, Deker, samozrejme.

Roman Roth: Samozrejme, to nebola pravda, ale-

Mišo Ukropec: Nebola?

Roman Roth: Nie, bola pravda, že si s ňou volal. Nemôže si ma pamätať. To je realita. Človek, ktorý jej iba prisunie stoličku pri sadaní za stôl, neexistuje.

Mišo Gula: Ale to je diplomacia.

Roman Roth: Kráľ Willem, Willem-Alexander si mňa pamätá, lebo keď odchádzal, tak ma oslovil krstným menom. Keď som toto dostával, tak mi povedal do očí: „Ďakujem, je to úprimné poďakovanie.“ A mal som takzvanú, že osobnú audienciu bez kamier, bez všetkého. Ja s ním nemám fotku, ja ju nepotrebujem, ja mám fotku tu. A toto je osobný darček.

Mišo Ukropec: Prepáč, ale ja kým to rozbaľuj.

Roman Roth: Rozbaľujem. Mám rukavicu, lebo pochopíte.

Mišo Ukropec: Ja, ja mám zážitok, kde mňa si pamätal človek, čo by som v živote nepovedal, že si ma bude mať prečo pamätať. Po mne nič nepotrebuje, ja pre neho, že nič. Normálne, že o dva dni si pamätal a bol to, ako, nebol to, že kráľ, ale podobný, akože alebo že rozdiel pozícií je, že priepastný. On si pamätal, že Michal Havariu a ja som odpadol rovno, že on si pamätá hovno zo Slovenska, ako sa volá. No čumel som jak puk.

Roman Roth: Toto je o veľkosti človeka. Ja by som rád pomohol ľuďom spraviť z nich takzvaných väčších ľudí. Ja nechcem hovoriť, že o zlepšovaní. Ľudia sú na to alergickí. Však čo chcem, vždy je čo zlepšovať. Vzdelávať, to je najlepšia investícia. A kto uhádne, čo je toto? Ja som to nevedel. Ja som sa hanbou prepadal. Našťastie som to neotváral pred kráľom, ale veľvyslankyni som si potom zavolal o dva týždne a povedal som: „Dva týždne nad tým sedím. Neviem, čo to je, prosím.“ Ona sa zasmiala a povedala mi to. Ona pochopila, že ja som sa nie že znížil na úroveň, že niečo neviem. Ja som proste normálne priznal, že neviem. Však neviem. Teraz mám vymýšľať? Neviem. Je to nádobka. Je tu krásny monogram. Dvojité W Willem, M Máxima, kráľovská koruna. Je to čisté striebro, je tam aj punc. Ale toto-

Mišo Ukropec: Je drevené.

Roman Roth: Je drevené a s takými krúžkami sŕnkom.

Mišo Gula: By trebalo do, do kamery.

Roman Roth: Neviem, do ktorej to ukážem. Spodok je ako biliardový stôl, taká semiš zamatová látka.

Mišo Gula: Asi normálne vstaň a choď tam ku tej kamere trošku bližšie, tak na meter od toho a my to potom urobíme detail.

Roman Roth: Takto, takto, takto.

Mišo Ukropec: No a keď uhádnete, vážení, čo to je.

Roman Roth: Prvý, kto uhádne, lebo verím, že teraz polovica majstrov etikety si hovorí, to je hanba. On sa dáva do úlohy toho nejakého odborníka a nevie. Fakt som nevedel. Nikdy som to nevidel. Kto prvý na kolotočársky link alebo kde to bude napíše, čo to je, má u mňa hodinku zdarma.

Mišo Gula: My sme kvalifikovaní, čo?

Roman Roth: Odborné poradenstvo.

Mišo Ukropec: My sme diskvalifikovaní, čo? Lebo nám už si to prezradil.

Mišo Gula: Ale tak my sme zase mali dvojhodinovku, vieš.

Mišo Ukropec: A fu, ja som si to neuvedomil.

Roman Roth: Áno, na webstránke bude mať uvedenú aj sadzbu. Bude vás to bolieť, chlapci.

Mišo Ukropec: Tak kto nechce byť kolotočár, musí platiť. Nedá sa svietiť. Roman, velice, velice pekne ti ďakujem. Bolo to teda nielenže osviežujúce, alebo teda dotýkali, dotýkali sme sa aj politiky, ale nielenže díky za ty dary, ale našiel som teda nejakú inšpiráciu na zväčšenie sa, keď teda nie na zlepšenie sa.

Roman Roth: Budem sa tešiť. Sleduj web, bude ponuka.

Mišo Ukropec: Bomba, platí.

Mišo Gula: Veľmi pekne ďakujeme.

Roman Roth: Ja ďakujem.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Mišo Gula: Ahoj.

Roman Roth: Ahojte.

Zdieľať:LinkedInFacebook