#851 h 10 min
#85 – Štefan Hric – Ako urobiť poctivý event
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Eventový expert Štefan Hric vysvetľuje, prečo eventy nie sú raketová veda, no zároveň ich nemá organizovať „Gitka“ bez skúseností, ktorej šéf hodil na krk akciu s rozpočtom vyšším ako hypotéka. Eventy podľa neho vedia robiť všetci – kto zvládol vlastnú stužkovú a svadbu, už sa cíti ako eventák – ale profesionálny event je o niečom inom. Rozpráva o najdôležitejšom kroku – poctivo priznanom cieli eventu (aj keď je to ego šéfa), o dramaturgii, záložných plánoch (päť objednaných autobusov a prišiel jeden), o tom, koľko ľudí reálne pripravuje veľký event a prečo staff niekedy prevyšuje počet hostí. Vysvetľuje, prečo je zážitok ako pamäťová karta, prečo radšej investuje do obsahu ako do cateringu a ako merať návratnosť eventu – kedysi ju „analyzovala“ Gitka scrollovaním sociálnych sietí. Hovoria aj o poklese záujmu po covidovom boome a o sezónnosti eventov.
Hlavné myšlienky
- Najdôležitejší je poctivo priznaný cieľ eventu – aj keď je ním ego šéfa, je to legitímny cieľ.
- Event bez skúseného organizátora je riziko; pripustite si, že nie všetci vedia všetko.
- Každý event potrebuje dramaturgiu a záložný plán pre prípad, že niečo zlyhá.
- Zážitok funguje ako pamäťová karta – ľudia si pamätajú emóciu, nie catering.
- Návratnosť eventu treba merať podľa vopred stanoveného cieľa, nie náhodným scrollovaním sietí.
- Partneri a vystavovatelia majú rôzne ciele – treba ich riešiť individuálne.
- Po covidovom boome záujem o eventy kolíše a ľudia kupujú lístky čoraz neskôr.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (13)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Tí, ktorí zvládli urobiť aj vlastnú stužkovú aj vlastnú svadbu, to už sú akože eventáci.
Poďme si pripustiť, že nevieme všetci všetko.
Tak sme objednali päť autobusov a prišiel jeden.
Popis epizódy
Rozprávame sa s eventovým expertom Štefanom Hricom o tom, prečo eventy nie sú raketová veda, ale zároveň ani niečo, čo má organizovať „Gitka“ bez skúseností. O dôležitosti cieľa, dramatugie, back-up plánu aj o tom, prečo zážitok funguje ako pamäťová karta. Plus príbehy z Berlína či Košíc.
🔹 Prečo je najdôležitejší poctivo priznaný cieľ eventu
🔹 Kedy sa eventy premenia na nebezpečný ego-trip
🔹 Prečo nestačí vedieť objednať catering a DJa
🔹 Ako si odsledovať návratnosť investície (ROI) z eventu
🔹 Čo spraviť, keď ti autobus nepríde a máš tam 200 ľudí
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 55 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Štefan Hric: Tí, ktorí zvládli urobiť aj vlastnú stužkovú aj vlastnú svadbu, to už sú akože eventáci. Tak sme objednali päť autobusov a prišiel jeden. 6:30, že sa spojíme a, a nahráme. Zrazu nám volá o piatej ráno.
Mišo Ukropec: Že kde ste.
Štefan Hric: A teda, že kde ste. Tá dátová analytika sa donedávna robila tak, že niekto na tom oddelení zodpovednom za event, Gitka, scrollovala, scrollovala, scrollovala a zbadala ó!
Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.
Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau Fešačík.
Mišo Gula: Máme dneska hosťa, ktorého, vieš, ako si stále hovoríme, že, že, že timing je dôležitý pri biznisoch.
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Hej? A on to úplne dodrbal, lebo on prišiel s kurzom, ktorý by sa mi hodil, štvrť roka, pol roka dozadu. On príde týždeň pred mojím eventom.
Mišo Ukropec: Jeho problém.
Mišo Gula: Jasné, však prišiel o prachy. Ale zároveň ma potom aj potešil, lebo, lebo ja som ho samozrejme zdrbal, lebo však huba nevi machaná, tak som mu to akože povedal, že, že to urobil zle.
Mišo Ukropec: Tiež nevie, kedy sa má ozvať na čas.
Mišo Gula: Urobil to zle. A tak on hovorí, že však si dajme call a sme, sme to prebrali a celkom ma akože, že zachránil a potešil.
Mišo Ukropec: Zachránil?
Mišo Gula: Lebo no, lebo my sme chystali ten event v Prahe a on mi povedal takú, takú čarovnú formulku, lebo ja mu hovorím, že, že máme to akože už nejak nákladovo vyskladané s, s partnerom a tak ďalej. Teraz sa tam snažíme nahnať čo najviac ľudí a on hovorí: „Však tu máte úplne úžasnú situáciu.“ Hovorím: „Čo?“ Hovorí: „No vy už robíte marketing na budúci rok.“ A mne to úplne zmenilo vtedy, vtedy uvažovanie.
Mišo Ukropec: No vraj to je babko herec. Však ale k tomu-
Mišo Gula: Však to snáď nám povie. Štefan Hric. Nazdar.
Štefan Hric: Čaute, čaute, teším sa, že som tu. veľmi ma to, veľmi ma to bavilo tento úvod. No hej, tak nestihol som, nestihol som ťa na kurz, tak si dostal ako odškodné konzultáciu zadarmo a teda dúfam, že, myslím, že to pomohlo, nie?
Mišo Gula: No budem to mať ako fun fact. To ako bol jeden poprdelí. Počkaj, však to ty povedz, ty si bol hosť. Ja som to organizoval, ale ty povedz, aký bol event v Prahe.
Mišo Ukropec: Tak už som to vychválil do neba, akože viackrát.
Mišo Gula: Však ja, ja rád, keď to počujem znova.
Mišo Ukropec: No keď to nebola, že najlepšia, tak to bola, že definitívne, že z najlepších konferencií vôbec, čo som kedy videl, zažil a teda, že chodím akože po svete, hej?
Mišo Gula: Okej, okej.
Mišo Ukropec: A to normálne, že zježené chlpy. Hovorím kurnik šopát, tak tu naberám ako inšpiráciu. A nie že by to bola pre mňa inšpirácia od Miša, hej?
Štefan Hric: Tak neviem, neviem aký ste mali obsah a aký ste mali-
Mišo Ukropec: Vôbec nejde o obsah. Napríklad takto, že akože obsah bol, že, že, že svetový špičkový to vôbec, neni ako vec, ale to ako, ako, ako Juro to uchopil, ako, ako boli poskladané. Už keď si len vezmeš, že, že prišli ľudia, že z Austrálie, z Japonska, z Ameriky, z Kórey či skade z Číny.
Mišo Gula: Kanada, Čína, no.
Mišo Ukropec: Kto prosím ťa-
Mišo Gula: India
Mišo Ukropec: do Európy chodí, že z Austrálie? Však to, tá, tá cesta je smrť. Hej? Už len tá Čína. Proste to je, že desaťhodinový let, po ktorom dobre, týmto smerom je ten let v pohode, ale naopak, keď letíš, to si týždeň si v čudu z toho letu, hej? Takže ja keď som to videl, hovorím kurnik-
Štefan Hric: No ja si myslím, že, že čo sa týka Juraja, tak Holuba, tak tam ste urobili akože fantastický výber, lebo-
Mišo Ukropec: To Mišo, Mišo, Mišo je-
Štefan Hric: Lebo toto je akože za mňa, za mňa, Juraj je v našich končinách poviem to, že až taký, že, že výnimočný zjav. čo sa týka toho uchopenia, eventov, hej? Lebo v našich podmienkach veľmi často to, to moderovanie eventov znamená také, takéto, že a nyni, hej, že príde moderátor a povie a nyni prichádza a ideme ďalej, hej? A, a vlastne to je, že, že len posúvač, hej? Ale, ale Juraj je fantastický v tom, že on robí niečo, čomu sa hovorí meeting design, hej? To znamená, že pracuje s tým obsahom toho eventu a dáva mu, dáva mu vlastne formu, ktorá, ktorá, ktorá ten obsah ako keby po-posúva vyššie. Hej? To je tak, to je, to je ako normálna táto hej, že keď, keď ti dám, keď ti pošlem nejaký newsletter, hej, tak ten presah tej informácie, to jak sa tá informácia dostane do teba má nejaké akože nízke percento toho, že čo všetko dokáže, é-
Mišo Ukropec: Áno
Štefan Hric: dokáže sa ti, sa ti uchopiť, hej? A potom ideš, zvýšuješ tie, tú, tú zachytiteľnosť toho obsahu, zvyšuješ rôznymi nástrojmi, rôznou formou, hej? A keď k tomu proste zatancuješ, dáš ohňostroj a celému tomu dáš, dáš zmysel, tak jednoducho ľudia si to, ľudia si to ľahšie zapamätajú. Ja hovorím vždy, že, že zážitok to je pamäťová karta. Hej? A to je akože je jednoduché si to, si to povedať, lebo však, hm, hej, naša generácia si hovorí, že čo si robil, keď padli dvojičky? V momente to máš. Si tam. Vidíš tú situáciu, ako ti to niekto oznamuje, ako zapínaš televíziu, ako hej a, a máš to. A tebe sa vlastne na, na základe tej silnej emócie, ktorá v tom momente nastala, tak tebe sa uložili do mysle informácie. Hej? Tak ako ja, ja tiež hovorím napríklad, že moje deti, keď sa narodili, hej? Ja ako keby som to nemal v kalendári, tak ja vôbec neviem, aký to bol deň, aký to bol dátum, koľko bolo hodín, hej? Pamätám si tú emóciu. To je ten moment, keď zbádaš prvý raz toho malého človeka, tak to je akože to je to, čo S- to je tá pamäťová karta a všetky tie informácie, že bol utorok dvanásť hodín, bolo to takto, takto, takto, bolo to tam a tam. To je všetko to, čo na tej pamäťovej karte ty vlastne uchovávaš. Hej? A my v eventovej branži robíme presne to, že my sa snažíme urobiť čo najlepšiu tú, tú pamäťovú kartu a na ňu potom ty nahrávaš informácie, čo sa týka, toho, čo potrebuješ odkomunikovať s tými ľuďmi, hej? A tá pamäťová karta a v tomto, keď sme spomenuli toho Juraja, tak Juraj je, Juraj je výnimočný v tom, že on ti dokáže urobiť skvelú pamäťovú kartu cez nástroje, ktoré on ako moderátor využíva. Hej? A to je akože naozaj, že, že, že od neho sa učiť moderovať, od neho sa učiť proste meeting design, lebo ja viem aj kto bol jeho učiteľ a jeho učiteľ, teda ja som poznal jeho učiteľa skôr ako, ako, ako jeho. Je to taký istý JJ z Holandska a ja som JJ-a poznal, ja neviem, desať rokov ho poznám a, a vedel som, že toto, že toto je takéhoto moderátora raz chcem proste na eventy. A keď som zistil, že, že však on nám tuná vychoval Juraja, tak, tiež mu vždy volám, že či má voľné. Takže.
Mišo Gula: Ty si nám už v podstate akože spustil, prvý bod témy, lebo ja pracovne sme si to dnes nazvali, že, že ako urobiť popiči event, hej? Čiže-
Štefan Hric: Pekne.
Mišo Gula: Toto by mala byť, toto by mala byť hlavná téma dneška. ale predtým, než prejdeme na ďalšie body, mňa by ešte zaujímala jedna taká otázočka. ja mám občas pocit, že, že byť eventákom to je jak byť realiťákom, že, že akože každý, kto má dieru v riti, tak už robí eventy. Je to tak?
Štefan Hric: Všetci, takto eventy vieme robiť všetci. Hej, to je a to je, to je nerozporovateľný fakt. už tí, ktorí, tí, ktorí zvládli urobiť aj vlastnú stužkovú aj vlastnú svadbu, to už sú akože eventáci. Hej? To je, lebo to nie je, to nie je žiadna raketová veda. Hej, ty jednoducho potrebuješ logicky postá- zostaviť niekoľko vecí, ktoré spoločne vytvárajú ten event. Čo ale veda je, je, že ako tie veci spolu fungujú, ako hrajú dohromady. To je, poviem to tak, že dať dohromady orchester to dokáže aj pätnásťročný človek. Hej? postaví sa pred ZUŠku, vidí niekoho s husľami a povie: „Ty poď so mnou, hej a husle mám.“ Stojí tam ďalej, vidí niekoho, kto proste ako nesie kontrabas, poď so mnou a takto postavíš orchester na ulici. Hej, ale to, aby ten orchester zahral niečo a zahral niečo hodnotné, tak tam už potrebuješ istú expertnosť. Hej, už potrebuješ, k tomu mať nejaké, nejakú napísanú symfóniu. Potrebuješ toho dirigenta, potrebuješ to nejakým spôsobom, aby to dirigent s tým orchestrom naskúšal. A toto je tá eventačina. Hej, čiže ja sa nebudem hádať s nikým, kto, kto mi bude hovoriť, že ja viem robiť eventy. Hej, dneska je taký trend, dneska, dneska veľmi veľa aj firiem, ktoré si dávali robiť eventy externe, dneska si ich robia, robia interne, hej a sú tam ľudia, ktorí, ktorí urobia jeden event ročne. Hej, ale potom tá kvalita toho a to, do čoho ty investuješ vlastne, lebo ty ne-, ty neinvestuješ do, do chlebíčkov, do toho, aby sa vypil chlast, aby sa zjedli chlebíčky. Hej, investuješ predsa do toho, čo, čo som hovoril skôr, aby sa tá informácia dostala a usadila v tých ľuďoch a aby sa oni podľa nej začali správať. To je to, do čoho ty dávaš peniaze. Hej? No a keď to dáš robiť niekomu, kto, kto nie je tým dirigentom, kto je skôr tým, kto stojí pred tou ZUŠkou a dáva, dáva tých ľudí dokopy, tak ono to nejako zahrá. Hej, ale otázka je, že, že či to, či to má taký efekt a že či tá investícia ako keby, prinesie, prinesie to, čo sa očakáva.
Mišo Gula: Vieme povedať nejakú hranicu? Skúsme to normálne, ideálne v peniazoch a nie v kilometroch, ale že odkedy sa už oplatí hi-hirovat agentúru na, na event?
Štefan Hric: Nerád úplne akože v týchto číslach, sa nejako akože k tomu vyjadrujem, lebo, lebo ono to je strašne individuálne. Vieš, to je také, že, mmm, ťaž-ťažko, ťažko povedať hej, môže to byť, môže to byť-
Mišo Gula: Dobre, prepáč, pozmením otázku, lebo chápem, že ak je nejaká veľká firma, ktorá to robí, že, že každý druhý mesiac má na to skúsených ľudí u seba, tak aj keď je to event za stopäťdesiat tisíc, tak si ho vedia urobiť sami. Čiže zmením otázku: Od akého budgetu je pre teba zaujímavé byť súčasťou nejakého eventu?
Štefan Hric: Ako konzultant kľudne akože aj za tisíc euro. Hej, lebo, lebo tam, tam nenesiem, nenesiem ako keby tú-
Mišo Gula: Zodpovednosť za.
Štefan Hric: Zodpovednosť nesiem, lebo ako nemôžem ti poradiť. Vieš, že tebe keby som poradil hovadinu, tak tiež, sa ti-
Mišo Gula: Nevybral by si to. Nevybral by si to.
Štefan Hric: Presne hej. Čiže, čiže ne, zodpovednosť nesiem, ale, ale nemám, nemám ten, ten výkon, takú tú prácu proste akože hands on, ale tam usmerňujem, usmerňujem ten tím, hej? Čiže, čiže v tomto, v tomto kľudne, akože tam ten pricing-
Mišo Gula: Okej a organizačne?
Štefan Hric: A organizačne, organizačne poviem, že, že ťažko povedať, no pri nejakej pol dňovke niekedy to dáva zmysel proste štyri, päť tisíc podľa toho, že čo, čo v tom chceš. Vieš, lebo keď, keď povieš, že mám štyri, päť tisíc, ale mám tam sto ľudí a potrebujem pre nich akože obed, tak, tak to nedáva zmysel.
Mišo Gula: K tomu smerujem. Vieš dobre, že nás počúvajú, státisíce ľudí z celého sveta. hneď ti začnú chodiť obrovské leady po tomto podcaste a tak ďalej. Takže-
Štefan Hric: Sen je robiť v Singapure eventy.
Mišo Gula: My chceme urobiť, vieš, ten spodný filter, že, že takýto sa ani neozývajte, vieš.
Štefan Hric: Nie, nie, nie takto ja mám, ja mám to školenie, ktoré si spomenul. Hej, to som, to som práve, práve som nad tým začal uvažovať kvôli tomu, že začal byť ten trend, že ideme robiť všetci eventy. Hej? A teraz keď sa na to tak kukáš, že je tam tá firma a ona tej chuďatku asistentke dá zorganizovať event, ktorý má budget vyšší ako jej hypotéka. Hej, tak, tak normálne ti to je ľúto, že, že proste, že až, až ju v tom nechceš nechať a ona povie, že no a čo keby sme ako agentúru nejako. No nie, však to je drahé, však to spravíš, však čo je na tom? Hej a toto je bežná odpoveď. A tým pádom ten človek bez akéhokoľvek tréningu, bez akýchkoľvek alebo minimálnych skúseností. Hej a niekedy to sú ľudia, ktorí sa o to hlásia, že jéj, ja chcem robiť eventy, to je také pekné, hej a až potom ich realita ich začne preverovať, že ako to majú. A potom sú ľudia, na ktorých to vyslovene spadne, ktorí to ani nechcú robiť, len niekto vo firme sa po, sa rozhodne, že nepotrebujeme externé, externú odbornosť, že tuto Gitka proste to zvládne. Hej a potom Gitka chuďatko proste drží, drží zodpovednosť, ktorá je väčšia jak jej hypotéka. A, a ja sa pýtam, že keď objedná a zaplatí zálohovku nejakému dodávateľovi, ktorý nepríde, čia je to zodpovednosť Gitkina? No podľa mňa nie. Hej, podľa mňa nie. A ty a, a ľudia, ktorí, ktorí nemajú túto skúsenosť. Preto som začal robiť, robiť tie tréningy, že, že dať tým ľuďom aspoň nejakú, nejakú základné pochopenie tej logiky, že toto sa stavia tak, toto vám bude fungovať, toto vám nebude fungovať. Nejaké, nejaké zorientovanie sa v tej, v tej problematike, hej, aby, aby aspoň títo ľudia mali nejakú predstavu, či už na argumentáciu, že fú, tak ja to fakt nedám, lebo to je toľkoto a toľkoto roboty alebo na to, že á okej, okej, tak mám nejaký základný návod a podľa toho to viem spraviť. Takže, takže tak asi som ti ušiel z otázky.
Mišo Gula: Nie, to je v poriadku, ešte si ju dostal.
Mišo Ukropec: Nooo, kto je, kto je cieľovou skupinou? Myslím ale v zmysle platenia, že sú schopní si ti Gitky to presadiť u šéfa, že počúvaj, že to mi zaplať a neviem koľko to proste stojí pár sto euro a snáď zaplať mi to, lebo, lebo ty si mi tu dal stopäťdesiat tisíc, že mám urobiť akciošku, ale ja sa na to necítim.
Mišo Gula: Teraz hovoríš o tom kurze, hej?
Mišo Ukropec: Áno, áno.
Štefan Hric: Ten kurz, ten, ten, ten kurz podľa mňa akože tá firma ako v rámci vzdelávania si myslím, že, že tam, tam, tam tá cenovka nie je taká, že by to-
Mišo Ukropec: No jasné, ale že či sa pýtam, že či sa to ako deje, že či ona si to vie presadiť, že dôjde za pánom šéfom. No hodil si mi na krk. Ja som zistila, že je to oveľa zložitejšie, ako som si pôvodne myslela. Tu je kurz, a prosím si to zaplatiť a, a potom do toho pôjdem.
Štefan Hric: Toto väčšinou áno. Toto väčšinou áno, lebo, lebo v princípe vieš, keď ti, keď ti dôjde nejaký budget od agentúry a vidíš tam proste agentúrne hodiny, ako, ako tomu šéfovi, tak ti to príde, že to je strašne veľa peňazí a v porovnaní s tým je cena toho kurzu zlomok. A ty keď máš pocit, že tak toto nezaplatím, ale zaplatím tuná akože tri stovky Gitke na kurz, hej, tak, tak tam ti to ako keby logiku dáva. Hej?
Mišo Ukropec: Chápem.
Štefan Hric: Akurát, akurát je tam dosť veľký rozdiel, že či to Gitka robí sama alebo, alebo proste-
Mišo Gula: A výsledok bude, že ten potenciálny klient si ešte aj zaplatí za to, aby mu bolo vysvetlené, prečo si to má urobiť agentúru.
Štefan Hric: To nehovorme, to nehovorme.
Mišo Gula: Tu sme, tu sme nekorektní.
Štefan Hric: Hej, ale, ale a-ako áno, v podstate, v podstate je to tak. Hej, lebo, lebo ono sa to často stáva, že tí ľudia, vieš, že, že to je, to je jak zjesť toho slona, hej, že, že ty si myslíš, že á, však kým je ten slon tak ďaleko, tak si hovoríš, však to musím proste na dva hlty toto zožrať, hej? A ono jak sa približuje a ty vlastne nemáš ani tú lyžičku, hej, ani, ani proste nevieš ako na to. Tak zrazu ten slon je obrovský a tie Gitky potom všelijaké proste oni nespávajú, oni majú z toho stresy, oni proste sa rúcajú, lebo, lebo to je akože tá zodpovednosť je veľká. Hej, my, my si platíme ag-ako agentúra pomerne drahé poistenie. My si, my máme širokú sieť dodávateľov, máme backup na backup, na backup. Hej? Čiže mne, keď dodávateľ povie, že niečo vybuchlo, že ja neviem, narazil kamión, hej, tak ja mám desať telefónnych čísel, kde akože v prvých tridsiatich sekundách volám, aby som to vyriešil. Gitka je bez šance, Gitka je bez šance. Ona ten problém proste nevyrieši. Hej a v tomto, v tom, v tomto to je hej, že, že ono ten event nie je projekt ako každý iný, lebo u väčšiny projektov máš, máš proste, že ten deadline. No dobre, viete, narazil kamión, tak musíme posunúť deadline o dva dni, hej, kým to doriešime.
Mišo Ukropec: Event sa úplne neposunie.
Štefan Hric: Event neposunieš. Vieš, nemôžeš povedať, že dôjdite o dva dni. My to zatiaľ vyriešime, hej, takže, takže toto, toto je a v tom, v tom vzniká vlastne aj ten, aj ten ako keby obrovský stres, hej, z, z tých eventov a človek, ktorý to robí raz ročne alebo to robí, alebo t-to nikdy nerobil, hej, tak má ten stres enormný, lebo on ak sa mu podarí zohnať toho jedného dodávateľa, ktorý mu tú jednu službu dodá, tak sa teší. Hej a ak tam niečo zahapruje, tak je proste, tak je proste problém.
Mišo Gula: Stres, stres zvyčajne prichádza pri prvej zálohke, nie?
Štefan Hric: Vieš čo, ako to-toto zas ako neviem. Však keď tá firma to financuje a má na to, aby, aby dala zálohovky, tak to si nemyslím, že prichádza stres. Stres prichádza v deň eventu, že či všetci, ktorí dostali zálohy, prídu.
Mišo Ukropec: A deje sa, že neprídu?
Štefan Hric: Toto, toto musím povedať, že v našom prostredí už toto, už toto sa, toto sa nedeje. Ak sa stane, že nejaký dodávateľ vypadne, tak to sú po- to sú skôr takéto veci, že, že technické. Nám sa, nám sa inak v Nemecku sa nám stalo v Berlíne. V Berlíne sa nám stalo v septembri, že zaplatili sme sto percent zálohu dopredu za autobusy. Bolo treba dvesto ľudí prepraviť z výstavy do venue, kde mali večeru, tak sme objednali päť autobusov a prišiel jeden. To podľa mňa padol Guinnessov rekord v zháňaní taxíkov v Berlíne, lebo s polhodinovým meškaním sme dvesto ľudí taxíkmi prepravili. Takže, takže tak hej a to je za-zase to je niečo, čo, čo akože keď to padne na Gitku, keď to padne na Gitku, tak Gitka v momente je zbláznená. Hej? V momente proste akože nevie čo. Hej, takto proste je tam päť ľudí, ktorí majú skúsenosť s nejakým riadením eventu. To znamená, že, že povie sa jedna veta a každý vie, čo má robiť. Hej?
Mišo Ukropec: To, to je pikoška z, boli Majstrovstvá sveta na dvadsaťštyri hodín v behu koní. V x-bionicu sa to dialo neviem koľko rokov dozadu. To mám tak akože z tretej ruky ako, ako pikanteriu a ja teraz neviem. Myslím, že, že z Emirátov šejk sa išiel proste pozrieť na koňa, že jak mu to ide. Bolo treba postaviť stan samozrejme, ten stan stál neviem koľko sto tisíc euro a to viem, viem, že Kalinák vybavoval nejakú, nejakú eskortu a teraz, že Mercedes tak, lebo museli byť iba Mercedes taxíky, že po Berlín, keď si povedal Berlín, tak sa mi to ako to tam kliklo, že po Berlín všetky taxíky sa stiahli Bratislava slash Šamorín, aby vozili kráľovskú rodinu a doprovod z ja počítam, že leteli asi, asi na Švechat, tak ich vlastne navozili do Šamorína taxíkmi. Musel to byť Mercedes. Oni autobusom asi nepôjdu. Hej? A to bolo na to, že aby šejk sa došiel na dve hodiny pozrieť, kukol, že jo, ako dobrý je a zase vrr a zase odfrčal niekam, niekam.
Štefan Hric: No to niekedy máš. Vieš, to je akože, že aj eventy sa tak robia, že niekedy, niekedy ten, ten staff hej, vie aj násobne prevyšovať počet hostí na tom evente. Hej, že štandard, štandard na v týchto našich slovenských pomeroch je takých akože od desať, od desať do pätnásť percent. Hej, že, že keď robíš, keď, keď robíš event pre tisíc ľudí okolo desať tak to poviem. Keď robíš event pre tisíc ľudí, tak sto ľudí máš v staffe. Hej, to je akože taký, že tam, tam berieme-
Mišo Ukropec: To sa dá ešte.
Mišo Gula: Ale do toho počítaš aj catering.
Štefan Hric: Áno, áno, áno, áno, aj tí, čo vydávajú aj áno, áno, áno, aj technikov aj takto. Hej, že plus mínus to je také akože bye brucho.
Mišo Gula: Môžem to potvrdiť.
Štefan Hric: To je hej, hej, hej, to je tak, že a nek-niekedy, niekedy tí, tí aj tí klienti, hej, ktorí to hodia na tú jednu Gitku, tak, tak presne akože, že toto nevidia. Hej? A my už niekedy, niekedy robíme to, že, že vždy na konci eventu. Jednak je to pre nás ako pekná spomienka, ale ja naženiem všetkých ľudí na stage, že poďte, ideme sa odfotiť, ideme si urobiť hromadnú fotku a toto keď pošleš tomu generálnemu riaditeľovi, že ďakujeme, že sme mohli s vami spolupracovať, toto sú ľudia, ktorí sa starali o váš, o vašu pohodu, tak zrazu to tým ľuďom tak začne dochádzať, že aha, že to je celkom dosť. Že, že celkom dosť ľudí je potrebných na to, aby sa to, aby sa to udialo.
Mišo Gula: X tipov, ako urobiť popičí event.
Štefan Hric: Okej.
Mišo Gula: Tri, päť, sedem, deväť. Povedz si číslo, koľko to má byť.
Štefan Hric: Neviem, ako máš času.
Mišo Gula: Mám dosť.
Štefan Hric: Dobre a radíme, radíme všeobecne alebo radíme niekomu takému, že konkrétnejšiemu?
Mišo Gula: Poďme asi zo, zo všeobecnejšieho. Väčšinou nás, nás budú počúvať manažéri v, vo firmách, majitelia-
Mišo Ukropec: Takže ako si, ako diktuješ, tak ich budeš mať.
Štefan Hric: Prvá taká, prvá taká rada je také to, že, že poďme si pripustiť, že nevieme všetci všetko. Poďme si to pripustiť, že, že je tu aj nejaká odbornosť v tejto oblasti môže byť hej a napriek tomu, že to vyzerá z tej mojej pozície C-level manažéra na to, že to dám, tak že, že možno, že tu je niekto, kto po dvadsiatich rokoch skúsenosti mi vie dať nejaký, nejaký dobrý hint. Hej, toto je také, že, že počúvajme sa navzájom, lebo čím viac sa počúvame, tým je to, tým je to otvorenejšie. Potom ďalšia, ďalšia taká vec, že, že cieľ. Prečo to robíš? Prečo to robíš? A kľudne mi priznaj, že, že chcem byť za pekného. Hej, že, že chcem byť proste chcem, aby ma ja neviem ľubili všetky kolegyne. Kľudne mi to priznaj, ale ja potrebujem vedieť ten najúprimnejší cieľ. Hej, nemôžme sa hrať, nemôžme sa hrať, že sledujeme neviem aké biznis ciele a neviem čo, keď chcem mať len peknú narodeninovú oslavu. Hej, lebo pri biznis cieľoch proste ako fakt nepotrebuješ cimbalovku, ale na narodeninovej oslave je to celkom fajn. Hej, takže, takže to je ja, ja vždy v tomto napríklad hovorím, že ja, ja porovnávam také, že, že mali sme ako headlinera na jednom evente Stevea Wozniaka a mali sme ako headlinera na jednom evente-
Mišo Ukropec: Prepáč, normálne, že ste mali ako?
Štefan Hric: Cestelko.
Mišo Ukropec: Aha.
Štefan Hric: Ale, ale live hej a, a na jednom evente sme mali ako headlinera Andera z Košíc. Hej a poviem, že aj Steve aj Ander boli fantastickí headlineri. Akože naozaj, hej, že, že zafungovalo to, bolo to perfektné. A teraz si predstav, že ich vymeníš. Hej? Katastrofa na obidvoch stranách, hej, lebo Anders Košic, týmto ľuďom z IT sféry nič nepovie a zase Steva Wozniaka keď dovedieš výrobárom, ktorí proste akože sa potrebujú jednoducho zabaviť, zabaviť, tak, tak vlastne- Koľko stojí Steve Wozniak na opening na, na- To ma nezaujímalo. To ma zaujíma na prvom mieste. Vtedy to bolo, vtedy to bolo okolo, okolo štyridsaťtisíc za, za s-dvadsaťminútový vstup. Okej. Za dvadsaťminútový vstup, v podstate akoby rozhovorom, rozhovorom vedený. Samozrejme, chceli všetko otázky vopred chceli, to a fun fact bol. To, to je, keď môžem, keď môžem te-teraz preskočiť- Môžeš, môžeš...na, na fun fact. Fun fact bol, že, že teda bolo to dohodnuté podľa nejakého toho ich času, že, že pripája sa, lebo nakoniec nedalo sa s nimi dohodnúť úplne live. Tak my sme sa dohodli tak, že urobíme nahrávku v deň eventu, hej, že urobíme nahrávku ráno v deň eventu, lebo ich ča-v ich čase to vychádzalo, že sa pripojíme- Lebo bolo v noci...tuším šesť tridsať ráno, hej, že sa, že sa, že sa spojíme, nahráme to. Tým, že to bol hybridný event, tak to vlastne neprekážalo. Šesť tridsať, že sa spojíme a, a nahráme to, hej? A teraz akože, neviem, ako sa volala tá, tá Jenner, Janet Wozniak, to je jedno. Zrazu nám volá o piatej ráno. Že ste. A teraz, že kde ste? A my, že kokos. Teraz normálne, že, že, že panika totálna vystrelilo všetkých to podľa mňa kolegynka Miška, keď toto akože bude počúvať, tak, tak tá ešte teraz má PTSD z toho, hej, že-...akože, že, že totálny stres najväčší, že, že vieš, že, lebo to je, to je, že vrchol nieže eventu, nieže, nieže proste toho roka- Všetkého, kariéry....ale to je jeden z vrcholov kariéry, hej, že máš, máš Wozniaka na kole a zrazu ti volajú, že to. Tak teraz akože normálne, že alarm. Ja som išiel vtedy o piatej ráno som išiel stodvadsať cez Košice proste akože, že toto. Stretli sme sa, stretli sme sa tam a teraz akože sme sa spojili. Okej, dobre, všetko fajn. A on začal rozprávať a však on rozpráva nejako z cesty, že o čom to rozpráva, že čo to je? To je nejaké divné. No a tam sa stalo to, že oni mali v ten deň mali, mali dva sloty- Sa pomýlili...a pomýlili si nás s barcelonským nejakým eventom. Však Európa jak Európa to tam niekde bude. Tam nemôžu byť dva eventy naraz. Tak presne, no. A, a vlastne akože a, a zrazu, zrazu sa akože, sme sa tak akože, že prepáčte, že nie, že to, to, to neni Barcelona, že to je Slovakia Košice. Aha a on tak akože zneistel pred tou kamerou, tak sa akože poobzeral. Zrazu tam došla tá pani. Aha, o, o, o pardon, tak sme sa odpojili a vyčilovaní pri kávičke sme čakali hodinu a pol na náš slot, ale bolo to akože to, to, to bol, to bol riadny masaker. Štyridsaťtisícová chybička. No tak. To je to, to je to, hej. Pri tých eventoch sa, sa dejú takéto veci, takéto veci pravidelne. Takže- Dobre, takže potrebuješ headline. Dobre, takže, takže máme- Áno...máme priznané to, že potrebujeme pomoc. Áno. máme- Určený cieľ...cieľ. Určený cieľ. Čo chceme dosiahnuť-...eventom. Čo ďalej? ďalej podľa toho cieľa staviame ako keby dramaturgiu. Hej, to je, to tam to, to už som prešiel ako keby od, od cez toho Andera a, a Steva, hej, tam, tam proste potrebuješ si postavať, postavať tú dobrú dramaturgiu, to, čo ako keby smeruje k tomu tvojmu cieľu.
Mišo Gula: Povedz, prosím ťa, pre bežného človeka, čo znamená dramaturgia? Ja teraz budem možno zas prostého, ale ja som tomu nikdy nerozumel. Akože idú titulky vo filme dramaturg, réžia.
Štefan Hric: Čo? Ja som nikdy nerozumel tomu, že čo tým chcú povedať, čo ten človek vlastne robí. Dramaturgia je ako keby výber, funkčných prvkov, ktoré ti vytvárajú ten event. Hej, to znamená, že, že v tvojom prípade tvojho eventu dramaturgia je výber moderátora, výber spíkrov, zoradenie spíkrov, formáty spíkrov. Hej, to znamená, že či, či má pa, či má keynote, či to má na desať minút, či to má na dvadsať minút, či ideme do panelu a tak ďalej, hej? to je, to je už ten ako keby aj ten meeting dizajn, ktorý vlastne Juraj pre vás robil. To je tiež ako, v podstate vec dramaturgie. No a potom sprievodné aktivity, hej, sprievodné aktivity, že či tam máš proste nejaké, nejaké aktivačné veci, nejaké stánky partnerov, nejaké ja neviem fotobúdky, hej, kapely, you name it, hej. Je štandardom, že toho dramaturg-dramaturga dodávaš ty a robíš ty
Mišo Gula: alebo agentúra teda- Áno, áno...alebo je to častokrát interný človek z odkladu?
Štefan Hric: v podstate, v podstate toto robíme my. Toto robíme my. keď, keď si od nás, keď si od nás, objedná klient event na kľúč, tak, tak tá dramaturgia do značnej miery je u nás. Hej? tam je dôležité to, aby ten klient povedal, že toto sú moje ciele, toto sú moje ciele a takto si to predstavujem. Taký nejaký ako keby základný bríf, hej, že či to, či chce dvojdňovú konferenciu, či jednodňovú, ako, aká je tá predstava. Hej, tak takýto nejaký bríf a potom vlastne podľa tých cieľov v dialógu s klientom, skladáme vlastne tú, skladáme tú dramaturgiu až do posledných detailov. Hej, že ja neviem, jak budú vyzerať výstupy z fotobúdky. Hej, že lebo aj to je nejaká vec, to je ten, to je kúsok zážitku, ktorý si človek napríklad berie domov. Hej? Čiže, čiže tam akože keď ideš, keď máš priestor, čas, kapacitu vyhrať sa s detailami, tak, tak na tých eventoch sa to dá, sa to dá krásne robiť ako titu customer journey toho, toho účastníka toho eventu. Ak ju vieš vyšperkovať do, do krásnych detailov, aby ten zážitok niesol čo najviac tých informácií a bol najsilnejší. Takže.
Mišo Gula: No, len teraz sa obávam, že či nám do tej dramaturgie nespadá viacero vecí, ktoré by sme, ktoré by stálo za to akože spomenúť, lebo to sú aj nejaké formáty tých vystúpení, že či to má byť proste bežná prezentácia alebo panelovka alebo nejaké iné veci, čo vlastne sa má odohrávať na stejdži, či to má byť one stage alebo, alebo multiple stage, vieš a takéto.
Štefan Hric: Toto všetko spadá väčšinou, väčšinou toto sú veci, ktoré často určuje budget. Hej, ktoré často určuje budget, lebo budget nikdy nemáš, nikdy nemáš dostatočný budget. Nikdy. Proste to je, môžeš robiť s miliónmi a nemáš dostatočný budget a vždy musíš niekde ako keby tvoriť kompromis. Hej a ten kompromis, ten je, ten je vlastne daný. To, ako sa rozhoduješ pri robení kompromisu, to ti dáva ten jasne zadefinovaný cieľ. Hej, to sa ako keby vrátim, vrátim späť k tomu, že mať cieľ je ako keby úplne, že naj, najzákladnejšia a najdôležitejšia vec. Čiže, čiže v tomto a tam ti to ukáže, že dobre, potrebujem mať jeden stage, kde mám, kde mám popík a potom potrebujem mať jeden stage, kde, kde zase dám tým, akože ja neviem hardcore kóderom nejaký pre nich, pre nich zaujímavý program. Hej a toto kombinuješ. Hej a to je pre mňa dôležitejšie. Keď si neviem dovoliť dva stage, tak koľko tam budem mať tých kóderov? Chcem ten event viacej pre nich alebo chcem to pre tých ľudí, ktorí, ktorí skôr ten popík. Hej a tam sa ako keby v tomto, v tomto to, v tomto to hľadáš. A vlastne tá dramaturgia je, je živá vec, s ktorou pracuješ od začiatku takmer do konca.
Mišo Gula: Štandardom je, že po každom evente robíte nejaké prieskumy a pýtate sa tých ľudí, či sa to páčilo, nepáčilo, čo sa páčilo, čo sa nepáčilo a tak ďalej. Vieš povedať, aké veci na celom evente, ktoré veci sú také, že najcitlivejšie, že najčastejšie k tomu prichádzajú vyjadrenia, že či to je napríklad, že, že catering alebo spíkri alebo čo sú také veci, ku ktorým, kde najčastejšie vznikajú, či už nedostatky alebo také, také, že negatívny feedback od tých ľudí?
Štefan Hric: To je, vieš toto, toto sa nedá sa to úplne zovšeobecniť. Nedá sa to úplne zovšeobecniť aj tým, že tie eventy sú, sú vždy iné. Čo bol ale dlho veľmi dlho problém, tak bol vždy ako keby spracovanie tej, tej spätnej väzby. Hej, že v tomto to je akoby, lebo predstav si, že máš event, kde ti príde tisíc ľudí a ty im pošleš nejaký feedback form a tebe dôjde naspäť, máš dobrý response rate, takže ti dôjde šesťsto odpovedí. Položil si desať otázok. To znamená, že máš vyplnených šesťtisíc kolóniek v tabuľke. Hej a teraz povedz mi, že kto robí dátovú analytiku na nejakom evente, hej, za, za pár desiatok tisíc takú-
Mišo Gula: Čertička.
Štefan Hric: No hej. To znamená, že tá dátová analytika sa donedávna robila tak, že niekto na tom oddelení zodpovednom za event Gítka skrolovala, skrolovala, skrolovala a zbadala, ó, tu ľudia píšu, že veľké koláče boli príliš. Hm, dobre, skrol- tu sa nám tie koláče opakujú. Dobre, tak napíše pánovi riaditeľovi alebo agentúre napíše, že boli príliš veľké koláče, nedalo sa to jesť. Hej? A teraz akože z toho počtu tých šesťtisíc vyplnených kolóniek to boli dve kolónky, na ktorých Gítke zastali oči. Hej a vlastne už sa ideme o tom relevantne baviť. Hej a toto je akože veľmi niekedy, niekedy to je veľmi akože také ťaž-ťažko vysvetliť, hej a ešte, ešte lepšie je to, keď nemáš ako keby zadefinované ciele. Hej, lebo vtedy zrazu akože nevzťahujeme ten feedback smerom k cieľom, ale vzťahujeme k tomu to naozaj iba k tomu, na čo Gítke padli oči. Hej a tam toto, toto je akože, že, že veľmi nikto, nikto si neplatí za nejakú analytiku, proste feedback formulárov. A dneska obrovské šťastie umelá inteligencia. Hej, dneska dokážeš dostávať relevantný feedback naozaj akože k veci s odporúčaniami na vylepšenie, na zmenu hej od, od umelej inteligencie, lebo jej dáš požuť dáta a proste za tridsať sekúnd máš, máš odpoveď, ktorá je oveľa relevantnejšia ako to, že skroluješ a padnú ti tam oči.
Mišo Gula: To znamená preto iná, iný pohľad na feedback, lebo toto je feedback od hostí.
Štefan Hric: Áno.
Mišo Gula: Tak vedieť koho zau-, koho zaujíma, čo si myslia nejakí hostia. Lebo ten event niekto financoval a on mal nejakú
Mišo Ukropec: túto nazvime to, že víziu alebo nejaký cieľ. Analyzujú alebo analyzujete vy s nimi naplnenie toho cieľa?
Štefan Hric: Áno, áno, toto je vieš, a preto, preto som povedal, že stanovenie toho cieľa je ako keby tá najdôležitejšia vec. Hej, lebo, lebo keď, keď máš ten cieľ stanovený a to môže byť kľudne hocičo. Hej, že robíme interný event, máme problém s fluktuáciou, robíme tieto a tieto opatrenia. V rámci týchto opatrení je tam event a ten event má nejakú váhu v rámci tých opatrení a ty si to vieš, ty si to vieš aj, aj pekne namerať. Problém je ten, že, že tieto dáta sa jednak veľmi slabučko merajú Hej, už aj keď ich má aj niekto na-namerané, tak nie úplne vždy ich chce s tebou zdieľať ako s agentúrou. Hej?
Mišo Ukropec: Preto sa na to pýtam.
Štefan Hric: No, no, no a, a potom, potom vlastne akože ideme trošku naslepo a potom aj tá analytika je taká, že naslepo a vlastne ty keď nemáš ten cieľ, tak áno, tak je to o tom, že, že no tak ľudia nám napísali hej, ale, ale toto sa dá robiť úplne krásne a ty, ty vieš merať ROI-ko proste pri eventoch ty vieš, ty vieš, že-
Mišo Ukropec: Pokračuj. No tak celý môj život v poslednom roku sa točí okolo ROI-ka.
Štefan Hric: Hej, hej, ty vieš, ty vieš pri eventoch, pri eventoch, keď si to dobre nastavíš, keď si to dobre nastavíš, ty reálne tu, ty vieš zmerať tú investíciu. Hej, lebo však ty to je, to je taká, taká, taká pyramída, taká jak maslová pyramída. Hej, proste na začiatku je nejaká proste akože to, že, že čo tí ľudia majú zažiť na tom evente. Zažili to? Podarilo sa? Najedli sa? Videli? Áno, za- super. Najedli sa, videli, hej? Potom nad tým máš, že podarilo sa nám odovzdať im informáciu? Podarilo sa nám ich to nejako naučiť? Hej, podarilo sa nám to naučiť. Super, takto, takto sme ich to naučili. Potom nad tým máš, že a zmenili oni nejako správanie na základe toho, čo sme ich na tom evente naučili? Hej a zmenili správanie. Výborne. Vedia, čo majú robiť. Vedia proste na základe toho tohto a tohto školenia vedia, že majú volať tam na podporu. Vedia, že hej, super. Robia to? No a ak to robia, tak už si vlastne posledný stupník pred tým, že a čo nám to prináša? Ako sa nám to vrátilo? A zistíme, že, že event je ako keby najefektívnejšia forma komunikácie, aj keď je najdrahšia. Hej, ale je najefektívnejšia, lebo, lebo vlastne ty to a-ale keď to meriaš, tak vždy je to len, keď to nemeriaš, tak vždy je to len o tom, že no tak mali sme nejaký budget a podarilo sa ho prepiť. Hej a tam, tam končí táto pyramída. Ale ty keď to, keď to meriaš, keď máš jasne stanovený cieľ, tak to vieš krásne namerať a presne vieš, ako sa ti to a odkiaľ ti prídu tie peniaze späť.
Mišo Gula: Ono aj veľmi individuálne treba riešiť, vlastne s každým tým, či už partnerom alebo exhibitorom napríklad. Oni, oni môžu mať že veľmi rôzne ciele. My sme si to teraz otestovali, že mali sme, mali sme tam človeka, ktorý bol v stánku, alebo teda firmu, ktorá bola v stánku a keď sme im to ponúkli, tak nič iné neriešili, len cost per meter štvorcový. Čo ja som akože, že, že what? Že, že my tu ideme akože robiť nejaký š-špešiál event. A prvá odpoveď bola, že, že s-máte najdrahšiu cenu za meter štvorcový. Ale mne to je úplne jedno, koľko to, však si zoberte dvakrát toľko. Jako hej, že miesta máme dosť. Čiže oni, oni na to takto pozerali, že koľko idem dať peňazí za meter štvorcový a čo z toho vlastne budem mať. Potom sme tam mali partnerov, ktorí, á, ktorí povedali, že to sa mi priznali až potom, ale oni že, že my sme vôbec netušili, čo od toho očakávať. Biznisové očakávania, že nula, nič. My sme proste chceli byť toho súčasťou, lebo akože veríme vám, ale my sme vôbec od toho nemali žiadne očakávania. A predstavte si, máme dva leady veľké. Akože super.
Štefan Hric: Aspoň výstup merali, vieš?
Mišo Gula: Čiže, čiže ako tie očakávania môžu byť veľmi rôzne a zrejme s každým tým partnerom to treba riešiť akože na, na individuálnej báze.
Štefan Hric: Toto sú, toto sú akoby očakávania partnerov. Hej, tam vieš, že, že v rámci, v rámci toho-
Mišo Gula: No keď sa bavíme o ROI-ku, tak je to furt-
Štefan Hric: Áno, áno, áno, ale v rámci, v rámci nejakého toho expa ten partner, akoby každý má, svoj individuálny cieľ. Hej, on má svoj mikro event v tom stánočku. Hej, čiže on má svoj individuálny cieľ a to už je ako keby nastavenie tej, toho jeho, tej jeho expozície, ako on s tým cieľom v podstate naloží a ako, ako využije ten, tú investíciu, ktorú, ktorú ti dal. Hej, ale ty ako, ty ako, organizátor toho eventu, ty si vieš, určiť ten cieľ, že, že na čo, na čo je dobrý ten, ten cieľ. Okej, tak na prepájanie komunity. Dobre. Komu tým prospujete? Tomu, že prepájame, tým, tým, že prepájame komunitu. Hej, prospeje to týmto a týmto. A tam sa deje nejaký biznis a ten biznis má takýto výsledok a ten, ten výsledok prináša toľkoto a toľkoto peňazí. Hej a tam, tam ty si vieš veľmi pekne postaviť tú pyramidku. Hej, že, že, že ako, odkiaľ sa ti vlastne tie peniažky majú vrátiť.
Mišo Ukropec: A kde tam je ego?
Štefan Hric: Ego?
Mišo Ukropec: To znamená, že a teraz bavme sa o biznisových nejakých eventoch. Takže nie narodeniny a podobne, lebo tam, povedzme, že pomer toho ega k ROI-ke asi prudko stúpa. Ale teraz v tej čisto biznisovej rovine, že keď tak ako palcovou metódou sa na to pozrieš, tak kde by si to videl, že koľko sa robí eventov preto, by bol pán šéf, akože správne odprezentovaný alebo sa zavďačili nejakému investorovi svojemu alebo nejakému zákazníkovi, ktorého tam vyzdvihnú, ale vlastne tá ROI-ka vlastne nespočíva v, že investoval som stotisíc, ale mám na výstupe dvesto v nejakých nových biznisoch alebo niečom. Ale že ROI-ka je v tom, že uspokojil som toho otravného chlapa, lebo som ho dostal na stage a vďaka tomu ako pokračujeme ďalej, že subjektívny pocit ego verzus krutá tabuľka vráti sa, nevráti sa.
Štefan Hric: poviem to, že, že nejdem to úplne odhadovať, že koľko percent to je. Je to dosť, je to dosť. Na druhej strane ja ako, ako dodávateľ toho eventu Toto považujem za relevantný cieľ. Akože ja kľudne ti spravím event len preto, aby si, vyhladkal ego nejakému svojmu partnerovi.
Mišo Ukropec: Dformulujem svoju otázku.
Štefan Hric: No.
Mišo Ukropec: Ako často sa stretávaš s tým, že ten človek je natoľko úprimný, že ti proste ti to povie takto verzus, že ty to potom ako pochopíš, že jé, celý tento bullshit sme robili vlastne, teraz myslím biznisový, pre teba.
Štefan Hric: On ti to nepovie, on ti to nepovie. Povie ti to jeho asistentka väčšinou.
Mišo Ukropec: Okej.
Štefan Hric: Alebo si to prečítaš medzi riadkami. Odčítaš situáciu, že aha, že takto to je a je to v poriadku. Je to akože je to, je to legitímny cieľ, lebo keď ten človek má moc rozhodnúť o tom, hej, tak, tak to je jeho zodpovednosť, že či, či on to robí akože, ako nejaký egotrip alebo má za tým ROIku. Ja mu veľmi rád pomôžem, ak on chce tú ROIku akoby preskúmať a-a-a zistiť, že odkiaľ mu vedia nas-naspäť natiec peniaze. Akože som viac než pripravený to s ním celé preberať. Hej, ale, ale akože pokiaľ je to len o tom, že proste tu na, na Slovensku sa robí strašne veľa, ja neviem napríklad, že vianočných večierkov len preto, že je budget.
Mišo Ukropec: Áno.
Štefan Hric: Hej, len preto, že máme budget, tak urobme vianočný večierok. A čo tým ako sledujete? Kde to, kde to tam má ako ne-nejakú logiku, že, že čo je ten cieľ? No však, však všetci to robia.
Mišo Ukropec: Treba dačo, ne?
Štefan Hric: Hej, treba dačo. Všetci to robia, hej? Takže akože vieš, že, že to, že tá ROIka sa merať dá, to neni, že to každý robí a povedal by som, že, že robí to z-zatiaľ stále menšina.
Mišo Ukropec: No to je odpoveď.
Štefan Hric: No.
Mišo Ukropec: Takže väčšina je to ego.
Štefan Hric: Áno. Ego alebo po-poviem to, že ešte existuje niečo ako, ako zvykové právo.
Mišo Ukropec: Okej.
Štefan Hric: Hej, ktoré proste akože tak robia to všetci, tak poďme aj my. Hej, aby nám náhodou zamestnanci neodišli tam do konkurencie, lebo oni majú krajší event. Hej, tak urobme aj my pekný event. Akože aj toto je a zase akože za mňa je to normálne, že regulérny cieľ je to regulérny cieľ. To, že neni veľmi smart, hej, a to, že by sa dalo s ním pohrať a skvíznúť z toho
Mišo Gula: viac, to je druhá vec. Akože keď si majiteľ krčmy, tak ťa nezaujíma, že kvôli čomu sa tam príde človek nadrbať.
Štefan Hric: Chápeš?
Mišo Ukropec: Jasné, ale-
Mišo Gula: Že keď si agentúra, tak ťa to netrápi.
Mišo Ukropec: Takto. To je mi jasné, že keď je proste úloha ožrať zákazníka, aby podpísal na konci zmluvu, tak to má aj ROIku úplne jasnú.
Štefan Hric: Áno, áno, áno.
Mišo Ukropec: Napriek tomu, že s egom je to bezprostredne spojené, že môže byť aj, aj.
Štefan Hric: Tak.
Mišo Ukropec: Že s týmto som ja tiež v pohode. Mňa len zaujímajú tie subjektívne dáta a tie subjektívne pocity, že kde sa to nachádza. Lebo okrem iného ma zaujíma, ako funguje tá naša neuchopiteľná ľudská myslel. Vieš a toto je taký dobrý pohľad do mysle, kedy niekto investuje stovky tisíc eur do niečoho a hovorí niečo, ale môže byť ako motívom v skutočnosti niečo iné. Mňa zaujíma toto.
Štefan Hric: Takto ten cieľ, oni sa, tie ciele sa vzájomne nevylučujú. Hej, to znamená, že tebe sa, tebe sa stane aj to, že dôjde, dôjde proste C level manažér a povie ti, že potrebujeme tam toto a toto a cieľ je tento. Potrebujeme tohto z-zákazníka takto s ním pracovať a neviem čo. A ty pritom akože odčítaš niekde v tom procese, že počkaj, ale ono ide aj o to, aby ty si pred ním vyzeral ako peknučký, chrumkavučký. A keď, keď ty načítaš správne tento cieľ, tak ty mu pomôžeš. Ty mu pomôžeš, lebo, lebo tie ciele sa nevylučujú.
Mišo Ukropec: Tak môžme kľudne-
Štefan Hric: Tie ciele sa nevylučujú a možno, že tá chrumkavosť je ako keby aj nástrojom k dosiahnutiu toho hlavného cieľa. Čiže ako ja, ja za toto akoby nikoho neodsudzujem. Je lepšie, keď sa to na začiatku povie, že to nemusíš čítať v procese medzi riadkami, hej a povie sa to ako jeden, jeden z cieľov. Však prečo nie? Však, však buďme k sebe úprimní. Proste ja tiež potrebujem dobre vyzerať pred svojimi klientami, hej? Každý potrebujeme nejakým spôsobom dobre vyzerať, tak mi to len povedz, len mi to povedz. Ne-ne-neťahaj mi tu proste akože bullshity o tom, jak akože neviem čo smart toto. Ja ti to vyrátam, jak budeš smart, hej, ale povedz mi, že ide mi o to, aby som zahviezdil, hej? A ani ako nemusíš to hovoriť, lebo ja na to prídem v tom procese. Ale ak mi to povieš, ušetríme si čas.
Mišo Ukropec: Jasné. Ako veľmi sú ľudia citliví napríklad na kvalitu cateringu na akciách?
Štefan Hric: O mne je známe, že ja nie som fanúšikom cateringu na akciách. Že, že ja, ja to radšej, radšej investujem do, do toho contentu, do toho iného zážitku. Na druhej strane aj tá Maslowova pyramída nejako funguje, hej, ale napríklad stalo sa mi, kedy sme robili interný event pre klienta u nich v ich priestoroch, hej a, a vyslovene akože oni trvali na tom, že musí tam byť catering. To boli ľudia, ktorí pracovali v tej istej budove, len zišli o pár poschodí nižšie a tam akože toto a že musí tam byť catering. Ja hovorím, že na čo? Že proste my tu radšej kupujeme lacné rezne pre, pre ľudí, aby s- a zriekneme sa nejakého akože zaujímavého contentu. Hej a avšak tí ľudia sem chodia každý deň. Každý si sem buď nosí obed, alebo dáva nosiť obed, alebo proste odbehne niekam do kantíny. Že, že prečo to robíme, hej? A toto je, toto je naozaj akože ten typ cateringu, ktorý ja akože vyslovene, že neznášam. Hej, na druhej strane, akože catering a dobrý catering je súčasťou zážitku. Hej, že, že my máme proste ako ľudia máme proste všetky tie zmysly a ten event je super v tom, že on dokáže teraz pozitívne útočiť na všetky zmysly. Hej? A tá chuť, tá chuť je, je jeden z tých zmyslov, ktoré cez ktoré ty tiež sa vieš priblížiť k tomu, k tomu človeku, pre ktorého ten event je určený. Takže, takže, pýtal si sa, že, že ako sú citliví na kvalitu? Hm, zase Nedá sa to generalizovať, ale ja hovorím, že, že ak ideme do toho, že robíme catering na, na evente, tak buď by mal byť, že servisný. Zjedzte niečo, aby ste nám tu hladom nepomreli a do najbližšej reštiky to je sedemnásť kilometrov, takže musíme vám dať catering. Hej, to je, že, že servis, hej, že a to, to riešme podľa budgetu alebo potom zážitkový. A medzitým úplne nevidím veľa príležitostí, kde by to akože dokázalo nejako super podporiť ten cieľ.
Mišo Gula: Neviem. My sme sa vlastne stretli aj na tom Žltom festivale a tak ďalej. Tam to nebolo zrovna o cateringu. Aha, tam bol že nula catering.
Štefan Hric: Áno.
Mišo Gula: A mali sme vlastne aj tú debatu, že, že ty tým, že ten catering nijak nevyriešiš a že tých ľudí pošleš sa niekam najesť, že vlastne ty si ako keby-
Štefan Hric: A toto je a toto je napríklad to, že niekam najesť. Vieš, toto je-
Mišo Gula: To svoje publikum-
Štefan Hric: Toto je to, že ja, ja keby som, ja keby som bol, bol pri organizácii toho eventu, tak skúsim obehnúť, obehnúť reštaurácie dookola a spýtam sa, že ktorá mi dá nejak niečo pre tých ľudí. Hej, povedzme stačí, že dvadsaťpercentný voucher na zľavu na menučko, hej? Alebo urobí špeciálne žlté menu. Hej, urobí špeciálne, špeciálne žlté menu, pre, pre tento event a potom to tým ľuďom poviem zo stageu, že tuná v tejto reštaurácii máte špeciálne žlté menu a je to veľmi dobré v tom, že jednak mám partnera, ktorý je blízko a ktorý proste môže byť zaujímavý dodávateľ a jednak sústredím tých ľudí na jedno miesto a nepotrebujem si zvyšovať náklady. Investujem náklady do obsahu a neinvestujem tie, hej, však každý je, každý jeme a potrebujeme si platiť. Každý deň si platíme za jedlo a ty keď len nasmeruješ tých ľudí, že, že tuto jeme spolu, tak oni tam pôjdu a ty nepretrhneš tú niť toho, toho networkingu. Zároveň máš super partnera, hej a zároveň, zároveň tí ľudia vedia, vedia kam majú ísť a neprichádzaš o networking. Takže.
Mišo Gula: Mali sme debatu o tom, že, že obzvlášť v posledných rokoch, že po Covide to bolo také, akože, že to akokeby, že na chvíľu vystrelilo tie eventy, lebo všetci ľudia boli zavretí a proste konečne mohli niekam ísť. Ale vravil si, že v posledné roky to začalo zase klesať. Je toho príliš veľa alebo tých ľudí to nezaujíma? Alebo sú tie eventy na hovno? Čo je-
Štefan Hric: Nie, vieš čo? Ten, ten takto ten, ten prepad, ten prepad bol tak akože dvadsaťtri, dvadsaťštyri, ale bol skôr, skôr taký, akože nebol, že, že menej eventov, ale skôr bol taký ten, že pre nás ako pre agentúru menej, menej roboty, lebo to malo aj svoju logiku. Hej, že keď, keď proste dva roky bol covid, potom prišla inflácia, zrazu proste nebol budget, hej, tak akože ono prirodzene to prepadlo a, a tam v takejto situácii prirodzene klesne tlak na kvalitu. Lebo ty keď sa ideš stretnúť s niekým po troch rokoch a zrovna máš hlboko do vačku, tak vlastne tebe je jedno, že či idete do nejakej fancy reštaurácie alebo sa stretnete niekde len na benzínke pri káve. Tebe ide o ten, o ten ľudský kontakt. Čiže tá kvalita tej formy je v daný moment druhoradá. Hej a toto, toto, toto občas bolo, bolo cítiť, bolo cítiť na tom trhu. No a okrem toho áno, aj to, že, že si firmy povedali, že spravíme si to sami. Gitka je ready na to a ideme, ideme to robiť, hej po Covide, lebo, lebo tak to nejako akože vychádzalo. No a ale, ale celosvetovo, celosvetovo eventy rastú, hej a zvlášť s príchodom umelej inteligencie a toho, jak to ľudí ako keby zatvára do toho digitálneho sveta, tak my potrebujeme čoraz viac takých nádychov, hej, že, že sedím celý deň proste zavretý v tom digitálnom svete a ale potrebujem sa nadýchnuť. Potrebujem ísť medzi ľudí, potrebujem sa niekoho dotknúť, hej a tým pádom, však to aj Sam Altman povedal, že, že toto je akoby budúcnosť, že živé eventy majú obrovskú budúcnosť, lebo tým, že tá, že, že ten digitál ako keby brutálne rastie, tak stretnúť sa naživo bude omnoho zaujímavejšie. A koniec koncov v roku dvetisícdvadsaťpäť je živý kontakt jedna z posledných vecí, ktoré nedokážeš ofejkovať. Všetko dokážeme ofejkovať, ale živý kontakt neofejkuješ.
Mišo Gula: Ja, máš otázku? Lebo ja, ja mám také akože, lebo som si to zažil v poslednom mesiaci, tak.
Mišo Ukropec: Pozri, je to, je to host hlavne pre tvoj budúci ročník.
Mišo Gula: Však si. Si kľudne odbehnij, keď ako.
Štefan Hric: Že už dávame konzultácie, hej?
Mišo Gula: Že, že-
Mišo Ukropec: Na to si tu. Ale ja mám práve k tomu Garži-
Štefan Hric: Odbehnij!
Mišo Gula: Dve také veci, sa vyskytli a pozorovali sme, s ktorými ani nevieš vlastne čo veľmi urobiť. Čiže zaujíma ma na to tvoj názor. Jedna vec je, že tendencia k tomu, že ľudia štandardne nakupujú lístky na poslednú chvíľu a prepáč, a druhá len aby si si to potom rozdelil. A druhá vec, že, tých eventov mám pocit, že je také strašné množstvo, že ty si, ty nedokážeš ustriehnuť to, aby si si s nikým nekonkuroval. Konkrétne budúci týždeň Forbes Festival, Be Mass, ďalšie dve akcie ešte na ten istý deň. No častokrát sa prekrývajú ľudia ako, ako cieľovky.
Mišo Ukropec: Nás dvoch akože spolu nezávisle na tri eventy pozvali na jeden deň.
Mišo Gula: Hej a teraz, že čo?
Štefan Hric: To je, to je taká, to je taká choroba ľudí. Začnem od, začnem od tohto fun factu. To je taká choroba ľudí, že každý, kto ide organizovať event, tak si pozrie kalendár A-a pozrie sa, tam by to bolo dobre, lebo to sú ľudia, ešte nie sú na dovolenkách a už sú tuná a už je teplo. Tam to dajme. No ale to si povie každý. Každý vidí rovnako ten kalendár, hej? A niekedy, niekedy áno, pri, keď, keď robíš, Forbes Business Fest a potrebuješ tam naozaj dostať akože čo najväčšiu časť toho biznisového industry, tak tam ideš po tomto termíne. Ale ty keď, ty keď potrebuješ urobiť nejaký akože festival, ktorý má alebo festival nejaký event, ktorý má nejakú nichovú tematiku, tak ty kľudne môžeš ísť, že, že mimo prime timu, hej, že, že proste ideš, ideš mimo prime time a urobíš to niekedy prvý júlový týždeň a povieš si áno, dvadsať percent ľudí bude na dovolenke z mojej cieľovky, ale stále hrám o osemdesiat percent ľudí a to, to neni málo. Hej, čiže aj my často klientom hovoríme, že a musí to byť v júni? Hej? Alebo že musíte robiť, že vianočný večierok? Čo tak novoročný? Alebo čo tak proste akože to posunúť niekam, niekam inam? Áno, prepáč, prepáč ešte. Sú, sú prirodzené cykly ľudí. Ľudia sú viac ready baviť sa na začiatku leta ako na konci leta. Viac sú ready baviť sa, v decembri ako v januári. Hej, to, to sú nejaké akože také, také nejaké prirodzené biorytmy, hej-
Mišo Gula: Nič, čo by dve borovičky nevyriešili.
Štefan Hric: Presne tak. Presne tak. Hej, čiže, čiže akože v tomto, v tomto áno, ideš po nejakých akože prirodzených, prirodzených tých, tých vlnách ľudí. Ale, hm, je to stále o tom, že, že kupujem si v telke prime time, stojí ma to veľa peňazí. Hej, tak skúsim sa zamyslieť nad tým, že či aj mimo toho prime timu nenájdem nejaký, nejaký vhodný čas pre moje publikum a môžeš z toho vyťažiť. No a k tej prvej, to-
Mišo Gula: Neviem, či si chcel do toho vstúpiť.
Mišo Ukropec: Dokonči. Chcem, ale nechcem-
Štefan Hric: Jasné. V tej prvej, keď si sa pýtal na tie lístky, na toto už sú výskumy z minulého roka. Je to tak. Nikto nevie, čo s tým robiť. Hej, to je zase sa zmenilo nejaké užívateľské správanie ľudí. Každý kupuje lístky, väčšina lístkov sa predáva, dokonca podľa jedného výskumu viac ako päťdesiat percent lístkov sa predáva týždeň pred konferenciou. Hej a toto je a toto je akože-
Mišo Gula: Smrteľná rana pre, pre-
Štefan Hric: Toto je, toto je brutálne náročné pre, pre celé industry. Hej, že ty vlastne do poslednej chvíle nevieš, hej, kým sa kolečko tej rulety nedotočí a kým loptička nezapadne, tak ty nevieš, koľko si vyhral, koľko si prehral.
Mišo Gula: Čistá lotéria.
Štefan Hric: Hej, hej, takže v tomto je to náročné.
Mišo Gula: Keď si hovoril o tom, že, že ako väčšinou firmy k tomu pristupujú alebo organizátori, že si pozrie-pozrú, kedy by to bolo najvhodnejšie. Ja som vlastne zistil, že ty sa na ten, že pri tom evente, pri organizovaní eventu platia rovnaké biasy, ako keď niekto robí nejakú službu alebo produkt. My sme výnimoční, my to robíme úplne inak. Ryť paľou robíš inak. Normálne si pozri svoju konkurenciu. Normálne sa musíš snažiť odlíšiť a je to to isté s tými eventami. A keď, a keď raz máš proste konkurenciu, ktorá je, že rádovo väčšia, že ty ideš organizovať pre tristo ľudí a máš v ten istý deň akciu, ktorá má, že päťtisíc ľudí. No čo si debil? Ako však jasné, že pôjdu ľudia tam.
Štefan Hric: Ako, hm, vieš, na druhej strane musí-
Mišo Gula: Nie, to chcem povedať, že-
Štefan Hric: Prekrýva cieľovka, hej?
Mišo Gula: To chcem povedať, že musíš veľmi sa odlíšiť, ak, ak sa ti prekrýva cieľovka, sa musíš veľmi odlíšiť, aby nešli tam, ale aby šli k tebe.
Mišo Ukropec: No a ja sa chcem opýtať práve na toto ako jednu z posledných vecí, že či tušíš, kde ten, mesačný biorytmus má nejaký koreň. Lebo mne, ja mám sranda, že konferencie mám, že, že už v septembri to začína. Keď sa bavíme o školskom roku, hej, že v septembri to začne. Potom mám taký pocit, že október je taký, že pokojnejší. November je úplne šialený a december tak akože prvý týždeň ešte dobieha.
Štefan Hric: To hovoríš o zahraničí ale.
Mišo Ukropec: Ja mám pocit, že to, že nemám pocit, že by to bolo u nás-
Štefan Hric: Napríklad október medzi prvým a sedemnástym, čo sú dva štátne sviatky na Slovensku, tak tam väčšinou, väčšinou je kľud. Hej, tam je to väčšinou také akože pokojnejšie.
Mišo Ukropec: Október je tak akože slabší.
Štefan Hric: Novem-november, pardon november.
Mišo Ukropec: Aha, okej.
Štefan Hric: November, hej?
Mišo Ukropec: Dobre, ale potom, keď začne nový rok- Kalendárny. Január, február zdochol pes. V marci sa to trošku ako začne a potom apríl, máj, jún je, že inferno strašné. A ja si vravím, že do čerta, oni si to nevedia nejako lepšie tí organizátori. Prečo nadrbu všetko do júna? Je to kvôli počasiu, že aby sa dalo byť vonku, lebo už je pekne alebo-
Mišo Gula: Mne, mne to partneri hovorili, že je to aj kvôli tomu, že kedy releasujú nejaké novinky. Vieš, keď si, keď si software, hardware producer a tak ďalej, tak zvyčajne ten cyklus je taký, že v polke a ku koncu roka releasuješ nové veci. Hej a preto oni aj sa tlačia na eventy, ktoré sú v týchto obdobiach. Lebo na začiatku roka čo ukážu?
Štefan Hric: Zase je otázka, že prečo je to tak, hej, že, že prečo sa to releasuje v tých obdobiach. za mňa vieš, že, že ten, čo sa týka toho leta, hej, tak máj, jún fungujú preto, že po tej zime, jak sme všetci proste zavretí, jak nikam nechodíme, je super niekam ísť, hej? Akože choď sa pozrieť ja neviem do zoologickej záhrady alebo kdekoľvek ôsmeho mája. Hej, nezaparkuješ ani o šesť ulíc vedľa, hej, lebo, lebo proste je to, je to plné, lebo každý chce ísť. Choď sa tam pozrieť prvého septembra a už nebude tento problém, hej? Čiže, toto je, to je akože prirodzené, prirodzené správanie ľudí, že na začiatku leta chceme byť čo najviac vonku a takto a potom to leto nás trošku tak akože unaví, hej a už koncom leta už je to, už je to ako keby trošičku, trošičku slabšie. Ale to sú, ja nemám na to žiadny nejaký akože sociologický prieskum, to sú len také, akože por, pozorovanie.
Mišo Gula: Je to logické. Na konci leta sa tešíš, kedy konečne bude zima A v zime sa tešíš, kedy bude konečne teplo.
Štefan Hric: Vieš, na konci leta riešiš a deti do školy a-
Mišo Ukropec: Furt chceš to, čo nemáš
Štefan Hric: furt niečo. Vieš, že, že tam máš ako keby veľa takých aj takých, že prirodzených povinností, ktoré ako osemdesiat percent populácie proste nejakým spôsobom s tým prichádza do kontaktu. Čiže ale keď cieliš na tých zvyšných dvadsať, tak akože choď mimo prime time.
Mišo Ukropec: No.
Štefan Hric: To je.
Mišo Ukropec: Vytyčne. Fun factíky. Ty už si nejaký má- máš ešte nejaký?
Štefan Hric: Počúvaj, no my máme, my máme normálne, že v agentúre máme takú kroniku, ktorá sa volá Nikdy som si nemyslel, že. A-
Mišo Ukropec: Okej
Štefan Hric: a jak sa vraví, neni týždňa, neni týždňa, že by, že by tam ne- niečo ne- ne- nepribudlo. Nemám, nemám nič konkrétne. Skôr fun fact je to, že, že takéto niečo akože okolo eventov sa deje od takých hlášok ako Miška Musilová, naša marsonautka slovenská, že: „Podrž mi ten batoh, mám tam družicu.“ Tak akože nikdy som si nemyslel, že raz budem počuť takúto, takúto vetu až po to, že ti proste ráno o piatej volá Jenner Wozniak, že kde ste, lebo my vás čakáme pripojení. Hej, pri tých eventoch sa toho zomelie strašne veľa a neni to pre každého. Neni to pre každého. Akože naozaj musíš byť taký, akože, že musíš si aj tú facku vedieť užiť. Hej, že aj to, že dostaneš takúto facku, takýto stres, takýto proste akože šupu, tak si musíš vedieť užiť potom v tom, že prešiel som to a je to super, lebo proste budeme o tom ešte roky rozprávať, jak, jak sme to, jak sme to zvládli a dneska už sa na tom smejeme. Takže.
Mišo Ukropec: To aj vždycky tak hovorí Orvan Atkinson, že keď sa pozeráme na náš aktuálny život, tak je to tragédia. Ale čím ideme viacej potom dozadu, tak je to stále viacej komédia.
Štefan Hric: Presne tak. A v eventoch akože vieš, že tam máš toľko tých zážitkov, tam máš toľko tých vecí, ktoré sa ti proste v rámci jedného eventu jedného týždňa udejú, že, že to je ako, hm, to je, to je, to je neskutočné pozerať sa na to, na to spätne, hej, že, že aké sú to všelijaké príbehy od takých tých, ktorí vyzerali, vyzerali naozaj, že hrozivo v danom momente, keď to musíš žiť a potom postupne si povieš, á, však akože hej, čo to je, čo to je zohnať akože päťdesiat taxíkov v Berlíne?
Mišo Ukropec: Brnkačka.
Štefan Hric: Jasné.
Mišo Ukropec: No ja mám taký akože roztomilý, tiež reality check, v tomto prípade LinkedInový, že my sme prednedávnom zistili s Mišom, že tak, jak sme sa pýchne prsili, že sme jednotka a dvojka slovenského LinkedInu, tak my kámo nie sme.
Štefan Hric: No.
Mišo Gula: Ru- rušíme podcast, lebo už to nemá zmysel.
Štefan Hric: Spálime, lebo-
Mišo Ukropec: Si posledný hosť. Ďakujeme, že- Veronika-
Štefan Hric: Jano Stareček doniesol nové dáta, alebo?
Mišo Ukropec: No.
Mišo Gula: Nie, narazili sme to náhodou sami.
Mišo Ukropec: Áno, a pritom ani Jano Stareček ho vlastne dotyčného nemá.
Štefan Hric: Okej.
Mišo Ukropec: No a-
Mišo Gula: Ani Sergej ho nikdy nespomenul.
Mišo Ukropec: Áno.
Štefan Hric: Vlastne nikto o ňom nevie.
Mišo Ukropec: Nikto o ňom nevie a pritom minimálne chce. Neviem, či reálne ovplyvňuje európsku politiku tak významne, ako chce. To netrúfam si posúdiť. Ale predstav si, že Maroš Šefčovič je najsledovanejší Slovák.
Štefan Hric: No pekne, no pekne.
Mišo Ukropec: Štyri, štyristopäťdesiatka? Neviem, nejaké také číslo. Akože veľké obrovské číslo.
Štefan Hric: Okej, okej.
Mišo Ukropec: Akože asi ho tu nikto nepozerá. Hej? Lebo koniec koncov-
Štefan Hric: Má, má toľko followerov ako zubov v ústach. No ja určite tohto človeka nemám na radare úplne, takže takto asi neviem.
Mišo Ukropec: To asi nikto z nás. A je to ešte možno kvôli tomu, že, že počítam, že sedí v Bruseli a odtiaľ diriguje veci. Takže vlastne neni na Slovensku. No ale zistili sme, že-
Mišo Gula: A na konci dňa už tie skúsenosti máme. Vidíme, ako funguje jedna nemenovaná strana, s ktorou má blízko.
Štefan Hric: Kľudne to môže byť kúpený. Followeri.
Mišo Ukropec: Jaj.
Štefan Hric: Alebo nie, v pohode.
Mišo Ukropec: Nemajú to všetci tí úradníci akože povinne, že to musíš? To si môžeš tiež kúpiť akože kúpený.
Štefan Hric: Jasné, úplne v pohode. A tak to je. Smiešna investícia.
Mišo Ukropec: Tak, tak platia to druhí.
Štefan Hric: Hej.
Mišo Ukropec: Vytyčne. Díky moc, že si prišiel.
Štefan Hric: Ďakujem aj ja. Počkaj, ja ešte jeden fun fact som si spomenul. Ty si to, ne- nevracal by som sa k tomu, ale ty si to-
Mišo Ukropec: Tašky. Jesus a máme to tu.
Štefan Hric: Darčeky, darčeky. Ale ty si, ty si spomenul ešte v úvode, že som babkoherec. Tak to je tiež fun fact, že, že vlastne naša firma vznikla na VŽM-u. Hej, Števo Kozák ako môj konškolák to založil a ja som začínal v Kreativu Pro ako živá socha, klaun a podobne. Tak to je fun fact.
Mišo Ukropec: No ja mám z tohto ešte ešte jeden.
Mišo Gula: Lebo, lebo my si tu do tvojej kolegyne občas utrieme.
Štefan Hric: Vieš?
Mišo Ukropec: Do ktorej?
Štefan Hric: Do pani babkoherečky, ktorá riešila digitalizáciu whole, celého Slovenska.
Mišo Ukropec: No ja mám ešte jeden v tejto súvislosti, že my sme nie ako Twinzo, ale ešte ako Infotech, že my sme niekoľko rokov sedeli v budove, Babkového, Bratislavského bábkového divadla tuná na Dunajskej.
Štefan Hric: No pekne.
Mišo Ukropec: Takže komédia.
Štefan Hric: No a toto som vám doniesol. Toto som vám, to sú tašky Odpadneš. My totižto, totižto sme prišli na to, že eventových bannerov nejako neubúda. Tak sme v istom momente si povedali, že čo keby sme skúsili spraviť niečo dobre a kúpili sme šijací stroj a ponúkli sme prácu ľuďom, ktorí sú, vlastne ohrození chudobou a A šijú z týchto eventových bannerov takéto pekné produkty. Volá sa to Odpadneš, odpadnesh.com a je to vlastne z eventových a reklamných bannerov takéto pekné použiteľné taštičky s príbehom. Každá je originál? Každá je originál, každá je originál. A vieš, eventový banner má, má ešte tú smolu, že ty ráno po tom ideš do tlačiarne- A večer to vyhodíš. A večer, keď to dávaš dole, tak to ešte smrdí novotou, hej? Čiže a nemôžeš to ani, ani prepoužiť. Zase tej vizuality sa zbaviť nevieš. Hej, nedá sa to všetko proste dať na LED obrazovky. Takže ten banner sa používa a ešte dlho sa používať bude. Čo stojí taká taštička? Takáto taška okolo päťdesiat eur stojí. Máme aj, máme aj e-shop a hlavne, hlavne sme- Koľko? Čo veľa? Máme dvadsaťpäť eurové lekváre?
Mišo Gula: Však ale ide, tu ide o to, že pomáhaš.
Štefan Hric: Že ty pomáhaš. Vieš, že to není-
Mišo Gula: Nejde o materiálovú hodnotu, chápeš?
Štefan Hric: To som na to ani nemyslel. Ja by som zakúpil šesťdesiat eurovú tašku. Takže nie, to je, to je, to je preto. To je preto, že my v tej dielni pracujeme s ľuďmi, ktorí sú ako keby z tých vylúčených komunít a tam často proste prichádza k tomu, že ty, ty musíš toho človeka, on dôjde a on nevie, ako sa strihá nožnicami, hej? A ty potrebuješ samozrejme veľa času na to, aby si ho tým procesom nejakým spôsobom previedol. A samozrejme, tento náš, táto Kolotočárska republika ti veľa peňazí na to nedá, respektíve nám zatiaľ takmer nič nedá na to, aby že, že ty tých ľudí v niečom vedieš, v niečom zve-zdelávaš.
Mišo Gula: Ale za to ťa bude kontrolovať dostatočne.
Štefan Hric: Za to áno, áno, príde kontrola príde, kontrola príde, ale máš má a vlastne tým pádom, tým pádom my to takto dávame ľuďom a povieme, že poďte sa spolu podieľať, lebo keď pomôžeme hentomu poslednému, tak dvihneme si trošku priemer v tej spoločnosti a možno sa budeme mať aj trošku lepšie. Takže, takže sme veľmi vďační za to, keď to niekto podporí.
Mišo Gula: Ja, ja mám niekedy pocit, že tá naša republika funguje tak, že ona sa ti vykaká pred tvoj vchod. Ty to začneš upratovať za ňou a ona ti príde podrbať za to, že to robíš zle. Nepoužívaš hygienické rukavice. Vieš, to je-
Štefan Hric: Je to akože pozri sa, je to, je to tak. Na druhej strane, akože vieš, ja mám to nastavenie, že snažím sa ten svet obriadiť teraz v tom pozitívnom do šírky mojich rúk. Dokiaľ dočiahnu moje ruky, dotade sa snažím urobiť niečo dobré s tým svetom. To ďalej to už je zodpovednosť toho, kto tam dočiahne. Ale nebudem ja čakať na ten štát, že, že kedy porieši konečne tých chudobných v našom meste, keď dokážem trom z nich pomôcť.
Mišo Gula: Bo-bohumilá činnosť. Link na tašky dáš pod post, ktorý bude venovaný tvoj-tvojmu podcastu.
Mišo Ukropec: Odpadneš show som skoro.
Mišo Gula: Odpadnoš show som.
Štefan Hric: Jaj chlapci, ďakujem pekne za pozvanie.
Mišo Gula: Inak už-
Štefan Hric: Bolo mi, bolo mi veľkou cťou.
Mišo Gula: Vynikajúco.
Štefan Hric: Díky.
Mišo Gula: Díky.
Štefan Hric: Čau.
Mišo Gula: Čau, čau.
Štefan Hric: Čaute.