Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#8645 min

#86 – Michal Ukropec – Čo som sa naučil z miliardových firiem v Dubaji

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Epizóda bez hosťa, v ktorej je „hosťom“ Mišo Ukropec a rozpráva o tom, čo sa naučil od miliardových firiem v Dubaji a vo svete – a prečo podľa neho naša Európa zaostáva. Spomína, ako ho CEO firmy s obratom sedem a pol miliardy nechal pol hodiny čakať, ako vyzerá Dubaj zblízka (navonok všetko „shiny“, no netreba sa pozerať príliš zblízka) a prečo je to pre ľudí z konzervatívnych krajín miesto zábavy. Hovorí o Indoch, ktorí vedú miliardové biznisy, hoci si z nich doma robíme srandu, o rozdieloch medzi slovenským a svetovým nastavením veľkého biznisu, o dividendách, ktoré sa neprejavia v investíciách, o Južnej Kórei, demokracii a tom, prečo osvietení lídri vedia krajinu posunúť rýchlejšie. Pridáva zážitky z konferencií, áut a ciest až po Mníchov. Mišo Gula súhlasí, že porovnanie Číny a Európy by si zaslúžilo samostatnú epizódu.

Hlavné myšlienky

  • Vo veľkom svetovom biznise je iné nastavenie ako na Slovensku – rýchlosť, sebavedomie a ambícia.
  • Dubaj je navonok lesklý, no s obrovskými rozdielmi medzi bohatstvom a chudobou.
  • Indickí manažéri vedú miliardové firmy – podceňovať ich je chyba; pri 1,5 miliarde ľudí je aj promile géniov obrovské číslo.
  • Peniaze vyplatené z firiem na dividendách sa na Slovensku často neprejavia v nových investíciách.
  • Demokracia chráni pred diktátorom, ale pri potrebe rýchlych zmien je pomalšia ako osvietená vláda.
  • Porovnávať krajinu treba s tým, kde bola pred 20–30 rokmi, nie len s najvyspelejšími.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (12)

Citáty

Navonok samozrejme je to také, že velice shiny všetko, len nesmieš pozerať potom príliš blízko.
— Mišo Ukropec
Za posledné dve hodiny som sa bavil so štyrmi Indami a vedú miliardové biznisy.
— Mišo Ukropec
Demokracia je dobré usporiadanie v tom zmysle, že chráni pred diktátorom bláznom.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

Michal Ukropec zhrnul 6 týždňov cestovania po konferenciách a biznis meetingoch v Dubaji, Číne, Rijáde a Portugalsku. Hovorí o tom, ako sa pracuje s miliardovými firmami, prečo je Európa zaspatá a čo sa dá naučiť od krajín, kde sa fakt maká.


🔹 Ako sa v Porte stretol s top manažérmi svetových firiem za smiešne vstupné

🔹 Ako Rijád mení svet rýchlejšie než my diaľnice

🔹 Čím ho prekvapila čínska technológia aj blízkovýchodný časový manažment

🔹 A prečo si v Dubaji radšej nedávať „osviežujúci“ bazén

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 33 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Ukropec: Nechá pol hodinu čakať CEO firmy s obratom sedem a pol miliardy. Navonok samozrejme je to také, že velice shiny všetko, len nesmieš pozerať potom príliš blízko.

Mišo Gula: Na jednej strane-

Mišo Ukropec: To je zumpa

Mišo Gula: normálne bohatí ľudia a na druhej strane presne ulice, kde nevkročí ani policajt.

Mišo Ukropec: Za posledné dve hodiny som sa bavil so štyrmi Indami a vedú, že miliardové biznisy. A tu si proste z tých Indov stále niektorí robia srandu, lebo Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete software a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.

Mišo Gula: mal som v posledných častiach v niekoľkých prípadoch takú situáciu, že som sa mohol pochváliť konferenciou a oprav ma, ak sa mýlim, ale zdá sa mi, že, že dnes by si chcel dať ty taký, že úplne, že bohapustý self brag.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Vravil si, že si toho strašne veľa zažil. Tak možno by sme mohli dnes porozprávať o tom, čo si v tom svete videl a prečo tá naša Európa je v prdeli.

Mišo Ukropec: Je to tak. No ale mám nachystaný trošku iný opening na svoju vlastnú adresu. Dneska nemáme nikoho, koho by sme si tu ako povarili, popiekli. Tak, tak som doniesol ja vlastný zážitok, že teda veľa, ale tento je taký dobrý na začiatok, že vieš podľa čoho spoznáš skutočného kolotočára?

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Podľa toho, že nechá pol hodinu čakať CEO firmy s obratom sedem a pol miliardy. Prídeš neskoro, lebo si prišiel do nesprávneho ofisu? Majú päťdesiat tisíc ľudí v Dubaji a tak vieš, ja si dám do navigácie OK, cesta trvá dvanásť minút. Mal som auto požičané, takže ako v pohodičke. Hodím si Shoba Realty MD office. Výborne. Ting ting. Dorazím tam. Kurňa, nejak je tu prázdno.

Mišo Gula: Ty si mu mohol povedať, že a ty máš koľko followerov na LinkedIne?

Mišo Ukropec: Má viacej like, ako vravíme my. A hovorím do čerta. Tak, tak píšem tej asistentke jeho, že prosíte, že som tu, ale ste akože v inej budove tu alebo že čo? Že nie Michal, že my sme, že MD office 2. Chápeš? Piate slovíčko v názve officu dvojka. Pätnásť minút dotiaľ. Do riti! Tak teraz sadáš do auta, točíš malú Toyotku. Brrr, proste dofrčím tam. Meškal som dvadsaťpäť minút a hovorím si: „Ty vole, ten ma zabije.“ Kámo, posunul šéfa developmentu, hentamtoho, tamtoho všetkých. „Michal, you know, no problem. Let, they will wait. Don't worries.“ Normálne počúvaj, hodinu sme potom sedeli, päťdesiattri minút sme sa bavili o životno-rodinno neviem jakých otázkach, sedem minút o biznise a teda potom nasledovala tá návšteva fabriky, čo som mal nejaký post a tak. Lebo to je na tom chlapovi fascinujúce, že on keď ju zobral do rúk, tak mala obrat miliardu a dvetisíc ľudí. Teraz má obrat sedem a pol, tento rok že de-že deväť uvidí, ale majú že päťdesiat tisíc zamestnancov iba v Dubaji, v jednom meste. Tak Volkswagen v Bratislave. Hej, aj s, myslím aj s, so subdodávateľmi, nie samotný Volkswagen, hej, všetky.

Mišo Gula: Mali by tam naši slávni politici ísť tiež urobiť čoromoro, keď to je také jak Volkswagen.

Mišo Ukropec: Dubaju sa budeme venovať samostatne, lebo navonok samozrejme je to také, že velice shiny všetko a velice pekné, krásne, coolové. Len nesmieš pozerať potom príliš zblízka, lebo ponachádzaš tam samozrejme aj iné veci. No takže táto dnešná časť bude o týchto mojich cestovateľských zážitkoch, ale biznisových.

Mišo Gula: Ale k tejto veci, čo si povedal, doplním jednu, jednu vec, lebo teraz som počúval dobrý podcast a bola tam presne debata o tom, že, že ktorá krajina ako keby vo svete, že, že toho človeka sa pýtali, že voči ktorej je najviac bullish, že ktorá podľa neho pôjde akože prudko dopredu a hovoril o Spojených štátoch a hovoril, že ani n-nie kvôli tomu, že, že by sa tam všetci mali mať dobre alebo všetci sa mali dobre, ale že vôbec, že to nastavenie mysle a hovoril špeciálne San Francisco. Pričom veľmi dobre vieme, že San Francisco na jednej strane-

Mišo Ukropec: To je zumpa

Mišo Gula: normálne bohatí ľudia a na druhej strane presne ulice, kde nevkročí ani policajt, hej, kde proste bezdomovci ležia na, na zemi a tak ďalej.

Mišo Ukropec: Prípadne stoja na zemi.

Mišo Gula: Tak, tak.

Mišo Ukropec: A visia.

Mišo Gula: Čiže to je len-

Mišo Ukropec: Blokovať.

Mišo Gula: Hej, len na potvrdenie toho, že, že naozaj aj ten Dubaj, ako že je to skôr o tom, ako je celá tá krajina nastavená, akým smerom, aké, aké mozgy sa tam zbiehajú, aký kapitál, aké firmy a nie o tom, že či úplne všetko funguje alebo len deväťdesiat päť percent.

Mišo Ukropec: Tam je ešte jedna vec srandovná, že ja s kým sa v Dubaji stretnem, tak väčšina tých ľudí alebo firiem v Dubaji nič nepredáva. Že toto je taká-

Mišo Gula: Dobrá adresa.

Mišo Ukropec: Áno, že lebo tak je to také, že fancy miesto, kde sa dá aj chlast aj baby, aj proste všetko. Že keď prídu z takých tých štátov, ktoré sú veľmi povedzme, že nábožensky silné a nemusí to byť iba islam, hej? Lebo to sa hrozne rieši islam v Európe, lebo chce nás tu zabiť. Ale, ale máš aj, máš aj iné náboženstvá, kde proste alkohol a, a všetky akože neduhy, tie príjemné veci, ktoré by sme robiť nemali, sú problém. Hej? Takže oni sa veľmi radi pôjdu schlastať a za ženami na Blízky východ. Koniec koncov aj Saudská, čo má tie nové megaprojekty, tak tam nebude platiť šaría. Hej, je to na to, aby sa tam dalo aj normálne, no normálne, povedzme, že biznisovo existovať. Nechcem to nazvať normálne, lebo-

Mišo Gula: Však už keď kvôli Ronaldovi museli prispôsobovať Zákony, aby mohol žiť svojím životom aj tam. Vieš.

Mišo Ukropec: Tak. Takže toto je na peniazoch zaujímavé, že veľmi zvyšujú morálnu flexibilitu človeka a, a je to interesantné pozorovať. No a to je na tom mojom cestovaní zaujímavé, že ja som vlastne neni nejako veľmi scestovaný, akože už som videl kde čo, ale nie som scestovaný ako turista. Vieš, že mňa tie pamiatky vlastne vôbec ani nezaujímajú, lebo mňa oveľa viacej zaujíma to, ako tá vec funguje, ako ten štát, ako to usporiadanie alebo to náboženstvo funguje. Vieš, lebo to tiež tu si kresťania, jedno jaká vetva, hej, utierajú pusu do islamu. Ale vlastne tak ako kresťanstvo malo vyriešiť tie židovské problémy, ktoré Tóra nevyriešila, tak mala to vyriešiť Biblia a nevyriešila. Tak teraz to má riešiť Korán. Majú toho istého Boha tri náboženstvá. Vlastne dve z toho sú najúspešnejšie na Zemi, ale budú si o seba utierať hubu napravo, naľavo. Takže pre mňa je to interesantné pozorovať, lebo potom, keď dôjde na ten biznis, tak to náboženstvo zrazu ide tak nejako konečne akože do ústrania a začínajú sa riešiť ako normálne veci. No a, z tých ciest, ktoré som absolvoval za posledných šesť týždňov, proste bol som v Číne, bol som v Saudskej, bol som teda v Emirátoch, nielen teda v Dubaji, ale v Abú Dhabí. Bol som v Portugalsku, bol som v Nemecku na, na konferenciách, všade ako speaker a potom, keď máš tú dobrú príležitosť byť speaker, tak si zároveň potom ale aj v kontakte s inými speakerami, lebo už nie si tam ten chlapík v tom dave. A zrazu sa bavíš s takým viceprezidentom a s hentakým a s takým a neviem s kým. A zrazu ty zistíš, že moment, ale za posledné dve hodiny som sa bavil so štyrmi Indami, ktorí ale sedia v Európe, nie v Indii a vedú, že miliardové biznisy. Hej? A tu si proste s tými Hindov stále niektorí robia srandu, lebo "Are you good, sir? Very much nice beautiful, sir." Hej?

Mišo Gula: I hope this message finds you well.

Mišo Ukropec: Very well, thank you. Hej, takže robia si z toho srandu. Lenže oni majú jeden a pol miliardy ľudí a keď iba jedno promile sú géniovia, že čistí, čistí géniovia, je to jeden a pol milióna ľudí. To je o niečo málo menej, ako je na Slovensku produktívnej pracovnej sily. A hento sú ľudia s IQ nad ja neviem koľko, stoštyridsať, stopäťdesiat, no proste veľa. A jasné, že sú chudobní a neviem čo nedostanú príležitosti, takže zomrú v chudobe niekde na ulici. Okej, ale na indické vysoké školy ročne prijímajú desaťtisíce študentov, ktorých vyberajú ale z miliónov. Hej? A dneska najväčšie technologické firmy vedú Indovia.

Mišo Gula: No ale to je, to je hra veľkých čísel. To nie je hra toho, že India, že by mala nejaký brutálny prepracovaný edukačný systém a neviem čo. To je proste to, že je ich plné ryť, tak sa nájdu-

Mišo Ukropec: No jakože jo, ale koho zaujíma, že čo je tá prapríčina? Vieš, my s tou prapríčinou nevieme nič urobiť, že teraz sa začneme veľa množiť ako-

Mišo Gula: Nie, nie, to, to je na margo toho, že to nijak nevyvracia tie biasy, ktoré väčšina ľudí má voči Indii.

Mišo Ukropec: Ako oni sú na mieste, ale tiež zase akože pár sto rokov vykrádali Angláni Indiu, takže logicky tá krajina musí byť chudobná. To ako, si nebudeme nič hovoriť. No ale interesantné je teda to, že tak si v Číne. Tá Čína proste bombuje jak sviňa, aj keď dobre, majú aj oni všelijaké zakopnutia a tak, ale proste keď vidíš čínske auto, vidíš európske auto. Hm, beriem čínske. Ja som nezobral čínske, lebo som chcel osemválec a ten v Číne nekúpim akože dobre, ale, ale keď som ja tam videl napríklad také tie rodinné autá všelijaké, také nechcem nazvať, že mikrobus, ale také jak je Caravella-

Mišo Gula: Minivany alebo niečo také.

Mišo Ukropec: Nejaké tie minivany. Ty kukáš na to. Šesť masážnych sedačiek, polohovateľné onaké, tamtaké neviem čo. Chápeš? Hovorím si do pitla, jaké auto? Akože keby som mal, že kebyže mám kúpiť auto pre päťčlennú rodinu, akého Superba, Passata, BMWéčko. Haló, nejakého šlaka beriem hento. Luxusné, brutálne to ide všetko.

Mišo Gula: Mám pocit, že oni skôr pochopili to, že v meste ide každé auto päťdesiatkou, je jedno aké to je a na diaľnici ide každé sto tridsať a tým pádom je to skôr o entertainmente, o nejakom pocite, o zážitku z toho auta a nie o tom, že by to malo neviem aké brutálne válce, aj keď dobre, ty si si vybral válce. Hej, ale to percento ľudí, ktoré si vyberú válce, vieš.

Mišo Ukropec: Ja to beriem, že nie som-

Mišo Gula: Hej, vzorka

Mišo Ukropec: nejaká reprezentatívna vzorka. Hej? Takto moje rozhodnutie bolo prudko iracionálne, emotívne a som strašne šťastný, že som ho urobil.

Mišo Gula: Kríza stredného veku v priamom prenose, vážení.

Mišo Ukropec: Tak potrebuješ ženy. Jak je to, že milenky a motorky? No, aj keď teda ja na motorku sa bojím, lebo by som sa roztrieskal asi voľakde a to mám ešte za sebou plány. No takže kukáš na tú Čínu. Teraz, odtiaľ sa presúvaš potom do Porta, kde si povieš, že no čo je tak v Portugalsku akože zaujímavé? No za mňa osobne nič. Strašne kopcovitý terén. Všade sa na tých mačacích hlavách šmýkaš jak sviňa, môžeš sa zabiť. Za mňa to neni ako, toto neni interesantné, ale zrazu si na konferencii, kde, ktorú organizoval Critical Manufacturing, vlastne Francisco, šéf Critical Manufacturingu. Firma má miliardovú valuáciu. je členom môjho advisory boardu, že brutálne hlavičky jedna vedľa druhej a ty sa zrazu ocitneš medzi nimi a zrazu kukáš na to, že Však my to máme ako stánoček a proste máme teda odtiaľ ako už nejaké rozmohnuté oportunity s miliardovými firmami, ktoré majú resellovať Twinso. Že nie sú to zákazníci, ale sú to reselleri. Hej? Väčšina sú Indovia, buď indické firmy alebo Indovia, ľudia pracujúci povedzme, že niekde tu v Európe. Vieš koľko stál stánok na tej konferencii?

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Tisíc dvestopäťdesiat euro.

Mišo Gula: Koľko takých stánkov tam bolo?

Mišo Ukropec: Desať. Bola to konferencia pre šesťstopäťdesiat ľudí. Nebola to konferencia taká, že zaprdená, že tridsaťosem ľudí sa tam niekde stretlo alebo väčšia tunak, že má dvesto. Obrovská sála nafuľovaná ľuďmi z miliardových firiem a stánok stojí tisíc dvestopäťdesiat euro. Jasné, že boli to stánky akože pre vybratých. Áno, že to nebolo teraz také, že každý trulo, ktorý príde, tak si tam akože môže kúpiť, svoju prezenciu. Musíš byť akože špešl. Hej? Dobre, ale keď si špešl, tak by si čakal, že ťa o to viac tu skásnu, nie?

Mišo Gula: Také mi to príde. Tisíc dvesto eur mi príde, smiešne, že buď nepýtam nič alebo zapýtam normálne prachy za to, že si v takej lige.

Mišo Ukropec: Tu je tá liga je nastavená tak a to je tu, to je jeden z tých rozdielov, čo chcem akože poukázať na rozdiely medzi tým, že Slovensko, Čechy, taký ten povedzme, že vyspelejší západný svet, lebo je aj nevyspelejší západný svet, aj tam sú svine. Hej? Ale že zrazu ty si proste v komunite ľudí, ktorí robia, že obrovský biznis, ale oni nemajú potrebe na tebe zarábať. Nebezprostredne, nesprosto, lebo on vie, že tunak malý zaprdený startup zo Slovenska on teraz nemôže vycelovať desinku. Lebo môže, ale pff, akože takto má vyzerať pokrok? Že budem kasírovať tých, ktorí sa snažia niečo dosiahnuť, ale, ale je to že ťažké? Nie. Chceš ísť na konferenciu na Slovensku? Tak platíš päťku. A ja kukám na to, že, že toto je čo? Hej? A potom berieš ten môj obľúbený koláčik v Auparku za šesť päťdesiat? Aby ste sa nezbláznili chlapci.

Mišo Gula: Hej, ale, ale to zase vieš, vypichuješ jeden príklad, ale keby si išiel na akúkoľvek inú konferenciu, toto tam nezažiješ za tisíc dvesto eur. Vieš.

Mišo Ukropec: No, nemyslím si, že Hannover Messe je drahšie ako Brnenský veľtrh.

Mišo Gula: No a v Brne ste koľko platili?

Mišo Ukropec: Pff, nepamätám si. Tiež to bola nejaká dvojka, trojka, také nejaké peniaze. Ale Hannover Messe je úplne inde. Vieš, že, že toto je, že keď porovnáš východnú Európu so západnou Európou, tak platy sú nepoviem teraz, že zlomkové v zmysle, že dvadsať percent, ale sú akože kus nižšie ako na Západe. Ale ceny na Západe máš porovnateľné, neraz máš nižšie a dokonca už sa stretávame aj so situáciami pri počítaní business case-ov pre Twinzo, že máš regióny v západnej Európe, kde je, kde sú nižšie mzdové náklady ako na Slovensku. Robotnícke. Nie teraz nejakí manažérikovia alebo nie, nie, nie normálny roboš zarába niekde v Španielsku menej ako na Slovensku. Hej? A teraz vieš takže, ale vráťme sa naspäť, že, že, že Čína proste vidíš, ako to ide. Teraz presúvaš sa do Porta, kde vidíš teda zase akože bublinku, ale bublinka šesťstopäťdesiatich ľudí, ktorí- sú že vo veľkom, veľkom biznise a vidíš totálne odlišné nastavenie od toho nastavenia slovenského, lebo to zase súvisí s tým, že keď potom, keď chcem povedať, že startupista nie je normálny podnikateľ, lebo toto stále veľa ľudí nechápe, že novozaložená firma neni startup len preto, lebo je novozaložená. Hej, že novozaložená firma je firma a startup je startup, lebo je tam veľká vízia, veľké plány, treba veľa peňazí, páliš, nezarábaš, investorov potrebuješ a tak. Je to akože úplne iný business case je za startupom. Ale tu keď máš mať napríklad nejakého angel investora, tak ten ťa zabije. Ten si za svojich päťdesiattisíc šušňov vezme, polovicu firmy. Hej, ale tým pádom tá firma je zabitá, lebo tam druhý nikto nepríde a zrazu odídeš do nečakaného Portugalska. A nehovorím, že Portugalsko je teraz tá krajina, ktorá je akože etalónom, hej, ale tak tá komunita, ktorá tam vznikla, je etalónom v tom, že, že oni majú že jasnú víziu, kam tú firmu a ako tú firmu dostať, že vysoko a ďaleko. Lebo potom, keď tu sa bavíš s niekým o salese, lebo v podstate v každom biznise je to iba o salese nakoniec, že predal som alebo nepredal som. Môžeš mať produkt, môžeš mať službu, všetko môže byť bomba. Keď to nepredáš, tak si zdochol od hladu.

Mišo Gula: Ja stále hovorím, že vyrobiť dokáže hocikto. Predať treba vedieť.

Mišo Ukropec: Áno, áno a málokedy sa to stretne v jednej osobe. Vieš a-a zrazu ty sa dostávaš k ľuďom, že na Slovensku takí ani nie sú. Ani nikdy neboli, lebo tu je jedna že veľmi úspešná technologická firma, ale so zlým ako mentálnym nastavením a páni už tu aj na dôchodku a proste už tu ani nie sú. Ale tu neni žiadna druhá šupa. Hej? A aj oni sú neinvestori. Oni proste vybrali, proste vytiahli peniaze, vyplatili si dividendy, ale tie prachy tu nie sú. A ja sa zase až toľko nečudujem.

Mišo Gula: Niekde ich ako kebyže umiestňujú. Však mali sme tu aj Viktora a tak ďalej, ale, ale nie je to systematické tak, nie je to-

Mišo Ukropec: No ako keď si im tu vyplatí pol miliardy na dividendách, tak ja by som akože čakal, že sa to prejaví v tej ekonomike nejakými investíciami, ale nedeje sa to. Hej? Takže tá, tá chýbajúca vízia, keď to zoberiem teraz na Slovensko, tak Vidíš to porovnanie so Západom, že jak to tu brutálne chýba ešte aj u tých, ktorí sú úspešní. Hej? A teraz z Porta sa presúvam do Riadhu a potom z Riadhu do Dubaja. Teraz Saudská Arábia pred piatimi, desiatimi rokmi bola krajina, kde si ako moc nemal dôvod chodiť. Jednakže dlho by trvalo možno dostať víza alebo niečo a Pán Boh ťa ochraňuj, keby si sa usmial na ulici, lebo ty sa máš čo?

Mišo Gula: Máš sa mračiť a modliť.

Mišo Ukropec: Presne. Ešte ten jazyk má vyznieť tak nasrato, chápeš, aby to bolo každému jasné, že že, že to je serious biznis. Hej? Dneska všetci vysmátí, vyčilovaní, investuje sa. čo som dával to video, chápeš, že sto žeriavov vidíš? Normálne, že sa kryjú jeden s druhým. Sto žeriavov som na Slovensku ani, ani som, nikde som nevidel sto žeriavov a to bolo v Riade. To nebol nejaký, že mega construction site akože NEOM, aj keď teda akože failujú tam. Vieš, ale zrazu ty sa proste bavíš s tými ľuďmi a, a kukáš, že oni normálne, že proste idú s jasnou víziou, s jasnou predstavou a so všetkým. A jasné, že majú prachy, hej, lebo ropa tečie ešte stále a Aramco je jedna z najhodnotnejších firiem na svete. Lenže potom, keď to zoberieš do tých slovenských reálií, tak tu sa koľko udrbalo peňazí, hej? A, a udrbávali sa peniaze aj v Saudskej. To, to, že je niekto členom kráľovskej rodiny, neznamená, že neskončí pri múre alebo zhnití v base. Hej? Pred pár rokmi tam mali korupčnú aféru, kde v Marriott hoteli proste stovky členov kráľovskej rodiny odišli v putách. Hej? Lebo Muhammad bin Salman, čo je vlastne korunný princ, ktorý vedie dneska tú krajinu, lebo teda kráľ ešte žije, ale už to je akože veľmi starý gentleman, tak MBS proste krajinu vedie, ale vedie ju štýlom, že dopredu. A potom dávaš to zase do toho kon-kontextu takej tej európskej posratosti, že toho novinára, ktorého teda mali-nemali zabiť, bohvie jak to bolo, tak ale to nebol chlap, ktorý bol, že fas alebo je novinár. To, že je niekto novinár neznamená, že neni hajzl. To je chlap, ktorý proste si prosil, prosil vrátiť staré dobré časy. Rozumej, že keby si išiel ty s frajerkou do hotela, aby ste sa tam ubytovali, tak signifikantne riskujete, že vás uvedie náboženská polícia a babu ukameňujú. To by sa pred desiatimi rokmi stalo. Dneska ten istý chlap, ktorého každý oplakáva. Ja mám oplakávať chlapa, ktorý chce hento? Hej? A vlastne ty vidíš ten krásny shift v tom uvažovaní, že keď sa pos-- ty posunieš od toho náboženského fanatizmu takého, je jedno aké to náboženstvo, lebo teraz je to islam, ale kresťania tiež nemajú ako v histórii zrovna ružové chvílky ani iné náboženstvo, ani budhisti. Aj oni majú proste krvavé masakre. Hej? Tak, zrazu ty vidíš, že tá krajina sa vie akože v okamihu prepnúť, keď sa prepínaš do lepšieho. Že tam, kde ja v Európe žiadne prepínanie sa do lepšieho nevidím.

Mišo Gula: No to už roky nevidíme žiadne prepínanie.

Mišo Ukropec: No ale bolo také obdobie, vieš, keď sa otvorila, železná opona, tak, tak to sa proste dialo. Ešte aj to poníčené Rusko proste išlo dopredu za Gorbačova. Hej? Proste tam, tam všetky veci sa akože hýbali, ale zas to chytil do ruky magor a tak jak, tak jak dobrý alebo človek na správnom mieste vie tú krajinu brutálne posunúť dopredu ako v okamihu v podstate, tak rovnako tak ju vie aj zničiť. Hej? A ty teraz akože, takže si v tom, si v tom Riade a pozeráš na to, že čo to je neuveriteľné, jak tunak sa to všetko hýbe a vyvíja. A nemám pocit, že by to bolo len tým, že oni majú vlastných peňazí veľa, lebo oni brutálne luk, lákajú aj zahraničné investície. Prečo by mali celé riziko nezíbať oni, že áno? Ale z druhej strany potom je tam, že ako Európa stráca reputáciu napríklad na Blízkom východe, že ty keď máš dneska anglický pas, tak je to normálne kontraindikácia v Saudskej. Lebo toľko manažérov, konzultantov a všelijakých psíc tisráčov, čo v živote nič neurobili, sa nechali nahierovať do Saudskej, aby tam pomodrovali, jak sa majú veci robiť a pofraudovali sa také obrovské prachy, že napríklad PricewaterhouseCoopers má ban v Saudskej. Chápeš? Jedna, čo má byť akože konzultanti, ktorí, ktorí majú garantovať, že ten business case a proste všetko, že to je čisté, čisté. Tak dostali ban.

Mišo Gula: No to už nepoznám detaily, nepamätám si, ale počul som o tom, že tam urobili akože ťažký podvod s nejakou firmou, že.

Mišo Ukropec: Hej a to isté máš McKinsey. Hej, tí sa zase kvôli NEOMu preverujú, pretože tam proste ponaceňovali veci, vypočítali ružové zajtrajšky. Logicky. Však keby nevypočítali ružové zajtrajšky, tak by sa neinvestovalo. Hej? No ale zrazu oni kukajú, že, že The Red Sea Project, čo je teda obrovský rezort pri Červenom mori, tak zrazu, že oni to nevedia prenajať tie, tie rezorty. No jasné, že nie, lebo keď, keď prenájom ostrovčeka maličkého stojí dvanásť tisíc na noc, tak ako To není úplne ako, nehovorím, že má to byť masovka, áno, ale stále dvanásť tisíc na noc je dosť peňazí ako pre každého. To už musí byť akože fest luxus, aby sa hento predalo a tú masu tam proste nevieš dostať. Takže, takže zrazu vidíme, že jak tí namachrovaní Európania nosia bordel ešte aj tam, kde sa niekto snaží niečo dosiahnuť.

Mišo Gula: Tam si bol už po, zahájení konfliktu medzi Izraelom a Iránom alebo ešte pred?

Mišo Ukropec: No neviem, či to nebol ten týždeň. Nie, bolo to tesne po, lebo už sme leteli nejakou oblúkou. Ten tý-týždeň po tom bolo.

Mišo Gula: A sa to tam nejak riešilo? Akože mal si s niekým nejakú debatu o tom? Lebo je to už relatívne blízko, akože hej.

Mišo Ukropec: Vieš čo? Je taká veľmi pekná pesnička. To si dajte ako pohľadať na YouTube, že "This Land is Mine", ktorá začína teda nejakými prahistorickými časmi a končí v súčasnosti, kde vlastne ty nikdy nevieš, že, že, Šíti, Suniti, kresťania, hentakí, tamtakí, to je, to je, že jeden veľký bordel. Do toho tam vlastne západné mocnosti, keď tam, keď, keď rozdeľovali vlastne tie krajiny. Však tie, tie krásne rovné čiary, nie aj v Afrike, čo sú, to je nonsens. To si proste oni pozdelili, roztrhali dediny, mestá na poli, vôbec na nič nebrali ohľad. A to je brutálnym zdrojom konfliktov samozrejme, a to nikdy nezmizne, lebo tie krajiny už nepustia tú starú pôdu, ktorú im nejaký Bob, pred stopäťdesiatimi rokmi pridelil. A ja neviem, že s týmto, čo sa dá spraviť. Ale vieš, minulý rok, myslím, že to bol minulý rok, sa otvorili letecké alebo letecký priestor Saudská otvorila Izraelu, lebo sa proste dohodli na biznise. To je takéto jednoduché.

Mišo Gula: Dobre, ale tá otázka bola-

Mišo Ukropec: Keď sa dohodnú, tak sa proste dohodnú. A keď sa nedohodnú, tak sa nedohodnú.

Mišo Gula: Nechcel som úplne riešiť tento konflikt, ale že len jednoduchá otázka, či to tam nejak vnímali. Lebo my sme boli, my sme boli napríklad na začiatku mesiaca sme boli v Grécku na dovolenke na Rodose a pozeráme, že, že máme pocit, že prázdny hotel. My keď sme vyberali dovolenku, tak som nechcel som ísť na Cyprus a nechcel som ísť ani ďaleko do Turecka práve kvôli tomu, že je už to relatívne blízko a teraz nevieš, komu tam môže prepnúť. Vieš Irán, ďalšie podporné krajiny jeho a tak ďalej. Nikdy nevieš, čo sa môže stať. Takže to Grécko som bral ešte ako také, že relatívne safe, aj keď ten Rodos je už dosť tam akože tak na, na juhovýchode. A predstav si, že tam mali, už bolo leto. Očakávali, že budú mať predaných päťsto izieb a mali že, že asi dvesto päťdesiat, že asi polovicu. A taký, že, že neoficiálny dôvod práve je ten konflikt, že ľudia proste idú radšej niekde západnejšie ako tam.

Mišo Ukropec: Vieš čo? Neviem. Ja viem, že keď som, keď som bol v Južnej Kórei a sme sa bavili o teda nekonečnom a nikdy nekon-neukončenom konflikte so Severnou Kóreou a teraz tam letia nejaké rakety a tak. Úplne na haku. Tak aj vlastne ľudia, ktorí sú na Ukrajine a teraz, snáď teda to neu-chopím ako nesprávne, ale proste keď ti bomby vybuchujú pravidelne na dlho, tak ty už to potom prestaneš riešiť.

Mišo Gula: No-

Mišo Ukropec: Tak aj ľudia, čo sú v hospkách a vo vojnových konfliktoch. Proste je to, jak to je.

Mišo Gula: Hovorí sa, že človek si zvykne aj na šibenicu.

Mišo Ukropec: Presne tak.

Mišo Gula: Čo ale neznamená, že je to v poriadku. Je to len naozaj to, že ten mozog si na to zvykne časom, že kde tu je poplach, kde tu sa treba ísť skryť do zá-do, do-

Mišo Ukropec: Do metra.

Mišo Gula: Do metra a tak hej.

Mišo Ukropec: Takto ja nehovorím, že je to v poriadku, ale vojen je stále najmenej v celej ľudskej histórii momentálne a sú zbytočné. Jasné, že sú, lebo je tam nejaký egomaniak. Hej, ale za prvé ja s tým neviem nič robiť. A za druhé tá, ináč to poviem, že vo, v, vo vedení najsilnejších krajín sveta prvých dvoch sú blázni. Či Putin, či Trump. Oni si môžu ako tak ruky podať. Ešte by som povedal, že Putin je ešte hlavička oproti Trumpovi, aj keď už mu tiež z tej moty šiblo. Tretia krajina, ktorá stojí za zmienku je Čína a tá má prezident Ši je fakt, že hlavička. A Čína to robí, nehovorím, že všetko správne, lebo taktiež sa tam proste dejú veci všelijaké, ale robí to z veľkých krajín, že najsprávnejšie. Preto je Čína tam, kde je. Hej, oni majú tiež svoje problémy, demografia-

Mišo Gula: Počkaj, teraz sa nám spustia hovnomenty v komentoch, ako nedodržujú ľudské práva a čo všetko je zlé v Číne. Väčšinou od ľudí, ktorí tam neboli. Hej, ale

Mišo Ukropec: Ako ja sa pozerám na to, že tá krajina, kde bola pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi a kde je dneska. Nejdem, to je to, jak keď sa, Slováci, keď idú porovnávať Bratislavskú hlavnú stanicu, s nejakou stanicou ja neviem kde v Mníchove alebo, alebo niekde, tak tiež proste vyzeráme jak úplní debili. Hej? A teraz čo? No tak proste je to, jak to je. Tie veci sa nejako hýbu. Keď si niekto pozrie fotky Bratislavy pred tridsiatimi rokmi a pozrie si ich dneska, tak to nespozná. Áno a je to dokonalé? Vôbec nie. Bude to niekedy? Asi nie. Sme kolotočárska republika, ale proste ten progres tu akože je napriek vládam, ktoré máme, nie vďaka nim, napriek. Keby sme nemali hajzlov, ale mali by sme vlády, ako sú, ja neviem, po baltských krajinách, tak by sme boli úplne inde. Hej, ale proste nemáme, nemáme dobré, tak ako vládnú mafiáni v poriadku, ale máme si teraz trhať žily kvôli tomu, že nám vládnu mafiáni? Ja sa idem medzi slnečnicami a parkom, euroveou a letiskom švechať. Ahoj! A po-a potom medzi zákazníkmi.

Mišo Gula: Nie, tam je na mieste skôr otázka toho, že či, to, čo začal ten, ten starý pán ráno rozprávať o tom, že, že je na škodu, že koľko máme strán a, a že každé štyri roky voľby, tak samozrejme jeho zámer je, je určite úplne legitímny, ale logiku to má, hej? Lebo A naozaj tá Čína, ja keď som tam bol pred desiatimi rokmi, tak oni mali postavenú rýchlotrať vlakov. Už som to tu asi spomínal. Poviem to v rýchlosti. Zo Šanghaja do, do Pekingu mali urobenú rýchlotrať vlakovú. Vedľa toho stavali ďalšiu, lebo dokázali skrátiť čas cestovania o asi pol hodinu alebo hodinu. Akože niečo šialené. My nevieme jednu posratú diaľnicu dokončiť a tam proste oni sa rozhodnú a idú a idú bomby.

Mišo Ukropec: No to je práve to, že demokracia je dobré usporiadanie v tom zmysle, že chráni pred diktátorom bláznom. Ale neni úplne dobré, keď potrebuješ makať, lebo preto v demokracii každý kto má v riti dieru má právo sa vyjadriť a to je občas problém. Tak jak dneska ľudia majú logickú, ale nesprávnu potrebu sa vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumejú, a to sa týka aj volieb. Vieš, že keď sa zakladali Spojené štáty a bola akože, že demokratické usporiadanie a voľby, ale nie každý mohol voliť. A teraz nemám na mysli akože ženy, muži, ale proste keď je niekto hlúpy, tak on nemá čo kecat do vecí verejných. A to je základná premisa demokracie dvetisícpäťsto rokov dozadu, ktorú vymyslel Sizifos, aby urobili deal v Aténach a prestali ľudí poslať do otroctva. Že viete čo, my vás tých dlhov zbavíme, ale voliť sa bude len z tejto malej skupiny. Okej? A demokracia neni férové usporiadanie, kde sú rovné šance a to je všetko. To sú rozprávky pre voličov, ktorí nechápu, ako fungujú, funguje svet. Je to kruté. Z týchto sa vyberá a vtedy v tom čase mohli vyberať len títo, lebo boli na to povedzme intelektuálne, finančne pripravení. Ísť do osady sa pýtať niekoho, že koho si prosím za premiéra, no koho asi vyberú. Hej? Takže. No ale aby sme nepovedali, že-

Mišo Gula: No je to niečo podobné, ako keby sa stretla rodina, manželia ako otec, mamka a, a päť detí. A tie deti by mali rozhodovať o tom, ako budeme nastavovať rodinný rozpočet a ako ideme-

Mišo Ukropec: Hlavne keď sú trojročné.

Mišo Gula: Tak.

Mišo Ukropec: Tak. Takže. No ale pikošky akože teda, alebo tak, aby to nevyznievalo teraz, že iba my sme tu blázni, ale že ten, ten, ten Blízky východná India, že tam je všetko dokonale. No. Prídeš na konferenciu, má začínať deväť tridsať. Hej? Kukáš na hodinky, že deväť tridsať je na európske pomery, že celkom neskoro, ale, ale akože budiš tak ako je to Blízky východ, tak v noci je strašne teplo, robí sa častokrát v noci a tak. Takže proste ráno trošku sa potiahne. Deväť tridsať pozeráš na hodinky. Ty vole, tu je sedem ľudí. Hej? Že sedem.

Mišo Gula: Nie ako v Prahe, čo?

Mišo Ukropec: Nie ako v Prahe, že všetci nastúpení už čakali, že už to spustite, už to spustite. Nie, nie, nie. Sedem. Hovorím chúrňa. Tak ideš za organizátorkou taká, taká malá žena z Malajzie, že Christine sa volá. No, no čo Christine? Ona úplne ako vidíš proste tiky tam na stole stopäťdesiat menoviek, všecko tip top nachystané. Vieš taký German style, Ordnung muss sein a tam sedem ľudí. Kámo, no. Začínali sme päťdesiat minút, takže bolo že desať dvadsať, keď sme začínali. Ešte o desiatej som si robil selfíčko v tej konferenčnej miestnosti, že sme tam boli asi piati. Hej? Počúvaj, nakoniec to dopadlo, že veľmi dobre. Tí ľudia sa nejako nazbierali. Došla asi polovica, ale všecko títo boli takí jakože typci z takých firiem a na takých pozíciách, že fajn, že mal si sa s kým ako normálne baviť, ale ten vzťah k času je, že úplne, úplne inde. Hej? Teraz akože ďalšia vec, že čo riešili je napríklad, že nedostatok ľudí. To, čo sa rieši v Európe, tak ale aj oni to riešia na Blízkom východe a indov môžeš mať hocikoľko. Lenže problém je, že potom jak ich pošleš naspäť. Lebo tí ľudia proste čo zarobia na Blízkom východe, tak oni tie prachy posielajú domov. Tým, tam z toho žijú celé rodiny. Ale keď ty toho chlapa potom pošleš naspäť do Indie, tak tá rodina je v riti. Že to má ako vážne sociálne efekty. Hej? Ďalšia vec je počasie. Hej, že v Rijáde bolo päťdesiatdva, v Dubaji bolo štyridsaťdva. Dubaj je odpornejší, lebo je tam obrovská vlhkosť vzduchu. Ten Rijád je, to slnko ťa ako zožiera, keď naňho vylezieš, ale neni tak vlhko aspoň. Vieš, ale teraz ty vidíš, že niekto ide na dovolenku do Dubaja teraz. Ja som vyšiel, som si odcvičil v gyme, teda vnútri, lebo vonku na tom slnku, to by som akože zdechol. Napriek tomu, že cvičím cez deň na obed normálne v tridsiatkach nemám problém, ale štyridsaťdva v Dubaji na slnku je trošku akože moc.

Mišo Gula: Mäkký.

Mišo Ukropec: Sračka. Takže odcvičil som si to v gyme, ale že idem sa schladiť do bazéna na terase hotela. Jesus, to som nemal robiť, počúvaj taká teplá šťanka tridsaťpäť stupňová. Neviem jak, normálne som si obáril skoro. No ne. Som vstúpil do tej vody a hovorím tak ako do tejto vody ako nevstúpim, normálne studenú sprchu.

Mišo Gula: Počúvaj, však ty už máš troch synov, ty už sa nemusíš báť toho, že si natvrdo uvaríš vajcia, však tebe už snáď stačí, nie?

Mišo Ukropec: Ešte stále mám toho testosterónu veľa. Nezlomil som nad sebou palicu. Vieš takže, takže keď prosím vás, keď niekoho uvidíte, že v lete ide do Dubaja alebo Abu Dabi na dovolenku, tak ho vysmejte, lebo je to nonsens. Čo je ale zaujímavé a čo vôbec nechápem, že tam všetci tí jazdia s Google mapami. Ďalšia pikoška. Google mapy, ako na keď si na pešo, tak fajn, ale autom to je taká sračka, lebo-

Mišo Gula: Akože namiesto Waze-u myslíš, že?

Mišo Ukropec: Namiesto Waze-u áno, lebo Waze ti krásne ukazuje. Teraz sa drž v tých troch, máš sedem prúdovú diaľnicu, drž sa v troch pravých, držíš sa v troch pravých. Teraz sa drž v tom ľavom z tých troch. Takže vlastne akože štvrtý, hej, zľava. Dobre, držíš sa teraz, vidíš pred tebou sa troj-trojňáka, ideš do prostredného z tých troch a nestratíš sa. Ale keď máš Google mapy, s ktorými tam jazdia všetci ako miestni, tak oni ti proste jazdia a tam na nejakom malom krúžku je napísané nejaké číslo odbočky, do ktorej máš odbočiť. Tam vždycky odbočíš nesprávne.

Mišo Gula: A je tam Waze povolený? Akože vieš to?

Mišo Ukropec: Áno, normálne, normálne to funguje bez problémov. Jediné, čo bolo zaujímavé, že nevedel som spolu sparovať, čo som mal auto požičané z požičovne, nevedel som sparovať cez Bluetooth ani cez wifinu nijako telefón s, s autom. Musel som ísť cez kábel a potom normálne išiel aj Apple Car, ale bezdrôtovo to nešlo. Ináč sranda, požičal som si to bola nejaká Toyota Corolla Cross, také akože malé SUVčko, aby som nemal zase že Yariska, ale Lexus LS 600 som si nechcel zase brať zbytočne veľa. Je dosť rozdiel jazdiť s tým a jazdiť s touto beštvou. To vôbec to nejde, to nebrzdí, to nezatáča. Komédia. No ale nevadí. Ďalšia pikoška, čo sa týka že dopravy je, že Uber, aj keď dobre je akože lepší, ale je, je drahší ako normálny taxík. To je totálna anomália oproti iným mestám, kde taxík je, že päťdesiat percent, sto percent drahší. Tak v Dubaji je ten obyčajný taxík, béžovo neviem jaký modrý je lacnejší ako, ako Uber. V Uberi, keď si zoberieš ten premium, ten je drahší a dostaneš to, keď ti príde krásny Lexus a všetko ako fajn, ale, ale je drahší ako obyčajný, obyčajný taxík. Ďalšia sranda sú ženy. a teraz nemyslím ľahké ženy, ale také, povedal by si, že na prvý pohľad normálne ženy, že-

Mišo Gula: Pololahké?

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, nor-teraz fakt, akože dúfam, že normálne. Hej? v tej Saudskej sú také krásne baby. Ja sa vôbec nedivím, že oni ich zakrývajú, lebo to máš, že-

Mišo Gula: Počkaj, ale importované alebo domáce?

Mišo Ukropec: Normálne domáce Arabky. Že vieš, lebo keď vy, oni ti tie oči si vedia fakt namaľovať tak, že ešte keby to bola neviem jaká obluda, pardon, keď má ten, ten akože závoj nejaký alebo čo, tak si povieš, že to musí byť taká super cica. Dal si to dole. nie tak veľa, iba oči. Lenže jak sa teda veci v Saudskej uvoľňujú, tak už vidíš aj tvár a tu a tam aj akože vlasy vidíš. To sú také nádherné baby. A teraz strih do Dubaja. Až teda na velice, velice málo výnimiek spravidla z východnej Európy. To je tak akože, to je taký hnus. Počúvaj, že tučné, napichané botoxom, stokilové rite na takýchto vysokých štekloch, že proste ale že tu-tučné, vieš, ona má také že pekné lodičky, vyteká z týchtopánok a ty kukáš na to, a to je, že väčšina takých. A ty kukáš na to, že kto toto platí? Lebo ja byť akože pracháč, ktorý idem ako do Dubaja, že idem tam ja neviem si užívať, povedzme, že ženy alebo čo. No ja by som si teda z hentého nevedel vybrať, ani keby mi zaplatili. Nie, že ja by som mal za to niečo platiť. To nikdy. Hej? Oná je Pornhub a to mi musí stačiť, lebo hento by som sa ani nechytil. Tak to bolo hrozné. Ale vieš, že tradicionalistická krajina máš tam krásne baby, lebo teda ešte nešiblo. A potom v Dubaji kačacie huby, veľké rite, šport samozrejme nula a ty na to kukáš, že preboha živého, že toto som nečakal. Lebo keď sa hovorí o tom, že chlapi chodia do Dubaja aj za ženami, no neviem za akými. Možno, že sú nejaké zavreté v slonovinovej veži pre horných desaťtisíc. Možno, neviem. Krásne východoeurópanky-

Mišo Gula: Ale popravde prvýkrát počujem, že by chlapi chodili do Dubaja kvôli ženám.

Mišo Ukropec: No z Blízkeho východu definitívne chodia.

Mišo Gula: No ale nie z Európy.

Mišo Ukropec: No to z Európy nie. No ale chodia tam všeobecne, že môžu si tam akože uľaviť od svojich religióznych potrieb. Hej, ale ja teda by som s tým mal hodne akože problém.

Mišo Gula: No ty si zvyknutý na fajné európske. Vieš, tak sa ako.

Mišo Ukropec: Prečo by som si mal zvykať na špatné? No a potom, potom vlastne posledný, posledný príchod je, že do Mníchova, kde ty si zrazu v spoločnosti, kde máš dvadsať ľudí. To bol taký, že malý event to bol, ale štyria z toho sú v manažmente firiem, čo majú miliardové valuácie a ty sa s nimi normálne bavíš a piješ pivo. Že na Slovensku nevieš vlastne taj-tento level networkingu a všetkého dosiahnuť, že vôbec, lebo tu nie sú takí ľudia. A čo sú povedzme na pohľad úspešní podnikatelia, to myslím tá staršia generácia nie je tá, akože povedzme, že novšia, tak to sú pohrobkovia proste Mečiarovskí a všelijakí takíto a to je všetko zlé. Takže, záver z toho je, že, že aj v Európe sú ľudia, ktorí ako majú to správne nastavenie, povedzme to, to, čo je dneska relevantné alebo dobrý príklad z Ázie, ale vo všeobecnosti ako Európu, že nevidím. Normálne, že to nevidím. končím optimisticky sám pre seba, lebo vidím ten Blízky východ, vidím Južnú Ameriku, napríklad. Do Latinskej Ameriky máme, máme viacero projektov, ktoré normálne, že idú- Ale v Európe tu je všetko nekonečný, nekonečný problém. Veľmi interesantné a nečakané pozorovanie.

Mišo Gula: Príliš dlho sa Európa mala príliš dobre-

Mišo Ukropec: Dobre, áno.

Mišo Gula: A začala riešiť kraviny namiesto, namiesto rozvoja biznisu.

Mišo Ukropec: Tak, tak. Takže máme pred sebou v Európe než celkom slušné výzvy a-

Mišo Gula: Ktoré kľudne môžu byť neprekonateľné už ako. Bavili sme sa o pár štatistikách Čína voči zvyšku sveta a Európe a-

Mišo Ukropec: Áno a v tomto budem možno trošku nepopulárny, ale nech. Všetky také tie, tie, tie, tie leadershipové rozprávky, do ktorých tak bijem v poslednom čase, tak sa mi to stále znova a znova opakuje, že to si môže dovoliť niekto, kto má, že nevie čo s peniazmi. Biznis frčí sám od seba, proste vezie sa na nejakej, na nejakej vlne, tak potom áno. Ale jak dôjde na, na tvrdú konkurenciu, taká ako je napríklad na tom Blízkom východe, kde ty proste konkutuješ s firmami, čo robia za päť korún, tak tam ako veškerý leadership ide bokom. Robí sa od rána do noci, cez víkendy na nič sa nekúka doprava, doľava a taký ten komfortný socialistický život, jak sme si tu zariadili v Európe, on ešte dneska ako nejakú dobu asi vydrží, ale nemali by si ľudia na to zvykať.

Mišo Gula: Je to utópia Európy a zrejme aj Spojených štátov a Kanady, ale zvyšok sveta vyzerá, že-

Mišo Ukropec: Tam sa tvrdo maká.

Mišo Gula: Hej.

Mišo Ukropec: A vážení, keď sa chcete niekam dostať, doporučujem začať. Vytečne, tak som sa vyplakal.

Mišo Gula: No túto spon- časť sponzoroval Twin Peak. Nie, díky, že si sa s nami podelil o svoje cesty.

Mišo Ukropec: Musel som, lebo potrebujem šíriť toto, tieto svoje skúsenosti nejako a vyrozprávať sa z toho, lebo-

Mišo Gula: Ale ináč kľudne si viem predstaviť, lebo, lebo v zmysle nejakého porovnania Číny s Európou a tak ďalej ja som celkom na tej lodi, čo, čo ty. Možno, že by nebolo od veci do budúcnosti nájsť nejakého znalca na čínsku problematiku a možnože dať takého hosťa trošku to rozobrať aj podrobnejšie.

Mišo Ukropec: A ja by som mal niekoho.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: No vytečne.

Mišo Gula: Vyskúšame. Dobre. Díky.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Mišo Gula: Díky. Čaute.

Zdieľať:LinkedInFacebook