Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#13753 min

Smart terče, AI kokpit a lietanie do Benátok – Robert Schochmann | LinkedIn Kolotočári #137

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Robert Schochmann vyvinul smart terče na strelecký výcvik a dnes stavia AI kokpit pre malé lietadlá. Terče fungujú vďaka hliníkovej fólii a elektrovodivej farbe: zásah sa cez Bluetooth okamžite zobrazí v telefóne a na terčoch s písmenami sa dá trénovať aj rozhodovanie pod stresom, na ktorom zlyhávajú aj vycvičení agenti. Distribúciu systému prevzal Sig Sauer. V druhej časti vysvetľuje všeobecné letectvo: prečo väčšina pilotov s licenciou PPL lieta len „okolo komína“, ako si naplánovať let do Benátok, prečo je počasie najväčší zabijak malých lietadiel a čo robí glass kokpit Schochman – Starlink, podrobné dáta o počasí a prevádzke, AI asistent nad letovými príručkami, ktorý cituje zdroje a keď nevie, povie to, hlasové ovládanie a zásada, že AI nikdy nič nezmení bez potvrdenia pilota.

Hlavné myšlienky

  • Smart terč má vo vnútri hliníkovú fóliu pod napätím a na povrchu elektrovodivú farbu; projektil ich na mikrosekundy spojí a jednotka za približne 200 eur pošle zásah do telefónu.
  • Kognitívne preťaženie je témou všetkých projektov – aj špičkoví strelci často zlyhajú na úlohe zapamätať si päť písmen a vystrieľať ich.
  • Začínajúcim strelcom radí kúpiť si malorážku: výstrel stojí tretinu, menší spätný ráz a nastrieľate oveľa viac.
  • Licencia PPL stojí približne 10-tisíc eur a prenájom dvojmiestneho lietadla 150–200 eur za hodinu vrátane paliva; do Benátok sa dá letieť za dve a pol hodiny.
  • Dobrý pilot nie je ten, kto dobre hýbe kniplom, ale ten, kto je pripravený: náhradné letiská, letové priestory, frekvencie a počasie po celej trase.
  • Najčastejšie tragédie malých lietadiel spôsobí let do zlej viditeľnosti bez prístrojov a výcviku; záchranný padák stojí pár tisíc eur.
  • Kokpit Schochman spája Starlink, dáta o počasí, prevádzke a dronoch a AI asistenta nahratého letovými príručkami, ktorý cituje konkrétnu pasáž.
  • Bezpečnosť je riešená tak, že AI nemá priamy prístup k riadeniu – každú zmenu musí potvrdiť pilot, ktorý tak slúži ako „human wall“.
  • Dotykové displeje sa v turbulenciách ovládajú ťažko, preto kokpit vsádza na hlasové ovládanie, ktoré funguje aj offline a na rôzne akcenty.
  • Retrofit kokpitov do starších lietadiel tvorí približne 30–40 % trhu; firma má podpísaných dvanásť listov o zámere s výrobcami v Európe a v USA.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (27)

Citáty

Mal som rád hobby, kde keď spravíš chybu, zomrieš.
— Robert Schochmann
Dobrý pilot je pripravený pilot a predvídavý, ktorý vidí vždycky budúcnosť.
— Robert Schochmann
Keď nevie, povie neviem, a keď vie, cituje zdroje.
— Robert Schochmann
Zaviesť možno slovenské spojenie nie firewall, ale human wall.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

Robert Schochmann stavia smart terče na strelecký výcvik a vyvíja AI kokpit pre malé lietadlá. Bavíme sa o kognitívnom preťažení pod stresom, o tom, prečo väčšina pilotov nelietava ďalej ako okolo komína — a ako to môže zmeniť technológia z Bratislavy.


Partneri epizódy:

www.infotech.sk – informačné systémy pre firmy

www.ingos3d.sk – 3D skenovanie a digitalizácia budov

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 46 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Robert Schochmann: Prevedieme z tej hliníkovej fólie napätie na ten vytlačený motív. Vydrží asi 200 výstrelov a okamžite vidíš výs-výsledky streľby. Sa naučia perfektne ovládať zbraň, perfektne si zapamätať všetko, postupovať, hýbať sa. Ale poďme aj trochu uvažovať a úplne jednoduchá vec. Zapamätaj si päť znakov a daj ich von. Zrazu vytvoríme ten stres. Pilót sa už dnes v našom kokpite len stlačí tlač-tlačítko a pýta, že aká je maximálna rýchlosť v tomto lietadle alebo mu začne blikať kontrolka oleja a sú isté postupy, ktoré môžu predĺžiť životnosť toho motora.

Mišo Gula: Nazdár, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.

Mišo Gula: Jajko nás neopustí ani dnes. bohužiaľ tu s nami asi zostane na, na furt. Takže aj dnešný hosť bude o Jajku so značnej miery, ale, mám pre teba jeden tip, že prečo budeš mať rád dnešného hosťa. Lebo tí, ktorí nás počúvajú pravidelne, tak vedia, že ty si ostrostrelec a, muničná rodina alebo ako by si to nazval?

Mišo Ukropec: Strelecká rodina to je.

Mišo Gula: Tak si predstav, že náš dnešný hosť vyrábal smart terče na zlepšenie tréningov.

Mišo Ukropec: Keby si prišiel na čas, tak by si vedel, že on ešte stále vyrába tie smart terče.

Mišo Gula: Ešte ich stále vyrába. Dobre, tak sa môžeme chvíľu aj o tom pobaviť a potom prejdeme na Jajka, nie?

Mišo Ukropec: No je to, vyzerá, že chlap je dobrodruž-dobrodružná povaha, tak jak, tak jak tá moja vetva familie, tá korpócovska.

Mišo Gula: Hej? Takže tiež strelec, hej?

Mišo Ukropec: No ako vyzerajú, že sú to takí akože ostrejší chlapci. No takže výborne.

Mišo Gula: Vitaj Robo Šochman.

Robert Schochmann: Ahojte, ďakujem za pozvanie.

Mišo Ukropec: Čau, čau, no výborne, že si prišiel.

Mišo Gula: Rado sa stalo. Dúfam, že nám niečo zaujímavé dneska povieš.

Robert Schochmann: Tak uvidíme, ako to zhodnotíte.

Mišo Gula: Tak skúsme, skúsme možno tie terče najprv prebehnúť.

Mišo Ukropec: Áno, no tí, ktorí nestrieľate, tak neviete, že trafiť sa do terča je celkom ako problém. Keď sa niekedy na strelnicu pôjdete pozrieť a sa vám nikto nič nepovie, len povie, že tu streľ do toho terča, ktorý je päť metrov od vás, že päť metrov, tak normálny štandardný človek. Teraz nehovorím Slovák, ale vôbec akože jedno jaká nacionalita, tak z pätnástich rán do toho bieleho papiera polkrát trištvrte metra plus mínus trafí tak desať. Že ten papier. Vitálne orgány je úplne iná téma.

Mišo Gula: Áno.

Mišo Ukropec: Ale že vôbec trafí ten papier. Áno? Lenže keď sa strieľa, že bam, bam, bam jak vo filme, tak to neni len takéto easy, či?

Robert Schochmann: No presne tak. A pridajme k tomu nejaký cognitive overload, čo je vlastne téma vo všetkých našich projektoch nejakým spôsobom, že teraz máme záťaž, že sa musíme, akože, že to je obranná streľba, hej. Niekto na nás útočí, tak vieme si predstaviť, aký ten stres musí byť obrovský a to rozhodovanie a tie tiky alebo nejaká triaška. A teraz si predstav, že trafme znova ten terč tam, kam máme.

Mišo Ukropec: Cognitive overload je, je nový výraz, ktorý, to je takzvané, že, že rozhodovacie preťaženie.

Robert Schochmann: Kognitívne akože mozgové. Celkom často to my používame v našich.

Mišo Ukropec: Že máš nula nula nič sekúnd na to, aby si sa rozhodol, že čo spravíš.

Mišo Gula: Takže to mi nehrozí tak, jak v tých filmoch, že tí gangstri ešte aj tak nabok držia pištole a trafia úplne všetko.

Robert Schochmann: Vieš čo, minule som videl nejakého YouTubera, už si nespomínam akého a oni to testovali, že či je to naozaj o toľko horšie, akože takto strieľať.

Mišo Ukropec: Aj to dosť horšie myslím, že nie?

Robert Schochmann: Trošku bolo, ale celkom prekvapivo dobre strieľal na, na toho gangsta style. Takže dobre nastrieľal. Ale vedel strieľať.

Mišo Gula: Á, že bol skúsený. Tak.

Robert Schochmann: Asi áno. A samozrejme musíš vedieť aj mieriť, nejak vidieť mieridlá a tak ďalej. Takže.

Mišo Ukropec: Lebo ja čo viem, tak keď sa strieľa, že gangsta style, tak tá braň, tá zbraň má potom problém cyklovať, že, že-

Robert Schochmann: No nesmieš mať mäkkú ruku. Musí-

Mišo Ukropec: Áno, že musí vedieť, že strieľaš.

Robert Schochmann: Hej, hej, musíš vlastne nesmie ti tá ruka uhýbať, lebo sa môže stať, že tá zbraň sa nepotiahne, keď ti cúvne ruka so záverom, tak ten záver vlastne neurobí ten cyklus. A keď sa ti zasekne zbraň, tak musíš riešiť vlastne problémy, ako ju späť sfunkčniť.

Mišo Gula: Dobre, čiže, čiže čo vlastne ten terč riešil, keď, lebo ako je to také módne k všetkému hovoriť smart, hej, čiže-

Robert Schochmann: Hej, hej, toto je relatívne, už to má roky a neviem, či to už je osem, deväť rokov. Teraz nepamätám si presne, kedy som Trendshot založil, ale vlastne streľbe som sa venoval od malička nejakým spôsobom aj lietaniu nejakým spôsobom. Začínalo to RC modelmi a tak ďalej. Však môžeme ísť jedno po druhom. Ako sme sa tu už bavili, že, že vždy som bol taký typ, taký možno trošku dopamínový, ale aj taký, že, že mal som rád hobby, kde keď spravíš chybu, zomrieš.

Mišo Gula: Super.

Robert Schochmann: A to ma nejak formovalo aj v podstate podnikanie je takého hobby, hej, že vlastne mám pocit každý deň, že dnes, keď to nedám, tak, tak som skoro mŕtvy a mám taký pocit, že toto treba, toto treba a niekedy ti dochádza budget si nahrane a v podstate stále fungujem ako keby celý život v nejakom strese, čo ma nejak poháňa. Takže no a k tým terčom. Tak veľmi jednoduchý systém to je. Vlastne ideš si za-zastrieľať nejakú, mňa vždy bavila viacej tá dynamická streľba než úplne presná streľba na statický terč. A ty vlastne keď vystrelíš na terč a už tam máš viacej dier, tak často máš problém identifikovať, že ktoré sú tie nové, ktoré sú tie staré. Musíš ísť k tomu terču, prelepiť to alebo diaľkovo vzhľadom ho vyhodnocovať. A keď už je tam toho fakt veľa, už naozaj, že si nepamätáš, že, že ktorý pribudol pri nejakom rozptyle. No a ja jak som strieľal a už som v tom čase aj podnikal, tak som chcel zoptimalizovať aj tento proces nejakou technológiou, že si idem zastrieľať a na telefóne chcem vidieť, že či trafám cieľ, netrafím, ako rýchlo, vidieť medzitým tie časové úseky, prípadne to nejak povedzme gamifikovať, urobiť to viac zábavné, že, že keby bolo viac tých terčov a mali by semafór, že by blikali nejaké LEDky, že ich musím trafiť na reflexy. Tak sme, tak som vlastne potom som videl nejaké video, ako niekto ukazoval, ako s nejakou elektrovodivou farbou niečo maľoval na steny, nejaké vypínače, neviem čo. Potom ma napadlo, že, že skúsme vytvoriť papier, ktorý je inteligentný. Á, trvalo to asi rok nejakého labrovania, takého akože part time času. A vytvoril som vlastne kartón, v ktorom je hliníková fólia vo vnútri a predná vrstva sa vytlačí nejaký motív. Môže to byť jeleň, môžu to byť kruhy, môže to byť niečo a je to vlastne špeciálne nami vyvinutá alebo doladená farba na to, aby sa to dalo tlačiť a tak ďalej. Má to niekoľko parametrov, ktoré sme museli zvládnuť vo vývoji a tá farba vlastne vedie elektrický prúd. A princíp je veľmi jednoduchý, keďže väčšina tých projektilov je kovových, tak my vlastne ten terč má viac vrstiev a v jednej je napätie a tá predná elektrovodivá farba, keď ten projektil preletí, závisí od jeho rýchlosti, ale či je to deväť milimetrovú ger alebo dva, dva, tri, tak sú to rádovo mikrosekundy spojenia a vlastne my prevedieme z tej strednej vrstvy hliníkovej fólie napätie na ten vytlačený motív ako keby. A toto som si aj patentoval a to napätie zo sníma malá jednotka, ktorú predávame k tomu terču. Je to vlastne veľmi ako keby cenovo dostupné. Stojí to okolo dvesto euro tá jednotka, terč stojí okolo teraz okolo nejakých sedem eur. Vydrží asi dvesto výstrelov. Je to napojené vlastne cez Bluetooth na tvoj smartfón a okamžite vidíš vý-výsledky streľby. A keď si-

Mišo Gula: Ale to nie je tá technológia, ktorá aj zistí, kde som to

Mišo Ukropec: presne trafil.

Robert Schochmann: Nezis-

Mišo Gula: Toto má zistiť, či som trafil objekt ako taký.

Robert Schochmann: Presne tak. A my to máme napríklad, my vieme tých objektov tam dať koľko chceme a máme štandardne päť objektové terče. Čiže jeden terč má v sebe päť cieľov a my vieme povedať, že nie presnú pozíciu, ale že kde si ho teda, teda či si ho trafil alebo netrafil jeden z tých objektov. A potom presne na tieto cognitive skills, akože také tie tréningy mozgu okrem iného, lebo strašne veľa strelcov aj všelijakých agentov, čo riešite situácie, nie sú trénovaní veľmi popritom uvažovať. A my sme vymysleli aj také všelijaké softvérové tréningy, kde máme terče s abecednými nejakými písmenami. Aplikácia vygeneruje náhodné slovo z tých písmen. Ty si ho musíš zapamätať a po pípnutí ho musíš dať čo najrýchlejšie vystrieľať von. Môže to byť žábec DE, hej, ale náhodne vygenerované a musíš každý jeden trafiť. Nesmieš ho minúť. A čo bolo zaujímavé, že ja som zažil už sto, desiatky až stovky prezentácií po svete, kde ukazujeme rôznym, či to boli rôzni agenti v Amerike, policajné jednotky, rôzni tréneri, čo trénujú, akože aj, aj vojakov, aj všelijaké špeciálne zložky a dal som im takýto jednoduchý tréning, ako fakt to boli, že, že veľký, veľký machri v streľbe, že naozaj veľmi vyskillovaní a často failili na takéto jednoduché veci, lebo oni sa naučia perfektne ovládať zbraň, perfektne si zapamätať všetko, postupovať, hýbať sa. Ale napríklad toto je niečo, čo často na to ako keby nikto neni trénovaný, že, že poďme aj trochu uvažovať a úplne jednoduchá vec. Zapamätaj si päť znakov a daj ich von. Zrazu vytvoríme ten stres, o čom sme sa tu bavili na začiatok, na začiatku, že, že vlastne keby na teba niekto útočil a si pod stresom, rozhodni sa, či ho dáš tou zbraňou dole v sebaobrane samozrejme a, a zvládni ten stres, hej? Ale je vidno, že, že, že často ľudia nezvládnu ani stres z piatich písmenok. Trénovaní agenti.

Mišo Ukropec: Bola tam nejaká inšpirácia z Men in Black? Jak Will Smith musel to dievčatko dať dolu a nedal.

Robert Schochmann: Vieš čo, toto si nepamätám.

Mišo Ukropec: Nepamätáš si?

Robert Schochmann: Takže nie.

Mišo Ukropec: Postrelil všetky, všetky. Takto že tam boli také potvory, šli aké takí mimozemšťania. On sa tak kukol, zamieril a bam! Dievčinke osemročnéj.

Robert Schochmann: Dievčatko odstrelil.

Mišo Ukropec: A teraz že, že prečo si strelil tú dievčinku a nie všetkých? Teraz čoľu písal, že ten cvičí na lampe, má street gym, ten robí neviem čo, ale tá dievčinka je čudná, má kvantovú fyziku v ruke. Tak podozrivá, bam, je do čela. Toto je zaujímavé. Vnímaš také meno, že Instructor Zero?

Robert Schochmann: Asi nie.

Mišo Ukropec: Dobre, tak keď ste teraz niekde na YouTube, tak si ťukni, že Instructor Zero. To je taký bradatý Talian. No ten jak strieľa to keď som videl prvýkrát v živote, tak mi zimomriokynaskočilo.

Robert Schochmann: Hej.

Mišo Ukropec: Tomuto chlapovi sa akože postavíte, že bam a, a že, že nestihneš už nič.

Robert Schochmann: Hej.

Mišo Ukropec: A má presne takéto to, že dostal písmenká za pohybu do písmeniek v nejakom poradí, akože veľmi, veľmi impresívne.

Robert Schochmann: Hej.

Mišo Ukropec: Zaujímavé. Kde sa to dá vidieť na Slovensku? Okrem YouTube. Kde si to ľudia môžu vyskúšať?

Robert Schochmann: Na Slovensku viem, že v Emely to napríklad mali, čo je taká moja obľúbená outdoorová strelnica, tak tam mali nejaké jednotky. Či ich stále ponúkajú ja neviem, ale keď sa vy spýtate podľa mňa to tam požičajú, ak majú ešte terče skladom. Takže-

Mišo Gula: A tvoj štandardný klient na to je skôr akože nejaké ozbrojené zložky alebo práve také súkromné strelnice?

Robert Schochmann: Skorej väčšinu, ako keby od začiatku x rokov až po nejaký najväčší kontrakt, čo sme dali so spoločnosťou Sig Sauer. Vlastne tam, tam sme podpísali ako keby niekoľkomiliónový kontrakt na distribúciu týchto jednotiek s tým, že tam máme akože aj naše logo, ale premenovalo sa to na T300 systém. To sú tie malé jednotky s terčami. Tak my sme im dodali niekoľko tisíc tých Bluetooth systémov a niekoľko desiatok tisíc terčov. Oni to predávajú vlastne na webe a toto je ako keby my tomu hovoríme, že business to customer, čiže je to skorej taká športová malá jednotka. Tých sme predali akože na tisíce za tých pár rokov. A potom máme aj verzie, že B2B a to sú vlastne technicky je to to isté. Vychádza to z toho istého patentu, ale si to kupujú niektoré strelnice alebo výcvikové cen-centrá sme predali niečo do takých tých cvičných kontajnerov, čo vedia niekde zložiť a chodia tam trénovať špeciálne jednotky. Viem, že niečo išlo aj také, že dubajská polícia A dodávateľ akože tých kontajnerov si to kúpil a zintegroval to. Teraz z UAE máme nejaké dopyty z Rumunska a to zase na robotiku. Čiže my máme ako keby, ale primárna tá činnosť a väčšina toho predaja tie prvé roky podnikania išli na šprintovú činnosť. Čiže to bol taký ten hlavný fokus. Ale tam trebalo robiť kvantitu, aby to vytvorilo nejaký profit a potom sme sa začali orientovať aj na takéto tie B2B a B2G, kde si niečo môže kúpiť strážnica, ale to je skorej také, že, že na výcviky alebo na takéto veci. Takže a to je ešte také, že sa to ešte developuje by som povedal ten biznis z robotiky.

Mišo Gula: Máš na to vlastne svoju vlastnú výrobu, či si to necháš

Mišo Ukropec: niekde s-

Robert Schochmann: Kombinácia.

Mišo Ukropec: Zposkladať.

Robert Schochmann: My, my fungujeme. Ja som vlastne pár rokov dozadu kúpil rodinný dom, prerobil ho na labák, že máme tam ako keby garáž, kde sú laboratóre a všelijaké tie ESD priestory, že tam vieme osádzať mmm-

Mišo Ukropec: Pardón, ESD sú také, kde je problém so statickou elektrinou, takže potrebujete špeciálne topánky, plášte a neviem čo.

Robert Schochmann: Áno, áno, áno, že máme tam vlastne všelijaké také aj testovacie prístroje a tak ďalej. Takže máme vlastne pekne veľmi dobre kvalitne vybavený labák na nejaké prototypingy a malé produkcie, ale takzvanú tú špinavú robotu, že vieže sa ocel, nastrieka sa, všetko toto sa odcesuje. My vlastne vytvárame tú hodnotu ako keby vo veľkej pridanej hodnote, čo sa týka dizajnu alebo softwaru alebo firmware a u nás sa vec maximálne skompletizuje, že nám dôjdu čisté súčiastky, často pozvárané a my už len do toho dáme ploša-plošáky, ako keby elektronické moduly, skontrolujeme, či všetko ide, zdiagnostikujeme a prípadne nejaké prototypy, niečo vieme tam prevŕtať, ale fokusujeme sa na ako keby deep tech elektroniku, že, že vlastne všetku elektroniku, čo robíme, robíme normálne, že od návrhu, že ktorá súčiastka bude s ktorou spojená. Hej, to často sú, že stovky všelijakých spojení a tak ďalej až po firmware. Čo znamená, že robíme software, ktorý beží na tej, na tom čipe, ako keby, čo nemá často obrazovku a klávesnicu. Hej, čiže je to také trošku iné programovanie, než sú programátori zvyknutí, že kode nejakú appku a má niečo to robí. To tunak často človek nič nevidí, čo to robí a až-

Mišo Ukropec: Na vibe kódovanie niektorým ľuďom nešahaj, kámo.

Robert Schochmann: No myslíš, že by to nezvládlo? Zvládlo. Ale toto je práve jedna z vecí, akože ja veľmi verím v AI a vo vibe coding a takto my to tiež dosť využívame, ale sú časti, kde veľmi dbáme na to, aby to vlastne človek skontroloval, videl. Napríklad taký autopilot, hej, ktorý vlastne nemusí mať veľa riadkov kódu, ale musí byť kvalitné. A práve takéto tieto jednočipové procesory takzvané, že majú vlastne jeden čip, kde v tom čipe je vlastne už malá RAM-ka, malá flash pamäť, čiže ako keby harddisk. Tak na toto sa my fokusujeme a to vyžaduje veľmi špecifické know how, že nie každý ako keby s malou skúsenosťami nie je úplne dobré, aby ja neviem hneď začal robiť nejaký produkt, že vyžaduje to trošku štúdia a dosť takého ako keby viac deep, deep tech ako keby vedomosti.

Mišo Ukropec: Ideme na- Ideme, ale ja len chcem ako vyzdvihnúť, že to, že máte kontakt so Sig Sauerom som ako nevedel. Vážení, Sig Sauer je zbrojovka, ktorá vyrába zbrane, by sa povedalo, že Rolls Royce medzi zbraňami. Len aby ste teda mali predstavu, že, že o čom sa ako bavíme, že to neni, že predávam teraz nejakej že malej automobilke, ale predávam, že malej automobilke, ale že hogo fogo.

Robert Schochmann: Oni sú jedna z najväčších na svete.

Mišo Ukropec: Áno, ale že je to, všetci poznajú Glock.

Robert Schochmann: Áno.

Mišo Ukropec: Áno, lebo Glock stojí päť kil-

Robert Schochmann: Áno.

Mišo Ukropec: Alebo šesť. Neviem koľko stojí teraz zbraň.

Robert Schochmann: Glock je taká cenovo dostupná kvalitná zbraň.

Mišo Ukropec: Áno a-

Robert Schochmann: Väčšina ľudí má, čo ja vidím, tak to väčšinou si kupujú Glocky.

Mišo Ukropec: Áno, lebo hodnota za peniaze je absolútne bezkonkurenčná.

Robert Schochmann: Áno.

Mišo Ukropec: Ale Sig Sauer stojí dva, tri, štyri litre a do toho už nikto len tak nejde, lebo horko ťažko naškrabal tých päť kil na Glocka je šťastný a nepôjde do Sig Saueru, kde zásobník stojí ja neviem stopäťdesiat euro, keď môže mať zásobník do Glocka za desať. A to je sakramentský rozdiel.

Robert Schochmann: Hej.

Mišo Ukropec: A hlavne keď patrony stoja koľko stoja.

Robert Schochmann: Však práve, že tá zbraň, čo veľa ľudí nevie, sa ma často chodia pýtať, že aha, tiež si chceme spraviť zbroják a že teda čo a ako na to mám ísť? A ja, že, že, že chcem si kúpiť takú a takú pištoľ a často si hľadajú takéto nejaké, my to hovoríme, že Gucci zbrane.

Mišo Ukropec: Áno, áno.

Robert Schochmann: Že, že nejaké čo stoja tisíc päťsto eur a neviem čo a ja im hovorím vieš, vieš čo, na tej pištoli ani nezáleží, že kúp si malorážku. Ja som si kúpil napríklad dvadsaťdvojku k devine, keď som začínal a malorážnu zbraň a s ňou som nastrieľal oveľa, oveľa viac, lebo to stojí jednu tretinu ten výstrel. Nemá to taký spätný ráz. Síce sa mi niekto tam môže smiať, že strieľam z nejakej ženskej zbrane alebo ako to nazývajú a ja si hovorím, že je dôležité, mňa nezaujíma, že čo si kto myslí. Ja som si prešiel takýto výcvik a mňa to posunulo oveľa ďalej. Lebo keď napríklad vždycky máš nejaký budget, ktorý chceš do toho dať, tak s tou malorážkou vlastne nastrieľaš viac a potom môžeš prejsť na silnejšiu zbraň, ktorá má väčší spätný ráz a zase trénovať s ňou, že to má nejaký význam, nejaké postupné ako keby učenie sa. Neviem, akým máš na to ty názor.

Mišo Ukropec: Vieš ako vznikla dvadsaťdvojka?

Robert Schochmann: Nie.

Mišo Ukropec: Ako strelivo? To je presne pre toto.

Robert Schochmann: Áno?

Mišo Ukropec: Áno, lebo v Spojených štátoch je štandardom štyridsaťštvorka, štyridsaťpäťka a takéto tie akože veľkorážne ešte vždy revolvery. Ale vlastne keď prišla Colt 1911, to je taká vlastne, že typická, typická americká zbraň, ktorá už nie je revolver, ale že pištoľ. Tak to bola, to je štyridsaťpäťka-

Robert Schochmann: Hej.

Mišo Ukropec: Ráž. To má neviem sedem, osem proste nábojov a hotovo, lebo tá guľa je strašne veľká. Hej a oni potom urobili dvadsaťdvojku, čo je maličká gulička není to akože úplne, že smrtiaca zbraň, ako dá sa asi, ale že treba do toho chlapa napáliť toho veľa, aby to zafungovalo. Neviem, neskúšal som, ale je to práve na tréningové účely, že strelám proste veľa za päť korún a to, aby som ja hýbal iba s ukazováčikom, aby som vyslovene potiahol iba spúšť a ne-neškrabal s tou zbraňou, je to úplne dostatočné.

Robert Schochmann: Hej, súhlasím.

Mišo Ukropec: No dobre, nečakáme strelecké okienko, tak keď ťa to nudilo, sorry, sorry, ideme na lietanie. Jak si sa prosím ťa dostal k tomuto, že-

Mišo Gula: Ja chcem takú-

Mišo Ukropec: Prepáč, prepáč.

Mišo Gula: Ja chcem takú úplne, že jednoduchú otázku, že-

Mišo Ukropec: Sorry, sorry.

Mišo Gula: Lebo s-akože neustála debata je, je o nejakej bezpečnosti AI-ka, o, o, á, nejakých únikoch dát, o potenciálnom hacknutí, nehacknutí a tak ďalej. Čiže s tým AI-kom je veľa ako kebyže otvorených otázok, ktoré stále sú nezodpovedané. A potom tu príde nejaký týpek a začne to pchať do lietadiel. Hej, tak to mi akože vysvetli, že kde tam, kde tam je bezpečnosť, prosím ťa.

Mišo Ukropec: Do preregulovaného biznisu.

Robert Schochmann: neviem, či chcete začať tou bezpečnosťou. Je to téma, ktorú máme vyriešenú alebo či, či dá možno práve tak, že vlastne čo robíme a čo je problém letectva.

Mišo Ukropec: No začnime asi, asi tým, že o čom sa vlastne bavíme. My vieme, my už sme nudili.

Robert Schochmann: Aby sme to trošku uviedli poslucháčom, čo, čo o tom ešte nepočuli. Takže v podstate, určite sú tu aj nejakí možno piloti, čo počúvajú. Možno niekto letel v nejakom menšom športovom lietadle. Ja by som tak na začiatok vysvetlil, že naše produkty preja, di-dizajnujeme na takzvaný General Aviation, všeobecné letectvo, čo sú lietadlá s limitovanou hmotnosťou a počtom os-osôb. Ja si myslím, že tuším je to do osemnásť osôb. Môžete vlastne takéto lietadlá pilotovať, keď si spravíte nejaký základný výcvik, čo stojí orientačne desaťtisíc PPL, Private Pilot License, a môžete s takýmito lietadlami lietať po celom svete.

Mišo Gula: Ale prepáč, ale to nie sú ešte kategórie tých private jetov, akože čo, čo-

Robert Schochmann: Nie. Áno, v podstate áno. spadajú tam do istej hmotnosti, je tam limit a do istého počtu osôb. To je ako všeobecné letectvo a potom je takzvané civilné letectvo. Všeobecné letectvo je najväčšie letectvo na svete, pretože združuje úplne všetko, či sú to záchranné helikoptéry, či sú to, hm, nejaké ľahké športové lietadlá, ultralighty, rogal a šesťstokilové mašiny. To je taká tá všeobecná kategória. Všetko okrem civilného, keď si to tak vezmeme. A civilné už sú proste tie veľkí dopravcovia. Hm, a to má jednotlivé certifikačné kategórie. K tomu sa asi tiež dostaneme, že ako to my vlastne riešime, lebo veľa ľudí si myslí, že to, čo robíme, že sa nedá predávať, lebo musíme mať hrozne drahú certifikáciu a to tiež úplne ako keby nie je pravda. No, aby som to definoval, čo je dnes problém všeobecného letectva je, že vlastne bavíme sa často a my sa hlavne fokusujeme na, na, hm, takéto menšie letectvo. Začíname šesťstokilovými dvojmiestnymi, čoskoro štvormiestnymi lietadlami, ktoré sú často používané na výcvik, na zábavu, na nejaké biznis cesty, ak to počasie dovolí. Má to svoje limity tieto menšie lietadlá, že nemôžete letieť úplne, ja neviem, v nízkej, viditeľnosti, lebo nemajú často nejaké navigačné tieto servisy a tak ďalej. A problém tohto letectva je, ako sa dostať z bodu A do bodu B bezpečne a ako, ako vlastne pripraviť ten let, naplánovať ten let a veľa ľudí, čo si spraví piloťák, nakoniec pochopí, že to lietanie, hm, pokiaľ nelietal okolo komína, čo tomu hovoríme my piloti, už väčšina tých, bohužiaľ, tých našich pilotov v tejto kategórii si ide lietať, aby si natočili nejaké videá, aby sa zabavili, aby urobili nejaký výhliadkový let nad Bratislavou alebo v okolí. Ale potom veľ-veľká časť tých pilotov má problém, že sa bojí preletieť zahraničie, preletieť Alpy a reálne to používať ako auto, že idem odtiaľto do Benátok, do Talianska niekam.

Mišo Ukropec: Prepáč, to sa musím opýtať, lebo, je normálne, že použiteľné, že odletím si svojím lietadielkom do Ríma?

Robert Schochmann: Áno, ja tak lietam. Pred týždňom dozadu-

Mišo Ukropec: Proburžuj.

Robert Schochmann: Som bol, lietam do Benátok normálne viem pristať priamo v Benátkach na ostrove Lido. Hej, é-

Mišo Ukropec: Koľko to trvá?

Robert Schochmann: No asi dve aj pol hodiny mojím lietadlom.

Mišo Ukropec: Pozri, nevidím, že by priniesol nejaké dary, čiže očakávam-

Robert Schochmann: Voucher?

Mišo Ukropec: Nejaký, nejaké pozvanie.

Robert Schochmann: Jasné, platí.

Mišo Gula: Čo, čo to znamená, keď letíš tak, jak hovoríš, že do Ríma? Predpokladám, že nepristávaš na nejakých veľkých letiskách. To sú asi skôr

Mišo Ukropec: nejaké menšie, také športové letiská alebo-

Robert Schochmann: Toto je, toto je výborná otázka. Samozrejme, je to téma, akože o tom sa dá aj hodiny rozprávať, ale a zároveň aj odpovedať, čo robíme. No vieš pristať na veľkých letiskách, samozrejme, závisí aké. Nie všetky ti dovolia tým malým pristáť, lebo môžu byť tak busy a tak naslotované, že ťa tam proste nepustia. Ale ja bežne pristávam aj na Štefánikovi. To nie je tak busy letisko a pustia ťa tam. Čiže normálne kontaktuješ vežu. Nemusíš tam často ani volať opet, normálne cez vysílačku, že žiadam o pristátie na dráhu v používaní. Má to nejaké svoje postupy a oni ťa povolia, nepovolia alebo ťa pošlú niekde krúžiť, kým pustia nejaké Ryanair a môžeš prísť normálne na veľkom letisku aj, aj malým ultralightom šesťstokilovým dvojmiestnym. No napríklad do Talianska, keď ja lietam, tak tam je normálne veľké international letisko a potom je tam malé, ako hovorím, že priamo v Benátkach, že to je proste, jak tam máš vlastne tú vodnú hladinu, tak tam je ostrov Lido a priamo na ňom je vlastne malé trávnaté letisko z roku, teraz nechcem úplne tresnúť, ale nejak 1930, nejak tak. Akože nádhera.

Mišo Ukropec: Tri, tri dni po tom, čo Wrightovci vzlietli s tým bicyklom, tak, tak také staré le-letisko vlastne, hej?

Robert Schochmann: No skoro.

Mišo Ukropec: No nie no, to si, to si kopa ľudí neuvedomuje, že vlastne ako krátko sa lieta.

Robert Schochmann: Áno, áno, je to úžasné to vidieť, že, že ľudia sa nie ani za sto rokov dostali od prvého letu na Mesiac.

Mišo Ukropec: To bolo šesťdesiat rokov.

Robert Schochmann: No, presne tak.

Mišo Ukropec: Od prvého letu po mesiaci bolo šesťdesiat rokov iba.

Robert Schochmann: Presne tak. No a aby som zodpovedal tvoju otázku, keď si chceš takto letieť, že čo to, čo to vlastne, čo potrebuješ, tak potrebuješ v prvom rade lietadlo. Nemusíš ho vlastniť, úplne stačí, že si urobíš nejaký výcvik v nejakej škole a oni ho často ti ho prenajmú. Hej, platíš rádovo dvojmiestne lietadlo- Dokážeš lietať za nejakých, ja neviem, vymyslím si od stopäťdesiat do dvesto niečo euro hodina je v tom všetko. Máš v tom často aj palivo-

Mišo Ukropec: Aj palivo, hej.

Robert Schochmann: Aj nejaké poistenie oni majú a tak ďalej a je to hodina, len čo letíš. Čiže neplatíš za to, že to niekde stojí, pokiaľ to nestojí nejak príliš dlho alebo čo. Takže väčšina takých pilotov, čo začínajú si, najlepšie je si proste to lietadielko prenajať a ty vlastne za, za päťsto euro vieš ísť tam aj späť, keď idete s kamošom, si to rozdelíte. Nemusí to byť až tak proste šialene nákladné, keď to dobre naplánujete a-

Mišo Ukropec: A ešte za dve hodiny.

Robert Schochmann: Si tam za dve hodiny, takže-

Mišo Gula: No to som sa chcel opýtať, že reálne dve hodiny ti takýto

Mišo Ukropec: lietadielko-

Robert Schochmann: Závisí aj aké. Tie lietadlá, niektoré sú rýchlejšie, niektoré sú pomalšie, takže to závisí do toho rozpočtu. Ale samozrejme, čo ešte musíš platiť extra je nejaké pristávacie poplatky na tom letisku a to môže veľmi skákať.

Mišo Gula: Čo to má prepáč reálne za rýchlosť, aby si to ľudia vedeli predstaviť?

Robert Schochmann: Vieš čo, moje, konkrétne moje lietadlo, á, to lietadlo som ale ja postavil, vyrobil, som si ho sám navolil, akože ono je kvázi svojím spôsobom aj unikátne, akože voľbou motora a vrtule a tak ďalej. A moje lietadlo letí v kilometroch za hodinu okolo dvestodvadsať je takzvaný cruise speed. Väčšinou to znamená, že rýchlosť, ktorou letíš väčšinu času. Hej, že ono dokáže ísť krátkodobo dvestosedemdesiat napríklad, keď nie sú turbulencie.

Mišo Ukropec: Ale to len keď obiehaš. Ohník.

Robert Schochmann: Môže byť. Skôr aj podlietaš. Práve k tomu som sa chcel dostať, že, že keby si to chcel letieť tak rýchlo, ten motor nemá ten výkon. Takže tým jedine klesaním dokážeš nadobudnúť-

Mišo Ukropec: Tak.

Robert Schochmann: Rýchlosť. Hej, to moje lietadlo má stokoňový Rotax so strikovaním, čo je, čo mnohé ešte lietadlá nemajú, že, že som išiel akože do, do strikovačky, ale to je zasa na dlhšiu tému. No a späť k tomu lietaniu teda-

Mišo Ukropec: Normálne, čo sú karburátorové alebo?

Robert Schochmann: Áno, väčšina. V letectve je všetko strašne pozadu, akože deväťdesiat, akože skoro všetky lietadlá, čo ja poznám aj na našom domovom letisku, ja sídlim teraz v Dubovej, máme vlastne lietadlo, tak všetky lietadlá okolo nás sú čisto karburátorové.

Mišo Ukropec: Dobre a ešte k tomu otázka, lebo to sa týka ako už veľkých lietadiel, že som si to nikdy neuvedomil, ale dneska lietadlo človek vlastne nepočuje, že letí nad mestom veľmi zriedkavo, ale keď som bol decko, tak vlastne každé lietadlo sme počuli akože na kilometer, že letí, že, že fantasticky ti lietadlá stíchli.

Robert Schochmann: Áno, áno, tlačia na to.

Mišo Ukropec: Ale že-

Mišo Gula: No lebo, lebo teraz rozsievajú chemtrails. Čiže oni potrebujú,

Mišo: aby si ich nevidel.

Mišo Ukropec: Aby si to nevidel, rozumieš? Tie ešte opráškovali minule, počúvaj, tak som sa musel-

Mišo Gula: Nie, ja mám alobal u čapky, nie, nie, nie.

Mišo Ukropec: Že ten, že je to dané iba čo, diz-dizajnom tých, tých nechcem povedať, že vrtúľ, ale teda tých, tých turbín a že ale motory rovnaký-

Robert Schochmann: Vieš čo, toto neni nejaká moja expertíza, čiže ja na to úplne do detailu neviem zodpovedať, ale tak akože čisto z hľadiska fyziky i a tak ďalej viem, že na to samozrejme vplýva, no, teraz sa bavíme asi prúdových, že motoroch.

Mišo Ukropec: Áno.

Robert Schochmann: No tak viem, že to vyvíjajú tak, aby to malo nejakú veľkosť, nejaký tvar tá lopatka, aby vlastne naberala veľké množstvo vzduchu a nespôsobila neželané javy, akože aké turbulencie vlastne na, za tou lopatkou. To je vlastne hluk, hej, čo počuješ.

Mišo Ukropec: Okej.

Robert Schochmann: Že ako sa tie molekuly vlastne správajú. Takže to je celá veda len ako dizajnovať tie takzvané fany, tie predné ventilátory, čo to nasávajú, otáčky, mmm, a množstvo vecí na to vplýva, ale toto nie je ako keby, mňa na túto tému nie som špecialista, že ako navrhnúť, že tichú turbínu.

Mišo Ukropec: V pohode-

Robert Schochmann: Ale určite sa to, určite sa to zlepšuje.

Mišo Ukropec: Že, že ten biznis kvôli bezpečnosti je strašne ako, že zastaralý, lebo je veľmi spoľahlivý.

Robert Schochmann: Hej.

Mišo Ukropec: Ale nikto si ner-neláze, nerobí tam veľké inovácie, lebo to riziko, že to lietadlo pleskne, keď platíš deväť dolárov na hodinu-

Robert Schochmann: Hej.

Mišo Ukropec: Ako Boeing v tých, v tých maxoch, čo, čo, čo padli, hej, tak nikomu sa to nechce riskovať. A vlastne aj Airbus ušiel Boeingu tým, že urobili, že už to neni teda-

Robert Schochmann: Áno.

Mišo Ukropec: Fly-by-wire, ale už to je teda, či vlastne je to teraz-

Robert Schochmann: Práve.

Mišo Ukropec: Práve teraz to je fly-by-wire, že teda nemá to tie fyzické tiahla, ale je to po kábli.

Robert Schochmann: Oni tak ako viac inovovali, hej.

Mišo Ukropec: Áno, ale Bo-ale Boeing ten ešte lieta stále-

Robert Schochmann: Vieš čo, asi závisí strašne od veľa verzií. Veľa lietadiel stále lieta starých, ale ja sa akože nefocusujem na civilné letectvo vyslovene. My všetko, čo robíme, je toto general aviation, čo je, čo je aj biznisové letectvo, aj nebiznisové, aj hobby, ak som to spomenul na začiatku. Takže-

Mišo Ukropec: Sa musím opýtať, koľko stojí hentaké lietadielko?

Robert Schochmann: To sa veľmi hýbe. No bohužiaľ, posledné roky s infláciou vyšli strašne hore tie ceny. Hej, že keď si chce, ale keď si chceš kúpiť nejaké, že hotové lietadlo, že si ho neskladáš, tak sa to hýbe od, od stotisíc po niekoľko stotisíc dvojmiestne.

Mišo Ukropec: Okej.

Robert Schochmann: Závisí veľmi od toho, že aké je rýchle, či je laminátové, karbónové, kovové, akú má výbavu, či má záchranný padák. Napríklad aj v mojom lietadle je, že celé lietadlo má normálne vpredu pod kapotou raketu a malý padákový záchranný systém, ktorý má kevlarové lana niekoľko metrov dlhé a na štyroch bodoch je uchytený vlastne o rám motora, o krídla. A keby náhodou bolo nejaké, že fatálne zlyhanie toho lietadla, tak ja potiahnem jedno tiahlo a v milisekundách vlastne vyletí a nafukne sa padák nado mnou.

Mišo Ukropec: No okej.

Robert Schochmann: Takže toto a toto je napríklad ďalšia veľ-veľmi dobrá vec. Mnohé lietadlá to už dnes akože inštalujú. Stojí to pár tisíc euro. Máš to niečo ako airbag ešte lepšie. Samozrejme, sta-to neznamená, že si stopercentne safe. Stále tí ľudia, keď v malej výške urobia chybu, oni to nestihnú ani vystreliť, hej? A toto je, toto je problém akože letectva. No a späť k tej vašej otázke, že čo to teda je, ako letieť do-

Mišo Ukropec: Sorry za odbočku, ale-

Robert Schochmann: Do Talianska.

Mišo Ukropec: Sú to dôležité otázky.

Robert Schochmann: Tak pre nás.

Mišo Ukropec: Áno.

Robert Schochmann: Tak v podstate pôjdem tak povrchne, lebo naozaj len toto by bolo asi na dve hodiny, hej, vysvetliť, že ako plánovať taký let, ale veľmi v skratke. sú rôzne aplikácie. Čo by pilot mal urobiť pred letom je dajme tomu, že zajtra chcem letieť a pristať na Lido v Benátkach. Tak v prvom rade zavolám, či sú vôbec otvorení na tom letisku, aby som tam nedošiel. Ešte ma po ceste môže stretnúť ja neviem silnejší vietor, neviem čo, nejaký problém, nejaké krúženie, menej paliva. a ak by tam neboli, musím hľadať náhradné letisko. Toto je ďalšia vec. Človek by si mal hľadať po, predtým než niekam ide, náhradné letiská. Vždy sa môže niečo stať, môže byť technický problém. A presne o čom sme sa tu bavili, najhorší je stres, že a stres vzniká, keď je človek nepripravený. Takže tá príprava letu je veľmi dôležitá fáza, aby som povedal, že často dôležitejšia, než si ľudia myslia, že dobrý pilot je niekto, kto dobre hýbe tým joystickom alebo kníplom. Ono to tak úplne nie je. Z môjho pohľadu si myslím, že dobrý pilot je pripravený pilot a predvídavý taký, ktorý vidí vždycky budúcnosť a on vlastne tou ako keby realitou len, on potom len tým prejdeš ako jasce v jedna oni, oni majú navnímanú tú trať na, naslepo. Viete, čo hovorím a-

Mišo Gula: Áno.

Robert Schochmann: A potom ju prejdú ani nevedia jak. Hej a vidíte to aj vy, keď šoférujete, už viete šoférovať, že máte také, máte v podvedomí tie činnosti a toto je super a veľmi dôležité na to, aby ste vedeli, čo bude, je sa na to pripraviť, vedieť si to predstaviť, vedieť si urobiť nejakú prípravu. Takže táto príprava, keď som začínal lietať, mi trvala, že hodiny až dni, aby som niekam letel, keď som mal byť poctivá. Teraz už viem, kde čo hľadať, na čo sa pozerať, aké aplikácie a mi to niekedy trvá pár minút a niekedy aj pár hodín, keď je nejaká zložitejšia situácia, dlhšie to sledujem. A tá príprava znamená, že si pozriem, že trasu kadiaľ poletím, aké letové priestory takzvane naruším, lebo vlastne nelieta sa úplne priamo. veľa o-oblastí a letísk väčších má oblasti, kde nemôžeme lietať ako chceme, ale musíme požiadať vežu o povolenie na prelet a sú tam takzvané vstupné body, výstupné body, nejaké navigačné body a má to svoje špecifiká. Aj tá komunikácia, na to treba mať normálne kurz, ako komunikovať vlastne s dispečerom alebo vežou a má presnú frázeológiu. Ono to znie pre nepilotov niekedy až ako kódovaný jazyk takmer.

Mišo Gula: Áno.

Robert Schochmann: Využíva sa tam NATO, ABC atď. A toto všetko človek musí mať úplne zautomatizované, keď chce lietať v zahraničie v angličtine. Podotýkam, že väčšina tejto komunikácie a hlavne v týchto menších lietadlách je čisto vysielačkou, čo je technológia z predstrojovkou, ktorá šumí. Je to VHF analógové rádio. Hej? Vy letíte, niekedy tá anténa je ja neviem trochu poza kopec, niekedy to šumí, vypadáva, musíte letieť bližšie. Musíte mať aj tú znalosť, že ako sa šíria rádiové vlny niekedy a predstaviť si to, že prečo nepočujem tú vežu a nemôžete tam letieť po šunaváš, teoreticky môžu doletieť stíhačky. Hej, môžu proti vám zakročiť. Čiže si treba uvedomiť to, že narušenie nejakého priestoru vojenského alebo civilného bez nejakého povolenia a zapnutého odpovedača, to je vlastne malé zariadenie na palube, kde ja zadám kód a vedia ma identifikovať, kde som. Tak všetko toto vlastne musí byť komunikované a je to na báze povolení. Takže toto je tiež dôležité si uvedomiť, kadiaľ letím, na akých frekvenciách kontaktujem tú vežu, lebo na palube vy nič ne-nemáte. Hej, keď si neurobíte prípravu, máte nejakú mapu, ako viete, aká je tá frekvencia? Je to šesťmiestny kód jedna, dva, tri, štyri, päť, šesť. Hej a teraz vy si poviete, že potrebujem tam vstúpiť. Samozrejme, máte nejaké frekvencie dispečingu, kde ponúkajú poradnú službu a vedia vám poradiť, keď náhodou neviete. Sú nejaké plány B vždy. A ďalej počasie. Hej, musíte si naplánovať počasie. Väčšina týchto pilotov menších začína ako zva-takzvaní, že VFR piloti. To je Visual Flight Rules a my lietame vlastne za viditeľnosti zeme. Hej, že vizuálne. To je, dôvod je taký, že nemáme napríklad také pres- máme síce GPS, to je veľmi presná navigačná, navigačný systém, má to aj náš kokpit, ale bežný ten pilot, keby mu aj vypadlo GPS a musel by sa priblížiť na nejaké letisko, ktoré je v hmle, tak na to potrebuje špeciálne naviga- špeciálne antény aj špeciálny výcvik. Takže veľa týchto pilotov ako keby v General Aviation je len VFR a toto je ďalšie obmedzenie, ktoré je trošku ťažšie než na civilnom letectve, že nemáme také tie, takúto technológiu ani taký ten výcvik, aby v prípade, že klesne dohľadnosť, som vedel pokračovať bezpečne let. A čo sa deje a na čom ľudia reálne niekedy zomierajú v týchto malých lietadlách, keď nemajú napríklad padák, ako som spomínal, a toto je práve situácia, kde by sa dal použiť, je, že zle naštudované počasie letí niekde ďaleko, už mu dochádza palivo a dostane sa nad mraky. Nevidí zem a tie mraky niekde klesnú až po zem pomocou hmly-

Mišo Gula: A kleskí do zeme.

Robert Schochmann: Hej, no a on tú ranvej nevie nájsť. Proste podľa GPS-ka plus mínus päť metrov, ale nepristane. Proste on má výcvik, aby letel na pocit a väčšina týchto ľudí proste zomrie. Hej, oni bojujú, bojujú, buď im dôjde palivo a často, čo som videl aj záznamy a všelijaké prepisy a vyšetrovania a nahrávky, tak často títo piloti zomrú ešte skôr, než im dôjde to palivo zo stresu. Oni to normálne, že vzdajú. Oni, oni lietajú jeden bol, že bez gyroskopu v, v hmle. Gyroskop je malé zariadenie, ktoré vám ukazuje horizont, lebo vy akonáhle vletíte do hmly, vy si myslíte, že však cítim aj teraz, keď sedím na stoličke, že kde je rovina. Hej, keď zavriem oči, viem si predstaviť tú rovinu. V lietadle to neplatí.

Mišo Gula: Nie, mozog vypne, lebo on nemá žiaden bod, o ktorý by sa oprel.

Robert Schochmann: Nemá referenciu, ale hlavne v lietadle vieš byť dole hlavou a mať pocit a, a držať pohár vody a ona sa ti nevyleje, keď robíš looping, príklad. A ty ten looping začneš prirodzene robiť, lebo keď ho nerobíš, si myslíš, že iba klesáš, že preto máš ten pocit. A vlastne niekde som čítal, že neviem koľko do troch minút väčšina ľudí, keď nemá dobre vybavené lietadlo a dostane sa do hmly, sa ocitne dole hlavou a neskôr vlastne zomrú. Hej, lebo skôr či neskôr trafia zem. Takže čo bol aj prípad relatívne nedávno teraz náš kolega takto zahynul na, na našom letisku na Dubovej, starší pán, čo letel bez umelého horizontu- A vletel do zlého počasia. Do zlej viditeľnosti, takže to, to väčšinou nedopadne dobre.

Mišo Gula: A teraz mi to, to, dobre, keď sme pri tom, taká sprostá otázka, nie som pilot, že keď vidím, že vlietam do zlého počasia, nemá byť prirodzená vec proste to stočiť ako keby a snažiť sa vrátiť naspäť?

Robert Schochmann: Áno, to je najrozumnejšie rozhodnutie, o čom hovoríš. Môže sa stať, že sa to zavrie aj za tebou, že to lietadlo, aj keď letí dvesto, svet je veľký, keď letíš medzi niekoľkými krajinami a práve si nenaštuduješ tieto predpovede a my študujeme aktuálne predpovede. To sú takzvané metary. To, to je vlastne kódovaná správa, vyzerá to ako SMS-ka, kde je zakódované a ty ako pilot sa musíš naučiť to rozkódovať. Sú to sety čísiel a znakov. Je tam napríklad CAVOK, hej, to znamená Clouds and Visibility OK a tak ďalej. Všelijaké čísielka sú tam, z toho čítaš vietor a tak ďalej. To vymysleli kvôli tomu, aby efektívne sa vlastne dáta menili. Tak z toho si vyčítaš aktuálnu a potom máš takzvané TAFy. To sú trojhodinové predpovede, tiež zakódované z letísk tých väčších. Menšie letiská to ani neponúkajú. A z toho si vyhodnotíš, či môžeš, nemôžeš letieť, ale počasie je nevyspytateľné a niekedy sa môže zhoršiť, a preto by si nemal letieť, keď je to hraničné, lebo nikdy nevieš, čo sa môže stať. Á, a vlastne áno, môžeš to otočiť, ale môže byť situácia, že aj keď to otočíš, že ťa to aj tak zavrie. Môže to byť búrka, môže to byť niečo, čo sa rýchlo vyvíja. No a práve preto je dôležité vlastne mať dobre naštudované počasie po celej trase. A ja keď už lietam tak, že sa to začína byť nejakým spôsobom hraničné, ja mám také pravidlo, že sledujem vždycky posledné letisko, kam sa viem vrátiť a že musí byť blízko a letím len na to najbližšie, ktoré pomaly z okna vidím. Napríklad už aj samotné Slovensko má dosť veľa až tridsať letísk a viem takto preletieť z východu na západ cez stredné Slovensko, že už som mal také, že ma to aj oblaky tlačili dole. Stále to bolo nižšie a nižšie, stále to bolo horšie a horšie, ale doletel som, lebo vždy som videl, že ešte za všetkých pravidiel, toho VFR lietania viem letieť z letiska na letisko, na letisko. A pomohol mi hlavne môj kokpit, kde vlastne k tomu sa dostaneme, v čom je unikátny.

Mišo Gula: To by sme sa mali, hej, k tomu dostať, že kde vlastne to je.

Robert Schochmann: Ale, ale aby to človek pochopil, snažíme sa definovať problém toho lietania, hej, že vlastne tí, veľa tých pilotov nakoniec končí, že lietajú len komínovo len na Slovensku, v Čechách, lebo sa boja komunikácie, boja sa tohto počasia, toho štúdia, lebo iné je, ty keď ideš letieť tu, tak vidíš pomaly očami, že presne, že však je viditeľnosť dobrá. Keď si ideš polietť trošku okolo Bratia, tak to proste naozaj niekedy ani predpoveď nepotrebuješ pomaly, hej, že-

Mišo Gula: Čiže to sú takí jak, víkendoví šoféri, čo ich voláme, hej, že-

Robert Schochmann: Presne tak.

Mišo Gula: Do kostola idú na aute a inak to auto len parkuje.

Robert Schochmann: Áno, áno, veľa ľudí lieta tak pre hobby, ako ja tomu úplne rozumiem a je to totiž toto je krásne hobby, proste len tak si sadnúť, polietť si, pristať. To sú ako úžasné pocity, výhľady, to je, tam zbieraš zážitky proste v tom lietadle. A keď sa dostaneš ďalej a naozaj to používaš ako dopravný prostriedok, tak zbieraš ešte krajšie zážitky, hej? ja mám, a o tom potom, mám skupinu ľudí, s ktorými lietam.

Mišo Ukropec: Poďme k zázraku technológie, čo ste vyrobili.

Robert Schochmann: No a teraz, ako si možno kladiete otázku, že ako tieto problémy dokážeme prekonať alebo minimálne nám dokáže pomôcť technológia, ktorá vznikla v malej firme z Bratislavy, hej, že znie to skoro neuveriteľne, že nikto to vlastne zatiaľ nevyriešil a, a nikto vlastne nemá také riešenie, ako my ponúkame. A čo sme my vlastne spravili je, že štandardné kokpity boli väčšinou také tie ručičkové budíky. Potom prišli takzvané, definujem, že glass kokpity ako sklenené kokpity a to sú kokpity, kde už máte niečo ako navigáciu, nejaké zobrazenie týchhletých údajov a je to na jednej obrazovke s GPS-kom. No a my sme vlastne vynikli takýto glass kokpit, čo už ako keby existuje bežne už vyše dekádu, dve dekády sa takéto predávajú, ale my sme sa zamerali na to, že ten náš kokpit bude riešiť tieto problémy a nielen pomocou AI, ale aj pomocou AI. A jedna z vecí je, že tieto malé lietadlá a často aj veľké nemajú, vysokorýchlostné nejaké dátové pripojenie. My sme zvolili vlastne Starlink od Elona Muska a oni majú takú mini verziu, tú sme namontovali do lietadla, čo, čo bolo kvázi jednoduché a vytvorili sme kokpit, ktorý má ethernetový port, čiže dá sa napojiť na tie dáta. Zatiaľ konkurenčné kokpity toto neponúkajú a potom sme sa spojili s rôznymi dodávateľmi, máp o počasi, aktuálnymi a predpoveďami, no a vlastne vytvorili sme úplne celý systém úplne ž od nuly. No nielen tých displejov, ale aj senzorov, ktoré merajú náklony, rýchlosť, kompasý máme vlastné, krabičky, ktoré sa napájajú na motory. Proste úplne, že celý ekosystém, skoro všetko elektronické v lietadle je naše, okrem rádia odpovedača, to musí byť certifikované, to kupujeme, to si môžu kúpiť od iných, ako keby, é-

Mišo Ukropec: Takže, že na toto potom vlastne netreba takú tú komplikovanú reguláciu napriek tomu, že sa spojí háda-

Robert Schochmann: K tomu sa ešte dostaneme. A vlastne, vlastne, čo my riešime je, že ten náš kokpit je postavený na oveľa výkonnejších procesoroch. Používame rôzne procesory a okrem iného aj od Nvidie, AI počítače a náš kokpit dokáže nielen zobrazovať letové údaje, ako to robia vlastne aktuálne známe konkurenčné systémy a náš systém ich dokáže aj čítať, pochopiť a v prípade otázky pilota dokáže zodpovedať na tie otázky. A okrem iného je pripojený na vysokorýchlostné dátové kvalitné pripojenie a sme sa vlastne spojili s niekoľkými dodávateľmi na svete na počasie, dáta, na dáta o iných prevádzkach, ktoré lietajú, či sú to dokonca drony. A sme prví na svete, čo toto urobili, že vlastne ten, to naše zariadenie umožňuje dokonca integrovať ako keby, mmm, aplikácie a dáta tretích strán. Čiže normálne robíme akvizície a spájame sa s inými firmami, ktoré napríklad niečo ako Flightradar majú dáta. A robíme teraz, takúto akvizíciu so SafeSky spoločnosťou a ona má dáta o všetkých prevádzkach, dronoch a tak ďalej. Čiže v našom systéme vidíte aj veci, čo nemajú priamo odpovedať, ale- Ooo, ale niekde sú a my tieto dáta vlastne niekde nakúpime a zobrazíme ich. To isté o počasí. A toto v malých lietadlách nie je úplne bežné a vôbec nikto to neponúka v takej kvali, v takom kvalitnom rozlíšení a v takom množstve. Hej, čiže my máme dáta o vetre x každých x kilometrov v rôznych výškach. Čiže s naším kokpitom, keď niekto letí, tak, in-flight vlastne počas letu mu kokpit môže odporučiť, že v tejto hladine, keď nastúpaš, poletíš rýchlejšie a ušetríš desať minút, dvadsať. Čo je zase pri tých peniazoch, čo sme sa bavili na prenájme alebo na palive, značná úspora, aj zníženie nebezpečia, keď ho napríklad nasleduje počasie.

Mišo Gula: Ako si máme predstaviť ten displej? Je to, je to akože-

Robert Schochmann: Ako tablet.

Mišo Gula: Full HD displej, že-

Robert Schochmann: Presne tak.

Mišo Gula: Normálne akože kvalitný displej. Nie je to ako zo starých fir, filmov, že každé lietadlo vyzerá jak vajco, akože na tom radare, ale normálne akože-

Robert Schochmann: Normálne je to jak keď si predstavíš nejaký iPad, desatinčový displej momentálne predávame. Má to veľmi vysoké, vysokú svietivosť, je to HD rozlíšenie a my sme vlastne vyvinuli v ňom všetky tie zobrazovače veľmi podobným spôsobom, ako to robia štandardizované systémy, aby ten pilot si na to nemusel zvykať. Ale pridali sme tam vlastne extra mapové tieto podklady o počasí, lebo robia to aj konkurenčné systémy, ale napríklad to počasie, ale majú to len v US a Kanade cez nejaké pozemné vysače atď. A toto dosť tak ako keby pozostáva a počasie je jedna z najdôležitejších vecí. Ale čo hlavne sme ešte vytvorili je, že my tam máme ako keby AI agenta, do ktorého my vieme naliať, aj všelijaké tie letecké pravidlá, letové príručky lietadla, príručky k motoru, lebo toto všetko, čo som spomenul, to je všetko, čo by pilot konkrétneho lietadla mal vedieť. Lietanie nefunguje ako auto, že máš vodičák a môžeš šoférovať skoro akékoľvek auto. Keď sa staneš pilotom, ty si musíš na každé lietadlo urobiť typový certifikát, čo môže trvať dve, tri, štyri hodiny. Závisí to od tvojich schopností, od inštruktora. Ty si musíš na tom polietť, naučiť sa, ten letecký manuál, naučiť sa všetky letecké postupy, checklisty, prípadne ich mať vytlačené a všetko toto my sme vlastne dostali do toho kokpitu, všetky tie dáta a vlastne tí naši výrobcovia lietadiel, čo budú montovať tie naše kokpity, nám to iba dajú, my to pre nich nahráme a vlastne pilot sa už dnes v našom kokpite len stlačením tlačítka opýta, že aká je maximálna rýchlosť v tomto lietadle. Ak zabudol a ak sa bojí, že ju prekona, to lietadlo mu odpovie alebo mu začne blikať kontrolka oleja, čo je veľký problém, keď klesá mi tlak. A sú isté postupy, ktoré môžu predĺžiť životnosť toho motora, aby ti nezhasol jeden jediný motor, ktorý v lietadle máš. A my máme všetky tieto dáta tam vieme nahrať a vlastne ten náš kokpit vie v reálnom čase do pár sekúnd odpovedať na otázky na základe tých dát. A práve preto sme nevyniknuli len, veľa ľudí si myslí, že sme vyvinuli len nejakú apku alebo len nejaké AIko, ale my sme vyvinuli, že celý kokpit, senzory na motore aj samotné senzory, hm, čo merajú rýchlosť, výšku, GPSko. Vlastne celý ten ekosystém je vyvinutý nami. Je to asi dvanásť produktov, ktoré spolu komunikujú a vďaka tomu, prečo sme to tak ale urobili, si možno kladiete otázku, je, že tie konkurenčné systémy, aj keby sme chceli to na nich stavať, oni majú uzavretý tajný protokol. Čiže veľmi ťažko vieme z nich vytiahnuť nejaké dáta alebo im povedať nejaké dáta.

Mišo Gula: Mňa zaujíma, konkrétna vec, lebo typický problém AIka sú halucinácie a snaha za každú cenu odpovedať. To je jedno, že zle alebo nepresne, ale za každú cenu dáť odpoveď. Čiže mňa zaujíma presne odpoveď na otázku, či ak, pilot položí otázku, na ktorú to AIko nevie odpoveď, prizná to, že nevie odpoveď alebo-

Robert Schochmann: Presne tak.

Mišo Gula: O niečo-

Robert Schochmann: Ďalšia veľmi dobrá otázka. A tu sa dostávame pomaly k tej bezpečnosti, čo sme na-načali, že my sme vlastne mu, my kŕmime, rôzne flight manuály, rôzne PDFka, do toho systému a vlastne my sme toho agenta nastavili tak, že keď nevie, povie neviem, presne čo, čo si sa pýtal a keď vie, on cituje zdroje. Čiže sa dajú vlastne crosschecknúť, keď pilot by chcel. Čiže on normálne, aj vie, letecká príručka, každá krajina má svoju. Je to celkom veľký letecký manuál, ktorý sa mení každých tridsať dní. My ho tam napríklad vieme nahrať a ono cituje presnú pasáž a presne, že to nájdeš v päť bodka jedna stať tá tá a potom vlastne vy-vyhodí tú informáciu na teba von. To je jedna vec. Druhá vec, ako riešime bezpečnosť. Ten kop, ten náš AI agent okrem iného nielen odpovedá na otázky, on má aj voice control, ktorý funguje dokonca úplne offline, že ty vieš povedať naše lietadlo je, čo ja viem, prvé lietadlo na svete kompletne ovládané hlasom. Pred mesiacom sme leteli taký challenge flight, pôjde to na YouTube, kde som preletel celé západné Slovensko okrem vzletu a pristátia len hlasovými povelmi. A ešte som nakreslil nejaký že tvar. Kolega mi navrhol, že štvorec nakresli, tak som len hlasmi, hlasom diktoval kurzy, aby to na mape vyzeralo ako štvorec. Na Flightradare sa to dá nájsť, niekde vystrelí. A keby to niekto hľadal, Oscar Mike Mike šesť šesť deväť je konf-

Mišo Gula: A funguje to teda z pohľadu, že nejak v tom, videjku, čo na YouTube bolo s tými Irmi, čo vošli do výťahu, si to pamätáš? Eleven, eleven.

Robert Schochmann: To boli Škoti.

Mišo Gula: Škoty to-

Robert Schochmann: Funguje to, funguje to na strašne veľa akcentov. Je to naozaj, že, že dosť kvalitné a je to vidieť aj na tom videu. Aj sme to testovali aj na našom Instagrame, je to vidieť, všelijakí Francúzi, kadekto to testoval na výstavách.

Mišo Ukropec: Keď to Francúzom funguje, kámo-

Robert Schochmann: Presne tak.

Mišo Gula: Už iba Číňanov potrebuješ.

Robert Schochmann: Aj Číňanov sme mali. Testovali sme to s Číňanmi, Francúzmi, Španielmi, Talianmi, akože rôzne akcenty. A hlavne keď ten, hlasový povel náhodou nefunguje, tak ho opakuješ. Čiže to neni akože nejaké kritikal a stále ty to nemusíš používať hlasový, to je len ako benefit, lebo v tých malých lietadlách ty letíš viac nižšie, viac v počasí a tam je oveľa viac turbulencií než vo veľkom lietadle. A tu je vlastne ten jeden z tých problémov, čo riešime. Už som spomenul počasie, AI asistenta, ktorý odpovedá na všetky tie potenciálne otázky o hocičom, či je to počasie- Frekvencie, hocičo. Ďalší problém sú turbulencie a dotykové displeje. Nie ste glass cockpity, čo konkurencia ponúka, sa ovládajú prevažne dotykom ako tablet. No lenže ty si priputaný, hm, päťbodovými pásmi často v tom lietadle, máš tú ruku nejak tak, že ledva dočihneš na displej a teraz klikaj tam, keď vlastne s tebou trase jak v raketopláne. Hej? A toto bol problém. Ja som vlastne ten kokpit tiež vymyslel až po tom, čo som nalietal niekoľko sto hodín na jednom z najlepších kokpite na svete. Nebudem menovať značku. ja som si postavil svoje prvé lietadlo, dal som tam to najlepšie, čo sa dalo kúpiť. Lietal som s tým a som si hovoril, že no tak toto vieme určite urobiť lepšie, toto vieme urobiť lepšie, toto umožňuje technológia. A vlastne tým, že sa venujem už osemnásť rokov, ako som spomínal, robotike, navigácii, mal som už jeden, s, startup s dronmi za sebou. Vyvinuli sme rôzne drony aj pre zákazníkov, akože sú mnohé podmlčanlivosti, o tých nemôžem hovoriť vo detailoch, ale je to vlastne naše letectvo je náš silný background a tá senzorika. Tak my sme už strašne veľa know how toho mali, ako merať náklony, ako merať rýchlosť. Takže v tomto sme to pre nás, ono je to v skutočnosti osemnásťročný projekt by som povedal, lebo to nie je, že to vzniklo za pár rokov, ale ja som vlastne pozbieral tie skúsenosti a aplikoval ich do tohto kokpitu a pre mňa to bolo, začalo to ako hobby, že si spravím vlastný kokpit, ale začalo to byť tak zaujímavé a na výstave bolo to taký do, taký záujem, že som si uvedomil, že však to poďme skúsiť aj predávať. Takže teraz vlastne čoskoro idú prvé kusy von. Sme podpísali kooperáciu s najväčším, jedným z najväčších výrobcov, Tomak.

Mišo Ukropec: A ide to len do, to sa prečošanie.

Robert Schochmann: Áno.

Mišo Ukropec: A ide to len do, nových lietadiel alebo dá sa to aj do-

Robert Schochmann: Aj, aj, lebo retrofit kokpity sú akože, že, hm, lietadlá fungujú tak, že aj staré lietadlá ty zvykneš proste, že vyhodiť starý kokpit, dá tam nový a znova lietaš. Lietadlá nestarnú ako autá a veľmi často sa recyklujú a ono to predstavuje asi tridsať, štyridsať percent marketu. Takže áno, odpoveď je, že sa to dá dať aj do starých a veľmi často sa menia tie kokpity, ale fokusujeme sa teraz hlavne na nových výrobcov, lebo oni kúpia jeden, urobia demo a idú ďalej. Teraz máme už dvanásť letter of intent ako podpísaných kooperačných listov s rôznymi výrobcami po Európe aj v US.

Mišo Ukropec: No to je veľmi impresívne. Rozmýšľal nad nejakým fun factom? ja mám taký, boli sme v Toulouse v Airbuse a videl som teda poslednú vyrobenú tristoosemdesiatku vedľa nejakej si tristo dvadsiatky, neviem už pre koho. Tá tristoosemdesiatka bola pre Emirates a tam ma šokovalo, že priemer trupu tristo dvadsiatky je priemer motora tristoosemdesiatky.

Robert Schochmann: Môže byť.

Mišo Ukropec: To je, že šialené a zadné krídla tristoosemdesiatky sú normálne krídla tristo dvadsiatky.

Robert Schochmann: Hej.

Mišo Ukropec: Že to, tá tristo dvadsiatka, ktorou lietajú všetky Ridery, Wizz Airy, neviem kto, hračkárske lietadlo.

Robert Schochmann: Hej, hej.

Mišo Ukropec: V porovnaní tej tristo osemdesiatky.

Robert Schochmann: Je to tak. Ja keď som tým, som tým letel, ja neviem, už párkrát v živote a jak som si zvykol za tých, hm, x hodín cez Atlantik letieť a potom som presadol do toho malého, som si hovoril, že, že wow, že aká hračka, že, že aké je to tu maličké.

Mišo Ukropec: Áno, a je to maličké za stopäťdesiat miliónov euro.

Robert Schochmann: Áno.

Mišo Ukropec: Tristo dvadsiatka. Máš ty nejaký letecký fun factíček, Mišátko?

Mišo Gula: Nie, nemám. Ja som položil dosť otázok, ja už nepotrebujem fun fact.

Mišo Ukropec: No teda ešte nejaký ty taký akože pikošku?

Robert Schochmann: No, no čo by som možno ešte dokončil, ak mám ešte chvíľku, že čo, čo to vlastne ešte jedna významná funkcia je, že ono to ešte aj komunikuje s dispečermi. Vlastne, čiže to pomáha s tou ako keby komunikáciou.

Mišo Ukropec: Dispečeri nebudú mať čo žrať.

Robert Schochmann: Oni budú mať, ale, ale pri-pomáha to pilotovi, vlastne vie to vypočuť, aj ten rôzny akcent a tak ďalej, vypíše to a vlastne tá bezpečnosť, ako ju riešime, no tak vlastne AI, nikdy sama nič nesetuje, ako keby nový kurz alebo niečo a vždy sa spýta pilota, či môže. A pilot vlastne potvrdzuje. Takže vlastne ten kokpit nemá priamy prístup k ovládacím prvkom, ale musí to ísť cez firewall človeka. Hej? Čiže vlastne je to absolútne ošetrené a tvrdým kódom a je aj, je dokonca ešte hardvérovo ako keby samostatný modul, ktorý komunikuje samostatnou vrstvou. Takže, hm, takže je to absolútne bezpečné.

Mišo Ukropec: Zaviesť možno slovenské spojenie nie firewall, ale human wall.

Robert Schochmann: Human wall, môže byť.

Mišo Ukropec: Keď, keď už teda tam je človek. No výborne, toto bolo veľmi zaujímavé.

Mišo Gula: Super, veľmi pekne ďakujeme za návštevu.

Mišo Ukropec: Ďakujem, že si prišiel.

Robert Schochmann: A ja ďakujem za pozvanie. A držime palce. Díky.

Mišo Ukropec: Čau, čau, čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook