#13651 min
Tykáš mi? My sme si nepotykali. — Michal Ukropec & Michal Gula | LinkedIn Kolotočári #136
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Epizóda bez hosťa: Mišo Gula a Mišo Ukropec rozoberajú tykanie a vykanie. Podnetom bol český post na LinkedIne, kde autor verejne zahanbil človeka, ktorý mu v prvej správe tykal a pritom ho chválil – väčšina komentujúcich mu dala za pravdu. Ukropec vysvetľuje, že anglické „you“ je historicky vykanie a „thou“ tykanie, ako to využíva pri prechode na „du“ s Nemcami a prečo veľkému slovenskému šéfovi v slovenčine nikdy netyká. Gula berie tykanie ako súčasť svojej osobnej značky a ako ice breaker, ktorý mení vzťah. Prechádzajú konkrétne situácie z e-mailov a LinkedInu, rozdiely medzi kultúrami (Nemecko, India, Čína, Japonsko, Kórea), tituly ako signál toho, čo druhá strana očakáva, a otázku, či by v Kolotočároch niekedy urobili výnimku z tykania.
Hlavné myšlienky
- Tykanie či vykanie nie je jednoznačné – rozhoduje situácia, s kým hovoríte a čo chcete dosiahnuť.
- Ten, kto niekoho verejne zahanbí za tykanie v pochvalnej správe, vypovedá viac o sebe ako o pisateľovi.
- Anglické „you“ je historicky vykanie (tykanie bolo „thou“), takže anglická komunikácia je v skutočnosti vykanie s krstným menom.
- V medzinárodnom styku pomáha kopírovať oslovenie, ktoré zvolila druhá strana, a ak treba, overiť si, ktoré meno je krstné.
- Vo športe, v posilňovni či na golfe si ľudia tykajú bez ohľadu na funkciu – aj s premiérom.
- Ak niekto trvá na titule a priezvisku, je to okamžitý signál, čo od vás očakáva.
- Najsilnejší kredit je ten, ktorý vám dá niekto iný, keď vás predstaví – nie ten, ktorý si vypisujete sami.
- Čím silnejšia osobná značka, tým menej dostupne pôsobíte – treba to vedome zmäkčovať.
- Kolotočári si tykajú so všetkými hosťami a výnimku robiť nechcú.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (19)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Úcta sa musí zaslúžiť. V prvom rade buď normálny človek a potom si ťa budem ctiť.
No nepotýkali. Ja tebe tykám, ty mne ďalej vykaj.
Keď niekto odmietne tykanie, nemusí to zrovna znamenať, že vy ste neslušný.
Čím silnejšia osobná značka, tým si menej dostupný.
Popis epizódy
Tykanie, vykanie a všetko, čo sa medzi tým skrýva. Michal Ukropec a Michal Gula rozoberajú, kedy je tykanie neslušné, kedy je vykanie absurdné — a prečo v kolotočároch nikto nevyká.
Partneri epizódy:
www.infotech.sk – informačné systémy pre firmy
www.ingos3d.sk – 3D skenovanie a digitalizácia budov
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 39 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Mišo Ukropec: On, že existuje meno a priezvisko sa dozvedel v Amerike.
Mišo Gula: Myslia, že úcta sa získava titulom, pozíciou. Nie, úcta sa musí zaslúžiť.
Mišo Ukropec: Keď som ho stretol na hrade, tak som povedal čau, čau. Hej, že vôbec som ako nešpekuloval, že by som predsedu vlády, že by som mal vykať.
Mišo Gula: A ja som si povedal, že ja to chcem si budovať tie vzťahy tak, aby do istej miery moji klienti boli aj moji, povedzme, že priatelia. Keď niekto odmietne tykanie, nemusí to zrovna znamenať, že vy ste neslušný. Normálne to často znamená, že je to dik. Nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešáčik. Tak jak pri AI-ku aj pri iných témach som otočil názor. Som si myslel, že mám ako stabilný a zafixovaný, ale zase mi to nejaké poznanie sveta celé otočilo na hlavu. Tak aj v otázkach tykania a vykania, ktoré sa minule rozprúdila taká akože vášnivá debata na slovenských internetoch, tak som zistil, že som vlastne menil v čase názor, že myslel som si, že je to nejako. Potom som si myslel, že je to úplne opačne samozrejme. A teraz sa to zase zatiahlo, že trošku naspäť, lebo som zistil, že tá téma je asi o niečo zložitejšia, ako som si pôvodne myslel.
Mišo Gula: Námět na tú tému vznikol vlastne, keď som si prečítal jeden post od jedného Čecha. Až prekvapivo strašne veľa reakcií a komentárov tam mal, lebo mal som pocit, že je to, že to nie je taká komplikovaná téma, aby tomu trebalo venovať pozornosť. Bolo to o tom, že ten človek, urobil screen správy, ktorú mu poslal nejaký cudzí človek s tým, že mu v tej správe rovno tykal. Pochválil ho za to, aký content robí, aký je profík bla bla bla a opýtal sa ho na nejaký názor na niečo. A tento človek namiesto odpovede mu vlastne tak pasívne agresívne odpovedal, že v prvom rade by sa mal naučiť slušnému chovaniu a netykať hneď na úvod. A ja som si teda naivne myslel, že keď pôjdem do komentárov, tak že nájdem trošku zdravší pohľad na, na túto problematiku. Na moje prekvapenie drvivá väčšina ľudí súhlasila s tým, že ten človek je neslušný a že malo by sa vykať.
Mišo Ukropec: Že má mu, má mu poďakovať a pochváliť ho vykaním. Hej?
Mišo Gula: V tej úvodnej správe. A bolo tých komentárov tam tak veľa, že ja som si povedal, že možno by sme to mohli rozobrať, že, že asi to nie je za prvé až tak jednoznačná téma a za druhé ja celkom súhlasím s tým, čo hovoríš, že tá každá situácia si vyžaduje individuálny prístup, že ten človek musí byť schopný v prvom rade ako keby rozlíšiť, že kde v časopriestore sa nachádza, s kým rozpráva, čo chce dosiahnuť a podľa toho asi prispôsobiť aj tú, tú formu komunikácie.
Mišo Ukropec: To áno, len ono to môže byť hlavne dneska celkom zložité, lebo ja som zistil, že keď ideš do sveta a bavíš sa po anglicky, tak tam máš dve jednoduché úrovne, že Dear Michal, Hi Michal. Hej, keď to veľmi zjednoduším. Je potom veľmi taká, že nicheová občasná téma, že Dear Mister Michal. Hej, že keď sú že veľmi, veľmi slušní, že nepoužijú priezvisko, ale dajú ako krstné meno, ale asi že mister niečo. To je, že Afrika, občas India, že veľmi, veľmi slušní. A dokonca sa mi stalo, že som ako nevedel. To bola ako študentka v Tunise. Všetci, že Mister Michal, Mister Michal, Mister Michal. Ty vole, za tri dni, čo som tam na tej konferencii bol, som ich ako neprešteloval, že toho mister sa môžu ako zbaviť. Nie, nie. To máš akože zabetónované.
Mišo Gula: Je tam ešte jeden level z týchto krajín.
Mišo Ukropec: Áno?
Mišo Gula: Dirgula.
Mišo Ukropec: Dobre, ale to zase tu by som sa ako vôbec akože nehneval.
Mišo Gula: Nevedia rozlíšiť.
Mišo Ukropec: Lebo on nevie, čo je krstné, čo. Lebo vieš, India, to tiež som zistil takú srandovnú vec, že chlap má že také dlhé meno, proste dve slová, ale každé má ja neviem šesť, sedem slabík. Hej, že fakt že dlhé, dlhé meno a na konci podpis, že Sam. Hej a ja kukám proste na to, na tie, na to a to práveže to som zistil, že to neni meno a priezvisko. Hej, to je proste, že to je celé, že meno, ale z dvoch slov a to Sam bolo niekde v prostriedku a akože dali call a všetko ako fajn. A to bol, že veľký manažér kdesi v KPMG niekde v Amerike a sa ho potom na konci pýtam už v takej dobrej nálade to všetko išlo, že prosím ťa, že vysvetli mi, že Sam. Áno, že je to Sam z nejakého Samuel. Vieš, tak jak Číňania si zoberú západné mená a k tomu pridajú potom to čínske, alebo že, že jak to vlastne je. A on hovorí, že nie, že to je v prostriedku tunak toho prvého, že to je akože to je také, že sa to ľahko pamätá. Hovorím dobre a že čo to meno jakože znamená, že? Lebo Michal niečo znamená, Ukropec niečo znamená, Michal niečo znamená, Gula niečo znamená, aj keď Ľ ti tam chýba. Hej, proste-
Mišo Gula: Nechýba.
Mišo Ukropec: Ale že čo znamená toto, že, že syn vychádzajúceho mesiaca? Ja neviem. Vieš, že čo? Michal nič to neznamená. Proste tak sa volám. To ani neni to, že meno a priezvisko, že on, že existuje meno a priezvisko sa dozvedel v Amerike. On normálne, že nič. Hej? Hovorím si fíha. A keď potom ti píše chlap z nejakého takéhoto regiónu, ktorý nemá vlastne kontext, tak on vlastne nevie, či si Michal alebo si Gula. A v Číne samozrejme je prvé meno priezvisko. Tak aj majú Maďari, hej, že, že ja neviem Toto lá slo, hej? Neni-
Mišo Gula: Vieš ale ja, ja myslím, že aj v niektorých afrických krajinách. Teraz som riešil e-mail od niekoho a ešte že ma napadlo si to hodiť akože do, do ChatGPT. Som sa opýtal, že ktoré meno je ktoré, tak mi hneď vyhodila, že, že toto je proste v danej krajine toto je typické, akože krstné meno a že, že toto je to určite.
Mišo Ukropec: Hej.
Mišo Gula: Takže áno, áno, jedna vec, čo má, čo má. Občas je to úsmevné, ale veľmi to rešpektujem a kvitujem, že, že špeciálne Číňania mohli by to, kiežby to začali robiť aj Indovia, ale špeciálne Číňania sú už zvyknutí na to, že si proste normálne adoptujú nejaké také, že, univerzálne svetové meno používané v Európe, v Amerike alebo tak, aby sme to proste pochopili, hej? Čiže napriek tomu, že sa niekto volá Xing Qiu-chi Lu, podľa toho, ako padala klech-plechovka, tak aj tak sa ti podpíše ako Jack napríklad hej alebo niečo vieš.
Mišo Ukropec: No hlavne oni tým, že to majú aj opačne. Oni majú tiež, že prvé majú priezvisko, až potom je krstné. Tak ty vlastne nevieš, že Ming je priezvisko, hej? Takže on sa volá Steven Ming, pričom má skúsenosť a v čínštine by sa volal ja neviem Ming Chi. Hej, tak vlastne oni nám tým ako fantasticky nám tým pomáhajú, že nie sme my potom takí stratení.
Mišo Gula: Preto to chválim, hej, že-
Mišo Ukropec: Áno, áno, akože ako Číňania sú v tomto že veľmi smart. Síce nevedia po anglicky, aj keď teraz som, som robil s Nvidiou nejaké videá a teda kukáš Číňanka, ale takou angličtinou hovorím, že, že to je dobrý fun fact, že hovorím, že teda ty si že Číňanka, hej? Lebo nemáš priezvisko, že áno, áno, ja som Číňanka z Kalifornie, že ja som sa ako nenarodila v Číne, že teda rodičia sú, že Číňania a hovorím, že to je zaujímavé, že, že no a že, neviem už koho má, má, má v rodine takú nejakú kohosi a že ten je proste akože nepokrvná rodina, že to je Kórejec, ktorý sa naučil po čínsky a vždycky keď sa s ňou stretne, tak na ňu hovorí po čínsky, ale že nerozumie, že ani hovno, že nič. A on, on nechce uraziť, vieš, slušní Aziati. Takže takéto akože pikošky sa dejú.
Mišo Gula: Mám podobný fun fact, keď som dohadoval spoluprácu s jedným, čínskym producentom scannerov a za nich tam so mnou rokovala jedna, jedna baba, hej? A proste Číňanka. Čínsky výrobca, Číňanka, vieš a ja hovorím, že, že počúvaj, že ty máš ale že brutálnu angličtinu. Akože, že veľmi akože chválim, že proste nezvykle, akože keď, keď komunikujem s Číňanmi a tak. A ona, že „Maybe it's because I'm from Montreal.“ Rodená Kanaďanka, vieš.
Mišo Ukropec: Tak áno, ale tak vieš, my to nemáme odkiaľ vedieť.
Mišo Gula: Jasné, jasné, ale že fun fact, že ako je to super.
Mišo Ukropec: No a teraz. Takže má-- čo tak akože tykáš alebo vykáš alebo oslovuješ krstným alebo priezviskom, alebo že jako?
Mišo Gula: No Angličania to majú vymyslené, hej? Tam proste je to jednoduché, lebo tam to neexistuje. Hej.
Mišo Ukropec: Ale vieš, to je zase sranda, že? Lebo you je vykanie.
Mišo Gula: No a?
Mišo Ukropec: No ale že oni to vyriešili vlastne šalamúnsky, že oni majú, že vykanie plus krstné meno.
Mišo Gula: Dobre a prečo, prečo vravíš, že you je vykanie?
Mišo Ukropec: Lebo you je historicky vykanie, tykanie-
Mišo Gula: Či mi to vysvetli.
Mišo Ukropec: No nepamät-- nemôžem, lebo neviem to tykanie presne jak to bolo. Hej, ale, ale normálne, že, že bolo normálne, ako že, že vy a ty, tak to isté je aj v angličtine. Len to ty sa nepoužíva, používa sa to vy a to je to you. A to oni používajú aj pre, aj pre množné číslo, aj pre jednotné číslo, aj pre tykanie, aj pre, pre vykanie. Ale historicky to znamená vy.
Mišo Gula: Je to jedno, lebo výsledok z toho je, že sa to nerozlišuje.
Mišo Ukropec: nerozlišuje a to podľa mňa neni a to je možno ten zdroj tých problémov, že, že my to interpretujeme, že to znamená ty a tým pádom my prechádzame do tykania. Lenže a keď si uvedomíš, že to znamená v skutočnosti vy, tak keby on napísal tomu dotyčnému nedotklivému chlapovi, že, že vážený pán Pe-Petr, vážený Petře, tak mu nepovie, že sa nauč najprv slušne správať. Hej, ale áno, je taký ako familiárnejší, ale stále mi vyká. Lenže my sme prijali tú premisu, že you znamená tykanie a tým pádom pre niekoho, kto je staršej generácie alebo si myslí, že je hogo fogo, vypadli mi všetci z riti, tak on potom je na to urazený, že prečo mi tykáš? My sme si kamo nepotýkali. Vieš, a podľa mňa, že celý zdroj problému je v tom, že sa hovorí, že you je tykanie a to neni pravda.
Mišo Gula: A obávam sa, že toto budeš musieť podložiť nejakými faktami.
Mišo Ukropec: Dobre.
Mišo Gula: Lebo je to akože celkom, že solid argument. Hej a na to, aby som ti dal za to nejaký kredit, tak to ako-
Mišo Ukropec: No dobre.
Mišo Gula: Nebude mi stačiť tvoj úsmev.
Mišo Ukropec: Teraz, takže teraz pauza.
Mišo Gula: Ty hľadáš, nie ty, ty hľadáš a ja zatiaľ prečítam prvú, prvý prípad, lebo dnešnú časť budeme robiť tak, že mám tu, no nevymýšľal som to. Popýtal som našu kamošku ChatGPT, aby nám vypísala nejaké rôzne situácie, ktoré môžu nastávať. Poväčšinou sa to bude týkať nejakej e-mailovej alebo LinkedInovej komunikácie a skúsime si tie jednotlivé situácie rozobrať. Lebo ešte raz poviem, že ja súhlasím s tým, že nie vždy je odpoveď jednoznačná alebo nie vždy je rovnaká dokonca. Našiel si niečo?
Mišo Ukropec: Áno. Takže thou, T-H-O-Y, pardon, T-H-O-U je ty a you je vy. A, ako sa to zmenilo? Približne od trinásteho storočia sa pod vplyvom francúzštiny začalo you používať ako zdvorilé oslovené, oslovenie jednej osoby, napríklad šľachte k cudzím ľuďom pri formálnom styku. A postupne sa stalo, že thou začalo znieť príliš familiárne alebo dokonca nadradene. Pa, pa, pam. Ľudia sa začali prikladať len k you a že thou v bež-bežnej angličtine takmer zaniklo. Do sedemnásteho až osemnásteho storočia bolo you prakticky univerzálne. La, la, la a tak. To znamená, že no proste je to venku. Hej, proste you je vykanie.
Mišo Gula: Dobre, dobre, ale to, že to, že to takto vzniklo, neznamená, že takto to vnímajú ľudia.
Mišo Ukropec: No ale keď v angličtine oni možno ani nevedia, že mali v trinástom storočí nejaké thou.
Mišo Gula: No veď to vravím, že oni nerozlišujú podľa mňa akože tykanie-
Mišo Ukropec: Oni nemusia, lebo oni majú jedno oslovenie. Lenže my máme oslovenia dve. Áno? A my keď to proste prijímame, že je to jedno, že you je aj ty, aj vy, to je podľa mňa, že chyba. Hej? A ja teraz nejdem ako naprávať celú zemeguľu, aby si opravila ty na vy. Hej? To ako nech si ľudia robia čo chcú, ale, ale keď to zrazu vieš, tak potom ako človek ináč k tomu akože pristupuje. A napríklad ja keď komunikujem s Nemcami, tak použijem takú fintu. Lebo on keď povie také to svoje typické haló, hej? Teda hello, tak ja už viem, že to je akože Nemec. To stačí mi jedno slovo. Ja automaticky začínam, že angličtinu, že: „Hello, Adrian, la, la, la,“ proste niečo. „Are you German? Ja, ja, vy weißt du. Ja können in auf Deutsch umschalten.“ A zrazu si tykáme. Áno, ale ja to premostňujem z tej angličtiny, lebo takpovediac zneužijem to, že viem, že aj v nemčine you si myslia, že je du a nie je sie. Hej? A zrazu proste mám to vybavené. Ale na Slovensku, keď s tým ako pracujem, tak som došiel k tomu, že oplá, kámo, opatrne. Lebo ja keď píšem, že veľkému šéfovi, tak ja šéfovi fabriky, čo zamestnáva tisíce ľudí, nenapíšem, že, že: „Čau Jano, la, la, la. Ahoj Jano.“ „Vážený pán Todd.“
Mišo Gula: To je presne to, čo hovoríme.
Mišo Ukropec: Hej?
Mišo Gula: Záleží od situácie.
Mišo Ukropec: Tak. Ale keď to mám s americkým rovnako veľkým, možno aj vyšším. „Ahoj Steven.“ Alebo keď som si neni, tak „Dear Steven“, prípadne ak on písal prvý mail, tak kopírujem ja jeho oslovenie.
Mišo Gula: Áno, áno, áno, súhlas.
Mišo Ukropec: Ale nemám akože automaticky, že keď niekomu píšem aj na Slovensku, že by som ako prešiel, že instantne do tykania napriek tomu, že tu si s každým tykáme, každého na to kondicionujeme, ale ja to beriem, ako že to je akože práca.
Mišo Gula: ale rozumieš tomu, prečo, som mal ako keby že problém s tým príspevkom na LinkedIne? Že-
Mišo Ukropec: Je to chuj.
Mišo Gula: Že je to chuj.
Mišo Ukropec: Áno, ako ch-chlap ho pochváli, poďakuje.
Mišo Gula: Tak.
Mišo Ukropec: Hej a on z-z-- akože blbec. Áno.
Mišo Gula: Dúfam, že sa v tom nájdeš, akože hej.
Mišo Ukropec: Asi nie.
Mišo Gula: Ale, ale si chuj, lebo akože človek si dal prácu na teba kliknúť, napísať ti správu, pochváliť ťa, osloviť ťa s nejakou otázkou a ty si úplne, že debil.
Mišo Ukropec: Áno, ako. Ale takto. Keď niekto explicitne vyžaduje vykanie, tak, hm, ináč to mám.
Mišo Gula: Za mňa je to strašné chruňo.
Mišo Ukropec: Ako takto, že ja si dávam sakramentský pozor na to, aké oslovenie zvolím.
Mišo Gula: Áno.
Mišo Ukropec: Že, že veľmi si ako spravím také, že rýchle due diligence, že čo použijem, lebo mám x možností, ako to viem uchopiť. Hej? Ale keď to niekto akože na tom, že-- nechcem povedať, že-- alebo takto-
Mišo Gula: Trvá. Sú takí ľudia.
Mišo Ukropec: Takto áno, ale ja sa do tých situácií vlastne dostávam akože ináč. Že, že niekto mi niečo spraví. To sú také, že, že, že ako interakcie, že úplne, že s cudzími random ľuďmi. Nie že ja s nimi čo-- ja s nimi nechcem, že nič mať práveže, ale že niečo mi spraví a hovorím, že: „Dávaj pozor, hej? Že my sme si nepotýkali. Kámo, ty si vrazil do mňa zozadu. Ideš jak debil, ale ty si citlivý na to, že ti tykám a nie vykám?“
Mišo Gula: Na-na to som si vypočul jednu dobrú formulku.
Mišo Ukropec: Počúvaj.
Mišo Gula: Že keď ti niekto povie, že my sme si nepotýkali, tak mu máš povedať: „No nepotýkali. Ja tebe tykám, ty mne ďalej vykáž.“
Mišo Ukropec: Ďakujem, ďakujem. Cool, cool. Ako to sa mi páči, lebo ja mám-- mal som takú akože úbohu-
Mišo Gula: Takto je to obľúbená storka od môjho otca. Hej, že keď na ňu niekto počúva, ale to už nepamätám, že odkiaľ to má.
Mišo Ukropec: To je jedno. Toto sa mi velice ľúbi.
Mišo Gula: Hej, len sme začali zdrojovať, vieš tak.
Mišo Ukropec: Treba aj ako keď to bude indexovať. Gula star-Gula starší.
Mišo Gula: Áno.
Mišo Ukropec: Lebo ja mám, že kľudne tykaj aj ty mne. Ja som na to neni citlivý. Hej? Ale toto, že ja tebe tykám, ty mne vykáž naďalej. Kámo, to je top, top. To sa mi páči.
Mišo Gula: Savage bitch.
Mišo Ukropec: No jasné, jasné, to. Bavme sa o tom, že s-s prostým človekom, ktorý tebe niečo urobil, ideš riešiť a ja som tam, že veľmi asertívny.
Mišo Gula: Ja s tým mám jednu, jeden, jeden zásadný problém, že ľudia si myslia, že úcta sa získava, titulom, pozíciou, štatútom, nejakým levelom niekde. Nie, úcta sa zís-sa, sa, sa musí zaslúžiť. Akože v prvom rade buď normálny človek a potom si ťa budem ctiť.
Mišo Ukropec: Vieš čo? Ako. Súhlasím, ale to ale neni, že ako že vyjadrenie nesúhlasu. Ale keď, keď je veľmi málo času na spoznanie si vzájomných pozícií, tak ten kredit tam vlastne nemusel, akože nemusel byť čas na to, aby ty si ten kredit, ktorý on má reálne, aby ty si sa o ňom dozvedel. Hej? Že ty proste niekoho stretneš a Ináč sa k nemu chováš, keď k nemu informácie máš, ako keď k nemu informácie nemáš. Hej? Že napríklad, á, stalo sa mi, to bolo v Nemecku, bol som u, Floriana von Tuchera. Hej? Baron, baron, že pravý baron. Hej? A proste sa niečo bavíme a proste ide starší gentleman akože ho-okolo a, há-haló, ja neviem, Wolfgang, už meno si nepamätám, takže dám Wolfganga. Das ist Michal la la la a proste akože bavíme sa normálne, že po nemecky a tykáme si, hej? Gentleman bol fakt, že starý, že, že osemdesiat, deväťdesiat, no proste už taký ako pokrútený a tak. A hovorí mi, že no a že Wolfgang je, že pravý princ. Neviem, vieš, princa si predstavuješ akože decko slash pubescenta, hej? Tu sa bavíš s princem, ktorý má niečo medzi osemdesiatkou a smrťou.
Mišo Gula: Proste mal smolu v živote.
Mišo Ukropec: Veľkú. Šefuje nejakým hedžovým fondom vo Švajčiarsku. Hej? A a teraz zrazu ja som bol zmätený, lebo proste tykáš chlapovi, ktorého si v živote nevidel. Určite z neho tečie modrá krv a, a spravuje miliardy niekde vo Švajčiarsku. Vieš že, a vôbec ako neriešil, že nič. Áno? Lenže aj toto je v Nemecku napríklad že rôzne. Lebo keď to je Nemec, ktorý je fungujúci, že internacionálne, on to vôbec nerieši. On už to dávno dropol. Proste seré na to, proste tykáme si a vyriešené. Ale potom máš Nemcov, ktorí takisto jak väčšina Slovákov nevytiahli prdel z, z dediny a ty si, ty sú na to vykanie sakramentskí. Sehr geehrter Herr Rosenberg, veľavážený pán Rosenberg.
Mišo Gula: Však to sú tí, čo sa nechávajú oslovovať pán inžinier, pán doktor. Vieš.
Mišo Ukropec: Takže to je celý-- toto keď vravíš, tak mám fun fact. Som, mal nejakú p-prednášku-
Mišo Gula: Alebo si na LinkedIn prepáč píšu Bc. Vieš.
Mišo Ukropec: A pozor na PhD a to im nešahaj. Som na nejakej vysokej škole tu na Slovensku, neviem, v Piešťanoch tuším, mal nejakú prezentáciu, ale nie pre študentstvo, ale pre profákov. Všetci profáci si prosím ťa sadli, že úplne dozadu.
Mišo Gula: Si už hovoril.
Mišo Ukropec: Ja kukám, že čo? A potom tam došla nejaká docentka, ja neviem nejaké meno. Kukám na ňu, že to je ako vážne? Inžinier Ukropec. Našťastie nie som bakalár, lebo teda to by bolo blbé. Tak aspoň som bol inžinier. Nie som teda ani docent, ani doktor, ani nič. Ale kukám na to, že docentka a priezvisko. Zamrazilo ma, že úplná-
Mišo Gula: Ale, ale toto je super vec v tom, že to je okamžitý red flag, že vieš, čo očakáva druhá strana a na čom jej záleží.
Mišo Ukropec: Áno a-
Mišo Gula: A to je jedno, že, že či je debil alebo nie, ale vieš, čo od teba očakáva.
Mišo Ukropec: Tak. No a ona tým, že nemá ten kredit vlastne jaký jako by chcela mať, myslím taký ten ľudský, že je jasné, že toto je ako-
Mišo Gula: Áno, áno
Mišo Ukropec: top hlavička, tak ona ten kredit potrebuje získať-
Mišo Gula: Presne tak
Mišo Ukropec: tou, že docentka a priezvisko, hej?
Mišo Gula: Áno.
Mišo Ukropec: Ale tu potom krásne vidíš ten obrovský rozdiel medzi tým, keď je niekto, že totálne sebavedomý, že, že ja som Alfred. Áno? Čau, čau. A potom sa dozvie, že Alfred je miliardár kdesi čosi, ktorý absolútne to má na háku, lebo vie, že vlastne jemu by ten kredit vlastne ešte robil akože problémy nakoniec, hej? Že, že on už je tak vysoko, že radšej to schová, aby ho zase ľudia akože príliš neotravovali.
Mišo Gula: Ale to, to je tá malosť toho človeka v tom veľkom, čo dosiahol. Vieš?
Mišo Ukropec: Ale ona je docentka, haló, pre ňu sa trápce dvadsať ľudí každý rok, teda semester.
Mišo Gula: No má veľmi dôležitú rolu v živote.
Mišo Ukropec: Tak. Traumatizovať študentstvo.
Mišo Gula: Vieš, ale, ale mi- mne to pripadá ako veľmi podobné s tým, keď, keď sa rieši, že, že prečo si zakomplexovaný. Ľudia kupujú strašne drahé značky alebo autá, alebo vieš, že potom budú mať-
Mišo Ukropec: Na autá mi, na autá mi nešahaj.
Mišo Gula: Ja som to naschvál spomenul. Alebo že nosia, vieš oblečenie, kde majú gaky cez, cez celé tričko. Vieš ako, že na čo sa potrebuješ takto ukazovať? A to mi pripadá veľmi podobné s tým, keď niekto potrebuje zdôrazňovať, aký on má titul, hodnosť a že ty mu máš vykať a neviem, mi to pripadá strašne smiešne.
Mišo Ukropec: Vieš čo? Je, ale z druhej strany ja teraz, keď tak nad tým rozmýšľam, ty v niektorých situáciách ten kredit, že potrebuješ. A to je, jo, super je, ale keď ti ho dá vlastne niekto druhý, že to je vlastne to, čo, čo my by sme sa mali snažiť asi ako dosahovať, keď to neni dvojstranná, ale že to je tam viacej ľudí zúčastnených, že ten kredit, keď ti dá niekto druhý, lebo-
Mišo Gula: No uvedť situáciu
Mišo Ukropec: že keď ja za niekým i-idem a sa s ním chcem zoznámiť, zdravím, môžem vás na sekundu vyrušiť? Mišo Ukropec a dávam mu vizitku. Nehovorím kto som, čo som, dávam vizitku, tam to má všetko napísané. Nebudem mu hovoriť, som konať, pardon, nie som vlastne predseda predstavenstva. Hej? Tak je to akciová spoločnosť.
Mišo Gula: Tak si sama, som, volám sa inžinier Michal Ukra-Ukropec.
Mišo Ukropec: Inžinier Michal Ukropec, predseda predstavenstva Five Zero Technologies USA. Hej? No úplný debil.
Mišo Gula: Ičo štyri deväť päť.
Mišo Ukropec: A hospodárske výsledky za minulý rok ešte nemáme zverejnené. Hej? Čakáme na schválenie audítora. Takže, lebo čakáme. Tak toto je akože čo? Takže ja mu dám vizitku, tam má napísané CEO, firma la la la. Už ako nech s tým naloží, ako chce. Ale čo je, že pecka, že keď ťa predstavuje niekto iný alebo ja keď niekoho predstavujem, tak vtedy je super, že tomu človeku vieš dať instantný brutálny kredit Toto je ja neviem Alfred a to je šéf hentam tej firmy. To, čo si tu videl, tak to je a ten človek nič to nestálo a kredit má. A keď on tyká alebo nechá si tykať, tak zrazu ako ten vzťah je na úplne inej úrovni a, a pritom je totálne, že vyrovnaný.
Mišo Gula: Ideme na tie príklady?
Mišo Ukropec: No poďme.
Mišo Gula: Prvý príklad. Ahoj, videl som tvoj profil a myslím, že by nás malo čo spojiť. Robíš v oblasti, kde vieme reálne pomôcť. Dal by si si pätnásť minút call? Tak tam je niekoľko prešľapov naraz. Hej, to ako-
Mišo Ukropec: Tam je, že tam je také tlačítko, že accept, decline-
Mišo Gula: Delete.
Mišo Ukropec: Tak decline. Nie, teba si, teba si neprosím.
Mišo Gula: Takto že, že to tykanie je najmenej, čo mi tam vadí.
Mišo Ukropec: No jasné.
Mišo Gula: Hej?
Mišo Ukropec: Dal by si si pätnásť minút? Nie.
Mišo Gula: Akože ja netuším, kto si a ty chceš mojich pätnásť minút telefonátu?
Mišo Ukropec: Áno, áno.
Mišo Gula: Nemám sa ako.
Mišo Ukropec: Sorry kámo.
Mišo Gula: Kľudne mi tykaj, ale choď do riti sám, že ja som ti rovno súhlasil s telefonátom.
Mišo Ukropec: Tak nie, nie, to akože vôbec, vôbec.
Mišo Gula: Čiže na tom sa asi zhodneme, že, že takto. Urazilo ťa niekedy, že by ti niekto tykal v prvej správe?
Mišo Ukropec: Nepovedal by som, že ma urazilo. Keď sa začala na Slovensku pred ja neviem pätnástimi rokmi alebo kedy, možno dvadsiatimi, decentne objavovať tykacia alebo krstnomenuová akože agenda.
Mišo Gula: Toto je humus. Keď vykáš a oslovuješ krstným-
Mišo Ukropec: Že vykanie s krstným menom. Tak takto, že ja s tým nemám problém, ale začalo, vtedy ma to čalo mňa, lebo vtedy bola ešte. Vidíš, to si mi vlastne nepovedal, že akým prechodom ja som vlastne prešiel. Že ja keď som vlastne rozbiehal firmu, tak sme si akože všetci sme si akože vykali. No ako dneska je to už aj trápne, hej, ale bavme sa, že dvadsaťpäť vyše rokov dozadu, tak sme si akože vykali a potom po nejakom čase, keď som videl, že teda ten človek ako tu ostane, tak sme si začali, ako som navrhol tykanie a la la la. potom od toho sme plynulo prešli do toho, že kto nastupuje do firmy, tak si akože automaticky potykáme, lebo už tak bolo to trápne. Potom od toho sme prešli, že častokrát sme si potykali ešte na príjmačkom ako debat čaku, lebo sa mi to zdalo byť trápne. Aby som ale došiel k tomu, že je to teda komplexnejšia téma ako len tento smer, lebo vlastne mal som ten režim, že ja som hiroval ľudí. Ja som mal veľmi málo biznisových interakcií vychádzajúcich odo mňa, lebo všetky biznisy chodili za mnou a tam ten štandard nastavovala de facto druhá strana ako zákazník a ja som sa tomu len akože nejako prispôsobil. A okrem jedného prípadu to vždycky prešlo potom plynulo do tykania. Jeden príklad stále drží. Vieš ktorý. Nen menovať. Hej? No a, keď ale ja dneska za niekým chodím, tak teda tu sa to akože zmenilo, že okej, sakramentsky si strážim, že aké oslovenie použijem, lebo fakt špeciálne v tom Nemecku neváham „Sehr geehrter Herr Rosenberger.“
Mišo Gula: Ale ešte raz. Otázka bola jednoduchá. Urazil si sa niekedy, keď ti niekto začal tykať?
Mišo Ukropec: Nemyslím.
Mišo Gula: A ani nie tak, lebo, lebo nepovažujem ťa z toho, ako ťa poznám vôbec za človeka, ktorý by bol takto, že asertívny. Asertívny si dosť, ale že- Nezále-, ale nezáleží ti na tykaní, vykaní natoľko, aby si niekomu povedal, že sme si nepotykali. To si neviem teba predstaviť.
Mišo Ukropec: Nepamätám si takú situáciu.
Mišo Gula: Dobre, ale vnútorne ťa to niekedy akože vyrušilo alebo prekvapilo, že, že ti niekto rovno začal tykať?
Mišo Ukropec: Rozmýšľam. Viem si to predstaviť iba v pracovnom slash biznisovom svete, lebo v súkromnom mi to ako vôbec. Alebo vieš, že v gyme, v gyme každému rovno tykám.
Mišo Gula: To je, to je úplno hej iná situácia.
Mišo Ukropec: Akože to vôbec. Dzurindu, keď bol ešte premiér, keď som ho stretol na hrádzi, tak som pozdravil „čau, čau“, hej? Že vôbec som ako nešpekuloval, že by som predsedu vlády, že by som mal vykať alebo niečo.
Mišo Gula: Lebo v danej roli v danom momente je to kolega bežec. Nie je predseda vlády.
Mišo Ukropec: Je to kolega, je to športovec. Bez ohľadu na to, čo som si mohol myslieť o jeho politickej, Fica by som pozdravil kľudne, že čau, lebo v tej chvíli je bežec, aj keď je chuj. Hej?
Mišo Gula: To-to-toto si veľa ľudí, ktorí to nemajú vyskúšané, neuvedomuje. Ale je to tak v mnohých športoch. Je to tak v golfe. Je to tak pri, pri ďalších, ako-
Mišo Ukropec: Tak ako tak, keď v gyme stretneš ja neviem Fuča a bandu vagabundov, ktorí ako sa tam pohybovali. „Čaute páni,“ hej? Napriek tomu, že sa nemáme ako o čom baviť, lebo sú na úplne opačnej strane.
Mišo Gula: Ja som toto zažil. To som mal možno pätnásť rokov a chodil som hrávať futbal do telocvične s otcom a s jeho partiou a bol tam jeden chalan, ktorý bol podobne starý jak ja a boli tam rôzni doktori a tak ďalej. Ale to že, to že roky sme spolu chodili akože hrávať už hej. A nastala nejaká situácia, že, že ja neviem či faul alebo čo a ten chalan pánovi doktorovi povedal, že, že „však ty si ma prvý fauloval“ alebo niečo také, vieš. A teraz si predstav tú situáciu, že ten pán doktor začne rozprávať: „My sme si nepotykali, ty fagan, čo ty?“ Ako na futbale, ktorý spolu hráte x rokov, chápeš?
Mišo Ukropec: Jasné, nie, to je absolútne.
Mišo Gula: Neviem, či vám je z toho jasné, ale pre mňa kto je chuň bolo veľmi rýchlo jasné.
Mišo Ukropec: A on to spravil?
Mišo Gula: Však spravil to. Toto mu povedal.
Mišo Ukropec: Takto. Aha. Toto mu povedal, že my sme si nepotykali. Môžem ťa šľapnúť aj do druhého členka zo štuplami?
Mišo Gula: Kokos, náhoda by sa mu stala veľmi rýchlo. Šialené.
Mišo Ukropec: Ináč ja, ja ako pikoška na tému. Dobre, neni to téma, že tykanie, ale teda že športový zážitok. sme, bol som na strelnici a sme čo strieľali a vedľa som videl, že stojí taký ako starší gentleman Nakoniec sa z neho stal môj že najlepší, najlepší kamarát, že vôbec. To je ten, keď zomrel, tak teda to som strašne plakal a on mal strašne ďaleko mal ten terč a videl som, že tam mal nejakú optiku, my akože na nejakej trojnožke ďalekohľad a tak. A vieš a iba taký ako občas sme takú akčnejšiu streľbu mal takú akože mierenku a zrazu, že prepáč, že do piče! Vieš? A tak som akože kukol, lebo že veľmi distingovaný ako gentleman, vieš, briatka taký ako šedivý. On mal šesťdesiat plus. Som tak akože kukol tým smerom a on tak ako vyšiel, vyšiel z toho stojana a on že sorry, ale mi to ušlo. A tam začalo naše neuveriteľné priateľstvo. A on bol, že vysoko postavený manažér v banke, raku, teda v Rakúsku robil, lebo teda on bol taký akože Slovák, ale žijúci z rakúskeho dôchodku hej nakoniec. A, a, a tam si to proste videl, že, že dokonca sprosté slovíčko môže vytvoriť, že veľmi, veľmi silné puto a priateľstvo. Takže nemám zapn-, takže ne- nepamätám si, že by som sa niekedy-
Mišo Gula: A ten, ten, ten prechod k tykaniu má podľa mňa, že veľmi vážnu funkciu ice breakera. Že podľa mňa, že instantne sa mení vzťah medzi tým, keď si s niekým vykáš a keď si s ním začneš tykať.
Mišo Ukropec: Rozmýšľam.
Mišo Gula: A teraz netvrdím, že z toho človeka sa stane dobrý človek zo zlého dobrý alebo čo. Ale že zrazu, oveľa jednoduchšie s tým človekom vieš komunikovať nejaké témy a nasledujúce témy.
Mišo Ukropec: Rozmýšľam, že napríklad takto to takto je, akože netvrdím, že to tak neni, ale ja to takto nikdy necítim. Ja to mám ináč, že keď sa začnem s niekým vykať a za päť minút je nám spravidla jasné, že sme, že totálna kompatibilita vlnová dĺžka, tak ako rovno prechádzame do tykania.
Mišo Gula: No-
Mišo Ukropec: Ale, ale že nebolo prvé-
Mišo Gula: Však to neodporuje tomu.
Mišo Ukropec: No to neodporuje, ale že nebolo prvé tykanie, že mám takpovediac, že spoľahlivejšiu väzbu z vykania do tykania, keď si s tým človekom rozumiem, ako že si začneme tykať rovno a vďaka tomu, že si rozumieme. Ja-
Mišo Gula: Nie, to je, to je jedno. Ja len to teraz nejde o to, že či tomu predchádzalo minúta alebo desať minút rozhovoru alebo hodina. Teraz ide o to, že v momente, keď si potykáte, tak sa veľa bariér v tom, čo on ti je ochotný povedať alebo čo ty si ochotný povedať-
Mišo Ukropec: Asi áno
Mišo Gula: alebo čo budete zdieľať sa úplne mení. Akože ten rozsah toho.
Mišo Ukropec: Asi, asi vo všeobecnosti áno, ale napríklad ja to u seba takto úplne ako necítim. Všeobecne akože súhlasím, ale ja to mám také, že ja aj keď si vykám, tak ja som taký akože furt rovnaký. Nemám, nemám pocit, že by som sa ináč choval, keď vykám alebo keď tykám, alebo že by som shareoval alebo naopak ne shareoval nejaké informácie. že ja to, ja to takto nemám. Ale, ale súhlasím, že väčšina asi-
Mišo Gula: Ako píšeš ty, keď, píšeš niekomu, koho nepovažuješ za výrazne dôležitejšiu spoločensky osobu, kde by si prirodzene vykal alebo, alebo biznisovo takto, lebo sme, sme si povedali, že keď píšeš šefovi veľkej fabriky, tak mu vykáš. Kde máš takú hranicu toho, kedy niekomu rovno začneš tykať do správy?
Mišo Ukropec: Bavíme sa o slovenčine?
Mišo Gula: Hej, určite.
Mišo Ukropec: Netykám žiadnemu takémuto človeku nikdy.
Mišo Gula: Nikdy?
Mišo Ukropec: Nikdy. Nula.
Mišo Gula: No okej.
Mišo Ukropec: Nie. A ako mne nevadí, keď mi niekto zatyká, ale ja nechcem riskovať zbytočne prudkú reakciu len preto, lebo som puši.
Mišo Gula: Okej, u mňa to je inak. Ja mám kategórie ľudí, ktorým, ktorým rovno tykám. Alebo inak poviem. Mám kategórie, ktorým vykám a všetkým ostatným tykám. A tým chcem prejsť k, k myšlienke-
Mišo Ukropec: Prepáč, ale da- da- akože fér, ale ja neposielam žiadne connection requesty.
Mišo Gula: To nie je len o connection requeste.
Mišo Ukropec: Ale ani správy ako neposielam. takto, že my na Slovensku toho posielame strašne málo. Hej, že všetko to, čo-
Mišo Gula: Len nám serieš debatu, akože tým, že ty povieš, že to nerobíš, tak si vymysli ty vole, aby sme zaujali divákov.
Mišo Ukropec: Ja to sorry, sorry, ja som myslel, že mám byť zase že úprimný. Pardon. No takže ja netykám. alebo keď tykám, tak keď píšem niekomu, s kým som mal podľa mňa nejakú inú interakciu v nejakej diskusii alebo niečo a cítim to tam, tak vtedy akože kľudne. Ale keď chcem teraz akože to, že biznisová téma, nemal som s tým človekom žiadnu interakciu a chcem po ňom niečo, tak vykám.
Mišo Gula: Pre mňa, pre mňa je to tykanie aj tak, jednak je to pri značkách je to nejaký tone of voice. Hej, čiže ja tým, že si budujem nejakú, nejaký osobný brand, pre mňa tykanie je súčasťou mojej značky. Hej, čiže sú, je veľmi málo výnimiek s ľuďmi, s ktorými si vykám a väčšinou to aj tak trvá len, len zo začiatku akože pár chvíľ a potom prejdeme akože do tykania. Ale pre mňa je to súčasťou môjho brandu. V zmysle, že ja som si proste povedal, že ja chcem robiť s ľuďmi, ktorí sú mi na rovnakej vlnovej dĺžke ako ja. Vieš, môj biznis nie je o tom, že potrebujem nepredať sto kusov, ale tisíc kusov. Môj vzťah je dosť veľmi viazaný na, teda moji klienti na, na vzťahové veci. A ja som si povedal, že ja to chcem si budovať tie vzťahy tak, aby do istej miery moji klienti boli aj moji, na nejakej úrovni, ale, ale povedzme, že priatelia ako keby, hej?
Mišo Ukropec: Vieš čo? Ja toto takto nevidím. Ako rozumiem tomu, že konečne by som to-
Mišo Gula: Takto nie je to pre každého. Ja len vravím, že ako to vnímam.
Mišo Ukropec: Tak, ale ja to mám ináč v hlave. Ja som za tých 27, 8 rokov, čo akože aktívne podnikám, tak sme robili so všelijakými ľuďmi aj veľmi, veľmi dlho a nie s každým sa podarilo vybudovať, osobnejší vzťah napriek tomu, že po biznisovej stránke to šlapalo, že cink, cink, cink, že perfektné. Hej? A jedna z vecí, čo mne sa nepáči, že explicitne sa mi to nepáči, keď mi napríklad by nejaký obchodník povedal, lebo mal som chlapca a letel. S týmto chlapom ja obchod robiť nebudem. Hej?
Mišo Gula: Akože tvoj obchodník, že by povedal na niekoho, jasné.
Mišo Ukropec: Áno. On to akože povedal a nebol to akože primárny dôvod, bol to jeden z x dôvodov, prečo ako musel ísť. Hej? On je taký onaký. Ja s takými ľuďmi akože kámo. Peniaze nesmrdia. Hej? A teraz nebavme sa o prostitúcii, drogách, zbraniach a ja neviem proste čom. Hej? Praní špinavých peňazí. Bavme sa o tom, že je to proste zákazník a to, že on ti neni napríklad, že sympatický, to jako nehrá žiadnu rolu. Mne kopa ľudí neni sympatických, ja takisto im.
Mišo Gula: Bol v pozícii cofoundra alebo bol radový zamestnanec?
Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, nie, nie ako normálne, že radový.
Mišo Gula: Drž hubu a krok a makaj.
Mišo Ukropec: Áno, len ty potrebuješ toto do tej firmy v rámci nejakej firemnej kultúry komunikovať. To znamená, že z jednej strany my si všetci tykáme. Máme takú ako atmosféru, že môžeme si povedať, že čo chceme, že rovno, že do očí bez toho, aby teraz že poviem Mišovi niečo, tak to znamená, že letím, že, že toto explicitne komunikujem, že takto to, že nefunguje v tejto firme. Letíš, keď neperformuješ. Nie keď si otvoríš pusu na veci, ktoré nefungujú, ale zároveň platí potom, že ty nerieš zákazníka, či je taký onaký a nebavme sa o tom, že to je zákazník, s ktorým by bol akože problém. Áno, že? Lebo keby bol zákazník, bolo to, čo mňa ľudia počuli hulákať vo firme, že strašne sproso, tak to bolo na zákazníka, že ako zákazníkovi som to hovoril. Áno? Som ho poslal do všetkých možných nemožných sprostých miest jedným dychom, lebo teda že tá firma zamrzla počas toho telefonátu, že všetci, že ani, ani že nikto nič nerobil, lebo proste desať minút som vrieskal ja. To sa stalo raz v živote v tejto intenzite na zákazníka. Nestratili sme ho.
Mišo Gula: Urobil by si to znova?
Mišo Ukropec: No nemôžem to vylúčiť, lebo ten projekťák, ktorý bol na druhej strane, bol tak hlúpy, že už som ako nevedel, že čo s ním spraviť. On potom sme ho vymenili a potom aj teraz celá firma akože padla. Ona neexistuje dneska a tak tam, že všetko bolo zle. Hej? Ale že kým na svojich ľudí nehulákam, lebo ako to už je potom zlý leadership, keď máš ľudí, na ktorých musíš hulákať, ale na zákazníka áno. A netýkali sme si napriek tomu som mu porozprával najsprostejšie všetko, čo som len vedel v tej chvíli. No ale obchodník si nemá čo špekulovať nad tým, či sa s tým chlapom chce alebo nechce mať. Pokiaľ ten chlap neni takejhotorázho, lebo s tým sa nedalo robiť. To je akože fér, že s ním sa naozaj že nedalo, lebo bol tak hlúpy a tak všetko, že vlastne si zablokovaný, hej? Ale že ti neni sympatický, jakože drž hubu a proste kukaj ako robiť veci. Hej? No a takže a tam zase jako tykanie, netykanie jako nerieš. Proste je to zákazník, ktorý si prosí vykať, no tak mu proste vykaj. Chce si tykať, no tak si tykaj.
Mišo Gula: Je jedna vec, ktorú skôr či neskôr budeme musieť vyriešiť, lebo postupom času sem do Kolotočárov k nám chodia stále vyššie a vyššie šarže a zaujímavejší a väčší podnikatelia.
Mišo Ukropec: Mám dvoch dohodnutých veľkých šéfov.
Mišo Gula: Tak a budeme stáť, aj keď sa jej vyhýbame jak čerti krížu, ale podľa mňa skôr či neskôr prídeme pred otázku, či neurobiť výnimku a niekomu nevykať v podcaste. Takto, kto nás nepočúvate naše dva aj niečo roka, čo už to robíme cez sto tridsať častí. Nikdy sme nikomu ne-nevykali v podcaste.
Mišo Ukropec: Nikdy, nikdy.
Mišo Gula: Je to súčasť nášho, našej identity, nášho brandingu, našej komunikácie. Takže s každým hosťom doteraz sme si vždy tykali.
Mišo Ukropec: Vy neviete, lebo ste nevideli brutálny manuál, ktorý Mišo pripravil. Akože ja keď som to videl, to, čo posielame našim hosťom, že toto je tvoja príprava. Ja musím povedať, že ja som nechápal. Hej? Nechápal, že aj jedna z tých vecí je, že drahý hosť, tykáme si. Hej, takže vedia to všetci dopredu. Kto s tým má problém? Jasná vec, žiadny problém. Okej, ako nemusíš.
Mišo Gula: Ale otázka je, že či tu proste nebude alebo urobíme niekedy v budúcnosti výnimku. Toto je moja vnútorná, ako keby taká vieš.
Mišo Ukropec: No ne, do výnimiek sa mi nechce.
Mišo Gula: Ani mne.
Mišo Ukropec: Ale, ale je možné, že si to bude vyžadovať špeciálny conditioning a špeciálnu prípravu.
Mišo Gula: To áno, ale či existuje hosť, či existuje hosť na Slovensku alebo v Čechách, ktorý by nám stál za to, že tak veľmi by sme ho tu chceli.
Mišo Ukropec: Ja mám odpoveď.
Mišo Gula: Ja ju tuším.
Mišo Ukropec: Myslím si, že nie. Nie že netušíš, ale myslím si, že neni taký hosť, že by sme si akože tak by sme sa z neho potemtočkovali, že musíme si vykať, lebo už sme sem podostávali, že takých ľudí, ktorých sme presvedčili, že sa tykáme a presvedčili sme si ako, akože nebola to vlastne ako diskusia, hej, že proste toto je našťastie oni povedali okej. A teraz, čo mám tých dvoch priemyselníkov dohodnutých, tak to sú si myslím, čo sa týka veľkosti organizácií, významu a všetkého, že najväčšie šarže, aké sme tu mali alebo teda budeme mať A ako neni s tým problém. A keď máš toto ako referenčný bod, tak potom kto musí prísť?
Mišo Gula: Ale pre mňa znova. Vieš, my nie sme spravodajská relácia, že za každú cenu tu musíme mať niekoho, lebo potrebujeme jeho názor. Fuck you. Akože keď niekto má problém, ak zrovna nie si prezident Zeme gule a máš seriózny problém s tým, že, že ti my dvaja kolotočári máme tykať, tak zrejme nie si dobrá, dobrá povaha do nášho podcastu.
Mišo Ukropec: Vieš čo, ale teraz zazvyšoval si to. To vyzerá, keď sme obhajovali naše tykanie v Kolotočároch. To tak ale neni, hej? S ktorou sme sa, sme sa sem iba-
Mišo Gula: Opustil som sa.
Mišo Ukropec: Nahodo, nahodo dostali. No dobre, nejako to uzavrime. Tak čo? Používať iba zdravý rozum a naštudovať si kultúru druhej krajiny?
Mišo Gula: takto keď, keď niekto odmietne tykanie, nemusí to zrovna znamenať, že vy ste neslušný. Normálne to často znamená, že je to dik. Ako proste je to-
Mišo Ukropec: Blbec.
Mišo Gula: Aha, somár a nechceš proste sa s takým človekom kámošiť. A na druhej strane, ak ty od niekoho objektívnejšieho spoločensky, biznisovo a tak ďalej niečo-
Mišo Ukropec: Staršieho
Mišo Gula: chceš a staršieho. Ešte jednu otázku vlastne k tomu mám. A staršieho niečo chceš, je také akože lepšie na, na začiatku tykať. Doplním ešte, keď sme-
Mišo Ukropec: Čo ženy?
Mišo Gula: Tam som chcel dôjsť, ale to, to bude ešte následná. Ale ja častokrát používam aj tú logiku, čo sme sa bavili o športoch. Čiže ja napríklad keď oslovujem nejakého človeka, ktorý je v rovnakom biznise ako ja alebo veľmi pridruženom, akože bez pardonu tykám tam vôbec, akože sa nehrám na to, že proste ty skenuješ, ja skenujem, akože čosi, ja ti mám vykať? Ako-
Mišo Ukropec: V naše, v našej grupe?
Mišo Gula: Kto ty si je? Hej, že, že ja ti mám vykať? Takže ja to považujem ako naozaj za taký, za takú komunitu, kde jednoducho si proste budeme vykať a keď tebe záleží na tom, aby sme si vykali, tak sa nemusíme ani vôbec akože rozprávať.
Mišo Ukropec: Mne v tomto veľmi pomáha práve to Nemecko, že tam vidíš ten obrovský rozdiel medzi dvomi ľuďmi, ktorí stoja vedľa seba, že jeden je teda veľavážený pán, sehr geehrter Herr a druhý je „čau Michal“, hej? A, a tam je to vidno to mentálne nastavenie, že jeden opustil dedinu a druhý z nej ešte nevyliezol.
Mišo Gula: Dobre a poďme k tým ženám, lebo mám takú zaujímavú otázku. navrhol si ty niekedy, mladšej by bolo asi prijateľnejšie, ale rovnako starej alebo staršej si navrhol tykanie?
Mišo Ukropec: Áno, áno. Akože viem, že to nemá, hej, že teda dáma by ako mala prísť s nápadom, ale nemám teraz v hlave akože konkrétnu situáciu. Ale stalo sa to, že niekoľkokrát, že nie, že raz, hej, ale trošku viackrát. Ale tá, ten vzťah, ktorý som s tou ženou mal, bol tak pozitívne intenzívny a teraz nemyslím ako sexuálne, ale ako postojovo, názorovo alebo niečo, že prišlo mi strašne ako divné, že si vykáme. Úplne mi to bolo, že, že však ale ja som s tou babou ako na jednej vlnovej dĺžke, že ako, že nejdu ti do pusy tie, že a prosím vás a toto a vieš, že chceš to dať ako normálne, že ty, hej? A takže, že pardon, že ako viem, že sa to nemá. „Áno, áno, Miško,“ hovorím okej, vyriešené.
Mišo Gula: Pre mňa to zase súvisí s tone of voice. Vieš, že ja si nepamätám situáciu, aby pod niekde našimi postami, kde vyslovene sa bavíme o Kolotočároch a teraz nejaká fanynka alebo proste niekto, kto nás sleduje, objektívne staršia, že by nám niečo napísala a že by som jej vykal. Ako pre mňa to je-
Mišo Ukropec: Nejaká staršia žena jak si ty?
Mišo Gula: Nie staršia jak si ty.
Mišo Ukropec: Parití.
Mišo Gula: Že pre mňa je to súčasť tej identity, vieš?
Mišo Ukropec: Áno, ale ja toto som mal na mysli zas skôr, že osobný kontakt, lebo online každému len tykám. Tam ako v online nevykám, že nikomu, že nikomu, nikomu.
Mišo Gula: Počkaj, však teraz sme sa bavili o situáciách, že napíšeš nejakému šéfovi-
Mišo Ukropec: Pardón, v diskusiách. V diskusiách online len tykám.
Mišo Gula: Okej, to je zaujímavý pohľad ešte, že, že keď si v diskusii, tak rovno tykáš, hej?
Mišo Ukropec: Áno, áno, ale-
Mišo Gula: A čo keď ti ten človek napíše potom, ako si mu tykal v diskusii ti ten človek napíše súkromnú správu, kde ti začne vykať?
Mišo Ukropec: Tak sa na to opýtam.
Mišo Gula: Teď.
Mišo Ukropec: No v pohode, v pohode to sa stalo, to sa stalo. v diskusii som si dovolil tykať, lebo je to diskusia, tak v tom môžeme v tom pokračovať a dávam mu loptičku. Hej? Nestalo sa, že by povedal nie. Takže ako ja si myslím, že napriek tomu, že mám byť teda neempatické hovädo, tak že v tomto som si našiel celkom, ako že mám to ihrisko akože prikryté a už sa nedostávam do nejakých blbých situácií. Už aj tú Áziu aj tú Indiu som ako nejako akože pochopil a viem s nimi komunikovať tak, že to ako nefacknem, že, že buď položím správnu otázku, prosím ťa, toto je to alebo je to to, že aký je režim, že urobím zo seba tak akože, že hlupáčika, ale tým vytvorím jednak ako je to nejaký icebreaker a zároveň oni vidia, že tuším o tej kultúre niečo, že robil som si domácu úlohu. Ale vieš, Čína a India, to je tak obrovské.
Mišo Gula: Ale celkom, celkom, to svete je to hlavne iné. Proste tu s, toto je naozaj špecifikum Slovákov a Čechov by som povedal a pár národov ako v Európe.
Mišo Ukropec: Počkaj, takto, že keď sa bavíme o Ázii, tak napríklad si dajte, vážení, pohľadajte pády kórejských aerolínií ako lietadiel, že tie lietadlá padali, lebo sa rozprávali po kórejsky tí piloti pred, ja neviem, dvadsiatimi, dvadsiatimi piatimi rokmi. A tam to you bol práve problém, že je v kórejčine neviem koľko levelov tykania, vykania podľa neviem jakej si pozície a on sa kopilot bál povedať pilotovi, že kámo, dochádza nám benzín. Tak preto to drblo.
Mišo Gula: No áno. Nevzal by som to ako štat.
Mišo Ukropec: No počkaj, ale, no t-t-- máme čínsko-japonského partnera. Ja som Michal San, Tomáš je Tomáš San, Chi je Chi San, ale Dubing je Dubing. Dubing neni Dubing San. A keď som povedal, že Dubing San, tak on sám ma opravil. No, no, no Michal, I'm not San. Áno, ja som San, lebo je šéf, som šéf. Tomáš je šéf, tak je San. Chi San je San, lebo je šéf, ale Dubing je aj ťa, on neni San. Normálne to akože hodil späť. Ne, ne, ne, ne, ne, že nie som San. Hej? Takže oni to berú, že veľmi vážne a nás normálne akože opravil a asi aby mu to aj v robote nerobilo nejaké problémy, lebo ja neviem aké to má akože implikácie, ale tie lietadlá, aby prestali padať, tak krok jedna bolo, že sa prechádza na angličtinu. Neviem, či je to fun fact. Takto nebolo-
Mišo Gula: Nevieš, či je to fact a nevieš či fun.
Mišo Ukropec: To je normálne. To keď si vyda-- vygooglíš problémy kórejských aerolínií kvôli kultúrnym akože veciam to normálne ako nájdeš. A neviem, či to je fun fact, ale, ale nezomreli vždycky všetci. Akože tých lietadiel padlo, že kopa, ale myslím, že len dve boli také, že fatálne. No len no. Kvôli takej kravine ako je tykanie, vykanie. Zaujímavé, ne?
Mišo Gula: nevieme, či vám to pomohlo, ale v každom, v každom prípade, mmm, ja sa snažím byť citlivý v tom, keď voči starším a vyššie postaveným sa snažím navrhovať tykanie alebo nejak, nejak tú, tú atmosféru navodiť. Snažím sa v tom byť opatrný. Každopádne si, si takto budujem aj, aj svoj brand, lebo robí, robí to aj teba oveľa dostupnejším, keď si s tými ľu-ľuďmi tykáš. A, osobná značka je aj o dostupnosti. Napríklad Mišo Pastier to povedal niekoľkokrát, takže.
Mišo Ukropec: No čím silnejšia osobná značka, tým si menej dostupný.
Mišo Gula: No a preto práve na tom musíš pracovať.
Mišo Ukropec: Potrebuješ zmäkčovať.
Mišo Gula: Tak, tak.
Mišo Ukropec: No tak keď budete slávni a bohatí, tak viete, čo máte robiť. Tak jak my. Fóry. No a pokračujeme ďalej.
Mišo Gula: Where is sláva? Where is money?
Mišo Ukropec: Nikde, žobráci.
Mišo Gula: Dobre, ideme ďalej.
Mišo Ukropec: Ideme ďalej.
Mišo Gula: Čaute!
Mišo Ukropec: Čau, čau.