Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#13258 min

Slovenský astronóm v NASA - Peter Vereš | LinkedIn Kolotočári #132

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Peter Vereš je slovenský astronóm, ktorý sa dostal až do NASA – sleduje, počíta a meria všetko, čo sa v Slnečnej sústave pohybuje a mohlo by trafiť Zem. Rozpráva, ako sa pomenúvajú asteroidy a kométy (komerčné názvy nie sú povolené a pozemky na Mesiaci sa reálne kúpiť nedajú), ako sa na Slovensku študuje astronómia na Matfyze, ako sa po doktoráte dostal na Havaj a potom do Jet Propulsion Laboratory v Kalifornii. Vysvetľuje, prečo sa ďalekohľady stavajú na sopkách, prečo na Mauna Kea paradoxne nevidíte viac hviezd a ako dlhá expozícia CCD kamier odhaľuje slabé objekty. Moderátori sa pýtajú na konšpirácie – pristátie na Mesiaci, misiu Artemis, Area 51 –, na súboj SpaceX a Blue Origin, kvantové počítače a jadrovú fúziu a na to, či sme bližšie k najmenšej častici alebo k okraju vesmíru.

Hlavné myšlienky

  • Mená asteroidov a komét schvaľuje Medzinárodná astronomická únia; kométa nesie meno objaviteľa, pri asteroide objaviteľ navrhuje meno pre niekoho iného. Komerčné názvy nie sú povolené.
  • Astronómiu na Slovensku vyštuduje ročne len pár ľudí – najprv treba prežiť matematickú analýzu a všetky fyziky na Matfyze.
  • Do zahraničia sa dostal tak, že počas doktorátu oslovoval autorov článkov, ktoré čítal – jeden z nich ho pozval na pol roka na Havaj.
  • Ďalekohľady stoja na vysokých sopkách nad oblakmi a ďaleko od miest; vo veľkej výške však pre nedostatok kyslíka človek vidí horšie.
  • Slabé objekty sa zobrazia vďaka dlhej expozícii – na CCD čipe sa nazbiera aj svetlo na úrovni jednotlivých fotónov.
  • Sfalšovať pristátie na Mesiaci by bolo ťažšie ako na ňom pristáť; na programe pracovali desaťtisíce ľudí a po Mesiaci chodilo dvanásť astronautov.
  • NASA tají veci najmä pred konkurenciou, nie kvôli konšpiráciám.
  • Kvantové počítače sú podľa neho bližšie k realite ako jadrová fúzia.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Bolo by omnoho horšie to zfejkovať ako vôbec pristáť v tej dobe.
— Peter Vereš
Tie veci nie sú tajné preto, že by to boli nejaké konšpirácie. Väčšinou sú tajné, aby sa to nedozvedela konkurencia.
— Peter Vereš
Ak sa niečo pohybuje v Slnečnej sústave a mohlo by to trafiť Zem, tak náš dnešný hosť je ten, ktorý to sleduje, počíta a meria.
— Mišo Gula

Popis epizódy

V tejto epizóde sa rozprávame s Petrom Verešom (astronómom, ktorý pracoval pre NASA) o tom, ako sa zo Slovenska dostal až do najznámejšej vesmírnej agentúry na svete, čo naozaj vieme o UFO, ako funguje pomenovanie asteroidov a komet - a prečo vidíme na hranicu vesmíru, ale paradoxne ju nikdy nedosiahneme.


Sponzori:

www.infotech.sk – informačné systémy pre firmy

www.ingos3d.sk – 3D skenovanie a digitalizácia budov

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 50 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Gula: Toto je človek, ktorý sa z nášho zaprdeného Slovenska dostal do NASA. To je tá inštitúcia, ktorá tvrdí, že sme pristáli na Mesiaci, hej.

Peter Vereš: Ešte sa čudujem, že vôbec kdesi doleteli. Ich celá loď mala počítačový výkon horší ako naše kalkulačky spred desiatich rokov.

Mišo Ukropec: Čo sa stalo teraz pánovi šéfovi misie? Dvakrát mu zdochol Outlook.

Peter Vereš: Takže študent, čo chce robiť astronómiu, astrofyziku najprv musí prežiť všetkých päť semestrov matematickej analýzy a všetky fyziky. Či sú tam nejaké také nejaké nápady, ktoré boli úplne šialené na prvé počutie a im nevyšli a ich vlastne nechali tak a sú zamknuté a nikto nevie vlastne, na čom pracovali.

Mišo Gula: Vidíme dnes na hranicu vesmíru?

Peter Vereš: Nie. Paradoxne nikdy ani nebudeme vidieť.

Mišo Gula: Nazdar Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.

Mišo Gula: Štandardne si k hosťom vypýtam aj od AI-ka nejakú, nejakú takú akože executive summary alebo proste ne-ne-nejaký výťah, aby mi náhodou niečo neušlo. A AI-ko mi k tomuto hosťovi dalo tak krásnu vetu, že som si povedal, že normálne to musíme použiť ku, ku openingu.

Mišo Ukropec: Tak poď.

Mišo Gula: AI-ka mi povedala, že ak sa niečo pohybuje v Slnečnej sústave a mohlo by to trafiť Zem, tak náš dnešný hosť je ten, ktorý to sleduje, počíta a meria. Je to pravda?

Peter Vereš: Je to pravda. Áno.

Mišo Gula: Nazdar Peter Vereš.

Peter Vereš: Ahojte.

Mišo Ukropec: Čauko, ale ja tu mám ešte jednu poznámku, že ty máš na starosti aj vydávanie označení pre novo objavené asteroidy a kométy?

Peter Vereš: Áno.

Mišo Ukropec: Dobre.

Mišo Gula: No. Máme nápad.

Mišo Ukropec: Máme. To neni nápad. To je taká jako prosbička, že keby nejaká taká akože kométka môže byť, že malá, malá, mohla by byť naša?

Mišo Gula: To sa inak pýta. Čo treba urobiť pre to, aby sa jedna z komét volala LinkedIn Kolotočáři?

Peter Vereš: To asi nie je možné, pretože pomenovanie, čo sa týka asteroidov a komét, rieši Medzinárodná astronomická únia. V prípade asteroidov objaviteľ má právo navrhnúť meno. To sú asteroidy. V prípade komét kométa nesie názov po objaviteľovi. Takže-

Mišo Gula: Zmierime sa aj s asteroidom.

Peter Vereš: Takže keby-

Mišo Gula: Tam by to šlo.

Peter Vereš: Niekto z vás dvoch objavil kométu, normálne vaše priezvisko, tvoje, tvoje by mohlo byť použité ako názov kométy. Čo sa týka komét. Asteroidov, tam to žiaľ platí naopak, že objaviteľ vlastne môže nominovať niečo, niekoho iného, nie seba na pomenovanie. Takže keď ja mám napríklad pomenovaný asteroid po sebe, ja som to nenavrhol tomu, musel to si iný navrhnúť. Navrhli kolegovia z Českej republiky.

Mišo Ukropec: Máš takého kamaráta nejakého?

Mišo Gula: A funguje to tak ako s názvami ulíc v mestách, že to by to mala byť už nejaká mŕtva osobnosť alebo ako to funguje?

Peter Vereš: Ani nie sú tam samozrejme nejaké pravidlá. Jedno z nich je také, že nemôže to byť komerčné, takže nemôže byť asteroid Coca-Cola, asi ani LinkedIn Kolotočáři.

Mišo Gula: Peklá.

Peter Vereš: Žiaľ, ale zvyčajne sú to naozaj priezviská.

Mišo Gula: Bola to krátka časť, ale nevadí.

Peter Vereš: Áno, áno, ale, ale boli nejaké historické prípady, že niekto si nazval asteroid po svojej mačke. Bežne sa stáva, že po svojom dieťati, dcére, synovi.

Mišo Gula: Čiže nemusí to byť významná osobnosť.

Peter Vereš: Nie, vôbec nie.

Mišo Gula: Tam už je to voľné, len-

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: Len to nesmie byť ten objaviteľ, akože taký je-

Peter Vereš: Presne tak. V prípade asteroidov.

Mišo Gula: Konsenzus, hej?

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: A to nie je písané pravidlo, ale-

Peter Vereš: Je, je to písané.

Mišo Gula: Je? Hej?

Peter Vereš: Áno, áno, toto rieši Medzinárodná astronomická únia, ktorej som tiež členom. Ale čo sa týka tohto pomenovania už viac ako dvadsaťšesť tisíc asteroidov je pomenovaných. A tie mená sa dávajú nielen po astronómoch, ale aj významných osobnostiach, menej významných, dokonca po študentoch, ktorí vyhrali nejaké súťaže. Takže tých mien je naozaj dostatok a asteroidov, ktorých je objavených a môžu byť pomenované, tak ich je strašne veľa. Áno, myslím, že skoro osemsto tisíc. Takže ten gap medzi pomenovanými a nepomenovanými je dosť veľký. Takže-

Mišo Ukropec: Vlastne-

Peter Vereš: Nominácie sa môžu sypať.

Mišo Ukropec: Vlastne-

Mišo Gula: Okej.

Mišo Ukropec: Je ľahšie mať po sebe pomenovaný asteroid ako robiť úspešnú firmu.

Peter Vereš: Áno.

Mišo Ukropec: Štatisticky, keď to tak ako vezmem.

Mišo Gula: A zdá sa mi to ešte rozumnejšie, ako si kupovať metre štvorcové na mesiaci, nie? Ako je štandard.

Peter Vereš: Jednoznačne.

Mišo Ukropec: To niekto si kupuje metre štvorcové na mesiaci?

Peter Vereš: Však kopec firiem na to, čo to ponúkajú.

Mišo Ukropec: Aha, toto mi niečo ušlo.

Peter Vereš: No.

Mišo Gula: Síce je to ako kupovať si asi parcely v metaverse, ale-

Mišo Ukropec: No preto.

Mišo Gula: Je ti to na rovnakú, nie?

Peter Vereš: Presne.

Mišo Ukropec: Na rovnakú milu, keď vieš.

Mišo Gula: Aby sme to teda vysvetlili ľuďom, že, že ty vlastne si nevieš nejak akože kúpiť časť mesiaca alebo čo.

Peter Vereš: Áno, pretože nikto nemá právo vlastniť niečo na mesiaci. Ani tie firmy, ktoré to ponúkajú, že nevlastnia mesiac.

Mišo Ukropec: Neni, neni mesačný kataster?

Peter Vereš: Nie, žiaľ nie je. Takže viac menej to je voda v koši by som povedal tento nákup, ale je to možno pekný suvenír, keď si dostane papierik, že niečo vlastni na mesiaci. Ale kto vie v budúcnosti o päťdesiat rokov, o tridsať ou štyridsať.

Mišo Gula: A teraz, teraz poďme akože vážne, že niečo z vesmírnych telies, jak sme spomínali, kométy, asteroidy je niečo, čo komerčne by si človek naozaj mohol nechať pomenovať, že?

Peter Vereš: Komerčne nie. Toto je ten problém, že tá Medzinárodná astronomická únia dáva na to trochu pozor, aby nevznikli také veci aj v budúcnosti.

Mišo Gula: Aby sa z toho nestal biznis.

Peter Vereš: Áno, myslím, že to bolo v jednej rozprávke Cartoon, že na mesiac niečo nakreslili, že to videlo aj zo zeme nejaké logo alebo nejakú hanlivú kresbičku. Takže to sa rieši, aby to nebolo takto komerčne, čo sa týka. Ale využitie komercie vo vesmíre samozrejme veľmi široká téma. Hej, že keď sa bude riešiť aj mesiac alebo asteroidy, tak sú tam nápady do budúcnosti.

Mišo Gula: No my tu máme témy ako, ako ťažba nejakých surovín a tak ďalej, takže to akože sa na to určite teším, ale možno by bolo vhodné dať nejaké intro do toho, ako si sa k tomu dostal. Lebo aby ste rozumeli ľudia, že toto je človek, ktorý sa z nášho zaprdeného Slovenska dostal do NASA. Hej, to je, to je tá inštitúcia, ktorá tvrdí, že sme pristáli na mesiaci. Hej. Ako keby nebolo jasné.

Mišo Ukropec: Vieš, kto bol prvým riaditeľom NASA?

Mišo Gula: Kto?

Mišo Ukropec: Ty nevieš, že bol prvým riaditeľom NASA?

Peter Vereš: neviem, či poviem správne meno, preto nad tým rozmýšľam, pretože NASA to nie je jedna budova. Ono v podstate má myslím jedenásť, dvanásť centier po všetkých častiach

Mišo Gula: USA.

Mišo Ukropec: On založil NASA v štátoch a bol prvým riaditeľom.

Peter Vereš: Tak Werner von Braun to nebude.

Mišo Ukropec: To teda je.

Peter Vereš: Myslím, že on nebol oficiálne riaditeľom.

Mišo Ukropec: To je. To je.

Mišo Gula: Preto ja akože viem, kto to je, ale nechcel s-- nebol, nebol som si istý, že on bol riaditeľom.

Mišo Ukropec: On bol prvým riaditeľom NASA.

Mišo Gula: No a prečo je to také, významné alebo zaujímavé?

Mišo Ukropec: Pretože to je fašistický tvorca rakety V2.

Mišo Gula: Á, okej, dobre, tak.

Mišo Ukropec: Že, že oni, oni mali vykopanú ten, ten kryt, ktorý proste mali oni v Švajčiarskych, Talianskych Alpách, teraz už neni proste v Alpách. Tam bolo nachystané rakety, prototypy, dokumentácia. Keď došli spojenecké armády, oni proste vyšli von s bielou vlajkou. Tak tu je celé akože nemecké know how ohľadom raketového-

Mišo Gula: Nice.

Mišo Ukropec: Všetkého. A on sa stal prvým riaditeľom NASA, a preto vlastne oni potom vedeli celý raketový program stavať a tak, lebo to bolo postavené na nemeckom know how, ktoré financoval Hitler. A ty len kukáš, že prosím? A vážne. Von Braun bol prvý šéf NASA.

Mišo Gula: Tak toto ani nie je, že fun fact, to je naci fact. To je zaujímavé.

Mišo Ukropec: Jak je to, že it's just about the money.

Mišo Gula: dobre.

Peter Vereš: Ako myslím, že nemali veľmi na výber, buď to boli Rusi alebo Američania, tak ich výber bol asi jediný.

Mišo Ukropec: Smart, smart.

Peter Vereš: Áno.

Mišo Ukropec: Americká čiš má definitívne mäkšie ako ruská. No jakože.

Mišo Gula: Takže prosím ťa, ako si sa dostal zo Slovenska do NASA?

Mišo Ukropec: Bez V2.

Peter Vereš: Tak ja som normálne študoval na Slovensku astronómiu a astrofyziku, takže ja som normálne vyštudovaný astronóm, astrofyzik. Nás neštuduje veľa na Slovensku. V mojom ročníku neby si myslím boli traja alebo štyria. Takže náš odbor je taký, že vždy nás zopár vyštuduje za rok.

Mišo Gula: A je to preto, že nie je o to záujem alebo len toľko sa otvára miest?

Peter Vereš: Práve naopak. Ono to je historicky tak, že v minulosti ten záujem bol väčší, ale keďže štát vtedy diktoval, koľko ľudí môže aký odbor vyštudovať, tak v minulosti to bolo naozaj okresávané. Posledných dvadsať rokov sa to asi už neriešilo, lebo už kto chce, môže ísť študovať, ale aj tak tých ľudí tam nechodí viacej. Hoci myslím, že space vesmír je veľmi populárny v dnešnej dobe. Tú astronómiu, to až tak sa to neprejavuje na počtoch študentov. A asi jedny z dôvodov je taký, že u nás sa to študuje na Matfyze. Takže študent, čo chce robiť astronómiu, astrofyziku najprv musí prežiť prvé tri roky matematiku, fyziku.

Mišo Ukropec: Okej.

Peter Vereš: Všetkých päť semestrov matematickej analýzy a všetky fyziky, jadrová, kvantová, optika.

Mišo Ukropec: A krútiš si to.

Peter Vereš: Všetko možné. A až potom vlastne ja som ešte bol ten starší ročník, keď sa päťročnica študovala magister, že nie ako bakalár tri, magister dva, tak po tretiaku sa to vlastne vtedy delilo na fyzikálne odbory a na Matfyze myslím, ak sa nemýlim, vtedy bolo až jedenásť odborov. Nás keď začínalo osemdesiatosem v prváku, v druháku sme boli delené o dva, štyridsaťštyri. Kto prežil prvý ročník. Takže potom, keď sa tých štyridsaťštyri rozdelí na jedenásť, tak potom nečudo, že sme traja, štyria na tom odbore, pretože aj ostatné odbory sú super a aj meteorológii sú všetci na Matfyze.

Mišo Gula: A aj štúdia ste skončili alebo?

Peter Vereš: Áno, áno, všetci sme skončili astro.

Mišo Gula: Tam už potom ste vydržali už keď ste prežili ten začiatok, tak.

Peter Vereš: Áno, tak myslím, že tam už konečne sa človek dostal k tomu, kvôli, kvôli čomu išiel na ten Matfyz, že dosi-- tam sa študuje geofyzika. Meteorológovia isto všetci, čo sú teraz na televíznych obrazovkách, čo majú teda tituly pred menom a za menom, študovali u nás na Matfyze. Takže rôzne zaujímavé odbory odtiaľ vychádzajú. Teoretickí fyzici, kvantoví.

Mišo Ukropec: Ak chcete ísť do Telky, študujte Matfyz, by znela zvláštna kauzálna logika.

Mišo Gula: No dobre, čiže, čiže tu sa z teba stal vyštudovaný-

Peter Vereš: Astronóm, astrofyzik.

Mišo Gula: Astrofyzik. A ak-ako vyzerala potom tá ďalšia cesta? Tú si začínal na Slovensku, či rovno si si povedal, že musíš ísť niekam von?

Peter Vereš: No ja som na Slovensku robil teda celé štúdium, aj magistra, aj PhD ako doktorát, ale už počas PhD som si uvedomil, že asi by bolo treba sa von pozrieť, keďže už v rámci PhD človek robí nejakú vedu, to znamená číta nejaké články, píše nejaký výskum a tam vlastne vidí mená tých ľudí, ktorí niečo znamenajú vo svete. Ja som sa s nimi chcel osobne stretnúť. No a to sa dá iba tak, že človek musí zo Slovenska preč, pretože tí ľudia, ktorí píšu tieto články, zvyčajne sú v Spojených štátoch, zopár je v Európe, zopár v Japonsku. Tak jeden spôsob, ako sa k nim dostať je buď ísť na nejaké stáže, letné školy, zimné školy, konferencie, čo teda dvadsať rokov dozadu vôbec nebolo jednoduché na Slovensku, pretože čo nebolo, financie a nejaká podpora. Takže ja som kdesi ako získal nejaké možnosti, tak som sa dostal na jednu letúč, jednu letnú školu do Talianska. To bolo v roku dvetisíc sedem. V dvetisícšesť v zime som bol ešte v Japonsku na pár dní na jednej zimnej škole, tak tam som sa stretával s niektorými týmito významnými astrofyzikmi a to mi tak dávalo trošku taký push, že skúsiť niečo viac. A počas PhD som išiel na pol roka do A-Ameriky prvýkrát na výmenný pobyt cez paradoxne Slovensko SAIA. Oni majú také výmenné pobyty a tam to fungovalo tak, že ak si človek napíše nejaký projekt a získa financie od SAIA a získa partnera v zahraničí hocikde, to môže byť aj Madagaskar aj Afrika, hocikde, že SAIA mu to preplatí. Tak ja som si napísal projekt. Hľadal som v USA partnerov, že či by ma zobrali na nejaký pobyt na pol roka. Väčšina samozrejme neodpísala ani, niektorí odpísali, však nech sa prihlásim na štúdium. Ja hovorím, ja nepotrebujem sa prihlásiť na štúdium. Ja už proste študujem a niečo robím. Ja už nechcem stratiť ďalšie dva tri roky a nakoniec jeden mi odpísal.

Mišo Gula: Prepáč, chceli, chceli ti tým naznačiť, že tá naša škola sa akože nepočíta?

Peter Vereš: možno. Čo sa nečudujem pravdupovediac, ale-

Mišo Gula: Lebo-

Peter Vereš: Áno, áno.

Mišo Gula: V kopec iných odboroch nám to akože Západ dáva pocítiť. Vieš, že, že doktori si musia robiť reakkreditácie a takéto veci, že akože to nás nepovažujú úplne za plnohodnotné.

Peter Vereš: Takže to, to bolo čo, čo som často videl v odpovedi. Ale nakoniec jeden človek sa mi ozval, a tak som išiel na pol roka na Havajské ostrovy.

Mišo Ukropec: Nice.

Peter Vereš: Takže tam bola mu- moja prvá skúsenosť pracovná z USA a potom o dva roky neskôr som tam získal svoju prvú pracovnú pozíciu.

Mišo Gula: Tam je, tam je jedno z najväčších observatórií, nie? To som sa chcel opýtať práveže, nie?

Peter Vereš: Áno, áno, presne tak. Institute for Astronomy pri University of Hawaii. V podstate to je v tej dobe, keď som tam ja bol, to bolo asi jedno z top štyri miest astronomických v celom USA, tak to bolo super miesto, na ktorom byť, lebo tam človek stretol fakt skvelých odborníkov, aj koho mali študentov, grad študentov, tak to tam naozaj žilo. A plus tie ďalekohľady, ktoré mali na Mauna Kea. Takže moja prvá práca v USA bola práve na Havaji. Ja som v USA žil pätnásť rokov, takže tých prvých tri roky, tri a pol bolo na Havajských ostrovoch, čo je pre mladého človeka super. Odvtedy mám Havaj rád. Každý rok sa tam vždy vrátim na dovolenku alebo pracovne nejakú pracovnú cestu.

Mišo Ukropec: Prečo práve ha- na Havaji sú takéto teleskopy a-

Peter Vereš: Ono keď sa chce pozerať vesmír, človek k nemu musí byť v úvodzovkách čo najbližšie. Dôvod je taký, že tá zemská atmosféra nám zabraňuje pozerať sa napríklad v infračervenej oblasti a taktiež na mnohých miestach na svete je kopu oblakov. Havajské ostrovy majú tú známu sopku Mauna Kea, ktorá vlastne trčí z mora do výšky tých štyri celá dva kilometra, štyritisíc dvesto nad- metrov nad morom a pod morom ešte ďalších päť kilometrov, takže ona je vlastne vyššia ako Mount Everest sa hovorí, keď sa zoberie od morského dna. Na tom vrchu vlastne tie oblaky chodia pod, pod tým vrcholcom často, tak je tam deväťdesiat plus percent noci jasný úplne a zároveň je tam aj nízka vlhkosť toho vzduchu. Takže čo sa týka pozorovania aj v infračervenej oblasti spektra a vôbec pozorovania, to bolo super miesto. Jedno z najlepších na svete, asi top tri.

Mišo Gula: Nejak svetelný smog sú tiež hluci?

Peter Vereš: A to je ďalšia vec. Áno, pretože najbližšie nejaké mestá, čo je v podstate Hilo, má iba nejakých tridsaťtisíc obyvateľov, a to je nejakých päťdesiat, šesťdesiat kilometrov vzdušnou čiarou dosť ďaleko. Ale zároveň, jak som spomenul, tam častokrát sú oblaky aj na Big Island of Hawaii, ale oni sa držia v tej výške dva, tri kilometre. Takže častokrát spraví taká, taká deka-

Mišo Ukropec: Tam je inverzia vlastne.

Peter Vereš: Oni vlastne tie obláčiky nad morom sa držia tak nízko, tá nízk-nízka oblačnosť, oni sa tak pekne zastavia na tej hore a celé to mesto ostane pod nimi. A Hilo je napríklad jedno z najďa- najďalšiejších miest v USA. Takže aj keby tam trošku nejaké svetlá boli, tak všetko pekne pod obláčikom ostane. Hore je tma. A ďalšia vec, myslím, že dosť dávno už, či to bolo tridsať rokov dozadu, spravil celý ostrov Big Island, nejakú kampaň, že vymenili svetlá v pouličnom osvetlení, tak tam išlo, aby to svietilo na nejakej inej vlnovej dĺžke, nejakej červenšej. Takže keď sa ide po uliciach Hilo alebo na Big Islande v Kona, tak to osvetlenie nie je moc, moc to nesvieti na tie cesty, takže veľa toho zlého svetla sa nedostáva ani na oblohu. Takže celý ostrov prispôsobili vlastne astronómii a tých ďalekohľadov tam je myslím neviem osem veľkých alebo desať observatórií hore a to nepatrí iba univerzite. Je tam japonský, to je ďalekohľad Subaru, Gemini, to sú vlastne aj Európania tam zapojení. Potom je tam CFHT, to je kanadský, francúzsky, havajský. To sú tie veľké ďalekohľady. Je ich tam viacej. Takže vlastne ľudia z celého sveta tam chodia a riešia nejakú vedu odtiaľ. Tak Havaj je super.

Mišo Ukropec: Čo tam bola tvoja úloha? Od rána do ve- do večera si pozeral na oblohu alebo?

Peter Vereš: Práveže nie. Ja som mal také šťastie, keď sa dá povedať, že veľakrát som nemusel pozorovať v noci. Ja som bol skôr taký denný typ a my sme mali ďalekohľad na vedľajšom ostrove na Maui, na Haleakalá. Tá má iba tri tisíc metrov nad morom a ten vlastne skenoval celú oblohu, hľadal asteroidy a kométy, takže na tom som robil. Ale tým pádom, že bol celý automatizovaný, ja som vlastne ráno sa zobudil a dáta som už mal v podstate na počítači a mohol som to robiť buď z domu, alebo do práce prišiel. Takže vyvíjal som tam softvér na ten ďalekohľad. Takže on začal pracovať iba v roku dvetisíc desať a ja som nastúpil v jedenástom, takže som bol úplne na začiatku. A ešte spomeniem tú moju prvú návštevu dvetisíc osem, keď som tam bol ako študent, tak som tam robil nejaké práce, simulácie práve na tom systéme, ktorý sa rozvíjal. Takže rada pre študentov budúcich, že nechodia na stáže už napríklad počas magistra alebo PhD a idú na taký projekt, ktorý sa práve rozbieha, ktorý začne o rok, o dva, o tri, pretože sa môže stať, že o rok, o dva budú oni tým ideálnym kandidátom-

Mišo Ukropec: By naskočili.

Peter Vereš: Naskočia na tú loď. A keď sa povie, že koľko ľudí na svete na tom to vie robiť dvaja, traja, štyria. A keď on, on bude jeden z tých kandidátov, tak má veľkú šancu, že ho zoberú, pretože v Amerike je v tej vede tá, ten pretlak veľmi vysoký na tie pozície, že tam sa hlási bežne sto ľudí na jednu pozíciu, na túto vedeckú. A v podstate nie je to len o USA, ale celého sveta, lebo stále to USA prilákava tých najkvalitnejších ľudí. Takže získať to jedno miesto je ťažké, ale keď človek má takúto výhodu napríklad z predchádzajúcich rokov, tak sa to stane ľahšie. Aj napriek tomu, že som prišiel zo Slovenska.

Mišo Ukropec: Je na Havaji iná tma?

Peter Vereš: Iná tma? Tak tam je všetko tak trošku iné, krajšie. Aj tá teplota, aj more, aj hory, aj trópy, aj pralesy. Tma je tam asi taká istá ako všade, ale je to pekné byť na pláži, keď je tam tma a pozerať sa na hviezdy a šumí more.

Mišo Ukropec: Išlo mi skôr o to, že keď ten svetelný smog je malý- Tak tá tma by mala byť, nie že väčšia tma, ale že tie hviezdy by mali byť vlastne lepšie vidieť.

Peter Vereš: Áno, áno, vidno vlastne slabšie hviezdy voľným okom, keď sa človek nachádza takto ďaleko od tých miest. jedna taká zaujímavá pikoška je taká fyziologická, že človek si myslí, keď sa vyvezie hore na tú Mauna Kea štyritisíc dvesto, že teraz uvidí viac hviezd. Ale paradoxne nie je to až tak pravda, pretože keď človek príde hore, tak tam už je asi o tretinu menej, atmosférický tlak. Takže má menej kyslíku človek, takže normálne jeho zrak sa zhorší. Paradoxne.

Mišo Ukropec: Aha.

Peter Vereš: Prístrojom to nevadí. Hej, je tam CCD kamera, čo sa zaznamená, je viac menej samozrejme kvalitnejšie, ale hore okrem toho, že má vôbec bežný človek problém chodiť, lebo sa mu točí hlava a tam ten nižší tlak, tak dokonca sa to týka aj vlastne očí, že to, čo vníma. Takže lepšie byť trošku nižšie, napríklad na pol ceste dvetisíc je taký base camp. Tak tam taký problém nemáš, že tam naozaj vidí pekne tmu.

Mišo Gula: Ako tá, ako tá, obloha vyzerá v skutočnosti? Teraz moja otázka smeruje k tomu, že videl som nejaké fotky, videjká, kde sa rozoberá to, že vlastne to, čo my vidíme cez tú atmosféru, čo nám vôbec dovolí, ako keby že tá atmosféra a tak ďalej a ľudský zrak vnímať, tak to je to, že vidíme kopec tmy a nejaké svetielka, nejaké hviezdy. Ale že v realite, že keby sme použili tú techniku na-nasledovanie, tak že to je vlastne takmer celé biele, ako keby že, že tie hviezdy sú tam všade-

Peter Vereš: Áno

Mišo Gula: ale my ich nevidíme cez tú atmosféru dostatočne dobre. Je to, je to tak?

Peter Vereš: nie je to len atmosférou, je to vlastne aj tým, ako silno svietia tie objekty, lebo oni čím sú ďalej alebo slabšie, tak tým ich vlastne nevidíme. Tak potom je bežný taký záber, nejaká snímka z oblohy ďalekohľadu, že ja mám rád také priblíženia, že je kdesi Mesiac na oblohe a urobí sa taký nejaký výrez takej istej veľkosti a voľným okom tam povedzme vidíme desať hviezd. A teraz sa to zzoomuje a zrazu tam tých hviezd je tisíc. A v tom štvorčeku sa urobí ešte taký malý štvorček, ten sa zzoomuje a tam je ďalších tisíc hviezd. A zrazu oproti, oproti tých hviezd tam vyskočia galaxie, ktoré sú ešte milióny, miliardy svetelných rokov ďaleko. A tam si ešte štvorček priblížime a zase sa priblížime, no. Takže takto sa pozeráme ďaleko a ďaleko do vesmíru.

Mišo Gula: To je ináč super otázka, lebo toto ma vždycky fascinovalo, že, že ak-ako sa, ako sa vôbec dostanete k debate o tom, že, že hovoríte, že tu týmto smerom tisíce svetelných rokov je takéto množstvo galaxií a táto galaxia má odhadom toľko hviezd a, hl-hlavne sa tam vyskytuje taký a taký prú-- pripadá mi to akože šialené, že do takých vzdialeností dokážeme vidieť.

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: Ako, ako to funguje?

Peter Vereš: napríklad teraz otázka je na určovanie vzdialenosti alebo že čo tam je?

Mišo Gula: Tak, tak vôbec identifikáciu toho, čo tam je. A to, že v tej, prepáč, len dokončím, že keď sme si povedali, že teraz sa pozriem na nejakú oblasť, tak ja si, ja si to, mne to pripadá, ako keď pozriem na fotku. Mám nejaký počet pixelov.

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: A teraz rozumiem tomu, že, že keď mám lepší objektív, tak tých pixelov je tam viac.

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: Ale znamená to to, že síce dnes na centimetrov štvorcových vidím niečo a ja to dokážem, že kľudne že stotisíckrát zväčšiť? Koľkokrát to dokážem zväčšiť?

Mišo Ukropec: Dobre a ja ešte doplním, že keď prišiel Hubbleov teleskop, to bolo kedy, pred pätnástimi rokmi?

Peter Vereš: To bolo dávno, to bolo snáď tridsať, teraz je 2024 rokov dozadu pomaly tridsať. Bolo to dávno.

Mišo Ukropec: Hubbleov teleskop.

Peter Vereš: Hubble bol dávno. Teraz je James Webb najnovší.

Mišo Ukropec: To, to áno, ale Hubble je tak starý.

Peter Vereš: No práveže je. Áno.

Mišo Ukropec: Dobre. Ja viem, že to mám potom vlastne ako fun fact to dám akože potom na záver, ale že je to, že dlhou expozíciou tej oblohy. Že vlastne on proste, že keď urobí, že fotku, že cink, tak je tam tisíc.

Peter Vereš: Tak.

Mišo Ukropec: Ale keď na seba nechá pôsobiť tou expozíciou, ja teraz vymyslím, neviem nejaké číslo, to daj radšej ty.

Peter Vereš: Hodiny.

Mišo Ukropec: Hodiny. Tak zrazu je to ako nesie, že biele, ale teda vyzerá to úplne ináč, lebo tá expozícia dlhá to ako umožní. Hej, je toto odpoveď na tvoju otázku?

Mišo Gula: Ja neviem, čo k tomu povedať hos-

Peter Vereš: Áno, áno, je to správne, pretože tie svetelné zdroje, keď sú ďaleko, oni sú slabé. Takže vlastne, keď sa dlho exponuje, tak to svetlo, ktoré tam je na úrovni pár fotónov, konečne sa zobrazí aj na tej CCD snímke. Lebo však CCD snímka je v podstate čo? Je to nejaký polovodič, ktorý vlastne, sa nabudíva vtedy, keď tam dopadne určitý počet fotónov, aby tie elektróny potom zaznamenali na čipe nejaký počet tých, pixelov alebo dáme tomu ten count, to ADU, ktoré tam je. Takže vlastne dlhá expozícia to umožňuje. Napríklad to je problém, keď človek sa nachádza na povrchu Zeme, na tom observatóriu, keď sleduje tú oblohu. Tá obloha má nejakú jasnosť sama o sebe a to je častokrát danej tou atmosférou, hej, že tá nám trochu nedovolí napríklad vidieť hlbšie do nejakej dvadsiate druhej, tretej magnitúdy. To je také číslo, ktoré hovorí o tom, ako hlboko vidíme. Takže preto je ideálne ísť do vesmíru, aby sme dali preč tento constraint, že vlastne sme, že nevidíme tak dobre kvázi do diaľky vďaka oblohe, ktorá nám tiež prispôsobuje k tomu, že tam je aj ten seeing, to je vlastne efekt, tá atmosféra sa nejako hýbe, hej, tam je nejaká, nejaký vietor v tej vysokej atmosfére, takže každá tá hviezdička sa nám nejako chveje. To vidno v lete, že keď z panelákov stúpa teplý vzduch a na oblohe nejaká Venuša svieti, tak sa nám zdá, že sa hýbe. Ale to isté sa deje, aj keby sme boli hore na Mauna Kea a pozerali sa do vesmíru. Aj na tom veľkom ďalekohľade sa tá hviezdička hýbe. Keď sa spraví expozícia, ktorá trvá minútu alebo hodinu, tak za, za tú hodinu spraví tá hviezdička, že má nejakú plôšku, hej, na tých pixeloch. Ale keď ideme do vesmíru, tak zrazu už odpadne tento problém, že v podstate sa nám niečo tam hýbe. Takže ideálne naozaj letieť preč mimo atmosféry Zeme alebo kdesi na Mesiac, kde môžeme vidieť aj ďaleko, aj slabšie objekty a aj s väčším rozlíšením.

Mišo Ukropec: Reklamné okienko.

Mišo: Reklamné okienko. Ém, keď som mal osemnásť rokov, čo bolo už teda dosť dávno,

Mišo Gula: á, šiel som sa do krásneho mestečka Marbella, ktoré je pri Málage

Mišo: učiť španielčinu.

Mišo Gula: Naučil som sa tam síce výborne po anglicky, lebo som žil s Angličanmi a Američanmi.

Mišo Ukropec: Lepšie ako po poľsky s Poliakmi.

Mišo Gula: Ale je to prosím ťa, že, že brutál kraj, akože vyzerá to tam naozaj krásne. Je tam väčšinu roka teplo, chodí tam bohatstvo z celého sveta. Tam tá Marbella naozaj to je, to je, že luxus. Malaga je možnože tridsať kilometrov odtiaľ. Čiže kto chce cestovať do Marbelly, prípadne tam je Puerto Banús, veľmi, veľmi známy prístav, tak určite letieť cez Malagu. A dosť ma potešilo, že Košice otvorili linku do Malagy, takže po tých dlhých rokoch sa tam asi znova vyberiem.

Mišo Ukropec: Takže čekujete košické letisko vážne.

Mišo Gula: Pozrite si košické letisko a ak vás zaujíma trošku aj viac o, o tom a o lietaní a o tom, ako fungujú, či už, výber nových destinácií, liniek a tak ďalej, tak si pozrite časť s Jurajom Tótom z košického letiska. Mali sme ho tu. Odporúčam.

Mišo Ukropec: Výborne. Ja sa vrátim k tomu Hubbleovmu teleskopu, lebo pozri, už mám tu ešte jeden fun fact, tak vybúcham tento teraz, že oni keď ten Hubbleov teleskop vystrelili do vesmíru a urobili prvé fotky, tak tie fotky boli rozmazané. A teraz vieš, je to bazmeg za neviem koľko miliárd dolárov pred teda štyridsiatimi rokmi alebo tridsiatimi alebo kedy. A teraz čo s tým? Stalo sa to takou roztomilou chybou, že oni keď brúsili to zrkadlo, tak mali tri tie nejaké brúsky, ktoré to robili a mali jednu kontrolnú. A tá kontrolná bola rozštelovaná. To znamená, že oni proste urobili, škulia-škuliace zrkadlo. To zistili ale na Zemi, keď už teleskop bol hore. Tak kámo, oni vyrobili okuliare, nazvem to, aby to bolo šilhajú to šil, akože aby to šilhanie toho oka vyrovnali, vystrelili neviem o rok, o dva, neviem koľko to trvalo zase, raketoplánom to nové, tie nové okuliare a zrazu z toho začali vznikať tie fotky, z ktorých potom zemeguli odpadla, odpadol veko, že toto je vesmír? A teraz vieš, ktorá firma vyrobila to zrkadlo?

Mišo Gula: Nie.

Mišo Ukropec: Je to firma, že Corning sa volá. Nemáme prečo Corning poznať, lebo proste však keď vyrábajú zrkadlá. Lenže to je firma, ktorá vyrobila Gorilla Glass.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Áno a Gorilla Glass má taký akože fun fact ďalší, že oni vyrobili Gorilla Glass niekedy v šesťdesiatych rokoch to malo byť na autá, že to je ako fasa, keď sa okno na aute nerozbije.

Mišo Gula: Dobrá fična.

Mišo Ukropec: To je do momentu, kým niekoho nezrazíš a jeho mozog sa rozpleskne po okne, ktoré síce je bez škrabanca, ale chlap je mŕtvy. Hej? Takže zistili, že nikto to nechce. Okrem armády a leteckého priemyslu. Ale tých okien ako neni zase toľko. Päťdesiat rokov to bolo v šuplíku, až došiel Steve Jobs s doškrcaným iPh-- prototypom iPhonu jedna do Corningu, že chlapci, počúvajte, že máme tu ako tento nový displej. Kukajte, jak vyzerá, jak od cigánov proste doondený, celý dobitý. Urobte s tým niečo. Za pol roka vyrobili z toho prototypu, ktorý päťdesiat rokov bol v šuplíku. Nevedeli, čo s tým majú robiť. Nikto nechce nerozbitné sklo. A zrazu Steve Jobs našiel tomu use case a je z toho ďalší miliardový biznis, ale musel to päťdesiat rokov čakať.

Mišo Gula: Som zvedavý, do ktorých iPhonov to montuje, lebo zatiaľ do ani jedného môjho, ktorý som mal, to evidentne nemontoval, lebo všetky sa rozbili.

Mišo Ukropec: No keby si chcel kilový iPhone, určite by si mal že nerozbitný, ale je to nejaký trade off medzi hrúbkou, hmotnosťou a životnosťou.

Mišo Gula: Tak, tak, že nebude to úplne to, nerozbitné skleničky to nebudú.

Mišo Ukropec: Tak. No.

Mišo Gula: Spevšak-

Mišo Ukropec: To bol ako fun factíček takýto dopredu, ale ja mám krutú otázku, ktorá určite bude konšpirologickú kliku zaujímať. Tak pristáli sme na tom mesiaci alebo nie, do čerta?

Mišo Gula: No lebo ja som, som tu na SUn nahodil, že oni to tvrdia, že vraj áno, ale pre-presne k tomu som smeroval, že. T-totižto všimol som si, že už aj fakt, že svetové veľké podcasty sa tej otázke venovali. Joe Rogan to rozoberal s mnohými ľuďmi a tak ďalej, že furt je to ako kebyže konšpirácia. Ale stále dôležitejší a dôležitejší ľudia, dôležitejší, známejší sa vyjadrujú smerom na podporu tej konšpirácie. Takže nečakám, že ty nám potvrdíš, že nepristáli, ale skús nám povedať, že prečo si myslíš, že určite pristáli Američania na mesiaci.

Peter Vereš: Tak jednak by asi bolo omnoho horšie to zfejkovať ako vôbec pristáť v tej dobe a viacmenej na tom projekte pracovali desaťtisícky ľudí, tak to by musela byť konšpirácia, že desaťtisícky ľudí by klamali. To je jedna vec. Druhá vec, ja som sa stretol s minimálne dvoma astronautmi, ktorí pristáli na tom mesiac-na tom mesiaci. Tak sa človek môže reálne spýtať. Napríklad s Rustym Schweickartom som párkrát sa stretol a rozprával s ním. On bol Apollo osem. Ten sa nepresta-nepristával, ale išiel okolo Mesiaca. Tá ďalšia vec je taká, že už v dnešnej dobe sú vlastne, iné sondy aj iných krajín, ktoré letia okolo Mesiaca a sú schopné urobiť fotografie tých pristávacích modulov. Takže sú fotky minimálne zo štyroch, piatich myslím teraz tých satelitov, ktoré chodia okolo Mesiaca. Vido tam pristávací modul Apollo jedenástku a na tých pätnástkach boli napríklad tie mesečné rovery, tie vozítka. Aj to už sa na tých snímkach dá rozlíšiť, dokonca tie stopy astronautov, kade chodili, tam ostali v podstate odvtedy. Taktiež snímok je viacero a dokonca aj Rusi, ktorí boli konkurencia, oni nikdy nespochybňovali. Hej, to by bola prvá vec, ktorú by vlastne konšpirátori chceli hovoriť, že to je klamstvo. Oni to nikdy nespochybnili. Oni sami vedeli, že tam boli. Tá komunikácia sa dala odpočúvať, keď oni z Mesiaca vysielali. Hej. Takže to je, to je úplný nezmysel, ktorý sa tu dnes vyjavil teraz posledných desať, dvadsať rokov. A je to v podstate urážka tých desaťtisícov ľudí a toho obrovského množstva financií, ktorý NASA alebo USA naliala do toho programu, aby vôbec porazila Sovietov, ktorí boli celkom blízko by the way k dosiahnutiu Mesiaca.

Mišo Ukropec: Však ale oni mali ten, ten, ten, ten, ten-

Peter Vereš: N4. Áno, tie rakety alebo N1 sa to volá.

Mišo Ukropec: Ale počkaj, ale, ale oni mali predsa nejaký vesmírny modul, čo chodil po mesiaci Rusi, nie? Na diaľku.

Peter Vereš: Áno, Lunochod, ale aj oni mali program a aj ľudí. Samozrejme to celé utajili, lebo v Rusku to bolo tak, že keď niečo nevidieť, tak sa to nestalo.

Mišo Ukropec: Áno.

Peter Vereš: Takže tam bola pripravená raketa, ktorá bola ešte myslím výškovo objemovo väčšia ako Saturn 5, ktorá mala letieť. Myslím, že sa volala N1, ale myslím tri alebo štyri vybuchli na štartovacej rampe. Takže oni už boli pripravení letieť. Normálne sú aj kresby ich ruského mesečného pristávacieho modulu. To mali hotové. Aj oni tiež mali letieť myslím iba s dvoma ľuďmi namiesto troch k Mesiacu. Viac menej oni, oni v tých pretekoch boli skoro vyrovnaní USA. Len to vzdali potom už keď tam začali pristávať Američania jedenástkou, dvanástkou, trinástkou, štrnástkou.

Mišo Ukropec: Toto je ináč-

Peter Vereš: Áno.

Mišo Ukropec: Popáč, ale, ale Lunochod pristál na mesiaci, či?

Peter Vereš: Áno, áno, ale to je diaľkovo ovládané vozítko. To nie je ľudská posádka.

Mišo Ukropec: Rozumiem. Ale že aj Rusi na tom mesiaci boli.

Peter Vereš: Áno, áno.

Mišo Ukropec: A toto je pre mňa, že neuveriteľný mindfuck ko-ko-konšpirátorský, že Tak z jednej strany Zem je plochá. Hej, le-lebo teda prosím vás, keď prídete na ten koniec, tak teda pošlite fotku alebo niečo. Hej, to mal šéf Kolumbie, nie? Že dal výzvu, že daruje celú firmu, keď pošlú fotku z konca sveta. Teraz väčšina konšpirácií ide práve z Ruska, aby ak- aby rozkladali ten západný majetec a to všetko. Ale ani oni netvrdili nikdy ani pred dvadsiatimi, tridsiatimi, päťdesiatimi, osemdesiatimi rokmi, že, že Zem je plochá ani, ani guľatá. Oni na tom mesiaci boli. A teraz nejakí kúzelníci vymýšľajú, že Zem je kockatá alebo elipsoidná alebo neviem proste aká teraz najnovšie čo je.

Mišo Gula: Tak to tam, tam ešte môže byť aj druhá vec, že odrbáva ju jedna aj druhá strana, a preto sa ako keby že neexpose-nú navzájom, že, že kto odrbúje viac. Ale dobre, nechcem, nechcem podporovať tie konšpirácie. skôr mňa zaujalo, lebo teraz vlastne keď letel ten, ten Artemis, tak sa znova ako keby začali, akože nanovo diskutovať tie veci, že, že aká je to celá história tých Apo-Apollo misií a tak ďalej. A ja som si vlastne uvedomil, že alebo väčšina ľudí pravdepodobne registruje len to, keď sa prvýkrát pristálo na mesiaci a že tam vkročil človek. Ale tých misií predsa bolo viac, ktoré pristáli na mesiaci, nie?

Peter Vereš: Áno. Apollo 11, 12, trinástka mala smolu. Štrnásť, pätnásť, šestnásť, sedemnásť bolo posledné.

Mišo Gula: A tam všade boli ľudia na-

Peter Vereš: Tam boli ľudia a každý ten pristávací modul mal dvoch ľudí, ktorí pristáli. Tretí ostal na obežnej dráhe okolo mesiaca. Takže tých ľudí je viac, čo chodilo po mesiaci.

Mišo Gula: Čiže to nie je len o tom, že tí prví traja, ktorí tam-

Peter Vereš: Presne

Mišo Gula: prišli, sa dohodli, že akože sme tam boli.

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: Ale tam bolo, že desiatky ľudí v princípe.

Peter Vereš: Desiatky nie. Tak poďme počítať spolu. Jedenásť, dvanásť, štrnásť, pätnásť, šestnásť, sedemnásť je šesť krát dva je dvanásť ľudí chodilo po mesiaci. To je ten počet a-

Mišo Gula: Prepočítaj trinástka.

Peter Vereš: Apollo trinásť mala problém, na ceste k mesiacu. Mu tam vybuchla kyslíková nádrž, tak oni vlastne-

Mišo Gula: To bol aj film o tom.

Peter Vereš: No veľmi dobrý film.

Mišo Ukropec: Počúvaj, to je s tým, to je s Tomom Hanksom.

Peter Vereš: Tom Hanks. Áno, áno, áno.

Mišo Ukropec: Aha, to bola trinástka. Okej, okej, okej.

Peter Vereš: Oni vlastne vôbec boli radi, že sa vrátili nazad a prežili. Oni namiesto pristania vlastne obleteli mesiac a išli rýchlo naspäť. Takže to sa stalo trinástke už vtedy. Teda tá, vôbec tie lety boli vtedy pri takej technológii spravené, že sa čudujem, že vôbec kdesi doleteli. Hej, lebo to, čo sa týka nejakých počítačov, tak ich celá loď mala počítačový výkon horší ako naše kalkulačky spred desiatich rokov. Hej?

Mišo Ukropec: To sme sa presne o tom bavili, že lenže čo sa stalo teraz pánovi šéfovi misie? Dvakrát mu zdochol Outlook. Vážení, mal Outlook vo vesmírnej lodi. Letí, letí a zrazu že stopped working a museli mu ho zo Zeme reštartovať. Ja že prosím, že oni si zobrali Microsoft, ktorý neni sponzorom tohto programu na palubu a prosím.

Peter Vereš: Áno, mali tam myslím dokonca oni aj vlastné mobilné telefóny značky iPhone, však? A oni s nimi fotili z okna, aj to posielali tie dáta. Ale na tejto misii Artemis bolo zaujímavé to, že oni skúšali novú formu komunikácie so Zemou. Nepoužívali iba čisto rádio, ale aj laserovú komunikáciu v optických vlnách. To bolo zaujímavé. Dokonca bolo také, také video kdesi, že bol priamy prenos, ako robí Elon Musk na tých SpaceX-och. Majú také kamerky, aj keď tá raketa horí, letí, že na nej je prilepená tá kamerka. Oni mali podobnú aj na tom Artemise a na tom module Orion. A v podstate, keď oni prepli z toho signálu rádiového na ten laserový, normálne ten obraz, ktorý bol dajme tomu trošku taký nekvalitnejší, v sekunde preplo úplne, ako keby si pozeral nejaké úplné LED OLED kvalitu. Bum. Takže vyskúšali takúto komunikáciu.

Mišo Gula: Ja som pozeral v priamom prenose, ten, ten štart a musím teda povedať, že urobili všetko pre to, aby podporili konšpirátorov, lebo presne v momente, kedy sa zažehli motory a mal-malo byť v detaile vidieť, ako tá raketa sa odlepí od zeme, tak presne vtedy tam bola technická chyba a zrazu proste prestrih na vzdialený, vzdialenú kameru. Vieš, vzdialky s odstupom niekoľkých sekúnd, ten, ten vzhľad a tak ďalej. No akože čo viac si mohli konšpirátori priať?

Peter Vereš: Ako našťastie bolo na tej štartovacej rampe v okolí tisícky alebo desaťtisícky divákov alebo stotisícky. Tam vždy, keď sa niečo štartuje tá na tom Kennedyho mise, tak prídu tam ľudia aj s karavanmi a už sa tam na tú plážičku sa dajú a sledujú to. Takže oni to videli na vlastné oči, tam snáď desaťtisícky, stotisícky ľudí.

Mišo Gula: Ale videli to tiež, hej, že, že toto sa proste-

Peter Vereš: Áno. No toto malo SpaceX urobené lepšie. Oni majú tých kamier viac, aj im to lepšie funguje pri tých štartoch aj výbuchoch, aj pristatiach. Čo sa týka toho pokrytia pre sociálne siete.

Mišo Gula: Je možné, že používali Teamsy, keď už sme pri Microsofte.

Mišo Ukropec: Takto, lebo ja som to vôbec ako nesledoval, lebo som akože hodne rozlietaný teraz. Oni nelietali so SpaceXovými raketami túto misiu?

Peter Vereš: Nie, vôbec. Toto bola NASA misia.

Mišo Ukropec: Čisto iba akože-

Peter Vereš: Áno, áno, tam je ten systém SLS, ktorý vlastne na ňom viacero spoločností súkromných, Lockheed Martin, Boeing tam robil. Kto ešte? No teraz mi rýchlo nepríde. To boli spoločnosti viaceré, ktoré postavili tú nosnú raketu a Orion bol vlastne od Boeingu, takže oni toto, toto nebolo SpaceX. SpaceX sa teraz snaží preraziť so svojou tou veľkou Starship loďou a to je vlastne problém aj Artemisu tri, tej nasledujúcej misie, lebo NASA znova pristáť na mesiaci. Hej, že to je cieľ teraz NASA. Už sa to odkladá niekoľko rokov a majú jeden významný problém. Oni totiž chceli, aby pristávací modul pre nich vytvorila súkromná spoločnosť. A zatiaľ sú dve spoločnosti vo finále tej súťaže. Jedna je SpaceX a druhá je Blue Origin a každý má iný spôsob pristávania. No SpaceX tam chce letieť na mesiac so Starshipom, ale všetky mu vybuchli zatiaľ. Niečo už mali jedenásť alebo koľko.

Mišo Gula: No aj dokonca už meškajú s tým programom, lebo ono, že to už dva alebo tri roky dozadu mal byť hotový ten modul.

Peter Vereš: Ja viem. No už tam, už tam ľudia mali chodiť snad minulý rok po mesiaci. Takže nie je pristávací modul.

Mišo Ukropec: Prepočítaľ Blue Origin ešte vôbec nelietal, či?

Peter Vereš: Blue Origin už bol schopný posielať nielen turistov, ale majú tiež veľkú nosnú raketu. Tá už niečo doniesla na obežnú dráhu okolo Zeme, ale pristávací modul od Blue Origin má úplne iný princíp ako od SpaceX. SpaceX chce prísť v podstate s celou tou Starshipou, s tým monštrom a mesiac i odletieť hore. Ale Blue Origin v podstate urobilo niečo ako maxi verziu z čias Apollo. Taký ten pristávací modul.

Mišo Gula: Čo hovoríš na to videjko ako pristál Blue Origin s turistami, na Zemi a on s takým šperhakom tú papundekľovu onu akože otvoril tie dvere. To bolo strašné.

Peter Vereš: Tak to by som ani nenazýval lety do vesmíru. Oni letia iba sedemdesiat kilometrov vysoko. To sú také kvázi parabolické lety pre turistov, takže to by som až za vesmír nenazýval.

Mišo Gula: To hej, ale to ani na, ani na lietadle nevidíš takéto dvierka.

Peter Vereš: Áno, takže-

Mišo Gula: Že vyzeralo to veľmi divne, akože.

Peter Vereš: No áno, takže dúfam, že budú robiť serióznejšie veci, nielen tieto turistické nápady.

Mišo Ukropec: Ale Blue Origin je vzámené, že ďaleko, ďaleko za SpaceX-ov, nie?

Peter Vereš: Áno, však SpaceX už dlhé roky robí nosné rakety, ktorými znížil cenu vynášania materiálu na obežnú dráhu. Neviem, či už desať či pätnásť rokov fungujú, už sám neviem. No desať minimálne možno. Ale Blue Origin je teda pozadu, ale už majú niečo veľké pripravené, takže tiež budú chcieť robiť to isté. V podstate tiež obnovovacie tie pristávacie tie rakety, že pristanú buď na tej svojej bárke na lodi a to sa im už podarilo alebo na Zemi. Takže to majú tiež čižky pripravené.

Mišo Gula: To je magic, keď tie dve rakety vtedy pristáli-

Peter Vereš: Tak, tak, tak, tak.

Mišo Ukropec: -ako paralelne vedľa seba. To bolo-

Peter Vereš: Takže tých spoločností budú dve. To sú v Amerike, ale myslím, že Čína to kopíruje veľmi dobre teraz, tak sa snažia to isté robiť.

Mišo Gula: Ešte jedna konšpirátorská otázka, že to bola taká poznámka. Niekto dokumentoval, že, že je zaujímavé, že vo vysokom rozlíšení nám vedia ukázať videjko, ako sa tam hrajú s nejakou kravinou na, na tá posádka na palube, ale že nikto nám ešte neukázal vo vysokej kvalite video rotácie Zeme. Akože priamo z tej, z tej rakety vidieť video, že vždycky vidíme len obrázky.

Peter Vereš: Ale videí je kopu. Však dá sa ísť na YouTube pozrieť videá napríklad z vesmírnej stanice a myslím, že tam stále aj priamy prenos je. A tá vesmírna stanica-

Mišo Gula: Hej, vieš ale, že ten moment, že keď natáčam tu ruky tej, tej astronautky, jak sa s niečím hraje, tak proste zoberiem a idem natočiť k okienku tú Zem, vieš.

Peter Vereš: Áno, len problém je taký, že tá Zem sa okolo vlastnej o-osi otočí za dvadsaťštyri hodín. Takže tam by tá dosica musela dvadsaťštyri hodín mieriť tou kamerkou, aby sa mu tam otočila. Takže preto, aj keď oni zoberú kamerku, pozrú sa z okienka, tak vyzerá, že tá Zem tam stojí, sa netočí.

Mišo Gula: No tak, takto, ako úplne nechcem ísť do matematiky, ale za minútu napríklad záberu by si predsa videl nejakú rotáciu.

Peter Vereš: No keď už idú ďaleko na Mesiac-

Mišo Gula: Na tých pixeloch by to bolo vidieť, nie?

Peter Vereš: No to asi ani nie. Minúta je strašne malá časť z dvadsaťštyri hodín, nie? Koľko má šesťdesiatštyritisíc sekúnd jeden deň?

Mišo Gula: No.

Peter Vereš: Tak jedna šesťdesiatštyritisícina z tristošesťdesiat stupňov je koľko pixelov? Nula celá nula jedna?

Mišo Ukropec: Ty si nabehol, kámo.

Mišo Gula: Nie, nenabehol. Však to je jeho úloha to vypočítať, vieš? Nie moja.

Peter Vereš: Ale lepšie to vidno z ISS, lebo však tá lieta nízko nejakých tristo kilometrov nad Zemou, takže jeden ten obehe trvá päťdesiat minút, takže tá okolo celej Zeme obletí za päťdesiat minút. Takže tam live, čo sú tie krásne zábery, že chodia vonku astronauti niečo robia. Pred nimi sa doslova točí tá Zem.

Mišo Ukropec: A ISS ešte funguje?

Peter Vereš: Pravda.

Mišo Ukropec: Ale myslím akože teraz tým, že kamaráti, že Rusi a Američania sú úplne nie kamaráti. Alebo toto sú také, že nezávislý biznis, že m-mimo politickú agendu špičiek?

Peter Vereš: Tak určite tá politika ovplyvnila aj fungovanie ISSky a ten plán je vlastne ju poslať k Zemi do 2030. Takže sa neplánuje nejako jej pokračovaniu na nešťastie, lebo je to aj drahé. Ale teraz našťastie aspoň pribudol spôsob dopravy ľudí tam, pretože oni boli závislí na Rusoch mnoho rokov iba. Sojuz nič iné neexistovalo a teraz už SpaceX dokáže s Dragonom tam dostať ľudí na aspoň.

Mišo Gula: Keď, keď si bol v NASA, koľko rokov si vlastne tam bol?

Peter Vereš: No priamo v, ja som bol dva roky v Kalifornii v JPL, to je Jet Propulsion Laboratory, tak tam, tam som ako priamo pracoval dva roky. To bolo 2015 až 17. Tak tam, tam som bol dva roky ako priamo v centre.

Mišo Gula: Dobre, uh, berme tak, že a-asi nemáš až také informácie ako pán prezident. Hej, ale keď si tam bol, existuje Area 51? Sú mimozemšťania?

Mišo Ukropec: Will Smith nám ukázal, že je Area 51.

Mišo Gula: Kedy sa zrazíme s nejakým asteroidom?

Mišo Ukropec: Ale poriadnym.

Mišo Gula: K akým, uh, dobre, asi ne-- ak si sa k niečomu, k nejakým tajným informáciám a teraz opomeňme nejakým mimozemšťanom a tak ďalej. Ale ak si sa k nejakým tajným veciam asi dopracoval, tak aj tak o tom nebudeš môcť hovoriť. Ale, uh, pracoval si aj na nejakých projektoch, kde, kde naozaj sa, sa pracovalo s vecami, ktoré bežne sa ľudia, uh, nedozvedia a niekedy to možno neštudujú, ale nemôžu dozvedieť, že, že v nejakom stupni utajenia to bolo?

Peter Vereš: No čo sa týka centra, kde som pracoval ja JPL, ako som spomenul, tých centier je viac než desať po celom USA. V JPL pracovalo myslím päť alebo šesťtisíc ľudí a väčšinou to boli misie, ktoré lietajú po slnečnej sústave. Po Marse, čo chodia rovery alebo k Jupiteru alebo pozorovania Zeme. Tak na to je Jet Propulsion Laboratory špecializované v Pasadene. No ale ako som tam bol ako neamerický občan, tak som nemal prístup všade. Takže okrem toho, že som mal ten badge, ktorý sa dal dostať do niektorých miestností alebo budov, do niektorých som prístup nemal iba s eskortou. Takže mali to tam rozdelené podľa toho, kto má aký clearance na tej svojej badge. Tak to je pravda aj celý areál, lebo nad tým, nad tým dropom tam chodia ozbrojení ľudia okolo. Aj cez tú vrátnicu sa nedostane hocikto. Takže oni to majú tiež celkom strážené aj, aj v NASA. A čo sa týka nejakých tajných vecí, tak ja som na ničom tajnom nerobil. Ale čo sa týka napríklad aj keď by sme chceli hovoriť smerom von o nejakej našej práci a výsledkoch, tak nemôžeme. Musí to byť schválené ich PR oddelením. Takže nebol som free to speak. Myslím, že som mal jeden rozhovor mal potom pre slovenské médiá. Ale až keď som odtiaľ odchádzal, pretože predtým som nemohol tie dva roky. Aj čože?

Mišo Gula: Reklamné kienko. Počkaj, počkaj, ešte nie, lebo ešte k tomu-

Mišo Ukropec: Možno peniaze?

Mišo Gula: Ee, za chvíľu. Nerobime dobré peniaze. Že dobre, inak sa opýtam. Teba ako odborníka, lebo nás zaujímajú nejaké veci, ale teba ako odborníka, ak by si mal možnosť získať odpoveď, čo by ťa najviac zaujímalo z-z tajných vecí? A teraz nevrávime o tom, že či si sa to dozvedel, nedozvedel, ale čo najviac by ťa zaujímalo z NASA a vôbec z vesmíru, ak by si mal možnosť získať takú informáciu?

Peter Vereš: Ono ťažko odpovedať. Tie veci nie sú totiž tajné, pretože by to boli nejaké konšpirácie. Oni sú väčšinou tajné, aby sa to nedozvedela konkurencia. Že to je hlavný dôvod, aby sa to nedostalo napríklad do Číny, do Ruska. Je to konkurenčná výhoda, hej, lebo častokrát tie centrá, oni vyrobia technológie, ktoré nemá iná krajina. Lebo potom z tej NASA sa tie technológie dostanú neskôr aj na klasické použitie. Potom sú celé témy o tom, že na čo je dobrá vôbec NASA alebo tento výskum a potom ten základný výskum sa stane, dostane do praxe o desať, dvadsať, tridsať rokov neskôr. Ak si spomínal aj ten Corning Gorilla Glass a tam bolo ďalších x vecí vôbec misie na Mesiach, ktoré sa k nám dostali do bežného života k používaniu. Takže to sú skôr technológie a dokonca aj celá NASA v podstate funguje v piatich segmentoch, od toho výskumu vesmíru po tie vedecké misie a celý ten jeden segment, ktorý má rozpočet myslím jeden a pol, dve miliardy dolárov ročne, je čisto iba výskum. Takže oni robia dosť aj čisto základný výskum alebo aplikovaný, ktorý na niečo je alebo bude buď priamo pre NASA alebo pre niečo iné. Dokonca jedna divízia NASA robí aeronautics. Aj ten názov je vlastne National Aeronautics and Space Association, tak tam tá aeronautika, to sú lietadlá v podstate. Takže oni sú stále aktívne zapojení aj do nejakých tých, výrobu nejakých prototypov lietacích strojov. K tomu možno ideme do tej Area 51. To nemá nič spoločné s NASA, ale ja si myslím, že toto je normálna vojenská základňa, akých je po USA x a tiež tam majú záujem na to, aby boli teda v nejakom utajnom, utajovanom režime.

Mišo Gula: Nie je pochybnosť o jej existencii. Pochybnosť je o jej využívaní.

Peter Vereš: Áno, áno, tých, tých základní je veľa po USA a častokrát sú v púštiach alebo ďaleko, kde nie sú nejakí bežní ľudia a isto tam skúmali lietadlá, ktoré majú rôzne tvary, nebežné a kde si v noci s nimi lietali po tme alebo nejaké svetlá na nich svietili. A išiel nejaký lokálny pánko. Však ja som žil v Amerike, tam sú tie cesty rovné, čo idú a okolo je nič a ide, ide, ide a zrazu mu niečo lieta ponad hlavu, čo má divný tvar a divná, divne sa to správa, tak je to pre neho UFO, ale ako armáda nebude na to komentovať teraz, že keď to on zverejní do médií aj do televízie, čo videl, nepovie tam, že nie, nie, to bolo naše lietadlo.

Mišo Ukropec: Jasné.

Peter Vereš: Oni radšej povedia, že to bolo UFO.

Mišo Ukropec: Ale však UFO je aj nedefinovaný, neidentifikovaný objekt.

Peter Vereš: To je pravda. Je to naozaj, áno, nepovedia nič na to.

Mišo Gula: Predstav si, že všetky dáta z NASA prelúskala AI-ka a vie všetko, čo kedy NASA skúmalo, vedelo, dozvedelo sa a tak ďalej. Dostal by si príležitosť opýtať sa jednu otázku toho AI-ka. Čo by si sa opýtal?

Peter Vereš: Tak mňa by skôr zaujímali nejaké technické veci, si myslím. Tam sú rôzne zaujímavosti pri tých misiách.

Mišo Gula: Nie, vyhýbaš sa. Jednu otázku máš možnosť, jednu otázku. Akože vôdokoľa Pána Boha sa vieš opýtať jednu otázku.

Peter Vereš: Tak to by som, naozaj neviem, čo by som sa ich spýtal. Niečo také tajné. Určite by som sa nejaké UFO nepýtal alebo mimozemšťanov. Lebo to nie, ak teda tam smeruje tá otázka.

Mišo Gula: Nie, nie, to, to tá naozaj ma zaujíma, že čo teba ako, ako profíka, lebo vieš, tak my akože tu blúznime o tom, že či sa pristálo, nepristálo a tak ďalej, ale ty do toho vidíš ďaleko hlbšie. Čiže naozaj ma zaujíma to, že ako, ako tvoja hlava pracuje, že čo teba reálne zaujíma ako profíka v danej oblasti.

Mišo Ukropec: Prepáč, ale, ale mňa ti to vlastne nezaujíma. Teda nie tá odpoveď tvoja, to je v poriadku, ale ja si myslím, že sme, že sme pristáli na Mesiaci a nemám o tom nejaké pochybnosti. To, že čo na tom-

Mišo Gula: Ale ja nad tým nerozmýšľam.

Mišo Ukropec: No práveže, jako ja to mám prijaté, že check, boli sme tam.

Peter Vereš: To by som sa ich nepýtal určite, či pristáli na Mesiaci. To považujem za zbytočnú otázku. Skôr by ma zaujímali, čo je taká pikoška možno, by som sa pýtal na otázky nejakých zvláštnych projektov, ktoré nikdy vlastne nedotiahli do konca. Lebo isto tá NASA robí toľko rôznych vecí naraz. To nie je jedna vec, to sú desiatky, stovky. Či sú tam nejaké také nejaké nápady, ktoré boli úplne šialené na prvé počutie a im nevyšli a ich vlastne nechali tak a sú zamknuté a nikto nevie vlastne, na čom pracovali.

Mišo Gula: Mňa by napríklad z energetického sektora zaujímalo, lebo však videli sme kopec akože nejakých videí o Teslovi a o tom, ako vymyšľal rôzne, rôzne zdroje energie, ktoré boli ďaleko menej náročné ako, ako súčasné. Čiže mňa by napríklad toto zaujímalo, či, či reálne je v šuflíku nejaká technológia, ktorá by nám zabezpečila v úvodzovkách free energy pre, pre ľudstvo alebo.

Peter Vereš: To je asi tá jadrová fúzia by som povedal, ale to nie je v šuflíku, to akurát nevieme spraviť štyridsať rokov. To by bolo super, že z vody by sme vlastne mali energiu čisto iba z nejakého vodíka a viac než jadrové elektrárne neobmedzene viac menej. Ale to je, to je fyzika a stále nevieme dosiahnuť tie tlaky a teploty v tom tokamaku, ktorý potrebujeme. To sa už štyridsať rokov rieši a stále to nie je vyriešené.

Mišo Ukropec: Ale, ale je tam nejaký progres, nie?

Peter Vereš: Je tam nejaký progres, ale absolútne to nie je blízko tomu, aby sme z toho mali nejakú funkčnú elektráreň.

Mišo Ukropec: Je to niečo ako kvantové počítače, že tu a tam to voľačo ako spraví, ale že by sme to vedeli používať na niečo, tam toto neni.

Mišo Gula: Je to kvantová fyzika a kvantové počítače je dobrá téma a otázka znie, ako, ako doma si v tom, či do toho sa vieme akože trošku.

Peter Vereš: Tam doma nie som, ale určite sme bližšie k kvantovým počítačom ako k jadrovej fúzii. To je pravda. Kvantové počítače už sú viac menej na spadnutie, ale jadrová fúzia nie.

Mišo Gula: Mňa na tom celom okolo, okolo tých kvantových počítačov a kvantovej superpozície a tak ďalej, čo sa rozpráva, mňa najviac zaujala To, že niekto dokáže vysloviť vetu, že, že v podstate kvantové počítače ako keby že potvrdzujú existenciu multiverzu alebo teda paralelných realít alebo ako by som to správne nazval.

Peter Vereš: To by som asi netvrdil. Tam v podstate ide o preklenie tej bariéry, keď máme klasické počítače a tie čipy. V podstate tam ide o to, aké sú veľké tie jednotlivé súčiastky, tie tranzistory na čipe. Hej, že tam sa udáva koľko to má nanometrov. Však tie deväť, desať, dvanásť nanometrový, štyri, že postupne málo a máme to v mobilných telefónoch alebo normálne na Intel i9 Pentium alebo whatever, tak kvantové počítače už nebudú mať toto obmedzenie, že nepôjde tam o tú technologickú bariéru, lebo my nemôžeme ísť donekonečna do nejakých menších menších štruktúr, lebo už to nevieme v podstate vyrobiť vôbec niečo také malé. Tak kvantové počítače nemajú takýto problém.

Mišo Gula: Dobre, tak, tak inak, lebo myslím, že Google to robil tie posledné také veľké testy, kde vlastne hovorili o tom, že, že ten kvantový počítač bol schopný vykonať výpočet, ktorý na najlepších superpočítačoch na, na Zemi by trval trilióny rokov alebo nejaké také šialené číslo povedali. A tým vlastne potvrdili, že ako keby že nevedia si to vysvetliť, ale že jedno z možných vysvetlení je, že nejak sa musel ako keby dotazovať v nekonečnom množstve paralelných vesmírov na daný výpočet. Proste akože šialená myšlienka. Hej, ale-

Peter Vereš: Opäť poviem, že nie som odborník na tú tému, ale čo viem je o tom, že naozaj tie kvantové nebudú mať problém s tými maličkými súčiastkami, tými tranzistormíkmi, lebo tam ide o tom, tam sú tie nuly a jednotky. Hej, že keď máme x tranzistorov, ja neviem milióny alebo tisícky, tak tam je urobiť iba nejaký diskrétny počet operácií. Hej, že to vynásobíme krát sekundu, koľko spravíme. Kvantový počítač v podstate nemá až také obmedzenie, že nemusí robiť ten počet tých tranzistoríkov. Tam, tam, tam to funguje na inom princípe. Takže keby to raz bolo, tak nám to pomôže veľa. To potom kryptografovia ich bude bolieť hlava z toho potom.

Mišo Gula: Ty si rovno hodia mašlu. Fun factíček. Už keď si mi zrušil reklamné okienko.

Peter Vereš: Tak poď.

Mišo Gula: Jiří Grygár.

Mišo Ukropec: Teda ešte stále žije deväťdesiat rokov. Akurát som teraz pozeral, že teda neni ho, že sa to toľko vidno, ale

Mišo Gula: je to minimálne tak tridsať rokov, keď chodili jeho Okná vesmíru do Korán a

Mišo Ukropec: tam som bol úplne fascinovaný. Raz hovoril o tom, že existuje niečo ako teória zoologickej záhrady,

Mišo Gula: ktorá, berme to tak, že

Mišo Ukropec: tridsať rokov dozadu hej. A tá teória hovorí, že sú nejaké mimozemšťania možno a že sú miesta na Zemi, cez ktoré je akože lepšie vidieť do vesmíru ako z iných miest. Že a teraz nejedná sa o to, že je to vysoko alebo nízko, alebo oblaky alebo

Mišo Gula: niečo, ale že,

Mišo Ukropec: že proste sú miesta, ktoré sa chovajú ináč na Zemi ako, ako, ako bežné miesta a že je možné, že to je ako miesto, kde ten plot v zoologickej záhrade je pretrhnutý. Vnímaš takéto niečo? Alebo je to, že tridsať rokov stará haluz, ktorá je úplne že mimo? Lebo ja neviem, ja sa pýtam.

Peter Vereš: No asi to vnímam podobne ako tú haluz alebo také nejaké-

Mišo Ukropec: Tak som to dostal. Okej. Si si vypýtal.

Peter Vereš: Také nejaké, že ja mám Jiřího Grygara samozrejme rád a tie relácie, ktoré on vysielal tridsať, štyridsať, štyridsať rokov dozadu aj dávnejšie, boli jedinou takou reláciou v podstate v Československu, ktorý, ktoré propagovali vesmír. V dnešnej dobe to je úplne iné, že máme toľko možností. Internet, sociálne siete, hej, podcasty, hocičo. On vtedy bol jediný človek, ktorý desať, dvadsať rokov aj s tou starou technológiou, s tými znalosťami, ktoré sú v dnešnej dobe nič, mizivé oproti tomu, čo vieme dnes, sa snažil približovať vesmír širokej verejnosti. A vtedy vieme bol komunizmus. Tie informácie boli veľmi okresávané a zrazu prišiel on a dokázal to povedať nejakou zrozumiteľnou rečou a myslím, že inšpiroval veľa ľudí, aby sa teda venovali vesmíru a spaceu.

Mišo Ukropec: Československý Neil deGrasse Tyson.

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: Ja namiesto fun factu bude, bude fact otázka. Rozprávali sme na začiatku o tom, že ako ďaleko dovidíme vlastne pomocou teleskopov. Vidíme v rôznych dokumentoch a tak ďalej, do akých malých častičiek dokážeme ísť a sledovať pod mikroskopmi. K čomu sme bližšie? Sme bližšie k tomu najvzdialenejšiemu telesu vo vesmíre, alebo sme bližšie k tej najmenšej čiastočke? Čo sa týka akože násobkov zväčšenia hej.

Peter Vereš: Alebo zmenšenia.

Mišo Gula: Alebo zmenšenia.

Peter Vereš: No to je dobrá otázka. Asi sme bližšie. Teraz si dávam tie čísla dokopy. Aký je veľký atóm, aký je veľký napríklad neutrón, kvark v kilogramoch, že koľko rádov ideme do tej malosti a teraz do tej veľkosti, že trebárs to musíme dávať desať na n-tú, že alebo desať na mínus n-tú.

Mišo Gula: No teraz naposledy, čo som pozeral nejaký podcast, tam hovorili, že ten najmenší objavený alebo identifikovaný prvok sa volajú nejaké planky alebo ako sa volajú?

Peter Vereš: To sú kvarky, nie? Ak sa nemýlim, češtine niečo menšie.

Mišo Gula: Mne sa vidí, že niečo ako planky a že, že je to tak malé, že my dnes nedokážeme presne povedať veľkosť, že sa to len odhaduje, že je to niekde medzi desať na mínus, ja neviem dvadsiatu až tridsiatu alebo niečo také, že, že akože už dokážeme teoreticky povedať, že to je ono, ale nedokážeme určiť ešte veľkosť toho.

Peter Vereš: Tako najmenšie častice, ktoré sa riešia sú skôr tie neutrína. Tam bola večná téma, či majú, nemajú nejakú hmotnosť, energiu teda asi majú a tam skôr ide o tú energiu ako o tej veľkosti. Čo sa týka vesmíru, tak tam vieme, že vraj sme sa dohliadeli do nejakých štrnásť miliárd svetelných rokov ďaleko, kde sú tie najvzdialenejšie objekty, ale sú zároveň aj naj, najmladšie, ktoré vlastne vidíme, lebo od nich prišlo svetlo len pomerne krátko po tom Big Bangu, že oni majú vek nejakých desiatky alebo stovky miliónov rokov, keď ich vlastne až teraz vidíme. To svetlo k nám prišlo.

Mišo Gula: Vidíme dnes na hranicu vesmíru?

Peter Vereš: Nie. Paradoxne nikdy ani nebudeme vidieť na hranici vesmíru.

Mišo Ukropec: Ono furt nabúti ká, hej?

Peter Vereš: Áno, áno, lebo ten vesmír si skôr predstavíme ako povrch toho balónu, ktorý stále nafukujeme a my sedíme na ňom ako mucha alebo mravec na tom balóne a teraz sa pozeráme po tom povrchu, kam dovidíme. A viac menej on sa stále nafukuje a čím vlastne sa pozeráme ďalej, tak tým ten objekt od nás rýchlejšie letí, letí preč. Takže teoreticky na hranici vesmíru tie objekty letia od nás preč už rýchlosťou svetla. Ale fun fact je taký, že ľubovoľným smerom sa pozrieme, tak všade to letí kvázi rovnakou rýchlosťou preč.

Mišo Ukropec: Ale vlastne je vlastne možné to, že je niečo vyššie ako rýchlosť svetla, lebo keď tam, keď sa, keď to letí na dve strany, tak tie veci sa seba vzďalujú väčšou rýchlosťou ako rýchlosť svetla, keď každú letí rýchlosťou svetla.

Peter Vereš: Áno, akurát problém je taký, že ono to reálne nie sú dve strany, lebo my sme kvázi na, na tom, na tom balóne, hej, že ten balón sa nafukuje tou rýchlou rýchlosťou, takže nie je to možné, aj keď idú vlastne tie dve-

Mišo Ukropec: My nemôžeme byť, nie som, nechcem povedať, že v stre-- vlastne nie.

Peter Vereš: My nie sme v strede, to je problém.

Mišo Ukropec: My sme-- ááá.

Peter Vereš: Lebo nikde nie je stred.

Mišo Ukropec: Ježiš, ja som chcel ja to.

Peter Vereš: Áno, áno.

Mišo Ukropec: My sme na kraji. Ježiš Mária, sorry, sorry, sorry.

Peter Vereš: Ale viac menej fun fact je taký, že, ľubovoľný nejaký, neviem, človek alebo ľubovoľný bod vo vesmíre vlastne môže byť považovaný za stred tiež. Takže to je jedno. Ten, čo je na tej najvzdialenejšej galaxii teraz sa pozerá na nás, on vidí viac menej to isté. On-- jemu príde svetlo z našej časti vesmíru, aký bol iba dvesto miliónov rokov po vzniku. Takže on nás vidí ako tú najvzdialenejšiu časť. A on si myslí, že v strede okolo je niečo iné. Takže to je tak.

Mišo Gula: Registruješ tie teórie teraz, ktoré hovoria o tom, že, že možno, že s-- my sme, už v čiernej diere?

Peter Vereš: Nooo, to je skôr taký filozofický pohľad, že v podstate keby sme boli mimo nášho vesmíru, tak ten náš vesmír sa môže javiť kvázi ako čierna diera, že keby sa ktosi hral s guličkami ako Men in Black to bolo na konci, že? Jednotke, dvojke?

Mišo Ukropec: Áno, také, také žinžo žinšenie, tam niečo.

Peter Vereš: No to hej, sa hrali. Takže no je to taká filozofická úvaha, že v podstate aj čierna diera je objekt, ktorý vlastne má takú hmotnosť, že z neho nemôže ani svetlo uniknúť, takže zvonku my nevidíme, čo je vnútri.

Mišo Gula: Čiže my vlastne nevieme, či sme súčasťou nekonečného vesmíru, lebo nedovidíme, ani nemôžeme vidieť.

Peter Vereš: Ani nemôžeme.

Mišo Gula: A zároveň tým pádom nevieme ani vyvratiť to, či nie sme v čiernej diere, lebo takisto by tam existovala nejaká hranica udalostí, za ktorou už nevidíme.

Peter Vereš: Áno. Ale v podstate ani nie je na mieste otázka, čo je, čo je za vesmírom, lebo vlastne všet-všetko je náš vesmír. Takže áno, z toho pohľadu vlastne nič neunikne von. To je, to je všetko. Áno.

Mišo Gula: Super to je. Dobre. Teším sa na budúci týždeň. Teda vy sa tešte, ja, ja to budem mať za chvíľu.

Peter Vereš: Takže milé deti,

Mišo Ukropec: do postieľky, šupky dupky, aby povedať čo sme

Peter Vereš: ďalej.

Mišo Gula: Ďakujeme.

Peter Vereš: Čau, čau.

Mišo Gula: Ďakujem.

Zdieľať:LinkedInFacebook