Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#13355 min

Prečo Pluto už nie je planéta a čo ak na nás letí asteroid? (Slovák z NASA) Peter Vereš #133

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Druhá časť s astronómom Petrom Verešom je o tom, čo by sa stalo, keby na Zem letel asteroid. Vysvetľuje planetárnu obranu: NASA má na ňu vlastnú divíziu, každých pár rokov sa koná Planetary Defense Conference so simulovanou zrážkou a dáta o dráhach asteroidov sú verejné, takže ich môžu prepočítať aj amatéri. Rozoberá, prečo Pluto prestalo byť planétou, ako vznikol Mesiac a prečo sú planéty guľaté, ako vymreli dinosaury (vrstva s irídiom) a čo sa stane, keď do atmosféry vletí malé, stredné alebo veľké teleso. Hovorí o medzihviezdnych objektoch ʻOumuamua, 2I/Borisov a 3I/ATLAS, o svojom bývalom kolegovi z Harvardu Avim Loebovi a jeho projekte Galileo, o ťažbe vzácnych kovov z asteroidov, o sonde, ktorá narazila do Marsu pre zámenu metrov a jardov, a o tom, ako už dnes AI pomáha objavovať asteroidy.

Hlavné myšlienky

  • Planetárna obrana sa zaoberá nielen hľadaním asteroidov, ale aj metódami, ako zmeniť ich dráhu – misia DART to už otestovala na mesiačiku asteroidu.
  • Kto by pri hrozbe zrážky velil záchrane, zatiaľ nie je jasne vyriešené; na konferenciách o planetárnej obrane sa preto stretávajú vedci aj politici.
  • Dáta o pozorovaniach asteroidov sú verejné – zrážku by mohli vypočítať aj amatéri skôr ako profesionáli.
  • Pluto stratilo štatút planéty, keď sa za ním našli ďalšie podobné telesá; planéta musí byť dominantným telesom, ktoré vyčistí okolie svojej dráhy.
  • Veľké zrážky sú zriedkavé; dráhy asteroidov vieme spoľahlivo predpovedať zhruba na sto až tisíc rokov dopredu.
  • Malé telesá v atmosfére zhoria a ich zvyšky padajú rýchlosťou parašutistu, veľké dopadnú plnou kozmickou rýchlosťou a vytvoria kráter.
  • Bežný asteroid obsahuje viac vzácnych kovov ako zemská kôra, no sú rozptýlené v mikročasticiach a ich separácia je zatiaľ nerentabilná.
  • Jedna sonda k Marsu zlyhala, lebo časť inžinierov počítala v jardoch namiesto metrov.
  • AI pomáha identifikovať asteroidy na snímkach a pozorovania blízkozemského asteroidu z viacerých ďalekohľadov prídu do hodiny.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (22)

Citáty

Táto oblasť sa volá planetárna obrana. Ono to znie tak vznešene.
— Peter Vereš
Častokrát o nejakej zrážke už budú vedieť nejakí amatéri skôr ako profesionáli, lebo z tých dát ju vypočítajú.
— Peter Vereš
Jak sa oni dohodnú, že kto bude ten hrdina? Bude to Rus, bude to Čína, bude to India?
— Mišo Gula

Popis epizódy

V tejto epizóde sa rozprávame s Petrom Verešom – astronómom, ktorý pracoval pre NASA a Harvard – o tom, ako funguje planetárna obrana Zeme, čo sa stane keď na nás letí asteroid, prečo Pluto už nie je planéta, a čo je záhadný medzihviezdny objekt 3I Atlas, ktorý nedávno preletel naším slnečným systémom.


Sponzori:

www.infotech.sk – informačné systémy pre firmy

www.ingos3d.sk – 3D skenovanie a digitalizácia budov

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 47 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Gula: Jak sa oni dohodnú, že kto bude ten hrdina? Bude to Rus, bude to Čína, bude to India napríklad?

Peter Vereš: Je súčasťou tej konferencie aj simulovaná zrážka asteroidu so Zemou.

Mišo Gula: My sme sa učili deväť.

Mišo Ukropec: Deväť.

Mišo Gula: Toto nám vysvetli, ako sa z deväť stalo osem. Až štyridsať rokov na to sme zistili, že Pluto nie je planéta.

Peter Vereš: Tie vykopávky dinosaurových kostí a skamenelín, tak tam je taká vrstvička. Tak celá zem bola vlastne spečená a v tej vrstvičke sa našla vysoká, vysoká koncentrácia irídia. Jedna misia Mars deväťdesiatšesť a sonda vlastne dopadla tvrdo. Ktorí inžinieri použili namiesto metrov jardy.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik. Pokračujeme v témach, ale zájdeme do takých ako nových oblastí. No. Falošných prorokov hlásajúcich koniec sveta bolo už v roku nula viru za hlme plno, plno a jehovisti dokonca hlásajú koniec sveta každých zopár rokov. Pravidelne teda nás čaká Armagedon. No ale Bruce Willis ten nám ukázal, že keď na to príde, dobre, s Chuckom Norrisom sa ešte musia dohodnúť, že kto nás presne zachráni. No ale čo? Zachránia nás kopáči a, a budeme vedieť pristať na asteroide? Peťo Bereš, jak to vidíš?

Peter Vereš: Ahojte! Tak ako to vidím? No našťastie sa tomuto venujú už vedci pomerne dlho, nejakých dvadsať, dvadsať, tridsať rokov a táto oblasť sa volá planetárna obrana. Ono to znie tak vznešene. NASA má na to dokonca svoju divíziu na to. A v podstate, čo sa reálne robí, sa tie asteroidy skôr pozorujú, hľadajú, nachádzajú sa, až potom sa rieši, čo by sa stalo, keby sa na nás niečo rútilo. Takže tým hlavným zmyslom planetárnej obrany je tie asteroidy nájsť pred tým, ako oni nájdu nás. Takže teraz sa hľadá, hľadá, hľadá, hľadá. Ak by sa niečo našlo, tak poď-poďme riešiť, čo sa bude diať ďalej. Ale ani to už nie je vlastne neznáma otázka. Už aj to NASA skús-skúšala robiť. Napríklad misia DART v roku dvetisícdvadsaťdva mala za cieľ trafiť asteroid a to sa naozaj aj stalo a pokúsila sa zmeniť dráhu mesiačika okolo tohto asteroidu. Takže z toho už majú nejaké výsledky. Takže tá planetárna obrana v NASA nie je len o hľadaní asteroidov, ale taktiež aj o navrhovaní nejakých metód, čo by sme mohli robiť, keby sa na nás niečo rútilo.

Mišo Gula: My, my sme v minulej časti mali debatu chvíľku o ISS a o tom, že, že ako dokážu Rusi s Američanmi spolupracovať a tak ďalej. A to sa bavíme o spolupráci v duchu vedy. Teraz si predstav, že reálne na nás niečo letí. No jak sa oni dohodnú, že kto bude ten hrdina? Bude to Rus, bude to Čína, bude to India napríklad? Však India hraje, začala hrať akože vážnu, vážnu hru. Američania, ako sa, ako sa dohodnú?

Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, máme aj Európsku vesmírnu agentúru.

Mišo Gula: Hej?

Peter Vereš: To je veľmi dobrá otázka a my na to máme konferencie každé dva roky alebo každé tri. Už ani neviem. Sa to volá Planetary Defense Conference, kde sa vlastne stretávame nielen vedci, ale aj policy makers a na túto tému diskutujeme, pretože ono častokrát možno tie technické otázky sú jednoduchšie ako tie politické. A dokonca na tom, na tom Planetary Defense Conference je súčasťou tej konferencie aj simulovaná zrážka asteroidu so Zemou. To znamená, že tá konferencia trvá päť dní a každý ten jeden deň sa vlastne to scenário posunie kvázi v čase a je tam nejaký moderátor a my sa rozdelíme trebárs na nejaké skupiny, že jedni sú to astronómovia, napríklad pri jednom stole, pri druhom sú nejakí, čo robia fy-fyzickú charakterizáciu. Ďalšie sú vesmírne agentúry a tretia, ďalšia skupina je public, ako verejnosť, ako čo bude robiť verejnosť. A ďalej sú politici alebo OSN.

Mišo Ukropec: Pomoc.

Peter Vereš: A ter-, ale naozaj sa simuluje teraz to, že vlastne základná otázka je, kto by čo robil. Akože nejaké framework sú už nastavené a aj v OSN sa vždy na toto diskutuje dvakrát do roka na tieto témy. Ale stále si myslím, že keby k niečomu takému to mohlo dôjsť, že stále to nie je stopercentne vyriešené. To je môj názor z mojich skúseností.

Mišo Gula: Exi-existuje tam dneska nejaký ownership? Existuje nejaký konkrétny človek, ktorý je šéfom, že to je jedno, že ako sa štáty dohodnú, ale že ak nastane taká situácia, tak je osoba, ktorú si všetky členské krajiny dohodli, že on to začne riešiť.

Peter Vereš: No dobrá správa je taká, že všetky tieto informácie, čo sa týka asteroidov, sú public. To je častokrát otázka, ktorú dostávame u nás, že sa niečo objaví a my to budeme tajiť. Myslím, že to bolo aj v nejakých týchto sci-fi filmoch, že sa to tajilo, že sa niečo na nás rúti.

Mišo Ukropec: My nemôžeme vedieť, že ideme umrieť, áno?

Peter Vereš: Ale našťastie naše dáta aj v centre, pre ktoré robím v USA, tak tie, tieto dáta sú public. To znamená, že častokrát o nejakej zrážke už budú vedieť nejakí amatéri skôr ako profesionáli, lebo z tých dát ju vypočítajú. Rovnako to aj tí profesionáli počítajú.

Mišo Ukropec: Prepáč, ako sa stane, že amatéri na to prídu rýchlejšie ako profíci?

Peter Vereš: No amatéri tiež majú k dispozícii softvér, ktorý používame aj my. On tiež je public a tiež ho vedia používať. A totižto keď sa objaví asteroid, tak my vieme vypočítať jeho dráhu. To je vlastne zmysel, lebo keď ho vidíme iba raz na tej snímke na tom CCDčku, to nie je dostatočné. Hej, to je ako urobiť jednu fotku a si ju zara-zaramikujeme a to, to nestačí. My ho musíme pozorovať pár dní minimálne alebo týždňov. Potom vieme jeho dráhu, keď je nakreslená tá slnečná sústava, tie asteroidy vždy kľudne po nejakej krivke po tej eliptickej dráhe, my potom už vieme, kde on bude. Už ho potom nemusíme zúfalo sledovať každý deň roky rokúce. Necháme ho tak a vieme proste vypočítať, kde bude o rok, o desať rokov, o sto rokov. A preto ich aj objavujeme, že vieme, že od tohto pána asteroidu sme safe. Nemusíme nič riešiť.

Mišo Ukropec: Prepáč, keď si vravel, že letia po eliptickej dráhe. Ľudia si asi predstavujú, že slnečná sústava je teda niečo v priestore a sa to nejak akože točí, ale ona tiež letí v nejakom väčšom priestore. A vlastne To je celkom jakože guláš. Keď si človek v tom 3D svete predstaví, ako tá slnečná sústava vyzerá. Lebo to neni jak na, čo boli také tie glóbusy a tam ako všetky planéty zarovnané. Ony nie sú asi veľmi zarovnané. Hej, asi to lieta krížom a tie vzdialenosti sú obrovské a slnko neni v strede nutne, ale proste tie planéty lietajú všelijako. Tie stredu sú excentrické, nie? A, a, a oprava. A keď ten asteroid letí po nejakej eliptickej dráhe, to neni len tak, že on akože môže, že priletí, odletí a už ho v živote neuvidíme?

Peter Vereš: To nie, oni tie dráhy sú uzavreté. Ono častokrát, to je tá výhoda. Táto oblasť sa volá vlastne nebeská mechanika. To je taký vznešený názov, ale v podstate je to počítanie a my tie polohy plániet vieme veľmi presne. Aj polohy toho slnka, ako okolo seba idú, aj keď sa kreslia tie nákresy pre škôlkárske alebo školské atlasy. Ono to vyzerá, že planéty idú pekne po kružniciach okolo v nejakých vzdialenostiach. Ony dajme tomu tie sklony sú plus mínus pár stupňov, nie sú úplne v jednej rovine.

Mišo Ukropec: Ale že sú akože hodne skoro v jednej rovine?

Peter Vereš: Áno, skoro v jednej rovine sú planéty.

Mišo Ukropec: Vážne si tak sádli?

Peter Vereš: Áno, áno, to je vlastne dané tým, ako vznikala slnečná sústava, že tam vznikol taký protoplanetárny disk najprv a ten sa točil ako taká platňa a potom tam v tej najhustejšej časti a vznikali tie zárodky planét z protoplanety.

Mišo Ukropec: Aha, takže vlastne-

Peter Vereš: Áno, áno, to je také, také, také dizajnované od začiatku, že v ideálnej takej slnečnej sústave, však tých slnečných sústav je objavených už päť alebo šesť tisíc v blízkom vesmíre, tak oni väčšinou viac menej fungujú tak v tejto rovine. Môžu sa samozrejme stať nejaké katastrofy, že niektorá tá planéta nejako sa vychýli.

Mišo Ukropec: A púsť im ku iným planétam.

Peter Vereš: To je tiež dobrá téma sama o sebe, ale naša slnečná sústava je veľmi kľudná, dobre sa správajúca, taká safe.

Mišo Ukropec: Prepáč, to znamená, že, že tak, ako vyzerá Saturn s tými svojimi prstencami, tak vlastne, že to je akože v menšom slnečná sústava. Ako čo myslím teraz, čo sa týka logiky vzniku.

Peter Vereš: Áno, presne.

Mišo Ukropec: Že zo smetí akože vzniklo a medzitým to vznikol taký mesiačik a hentaký mesiačik a u nás vznikla taká planétka.

Peter Vereš: Saturn je veľmi dobrý model aj Jupiter, lebo Saturn má sám o sebe asi sto mesiacov objavených.

Mišo Ukropec: No okej.

Peter Vereš: Takže naša slnečná sústava je kvázi chudobnejšia, keď iba planéty zoberieme. Však ich je koľko? Osem a slniečko a Saturn je Saturn, planéta, krásne prstence.

Mišo Gula: Však ich je koľko? To je správna otázka. Lebo my sme sa učili deväť.

Mišo Ukropec: Deväť. Pluto nie je Pluto. Pluto.

Peter Vereš: Už nie je.

Mišo Gula: Toto nám vysvetlíš. Toto nám vysvetli, ako sa z deväť stalo osem.

Peter Vereš: To, áno, áno.

Mišo Gula: Že síce sme pristáli na mesiaci, ale až štyridsať rokov na to sme zistili, že Pluto nie je planéta.

Peter Vereš: Tak ono to bolo viac než štyridsať rokov, prípadne Pluta.

Mišo Gula: Prisahám, že nie som konšpirátor, len je to dobrá téma.

Peter Vereš: V roku 2006 Pluto na konferencii Medzinárodnej astronomickej únie v Prahe to bolo dokonca, demótovali z planéty na trpasličiu planétu. Takže-

Mišo Ukropec: A to, to, to, a to, že dali prídavné meno ju zbavilo podstatného mena planéta?

Peter Vereš: Áno, ale tiež je to vlastne aj v tej vede vlastne sa všetko vyvíja a postupne sa učíme nové, nové veci. Keď totiž bolo Pluto objavené, tak bolo jediné teleso, ktoré tak ďaleko obiehalo okolo Slnka. Hej, a takže okej, bola to planéta logicky, lebo nič iné tam nie je. Je tam Urán, je tam Neptún, je to Pluto, je to planéta. No lenže koncom deväťdesiatych rokov sa z ďalekohľadov na Havajských ostrovoch začali objavovať ďalšie objekty ešte za Plutom a tie objekty boli pomerne veľké, jedno dokonca väčšie ako Pluto. Áno.

Mišo Ukropec: Že je to akože ďalší bazmeg ešte nejaký, ktorý ako lieta?

Peter Vereš: Áno a nie jeden. Potom sa tých objektov tam objavilo jednotky, desiatky, stovky. Ony sú samozrejme potom menšie ako Pluto a sa prišlo vlastne na to, za tým Plutom vlastne obieha nie za tým, kvázi kde je to Pluto sa nachádza ďalší pás malých telies. Ak si pamätáme tie cartoons pre školské atlasy, že medzi Marsom a Jupiterom je hlavný pás asteroidov, hej, že tam lietajú asteroidy, tak sa prišlo na to, že za tým Neptúnom je tiež takýto pás telies, ktorý je ešte myslím tisíckrát hmotnejší ako hlavný pás asteroidov a Pluto je iba jeden z nich.

Mišo Gula: Čiže tá otázka vlastne bola, že vedci stáli pred otázkou, že či priradiť ďalších x planét-

Peter Vereš: Áno, presne tak.

Mišo Gula: Alebo radšej jednu vyškrtnúť.

Peter Vereš: Áno, a ide o to, že-

Mišo Ukropec: To lædní vůci.

Peter Vereš: No dali samozrejme nejaké kritériá, ako vôbec definujeme planétu.

Mišo Gula: Myslíme na deti, aby sa nemuseli učiť veľa planét.

Peter Vereš: Dvadsať, tridsať, hej, tak radšej ostanem pri tých ôsmich. Ale má to aj nejakú logiku, že planéta ostala kvázi definovaná ako dominantné teleso, že musí byť dostatočne veľké, sferické, má nejaké mesiace a vyčistí tú oblasť okolo seba, že už tam nemajú byť nejaké asteroidy, lebo ona tam existuje štyri a pol miliardy rokov tá planéta, tak je asi vek slnečnej sústavy, tak oni si vyčistili ten svoj okolitý priestor od asteroidov. Preto sú tie asteroidy väčšinou medzi Marsom a Jupiterom, lebo tam už nič ich neruší. Okolo Zeme tiež nejaké lietajú, ale to sú tie nebezpečné pre nás. Planetárna obrana ich rieši, ale ich je podstatne menej ako tých v hlavnom páse. To je taký nič, taký zbytok dočasný.

Mišo Ukropec: Prepáč a Pluto teda nie je že guľaté?

Peter Vereš: No ono je guľaté, lebo už na tú veľkosťou dajme tomu tisíc kilometrov v priemere už ten tvar je ako tak guľatý. Možno tak keby sme zobrali veľké kladivo a dobúchali, tak také je guľaté, hej.

Mišo Ukropec: Okej.

Peter Vereš: Takže ono je guľaté, už tá veľkosť spĺňa tú klasifikáciu, že toho tvaru, ale nespĺňa klasifikáciu, že už vyčistí tú oblasť okolo seba od ostatných objektov. Je iba jeden z nich.

Mišo Ukropec: Vyčistí, znamená, že-

Mišo Gula: Čiže nemá dostatočne veľkú gravitáciu, aby to stiahol.

Peter Vereš: Presne tak.

Mišo Gula: Okej.

Peter Vereš: Pluto je dokonca také maličké, že úplne v pohode by mohlo byť mesiacom Neptúnu.

Mišo Gula: Okej.

Mišo Ukropec: No okej.

Peter Vereš: Že, že, že to je nič. Hej, že Neptún je to gravitačne dominantné teleso a Pluto by bolo pri ňom mesiac. Hej, takže-

Mišo Gula: Dobre, nos-nosná téma dnes má byť-

Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, počkaj, počkaj.

Mišo Gula: Všetko.

Mišo Ukropec: Ja, ja, ja mám ešte otázku. Prosím.

Mišo Gula: Môžeš.

Mišo Ukropec: Môj milovaný de Grey Tyson hovoril, videl nejakú map-, nie, glóbus Zeme, kde akože trčali z toho Mount Everest a Alpy a všetko. A ten glóbus bol, teraz vymyslím si, štyridsať centimetrov priemer a z toho ten Mount Everest mal že tri, štyri centimetre. No proste že a hovorí, že aký je to strašný nezmysel, lebo keď Zem má v priemere štyridsaťtisíc

Mišo Gula: Hej kilometrov

Peter Vereš: A 40 tisíc je obvod rovníka.

Mišo Gula: Či obvod-

Peter Vereš: 6,378 je polomer kilometrov.

Mišo Ukropec: Áno, 60 tisíc kilometrov. Pardon, ďakujem. Tiež sa mi to zdalo nejako veľa, ale. A takže vlastne tých osem kilometrov Mount Everestu aj ďalších je akože že nula nula nič. Že vlastne keby sme chytili zemegulu do ruky aj, aj s Marianskou priekopou, so všetkým, že ona je že hladučká, hladučká, že ňuňku ňuňku. Hej, že, že, že tuto vo.

Mišo Gula: Hej.

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: Jak sa stane, že keď

Mišo Ukropec: tuná trafil teda asi niečo, z čoho je dneska mesiac, ktorý je tiež celkom guľatý, Zem je celkom guľatá, že ako to vzniklo, že

Mišo Gula: to je guľaté? Lebo to, že je guľatá nejaká plynná planéta, to si viem akože predstaviť a trošku. Ale keď taká akože skala a

Mišo Ukropec: je, je guľatá preto, lebo, lebo najprv bola celá rozžeravená a jak ibaže stuhla, tak stuhla logicky do guľatého, lebo je to najefektívnejší tvar. Že jak to ako

Mišo Gula: sa deje?

Peter Vereš: Áno, tie keď tie planéty vznikali, tak oni vlastne vznikali tým postupným nalepovaním sa tých menších tiel jestvých, takzvaných protoplanét. Takže tých štyri a pol miliardy rokov dozadu, keď bolo ešte to husté prostredie toho protoplanetárneho oblaku, tie zrážky boli veľmi časté. Tie protoplanéty v podstate vznikali tak, že tie malé časticky, chuchvalčeky sa nejako spájali dohromady v tom hustom prostredí a vznikli nejaké protoplanéty, ktoré mali nejakých sto, dvesto kilometrov a tie sa často zrážali. A tie zrážky boli také časté, že tá kinetická energia tej zrážky vždy roztavilo to teleso. Takže aj tá Zem, keď už narástla na tých svojich priemer dvanásť tisíc kilometrov, tak v tých prvých pár miliónov rokov bola doslova roztavená ten povrch. Takže vlastne aj keď by do nej niečo vrazilo, nejaké teleso desiatky, stovky kilometrov, tak to bola viac menej taká plastická zrážka. Samozrejme, niečo uniklo do vesmíru, ale ono bolo naozaj roztavené od toho svojho jadra až, až po povrch. Takže to teleso bolo takéto aktívne. Takže aj keď sa hovorí o teórii, že ten mesiac vznikol zrážkou telesa, to je protozeme, s telesom, ktoré bolo asi veľké ako Mars, hej, že to boli dve veľké telesá, tak časť tej hmoty vlastne padla do stredu Zeme a časť tej hmoty bola vymrštená a z toho sa vlastne spravil mesiačik, ktorý keď vznikol, bol desaťkrát bližšie, ako je teraz. Takže Mesiac sa stále vzďaľuje od Zeme asi rýchlosťou tri centimetre za, za rok.

Mišo Gula: Odlieta nám potvora.

Peter Vereš: Odlieta pomaličky, ale bol podstatne bližšie na začiatku, keď vznikol a teda ten mesiac vznikol na obežnej dráhe. Zem bola teda stále teda nejaká tekutá, aj ten mesiac a on postupne tie miliardy rokov sa vzďaľoval. Aj rotácia Zeme bola rýchlejšia. Deň trval desať hodín, keď vlastne toto nastalo. Takže tou interakciou potom sa aj zbrzďuje naša rotácia.

Mišo Gula: Reklamné okienko.

Mišo: Reklamné okienko.

Mišo Gula: Rím.

Mišo: Rím. Neverte, ale dá sa už z Košíc lietať priamo do Ríma. vypočujte časť o košickom, o košickom letisku, ktorú sme mali.

Mišo Gula: Že len o tom.

Mišo: Tak.

Mišo Ukropec: A čo v Ríme čakať? Okrem toho, že tam je teda Koloseum a predavači všetkých možných nemožných mačkažákov, freckári a tak ďalej, tak ako tie negatívne konotácie.

Mišo Gula: Utajne to predávaš teraz.

Mišo Ukropec: Aj negatívna reklama je reklama. Tak mám akože pre mňa najprekvapivejšia vec z

Mišo: Ríma bola, že ja som sa dohovoril po anglicky všade kámo.

Mišo Ukropec: Ja som si myslel, že teda, italiano proste, no parlo ingles, či jak je to správne

Mišo: neviem, ale normálne, že ja som všade pochodil.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Že nemal som ako ja v Ríme, ináč ani v Paríži som nemal nikdy žiadny problém. Takže dá sa lietať z Košíc. Čekujte košické

Mišo: letisko a počúvajte jednu z predošlých častí na práve túto tému. Môžeme pokračovať. Ideš ty ďalšiu.

Mišo Gula: No, že chceli sme sa baviť o tom, že, aké nebezpečenstvo hrozí, hrozí Zemi. A ja mám v princípe jednoduchú otázku, lebo neskôr sa budeme baviť o tri aj Atlas, ale, á, dopočítali ste sa k tomu, že existuje vo vesmíre nejaké teleso, ktoré o milión rokov sa zrazí so Zemou a nastane zánik života na Zemi? K takémuto nejakému výpočtu ste došli?

Peter Vereš: Tak keď sa pozeráme na zrážky tiel jestvou Zemou, tak tie v minulosti nastali. Hej, že to je fakt. Aj keď sa pozeráme na Mesiac, tak vidíme, aký je celý posiatý impaktnými krátermi a Zem je vlastne má, hmotnosť Zeme je asi osemdesiatkrát väčšia ako hmotnosť Mesanca, tak tá Zem mala ešte viacej tých zrážok na svojom povrchu za tú svoju existenciu.

Mišo Gula: Prepáč, osemdesiatkrát?

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: Sa mi to zdá strašne málo na to, že-

Peter Vereš: Ako Zem je osemdesiatkrát hmotnejšia ako Zem. Osemdesiat jedna teda.

Mišo Gula: Počkaj, ale hovoríš-

Peter Vereš: Hmotnosť.

Mišo Gula: O celkovej hmotnosti-

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: Že je to len osemdesiat? Že n-na to, že sa okolo nás točí, by som čakal, že tá Zem má byť ďaleko ťažšia ako Mesiac. Na to, že-

Peter Vereš: Je to osemdesiat jedna a v podstate Mesiac, náš Mesiac pozemský je najhmotnejší Mesiac, keď sa zoberie pomer hmotnosti planéty a mesiaca. Ostatné planéty majú mesiace, ktoré sú omnoho menšie.

Mišo Gula: Maličké.

Peter Vereš: Keď sa porovná k tým ostatným. Ako Mesiac nie je najväčší mesiac v Slnečnej sústave, to je Ganymed Jupiterov, ale Jupiter je obrovský. Ale ten pomer Mesiac-Zem je najväčší u našej Zeme. Ešte Pluto má ten pomer iný a to už nie je planéta, ako sme spomínali.

Mišo Gula: Suck it, Pluto.

Peter Vereš: No, no, no. Tak, takže ale otázka bola o tých zrážkach.

Mišo Gula: No.

Peter Vereš: Tak vieme, že tie zrážky nastali. Hej a na Zemi sa tiež podarilo identi-identifikovať asi myslím do dvesto impaktných kráterov, ale oni väčšinou sú zakryté pod nánosmi nejakých hornín, lebo keď niečo padne pred päťdesiatimi miliónmi rokov, tak už to neuvidíme. Ale keď sa robia nejaké vrty hĺbkové, tak tam sa už príde na to, že tam niečo bolo. Aj keď tie dinosaury slávne vyhynuli nejakých šesťdesiat štyri miliónov rokov dozadu, sa to našlo dosť neskoro. Na Yukatáne ten impaktný kráter, čo má asi dvesto kilometrov, tak tie zrážky boli-

Mišo Ukropec: On je tak obrovský, že ho vlastne vidno z vesmíru, že jo.

Peter Vereš: Ono ho ani nevidno vôbec, lebo ten tvar sa zmenil Zeme odvtedy. On je polovica na tom poloostrove a polovica je pod morom. Ale vlastne keď sa robili nejaké vrty, tam sa hľadala ropa okolo Yukatánu, tak sa prišlo v nejakej hĺbke, že tam je tá hornina proste zmačknutá strašne. A keď, keď sa robil potom ten 3D tvár, tak to ukázalo pekne tú kružnicu, že tam to vlastne padlo. Ten vek sa z toho vypočítal-

Mišo Gula: Všeetoto už nie je na diskusiu. To bolo tam.

Peter Vereš: Áno, áno. Dokonca aj keď sa robia tie vykopávky, tých, tých dinosaurových kostí a skamenelín, tak vlastne tam ako sa ide hlbšie, tak tam bol dávnejší vek a potom, keď oni skončili šesťdesiatštyri miliónov rokov dozadu cca, tak tam je taká vrstvička, taká tmavá, keď celá zem bola vlastne spečená a v tej vrstvičke sa našla vysoká, vysoká koncentrácia irídia. To je vlastne chemický prvok, ktorý sa nachádza v meteoritoch. To je vlastne celá zem bola vlastne pokropená takýmto horiacim materiálom.

Mišo Gula: Bielym práškom, hej.

Peter Vereš: Alebo aj toho súd, ten popol v podstate.

Mišo Gula: Ja by som logicky očakával, že keď nejaká veľká guľa, ináč toto je najlepšia časť na môj osobný branding, lebo toľkokrát tu už zaznelo guľa moje priezvisko, že super. Urobíme niečo aj na Ukropec. Že keď, keď dopadne nejaký veľký asteroid na Zem, zrazí sa. Očakával by som, že neostane potom len diera, kráter, ale že aj nejaké zostatky toho telesa tam ostanú. A toto je kde?

Peter Vereš: Veľmi dobrá otázka. A tiež to bola taká historická vec, o ktorej sa nevedelo dajme tomu sto rokov dozadu. No dobrá správa je taká, že tieto veľké telesá do nás často nebúrajú. Hej, že je to tiež štatistika a vieme to aj z Mesiaca, aké sú veľké tie krátery a aký je ich vek. Takže také teleso, čo vyhubilo dinosaurov dajme tomu, to mal asi asteroid priemeru desať kilometrov, do nás narazí raz za šesťdesiat miliónov rokov. Čiže štatisticky-

Mišo Gula: Teraz.

Peter Vereš: Dosť málokedy. No a no povedzme si, kedy to bolo štatisticky teraz. Ale ďalší good news je taký, že vďaka tomu, že NASA má tento program Planetary Defense posledných tridsať rokov všetky asteroidy v blízkosti Zeme väčšie ako jeden kilometer už boli objavené.

Mišo Gula: No a tam presne smerovala tá moja pôvodná otázka, že lebo ty si povedal: „Nájdeme asteroid, zmeriame jeho, jeho rýchlosť, dráhu, povieme, kam ide.“ A ja sa pýtam za tých x tisíc asteroidov, ktoré ste identifikovali a vypočítali ich dráhu. Našiel sa aspoň jeden, kde ste vypočítali, že dobre o milión tristo tisíc rokov tento asteroid narazí do Zeme a spôsobí veľký problém.

Peter Vereš: No problém je taký, že tieto dráhy vieme počítať tak možno na sto alebo tisíc rokov do budúcnosti. Viac nie. Ono samozrejme ako v obyčajnej fyzike, matematike, keď niečo meriame pravítkom, meracím prístrojom, všetko má nejakú neistotu meranie, hej, že aké je veľké tá, ten milimeter na, na škále, tak aj ten asteroid je meraný s nejakou presnosťou polohy a tá nepresnosť sa potom zväčšuje za desať rokov, sto rokov, tisíc rokov. Ale tie asteroidy, ktoré máme objavené, tak v blízkozemskej oblasti je myslím štyridsaťjedna tisíc objavených. Čo som pozeral dnes ráno našu webstránku. V Slnečnej sústave je známych jedna celá päťdesiattri miliónov asteroidov, čo je objavených. Každý z nich má dráhu. Vieme kde je, ale z tých blízkozemských, viac menej nám nehrozí riziko od žiadneho z nich. Bolo tam pár kandidátov. Toto vlastne rieši to moje centrum, kde som pracoval v JPL v Pasadene. Oni majú webstránku, kde majú zoradených pár kandidátov, ktoré majú nenulovú šancu zrážky so Zemou v nasledujúcich sto rokoch. To oni počítajú. Nenulová znamená, že tá šanca je jedna ku stotisíc alebo jedna k miliónu. Čiže maličké číslo.

Mišo Gula: Ale už to neni, ale už to neni, že nula nula.

Peter Vereš: Tak, presne tak. Ono častokrát to neznamená, že sa s nami zrazí. Častokrát to znamená to, že ak ho ešte budeme pozorovať pár rokov, tak tá neistota klesne na nulu. Často tam ide to, že vlastne tá neistota, my potrebujeme tú neistotu znížiť natoľko, že všetky tie riešenia asteroidu pôjdu mimo Zeme o tých sto rokov.

Mišo Gula: No to vzniká zrejme kvôli tomu, že ten výpočet, on, on nie je, že výsledné číslo je presné číslo.

Peter Vereš: Tak, plus mínus.

Mišo Gula: Väčšinou je to nejaký range.

Peter Vereš: Presne.

Mišo Gula: Hej?

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: A čím je ako keby že ďalej, tým na konci ten lievik je väčší a väčší. Preto tá jazyka nenulová.

Peter Vereš: Propagácia neistoty sa tomu hovorí áno vo fyzike. Takže to-toto sa vlastne počíta a sú na to našťastie centrá nie len jedno. Teda hovorím o NASA, kde som teda robil. To je taká malá domov, ale tak viac menej je aj centrum v Európe, ktoré to robí. To je vlastne súčasť ESA a myslím, že aj dosť iní to robí. Ináč super, že to robia aj nejaké nezávislé inštitúcie s tou matematikou, lebo čo keby sa jedna mýlila, hej? Takže je dobré, že tie dáta sú vlastne public a každý s nimi môže počítať aj nejaký doktorand alebo si zvolí takú tému a bude to počítať, či sa ktosi náhodou nepomýlil. Takže z toho, čo je objavené, nám riziko ne-nehrozí. Najmä z týchto väčších objektov. Čo sa týka tých malých, tak tam už bolo objavených jedenásť, čo narazili do Zeme. Z ďalekohľadmi a tie boli také maličké. Tie mali asi jeden, dva, tri metre v priemere, kde vlastne zhoreli v atmosfére. Ale bol to dobrý exercise. To bolo od roku 2008 už bolo objavených jedenásť takých objektov menej ako dvadsaťštyri hodín pred zrážkou so Zemou. Ale hneď sa teda aktivizova-aktivizovali ďalekohľady po celom svete a išiel jeden, druhý, tretí, štvrtý, piaty. My už za tri, štyri hodiny vedeli presne, kde padne. Takže vlastne ten systém je celkom vymakaný, keby sa niečo objavilo.

Mišo Gula: Tak je pár hodín na to, že vypracte hento miesto.

Peter Vereš: Áno, ale to sú také malé objekty, tieto metrové, pár metrové, že oni zhoria, to nie je žiadne riziko. Ale čo sa-

Mišo Gula: Pardón, zhoria úplne?

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: Otázka smeruje k tomu, že, že keď vidíme, sa to hovorí, že, že padá hviezda sa to hovorí, hej? Pozerám na oblohu a vidím, že nejaké teleso. To je, ono reálne zhore úplne do tla alebo stáva sa, že dopadnú nejaké čiastočky na Zem?

Peter Vereš: Závisí od veľkosti toho telesa. Tá bežná, tá bežná padajúca hviezda, ktorú vidíme na oblohe, ten meteor má veľkosť asi tak pár milimetrov až centimeter. To je také maličké.

Mišo Gula: A takú žiaru to vydá.

Peter Vereš: Áno. Keby to teleso už malo pol metra, takéto, tak z neho už pár kilogramov dopadne na Zem v podobe meteoritu.

Mišo Gula: Okej, ale aj tá žiara z neho by bola akože ďaleko väčšia.

Peter Vereš: Obrovská. To by bolo jasné ako Mesiac. To by nebola ani Mliečna. A čím bol, čím je to teleso väčšie, tak tým má šancu dopadnúť na ten povrch a spôsobiť nejakú katastrofu. Tam je samozrejme neistota, že aká je tá veľkosť, keď už padne na ten povrch kozmickou rýchlosťou. Hovorí sa o nejakých 50 až 100 metrov je ten range, kedy už to teleso je väčšie ako tá veľkosť, že padne už na povrch s tou kozmickou rýchlosťou a už spraví ten impaktný kráter. A to je tá dobrá historická otázka, že prečo sa nenájde nič na povrchu Zeme alebo či sa niečo nájde, keď tam padne. Totiž keď padnú tie menšie kusy, tie pozostatky z tých teles, ktoré mali desať metrov, meter a tak, tie meteority sa spomalia na takzvánu terminálnu rýchlosť. Ja to skôr porovnám, to je rýchlosť parašutistu, ktorému sa neotvorí padák.

Mišo Ukropec: Okej, to je stále ako rýchlo, ale-

Peter Vereš: Že už nie tak rýchlo. To sú sto, dvesto kilometrov za hodinu, že to a keď kdesi padne, tak je to bum. Hej, že, že to je celé, hej, že niečo padne. Ale keď padne teleso stometrové rýchlosťou kozmickou niekoľko kilometrov za sekundu, s-takže tam už prebiehajú iné efekty a tá kinetická energia sa v momente dopadu premení na teplo a v podstate nastáva výbuch. Takže z toho telesa neostane nič a to teplo urobí výbuch, ktorý je, ono sa to často ten výbuch udáva v kilotonách TNT. To je ako jadrové bomby sa počítali a tam nenastáva žiadna jadrová reakcia. V podstate ten tepelný výbuch spraví kráter, ktorý má tvar, kruhový, doslova. To je vlastne tá, ten sferický tvar toho, toho výbuchu do všetkých strán.

Mišo Gula: Poznáme ten pomer, že keď dopadne teleso o veľkosti metra, aký veľký kráter spraví?

Peter Vereš: Meter nespraví nič, lebo meter samozrejme zhorí to teleso metrové. Som spomínal tých tam metrov 50, 100 metrové, ten-

Mišo Gula: Sorry, nepočúval.

Peter Vereš: Spolný limit. Takže to stometrové spraví kráter kilometer až dva. Takže krát desať až dvadsať je ten rozmer. Ale tam je samozrejme problém, čo stane aj v okolí, hej, že v okolí možno pár desiatok kilometrov bude všetko dead, zhorené. Tak tá tlaková vlna. A tomuto sa tiež venuje Planetary Defense. tam sa potom dajú, je taká webstránka jedna, dve, kde si môžete modelovať dopad asteroidu danej veľkosti. Zvolíte si na Google Maps oblasť, nastavíte si hmotnosť, rýchlosť, uhol, pustíte si to a tam pekne spraví kráterik a urobí ešte nejaké kružnice sústredné, že do takejto vzdialenosti máte tepelnú vlnu. Nikto neprežije do takejto vzdialenosti. Máte hurricane winds, tu je zemetrasenie. Môžete si takto simulovať koniec sveta.

Mišo Gula: Very nice.

Peter Vereš: Áno, áno.

Mišo Gula: V tom, v tom, v tom Rusku, čo pred pár rokmi padlo, to bolo jaké veľké?

Peter Vereš: No Čeliabinsk, čo bol v 2013, to bolo veľké asi dvadsať metrov iba. A spravilo to dosť veľkú škodu v atmosfére. No v podstate ono to dopadlo na zem, ostali iba tie meteority, tie malé časti.

Mišo Gula: Čo to znamená dosť veľkú škodu v atmosfére? Čo to spôsobí?

Peter Vereš: No to je, to je tá sranda na tom, že keď je to teleso malé, tak zhorí kvázi celé a tých pár kúskov padne tou rýchlosťou toho parašutistu. Keď je zase príliš veľké, tak dopadne na zem tou plnou rýchlosťou, spraví kráter. A niečo medzitým je tiež zaujímavá oblasť výskumu, keď to má dajme tomu tých dvadsať až päťdesiat, šesťdesiat metrov, že ono sa spomalí v tej atmosfére v nejakej tej výške päťdesiat, štyridsať, tridsať kilometrov a tam nastáva jeho výbuch. Ale to kvôli tomu, že zas tam nie je nálož na jeho povrchu, ale v podstate on sa zbrzdí z tých pár kilometrov za sekundu na nulu a už to napätie nevydrží a teplotne exploduje. A tá tlaková vlna spôsobí potom škody na povrchu v podstate. Dokonca to teleso tiež malo niekoľko, myslím desiatok kilotón TNT výbuch, takže tá energia toho výbuchu bola väčšia ako v Hirošime nad tým mestom Čeliabinsk.

Mišo Ukropec: A to bolo vlastne, ten výbuch je vlastne vo vzduchu.

Peter Vereš: Vo výške tridsať kilometrov. A tá tlaková vlna prišla až po povrch a v podstate tam, myslím, zranila asi tisíc ľudí v tom ruskom meste Čeliabinsk. Ale nie iba tá vlna, ale rozbila sklo z okien.

Mišo Gula: Ale ty si povedal, že spôsobí, niečo v atmosfére, že, že poškodí atmosféru.

Peter Vereš: Ten výbuch kvázi tá tlaková vlna.

Mišo Gula: A čo spôsobí v tej atmosfére, že aký, akú škodu na, v-

Peter Vereš: No atmosféra-

Mišo Gula: Či to len hovoríš, že stane sa to v atmosfére-

Peter Vereš: Áno, áno, áno.

Mišo Gula: Ale dopad má na Zem, čiže nie, že nemá to dopad na atmosféru.

Peter Vereš: Nie, nie, nie. On-

Mišo Gula: To som zle pochopil.

Peter Vereš: Tak, tak, tak. Akože ono spôsobí tú tlakovú vlnu, ktorá potom príde na povrch a zničí tam trebárs okná rozbije.

Mišo Gula: Že nevzniká z toho ozónová diera.

Peter Vereš: Nie, nie, to nie, to nie. Ono preletí veľmi rýchlo to teleso. Takže vlastne to jak keď sa nejaký náboj strelí.

Mišo Ukropec: To pripomína, že atómové bomby tiež sa vlastne nevybucho-- alebo teda myšlienka nebola vybuchnúť

Mišo Gula: atómovú bombu na zemi, ale vo vzduchu, lebo vo vzduchu to má vlastne väčší impakt.

Peter Vereš: Áno.

Mišo Ukropec: Ako keď to buchnes na zemi.

Peter Vereš: Presne tak.

Mišo Gula: Lebo vlastne ďalej, ďalej to dočiahne.

Peter Vereš: Tak to bolo aj v Hirošime, kde som bol dva roky dozadu pozrieť. Tam presne som bol na tom mieste a hovorili, v akej výške. Neviem, či to bolo dva kilometre výške, že kde sa vlastne aktivoval ten výbuch, aby tá, tá vlna vlastne spravila tú škodu sferická.

Mišo Gula: Poďme na Triad Atlas, lebo to je super téma. Ja som, ja som ti niečo o tom hovoril. Ty si to vôbec nevnímal vtedy.

Peter Vereš: Vôbec, ako-

Mišo Gula: Ale celkom internety to bolo, toho boli celkom plné. Na jeseň to bolo zhruba alebo na prelome rokov, nie? To ešte, ešte tak to celkom bolo. Vlastne išlo len o tretie nami pozorované, á, mimo hviezdne teleso. Dobre hovorím?

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: A suverénne najväčšie z tých troch.

Mišo Ukropec: Prepáč, čo znamená mimo hviezdne?

Mišo Gula: Nech sa páči, máš tu odborníka.

Peter Vereš: Aha, okej. Všetko, čo vidíme v Slnečnej sústave, obieha okolo Slnka. Hej, že či sú to planéty, či sú to asteroidy, či sú to kométy. Ide to okolo Slnka buď po tej dráhe, ktorá je eliptická alebo blízko kružnici, alebo takmer parabolická. No ale bola vždy teória, že teda nejaké telesá lietajú tou našou galaxiou, ktoré nie sú viazané na Slnko a môžu niekedy preletieť tou Slnečnou sústavou. Dokonca sme my publikovali v roku 2015 článok čisto teoretický. Vtedy som bol na Havaji pracoval, že koľko takýchto objektov môže byť, keď sme doteraz objavili nula. Hej, že aj z tej nuly sa dá urobiť vedecký článok, lebo vieme, kde sa pozeráme, ako hlboko vidíme a urobiť nejaký odhad, že musí byť ich aspoň toľko, toľko, aby s pravdepodobnosťou, že ich vidíme nula, že asi takáto, takáto je hustota. No a čo sa nestalo v roku 2017, dva roky neskôr, už keď som pracoval v Bostone, v Cambridge, v tom centre, ktoré teda spomínam, sa presne takéto jedno teleso našlo. Čiže bolo to teleso, ktoré sa teda rútilo Slnečnou sústavou a počítali sme jeho dráhu a vyšla, že tá jeho výstrednosť je taká, že tá dráha už je hyperbola. že vlastne nikdy nebolo objavené na slnko, že ono len letí tou slnečnou sústavou a vyletí von. Tak tam bol teda problém, že ako ho vôbec označiť, pretože už to je, je to niečo nové. Takže potom, potom dostalo trvalé označenie jedna I, I ako interstellar lomítko a jeho meno dostalo názov Oumuamua podľa, keďže bolo objavené na Havaji, z toho ďalekohľadu, kde som predtým pracoval, tak Havajčania dali mu taký názov. O dva roky neskôr bolo druhé také teleso objavené. To bolo dva I Borisov.

Mišo Ukropec: Prepáč, koľko nás to minulo?

Peter Vereš: Toto bolo ďaleko. Ako Oumuamua bola síce v blízkosti v blízkozemskom priestore a to teleso tiež vzbudilo veľkú kontroverziu. To tiež je sama téma o sebe, pretože malo veľa zvláštností. Ten jeho tvar bol taký zvláštny. Buď bol veľmi taký podlhovastý alebo ploský, tak tam pomer tej jeho dlhej a krátkej časti bol jedna ku desať. Takže sa nevie-

Mišo Gula: Tak to sa dostaneme ku tým, ku tým zvláštnostiam pri 3I.

Peter Vereš: To bolo to prvé teleso, takže aj to urobilo istý rozruch svojím spôsobom. Ale buď to teda bolo niečo, čo malo tvar nejakej cigary alebo takého plochého disku.

Mišo Gula: A my sme čakali, že to bude guľatejšie.

Peter Vereš: No ono, ono tie asteroidy majú aj rôzne také padivné tvary polámané a toto bolo také najnaťahnutiejšie teleso, ako sme kedy videli.

Mišo Gula: A bolo to rádovo menšie teda ako-

Peter Vereš: Bolo to maličké. To bolo možno nejakých dvadsať krát dvesto metrov. Hej, že to ani kilometer nemalo.

Mišo Ukropec: Ale damage by to spravilo, keby nás-

Peter Vereš: No to samozrejme, ale to išlo pomerne ďaleko od Zeme. Bolo to v tom blízkozemskom priestore, ale tam žiadne riziko nehrozilo. A rovnako to bolo aj pri tom dva I Borisov. To sa správalo ako kométa a tá v podstate preletela okolo Slnka ešte ďalej ako Mars, ale tá mala pekný chvost, takže púšťala zo seba tú zamrznutú vodu a CO2 a plyn a prach. Na tretí bol ten, áno.

Mišo Ukropec: Prepáč, rozdiel medzi asteroidom a kométou je len v tom, že kométa akože necháva-

Peter Vereš: Áno, niečo za sebou, povedzme tak. Ona sa teda väčšinou skladá zo zamrznutého vodného ľadu, CO2 a ďalších plynov, ale tiež obsahuje aj zmes nejakého toho prachu, hornín. A keď sa blíz-- približuje k slnku a teplota rastie, tak ten plyn postupne sublimuje.

Mišo Ukropec: To som sa ja, to som, toto mi nikdy nešlo do hlavy, že prečo to v tom priestore, kde v úvodzovkách skoro nič neni,

Mišo Gula: prečo to jako-

Peter Vereš: Chemtrails.

Mišo Ukropec: Na chemtrails som teda fakt nemyslel, ale

Mišo Gula: rozumiem, že slnko- Lebo nečítaš Zjavenie vlek, vieš. Titla.

Mišo Ukropec: Musím doplniť základné konšpiračné vzdelanie. Aha, takže slnko mu trošku ako tak ho prihreje a potom zrazu

Mišo Gula: to taje.

Peter Vereš: Presne tak.

Mišo Gula: Okej.

Peter Vereš: Takže toto bolo vlastne dva I Borisov a tento rok, no minulý rok prvého júla dvetisíc dvadsaťpäť sa objavilo toto tretie teleso a to prišlo k nám na najvýstrednejšej dráhe. Tak bola taká najviac hyperbolická. Nám vletela do slnečnej sústavy takýto tretí objekt. Tak začali sa postupne objavovať a to neznamená, že by len teraz prišli. Oni tu zrejme vždy lietali a stále lietajú, ale sme ich až teraz uvideli.

Mišo Gula: A čo sa zmenilo?

Peter Vereš: Takto, že to bolo, oni tam hovorili myslím o sto rokoch pozorovania alebo koľko, že? Nie, my sme ho dvetisíc dvadsaťpäť objavili iba prvého júla. Nie,

Mišo Gula: nie, ale že, že preto doteraz len tri objekty sme pozorovali, lebo doteraz len tri počas toho pozorovania leteli alebo?

Peter Vereš: No ono isto bolo viacej si myslím, len-

Mišo Gula: Ono sa tomu nevenovala pozornosť.

Peter Vereš: Takto by som povedal, že toto je taký vedľajší produkt toho, čo robí planetárna obrana. Opäť môj, môj field, že vlastne NASA investovala tých posledných dvadsať, tridsať rokov do hľadania tých blízkozemských asteroidov, lebo chceme vedieť, čo lieta okolo Zeme. Keď sa premiestnime tridsať rokov dozadu, poviem taký rok tisícdeväťstodeväťdesiatosem je dôležitý, keď vlastne Kongres NASA prikázal, vlastne Kongres americký prikázal NASA hľadať blízkozemské asteroidy. V tej dobe ich bolo objavených zopár sto. A povedali im: „Do desať rokov musíte nájsť všetky väčšie ako kilometer, lebo keď do nás narazia, tak je po nás, hej, po Zemi.“ A naozaj NASA za tých desať rokov investovala, postavila ďalekohľady, skenovali celú oblohu. Naozaj ich objavila tých kilometrov a väčšie do desať rokov cca tisíc. A potom povedali dvetisícosem: „A teraz treba nájsť všetky väčšie ako stoštyridsať metrov, lebo aj keď tie padnú, spravia šarapatu, ktoré môžu zničiť mesto alebo celkom veľkú oblasť.“

Mišo Ukropec: Prepáč, stoštyridsať metrov je, že kritická veľkosť.

Peter Vereš: No to vtedy si povedali v roku dvetisícosem. Dnes už vieme, že aj tých sto metrov môže byť dosť blbé alebo päťdesiat, ale oni sa objavujú aj menšie, samozrejme, tými ďalekohľadmi, keď idú bližšie. Takže od roku dvetisícosem beží ka- beží kampaň aj teda dosť dobre financovaná, aby sa hľadali tie väčšie ako stoštyridsať metrov v blízkosti Zeme. A tam sme asi na štyridsať, štyridsaťpäť percent complete mess. Ešte nie sme ďaleko od tej sto. Tam to teda funguje ďalej. Ale okrem toho, že teda objavujú sa iba blízko, iba teda blízkozemské asteroidy, vidíme aj všetko ostatné. V hlavnom páse za Neptúnom, čo sa deje v celej slnečnej sústave. Vďaka tomu sme objavili tieto blízko Zem, tieto interstelárne objekty. Takže to je vedľajší produkt toho, že sa pozeráme na oblohu systematicky a že to financuje viac menej NASA väčšinou týchto aktivít.

Mišo Gula: No ten, ten Tria Atlas by nebol až taký zaujímavý. Okrem toho teda, že je to medzihviezdnne teleso, ak by popri ňom sa nestal veľmi slávnym Avi Loeb. To je človek, ktorý asi najviac, mo- možnože médiá tomu viac pridali konšpirácie, ako on pôvodne chcel, ale myslím si, že okolo jeho vyjadrení vzniklo najviac, najviac takých diskusií, pretože začal poukazovať na to, ako neštandardne sa to teleso správa, ááá, že vlastne vykazuje prvky, ktoré by kométa alebo asteroid nemali mať z našich akože vedomostí a pozorovaní. No a začal presne aj hovoriť o nejakej teoretickej možnosti, že sa to zrazí so Zemou. Začal hovoriť o tom, že sú tam nejaké náznaky toho, že by to mohlo byť inteligentné teleso a podobné veci. A ty si mi na správu napísal, že ty si vlastne nejak s Avi Loebom spolupracoval.

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: Takže skús nám do toho vniesť trošku viacej svetla, že kde končí hranica konšpirácií a kde to boli nejaké fakty.

Peter Vereš: Tak Avi Loeb-

Mišo Gula: Ináč tých, pardon, tých videí je, je mrte na internete, takže si to pozrite ľudia.

Peter Vereš: Áno. No tak Avi Loeb bol môj kolega. Však ja som desať rokov bol na Harvard univerzite a on, on tam je v podstate a bol o chodbu nižšie, mal kanceláriu, tak veľakrát sa u mňa zastavil. Mali sme aj tri články spoločné, našťastie na seriózne veci. No čo na to povedať? V podstate, no všetko, čo on vlastne tvrdí v tých svojich médiách, on si založil vlastné médium na blogovanie, má YouTube kanál a veľmi populárny, pozývaný do televízií sa vyjadrovať. By som povedal, že sú značne prehnané tie, tie tvrdenia a on častokrát ide von s hypotézou ešte pred tým, než nesú dáta k dispozícii. On je samozrejme veľmi múdry človek. Nie je to nejaký konšpirátor alebo niekto, kto je mimo. Bol teda uznávaný astrofyzik, ktorý má stovky článkov a neviem tisícky citácií a venoval sa celý život astrofyzike, čiernym dieram, kozmológii. Bol vedúcim aj celého oddelenia astrofyziky na Harvarde, takže nie je to niekto, kto je mimo mísu. Ale čo som si všimol u starších kolegov, ktorí už dosiahli všetko vo svojej profesionálnej kariére a už sa blížia k nejakému veku, zrazu dostanú taký nápad venovať sa niečomu úplne inému, čomu sa celý život nevenovali nikdy. Takže on sa začal venovať mimozemšťanom a nejakým anomáliám. Niečo, čo je nové. Tak začal do takejto oblasti ťubrať trošku a vždy tam zapojil aj nejakých svojich študentov a doktorandov. Tak, a v podstate využil na to svoj tiež vplyv aj v mediálnom priestore. A pravdupovediac, vďaka týmto svojim nápadom, ktoré sú excentrické, by som povedal, sa mu podarilo získať aj veľkú podporu finančnú z súkromného sektora. Takže v tomto prípade by som ho skôr nazval nejakým blogerom a influencerom v tej astronomickej spoločnosti ako niekým, kto sa snaží robiť až takú nejakú serióznu vedu. On teda je seriózny vedec, má normálne články a výskum aj študentov, ale veľa z tých vecí, ktoré povedal potom sa veľmi ľahko vyvrátili kompletne všetky. Ale viac menej to je potom už ten, ten bias, že vďaka tomu, že už má taký fame, ten jeho fame sa iba násobuje tými názormi, ktoré má teda on extraordinárne. Potom už darmo, kto si vystúpi a strávi desaťkrát toľko času na debunking všetkých jeho vecí, pretože to už má jedno percento sledovanosti toho, čo vytvoril on. A ideme už do sveta toho influencingu, že čo je dôležité-

Mišo Gula: Užíva tú slávu. Myslíš si, že ten konfirmačný bias, s ktorým pracoval, bol zámerný od neho, alebo on tak prepadol túžbe odhaliť mimozemšťanov, že to z neho proste takto išlo?

Peter Vereš: Ťažko povedať o jeho motivácii a na to som sa ho nepýtal. Ako je pravda, že týmto záujmom získal veľké množstvo finančných prostriedkov zo súkromných zdrojov, čo je možno fajn, lebo v dnešnej dobe čím ďalej, tým ťažšie sa získavajú financie z grantov, napríklad NASA, keď americká administratíva škrtá vedu, tak on sa teda obrátil na súkromné zdroje a prišiel s témami, ktoré sú kontroverzné, ktoré zaujímajú teda určite verejnosť. Však UFO, mimozemšťania boli vždy lákavou témou, akurát niesli na sebe takú stigmu však posledných dvadsať, tridsať rokov, že to sú také nezmysly a zvyčajne sa to niekomu prisnilo. A už sa to tak trošku aj zabudlo a zapadlo prachom, že tých dvadsať rokov už nikto neriešil mimozemšťanov. Tak on zrazu prišiel teraz a prvýkrát sa stalo v histórii, že to niekto, kto má za sebou nejaký background, že nie je to náhodný Janko Mrkvička, čo šoféroval kdesi auto so senom, ale je to profesor na Harvarde, ktorý chce začať takéto veci skúmať.

Mišo Gula: Zanechať stopu.

Peter Vereš: Čo je úplne v poriadku, pretože on vytvoril program, čo sa volá Galileo Project. Však videl som, čo to robí. Vyvinul detekčné zariadenie, ktoré bude skúmať oblohu, ale nie ďalekohľad. To je v podstate iba all sky fish lens a skúma všetko, čo sa tam hýbe. Čo je super nápad, že viac menej všetko, čo sa hýbe na tých obrazoch zaznamená a potom sa snaží zistiť, či je to lietadlo, či je to vták, že čo to je. Má to aj visible a infrared a dokonca to má prepojené aj s flight radar, že keď sú to známe lietadlá, vie okamžite povedať, čo to je. Takže to už mu rok funguje alebo pár rokov v blízkosti Harvardu. No bol som, bol som tam vtedy mu pomáhať s tým, jeho teda študentovi a ďalší má postavený na Sphere v Las Vegas. Takže nejaký, to je ten influencer, že on dostane kontakty-

Mišo Gula: Je to predač.

Peter Vereš: Pre týchto milionárov, miliardárov a má to na top of Las Vegas tej Sphere. Takže on vlastne detekuje takéto povedzme neznáme fenomény a to nemusí znamenať, že to je UFO, že to môže byť aj nejaký atmosférický alebo niečo, ale takže je celkom legitímne sa zaoberať všetkým, čo vidíme okolo a snažiť sa to interpretovať.

Mišo Gula: Taký trošku Musk style, nie? Že, že na základe slávy vytvoríš okolo seba vlastne množstvo potenciálnych investorov.

Peter Vereš: Áno.

Mišo Gula: A potom si vymyslíš, že čo s tým urobíš. Ale, ale že na základe popularizácie a až takej, že- Za čiarou. No trošku za čiarou vlastne vytvoríš si zdroje ako keby na ďalšie fungovanie. A mňa tu zaujíma, že

Mišo Ukropec: koľko peňazí je vo vesmíre. Koľko peňazí sa dá vytlačiť z nejakého asteroidu? Lebo zjavne ako to ide týmto smerom, nie? Narezovať peniaze na budúci startup, ktorý vyťaží zlato, diamanty, neviem niečo.

Peter Vereš: Tak tá téma asteroid mining bola živá pár rokov dozadu. Myslím, že aj nejaké dva, dve, tri spoločnosti vznikli a oni teda pokrachovali postupne, lebo sa prišlo na to, že asi too early začali príliš skoro s týmto nápadom, ale skôr či neskôr-

Mišo Gula: V Rusku sa veľmi sa mali opýtať.

Peter Vereš: Ale skôr či neskôr tá téma príde na stôl opäť si myslím a nejaké startupy sa snažia niečo robiť. Lebo ono tam v podstate je veľa materiálu, ktorý sa dá vyťažiť. A ide o to, že bežný asteroid má nás vo svojom vnútri viacej tých vzácnych kovov, ako sú na povrchu Zeme. A ten dôvod je taký, že keď teda vznikla Zem, keď sme sa bavili o tom, že to teleso bolo roztavené na začiatku, tie ťažké kovy spadli do stredu. Preto keď sa na povrchu Zeme nájdu nejaké zlato, platina alebo palladium, oni sú vždy v nejakých žilách, ktoré sú veľmi vzácne. To vlastne sa nachádza iba tam, kde bola nejaká tektonická sopečná činnosť, že niečo veľkej hĺbky Zeme dokázalo ten materiál dostať na povrch. Preto, preto to volá vzácny kov, že to nie je, vápenc, hej, že ktorý je všade.

Mišo Gula: No k tomu máme dobrú otázku, ktorá s tým súvisí, že, že teda predstavme si, že sa to už podarilo.

Peter Vereš: Áno.

Mišo Ukropec: Prišiel, doletel niekto na asteroid a dokázal z toho vyťažiť, nejaký vzácny kov. Čiže otázka znie,

Mišo Gula: ktorý dnes známy na Zemi vzácny kov by prestal byť vzácny v daný moment?

Peter Vereš: Viac menej všetky by som povedal. Všetky tieto ťažké. Zlato, platina, také germánium, čo sa používa v polovodičoch. Lebo ten asteroid nemá tie prvky v tých žilách, lebo asteroidy sa nikdy-

Mišo Ukropec: Vlastne akože koncentrovana v strede.

Peter Vereš: Áno, on, on nie je taký koncentrovaný. Asteroidy sa totiž ne-nerostavili, neboli také veľké ako Zem, nemali v strede to jadro ťažké. Oni keď vznikli, ostali tak, ako keď sa pospájali. Takže viac menej, keď sa zoberie celý asteroid a rozbije sa na prach, na nejaké, nejaký prášok, tak viac menej ten asteroid má desať až stokrát viac toľko zlata alebo platiny, ako keby si ja zobral náhodný nejaké vedro horniny zo zeme, lebo tam by bola nula. Hej, keď ideme tu kdesi vonku v Bratislave a zoberieme vedro pri Dunaji, tak koľko tam je zlata?

Mišo Ukropec: Nič.

Peter Vereš: No možno tam jeden atom.

Mišo Ukropec: No jasné, dobre, ale nestojí to ten effort.

Mišo Gula: Ale tam by vlastne bol v ridzej forme celé vedro.

Peter Vereš: Akurát nie v ridzej forme na tom asteroide, tam to tiež kvázi rozbité na tie mikročastice. Takže vlastne tá separácia by musela byť potom byť taká, ich doslova rozdrviť na malé častice a potom nejako separovať. Tam pôjde tam ten kov, tamten kov, tamten. Ale je ho tam v podstate hovorím o rády viac z týchto materiálov ako v bežnom vedre pri Dunaji.

Mišo Ukropec: Prepáč, tak, takže vlastne keby sme mali rozumnú technológiu, ako sa dokopať sto kilometrov do hĺbky Zeme, tak by sme ten náš-

Mišo Gula: Nemusíme letieť na asteroid.

Peter Vereš: Áno, no pri Zemi to možno aj tisíc kilometrov bolo.

Mišo Ukropec: Rozumiem.

Peter Vereš: Tie hĺbky áno.

Mišo Ukropec: Nie je lacnejšie dokopať sa do, nechcem povedať do stredu Zeme, ale teda hlboko do Zeme, ako letieť do vesmíru za týmto účelom? To len tak jako rozmýšľam nahlas.

Mišo Gula: Či je to fyzikálne možné vôbec.

Peter Vereš: No to je to, že je lacnejšie ísť do vesmíru.

Mišo Ukropec: Vážne?

Peter Vereš: Lebo najväčší hĺbka, ak sa pamätám, bolo v Rusku, Sovietskom zväze tých iba desať, jedenásť kilometrov. To je nič.

Mišo Ukropec: No áno.

Mišo Gula: Je to nič a zároveň tam skončili, lebo, lebo už fyzikálne nedokázali ísť hlbšie.

Peter Vereš: Lebo narastá tam tlak, narastá tam teplota, už sa roztaví ten vrták. Naozaj my nevieme ísť do tej hĺbky Zeme.

Mišo Ukropec: Zaujímavé.

Peter Vereš: Ale do vesmíru nám stále klesá, cena dopravy tej sondy a materiálu. V podstate sa hovorilo, že v čase raketoplánov stál vyniesť jeden kilogram niečoho hore desiatky tisíc dolárov. Keď prišiel Elon Musk, tá cena klesla na tisícky. Za tisíc dolárov sa dá kilogramová nejaká sonda vyniesť do vesmíru. Ak mu bude fungovať Starship, tak to bude sto. Hej, že tá cena vyniesť niečo na obežnú dráhu klesla teraz o dva rády vďaka Elonovi Muskovi.

Mišo Ukropec: Mám tu taký fun fact. Nutella na obežnej dráhe.

Peter Vereš: Videl som.

Mišo Ukropec: Prepašoval Nutellu. Akože to je, že najdrahšia Nutella.

Mišo Gula: Aj, aj je potvrdené, že to nebolo jajko, hej?

Mišo Ukropec: A keď si pozrieš to video, tak tam Nutella bude hrať ústrednú rolu.

Mišo Gula: No ale otázka znie, že, že bolo potvrdené, že to nebolo jajko? S tou Nutellou.

Peter Vereš: Myslím, že to bola naozajstná Nutella. Oni to mali so sebou.

Mišo Gula: To je super, ty vole.

Mišo Ukropec: Ale dobrý. Kto by jedol tú pastovú sračku?

Mišo Gula: Ale, ale že to je reklama na, na leveli, ako keď sa Tigerovi Woodsovi podaril ten úder, kde Nike loptička sa zastavila na kraji a asi po desiatich sekundách spadla do, do jamky. To bola proste historická reklama.

Mišo Ukropec: Keď Microsoft sa zavráž-, sa zasebevraždí tým, že dvakrát umrie Outlook.

Mišo Gula: Počúvaj, ja keď počujem slovo Microsoft, mne husina naskáče a stále si spomínam na tú, na, na to memečko toho Internet Explorera. Kým ostatné browserv už dávno majú vyriešené, tak.

Mišo Ukropec: No a keď hovoríš o lietaní, tak máš fun fact nejaký pripravený? Teda niežeby si dal málo, ale.

Peter Vereš: O lietaní, o svojom lietaní, o vesmírnom lietaní?

Mišo Ukropec: Rozmýšľaj. Ja mám o lietaní.

Mišo Gula: Počkaj, o svojom lietaní. Lietaš?

Peter Vereš: Iba ako pasažier.

Mišo Gula: No, som si povedal, že si pilot.

Mišo Ukropec: Vymysli si nejaký medzitým. Rheinmetall. Tí, čo náhodou neviete, tak Rheinmetall teda mimoriadne významná, keď nie najvýznamnejšia nemecká zbrojovka. Vyrábajú všetko možné a pán šéf si utrel hubu, do ukrajinského dronového priemyslu. Vieš v čom zmysle, že tie drony to robia akože ženy v domácnosti tam na Ukrajine, hej? Pričom teda ten dron za päťsto až tisíc dolárov zlikviduje Rheinmetallový vehikel, ktorý stojí že milióny a milióny len tak, že cink. No a pán Zelenskyj mu na to pekne zareagoval. To je akože hnusná kontra, že teda je to pán komik. V dobrom teraz myslím, že no keď toto vedia robiť ženy v kuchyni na Ukrajine, no tak to môžu šéfovať aj Rheinmetall. A, musím povedať, že Rheinmetall má v tom taký, že sakramentský problém, pretože to je konvenčná armádna vec, kde už ten droníček proste príde bum, bum a je koniec. A či už je to človek alebo technika za milióny. Že Nemecku toto, že, a teda nielen Nemecku, ale celému západnému svetu toto, že brutálne, brutálne ušlo.

Mišo Gula: Kým ty si spomenieš na fun fact, tak ja by som rád spomenul pri tejto téme film Interstellar, lebo mňa, mňa k tomu donútilo jedno videjko, ktoré som si pozrel s, neviem, či to nebolo s, s tvojim Tysonom obľúbeným. Kde hovoril o tom, že film Interstellar je jeden z top filmov, ktorý najvernejšie zachycuje akože fyzikálno, neviem fakt-faktuálne proste, veci a dáta, že, že jednoducho to, ako tam sú popísané javy, že je to to najpresnejšie, čo zatiaľ vo filmografii, ako sa udialo v populárnych filmoch. Tak som si to pozrel. Fakt ako človek, keď sa, sa trošku naozaj aj zamýšľa nad tým, ako tie veci tam popisujú v súvislosti, je to že brutálny film. Takže síce dosť starý a neviem, to už má pätnásť rokov určite, možno aj viac.

Peter Vereš: Asi iba pár myslím, ak sa nemýlim.

Mišo Gula: To pozriem sa, ale, ale, určite odporúčam si to pozrieť. Je to, je to super. Hneď pozriem. Dvetisícštrnásť, čiže dvanásť rokov.

Mišo Ukropec: Jak nový.

Mišo Gula: Jak nový.

Mišo Ukropec: Máš niečo?

Peter Vereš: O lietaní. Tak, keď ideme k tým kozmickým sondám a ja som teda v JPL pracoval dva roky. Tak ak si pamätáte, jedna misia, myslím, že to bol Mars deväťdesiatšesť, ktorá letela k Marsu a neskončila dobre. Vlastne bola to misia NASA a tá sonda vlastne dopadla tvrdo na povrch Marsu.

Mišo Ukropec: Áno, áno.

Peter Vereš: To bol ten známy prípad, že niektorí inžinieri použili namiesto metrov jardy, takže se-sekli sa v jednotkách. NASA totiž používa odjakživa klasickú SI jednotky metre, kilometre, kilogramy. A ako vieme, Spojené štáty používajú v bežnom, v bežnej praxi ich skvelé jednotky pounds-

Mišo Ukropec: Tak sonda

Peter Vereš: yards, miles a kto si tam do kódu dal namiesto tých SI jednotiek jardy, tak sonda žiaľ netrafila Mars ako mala, ale tvrdo dopadla.

Mišo Ukropec: Sonda im drbla na zem.

Peter Vereš: Takže trošku miliard, jedna miliarda dolárov škoda bola a to potom malo veľký vplyv aj na ďalšie fungovanie NASA, a to tým, že potom ďalšie misie boli omnoho lacnejšie a vlastne museli byť robené ako táto drahá chyba, ktorá nastala.

Mišo Gula: No počuj, ešte, ešte jedna otázka mi napadla, lebo sme sa tu bavili o tom, ako vlastne pozorujete tie asteroidy, identifikujete, vypočítavate ich dráhy. Akú rolu dnes hrá AI-ko v tomto?

Peter Vereš: veľkú zatiaľ nie, no nejakú hrá napríklad pri identifikácii tých objektov, pretože v tom ďalekohľade ten asteroid vyzerá ako bodka, ktorá sa hýbe medzi hviezdami, ktoré stoja na tej snímke, lebo ten ďalekohľad sleduje hviezdy a v podstate sa používali najprv ľudia, ako public, ktorí identifikovali tie bodky, najmä tie slabšie, lebo ten systém automaticky vie nájsť tie jasnejšie bodky, lebo sú dosť jasné, že vidí sa niečo hýbe po jednej línii a tie ostatné dáta sa dali trebárs public. V Kalifornii taký pro-projekt beží, sa volá Zooniverse. Tam môže sa aj hocijaký amatér alebo človek bežný zahlásiť a hľadať asteroidy medzi tými bodkami a nachádzajú tam ľudia tie veci, ktoré nevidel ten ich systém. A toto môže AI-ko robiť aj celkom to je dobrý vlastne training set. Vlastne ľudia roky rokúce vyberali tie veci, ktoré sú pravé a ktoré sú falošné a to sa teraz dá AI-ku a on má pekný training set už na ľuďoch, čo oni testovali roky. Takže na toto sa dá použiť AI. Ja som pred rokom publikoval jeden článok, kde sme sa snažili použiť štyri machine learning modely, aby sme dokázali niečo odlíšiť od niečoho druhého. Ja, ja som tam hľadal blízkozemské asteroidy ešte v tých dátach, ktoré my dostávame prv počiatočne na, na začiatku, lebo keď sa ten asteroid vidí prvýkrát, my vlastne nevieme, aká je jeho dráha. My tušíme, že je on asi kdesi v blízkosti Zeme, ale teda nevieme, či je blízko, či ďaleko. Keby bol ďaleko, nie je taký zaujímavý, tak ho hodíme do šuflíka. A keby sme vedeli dopredu, že je naozaj ten blízko, tak sa mu venujeme a ho iní pozorujú.

Mišo Gula: A-a keď, kedy musí nastať to druhé pozorovanie, aby, aby ste to vedeli vypočítať a identifikovať?

Peter Vereš: No viac menej tí kandidáti, ktorí sú možno blízkozemskí, sú na webstránke NEOCP, to je Near-Earth Object Confirmation Page, a tam zvyčajne tí ľudia po celom svete posielajú dáta okamžite. Takže už sú aj amatéri, profesionáli. Takže sa niečo pozoruje. To sa skoro v reálnom čase pošle. To je ďalšia super vec, čo sa zmenila za dvadsať rokov. Sa pozoruje asteroid, urobia sa štyri snímky, povedzme čas nula, pätnásť minút, tridsať minút, štyridsať päť minút a hneď potom druhé tri minúty sa hneď pošlú dáta k nám do centra a za pár minút to je na svete.

Mišo Gula: Okej, čiže to nie je, že čakáš týždeň, že to uvidíš znova.

Peter Vereš: Nie, okamžite. A v priebehu tridsiatich minút alebo hodiny nám príde pozorovanie z jedného ďalekohľadu, druhého, tretieho, štvrtého. Takže vlastne za pol noci už máme pozorovanie z piatich, šiestich ďalekohľadov a vieme, že je blízko zemský asteroid. Takže bežne sa nám už za, za jeden, dva dni je už vonku nové teleso. Takže všetko sa to deje takto rýchlo, čo nebolo možné desať rokov dozadu. Tak dúfam, že som prispel aj svojou malou časťou, že sme nejaké veci naprogramovali, takže, na to teraz stále ešte robíme.

Mišo Ukropec: Amatéri to vedia normálne, akože nahláste, máš svoj vlastný asteroid.

Peter Vereš: No na tom je najlepšie to, že väčšina tých observatórií, ktoré sú registrované u nás v Minor Planet Center v Cambridgi, sú amatérske. Akože samozrejme, väčšinu tej práce robia profesionálne ďalekohľady, ktoré majú miliónové rozpočty z NASA. To je dajme tomu tých sedemdesiat, osemdesiat, deväťdesiat percent dát, ale počtom tých observatórií vedú tí amatéri a v dnešnej dobe stačí človeku aj malý ďalekohľad, možno nejakých dvadsaťpäť, tridsať, štyridsať centi-centimetrový, čo sa týka zrkadla a má na tom SIMOX kameru pripevnenú a už dokáže, prispievať k týmto novo objaveným telesám pomerne v reálnom čase.

Mišo Ukropec: A potom niekto príde, že povie, že kámo, objavil si nový oný alebo to on si to musí, akože toto je moje.

Peter Vereš: No amatér má teraz malú šancu poraziť tých profesionálov, ale stáva sa, že objaví aj amatér, aj kométu, aj asteroid a potom môže niesť jeho meno kométa, alebo on môže navrhnúť asteroid. Stáva sa.

Mišo Ukropec: No nič, idem do tohoto biznisu, potom komét.

Peter Vereš: Nie je to veľmi finančne, samozrejme obmenujúce, ale možno človeka poteší, ak jeho meno bude zvečnené na vesmírnej oblohe.

Mišo Ukropec: No dobre.

Mišo Gula: Wow, myslím, že super dve časti. Mmm, mám taký tušák, že tu nie si poslednýkrát.

Mišo Ukropec: Ešte, ešte budem mať asi čo debatovať.

Mišo Gula: Sup-super debata. Veľmi pekne ďakujeme za návštevu.

Mišo Ukropec: Díky moc.

Peter Vereš: Ďakujem za pozvanie.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Mišo Gula: Čau.

Peter Vereš: Ahojte.

Zdieľať:LinkedInFacebook