#1311 h 9 min
Bodnutý v Dánsku, Bitcoin a príbehy obyčajných ľudí - Matúš Miňo | LinkedIn Kolotočári #131
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Matúš Miňo zo spoločnosti KvaPay prežil viac ako desať rokov v Dánsku. Epizóda začína ostrou debatou s Mišom Ukropcom o tom, prečo bitcoinové ETF nie je to isté ako vlastniť bitcoin vo vlastnej peňaženke – podľa Matúša a Miša Gulu ide o bezpečnosť a nezávislosť od inštitúcií, podľa Ukropca o daňovo a prakticky výhodnú investíciu ako súčasť diverzifikovaného portfólia. Matúš potom rozpráva, ako ho vo vlaku v Kodani bodli nožom a ako prebiehal súd, a opisuje Dánsko zblízka: digitálny štát so živnosťou za pätnásť minút, štedré podpory v nezamestnanosti, hypotéku ako odpočítateľnú položku, drahé služby a problémy s integráciou migrantov. Vysvetľuje, ako funguje platobná brána na platby kryptomenami v e-shopoch, a predstavuje svoj podcast Ci Pana! o bežných ľuďoch s nebežnými príbehmi.
Upozornenie: v epizóde zaznievajú názory a osobné skúsenosti hostí a moderátorov k téme financií. Nejde o odborné poradenstvo – pri vlastných rozhodnutiach sa poraďte s odborníkom.
Hlavné myšlienky
- Matúš rozlišuje bitcoin vo vlastnej peňaženke (ste sám sebe správcom) a bitcoinové ETF cez sprostredkovateľa – podľa neho rozhoduje, či ho kupujete na uchovanie hodnoty alebo ako investíciu.
- Pri ETF ste podľa neho závislí od platformy a regulácie; pri vlastnej peňaženke treba bezpečne uchovať obnovovacie slová (seed).
- Ukropec drží bitcoin ako približne 15 % diverzifikovaného portfólia a pri investícii mu ETF vyhovuje z daňových a praktických dôvodov.
- Matúš opisuje, že v Dánsku si živnosť otvoríte elektronicky za pätnásť minút a za trinásť rokov nepodpísal jediný fyzický papier zo štátu.
- Podľa jeho skúsenosti zamestnávateľ posiela hrubú mzdu do systému, ktorý podľa daňovej karty rozdelí odvody; hypotéku a leasing auta si možno uplatniť v daniach.
- Matúš spomína, že kedysi stačil rok práce na plný úväzok na dva roky podpory v nezamestnanosti vo výške približne 90 % platu.
- Dánsko má podľa rozhovoru trikrát vyššie HDP ako Slovensko; potraviny v diskontoch stoja podľa Matúša podobne, služby sú však výrazne drahšie.
- Platobná brána umožňuje e-shopom prijímať kryptomeny cez modul alebo API, pričom obchodník dostane eurá.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (21)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Výhoda toho bitcoinu je, že ti to nemá kto ako zabaviť.
Tam máš za pätnásť minút otvorenú živnosť. Ja som reálne jeden fyzický papier zo štátu nepodpísal.
Rozhodli sme sa, že budeme do podcastov volať bežných ľudí s nebežným príbehom.
Popis epizódy
V tejto epizóde sa rozprávame s Matúšom Miňom zo spoločnosti KvaPay o tom, ako prežil napadnutie nožom vo vlaku v Dánsku, prečo ETF bitcoin nie je to isté ako vlastniť bitcoin — a prečo sa rozhodol robiť podcast o bežných ľuďoch s nebežnými príbehmi.
Podacast Ci Pana! Nájdeš tu: https://youtube.com/@cipanapodcast?si=Q17ZdPNgYLlLFkDH
Sponzori:
www.infotech.sk – informačné systémy pre firmy
www.ingos3d.sk – 3D skenovanie a digitalizácia budov
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 56 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Matúš Miňo: Krík, zatiahol tú ručnú brzdu, aby zastavil vlak. To v momente prišla neskutočná únava na mňa. Tam máš za pätnásť minút máš, otvorenú živnosť. Ja som reálne jeden fyzický papier zo štátu nepodpisal. Všetko ide elektronicky.
Mišo Ukropec: V Dánsku je možné mať hypotéku ako odpočítateľnú položku-
Matúš Miňo: Áno.
Mišo Ukropec: -súkromných daní. Prosím.
Matúš Miňo: Sú schopní dokonca predať byt ľavý za pravý, lebo ľavý pozerá do záhrady a pravý do, do ulice a už pozerá päť rokov do ulice, tak chce pozerať do záhrady. Ti stačilo odrobiť jeden rok full time, tak si mal dva roky nárok na podporu nezamestnanosti, kde to bolo nejakých deväťdesiat percent tvojho príjmu.
Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešáčik.
Mišo Gula: S týmto človekom som už dlhšie, tak ho mal akože nejak v hlave, že by sme ho zavolali. Len, á, robí s kryptom a tie prvé myšlienky vznikali, keď, Bitcoin bol cez stotisíc. Vieš, tak si hovorím: „Kokos, tak nech si zaplatí chlapec nejak, že sem tu neprijde zadarmo.“ No len potom pri-prišiel, oranžový pán zamával trhmi, Bitcoin išiel trošku dolu, tak si hovorím, pomôžeme im trošku.
Mišo Ukropec: Zachránime?
Mišo Gula: Zachránime.
Mišo Ukropec: Ináč som-
Matúš Miňo: Ďakujem.
Mišo Ukropec: Dobre som nakúpil ináč pred, pred mesiacom.
Mišo Gula: Hej?
Mišo Ukropec: Akože
Mišo Gula: To ešte nevieš.
Mišo Ukropec: Už to vystrelilo ako.
Mišo Gula: To ešte nevieš.
Mišo Ukropec: No do-zne-dneska to platí. No čo, čo bude v čase vysielania neviem, ale dneska to platí.
Mišo Gula: Matúš Miňo z Kapej.
Matúš Miňo: Čaute, čaute.
Mišo Gula: Nazdar.
Mišo Ukropec: Čau, čau.
Matúš Miňo: Ahoj, ďakujem za pozvanie.
Mišo Gula: tak počúvaj, teraz povedal Mišo, že, že má pocit, že dobre nakúpil. Nakúpil dobre alebo pôjdeme ešte dolu?
Matúš Miňo: Tak, ako sa hovorí, že najlepší čas bol nakúpiť pred desiatimi rokmi a dnes. Takže určite si dobre nakúpil.
Mišo Ukropec: No-
Mišo Gula: Vzhľadom k tomu, že robí s kryptom, tak vieš také klasické obchodnícke.
Mišo Ukropec: No schválne, ja rýchlo pozriem, že kde sa-
Mišo Gula: Ideš cenu skontrolovať?
Matúš Miňo: Šesťdesiaťsedem tisíc šesťsto.
Mišo Ukropec: Vieš, tak to ja, kúpil som to cez ETF-ko, takže vlastne ja tu nevidím cenu Bitcoinu.
Mišo Gula: Takže vlastne si nekúpil Bitcoin. Toto mu prosím ťa vysvetliš dneska, dobre? Lebo ja som-
Mišo Ukropec: Dobre.
Mišo Gula: Mne sa už nechcelo včera.
Mišo Ukropec: Takto. Pre mňa je, pre mňa je dôle-, pre mňa je dôležitý daňový, daňový rozmer a že keď tú pozíciu budem potrebovať zavrieť, tak, tak ale oprav ma teda. Tak čo som kúpil?
Matúš Miňo: No Bitcoin nie. ETF-ko predpokladám, že si kúpil bitcoinové.
Mišo Ukropec: Áno.
Matúš Miňo: Tak to je len, dúfaš v to, že tá tretia strana, keď budeš ho chcieť vybrať si zisky, tak že to aj učiní.
Mišo Ukropec: A keď budem mať Bitcoin, tak mám záruku, že tak učiní?
Matúš Miňo: No lebo ten Bitcoin budeš mať ty vo svojej peňaženke. Tak to nemáš, tak to ide cez nejakého správcu. To je vlastne to isté, jak keď máš v banke, šetriace účty a ti ukazuje tam, že ti to stúpalo síce smiešne, ale nejaké percentá. Ale v banke tiež nemáš všetky tvoje peniaze.
Mišo Ukropec: A keď mám akcie americkej firmy kúpené, tak v čom je ako?
Matúš Miňo: To je to isté.
Mišo Gula: Áno, je to to isté.
Matúš Miňo: Je to to isté.
Mišo Ukropec: No akože tak ale tak potom to neni zlé. Je to same shit.
Mišo Gula: No, no nie akože jedna-
Matúš Miňo: Presne tak. Je same shit, ale keď kúpiš, Bitcoin si ty do svojej hardvérovej peňaženky, tak to je not same shit.
Mišo Gula: To je jedna z kľúčových featurov akože Bitcoinu, že ho môžeš vlastniť napriamo.
Mišo Ukropec: A ja som si myslel doteraz hlupáčik, že featuro Bitcoinu je zarábať peniaze a nie vlastniť hardvérovú peňaženku.
Matúš Miňo: Tak to si si veľmi zle myslel.
Mišo Ukropec: Vážne?
Matúš Miňo: Zarábať, Bitcoin nemá ako zarábať peniaze.
Mišo Ukropec: No nie, že Bitcoin zarába peniaze, ale zmena hodnoty Bitcoinu, ako ti vie vygenerovať, é-
Matúš Miňo: Zisk.
Mišo Ukropec: -zisk. A toto som si myslel, že to je hlavná myšlienka kryptomien.
Matúš Miňo: No áno, ale najlepšie je, keď si ty tým správcom. Vlastne tie, tie hlavné vlastnosti, ktoré ten Bitcoin má, to je tá decentralizácia, obmedzený počet-
Mišo Ukropec: Toto ja všecko, toto ja všecko chápem.
Matúš Miňo: Tak vlastne tá decentralizácia je to, že ti to nikto nespravuje a si to spravuješ ty.
Mišo Gula: Je to to isté, ako keby si si kupoval zlato kvôli tomu, že chceš diverzifikovať a že chceš mať pre z-- horšie časy, ale mal by si ho vo Švajčiarsku uložené v nejakom-
Mišo Ukropec: Ale chlapci, ale tomu to rozumiem, ale-
Mišo Gula: Vidno sa, tak preto to nakupuješ.
Matúš Miňo: Prečo kupuješ ETF-ká, keď tomu rozumieš?
Mišo Ukropec: Jaké je zdanenie Bitcoinu alebo také-
Matúš Miňo: Na Slovensku?
Mišo Ukropec: Na Slovensku.
Matúš Miňo: Hrozné.
Mišo Ukropec: Takže o čom sa bavíme? A čo sa týka zlata, prečo si nekupujú ľudia fyzické zlato, keď, keď je, keď, však ako, však môžem mať to zlato, keď sa budem potrebovať dostať cez hranice a budú zavreté, tak hodím prstienok tomu, tomu colníkovi, policajtovi. Áno, lenže ty keď kúpiš zlato, fyzické zlato za jeho dnešnú trhovú cenu, ale budeš ho chcieť predať a otočiť na peniaze, tak ho predáš za jeho trhovú cenu? Nie, predáš ho za dvadsať percent menej, pretože aj ten obchodník, ktorý ho od teba bude chcieť kúpiť, potrebuje niečo zarobiť. No jakže nerozumiem. Ja som práve, keď máš virtuálne zlato, ja viem, že ho nemám. Tak ako keď mám ETF-kový Bitcoin, viem, že ho nemám. Áno, ale ušetril som štyridsať percent plus rizika s daňovým úradom a so zlatom nemusím riešiť to, keď-
Mišo Gula: No ale-
Mišo Ukropec: -že ako budem storovať to zlato.
Mišo Gula: Rozumieš, tá, tá featura Bitcoinu je v tom, že keď nastane vojna tu a ty budeš chcieť so svojou zlatou tehlou odísť za hranice, tak neodídeš. A to sa stalo ter-- počkaj, počkaj, počkaj, nechaj ma vysvetliť.
Matúš Miňo: No nemáš.
Mišo Gula: Nechaj ma vysvetliť. Lebo si si kupoval zlatú tehlu kvôli bezpečnosti. Nebudeš s ňou vedieť odísť a zabavia ti to. Výhoda toho Bitcoinu je, že ti to nemá kto ako zabaviť.
Mišo Ukropec: A to to mi, a to ETF-kový Bitcoin mi zabavia ako?
Mišo Gula: No tak, že z-
Matúš Miňo: Zmrazia, zmrazia účty.
Mišo Gula: Tej firme.
Matúš Miňo: Zmrazia účty všetky tej firme napríklad, lebo sa im nebude, nebude pozdávať, že, že to nerobí kosher a proste keď zmrazia účty tej firme, tak ty nemáš nič.
Mišo Gula: Urobí tá firma nejaký prúser a normálne príde likvidátor, zruší firmu.
Mišo Ukropec: A keď sa ti pokazí USBčkový pipiček, na ktorom máš ten Bitcoin, tak sa stane čo?
Mišo Gula: No ale môžeš si urobiť desať-
Matúš Miňo: Seedy, ako že ktoré sa ti obnovia.
Mišo Ukropec: Ale vieš, akože, ako by sa nebavme o tom, že či akože bezrizikové fungovanie, hej?
Mišo Gula: Však práveže sa o tom bavíme, že, že-
Mišo Ukropec: No vždy máš nejaké riziko.
Matúš Miňo: No ale keď si správca sám seba, tak minimalizuješ to rizi-riziko.
Mišo Ukropec: A teraz sa opýtam, že čo je väčšie riziko, že ti hacknú počítač alebo že ti hacknú cloud, v ktorom máš nahraté dáta?
Mišo Gula: No počkaj, ty si to vieš zháňať hardvérovú peňaženku mimo počítača.
Mišo Ukropec: Osoba zďaleka neni tak, akože si sama seba nemá seba zabezpečeného, ako majú zabezpečené veci inštitúcie. Myslím nie na individuálnej úrovni, ako všeobecne myslím. Áno?
Matúš Miňo: Ale ty, my sa nebavíme o tom, že či ich niekto hackne, ich sa bavíme o tom, že oni zrobia nejaký problém a štát ich zreguluje tak, že ty neuvidíš nič z toho ETFka, čo si si kúpil.
Mišo Ukropec: Rozumiem, rozumiem. Rovnako tak ako človeku sa môže stať, stať, čo je pravdepodobnejšie, že pipiček stratí, sa pokazí, sa rozbije sa niečo, hej?
Matúš Miňo: Áno, ale ty máš ku každému pipičeku ty máš sédy ako tie slová, ktorými si obnovuješ peňaženku, že ty si vieš kúpiť, máš dve, vieš
Mišo Gula: mať dve peňaženky a na nich vieš mať rovnaký ten svoj bitcoin, len keď sa do toho prihlásiš.
Mišo Ukropec: Ja rozumiem tým výhodám. Áno, to neni, že ja ich ako spochybňujem z hľadiska bezpečnosti tej individuálnej, že toto je ako správna cesta. Toto ja nespochybňujem. Ja len hovorím, že tie implikácie, ktoré to má ako následne dneska v apríli, máji dvadsaťšesť, mne prídu iracionálne. Áno, v mojej, v mojej pozícii, lebo pre mňa je bitcoin len akože pätnásť percent môjho ako investičného portfólia, čo mám ako v krabičke, že keď to vystrelí fajn, keď sa to stratí stále fajn. Akože no impact. Hej? A-
Mišo Gula: Počúvaj na to, že na Ukrajine je vojna, že v Grécku keď riešili bankrot, tak zablokovali ľuďom účty a mohli si len istú obnos vyberať.
Mišo Ukropec: No. To záko-
Mišo Gula: Vzhľadom k tomu, kam smeruje Slovensko.
Mišo Ukropec: No.
Mišo Gula: Ja by som nebol taký, ako že to je úplne v pohode, že ja mám v ETFku. Akože vieš, jeden, jeden z kľúčových motivátorov, prečo ľudia nakupujú bitcoiny je bezpečné uchovanie akože peňazí.
Mišo Ukropec: Ale, ale čo s tým má Slovensko? Ja tomu nerozumiem stále.
Mišo Gula: No ak to pôjde takto ďalej, tak my tu do troch až piatich rokov máme bankrot a nastane to, čo v Grécku. Zmrazenie účtov.
Mišo Ukropec: Ale snáď si nemyslíš, že ja mám na účte akože signifikantné peniaze, za ktoré si nemôžem dovoliť prísť. Nie, nechápeš, začnú regulovať všetky finančné inštitúcie. Však nech regulujú, čo chcú. Slovensko môže ísť do prdele, toto môže celé zhoreť. Mne to je jedno.
Mišo Gula: Aby si rozumel, to je človek, ktorý mi povedal, že on nebude kupovať auto na leasing, lebo on ho chce mať svoje. Hej? Tak nerozumie tomu, prečo Bitcoin by mal mať svoje.
Mišo Ukropec: Však ja mám auto iba na leasing.
Mišo Gula: Tak si mi hovoril predtým.
Mišo Ukropec: Nie.
Mišo Gula: Tak sa muselo niečo zmeniť.
Mišo Ukropec: Nie, však ja mám auto iba na leasing. Však je kravina si kupovať auto v hotovosti.
Mišo Gula: Vieš ako čo robím? Kúpiš na leasing a z toho si kúpiš bitcoin.
Mišo Ukropec: V mojej, v mojej, v mojej akože pozícii a situácii daňové cashové implikácie, auto aké chcem. Hej, akože netvrdím, že je to univerzálna pravda, lebo David Ramsey by ma zabil za vetu, že kupuj si auto na leasing. Hej? Nie, pre mňa to má akože úplne, že v pohode, ako-
Mišo Gula: Aby sme išli k tej téme, tak ja len zjednoduším to, o čom sa tu teraz bavíme, že sú, sú, môžu byť dva dôvody, prečo si to kupuješ. Jeden je, že ty to berieš ako investíciu a tam plne, plne rozumiem ETFku. Ak je to investičná vec, jasné, lebo má to rovnakú, rovnakú mieru ochrany, ako keď si kupuješ niekde akcie, podielové fondy a tak ďalej. To je-
Mišo Ukropec: A hlavne je tam nulová daň po roku.
Mišo Gula: Fair, po roku. Hej, hej, hej. Ale je obrovské množstvo ľudí. Vieš, ja to mám- Je obrovské množstvo ľudí, ktorí si bitcoin kupujú z bezpečnostného hľadiska tak, ako si kupujú fyzické zlato, fyzické striebro.
Mišo Ukropec: Na to mám pánov Hecklera a Kocha.
Mišo Gula: My takých nemáme. My sme inde.
Mišo Ukropec: Tak to ja som inde. Ty čo neviete, Heckler a Koch je teda nemecká zbrojovka. Hej? A mám aj, mám aj päťósmú, mám aj štyridsiatku, mám aj Rugera, mám kopec munície. Hej, že ke-
Matúš Miňo: A my máme Pariťu u nás.
Mišo Ukropec: Hej, že ako keby ako prišlo na fyzickú bezpečnosť, netvr-- a teda mám päste kvalifikované. No ale že, že rozumiem, ale keď ty ešte hovoríš, že zmrazia účty, ale ja mám na účte pár tisíc. Áno? Akože tým inštitúciám, mne prídu a zablokujú.
Matúš Miňo: Nebavíme sa o Slovenskej sporiteľni a neviem Prima banke, ale bavíme sa o účtoch, kde tie
Mišo Gula: ETFká držia tie spoločnosti. Rozumieš? Toto je ten rozdiel.
Mišo Ukropec: Ale, ale s tým je vždycky spojené nejaké riziko, že, že o tom, v tom je práve tá téma ako diverzifikácie, že máš proste máš zlato, máš bitcoin, máš akcie, máš hento, máš neviem čo. Hej, že a nedávam všetky vajíčka samozrejme do jedného košíka.
Mišo Gula: No hej, ale keď to máš všetko nakúpené cez jednu trending, trending platformu, tak si vlastne exposednutý. Si vlastne závislý na tej platforme, že či bude alebo nebude fungovať.
Mišo Ukropec: nie, lebo ty keď kupuješ minimál-- neviem, ako je to pri Bitcoine, lebo neskúmal som to do tejto úrovne detailov, ale keď kupuješ, mám za to, že S&P napríklad, tak on je pre teba len broker, tým vlastníkom tam, kde si na burze, si ty. A on je len, čo bere percentíčko.
Mišo Gula: No len
Matúš Miňo: Bitcoin funguje trošku ináč.
Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, hovorím, hovorím explicitne, ako že S&P 500 a tieto ETF veci, že ty si zapísaný kdesi v Amerike, že tu Mišo Kropel má toľko a toľko shareov z nejakého indexu. Bitcoin je akože iná vec, hej, ale hovorím o tomto. Bitcoin je u mňa že pätnásť percent. Keď to dropne celé na nulu, smola.
Mišo Gula: Chcem ísť ďalej. Ak, ak niekto chce mať naozaj perfektne zabezpečený bitcoin, musí si ho kúpiť proste sám na svoju peňaženku a vlastniť ho. Ak to niekto berie ako investíciu, ako časť portfólia, ako nepodstatnú vec, tak jak ty, že to je jedna z vecí, okej, kľudne ETFko.
Mišo Ukropec: S týmto som úplne akože súhlasný, ale tak ako ja to nesiem do ultimátivnej pozície, že toto je jediná možnosť. A ty si to postavil do ultimátivnej pozície, že sa mýlim.
Matúš Miňo: Nie, že, že ty nevlastníš bitcoin a to je, to je fakt.
Mišo Ukropec: Ale to ja som netvrdil, že vlastním bitcoin. Ja som povedal, že som investoval do bitcoinu.
Mišo Gula: Povedal si, že si si kúpil. Pozrieme si to.
Mišo Ukropec: Dobre, pozrieme si. Fair, fair. Netvrdím, že vždycky sa viedem, že úplne, úplne presne. Teraz pozerám práveže na zlate som mínus tristo päťdesiat eur.
Mišo Gula: Ku dnešnému dňu.
Mišo Ukropec: Ku dnešnému dňu, ale na Bitcoine som štrnás-
Mišo Gula: No počúvaj-
Matúš Miňo: Štyri litre.
Mišo Gula: Má to ešte jeden dôvod, prečo som chala zavolal. Okrem, okrem toho, že sa pobavíme ešte trošku o Bitcoine a o tej problematike. On má že poprdeli akože príbeh za sebou-
Matúš Miňo: No tak počúvam.
Mišo Gula: Ktorý bude dobre vyzerať v shortoch.
Matúš Miňo: Si mal seba využiť, hej?
Mišo Gula: Povedz, hej, hej, jasné.
Matúš Miňo: Každého.
Mišo Gula: Dobre. Voláme si tu ľudí len, ktorí sú slávni, dobre vyzerajú alebo majú silné príbehy. Tebe len príbeh.
Matúš Miňo: To je pravda, to je pravda. Tak snáď, snáď zaujme.
Mišo Gula: Povedz nám, ako si skoro zomrel v Dánsku.
Matúš Miňo: Máme čas?
Mišo Gula: Máme.
Matúš Miňo: Máme, máme. Long story short, to bolo rýchle, jeden pich a vybavené. Ale nie. My sme žili v Dánsku alebo ja som žil s manželkou už potom najprv s priateľkou nejakých desať, dvanásť, trinásť rokov a mali sme náročný začiatok celkovo ako vstupu do, do krajiny. Čo sa týka toho, že nájsť si prácu, nájsť si ubytko a nejak sa udomácniť tam, keďže náklady na začiatok života v Dánsku sú diametrálne odlišné ako to, čo máme na Slovensku. Že každý si myslí, že si zoberieš ruksáčik a ideš zbierať jahody niekde do Talianska to je jedna vec, ale že ísť reálne žiť do Dánska je to extrém, keďže tam sú vysoké náklady na depozit na bývanie, samotné bývanie. Väčšinou to tak funguje, že tri mesiace treba zaplatiť pripej, tri mesiace depozit, to je šesťmesačný nájom a ešte plus nájom. A tie nájmy nie sú dvesto, tristo eurové. Plus síce situácia sa trošku už odvtedy zmenila, ale vtedy to bolo náročné si nájsť aj, aj prácu. Takže proste bolo to, aké to bolo. Takže boli sme vyhodení z bytu, lebo nájomca, kde sme bývali, tak on neplatil ďalej nájom. To sme nevedeli. Proste len nám zaklopali na, na dom a respektíve na dvere bytu, že máme sa vysťahovať, že kedy? Že teraz. Aké, aké teraz?
Mišo Ukropec: Pre-pre-prečo? Ste mali ako nejaký, nejaký zdieľaný-
Matúš Miňo: My sme to nevedeli, že on ten byt prenajíma asi od nejakej spoločnosti-
Mišo Gula: Že on neplatil.
Matúš Miňo: Lebo on býval v nejakom-
Mišo Ukropec: Že vy ste platili chlapovi, ktorý neplatil ďalej.
Matúš Miňo: Ďalej. Hej, hej, hej, ale my sme, my sme to nevedeli, lebo my sme to nemali ako vedieť, lebo ten byt bol na neho písaný. Tam dosť fungujú na, na tých štátnych bytoch alebo štátnych, respektíve sú nejaké spoločnosti, ktoré vlastnia tisícky bytov a ich prenajímajú ďalej za smiešne peniaze a, a ty by si nemal to ďalej prenajímať za inú sumu ako za to, za tú, ktorú to dostávaš ty. Aj to je iba na nejaké určité obdobie. No a my sme to nevedeli, keď sme boli dva mesiace, tri mesiace aj s cestou v Dánsku, tak my sme mu zaplatili pekne aj depozit, aj pripej, aj všetko. Po, po prvom mesiaci nám zaklopali na, na dverách, že, že sa máme vysťahovať, že, že hneď a to neni možné sa vysťahovať hneď s vecami. Plný byt sme tam si zariadili, tak boli veľkodušní a nás nechali dva dni.
Mišo Gula: Tak lepšie ako vieš. Čiže začiatok bol mínus päť mesiacov.
Matúš Miňo: Hej, takže išli sme mínus päť mesiacov a potom akože sme sa nejak z toho vyškriabali z tých sračiek a už keď sme si mysleli, že všetko je v poriadku, tak manželka, vtedajšia frajerka išla na Slovensko na sviatky. Ja som ostával v Dánsku s tým, že prídu rodičia ma pozrieť, a predsa Dánsko je akože ďaleká krajina na to, aby sa tam chodilo hocikedy. Tak som, som ich tam čakal a posledný, respektíve tri, tri dni pred príchodom rodičov jeden z kamošov mal goodbye party. Išli na, oni išli žiť do Ameriky, tak sme boli uňho. Trošku sme posedeli a o tretej ráno som sa vracal od neho z bytu domov a vo vlaku v Dánsku sú vlaky, že na začiatku a na konci vozňa sú také, že tiché, tiché zóny, kde sa nemôže rozprávať proste kto chce si oddychovať, keďže tie vlaky chodia šesťdesiat kilometrov doľava, doprava od Kodane, tak niekto cestuje akože fakt, fakt dlho, tak si chce oddýchnuť, tak ide tam. Tak ja som si tam sadol, dal som si slúchadlá do uší, počúval som hudbu a do toho vbehli dvaja chlapci do, do kupečku a začali sa tam baviť. Skúšali si tričká alebo niečo, proste robili hluk. Tak som im povedal, že keď sa chcú rozprávať, nech idú vonku. Ale ten týpek sa ku mne nahol, nie? Že, že čo, že čo máš za problém? A ja že nemám problém, nie, že si tu v tichej zóne, tak keď sa chceš baviť, tak choď vonku proste.
Mišo Gula: Tak to pre, pre kontext, že ma to už hralo profesionálne hádzanú, hej? Takže teraz už je suchší, ale akože proste silný na výšce.
Matúš Miňo: Práveže vtedy som bol suchý, teraz už nehrám, preto som taký. Ale, ale hej, ako už, už to som mal možno aj nejakých-
Mišo Gula: Že úplne sa nebál akože chlapcov na ulici. To som ti chcel povedať.
Matúš Miňo: No a on tak na mňa pozerá a prišiel ku mne bližšie a: „Do you wanna fight?“ A ja že okej, tak som si zložil slúchadlá, dal som si dole bundu, nechal vo vlaku a že ideme vonku na, na nástupište sa pobiť. A tak som bol na, na dverách vo vlaku. Ja vystúpim z vlaku, nechám tam bundu, mi odíde. Nemôžem. Tak keď sme, som stál na dverách, oni už boli vonku, tak som tak do nich len kopol, že reku stihnú sa zavrieť dvere, my odídeme, máme pokoj. No nestihli sa zavrieť dvere, tak sa, sa vrátili ku mne do kupé. Ja som si sadol, som sa otočil a bim, neboli pri mne. No už začínala klasická mastenica, jak poznáme z Prešova. Sidlísková.
Mišo Gula: Z metra z Prešova.
Matúš Miňo: Hej, z prešovského metra. Klasická mastenica a oni zrazu len vybehli vonku a ja že asi som vyhral. Som si sadol a každý len že: „Si v poriadku? Si v poriadku? Nič ti nie je?“ A ja že hej, hej, že nemám, že v pohode. A som si, ešte som si dával slúchadlá do uší. Som si sadol a ma začal strašne bolieť bok. Hovorím ty kokos. Ani som si nevšimol, že ma niekto kopol alebo že rebro by mi zlomil alebo niečo. A tak som sa len, som sa chytil a hovorím si, že čo tu máme? A ja som si zdvihol tričko a mne tam viseli črevá a ja že hovorím do pi-- môžem rečiť?
Mišo Gula: Môžeš. Nie, do piči. Vypadnuté črevá nie sú dobré, no.
Matúš Miňo: Hej a hovorím, že kurnik, že asi to bude vážne. A som musel dostať nožík, ale proste ja som si to neuvedomil vtedy som to neriešil. Len jak tí ľudia zbadali, že mne tuná tak jak laniet sa dakedy sa nosil na tých širokých nohaviciach, že si mal tú retiazku od kľúčov, tak ja som tak mal čreva.
Mišo Ukropec: To je prdel.
Matúš Miňo: Oni jak to zbadali všetci proste tam krík zatiahli tú ručnú brzdu, aby zastavil vlak. Proste blahoblahom si ty kokot, čo teraz? To v momente prišla neskutočná únava na mňa ako ja som bol, že, že fakt som bol hovorím si to je tak jak z filmu, že zaspíš, zomrieš. Tak proste ja som len sedel vo vlaku v rohu a tuná mi jeden týpek naj, naj-
Mišo Ukropec: Debilnejší
Matúš Miňo: Najdebilnejší šál, aký sa niekedy vyrobil, taký plno taký bavlnený alebo aký mi pritlačil tuná na, na bok. On v dobrej vôli, lebo však asi som krvacol. Ja som si nevšimol krv, ale mi pritlačil neskutočná bolesť a on hovorí: „Nesmieš zomrieť, či nesmieš zaspať, lebo zomrieš.“ A hovorím si, ja som len čakal, že nech príde taká záchranka. Už keď som videl to svetlo-
Mišo Ukropec: Na konci tunela
Matúš Miňo: čo sme sa bavili na konci tunela, tak som myslel, že to nie je svetlo na konci tunela, ale to už boli baterky od záchranárov, lebo som vedel, že som, že som, som v poriadku. Ale hej, bolo to-
Mišo Ukropec: Ucítil si dych smrti, hej?
Matúš Miňo: To bolo všetko tak rýchlo, že ani som sa tomu nestihol nejak hlbšie, hlbšie čudné slovo pri tomto, ale hej, som sa tomu nestihol venovať proste. Ale nebral som to, že, že Pane Bože, čo sa stalo? Proste len sústreď sa buď v rámci možností pokojný a že to bude dobré. Proste ma aj nenapadlo už keď som ich zbadal tých záchranárov, že by, že by niečo vážne sa mohlo stať. Vieš, hovorím si to už tu, tu už ma musia zachrániť. Aj keď potom mi doktor povedal, že, že ja som mal šťastie, že vlastne on jak ma trafil nejakých dvanásť centimetrov mal čepeľ alebo koľko, že keď ma trafil, tak on ma nešiel akože do hĺbky, ale on iba po-
Mišo Ukropec: Štrajkul ťa
Matúš Miňo: bruchu. Vlastne, že on mi rozrezal celé svaly, ale že nešiel do hĺbky. Ale že keby mi len lizol črevo, že by ma nezachránili, keby som ležal na, na stole, lebo že to by okamžite bolo akože otrava krvi z toho všetkého bordelu, čo tam je.
Mišo Ukropec: Áno.
Matúš Miňo: Takže a že musel mať strašne ostrý nožík, lebo že, že chirurgický rez to bol, že, že asi to nerobil prvýkrát.
Mišo Ukropec: Možno študent.
Matúš Miňo: Študent medicíny. Vieš, že oni väčšinou sú tí. Oni to boli Somálci. Vieš.
Mišo Ukropec: Mmm, fakt.
Mišo Gula: Tam to chýbalo v tom príbehu od začiatku, že-
Matúš Miňo: Aha, hej, hej, hej, oni to boli Somálci. No a neprišli na lodi, ale prišli na vlaku.
Mišo Ukropec: Tak Somálci majú veľmi dobrú reputáciu ako piráti.
Matúš Miňo: Majú. No veď, veď to asi a mal oko obidve mal oči, tak som myslel, že nie sú piráti. Mal prelepené.
Mišo Gula: Ale v-
Matúš Miňo: Vtipné
Mišo Gula: Ty si vravel, že oni ich potom našli, nie? Že ich chytili.
Matúš Miňo: Našli ich. Hej, našli ich a aj bol súd. Len ten súd nebol tak, že kvázi, že ja ich žalujem, ale štát žaloval ich. Lenže v Dánsku neviem, či sa to vtedy zmenilo. Dúfam, že hej, lebo tam tá kriminalita je aká je momentálne. vtedy to fungovalo tak, že u nás je aj že pokus o vraždu sa, sa to berie akože pokus o vraždu, aj keď ťa nezabije, že prežiješ. Ale proste to tam bolo a v Dánsku to vtedy tak nemali. Takže tam by to bolo až vtedy, až keby ma zabil, tak až vtedy by to bola vražda. Dovtedy to je len vytŕžnictvo. Takže-
Mišo Ukropec: No prosím
Matúš Miňo: takže viac menej oni vyviazli jeden ten, čo ma nepichol, dostal šesť mesiacov a ten, čo ma pichol, dostal desať mesiacov. Asi nejaké tri mesiace ich hľadali, ale našli ich potom bol aj súd. My sme prišli na súd, tam celá ich, hm-
Mišo Ukropec: Rodina?
Matúš Miňo: Hej, nazvime to rodina, ale bolo ich viac jak rodina. Ja som tam prišiel sám. Ešte také mi hovorí právnik ako ten, čo mi bol priradený, že ja som mal tú retiazku, však ju mám už sto rokov a som mal tú istú a on hovorí: „Ty nemôžeš ísť s retiazkou.“ „Prečo nemôžem ísť s retiazkou? Však s ňou chodím už pätnásť rokov predtým.“ On hovorí: „Lebo keď budeš mať retiazku, oni si budú myslieť, že si z nejakého iného gangsterského klubu a sa budú báť, že to je, že budú nejaký revanš, hej, že oni proste, že to nemôžeš tak, že ty budeš vyzerať jak z nejakého iného klanu.“ On ako to, čo to je? Hej, hej, normálne všetko som musel retiazku dať dole, žiadne prstene, nič. Akože ísť tam jak cti-ctihodný občan bez, bez členstva v nejakej skupine.
Mišo Ukropec: Počúvaj to chodia také videá teraz na internete som videl taký short na YouTube, že keď Východoeurópan ide v západnej Európe a rozrazí ramenami takú tlupu zamaskovaných inostranec, dajme že Somálcov, hej? A že, že tak sa cíti Východoeurópan. No ale to, čo počúvam, tak teda Východoeurópan môže do západného sveta celkom naivne nastavený, že tam to bude všetko pekné, krásne, ružové.
Matúš Miňo: Kde? V Dánsku?
Mišo Ukropec: No vôbec západná Európa.
Matúš Miňo: Nie, nie, nie. Ako nie. Samozrejme, sú veci, čo tam fungujú parádne. Však stále rozprávam Mišovi zážitky a celkovo ako ten systém, ako tam je nastavený, čo sa týka digitalizácie a funkčnosti a, a že jak maximálne všetko zjednodušujú pre fungovanie, aký majú sociálny systém. Toto je, to je, je to super, ale čo sa týka tej, tej naivity, ktorú oni mali od začiatku, lebo oni sa nestretávali s, s takými problémami, ako, ako sa stretával zvyšok sveta, tak oni pre nich oni nevedeli pochopiť, že niekto môže mať aj nejaký zlý zámer, hej, že Dani sú alebo asi celkovo tá Škandinávia je tak bola, bola už nie je. Už ich dostala, už vytriezveli. Ich, tak na to pozerali, že proste, že však ja som ti pomohol, že si prišiel tu ku mne, tak samozrejme nebudeš mi robiť zle, hej, u mňa doma.
Mišo Gula: Však ale na to trpí vlastne celá Európa teraz, že, že tá prehnaná akože otvorenosť voči migrantom, vlastne na to doplatíme, akože tam podľa mňa už nie je cesty späť, že to ako-
Matúš Miňo: Už Švédsko, Dánsko podľa mňa tam je, tam je problém, že tam už je to niekoľko generácií Ale aj tie tretie, štvrté generácie, oni sa nezačleňujú do, do tých dánskych spoločností. Oni sa stále držia proste pri sebe. Začali teraz robiť nejaké opatrenia, že tie getá, ktoré začali opäť vznikať, že snažia to, sa to rozdeľovať a už pozerajú, že keď priradzujú byty, že odkiaľ tá rodina pochádza, aby, aby sa to trošku viac roztrúsilo, aby sa to zase tak nesgrupovalo.
Mišo Gula: Sú aj v Kodani nejaké ulice alebo štvrte, kde proste nejdeš?
Matúš Miňo: Takže by si išiel, že, že ideš polícia ťa, to ťa bodne alebo sa ti nezdá-
Mišo Gula: Do vlaku.
Matúš Miňo: Hej, že niečo sa asi, asi tak nie že, že bez príčiny. Ale, ale je tam štvrť sa volá, že Nørrebro a, a tam je to, tam je to jedno z najhorších v rámci tej akože quasi malej Kodane. Tak tá štvrť je tam, napríklad tam sa zriadili aj, aj extra policajné stanice a dokonca, neviem, či to ešte platí alebo to bolo iba nejak časovo obmedzené, že každý kriminálny čin, čo sa v tej časti udeje, tak bol akože dvojnásobne potrestaný. Lebo tam toho bolo strašne veľa a hľadali spôsob asi ako to eliminovať a jednoducho povedali, že keď ukradneš telefón ja neviem niekde inde, tak za to dostaneš ja neviem podmienku na rok a, ale keď sa to udeje v Nørrebro, tak je za to podmienka na, na dva roky.
Mišo Gula: Okej.
Matúš Miňo: Hej. Takže ale je to tam. Však aj, aj Malmö, však to už je asi také verejné tajomstvo, že v Malmö už žiadni Švédi nežijú, čo je vlastne cez most, lebo sa tam nedá žiť. Proste je to, je to v Malmö už reálne, že sa nevychádza večer z bytov.
Mišo Gula: To je masakra, keď si uvedomíš, že, že škandinávske krajiny sú nám akože dlhodobo alebo mali by byť nám vzorom, ako keby v tom, ako u nich funguje systém a potom si to sami takto do-
Matúš Miňo: Ono tým fungujúcim systémom a nekontrolou sa to, sa to podľa mňa posralo. Ja, my keď sme prišli, to bol rok dvetisíctrinásť, sme prišli do Dánska a už vtedy som tam mal, bol tam jeden Slovák, ktorý tam už vtedy žil dvadsať rokov. A on keď prišiel do Dánska ako quasi z východného bloku, tak on jemu dal, štát mu dal, mu našiel prácu, mu dal dom a pomaly sa naňho jak na opicu chodili pozerať, že jak vyzerá človek z východnej strany hej Európy, že proste a sa oňho zaujímali, sa snažili mu všetko pomáhať hej a oni tak fungovali. Vlastne celé Dánsko bolo vystavené, aspoň čo ja mám informácie, na vozili tých Turkov a tú vlastnú pracovnú silu a aby im postavili diaľnice a to všetko ešte neviem asi v sedemdesiatych rokoch alebo, alebo kedy. A, ale oni prichádzali s rodinami, hej, že to nie že jak u nás otec odchádza od rodiny, ide, ide robiť a sa vráti domov. Ale oni chodili, že okej, ale tak zober mi aj, aj svokru, aj mamu, aj, aj každého a tým pádom ich tam bolo strašne veľa a je to tam teraz aké to je. Hovorím, ako ten, ten systém majú premakaný brutálne, čo sa týka toho sociálneho zabezpečenia, toho, že tie na oko vysoké dane, ktoré reálne nie sú vysoké oproti nám, keď si zoberieme, aká je daňová zaťaženosť jedného človeka na Slovensku a v Dánsku, tak si myslím, že v Dánsku to je nižšie. Len tam je jedna daň a tá daň sa už rozdeľuje potom podľa toho, kde treba tie peniaze.
Mišo Ukropec: Akože oni nemajú napríklad DPH-čku alebo?
Matúš Miňo: Majú. Ako DPH-čka je samostatný systém, ale napríklad tam sú všetci podnikatelia sú platci DPH. Tam nie je tak, že neplatíš. Jednoducho si právny subjekt, platíš DPH-čku vybavené. Ale čo sa týka takého, že tuná ide toľko percent do sociálky, toľko ide do zdravotnej. V Dánsku sa zaplatí iba jedna daň a už štát to má pod palcom.
Mišo Gula: Čiže občan nevidí, že ako sa distribuuje vlastne to, čo on odvedie štátu.
Matúš Miňo: Lebo tam aj výplaty sa vypĺcajú v hrubom. Ja ako zamestnávateľ pošlem hrubú mzdu do systému a ten systém vie, že ak-akú daňovú kartu alebo aké daňové zaťaženie má ten konkrétny človek a podľa toho rozdistribuuje všetky peniaze tam, kde treba a jemu príde už iba čistá, čistá mzda, že všetko to ide cez softvér.
Mišo Gula: Tak p-p-počkaj. Takže v Dánsku vypláca výplatu nakoniec štát?
Matúš Miňo: Nie, nie, ja, tam sú na to nejaké systémy, akože ja možno sú dva, tri. Ja to, to sú klasické webové stránky, ale to ako je to spojené so štátom, kde ja nahadzujem výplaty každého človeka tam zaregistrovaného. On tá, ten program si stiahne jeho daňovú kartu, aby s tým vedel pracovať. Ja len tam nahadzujem stále, že taká je jeho hrubá mzda hodinová, toľko hodín odpracoval. Ak má že hodinovú mzdu, ak má že profesionálny alebo manažérsky kontrakt, tam je nahodené akože koľko je jeho mzda a ja dám len odoslať na konci mesiaca a ten systém už automaticky si stiahne z môjho účtu peniaze, koľko potrebuje. Časť ide na výplaty, časť ide štátu a vybavené, že ja, ja vôbec-
Mišo Gula: Že neexistuje situácia, že ty by si sa rozhodol a daný mesiac nezaplatíš, lebo si povieš, že nemáš.
Matúš Miňo: Môžeš zaplatiť, ale odporúčam radšej nezaplatiť DPH-čku, ako nezaplatiť mzdu zamestnancom.
Mišo Gula: Teraz nie, teraz myslím odvody, nie, nie mzdu.
Matúš Miňo: Ja ti nemô- Nie, nedá sa.
Mišo Gula: Oni automaticky stiahnu ti.
Matúš Miňo: Lebo ty, ty keď nahadzuješ, ty to tam nahadzuješ do, do systému, tak ten systém si bere už full sumu, ktorú potrebuje na to, aby vedel roz-rozdistribuovať všetky peniaze.
Mišo Gula: Okej. Ako sa po-podnika v Dánsku? Lebo teba myslím, že priviedla tá hádzaná akože do Dánska, ale ty si tam začal aj podnikať, nie?
Matúš Miňo: Jednoducho. Tam máš za pätnásť minút máš otvorenú živnosť elektronicky. Éseeročku trvá možno pár dní, akože viac menej od podania žiadosti ty už môžeš začať podnikať. Akože ja som za koľko? Trinásť rokov, dvetisíctrinásť, trinásť rokov, čo tam mám firmu. Musím sa klopiť, že ja som reálne jeden fyzický papier zo štátu nepodpísal. Všetko ide elektronicky. Ja som jediný doklad nemusel dodávať, že hygiena alebo niečo také proste. Maximálne sa snažia nezaťažovať podnikateľov driztami, ktoré sú nepotrebné. Jednoducho, keď robíš to, čo máš robiť alebo svoj biznis a všetko je o-okej, keď je všetko zaplatené, čo sa týka voči štátu, voči zamestnancom, ťa nebuzeruje štát v ničom. Hovorím za štrnásť rokov alebo koľko tam mám firmu, tak sa-
Mišo Ukropec: Máš nejaké podporné programy pre podnikanie v Dánsku?
Matúš Miňo: Neviem, lebo som to v živote som to nevyužíval. Akože nemal som potrebu to nejak využívať. Funguje tam skôr to, že v rámci úradu práce, keď to môžem tak, job center, keď tak vieš získať ľudí na to, aby oni si dobudujú nejaké nové skills, tak vieš dostať tých ľudí kvázi zadarmo, že štát ich stále platí na nejaké dva až štyri týždne alebo dva až päť týždňov a oni ti kvázi vedia vypomôcť a štát ich platí a oni za to majú nové skills a potom buď si ich vieš nechať, keď si spokojný, alebo idú si robiť nejaké ďalšie.
Mišo Ukropec: Keď si vravel o tých ľuďoch, ktorí všelijakých Somálcoch, oni dostávajú alebo žijú z čoho?
Matúš Miňo: Ja neviem.
Mišo Ukropec: Okrem toho, čo-
Matúš Miňo: Ale chodia na najlepších autách väčšinou.
Mišo Ukropec: No, že či sú to peniaze iba z kriminality alebo platia, platí im republika aj toto, tamto.
Matúš Miňo: Tam fungu-- už sa to asi trošku teraz pomenilo, ale za čias, keď ja som prišiel do Dánska, to fungovalo tak, že ti stačilo odrobiť jeden rok full time. To je takých tisíc deväťsto neviem koľko hodín, tak si mal dva roky nárok na podporu nezamestnanosti, kde to bolo nejakých deväťdesiat percent tvojej príjmu.
Mišo Ukropec: Okej.
Matúš Miňo: Že, že totálne nepomer, hej? Oni samozrejme, že sa snažia sa ti nájsť prácu. Teraz to už je trošku viac prísnejšie. Už musíš podávať application a posadime aj do práce a chodiť na nejaké kurzy a zlepšovať sa a hľadať si prácu. Ale v tých desať rokov dozadu to bolo fakt akože úplne, že nikto nič neriešil. Kvantum ľudí to tak robilo, že išlo na rok do, išlo na rok do Dánska si odrobilo, sa vrátilo naspäť- Domov do Slovenska alebo do Rumunska. Väčšinou to Rumuni robili, že-
Mišo Ukropec: A dva roky dostávali-
Matúš Miňo: A dva roky a tebe stačilo len poslať e-mail, že si poslal do troch firiem e-mail alebo do štyroch týždenne. Hej, že teoreticky akože dvanásť e-mailov mesačne ti trebalo poslať, aby si mal nárok na tú podporu dva roky. Hej.
Mišo Ukropec: Dobre.
Matúš Miňo: No.
Mišo Ukropec: Čo to spravilo s ich štátnym rozpočtom?
Matúš Miňo: Fungujú tak asi, asi, asi, asi-
Mišo Ukropec: Počkaj, však oni, oni-
Matúš Miňo: Ale tam je progresívny-
Mišo Gula: Že má v prebytku, myslím stále daní, nie?
Matúš Miňo: Oni sú, tam je zas daňové zaťaženie, napríklad je tam, sa to robí, respektíve-
Mišo Ukropec: Idem to zistiť
Matúš Miňo: progresívne dane sú tam. Takže tí, čo zarábajú veľa, tak aj naozaj, že veľa, veľa platia. Tam to vychádza nejakých päťdesiat päť percent. Tak isto keď máš dve zamestnania, tak z druhého zamestnania platíš päťdesiat päť percent daň.
Mišo Ukropec: Koľko má človek v Dánsku takú štandardnú výplatu?
Matúš Miňo: V čistom? Lebo tam ide o to, že každý, čo, tam nenájdeš dvoch ľudí, ktorí platia rovnaké dane.
Mišo Ukropec: Aha.
Matúš Miňo: Lebo tam sa zaretáva ešte aj napríklad máš také úľavy, že keď máš hypotéku, tak si to vieš nahodiť do tej daňovej karty, že platíš hypotéku a oni to, čo ty platíš hypotéku, tak o nejaké percento z tej hypotéky oni ti navýšia neodpočítateľnú položku, aby ťa to tak nezaťažovalo.
Mišo Ukropec: Takže v Dánsku je možné mať hypotéku ako odpočítateľnú položku-
Matúš Miňo: Áno
Mišo Ukropec: z súkromných daní.
Matúš Miňo: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Prosím.
Mišo Gula: Mám odpoveď.
Mišo Ukropec: Áno?
Mišo Gula: Takisto aj, prosím pekne, Slovensko za minulý rok v rozpočtovom deficite mínus štyri celá štyridsať päť percenta HDP, Dánsko v rozpočtovom prebytku dva celé deväť percenta HDP. O tom, ktorý štát má aké HDP sa asi ani-
Mišo Ukropec: No nie, teda daj aké, aké HDP.
Mišo Gula: Skúsme, skúsme.
Matúš Miňo: Takisto to máš aj s leasingom áut, že to isté jednoducho platíš leasing za auto, vieš si to dať do daní, že sa ti od toho ponížia dane. Samozrejme, nie o tú plnú sumu, ale proste aby-
Mišo Ukropec: Rozumiem
Matúš Miňo: aby tá ekonomika fungovala aj tebe, aby sa oplatilo si brať tú hypotéku, aby sa ti oplatilo.
Mišo Ukropec: Oni majú nejakú sakramentsky nesocialistickú vládu, lebo naša socialistická vláda. Ach jo.
Matúš Miňo: Ja som bral hypotéku pred siedmimi rokmi a mám tam polpercentný úrok na tridsať rokov.
Mišo Ukropec: A je to vďaka nejakej podpore?
Matúš Miňo: Nie, nie, tak to bolo. To bolo za čias, keď u nás bolo nula celá osemdesiat deväť na, na tri roky. Tak ja som prvé bral dvojpercentný úrok na tridsať rokov a o rok na to mal som výber, že či nechcem ísť znova na pol percenta.
Mišo Gula: Ale tie banky mali také akcie alebo štát to tak reguloval-
Matúš Miňo: Banky, banky, nie, nie, to ako-
Mišo Gula: Že na seba preberá zodpovednosť.
Matúš Miňo: Nie, nie, to banky tak fungovali. Tak ja som zobral pol percenta na tridsať rokov a, a už sa toho nedotknem.
Mišo Ukropec: Logicky.
Mišo Gula: Dalibor Cicman keď tu bol, nie? Dostal otázku, že keď on alebo teda on odpovedal, že keď mi niekto dáva peniaze s nulovým úrokom, tak ja si ich vezmem.
Mišo Ukropec: No jasné. Koľko stojí typická chalupa niekde v Dánsku? Teda ja myslím, že na nejakej dedine je to ináč ako v Kodani, ale-
Matúš Miňo: Jasné, že v, v Kodani je drahá, hej, Kodaň, Kodaň je drahá a tam sa tiež hýbem okolo miliónov, milióna eur za v centre Kodane nejaké novostavby.
Mišo Ukropec: Okej.
Matúš Miňo: Ale mimo, mimo Kodane alebo v okolí sa to pohybuje nejakých dvesto, tristo tisíc sa dá kúpiť už. Samozrejme, či ideme viac na hore na sever, kde je tá luxusnejšia časť Dánska, kde fakt sú tie domy, aj keď za mňa sú to nepochopíte, nepochopiteľné sumy, keď domy, kde u nás by si ani neoprel by cigelo ten dom, tak v Dánsku len za to, že sú relatívne blízko mora a blízko Kodane, tak sa predávajú za milióny eur proste. Ale že to sú päťdesiatročné domy, proste obrovské, nepostarané, nepokosené trávniky. Ale ľudia tam žijú, lebo oni, oni sa neviažu na domy jak my. U nás to berieme tak, že kúpim si dom, byt a je to, je to môj, môj domov, moja domovina a už sa toho v živote nevzdám. A oni tam sa sťahujú, lebo sa mi zmenila práca, tak predám byt idem ďalej, lebo neriešia to ako nemajú také osobné vzťahy. Oni sú schopní dokonca predať v rovnakom vchode byt ľavý za pravý, lebo ľavý má pozerať do záhrady a pravý do do ulice a už pozerá päť rokov do ulice, tak chce pozerať do záhrady, tak kúpi ten vedľajší byt.
Mišo Gula: Nice. Dobre, aby som len dokončil tému, tak poviem ti čísla. Čiže Dánsko a Slovensko sú približne rovnako veľké. Hej, Dánsko má šesť miliónov, Slovensko päť a pol obyvateľov myslím. A Dánsko za minulý rok malo prebytok dvanásť miliárd eur. Slovensko malo deficit teda mínus šesť miliárd. Na obyvateľa je to Dánsko dvetisíc eur plus na obyvateľa a Slovensko tisíc stodvadsaťštyri mínus.
Mišo Ukropec: A to HDP samotné máme aké vysoké? My máme okolo sto miliárd.
Matúš Miňo: Toto tu nie je. No môžem sa opýtať.
Mišo Gula: Tak sa ešte prosím ťa opýtaj. Keď
Mišo Ukropec: sa oni na to neviažu, kde sa potom berú tie vysoké ceny? Tušíš?
Matúš Miňo: To je asi tým, že každý má dostatok peňazí, tak môžeš, ale sťažujú aj daní sa sťažujú. Ako momentálna situácia, čo viem, aká tam je, tak je tam draho, ako tam bolo vždy draho, ale že teraz už to začína vadiť aj, aj Dánom, lebo nerastú adekvátne aj-
Mišo Gula: Prepáč, ale nie je tam náhodou nejaká regulácia sa mi zdá, čo sa týka, že je jednoduchšie zrekonštruovať alebo bývať v staršom dome, ako postaviť nové. Nie je tam niečo s daňami okolo toho?
Matúš Miňo: Tam je akurát kamoš to teraz rieši, lebo on chcel myslel, že kúpi pozemok, postaví dom jak u nás, ale tam to tak nefunguje, lebo tam musíš mať najprv, keď chceš ísť postaviť, že aj keď kúpiš pozemok, tak na stavbu, tak ty musíš jedna vec, že kúpiť si pozemok takmer za svoje peniaze a ešte plus musíš doložiť, že máš na projekt tridsať percent svojich prostriedkov dopredu, že musíš zojiť banke, aby si mohol začať stavať, hej. Takže ale reálne, že to sú obrovské peniaze, že sa ti neoplatí. Preto tam strašne veľa je developerských firiem, ktoré stavajú tie nové satelity, ktoré ale že tam to rastie jak huby, huby po daždi. Ako tam je to extrém.
Mišo Gula: Akože veľké firmy si to ako vedia dovoliť postaviť, ale fyzická osoba s tým má problém, hej?
Matúš Miňo: Hej a finančne je to strašné, lebo pri, sú to strašne veľké sumy, ktoré ti treba mať na začiatku toho, kým ide stavať ten dom, aby si sa do toho púšťal.
Mišo Gula: No.
Matúš Miňo: Dánsko HDP štyristodesať miliárd, Slovensko stotridsaťsedem.
Mišo Gula: Približne rovnaké krajiny, trikrát bohatší. Áno. V jednoduchosti.
Matúš Miňo: Potom aj tie ceny sú tam ako trikrát. No tak nie všetko hej, lebo taký klasický obchod Lidl alebo to je jedno, proste dá sa-
Mišo Gula: Je u nás drahší samozrejme.
Matúš Miňo: Plus mínus sme na rovnakom. Tam sú skôr služby drahé a, a také jak u nás, že mäsiarstvo hej, tam ideš do mäsiarstva a tam kúpiš za, za dvadsať eur ťa stojí kilo kuracích pŕs, hej. Že, že toto je tam samozrejme niekde vo Lidi balené je to plus mínus takmer rovnaké, ale fakt je také služby alebo chlieb v pekárni stojí ja neviem šesť, sedem eur hej, jeden chlieb.
Mišo Gula: Dobre, poďme na, na Kwape. Zaujíma ma, lebo načrtli sme tú problematiku Bitcoinu ako s Bitcoinom, ono sa to tak hovorí, že vtedy zistíš, že už je veľký hype, keď už aj predavačka v obchode rozpráva o Bitcoine. To je také krypto pravidlo a my sme si samozrejme prešli x vlnami už v histórii krypta a pred pár rokmi začali vlastne do toho vliezať rôzne inštitúcie a tak ďalej. Čiže stáva sa z toho reálny, reálny asset, že už to nie je len nejako že vymysel nejakých geekov. A mňa zaujíma, ako, ako to funguje alebo podľa teba bude fungovať v rámci e-commerce. Lebo registrujem také, že Alza mala nejaké pokusy, že prijímať Bitcoiny. Stále to funguje?
Matúš Miňo: Aj keď im to pokulháva.
Mišo Gula: Hej, tak ako to vyzerá s týmto? Že ako sa dá nielen na investície alebo na uchovanie bohatstva mať Bitcoin, ale reálne v praxi, ako sa to dá použiť?
Matúš Miňo: Tak v prvom rade my, my nie sme traderi ako, ako spoločnosť Kwape, ale my sa zaoberáme, my sme, sme narenská spoločnosť. Mali sme ATM-ká klasické, čo poznáme z obchodných centier, kde vložíš cash, kúpiš si Bitcoin alebo nejakú inú menu a prešli sme vlastne do online sveta a vytvorili sme platobnú bránu, ktorá sa dá využívať či už v e-commerce alebo máme aj POS terminálové aplikácie, ktoré vieš využiť aj normálne v kaviarňach alebo tak. A otázka bola, že, že ako sa to dotkne e-commerce alebo ako sa dá používať v normálnom svete. Tak ono celý svet sa digitalizuje. Však sme prešli od, od ja neviem, od mušli až, až po, po kartové platby a toto je len ďalší krok k tomu, že ono sa to stane štandardom. Bohužiaľ, to krypto alebo ten Bitcoin začal dosť nešťastne, lebo bolo to stále spájané len s nejakými podvodmi a proste veľkými machinaciami a proste keď sa nejaké udiali nejaké veľké čierne obchody, tak sa platilo v krypte, hej, odkedy to vzniklo. Takže tá štartovacia pozícia nebola preto vytvorená najlepšia. Ale tým, že prichádzajú regulácie, ktoré na jednej strane Deanonimizujú to krypto samotné. Na druhej strane tomu dávajú nejaký potrebný rámec preto, aby, aby presne aby ecommerce bežní ľudia sa toho nebáli, aby to začalo fungovať ako klasická platobná metóda, lebo to nie je len iný, iný typ platieb, čo sa týka klasických peňazí, ale to je úplne iná metóda, lebo tam sa nepoužívajú klasické peniaze.
Mišo Ukropec: Mám k tomu otázku, ako funguje to, že ja v nejakom momente, keď chcem zaplatiť za novú telku v Alze nula celá niečo bitcoinu-
Matúš Miňo: No.
Mišo Ukropec: Tak ale na druhý deň ten bitcoin má o dvadsať percent hodnotu vyššiu, nižšiu.
Mišo Gula: Kľudne o hodinu a vieš lebo-
Mišo Ukropec: Jasné, ale ako sa s tým tá Alza vysporiadava? Lebo ona dostáva tú hodnotu nula celá nula nula jedna niečo bitcoinu v tej chvíli.
Matúš Miňo: Neviem, ako to majú oni riešené, ale my ponúkame možnosť, že automatická konverzia na euro alebo respektíve na fiat peniaze. To znamená, že keď človek ti zaplatí, tak v tom momente my ten bitcoin v tej danej cene zmeníme na, na eurá a obchodníkovi už prídu rovno eurá. Že on tú volatilitu vôbec nerieši ani, ani čo sa týka účtovného hľadiska, lebo tam je stále daný kurz, za ktorý to bolo menené, koľko toho bolo menené a ceny sú takisto v eurách. To je tak, ako keby prišiel k tomu obchodu a povedal, že chce zaplatiť českými korunami.
Mišo Gula: Prepáč a reálne technicky to funguje tak, že reálne to hneď zmeniate alebo pôsobíte ako nejaká bilančná schéma, že, že proste vy-
Matúš Miňo: Nie, my to, my to reálne meníme, lebo-
Mišo Gula: Či každú transakciu individuálne rovno meníte, hej?
Matúš Miňo: Áno, lebo tam je daný ten, ten kurz. Ako teoreticky možno by sme mohli ísť do toho rizika, že sledujeme vývoj trhu a keď to bude-
Mišo Gula: Nie, nemyslím do investičného rizika, ale mohli by ste robiť takú bilančnú vec, že napríklad robili by ste to, že na hodinovej báze, že prebehne v rámci hodiny na rôznych e-shopoch rôzne množstvo transakcií a vy vysporiadate voči tým firmám už len tie rozdiely ako keby vieš.
Matúš Miňo: Nerobíme to tak, robí sa každá, každá transakcia sa robí individuálne.
Mišo Ukropec: Kde je ten váš business case z toho celého?
Matúš Miňo: Business case je v tom, že pri každej transakcii tam sú nejaké feečka a vlastne my žijeme z tých, z tých feechiek.
Mišo Ukropec: A to feečko platí ale ten e-shop alebo-
Matúš Miňo: Štandardne to nastavujeme, že to platí zákazník, lebo tí krypto ľudia sú naučení platiť poplatky za, za, za prevody, za transakcie, lebo z toho žije celá sieť, sa platia ťažiari a tak ďalej. Takže štandardne to nastavujeme tak, že, že tie feečka idú pre, pre tých zákazníkov, ale v, v, v, no back office kvázi toho e-shopu sa to dá nastaviť úplne jednoducho, že ten e-shopár si povie, povedal, okej, tak ja som tiež krypto nadšenec, tak nenechám všetko na, na zákazníkov, ale si to rozdeľujem na polovicu to feečko a polovicu zaplatí e-shop, polovicu zaplatí-
Mišo Ukropec: Lebo pri, prepáč, pri normálnych kartových firmách-
Matúš Miňo: Obchodník platí.
Mišo Ukropec: To platí obchodník. To je to úplne opačne.
Matúš Miňo: Áno, platí to obchodník, lebo asi taký bol trend, lebo tí ľudia nechceli platiť za tovar, čo stojí sto eur, nechceli platiť sto eur a trinásť centov alebo neviem koľko.
Mišo Ukropec: To je sranda vec, lebo neviem aké sú dneska tie poplatky, dajmeže percento, že keby ľudia dostali na výber, že môžeš si zaplatiť v obchode stovku kartou alebo deväťdesiat deväť v keši, tak to by bolo veľmi interesantné vidieť, lebo kedysi v štátoch, keď kartové firmy začínali, tak ľudia mali dve cenovky, kartou a cash a samozrejme ten cash bol lacnejší.
Mišo Gula: Kámo, tak poď do Prešova si vymeniť gumy a doteraz tam budeš mať, vieš čo myslím? Vieš, čo myslím? Normálne tam majú veľkú cedulku, keď platíte kartou plus dve percentá, to je akože asi jediný obchod na svete, čo poznám. V tej dnešnej dobe.
Mišo Ukropec: Rozumiem, ale kedysi v štátoch to bolo normálne, že proste mal si dve ceny, teda dve ceny. Ty si mal jednu cenu, ale keď si zaplatil kartou-
Matúš Miňo: Ten poplatok išiel jednou stranou.
Mišo Ukropec: Tak to proste išlo, akože bolo to chlp drahšie. Potom to samozrejme zmizlo, lebo aj tí obchodníci si povedali no máme sa s tým ako ondiť, aj pre nás je to vlastne jednoduchšie. Zákazník znesie, tak mu tam proste rachneme to feečko, ktoré ide kartovej firme. A fungovalo to dobre, až kým som ja nekúpil MasterCard, ktorý je teraz mínus, tak som x tisíc eur na MasterCard-
Mišo Gula: Prosím ťa, ako komplikovaná je implementácia, že mám nejaký e-shop, proste dobre funguje zrejme na nejakom akože štandardnom systéme. Ako funguje, keď sa rozhodnem, že, že ma to zaujalo a chcel by som mať platobnú bránu, ktorá povoľuje aj krypto.
Matúš Miňo: Je to, fungujeme cez, cez API, že ako kvázi je to blbizdorné totálne, že záleží na akom, na akej platforme máš, máš ten e-shop, ale väčšinou, väčšinou všetky tie implementácie fungujú cez buď nejaký modul alebo cez, cez API.
Mišo Gula: Čiže je to len vec doinštalovania nejakého pluginu alebo nejakého modulu v rámci systému.
Matúš Miňo: Áno. Samozrejme, že musí, ešte sa vrátim k tomu, že k tým reguláciám, že prišla do toho tá, tá Mika regulácia, pod ktorú spadá aj DAC7, DAC8 plus travel rule, kde sa tá anonymita stráca kvôli tomu, aby to bolo regulované, aby to bolo čisté. A tak z toho dôvodu aj my sme povinní robiť všetky AML kontroly a KY-, KYC pre toho obchoďáka alebo obchodníka. Takže musí sa samozrejme normálne naonboardovať u nás, aby sme vedeli, kto je čo je, aby to bolo bezpečné aj pre tých zákazníkov, lebo ono celé všetky tie regulácie, tak jak som hovoril, že na jednej strane ľudia sa, sa búria, že sa stráca tá anonymita, na druhej strane je to, je to, keď to má fungovať celosvetovo a na nejakej štandardnej úrovni, tak to musí byť nejakou formou regulované. A my sa snažíme, aby ako my, ako firma sa snažíme, aby Nech, nech tie regulácie sa dodržiavajú všetci rovnako, lebo iba vtedy sa to, to bude fungovať. A keď chce niekto to využívať stále anonymne, stále má možnosť. Tak isto ako ty máš možnosť s cashom si zaplatiť jeden druhému a kvázi nikto o tom nevie. Tak isto to vieš využívať aj, aj Bitcoin stále na to, ale keď už ideš kupovať niečo do obchodu a platíš kartou, tam tiež nemáš anonymitu, lebo tá karta je na niekoho písaná. Nemáš anonymné karty.
Mišo Gula: Hej.
Matúš Miňo: Hej, takže to je to isté.
Mišo Gula: A ty, ty prepáč, že tvoja práca je vlastne, business development alebo sales, že, že-
Matúš Miňo: Tak hej.
Mišo Gula: Tvojou úlohou je získavať takýchto partnerov i shopy-
Matúš Miňo: Áno, áno.
Mišo Gula: Ktoré budú prechádzať na to, ako vyzerá ten, ten cy-- ani mňa nezaujíma cyklus, lebo to môže trvať akože dlho, kým niekoho presvedčíš, ale od momentu, kedy ten tvoj klient potenciálny pochopí, že áno, chcem to. Čiže dajme tomu od, od, odo dňa objednávky do plného spustenia môže, ako dlho to môže trvať vrátane všetkých tých previer alebo takto.
Matúš Miňo: No záleží, koľko toho máme a, ak, ako na akej platforme má on aj, aj zrobený e-shop. Ale je to, je to v dňoch max v týždňoch. Hej, že nie je to zas také, že on mi napíše a po obede už mu to beží, lebo my musíme stále cez tie AML kontroly musíme dohľadávať až, až, až dozadu, dozadu, lebo my sme, čo sa týka toho, sme dosť rizikový segment a bohužiaľ na to krypto sa sťahujú kontroly aj čo sa týka ako peňažné, ale aj čo sa týka ako investičné. Že hej, lebo keď niekto robí s peniazmi, tak sú tam nejaké európske regulácie v rámci, v rámci finančného sveta a platieb. Kto iba je trader, tak sa naňho sťažujú iba traderské, tie zákony. Ale tým, že ten Bitcoin je môže byť aj ako asset a aj ako peniaz, ako, mmm, pla-
Mišo Gula: Platidlo.
Matúš Miňo: Platidlo, tak tým pádom my sme regulovaní z oboch strán a tým pádom máme dvakrát toľko regulácií.
Mišo Gula: Prosím ťa, čo sa týka onboardingu, je nejaký zásadný rozdiel medzi tým, keby si onboardoval Alzu a keby si onboardoval pletené dečky bodka sk?
Matúš Miňo: Nie.
Mišo Gula: Je to z vašej strany toto isté.
Matúš Miňo: Z našej strany je to to isté. Pravdepodobne tie dečky sk budú mať jedného človeka na konci a tá Alza asi ide cez nejaké-
Mišo Gula: Vyšivané dečky bodka sk pozor.
Matúš Miňo: Sorry.
Mišo Gula: Jasné. Nebude to business.
Matúš Miňo: Tam budú dvaja ľudia, tam budú dvaja.
Mišo Ukropec: Procurement oddelenie v Alze, ktoré bude s tebou vyjednávať percentíčko.
Matúš Miňo: Určite, ale tak to je asi-
Mišo Gula: Ale pýtame sa o onboardingu, nie na, o nakupovaní.
Mišo Ukropec: Jasné. Otázka, my hovoríme teraz, že Bitcoin a krypto máš, máte tam ako podporované iné meny alebo len Bitcoin?
Matúš Miňo: Hej, máme tam viacej. Samozrejme tie všetky veľké ako Ethereum, Solana, ADA, XRP. Takže asi tie, ale najviac sa používa asi Bitcoin deväťdesiat deväť celá deväť percent ľudí, aj keď, medzinárodne, keď už sa dostávame k tomu plateniu a fungovaniu aj ako B2B, tak osemdesiat päť percent všetkých platieb a všetkých transakcií, ktoré sa na blockchainoch dejú, sú v stablecoinoch. To je vlastne coin, ktorý je naviazaný na dolár alebo na euro, ale prebieha to na blockchaine. Nejde to cez banky cez šesť miliónov tisíc poplatkov a, a povolení a dokladovania skade čo a jak, ale proste to ide za, é-
Mišo Ukropec: Dobre a teraz investičná otázka a toto nie je rada investičná, aby to nemalo taký ten oný punc, že do čoho dneska investovať, či z hľadiska krypta. A teraz poviem, že investičnou optikou, hej, že keby sme tu mali palaluptáka, tak-
Matúš Miňo: Podpisujem, Bitcoin je najkonzervatívnejšia investícia.
Mišo Ukropec: Dobre a teraz, keď chceš ako, že do nejakej rizikovejšej, ale povedzme, že je tu nejaká, že nenulová šanca úspechu nejakej prudšej, prudšieho rastu, tak kde by si to jako videl? Pocit, takto, že je to, že pocitovo a nebudú z toho žiadne konsekvencie.
Matúš Miňo: Teraz by si mal vyšilovať nejakú svoju. Vydám nejaký token.
Mišo Gula: Miňo coin.
Matúš Miňo: Miňo coin vyjde, už je meme coin, tak bude Miňo coin a tak ten sa oplatí. Ale, z môjho pohľadu-
Mišo Ukropec: Prepáč, ešte takto, že môžeš to akože zhodiť, že, že nič nevidíš, že jako len proste ma zaujíma akože pocitovo-
Matúš Miňo: Určite sú nejaké, ktoré majú väčší potenciál rastu už len skrz tej samotnej ceny, ktorú momentálne majú dolarovú, hej, že je väčšia a jednoduchšie jej z jedného dolára ceny na dva ako zo sedemdesiat tisíc na stoštyridsať tisíc pri Bitcoine. Takže všetky tie menšie coiny majú väčšiu šancu uspieť, ale, skrz tých všetkých regulácií a, a vstupu inštitúcií do, do kryptosveta, tak aj, aj hlavne tá Amerika nespí a majú rôzne clarity act a neviem aké akty, ktoré sú už posupúšťané, ktoré, mmm, veľa coinov akože odstránilo z cesty, ktoré už nebudú relevantné pre budúcnosť finančného sveta. Tam ich zostalo zopár. Zostáva tam Bitcoin, Ethereum, Solana, XRP, Cardano. Neviem, neviem čo ešte, akože, že ktoré sú také, ktoré aj pre nich ešte ostali, že spĺňajú všetky tie regulácie, ktoré si, Amerika vyžaduje.
Mišo Gula: Ja mám, ja mám s tými ostatnými coinami mimo Bitcoinu jeden problém a dneska som to spomínal, že ja sa to opakovane pýtam a zatiaľ som nedostal dostatočnú odpoveď na otázku. Nech mi niekto ukáže jeden business case, ktorý je postavený na krypte, krypte a ktorý by nemohol existovať bez krypta, bez blockchainu a zároveň aby to reálne ľudstvo potrebovalo, aby bol dopyt po takej službe.
Matúš Miňo: Ale vieš, to si máš pri všetkom povedať. Potrebuješ to?
Mišo Ukropec: Ale povedz to sú, to sú peniaze a normálne peniaze. Však to je len kúsok papiera a je to len proste spoločenská dohoda, že to akceptujeme. A to je to isté aj s Bitcoinom.
Mišo Gula: Nie, ty si ma nepočúval. Mimo Bitcoinu. Bitcoin je samostatná kategória. Ja hovorím o všetkých ostatných coinoch-
Mišo Ukropec: Okej.
Mišo Gula: -lebo hľadáme tú investičnú príležitosť a ja hovorím, že všetky ostatné sú len výmysly.
Matúš Miňo: Nie, nie, to je, ale to je len, ja zas nie som akože odborník na, na blockchaine, na fungovanie, na všetko to. Ale, väčšina projektov, ktoré sa vytvára, sa vytvára na Ethereu, lebo je asi prístupný neviem ba, ba, ba, ba, ba. No neviem, akože nevidím, čo je za tým, že presne na, na, na, prečo sa to robí tam, ale aj všetky ďalšie coiny, aj nepotrebné, ktorých je deväťdesiat deväť percent sa vytvárajú na, na etherovej alebo na solanovej, sieti.
Mišo Gula: Áno, a ja len vravím, že všetky tie projekty sú zbytočné projekty vymýšľané len kvôli kryp-
Matúš Miňo: Ani, ani nie, lebo napríklad, Cardano, čo je ADA, akože coin je ADA a sieť je Cardano, tak oni prišli teraz s projektom Midnight, ktorý je, vytvára nejaký ďalšiu vrstvu anonymity, že tam je, že zero knowledge systém. To je o tom, aby, aby tie dôležité a, a sú personálne informácie boli tak zdieľané, že i-aby si z nich videl iba to, čo ty ako obchodník alebo tá druhá strana potrebuje. Že ono vytvára obrazne povedané nejaký prach pri tej transakcii, že ide od jedného, z jednej peňaženky na druhú idú nejaké, nejaké informácie, nielen coiny, ale aj nejaké informácie, ktoré sú tam zapísané. A aby to nikto nemohol dešifrovať, tak ten Midnight okolo toho vytvorí nejaký prach, aby sa tá transakcia stratila, aby nebolo možné úniku tých informácií. Ono sa to dá napríklad aplikovať aj do, do napríklad na, na kataster, hej, že by mohol fungovať na blockchainoch, že nemusia aj jak naši chodia v-
Mišo Gula: To, to je-
Matúš Miňo: Nie náš kataster.
Mišo Ukropec: Nie, toto ako-
Mišo Gula: My sme radi, že funguje stránka.
Mišo Ukropec: Využívanie blockchainovej technológie na ukladanie dát, aby sa s nimi ťažko manipulovalo, to je podľa mňa už ako, kto tomuto verí, že toto sa reálne stane, tak to je, že velice naivné, lebo neviem si predstaviť, ktorá vláda by takéto niečo ako aplikovala. Ale naspäť k investíciám prepáč, lebo to kámo-
Matúš Miňo: To je super, obené som investičný poradca.
Mišo Ukropec: To nevadí, to nevadí.
Mišo Gula: Však toto nie sú odporúčania.
Mišo Ukropec: Presne tak, ako-
Mišo Gula: Je to krč-krčmová debata, nie odborníkov.
Mišo Ukropec: No vieš, že, lebo som tak rozmýšľal, že, že jak je dobrý alebo hlúpy nápad zobrať teraz päť z týchto mien, do každej dať proste liter a, a deje sa, čo deje. Hej? A keď niektorý proste vystrelí, tak juchó, tak to proste zavrieš v nejakom momente a budeš dúfať, že si to zavrel v správnom momente. A keď nie, tak nie. Stále dobrý a keď to proste zmizne, tak to proste zmizlo a čau.
Matúš Miňo: Však je to o tvojej situácii, že ako ťa to bude bolieť alebo nebude.
Mišo Ukropec: Ale že, že keď ty sa v branži pohybuješ a keď neni to akože si akože investičný, že jakí ľudia majú k týmto veciam ako postoj? Alebo sú to, že čisté už len nadšenci a vlastne na to-
Matúš Miňo: Vieš, pre tie ostatné coiny sú to z nejakého dôvodu nadšenci si myslím, že, že tomu veria. Hej, tak jak bol ten Dogecoin od Trumpa a všetci, keď bezhlavo veria Trumpovi, tak budú kupovať ten Doge, lebo on ho raz spomenul v nejakom twitte. Hej?
Mišo Gula: To hlavne Musk spomínal.
Matúš Miňo: Čo som povedal?
Mišo Gula: Trumpa si povedal.
Matúš Miňo: Sorry. Hej, hej, no, no tak alebo ten Trumpov coin, hej, čo bol tiež, tak to je, to isté. Ale, ja si myslím, že radšej zobrať tých päťtisíc a investovať do bitcoinu na, do jedného. Ako ja nie som, že bitcoin maximalista. Ja, ja chápem, že sú tu aj iné coiny, ktoré dávajú zmysel a, a verím tomu, že sú coiny, ktoré vedia ešte násobne rásť na fiat hodnote. Ale, ale keď, keď chcem len diverzifikovať svoje investičné portfólio a už som nakúpil všetky byty v Prešove, všetky byty v Bratislave, už som nakúpil všetky S&P päť stovky, ktoré boli voľné, tak by som išiel do toho bitcoinu z dlhodobého hľadiska.
Mišo Gula: Každý krypto investor si prechádza takým, takými štádiami, že, že zistí, čo je bitcoin. Potom zistí, že iné meny majú oveľa väčšiu volatilitu a že dá sa niečo tam trhnúť, tak zainvestuje do piatich, šiestich najväčších. Potom zistí, že ono sa vlastne dá robiť aj day trading a stavia, staviať na to, že niečo vyletí hore, tak tam predrbe strašne veľa peňazí a potom sa na konci vráti k tomu, že, že keby som tie peniaze radšej nechal v bitcoine, tak som mohol mať oveľa viac. A tam sa stane nadšenie z bitcoinu.
Matúš Miňo: To je to isté ako niekedy, že, že začnem ťažiť bitcoin. Hej, ono reálne v dnešnej situácii, keď tie ťažiarenske spoločnosti sú tak veľké, že ten tvoj ťažiarensky stroj nevyťaží ani, ani nič, tak tie peniaze za ten stroj je podľa mňa rozumnejšie investovať do reálne do toho bitcoinu, že kúpiť si ten, ten fyzický, no nie fyzický, ale akože kúpiť si ten coin a, a nechať si ho a čakať, tak jak sa investuje. Budem skakať, ale každý hovorí, že hej, a dneska som kúpil a, alebo včera som kúpil a dnes to padlo o niekoľko tisíc. Hovorím to je, však to je normálna vec, že však je to tiež nejaký trh. Hej, ty keď si investuješ na dôchodok cez nejakú správcovskú spoločnosť, ty sleduješ každý deň, jak ti tam chodia tie-
Mišo Gula: On hej.
Mišo Ukropec: Ja áno, ale len to sledujem, ako, nič s tým nerobím.
Matúš Miňo: Ja, ja to mám tiež skrz hypotéky som, aby mi ju schválili, tak som mi povedal, že ale musíte mať jeden investičný účet u nás v banke. Hovorím preboha, investičný účet v banke, to je to, čo potrebuješ k životu. A, a mám tam peniaze. Neviem koľko rokov už, už to je a tam mi stále píše, koľko som v puse v mínuse. Tak po päť plus rokov som v puse teraz nejakých stodvadsaťosem eur. Hej. Takže a to sa, to chceš, vieš, to sa oplatí. Takže, ale tiež tam nechodím a každý, ani nepozerám, že koľko je cena tých akcií, ktoré alebo neviem čo oni nakupujú a pravdepodobne nič.
Mišo Ukropec: Vieš čo, ja mám to, to je, ja netradujem, hej, že z tohto som ako, ani som nikdy nezačal a ani s tým ako nehodlám začať, lebo mi to príde úplne iracionálne. Aj hlavičky sveta, nie Buffett, Kenneman všetci hovoria Richard Teller, že nerobte to, že
Mišo Gula: nefunguje to. Day tradingom ešte nikto nikdy nezarobil.
Mišo Ukropec: Tak takže toto nie, ale, ale tie čísla pozerám. Ale pozerám ich nie preto, aby som teraz,
Mišo Gula: že čo by keby ani to akože nechcem tie pozície uzatvárať, ale ja si skôr
Mišo Ukropec: iba akože z diaľky pozorujem, že čo geosexuálno-politická situácia vo svete s tým robí. A že ako vlastne tu sa teraz ja neviem,
Mišo Gula: dva týždne dozadu sa
Mišo Ukropec: urobilo nejaké primirie s Iránom. Fajn, bim! Zrazu to vyskočilo hore. Okej,
Mišo Gula: zaujímavé, ale
Mišo Ukropec: zlato neviem prečo teraz proste zase mi akože kleslo. Okej, zaujímavé a len akože to pozorujem, ale nemám s tým ako vieš plány, že teraz ako vypozorujem pattern, ktorý nikto nespozoroval.
Mišo Gula: Lebo neexistuje, lebo Trump už dávno manipuluje trhom, hej, že on si urobí čo chce, koľko je tomu, aby zmanipuloval.
Mišo Ukropec: Ja to len pozerám, ale je to len akože telku, keď si pustíš vieš tak
Mišo Gula: ako-
Matúš Miňo: Na to sú aj dobré tie regulácie, aj, aj tie všetky zákony, ktoré napríklad aj v Amerike sa pripravujú, aby, aby nebolo možné ten inside trading, aby, aby sa tomu predchádzalo, aby ten trh sa správal predvídateľne tak, ako si vyžadujú inštitúcie.
Mišo Ukropec: Iba prezident môže insider tradovať.
Matúš Miňo: Hej, hej, hej.
Mišo Gula: Mám ešte jednu krátku témičku, lebo neviem či aj ty máš taký pocit, ale ja mám strašne pocit, že je veľmi málo podcastov na Slovensku. Tak náš, náš kamoš sa rozhodol, že, že si založí podcast.
Mišo Ukropec: Mal to, dal šuhaj robotu treba?
Mišo Gula: Vieš čo? Ja som, ja som mu povedal tú obligatórnu, že každý kto má-
Matúš Miňo: Breťu dieru
Mišo Gula: breťu dieru tak má podcast. On si skontroloval. Má a povedal si, že chce mať aj on podcast.
Matúš Miňo: A mám.
Mišo Gula: Čo to je? Čo to je zač?
Matúš Miňo: Cipana, to je taká vec ti poviem, že-
Mišo Gula: Volá sa to Cipana.
Matúš Miňo: Volá sa to Cipana. Je to, je to projekt, ktorý vznikol preto, lebo som si povedal, že už a napriek tomu, že sú tu všetky podcasty sveta na Slovensku a my sme jedna veľmi moc podcastová, tak mal som pocit, že stále chýbajú podcasty s, s obyčajnými, zle slovo, s bež-, s bežnými ľuďmi.
Mišo Gula: Teraz si to už Slovensko vieš tak.
Matúš Miňo: S takými slovenskými ľuďmi. Ale nie, že väčšinou sa do podcastov volajú manažéri, úspešní podnikatelia alebo-
Mišo Gula: Neúspešní podnikatelia.
Matúš Miňo: Neúspešní podnikatelia, ktorí ukazujú ľuďom, ako byť tiež neúspešní alebo proste nejakí známi, známi ľudia slovenského showbiznisu alebo ako to nazvať športovci. Ale chýbal mi nejaký taký, kde by prišiel Jozef Mák. Hej, keď to môžem tak povedať literálne, literárne a proste, že obyčajný človek, ktorých je na Slovensku, že strašne veľa, ale, ale sa mu dejú neobyčajné príbehy. A aby sa aj tí obyčajní ľudia tam v tom našli. Lebo je jednoduché povedať bohatému človeku, že, že makaj dvanásť hodín denne a nespí a vstávaj o piatej a budeš bohatý. Ale to je pre neho strašne podľa mňa vzdialené, keď on-
Mišo Gula: Hlavne to nie je pravda.
Matúš Miňo: A hlavne to nie je pravda, hej? Takže a preto sme sa rozhodli, že budeme si do podcastov volať bežných ľudí s nebežným príbehom, ale len to tak nebežný, že sa v ňom nájdu aj ďalší, ďalší ľudia, ktorí si povedia, že nie som len ja ten magor, čo sa mu to stalo.
Mišo Gula: Kto je tvoja parťáčka v podcaste?
Matúš Miňo: Moja parťáčka je moja výborná kamoška, priamo sestra Lucka Ďurková.
Mišo Gula: Pozdravujeme Lucka.
Matúš Miňo: Pozdravujeme ťa, Lucka. A si myslím, že tým, že ona je aj, aj múdra, aj, aj pekná, takže môžem ten protipól tam-
Mišo Gula: Sa dopĺňate. Môžem tam robiť ten protipól ja.
Matúš Miňo: A takže-
Mišo Gula: Tak ešte natizuj ľudí, že akých, aké zaujímavé príbehy ste tam už absolvovali. Čo by si mali ísť vypočuť?
Matúš Miňo: Príbeh o mne.
Mišo Gula: Ten, čo ste už počuli, hej, môžete vynechať.
Matúš Miňo: Tak sme sa tam predstavovali. Bola tam Lucka, ktorá, ktorá má zaujímavú minulosť, čo sa týka fungovania v cirkvi a starosťami sa, sa odtiaľ vyhrabať a čo to na nej zanechalo a trápi sa tým dodnes. Mali sme tam Miša Chalana, ktorý išiel na bicykli z Brna až niekde do stredu Španielska, aby tam opravil bicykel, krčmal a pokračoval ďalej pešo ďalších päťsto kilometrov. Mali sme tam Karin, ktorá, ktorá desiatky rokov hľadala svojho otca Francúza a nakoniec sa rozhodla, že ho ide nájsť. Tak kúpila si lístok do, do Paríža a vystúpila z letiska. Prišla tam, zaklopala na dvere a on tam nebol. A takýto typ budeme mať jeden, čo sme čerstvo po nahrávaní a zase mám až mravky z toho príbehu. Mali sme tam jednu pani alebo slečnu alebo ako to nazvať jednu ženu, ktorá, ktorá má desať detí, ale sedem detí z toho sú, boli zverené do opatery, ktoré si zobrala z detských domovov a tri sú, tri sú jej a ktorá rozpráva o tom, jak to, jak to funguje, respektíve jak to nefunguje, čo sa týka pomoci štátu takýmto deťom. Aké je náročné tých detí aj nie že, že vychovať dobrých ľudí, proste len aby prežili do dospelosti, hej, že si nesú také traumy z detstva a čo my si nevieme predstaviť, lebo niekto si myslí, že keď, že kričí na deti alebo niekto kričal na deti a že bude mať z toho traumu, tak tie deti tam boli, že znásilňované, proste sa museli skrývať, boli bité rodičmi, za rok vystriedali osem miest, kde bývali. Proste stretávali sa vždy s inými. Proste je to, sú to, ja som, ja som pri nahrávaní len sedel a som ani nevedel, som sa zabudol, že sa mám pýtať, lebo som mal stiahnuté hrdo a len som počúval a že fakt je to silný príbeh a, a sa to deje okolo nás. To, že ona je jedna taká je jedna vec, ale že, že sú domácnosti, kde sa to deťom deje štandardne, že je stovky detí v detských domovoch, ktoré majú rovnaký príbeh a ktoré sú odkazané na to alebo odsúdené na to, že, že už nebudú mať normálny život a sa to vie pri ich veku, keď majú tri, štyri roky a už vedia povedať, že proste že to je stratená generácia. Hej, že toto je na tom smutné.
Mišo Gula: Masakr. Teda odporúčame Cipana podcast s Matúšom a Luckou. A choďte-
Matúš Miňo: Dajte odber.
Mišo Gula: Odber, subscribe, follow. Všetko možné. Zvonček, zvonček.
Matúš Miňo: Všetko.
Mišo Gula: Zvonček. Keď túžite si poplakať.
Matúš Miňo: Nie, ale nie ako hej, sme si všimli, že toto už bolo také akože dosť seriózne, ale stále sa to snažíme ťahať do tej takej veselej formy, aby to nebolo to, že si vypočuješ podcast a potrebuješ si to ísť hodiť z mosta, hej? Že aby to bolo taká oddychovka, že sedíš na záchode a ti to nejde, tak si dáš ten podcast.
Mišo Gula: Môžem za to.
Matúš Miňo: A už keď nemáš čo tam robiť, tak aspoň si vypočuješ ten, ten podcast.
Mišo Gula: Ďakujeme Matúš za návštevu.
Matúš Miňo: Ja ďakujem za pozvanie.
Mišo Gula: Díky. Čau, čau.
Matúš Miňo: Čaute.