Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#1011 h 6 min

#101 – Peter Varga - Švarc systém, ochrana majetku a útek zo Slovenska

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Právnik Peter Varga pokračuje v sérii o odchode zo Slovenska tým, čo sa stane, keď máte majetok, firmy a nehnuteľnosti. Vysvetľuje, čo je švarc systém (pomenovaný po českom podnikateľovi), prečo štát v rámci konsolidácie pritvrdzuje na živnostníkov a prečo väčšina prejde na eseročky, a ako je to so zneužitím práva pri obchádzaní DPH. Rozpráva o influenceroch, ktorí sa tvária ako darcovia, hoci ide o predaj, o ľuďoch, ktorí verejne odmietajú platiť dane, a o chýbajúcej právnej predvídateľnosti – kto má, radšej ide do Lichtenštajnska. Druhá časť je o legálnej ochrane majetku: od rodiny po firmu, zahraničné holdingové štruktúry, zdaňovanie bitcoinov či dvojité zdanenie, keď zákony navzájom nekomunikujú. Mišo Ukropec zastáva rolu „prečo ostať“, Mišo Gula „ako odísť“.

Upozornenie: v epizóde zaznievajú názory a osobné skúsenosti hostí a moderátorov k téme práva. Nejde o odborné poradenstvo – pri vlastných rozhodnutiach sa poraďte s odborníkom.

Hlavné myšlienky

  • Peter opisuje švarc systém ako zastretý pracovný pomer cez živnosť; podľa neho proti nemu štát v rámci konsolidácie zintenzívňuje boj.
  • Predpokladá, že väčšina živnostníkov prejde na s.r.o.; pri obchádzaní DPH podľa neho hrozí posúdenie ako zneužitie práva.
  • Podľa Petra Slovensku chýba právna predvídateľnosť – podnikatelia s majetkom zvažujú stabilnejšie krajiny, napríklad Lichtenštajnsko.
  • Ochrana majetku sa podľa neho týka rodiny aj firmy a aj slovenské právo má nástroje, o ktorých ľudia nevedia.
  • Zahraničná holdingová štruktúra môže podľa Petra chrániť vlastníctvo firmy, no treba ju nastaviť dôkladne a so všetkými aktívami.
  • Upozorňuje, že pri zdaňovaní kryptomien a strát môže vzniknúť dvojité zdanenie, keď zákony navzájom nekomunikujú.
  • Diverzifikovať treba aj právne, nielen finančne.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (15)

Citáty

Mi zablokujú bankový účet a ja nebudem flexibilný platiť ani právnika na to súdne konanie.
— Peter Varga
Moja rola je, že prečo tu ostať.
— Mišo Ukropec
Akonáhle máš nejaké majetky, firmy, nehnuteľnosti, ten odchod a celá tá transakcia je ďaleko náročnejšia.
— Mišo Gula

Popis epizódy

V tejto epizóde sa s právnikom Petrom Vargom rozprávame o tom, čo je to švarc systém, prečo sa štát rozhodol na živnostníkov pritvrdiť a ako dnes vyzerá legálna ochrana majetku. Diskutujeme, ako odísť zo Slovenska – nielen fyzicky, ale aj právne – a čo robiť, keď chceš mať svoje firmy, peniaze aj budúcnosť v bezpečí.


🔹 Čo je švarc systém a ako sa proti nemu bojuje

🔹 Ochrana majetku: od firmy po rodinu

🔹 Prečo zvyšovanie odvodov môže mať opačný efekt

🔹 Ako sa dá vyviesť vlastníctvo firmy do bezpečnej krajiny

🔹 Prečo je dôležité diverzifikovať aj právne, nielen finančne

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 54 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Peter Varga: Mi zablokuje ten bankový účet a ja nebudem flexibilný vlastne platiť ani právnika na to, na to súdne konanie. Ani sa možno v blízkej budúcnosti nedočkáme nejakých sofistikovanejších legislatívnych počinov.

Mišo Ukropec: V Čechách to vyriešil Babiš, že všetky zverenecké fondy Babiš robil pre seba.

Peter Varga: Čo musí štát urobiť pre to a koľko procesných krokov, aby ten bankový účet zablokoval taký hon na tých živnostníkov. Druhým dychom vlastne človek vie zo živnosti prejsť kedykoľvek na eseročku.

Mišo Gula: Nazdar, Kolo Točár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešáčik. Po Paraguayi a bitcoinoch a ketamínoch, o čom sme teda nečakali, kam sa tá téma, téma vyvinie a ďalších obchodných témach. No pokračujeme v téme, že odísť alebo neodísť zo Slovenska a pre koho to má a nemá zmysel.

Mišo Gula: A keď tak ako.

Mišo Ukropec: A keď tak ako. No ale dneska to chytíme takým, nechcem povedať, že Palo to nemá, že solídne, ale takým, že kus solídnejším spôsobom. A, a tak máme tu proste človeka, ktorý sa tým zaoberá, ale-

Mišo Gula: Tak pozri, ja sa, ja sa celkom na to teším, lebo, lebo bavili sme sa vlastne aj s Palom, že keď si študák alebo proste mladý človek, nomád, zbalíš sa a ideš do riti, hej?

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Akonáhle máš nejaké majetky, firmy, nehnuteľnosti a tak ďalej, ten, ten odchod, zabezpečenie a celá tá transakcia je ďaleko náročnejšia. Takže dúfam, že dnes sa o tom budeme baviť.

Mišo Ukropec: To dúfam aj ja. No a máme tu gentlemana, čo teda jednak bude mať na túto tému aj konferenciu o nejakých pár týždňov a od neho som sa dozvedel, že Schwarz system, že prečo je Schwarz.

Mišo Gula: No tak to mi, to mi povieš. Strašné slovo.

Mišo Ukropec: Áno, ja viem, že ti

Mišo Gula: Niečo ako brožura, kokos, keď to počujem, tak ma

Mišo Ukropec: Takže však ona môže porozprávať. Peťo Varga, ahoj, je tu. Čau, čau.

Peter Varga: Ahojte, ďakujem za pozvanie.

Mišo Ukropec: Začnime tým, že čo je to Schwarz system? Lebo teda ja už viem, ja už som múdry, ale aby aj ostatní vedeli, že on neni vlastne čierny.

Peter Varga: Nie, čierny je po takom českom podnikateľovi, ktorý teda stále údajne ešte žije a už nie v takom honosnom šate ako v časoch, keď bol v najväčšej sláve, keď vymyslel tento systém. A síce zamestnávanie kontraktorov alebo teda živnostníkov. Štandardne sa to takto zužuje, ale už v dnešnej dobe teda je to aj eseročkárov jednoosobových. Čiže namiesto toho, aby teda tá fyzická osoba vykonávala nejakú činnosť, ktorá je nejako zadefinovaná, zarámcovaná ako zamestnanec pre toho objednávateľa, tak ju vykonáva ako podnikateľ, či už ako živnostník alebo ako jednoosobový eseročkár. Takže to je Schwarz system a to je pre mnohých, vrátane štátu, nejaký neduh, ktorý treba nejak odstraňovať.

Mišo Gula: V Českej republike sa ten termín asi používa viac ako u nás, nie? Ja si som to, v Čechách som to počul veľakrát a na

Mišo Ukropec: Slovensku asi-

Peter Varga: Môže byť, že tá moja empirická skúsenosť pri komunikácii s klientmi, alebo však sme mali aj veľkú konferenciu na túto tému pred rokom, kde sme to rozmenili dosť, dosť na drobné, že kde je tá hranica, že kedy áno, kedy nie. Tak na moje počudovanie, hej, že viacerí Slováci boli prekvapení týmto úvodom, ktorý som tu teraz povedal, že teda to nie je od slova švarc, ale teda, že, že to je od toho podnikateľa. Takže áno, potvrdzujem, že, že to nie je úplne známy pojem.

Mišo Gula: Je to niečo, proti čomu sa už aktívne bojuje alebo sa ešte len začne?

Peter Varga: Tak aktívne sa bojuje a asi by sa malo aj podľa vyhlásení predstaviteľov štátu aj viacej bojovať. Čiže je predpoklad vzhľadom aj na nejaký deficit sociálnej poisťovne a konsolidačné snahy a tak ďalej a tak ďalej. Tak že možno ten štát bude o niečo agresívnejší, ako bol, ako bol doposiaľ. A plus teda je tam momentálne nejaká legislatívna iniciatíva, ktorá má akoby ešte zflexibilnieť zo strany štátu tie možnosti, ako do toho zasahovať. Takže je silný predpoklad, že to bude horšie ako lepšie.

Mišo Ukropec: No lebo ja teda ja som bol teraz dva týždne huš, takže chápeš, človek opustí na dva týždne republiku a hneď nejaký bordel sa to hneď stane. To akože aby človek nevytiahol päty z domu, lebo som zachytil, že chcú nejakým spôsobom aj riešiť, že koľko máš firiem a sčítavať nejako tie príjmy alebo také, takýto nejaký režim som alebo nejakú takúto indíciu som tam ako naznačil. Chcel som sa na to práve opýtať. Vieš, lebo je tam nejaký limit na DPHčku, je tam nejaký limit na, na, na výšku dane, hej a podobne.

Peter Varga: Tak to je, by som povedal, že to ani nie je nejaká unikátnosť Slovenska, že to, čo ty naznačuješ teraz, že povedzme pre, pre ten účel prekročenia obratu na DPH, že povedzme máte otvorenú, ja neviem, poslovňu a nechceš byť platcom DPH, tak si založíš štyri firmy a každé ročné obdobie predáva iná a tým pádom nikdy neprekročíš ten obrat na DPH. Tak toto by bez ohľadu na to, či sme na Slovensku alebo v Čechách alebo kdekoľvek v Európskej únii, tak všade by to malo byť zasiahnuté práve tým, že sa ten príjem spočíta, lebo sa to volá, že zneužitie práva v takej našej daňovej hantírke. No a takisto aj pri tých sadzbách, ktoré sú také tie nesystémové z môjho pohľadu, že desať percent tam do desať, do stotisíc eur a tak ďalej, tak prirodzene to intuitívne vedie k takýmto nejakým obchádzaniam a to by sa malo trestať teda tým inštitútom zneužitia práva. Takže nie je to nič nové, nie je to ani by som povedal, že nejaká špecifická slovenská vlastnosť alebo nejaká nesystémovosť zo strany štátu, že takéto niečo chce zasahovať alebo niečo, čo by bolo hodné hanenia. Ale je to normálny štandardný postup, ktorý, ku ktorému by malo dochádzať v tých situáciách, keď naozaj dochádza z pohľadu toho daňovníka k takzvanému tomu zneužitiu práva. Že teda mám právo si založiť tie štyri firmy, keď som hovoril o tej poslovni, á, ale niekde medzi riadkami asi je napísané, že nie je to na ten účel, aby som obchádzal prekročenie obratu na DPH.

Mišo Ukropec: Chápem, že je to niečo ako v, v doprave neprispôsobil rýchlosť jazdy povahe vozovky a do čoho sa dá zabaliť veľmi veľa nevypočítateľných situácií, na ktoré ten zákon nevedel myslieť úplne dopredu, ale dá sa to s tým pokutou prekryť.

Peter Varga: Áno, lebo keď sa tvoria zákony, tak prirodzene ten zákondarca, že keby sa mala akákoľvek ekonomická situácia, ktorá nastáva v živote, vtesnať do nejakého jazykového vyjadrenia v zákone, tak by tie zákony mali miliardu slov a oni musia byť aj future proof. Čiže musia myslieť aj na to, že nemôžu byť izolovaní iba na tú súčasnosť. Či prirodzene tam je nejaká rozmanitosť alebo rozdiel medzi tým, alebo tak ako by som, obsahová nejaká, nejaká flexibilita toho, ako vykladať nejaké určité ustanovenie toho zákona, aby do toho bolo možné potenciálne vtesnať aj niečo, čo úplne jasne z toho jazykového výkladu, výkladu, akože, že tam nespadá.

Mišo Gula: Akurát sme sa bavili o tom, že potom akože všetky realitky na Slovensku napríklad zaniknú, ak toto by sa malo reálne začať.

Peter Varga: Jedna vec je, že čo je to zneužitie práva. Áno, odpoveď je, že áno, mali by, mali platiť DPH. A druhá vec je, my sme mali dobrý podcast na tému, alebo sú aj horšie situácie, hej, že toto je tak, aby som povedal, že v jednom bloku som porovnával, influencerov, že ako platia dane a som porovnával-

Mišo Ukropec: Oni platia dane?

Peter Varga: Môžeme sa k tomu dostať.

Mišo Gula: My áno.

Peter Varga: Môžeme, môžeme sa k tomu dostať, ale že sa to porovnáva ako keď porovnávate, že niekto, kto poruší predpis, že nejde cez prechod pre chodcov, ale tesne vedľa prechodu pre chodcov, čiže poruší nejaké pravidlo, ktoré je niekde v nejakých, nejakých právnych predpisoch s niekým, kto spácha úkladnú vraždu, hej, že, že obidve sú proti spoločenským aktom, hej, ktoré sú v princípe hodné toho hanenia, keď použijem to slovo, ale jedno je z hľadiska tej ma, tej spoločenskej nebezpečnosti oveľa významnejšie. No a toto to, povedzme tie realitky, tak to je to prekročenie, prekročenie tej cesty mimo vyznačeného priestoru. A kdežto my sme mali ten podcast o takého fenoménu, že je tu istý typ ľudí na Slovensku, ktorí akože a priori odmietajú pravidlá a že nechcú platiť dane napriek tomu, že podnikajú preto, lebo sa rozhodli vymaniť z toho systému, že oni nepodliehajú nejakým štátnym, tomu, tej štátnej nejakej ingerencii alebo proste toho, toho majestátu. A, a toto už je úplne za hranou, hej. To je už tá úkladná vražda.

Mišo Gula: Ale to hovoríš, lebo mali sme tu, predtým sme tu mali Pavla Ruptáka a on presne takúto, takýto postoj v hlave má, ale on to robí legálnymi cestami, hej? Čiže zriadi si inde rezidenciu a tak ďalej, hej? Ale ty asi narážaš na ľudí, ktorí-

Peter Varga: Úplne

Mišo Gula: sú tu, aktívne vykonávajú podnikateľskú činnosť, ale sa proste rozhodli, že nebudú platiť dane, kým ich nezabrú.

Peter Varga: V tom mojom podcaste to bol Robocop. Hej, čiže to je známy spevák, že to môže verejne povedať, však sa tým aj chválil. V zásade sa sám rozhodol, že nebude spadať do toho systému a odvoláva sa na nejaké, nejakú rezolúciu OSN a v rámci toho podcastu sme to podrobili alebo teda som to podrobil nejakej analýze a výsledok teda je jasný, hej, že, že to je takéto flagrantné porušovanie pravidiel, ktoré by štát teda mal exemplárne trestať.

Mišo Gula: A on teda verejne vyhlasuje, že akože neplatí dane alebo niečo také? Lebo to som nezačítal.

Peter Varga: Nie je až taký odvážny v tomto, ale, bola nejaká dokrútka na STV alebo RTV, závka sa to teraz volá, kde sa venovali tej téme vrátane aj jeho. Takže tam to, tam to nejak bolo zosumarizované a myslím, že na jeho stránke, že predáva kávu, ktorú klasifikuje, že ten príjem je dar, že ľudia vlastne mu darujú peniaze a on im za to dá tú kávu, hej. A dar sa nezdaňuje.

Mišo Ukropec: Jasné.

Mišo Gula: Ľudí, ktorí sa snažia vydrbať so systémom, je asi množstvo, ale nie úplne každý taký blbý, aby to aj verejne rozprával o tom.

Peter Varga: No to je jedna vec a druhá vec je, že, že je naozaj veľký rozdiel medzi týmto prípadom alebo príkladom, ktorý som tu uvádzal a takým nazvime to, že to, ak predpokladáme, že ten, tá osoba, ktorá tu bola teraz predo mnou, že to, čo robí, je legálne a tie inštrumenty sú legálne, tak takýmto, hej, lebo v zásade sa pohybujete v nejakých rámcoch, ktoré vám to právo priznáva a umožňuje. A keď sa bavíme striktne o daniach iba, tak, tak vlastnícke právo je minimálne v ústave vyššie ako, ako výber daní a už z takéhoto nejakého vizuálneho nazerania na, na ústavu akože tkvie taký ten, ten základný imperatív, že tá ochrana vlastníctva je ako keby prioritná a štát má právo zasiahnuť do toho vlastníctva, toho majetku, odobrať tú daň iba v prípade, ak to je jasne explicitne napísané v nejakom zákone, hej. A pokiaľ to tam nie je, alebo to je proste je tam nejaká diera alebo, alebo, alebo to nie je úplne jasne zrozumiteľne popísané, tak v takom prípade má prednosť vždycky tá ochrana toho vlastníctva, pretože tie dane, a teraz sa nebavíme o DPH a o nejakých nadmerných odpočtoch, ale bavíme sa o dani z príjmov, že vlastne niekto niečo vygeneruje a štát mu to zoberie, tak to právo štátu je v zásade takto sekundárne. Hej, čiže, čiže ak aj niekto nájde nejaké schúlinky diery alebo sa správa, napríklad pri tých rezidenciách, že si dáva pozor na to, že prichádza na Slovensko iba vo vymedzený čas a vždycky tu býva v hoteloch. A povedzme, že, že, že označuje to, ako, ako si to ty nazval tým expresívom, tak to je v zásade plne, plne, plne legálne a plne, plne legitímne.

Mišo Gula: Keď sme sa, prepáč, len tých influencerov, ešte by som sa tam vrátil, že keď sme sa toho dotkli, máš pocit, že sa teraz na nich spustí nejaký hon alebo...?

Peter Varga: Neviem, no ja som akože sa nevenoval. Venoval som sa dvom pozitívnym príkladom a to bola Adela Vinceová a Viktor Vince, čo majú spoločnú firmu a Zuzana Štraus Pláčková. Dúfam, že som dobre povedal meno jej. Tak to sú tie pozitívne príklady, ktoré som podrobil nejakej ľahkej analýze a-

Mišo Gula: Úplne by som ich nedával do jednej vety tieto príklady.

Peter Varga: Ale, ale dal som tam návod, že každý si môže svojho influencera pozrieť a aj zdôvodnenie, že kde a ako hľadať a že prečo, že, že čo to, čo to ako niekde nenájde a neuvidí tam toto a toto, tak, tak v takom prípade práve veľkou pravdepodobnosťou dochádza zo strany toho influencera k porušovaniu.

Mišo Ukropec: Ale to je ináč zaujímavé, lebo však, však oni tí influenceri s tými firmami majú nejaké

Mišo Gula: viac alebo menej písané dohody. Musí prebehať nejaká faktúra. Však tá firma akože nevyplatí len tak

Mišo Ukropec: peniaze. Však to nevyplatí len tak tie peniaze, že?

Peter Varga: Tými influencermi som myslel v širšom slova zmysle, že aj hudobníci, á, ja neviem, proste moderátori, lebo tak vo ve-vo veľa situáciách teda, á, prirodzene tá-

Mišo Ukropec: Doba kešu vstúpila.

Peter Varga: Doba kešu môže byť, lebo však je dance prímov, je DPHčka by tam mala byť teda, takže tá motivácia, á, v tom kokteile alebo v tom spojení s tým, že štát sa javí, že nie je úplne agresívny a dokonca v niektorých prípadoch aj, aj niektorí z takýchto influencerov, keď to poviem v tom širšom slova zmysle, sú aj daní ako nejaké podnikateľské príklady hodné nasledovania. Tak, tak sa tým ako keby fakticky vytvára ich legitimita. A, a tak no.

Mišo Ukropec: Potom príde účet.

Peter Varga: No účet je deficit sociálnej poisťovne, účet je konsolidácie.

Mišo Ukropec: Príde potom účet, že príde nejaká kontrola a teta povie, že chlapci, dievčatá, to toto dáme.

Peter Varga: No to je otázne, že či, či-

Mišo Ukropec: Či príde účet.

Peter Varga: Či príde účet, no.

Mišo Gula: Lebo, lebo vieš, mnohí z nich už majú takú silu, že môžu napáchať

Mišo Ukropec: viac zla, ako,

Mišo Gula: ako to, že by po nich išli. Vieš, však vidíš to, vidíš to akože denne, že využívajú tých influencerov proste Atilka vieš na výcviku

Mišo Ukropec: a ďalších, hej, že-

Peter Varga: Viacerí už aj majú silný politický výklad, výtlak, takže je to také.

Mišo Ukropec: Rozumiem. No okej. No ale povedzme, že sú tu aj slušní podnikatelia, ktorí z či bez švarcsystému sa, sa niekam dostali a sú konfrontované s nimi nejakými generačnými výmenami. A, a teraz nie každé dieťa sa ako podarí a dieťa sa aj môže podariť, ale môže mať veľmi nedobre zvoleného životného partnera. Alebo aj sa podarilo a životný partner je perfektný, ale dieťa je mrchavé alebo jeho životná partnerka, partner sú mrchaví a zrazu je s tým majetkom problém. Hej? A toto je ako teraz vaša že nová téma. To má nejaké, chcem sa opýtať, že priamo, že nástupníctvo aj keď asi sa to spája, alebo je to možno, že nejaká, nejaké obdobie v životnom cykle organizácie firmy, kedy pán šéf začal riešiť, že dobre, tak tu som, mám nejaký majetok, mám šesťdesiat sedem rokov, mám aj nástupcov, lebo teda nezaspal som tak jak mnohí sedemdesiatroční zistia, že vlastne, že on ako umrie jedného dňa, že by nebolo špatné tú svoju tridsaťpäťročnú prácu niekomu odovzdať a nemá komu, lebo dieťa vlastne je maliar alebo niečo, prípadne balerina. Jak sme na tom na Slovensku? Lebo pardon, ešte doplním takú tak ako vtipnú vec, že vlastne v Čechách to vyriešil Babiš nejakým spôsobom, ale to sme taká kolotočárska republika, že my si proste toto nedáme akože urobiť tak, ako to-

Peter Varga: A ako to vyriešil?

Mišo Ukropec: Však všetky zverenecké fondy Babiš robil pre seba, aby zakryl nejaké čapky.

Peter Varga: Individuálne myslíš, že to vyriešil? Ja som myslel, že systémovo. Tak, áno, my aj nejak sme mali nejakú iniciatívu legislatívnu zaviesť takéto niečo obdobné, ako, ako je v Čechách pred pár rokmi, ale z dôvodov medzi nebom a zemou to neprešlo na konci dňa. A otázka, to má viac rovín, to-to-toto návätie. Tomu, čomu sa my venujeme, je skôr také, že ochrana majetku a že teraz nemyslím nevyhnutne nejaká firemná ústava a takéto nástupnícke témy, čo sú častokrát tou doménou rôznych inštitútov, ale skôr akože z toho právneho a daňového hľadiska, že aby tam povedzme, ako si to nazval Mrchavá žena sa proste nedostala-

Mišo Ukropec: Alebo Mrchavý muž samozrejme.

Peter Varga: Samozrejme, hej, sa zdá mi sa takto, hej, že ktokoľvek, ktorý sa nemá k tomu dostať, tak aby aj tie, tie pravidlá hry, či už v nadačnom fonde alebo v nejakej Europe Associate a proste v akejkoľvek právnej forme, ktorá je na to vie byť určitá, vie byť teda použitá tak, aby boli nastavené tak, že, že teda takto aj to bude. A častokrát sú to také zložité právne draftovania, nastavovania takýchto vecí, lebo sa, lebo treba prirodzene myslieť na tú budúcnosť, hej, že, že častokrát je to povedzme, že, že sú tí takzvaní, že pokrvní, ktorí majú nazvem to, že hlasovacie práva. Veľakrát je to nastavovanie, že pokiaľ tam nie je úplne unisono jednota v tom, že ako sa rozhodujú, tak nikdy sa neprijme nejaké, nejaké rozhodnutie. Musia sa všetci v tej rodine rozhodnúť. A teraz keď sa niekto prižení alebo vydá alebo čo, že tam príde niekto tretí, tak jemu sú dedikované nejaké určité práva, ktoré nie sú dediteľné. X takýchto vecí, ktoré ten náš právny poriadok, a to už idem do tej druhej časti tvojho vstupu, nepozná. A povedzme, že my máme Občiansky zákonník, aj keď teraz možno-

Mišo Ukropec: Šesťdesiateho prvého roku.

Peter Varga: Hej, hej a tam má svoj, má svoj, má svoj vek, ale tam povedzme to dedičstvo, že nie je dostatočne flexibilné, že tam máme ten typ tých, tých, tých dedičov, ktorých akože nesmiete na nich zabudnúť, do vypovedané. A, a pri tej nástave tých štruktúr jednoducho treba na to myslieť, lebo takto rigídne to máme, máme spravené a my jednoducho, teraz má byť inak mimochodom nový občiansky zákonník, čo je obrovská proste akože práca, na ktorej teda sa na Slovensku že doslova že desaťročia pracovalo. A už niekoľko, niekoľko fakt, že asi desaťročí.

Mišo Gula: Tu, tu sa ešte na Slovensku niečo robí tak, že sa to nerobí v zrýchlom legislatív-

Peter Varga: No a to je kam som chcel smerovať, že mám pocit, že ani sa možno v blízkej budúcnosti nedočkáme nejakých, povedzme, že sofistikovanejších legislatívnych počinov, pretože čokoľvek poslednú dobu, čo sa prijme, tak sa prijme v zrýchlenom nejakom procese. Krásny príklad je tá transakčná daň. To je zákon, o ktorom som ja veľa písal, veľa prednášal aj pred Ministerstvom financií, ktorý akože jasne demaskuje podľa mňa tú úroveň nedostatku kapacít, ktoré možno, možno máme dneska na Slovensku. Teraz nemyslím len akože povedzme nejakých osobnostných, ale aj skôr časových, politických. Nedostatok vôle, nejakého drajvu, že to, čo nás možno zdobilo pred dvadsiatimi rokmi, tak to dneska absentuje. Čiže ja si neviem dneska vôbec predstaviť, že by sme boli schopní, á, niečo takéto sofistikované spraviť. Veľmi dobrý príklad je tá konsolidácia súčasná, že na jednej strane si štát uvedomuje pri tom švarcsystéme napríklad, že živnostníci platia nižšie odvody a že ich treba nejako limitovať, obmedzovať a, a donútiť možno aj legislatívne, aby prešli do pracovnoprávnych pomerov, tak sa zvyšujú tie minimálne odvody. Hej, že nastavujú sa tam jednak, že z päťdesiat na šesťdesiat percent vymerať si základné sociálne odvody, v eurách je to nejakých šesťdesiat euro navyše mesačne sociálne odvody, zdravotný odvod sa zvyšuje z pätnásť na šestnásť percent, á, a plus už tam nie sú tie odvodové prázdniny. Jedu-jednoducho povedané, á, je to taký hon na tých živnostníkov, ale druhým dychom vlastne človek vie zo živnosti prejsť kedykoľvek na eseročku. Tam takýto hon nie je. A, čiže, čiže napriek tomu, že štát si možno namodeloval nejaký, nejaký rozsah tých príjmov, ktoré týmito legislatívnymi zmenami môžu prísť, tak v zásade môže to mať úplne opačný efekt, lebo-

Mišo Ukropec: Na D už nemysleli.

Peter Varga: Lebo sedemdesiat, osemdesiat percent kanclárskych živnostníkov si spraví jednoosobové eseročky, lebo to nie je až taký administratívny zásah do ich života. Á, a tam tie odvody, odvody budú platiť významne menšie a, a v zásade na tom ani nestrádajú z hľadiska dávok zo sociálneho poistenia, hej, že máte poistenie nezamestnanosti, materskú, dôchodok. A toto sa môžeme povedať, že, že aký to má dopad, aby sa nemal dlhý monológ.

Mišo Ukropec: Jasné. No je to zaujímavé. Kto prichádza? Kdo je typický pacient, kto sa zaoberá tou ochranou majetku? Je to, je to alebo pri akej príležitosti možno, že to neviem, či sú to spojené akože nádoby, že-

Peter Varga: Od ako veľkého majetku?

Mišo Ukropec: Že, no presne, že, že veľkosť, vek, téma nástupníctvo, že spája sa to v nejakých tých bodoch alebo jak, jak to, jak to býva?

Peter Varga: To je, to je podľa mňa, že každý, kto už má nejaký disponibilný zostatok, ako sa to volá v tej terminológii, affluentný influence-influencer, investor. povedzme ja neviem šesticiferný nejaký majetok, že, že má k dispozícii disponibilný, tak už by sa nad tým mal zamýšľať, lebo už len taká jednoduchosť ako napríklad zdaňovanie krypta, hej, že odhliadnuc od toho, že sadzba má byť ešte vyššie, ako bola, tak, ten, t-t-tie predpisy ako keby jasne nepredpisujú to, akým spôsobom vypočítava ten základ dane. Že, vám nehovoria, že dobre, tak kúpil som si jeden bitcoin za euro, druhý bitcoin za stotisíc a teraz predávam bitcoin. A ktorú vstupnú cenu mám použiť? Mám použiť jedno euro, stotisíc alebo nejaký priemer? A teraz intuitívne však dneska predávam za stotisíc jeho hodnota, tak použijem tú vstupnú cenu tých stotisíc toho druhého bitcoinu. Čiže nejaké LIFO metóda, lebo zákon mi nehovorí, akú metódu mám, mám zvoliť a v zásade by som si mohol zvoliť aj takú, ktorá je najprijateľnejšia pre mňa, ale môžem to až takto zrásilniť, že, že až takto, tak, takto využiť túto flexibilitu, túto slobodu, čo mi dáva zákon. No a, a teraz keď sa pre to rozhodnem a, a mám pocit, že však my by sme k tomu vedeli dať stanovisko, že, že za behu normálnych okolností je to, je to, je to v poriadku, ale je tam to inherentné riziko, že čo keď štát príde, ktorý k tomu nič nenapísal a čo keď možno niekde kandidujem na starostu? Čo keď možno, ani nemusím tam byť nejaký, nejaká, nejaká špekulácia v pozadí, ale proste štát bude mať na to iný názor. A teraz máte, daňovú kontrolu. Tá sa skončí teda protokolom. Po protokole ide, ide, ide nejaké konanie vyrubovacie, po ktorom je rozhodnutie a po rozhodnutí sa odvolať a ide, ide rozhodnutie, Finančného riaditeľstva, ktoré je v rámci, nazvem to, že toho, toho konania, kde, kde nemáte ešte tú tretiu stranu, ktorá o tom spore rozhoduje, ale bojujete s daňovým úradom, ktorý vás chce dodať. Čiže ono vlastne ako keby o tom rozhoduje, že či mal alebo nemal pravdu. A teraz, že vy keď sa chcete obrátiť na súd, lebo to rozhodnutie Finančného riaditeľstva, bolo vo váš neprospech, tak už to rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. To znamená, že vy už tú daň musíte zaplatiť, ktorú vám vyrobil daňový úrad a chcete ísť na ten súd. Podávate žalobu, á, ale tá žaloba nemá automaticky takzvaný odklad, odklad účinnosti toho alebo vykonateľnosti toho rozhodnutia. To znamená, že musíte o ňu, o to požiadať a sudcovia štandardne o to, s tým nesúhlasia, pretože sa tým zaväzujú, že v merite veci musia rozhodnúť do šiestich mesiacov, čiže preto nemajú tendenciu toto priznávať. A vy vlastne máte súdne konanie, ale medzitým už musíte zaplatiť tú daň a, a sankciu. A teraz možno ste dvestotisíc, tristotisíc, máte takýto majetok a intuitívne si hovoríte, že no ale však to ešte nie je pre mňa tá ochrana majetku. Ale, ale už keď je to rozhodnutie vykonateľné a, a tak v zásade ešte aj predtým v zásade štát môže prijať nejaké predbežné opatrenia, zablokovať mi bankový účet. Čiže pokiaľ ten bankový účet mám na Slovensku, len takáto akože jednoduchá vec, tak Tak sa vystavujem tomuto praktickému riziku, že vlastne mi zablokuje ten bankový účet a ja nebudem flexibilný vlastne platiť ani právnika na to, na to súdne konanie. Ale keď si už len takúto jednoduchú vec spravím, že dám si bankový účet niekde do zahraničia, tak tá miera tej, tej invazívnosti štátu je teda významne nižšia. Hej, že napríklad mám aj klientov, ktorí si dávajú robiť posudky, že keď si založím účet tam a tam, á, čo musí štát urobiť pre to, koľko procesných krokov, aby ten bankový účet zablokoval, hej? Že, že lebo to nemusí byť akože finálne rozhodnutie v tom merite veci, ale nejaké predbežné, predbežné opatrenie s cieľom teda zabezpečiť, zabezpečiť ten potenciálny, daňový, daňový, daňový nedoplatok toho, toho daňovníka. No a takto sa vlastne ten daňovník, je trošičku slobodnejší a lepšie sa mu dýcha, keď to poviem tak ľudovo. a aj takému tomu jednoduchému účelu môže, môže slúžiť táto téma, že ochrana majetku nielen nevyhnutne, že Babíš a zakrytie vlastníctva a takto.

Mišo Ukropec: Okej, dobre, toto je úplne že nečakaný rozmer, ktorý, nad ktorým som neuvažoval, lebo ja som práve špekuloval nad tým, že ani nie tak v súvislosti so mnou, lebo dneska by to bolo pre mňa zbytočne zložité ešte. Ale tá, tá téma ochrany majetku je akože vážna, lebo sú ľudia, čo tu ako nastrádali nejaký majetok a potrebujú to chrániť. No a pre mňa p-tým, že, ja svojich chalanov, my sme ako synov, vlastne kondiciujem, že už veľmi dávno, v podstate odmalička, že chlapci, dobre si rozmyslite, že čo chcete v živote robiť. Je to jedno, aká bude odpoveď. Len si to veľmi dobre rozmyslite a môžete nás zmeniť koľkokrát chcete, lebo je to váš život. Robte si ako, ako myslíte, ale možno chcete byť zamestnaní, možno nechcete byť zamestnaní, možno chcete robiť v nejakej mojej firme, možno v mojej firme nechcete robiť, lebo som príliš taký či onaký. Hej, chcete mať vlastné firmy, ale na konci dňa, ak sa mi to nerozpadne všetko pod rukami, tak nejaké dedičstvo dostanú, hej? A teraz to dedičstvo, ak by bol akože čisto majetok, tu sú domy, byty, peniaze, autá. Dobre, tak je to akože jednoduché. Ale, lebo tá vec neni živá. Ale keď už je to firma, tak tá firma bola budovaná s nejakým si mindsetom. Je tam nejaká si kultúra, sú tam nejakí zákazníci, lebo tiež sa to snažím robiť nejakože s rozumom. Hej? Teraz tam príde mladý ukropec a ja teraz sorry chaloši, lebo teda počúvajú a tak. Je to hypotetický príklad. Ty budeš to, ty budeš to a toto mením teraz hentam tak hej a povedzme, že, že funkčný systém by, by akože celý rozsypali. Ako často sa toto rieši? Hej, že aby to, a teraz mám na mysli, že to neni nástupníctvo by som povedal, že aktívne manažované, lebo keď je ten pán zakladateľ, alebo teda povedzme, u nás sú to zakladatelia spravidla hej, ale o dvadsať rokov už to nebudú zakladatelia, ale teda už to bude nejaká druhá generácia. Tak keď to nemanažujú a väčšinou mám pocit, že to nemanažujú, tak proste umrú a zrazu treba to akože riešiť. Ale tí, ktorí sú smart, tak tí už teraz vedia, že fúúú, už som to mal pred desiatimi rokmi. Alebo jak si hovoril o tom strome, nie, že kedy zasadiť strom. No pred dvadsiatimi rokmi alebo teraz. Hej? Jak to býva, jak to riešia? A prosím ťa, skús to nejako spojiť s tým odchodom zo Slovenska.

Peter Varga: No tak toto nástupníctvo ako, ako téma, tak to je nová téma na Slovensku, lebo vlastne až teraz, é-

Mišo Ukropec: Odchádza prvá generácia.

Peter Varga: Áno.

Mišo Ukropec: Po dvoch ochotníkoch.

Peter Varga: Fyzicky.

Mišo Ukropec: Fyzicky na pochod.

Peter Varga: takže sa to stáva tou, tou témou. Á, my sme mali takú konferenciu, že kúpa predaj spoločnosti. Nie je to úplne moja doména, ale skúsim to tak možno nastaviť na povedzme naše podnikanie, že sú firmy a firmy. Že sú firmy, ktoré sú v nejakej významnej miere postavené na nejakej osobnosti, ktorá tam funguje, že ten personálny substrát v jednom dvoch človekoch je tam imanentnou súčasťou. A sú firmy, ktoré sú eventuálne predateľné a to sú také, ktoré, ten majiteľ, ten, ktorý drží tie percentá, ktoré by boli tým dedičstvom, tak je odčlenený od toho manažmentu, hej? A iba taká firma je eventuálne predateľná, alebo teda je, je z prapodstaty akože potenciálnym targetom toho, toho nejakého, tej, toho, tej kúpy. A v tej prvých tých oblastí tých firiem, kam môžu spadať startupy prirodzene, lebo to ešte nemá taký, taký, takú veľkosť, aby to bolo oddeliteľné od toho vlastníctva, že je to, je to prepojené, tak tam asi, asi, že pokiaľ sa toho nikto nechopí alebo že pokiaľ tie deti jednoducho k tomu nemajú vzťah, tak to asi nebude mať tú kontinuitu. A potom je tá rovina tých spoločností, takých tých tradičných slovenských, rodinných podnikov, kde teda sú to povedzme nejaké výrobne a povedzme, že to nie je takto akože úplne úzko poprepájané, ktorých je veľa na Slovensku, tak tam áno, tam sa treba asi, pokiaľ tam je ten, nazvem to, že strategický manažment toho majiteľa, ktorý teda fyzicky odchádza, tak je vhodné, aby, aby to jeho nástupníctvo v rodine sa tej firme venovalo už skôr, aby jednoducho tá legitimita, hej, častokrát sa hovorí o tom, že ten syn si má prejsť alebo dcéry si majú prejsť od, ja neviem, od upratovania cez neviem čo, aby proste každý ten proces tej firmy poznali. Tak, tak, tak neviem, že čo by si mal povedať svojím synom a zase-

Mišo Ukropec: Nie, takto toto neni otázka, lebo ja to mám, že celkom jasno. Skôr mi ide o to, že keď dneska niekto, lebo toto neni, lebo moji chalani majú teraz tí, ktorých sa to týka, majú že, že sedemnásť a dvadsať. Nemôžeš, teda môžeš, ale nemá zmysel dávať dvadsaťročnému chalanovi firmu, aby ju viedol. Pyšinko, moc ťa ľúbim, ale ešte ne, hej? Treba ešte akože pracovať na sebe a Ale toto sú ľudia, ktorí majú povedzme, že, že sú o desať rokov starší, alebo deti majú o desať rokov staršie. Už sú povedzme nejakým spôsobom v tom stanene. Ale mňa tam zaujíma ten odchod. Myslím ako teraz, že zo Slovenska, lebo-

Peter Varga: Je tak.

Mišo Ukropec: Veľmi veľa ľudí teda odtiaľto odchádza. Ale ja si kladiem otázku, že ako odchádzajú, že odchádzajú oni ako osoba, odchádzajú oni ako rezidenti.

Peter Varga: Dobre, tak to je už rozmer, ktorý, je pre mňa rozpoznateľnejší. Áno, že akonáhle mám na Slovensku nejakú fabriku, tak ťažko sa mi s tou fabrikou odchádza. Už, už, už len fyzicky je to náročné. Á, takže tam ten odchod môže byť taký pomyselný iba z hľadiska akože môjho osobného života, hej, že sa presťahujem do Prahy. Však viacerí to tak aj spravili z, z tých miliardárov slovenských, že sa, že sa takto odsťahovali zo Slovenska, pritom tu majú nejakú solídnu prítomnosť napriek tomu a tie dane tu na Slovensku ďalej platia, len oni ako fyzické osoby sa odsťahovali napríklad kvôli tomu, že boli CFC pravidlá pre fyzické osoby nejaké obdobie dva alebo tri roky fungovali na Slovensku, že ak má slovenská fyzická osoba v zahraničí nejakú spoločnosť, ktorá zdaňuje menej ako polovička našich daní, našej sadzby, tak pokiaľ x dôvodov tam bolo, už to presne nepamätám, tak to musel na Slovensku dodanovať a nebolo to tak napísané, že to bolo tak také to gumené právo, že ak si to vyložíte, tak takú interpretáciu máte. Čiže ak by došiel ten daňový úrad, tak pokiaľ by chcel trestať, tak by to vedel trestať. A teda niektorí si povedali, že toto mi za to nestojí a idem do toho zahraničia bývať, ale lebo tam potom budem ten český ja alebo neviem aký daňový rezident podľa toho, kam sa presťahujem, ale na Slovensku mi ostane to podnikanie, hej, lebo ho je fixné, je naviazané, mám tu nejakú budovu, mám tu nejakú fabriku, mám tu nejakých ľudí a to jednoducho neviem úplne premiestniť. Á, tak tam ten odchod je spojený skôr s takým, by som povedal, že takou tou, tou, má takú reprezentatívnejšiu funkciu, že dávam tak-

Mišo Ukropec: Skôr demonštrácia ako-

Peter Varga: Demonštrácia nejakého, nejakého, mmm, disentu, hej.

Mišo Ukropec: Nesúhlasu alebo-

Peter Varga: Hej, presne tak. Ale čo je možno väčší problém, sú prirodzene také tie podnikania, dve, dve ďalšie skupiny. Prvá skupina sú, sú podnikatelia, ktorí majú veľkú vieru v flexibility, že to je proste nazvem to, že, že virtuálny biznis, hej. Či už majú veľa kontraktov zo zahraničia, proste nie je to up-upnuté k geografickému, geografickému územiu a tam ten odchod v zásade vie byť v praxi relatívne jednoduchý, v závislosti od toho, že samozrejme, aká je tam tá sieť tých obchodných partnerov, lebo však to treba nejak administratívne zvládať. A z toho daňového hľadiska, tak tam samozrejme sú nejaké nástrahy na to, ako tomu zabraňovať, ale pri miere tej by som povedal, že ostražitosti štátu, že to častokrát proste akože aj povšobecne je vnímané, že toto nie je riziko. Mám jedného klienta, ktorý má veľkú firmu, veľmi veľkú a veľmi, veľmi veľký platiteľ daní na Slovensku. tie posledné mesiace alebo teda to posledné obdobie ho tak zintenzívnili v tom uvažovaní, že paralelne začal budovať zahraničnú štruktúru, čo samozrejme stálo veľký transakčný náklad, ale stojí mu to za to, že teraz je v procese toho exitu, hej.

Mišo Ukropec: Okej.

Peter Varga: A práve preto, že tá, tá, tá geografické to upnutie, proste tá absencia tej právnej diverzifikácie alebo geografickej diverzifikácie je tak veľké riziko dneska, že pri tej miere už toho majetku je to proste neprimerané riziko, hej, že byť takto naviazaný na jeden štát, lebo zajtra príde daňová kontrola a bude riešiť švarcsystém.

Mišo Gula: Ani nie tak na jeden štát ako na tento štát.

Peter Varga: Dajme tomu hej, akože je určite x horších štátov ako Slovensko. To môžeme sa pobaviť, že prečo ostať. Á, ale-

Mišo Ukropec: V rámci Európskej únie?

Peter Varga: Tak môžme. Ja neviem. Maďarsko.

Mišo Ukropec: Ale to je, ale to je dobrá téma.

Peter Varga: Je?

Mišo Ukropec: Lebo ty si ešte nemal kedy počuť tie časti, ktoré sme riešili, ale my máme rozdelené role. Moja rola je, že prečo tu ostať. Pýtam sa, že ako odísť, ale moja rola je, že prečo ostať. Mišo kladie otázku, ako vypadnúť a kedy a prečo vypadnúť. Lebo teda tých motívov je, je, je rôznych viacej. Ale tvoj pohľad je, že prečo tu ostať? Lebo aj ty tu podnikáš, konferenciu robíš prvú, druhú, tretiu, desiatu. Niečo tu vidíš.

Peter Varga: Tak aby sme neboli úplne, že takí melancholickí, že je to nejaká láska k vlasti, nevyhnutne, však je to nejaký pragmatizmus, lebo to moje podnikanie je naviazané na Slovensko. Čiže teraz, hej, že mohol by som robiť v Luxembursku a stavať investičné fondy, teoreticky áno, ale že nebolo by to to, čo je to tu na Slovensku, že nie je to tak vybudovateľné niekde inde, ako je to vybudovateľné tu. Á, čiže sú x podnikateľov, ktorí proste sú naviazaní na slovenský jazyk, sú naviazaní proste na tú infraštruktúru, ktorá tu je a, a tým v zásade neostáva nič iné, iba bojovať.

Mišo Ukropec: Zůstať.

Peter Varga: Hej, bojovať. A potom sú takí, ktorí teda možno môžu si postaviť nejaké, ten inkubátor ITčkársky aj niekde inde ako na Patronke a chcú si to tu postaviť, hej, že tam, tam asi možno viac ten sentiment prevažuje nad tým pragmatizmom. Á, ale čiže možno späť k tej otázke, že čo ja vnímam ako hlavný problém je to, že my tu vlastne nevieme zlákať novú pridanú hodnotu, pretože aj tí potenciálni Slováci, ktorí zakladajú niečo, tak je väčšia tendencia to zakladať niekde inde, hej. Aj z PR dôvodov, aj z nejakej právnej predvídateľnosti, aj proste všetky tie rollercoastery, ktoré máme legislatívne a tak ďalej. Tak takto zahraničie sa javí byť teda prijateľnejšia voľba a nehovoriac o tom, že my vlastne nevieme prilákať žiadneho zahraničného, ktorý slovensky nerozpráva, aby prišiel sem, hej, že to žiaľ je teraz sci-fi. No a, prečo tu ostať? Však akože to Slovensko to teraz mimo práva a daní, ale možno jedny dve vety k tomu, že však je tu pekne, hej, že je to zelené, je to čisté, je to bezpečné, proste dobré nemocnice až tak nefungujú, ale-

Mišo Ukropec: Máš byť zdravý.

Peter Varga: Aj.

Mišo Ukropec: A pekný a vysoký a bohatý.

Peter Varga: Áno, tak stále vieš človek doviedne. Čiže keď tu podniká, tak, tak si eventuálne vie pos-postaviť ten ostnatý múr. Teraz myslím to abstraktne alebo metaforicky. Čiže, čiže akože ten podklad tu je veľmi silný na to, aby tu, tu ľudia mierne podvedné, podnebné prásmo, hej, že nie je to štyridsiatky v Dubaji a podobne, hej, že alebo na Cypre alebo kdekoľvek. Proste akože ten fundament tu je extrémne zdravý na to, aby to proste fungovalo a sú to v tenise sa to volá, že nevynútené chyby, hej, že my robíme brutálne nevynútené chyby a týmto žiaľ proste akože, že, že sekáme. Takže, vrátim sa naspäť, že áno, je celá sorta podnikateľov slovenských, ktorí jednoducho musia v nejakej miere zabojovať. My tam tiež patríme a snažiť sa legislatívnymi aktivitami, osvetou a neviem čím proste podcastami o tom, že asi nie je úplne správne neplatiť dane, hej, že je okej, ak sa tie dane platia, aj keď sú nižšie, aj keď je to nula euro, ale je to v súlade so zákonom, lebo ten zákon to tak napísal, že to tak môžem spraviť. Ale, ale nie je úplne, ale nie je úplne v poriadku, ak sa to robí proste na hulváta a-

Mišo Ukropec: Daroval mi dvadsať euro za kilo kávy.

Peter Varga: Tak to je, no.

Mišo Ukropec: Hej, to je trochu-

Peter Varga: Ani DPH, ani daň z príjmov.

Mišo Ukropec: Hej, to je celkom absurdné.

Mišo Gula: Čo ak čím ďalej, tým viac je, sú nároky štátu vnímané ako, nazvem to amorálne, neprimerané, neadekvátne tomu, čo štát poskytuje nazad? Predtým, než na to odpovieš, máme tu reklamné okienko.

Mišo Ukropec: Ideš.

Mišo Gula: Ideš. Nejdeš?

Mišo Ukropec: Nejdeš ty.

Mišo Gula: Tak idem ja. Dobre, rekonštrukcie, správa veľkých budov a tak ďalej. Štandardom na Slovensku a vo svete je, že existujúca dokumentácia nesúvisí alebo teda nesedí so skutočne postavenou budovou. Je to úplne bežné a my u nás v našej firme robíme digitalizáciu budov všade tam, kde architekti potrebujú presné podklady a tam my pomôžeme. Ingo3D bodka sk.

Mišo Ukropec: No a keďže faktúry za toto štúdio platí Infotech, tak by vôbec nebolo vôbec špatné ísť na webovú infotech sk. A keď riešite, máte účtovný systém, ale neviem z toho dostať žiadne reporty poriadne, ale chcem z toho mať nejaký manažérsky reporting. Viete kam ísť? Infotech sk. Koniec reklamného okienka.

Mišo Gula: Takže ako to je, keď človek má také nejaké vnútorné pocity, že, že aj by, aj by som akože platil dane, ale sakra nič za to nedostávam?

Peter Varga: Tak, akože v každom ekosystéme si človek môže povedať tento argument. Aj keby sme žili v Nórsku, tak asi keby sme sa spýtali ľudí tiež niektorí možno nesúhlasia s tým, kam išli peniaze z verejných príjmov. Čiže tento argument asi nie je úplne absolútny, ale akože beriem a ono to v teórii práva akože má svoje opodstatnenie, že, že to sa volá vnútorná záväznosť toho, toho predpisu, že akú má, aký má potenciál byť akceptovaný tými adresátmi. A ja som mal prednášku práve k tej transakčnej dani a sedelo tam aj teda ministerstvo financií a snažil som sa ten svoj pohľad dať, že ako sa tvoria právne predpisy, aby to bolo súladné s tým, čo si ty teraz povedal. A demonštroval som to na pravidlách stolovania u nás v domácnosti, že ja nemôžem teraz prísť pred deťmi a povedať, že lakte nemôžu byť na stole, keď sa, keď sa je jedlo, lebo sám to nebudem dodržiavať. Je to tak, intuitívne cítim, že to nie je úplne niečo, čo asi vždycky sa bude dodržiavať.

Mišo Ukropec: Hlavne teraz to znamená, že ja si opieram pravdu, lebo ťa veľmi zaujato počúvam a nie je to preto, že som nevychovaný, ale že-

Peter Varga: Pri jedení som povedal. Ale akože tá pointa je, že, že snažím sa tie pravidlá vytvárať tak, aby bol v nich zmysel a ľudia ich akceptovali, lebo sa im to, povedzme úkladná vražda. Ten, kto spácha toto, toto ide do väzenia, hej, že asi s tým všetci súhlasíme, takže tak to, tak to akceptujeme. Ale pokiaľ by som dal tie lakte, povedzme, tak jednak by moje deti pozerali, hej, jednak sám by som s tým mal problém to dodržiavať a nebolo, nebol by tam veľký potenciál, že by som to vedel udržať. Takisto, keď sa povie, že ja neviem, že mobily nemôžu byť pri stole, tak, tak samozrejme tam musím dať aj nejaké výnimky, hej, že keď mi niekto súrne bude volať a budem vidieť, že neviem čo, tak asi by som to mal zdvihnúť. A teraz už, už to vidím, že to proste tá tvorba tých právnych predpisov, že to nie je jednoduchý čin, hej, že to je, to je veľmi zložitý proces, kde treba myslieť na x, x situácií, vrátane tej, ktorú si ty pomenoval, že ten, ten adresáti musia cítiť nejakú principiálnu bazálnu spravodlivosť. A príklad veľmi dobrý je začala korona, hej a teraz prijali sa tie opatrenia, rúška sa nosili a tak ďalej. Tak v prvopočiatku, že deväťdesiat deväť percent ľudí to akceptovalo, lebo to bralo, že však takto to má byť, hej a postupne prišla fatiga a tak ďalej a už vieme, ako to dopadlo. A, a transakčná daň je veľmi dobrý príklad, že, že ono došlo, že a priori to bolo odsúdené na neúspech z hľadiska toho akceptovania, pretože povedzme je tam nejaký makroekonomický rozmer toho, že či by štát nemal povedzme viac šetriť, ako prijímať, ako, ako zvyšovať dane. To mne neprinaleží hodnotiť, takže to nebudem. Ale že, že ľudia to takto vnímajú. A teraz, že keď to dôjde do takéhoto prostredia, kde ľudia a priori vnímajú, že ale že prečo ideš pýtať dane? Prečo mi v Tatra banke každý po každej transakcii naskakuje, že transakčná daň a ja som z toho nervózny? Tak, tak si, tak si daj pozor na to, ako ten zákon napíšeš, hej. A teda štát to absolútne podcenil a teda že, že vyšiel so zákonom, ktorý- Ktorý ľudia a priori vnímajú, že je nespravodlivý alebo tých, ktorých sa to týka a zároveň je aj zle napísaný. Čiže tam je akože všetko zle pri tom zákone. A, a v teórii práva možno tá odpoveď na tú tvoju otázku, že, tam, tam nie je ako keby to riešenie niečo sa mi nepáči, ako je to napísané, tak to nebudem dodržiavať. To riešenie je skôr, že tak, tak to idem zmeniť. Hej, že toto pravidlo správania sa a my tu všetci, čo tu sedíme, tak na to máme jediné fórum a to sa volá voľby. Hej, že iné fórum na to neexistuje.

Mišo Ukropec: Ešte, ešte, ešte ulica akože.

Peter Varga: Okej, tak v širšom slova zmysle aj ulica. Ale existuje právna teória slova, že právny realizmus, ktorá hovorí, že v zásade nie je na tom nič nemorálne, ak niekto nedoruš- neporušuje zákony, pretože to vnímajú ako nejaký ekosystém, ako nejaké prirodzené fyzikálne zákony, že ak je, ja neviem, stostupňová voda, tak vrie. Hej, že ak ja idem rýchlo po ulici alebo teda na aute viac jak päťdesiatkou, tak dostanem pokutu. Ak niekoho zabijem, tak idem do väzenia. Že to je ako keby nejaký ekosystém, ktorý nemáme chápať, že to je súbor pravidiel a noriem, ktoré ak ich nedodržiavam a nepríde tá sankcia, lebo ma nikto neskontroluje, tak takto, tak to neznamená a priori, že, že to je niečo hodné toho hanenia. To slovo som si teraz tak osvojil, ale že sa na to pozerám v celom tom svojom kontexte, že to je súbor fyzikálnych zákonov. Hej, že takže, to je ako keby súladné s tou tvojou teóriou, že teda považuješ to za nespravodlivé a teda možno sa rozhodneš, že to nebudeš akceptovať.

Mišo Ukropec: Nemáme ešte úplný záver, ale mám k tomuto ako fun fact, že, že si dajte pohľadať na YouTube, že monkeys paid unequally. Áno, že opiciam nezaplatené spravodlivo. Dve opice. Myslím, že kapucínky sa volajú také ako také malé opičky a majú úlohu, že majú zobrať kamienok a majú si ako poškrabať stenu alebo niečo. Že jednoduchá úloha. A jednej opici dá uhorku, druhej opici dá hrozno za tú istú robotu. Tá opica, čo videla, čo dostala uhorku, keď videla to hrozno. Okej, okej, bude hrozno. Tak dostala zase kamienok, urobila a zase dostala uhorku. A kuká, že fuck, ma vodrbal. Normálne hodila uhorku po tej, po tej vedkyni, čo jej podala. Dala zase ide za druhou opičkou a zase jej dá hrozno. Tá prvá s tou uhorkou tá úplne nervy. Hej, potom zase uhorku rovno chytila a pleskla to po nej. A potom ako z toho je záver, no aj oveľa jednoduchšie teda to sú že primáty, je opica, ale že na nespravodlivosť sú citlivé aj velice, velice prostučké zvieratá. Že to je, že v tom hlbokom mozgu, že, že hneď po vycikať, vykakať je hneď akože spravodlivosť a že sme na to hrozne citliví. A toto, čo vravíš, je presne toto, že, že oni sú tak sprostí, že zaútočia vlastne na ten úplne, že z najprimárnejších inštinktov, ktoré máme, že ty si to preč, že to je nehoráznosť.

Peter Varga: To je, to je šťastie v nešťastí, lebo, lebo naozaj sú tak sprostí, že, že

Mišo Gula: vieš, lebo keď udrbu miliardu, to si nikto nedokáže predstaviť. Tí ľudia si nedokážu predstaviť, koľko je miliarda a že sa to dá ukradnúť. Hej, ale to, že ti každý mesiac cinkne proste pár eur na transakčnej dani. To, že budeš mať vyššiu DPH na cukrovinky, že ti zvýšia cigarety, benzín, čokoľvek ďalšie. To všetko cítiš a vidíš a to pochopí aj posledný gaďo v krčme

Peter Varga: proste, hej.

Mišo Ukropec: Že kúpi polovicu za posledných päť rokov s tou infláciou.

Peter Varga: A toto je presne to, že dobre, tí ľudia to vydržia mesiac, pol roka, rok, ale raz akože fakt sa naserú a riešením bude tá ulica. To nebudú voľby.

Mišo Ukropec: Tak máme v Nepále druhú revolúciu. Jak to cítiš s konsolidačným balíčkom na strane primo naše milovanej a milujúcej republiky, že prejde to v parlamente? Ako teraz na pocit, ako nepýtam sa na predikciu, ale že pocit aký máš.

Peter Varga: Asi prejde, no. Asi prejde, ale, ale to je vyslovene iba taká nejaká politická predikcia. Ale tak môžem sa, to je to vyslovene iba tipujem.

Mišo Gula: Čo hovoríš na skladbu úspor na strane štátu v hodnote 1,3 miliardy, ktorú predstavili?

Peter Varga: Tak tie neboli pokiaľ viem ešte prezentované, takže.

Mišo Ukropec: Preto sa na to pýtam.

Peter Varga: Myslím, že bolo povedané, že neskôr a neskôr v rámci tvorby štátneho rozpočtu.

Mišo Ukropec: Pritom by stačilo každému druhému štátnemu úradníkovi povedať, že prosím ťa, vystúp, zrazu tu máš odstupné a zrazu nemáme problémy so zamestnanosťou.

Peter Varga: Áno, javí sa na prvý pohľad, že, že toto by mohlo byť také zázračné riešenie, vyriešenie zamestnanosti. Hej, ale akože necítim sa byť kvalifikovaný, aby som do tohto, do tohto skákal. Tam práve ten manažérsky prístup štátu by mal byť tou kvalifikovanou hybnou silou. Ale-

Mišo Gula: Hej, ja by som sa, ja by som sa na chvíľu ešte možnože k tej ochrane majetku vrátil, lebo jedna vec je to, čo ty si chcel, ako že sa chrániť voči ako keby že rodine hej alebo voči vplyvom

Mišo Ukropec: na úrovni, čo to nazvem nejak

Mišo Gula: občianskej úrovni alebo neviem, ako by som to správne nazval, ale tu reálne akože aj s ohľadom na, na politiku,

Mišo Ukropec: aj s ohľadom na

Mišo Gula: nejakú bezpečnosť, čo sa týka vojenskej situácie v susednej krajine a tak ďalej, že tu sú reálne aj ako keby že ďaleko externejšie hrozby v zmysle ochrany svojho majetku, že tu ti môže hroziť nejaké znárodnenie tvojej firmy, môže ti hroziť odobratie tvojich

Mišo Ukropec: nehnuteľností a tak ďalej. Hej, že,

Mišo Gula: že ako k tomu pristupujete, keď ľudia majú proste nahodený majetok, má proste prachy na účte, má niekoľko nehnuteľností, má firmu

Mišo Ukropec: a chce si povedať, že- Šéry, akcie.

Peter Varga: Jasné.

Mišo Gula: A povie si okej, ja tu chcem zostať, ale ja chcem vedieť, že, že mám bezpečne pokrytý svoj majetok.

Peter Varga: Tak nemám tie aktíva na Slovensku nevyhnutne, že to geografické riziko si proste strážim. Nemám iba nehnuteľnosti v Bratislave, nemám iba podiely v slovenských obchodných spoločnostiach, pretože to je to, čo eventuálne vie byť zasiahnuteľné. Mám tie zahraničné účty, mám proste krypto, mám proste cenné papiere u takého brokera u hentakého brokera.

Mišo Ukropec: Dobre, ale to je diverzifikácia. Mňa skôr zaujíma, či existuje spôsob, ako

Mišo Gula: napríklad, dobre mám, mám šikovnú firmu na Slovensku. Či existuje dostatočne bezpečný spôsob napríklad urobiť jej matkou firmu z krajiny, kde viem, že tá vymožiteľnosť práva je ďaleko silnejšia a lepšia.

Peter Varga: Hej, už len napríklad na Slovensku máš také zlepšováky, o ktorých možno ľudia nevedia, že napríklad v eseročke, keď ste dvaja majitelia a jeden z toho začne hrať automaty a, a jeho majetok bude, majetok bude exekuovaný, tak pokiaľ to je v spoločenskej zmluve dohodnuté, že je dobre napísaná, tak vlastne ten veriteľ si vie zobrať iba takzvaný vyrovnávací podiel, ktorý určuje spoločenská zmluva a nebere si ten obchodný podiel, hej? Lebo ak, lebo tak je tá spoločenská zmluva napísaná. Čiže takéto nejaké zlepšováky ako keby existujú už v slovenskom práve. Nie je nevyhnutné teraz chodiť do zahraničia. Áno, to zahraničie plní viacero úloh. Jednou z nich je napríklad toto, čo si teraz spomenul, že pokiaľ to ultimátne vlastníctvo niekde, niekde v zahraničí, tak, tak prirodzene, akože ten útok na, na to vlastníctvo je, je menej zubatý, ako by bol, ak by som to vlastnil priamo ako fyzická osoba na Slovensku. Pretože povedzme, keď za mnou ide ten veriteľ, za mnou ide ten štát, povedzme som niečo spáchal, nejaký trestný čin a je tam trest prepadnutia majetku, kde sa automaticky ide do konkurzu, hej a do toho konkurzu fyzickej osoby, tak, tak potom áno, ten výsledok je, že mi teda odoberú ten majetok a ťažšie sa odoberá, keď ho vlastním v zahraničí. Čiže s týmto, s týmto súhlasím. Takisto samozrejme to má x dôvodov, ďalší PR dôvody, ale napríklad máme klientov, že išli do, do jurisdikcie, kde sú piati vlastníci, ktorí mali komplikovanú shareholder-skú štruktúru, že vzťahy, že jedni boli konzervatívnejší, druhí boli menej konzervatívnejší a teraz potrebovali si to nejako nastaviť. A to nastavenie v krajine, ktorá, predpokladá komplikovanejšie schémy medzi viacerými spoločníkmi, kde aj tí sudcovia eventuálne vedia čítať takéto veci, že to nie je, ten slovenský ekosystém súdny, ktorý teda aj keď môžem ísť na rozhodcovský, ale na konci dňa ak by ten, aj tak niekde skončím na, na tom, na tom štátnom súde, tak, tak, tak proste to bol legitimizačný prvok na to, aby, aby vyvedli časť toho vlastníctva do zahraničia a získali tým eventuálne nejakú daňovú výhodu. Ale bolo to legitímne z toho dôvodu, že tam bol iný účel ako ten daňový, hej. Čiže tých dôvodov okrem toho ochranárskeho a s tým plne sa stotožňujem, že časť tej diverzifikácie je aj teda aj tým, že vlastní to niečo niekto, niekto zo zahraničia. A keď si pozrieš napríklad aj tých najbohatších ľudí, aj keď to povedzme, že nemusí byť úplne cieľavedomá, cieľavedomá štruktúra, že môže to byť výsledok nejakých náhodných udalostí, historických minulostí, že to tak dopadlo. Ale už môžem povedať ten, ten pán, ktorý najbohatší Čech, ktorý zahynul na liaške, tak ja som na jednej transakcii pracoval, kde bol nejaký set logistických skladov v nejakej krajine a museli sme odkrývať akože ultimátneho vlastníka. A to bolo, že tá krajina, kde bol logistický sklad nad tým Cyprus, nad tým Luxembursko, nad tým Britské Panenské ostrovy druhé, tretie, štvrté a nad tým bolo oné, hej, že, že takéto to vedelo byť komplikované, no.

Mišo Ukropec: Vyznal sa v tom?

Peter Varga: Ja si myslím, že, že, že nie a to teraz akože idem z vlastných skúseností, že sám mám problém sa vyznať vo svojich aktívach.

Mišo Ukropec: To je programátor, že „toto som napísal včera? Jesus, čo som ty myslel?“

Peter Varga: Áno, ja si myslím, že nie, že na to naozaj treba aparát ľudí, ktorí, ktorí mu to neustále pripomínajú alebo-

Mišo Ukropec: Tak ty si ešte nemal reklamné okienko, ale robíte konferenciu na takéto témy, tak daj rýchlo.

Peter Varga: Áno, robíme konferenciu osemnásteho novembra v bratislavskom Hiltone sa budeme venovať práve téme ochrana majetku a podnikania. To znamená, že budeme riešiť ostať, neostať, ale teraz nie z hľadiska nejakej citovej väzby, ale z hľadiska toho pragmatizmu. To znamená právna ochrana majetku, že či je lepšie podnikať zo Slovenska. Budeme to porovnávať s Rakúskom, s Dubajom, s Českom samozrejme, bude tam aj americké okienko, že či Amerika áno, nie a budeme sa venovať švarcsystému, hej, že ako ho efektívne nastaviť možno, lebo to je teraz taká tikajúca bomba. Daňovým optimalizáciám, že či je možné a nie je možné využiť nejaké zahraničné štruktúry alebo slovenské štruktúry. Čo je to ten pragmatizmus v kontexte, možno ešte započneme túto tému, toho, tých dávok zo sociálneho poistenia, že, že či mám alebo nemám mať vo vlastnej firme nejakú mzdu a platiť si teda sociálne zdravotné odvody, že aké sú z toho výhody. trusty, nadácie a tieto takéto ochranárske závoje, témy z Česka, z Lichtenštejnska tam budeme mať hostí. Čiže takáto nejaká všeochuť konferencia, ktorá bude viac odborná, ako, ako tie naše konferencie sú výsostne teda odborné. Takže koho to cíti dopit zo svojej strany po takýchto informáciách, tak toto je ten priestor.

Mišo Ukropec: Super, tak ste to počuli. Otázka, vieš ako vzniklo Licht-Lichtenštejnsko?

Peter Varga: Neviem, ale mne sa zdá, že tam je iba jeden vládca, nie?

Mišo Ukropec: No ja si nepamätám už tú storku celú, lebo som ju dostal takú akože na lodi v, na Valtickom zámku. Bol si na Valtickom zámku niekedy? Tak właśnie kto ste neboli, tak si dajte, že Valtický zámok. To tiež je komédia. Oni sú myslím, že švajčiarska rodina pôvodne nejako prišli do Čiech. Tam teda vybudovali zámok, že nádherný, úžasná záhrada, teda záhrada, skleník, ale že, že Kukáš s otvorenými ústami, že nechápeš. Potom pozeráš, z ktorej si z tých miestností majú tam akože, akože umelý, umelý, nazvem to, že tok vody, hej? A pozeráš, že, že hento je minaret? Vieš a ja beriem, že Čechy sú, najnereli, najnereligióznejšia krajina v Európe, neznabohovia. Ale že minaret? Prosím? A potom ti dajú storku, že no, že oni síce boli akože kresťania, neviem teraz či katolíci, či to je jedno, ale že chceli mať na svojom panstve, proste nejakú kaplnku alebo niečo, aby nemuseli chodiť do kostola do dediny. No tam bol nejaký biskup alebo kto si povedal, že do teda nebudete pekne chodiť ku nám, tak hodí na truc si postavili minaret, ktorý síce neni vysvätený, proste je to len teda, že islamský element, niektorí kukajú z okna na truc. No a potom vlastne oni sa aj financujú na tom zámku, akože rekonštrukcia a tak, lebo je to akože dosť veľké a republika by to asi nevládala platiť, ale oni sú vlastne rodina, ktorá za-založila, Lichtenštajnsko, a preto je to taká biznisová akože bašta, ako neotrasiteľná, nazvem to, akože pidiaturná, že krajinka, piko, ale to sú, že tvrdí biznismeni, ktorí vlastne postavili krajinu na biznisových princípoch, a preto keď niekto je, že serious business, že už toto nie je niečo, že šušne, tak ide potom radšej do Lichtenštajnska, lebo tam má stabilitu, že stovky rokov vedia, ako veci fungujú.

Peter Varga: Napríklad pre klientov sme nastavili zahraničnú holdingovú štruktúru a akože bol, bol tam viacero aktív, ktoré do toho mali spadať. A my sme išli úplne do detailov, že my sme v tých krajinách skúmali, že ako dlho je to právo, ktoré, o ktoré sa ideme opierať, účinné, že koľko teda existuje a, aké sú teda tendencie, že kedy sa naposledy menilo, hej, že ako sa menilo posledné obdobie, hej, aby sme videli tú, tú predvídateľnosť, lebo to je to najdôležitejšie-

Mišo Ukropec: Presne

Peter Varga: vidieť za ten kopec. A, tu na Slovensku nám to tak trošičku postráda, hej, že my aj máme povedzme pri tých holdingových štruktúrach povedané, že po dvoch rokoch desať percent neplatím dane, ale je tam tretia podmienka, že musím mať takzvaný substance, ktorý za od dvetisíc osemnásta alebo od dvetisíc devätnásta, tuším je to v zákone, sa tých x rokov vlastne ministerstvo ne, ani Finančná správa sa nejako nevyjadrilo, čo to znamená tá substance a tým pádom je každý ako keby vystavený tomu riziku, že mám, nemám ten substance, teraz predám firmu, mám risk, nezdaním, lebo si myslím, že teda to nemám zdaniť, príde daňový úrad a dodaní ma, hej. Že toto sú tie veci. Tak je s tým LIFO, HIFO a priemerom, že, že, že tu nám chýba taká tá, tá istota a ja som, mm, ešte tu do, do veľkej miery tak politicky zorientovaný a teda explicitnejší. Tak ja budem iba minimálne v tom, že som preto obrovský zástanca Európskej únie a toho, že sme toho súčasťou, pretože množstvo tých predpisov nám, a teraz odhliadnuc od toho, že každý má nejaké chyby, že množstvo tých predpisov nám akože ide z tej Európskej únie, ide tá, tá kvalita tej normotvorby, hej, už to vidíme na tom nariadení MiCA alebo proste na, na tej, na DPH, smernici, teda zákon o DPH je do veľkej miery akože, že transformovaný z európskej legislatívy, že, že tam, ťažšie ako keby nachádzať nejaké nedostatky, hej, pretože tam je cieľavedomá i uvedomelá práca, ktorá predchádza tomu, aby niečo vyšlo. Nariadenie MiCA sa začalo prvýkrát skloňovať po prvej vlne krypta dvetisíc sedemnásť, osemnásť, čo boli tie ICOčka, tie, tie problémové situácie s tými podvodmi. Tak odvtedy vlastne je tá, bola tá cieľavedomá aktivita, ktorá na konci dňa vyústila k tomu, že dneska tu máme nejaké nariadenie. Je to x rokov, kde všetci stakeholderi do toho nejako zasahovali. Samozrejme, sú aj nejakí, ktorí s tým nesúhlasia, však to vždycky bude. Ale pointa, ktorú chcem tým povedať, že, že to nie je, ty si hovoril o tom rýchlo kvaseným proste legislatívnym aktom. Tak, tak toto je to, čo tým, že sme súčasťou tohto ekosystému, ja si naozaj neviem predstaviť, že keby sme tam neboli, že, ktorý zákonodarca by u nás napísal, nejakú krypto reguláciu, že to si ja neviem predstaviť, že my nevieme napríklad, len to je taký, taký krásny príklad, že, z európskej legislatívy nám prišlo nariadenie MiCA a, a my sme mali, k tomu akože prispôsobiť tú lokálnu legislatívu a prijali sme nejaký zákon, ktorý je takým vykonávacím toho, toho nariadenia a prijali sme, novelu zákona o dani z príjmov a novelu zákona o účtovníctve a zákon o dani z príjmov nerozoznáva rôzne kryptoaktíva, že pozná iba kryptoaktívum a či je to stablecoin alebo to neni stablecoin, to je, to je v zásade jedno, ale zákon o účtovníctve rozoznáva medzi kryptoaktívami, všeobecnými a medzi napríklad a medzi, takzvanými e-money tokenmi. To je taký jeden z typov stablecoinov a hovorí, že, že ak mám e-money token, tak o tom účtujem takto a takto. Hej, a teraz keď o tom účtujem takto a takto, ako to hovorí zákon o účtovníctve, tak automaticky zdaňujem nejaký, kurzový rozdiel, ktorý môže vzniknúť, ak mám USDC napríklad. Ale zákon o dani z príjmov tým, že pozná iba kryptoaktíva a nepozná e-money tokeny, tak on vlastne, ja to teraz zjednoduším, lebo je to technicky komplexnejšie. On vlastne hovorí, že ja keď nadobudnem USDC, tak a on sa mi medzičasom dolár posilní, tak ja ho zdaním v zmysle zákona o účtovníctve, lebo je tam proste exchange rate, akože difference, a, ale potom, keď ho budem predávať, tak ho zdaním ešte raz. To isté, čo som už zdanil raz, hej, že, že ako keby tretie a štvrté poschodie, abstraktne povedané, Ministerstvo financií so-so sebou nekomunikovalo pri tak jednoduchej veci, ako je, že nám Európska únia priniesla nejaký zákon alebo teda nejaký predpis, ktorý sme mali len akože relatívne mechanicky implementovať-

Mišo Ukropec: Dobre

Peter Varga: hej, do, do nášho a prispôsobiť tomu teda tú našu infraštruktúru a nedokázali sme to.

Mišo Gula: Tak to, a-aby tomu rozumeli aj diváci, hej, že, že to USDC je ako keby že, že,

Mišo Ukropec: krypto ekvivalent dolára, hej. Čiže on v princípe má, jeho úlohou je držať sa, aby to bolo jedna k jednej

Mišo Gula: Nedarí sa to akože non stop, je to vždycky v drobných percentách sa to hýbe hore dole a to, čo vlastne ty hovoríš je, že, že ty to jednak zdaníš ako kebyže ten kurzový rozdiel, ktorý nastane medzi dolárom a eurom a zároveň sa to ešte správa aj ako krypto a zdaníš to ešte ako krypto.

Peter Varga: Áno, keď to budeš potom predávať, tak vlastne máš, že už ne-nepočítáš, pri tom predaji z rozdielu, že, že nemáš ten, ten daňový náklad, tú už precenenú cenu toho USDC, ale máš tú pôvodnú obstaránu, hej. Lebo spolu tie zákony nekomunikujú, respektíve tie, tie, tie poschodia.

Mišo Ukropec: No však pozri sa, kolotočárska republika.

Peter Varga: Vie to byť samozrejme aj horšie, len ja to hovorím, že nevyhnuté chyby, že to sú také škody.

Mišo Gula: A podľa toho, ako viem, ako fungujú tieto veci, tak by som vôbec nebol prekvapený, ak by to fungovalo ešte tak, že v prípade, že ti vznikne pozitívny daňový rozdiel, že máš niečo zaplatiť, tak to máš zaplatiť a ak náhodou vznikne negatívny, tak to ti nevrátia.

Peter Varga: Áno, pri krypto-kryptoaktívach vlastne nemôžeš vykazovať daňovú stratu, že nemáš ju započítať s inými, s inými ziskami.

Mišo Gula: Čiže keď prerobíš, tak je to tvoj problém. Keď zarobíš, tak-

Mišo Ukropec: Čo máš, čo gemblať.

Mišo Gula: Je to tvoj problém.

Mišo Ukropec: Máš pekne byť zamestnaný v štátnej správe a...

Mišo Gula: Kokos, my sa dobre voláme kolotočári, ty vole, to je republika toto.

Mišo Ukropec: Neni to náhodou, že sme to takto zvolili? Máš nejaký taký že parádny fun factíček, čo by sme ako...?

Peter Varga: Fú, nie som na príprave. Nemám, nemám, ale akože ja používam, lebo začali sme tým Schwarz systémom a ja možno iba taký apel, že keď to neviem koľko ľudí to počúva, pozerá tieto podcasty.

Mišo Ukropec: Nikto to nevypočúva.

Peter Varga: Ale máme takú iniciatívu. Ja som prezidentom takej, venture kapitálovej private equity asociácie sa to volá, že Slovka a tam mám teda na starosti právne a daňové časti a, a teraz máme takú agendu Schwarz systém, hej a ja sa snažím vlastne, že už na podklade tej, tej súčasnej právnej úpravy, ktorá, ktorá dneska je, lebo ja rozumiem, že zmena zákona je niečo veľmi ťažité, že to sa ťažko presadzuje a ťažko proste je to ná-náročný proces. Tak mojou takou ambíciou je, že na podklade tej súčasnej interpretácie alebo toho súčasného znenia zákona to interpretovať tak, že je to viac flexibilné, ako si myslíme, že je. A to z toho dôvodu, že, že dnes ja mám pocit, že tá, ten, ten, ten vzťah zamestnávateľ zamestnanec je ako keby opačný, že ten zamestnávateľ je závislý od toho zamestnanca a nie opačne. Hej, teraz myslím minimálne ekonomicky.

Mišo Gula: Áno.

Peter Varga: Pretože veľmi dobrý víkend a ja to stále používam, tak sa ospravedlňujem tým, ktorí to už počuli, že si predstavte, že máte obchod v Eurovei, kde o deviatej otvárate a máte tam toho zamestnanca, lebo tam živnostníka nemôžete mať, lebo to je proste štikacia, štikacia práca. A teraz vám ten zamestnanec vlastne o deviatej nepríde do práce a dôjde o desiatej, lebo zaspal od akýkoľvek dôvod. A teraz čo môžete spraviť podľa zákonníka práce? No tak ho môžete vyhodiť, hej, ale keď ho vyhodíte, tak-

Mišo Ukropec: Nemáte druhého.

Peter Varga: Tak nemáte druhého. Čiže neviete ani, že, že nemáte, že vlastne neviete ani o desiatej otvoriť na druhý deň, že, že keby ste, keby ste, keby ste mali toho živnostníka, tak mu viete dať aspoň nejakú pokutu, hej, že za to, že došiel neskoro, ste sa tak dohodli. Proste o deviatej tu musíš byť. Keď nedôjdeš o deviatej, tak proste nulová pokuta a takto ako keby ten zamestnávateľ môže okamžité skončenie pracovného pomeru, ale akože sám si tým uškodil, lebo nemá ani tú istotu, že zajtra mu niekto dôjde o desiatej otvoriť ten obchod, že aspoň o desiatej. Čiže v stave je nulová nezamestnanosť, čo sa dneska nachádzame, tak tlačiť to do tej pracovno právnej roviny, akože tak by som povedal, že nenáleží to umelo je proste intuitívne nesprávne, hej a že, že-

Mišo Gula: Tento pohľad mi na to chýbal v celej tej našej debate, že lebo niekoľkokrát sme ho spomenuli ten Schwarz systém, ale až doteraz mi nebolo jasné, či si zástanca alebo si proti. A až teraz vlastne sa mi zdá, že-

Mišo Ukropec: To asi neni také to čiernobiele, ale že-

Mišo Gula: Nie je to čiernobiele, ale že zdá sa mi, že vidíš logiku v tom, prečo by to malo nejakým spôsobom fungovať.

Peter Varga: Tak zdá sa, že ono je to napríklad Inez hovorí, že oni majú taký akože zastávajú u nás na tej konferencii boli a zastávajú ten názor, že, že to by vôbec nemalo byť trestané, že jednoducho slobodná vôľa a tak ďalej. Čo to je taký ten ekonomický, striktne ekonomický pohľad, ktorý môže, nemusí mať svoje rácio. Nejdem polemizovať, lebo to nie je ani moja téma, ale z toho právneho hľadiska tak sa akože tak z nejakého dôvodu ten zákonník práce existuje, hej, že môžu byť tendencie ho vymeniť a napísať iba prvý, prvej, prvý paragraf a povedať, že vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom sú také, aké si dohodnú a bodka. Už žiadny paragraf neni za tým, že aj takýto môže byť prístup, taký ten americký. Však je to legitímne a možno tá ekonomická situácia v súčasnosti tomu môže priať hej a viacerí by sme si možno vydýchli, ale to sú také by som povedal, že už také filozofické debaty, do ktorých akože nemám nejaký ucelený názor. Čo mám, by som povedal, že ucelenejší názor je ten, ten, ten, ten myšlienkový pochod, ktorý som demonštroval na tej Eurovei alebo v tom, tom, tom obchode, že áno, že mám pocit, že sa to príliš, necitlivo nazerá na to z pohľadu štátu a že tá ekonomická realita je niekde úplne inde dneska a že je neprirodzené to proste ťahať do tých pracovno právnych noriem.

Mišo Ukropec: Povie štátny úradník vie, ako to funguje v biznise, že áno. No dobre, toto bolo velice interesantné, ak vás to nudilo, lebo sú to bolo príliš právne, tak pamätajte si na tie vtipné vložky, ktoré, ktoré človeku objasňujú, že to neni také jednoduché, ako to na prvý pohľad môže vyzerať.

Peter Varga: No.

Mišo Gula: Veľmi pekne ďakujeme za návštevu.

Mišo Ukropec: Ďakujem moc, Peťo.

Peter Varga: Ďakujem za pozvanie.

Mišo Ukropec: Velice, velice zaujímavé. Zatiaľ.

Mišo Gula: Ďakujem.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Peter Varga: Ahojte.

Zdieľať:LinkedInFacebook