Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#10229 min

#102 – Kolotočár - Ostať, odísť, alebo len prestať nadávať

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Záverečná epizóda série o tom, či odísť zo Slovenska. Mišo Gula a Mišo Ukropec si po rozhovoroch o sťahovaní, daniach a dôchodkoch odpovedajú, či ostávajú. Debata sa stočí k šťastiu: úspech podľa nich znamená talent plus šťastie, obrovský úspech trochu viac talentu a obrovské šťastie – no šťastie praje pripraveným a dá sa mu ísť naproti. Rozoberajú, či je vymaniť sa z chudoby bez externého vplyvu takmer nemožné, akú úlohu hrá „genetická lotéria“ (hormóny, rodina, krajina narodenia) a rozdiel medzi šťastím ako spokojnosťou a šťastnou náhodou. Ukropec tvrdí, že deväťdesiat percent problémov súvisí s peniazmi. Gula sa zatiaľ nesťahuje, ale spúšťa „proces flexibility“; Ukropec ostáva, no je pripravený. Na záver pripomínajú, že debata by bola pred pätnástimi rokmi, keď ešte existoval americký sen, úplne iná.

Hlavné myšlienky

  • Úspech = talent + šťastie; obrovský úspech = trochu viac talentu + obrovské šťastie.
  • Šťastie praje pripraveným – kto ide šťastiu naproti, zvyšuje si šancu, že ho bude mať.
  • Vymaniť sa z chudoby je bez externého vplyvu veľmi ťažké; veľa závisí od toho, kde a v akej rodine sa človek narodí.
  • Treba rozlišovať šťastie ako spokojný život (happiness) a šťastnú náhodu (luck).
  • Väčšina každodenných problémov súvisí s peniazmi – preto majú v živote veľkú váhu.
  • Rozhodnutie o odchode nemusí byť definitívne: Gula sa nesťahuje, ale buduje si flexibilitu, Ukropec ostáva pripravený.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (11)

Citáty

Šťastie praje pripraveným. Ideš šťastiu naproti, zvyšuješ si šancu, že to šťastie mať budeš.
— Mišo Gula
Úspech rovná sa talent plus šťastie. Obrovský úspech rovná sa trochu viac talentu plus obrovské šťastie.
— Mišo Ukropec
Nesťahujem sa zatiaľ, ale spúšťam vážny proces na flexibilitu.
— Mišo Gula

Popis epizódy

V tejto epizóde Kolotočár bilancuje — po sérii rozhovorov o sťahovaní, daňových rajoch a slobode prichádza chvíľa úprimného „self-assess-mentu“. Michal rozoberá, prečo ešte neodišiel zo Slovenska, čo znamená šťastie, prečo peniaze riešia väčšinu problémov a ako sa dá byť spokojný aj v krajine, kde stojí koláčik 6,50 €.


🔹 Ostať alebo odísť? Mentálne účtovníctvo života

🔹 Prečo šťastie = šanca × pripravenosť

🔹 Úspech ako vzorec: talent, timing a veľká dávka šťastia

🔹 Peniaze ako základná podmienka pokoja

🔹 Prečo aj kolotočár vie byť spokojný – aj bez emigrácie

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 22 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Ukropec: Tam, tam, tam ťa poznajú, tam ťa poznajú, kam prídeš, všetci sa s tebou sú akože kamarátiť. Nemal by si byť bohatší?

Mišo Gula: Skôr či neskôr aj tak dôjdeš na to, že musíš mať aj šťastie. Šťastie praje pripraveným. Ideš šťastiu naproti, zvyšuješ si šancu, že to šťastie mať budeš.

Mišo Ukropec: Vymaniť sa z chudoby je bez externého vplyvu skoro nemožné. Úspech rovná sa talent plus šťastie. Obrovský úspech rovná sa trochu viac talentu plus obrovské šťastie.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.

Mišo Gula: Ja mám takú obľúbenú pesničku, že It's closing time a, á, myslím, že po tej sérii, čo sme teraz absolvovali, debát o, o sťahovaní, nesťahovaní, daňovej optimalizácii, krypto optimalizácii, firemnej optimalizácii, á, tak myslím, že si môžeme dať jednu takú rýchlejšiu, á, časť, kde to skúsime asi tak aj nejak akože za nás-

Mišo Ukropec: Že či sa sťahuješ?

Mišo Gula: No a či ty ostávaš?

Mišo Ukropec: No ja som velice šťastný, že si tú tému vytiahol, lebo fakt som si veľa vecí vo svojom živote mentálne upratal. A nie že by som mal ako vo veciach bordel, lebo nie som úplne ten typ, ale, na niektoré otázky som si zatiaľ nemal potrebu až tak veľmi prísne a sebaúprimne odpovedať. A došiel som k tomu, že no tuto je dobrá príležitosť na nejaký taký, že self-assessment, neviem, jak sa to povie po slovensky. Sebauznamkovanie si. Úspechy, neúspechy detí, firmy, ženy proste a tak vôbec akože vlastné nastavenie. A že teda som dobré, nie som dobré a, a na kopec vecí som, som prišiel nie v zmysle, že teraz by som ako precitol, ale že tú emóciu z niečoho vo svojom živote, akú som mal, tak zrazu viem tomu dať meno. Vieš, lebo človek to nejako cíti, ale nevieš to pomenovať. A toto mentálne cvičenie, ktoré som si vďaka tomuto spravil, tak mi v tom hodne pomohlo.

Mišo Gula: Ale prišiel si pri všetkom aj k nejakému záveru alebo ti častokrát len stačilo pomenovať strach? Koho sme tu mali, čo to takto hovoril, že, že pomenovať strachy? S niekým sme sa o tom bavili.

Mišo Ukropec: Vieš čo? Ja moc na strachy už netrpím. É-

Mišo Gula: Jergy to bol asi. Pomenovať strachy.

Mišo Ukropec: Je to, je to možné, ale ja na strachy už moc netrpím, lebo zažil som v živote dosť veľa zlého a všetko som to nejakým spôsobom nakoniec, prekusol a okrem, tikov, som úplne v pohode. Takže nakoniec ma to všetko nejakým spôsobom posilnilo, ale toto je vec, ktorú ináč celkom dobre celkom aj nerozumiem, že jak je možné, že ma to nerozekalo všetko, lebo keď som, keď vidím ľudí, ako ich rozekávajú za mňa, že úplné blbosti, tak si vravím, že fakt musím byť, že požehnaný niekde zhora alebo čo. I keď Bože, nie si, treba, keby si byl tak, hej, že, že, že mám to niekde v sebe, že sa proste neposkladám. A dostal som veľmi vtipný feedback od Tomáša v Indii, lebo vieš, teraz chodíš a, a chápeš, že ja som neni krásna žena, že s tebou sa chce každý fotiť a chce s tebou mať dieťa. Aj keď už aj teraz taký návrh som dostal. Ale zrazu mi hovorí, že, že vieš, Ťebo, to má, tam, tam ťa poznajú, tam ťa poznajú, kam prídeš, všetci sa s tebou sú akože kamarátiť. Nemal by si byť bohatší? A hovorím savage bitch. Áno, mal by som byť bohatší, ale to by som musel vedieť veci, ktoré ja neviem, či tí ostatní, ktorí sú v mojom veku a sú úspešnejší, keď skôr sú úspešnejší, či sú odo mňa mladší alebo oveľa starší. V tej mojej generácii to vnímam, že velice, velice, že mizerno, že sme tak všetci plus mínus, že, že same shit. Hej, aj keď teda stále lepší ako priemerný Slovák, ale že ďaleko pod potenciálom. Takže áno, mal by som byť bohatší, lebo jak sa snažím tie veci pochopiť, tak ich chápem lepšie ako ktorí sú možnože úspešnejší materiálne, ale proste blbý timing. Neviem čo, lebo na tom timingu brutálne záleží. To akože prídeš chlp skôr, chlp neskôr nič, nič neni.

Mišo Gula: No žijeme v, v časopriestore, čiže ono, ono nie vždy stačí byť v niečom najlepší alebo byť, mimoriadne inteligentný. Častokrát však o tom sme sa bavili x-krát, že, že obzvlášť v podnikaní proste skôr či neskôr aj tak dôjdeš na to, že musíš mať aj šťastie. Vieš, že,

Mišo Ukropec: Toto je vec, čo mi, že, že pri čítaní dvoch knižiek sa mi že brutálne uľavilo, lebo vieš, ja mám stále pocit, že som strašne sprostý a ono to tak nemusí navonok pôsobiť, lebo som taký celkom sebaistý v niektorých vyjadreniach, ale na moju, moja vnútorná emócia je taká, že čím viacej toho viem, tým viacej sa mi otvárajú ďalšie a ďalšie dvere, za ktorými netuším, čo vlastne je a chcel by som vedieť, ale to sa nedá prijať, ako je to príliš veľa. No a jedna knižka je teda klasika Thinking Fast and Slow, kde je ten obľúbený Kahnemanov vzorec, že úspech rovná sa talent plus šťastie. Druhý vzorec obrovský úspech rovná sa trochu viac talentu plus obrovské šťastie. Otázka, či to má byť plus alebo krát, to je ako jedno momentálne. A keď vidíš, ako niektorí strašne sprostí ľudia sú veľmi úspešní, tak toto je odpoveď. A zároveň ale vďaka Tomášovi tam má a ten jeho brata to upozoril na knižku, ktorá sa volá Formula, že mi prečítajte si. Neviem autor je to, je to Maďar, je to nejaký matematik, fyzik. Nemá to teda nič s autami spoločné. To formula vymyslel ako vzorec a robili obrovskú analýzu, že čo je za úspechom. Majú tam nejakých päť parametrov, ktoré do toho úspechu vstupujú. Celé to začína vlastne definíciou, že čo je to úspech. Vidíš, vieš čo je úspech?

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Keď ťa druhí považujú za úspešného.

Mišo Gula: Jaj, to sme sa bavili. Jasné. Áno, áno, áno, áno, áno.

Mišo Ukropec: Že, že ja som úspešný, lebo si to druhí myslia.

Mišo Gula: Úspešný nie je vnútorné nas-- ale takto, môže to byť nastavenie. Ty si môžeš povedať, že som úspešný a ako keby afirmácie si dávať.

Mišo Ukropec: Áno a objektívne-

Mišo Gula: Ale objektívne si úspešný až vtedy, keď to niekto iný povie o tebe.

Mišo Ukropec: Áno, áno. A napriek tomu, že druhí si to myslia, tak ja sa tak stále necítim.

Mišo Gula: A ani to nemusí byť pravda.

Mišo Ukropec: Áno, aj keď vlastne objektívne to je pravda, lebo keď si to biedna promile, tak, tak si môžeš povedať, že si ako úspešný, hej? Asi. Ale ja sa tak stále necítim. Ale zase z druhej strany, som zistil, že čo mňa uspokojuje, že významne, tak to je to, ako že ako funguje svet. A nie že by som akože to pochopil teraz, ale chápem to stále akože lepšie. Napriek tomu, že stále vidím viacej vecí, ako nechápem, ako fungujú, ale, ale akože drobné nejaké úspechy tam mám. A stále rozmýšľam nad tým, že keď som tento svoj pediatrický úspech dokázal urobiť akože zo Slovenska, že keby som bol teraz v inej krajine, že, že čo by to vlastne znamenalo? Lebo však poďme sa odchodiť. Že keby som bol Rakúšak alebo Nemec, alebo Švajčiar, alebo, alebo, alebo, alebo Rus, hej, alebo Poliak, hej, že, že bol by som v tých istých topánkach, s tou istou familiou, s tou istou rodinnou anamnézou alebo so všetkými vecami, akože bol by som alebo nebol by som šikovnejší, úspešnejší a teraz či súkromne alebo, alebo, alebo finančne, hej? A zrazu rozmýšľam, vieš, že potom čítaš proste tie príbehy, že, že, že ktorí sú úspešní. No koľko je úspešných ľudí, ktorí sa narodili so zlatou alebo striebornou lyžičkou v puse? Hej, že ten, ten drive, že to je taký ako taký, taký paradox, že vymaniť sa z chudoby je bez externého vplyvu skoro nemožné. Hej? Ale z druhej strany tí ľudia, ktorí sú že, že v pohodičke, tak oni ten drive spravidla postrádajú, lebo na čo by som? Vieš. A v tomto celom nájsť tú rovnováhu je ako že vlastne, že neviem, kde je ako rozmer, že náhoda, práca, očakávanie, ten nejaký externý vplyv, teda takéto.

Mišo Gula: Myslíš si, že-- dobre, najprv poviem inú vec. Keď si odporúčal knižky, tak ja odporúčam ešte jednu. Volá sa Štyri faktory šťastia. Čítal si to niekedy?

Mišo Ukropec: Nie.

Mišo Gula: Nepamätám si autora, ale určite to nájdete. Štyri faktory šťastia. A TLDR. Hej, too long, didn't read.

Mišo Ukropec: To mám v čase.

Mišo Gula: Ide o to. Ide o to, že jednoducho, je to na dátach potvrdené, že šťastie sť-, šťastie praje pripraveným. Ak ideš šťastiu naproti, zvyšuješ si šancu, že to šťastie mať budeš.

Mišo Ukropec: Jasné. To už ako štatisticky ako dáva rozum.

Mišo Gula: Presne o tom to tam, presne toto tam na tých príkladoch ten človek, dáva, že jednoducho, keď stretneš človeka, ktorý ide po ulici s hlavou do zeme, no aká je šanca, že ešte stretne niekoho zaujímavého?

Mišo Ukropec: Kamenom na zemi žuvačku.

Mišo Gula: Presne tak. ak, ak jednoducho nejdeš k tomu šťastiu, tak, tak nemá ako, ako ťa navštíviť. Moja otázka znie, či máš pocit, že každý človek dostane šťastia rovnako, len môže byť v inej forme?

Mišo Ukropec: Nie. Nie, to si vôbec nemyslím. Myslím si, že život je pekná sviňa a voči väčšine ľudí je pekne nefér, lebo, keď sa niekto, to hovorím, že s Tomášom sme strávili v tej debate akože veľa času a on mi hovorí, akože on je však on je v Košiciach a teda ja som v cigánskej osade nikdy nebol akože cigán, akože som to tam videl, ale proste pracovitých moc neni. A že oni proste, že oni sú že veľmi pracovití, lebo on keď má sa najesť, tak on sa ako nachodí.

Mišo Gula: To potrebuješ nakradnúť drevá.

Mišo Ukropec: Presne.

Mišo Gula: Jedlá.

Mišo Ukropec: No áno, ale, ale, ale, ale nepríde ti to drevo samo, to jedlo ti nepríde samo. Proste musí pre to vykonať nejakú aktivitu. Teraz to, že zobral druhému alebo kdesi čosi akože okej, ale nejakú aktivitu vlastne urobiť musí.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: A teraz to strhnem do Indie, kde sme sa o tom bavili s gentlemanom a hovorí, že im brutálne pomohlo v zvyšovaní životnej úrovne to, že začali rozdávať, najchudobnejším vrstvám Indie ryžu zadarmo. A teraz prišla s tým nejaká ministerka. Všetci okamžite, že to je kravina. No jasné, budeme im rozdávať, zadarmo si nevážiš. La la la. Také tie všelijaké štandardné predpojaté veci. No lenže výsledkom bolo, že áno, že boli kšeftári nejakí, vieš, čo zobrali a predávali a tak ďalej. Ale vo finále tí ľudia, keď sa nemuseli venovať, zaobstarávaniu jedla, tak zrazu im ostalo viacej času na iné veci, že okej, už nemusím riešiť, čo budem jesť, tak hento okno konečne zacpem, aby mi sem nepršalo. Urobím hento, urobím. Mám viacej času decku pomôcť s domácou úlohou alebo-

Mišo Gula: To je Maslowova pyramída potrieb.

Mišo Ukropec: No ako áno, lenže keď sa potom na to pozrieš optikou, akože, že odpoveď na otázku, že spravodlivosť, tak ale niekto vlastne druhý musel urobiť to rozhodnutie, že a teraz rozdáme štyritisíc ton ryže Niekomu len tak. Že keby neurobila tá ministerka ten návrh a netlačila to, tak tí ľudia by stále o ten život bojovali-

Mišo Gula: Moja otázka smerovala inde. Moja otázka smerovala k tomu, že sa hovorí, že, že síce nemáme peniaze, ale sme, sme šťastní v láske alebo neviem čo. Že k tomu smerovalo, že či sa, či, či každý človek má rovnako šťastie, ale bude v iných formách. Nebude to v peniazoch. Možno to nebude v nejakom, v nejakých, v nejakej kariére, ale bude to možnože vo vzťahoch. Alebo či ten život je taká kurva, že síce si chudobný, ale za to sakra chorý.

Mišo Ukropec: No určite sú aj takí a neviem teraz štatistiku, že jak to je, ale-

Mišo Gula: Nie, pocitovo.

Mišo Ukropec: No myslím si, že hodne závisí od toho, aký, akú dostaneš hormonálnu výbavu. To je zase akože nefér parameter, ktorý si dostal proste vo svojej DNA alebo v strave mami, tata. Ja neviem proste niečoho. Lebo sú ľudia, ktorí sa narodia s tým, že sú, že majú hormonálnu alebo hormóny alebo úrovne hormónov tak, že sú proste viacej v pohode. A potom sú ľudia, ktorí sú takí, že hrozne v nepohode. A rovnako tak do toho vstupuje aj to, aké máš napríklad detstvo. Lebo ľudia mi hovoria, že som akože ostrý, tvrdý občas a takýto. Áno, lenže vy neviete, aké ja som mal detstvo. A teraz nemyslím ako rodičov, ako to absolútne akože nie. Ale ty, ty čo neviete? Tak ja som sa narodil s mozgovou obrnou, hej? Že ja som bol proste, som bol pridusený proste pri pôrode. To sa potom po roku zistilo, že proste chlapec stále ako nechodí, hej? A čo mu do pytľa je a proste pravá półka, že, že nič. A teraz ty keď ideš do, na nejaké liečenie medzi mrzáčikov, tak môžem povedať s istotou, lebo viem, že mrzáčikovia, ktorí sú mrzáčikmi fyzicky, tak sú spravidla mrzáčikmi nie všetci, ale spravidla sú mrzáčikmi aj psychicky a nemyslím tým intelektuálne, ale nastavením. Oni sú proste nasratí na celý svet, čo je ako legitímne, ale dajú to tomu svetu aj adekvátne zožrať. Oni nie sú proste fasa ľudia, hej? A teraz ty keď máš takýto conditioning, tak vlastne ty bojuješ vlastne neustále s nimi. Lebo ja som aspoň nemusel, čo si pamätám o barlách chodiť, ale do toho pohára, čo mi cikál ten zmrd, čo bol o barlách, aby sa mu nechcelo ísť na záchod, tak ale ja som si to musel odzrať, hej? A teraz zanevrel som kvôli tomu na ľudstvo? Ne. Ja mám ľudí rád, ale keď mi príde hajzel do cesty, tak dostane do nosa.

Mišo Gula: Dobre. Teraz-

Mišo Ukropec: Ale, ale, ale že prepáč, že, že to, že ja som sa cez to ako preniesol a nie som ani na liekoch, ani nechlastám, ani proste neviem, netýram mačičky akože v pivnici, hej? Tak ja neviem, či to je výsledok toho, že som mal milujúcu mámu alebo to je hormonálna rovnováha, alebo proste že odkiaľ to prišlo.

Mišo Gula: Moja otázka bola jednoduchá, že či každý človek dostane nadelené rovnakú dávku šťastia.

Mišo Ukropec: Nie.

Mišo Gula: Lebo teraz vieš, teraz si-

Mišo Ukropec: Narodíš sa z prostých-

Mišo Gula: Počkaj, počkaj, počkaj. Teraz si popísal nejakú situáciu vo svojom ranom detstve a ty si môžeš povedať, že, že kurva s mojou firmou, nastavením a tak ďalej. Keby neviem čo, no keby pes nestrelil, urval by mi, by mu bok, ako v prvom rade sa hovorí. A v druhom, že, že dobre, možnože iný človek by už dávno mal proste unicorna s týmto mozgovým nastavením, firmou a tak ďalej, hej? A teraz si predstav, že ty si nemusel byť na svete v dvoch rokoch.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Vôbec.

Mišo Ukropec: Vôbec by som nemusel.

Mišo Gula: Vôbec si sa nemusel akože živý narodiť.

Mišo Ukropec: Živina. Áno, áno.

Mišo Gula: Že či si si do istej miery tú svoju dávku, to-

Mišo Ukropec: Šťastia nevyčerpal?

Mišo Gula: Presne tak.

Mišo Ukropec: Ja, vieš čo, nad týmto-

Mišo Gula: Je to ťažko filozofická otázka, ale-

Mišo Ukropec: Akože dobre, ale, ale nad týmto som priznám sa, že nerozmýšľal. Lebo vieš, jak som zase potom v tých osemnástich narazil na všecky tie, tie, tie zen budhizmy a, a Musashiho a neviem proste koho Funakoshiho. Tak vlastne som sa naučil nie teda že perfektne, ale, ale čo pozorujem oveľa lepšie ako moje okolie zvládať, ako vlastné emócie. A je ti to nesmierne oslobodzujúce. A potom, keď aj narazíš na nejakú nespravodlivosť, tak akože nie že by ma to teda nevedelo ako dostať do, do nepríjemných stavov, ale stále menej. A to ma zase potom vieš priviedlo k presvedčeniu takému, že, že jedna vec je, že čo si dostal. Druhá vec je, že, že čo si podstúpil a potom tretie, že čo si si z toho odniesol. A vieš, sú ľudia, ktorí si z toho odnesú, že nenávidia celý svet. A ja to mám tak, že áno, že je kopa ľudí, ktorí mi v živote ublížili, a preto som na ľudí, keď to už vidím ako na prvú, že to je hajzel a s tým ako som okamžite. Ale daj mu šancu. Nie. Za päť sekúnd bolo jasné, ale sa potom neskôr iba ukáže, že som sa nemýlil. Ale rovnako tak som stretol, že brutálnych, brutálnych ľudí, ktorí mi fantasticky pomohli a ktorí mi hovoria, že okej, to neni tak, že všetci sú svine alebo všetci sú fasa. Nie, proste mám nejakú evaluáciu. Proste už viem, čo na ľuďoch pozorujem, nejaké parametre. Breakout tento parameter delete. Hotovo, vyriešené a nešpekuluj, ale mal by si. Nemusel. Je tu osem miliárd ľudí. Plus mínus autobus jeden hore dole, akože nehrá rolu. Vieš, ale to som sa naučil vďaka akože modrým knižkám, fuckupom všelijakým. Počúvam proste ľudí a to ty vieš vec tiež, že brutálne si vyberám ľudí, že keď dropuješ- Tých zlých? Tak ti ostávate dobrí. Ale ľudia majú problém dropnúť hajzla. On to tak nemyslel. On si že všetci narodili dobrí. Nie. Zlí ľudia vyrastajú zo zlých detí? On to tak hovoril Werich v rozprávke O troch hrbáčoch.

Mišo Gula: Ten tiež nemusel vedieť všetko.

Mišo Ukropec: Ale, ale, ale, ale ten jeden z tých kováčov sekol tomu chlapcovi šabu do brucha. Je brutálna rozprávka o troch hrbáčich z Damašku.

Mišo Gula: Vieš čo? tú, to šťastie som načal kvôli tomu, že, však sme tu niekoľko častí rozoberali sťahovať sa zo Slovenska, nesťahovať. Máme sa dobre, majú sa inde horšie. Je susedova tráva zelená. Ako vieš, že, že, keď si porovnáš situáciu o sto kilometrov ďalej na východ, teda myslím teraz z Prešova, nie, nie z Bratislavy, ale že, že zrazu za hranicami hneď za plotom sú proste ľudia takí jak my, ktorí si objektívne môžu povedať, že my máme sakra smolu. Hej? Proste na nás nejakí Rusi útočia a proste je tu vojna a neviem čo. My sme hneď za plotom a my už ten problém nemáme. Zatiaľ. keby sme prešli na opačnej strane za plot, tak si môžeme povedať kokos, jak sa tu žije v Rakúsku. Vieš, Slovensko je smrť, lepšie v Rakúsku, že, že tú zelenšiu trávu za z-- na druhej strane môžeme vidieť všade a furt. Že, že každý sa narodí. Vieš, že môžeš povedať, že Švajčiari sú strašne šťastní, lebo sa narodili vo Švajčiarsku? No dobre, akože dobre, majú nejaké lepšie podmienky, ale, ale zase to je kompenzované niekde inde podľa mňa, že-

Mišo Ukropec: Takže tu, tu podľa mňa, že slovenčina má taký problém trošku rozlišovať slovíčko šťastie. Angličtina to má lepšie, lebo tam je, že happiness a potom je luck. Hej? Že, že luck je šťastie v zmysle náhody.

Mišo Gula: Ale ja myslím ten luck.

Mišo Ukropec: No ale to je, že veľký rozdiel, lebo, lebo pre mňa šťastie je viacej ten happiness. To znamená, že žijem spokojný život a luck v zmysle šťastnej náhody, ktorá mi vstúpila do života. Vieš, lenže ty častokrát nevieš, či tá napríklad zlá udalosť ti do toho života v dlhodobom horizonte nevstúpi do života oveľa pozitívnejšie, ako to v tej chvíli vyzerá. Vieš, že-

Mišo Gula: Rozumiem.

Mišo Ukropec: Že, že toto je také, že, že tie najväčšie sráčky, čo sa mi v živote stali a ma stali veľmi veľa aj emocionálnej, aj materiálnej, akože energie alebo niečo, že milióny to boli. Tak ale ja to nakoniec hodnotím, že absolútne pozitívne. Hej? Len v tej chvíli, keď sa to deje, no tak samozrejme, že to je taká kopačka, že som nevedel, či zajtra vyjde slnko, ale o tri a pol roka neskôr a to slnko furt vychádza.

Mišo Gula: My potrebujeme v tejto časti dôjsť k nejakým záverom, čo sa týka odchodu alebo neodchodu. To, prečo teraz hovorím o šťastí a prečo som spomínal aj tú knižku je, že, mmm, ak, ak s tým nesúhlas-nesúhlasíš, tak mi povedz, ale zastávam názor, že ak cítiš, že niečo je na hovno a rozhodneš sa čakať na šťastie tým, že neurobíš žiadnu zmenu, žiaden krok, tak to šťastie nikdy nepríde. To je to, že nepôjdeš mu naproti. Samozrejme, ty aj keď krok urobíš, aj tak môžeš zdochnúť, aj tak sa môže stať niečo zlé, ale minimálne si dal šancu. smerujem k tomu, že ak ja dneska vnímam, ako problém to, že, že bývam teraz na východe Slovenska a proste bavili sme sa o cene nehnuteľností a tak ďalej. Buchne dron, dva drony, ja už dom nepredám a tak ďalej, že, že začínam vnútorne, naberať pocit, že dobre, keď nechcem mať tieto strachy, tak potom musím urobiť nejaký krok asi. Že akože čakať na to, že či náhodou nebudeme mať šťastie a že zrazu sa zmeníme na prozápadnú krajinu namiesto provýchodnej. Vieš?

Mišo Ukropec: Rozumiem. No ja si myslím, že celé to nakoniec iba o peniazoch. ja neznášam, keď niekto hovorí, že, že, že peniaze nie sú najdôležitejšia vec na svete. Ja si myslím, že sú. A nemyslím to v takomtom úplne sprostom význame, že kúpim si šťastie za peniaze. Myslím šťastie, happiness, šťastie. To určite nie, lebo viacej peňazí je skôr viacej starostí ako viacej neviem jakého uspokojenia.

Mišo Gula: Počkaj, veď to ten tvoj obľúbený Ind, ako sa volá ten Ravik?

Mišo Ukropec: Nawal Ravikant.

Mišo Gula: No veď to on hovorí predsa, že, že-

Mišo Ukropec: Peniaze sú najdôležitejšia vec.

Mišo Gula: Nie, nie, nie. On hovorí, že peniaze ti vyriešia len problém s peniazmi. Čiže to, že máš peniaze ti vyrieši, že nemáš problém s peniazmi.

Mišo Ukropec: Áno, ale-

Mišo Gula: Všetko ostatné musíš ináč riešiť.

Mišo Ukropec: Áno, ale deväťdesiat percent problémov, ktoré máš, sú, sú spojené s peniazmi. A preto hovorím, že ja si myslím, že peniaze sú najdôležitejšia vec na svete, ale nie v zmysle, že hrabať, hrabať, hrabať, že peniaze ako také.

Mišo Gula: Á.

Mišo Ukropec: Rovnako tak si prudko nemyslím, že mi to teda nikto nevloží do úst, že šťastie v zmysle happiness si kúpim za peniaze. To takisto ako neplatí, ale tie peniaze ti vyriešia také obrovské množstvo základných vecí, ktoré keď máš uspokojené, tak potom už vieš ísť ďalej. A tam perfektné. Ja neviem, či som to hovoril o tom, o tom bicyklovaní, keď sme, keď sme išli po Bangalore, hej? Že, že proste ideme, vezieme sa proste v taxíku a Tomáš tam kuká, že, že, že bicyklový obchod. A boli tam malé bicykle pre malé deti. Vieš tak keď je trojročné, tak ide prvý bicyklík a už akože bez pomocných koliesok a hovorí, že hm, že, oni tu majú akože, že bicyklový obchod a že ktoré deti ako sa v Indii tuná v Bangalore v tom chaose akože bicyklujú. A ja hovorím, že ale tu sa nikto nebicykluje. Teda bicyklisti tam boli, ale hovorím, tu sa nikto nebicykluje. Kto by sa vozil na bicykli? Ako voziť sa na bicykli je absolútne, že nonsense aktivita. Áno, to je ako trávnik na baráku. To je že, to je že totálne že blbosť mať tr-krásny zelený trávnik, monokultúru. Je to blbosť, ale keď už si na tom dosť dobre, tak tú blbosť si môžeš dovoliť. Áno? To znamená, že stráviť tri hodiny na bicykli je veľký luxus. To indické dieťa má ten bi a-indián má bicykel ako dopravný prostriedok. Neni otázka, že či si akože malý Kumar ide proste zabicyklovať alebo nie. Toto neni vôbec téma.

Mišo Gula: Však ale to je to isté, ako keby si porovnával to, že, že, niekde na dedine si majú obrovskú záhradu a pestujú zeleninu, aby prežili. Porovnávať to s človekom z mesta, ktorý ide na záhradku si kopať, lebo chce agroturistiku. To je to isté. On to nepotrebuje. Vieš?

Mišo Ukropec: Áno. Hej? A takže oni ten bicykel potrebujú, aby sa dostali z A do B do C do D. Áno? To neni, že idem sa akože voziť na bicykli. Hej? Voziť sa na bicykli, akože na hrádzu je veľký, veľký luxus a znamená to, že už máš vyriešené toľko vecí. Ak teraz nepočítame útek k športu od práce hej alebo nejaký psychický neviem čoho, ale to je proste luxus. Hej? A toto si človek musí uvedomiť, že keď ja si môžem toto dovoliť, tak ja už som asi že v pohode. Hej? A, a neni dôvod vlastne na sťažovanie sa. Ale druhá vec samozrejme je, že keď sa bojíš, že ti tam vybuchne bomba. Keď budú padať bomby, tak aj ja budem akože kukať na to, že tak kam by som to zatiahol. Hej? Ale dneska to neriešim, lebo proste mne Fico nechcem povedať, že nevadí. Vadí mi, ale nemám k tomu tú emóciu, že sa kuknem a sa mi ako nožík otvára, chytám nervy a teda susedom o tom rozprávam pol dňa, že jak ma to ako vytáča a či som pozeral, neviem nejakú politickú reláciu, ktorá ani neviem, jak sa volá dneska Na telo, čo si pamätám, že bývalo. Neviem, či to stále je. Ja nepozerám telku, nečítam noviny, nerozčuľujem sa nad tým, lebo už tá emócia proste, čo to ťa zožerie. A jak mám vôľačo vybudovať, keď pálim energiu na niečo, s čím neviem pohnúť. Hej? Ale to je moja situácia. Takže odpoveď na otázku sťažuješ, sťažuješ. Sťahuješ sa. Nie, nesťahujem sa, ale keď začnú rachať bomby, tak ako cash mám nachystaný.

Mišo Gula: ja som za tie časti v princípe, mmm, dostal tiež odpoveď na, na moje nejaké že vnútorné otázky a nesťahujem sa zatiaľ, ale spúšťam, vážny proces na flexibilitu.

Mišo Ukropec: Výborne.

Mišo Gula: Na to, aby som vedel zo dňa na deň odísť, ak bude treba.

Mišo Ukropec: Ja si myslím, že, že je to smart. Aj by som dal nejaký fun fact, ale vôbec sa mi nepýta. Zdá sa mi to byť neprimerané v tejto-

Mišo Gula: A som, a som teda o dosť skeptickejší ako ty voči Slovensku. Ale, ale zatiaľ nevidím alternatívu, kam sa odsťahovať.

Mišo Ukropec: Ja žijem v bratislavskej bublinke a jediné, čo ma tu naozaj sere je, keď vidím za šesť päťdesiat koláčik v A parku. Hej, akože tak.

Mišo Gula: Mať tak tvoje problémy.

Mišo Ukropec: Môžem mať problém-

Mišo Gula: My na východe máme iné problémy.

Mišo Ukropec: Asi áno. Takže ale to ma sere, ale ako emóciu nemám na to kuknem, že no nekúpim, sorry. Viem si to dovoliť. Áno. Nekúpim. Prečo? Lebo z princípu.

Mišo Gula: Vieš, tá, tá naša debata by bola, možnože úplne iná desať, pätnásť rokov dozadu, keď ešte furt existoval americký sen, zasľúbený západ Európy. Dnes, tak jak sme si to celé prešli, rozprávali aj s hosťami. Nemáš ani kam.

Mišo Ukropec: Keď sa opýtaš Nemca Michal, alles ist scheisse.

Mišo Gula: Nemáš ani kam, kokos.

Mišo Ukropec: Takže asi to neni, že to isté, ale ja ustám. Aspoň zatiaľ. Ale som ready. Takže ak aby to neba, keď zdrhnem ako prvý. Niekto neťahá za slnu-

Mišo Gula: Yes!

Mišo Ukropec: Že ty si taká mrdka. Si hovoril, že nič a vteraz si-

Mišo Gula: Prvý, prvý neozbrojený dron, čo dopadne na východ a my už budeme robiť online podcast.

Mišo Ukropec: Vieš čo, ale teda, však teda sme-

Mišo Gula: Miško už bude za, za hranicami.

Mišo Ukropec: Takže sme strelecká domácnosť, ale mám teda doma len akože guľové zbrane. Hej? Ale normálne som sa ti zau-, jak si začal hovoriť o tých dronoch a teraz, že to je nejaká, že nás nepozvali na nejakú tú debatu o, o tej dronovej-

Mišo Gula: Áno, áno

Mišo Ukropec: stene, tak si začal som rozmýšľať, že brokovicu by som kúpil.

Mišo Gula: Proti tým tri a pol metrovým dronom.

Mišo Ukropec: D-d-dobre, ale proti tomu malému. Dobre.

Mišo Gula: Dobre.

Mišo Ukropec: Tak díky.

Mišo Gula: Díky.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Mišo Gula: Čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook