Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#10058 min

#100 – Pavol Lupták - Ako hacknúť systém a žiť slobodne

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Druhá časť s Pavlom Luptákom je o tom, ako sa dá legálne „odpojiť“ od štátu. Pavol vysvetľuje, prečo si vybral Paraguaj: krajina má teritoriálne zdaňovanie (dane sa platia len z lokálneho príjmu) a ako jediná taká umožňuje získať daňovú rezidenciu bez toho, aby tam človek žil väčšinu roka – stačí jedna návšteva, rezidenčná karta a občiansky preukaz „cédula“. Problémom nie je získať rezidenciu v Paraguaji, ale stratiť ju na Slovensku: nesmiete tu žiť väčšinu času ani mať stredisko životných záujmov. Pavol žije desať rokov ako nomád a dane na Slovensku odmieta platiť z ideologických dôvodov – ako voluntarista nechce podporovať systém, ktorý považuje za skorumpovaný. Moderátori ho challengujú otázkami o rodine s deťmi a hypotékou, o dostaní peňazí domov, kryptomenách, zdravotnom poistení, pasoch, vojne a lockdowne aj o tom, čo by sa muselo stať, aby tu dane platil.

Upozornenie: v epizóde zaznievajú názory a osobné skúsenosti hostí a moderátorov k téme daní. Nejde o odborné poradenstvo – pri vlastných rozhodnutiach sa poraďte s odborníkom.

Hlavné myšlienky

  • Pavol vysvetľuje, že pri teritoriálnom zdaňovaní sa platia dane len z príjmu v danej krajine, kým Slovensko a EÚ zdaňujú celosvetový príjem.
  • Paraguaj podľa neho umožňuje získať daňovú rezidenciu bez toho, aby ste tam žili väčšinu roka – na rozdiel od Panamy, Uruguaja či Dubaja.
  • Ťažšie je podľa Pavla stratiť slovenskú daňovú rezidenciu: človek tu nesmie tráviť väčšinu času ani mať stredisko životných záujmov.
  • Upozorňuje, že offshore firma s nulovou daňou nestačí – slovenský daňový rezident musí zdaniť dividendy alebo dokázať, že daň na Slovensku platiť nemá.
  • Paraguajský občiansky preukaz (cédula) podľa neho nie je občianstvo; na pas a občianstvo treba v krajine žiť.
  • Pre rodinu s deťmi, hypotékou a firmou je odchod oveľa zložitejší ako pre nomáda bez záväzkov.
  • Rezidencia v inej krajine môže slúžiť ako záloha pri vojne či lockdowne.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Mal by som doslova výčitky svedomia, keby som mal platiť dane na Slovensku.
— Pavol Lupták
Väčšinou nie je problém získať daňovú rezidenciu v Paraguaji, ale stratiť ju na Slovensku.
— Pavol Lupták
Ja som to spravil z ideologických dôvodov, lebo ja som voluntarista.
— Pavol Lupták

Popis epizódy

V tejto časti sa Pavol Lupták vracia a ide ešte hlbšie. Rozoberáme, ako sa dá legálne odpojiť od štátu, získať daňovú rezidenciu v Paraguaji a prestať platiť za služby, ktoré nechceš. Hovoríme o slobode, ideológii, globálnom poistení a tom, čo znamená žiť ako digitálny nomád bez hraníc.


🔹 Ako funguje paraguajská daňová rezidencia

🔹 Čo znamená byť „mimo systému“

🔹 Prečo neplatiť dane môže byť ideologické rozhodnutie

🔹 Zdravotné poistenie, ktoré skutočne funguje

🔹 Čo spravíš, keď príde vojna alebo lockdown

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 51 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Pavol Lupták: By som mal doslova výčitky svedomia, keby som mal platiť dane na Slovensku, pretože proste podporujem tým organizovaný zločin na Slovensku, podporujem tú mafiu a všetci ľudia a prosím ľudí, že platia dane na Slovensku. Toto všetko podporujú. Prečo eticky vôbec nepracujeme? Tak prakticky všetci mi povedia, že jasné, rozumiem tomu. Keď bol COVID na Slovensku, teda lockdown, tak ja som mohol ukázať vlastne paragujskú sedlu, občiansky preukaz, že idem domov.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešačík. Pokračujeme v nastavenom trende. Pokračujeme Paraguajom. Prosím ťa, prečo Paraguaj?

Mišo Gula: Si nechcel predstaviť hosťa? Čo keď niekto nevidel predchádzajúcu časť?

Mišo Ukropec: Pozri si aj predošlú a potom pochopíš. Poď. Prečo Paraguaj? Paraguaj preto-

Mišo Gula: Ty si dilino. Paľo Ľupták. Popíš, keď to je, toto je dvojka, tak ako-

Pavol Lupták: Ďakujem za pozvanie. Ďakujem za pozvanie. Prečo Paraguaj? Veľmi dobrá otázka. Á, z dvoch dôvodov takých základných, pretože Paraguaj poskytuje veľmi výhodnú daňovú rezidenciu s teritoriálnou taxáciou alebo s teritoriálnou, s teritoriálnym zdaňovaním.

Mišo: To je jaké?

Pavol Lupták: To je také, že vlastne ty, keď máš daňovú rezidenciu v Paraguaji alebo v hocijakej inej krajine, ktorá má teritoriálne zdaňovanie, tak máš povinnosť deklarovať a platiť dane len z lokálneho príjmu. To vysvetlím. Porovnám to so Slovenskom alebo s Európskou úniou. Á, na Slovensku alebo v Európskej únii to je tak, že môžeš mať akýkoľvek svetový príjem a musíš z ne, musíš ho deklarovať, platiť dane a zdravotné odvody a dokonca aj z mesiaca, nie? Že keby si mal príjem z Marsu alebo z mesiaca, tak slovenský finančák chce svojich dvadsaťpäť percent plus šestnásť percent zdravotné odvody od budúceho roka. Okej. Áno. A Paraguaj povedal, že nám stačí, keď nám zaplatíš dane iba z príjmu, čo máš v Paraguaji. To je všetko. Hej, takže rozdiel je-

Mišo: To je všetko?

Pavol Lupták: A to je desať percent pri príjme na desaťtisíc dolárov ročne. Čo znamená, že väčšina Paraguajcov nemá príjem do desaťtisíc dolárov ročne. Takže ako fyzické osoby žiadne dane neplatia.

Mišo Ukropec: Oni zarábajú také drobné peniaze všetci tam. On tak, to je chudobnejšia

Pavol Lupták: krajina, takže väčšina nezarába viac ako desaťtisíc dolárov ročne a tým pádom žiadne dane neplatia. No a prečo Paraguaj? Lebo tých krajín, ktoré majú teritoriálnu taxáciu je relatívne veľa. Napríklad, napríklad je to aj Panama, je to Gruzínsko a Kostarika, Guatemala, a kopecká Uruguay. Tých krajín je relatívne veľa, čo je, čo sú f, ako férovejšie, férovejšie, férovejšie znamená, že v otázke toho teritoriálneho zdaňovania, to znamená, že je tam povinnosť deklarovať a platiť dane iba z lokálneho príjmu a nezaujíma ten príjem, že mimo krajiny. Okej. Ale prečo je ten Paraguaj taký zaujímavý v porovnaní so všetkými týmito krajinami, že to je zrejme jediná krajina s teritoriálnou taxáciou, kde je možné získať daňovú rezidenciu bez toho, aby si tam žil väčšinu času. Okej. To znamená, že v Paname, v, v Uruguayi, v Gruzínsku, v Dubaji alebo kdekoľvek na to, aby si bol daňový rezident týchto krajín, tak tam musíš žiť viac ako šesť mesiacov alebo tam musíš spraviť signifikantnú investíciu. V Uruguayi je to päť miliónov dolárov alebo si musíš kúpiť drahú nehnuteľnosť za tristo tisíc dolárov, ale musíš tam robiť proste niečo, aby si sa stal daňový rezident. A v Paraguaji sa registruješ na daňovom úrade len hneď po tom, ako získaš paragujskú sedulu alebo paragujský občiansky preukaz. Takže- Občiansky preukaz. Občiansky, to sa volá sedula. To znamená, že Paraguaj je atraktívny-

Mišo: To ale nie je ešte občianstvo.

Pavol Lupták: Nie občianstvo. Občiansky preukaz nesúvisí s občianstvom. Okej. Aj doklad občianstva je pas, štandardný pas. A rýchlo sa dá, dá získať občiansky preukaz v Paraguaji. Tam treba žiť. Na občianstvo treba žiť. Na daňovú rezidenciu netreba žiť ani na to, aby si získal prechodný a trvalý pobyt. To treba rozlišovať.

Mišo: Nie, o občianskom preukaze sa teraz bavíme.

Pavol Lupták: Občiansky preukaz získaš hneď pri prechodnom pobyte. No a po jednej návšteve. Okej. Hej, do dvoch, troch mesiacov vy, vy dostaneš plastickú, plastovú kartičku, ktorá sa volá Carnet de Radiación. To je rezidenčná karta a o mesiac požiadame o paragujský občiansky a máš paragujskú, paragujský občiansky preukaz, ktorý sa volá sedula. To je vlastne povolenie na pobyt. Ak s tým, s tým povolením na pobyt ťa vieme zaregistrovať na daňovom úrade a stávaš sa daňovým rezidentom. A výhoda teda Paraguaja, že tam nemusíš žiť. Ale teraz pozor! Na to, aby si nebol slovenským daňovým rezidentom, tak tu nemôžeš ž-ž-žiť väčšinu času. Takže nie, takže väčšinou nie je problém získať daňovú rezidenciu v Paraguaji, ale stratiť ju na Slovensku alebo v Čechách, lebo tie s, krajiny Európskej únie si ťa uzurpujú ako daňového rezidenta už len tým, že si tu väčšinu času. Ale ty keď si schopný byť daňový, ty keď si schopný byť nomád ako ja, že nikde posledných desať rokov nikde nežijem viac ako šesť mesiacov. To znamená, že som pár mesiacov na Slovensku, pár mesiacov v Čechách, pár mesiacov v Latinskej Amerike, pár mesiacov niekde inde. To znamená nikde neprekročím ten, ten daňový, ten, ten limit. Nikde nemám takzvané stredisko životných záujmov. A iba v Paraguaji, tak aj napriek tomu, že tam nežijem väčšinu času, som daňovým rezidentom, lebo nie som daňovým rezidentom nikde inde. Nikde inde nemám ani prechodný pobyt, ani trvalý pobyt. Teda ja mám teraz tri trvalé pre pobyty Panama, Uruguay a Paraguaj, ale všetky sú krajiny s teritoriálnou taxáciou, hej, takže tam nemám žiadne povinnosti, pokiaľ nemám lokálne príjmy. A keďže v týchto krajinách alebo v Paraguaji nemám lokálny príjem, tak de facto neplatím žiadne dane. To-toto je podľa mňa dôležité povedať,

Mišo Gula: lebo, lebo tých takých aj reklám je všeličko možné, že však založte si firmu, na nejakom Seychelly, ja neviem kde proste všelijaké tie offshory, kde sú nulové dane, bratanie, aj ja neviem. Ja som mal kedysi historicky v Hongkongu a tak ďalej, že, že ono nie je problém akože mať niekde firmu, ktorá má nulové

Pavol Lupták: zdanenie. Problém je preukázať na Slovensku, že, že nemáš na Slovensku zaplatiť daň.

Mišo Ukropec: A dostať tie peniaze domov?

Pavol Lupták: Vysvetlím, vysvetlím. Presne tak. Akože tie firmy, napríklad seychelské firmy, bu-buď priamo Seychelske v Seychelsku. Seychelská firma, Seychely majú tiež teritoriálne zdaňovanie pre firmy. To znamená, že ty pokým tá firma nepodniká na Seychelách, tak tiež nemusí deklarovať a platiť dane z príjmu. Ale keď tú firmu vlastníš ako daňový rezident na Slovensku, to znamená, že tu žiješ väčšinu času, máš tu stredisko životných záujmov, tak keď si vyplatíš akékoľvek peniaze z tej seychel-seychelských firiem, napríklad dividendy z firmy, tak samozrejme z toho musíš platiť normálne dane a veľa kráľov zdravotné odvody a tak ďalej. Hej? To znamená, to znamená, že je to tvoj príjem ako fyzickej osoby, ktorý sa daní, daňuje, zdaňuje podľa tvojej krajiny terit-teritóri-podľa tej, tej krajiny, kde máš daňovú rezidenciu. V mojom prípade ja mám napríklad americkú firmu alebo niekde inde firmy a tam to funguje presne tak, že keď mám neamerických zákazníkov, to znamená vlastním americkú firmu, to sa volá takzvané US LLC disregarded company. Mám neamerických zákazníkov, to znamená nepodnikám na území Spojených štátov. V tom, v tom prípade nemám žiadne povinnosti na území Spojených štátov, lebo som neamerický občan, ktorý vlastní americkú firmu. Zákazníkov má výhradne v Európe. Tak v tomto prípade vlastne tá americká fi-firma funguje ako takzvaný prietokový ohrievač. To sa volá takzvané pass through mechanismus, čo znamená, že daňová povinnosť tej americkej firmy sa mi transformuje, transformuje na daňovú rezidenciu majiteľa tej firmy, čo je Paraguaj. Lenže príjmy z Paraguaja tá fyzická osoba, ktoré sú z zahraničia, sa nedeklarujú ani nedania. Takže vo finále ja neplatím, keď takto podnikám žiadne dane, pričom faktúru z americkej firmy vieš použiť ako nákladovú faktúru vo všetkých slovenských firmách, pretože Spojené štáty a všetky európske krajiny podpísali zmluvu o zabránení dvojitého zdaňovania, čo nemôžeš napríklad zo s-s- seychel-seychelských firiem, lebo Seychely nepodpísali zmluvu o dvojitém zdaňovaní so Slovenskom ani to podľa mňa iba, iba s Cyprom a s Maltou, čo viem. Takže tým pádom, preto je ten, preto tá kombinácia Cyprus, Malta, Seychely veľmi populárna na Slovensku. Hej, že ty vlastne pri tých optimalizačných stratégiách, lebo ty vieš založiť firmu na Cypre alebo na Malte, znižovať da-daňový základ vo všetkej európskej firmy a potom vlastne vystavíš faktúru zo seychelských firiem a maltkej alebo cyperskej firma a tá, tá firma si to tiež vie dať do nákladov, lebo je podpísaná zmluva o zabránení dvojitého zdaňovania. Takže tie peniaze sa ti vo finále od-odcítia na tých Seychelách a-

Mišo Ukropec: Len domov ich potom dostať je-

Pavol Lupták: No tomu je samozrejme problém to, že keď si daňový rezident, tak sa, tak musíš platiť daň z dividend. Hej? To znamená, že ty máš, ty ako Slovák, keď žiješ na Slovensku väčšinu času máš tu daňovú rezidenciu, máš tu stredisko životných záujmov. Ty môžeš mať kde akúkoľvek offshoreovú firmu kdekoľvek na svete, kľudne aj na Marse. Keď si to chceš vyplatiť ako fyzická osoba, daňový rezident Slovenska musí platiť dane.

Mišo Ukropec: Čo keby sme si urobili taký, takú case study, že na-naše pozície sú- Ale takto ja vám ešte správme, ale ja mám ešte otázku. Znamená to, že tie odchody, čo teraz sa o nich toľko hovorí, že teda bohatí Slováci podnikatelia odchádzajú zo Slovenska. Akú tam vidíš linku v kontexte neutíšenej politickej situácie, čo si polovica Slovenska stále ešte neuvedomuje, že kam nás, kam, kam, kam nás to vedie aktuálny leadership verzus ich podnikateľské uvedomenie si, že moment, ale ja viem tie peniaze urobiť aj ináč, lebo ja keď sa odtafárim do Španielska na pol roka na, na, na zimu, lebo je tam proste krajšie počasie. Firmu môžem dirigovať kľudne aj, aj zo Španielska, ale biznis stále frčí na Slovensku, že, že je to viacej o peniazoch alebo je to viacej o tom, že lezie mi to na nervy tá situácia mentálna a proste chcem vypadnúť, ale biznis vlastne stále ostáva tunak.

Pavol Lupták: To je prudko individuálne. Ja som to spravil z ideologických dôvodov, hej, pretože ja som, ja to, mne to vyplýva z mojej životnej filozofie, lebo ja som voluntarista. Voluntarista znamená, že som presvedčený o tom, že akékoľvek ľudské interakcie, akékoľvek vzťahy medzi akýmikoľvek dvomi ľuďmi, á, musia byť vždy obojstranne dobrovoľné. A nielenže som voluntarista, ale som konzistentný voluntarista a konzistentný voluntarista znamená, že odmietam akékoľvek vz-vzťahy medzi ľuďmi, ktoré nie sú dobrovoľné a sú vynucované jednostranne. A pretože som konzistentný voluntarista a odmietam jednostranne vynucované vzťahy, s-s-s ktorými, s ktorými som nikdy nesúhlasil, tak som automaticky anarchista, pretože vzťah, ktorý my ako občania máme so štátom, je nedobrovoľný a jednostranne vynucovaný. Hej, to znamená, že tí páni proste na hrade si schvaľujú ľubovoľné zákony a bez toho, aby si s tým súhlasil, sa automaticky vynucujú na teba aj navrhujú k tomu, že ti, že ti ubližujú. A ja som mal s tým problém, že musím platiť niečo, čo som si nikdy dobrovoľne nevybral. Mal som s tým vážny mentálny problém. Viem, že väčšinou ľuďom to je jedno, hej, ale ja, ja som to bral akože intervenciu do mojej životnej filozofie, aby som veľkú časť produktívneho života platil za niečo, čo nikdy, čo nechcem. Celkové zdanenie na Slovensku je šesťdesiat štyri percent momentálne. To znamená, že ty prakticky dve tretiny času pracuješ pre štát. A teraz pozri sa okolo seba a zamysli sa, že koľko služieb okolo teba ti poskytuje štát a koľko, koľko služieb okolo teba ti poskytuje súkromná sféra. Podľa mňa i keď si, keď sa len tak nad tým zamyslíš, tak prídeš na to, že to je úplne drakonické drastické zdaňovanie, ktoré vôbec nereflektuje to, čo vlastne od toho štátu dostávaš. A ja som si uvedomil nielen a to, ale pre mňa to je ideologická vec, lebo je to intervencia do môjho filozofického systému, lebo ja jednoducho nechcem, aby niekto voči mne vynucoval akékoľvek platby alebo akékoľvek proste veci, s ktorými som dobrovoľne nesúhlasil. Aj tie služby nechcem. Áno, ja nechcem žiadne služby od štátu. Ja si ho všetko platím. Ja som akože stopercentný kapitalista. Nechcem to. Áno? A aby som bol v súlade so svojou životnou filozofiou, aby som platil skutočne len za to, čo chcem Tak som začal aktívne pracovať na tom, ako to dosiahnem a začal som svoj osobný život decentralizovať do mo-do množstva krajín a optimalizovať ho takým spôsobom, aby som reálne platil len za to, čo skutočne chcem. A prakticky som to za tých posledných desať rokov dosť výrazne vyladil. Platím len za veci, ktorým sa fakt nedá vyhnúť, ako DPHčko za túto kávu napríklad alebo spotrebné dane, keď tankujem benzín. Tomu sa nedá vyhnúť, ale všetko ostatné som vyladil. Neplatím za žiadne zdravotné poistenie, ktoré mi bolo vnútené. Mám podstatne lepšie poistenie za podstatne lepší peniaz, globálne zdravotné poistenie. Neplatím žiadne dane zo zisku. Nie som nikde viac ako šesť mesiacov, takže som vý-výhradne daňový rezident Paraguaja s povinnosťou deklarovať a platiť dane v Paraguaji, ktoré žiadne nemám, takže neplatím žiadne dane a, a som rád, lebo možno by som začal tým, že keď som zalo-založil firmu pred osemnástimi rokmi na Slovensku, tak som bol presne ten, ten etatista, že, že mal som proste extrémne výčitky svedomia, keď som poriadne nepriznal, nezákla-nezadeklaroval dane a nezaplatil to. Po osemnástich rokoch by som mal doslova výčitky svedomia, keby som mal platiť dane na Slovensku, pretože proste podporujem tým organizovaný zločin na Slovensku, podporujem tú mafiu, podporujem tým kriminalizáciu nevinných ľudí za marihuanu, podporujem všetci ľudia a viem, že to znie veľmi ťažko, ale všetci ľudia, čo platia dane na Slovensku toto všetko podporujú. Možno to nerobia vedome, ale toto všetko podporujú. Podporujú celé to svinstvo, ktoré tu vláda na Slovensku robí a ja to podporovať nechcem. A aby som dokázal žiť sám so sebou, aby som bol v súlade eticky presvedčený s tým, že nechcem toto podporovať, nechcem participovať na organizovanom zločine, tak jednoducho musel som spraviť ten opt-out. A nielenže som to musel spraviť, ale pomáham všetkým ľuďom, ktorí to vnímajú podobne. A je nás veľa. Je nás akože už do tisícky momentálne, ktorí to vnímajú podobne a ktorí, ktorí tiež chcú svoj život decentralizovať do veľa rôznych krajín a platiť len za to, čo skutočne chcú a potrebujú.

Mišo Ukropec: Okej, teraz-

Mišo Gula: Ty sa rozohnil, ale úplne ti rozumiem.

Pavol Lupták: Ideologický, ideologický prejav.

Mišo Gula: Úplne ti rozumiem.

Pavol Lupták: Takže ja to beriem akože z ideologického hľadiska mne nejde o, mne vôbec nejde o tie peniaze, hej? Že akože ja by som ti-

Mišo Ukropec: Teba urá, teba uráža ten leadership, ktorý tu máme.

Pavol Lupták: Presne tak. Akože ja, ja by som, ja, ja by som si tie dane vedel technicky vyoptimalizovať, aby som prakticky žiadne neplatil. Bez toho, aby som-

Mišo Ukropec: Lebo to sa, lebo to sa dá.

Pavol Lupták: Hej a bez toho, aby som menil daňovú rezidenciu a tak ďalej. A, a to isté napríklad tá transakčná daň, tam transakčná, transakčná daň, ktorú máme teraz na Slovensku. Samozrejme, že máme to vyoptimalizované tak, aby sme neplatili tú daň, ale to je irelevantné. Tá transakčná daň bola posledná kvapka k tomu, aby som slovenskú firmu po osemnástich rokoch presunul mimo Slovenska. Hej, že to je už koniec, lebo to je vyslovene prejav toho, že slovenská vláda nerešpektuje podnikateľov a pokladá ich za zlodejov a hajzlov, hej? A ja nechcem žiť v krajine, kde tá vláda má takýto postoj k tým podnikateľom. Hej a toto je, to je demonštrácia toho postoja. Že nechcem-

Mišo Ukropec: Chápem.

Mišo Gula: Hej, hej, dáva to úplne logiku. To je proste, ako keby si žil na nejakej ulici, kde sa bežne znásilňuje, a to je jedno, že ty sa vieš tomu vyhnúť, aby si bol znásilnený, ale ty proste nechceš žiť na ulici, kde sa znásilňuje.

Pavol Lupták: Presne tak. Presne tak. Presne tak. Áno, ja sa, ja sa viem vyhnúť, aby sa ma ten systém netýkal, ale nechcem to podporovať, hej. Nechcem, nechcem vôbec ani na tom nejakým spôsobom participovať. Príde mi to jednoducho nemorálne. Nechcem na tom participovať a nielenže nechcem na tom participovať, ja ešte pomáham ľuďom, ktorí chcú odísť a ktorí tiež na tom nechcú participovať. Je to veľmi zaujímavé. Ja som pred-

Mišo Gula: Ešte si nebol označený za nepriateľa štátu?

Pavol Lupták: Pravidelne. To je inak veľmi zaujímavé. To je inak veľmi zaujímavé, že ja som pred jedenástimi alebo dvanástimi rokmi spustil iniciatívu nepracujeme pre štát bodka sk. Naša firma a kopec ďalších sa rozhodlo, že z etických a ekonomických dôvodov nepracuje pre štát. A vlastne v tej dobe som bol vyhlásený za úplného radikála a tak ďalej. A teraz vždy, keď mi volá nejaký, nejaký kontraktor nejakej korporácie, že či nebude robiť pre nejakú štátnu inštitúciu a ja mu poviem, že nie, my pre štát z etických dôvodov nepracujeme, tak prakticky všetci mi povedia, že jasné, rozumieme tomu. Tiež by sme si to, keby sme si to my mohli dovoliť nepracovať pre štát, hej? Že ja to nemusím vysvetľovať. To, že my nepracujeme pre štát z etických dôvodov, to je všetkým jasné. Ja to nemusím vysvetľovať. A nielenže to nemusím vysvetľovať, ale, ale dokonca, keď som začal s Liberation Travel pred, ja neviem, štyrmi, piatimi rokmi a hovoril som o tom, že akože nebuďte obeťami toho systému, neplaťte dane, nepodporujte mafiu a tak ďalej, tak ma v tej dobe vnímali ako úplného radikála. A teraz sa spoločnosť dostala do stavu, že to, čo hlásam, je úplný mainstream podľa mňa, hej? Že keď sa-

Mišo Ukropec: Mainstream to asi neni, ale máš pochopenie akože veľké.

Pavol Lupták: Keď som robil interview, či už pre SMEčko alebo nejaké médium pred piatimi rokmi, tak tam boli, že totálni hejteri, že čo si to proste dovoľuješ a ľudia budú zomrieť na uli-, kto sa postará o dôchodcov, ľudia budú zomierať na ulici a tak ďalej, že to boli akože hejty. A teraz, keď som si dal nedávno interview, tak žiadne hejty tam neboli, pretože, pretože ľudia sú na mojej strane a ľudia pochopili, že to je akože peklo, hej, tu na svete.

Mišo Gula: Čo by sa muselo stať, aby si si povedal, že, že si okej s tým, že tu budeš platiť dane, že tu budeš využívať zdravotný systém, sociálny systém. Čo by sa muselo stať? Sme v totálne hypotetickej, pravdepodobne totálne nereálnej debate.

Pavol Lupták: Akože takto. Ja mám, ja mám problém s tým násilným prvkom. Hej, to je prvá vec. Hej, ja mám problém s násilným, takže prvá vec, že mala by, musel by mi to dávať ekonomický zmysel, čo nedáva ani náhodou. To znamená, že musel by som platiť reálne trhové ceny. Že teraz môj kamarát vypočítal, že keby sme zrušili teraz zdravotné poisťovne všetky, ktoré tu máme, tie povinné a všetkých občanov Slovenska poistili v globálnom zdravo-zdravotnom poistení, ako to mám ja v nejakých, nejaké normálne nejaké medzinárodné firmy, ktoré to robia, tak by sme ušetrili strašne veľa peňazí a bolo by to asi dobré pre všetkých, hej? Takže ja mám problém to, že sú tu nejakí Je tu nejaký oligopol nejakých zdravotných firiem a zo zákona proste musíš platiť nejakú zdravotnú daň len kvôli tomu, že si daňový rezident. Že ja mám akože mentálny problém s tým, že keď si môžem otvoriť bankový účet hocikde, môžem si mobilného operátora objednať kdekoľvek na svete. Napríklad na Slovensku používam paraguajského mobilného operátora, pretože je výhodnejší ako akýkoľvek európsky mobilný operátor.

Mišo Ukropec: Ty si vlastne v roamingu a stále si lacnejšie-

Pavol Lupták: Ja platím osemdesiat giga, za osemdesiat giga mesačne platím dvadsať, dvadsaťdva euro a platí mi tých osemdesiat giga v celej Európe, v celej Amerike severnej, južnej a ešte sa mi to prenáša do ďalšieho mesiaca. Že, že, že osemdesiat giga za dvadsať euro.

Mišo Gula: Že si vieš našetriť ešte.

Pavol Lupták: Hej, takže mám teraz tristo giga nevynútých a za dvadsať, osemdesiat giga za dvadsať euro, ktoré mi funguje v celej, na celom polke sveta mi žiadny slovenský operátor nedá.

Mišo Gula: Dobre, ale takto, že prepáč.

Pavol Lupták: Ale čo by sa muselo stať, hej?

Mišo Ukropec: No proste, ale len, len mám nejaké challengujúce otázky a nie v zmysle, že akože nechápem,

Mišo Gula: nesúhlasím, ale,

Mišo Ukropec: ale aby to malo aj takú tú ako tú konfrontáciu, ale dokonči to, čo by sa muselo.

Pavol Lupták: Takže prvá vec musel by mi to dávať ekonomický zmysel. To je ako samozrejme dôležité, hej. To znamená, že to je inak veľmi taká zaujímavá téma, že minulý rok a za rok, za rok 2023 chcela slovenská vláda finančná, Finančná správa vyzbierať z krypta dane vo výške tridsaťdva miliónov euro.

Mišo Gula: Koľko?

Pavol Lupták: Tridsaťdva miliónov euro. Vyzbierali o deväťdesiatosem percent menej. Hej? A teraz si predstav si, že teraz ešte raz a pomaly, hej, že vyzbieraš o deväťdesiatosem percent menej a ty namiesto toho, aby si tú daň reálne znížil, tak ju ešte zvýšiš, hej, zdravotné poistenie. Takže už nie je, že štyridsať percent na daň z krypto, ale už je štyridsaťjeden percent tá daň z krypto od budúceho roka. A teraz otázka, že, že koľko sa ti teraz vyzbiera, že o deväťdesiatdeväť celá deväť deväť percent nikto nezadekláruje kryptomeny, nikto nebude z toho platiť dane, hej? Takže to je podľa mňa už, podľa mňa to je akože úplný bizár si myslím, že, že-

Mišo Gula: Ale tu sa musím opýtať, že keď, keď niekto,

Mišo Ukropec: že ako, ako vedia prísť na to, že niekto nezadeklaroval tú kryptu, že ide proste na tie vyššie vrstvy, kde sa vie anonymizovať, ale-

Pavol Lupták: Bohužiaľ, väčšina ľudí používa centralizované zmenárne, ktoré kde je KYC mechanizmus a pokým, a tie, tie zmenárne urobia reporting daňovému úradu, takže je to prepojené. Vedia získať tie informácie a vedia, vedia, alebo ešte špeciálne keď si to, keď si tie, keď si výber z toho krypta z tej burzy pošleš na bankový účet svoj, tak to vedia automaticky, hej? Takže-

Mišo Gula: Ako je to s Bitcoinmatmi? Okej, je tam obmedzenie do tisíc eur, ale tam je to zatiaľ safe?

Pavol Lupták: Zatiaľ je to anonymné pri Bitcoinmatoch, ale je tam horší kurz samozrejme, je tam horší kurz a obmedzené množstvá, vieš to vyber z toho bitcoinového bankomatu. Takže tak, ale odpovedám na tvoju otázku. Takže prvá vec, malo by to mať ekonomický zmysel. Tu by som možno podotkol ešte takú zaujímavú vec, že sú také tendencie, že, že, že poďme tú daň z krypto, celkové dane za to, že máš krypto je štyridsaťjeden percent, že v Čechách je to nula po troch rokoch držania, hej? Takže ty si vyberáš medzi štyridsaťjednými percentami na Slovensku a nula percent v Čechách po troch rokoch, tak sú také tendencie, že znížiť to na sedem percent na Slovensku. Ale hovorím, že opäť hej, že, že momentálne tam nie je na výber, že či sedem percent alebo štyridsaťjeden percent. Ty si vyberáme medzi nulou v Čechách a keď po troch rokoch držania alebo nulu, keď si paraguajský daňový rezident, hej, že, že sedem percent nedáva už zmysel, že keď, že ty si nevyberáš, že či budeš platiť akože päť percent alebo sedem percent, ty si vyberáš medzi jednou nulou alebo druhou nulou. Hej, takže čokoľvek iné ako nula nedáva zmysel. Hej, takže pre mňa, aby to malo zmysel, tak na Slovensku nesmie byť žiadna daň z krypta, lebo ja žiadnu daň z krypta neplatím momentálne ani nepôjdem platiť, ani sa nechystám platiť. To je jedna vec. Zdravotné poistenie musí byť dobrovoľné, podobne ako to je v Gruzínsku.

Mišo Gula: Ale zároveň prepáč, len aby to bolo jasné, že, že to nie je o tom, že, že tam platíš nulu a tu existuje nejaká suma, pri ktorej už by si sa prestal v úvodzovkách tomu vyhýbať, že to, to sa nebavíme o, o napríklad o dani z príjmu, že oplatí sa odŕbavať na dani z príjmu, lebo tá daň z príjmu je nastavená vysoko. Akonáhle by tá daň z príjmu išla na úroveň niekde medzi desiatimi až pätnástimi percentami, tak akože tie transakčné náklady na odŕbavanie by boli tak vysoké, že sa ti to už neoplatí. Ale tu sa o tom nebavíme, lebo tvoj prípad je, že, že ty ako keby nepostupuješ žiadne riziko tým, že platíš dnes nulovú daň. Čiže ani jedna, jednoprocentná daň pre teba nie je alternatíva, lebo-

Pavol Lupták: Ľudia, ktorí používajú krypto, sú výrazne flexibilnejší, čo sa týka výberu daňovej rezidencie, kde budú platiť dane ako ľudia, čo používajú fiat a bankové prevody, hej? To znamená, že, že ľudia, čo používajú krypto, tak oni, pre nich je úplne triviálne si kdekoľvek vybaviť, vybaviť rezidenciu a stať sa tam daňovým rezidentom a neplatiť nič, hej, ako hýbať proste po celom svete s nejakými veľkými bankovými prevodmi. Hej, takže, takže my sme akože flexibilnejší a tým pádom, že sme flexibilnejší tak, tak, tak akékoľvek percentá daní nám nedávajú zmysel. Poviem to tak, ako to je vlastne.

Mišo Gula: Jasné.

Pavol Lupták: No takže, takže jedna vec je teda to, že malo by to mať ekonomický zmysel. A druhá vec, tie veci, ktoré sú teraz povinné, napríklad to zdravotné poistenie, by malo byť dobrovoľné, dobrovoľné zdravotné poistenie, ako je to v Gruzínsku, kde podľa mňa prebehla skvelá zdravotná reforma, ktorá by stála za inšpiráciu. Gruzínsko sa stáva mekou medicínskeho turizmu, hej, lebo len tak na porovnanie, že na Slovensku máme povinné zdravotné poistenie šesťnásť percent od budúceho roka. Šestinu akéhokoľvek príjmu fyzickej osoby sa platí na zdravotné poistenie. To je úplný brutál. Podľa toho by sme mali mať najlepšie zdravotníctvo na svete. Áno, potom máte krajiny ako napríklad Gruzínsko, kde to funguje tak, že vlastne deti, dôchodcovia, mentálne fyzicky retardovaní, tým štát platí zdravotné poistenie z daní a všetci ostatní produktívni ľudia si musia zdravotné poistenie platiť sami alebo si nemusia platiť žiadne. A kvôli tomu, že si nemusia platiť žiadne, tak tie zdravotné poisťovne o nich reálne súťažia. A to znamená, že v Gruzínsku, ktoré má tri milióny obyvateľov, je do dvadsať zdravotných poisťovní, lebo každý Gruzínec sa môže rozhodnúť, že sa nemusím platiť nič, ja všetko platím v hotovosti. Takže je tam väčší tlak, kompetitívny tlak na cenu a na kvalitu a tak ďalej. Funguje to celé lepšie a Gruzínsko je teraz meka zdravotníckeho turizmu, podobne ako ja neviem Malajzia alebo Thajsko alebo nejaké, nejaké iné krajiny. Takže, takže, takže mne vadia tie násilné prvky a tie násilné prvky sa netýkajú len Slovenska, ale celej Európskej únie. Hej, že ja som si napríklad myslel, že keď si nebudeme platiť povinné poistenie auta, tak to bude úplný kolaps. Hej, že hocikto do teba nabúra a proste, á, tým pádom sa tu ľudia nebudú vedieť dohodnúť a nebude fungovať doprava. V Paraguaye nie je žiadne povinné poistenie auta ani povinné, povinné zdravotné poistenie. Všetko funguje normálne, akože u auta sa, dokonca je to morálne, je to, je to morálnejšie, pretože ty keď máš lepšie auto a nechceš, aby, aby ti, aby ťa zrazil človek, ktorý ti to nevie zaplatiť, tak ty si zaplatíš lepšie havarijné poistenie a to ti refunduje náklady. Chudobní ľudia, čo nemajú peniaze na poistenie si to neplatia a keď sa zrazia, tak musia sa dohodnúť. Hej, takže je to dokonca morálnejšie ako teraz a dohodnú sa a funguje to tak, hej, že to znamená, že ja mám problém, akože presne v Európskej únii alebo aj na Slovensku s tými povinnými platbami, ktorým sa nedá vyhnúť aj napriek tomu, že tú službu nechceš. Áno?

Mišo Ukropec: Dobre a teraz tie moje výzvy. Hej a teraz fakt akože myslím to v pozitívnom. Len, že ako to hovoríš, tak sú tam možno nielen pre mňa, ale aj pre iných, akože predpoklady, ktoré ty riešiť alebo situácie, ktoré ty riešiť možno nemusíš, možno musíš. To sa chcem práve opýtať, ale iní riešiť musia. Hej, že máš tri deti. Hej, máš deti?

Pavol Lupták: Mám deti.

Mišo Ukropec: Máš deti. Teraz tie deti chodia všade s tebou?

Pavol Lupták: Nechodia všade. Oni, my sme, my žijeme oddelene, takže oni sú na Slovensku. Hej, nechodia so mnou a nie sme spolu a-

Mišo Ukropec: Dobre, teraz tak nebavme sa ale o tebe. Bavme sa o tom, že jeden z tých do tisíc, hej, nedaňových slovenských nerezidentov. Mám tri deti.

Mišo Gula: Koľko je takých, že, že s celou rodinou toto riešia? Lebo byť nomád a žiť takýmto životom. Zajtra, počúvaj zajtra. Ako si ma tak presvedčil, že zajtra by som išiel. Lenže ja mám hypotéku, ja mám tu firmu, ja mám tu dve deti.

Mišo Ukropec: Oni sú stratení.

Mišo Gula: Mám manželku. Však ty si v rovnakej situácii okrem manželky.

Pavol Lupták: Dobre, vysvetlím. Ako tie dôvody, prečo paraguayskú rezidenciu sú rôzne. Nie je to, nie je to, nie sú to len daňové optimalizácie alebo dane. Tie dôvody sú rôzne. My máme také štyri scenáre klientov a možno by som vymenoval tie scenáre klientov a kde do ktorého scenáru vy zapadnete. Prvý scenár klientov sa volá, máme na to špeciálne pomenovanie, sa volá Paraguayer v zálohe. Paraguayer v zálohe je Čech alebo Slovák, alebo proste Európan, ktorý vlastne nič nemení na Slovensku, v Čechách. To znamená naďalej platí dane a odvody tak, ako mal. Ale vybaví si paraguayskú rezidenciu čisto ako backup plán, ako plán B, aby v prípade, že bude vojna, v prípade, že bude akýkoľvek prúser, tak mal jednoducho kam odísť a mohol tam, mohol tam dlhodobo žiť. Prečo to je dôležité? Je to dôležité napríklad preto, že ukrajinská ambasáda, teda ukrajinská vláda minulý rok spravila takú veľmi nepríjemnú vec, že zrušila konzulárne služby pre ukrajinských občanov. Takže ty keď si, keď si akože muž s rodinou, á, tak vlastne v každej krajine môžeš byť len tri mesiace, pokiaľ tá krajina ti neponúkne nejaký špeciálny program. A keďže nemáš rezidenciu, tak všade môžeš byť iba na turistické víza. A keď ti vyexpiruje pas, tak ten, o ten pas ako k Ukrajine nemôžeš požiadať na ambasáde, ale musíš ísť naspäť na Ukrajinu, čo automaticky znamená-

Mišo Ukropec: Sa vrátiš.

Pavol Lupták: Že ťa pošlú do mlynčeka na mäso, hej? A to znamená, že Ukrajinci sú veľmi šťastní, ak si vybavili rezidenciu na Slovensku, v Paraguaye alebo kdekoľvek inde, pretože keď im vyexpiruje mas, pas, tak sa nestanú nelegálni imigranti a nehrozí im deportácia a tak ďalej. Hej, takže to je krásna ukážka. To keď sa stane na Slovensku, tak sa môže stať presne to isté, že-

Mišo Gula: Na to stačí ten občiansky ako keby, hej?

Pavol Lupták: To znamená áno, tento občiansky, táto sedula je, je vlastne povolenie na pobyt v danej krajine.

Mišo Gula: Čo sa stane, prepáč, lebo, lebo áno, dáva to logiku. Na Ukrajine vlastne myslím, že sa to nestalo hneď po invázii, ale myslím, že sa to stalo nejak po pol roku alebo ako, že zakázali vlastne, á, mužom vycestovať. Ako to bude podľa teba na Slovensku, ak by sa stala podobná situácia a budeš mať problém vycestovať zo Slovenska? Tento občiansky preukaz z Paraguaya ti pomôže na to, aby si sa dostal zo Slovenska?

Pavol Lupták: Veľmi dobrá otázka.

Mišo Gula: Díky, cypané, hneď lepší pocit, keď ma pochválil.

Pavol Lupták: Veľmi dobrá otázka. My máme jednu výhodu ako Slováci narozdiel od Ukrajincov alebo narozdiel od Čechov alebo narozdiel od Poliakov, a to takú, že momentálne branná povinnosť, akože to, že nás tam mobilizácia ísť bojovať, á, závisí od trvalého pobytu. Takže keď si zrušíš trvalý pobyt na Slovensku, ty, aby si šiel bojovať, to musíš byť občan Slovenska a musíš mať trvalý pobyt na Slovensku. Keď nemáš trvalý pobyt na Slovensku, tak sa ťa netýka tá branná povinnosť. V Ukrajine im to závisí od občianstva, v Čechách takisto. Hej, to znamená, že tebe stačí zrušiť trvalý pobyt, čo je easy.

Mišo Ukropec: Zaujímavé.

Pavol Lupták: Easy peasy a už sa to, samozrejme, že tí poslanci to môžu zo dňa na deň odhlasovať, ale podľa aktuálnej legislatívy, pokiaľ nemáš na Slovensku trvalý pobyt, netýka sa ťa vlastne táto branná povinnosť.

Mišo Gula: Takisto oni môžu povedať, vieš, nepôjdeš na front, ale pôjdeš do kuchyne, do administratívy, neviem kde.

Pavol Lupták: Ja ti hovorím, že ako je to momentálne podľa zákona. Hej a to znamená, že tebe, ty keď si zrušíš trvalý pobyt, tak nemusíš veľa ľudí podáva každý rok tú žiadosť o to, že proste nechcú, nechcú bojovať alebo niečo podobné tam je, že chcú sa zbaviť.

Mišo Ukropec: Vieš, na civilku vlastne.

Pavol Lupták: Na civilku. Ale tebe, teba sa to vôbec netýka, keď zrušíš na Slovensku trvalý pobyt. Hej, samozrejme, že ty na to, aby si vycestoval z Európskej únie potrebuješ pas. Ale tá paraguayská sedula ti funguje iba v Mercosure. Mercosur je niečo ako Schengen v Latinskej Amerike. Tam je Paraguaj, Uruguay, Bolívia, Argentína, Brazília. Tieto krajiny. Hej, to sú Mercosur. Tam na tie môžeš cestovať na občiansky, podobne ako cestuješ na slovenský občiansky v rámci Schengen. A takže, takže takto je to, aby si, aby si to presne vedel, že, že českí občania môžu mať problém, pretože keď vypukne vojna a začne akože mobilizácia, tak oni musia fakt odísť čo najskôr, lebo tam to závisí od toho občianstva. A samozrejme, ty už akože keď odídeš do týchto krajín, tak oni ťa nedeportujú kvôli vojne alebo niečomu podobnému. Hej, že len treba sa dostať čo najskôr.

Mišo Gula: Dobre a teraz, teraz, lebo ja potrebujem pas. Potrebujem pas na to, aby som vycestoval z Európskej únie alebo aby som niekde mohol pricestovať.

Pavol Lupták: Aby si vycestoval z Európskej únie, lebo keď prídeš do Paraguaya, tak tam už vieš, tam už neukazuješ pas ako rezident, ale vieš pricestovať iba na občiansky preukaz, na tú cedulu. Takže-

Mišo Gula: A z Európskej, a z Európskej únie by ma bez pasu nepustili von?

Mišo Ukropec: Nepustia. Pretože na letisko keď prídeš, tak to po tebe pas.

Pavol Lupták: Tak-

Mišo Ukropec: A nechceš čakať.

Mišo Gula: Ja že viem.

Pavol Lupták: Vysvetlím, vysvetlím. Momentálne to funguje tak, že minimálne potrebuješ občiansky preukaz alebo pas na to, aby si sa dostal teda do Madridu, keď letíš. A keď odchádzaš z Madridu do Asunción, tak tiež potrebuješ ukázať, ukázať pas, že odlietaš. Ale v Paraguayu už nechcú žiadne tvoje-

Mišo Gula: No to hej, ale ja teraz rozmýšľam, vieš, nad totálne kritickou situáciou, že-

Pavol Lupták: Ak spravia takú vec, že to zviažu na pas, tak ako to je v prípade Česka napríklad alebo Ukrajiny, tak jediný-

Mišo Gula: Tak neodídeš.

Pavol Lupták: Tak jediný spôsob, ako odísť, sú dve spôsoby. Buď si zaobstaráš druhý pas, to je iné občianstvo, ktoré musíš, ktoré sa dá buď kúpiť alebo získať naturalizáciou. O tom si môžeme debatovať ďalších pár hodín, to ti poviem. Alebo môžeš zvo-zvoliť neoficiálnu cestu. A neoficiálna cesta znamená, že nejako po zemi u, najskôr u-utečieš mimo EÚ, do mimo EÚ, čo ja viem do Švajčiarska alebo do Srbska alebo, alebo do Bosny a odtiaľ sa nejakým spôsobom budeš snažiť dostať mimo EÚ. Hej, že nejakým takýmto spôsobom a môžeš mať samozrejme problém, keďže nebudeš mať pas ako, ako vlád-

Mišo Gula: Dobre, čiže začal si tým menovaním tých kategórií a začal si tým, že vlastne to je Paraguaj v zálohe.

Pavol Lupták: Áno. Takže prvý scenár Paraguaj v zálohe.

Mišo Gula: Čiže, čiže k čomu to slúži?

Pavol Lupták: Na to, aby si hocikedy, keď bude COVID pandémia a keď bude vojenská katastrofa alebo vojna alebo čokoľvek, mohol kedykoľvek odísť do inej krajiny a dlhodobo, dlhodobo, dlhodobo tam žiť. To znamená, že plán B. Z celého, zoberieš celú rodinu a presťahuješ sa a už tam máš vybavené všetky doklady.

Mišo Gula: Dobre, ak by som toto nemal urobené, čo mi bráni odísť?

Pavol Lupták: Môžeš tam ísť na turistické víza v tej krajine.

Mišo Ukropec: V tento moment ťa už za pol roka-

Mišo Gula: Aha, okej.

Pavol Lupták: Len tri mesiace.

Mišo Gula: A pošlú ma, a pošlú ma preč. Rozumím.

Pavol Lupták: A musíš, musíš proste, musíš neustále putovať iba na turistické víza. A keď si niekde, tak sa stávaš nelegálny imi-imi-imigrant. To znamená, že my ti vybavíme-

Mišo Gula: Čiže mám backup plán taký, že tam viem pokračovať normálnym životom.

Pavol Lupták: Presne tak. Presne tak. A ešte taká vlastne zaujímavosť. Ty, že si rezident, tak ty si vlastne tam doma. Takže aj keď je lockdown, keď bol napríklad lockdown, tak samozrejme krajiny boli zatvorené, ale rezidentov púšťali, lebo ty ideš domov. Hej? Takže v Paraguaji to je presne to, že mňa napríklad keď bol COVID na Slovensku, teda lockdown, tak ja som mohol ukázať vlastne paraguayskú cedulu, občianske, povedal, že idem domov. A keď boli zatvorené tie okresy, tak je úplne jedno, kde som šiel, lebo som mohol povedať, že idem do Viedne, do Prahy, do, do Krakova. Proste niekde som proste šiel a-

Mišo Gula: Občiansky ti na to stačil.

Pavol Lupták: Áno, a to mi stačilo, že idem na letisko a odchádzam preč. A v Paraguayi síce bolo zatvorené, ale museli ma pustiť, lebo som bol rezident. Hej, že ten, ten, ten failover tam funguje.

Mišo Gula: Dobre, keď hovoríme o tých kategóriách, asi nemáš problém s tým rovno k tomu dať aj nejakú cenovku, lebo povedal si, že to poskytujete ako službu. Hej?

Pavol Lupták: Cenovka je stále služ-, tá cenovka je stále rovnaká. Rezidencia, bývanie rovnaké. Ja hovorím, toto je, že individuálny, individuálny scenár každého zákazníka, ale vo finále tá cenovka je akože rovnaká.

Mišo Gula: Aha, okej, okej, okej.

Pavol Lupták: Idem druhý scenár. Hej, takže toto sa volá Paraguaj v zálohe. Nič na Slovensku či v Čechách nemeníte. Môžete kedykoľvek odísť a žiť dlhodobo v nejakej inej krajine. Backup plán B. Druh-

Mišo Ukropec: Pre-pre-prepač, ja len keď si povedal, že dlhodobo v inej krajine. Keď mám ale ja len tú cedulu, ale nemám paraguayský pas, tak ja vlastne viem dostať víza dlhodobo do akej krajiny? Akože na základe-

Pavol Lupták: Prechodný pobyt je na dva roky a trvalý po dvoch rokoch na ďalších desať. Takže minimálne na dvanásť rokov si vybavený.

Mišo Ukropec: To znamená, a keď si povieš, že chcem ísť do Indie, tak oni ma pustia-

Pavol Lupták: Do Indie, akože ty, ty cestuješ na pas. Na ces-, cedula alebo to nie je cestovný dokument, hej? Že občiansky preukaz tiež mimo EÚ nie je žiadny cestovný dokument, nikam ťa nepustia. To je to isté.

Mišo Ukropec: Dobre, to znamená, že keď mám, spustí sa vojna na Slovensku, lebo teda Rusi dorazia. Hej, my sadneme na lietadlo a ešte nás pustia do lietadla a odfrčíme do Indie alebo niekam, to je, hej? Ale teraz do Indie potrebuješ víza. Áno? Na základe čoho dostanem, musím sa dostať do slovenského pasu.

Pavol Lupták: Áno, áno, ty máš cestovný dokument iba slovenský. Hej?

Mišo Ukropec: Okej, a ten Paraguaj v zálohe potom znamená čo presne, že-

Pavol Lupták: Paraguay je zaujímavé to, že tam máš rezidenciu alebo trvalý pobyt sa to nazýva. Rezidencia alebo trvalý pobyt je, to nie je občianstvo, ale to je právo zotrvávať v tej krajine ľubovoľnú dobu de facto.

Mišo Ukropec: Okej.

Mišo Gula: Tak hej, že ťa vlastne-

Pavol Lupták: Tak ako keby si mal trvalé víza. To isté, to isté, čo tu majú, čo tu majú Ukrajinci alebo proste ja neviem, Sýrčania alebo hocikto, čo prídu na Slovensko, tak tiež potrebujú rezidenciu, aby tu mohli žiť a nie, nie, nie, nie hneď skvelé občianstvo automaticky.

Mišo Ukropec: Rozumiem, ale že viem s tým ísť akože do Paraguaya, ale neviem s tým ísť ako teraz, že hocika mám mať tam dlhodobo.

Pavol Lupták: Teraz pozor! Výhoda je napríklad taká, že, že v Mercosure môžeš na tú cedulu paraguayskú cestovať, na ten občiansky cestovať do všetkých tých krajín, čo som spomínal. Úrukvaj, Brazília, Argentína. Nie celú, ale do týchto krajín.

Mišo Gula: Ale aj tam žiť v tých druhých krajinách?

Pavol Lupták: Byť tam tri mesiace. Hej? A potom sa vrátiť a naďalej zase-

Mišo Gula: Čiže nie je to úplne ekvivalent Európskej únie.

Pavol Lupták: Nie je to, nie je to, nie je to ani, a v Európskej únii je to isté. Ty, keď si slovenský rezident a chceš ísť do Rakúska a si tam viac ako tri mesiace alebo v Nemecku, tak tam potrebuješ tiež rezidenciu. Pozor na to! Hej, to je, to si nemyslite, že vy môžete ako Slováci, že sa môžete ako Slováci teraz presťahovať do Nemecka alebo do Rakúska a žiť tam ľubovoľne. Ty, keď si tam ako viac ako tri mesiace, tak ty by si sa mal zaregistrovať. A takže pozor na to, to je, máme to úplne rovnaké ako v Európskej únii. A dokonca aj v Českej republike. To, že väčšina Slovákov, čo žije v Čechách, na to kašle je druhá vec, ale v Nemecku alebo v Rakúsku sa ti to len tak neprepíše. No jasné.

Mišo Gula: Dobre.

Pavol Lupták: Nemôžeš tam žiť dlhodobo bez toho, aby si tam bol registrovaný na, ako, ako, ako lokálny rezident.

Mišo Gula: Dobre, predtým, než pôjdeme k druhej kategórii, reklamné okienko.

Mišo Ukropec: Ježiš Mária, reklamné okienko.

Mišo Gula: Lebo nesmieme na to zabudnúť.

Mišo Ukropec: Sorry, sorry.

Mišo Gula: dobre, dnes to nebude o skenovaní. Dneska to bude znova o mojej School komunitě. Takže všetci, čo to myslíte s LinkedInom vážne a chcete sa v tom zlepšovať a, a chcete rásť a získavať nové leady a byť superstars na LinkedIne, tak založil som School komunitu, kde sa môžete pridať. Sedem dní je tam trial verzia zdarma a ste tam vítaní. Má to jedno obmedzenie, že je to komplet v angličtine. Pozerajte na to ako na výhodu, lebo sa môžete zdokonaľovať v angličtine.

Mišo Ukropec: So mnou je síce asociované len Twinzo, lebo ten Infotech je síce sponzorom tohto programu, ale, ale možno pre Twinzo by nebola tiež špatná nejaká reklama. Takže vážení, optimalizácia logistiky a digitalizácia veľkých priemyselných podnikov je vážna téma. Www.twinzo.com alebo mi píšte na LinkedIn.

Mišo Gula: Koniec reklamnej pauzy.

Mišo Ukropec: Druhý režim.

Pavol Lupták: Áno, druhý, druhý režim je veľmi zaujímavý, lebo to je vlastne pre Čechoslovákov, Európanov, ktorí sa rozhodnú odísť zo systému. To znamená, že si zrušia trvalý pobyt, ale zostanú žiť naďalej na Slovensku alebo v Čechách a získajú paraguayské, paraguayskú rezidenciu, paraguayské doklady.

Mišo Ukropec: A prepáč, ale prídu o európske tým pádom, hej?

Pavol Lupták: Prosím?

Mišo Ukropec: Ale že prídu o európske.

Pavol Lupták: Prídeš o slovenský občiansky, odovzdáš slovenský občiansky, môžeš ďalej-

Mišo Ukropec: Ale trvalý pobyt tu nebudeš mať.

Pavol Lupták: Áno, ale ty, ty ako slovenský občan alebo český občan na to, aby žil v svojej krajine, nepotrebuje trvalý pobyt. Hej, lebo ty tu môžeš, ty aj keď si ho zrušíš a chceš sa do zahraničia, ty sa môžeš hocikedy vrátiť a nemáš tu limit na to, ako dlho tu môžeš žiť.

Mišo Gula: Vďaka tomu, že máš pas.

Pavol Lupták: Vďaka tomu, že si občan. Vďaka tomu, že si pas, hej? To znamená, tú rezidenciu potrebujú tí ľudia ako tí Ukrajinci. Ale ty, aby si ako Slo-, na Slovensku žil, nepotrebuješ vlastniť trvalý pobyt.

Mišo Gula: Keďže som Slovák, tak ako-

Pavol Lupták: Z titulu z toho, že si slovenský občan, nepotrebuješ tú rezidenciu.

Mišo Gula: Čo sa stane, keď tu zruším trvalý pobyt? Žijem v zahraničí, expiruje mi pas, vrátim sa na Slovensko a nemám ani občiansky, ani pas.

Pavol Lupták: Výborná otázka. Pas môžeš žiadať-

Mišo Gula: Bomby idem.

Pavol Lupták: Pas môžeš žiadať na základe rodného listu.

Mišo Gula: Okej.

Pavol Lupták: A keď stratíš rodný list, tak tvoji rodičia môžu požiadať o nový rodný list. A keď nemáš rodičov, tak neviem.

Mišo Ukropec: Na matrike určite sa dá vydať.

Pavol Lupták: Asi sa to dá nejako, hej, ale de facto ja mám dva pasy. Mô-môže mať ako Slovák dva pasy legálne. Jeden na desať rokov, druhý na päť rokov a na základe tých pasov môžeš žiadať stále-

Mišo Gula: Dobre, proste backup backupov je to, že si schopný zdokumentovať, že si sa narodil na Slovensku.

Pavol Lupták: Presne tak. A na základe rodného listu získaš ten pas bez problémov. Hej, takže, takže takto. Dobre. Druhý setup. To znamená, že, že zrušíš si tu trvalý pobyt. A čo znamená na Slovensku je legislatíva, že ty keď tu nemáš ru-trvalý pobyt a si, kontinuálne sa tu vyskytuješ viac ako tri mesiace, á, tak by si si mal zase zažiadať o trvalý pobyt. Ale ty keď pôjdeš do Rakúska na nakupy a vrátiš sa alebo do Maďarska, tak si to zase vyresetuje ten timer. Chápeš?

Mišo Ukropec: To znamená, že tri mesiace, že bez prestávky.

Pavol Lupták: Áno.

Mišo Gula: Skočím si do, do, do Kaufu šunom.

Pavol Lupták: Áno, áno.

Mišo Gula: Do Audi a je to.

Pavol Lupták: Áno, áno. Ako neviem o tom, že by sa to reálne kontrolovalo, ale taký je zákon, hej?

Mišo Gula: A to by si musel aj tak nejak asi preukázať, že si si viac-

Pavol Lupták: A to znamená, že, to znamená, to znamená, že vlastne ty tu môžeš žiť de facto ľubovoľne dlhú dobu ako slovenský občan. Ale pozor, ak tu si teda väčšinu času viac ako šesť mesiacov do roka, tak napriek tomu, že tu nemáš trvalý pobyt, tak si de facto daňový rezident. A daňový rezident znamená, že musíš deklarovať a platiť dane a odvody z akéhokoľvek príjmu. To znamená, že ale čo ty môžeš spraviť je taká vec, že mimo systém, že ty si zrušíš trvalý pobyt. My ti vybavíme rezidenciu v Paraguayi. Ty vieš vlastne, keď si o-odovzdáš občiansky preukaz na Slovensku, môžeš požiadať o nový slovenský občiansky preukaz s paraguayskou adresou. Takže, takže máš normálne slovenský občiansky preukaz a máš tam adresu v zahraničí Asunción, Paraguaj, čo je vlastne občiansky preukaz pre nerezidentov Slovenska.

Mišo Gula: Ty vole, to sa ani netušil, že sa dá.

Pavol Lupták: Hej?

Mišo Gula: On vyzerá nejak inak alebo-

Pavol Lupták: Vyzerá úplne rovnako, len tam máš paraguayskú adresu alebo, alebo českú alebo americkú, akú len chceš. Tam ti napíše, čo len chceš. Takže máš takýto dokument.

Mišo Gula: Aj bitcoinovú adresu.

Pavol Lupták: Bitcoinovú adresu, no. No a teraz a teraz kľúčová vec. A žiješ väčšinu času na Slovensku. To znamená, že si daňový rezident Slovenska, ale keď nechceš, aby sa na teba vzťahovali dane a odvody, hej, legálne, aby si ty nemal daňovo-odvodovú povinnosť, tak ako fyzická osoba nemôžeš mať žiadny príjem.

Mišo Gula: Dobre.

Pavol Lupták: Ako to dosiahnuť? Keď máš akékoľvek firmy, stále môžeš mať firmy, hej, ty môžeš firmy vlastniť-

Mišo Gula: Ale to sa ešte bavíme o verzii, že tu žiješ stále.

Pavol Lupták: Áno, áno, áno, hej, tu žiješ stále. Takže, takže tvoje firmy môžu mať príjem, ale nemôže si nič vyplácať. Ani odmeny z firmy, ani, ani, ani dividendy z firmy, lebo to je tvoj príjem. A keď si to vyplatíš, tak automaticky vzniká ti povinnosť platiť dane a odvody, hej, z akéhokoľvek príjmu. Takže jediný spôsob, ako neplatiť žiadne odvody a dane, ak tu žiješ, je nemať žiadny príjem a nemať tu trvalý pobyt. A čo s čím, čo sa s tým dá robiť? No ako to, ako to funguje? Tak zaplatíš si globálne zdravotné poistenie. To znamená, ja si platím globálne zdravotné poistenie. Máš desať najväčších firiem, ktoré ti ho musia-

Mišo Ukropec: Koľko stojí globálne mesačne?

Pavol Lupták: Brutko závisí od veku. Ja mám napríklad štyridsaťšesť rokov a platím si inpatient čas. Inpatient čas je čas poistenia, ktoré mi pokrýva bezprostrednú hospitalizáciu a platím stopäťdesiat euro mesačne. Keby som si platil aj outpatient, čo sú tie jednorazové náklady na jedno, jednorazové návštevy nemocnice, CT-čka, bez, preventívky atď., tak platím dvestopäťdesiat euro mesačne. Keby som mal o dvadsať rokov menej-

Mišo Gula: Čo by furt bolo akože dobré.

Pavol Lupták: Ja, super, akože ja sa nesťažujem. Keby som mal o dvadsať rokov menej, že by som mal dvadsaťpäť, tak platím polovicu z toho, hej?

Mišo Gula: Okej.

Pavol Lupták: Takže to je trho, brutko trhové poistenie, ktoré závisí od tvojho veku a cena rastie podľa veku, hej? Takže koľko rokov, koľko rokov si také platíš, hej, že väčšinou, že to, to, lebo to, čo si platíš teraz, nie je zdravotné poistenie, to je zdravotná daň, lebo to reflektuje tvoj, tvoj príjem nereflektuje tvoj zdravotný stav.

Mišo Gula: Presne takto by to malo fungovať aj v tom, v tom štáte, hej, žiaľ.

Mišo Ukropec: Prepáč, len, len rýchla otázka, že dostaneš leukémiu Vyrieši to tento-

Pavol Lupták: Ja, ja si platím výborne zdravotné poistenie. Môžem povedať reklamu William Russell a samozrejme, že keď dostanem leukémiu, tak mi to pokrýva. Pokrýva, pokrýva mi rakovinu a veľa druhov rakoviny. Pokrýva mi to srdcovo-cievne choroby a na rozdiel od teba ja si môžem vybrať. Najlepšie nemocnice sú na svete a oni mi to zaplatia.

Mišo Ukropec: Okej.

Pavol Lupták: Hej?

Mišo Ukropec: To je významný rozdiel.

Pavol Lupták: Okrem Spojených štátov, lebo tam by som musel, tam to nemám pokryté, lebo by som musel platiť dvakrát viac, hej?

Mišo Ukropec: Jasné.

Pavol Lupták: A teraz, teraz-

Mišo Ukropec: Predpokladám, že ty prídeš do Rakúska, že ja hej, tu ma bolí a oni to vyriešia.

Pavol Lupták: Dobre, tam zaplatíš cash, zoberieš faktúru a lekársku správu pošleš svoje globálne zdravotné poistenie ti to preplatia.

Mišo Ukropec: No okej.

Pavol Lupták: To znamená, že, že pre teba-

Mišo Ukropec: Akorát musíš byť ready prísť niekam a zaplatiť päťdesiat litrov za ošetrenie. To neni pre chudobných.

Pavol Lupták: No nie, nie, pozor, pozor, pozor, hej? To znamená, že pre teba nedá, nemá zmysel používať slovenské zdravotníctvo, lebo ideš do nemocnice, do najlepšej štrukturálnej nemocnice vo Viedni alebo ideš proste do Švajčiarska, hej?

Mišo Ukropec: Shut up and take my money.

Pavol Lupták: To znamená, zoberieš lekársku správu, zaplatíš cash, faktúrku pošlem im, oni to preplatia podľa tvojho poistného programu.

Mišo Gula: A to vôbec nie je také zlé za stopäťdesiat eur, chápeš?

Pavol Lupták: No to je akože-

Mišo Ukropec: Že to aj keby som tu platil nejaké minimálne odvody, aj tak to má zmysel.

Pavol Lupták: Ja ti stavím, že ja som taký sprostý. Ako takto, ja vám poviem, ja vám poviem, že, že ja vôbec nechápem, že prečo veľa ľudí, čo si to vedia dovoliť, tak stále platia tie strašidelné zdravotné odvody. Hej, akože ja mám a ešte teraz-

Mišo Ukropec: Lebo sme neinformovaní.

Pavol Lupták: Teraz bizár, hej? Fun fact. Fun fact, čo vôbec nepochopíte, keď si zrušíte na Slovensku trvalý pobyt, hej a prestanete platiť sociálne a zdravotné odvody, nemáte žiadny príjem, tak zdravotníctvo na Slovensku bude fungovať lepšie ako predtým. Otázka na zamyslenie pre vás. Otázka na zamyslenie prečo? Všetci naši klienti hovoria, že im začalo zdravotníctvo fungovať na Slovensku aj v Čechách. Prečo?

Mišo Gula: Lebo, no lebo prídeš ako cashový klient.

Pavol Lupták: Presne tak. Pretože ty, vysvetlím, hej? Ty máš, ty máš odborného-

Mišo Ukropec: Ja tomu rozumiem-

Pavol Lupták: Ty máš odborného lekára a chceš spraviť, ísť na CTčko. A teraz všetci lekári na Slovensku, zdravotnícke zariadenia, nemocnice majú so zdravotnými poisťovňami podpísané zmluvy a súčasťou tých zmlúv sú kvóty. Takže oni majú napísané, že koľko pacientov Dôvery, Unionu, Všeobecnej zdravotnej poisťovne vedia obslúžiť, koľko tých úkonov vedia vyfakturovať za týždeň atď. To znamená, že ty zavoláš svojmu špecialistovi, že chceš ísť na CTčko hlavy a on sa ťa spýta, že v akej poisťovni si poistený a ty povieš, ja neviem, Dôvere, Union a niekde. On si otvorí proste tabuľku, pozrie, že tuto je naplnený termín-

Mišo Ukropec: Najbližšie o tri roky.

Pavol Lupták: Najbližšie o štyri mesiace. Ja, hej, paragujský fešák, ktorý zo Slovenska nemá nič, zavolám tomu istému lekárovi ako ty. Spýta sa ma rovnako otázku. Ja poviem, ja nie som poistený nikde, ja som samoplatca. On povie výborne, prídite zajtra. Takže ja prídem k tvojmu lekárovi, mám okamžité proste-

Mišo Ukropec: To vie do drblo.

Pavol Lupták: A teraz ako poviem mu, že tuto máte peniažky, tu vám zaplatím cash, dajte mi faktúru, dajte mi lekársku správu, pošlem to globálne zdravotné poistenie mi to preplatí. Keby to bolo veľa peňazí, to bola tá otázka, veľa peňazí. Napríklad máš nejakú závažnú operáciu-

Mišo Ukropec: CTčko kľudne môže stáť pár tisíc.

Pavol Lupták: Presne tak.

Mišo Ukropec: Čo jako.

Pavol Lupták: Ak je závažnejšia operácia desaťtisíc, dvadsaťtisíc, päťdesiattisíc, stotisíc euro, tak v tom prípade ty alebo niekto z tvojich príbuzných zavolá do globálneho zdravotného poistenia, povie, povie, máme tu tento vážny problém. Potrebuje na operáciu päťdesiattisíc euro a priamo to globálne zdravotné poistenie na bankový účet nemocnice pošle cash.

Mišo Ukropec: Ty kokso.

Pavol Lupták: Hej? Takže takto máme napríklad teraz fešáka, ktorý, ja chodím na medicínsku turistiku do Bangkoku, kde mám vlastne akože svojho lekára a tam teraz mi teraz jeden z našich paragujských fešákov mi hovoril, že kontaktoval poisťovňu, tú globálnu a spýtal sa, spýtal sa ich, že ide tam, nemocnice mi povedali, že tieto tri máme, máme podpísané s nimi zmluvy, môžete ísť do hociktorej. On tam prišiel, spravil mu kompletnú prehliadku. V Bangkoku sa nedá objednať na zdravotnú prehliadku a dôvody takí, že ťa zoberú hneď. Hej, že predstavte si, že zdravotníctvo, kde sa neobjednáva, lebo ťa zoberú hneď. To existuje na svete.

Mišo Ukropec: Áno.

Pavol Lupták: Hej?

Mišo Ukropec: To sú bájky, bájky a povesti.

Pavol Lupták: Hej? Dobre. Takže a prešiel celou, celou tou preventívnou prehliadkou a na konci, že to chce platiť. On povedal nič neplatíte, vaša globálna zdravotná poisťovňa nám už preposlala peniaze vopred na účet, ako on dôjde. Hej, takže takto to funguje.

Mišo Ukropec: No čo, aby sme tak vytretí.

Pavol Lupták: Dobre a takže pokračujem. Takže druhý scenár.

Mišo Ukropec: Prepáč, takto, že teraz stopka akože, lebo čaká nás ďalší hosť. Toto je, že popiči brutál akože téma. Tak prosím ťa, skús za päť minút to len akože povedať a, a, a, a proste nech ti píšu, volajú, lebo toto je brutál.

Mišo Gula: Ani to nejdeme ani tu piču teraz mazať, to normálne tu necháme, lebo ako, ako naozaj je to super. Ako som veľmi rád, že, že sme urobili aj dve časti a to by kľudne bolo aj na ďalšie dve.

Mišo Ukropec: No to by teda bolo.

Mišo Gula: Takže kedy najbližšie budeš znova na Slovensku?

Pavol Lupták: Budúci, odchádzam doteraz do, do Varšavy a budem tu v utorok asi alebo v pondelok na pár dní.

Mišo Gula: No to tak skoro nebudeme my, ale niekedy-

Pavol Lupták: Ale a potom-

Mišo Gula: November.

Pavol Lupták: Až, až pôjdeme na lyžovačku niekedy. To znamená niekedy koncom decembra budem tu alebo začiatkom januára, ale to prídem len na lyžovačku. Takže-

Mišo Ukropec: Dobre, daj trojku, štyrku, tak akože turbo.

Pavol Lupták: Veľmi rýchlo, toto, toto je akože Paraguay s mimosystém, hej? To som akože veľmi stručne povedal, že globálne zdravotné poistenie a títo ľudia, keďže nemajú žiadny príjem, tak žijú z kryptopožičky. Takže oni použijú Bitcoin kolaterál a voči tomu Bitcoin kolaterálu alebo krypto kolaterálu si požičajú v eurách alebo doláre a žijú. A to nie je daňová udalosť. Takže z toho nemusia platiť žiadne dane ani odvody. Hej? Takže žijú podobným spôsobom ako Elon Musk alebo ja neviem, Frank alebo Mark Zuckerberg, ktorý vlastne neplatí dane, lebo žije z pôžičky.

Mišo Ukropec: Áno.

Pavol Lupták: Hej, to znamená, že títo ľudia nežijú, neplatia dane, majú dlhodobé pôžičky.

Mišo Ukropec: Prepáč a tie sekery potom splácajú vlastne akým spôsobom? Lebo ako ten kolaterál tam je, ale treba to aj splatiť nejak.

Pavol Lupták: No to je pravda, len problém je to, že úrok máš päťpercentný a hodnota Bitcoinu sa ti zdvojenásobuje čam každý týždeň.

Mišo Ukropec: Dobre, je tam leverage riziko, že, že-

Pavol Lupták: Samozrejme, môže sa to akože ty máš dvakrát viac toho kolaterálu ako jeho fiatová hodnota.

Mišo Ukropec: Jasné.

Pavol Lupták: Ale štatisticky to momentálne funguje tak, že o rok alebo o dva namiesto toho, aby si splátil tú pôžičku, si môžeš ešte dvakrát viac požičať, pretože ten kolaterál, hodnota toho kolaterálu narastie. A zatiaľ to funguje posledných pätnásť rokov takto. Hej, akože.

Mišo Ukropec: Pokračuj na trojku.

Pavol Lupták: Pokračujem na trojku. Tretí scenár som ja. Hej, to sú, to je scenár, ktorý sa volá digitálny nomád. To je človek, ktorý má, ktoré, ktorý, ktorý má najviac privilégii z ekonomického hľadiska nikde neplatí dane, lebo nikde nežije väčšinu času, nemá stredisko životných záujmov, ale to znamená, že, že ja neplatím žiadne dane z dividend a ako fyzická osoba neplatím žiadne dane z krypta nič, ale mám to obmedzenie, že nemôžem byť nikde viac ako šesť mesiacov.

Mišo Ukropec: Jasné. Ako to preukazuješ?

Pavol Lupták: Mám, ja to nepreukazujem, ja to zatiaľ nepreukazujem vtedy, keď sa ma spýtajú a zatiaľ sa ma nikto nepýtal.

Mišo Ukropec: Ale máš za to letenky.

Pavol Lupták: Letenky, ubytovanie, všetko musím, musím byť schopný preukázať, keď sa spýtajú. Samozrejme, hej.

Mišo Ukropec: Dobre, ako by si to-

Mišo Gula: A to nie je, prepáč, to nie je šesť mesiacov vkuse, tam to je-

Pavol Lupták: Kumulatívne za kalendárny rok. Väčšinou je to kumulatívne za kalendárny rok. Sú krajiny také trošku horšie ako Švajčiarsko napríklad, kde sa staneš daňovým rezidentom už po mesiaci, keď robíš pre švajčiarsku firmu alebo po dvoch, keď nerobíš pre švajčiarsku firmu. Takže napríklad Švajčiarsko si treba dávať pozor, ale väčšina krajín v Európskej únii to je tých šesť mesiacov alebo na svete. Takže tam si treba dať pozor, aby za ten kalendárny rok človek tam nebol väčšinu, väčšinu času, hej. A samozrejme treba minimalizovať stredisko životných záujmov. To znamená, že ak máte napríklad nehnuteľnosti, tak je dobré mať tie nehnuteľnosti prenajaté, aby vám nebol, neboli schopní dokázať, že máte schopnosť, možnosť sa vrátiť do tých nehnuteľností napríklad. A to je tretí scenár. Hej, najviac privilégii, ale nemôžete byť viac ako šesť mesiacov nikde. Ja používam apku, ktorá sa volá Nomadlist bodka com a ja si tam píšem, kde sa nachádzam pre mojich kamošov a mesiac predtým, keby rozhodol, že sa stane daňový otrok nejakej krajiny, daňový rezident, tak mi príde e-mailová notifikácia, že máš myslieť na to, aby si odišiel, lebo budeš daňový otrok. Takže mám na to apky.

Mišo Ukropec: Dobre a štvorka?

Pavol Lupták: A štvorka sa volá Paraguay v Paraguaji a to sú ľudia, ktorí sa do toho Paraguaja reálne presťahujú.

Mišo Ukropec: Okej, tak to je asi také akože hardcore už. A teraz nemyslím to ako v zlom, ale že teda vyžaduje to vážne životné rozhodnutie presunúť neviem koľko časových pásiem a, a tak ďalej. Dobre.

Mišo Gula: Aký je tam život?

Pavol Lupták: Príjemný, akože je tam, je to teplo, je to teplá krajina, to sa volá tropická krajina. Takže keď nemáš rád teplo, asi si to moc neužiješ. Ale Paraguay je krajina s najnižšími daňami, kde funguje ako teraz divoký kapitalizmus, niečo podobné. Mne to dosť pripomína Československo v deväťdesiatych rokoch. Hej, to znamená de facto neobmedzené možnosti. Áno, ale samozrejme, boli tam aj negatívne stránky, akože divokého kapitalizmu v tých deväťdesiatkach. Je tam vysoká korupcia napríklad, ale môžete tam mať veľmi, je tam všetko dvakrát lacnejšie. To znamená, že ak máte pasívne príjmy zo Slovenska, tak môžete mať dvakrát komfortnejší život ako na Slovensku. Hej, všetko tam je dvakrát lacnejšie.

Mišo Gula: Ešte si sľúbil, že povieš nejakú cenovku.

Pavol Lupták: Cenovku tak akože my, my-

Mišo Gula: Aspoň, aspoň rádovo povedz proste ako.

Pavol Lupták: Takže my, my, my máme také že tri balíčky a vlastne prechodný pobyt, ktorý obsahuje v cene rezidenčnú kartičku, sedulu, vodičské preukazy, registráciu na daňovom úrade, trvalý adres, členstvo v našej komunite, členstvo v našej wiki, pomoc pri otvorení bankového účtu, SIM kartu a tak ďalej. A celý tento balíček stojí nula celá nula päť päť bitcoinu. A potom máme taký ten-

Mišo Ukropec: To je čo, to je päťtisíc dneska?

Pavol Lupták: Päťtisíc euro, zhruba okolo päťtisíc euro. A potom máme balíček, ktorý obsahuje prechodný pobyt aj trvalý pobyt. A to znamená po dvoch rokoch žiadame trvalý pobyt a všetky dokumenty k tomu. Ten stojí nula celá nula osem osem bitcoin, čo je osemtisíc euro zhruba za prechodný aj trvalý pobyt plus všetky tie-

Mišo Ukropec: To je tá dvojka vlastne.

Pavol Lupták: To je tá dvojka, hej, prechodný plus trvalý pobyt a potom máme pre náročnejších klientov máme balíček, ktorý sa volá all inclusive a ten obsahuje aj dvakrát spiatočné letenky business class plus ubytovanie v päťhviezdičkovom hoteli počas tých dvoch návštev potrebných. Prvá návšteva na získanie prechodného, druhá návšteva potrebná na získanie trvalého pobytu a ten stojí dvakrát viac ako ten, ten posledný balíček, lebo tie business class letenky sú drahé.

Mišo Ukropec: Jasné, dobre. To znamená, že, že do Paraguaya treba ako isté doklady, ako fyzicky vybaviť, že treba-

Pavol Lupták: Treba tam ísť iba a teraz my to máme už úplne vy, super optimalizované teraz, takže tam stačí prísť streda, štvrtok, piatok na jednu návštevu. V stredu požiadame o prechodný pobyt, štvrtok zoberieme odtlačky na tú biometrickú sedulu, piatok môže odísť. Hej, takže tri pracovné dni.

Mišo Ukropec: Ale ty by si tam neurobil dovolenku, že keď už.

Pavol Lupták: Ale samozrejme odporúčam, ako máme veľa klientov, čo tam prídu na otočku, ale podľa mňa to je zbytočné náročné, lebo ste rozbití po tom dlhom lete. Takže odporúčam pozrieť minimálne Iguazú, čo sú najväčšie vodopády na svete na brazílsko-argentínskych hraniciach kúsok od Paraguaya. Tam som bol asi šesťkrát. Odporúčam minimálne tie vodopády pozrieť a druhá návšteva je potom do dvoch rokov tiež na tri pracovné dni a to je všetko. Takže vy tam akože reálne nemusíte žiť. To je vlastne na tom Paraguaji to najväčšie super, lebo viete byť daňoví rezidenti bez toho, aby ste žili väčšinu času v Paraguaji, ale opäť dávate, musíte si, ak nechcete byť daňoví rezidenti na Slovensku, nemôžete tu žiť väčšinu času.

Mišo Ukropec: Super, veriteľné.

Mišo Gula: Super.

Mišo Ukropec: Ja by som povedal, že, že-

Mišo Gula: Srazme fun facty, lebo celé to bolo fun fact.

Mišo Ukropec: Toto bol jeden veľký fun fact, ale ja dám jeden vtipný.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Mal som telefonát s chlapíkom, Nemec. Chcem predaj nejaké LinkedInové služby, ale to bolo ešte tak že dávno. A, a on sedí v Kolumbii, Nemec, vieš a ja sa ho pýtam, že jak to tam frčí s koksom, nie? A on, že kámo, tu žiadny koks na ulici nekúpiš. My sme exportná krajina.

Pavol Lupták: Ja to môžem vyvrátiť.

Mišo Gula: Don't shit where you eat.

Pavol Lupták: Ja to môžem vyvrátiť. Ja som Kolumbiu navštívil veľa, veľakrát. Naposledy som tam bol mesiac tento rok začiatkom roka na, na, na jar a tam to funguje tak, ako to funguje vo veľkých mestách. Možno to neplatí niekde inde, ale v normálnych veľkých mestách to funguje tak, že po šiestej večer, keď sa zotmie, tak sa vo všetkých uliciach objavia vlastne takí týpkovia, ktorí, ktorí okolo krku majú takú tú škatulu-

Mišo Ukropec: Áno.

Pavol Lupták: -kde predávajú žuvačky a, a proste tabak atď. A prakticky všetci sú distributori kokaínu.

Mišo Ukropec: No okej.

Pavol Lupták: Ale možno by si podotkol, že kokaín lokálni neberú vôbec. Hej, že im to-

Mišo Ukropec: Možno tak to bolo myslené.

Pavol Lupták: Hej, neberú to im akože vôbec to nedáva zmysel. Stojí to tam päť dolárov za gram. Vôbec ich to tam akože nezaujíma a je to fakt, že na export berú tam len ako lokálni turisti a kokaín je vnímaný v Kolumbii ako low class drug. Niečo ako pervitín na Slovensku. Hej, to znamená, že podobne ako nechceš si dávať pervitín, tak si v Kolumbii nechceš dávať kokaín. Fakt to je turistická záležitosť a high society v Kolumbii má vlastné drogy. Napríklad tusi, čo stojí sedemdesiat päť dolárov alebo osemdesiat dolárov za gram, čo je pätnásťkrát drahšie ako ten kokaín, čo sa importuje z Európy a z Ameriky, lebo to je kombinácia ketamínu a MDMA.

Mišo Ukropec: No, neuveriteľné.

Pavol Lupták: Fun fact.

Mišo Gula: Ale to, to už sú levely také, že to už ťa za pár rokov zabije, lebo ako ten kokaín, vieš, ako sa traduje, že na tom sa dá frčať dlho, ale tie ketamíny a tieto veci to, to ako-

Pavol Lupták: Nerád, nerád to hovorím, ale keď si bol za socíku dieťa a uspávali ťa, tak ti dávali ketamín veľmi pravdepodobné. Ketamín sa tu masovo, ketamín je bezpečná látka relatívne a, a doteraz sa, doteraz zverolekári používajú ketamín na Slovensku a v Čechách dokonca funguje klinika.

Mišo Gula: Ale mňa nosili normálne k pediatričke. Nie, nie, nie.

Pavol Lupták: Nie, akože ketamín sa v Československu normálne podával deťom.

Mišo Gula: Okej.

Pavol Lupták: Lebo, lebo dospelí sa scižovali, že mali z toho halucinácie a tie deti nič nehovorili. Takže akože reálne sa podával deťom za socíku akože ketamín a teraz sú, sú normálne nejaké klin-- teda teraz sa ketamín sa v Čechách alebo podľa mňa aj na Slovensku, v Čechách určite sa predpisuje na recept suicidálnym pacientom a je to tá najúčinnejšia vec, ktorá funguje, keď sa chceš zabiť.

Mišo Gula: Že ti to pomôže alebo že ťa to odradí?

Pavol Lupták: Že, že, že ťa to skľudní a nebudeš sa chcieť zabiť, hej? To znamená, že ketamín ti predpíše český lekár.

Mišo Gula: Okej.

Pavol Lupták: Hej?

Mišo Ukropec: No prosím, tak to sme teda prešli témy.

Mišo Gula: Sme sa dozvedeli skoro všetko.

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: Super, veľmi pekne ďakujeme.

Mišo Ukropec: Tak úžasná návšteva. Velice pekne ďakujeme. No a my pokračujeme ďalším hosťom, ktorý bude taký asi trošku menej excentrický. Ale v odchode od Slovenska.

Mišo Gula: Ale v téme, v téme bude suicid.

Mišo Ukropec: Rýchlo pokračujeme.

Mišo Gula: Veľmi pekne ďakujeme.

Pavol Lupták: Ďakujem za pozvanie. Majte sa.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook