#991 h 5 min
#99 – Pavol Lupták - Hacker, ktorý hackol Slovensko
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Prvá časť s Pavlom Luptákom, ktorý sa IT bezpečnosti venuje osemnásť rokov a patril k prvým, čo na Slovensku robili penetračné testy a bezpečnostné audity. Rozpráva o tom, ako jeho tím upozorňoval na vážne bezpečnostné nedostatky štátnych systémov a prečo sú ochrana osobných údajov a zodpovedné nahlasovanie chýb dôležité. Vysvetľuje, prečo nedôverovať číslu, z ktorého vám niekto volá, prečo používať šifrované aplikácie ako Signal a prečo je najslabším článkom bezpečnosti vždy človek. Druhá polovica je o kryptomenách: prečo je Bitcoin len pseudoanonymný, prečo je konzervatívny a prečo ho Pavol uprednostňuje pred nehnuteľnosťami. Na záver o tom, kto stojí za hackerskými skupinami, o aktualizáciách a antivíroch a o tom, prečo je najlepší čas začať s Bitcoinom „pred dvadsiatimi rokmi a dnes“. Témou ďalšej časti je Paraguaj.
Upozornenie: v epizóde zaznievajú názory a osobné skúsenosti hostí a moderátorov k téme financií. Nejde o odborné poradenstvo – pri vlastných rozhodnutiach sa poraďte s odborníkom.
Hlavné myšlienky
- Pavol zdôrazňuje, že bezpečnosť štátnych a firemných systémov treba pravidelne a nezávisle overovať a chyby zodpovedne nahlasovať.
- Podľa Pavla sa identifikácia volajúceho dá sfalšovať – pri telefonátoch „z banky“ radí radšej zavolať späť sami.
- Na citlivú komunikáciu odporúča šifrované aplikácie, napríklad Signal.
- Najslabším článkom bezpečnosti je človek – väčšina podvodov stojí na manipulácii, nie na technike.
- Bitcoin je podľa Pavla pseudoanonymný: transakcie sa dajú za určitých podmienok vystopovať.
- Najdôležitejšou ochranou zariadení zostávajú aktuálne aktualizácie, bez ohľadu na Mac či Windows.
- Pavol vníma Bitcoin ako konzervatívnejšie a likvidnejšie uloženie hodnoty než nehnuteľnosti.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (15)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Najslabší článok je človek.
Bitcoin je pseudoanonymný.
Dlhoročný architekt pozrie, otvorí výkres a hneď vidí chybu.
Popis epizódy
V dnešnom podcaste sa rozprávame s Pavlom Luptákom – etickým hackerom, kryptofanatikom a digitálnym nomádom, ktorý dokázal omylom „hacknúť“ Slovensko. Vysvetlí, ako sa dostal k databázam PCR testov, prečo je Bitcoin konzervatívnejšia investícia než nehnuteľnosť, a ako vyzerá reálne súkromie v ére umelej inteligencie.
🔹 Ako sa dá omylom nabúrať štát
🔹 Slovenské dáta, bezpečnosť a „morálny hacking“
🔹 Prečo Bitcoin vyhral nad nehnuteľnosťami
🔹 Ako fungujú ransomvér útoky a štátom platení hackeri
🔹 Život digitálneho nomáda medzi Paraguajom a realitou
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 54 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Mišo Ukropec: Vieš rodné číslo Roberta Fica, hej?
Pavol Lupták: No jasné a všetkých politikov. Automaticky som sa proste prihlásil ako hocijaký človek.
Mišo Gula: Dlhoročný architekt pozrie, otvorí výkres a hneď vidí chybu.
Pavol Lupták: Keď niekomu voláš, tak vieš nastaviť od akého čísla. Získali čísla všetkých českých politikov, poslancov, prezidenta. Tie backupy vo finále nejaké boli a obnovili sa. Nebol za tým žiadny cielený politický útok, ale čisto finančný útok.
Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.
Mišo Gula: Lepší fun fact, ako sme si pred chvíľou vypočuli asi.
Mišo Ukropec: Áno, len jak to tam zaradíme. Ešte uvidíme.
Mišo Gula: Niekam.
Mišo Ukropec: No je to naozaj iba náhoda, že máme teraz tesne po sebe dvoch etických hackerov, lebo náš druhý hosť je vlastne druhým, čo máme takto v rade. No ale dneska sa budeme venovať opäť téme odchodu zo Slovenska. Takže ty hek-hekovačky sa trošku ako dotkneme, ale témov je, že mám alebo nemám odtiaľto vypadnúť.
Mišo Gula: A-a tak latentne kryptíka sa trošku ešte-
Mišo Ukropec: A to tiež trošku, ale do Paraguaya. Ee, t-t-ťa čakáš, kým ťa predstavíme.
Mišo Gula: U-uvidíme. Nechme sa, nechajme sa prekvapiť.
Mišo Ukropec: A teraz sú to také otázky, že, no koľko má pasov okrem dvoch slovenských a má aj viacero žien, že jednu tu a jednu tam a tretiu ešte neviem kde. Všetky takéto nezbytné otázky nám dneska zodpovie Palo Lupták z Nethemby. Tak čau, čau.
Pavol Lupták: Ďakujem za pozvanie. Teším sa na rozhovor.
Mišo Gula: Veľmi netradične, ale tým fun factom si nás zabil. Takže, o, tu sa hodí to slovo zabil. Skús nám povedať, že-že čo bol ten fun fact, ktorý si-
Pavol Lupták: Tak fun fact. Ono to ani nebol fun fact, ale skôr také, také, také šokujúce. Ja som sa, ja keď som si googlol niečo o Kolotočároch, tak vyskočil na mňa článok v Novom Čase. Člen zločineckej skupiny Kolotočári sa kon-konečne postavil pred súd. Priznal sa a prosil o zmiernenie trestu.
Mišo Gula: To sa-
Mišo Ukropec: My neprosíme.
Mišo Gula: To sa v-
Pavol Lupták: Teraz mi to vysvetli teda, teraz mi to vysvetli.
Mišo Gula: V Amerike to označujú za copycats, nie? Keď-keď sú takí, čo akože, opakujú po tých sériových vrahoch atď., tak ich volajú copycats. Tak asi my sme v tejto chvíli.
Mišo Ukropec: Ale-
Mišo Gula: Ale my zatiaľ nezabíjame tých ľudí. Vieš, to je-
Mišo Ukropec: Iba, iba, iba mentálne.
Mišo Gula: My ich zatiaľ killujeme len tu, hej.
Mišo Ukropec: Z ktorého, akého obdobia je ten článok?
Mišo Gula: No bola deväťdesiatky podľa mňa ten článok.
Pavol Lupták: Akože práveže tento článok bol dvetisícdvadsaťdva, takže len tri roky starý.
Mišo Ukropec: Okej.
Mišo Gula: Počkaj, ale on sa priznal k niečomu, čo mohol spáchať, akože-
Pavol Lupták: A, s-uznali ho za vinného v októbri dvetisícdvadsaťjedna a-
Mišo Ukropec: Vražda sa udiala v roku-
Pavol Lupták: A to neviem, kedy sa udiala, ale-
Mišo Ukropec: Tisícdeväťsto-
Pavol Lupták: Ale skupina, polícia proti skupine Koloto-Kolotočári zasiahla v roku dvetisícdeväť-devätnásť pri akcii Venal 3. Najvyšší súd potvrdil tresty siedmim členom skupiny, vrátane bývalého policajta, bývalého príslušníka finančnej správy. Ma.
Mišo Ukropec: To sú praví Kolotočári.
Pavol Lupták: Kolotočári.
Mišo Ukropec: Moja väčšina skôr tomu neodpočúvajú. Zistíme, uvidíme.
Mišo Gula: Dobre, poďme k hosti.
Mišo Ukropec: Predstav nám prosím ťa najprv firmu, takú tú akože tú formálnu viditeľnú stránku a potom pôjdeme do tej síce tiež viditeľnej, ale takej menej očakávanej, čo človek očakáva.
Pavol Lupták: Teraz ktorú akože?
Mišo Ukropec: Teraz Nethembovú.
Pavol Lupták: Tak my sídlime kúsok odtiaľto sto metrov a sťahujeme sa akurát do týchto priestorov o dve poschodia vyššie. Teda chceme. Uvidíme, či nám, či nám-
Mišo Ukropec: V akom vtipe Veronika kukala, no.
Pavol Lupták: Všetko to závisí od Veroniky, či nám vybaví zasadačku alebo nie.
Mišo Ukropec: Sa prihovoríme za ťama.
Pavol Lupták: A my sa venujeme IT bezpečnosti posledných osemnásť rokov. Vlastne začali sme ako prví robiť penetračné testy a bezpečnostné audity na Slovensku, a takže máme akože celkom takú tradíciu a známi sme hlavne takými rôznymi verejnými bezpečnostnými projektami, ako napríklad, vyhekovali sme vlastne eKasu alebo tam chránené dátové uložisko eKasy a COVID certifikáty a PCR testy. Takže našli sme spôsob, ako, samozrejme, to bolo, akože, zodpovedné zverej-zverejňovanie zraniteľností. Našli sme spôsob, ako stiahnuť, stiahnuť PCR, antigén testy všetkých Slovákov a COVID certifikáty všetkých slovenských občanov.
Mišo Gula: A bolo to všetko na objednávku alebo bolo to také, že z iniciatívy?
Pavol Lupták: Bolo to tak, že som omylom na to prišiel. Že som omylom na to, omylom som na to prišiel, lebo, vlastne počas covidu bola taká, taká vec, že-že keď s-človek pricestoval do zahraničia, tak musel vyplniť nejaký COVID formulár a pri vypĺňaní toho COVID formuláru som na tú chybu narazil. Takže ja som tú chybu nehľadal, ja som na ňu prišiel preto, lebo som bol nútený vypĺňať nejaké formuláre, ktoré som nechcel a na základe toho som prišiel na tú chybu a-
Mišo Gula: A bolo to tak, že si akože vizuálne niečo alebo v kóde niečo všimol? Alebo bolo to tak, že tebe bežia proste na pozadí všetky možné tooly, pri prehliadači a-
Pavol Lupták: Dosť triviálna, len do vtedy si ju nikto nevšimol. Neviem, či chcete vysvetliť, akože-
Mišo Ukropec: No daj akože-
Pavol Lupták: Jasné. Haló, že o čom to je? Je to podľa mňa jednoduché na poch, jednoduché na pochopenie, nič komplikované to nie je.
Mišo Gula: Skús tak pre nejajťákov, že tak, aby to-
Pavol Lupták: Skúsim pre nejajťákov. Že ak si pamätáte, tak, počas covidu fungovalo, že to testovanie. Ľudia sa testovali na antigénový PCR, PCR testami, robili si, očkovania, prvá dávka, druhá dávka atď. a mali prihlasovacie údaje niekde na webe na ZI. Áno, tam si sa prihlasoval de facto a tam si mal nejaké rodné číslo a nejaký, nejaký login, nejaké rodné číslo.
Mišo Ukropec: Telefónne číslo tam asi bolo tiež.
Pavol Lupták: Áno, telefónne číslo, rodné číslo a telefónne číslo akože kľúč, kľúčové z tohto hľadiska. A e-mail tam bol, hej? Že e-mail, telefónne číslo, rodné číslo a tvoje meno, priezvisko. A tak si, to znamená, že, že automaticky, keď si sa šiel zaočkovať, tak tieto informácie sa použili a- database niekde na CZI si mal uložené informácie, že si máš očkovanie na antigén, na PCR test, že si si spravil, teda že si, že ti spravili test a vyplnil, že si očkovaný. No a úplne nezávisle od toho ja som bol akurát vtedy v Kyjeve. To bolo ešte pred vojnou a vracal som sa z Kyjeva do Bratislavy a nechceli mi, nechceli ma pustiť do lietadla, lebo rovno pri vstupe do lietadla myslím, že to bol Ryanair odo mňa vyžadoval ešte vyplnený nejaký ten štátny formulár a teraz rozumiem, že ako sa presne volá ten formulár. No COVID formulár nejaký vyplnený pri akejkoľvek ceste naspäť na Slovensko. A ja som spravil takú vec, že som ten, že som bol pod tlakom a tak som tam proste vyplnil nejaký náhodný e-mail, náhodné číslo a dal som svoje rodné, rodné číslo a vyklikal som ten formulár. Nechal som to poslať a priletel som do Bratislavy. Asi tak o jeden alebo dva dni neskôr, ako som toto spravil, som sa chcel prihlásiť do toho ProVHLu a chcel som si stiahnuť ten COVID certifikát, lebo všetci sme potrebovali tie COVID certifikáty a nefungovalo mi to. Tak som najskôr kontaktoval na CZI, že neviem sa k tomu prihlásiť a neviem si stiahnuť COVID certifikát, že proste povedzte mi, že kde je problém a riešil som to s nimi pár dní a nevedeli mi nijakým spôsobom pomôcť. A potom myslím, že niekto mi povedal alebo nejaký sabral mi niečo, že však ale vy to máte inú e-mail adresu ako tú, čo ste z-z vlastne zadávali pri tých PCR testoch. A hovorím, že akú? A to bola akurát tá adresa, čo som vy-zadával pri, pri vypĺňaní vlastne toho vstupného v tom lietadle. Čo znamená, že na čo som ja prišiel je to, že keď som zadal svoje rodné číslo, tak som dokázal cez ten formulár príletový prepísať mobilné číslo a e-mail sám sebe.
Mišo Gula: Dobre.
Pavol Lupták: No a my to máme, že to je nejaká blbosť. A typickým pádom som prišiel na to, že zdieľajú databázu. Hej, že tá databáza, ktorá sa používa na ukladanie PCR testov, antigén testov, COVID certifikácií je tá istá databáza, ktorá sa používa pri príletnom formulári. Takže som prišiel na to, že vlastne, že ja som vlastne pri vyplnení toho formuláru zadal svoje rodné číslo a dal som tam nejaké náhodné e-mail, náhodné číslo a to sa overwritelo a preto mi, preto som sa nevedel dostať do toho účtu, pretože mi to nefungovalo. A zaspával som tak v noci a rozmýšľal som, že to je strašná zraniteľnosť, nie? Však ja keď viem číslo-
Mišo Gula: Ako keby-
Pavol Lupták: Keď viem číslo Roberta Fica-
Mišo Gula: Budeš prepáliť všetko.
Pavol Lupták: Ja keď viem Robert, číslo Roberta Fica alebo hocijakého politika alebo úplne hocikoho na Slovensku, tak dokážem zmeniť jeho e-mail a dokážem zmeniť jeho telefónne číslo. A to je všetko vlastne. Hej? A teraz otázka, že ako zistiť rodné-
Mišo Ukropec: A prepáč, ale to, to neni ani akože hackovačka, to je proste, že len to tam
Mišo Gula: napíšeš.
Pavol Lupták: Presne tak. Ale musíš vedieť rodné číslo. A teraz ako zistíš rodné číslo, hej? A teraz rodné číslo je vlastne dátum tvojho narodenia plus nejaké štvorčíslie a celé to rodné číslo musí byť deliteľné jedenástimi. To znamená, že ty máš asi desaťtisíc možností, teda deväťtisíc deväťstodeväťdesiatdeväť možností delené jedenásť. Hej? Lebo to musí byť deliteľné jedenástimi, aby to bolo korektné rodné číslo. To znamená, že tých, tých korektných rodných čísel máš deväťtisíc deväťstodeväťdesiatdeväť delené jedenásť, čo je nejakých osemstodeväťdesiat možností. Hej? A teraz hovorím, že-
Mišo Gula: Počkaj, ale delené jedenásť to musí byť vrátane to-toho tých prvých čísel.
Pavol Lupták: Áno, áno a vrátane tých prvých čísel. Celé to musí byť deliteľné jedenástimi. To znamená, že zoberieš všetky tie, zoberieš rok, mesiac-
Mišo Gula: Áno, áno.
Pavol Lupták: Dátum narodenia a tie štyri číslice a to celé musí byť deliteľné jedenástimi. To znamená, že, že tie posledné štyri číslice je tam síce teoreticky desaťtisíc možností, ale v sku-skutočnosti je to len osemstodeväťdesiatjeden alebo koľko.
Mišo Gula: Áno, áno, áno.
Pavol Lupták: Lebo to musí byť deliteľné akože jedenástimi.
Mišo Gula: Tak preto to-
Pavol Lupták: Jedenástimi, no. A teraz som rozmýšľal tak super, tak dokážem hocijakému slovenskému občanovi z-nastaviť e-mail a nastaviť telefónne číslo, ale potrebujem vedieť jeho rodné číslo. Ako získam rodné číslo? Hovorím no, musím nájsť nejakú-
Mišo Gula: Hrubou silou, nie?
Pavol Lupták: No musím nájsť nejakú inú aplikáciu, ktorá mi povie, či to rodné číslo je v poriadku. Tak som úplne náhodne otvoril internet a našiel som úplne náhodnú aplikáciu, nejakú, nejakú štátnu, kde som zadal meno, priezvisko a rodné číslo. Aplikácia vypísala, či si ten človek platí zdravotné poistenie alebo nie. To je všetko. Hej?
Mišo Gula: Masaker.
Pavol Lupták: To znamená, že ja som proste prišiel na to, že tak ja som spravil takú vec, že ja som vygeneroval všetkých potenciálne rodné čísla všetkých možných Slovákov, čo bolo nejakých päťdesiat miliónov proste čísel, čo je málo, hej?
Mišo Gula: Áno.
Pavol Lupták: A teraz som prišiel na to, že keď záradom takto odskúšam v tej aplikácii a iba sa ich spýtam, že-
Mišo Gula: Máš, nemáš.
Pavol Lupták: Máš, nemáš, máš, nemáš, máš, nemáš. Tak, tak tá aplikácia mi proste na základe binárnej odpovede získa všet-vy-vypíše, že ktoré rodné číslo je správne.
Mišo Gula: To reálne rodné číslo.
Pavol Lupták: Takže cez tú aplikáciu som jednoduchým spôsobom prišiel na rodné číslo všetkých Slovákov záradom, záradom.
Mišo Gula: A to máš dva milióny platných- Dobre, čiže ty si vtedy ich ale nevedel pri-prideliť nikomu. Čiže len si vedel, že je platné alebo nie je platné.
Pavol Lupták: Áno.
Mišo Gula: Ale vlastne keby si tam zadal aj to meno, tak to tiež vieš na konci vlastne vyparovať, lebo ti to povie, či to sedí alebo nesedí.
Pavol Lupták: Musíš, musíš vedieť to meno samozrejme. Hej, akože musíš vedieť-
Mišo Gula: Tak Roberta Fica sa dá zapamätať.
Pavol Lupták: Presne tak. Ale napríklad tá aplikácia fungovala tak, že mne stačilo len rodné číslo. Takže ja som bez mena prišiel na zoznam všetkých platných čísel, čísel, čísel na, čísel na Slovensku. A to je inak veľmi zaujímavé, lebo mňa obvinili potom, že som ukradol databázu rodných čísel. Ale ja som žiadnu databázu rodných čísel neukradol.
Mišo Gula: Ty si ju vypočítal.
Pavol Lupták: Ja som, ja som zobral päťdesiat miliónov potenciálnych rodných čísel a nejaká verejná štátna aplikácia mi povedala, že tieto sú platné. Hej? Len som sa ich, len som sa na to spýtal, no. A potom akože a to je veľmi jednoduché. Teraz akože takže, takže a všetci politici a všetky verejné osoby majú dátumy narodenia na Facebooku, hej? Alebo na akomkoľvek inom, alebo na Wikipédii alebo kdekoľvek inde. To znamená, že keď si akákoľvek verejná osoba alebo neviem, či aj LinkedIn to nezobrazuje. Proste dátum narodenia je verejná informácia a, a tá aplikácia ešte fungovala tak, že vlastne teda dátum som dokázal získať zo sociálnej siete a tá aplikácia ešte fungovala tak, že keď som tam dal meno A to rodné číslo a som sa trafil, tak mi vypísal, že to rodné číslo je správne. Hej, to znamená, že ja som vlastne vypočítal napríklad pre toho Roberta Fica osemsto deväťdesiat-
Mišo Ukropec: Prepáč, že takže vieš rodné číslo Roberta Fica, hej?
Pavol Lupták: No jasné a všetkých politikov.
Mišo Ukropec: Keby ste potrebovali úver-
Pavol Lupták: Ale akože my sme, my sme z-nasledovali. No ako to je najväčší bizár je to, že napriek tomuto všetkému sú rodné čísla pokiaľ na Slovensku nejaký citlivý údaj, hej? Však keď si ich normálne akože stiahnuť cez nejaký štátny web de facto len tým, že sa pýtaš na tie rodné čísla. Takže akože zoberieš nejakú, nejakú osobu, hej? A teraz akože vygeneruješ ten môj skript vygeneroval osemsto deväťdesiat potenciálnych rodných čísel a cez ten jeden web spravil len osemsto deväťdesiat pokusov a jeden vypadol, že toto rodné číslo sedí, hej? A keď som vedel rodné číslo, tak som použil vstupný COVID formulár na to, aby som zmenil e-mail, e-mail a číslo- A automaticky som sa proste prihlásil ako hocijaký človek.
Mišo Ukropec: A stiahol si si jeho informácie.
Pavol Lupták: A mohol som si stiahnuť hocijaké informácie, COVID certifikát, takže ako blbosť, hej?
Mišo Ukropec: Áno.
Pavol Lupták: Blbosť, ale ľudia si to nevšimnú takúto vec a ja som si to všimol vyslovene preto, že som bol pod stresom nútený vyplniť nejaký formulár a dal som tam náhodné informácie. Potom som sa vlastne nevedel prihlásiť neskôr.
Mišo Ukropec: Dobre, ale teraz ako treba ti dať, že kredit, lebo toto je, to je tak abstraktné pre normálneho človeka, ktorý vôbec nechápe, ako funguje nejaká databáza, že môžu byť dve a tie by mali byť alebo nemali byť prepojené. Vieš, že, že, že toto si všimnúť, to je akože sakramentsky technologická, akože pokročilá vec. Ono neni pokročilá v zmysle, že je to hrozne zložité na urobenie, ale uvedomiť si tú, tú logiku, že, že božinku, že ja keď tam napíšem x a to x trafím, on to prepíše proste v ďalšom parametri, ako že, že ako haló?
Mišo Gula: Ale tak vieš, je to to, čím žije, tak preto si to ľahko všimne. Hej, to je, to je to isté jak, jak proste dlhoročný architekt pozrie, otvorí výkres a hneď vidí chybu. A na prvý pohľad sa ti to môže zdať, že to je náhoda, ale nie, to je tá intuícia, to je to vrodené, že, že proste-
Pavol Lupták: Jasné.
Mišo Gula: Ale nie vrodené, to naučené.
Pavol Lupták: Venujem akože dvadsaťpäť rokov, takže ja to vidím. Hej, akože ja sa-
Mišo Ukropec: No ale aj ťakov, ktorí, ktorí musia riešiť bezpečnosť webových aplikácií, sú na Slovensku, že tisíce a tisíce. Dobre, oni možno neurobili chybu, lebo vlastne ty keby si zadal správnu mailovú adresu a správne všetko, tak tiež by si na to vlastne neprišiel.
Pavol Lupták: Áno, presne tak.
Mišo Ukropec: Hej?
Mišo Gula: Mňa ale s tým rodným číslom ešte jedna vec, že dobre, keď ja volám do banky, tak akože logicky, hej, že viem, kam som sa dovolal. Mne keď zavolá banka a teraz povie, no som z tej a tej banky a potrebujeme vás najprv identifikovať, aby sme vám mohli odovzdať ďalšie informácie. A ja si hovorím, že akože okej a nadiktujte nám rodné číslo. Ja si hovorím, ty kokos, akože-
Mišo Ukropec: Fuck you.
Mišo Gula: Jak, jak ja, no a hej, ale ako vieš-
Pavol Lupták: Banka by nikdy od teba tieto informácie nemala chcieť. Akože-
Mišo Gula: Ale to sa bežne, bežne stáva.
Pavol Lupták: Viem a nemala by to chcieť podľa mňa.
Mišo Gula: Že, že to je šialené, že ja nemám šancu verifikovať, že oni mi naozaj volajú z danej inštitúcie, lebo nemáš ako. A zároveň od teba chce, aby si povedal svoju adresu, rodné číslo a neviem čo.
Pavol Lupták: Oni čo môžu urobiť a to sme tiež v nejakých vlastne útokoch. Ja som ešte bol aktívny člen takej umeláckej českej skupiny Stohoven, to možno poznáte a robili sme jeden z takých projektov. Volal sa Morálny reforma a presne sme využili takzvaný cover ID spoofing sa to volá, že keď niekomu voláš, tak vieš nastaviť od akého čísla. Áno, to my sme vlastne získali čísla všetkých českých politikov, poslancov, prezidenta a vytvorili sme takú, takú drámu, že si medzi sebou posielali SMS-ky. Ale to znamená, to znamená, že ja ti dokážem zavolať na mobil z jeho čísla a nemáš šancu to ešte, nemáš šancu a ešte de-de facto je teraz AI aplikácia ako Eleven Labs, takže stačí mi tvoja krátka vzorka a začne na teba hovoriť jeho hlasom, hej?
Mišo Gula: Hej, ale to, že zavoláš z iného čísla ešte stále sa dá, že s-stále to akože-
Pavol Lupták: Neviem, či to funguje. Treba to vyskúšať. Je na to appka, volá sa spoofcard bodka com. Môžete to rovno vyskúšať.
Mišo Gula: On už to natipoval.
Mišo Ukropec: To ja, všechno korektně.
Pavol Lupták: Neviem, či to funguje, ale naposledy keď som skúšal, tak to fungovalo. Takže treba vyskúšať. Spoofcard sa to volá tá karta. Neviem, či to už neblokujú tí operátori, ale ešte pred pár dňami to úplne bez problémov fungovalo.
Mišo Gula: Vieš, tak to môže byť odpoveď na to, čo sme sa včera bavili, lebo som hovoril, že jak je možné, že, že proste každý deň mi dvakrát, trikrát zavolajú zo slovenského čísla, proste z-z-zo slovenského čísla od slovenského operátora mi zavolajú proste chlapci s ukrajinským prízvukom a mi núkajú krypto a neviem čo a samé scamy proste. A to je, že niekoľkokrát do dňa sa to stáva. A ja hovorím, že jak to je možné, že keď ty potrebuješ si kúpiť Prima kartu, tak musíš dať, dať svoje rodné číslo, proste občiansky musíš ukázať, že všetko je registrované a napriek tomu plná riť scamistov ti môže volať. Ale toto môže byť tá odpoveď, že-
Mišo Ukropec: Toto je určite ono.
Mišo Gula: Že oni to číslo akože vyfakeujú.
Pavol Lupták: Oni, oni, oni používajú nejaké, že nejaké VoIP, nejaké zahraničné VoIP čísla a volajú ti vlastne z nich. Hej, to znamená, že je to podľa mňa mimo kompetenciu Slovenska, že mimo Slovenska.
Mišo Gula: No ale má to, má to, že +421 a je to číslo operátora.
Pavol Lupták: Áno, cover ID spoofing ho nenastaví, oni vedia nastaviť, vedia nastaviť, vedia volať z čísla tvojho šéfa. My keď my robíme testy sociálneho inžinierstva, tak naj-jedna z najúčinnejších vecí je vyslovene poslať SMS-ku, keď mám, keď máme číslo sekretárky, tak či poslať SMS-ku z čísla jej šéfa, že prosím ťa, Boženka, pošli mi tieto dokumenty na tento e-mail. Ona to skoro vždy spraví, hej?
Mišo Ukropec: To je dosť masakr typ.
Pavol Lupták: Pretože ona akože nevie, že sa dá poslať SMS-ka z čísla jej šéfa.
Mišo Ukropec: Jasné.
Pavol Lupták: Ale normálne to funguje. Tiež cover ID spoofing. Takže, takže sa presne tak. Ako kvôli tomuto treba použiť Signál, hej, alebo minimálne WhatsApp, hej, ale Signál ako rieši tento problém. Lebo inak ako ja poviem rovno, deväťdesiat päť percent všetkých hovorov, ktoré má na slovenské GSM číslo je scam alebo spam. Hej? Ukrajinskí alebo ruskí proste ľudia, čo mi chcú predávať krypto. A tých 5 % to sú kuriéri, ktorí majú pre mňa balíček. Mne už nikto normálny nevolá na slovenské číslo, hej? Konkrétne GSM číslo. Všetci volajú cez Signal, WhatsApp alebo proste Threemu alebo nejako inak. Takže, takže ja si myslím, že GSM hovory sú úplne prekonané a nielen z bezpečnostného hľadiska ja vôbec ani neodporúčam používať.
Mišo Gula: Okej, to je dobrý tip.
Mišo Ukropec: Zaujímavé. A jak si-
Mišo Gula: Akože, že ja mám, že, že podobnú skúsenosť. Mišo sa zo mňa smeje, lebo on dvíha všetky telefonáty, čo mu zvonia a ja proste mám podobnú skúsenosť, že, že číslo, ktoré ja nepoznám, že by bolo pre mňa dôležité, že mi ten človek volá, to je fakt, že len kuriér. Akože to je minimum prípadov, lebo väčšinou vždycky tá komunikácia prebehne cez e-mail, cez LinkedIn alebo proste cez nejakú inú, formu a očakávam, že ten človek mi bude volať. Deväťdesiat percent, tak jak hovoríš, prípadov je scam alebo prieskum mi volá alebo proste sa-
Pavol Lupták: Zvyšok, zvyšok tí kuriéri.
Mišo Ukropec: A ty, a ty, a ty neblokuješ tie čísla?
Mišo Gula: Blokujem. Už mám, mám položku spamovací OOT.
Pavol Lupták: Mne sa nedá dovolať, že GSM nemám-
Mišo Gula: A mám tam už asi päťdesiat čísiel, kámo.
Mišo Ukropec: Ale ja tam mám normálne, že, že blokovať od toho volajúceho a myslím-
Mišo Gula: Áno a už tam mám päťdesiat čísiel a stále volajú z nových.
Mišo Ukropec: No ja mám akože určite, že viacej.
Mišo Gula: A stále volajú z nových.
Pavol Lupták: Ja mám vypnuté úplne notifikácie, lebo mi chodí tak veľa správ, že by som im každých desať sekúnd proste pípal telefón, takže mám všetky notifikácie vypnuté. A vlastne keď čakám kuriéra, tak na tých pár, na pol hodinku si zapnem prijímanie hovorov, ale zase potom vypnem.
Mišo Gula: Vieš čo, ja to riešim tak, že ja už by default, akože keď mi volá neznáme číslo, rovno posielam automatickú správu, že nemôžem hovoriť, napíšte správu. Keď je to kuriér, napíše, že som kuriér, vieš. A keď je to spam, tak nenapíše nič, vieš.
Mišo Ukropec: A mne kuriéri to nepočúvajú, neponúkajú, ja mám chudobný do pytľa.
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: Jaký sa-
Mišo Gula: Ja už vieš koľko tisíc bitcoinov mám uložených podľa tých telefonátov, kokos.
Pavol Lupták: A ja som, ja som to začal, ja som začal tým, že, že keď mi teraz nejaký Ukrajinec naposledy volal a čisto náhodou som to zdvihol, tak som mu rovno vynadal, že ste mi to sľúbili poslať na túto adresu a stále nič. Kde to je?
Mišo Gula: Mne tak tiež volá-
Pavol Lupták: Dolek mi to sľúbil. Hneď mi to pošlite, inak sa s vami nebudem baviť a-
Mišo Gula: Tiež mi tak volá, volá a hovorím, že, že nechcem, daj mi pokoj. Ale pangula, čo nechcete? Ešte neviete, čo som vám chcel ponúknuť. Daj pokoj, hovorím, ešte raz mi zavoláš a ja si ťa nájdem. Óóóólije. Som ho zložil.
Mišo Ukropec: A on pritom volá z hacknutej nigerijskej telefónnej ústredne.
Pavol Lupták: Alebo nejakej, nejakej, no.
Mišo Ukropec: Lebo toto sa stalo kamošovi, že robil admina a hackli im telefónnu ústredňu a proste od večera do rána tam mali tisíc päťsto eurový účet, lebo im proste cez to telefonovali cez takéto všelijaké divoké destinácie.
Pavol Lupták: Existuje veľa VoIP serverov na svete, ktoré sú dokonca pripojené priamo na tú sieť, vlastne to SS7, takže oni dokážu vlastne fakt, priamo volať úplne kdekoľvek a majú priamy prístup akože k tej, k tej, k tej najnižšej úrovni. A keď takáto SS7 ústredňa je náburaná, dokonca sa niektoré predávajú na Black Hatte, na dark, na dark marketoch, tak sa to potom dá presne takýmto spôsobom zneužiť. A potom aj keď to vypát- vypátrajú, tak oni povedia sorry, ale my za to nemôžeme. Hackli nás, hej, takže, takže veľmi podobne to bude, že as-- preto tie hovory fungujú.
Mišo Ukropec: No, jak si sa dostal od toho, lebo teda linka je, že hackovačky, potom je krypto a potom nás samozrejme zaujíma ten Paraguaj. Hej? Tak poďme teraz za to krypto najprv, že jak si sa dostal od toho? Tuto ja viem, že ako krypto krypto, že ako by malo, ako by dizajn by ťa to malo priťahovať.
Mišo Gula: Že kedy ti Satoshi poslal prvé bitcoiny?
Pavol Lupták: Tak ako my s-- tak ja som vlastne s kamarátmi Jurajom Bednárom a ďalšími ľuďmi založil hackerspace prvý na Slovensku, ktorý sa volal Progress Bar. My sme priamo na Michalskej tri mali krásne priestory a fungovali sme od roku 2010 a vlastne úplne od začiatku tam boli prednášky o Bitcoine. Boli sme jediné miesto na svete, ktoré už, teda na Slovensku, ktoré už pred tými, ja neviem, trinástimi, štrnástimi rokmi akceptovali bitcoiny za členstvo a tak ďalej. Takže my sme boli, my sme tí, čo na Slovensku stáli pri zrode toho bitcoinu. A dôvod bol, prečo pre nás to bolo fascinujúce a fascinujúce to bolo preto, že to bola prvá akože decentralizovaná digitálna mena, ktorou sme mohli platiť bez toho, aby sme vôbec riešili nejaké banky alebo niečo podobné. A prišlo nám to strašne cool a stále nám to príde strašne cool, aj keď ten bitcoin sa niekam úplne inde posunul. Takže vlastne to bolo také, že áno, sme proste IT-čkári, sme gíci, máme radi akože digitálne platby a toto bola platba, ktorá bola úplne mimo kontrolu, hej, že, že nedala sa, nedá sa zastaviť. V tej dobe sa nedala trackovať a nedá sa-
Mišo Ukropec: A dá sa už trackovať dneska?
Pavol Lupták: Dá sa už trackovať. Bitcoin je pseudoanonymný. To znamená, že keď si nedávaš pozor a vlastne posielaš nejaké tie, nejaké tie transakcie, tak je možné vytrackovať vlastne alebo nejakým spôsobom ťa deanonimizovať, keď používaš centralizované burzy alebo niečo podobné. Takže, takže odporúčam používať anonymné kryptomeny, ako napríklad Monero alebo Zcash, ktoré sú stále anonymné, ale alebo Lightning, hej, Bitcoin Lightning, vlastne nad tým nad bitcoinom.
Mišo Ukropec: Ale prepáč, ale to je na platby. Hej? Teraz, keď sa bavíme o Bitcoine, ale ako o investičnej záležitosti, je to stále, akože, že odporučil by si niekomu ako do bitcoinu investovať alebo...?
Pavol Lupták: Pre mňa je momentálne bitcoin, a teraz sa budete smiať, najkonzervatívnejšia investícia.
Mišo Ukropec: Preto sa na to pýtam, lebo, lebo nebudem ešte smiať.
Pavol Lupták: Najkonzervatívnejšia, najkonzervatívnejšia, je pre, je to pre mňa konzervatívnejšia investícia ako do zlata a ešte konzervatívnejšia ako do nehnuteľností. Vše, že rizi-, investíciu do, do nehnuteľnosti, špeciálne na Slovensku pokladám za rizikovú.
Mišo Ukropec: Špeciálne v kontexte momentálnej-
Pavol Lupták: Špeciálne, špeciálne v kontexte momentálnej vývoja. Ako vysvetlím, aké sú, aké sú nevýhody ne-, investovania do nehnuteľnosti V porovnaní s Bitcoinom, tak prvý problém je, že návratnosť, takzvaný ROI, return of investment je, je výrazne nižší od začiatku Bitcoinu a aj stále, aj stále bol a stále je nižší ako v prípade nehnuteľnosti. Hej, takže keď, keď si nič nenainvestoval a kúpil si Bitcoin, tak si posledných trinásť rokov stále na tom lepšie. To je prvá vec. Druhá vec je to, že ty reálne tú nehnuteľnosť nevlastníš, lebo skús nezaplatiť daň z nehnuteľnosti a počas ti vlastne štátu.
Mišo Gula: Pretože hlavne kto kupuje investičnú nehnuteľnosť v keši, že?
Pavol Lupták: Áno, jasné, presne tak. To znamená, ďalší problém je, štát ti to dokáže zabať exekúciou. Áno, to je ďalší veľký problém. Nemáš nad tým žiadnu kontrolu. Keď si chceš urobiť akúkoľvek prístavbu, zmenu a tak ďalej, potrebuješ razítko stavebného úradu. Trvá to dva roky. Problém, hej. Pre mňa a pre iných digitálnych nomádov to definuje daňovú rezidenciu. To nechceš. A podobne problém s prenajímaním a tak ďalej je neustála údržba. Proste je to podľa mňa-
Mišo Gula: Ty tvrdíš, že nehnuteľnosť nie je, jak sa to volá, aký príjem pasívny?
Pavol Lupták: Je to, je to pasívny príjem.
Mišo Ukropec: Ale je pasívny? Vieš, že taká drbačka je s tým stále.
Pavol Lupták: Je s tým strašná drbačka. Hej, akože ja mám kamošov, ktorí teraz vyslovene predávajú nehnuteľnosti v Bratislave a idú full Bitcoin. Hej, akože prechádzajú do Bitcoinu a dôvod je tak, že dlhodobo vlastnia nehnuteľnosti a už na to nemajú nervy. A špeciálne so súčasným spravovaním Slovenska a špeciálne s tým, že deväť z desiatich najbohatších Slovákov zo Slovenska odišlo. Teraz máte najväčšiu ponuku najluxusnejších nehnuteľností nad milión euro. Takže ja si myslím, že je s tým, keď máš Bitcoin, tak ti to nikto nemôže zobrať. Netýka sa ťa exekúcia a vlastne môžeš to ľahko prenášať na rozdiel od tej nehnuteľnosti. Nikto ťa nedrží za gule, hej, že tá nehnuteľnosť je spôsob, ako ten štát ťa drží za gule.
Mišo Gula: Dobre, tá debata je super a chcem v nej pokračovať, ale zaujíma ma ešte jedna vec, že kedy si, lebo si povedal, že ten štart s Bitcoinom bol u teba akože taký geekovský. Kedy bol moment, keď si si uvedomil, že vlastne z nejakej nerdovskej zábavky to zrazu dáva aj finančný zmysel? Vieš, vieš, lebo na začiatku sa s tým bavíš, lebo žiješ.
Pavol Lupták: Ja som si to uvedomil relatívne dosť neskoro, lebo Bitcoin bola aj množstva kryptomien a ja, ja som sa zase-- to, že som sa na to pozrel geekovsky, to bol aj veľký problém, pretože Bitcoin nebol anonymný. Hej, a takže ja som povedal, že kto bude používať neanonymný Bitcoin? Takže ja som sa presunul do Monera a Zcashu. Hej, to znamená, začal alebo začal som používať anonymné kryptomeny, pretože boli podstatne pre mňa zaujímavejšie a hovoril som si, kto bude používať Bitcoin, keď nie je anonymný. Takže ja som ako geek podcenil niečo, čo sa nazýva network effect. Ten sieťový efekt, ktorý bol tak brutálny, že úplne vyboostoval tú cenu Bitcoinu. A napriek tomu, že ja som ten Bitcoin používal od dvetisícdvanásteho, že len trinásť rokov, tak mi možno trvalo do dvetisíddvadsať, dvetisíc, dvetisíctrinásteho, tak možno až dvetisícsedemnásť. To znamená štyri roky potom, keď som predal prakticky všetky moje Bitcoiny, ktoré som mal za nejakú smešnú cenu, tak som pochopil, že ten Bitcoin to vyhral.
Mišo Gula: Okej.
Pavol Lupták: Vyhral znamená to, že je to nový štandard, svetový štandard a je to najlepšie úložisko hodnoty, takzvaný store of value. A je úplne jedno, či sa vám to páči alebo nepáči. Proste mainstream na svete rozhodol, že Bitcoin je štandard a do toho sa bude ukladať hodnota. A je a je úplne jedno, či existujú akékoľvek iné kryptomeny. Môžu byť lepšie, technologicky môžu byť lepšie, anonymnejšie a tak ďalej. To je úplne jedno, pretože už nedosiahnu ten network effect. To je presne to isté, že ja by som teraz napísal vlastnú sociálnu sieť, ktorá môže byť lepšia ako Facebook, Twitter, LinkedIn dohromady, ale je mi to nanič. A presne to je problém všetkých tých alternatívnych coinov. Je úplne jedno, že, že sú lepšie ako to, čo tu máme teraz, ale už nedosiahnu nikdy ten network effect, ten sieťový efekt. Kedy by ho dosiahli? Dosiahli by ho vtedy, keby ten Bitcoin mal nejaké vážne technologické problémy, hej, že by mal bezpečnostné problémy napríklad.
Mišo Gula: Ktorý za celú históriu asi nikdy nemal.
Pavol Lupták: Opravovalo sa to, ako mal nejaké problémy, rieši sa to, ale momentálne-
Mišo Ukropec: Keď to je stabilné, tak kto by do toho šahal, že?
Pavol Lupták: Presne tak. Akože on je, Bitcoin je konzervatívny aj v porovnaní s inými menami. Takže tam, tam tie zmeny sú veľmi pomalé a nie sú veľmi akože radikálne zmeny nie sú očakávané. Takzvané hard forky, ktoré sú v prípade napríklad iných mien, tak Bitcoinu sa moc netýkajú. Sú len fakt výnimočne. To, to znamená, že, že Bitcoin je konzervatívny, stabilný aj z hľadiska, z hľadiska investície a na to, aby niečo ešte prekonalo Bitcoin, tak to nestačí, by to bolo lepšie. To musí byť brutálne lepšie. Tak, aby ti, aby tie, aby tie stovky miliónov ľudí, čo teraz už ten Bitcoin používa, prešli na niečo iné.
Mišo Gula: Musela by tomu uveriť masa ľudí, hej?
Pavol Lupták: Musela by tomu uveriť masa ľudí.
Mišo Gula: Ako v prípade cashu by ľudia museli uveriť, že zrazu ten hrášok alebo čokoľvek iné má lepšie vlastnosti a je viac akceptované ako, ako cash.
Pavol Lupták: Akože ja si myslím, že potenciálne by mohla byť nejaká potenciálna teoretická hrozba Bitcoinu, keby teraz Meta začala s Facebookom, Instagramom, vy, spustiť vlastný coin. Hej, oni sa snažia spustiť Libru. Kvôli regulačným veciam im to neprešlo. A keby to pustili a oni majú hneď databázu proste ja neviem dva miliardy, dve miliardy užívateľov.
Mišo Gula: Zákazníkov majú okamžite.
Pavol Lupták: Hej.
Mišo Gula: No ale tie myšlienky tu predsa boli. Veď, veď s tým, s tým myslím, že aj, aj Facebook s tým nejakým spôsobom operoval. Neviem, či Twitter myslím, že sa s tým pohráva.
Pavol Lupták: Neprešlo to, neprešlo to, neprešlo to, lebo to je regulačne neakceptovateľné. Že keď všetci ľudia začnú používať nejaké meta coiny a vyradia s tým celý bankový sektor, to ako-
Mišo Gula: Nikomu to nepomôže.
Pavol Lupták: To akože nikto nechce. Hej, akože to znamená, že to akože neprešlo, lebo nie, nie že to bol technický problém, je to politický problém. Neprešlo to a zrejme to neprejde. V prípade toho Bitcoinu je výhoda tá, že je decentralizovaný, takže nejde technicky zakázať, nejde vypnúť a nedá sa zakázať technicky. Akože-
Mišo Gula: Ako vysvetlíš neodborníkovi, že Lebo on ti povie však dobre, to je nejaká virtuálna mena, však počítače sa hackujú bežne. Ako mu vysvetlíš, že Bitcoin sa nedá hacknúť?
Pavol Lupták: Nehovorím, že sa nedá hacknúť ako takto Bitcoin. Všetci dobre-
Mišo Gula: Nie že konkrétna volitka, ale že, že mena ako taká nemôže padnúť na základe hackerského útoku.
Mišo Ukropec: Zrazu tie miliardy, čo sú tam nainvestované, zrazu nezmiznú.
Pavol Lupták: Veľmi dobrá otázka. Bitcoin je otvorený. Hej, to znamená protokol je otvorený, zdrojový kód otvorený. Všetci vedia, ako to funguje. Všetci vedia, aké sú tie algoritmy. To znamená, že je to stoprocentne otvorený a transparentný projekt. Takže prvá vec je taká, že tam, keby tam niekto sa snažil dať nejaký backdoor, hej, tie zadné vrátka, tak si to všimnú, pretože to proste tisíce ľudí to čítalo a videlo toho kódu. Hej, že to sa nedá skryť. To nie je niečo uzavreté, ako má bank internet banking, banky, internet banking, akékoľvek banky uzavretá vec, ale Bitcoin je otvorený protokol, otvorený zdrojový kód. Všetko je jasné, všetci vedia, ako Bitcoin funguje. To znamená, že problém je tam hodiť akékoľvek zadné vrátka, aby si to niekto nevšimol. A my poznáme tie algoritmy, poznáme tie hashovacie funkcie, poznáme tie asymetrickú, tú asymetrickú kryptografiu, tie šifry, ktoré sa tam používajú a vieme, že to nie je prelomiteľné za súčasných okolností. A keby aj bolo, tak vlastne Bitcoin má najväčšiu bounty. Hej, to je tá odmena, keby ho niekto hackol, a to je ten milión Satoshi. A keď niekto hackne Bitcoin a dostane sa k tomu prvému, k tomu miliónu Satoshi, hej, čo je tá najväčšia výzva, tak sa stane najbohatší človek na svete. Hej, pretože myslím, že Satoshi Nakamoto je zrejme ak nie najväčší, najbohatší človek na svete, tak jeden z troch najbohatších ľudí na svete. Hej, stal sa úplne najbohatší a nikto to nespravil zatiaľ. S tým miliónom bitcoinu sa nikam nepohlo. To znamená, že, že toto je vyslovene tá najväčšia finančná výzva hacknúť Bitcoin a zatiaľ sa to neděje. Nikto sa k tomu nedostal, lebo zmocní, nájdeš zraniteľnosť v Bitcoine, zmocníš sa, proste to je tá najväčšia bounty, že súkromné firmy, banky, finančné inštitúcie, platformy ako Google, Facebook a tak ďalej, oni ponúkajú odmeny na to, aby ich niekto nabúral. To sa volá, že Bug Bounty program. My sme, ja som mal takú firmu, ktorá sa týmto veciam venovala a Bitcoin ponúka historicky najväčšiu odmenu za to, aby ho niekto nabúral, hackol.
Mišo Ukropec: A nič.
Pavol Lupták: A nič.
Mišo Ukropec: Otázka, sypalo to?
Pavol Lupták: Čo?
Mišo Ukropec: Tieto bounty programy.
Pavol Lupták: Nefungovalo nám to v stredoeurópskom kontexte. Ako mysleli sme, že to bude fungovať, lebo v Amerike je to veľká vec, ale na Slovensku špeciálne alebo v strednej Európe myslím si, že firmy moc nerozumeli tomu, že majú platiť za niečo, za čo doteraz neplatili a malo by to zvýšiť ich bezpečnosť. To je niečo ako poistenie. Hej, že, že ja ti chcem ponúknuť nové poistenie a ty si ho nikdy neponúkol, ty si nikdy nepotreboval.
Mišo Ukropec: Kým ma nevytopí, tak-
Pavol Lupták: Kým ťa nevytopí a niekto to nenabúra, tak to neriešiš. To znamená, že presne to, že, že a obzvlášť v ťažkej ekonomickej situácii, ktorá je na Slovensku, sa dosť ťažko ponúka poistenie na niečo, čo si predtým nepotreboval. Hej, ale keď ťa vytopí, už je neskoro samozrejme. Takže, takže jeden z dôvodov prečo bol taký, že, že mali sme, mali sme fakt tisíce hackerov a mali sme kompletne funkčnú platformu, ale uzavreli, ukončili sme to, pretože, pretože ten mindset minimálne v strede-
Mišo Ukropec: Keď tam neni business case, tak tam neni.
Pavol Lupták: Nebol tam business case, ale takže to, že niečo funguje veľmi dobre v Spojených štátoch neznamená, že to bude fungovať-
Mišo Ukropec: To poznáme veľmi dobre.
Mišo Gula: Reklamné okienko.
Mišo Ukropec: Tak ideš Fešáčik.
Mišo Gula: Ty ideš. Minule som išiel ja.
Mišo Ukropec: Ježiš Mária. Takže vážení, netrúfam si povedať, že vyrobíme softvér v Infotechu alebo teda chlapci v Infotechu vyrobia softvér, ktorý sa nedá hacknúť, alebo že vyrobia nový Bitcoin. Ale keď máte účtovné starosti, inventúry a neviem čo, tak šupky dupky www.infotech.sk. Alebo ak ich robíte na papieri, zase to je lepšie.
Mišo Gula: No a u nás si zase poradíte s tým, keď niečo rekonštruujete alebo spravujete obrovské budovy a vaša existujúca dokumentácia nesedí s tým, čo je postavené, tak my vám to pekne zameriame, zlasujeme a vytvoríme aktuálne dáta. Ingo3D.sk.
Mišo Ukropec: Koniec reklamného okienka. Dobre, tuto nefunguje, lebo tak sme prostoduchí a tie škody ešte nie sú také veľké ako v nejakom americkom korporáte. Ale ja sa nemôžem neopýtať na slovenský kataster.
Pavol Lupták: Pýta sa.
Mišo Ukropec: Máme nejakú insiderskú informáciu takú, že je top secret, že jedna pani povedala, že zaplatili, nezaplatili, našli tie backupy, ktoré neboli, alebo že jak sa to podarilo rozbehať?
Pavol Lupták: Akože z mojich insiderských informácií tie backupy vo finále nejaké boli a obnovili sa, lenže boli asi na veľa miestach a bolo to ako ťažšie obnoviteľné a tiež z mojich insiderských informácií nebol za tým žiadny cielený politický útok, ale čisto finančný útok.
Mišo Ukropec: Lenže vydieračka, že-
Pavol Lupták: Vydieračka to je ako bežný ransomware, akože nič špeciálne, že vyhackujeme ťa, zašifrujeme, zaplať prachy. Že netreba za všetkým vidieť zase nejakú politickú konšpiráciu. Podľa mňa tam šlo iba o peniaze. O nič iné.
Mišo Ukropec: Ale ako som-
Mišo Gula: Ale nevieme, či zaplatili.
Pavol Lupták: Ja som počul, že to obnovili a že nezaplatili. A neviem, akože keď, keď to obnovili z tých dát, ktoré mali k dispozícii z tých backupov, tak, tak asi nedával zmysel, aby zaplatili.
Mišo Ukropec: Jasné.
Pavol Lupták: Ale ako sám, sám o sebe stojí za zamyslenie, prečo to trvalo tak dlho tie obnovy, že ak sa niečo obnovuje proste pár týždňov, tak je to akože problém. Je to zvláštne minimálne, ale tieto ransom, ransomware útoky sú na bežnom poriadku. Akože to stále niekto volá, stále to riešime.
Mišo Gula: Predpokladám, že aj keď sa to zaplatilo, tak sa to muselo platiť cez-
Mišo Ukropec: Bitcoin
Mišo Gula: štyri rôzne krajiny, aby Aby nielenže, že to nebolo vytrekovateľné, ale aby ani sa tu nikto reálne nedozvedel, že, že za to zaplatili.
Pavol Lupták: Áno, ja dokonca neviem ani o tej, lebo to sa dá ľahko zistiť, hej, že oni tí, tí hackeri, oni, oni človeku napíšu-
Mišo Gula: Sa pochváli
Pavol Lupták: Napíšu nejakú adresu a my hocikto vie ovriť, či na tú adresu niečo došlo alebo nie. Hej, že to verejný blockchain je verejný, takže vieme to ovriť. Ale ja si myslím, že aj ne-ne-nelíkla, lebo nebola zverejnená tá adresa tých vydieračov. Takže nevieme i, neviem o tom, že by sme vedeli verejne ovriť, či zaplatili alebo nezaplatili.
Mišo Ukropec: Okej, a jak, jak funguje tento akože hekerský biznis?
Mišo Gula: Že, že kto je za tým? Je to proste banda chlapcov, ktorí sa nudia?
Mišo Ukropec: Alebo je to akože normálne, že regulérna mafia, ktorá má nahajrovaných ajťákov, ktorí proste využívajú viac či menej dokonale nedokonalé nejaké
Mišo Gula: tooly,
Mišo Ukropec: ktorými vedia tieto veci porobiť. Jak funguje tá, tá, tá, tá temná stránka tušíš?
Pavol Lupták: Aj, aj. To znamená, že môže to byť fakt sofistikovaný organizovaný gang, častokrát akože sponzorovaný ja neviem, Ruskom, Čínou, Severnou Kóreou. Špeciálne napríklad Severokórejci sú fakt, že údatní hackeri teda, akože darí sa im veľmi a nakradli si už veľmi veľa, akože krypta, bitcoinu, etherea alebo úplne hocičoho. Takže buď to je priamo podporované štátom a je to neodmysliteľná súčasť štátneho rozpočtu. Hej, že-
Mišo Gula: Okej
Pavol Lupták: Jednoducho akože hekujú.
Mišo Gula: Pán minister, máme taký nápad na biznis. Biznis model jeden.
Pavol Lupták: Ja si myslím, že v Severnej Kórei je to veľká časť finančného rozpočtu.
Mišo Ukropec: No to dáva zmysel, lebo vlastne nemusia vôbec nič riešiť, že áno.
Pavol Lupták: Že oni si majú skôr asi profi hackerov a oni akože-
Mišo Gula: Ako dokážu v tých, tých svojich podmienkach a vôbec vychovať takých hackerov?
Pavol Lupták: Podľa mňa sú tam akože ako v každej krajine je tam veľa inteligentných ľudí, ktorí a aj nejaké limitované možnosti, že sa to dá. Takže určite aj v Severnej Kórei internet, aj keď ako obmedzený a cenzurovaný a tak ďalej a iba pár privilegovaných ľudí tam má prístup.
Mišo Gula: A hackeri môžu mať, majú všetky porty otvorené a môžu sa realizovať.
Pavol Lupták: Takže aj, aj, aj, aj severokórejské webové stránky nejaké existujú, dokonca to asi ani neviete.
Mišo Gula: Nie, čo by som tam robil? Ja som bol v Južnej Kórei a bol som sa pozrieť tými, tými- Keď si o bitcoiny, tak pôjdeš na ich stránky, vieš? Acho sa pozrel na to, hej.
Pavol Lupták: Takže, takže tak. Takže na o-odpoveď na tvoju otázku. Áno, môže to byť fakt, že doslova, že organizovaný sofistikovaný organizovaný gang. Ale kľudne a častokrát to bývajú nejakí stredoškoláci, ktorí jednoducho majú šťastie a, ale sú aj, aj zručnosti a schopnosti a vedia spraviť sofistikovaný útok.
Mišo Gula: A sú to a sú to väčšinou práve takéto útoky alebo, alebo sú to častokrát že scamy, že, že vyslovene len idú na cez nejaké fishingy a takéto veci?
Pavol Lupták: Závisí. Hej, závisí. To znamená, že tie scamy sú ú-úspešné preto, pretože najjednoduchší, najjednoduchší článok je, je človek. Teda najslabší článok je človek, na ktorých sa najľahšie útočí metódami sociálneho inžinierstva. To znamená, že, že tie útoky na človeka patria medzi tie najjednoduchšie. A pretože vy keď chcete útočiť, ja neviem na posledný, posledný iPhone napríklad alebo na posledný ja neviem Mac, tak si musíte, musíte mať takzvané zero day exploity. To sú nejaké špeciálne exploity, ktoré dokážu zneužiť zraniteľnosti, ktoré ešte nie sú zverejnené. Nikto o nich nevie.
Mišo Gula: Čerstvé, čerstvé.
Pavol Lupták: A tam sú také ceny, že tá zero day zraniteľnosť stojí milión dolárov, hej? Alebo ešte viac. To znamená, že, že keď, že, že mám akože viacero možností. Buď si musím kúpiť-
Mišo Ukropec: Prepáč, akože vieš to kúpiť, hej?
Pavol Lupták: Vieš to kúpiť na, na, na dark nete. To sa, to sa kupuje alebo dokonca sú firmy, ktoré pracujú napríklad pre štáty, ktoré špeciálne a napríklad Hacking Team bola jedna z takých firiem, ale tých firiem je teraz veľa. A Pegasus bol malware, ktorý bol, ktorý je veľmi známy, ktorý, ktorý používal tie zero day exploity. Takže oni, oni skupujú tie, tie exploity od tých hackerov a implementujú do nejakých hackovacích softvérov, ktoré reálne používajú vlády. Dokonca bolo podozrenie, ktoré nikdy nebolo vyvrátené, že slovenská SIS-ka participovala na kupovaní takéhoto softvéru a česká BIS-ka to oficiálne kúpila. Hej? Takže a pravdepodobne ten Pegasus kúpila aj slovenská SIS-ka. Ale opäť hej, že-
Mišo Ukropec: Ale prepáč, toto to mňa nejako ako nešokuje, musím povedať, lebo-
Pavol Lupták: No a-
Mišo Gula: To robia všetci, nie?
Pavol Lupták: Jasné, tam je, tam si treba uvedomiť, že aby, že tam je to licencované, takže aby mohli použiť ten zero day exploit od nejakej obete, tak čo, čo ja viem, päťdesiat alebo stotisíc euro napríklad. Hej? To znamená, že musíš byť pre niekoho dosť dôležitý, aby len tak z fleku proste zaplatil napríklad stotisíc dolárov, aby to na teba použil. Hej? Takže, takže nie že by som sa akože to znamená, že sa to po-použije, používa to vyslovene na veľmi dôležitých ľudí, kde-
Mišo Gula: Že keď Kočnerovi trebalo sa dostať do telefónu, tak jak by mali na to ako nástroj.
Pavol Lupták: Áno, áno a neviem, či akurát v jeho prípade použili nejaký Pegasus alebo niečo podobné, ale cielene sa to využíva a cielene sa to zneužíva, samozrejme. A zneužíva to sa všade na svete. Totalitné, jeden z hlavných kupujúcich tých, tých softvérov sú totalitné krajiny, ktoré to používajú na, na, na infiltráciu do opozície a likvidovanie politických oponentov, opozície a tak ďalej. Hej, to sa bežne deje na celom svete.
Mišo Gula: Minule som pozeral a počúval podcast od Ste-Stevna Bartleta a mal tam dvoch taký manželský pár a bývalých príslušníkov CIA a robili akcie proste po celom svete a neviem čo a rozprávali presne také zákulisné veci a v princípe veľmi jednoznačne sa vyjadrili, že, že nič také ako súkromie a bezpečnosť v ne-na internete neexistuje, že v princípe a všetky zariadenia dokážu byť odpočúvané. Všade sa vám vedia na-nabúrať proste hackeri alebo, alebo tí čo chcú. Čiže To vlastne potvrdzuje to, čo si teraz povedal, že, že tie exploit-y sa dajú proste nakúpiť. Ale presne to povedali, že, že ale že, že ty si zbytočne myslíš, že ty ako bežný človek, že si pre niekoho zaujímavý, že, že akože to stojí také prachy, že oni dá sa to, ale používajú to fakt na dôležitých ľudí a nie na bežného človeka.
Pavol Lupták: Možno by si spravil reklamnú vsuvku na Graphene OS, čo je najbezpečnejší hardenovaný Android systém, ktorý dlhodobo používam na telefóne veľa mojich kamarátov. Keď si kúpite Google Pixel telefón šesť, sedem, osem, deväť, desať, tak na ten špeciálne len ten telefón ide preflašovať takou super najlepšou najbezpečnejšou Android distribúciou, ktorá sa volá Graphene OS. Teda na desiatku to akurát vyvíjajú, na deviatke to beží. A čo viem, tak je to vlastne Android, do ktorého sa nevie dostať žiadna tajná služba, žiadna polícia a tak ďalej. Španielska polícia dokonca ľudí, čo používajú Pixel telefóny s týmto Graphene OS pokladá za drogových dealerov by default, lebo, lebo sa im nevedia, nevedia. Takže ja používam presne túto platformu a my máme-
Mišo Gula: Ty si bol v Španielsku naposledy?
Pavol Lupták: Chodím tam relatívne často, lebo lietam do Latinskej Ameriky cez Španielsko. Ale takže čo chcem povedať je, že keď, že ak chcete to najlepšie, čo sa teraz dá, tak fakt si kúpte akože tento telefón, konkrétne tento telefón a preflašujte si to tým Grapheneom, čo je open source. Vy dokážete ten telefón úplne používať bez Google aplikácií a bez login-u, hesla. Akože normálne, že viete dobre viete to používať akože bez Google Play napríklad a tak ďalej. A takže toto odporúčam. Je to to najlepšie, čo sa teraz dá a neviem ani o tom, že by tam- oni tie updaty tam vychádzajú každé dva, tri dni a neviem o tom, že by nejaké zero-day exploit-y na to fungovali. A opäť je to proste malá skupina ľudí. Takže vlastne tým firmám, čo vyvíjajú napríklad NSO, čo vyvíja napríklad Pegasus, sa ani neoplatí targetovať-
Mišo Gula: Malú skupinku.
Pavol Lupták: Vyvíjať, vyvíjať proste nejaký malware a exploit na takú malú skupinku. Podobne ako nikto nevyvíja vírusy na Linux, pretože zase tých Linuxákov je veľmi málo a sú to ručnejší užívatelia. Všetci targetujú tie dominantné platformy. To znamená, že Windows, macOS, iPhone.
Mišo Gula: Našťastie aj, aj tento zločinecký, zločinecký industry je závislý na peniazoch, že-
Pavol Lupták: Určite.
Mišo Gula: Rieši sa to, kde sú peniaze a nie-
Pavol Lupták: Presne tak. To znamená, že oni akože vyvíjajú exploit-y, zero-day exploit-y na platformy, ktoré používa väčšina ľudí. Hej?
Mišo Ukropec: Je Mac bezpečnejší ako Windows? To som mal tiež túto otázku
Mišo Gula: minule.
Pavol Lupták: Takto akože ja by som možno povedal, že najbezpečnejšie je to, čo je fakt, že vyaktualizované. Tam je ako dôležitá aktualizácia. Mac historicky mal dobrú reputáciu, čo sa týka bezpečnosti a je de facto to beží na nejakom BSD kerneli a je to podľa mňa bezpečné. Ale aj posledná verzia Windows je bezpečná a akože keď používate posledné verzie, tak čohokoľvek, tak väčšinou ste imúnni voči tým, voči väčšine exploitom, ale samozrejme zero-day exploit-y nepoznáme, takže tie častokrát fungujú na tých najbezpečnejších operačných systémoch.
Mišo Gula: Máš pocit, že sa nejak zmenila tá situácia s vírusmi v zmysle bežného užívateľa? Hej, že ja neviem. Ja si pamätám, že desať rokov dozadu proste keby som nemal nainštalovaný žiadny antivírus, podľa mňa som akože odstavený do pár dní, hej, že furt niečo dakde klikneš webové stránky a tak ďalej, ale že, že dnes ten bežný užívateľ vieš, ide na nejaký web, všetko to má nejaké protokoly, ide na- používať nejakú appku. Väčšinou sú to proste nejak akože kontrolované veci. Vieš, že-
Pavol Lupták: Podľa mňa sa to zlepšilo tým, že sa začalo dosť husto používať-
Mišo Gula: Hej, prepáč, len dokončím tú otázku, že či, či reálne, že či kleslo to riziko napadnutia v čase, že či dnes je tá dôležitosť antivíru rovnako dôležitá, ako bolo pred desiatimi rokmi pre bežného užívateľa.
Pavol Lupták: Ja si myslím, že ak sa to zlepšilo, tak sa to zlepšilo kvôli tomu, že sa začalo viac používať to digitálne podpisovanie. To znamená, ty vlastne keď zapneš Windows alebo proste Mac, tak od začiatku je to digitálne podpísané. Bootloader overuje, či je digitálne podpísaný kernel. Kernel overuje, či sú digitálne podpísané knižnice a potom sa to loaduje, loaduje a keď pustíš akúkoľvek aplikáciu, tak sa overuje, či je digitálne podpísaná neviem nejakou dôveryhodnou spoločnosťou. Takže tie digitálne podpisy dosť výrazne zvýšili bezpečnosť. Lebo keď chce, keď útočník chce ťa donútiť na- nainštalovať nejakú aplikáciu, tak, tak musí vlastne vyriešiť-
Mišo Gula: Byť podpísaná.
Pavol Lupták: Musí byť podpísaná, čo sa samozrejme častokrát dá, lebo certifikačné autority sú vyhackované a potom ti vie pozdvihnúť ak-nejakú aplikáciu a tak ďalej. Takže, takže tie útoky sa podľa mňa trochu zmenili. Áno, že, že stále tie útoky sú, ale napríklad sa útočí nejako inak a útočí sa napríklad to sociálne inžinierstvo je stále podľa mňa veľmi relevantné. Začali útoky umelou inteligenciou, personifikáciou umelou inteligenciou a tak ďalej. Takže máme komplet- takže niektoré, niektoré útoky prestali alebo minimalizovali sa, ale začali kompletne nové útoky. A to sú napríklad útoky, ktoré sú organizované umelou inteligenciou. Máš, máš ten cielený spear-phishing, kde máš, kde máš customizovaný spam napísaný umelou inteligenciou alebo scam. To znamená, že ja dám tvoj profil na LinkedIn a spýtam sa ChatGPT alebo ja neviem nejakú Cloudu alebo nejaké AI, že napíš mi fakt, že cielený, cielený scam na tohto človeka a on napíše úplne customizovaný, hej, ktorý sa bude týkať len teba. A konkrétne ChatGPT ti to nenapíše alebo Cloud, lebo tie sú cenzurované a oni hej, ale máš rôzne open source modely, ktoré si vieš lokálne od seba stiahnuť bez cenzúry a tie ti napíšu akýkoľvek takýto scam, scamový alebo spamový e-mail. Takže to je napríklad nové. Áno, a dokonca teraz som čítal, že ESET identifikoval, identifikoval tiež nejaký malware, ktorý sám sebe používa umelú inteligenciu na generovanie nejakého, nejakého payloadu. Hej, nejakých takýchto vecí. Takže posúva sa to, že veľa vecí nefunguje a veľa nových vecí zase funguje. Takže ťažko povedať, že- či je to menej bezpečné alebo bezpečnejšie. To je, to je podľa mňa podobná otázka, ako sa pýtať, že či žijeme v slobodnej spoločnosti alebo viac totalitnej, hej? Pretože ja si myslím, že toto už prechádzame do inej témy, že-
Mišo Gula: Paraguay?
Pavol Lupták: Hej, že, že na veľa veciach s-- ako spoločnosť po-- prechádzame do úplnej dystopie, hej, do úplných špehovačiek, do totálnej ekonomickej neslobody. Ale súčasne sa otvárajú obro-obrovské globálne možnosti. Máme decentralizované kryptomeny, na inej úrovni máme toľko slobody ako nikdy predtým.
Mišo Gula: Áno.
Pavol Lupták: Takže vlastne závisí, ako sa na to dívame, hej, že nikdy to nebolo také, že by sme tu mali tisíc vlastne paraguayských fešákov, ktorí, ale máme ich momentálne, hej. Takže, takže vlastne, tak to je aj s tou bezpečnosťou, hej, že, že niečo sa posúva, á, do úpl-- rastie nám sloboda, niekde nám tá sloboda klesá.
Mišo Gula: no super. Takže, takže vieme, vieme, ktorá krajina najviac kradne. Počuli sme, že Bitcoin by mal patriť medzi najkonzervatívnejšie investície. zrejme keby si sa pýtal, nejakých renomovaných slovenských podnikateľov, investorov a tak ďalej. Už som počul toľko podcastov počúvať, kde každý z nich povedal, že, že v žiadnom prípade do krypta nie a keď tak len nejaké-
Mišo Ukropec: Oni povedia: „Za fret nejde do krypta.“
Mišo Gula: Keď tak len nejaké ETF-ká a tak. Takže.
Pavol Lupták: Väčšina mojich dobrých kamarátov, s ktorými sme spolu v pote do krypta, tak sú šťastní a spokojní a veľa z nich už nemusí pracovať do konca života. Takže kto ma počúva, tak-
Mišo Gula: Dáš mi čísla?
Pavol Lupták: Tak môže odísť do dôchodkového veku podstatne skôr.
Mišo Gula: Platí, platí pri Bitcoine to, čo s-- je také staré čínske, nie? Sa hovorí, že najlepší čas na vysadenie stromu bolo pred dvadsiatimi rokmi a dnes. platí to isté aj o Bitcoine, že najlepší čas bol nakúpiť pred trinástimi rokmi?
Pavol Lupták: Samozrejme, že bol, ale vtedy to nebolo jasné, hej, že predtým-- teraz som šiel zistiť, že prečo som tie Bitcoiny predal, hej, pre tými veľa rokmi. No, no lebo v tej, v tej dobe to nebolo jasné, hej. Vtedy nebolo jasné, že ten Bitcoin vyhrá a v tej, v tej dobe bolo kopec iných alternatív a nikto nevedel, že čo je správne, hej. Teraz sa to už ľahko spätne hovorí, ale teraz vlastne, ja si myslím, že teraz je to jasné. To znamená, že z tohto hľadiska, je menej rizikové do toho investovať, lebo keby si pred tými desiatimi, pätnástimi rokmi do toho investoval, tak, tak nikto nevedel, že to bola jeden z mnohých, hej. Takže podľa mňa pa-paradoxne, aj keď je ten Bitcoin výrazne vyšší, tak teraz je podľa mňa bezpečnejšie do toho investovať, pretože vieme, že vyhral. Áno, takže, takže si myslím, že stále to má zmysel. Stále je Bitcoin na začiatku. myslím si, že tá adopcia Bitcoinu masami ešte, ešte len nastane.
Mišo Gula: Ešte len príde vlastne.
Pavol Lupták: Ešte len príde, ešte len príde. Zatiaľ sú to, adoptujú štáty, dokonca akože inštitúcie, finančné inštitúcie a tak ďalej. Takže tá adopcia len príde. Tá adopcia je pomalá, ale, ale ešte len príde. A už teraz sa ten Bitcoin vlastne nakupuje, neviem, v Spojených štátoch do tých dôchodkových pilierov a tak ďalej. Takže, takže-
Mišo Ukropec: Keď už oni investujú, tak ako-
Pavol Lupták: Keď už oni investujú akože do tých dôchodkových pilierov, tak akože-
Mišo Gula: Exis-existuje nejaký, nejaký kritický bod alebo bod zlomu, kedy ak by klesol počet užívateľov Bitcoinu pod nejakú kritickú hranicu, tak hrozí, že by ten celý systém mohol padnúť?
Pavol Lupták: Nie, nie akurát množstvo používateľov Bitcoinu, ale prevádzkovateľov tých uzlov, tých bitcoin nodov.
Mišo Gula: Áno.
Pavol Lupták: Tak vtedy áno, ale trend je úplne opačný, pretože oni zarábajú, oni áno, lebo tí bit-- tí, čo prevádzkujú bit-bitcoiny, nódy, tak-
Mišo Gula: Každý miner je, je zároveň aj node?
Pavol Lupták: Áno, ten bit-- keď, keď-
Mišo Gula: Čo je každý, kto ťaží Bitcoin?
Pavol Lupták: Keď takto n-n-nie, akože, á, v princípe nie. Mining je zase niečo iné. Keď máš Bitcoin node, tak ty máš vlastne stiahnutú celú tú štruktúru blockchainu pri sebe. Celý ten veľký, veľký blok. Nemusíš bezprostredne minovať. A, a tí, čo minujú, tak vlastne oni uzatvárajú vlastne tie broadcastnuté do siete vyslané transakcie každých desať minút do nejakých blokov a zatvárajú tie bloky. A komu sa to podarí, tak dostáva odmenu. A teraz myslím si, že odpe-- odmena je ako 6,75 Bitcoinu alebo tak nejako. Myslím, že to je 6,70 Bitcoinu, hej, á, a čo je stále dosť peňazí, hej. Ty dostaneš pol milióna euro, hej, za, za uzatvorenie bloku. Takže je tam silná ekonomická incentíva, že sa tým ľuďom stále oplatí minovať. Takže a, a ten, tá difficulty, tá náročnosť ťaženia len rastie. To znamená, že stále viac a viac ľudí minuje a stále je to kompli-- ťažšie a ťažšie.
Mišo Gula: Dobre, ale ty si povedal, že to nezávisí ani tak od počtu užívateľov.
Pavol Lupták: Ale od minerov.
Mišo Gula: Tým pádom-- a otázka je od minerov alebo od, od nodov?
Pavol Lupták: Á.
Mišo Gula: Od tých uzlov.
Pavol Lupták: Od minerov.
Mišo Gula: Čo zna-čo znamená byť uzol? Znamená, že si to stiahne celú databázu-
Pavol Lupták: Uzol znamená, že máš vlastne stiahnutú celú tú databázu u seba vlastne, hej.
Mišo Gula: A ty ju, ty ju musíš mať ako keby online, hej, že-
Pavol Lupták: A ty si vieš, a ty si vieš, ty, ty keď máš tú databázu stiahnutú u seba, á, to znamená, že keď máš stiahnutú databázu u seba, tak vlastne, ty dokážeš prehľadávať si tú databázu sám, sám u seba. Nemusíš používať nejaké tie, tie custodial services, hej. Custodial services znamená, že-
Mišo Gula: A si zároveň jedným z potvrdzovateľov transakcií, ako keby, hej, že alebo inak poviem, že, že miner vyťažením Bitcoinu vlastne uzavrie nejaký blok.
Pavol Lupták: Presne.
Mišo Gula: Ten blok sa zapíše do základného kódu, ktorý ty máš u seba, čiže si-
Pavol Lupták: Ten blok sa broadcastne, ten blok, ktorý, ten samotný blok sa broadcastne.
Mišo Gula: A ty keď si node, ten uzol.
Pavol Lupták: A teraz, a teraz akože, zrej-- častokrát sa blok alebo niekedy sa ten blok podarí u-u-uzatvoriť naraz viacerým.
Mišo Gula: Ten istý?
Pavol Lupták: Rôzny, že tam dajú rôzne transakcie a vyhráva ten najdlhší. Taký je, taký je algoritmus. To znamená, že vlastne, tie jednotlivé, jednotlivé nódy zistia, ktorý uzavretý blok je najdlhší a ten vyhral. Ostatné sú stornované a oni si vlastne ho automaticky zapíšu a roz-- predlžuje sa ten samotný blockchain. To znamená, že je tam jednostrannčný protokol Že ten, kto vyminuje blok, kde ktorý je najdlhší, má najväčšie množstvo transakcií, tak ten vyhral, dostáva tú odmenu a všetky ostatné nody si to vlastne stiahnu k sebe a, a udržujú úplne rovnakú tú blockchainovú históriu. Takže vlastne všetky, celá tá blockchainová história všetkých nodov je absolútne rovnaká.
Mišo Gula: Koľko je nasvetených nodov?
Pavol Lupták: Neviem, neviem.
Mišo Gula: Ale to budú že milióny asi, hej, že?
Pavol Lupták: Neviem, či milióny, ale podľa mňa to bude státisíce. Je ich dosť veľa. Je ich dosť veľa na to, aby to niekto dokázal len tak vypnúť si myslím, hej. Takže a, a ten mining je tiež to, že ty vlastne, keď spravíš nejakú transakciu, tak ona sa akože broadcastne do tej siete. Ty za každú transakciu platíš. Hej, to znamená vlastne, že, vlastne ten miner, on keď uzavrie všetky tie transakcie do, do bloku, tak zoberie tie feečka tých všetkých ľudí, ktorí poslali tie transakcie, plus má ešte tú špeciálnu odmenu za to, za tú konštantnú odmenu za zatvorenie bloku. Takže sa predpokladá, že keď sa, keď sa Bitcoin vyťaží, to bude niekedy dvetisícstoštyridsať, to sa asi toho nedožijeme, a tak vlastne už budú vyťažené všetky bloky a tí mineri budú žiť z tých feečok. Alebo nejako alebo-
Mišo Ukropec: To bola presne moja otázka, že kedy Bitcoin bude
Mišo Gula: vyťažený.
Pavol Lupták: Dvetisícstoštyridsať a už väčšia časť Bitcoinu je vyťažená, lebo to exponenciálne klesá, hej.
Mišo Ukropec: Stále sú ťažšie a ťažšie a ťažšie.
Pavol Lupták: Ide to ťažšie a ťažšie a-
Mišo Gula: Posledné bloky budú trvať niekoľko rokov, myslím alebo tak nejako to vypočítané.
Pavol Lupták: Je tam takzvaný, že halving. To znamená, že halving znamená to, že klesá odmena pre človeka, ktorý uzavrie ten blok. To znamená, že na začiatku to bolo päťdesiat bitcoinov pre človeka, ktorý uzatvoril blok, po štyri roky to kleslo na dvanásť a pol bitcoinu, po šty-- teda na dvadsaťpäť bitcoinov. Po ďalších štyri roky to kleslo na dvanásť a pol bitcoinu. Teraz to kleslo na šesť celá sedemdesiatpäť bitcoinu a štyri roky klesá. To znamená, že ten halving spôsobuje, že klesá odmena za uzatvorenie toho bloku, ale v princípe to nevadí, lebo trhová hodnota vlastne toho bitcoinu stále rastie oproti fi-
Mišo Gula: Takže preto tam vidíš tú dlhodobú investovateľnosť na,
Mišo Ukropec: že oplatí sa aj dneska, keď už vlastne tá, neviem koľko dneska
Mišo Gula: stojí bitcoin.
Pavol Lupták: Kolo stotisíc dolárov, myslím si tak nejako, hej.
Mišo Gula: Okej, a akú šancu dávaš tomu, čo zlé jazyky hovoria, že je to výmysel FBI alebo výmysel nejakých Rusov, Severnej Kórey alebo-
Pavol Lupták: To je absolútne irelevantné, koho to je výmysel, keďže je to otvorený protokol, všetci vedia, ako to funguje, hej. To je ako keby som ti postavil dom a ty presne vieš, čo v tom dome je, presne vieš, čo je postavený, presne vieš, akú má bezpečnosť. Proste poznáš ten dom dokonale a je ti v princípe jedno, či je to výmysel Rusov, FBI a tak ďalej, pretože vieš, čo to tomu vieš, môžeš očakávať. Rozumieš, hej, že, že je to irelevantné.
Mišo Gula: Tam nie je koľko ľudí, že dneska vieš to ovplyvniť.
Pavol Lupták: Z hľadiska bezpečnosti je ti to jedno. Môže ti, môže ťa to trápiť z hľadiska morálky. Môže, čo sa, z hľadiska morálky ťa to môže trápiť. Čo sa môže ešte stať vlastne, že v tých, ten prvý milión bitcoinov je rezervovaný pre Satoshio. K tomu nemáme kľúče. Hej, to sú akože Satoshiho jeden milión bitcoinov. A, a ak teda, čo sa môže teoreticky stať, ak si to vymyslela FBI, CIA alebo niekto, tak oni budú mať kľúče k tým jednému miliónu bitcoinu. A keby ten jeden milión bitcoinov si chcel dumpnúť, to znamená, že by si chcel predať, čo neviem, ako predáš akože milión bitcoinov, to je nekonečne strašne veľa peňazí, to sú aj miliardy, miliardy, miliardy dolárov. Tak to tú cenu zo stotisíc dolárov proste dumpne na sto dolárov, hej. Ale to by niekto musel cielene zničiť ten bitcoin. A, a to, a to nedá-
Mišo Gula: Vlastne celú paniku trhu by spo-spôsobilo už to, keby jedno z Satoshi sa pohlo z tej peňaženky, lebo-
Pavol Lupták: Presne tak, presne tak.
Mišo Gula: To spôsobí paniku vlastne.
Pavol Lupták: Keby jedno z Satoshi sa pohlo a nič sa také nestalo, hej. Takže to by spôsobilo paniku. Takže je možné, že by tá cena úplne klesla na sto dolárov, hej, ale zase ak by niekto mal prístup k tým miliónom bitcoinu, tak to nespraví, pretože je stále najbohatší človek a keby chcel predať, tak už nebude najbohatší človek. Hej, že-
Mišo Ukropec: Keď začne predávať, tak začne klesať.
Pavol Lupták: Že keď začne predávať, tak cena začne veľmi klesať. Hej, takže, á, ťažko povedať, hej. Takže, takže áno. Takže teoretické riziko je také, že ak nejaká FBI, CIA vlastní privátne kľúče k tomu miliónu bitcoinov, tak to môže zobrať, pohnúť jedným Satoshim a už bude panika a ľudia nebudú vedieť čo. Ale to zase, to zase len spustí tú trhovú paniku. To nijako neovplyvní technické vlastnosti bitcoinu. Chápeš, že, že neznamená to, že teraz bitcoin nebude fungovať alebo že, len to znamená, že, že ľudia budú-
Mišo Gula: Nie, len to bude, len to bude taký míľnik, lebo zatiaľ ten milión, bitcoinov pôsobí ako taká, že, že verifikácia bezpečnosti a nezávislosti. V momente, keď sa s tým pohne, zrazu sa to zreálni to, že počkaj, to je niekto reálny, kto to vymyslel, kto to pripravil a proste ta-tam ja vidím tú paniku.
Pavol Lupták: Áno.
Mišo Gula: Hej. Nie v tom, že by to niekto začal predávať, ale v tom, že vôbec sa s tým pohne.
Pavol Lupták: Áno, áno, uznávam, že keď sa to pohne, môže to byť akože veľký problém, ale zatiaľ sa nič také nedeje. Akože ja va-- ja, my robíme penetračné testy, audity bankových systémov a robíme pre najväčšie rôzne banky. A môžem vám povedať, že, že, že bitcoinová bezpečnosť je výrazne väčšia ako akékoľvek banky na svete, hej. To znamená, že spochybujeme sa niekde úplne inde. Hej, že to sa nedá ani porovnávať vlastne.
Mišo Gula: Neuveriteľné.
Pavol Lupták: Dáme fun factíky?
Mišo Ukropec: ne-ne-ne-ne-
Pavol Lupták: Či máš ešte?
Mišo Gula: Nemám nachystané.
Pavol Lupták: Nemáš? Tak ja mám bitcoinový.
Mišo Ukropec: Ja mám na to bázu, ale, ale nemám-
Pavol Lupták: Ja mám bitcoinový.
Mišo Gula: ty si pripravil nejaký fun factík? Ja som v roku dvetisícpätnásť asi, á, prišiel, k informácii o nejakom
Pavol Lupták: Bitcoine a vtedy som si naivne myslel, že sa pridám do, do
Mišo Gula: portfólia ťažiarov, lebo to vtedy vyzeralo tak atraktívne, že, že aj dlhodobo sa akože na tom dá nejak zarábať a tak ďalej. Tak som prvých pár tisíc minul na,
Pavol Lupták: na mašiny
Mišo Gula: Začal som niečo ťažiť, potom sa to, sa to furt sťažovalo a sťažovalo, lebo zo začiatku sa to dalo ťažiť na, na grafických kartách. Dnes sú na to proste už všetko veľmi špeciálne.
Pavol Lupták: Ťažilo na procesore.
Mišo Gula: Dokonca ešte.
Pavol Lupták: Na procesore, potom na FPGA, FPGA kartách a potom sa to ťažilo cez tie, jak sa to volá, cez tie nie FPGA minery. To som ťažil ešte aj ja, tie FPGA minery a potom ASIC minery samozrejme a ty si už doteraz.
Mišo Gula: To boli už potom po, po RTX a po, po týchto kartách, hej. No a, proste vtedy to nejak už bolo potom neskôr zložité a už to sa to tak neoplatilo voči tej nákladom na elektrinu a tak ďalej, tak som s tým prestal. Tie bitcoiny už netuším. Mal som asi dva alebo tri, už netuším, kde skončili, lebo vtedy to nemalo akože žiadnu výraznú hodnotu a nejak, nejak proste som sa tomu nevenoval.
Mišo Ukropec: A hypotéka bola vyriešená.
Mišo Gula: A tak pred pár rokmi si hovorím, že, že boha, nemohol som vtedy radšej kúpiť bitcoiny a nie, a nie ťažiarce zariadenie, vieš, ktoré by mi vydržalo pol roka.
Pavol Lupták: Takmer vždy sa to viac oplatilo. Ja som tiež minoval, ale prakticky každý rok, keď som, podľa mňa to stále platí, že, že sa oplatilo namiesto investície do mining hardvéru kúpiť bitcoiny za tú trhovú cenu v tej dobe.
Mišo Gula: Lebo to minovanie, to je proste ty každým dňom dokážeš v úvodzovkách každým dňom, ale, ale dokážeš vyťažiť menej a menej, lebo sa to sťažuje, ako keby pribúdajú noví ťa-ťa-ťažiarí. Čiže tých ľudí, ktorí sa snažia o to isté, je ďaleko viac stále, ďaleko väčší výkon do toho ide. Čiže tebe veľmi rýchlo devalvuje ten hardvér, ktorý na to používaš, hej. A tým pádom to je nekonečné kolečko vlastne dokupovania nového a nového hardvéru na to, aby si vôbec dokázal udržať tú, tú výkonnosť ako keby, nie?
Mišo Ukropec: Mám aj ja taký pri-pribuzný fun fact, že ja som nikdy neťažil, lebo som nikdy nemal žiadnu grafickú kartu, vždy som noťasíček posledných neviem dvadsaťpäť rokov.
Pavol Lupták: Však aj tam máš.
Mišo Ukropec: Ale, ale moje dieťa ťažilo, prosím ťa. A teraz týmto ho zdravím, že bude strihať tento podcast na koniec, nebude mať shorty. Tak on ti zarobil, nevyslovím tú sumu tunak nahlas, že koľko zarobil na bitcoine, na pokri, neviem na čom všetkom mal trinásť, hej? Že signifikantné číslo, kde dospelému by do dekelu strelilo mať toľko peňazí, prišiel o ne na Manile a následne na Srí Lanke. Lebo keď som povedal, že hovädo, pošli tie peniaze na Slovensko, zaplatíš z toho daň a budeš mať akože kapitálu, že dovidenia. Ó, nechcem republike platiť, neviem proste čo. A nakoniec ho odrbali na Srí Lanke. Takže mal prvú veľkú stratu, že veľkú, veľkú, veľkú v trinástich. A hovorím, ty vieš, že až od osemnástich môžeš ísť pokiaľ, ale trináť nevie tato.
Mišo Gula: V trinástich ti väčšinou tato nájde prvý porno časopis, že, že prídeš o kopec peňazí.
Mišo Ukropec: Takže, takže, takže komédia. Snáď že je to premlčané, ak to bol trestný čin. No a pokračujeme ďalej, lebo Paraguayu sme sa ešte nechytili. Tak zatiaľ čau, čau.
Mišo Gula: Čauko.
Pavol Lupták: Ahojte.