#9842 min
#98 – Kolotočár a zázrak návratnosti
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Pokračovanie série o sťahovaní zo Slovenska bez hosťa. Mišo Gula a Mišo Ukropec zisťujú, že odchod je skôr problém východu než Bratislavy, a rozoberajú, či je dnes vôbec niekde v Európe bezpečnejšie – teroristický útok v Madride či panika v Dánsku podľa Ukropca neznamenajú, že Európa nie je bezpečná. Debatujú o rýchlom a pomalom myslení, o tom, či existuje krajina s dobrým leadershipom (Holandsko?), o konfliktoch na Blízkom východe, NATO a Trumpovi, o politike po Mečiarovi a o tom, prečo extrémna situácia dovoľuje extrémne riešenia. Rozprávajú o dôchodkoch, investovaní do indexu verzus do seba a vlastnej firmy (Ukropec si nechal vypočítať osobnú návratnosť od začiatku s 5 000 korunami) a o dôstojnosti starnutia v slovenskom zdravotníctve. Úvodný fun fact: „čau, čau, fešáčik“ prvýkrát zaznelo až v ôsmej časti. Gula na záver hovorí, že keby nebolo vážnych politických a bezpečnostných problémov, stačila by mu Bratislava.
Upozornenie: v epizóde zaznievajú názory a osobné skúsenosti hostí a moderátorov k téme financií. Nejde o odborné poradenstvo – pri vlastných rozhodnutiach sa poraďte s odborníkom.
Hlavné myšlienky
- Debata o odchode zo Slovenska sa týka viac východu krajiny než Bratislavy.
- Jednotlivý útok či kríza ešte neznamenajú, že celá krajina alebo Európa nie je bezpečná.
- Pri rozhodovaní pomáha rozlišovať rýchle (emocionálne) a pomalé (racionálne) myslenie.
- Extrémna situácia môže ospravedlniť extrémne riešenia, no bežne to neplatí.
- Moderátori sa zhodujú, že pravidelné investovanie do indexu od mladosti môže vytvoriť veľký majetok, investícia do seba a vlastnej firmy však podľa nich môže priniesť ešte viac.
- Keby nebolo vážnych politických a bezpečnostných problémov, Gulovi by Slovensko a Bratislava bohato stačili.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (14)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Ak by nebol taký vážny politický a bezpečnostný problém, tak by som bol nadmieru spokojný so Slovenskom a stačila by mi bohate Bratislava.
Zrazu sme zistili, že sťahovanie zo Slovenska je problém východu a nie Bratislavy.
Extrémna situácia dovoľuje extrémne riešenia.
Popis epizódy
V tejto časti sa z pôvodnej debaty o živote doma či v zahraničí presúvame k politike, bezpečnosti a tomu, ako sa svet mení pod rukami „vodcov“. Rozoberáme, prečo sa Slovensko cíti ohrozené, čo znamená mať reálnu návratnosť života 28,5 % ročne a ako sa dá z ničoho vybudovať niečo – aj v krajinách, kde lietajú drony, nie rozum.
🔹 Politika, bezpečnosť a mentálny pokoj
🔹 Prečo nás rýchle myslenie robí ľahkou korisťou
🔹 Amerika, Rusko, Saudská Arábia – vodcovia a ich dôsledky
🔹 Ako sa dá prežiť dôchodok so cťou (a benzínom)
🔹 Prečo sa najviac oplatí investovať do seba
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 32 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Mišo Gula: Oni normálne panikarili v tom Dánsku. Oni nevedeli, čo majú robiť. Oni nepoznajú problém, že, že nejaký politik je debil alebo kraď-
Mišo Ukropec: Keď sa v Madride teraz urobí e-teroristický útok na metro, tak to znamená, že v Európe neni bezpečno? Keď tam príde, že brutálny týpek, tak sa ľudia okamžite začnú dostávať do lepšieho.
Mišo Gula: Ak by nebol taký vážny politický a bezpečnostný problém, tak by som bol akože nadmieru spokojný so Slovenskom a stačila by mi bohate Bratislava. Nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik.
Mišo Gula: Sme načali tému. Zrazu sme zistili, že sťahovanie zo Slovenska je problém východu a nie Bratislavy.
Mišo Ukropec: Lenže ja mám fun fact, ktorý sme nestihli v minulej časti spomenúť-
Mišo Gula: Nemal čas. Nemal čas
Mišo Ukropec: na konci. Tedame teraz na začiatku.
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: Vieš, v ktorej časti prvýkrát zaznelo „čau, čau fešáčik?“
Mišo Gula: Však v prvej.
Mišo Ukropec: M-m.
Mišo Gula: V ktorej?
Mišo Ukropec: Až v ôsmej.
Mišo Gula: A do vtedy si čo hovoril?
Mišo Ukropec: „Čau, čau.“ Ale nebolo tam fešáčik. Až od dvanástej časti-
Mišo Gula: Si mi rozbil celú koncepciu brandu Kolotočárov.
Mišo Ukropec: Pozri, ja som bol Kolotočár od začiatku, to sa nezmenilo, ale myslím, že to bolo po tých pekných správach, čo som dostal, že teba som zakrabičkoval, ako že si fešáčik.
Mišo Gula: Tak sa ti zdá. Hej?
Mišo Ukropec: Áno, áno.
Mišo Gula: Tak neviem, ale, ale-
Mišo Ukropec: Normálne som-
Mišo Gula: sa mi zdá, že sa to celkom udomácnilo už.
Mišo Ukropec: Včera som, som stretol suseda Peťa. „Čau, Peťo.“ Za mňa kričí z chodby: „Čau fešáčik!“ Tak budem teda, čau Kolotočár! Tak budú kričať „čau, čau fešáčik!“ Už normálne to funguje.
Mišo Gula: Hej, super, super.
Mišo Ukropec: No dobre, takže skončili sme, na čom to?
Mišo Gula: Skončili sme na, na nejakých, hovorili sme o ekonomických dôvodoch, o zdravotníctve, o vzdelaní-
Mišo Ukropec: Infrastruktúra
Mišo Gula: a o nejakej infraštruktúre. A ja by som, ako my sa snažíme sa vyhýbať politike, ale ja by som si určite chcel v tejto časti rozobrať, politické dôvody a určite aj bezpečnostné.
Mišo Ukropec: Dobre.
Mišo Gula: A to možnože aj bude celkom stačiť, lebo ja tu mám napísané aj nejaké ďalšie, ale ako nebudú podľa mňa až také dôležité, aby sme k tomu potrebovali nejak ve-
Mišo Ukropec: Vieš, čo je strašná škoda, keď sa ba-bávime o politike? Že všetci tí, tá polovica Slovenska, čo je hrozne za Putina-
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: Že prečo sa oni nechcú vyexportovať do Ruska? Však je tam aj tak fasa.
Mišo Gula: Ja viem, ale ty dávaš príliš vysokú, vysoký kredit inteligencii tých ľudí.
Mišo Ukropec: Prepáč, poznám jedného gentlemana, ktorý je že extrémne inteligentný.
Mišo Gula: Áno, a napriek tomu má problém si spojiť-
Mišo Ukropec: Áno
Mišo Gula: súvislosť s príčinou.
Mišo Ukropec: Áno, áno, áno. múdra knižka ináč, vážení, odporúčam. Je tenká, takže ľahko a rýchlo sa číta. Sa volá, že The Basic Laws of Human Stupidity. Napísal ju niekedy v osemdesiatych rokoch francúzsk-taliansky gentleman. Meno si nespomeniem. A tá knižka hovorí úplne jasne, že, že aby bol človek stupidný, s tým nesúvisí inteligencia, vzdelanie-
Mišo Gula: To je veľmi ľahké
Mišo Ukropec: pozícia, proste že nič, proste. A stupidný človek je taký, ktorý koná tak, že škodí sebe a druhým. Hej? To je stupidné jednanie. A je, aj držitelia Nobelových cien robia stupidné veci, aj ako mimoriadne, mimoriadne úspešní ľudia robia stupidné veci. A-
Mišo Gula: iste ja v poslednom čase s-som začal používať také, že, že človeka, ktorý serie, nájdeš aj v zlatom paláci. Ako to, v akom bohatstve, v akej inteligencii a neviem v čom žiješ, neznamená, že tam nie sú hlupáci. Neznamená, že tam nie je špina, zlodej. Nie, proste nájdeš to všade.
Mišo Ukropec: Povedal by si to, že slovenská politika je momentálne taká vy-ukážková skrňa všetkých chutí.
Mišo Gula: No, m-mne na tom vadí to, že a rozoberali sme to v niekoľkých častiach, že existuje to také rýchle a pomalé myslenie. A to, to rýchle myslenie, kde si človek urobí veľmi rýchle závery a, a je náchylný na jednoduché odpovede pri zložitých témach. To je, že, že strašne to zaplavuje, ako že to-
Mišo Ukropec: Tak pozri, zopár miliárd rokov sa to vyvíjalo. zase na druhej strane vieš, tak jak nám Denis hovoril, že neni to dobrá konkurenčná výhoda, keď, tí ostatní sú sprostejší jak ty?
Mišo Gula: To hej, len keď už tí sprostejší začnú rozhodovať o tvojej budúcnosti, o budúcnosti tvojich detí, tam už to vidím ako problém.
Mišo Ukropec: No, ale teraz-
Mišo Gula: Kým len dýchajú rovnaký vzduch ako ja, je mi to jedno. V momente, kedy začnú rozhodovať o, o do istej miery samozrejme, lebo každý si je pánom svojho nešťastia, ale do istej miery, kým začnú rozhodovať o, o mojom živote, tak vtedy sa ma to akože týka.
Mišo Ukropec: Len keď sa pozrieš okolo seba, tak ktorú krajinu by si tak ako videl, možnože Holandsko? Hej? Že by si to si povedal, že tak a v tejto krajine, je leadership, na takej úrovni, že je to, že, že, že bomba. Hej?
Mišo Gula: A ten svet sa naozaj uberá do takých sračiek. A to je jedno. Zľava, sprava, zhora, zdola, že ešte aj krajina ako vieš, čo by si si povedal? Dobre, Holandsko si povedal. Ja spomeniem Dánsko napríklad. Hej? Máme tam jednu kamošku, rodinu. Žije tam, akože keď prišiel do úradu Trump a začal rozprávať o obsadení Grónska, oni normálne panikarili v tom Dánsku. Oni nevedeli, čo majú robiť. Oni nepoznajú problém, že, že nejaký politik je debil alebo kraďa alebo že komunista. Oni takéto problémy nemajú. Tam zrazu príde nejaký, nejaký oranžový trtko a začne rozprávať, že im obsadí ako keby za každú cenu, nejaké ich územie alebo, alebo Časť, ktorú majú pod správou nejakým spôsobom. Oni to normálne vnímali akože vážny problém a tým sa zaoberali proste niekoľko mesiacov, vieš.
Mišo Ukropec: Ale to je vážny problém.
Mišo Gula: No a čiže, čiže to sa, to tým chcem povedať, že ty dnes áno, ota-odpoveď na tvoju otázku nemám, lebo, lebo ja naozaj sa tým zaoberám už rok a ja nevidím krajinu, kde by som sa akože vedel, že bezpečne odsťahovať, že, že si budem istý, že okej, tu je to fajn.
Mišo Ukropec: Vieš čo, ja to mám v tomto také, že celkom jednoduché, lebo-
Mišo Gula: Z Petržalky do Starého Mesta?
Mišo Ukropec: Nie, nie, lebo čo by som robil v Starom Meste? Ja musím povedať, že ja keď počujem nejakých Staromešťanov, jak sa ako vyťahujú, že oni sú Staromešťania a vy ste tam odtiaľ či Dolné, dlhé diely a Dolné hony a Petržalka a tak a ja kukám, že a čo je na tom Starom meste prosím vás také ako fasa? Ogrcané steny od, od, od piatkovej žúrky, všetko pomalované. To, to centrum je, dobre, nemyslím teraz Hlavné námestie, ale o dvesto metrov prídeš ďalej. To centrum je odporné. Akože búchať sa do pŕs, že ja som Staromešťan mi príde, že ako vieš jak tá socha, čo má odpadnutú hlavu, ruky aj nohy, že kukaj aké dielo.
Mišo Gula: Paradoxne je to také malomeščiactvo.
Mišo Ukropec: To je hodne, hodne veľké malomeščiactvo. Takže ja to ako nechápem. No ale dobre, rozumiem, že teda treba aspoň, aspoň, aspoň, aspoň niečo si ako pre seba tam ako nájsť. Ale že vieš, tá, ten, ten leadership krajiny alebo hocijakej inej organizácie je v tom interesantný, že, že keď tam príde, že brutálny týpek, tak sa veci okamžite začnú ako dostávať do lepšieho. Príde tam totálny magor, tak to ide okamžite, že do čerta. Hej? Keď sa kukneš, ako bolo, že Rusko v deväťdesiatom prvom, keď skončila revolúcia, bol tam Gorbačov, tak vytretí Rusi si myslia, že to je zradca národa. Už asi zabudli na to, že to bolo obdobie, kedy tá krajina proste išla brutálne hore po každej stránke. Hej? Potom zrazu sa začalo v Moskve strieľať tankami a neviem proste čo a zrazu teraz to krásne všetko ide a síce stále sú hrdí, ale stále sprostejší a stále chudobnejší. Hej? A, a vedenie krajiny sa im vysmieva a neviem, kam si mysleli, že to, že to potiahnu, keď najväčšia krajina na svete má HDP jak Taliansko a Taliansko je síce akože významná industriálna krajina, ale to je najväčšia a celé je to postavené na vykrádaní akože prírodných zdrojov. Hej? Potom až bolo zase opačne. A Trump je tiež dobrý príklad, hej, že, že Amerika síce neni Silicon Valley, že teda v Amerike sú rovnako extrémne rozdiely v chudobe ako, ako v Ázii alebo aj v tom Rusku alebo niekde, že extrémne množstvo veľmi chudobných ľudí a, a významná skupina objemovo nie počtom, ale ako majetkom. Ale, ale tá krajina bola nejako vedená desiatky rokov a teraz tam dôjde proste Trump a tú krajinu, že instantne vyhodením výhybky proste bere smerom, ktorý že celé kuká celý svet, že haló, hej? A to, čo má byť, ja neviem, že S&P 500 má byť, má byť zárukou stabilnej investície, tak zatiaľ stále je. Všetci dúfame, že Trump odtiaľ konečne zmizne a bude nahradený niekým ako viacej smart. Ale, ale vlastne nevieš, že tie istoty úplne sa rozsypajú.
Mišo Gula: No k tomu existujú také, také názory, že, že áno, však ono sa to stane. Proste jeho obdobie uplynie, príde niekto druhý, ale že on za ten čas vlastne pácha také zmeny. A teraz zámerne som nepovedal, že, že pácha škody. Je možné, že niektoré kroky môžu byť pozitívne z dlhodobého hľadiska, ale z veľmi dlhodobého. Zámerne hovorím zmeny, lebo tie zmeny už budú nezvratiteľné, že nech príde ktokoľvek, tak to by trvalo že dekády a dekády, aby sa to vrátilo naspäť do pôvodných koľají, čo sa už nikdy v živote nevráti. Už len taký príklad s NATO, hej? Proste to, čo, to, čo dlhodobo platilo a každý bol o tom skalopevne presvedčený, že, že, že NATO je jeden kompaktný celok a proste keby sa čo i len prd v Stromovke objavil, tak proste Američania nabehnú so stíhačkami. Toto zrazu dnes neplatí. Tento naratív môžeš zabudnúť a to už sa nikdy späť nevráti.
Mišo Ukropec: Vieš čo, ale je otázka konkrétne v tomto prípade, ale chcem potom uviedem pozitívny príklad, že či to je až tak strašne zlé. Lebo mne príde ten argument samotný. Ja ako vieš, neskúmal som to v detailoch, takže kľudne ma potom môžete chytiť za slovíčka a vysvetliť, že sa teda mýlim. Som v pohode s tým, ale mne príde dosť absurdné, aby americká armáda riešila v Európe bezpečnosť. A teraz nie kvôli tomu, že sa bojím, že by nás Amerika ako napadla. Amerika preto nemá žiadnu vojnu s nikým, lebo sú proste oddelení od každého. Na juhu majú chudobných otrokov, ktorí pre nich robia a na severe majú najmieru, najmierumilovnejší národ. Takže Amerika ako spomenieš, že tí sú že zvonka sú že v pohode a z východu, zo západu nemá kto prísť, lebo všetko je tu ďaleko. A tak ako ich nikto nenapadne, tak ani oni nenapadnú inú veľkú krajinu. Hej, môžu napadnúť malú krajinku, Vietnam, Afganistan, neviem čo, ale nenapadnú Európu. Hej, to sa nedá.
Mišo Gula: Oni nemajú ako zažiť pozemnú vojnu. Hej, oni-
Mišo Ukropec: Áno, len vnútornú, ale nie, nie akože s inou krajinou. A mne proste toto príde absurdné, že, že, že tuná tá technológia je. Vieš, keď sa, keď si dáš podľa seba Leopard a Abrams, to sú ako tanky, tak ten Leopard nemecký je lepší. Keď dáš vedľa seba stíhačky a potom začneš akože čítať, tak tie európske stíhačky sú lepšie ako napríklad F35 alebo tak. Akože my nemáme, že na to akože nemáme, že to nemáme postaviť. My čo nevieme, tak my netočíme európske vojnové filmy, ako sme komu natrhli prdel, pritom to tak úplne nebolo, ale vieme to dobre predať, tak my to nevieme predať. Nikto nevie o, o európskej akože zbrojárskej výrobe, akú má kvalitu, akú má úroveň, ako to všetko funguje. Proste nevie sa o tom, lebo to nepredávame. Američania to veľmi dobre predávajú, či už vo filmoch alebo, alebo v nejakom spravodajskom, nazvem to, že marketingu. Hej, tu to tak neni. Ale ja sa chcem k tomu pozitívnemu príkladu ešte vrátiť, lebo spomenul som Rusko ako negatívny príklad leadershipu alebo teraz Ameriku, ale je tu pozitívne. To je napríklad tá Saudská alebo Emiráty. Hej, že, že, ten princ Muhammad bin bin Salman MBS prezývaný, že on tú Saudsku za pár rokov tak otočil, že to je krajina, do ktorej sa dostaneš bez problémov. Je tam bezpečno, je tam dobre. Nažereš sa, čo chceš. Dobre, alkohol nie, ale tak to sa rieši povedzme, že-
Mišo Gula: Je tam bezpečno? S ohľadom na to, čo, čo sa, ako sa situácia vyvíja.
Mišo Ukropec: No dobre, na juhu s Jemenom asi nie, hej, ale to by si ešte pozeral na americké-
Mišo Gula: Nie, teraz myslím hore. Akože dobre, teraz Izrael, Gáza. Máš tam, proste dlhotrvajúci konflikt a však už sa bombardovali s Irakom, vieš, s Iranom. Máš, máš teraz útok na, na Libanon. Vieš, akože tam sa to začína, vieš-
Mišo Ukropec: Ale, ale Saudská je obrovská krajina. Vieš to, ja keď, my sme teraz boli, boli s Tomášom, jak sme boli v tej Indii, tak on proste ako bol trošku prekvapený z toho, že nás všade brutálne kontrolovali. To znamená, že do každého shoppingu, do každého hotela, do každého všetkého ideš cez detektory kovou. Hotely majú pred sebou rampy, brány. Normálne, že brána je zavretá, príde auto, auto skontrolujú zrkadielkom, otvoriť kufré, dvere, až potom ťa pustia, že to neni taký ten režim, jak to, že prídeš rovno pred hotel. Hej? On teda že kuká, že, že to je zvláštne. Hovorím ale Tomáš, ale oni sú vo vojne. Áno, akože nestrieľa sa na uliciach normálne, ale tá krajina je vo vojne. Proste oni s tým Pakistanom sa ťahajú, s Afganistanom sa ťahajú. Sú tam vnútorné všelijaké proste tlaky, lebo to je proste, to sú, India neni akože celistvý jeden štát, ktorý ťahá za jeden povraz. Je to proste, to sú, že tam sú, že jazyky, etnika, vlády, to proste proti sebe krížom krážom. To je zložité. Ale zase z druhej strany tá India z juhu na sever letíš tri hodiny. To je ako z Viedne do Madridu. A teraz, keď sa v Madride teraz urobí teroristický útok na metro, tak to znamená, že v Európe neni bezpečno? To je dvetisícpäťsto kilometrov alebo koľko? Čo mi je potom? Tu bola vojna v Juhoslávii, ktorá bola päťsto kilometrov. Je tam osemstotisíc kilometrov, vojna na Ukrajine. Nevzrušuje ma, lebo nepadajú tu bomby. Zatiaľ.
Mišo Gula: No a to je, to je ten rozdiel v tom vnímaní. Lebo vieš, ty si päťsto kilometrov od hranice alebo dobre štyristo kilometrov, štyristošesťdesiat, päťdesiat, to je jedno, ale ja som päťdesiat kilometrov.
Mišo Ukropec: No
Mišo Gula: a som ti povedal, že máš urobiť. A keď mi niekto povie, že-
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: -že včera dopadli bomby tridsať kilometrov od našej hranice, pre mňa to je, že osemdesiat kilometrov.
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: To je ako keby bombardovali Ba- Poprad pre mňa.
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: A to už sakra akože vnímam. Vieš?
Mišo Ukropec: Áno, áno, áno, áno, áno, áno. tak pozri, potrebujete zmeniť voličskú základňu, Senca a ďalej.
Mišo Gula: A ono tu nikto nevolil Smer. V Bratislave.
Mišo Ukropec: Ja viem. No tak-
Mišo Gula: Čo sme si hovorili? No proste debila nájdeš všade.
Mišo Ukropec: Tak ale ja som sa ale chcel vyvinúť teraz, že ten, ten leadership, že tak jak bol tu Mečiar a nahradil ho Dzurinda. Jaký bol, taký bol. Ale tak ten shift. Proste máme euro, sme v Európskej únii. Vieš cestovať. To tiež si všimneš, keď doletíš z Ázie do Európy, že sa cítiš ako občan prvej kategórie.
Mišo Gula: No počkaj, ale ke-keby to tak bolo, tak to vôbec nevnímam ako problém. Tu je iný problém. Lebo kým, kým tu bola jednofarebná vláda, Robka a len sa kradlo, dal, dal som úvodzovky pre tých, čo počúvajú, že len som dal do úvodzoviek, že len sa kradlo, tak to bolo ešte okej, lebo boli sme normálne aktívni členovia Európskej únie, pevná súčasť NATO, bla bla bla. Všetko fungovalo, biznis fungoval, ale dneska sa tu reálne bavíme o tom, že, že on ide úplne proti, proti všetkým spojencům, ktorých kedy sme mali ako Slovensko a že tu reálne, ak vznikne rozpad Európskej únie, tak my skončíme v riti toho, čo vznikne. Vieš?
Mišo Ukropec: Tak ja teraz zapnem svoju optimistickú náturu. No tak, lebo ja som ako, som ako optimistický typ, tak, neviem si predstaviť, že, že by sa stalo, že Slovensko, že vypadne z Európskej únie alebo takéto niečo. Ako technicky sa to samozrejme stať môže. Po prvej svetovej vojne tiež si ľudia hovorili, že také zlo už sa stať nemôže a stalo sa väčšie a horšie nakoniec ešte. Hej, takže, tá generácia, čo zažila vojnu alebo dôsledky, tá už akože zomrela. A, a história sa opakuje. Takže ako v Európe kľudne môže byť za päťdesiat rokov Armagedon, že totálny-
Mišo Gula: Áno, tie argumenty hovoria o tom, že nie je akože reálny spôsob, ako by nás mohli vyhodiť z EÚ, ale ono sa, ono sa to nebude diať vyhodením.
Mišo Ukropec: No jasné.
Mišo Gula: To je tak ako s NATO, že jedného dňa alebo však OSN je perfektný príklad. USA vyhlásilo, že vystupuje. Počkaj, nie, nie z OSN, z čoho? Z OSN vystúpili, nie? Počkaj, teraz som zmätený do riti.
Mišo Ukropec: To neviem. Ale nejaké tie klimatické dohody určite.
Mišo Gula: Alebo, no proste to isté sa môže stať s NATO. Proste príde Trump a povie, že vystupujú z NATO. A vy si, vy si ostaňte NATO kľudne. Vieš. Čiže to isté sa môže stať v Európe, že prídu Nemci s Francúzmi, s Talianmi a s neviem kým a povedia, my vystupujeme z Európskej únie. Vy si kľudne ostaňte, vy buďte Európska únia ďalej. Vieš, ale-
Mišo Ukropec: Takto že myslím, že dnes je trošku iná situácia v tom, koľko je alebo ako je ten svet poprepájaný. Lebo pred, ako Baťa v tridsiatych rokoch postavil celosvetové topánkové impérium je pre mňa nepochopiteľné, že to nemali proste v toľkých krajinách predajne, predajne a s telefónom, s telegrafom, s poštou dodávať do celého sveta. Tak ale dneska máš tie globálne korporáty, že brutálne prepojené. To znamená, že keď Fico bude príliš, vymýšľať, tak vieš, že mu zazvoní telefón z Volkswagenu, že Robo, prosím ťa, že, že ty čo robíš? Keď budeš takto pokračovať, tak my tú fabriku proste presťahujeme niekam neviem kam, na, do Rumunska hej alebo niekam a zrazu ti zmizne, že päťdesiat, šesťdesiat tisíc pracovných miest. Vieš, čo by to spravilo? to by bola revolúcia. Hej, lebo tí ľudia proste zrazu nebudú mať čo jesť. Tu neni zrazu akože trh na to, aby, západné, juhozápadné Slovensko zrazu prijalo akože päťdesiat tisíc voľných operátorov výroby. Hej? Plus tie firmy nevyrábajú len, len pre Fo-- to, to, to akože to by bola že katastrofa. Vieš, aj on má ľudí, ktorých sa musí opýtať. A zase Fico je veľmi dobrý. Neni to dobré, ale akože dobre to robí, že on hrá na všetky strany. Tunak-
Mišo Gula: Nie na všetky strany.
Mišo Ukropec: No počkaj, on má svoju stranu ako pre seba. Hej, ale že voličom hovorí niečo. V Európskej únii síce hovorí, ale odhlasuje, čo treba. Vieš, že on ako on tú gumu na spodiaroch ako naťahuje, že, že má ju že našponovanú. A teraz je iba otázka, že keď to praskne, že čo sa presne stane.
Mišo Gula: A pozri, keď si kurva a hráš to na všetky strany, tak aj zostaneš kurvou.
Mišo Ukropec: No ale to bol vždycky predsa, nie?
Mišo Gula: Nemám ten pocit. Bol to zlodej, ale to neznamená, že si kurva.
Mišo Ukropec: Vieš čo? Ja si myslím, že on iba tým teraz, jak bol naňho spáchaný ten, ten atentát alebo útok, tak vlastne on sa už môže definitívne utrhol z reťaze. Lebo v podstate ľudia, ktorí prežili svoju smrť, tak vlastne oni stratia akože strach zo smrti, lebo už to ako zažili a vedia, že to teda je prežiteľné. Ale teraz vlastne až teraz vidíme jeho pravú tvár. Ale že ona tam bola vždycky.
Mišo Gula: No s tým, s tým OSN, len aby som to dal na pravú mieru, tak nie OSN, ale to bolo tá Svetová zdravotnícka organizácia.
Mišo Ukropec: Jo, jo. No nič, poďme ďalej, lebo tá politika je strašne depresívna.
Mišo Gula: je, ale je to jeden z tých hlavných pilierov, ktorý, prečo o tom rozmýšľam proste odísť, hej.
Mišo Ukropec: Rozumie, ale ja kvôli politikom by som neodišiel z krajiny.
Mišo Gula: Ale to je, to je nie že konkrétny politik. To je o tom, že to smerovanie tej krajiny, vieš že-
Mišo Ukropec: No počkaj, ale to smerovanie vždycky, vždycky smeruje hlava.
Mišo Gula: Si zober, ale si, hlava, čia hlava?
Mišo Ukropec: Jeho hlava.
Mišo Gula: No tak. No.
Mišo Ukropec: No ale, ale-
Mišo Gula: Lebo vieš čo, jeden konkrétny politik. Slovensko bolo v ekonomických aj vo všetkých možných sračkách po Mečiarovi. Akurát že tu bola nejaká garnitúra, ktorá mala profíkov, ktorá mala nejaké, nejakú víziu, nejaké smerovanie. A vtedy som si vedel povedať dobre, však vydržme, hej? Mali sme sa uskromniť v danom čase, ale videli sme nejaké smerovanie k lepšiemu. Ale ja tu dneska vidím, že nula pozitívneho smerovania našej krajiny, že nula percent, nič, zero.
Mišo Ukropec: Mne je to jedno.
Mišo Gula: No mne to nie je jedno.
Mišo Ukropec: Vieš, výhoda všetkých stoických postojov spočíva v tom, že ja síce vidím, že to je zlé, ale neprežívam to, lebo viem s tým niečo urobiť? Neviem, tak sa nad tým nebudem vzrušovať.
Mišo Gula: Áno, kým nehrozí, že to obmedzí teba v budúcnosti.
Mišo Ukropec: No jasné.
Mišo Gula: Lebo ja to nevidím tak, že to hrozí, že ma to obmedzí.
Mišo Ukropec: No rozumiem, ale či ma to obmedzí alebo neobmedzí, stále s tým neviem nič urobiť.
Mišo Gula: Kým, kým sa len kradlo, tak ma to do nejakej miery neobmedzovalo. Keď to môže znamenať, že, že môžeme byť napadnutí z východu alebo že nám postavia hranicu, é-
Mišo Ukropec: Na západe
Mišo Gula: Česi. Hej? To už sa sakra dotýka akože mňa a nejakého budúcna konkrétne.
Mišo Ukropec: Áno, áno, ale-
Mišo Gula: Preto nad tým premýšľam, vieš?
Mišo Ukropec: Takto že to rozmýšľať áno, ale tú emóciu to vo mne nevyvoláva. Hej?
Mišo Gula: No ty si kľudný človek, ty nadávaš len pri šoférovaní.
Mišo Ukropec: Oh, ty debil! No čo toto ten kretén tu rozpráva? Ale vieš ako sa ti uľaví.
Mišo Gula: Hej, však aj mne sa teraz uľavilo, keď som si povedal.
Mišo Ukropec: No ja keď vidím, pozri, v Čechách, keď sa opýtaš na Babiša, rozumieš, tak tiež ti povedia. Nemca sa opýtaš a Michal Alez is scheiße. Vieš, všecko je na hovno. Takže ja, ja, ja, ja, ja, ja, ja neviem. Ja takto že čo je férový argument, ktorý absolútne beriem, je, že keď začnú na Košice a na Mich-, na Michalovce, akože dopadávať zablúdené rakety alebo aj-
Mišo Gula: Drony
Mišo Ukropec: alebo nezablúdené.
Mišo Gula: Tie malé droníky, ktoré majú tri a pol metra. Vieš, si videl ten obrázok?
Mišo Ukropec: No tak, tak to je samozrejme iná téma. Hej, ale to je Ficovi potom zas už zatrné. Pretože to sa bude ťažko predávať populácii, že, že netreba sa proti tomu brániť, hej? Ale tak ako Ukrajinci držia, tak akože všetka česť. No a keď vieš, tak ako vieš, ja mám jednu veľkú výhodu, že ja sa k majetku nepripútavam, lebo to je jedna z vecí, čo som zistil, že nechcem a celkom mám pocit, že sa mi to darí, že jak som ja v živote oveľa prišiel, tak ja už som bol ako že teda nie že na absolútnom dne, ale že, že hodne na dne, ako či materiálne, teda hlavne materiálne, mentálne nie, ale materiálne áno. A a vždycky som z toho tú miliónovú hodnotu zase vyrobil. To znamená, že u mňa to neni, že keď sa mi aj všetko rozsype, že pre mňa to skončilo. Nie je pre mňa, že do puče zase hej, ale spravil som to proste. Zvládol som to, že dvakrát a vždycky, že rýchlejšie a lepšie ako predtým. Takže ja teraz v štyridsiatich deviatich rokoch robím na tom, aby keď sa to stane, tak poviem tak áno, ten byt a všetko akože pekné, beštia úžasná, ale v Indy sa s beštiou nedá jazdiť, tak proste vrátim auto. Byt nech sa deje čo sa deje a proste odchádzam.
Mišo Gula: A to zase dobre súvisí s tými päťsto kilometrami, o ktorých si hovoril. Lebo aj toto je dôvod, prečo to vnímame inak, že ja to vnímam tak, že prvé, prvé zbludilé drony na východe Slovenska a to, to nehypotetizujeme, však do Poľska doleteli do Rumunska. Nad Estónskom lietajú stíhačky, kokos. Akože to-to vidíme skoro na dennej báze. Prvé zbludilé drony alebo nedajbože nejaká, nejaká raketa a výbušnina spôsobí to, že dnes mám v celkom slušnej hodnote barák v Prešove a po prvých takýchto útokoch tam budem mať nula zero, lebo sa zastaví celý trh s realitami, lebo každý bude čakať, či náhodou nejde vojna. Vieš. Čiže toto je napríklad, čo ja riešim. Ty v Bratislave si zatiaľ safe. Máš dobre, máš tri dni náskok, lebo vieš kým prejdú tie tanky, kým prejdú až na západ. Ale toto je pre mňa napríklad hej.
Mišo Ukropec: Je to, je to legitímny argument. No pozri, zoberieš si americkú hypotéku na ten barák, budeš mať cash. Keď začnú lietať drony, tak ho proste necháš tak, ako je, zoberieš a čau.
Mišo Gula: Hej a budem splácať americkú hypotéku za barák, ktorý-
Mišo Ukropec: Nebudeš, nebudeš splácať, lebo proste budeš na Honolulu alebo niekde piť mojito.
Mišo Gula: Hej, lebo lebo tí právnici v bankách to presne tak majú vymyslené, že ty sa dokážeš zbaviť dlhu.
Mišo Ukropec: To nie, ale keď tu budú padať bomby a drony, vieš, tak ako to je problém budúceho Homera.
Mišo Gula: No na to by som sa nespoľahol.
Mišo Ukropec: No ja ako hovorím o extrémnej situácii, hej, že extrémna situácia dovoľuje extrémne riešenia. Hej, ja nehovorím teraz, že že to je správna a jediná možná cesta, ale keď ti tam proste budú padať bomby, tak ja radšej budem s cashom za zbombardovaný barák na Honolulu ako bez dlhov so zbombardovaným barákom vedľa toho baráku. Hej? Ako a ja mám túto logiku mám so sebou akože postavenú. Proste mám mať cash a mať investície mám mať neviem čo. Keď začnú padať bomby do Prešova, tak ti volám, kamo, žiješ, žiješ dobre, tak dôjdite, mám tu voľné izby, tak proste dôjdite a my potom-
Mišo Gula: My sme ešte relatívne safe, lebo, lebo my máme vrtuľníkovú základňu, máme vojenskú základňu a teraz nám stavajú veľkú vojenskú nemocnicu. Čiže my budeme dosť strážení.
Mišo Ukropec: A tam nedopadnú prvé bomby?
Mišo Gula: No nie, lebo my budeme dosť strážení práve kvôli tomu, že tam budú, bude kritická infraštruktúra, vieš.
Mišo Ukropec: Držím palce, aby bola čo najstráženejšia. No dobre, poďme na ďalšie témy, lebo politiky mám dosť. No. Viza, uznanie, vzdelanie, zdravotné poistenie a dane.
Mišo Gula: Tým daniam sa budeme venovať v iných častiach, čiže to asi ani nemusíme. Akurát dáme taký, taký možnože mierny spoiler, že nie je to také ružové, ako tvrdia reklamy s tými daňami v zahraničí.
Mišo Ukropec: Neni. Ako na Slovensku to neni, že perfektné. Ale, ale no. Ja s čím mám akože problém pri, pri vycestovaní a hlavne teraz sa bavíme o zamestnaní, že teda niekto ide robiť do inej krajiny, tak to je dôchodok. Lebo ja-
Mišo Gula: S tým máš problém?
Mišo Ukropec: Teda no ja s tým ako ja s tým problém nemám. Oni s tým budú mať problém.
Mišo Gula: Lebo?
Mišo Ukropec: No lebo dám najprv, že ako to, ako uvažujem ja. Vždycky bude existovať nejaké dôchodkové zabezpečenie, také či onaké.
Mišo Gula: Ty si veľký optimista.
Mišo Ukropec: No dôchodkové zabezpečenie funguje sto niečo rokov a tá krajina alebo teda vláda, keď nechce mať totálnu revolúciu, tak nejakým spôsobom sa o, o tú populáciu postarať musí. Môže sa o ňu aj že úplne, že nepostará sa o nich, že úplne vyprdne. Ale, ale to jej môže narobiť viacej problémov ako to, keď im dá aspoň stravné lístky alebo proste niečo, aby tí ľudia prežili. A teraz nemám na mysli hlúposti typu univerzálny príjem a podobne, lebo to je akože-
Mišo Gula: Nie, bavíme sa o dôchodcoch, o dôchodcoch, o dôchodkoch pre dôchodcov sa bavíme.
Mišo Ukropec: Akože takto, že keby teraz dám, že tu bude vojna, tak sa samozrejme nech každý vyprdne a nechaj ich umrieť. Hej, ako to je, že jednoduchá vec. Ale za predpokladu, že tá, že tá vojna akože nebude a bude to proste len, že to ide tak, jak to ide teraz, tak nejakú si formu podpory dostávať budú.
Mišo Gula: Nie som o tom presvedčený.
Mišo Ukropec: Ja áno, ale to je jedno, lebo mne sa to netýka, lebo mne by to nestačilo na benzín. Takže
Mišo Gula: No nie je to jedno, lebo hovoríš o o vyše sto rokoch nejakej histórie tohto systému.
Mišo Ukropec: Áno, ale-
Mišo Gula: Len ty vieš, že to je najstarší a najzvratenejší, najzvratenejšia pyramidová hra v histórii ľudstva. Tento dôchodkový systém. Väčšie lietadlo ako toto neexistuje.
Mišo Ukropec: Dobre, ale, ale proste je to jak to je. Vieš ako ja sa ako-
Mišo Gula: Štatisticky len Slovensko potrebuje milión aktívnych pracujúcich ľudí, aby dokázalo živiť dôchodkový systém taký, ako máme dnes nastavený.
Mišo Ukropec: Ale takto, že ja tomu rozumiem, ale zase neviem s tým nič urobiť.
Mišo Gula: Nie, nie, jasné.
Mišo Ukropec: Takže ako nevzrušujem sa nad tým.
Mišo Gula: Ja len, ja len podporujem tvoju myšlienku toho, že sa na to nemôžeš spoliehať.
Mišo Ukropec: Tak.
Mišo Gula: Zároveň si myslím, že to kľakne, lebo ty tvrdíš, že nekľakne, že niečo stále bude. Ja tvrdím, že to proste pôjde do totálnych sračiek.
Mišo Ukropec: Takto, že ja si myslím, že ako vyplácať niečo budú. Aký život z toho budú viesť, to je úplne ako iná téma, hej? Ale poviem, že akože úplne, že zmiznúť to nezmizne, pokiaľ nebude armagedon. Ale mne to nestačí ani na benzín. Takže-
Mišo Gula: A to nie, že by делал machra. To je proste fakt.
Mišo Ukropec: Vieš, odbočka. Môj že najlepší kamarát akože zomrel pred pár rokmi. To je jediný krát, čo som na pohrebe reval jak decko, že teda sople mi tiekli úplne všade. To sa, to sa mi v živote nestalo, že najlepší kamarát mi zomrel a on bol ale akože rakúsky teda Slovák, ale on od revolúcie vlastne žil a pracoval, nie žil a pracoval vo Viedni a mal rakúsky dôchodok. A my sme proste chodili spolu strieľať a on mal proste kupé a a rozčuloval s tým policajtov, vieš, že ide okolo policajtov, zaradil neutrál, vrrrm, oni kukajú, že kde to vrieska auto, ale auto ide stále ako už s tou rýchlosťou, jakože nespratník. No brutálne sme si sedeli a kukám na to a hovorím si, že hm, že on má šesťdesiat niečo a on si proste každý rok kúpil nejakú novú pušku a takú vieš, že za tri, za štyri, za päť tisíc a mal proste auto a chodil tam a hentam a hovorím si, že, že to sa mi ako páči, že hentaký dôchodca ja chcem byť. Nechcem byť rakúsky dôchodca, čo sa bude pozerať, čo sa pôjde pozerať na Benátky alebo takto, lebo to už teda by som v tom veku chcel mať všetko popozerané. Ale, ale proste ja som taký akože, že športový typ, proste akčný, trošku dobrodružstvo a tak. A Benátky nie sú zase až také veľké dobrodružstvo. Takže ja ten conditioning sám pre seba som si spravil taký, že takto ja chcem tráviť svoj, svoj dôchodok. Som šelma, tak proste chcem žiť ako šelma, nie ako prasa. Hej? No a na to proste potrebuješ nejaké peniaze. A ja zase nie som ten typ, čo chce čakať až do dôchodku. Takže ja teraz si to auto chcem mať teraz, lebo proste toho dôchodku sa nemusím dožiť. A zase štatistika vraví, že kto celý život škudlí, tak na dôchodku nezačne míňať, lebo ten conditioning po päťdesiatich rokoch práce proste tam je a on už prachovo, že nevie, čo s nimi, ale nemíňa ich.
Mišo Gula: Povedzme, že lepšie vyzeráš v takmer päťdesiatke v tej Audine ako v sedemdesiatke.
Mišo Ukropec: Určite áno. Dúfam, dúfam, dúfam.
Mišo Gula: Držím ti palce, vieš.
Mišo Ukropec: Zlatý. Ďakujem. Definitívne sa nebojím neprajnosti z tvojej strany. Takže, takže a a a nemám pocit, že by som chcel ísť ako dole, hej? A nepotrebujem ísť hrozne hore, lebo mám pocit, že na to, aby som žil spokojný a šťastný život, som ako dosiahol, čo som ako po materiálnej stránke, že mám zabezpečené, že nepotrebujem teraz väčší dom a väčšie auto a väčšie neviem čo, proste drahšie oblečenie proste a neinvestujem do seba v tomto zmysle, že že nič, hej, nerozhadzujem peniaze na iné ako veci a cestujem pracovne. Takže ja ten svet vidím a vidím ho vlastne lepšou optikou ako turista, lebo sa bavím s ľuďmi, ktorí tam žijú, ktorí tam robia biznis a lepšie chápem, ako tá krajina funguje, ako keď sa idem pozrieť iba na nejakú pamiatku, že hm, pekná, hej, to je trošku zase nuda. No a takže dôchodok chcem mať poriadny, ale nemôžeš mať poriadny dôchodok, keď bude sedemsto euro. Hej, to je fakt, že ultimate survival. A vieš z toho vyžiť nejako?
Mišo Gula: No len počkaj.
Mišo Ukropec: Len sa nezmeníš v posera.
Mišo Gula: Hej, lebo lebo to vzťahuješ na seba. Ale, ale-
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Ale aké percento, ľudí na Slovensku sú v pozícii podnikateľov a nie v zmysle s.r.o., ale v zmysle, že šéfujú firmám?
Mišo Ukropec: Vieš čo? Teraz na mňa hodne vyskakuje Dave Ramsey. Neviem, či ho vnímaš.
Mišo Gula: Neviem. Skús povedať.
Mišo Ukropec: Také akože show, kde ľudia volajú a riešia svoje finančné problémy a krízy.
Mišo Gula: Viem, viem, taký bradatý, nie?
Mišo Ukropec: Áno, áno. A on hovorí úplne jasne, že keď v dvadsiatich piatich si začnete posielať do, do indexu stopäťdesiat dolárov mesačne, tak v šesťdesiatich piatich tam máte že milión. A keď máš, zjednoduším to, jedenásťpercentný ročný výnos na S&P päťsto, tak z tých milión dolárov máš stotisíc ročne. To je osemtisíc mesačne do vidia.
Mišo Gula: Rozumiem, ale tá debata o dôchodkoch je o inom. Tu je o tom, že priemerý alebo mierne nadpriemerný Slovák má stále možnosť, máš tridsať, štyridsať rokov, stále máš možnosť, že odídeš žiť do Kanady, do Fínska, neviem kde a za päť rokov máš vystarané v zmysle, že si občan a máš ich dôchodok.
Mišo Ukropec: Nemáš. To je to, že nemáš.
Mišo Gula: Lebo?
Mišo Ukropec: Lebo neviem, ako je to vo Fínsku, ale väčšina krajín to má urobené tak, že musíš v tej krajine pracovať nepretržite aspoň desať rokov, aby si dostal nejaký nárok na-
Mišo Gula: Okej, rozumiem, ale akože po-
Mišo Ukropec: No počkaj, ale-
Mišo Gula: Ja tých päť rokov hovorím, že, že dostaneš občianstvo a že vôbec si v tej hre, že to môžeš mať, lebo-
Mišo Ukropec: Dobre, ale-
Mišo Gula: Sú krajiny, kde môžeš pracovať aj štyridsať rokov a nebudeš ho nikdy, vieš.
Mišo Ukropec: To znamená, že ale keď niekto napríklad sa rozhodne pre cestovateľský životný štýl, že on teda bude- zrobiť tam a tam a tam a tam. No keď si on svoj dôchodok nevyrieši sám-
Mišo Gula: Jasné, jasné.
Mišo Ukropec: Tak akože poteš Pán Boh. No a toto je presne tá vec, do ktorej hovorím ja, že áno. Ja síce si myslím, že dôchodok ako sa bude vyplácať, aj keď ja pôjdem do dôchodku o dvadsať rokov hádam, alebo kedy to bude, ale je mi to-
Mišo Gula: Ešte oveľa bližšie.
Mišo Ukropec: To si nemusel.
Mišo Gula: Musel. Nemôžeš sa tu oháňať, zabijakom autom a zároveň byť ešte aj mladý. Nie proste už-
Mišo Ukropec: Do riti. Dobre? Ja viem, už som v druhej polke životnosti, a sa s tým nejako vysporiadnávam.
Mišo Gula: Jak? Však ešte až na budúci rok máš päťdesiat. Až potom ideš do druhej polky.
Mišo Ukropec: Vieš čo? My sme akože v slušnej vodili, akože naša rodina, že akože okolo tej deväťdesiatky odchádzame. takže som, ale už som teda v druhej polke. Ako so stovkou úplne nepočítam. Zase, ináč toto je napríklad tiež vec, že ako umrieť a to s týmto súvisí. Ja som zistil, že Daniel Kahneman, ten čo napísal Myšlenie rýchle a pomalé, tak on spáchal asistovanú samovraždu vo Švajčiarsku. Hej, že vyhodnotil, že okej, už mám, on mal deväťdesi-
Mišo Gula: Je čas, jasné.
Mišo Ukropec: Proste nechcem byť na hadičkách v nejakom ošetrovateľskom onom proste neni ani dementný, ani to.
Mišo Gula: Ale však ty sa-
Mišo Ukropec: Vypnite ma, prosím vás.
Mišo Gula: Ty keď, keď sa opýtaš, ja neviem ľudí nad sedemdesiat rokov, ako drvivá väčšina ti povie, že mi už stačí. Už som všetko zažil, už len nech zomrem. Moje všetky babky, dedkovia, všetci toto rozprávali. Všetkých, čo som dookola poznal starých. Každý bol nastavený. Ja už mám svoje odžité, ja už, už len nech Pán Boško si ma zoberie.
Mišo Ukropec: Vážení, stojí to pätnásť tisíc vo Švajčiarsku, lebo teda som to skúmal. Nechystám sa, jo, zatiaľ. Ale-
Mišo Gula: A teraz to chcem dať do protikladu tomu, že v akých, dehonestujúcich podmienkach musia dožívať tí ľudia len kvôli tomu, že to naše zdravotníctvo ich pri akom takom živote drží. Vieš teraz absolútne nevládny, mozog už nedokážu častokrát používať, telo nedokážu použi-používať.
Mišo Ukropec: No ale ten špitál má sto peňazí.
Mišo Gula: Hlavne, že sedemsto éčka mesačne ide. Ty kokos z nášho systému vieš.
Mišo Ukropec: Jaj.
Mišo Gula: A to nie, že my sa ich chceme, to nejde o to, že my by sme sa ich-
Mišo Ukropec: My sa ich nechceme zbaviť.
Mišo Gula: Nie, nie, nie, nie, akože to má byť slobodné rozhodnutie, ale že keď si zoberieš, že keď ešte kým tí ľudia sú pri, pri zmysloch, tak sami hovoria, že už by radšej aj, aj odišli, ale-
Mišo Ukropec: Toto sme hodne odbehli, som si istý od témy.
Mišo Gula: Ale riešime problém.
Mišo Ukropec: Pozrite, každý správny občan má zomrieť tri dni pred vyplatením prvého dôchodku.
Mišo Gula: Pomohlo by tomu.
Mišo Ukropec: To by určite pomohlo. No takže za mňa, je to ako jednoduché stále. Mňa zatiaľ nepresvedčilo nič, že by som teda išiel na, že by tá susedova tráva bola o toľko zelenšia. Ale uznávam, že ja si svoju realitu maľujem tak, jak ja chcem. Zďaleka sa mi to nedarí tak, jak by som si prostil a v tej úplne poslednej časti o tomto, keď sa budeme baviť, tak tam dám potom akože vhľady a analýzu svojich starých chýb.
Mišo Gula: Za mňa také-
Mišo Ukropec: Kde som teda porobil, akože-
Mišo Gula: Hej, za mňa také predbežné ukončenie predtým, než budeme mať ďalšie časti by bolo, že, ak by nebol taký vážny politický a bezpečnostný problém, tak by som bol akože nadmieru spokojný so Slovenskom a stačila by mi bohate Bratislava. Ale z hľadiska politiky a bezpečnosti mi ani, mne ako Prešovčanovi ani sťahovanie do Bratislavy veľa nerieši. Teda nerieši nič v princípe.
Mišo Ukropec: To akože to, to, to takto, že, že keď už sa máš trpať z Prešova, tak asi by som sa tiež potiahol trošku ďalej.
Mišo Gula: Hej, hej, no dobre, myslím, že môžeme toto ukončiť.
Mišo Ukropec: Ale mám fun fact.
Mišo Gula: Ty máš furt.
Mišo Ukropec: Vždycky mám databázu. Vážne mám databázu. A tá súvisí s tým, že sme síce na Slovensku, ale ja som si nechal vypočítať, na seba súkromnú ROI-ku, akú mám. Že návratnosť, že aká som ja ako Mišo Ukropec, aká je investícia. A-
Mišo Gula: To by ma zaujímalo.
Mišo Ukropec: No začínal som s dvesto eurami, teda akože päťtisíc korún to bolo, hej. Ako som to tak zaokrúhlil, že akože dvesto euro. A, neni som teda že cashový milionár, ale, ale ten majetok alebo tie hodnoty, ktoré som ako vygeneroval a ktoré mám nejakým spôsobom ako nie ľahko prekonvertovateľné, ale že tú hodnotu to má, tak je to pár miliónov. A, a tak som si dal vypočítať, takže mám dvadsaťosem a pol percentnú ročnú návratnosť so všetkými prepadmi a stratami a so všetkými sračkami, kde sa mi rozsypalo a všetko som musel budovať buď z nuly alebo skoro z nuly. Tak napriek tomu mám že dvadsaťosem a pol percentnú návratnosť, takže som jeden a polkrát plus stopäťdesiat percent voči S&P.
Mišo Gula: Čiže stále sa ti z dlhodobého hľadiska oplatí investovať do seba a do svojho podnikania oproti S&P.
Mišo Ukropec: A to som na zaprdienom Slovensku, kde som začínal, že z riti, z riti, z riti. Hej? Takže neviem, keby som bol v Amerike, tak možno mám dvestoosemdesiatpäť percentnú návratnosť. Neviem to, lebo nemám pohľad do alternatívneho vesmíru, ale keď som sa na to kukol, tak si hovorím, že, že som akože nespokojný so sebou, že stále, lebo to neviem, to neviem. Taký som sprostý. Hento som posral, to som nemusel, to som zase mal urobiť. Ale keď som potom kukol na to číslo, tak si hovorím, že neni také špatné.
Mišo Gula: Not bad. Not bad.
Mišo Ukropec: Podium in. Na kolotočára. No dobre, deti, pokračujeme ďalej budúci týždeň. Čau, čau.
Mišo Gula: Čau.