Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#14753 min

Otázky na telo – od umelej inteligencie cez peniaze až po ego | Kolotočári #147

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Špeciálna zoznamovacia časť bez hosťa: Mišo Gula a Mišo Ukropec si navzájom kladú zhruba 50 rýchlych otázok, ktoré pripravila umelá inteligencia. Odpovedajú na to, či je osobná značka dnes povinnosť, či je ghostwriting podvod, koľko peňazí je dosť, či je bohatstvo výsledkom schopností alebo šťastia, kedy prepustiť slabého človeka či či nás AI urobí inteligentnejšími, alebo závislejšími – a v mnohom sa nezhodnú.

Hlavné myšlienky

  • Osobná značka je podľa oboch dnes skôr povinnosť než výhoda – či si zamestnanec, alebo podnikateľ.
  • Ghostwriting: Gula ho berie ako marketing, ktorý plní účel, Ukropec ako podvod voči sebe samému. Zhodnú sa, že horší post napísaný vlastnými slovami má väčšiu hodnotu než lepší od niekoho iného alebo od AI.
  • Jednoducho podaný názor je v poriadku – hovoriť zložito vie každý, vysvetliť veci jednoducho je umenie.
  • Bohatstvo je podľa Ukropca hlavne vec okolností a šťastia; podľa Gulu to neznamená, že sa má človek na svoju budúcnosť vykašľať.
  • Prepustenie slabého človeka je nevyhnutnosť: najhorší je dopad flákača na ľudí, ktorí chcú makať.
  • V otázke AI sa rozchádzajú: Gula je optimista a verí, že zmena bude nakoniec k lepšiemu, Ukropec sa obáva, že AI spolu so sociálnymi sieťami ľudí robí hlúpejšími.
  • Gula otvorene priznáva, že jeho hlavným motivátorom sú dnes peniaze; Ukropec, že kontrola nad časom má zmysel až po vybudovaní finančnej nezávislosti.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (47)

Citáty

Tvoja tvár a tvoje vlastné slová alebo texty budú to posledné, čo nám ostane akože autentické v komunikácii.
— Mišo Gula
Hovoriť zložito môže hocikto. Navyše aj AI-čko. Vysvetliť veci jednoducho, to je umenie.
— Mišo Gula
Ľudia, ktorí brzdia premávku, v nej nemajú čo robiť.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

V špeciálnej epizóde LinkedIn Kolotočárov si dávame 50 otázok bez prípravy. Bavíme sa o tom, či je osobná značka už povinnosť, či je ghostwriting podvod, koľko peňazí je dosť, prečo nás môže závisť posúvať dopredu, či je work-life balance len dobrá výhovorka a čo znamená byť skutočne bohatý. Dostaneme sa aj k AI, ochrane pracovných miest, súkromiu a otázke, či nás umelá inteligencia už dnes nepozná lepšie než naši najbližší.

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 38 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Ukropec: Je ghostwriting podvod?

Mišo Gula: Tvoja tvár a tvoje vlastné slová alebo texty budú to posledné, čo nám ostane.

Mišo Ukropec: Ak AI dokáže tvoju prácu urobiť lepšie než ty, má spoločnosť povinnosť chrániť tvoje pracovné miesto?

Mišo Gula: To je utópia. Podľa mňa je to totálna blbosť. Kedy ty si naposledy čakal na zaplatenie faktúry? Kedy si si čakal, či ti príde klient, nepríde klient? Odmietol som spolupráce s firmami, ktoré boli ruské z presvedčenia.

Mišo Ukropec: Ak by AI poznala tvoju osobnosť lepšie než tvoji blízki, bolo by ti to nepríjemné?

Mišo Gula: Určite už dnes pozná lepšie. Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.

Mišo Gula: Máme dnes takú špeciálnu časť. viackrát sa mi to už stalo, že mi niekto povedal, že má pocit, že nás veľmi dobre pozná. Len vďaka tomu, že nás sleduje pravidelne a že má pocit, že, sme dávno kamaráti, pričom my toho človeka až tak sa vôbec nemusíme poznať, hej. A tak som si vravel, že môžeme to ešte túto, tento bias ešte viacej podporiť tým, že si dáme takú-

Mišo Ukropec: On ťa bude ešte viacej poznať.

Mišo Gula: Zoznamovaciu aj takú časť, že á, budeme tu mať, ja neviem asi päťdesiat o-otázok mám tu pripravených a malo by to byť taký, nazvime to, že prierez rôznymi oblasťami, kde človek, ktorý nás nepozná, si o nás urobí obraz a ten, čo nás pozná, tak bude mať pocit, že sme-

Mišo Ukropec: No budeme musieť byť kamernecky rýchli v tých otázkach, lebo ich päťdesiat.

Mišo Gula: Je ich dosť, hej.

Mišo Ukropec: Máme, že minútku maximálne na jednu.

Mišo Gula: Ja, ja našťastie napríklad viem, kto z nás dvoch má problém s dlhými odpoveďami.

Mišo Ukropec: Ježiš Mária.

Mišo Gula: Teraz-

Mišo Ukropec: Keď ja som taký, keď ja som taký múdry.

Mišo Gula: Aha, okej.

Mišo Ukropec: Ja som mal i-iné vysvetlenie som mal, ale.

Mišo Gula: Večerin sa hovorí, že sa rád počúvaš, vieš.

Mišo Ukropec: Lebo napríklad notebook si nosím nabitý.

Mišo Gula: Aj ja, len mňa už nevydrží tak dlho.

Mišo Ukropec: Aby ste ma, aby ste chápali tí, čo sa nepozeráte. Práve šťuchá do ťa z elektriky.

Mišo Gula: Ale to je všetko autentickosť. No toto máme vyriešené.

Mišo Ukropec: Môžeme to volať aj tak.

Mišo Gula: A ja som ti, ja som ti chcel ešte, lebo však si mal, strašné okrúhliny.

Mišo Ukropec: Ježiš, Mária nepokoj.

Mišo Gula: Vstúpil si do, do druhej tretiny života. To, to je pekné, nie?

Mišo Ukropec: S genovou terapiou a- Možno.

Mišo Gula: Tak a máme tu takú dlhotrvajúcu dohadovačku o tom, že kto kedy mešká a tak ďalej. Ty si, ty si ťažký odporca napriek tomu, v čom robíš. Ty si ťažký skeptik ohľadom AIka, automatizácií a tak ďalej.

Mišo Ukropec: Autom zacení je.

Mišo Gula: Do toho mi nešaj. Toto neodžubeš. To sú staré analógové hodinky, naťahovací budík. Počúvaj, keby apokalypsa bola, tak toto ti fungovať bude. Prosím ťa, riaď sa týmito hodinami.

Mišo Ukropec: To si kúpil v jakom múzeu, prosím ťa?

Mišo Gula: No to normálne v staržitníctve som musel vyhľadať. Toto už len tak nekúpiš. A fungujú, áno, hľadal som také, čo fungujú.

Mišo Ukropec: Teraz prilož, teda neviem, či to bude počuť na tom mikrofóne, ale priložil som a už aj tikajú. A pekne tikajú tink, tink, tink. Nie je tam také to klak, klak, klak.

Mišo Gula: Podľa mňa v noci ťa to bude otravovať, keď si to dáš na nočný stolík, ale.

Mišo Ukropec: Vieš čo? Bude to na nočnom stolíku, pri ktorom nebudem ležať.

Mišo Gula: Malému to dáš, nie?

Mišo Ukropec: Dosť ti tikí. ďakujem.

Mišo Gula: Prosím.

Mišo Ukropec: Milé, milé.

Mišo Gula: Poďme, poďme na tie otázočky. máme ich tu dosť, že skúsme naozaj také stručnejšie odpovede.

Mišo Ukropec: Budem sa snažiť, ale potrebujem ešte zareagovať na tú, na tú vec, že, že ľudia si myslia, že nás poznajú. Že teda takto hovorím, že myslia. Nie oni nás poznajú, lebo toľko nás ako počúvali, že už nás objektívne poznajú. Prosím vás, kľudne sa mi prihovárajte na ulici všetko, lebo deje sa to ako celkom že pravidelne. Ale prosím vás, vždy sa zasaďte do nejakého kontextu, lebo ja som sa už párkrát dostal do tej trápnej situácie, že na mňa ten človek vybehne. Ty vole a ja tma, že netuším, kerá je. Je mi jasné, že Kolotočár. Je mi jasné, že akože toto áno, ale meno, miesto, zviera, vec nič. Akože tma. Tak prosím vás, kľudne si ma draptite. Ja som vždycky, vždycky ma to strašne poteší, keď akože fanúšik niečo si ma pristaví, že: „Čau Miško, jako sa máš? Tu som počul.“ Bomba, ale prosím vás, predstavte sa a niečo, lebo ja si potom spomeniem. Ale ja mám toľko interakcií, že nedávam.

Mišo Gula: Ale vieš čo? Toto je inak možnože dobrá rada aj ako odhliadnuc od toho, že my sme namyslení a si myslíme, že nás každý pozná a my nemusíme nikoho. ja, ja to sám snažím sa na to myslieť, že keď niekoho poznám len z LinkedInu a idem ja jeho osloviť, tak napriek tomu, že som si takmer stopercentne istý, že ma musí evidovať, aj tak sa vždycky predstavím.

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: Lebo proste naozaj tá, tá online interakcia dosť skresľuje, to, koho reálne poznáme.

Mišo Ukropec: Ja sa ako hlboko sa za to ospravedlňujem, ale fakt to nedávam.

Mišo Gula: Hej.

Mišo Ukropec: Takže mi to pom-pomôžete mi necítiť sa tak strašne trápne a sprosty. No dobre, tak poď, ideš.

Mišo Gula: Dobre, začínam. Je osobná značka dnes výhoda alebo povinnosť?

Mišo Ukropec: Závisí, ako ďaleko sa chceš dostať. Keď ďaleko, povinnosť.

Mišo Gula: Podľa mňa už je povinnosť. Akože, že seriózne, že či si zamestnanec, či máš biznis. Podľa mňa už dnes sa na to nemôžeš vykašľať. A k tomu mám hneď fun fact, lebo cez víkend som bol na jednej akcii. Bál som sa s jedným veľmi závodou človekom A chcel som, že ho zavoláme do podcastu a on tak povedal: „Ja vieš čo, ja už sa nechcem ukazovať.“ Takže áno, sú výnimky, ke-kedy už nie je treba osobnej značky, ale tých je p-podľa mňa, že málo.

Mišo Ukropec: Dobre.

Mišo Gula: Je lepšie mať stotisíc followerov alebo tisíc ľudí, ktorí ti absolútne dôverujú?

Mišo Ukropec: Ejha. No myslím si, že medzi stotisíc followermi sa nájde jedno promile. To je sto ľudí, ktorí ti absolútne, dôverujú a ako potrebuješ tú dôveru. Ale ukazuje sa, že všetci tí, všetky tie hviezdy sociálnych sietí alebo aj iné vedia fantasticky dobre klamať. Takže určite radšej mať päť ľudí, ktorí mi dôverujú a na ktorých ja sa môžem absolútne spoľahnúť. Ale zaplatia ti hypotéku? Tak to len dám ako takú otázkovú-

Mišo Gula: Ja myslím, že toho sa viac, viackrát ešte dotkneme v tých otázkach, ale ja by som ešte rozlišoval pri tých tisíc ľuďoch, či, či to je, to sú tí, ktorí to dávajú najavo, alebo sú to len proste skrytí takí, ktorí mi akože fakt, že veria a toto vlastne ty nevieš úplne jednoducho identifikovať. Ale tak jak hovoríš, asi súhlasím s tým, že už keď máš stotisíc followerov, tak aspoň zopár stovák ľudí, ktorí že fakt ti dôverujú v tom, čo robíš, sa tam určite nájde. Takže asi je to spojené, spojené. Náhodný-

Mišo Ukropec: Ja m-mám veľmi silné, pre mňa silné em-emocionálne interakcie s ľuďmi, ktorí vidím, že mi absolútne dôverujú a ma to šokuje, lebo nepoznali ma predtým osobne. Takže ako funguje to dobre.

Mišo Gula: Je väčšina v úvodzovkách autentického obsahu na sociálnych sieťach iba sofistikovaný marketing?

Mišo Ukropec: Podľa mňa je to nefistikova-nesofistikovaný stupidný marketing.

Mišo Gula: A teraz myslíš na ktorý typ kontentu autentického v úvodzovkách? Akože plačkavé posty a tak alebo?

Mišo Ukropec: Jako podľa mňa je to akože úplne jedno. Myslím si, že ten, tá, tá úprimnosť a to všetko sa tam ukáže až časom. A príliš často teraz vidíme to, ako sa objavujú prichádzajúce a hneď zahasinajúce hviezdy, hviezdičky bez ohľadu na pohlavie a oni sa snažia, aby to bol sofistikovaný marketing, ale podľa mňa je stupidný.

Mišo Gula: Hm, hm. Aj častokrát si zamieňajú autentickosť s, s odkrývaním všetkých boľačiek a traum a všetkého možného. Akože autentické neznamená len to, že sa rozplačem na internete. Autentické proste znamená-

Mišo Ukropec: Alebo že niekoho pošlem do tudy tudy. Sú to, sú to verzie, ale nie je to asi pravá autenticita.

Mišo Gula: Je v poriadku publikovať názor, ktorý zjednodušuje realitu, ak vďaka tomu zasiahne viac ľudí?

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Stopercentne áno.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Akože hovoriť zložito môže hocikto. Navyše aj AIko. Vyslo-vysvetliť veci jednoducho, to je akože to umenie.

Mišo Ukropec: Je to veľmi ťažké a ja si vždycky vyberiem akože jednu správu, ktorú chcem odovzdať. A áno, častokrát sa tam nájde mudrlant, ktorý mi to potom rozbije. No a tu si opomenul toto, toto, ale kámo, ja nepíšem diplomovku.

Mišo Gula: Hm, hm, hm. Je človek s veľkým publikom automaticky zodpovednejší za to, čo hovorí?

Mišo Ukropec: Nie nutne. Mal by byť, ale, ale, ale nie nutne. No sú ľudia, ktorí proste píšu a potom, keď príde účet, tak nechcú ho zaplatiť, hej?

Mišo Gula: A hlavne vždycky sa nájde niekto väčší. Hej, že ty ako ja neviem si predstaviť, koľko by som musel mať followerov, aby som si povedal, že už som najväčší a už ja už mám voči všetkým ostatným zodpovednosť. Furt je niekto väčší.

Mišo Ukropec: Pozri na Slovensku najväčší je pán podpredseda Európskej komisie, čo lietal Lolita expresom.

Mišo Gula: Ani nevie, že má-

Mišo Ukropec: Tak.

Mišo Gula: LinkedIn.

Mišo Ukropec: Tak. No idem ja. Je ghostwriting podvod?

Mišo Gula: Je to sofistikovaný marketing.

Mišo Ukropec: Ja si myslím, že je to podvod, ale nie nutne voči publiku, ale že skôr ten človek podvádza sám seba.

Mišo Gula: Ja si myslím, že to plní účel. Nebuduje si osobnú značku, plní to účel. To, že je proste videný, môže si urobiť fajku, ale to je tak všetko.

Mišo Ukropec: Tak ak AI napíše lepší post než ty, záleží ešte na tom, kto ho napísal?

Mišo Gula: Záleží. Záleží. Ja si naozaj myslím, že v čase automatizácie AIog a všetkého možného, akože, á, tvoja tvár a tvoje vlastné slová alebo texty budú to posledné, čo nám ostane akože nejaké autentické v komunikácii.

Mišo Ukropec: Ako to myslíš?

Mišo Gula: Že, že aj keď ten post má byť horší, tak je vždycky lepšie, keď si ho napísal ty, ako keď napíše niekto lepší za teba alebo teda AIko.

Mišo Ukropec: Áno, áno, absolútne. Tu a tam ako sa mi stane, že keď niečo ne-- ale to veľmi zriedkavo využívam, akože napíš mi toto, lebo ja neviem to vyjadriť. Akože párkrát som to spravil, ale pre mňa je, aj keď píšem akože kratučké posty, ale to je práve to, že chcem sa vyjadriť stručne a to neni také jednoduché ako napísať kilometrovú rozprávku. Tak pre mňa je to dôležité mentálne cvičenie, že kámo, vyjadri sa stručne, jasne, bam, bam, bam. Aj keď v tej verbálnej rovine mi to tak dobre nejde. A raz sa počúvaj, múdry som. Dobre. Čo je horšie? Byť nudný odborník alebo úspešný bullshit artist? Dobrá otázka.

Mišo Gula: Ja-

Mišo Ukropec: Takto. Otázky boli generované AIkom a my sme akože nie sme na ne pripravení, že vôbec.

Mišo Gula: Horší je asi, asi ten bullshit artist, lebo, lebo mám aj vo svojej sieti veľa ľudí, ktorí sú že brutál odborníci. Píšu to presne tak, akoby to nemali písať, lebo to píšu komplikovane, s množstvom znalostí, ale napriek tomu sú síce vo veľmi úzkom kruhu, ale sú veľmi rešpektovaní, lebo Tí, čo vedia, vedia proste.

Mišo Ukropec: Áno, tu by som aj k tomu dal iba také, že vyzerá, že bullshit artisti sú ekonomicky úspešnejší ako nudní odborníci.

Mišo Gula: Áno.

Mišo Ukropec: Takže treba si z nich zobrať inšpiráciu a okrem nudného alebo zmeniť nudného odborníka na úspešného nie bullshit, ale artistu.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Existuje hranica followerov, od ktorej už človek začne meniť svoje názory podľa publika?

Mišo Gula: To sa asi pýta na to, či-

Mišo Ukropec: Či začať priberať a žrať veľa, keď to chcú vidieť ľudia vidieť.

Mišo Gula: Či, či nie, či začneš ako keby že mať iné názory len kvôli tomu, že ťa sleduje viac ľudí. Asi, asi tam to smeruje.

Mišo Ukropec: Áno a sú takí?

Mišo Gula: Asi nie. Podľa mňa to potrebuješ stále budovať tak, aby, aby to, ako si v skutočnosti, aby si bol-

Mišo Ukropec: Ale to sa tak nepýta. To sa pýta, že od ktorej už človek začne meniť svoje názory podľa, nie či by si mal, ale že či existuje.

Mišo Gula: Ono sa pýta, či existuje hranica aj-

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: V zmysle, že väčšina ľudí asi pri nejakej hranici, že zmení, hej? Nie, nemyslím si.

Mišo Ukropec: Ja si myslím, že áno. takto nie je to určite, že plošné, ale myslím si, že áno, lebo vidadvám to celkom často v hlavne tých veľkých účtov, že proste idú ten obsah, ktorý ľudia chcú vidieť napriek tomu, že nemá to pre nich akože pridanú hodnotu.

Mišo Gula: Ale oni ho idú od začiatku. Vieš, to je ten problém. Preto ja som odpovedal na to, že nie, lebo ty keď si bullshiter, tak si väčšinou od začiatku do konca bullshiter.

Mišo Ukropec: To je krutý argument. Dobre, na to neviem dať kontru. Akceptujem. Dobre, môže byť, môže byť, môže byť, že shit first bol.

Mišo Gula: Že, že pre mňa to je jak s alkoholom, že alkohol nemení charakter, len ho odhaľuje. Tu je to to isté.

Mišo Ukropec: Áno, súhlasím. Áno, áno. Keby si musel zajtra úplne skončiť so sociálnymi sieťami, čo by si reálne stratil?

Mišo Gula: Asi dosť.

Mišo Ukropec: Ja som v riti.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Normálne, že vážne mi že hovorím to nazvyč, som v riti, že bez srandy.

Mišo Gula: Áno, áno, áno. Že akože teraz neriešime LinkedIn, ale vo všeobecnosti keby zajtra neboli sociálne siete, tak proste-

Mišo Ukropec: Ja som iba na LinkedIne, takže ako-

Mišo Gula: Tak idem na profesia bodka sk.

Mišo Ukropec: Ako, ako takto, že máme z čoho ťažiť historicky hej, ale, ale ako-

Mišo Gula: Ale tak aj ja mám akože v rámci skenovania samozrejme mám nejaké, nejaký základ, ale pre mňa napríklad spolupráce s firmami v rámci LinkedInu už pre mňa tvoria akože dosť seriózne percento. Čiže nebolo by to také, že ak hovoríš, že úplne v riti, ale bolo by to akože problém.

Mišo Ukropec: No nám by to ten rast sakramentsky skomplikovalo.

Mišo Gula: Podľa čoho spoznáš, že je človek úspešný?

Mišo Ukropec: To viem naprosto presne. Modrá knižka vraví, že úspešný ste vtedy, keď vás za to považujú druhí. To, takže ja úspešný v tomto zmysle som a cítim sa byť úspešný, ale prd. Akože vôbec ne, vôbec ne. Absolútne nie.

Mišo Gula: nechce sa mi, ale dám paralelu so sedemdesiatimi piatimi pohlaviami. To, že sa cítiš ako stôl, neznamená, že si stôl. Len keď ťa ostatní budú považovať za stôl, tak budeš stôl.

Mišo Ukropec: Si môžme nejakú ovečku alebo niečo. Stôl.

Mišo Gula: Ja idem?

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Je ambiciózny človek automaticky trochu nespokojný človek?

Mišo Ukropec: Myslím si, že áno, lebo ten driver, nejaká si trauma z detstva. To sa musíme Katke Hodecovej na to opýtať, čo Katí. že či, či len toto je nejaký driver, alebo sme to mali niekde v sebe. Lebo teda ja to mám v sebe, že od vždy.

Mišo Gula: Už filmy, filmová Biblia zvaná Pelíšky hovorí: „Dobrá hospodyňa musí byť vždycky nespokojná.“ Takže tu to platí. Proste vždycky musíš mať nejaký, nejakú ambíciu a vidieť nejaké chyby ak-

Mišo Ukropec: Asi, asi áno, ale neriešil som to na psychologickej úrovni, ale z pozorovania, ktoré mám, odpoveď je áno.

Mišo Gula: Čo je horšie premárniť talent alebo obetovať život kariére?

Mišo Ukropec: Fíha, strašne psychologické civovaj.

Mišo Gula: To je jajka.

Mišo Ukropec: Fíha. Teraz obidve sú zlé. Premárniť talent alebo obetovať život kariére. Obidve sú zlé. Hotovo. Nemusím si vybrať, nie?

Mišo Gula: Nie, nie.

Mišo Ukropec: Proste jedno je riedka sračka, druhé je, že sa nevieš vysrať. Hej, proste obidve sú zlé.

Mišo Gula: Hm, hm. Hej, zbytočné extrémy. Radšej byť najlepší vo veľmi malom odbore alebo priemerný vo veľkom? Hm, to je zaujímavé.

Mišo Ukropec: Pre mňa radšej jeden deň ako drak ako sto rokov ako sviňa. Veľmi jednoduché.

Mišo Gula: Sviňa by bol tiež asi extrém, ale-

Mišo Ukropec: No ale to je akože priemer. Vieš, že pod, pod, podpriemer je žížala. Hej?

Mišo Gula: Ah, okej, tak ja už som to bral ako dno.

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, sviňa neni dno. Nie žížala je dno. Keby sme to brali takto. Takže ja chcem byť jeden z tých, ktorý je braný absolútne vážne.

Mišo Gula: Si nepamätám, kto to hovoril, ale tiež to bola nejaká knižka alebo nejak, nejak, nejaký rozhovor s niekým a ten človek vravel, že samozrejme, nie vždy sa to podarí, ale že človek by sa mal snažiť robiť a podnikať alebo proste robiť v tom, kde má šancu teoreticky sa stať najlepší na svete. Hej, že, že aspoň potenciálnu šancu byť v niečom, že a teraz byť najlepší na svete je, je myslené, nie doslova, ale v zmysle, že máš šancu sa dostať niekde na, na strop. Hej, že ja neviem spievať. Ak začnem spievať len za to, že ma to baví- Tak proste som dilino, lebo sa nikdy nedostanem do-

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie. Akože keď to chceš, tak to rob. Len, len nebuď smutný, keď neuspeješ.

Mišo Gula: Však len zdrhneš. Hej, len to hej. Á, takže ja tam asi budem s tebou súhlasiť, že radšej byť topka v niečom malom ako priemerný vo veľkom. To asi súhlasím. Je status legitímny dôvod, prečo niečo chcieť?

Mišo Ukropec: Nie. A teda tá, tá otázka sa dá vyľšiť určite, že viacerými-

Mišo Gula: Tak po-- dobre, tak povedz prečo s-- n-na aký zmysel ty hovoríš nie?

Mišo Ukropec: Že sa niekto na-narodil v povedzme, že v dobrej, v dobrej rodine. Hej? A teraz je to dôvod, prečo má niečo chcieť. Nie.

Mišo Gula: Aha, že ty to myslíš na taký ten entitlement alebo ako to hovoria?

Mišo Ukropec: Áno, áno, povedzme.

Mišo Gula: Že, že tak, že, že si myslíš, že máš na to nárok.

Mišo Ukropec: Áno, áno, áno.

Mišo Gula: V tom zmysle. Dobre, lebo ja som to skôr pochopil, že, že, že tvojím motivátorom nebudú, á, peniaze napríklad, ale nejaký status, nejaká funkcia, nejaká hodnosť.

Mišo Ukropec: Keď sa bavíme o tomto, tak to je odpoveď úplne opačná.

Mišo Gula: Tam asi to môže byť.

Mišo Ukropec: Lebo, lebo sláva a nech to teraz vyznieva ako chce. Sláva je, že nesmierne silný driver a myslím si, že každý by sa mal snažiť byť v úvodzovkách, že slávny. Kľudne ako v Dzedzine, nech to je, ale nech tam je slávny, lebo to, čo to robí alebo aký pozitívny vplyv to má na jeho hormonálny systém, to je akože dovidenia. To a, a tam z toho sú len benefity, keď to teda neposere samozrejme, ale tam sú benefity, a hotovo. Tam, tam, tam, tam neni ako negatívum.

Mišo Gula: Ja by som asi úplne nesúhlasil s vetou, že každý by sa mal snažiť, lebo si zober, že aj v najslávnejších hudobných skupinách na svete je vždycky ten najslávnejší len ten frontman. A potom máš proste bandu, že top špičkových muzikantov, ktorých ale väčšina toho publika by možnože nespoznala na ulici. Vieš. Poznajú toho frontmana a, a cieľom toho bubeníka je byť slávny alebo je byť najlepší bubeník na svete napríklad. Vieš.

Mišo Ukropec: No ale je, je ambíciou speváka byť najslávnejší na svete?

Mišo Gula: Tam si myslím, že áno.

Mišo Ukropec: To tak môže byť, nemusí, to ja neviem.

Mišo Gula: No ale rozhodne nie je jeho ambícia byť najlepší spevák na svete, lebo to by Madonna v živote akože nemohla byť taká úspešná, však ona nevie spievať. Ako príklad úvodzem.

Mišo Ukropec: Ale vyzerala vynikajúco.

Mišo Gula: No hej, len to bolo v ešte pred Kristom.

Mišo Ukropec: A vieš čo? Aj stále vyzerá dobre v kontexte veku. Dobre. Okej. Dokázal by si byť spokojný, keby si vedel, že už nikdy nebudeš profesionálne úspešnejší než dnes?

Mišo Gula: Ešte nie.

Mišo Ukropec: No ja mám. Dobre. Chceš dodať niečo?

Mišo Gula: Nie, proste sa tak cítim. Ja, ja som o tom robil aj, aj post, keď som mal štyridsiatku. Ja proste si ešte nemyslím, že som dosiahol to, čo by som chcel a na čo mám.

Mišo Ukropec: No mne keď gratulovali v piatok, tak sa povedal, že neni čo oslavovať. A potom som uznal, že to neni správna správa, ktorú som chcel vyslať. Nepodosahoval som ešte tie úspechy, ktoré ako by som chcel dosiahnuť. Radšej by som bol, keby sme to ako vedeli osláviť. By sa povedalo, že pre mňa, že ja budem ako uspokojnejší, lebo teda máme pred sebou akože nové ako výzvy. Ale z druhej strany, keď sa pozerám okolo seba na svojich rovesníkov, tak už, už teraz som to tak poprekonával všetko, že som z toho zdesený. Hej, že ľudia, ktorí boli ďaleko, ďaleko predo mnou, keď tam boli čo len deti alebo tak, tak sú dneska za mňa príliš často. Nie všetci teda našťastie, ale príliš často sú ďaleko, ďaleko za mnou.

Mišo Gula: Hej, ale zas-

Mišo Ukropec: A to ma a to ma akože trošku desí, lebo pre mňa to zaváňa premrhaným životom.

Mišo Gula: Ale to nemôže byť dôvod na to, aby si si povedal, že už stačí.

Mišo Ukropec: Ja to nie, ale otázka je, že dokázal by si byť spokojný? Hej?

Mišo Gula: Jaj, okej, okej.

Mišo Ukropec: Takže odpovedám akože na otázku.

Mišo Gula: Chápem, chápem.

Mišo Ukropec: Neznamená to, že driver nie.

Mišo Gula: Dobre.

Mišo Ukropec: Ktorú svoju ambíciu by si najťažšie priznal nahlas? Okej, dobre.

Mišo Gula: Mám takú, ktorú veľa ľudí neprizná nahlas a ja som ju priznal a mal som normálne s Romanom Radsom sme sa bavili o tom a on mi dal takú otázku. To bolo u Martina na nejakej akcii a on sa ma pýta, že, že čo je dnes mojím najväčším driverom a ja som sfakupoval, že peniaze. Ja som proste ešte v štádiu, kedy mojím driverom naozaj sú peniaze.

Mišo Ukropec: Okej, tak teraz ja teda akože rubnem. U mňa to nie sú peniaze, ale ja mám nejakú slabosť na ženy, prosím ťa, ja neviem, že.

Mišo Gula: To som si nikdy nevšimol.

Mišo Ukropec: Sorry, no. Je zdravšie porovnávať sa s ostatnými alebo iba so sebou?

Mišo Gula: Najzdravšie je sa porovnávať so sebou.

Mišo Ukropec: Ja dám takú, že áno, ale že súhlasím, že mal by sa človek porovnávať so sebou. Ale keď sa pozrieš na ostatných, tak dáva ti to by som povedal, že celkom dobré pravítko v zmysle, že jak sa darí im. Závisť je nesmierne podceňovaná a veľmi negativizovaná vlastnosť. Ale, ale závisť je veľmi dôležitá, lebo varuje človeka, že jeho postavenie v spoločnosti sa nevyvíja správne. Hej? A kedysi to znamenalo, že keď ty si mal jablko, tak ja som ho nemal, lebo to jablko tam bolo iba jedno a tým pádom, keď ty ho zješ, tak ja ho nezjem. Dneska jabĺk je v úvodzovkách, že koľko chceš a tvoje jablko neznamená, že ja budem, nebudem mať desať jabĺk. Ale keď niekomu sa darí a druhému menej, tak má ho to driveovať, že kam pridať.

Mišo Gula: No len, len to je otázka, čo s tebou tá závisť robí. Že či tá závisť to premieňa na motiváciu-

Mišo Ukropec: Alebo ideš vraždiť.

Mišo Gula: Tak.

Mišo Ukropec: Taktože-

Mišo Gula: Že keď radšej nech aj sused, susedovi zdochne koza.

Mišo Ukropec: Taktože kto už to ako tú závisť spracuje, to je ako iná téma. Hej? Ale porovnávať sa s ostatnými je podľa mňa správne. Chcem vedieť, kde sa nachádzam, kde sa nachádzajú oni, ale nemá byť to, že potom zabijem tú kozu, lebo mne a neumreť. Hej? To ako, ako to nehovorím. Potrebuje veľký úspech veľké ego?

Mišo Gula: Nemyslím si, že je tam kauzalita. Myslím si, že vo veľkom percente je tam korelácia.

Mišo Ukropec: S tým sa dá asi iba súhlasiť. Čo môžeme povedať s istotou je, že spravidla veľké ego predchádza veľký pád. Preto sa ja snažím, napriek tomu, že to nemusí tak vyzerať.

Mišo Gula: Vôbec to tak nevyzerá.

Mišo Ukropec: Uznávam, uznávam, uznávam, priznávam, ale snažím sa akože na ňom pracovať. Čo by si radšej, aby ťa ľudia rešpektovali alebo mali radi?

Mišo Gula: To je zaujímavá otázka. Keď som to čítal, som sa, nevedel som si vlastne na to odpovedať, ale ja mám, ja mám takú debilnú vlastnosť, že ja neznášam, keď ma ľudia nemajú radi. A častokrát je akože to-

Mišo Ukropec: Prosím? Tých, akože má v piči sta?

Mišo Gula: Hej, ale-

Mišo Ukropec: Ryze ťa to.

Mišo Gula: Keď, keď ma niekto nemá rád v tichosti, tak je mi to u prdele. Keď niekto dá najavo, že niečo sa mu na mne nepáči, tak ma to škrie, lebo, lebo som ješita.

Mišo Ukropec: To som si myslel aj ja, že si ješite. Dobre. Ja milujem hlášku o Mikeovi Tysonovi na túto otázku, že hated by many, loved by few, respected by everyone. Áno? Tak naozaj to nevládzete. Nenávidený mnohými, milovaný málokým, rešpektovaný všetkými.

Mišo Gula: Koľko peňazí je dosť?

Mišo Ukropec: Dáta vravia sedemdesiat tisíc ročne. Ako svetový dajme tomu, že priemer mediánu, štvorajkovú jednotku by sme zvolili. Jasné, že v Indii je to iné ako v Spojených štátoch v Silicon Valley. Ale ja dám teraz ako odpoveď takú, však mali sme tu Jarku. Čau Jari. Za mňa akože na dôchodok chcem mať zainvestované čisté, nezaťažené sedemciferné číslo, z ktorého budem môcť čerpať šesticiferné pekné číslo každý rok a nebudem sa musieť nijako obmedzovať. Čau.

Mišo Gula: Tak. Čokoľvek nad sto tisíc ročne bez roboty v zmysle z úrokov-

Mišo Ukropec: Aj s robotou.

Mišo Gula: Bude, bude akože okej.

Mišo Ukropec: Akože aj s robotou.

Mišo Gula: Tak hej, ale napríklad sa môžeš dostať do štádia, kedy už nebudeš vládať alebo môcť robiť. Tak preto hovorím o tom, že čo budeš, že fakt secured akože do konca života.

Mišo Ukropec: Áno, akože ja všetko robím tak, aby som žil v rámci možností dobrý dôchodok, že to je môj silný driver.

Mišo Gula: No a to zase nie je tak strašne veľa miliónov, akože keď, keď chceš mať sto tisíc ročne.

Mišo Ukropec: Presne a-

Mišo Gula: Tak to nie je až tak veľké množstvo miliónov.

Mišo Ukropec: Prvý milión je najťažší. Začnite s druhým.

Mišo Gula: Je bohatstvo hlavne výsledkom schopnosti alebo okolností?

Mišo Ukropec: Definitívne okolností.

Mišo Gula: Ej, ej, ty vole, však sa pozri na politikov. Ako o čom sa bavíme?

Mišo Ukropec: Nemusí to byť, nemusí to byť vôbec, že politici. Potrebujú sa narodiť-

Mišo Gula: Jasné, aj v biznise, ale akože to je-

Mišo Ukropec: Potrebujú sa narodiť do správnej rodiny.

Mišo Gula: Most obvious.

Mišo Ukropec: Stretnúť správneho človeka v škole, byť na správnej ulici. Proste príliš veľa šťastných vecí si musí sadnúť, ktoré nevieš, že sa majú stať. Nedá sa to naplánovať.

Mišo Gula: Pozmením tú otázku.

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: Myslíš si, že je viac ľudí, ktorí sú bohatí vďaka šikovnosti alebo je viac ľudí, ktorí sú bohatí vďaka okolnostiam?

Mišo Ukropec: No to definitívne kvôli okolnostiam, lebo sa narodili bohatí.

Mišo Gula: No ale tých by som asi úplne akože z toho, to by som nechcel, lebo tam máš nekonečnú akumuláciu takýchto ľudí.

Mišo Ukropec: Rozumiem. Ako podľa mňa je to, že, že, že zásadným parametrom je šťastie v zmysle luck, nie happiness, ale luck.

Mišo Gula: Súhlasím.

Mišo Ukropec: Že zásah náhody.

Mišo Gula: Súhlasím. Ale, ale to zase neznamená, že akože sa máte na, na svoju budúcnosť vysrať. Tuto akože máte, máte robiť všetko pre to, aby k vám prišlo šťastie.

Mišo Ukropec: Je bohatstvo hlav-hlavne, tu je sleččko hlavne výsledkom schopnosti alebo okolností? Okolností.

Mišo Gula: Mal by bohatý človek cítiť väčšiu spoločenskú zodpovednosť?

Mišo Ukropec: Definitívne áno. Ale musím povedať, že momentálne naši páni politici sakramentsky pracujú na tom, aby necítil spoločenskú zodpovednosť, lebo, lebo nevieš s tým proste bojovať. Také zlo generujú.

Mišo Gula: Mal by ju cítiť. Nesúhlasím s tým, aby bola vymáhaná. Nepáčia sa mi názory, že on už zarobil toľko peňazí, on musí dávať do niečoho, musí zachraňovať žltučky, neviem čo. No nemusí akože.

Mišo Ukropec: S týmto nesúhlasím. Teda dovolím si nesúhlasiť.

Mišo Gula: Skús.

Mišo Ukropec: Mám na to úplne jasný názor. Kde sú Bezoso-- a to, týmto zdravím Tomáša Vojteka. Čauko, lebo takože mám to od neho otázku, kde sú Bezosove nemocnice? Kde sú, kde sú Gatesove knižnice? Kde sú Jobsove kultúrne parky? Kde sú Asset university? Kde sú Asset? Pol miliardy eur si vyplatili páni na dividendách. Kurva, kde sú tie peniaze? A nie v zmysle, že nemajú na ne nárok. Majú absolútne. Ale nejaká jedna nadácia a že nejakému denníku dali milión, to sú šušne proti päťsto miliónom.

Mišo Gula: Nie, nie, ja teraz hovorím, hej, akože to je fajn, že myslieť si, že by to mali robiť, to je všetko v poriadku, ale nie som toho názoru, že- Štát by to mal napríklad po nich vymáhať.

Mišo Ukropec: Je tak, nie? To som z tej otázky-

Mišo Gula: Nie, ale ja som, ja som formuloval nejakú-

Mišo Ukropec: Aha, nie, nie, nie. Štát nech sa stará o seba.

Mišo Gula: No, čiže to, že na nich má byť vy-vyvíjaný nejaký možnože spoločenský tlak a tak ďalej, akože okej, ale, ale-

Mišo Ukropec: Tak. Štát som-

Mišo Gula: Nemôže im štát zobrať-

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie

Mišo Gula: tri štvrtiny majetku len za to, že už majú akože dosť.

Mišo Ukropec: Nie, nie, ako štát sa radšej nemyslel.

Mišo Gula: Existuje suma, za ktorú by si propagoval produkt, ktorému úplne neveríš?

Mišo Ukropec: Asi áno, ale nemám teraz na to ako. Viem si predstaviť životné situácie, kedy morálna flexibilita bude musieť ustúpiť normálnej morálke. Lebo, lebo už som sa dostal v živote do takých akože chujných situácií, že som musel robiť veľmi veci, ktoré som nechcel robiť a proste ináč to nešlo. Takže uprimne asi áno, ale samozrejme, že sa tomu snažím vyhnúť.

Mišo Gula: Pozri, odmietol som spolupráce s firmami, ktoré boli ruské z presvedčenia. Aaa, zatiaľ som neodmietol firmu kvôli tomu, že by som vedel o tom, že je to zlý produkt. Lebo vieš, akože to, že niekto má väčšiu šancu uspieť a niekto menšiu z tých firiem, ktoré chcú so mnou spolupracovať, to je proste akože vidno, sú v rôznych štádiách a tak ďalej. Čiže objektívne niektorým firmám verím viac v ich úspech a niektorým menej, ale to je už ich starosť. A-a, čo je podľa teba morálne, morálne problematickejšie? Byť extrémne bohatý alebo nebyť ambiciózny vôbec?

Mišo Ukropec: Nebýť ambiciózny vôbec. Je to premrhaný život.

Mišo Gula: A nie je takých ľudí väčšina?

Mišo Ukropec: Je. Metriky sú baterky a pritom ja hovorím každému, že bol som v Menze si dať urobiť IQ test. Stodvadsaťšesť, hej? Takže ma nezobrali. Stále som ale top päť percent populácie. Nobelisti vravia potrebuješ IQ nad stodesať, aby si dostal Nobelovu cenu. Takže ako fajn. Na Slovensku je dvestopäťdesiattisíc ľudí, ktorí majú IQ nad týchto stodvadsaťpäť, šesť proste, že top, top, top, top. Kurne, kde sú? Áno? To je dvestopäťdesiattisíc ľudí. I potrebuješ jedného, aby zmenil chod sveta dobrým alebo aj zlým smerom. To už závisí, hej? A sú proste dohodení, dosekaní, dobití životom, rodinou, niečím, proste okolnosťami. Ale tých ľudí je tu kopa a ich nevyužitý potenciál je podľa mňa najväčšie zlo. Nie v zmysle akože evil zlo, hej, ale proste strata.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: No čo? Je lepšie vlastniť firmu za desať miliónov alebo mať desať miliónov na účte a už a žiadnu firmu?

Mišo Gula: To asi nie je úplne šťastne formulovaná otázka.

Mišo Ukropec: To je veľmi hlúpo, hej, ako tá otázka položená.

Mišo Gula: Čiže mo-možno je to skôr myslené, že, že s nejakou valuáciou desať miliónov, že keby som chcel, tak ju viem predať za desať miliónov. Len-

Mišo Ukropec: Áno, ale stále je to otázka-

Mišo Gula: Len potom je to veľmi podobné.

Mišo Ukropec: Áno, je to príliš podobné a je lepšie mať firmu v hodnote desať miliónov ako desať miliónov na účte za predpokladu-

Mišo Gula: Že sa rozvíja tá firma.

Mišo Ukropec: Že sa rozvíja. To definitely. A keby si mal zajtra finančnú nezávislosť, pracoval by si rovnako?

Mišo Gula: Toto mal, Jimmy Carr to mal v nejakom byte. V stand-upe sa ho pýtali, že, že kedy je človek bohatý a on povedal presne takú hlášku, že, že podľa neho je človek bohatý vtedy, ak viac peňazí na jeho účte nezmení to, čo dnes robí.

Mišo Ukropec: Áno. Takže ja nie som bohatý. Lebo ja by som zmenil, ako by som, ako, ako, ako pracujem dneska.

Mišo Gula: Ja na to odpoviem tak, že kroky, ktoré robím, smerujú k tomu, čo by som chcel robiť, aj keby som mal na účte veľa miliónov.

Mišo Ukropec: To máme rovnaké.

Mišo Gula: Čiže keď napríklad, eee, som začal robiť ten, ten podcast akože zahranične a tak ďalej, hej, že, že toto ma tak baví, že to by som fakt robil, aj keby som mal milióny na účte, lebo baví ma rozprávať s ľuďmi, eee, poz-- ako, eee, učiť sa ich názory a, a skúmať veci. Takže.

Mišo Ukropec: Keď budem strašne, strašne bohatý, tento podcast stále bude fungovať.

Mišo Gula: Tak dúfam.

Mišo Ukropec: To dávam verejný prísľub pred vašimi štyrmi fanúšikmi. Čo je väčší luxus? Peniaze alebo kontrola nad vlastným časom?

Mišo Gula: Dobre to ide teraz za radom, kokos. To bol tiež, tiež jeden podcast alebo kde to bolo a hovoril asi tiež nejaký stand-upista. Vravel, že, že bohatstvo je to, čo robíš o tretej popoludní v utorok. Podľa toho sa meria bohatstvo. Lebo keď o tretej popoludní v utorok si môžeš dovoliť odísť a ísť vyzdvihnúť dieťa do škôlky alebo s ním ísť na tréning, alebo si proste odísť na golf, tak si bohatý človek. Ak o tretej popoludní odídeš z práce a poďžube ťa šéf alebo nezískaš zákazku, alebo sa niečo stane zle, tak to ešte nie si bohatý.

Mišo Ukropec: Ja to vidím trošku ináč. Nie že by som s tým ako nesúhlasil, ale ľudí, ktorí vedia o tretej odísť pre dieťa do škôlky, je mrte. Žijú luxusný život? Nie. Hej? Je ďaleko ťažšie-

Mišo Gula: Ale to sa nepýta na luxusný život.

Mišo Ukropec: Ale áno. Čo je väčší luxus?

Mišo Gula: Hej, ale, ale luxus nie v zmysle-

Mišo Ukropec: No tak-

Mišo Gula: To nie je, že, že máš Nora Mojseova v gauči okolo seba. To je luxus, akože čo je väčšie pohodlie v zmysle tom.

Mišo Ukropec: No to je asi otázka, že kto pod tým čo ako chápe. Ale, ale podľa mňa je ďaleko, ďaleko ťažšie vybudovať, finančnú nezávislosť, ako vedieť ísť o tretej pre decká, pre dieťa do práce. Hej? Ísť pre dieťa o tretej do práce neni žiadny problém. Proste nastúpiš do roboty o šiestej, o druhej končíš, o tretej vyberieš dieťa, do rána máš-

Mišo Gula: Dobre, tak preformulujem otázku. Je pre teba zaujímavejšie zabe- zarábať tridsaťtisíc mesačne a nebyť pánom svojho času alebo zarábať desať a robiť si čo chceš?

Mišo Ukropec: V tomto prípade to druhé, ale, é-

Mišo Gula: Lebo ja som ju takto pochopil.

Mišo Ukropec: Ro-rozumiem, ale tá tridsiarka mesačne má smerovať k tomu, aby si prešiel na desinku mesačne a mal ten čas. Hej, že má to byť ako vývojové štádium.

Mišo Gula: Bodaj by áno.

Mišo Ukropec: Tak jak z, tak jak z nejakej hnusnej húsenici vyrastie krásny motýľ, tak to má byť tá húsenicová fáza.

Mišo Gula: Jasné, jasné.

Mišo Ukropec: Je podnikateľský život objektívne lepší než zamestnanie? Alebo si podnikatelia iba hovoria, že áno?

Mišo Gula: Ó, podnikateľský život je, definitívne rehoľa. Akože keď, keď človek naozaj chce niečo dosiahnuť-

Mišo Ukropec: Nie materiálna, pozri. Teda občas je materiálna.

Mišo Gula: Nie ako to je, to je vieš, ja s- ja neviem sa rozprávam s nejakými známymi, čo sú ja neviem doktori alebo tak. Ó, no tak ty si podnikateľ, tak tebe hej. Hej? Hovorím, kedy ty si naposledy čakal na zaplatenie faktúry? Kedy si si čakal, či ti príde klient, nepríde klient? Hovorím, nemáš ani šajnu, ako čo to je podnikanie.

Mišo Ukropec: Závisí, že v akej fáze to človeka chytí. Niekedy to platí, niekedy to neplatí, no. Je work life balance reálny cieľ alebo fráza pre ľudí, ktorí nechcú niečo vybudovať?

Mišo Gula: Je to dobrá výhovorka.

Mišo Ukropec: Ja rozmýšľam, že, závisí, že jak sú dodrbaní životom. Lebo sú ľudia, ktorí sú veľmi odolní a potom sú ľudia, ktorí sú veľmi neodolní. A, povedzme, že za-začal som sa stretávať ako s rovesníkmi v rámci svojej evaluácie mojej vlastnej situácie a ponachádzal som tak strašne porozbíjaných ľudí tak strašne, že si vravím, že vieš čo, Miško? Že ako, že, že all good, že ty si mal síce pocit, že trpíš, ale keď vidím tých ostatných, tak si vravím-

Mišo Gula: Za prvé závisí, či sa bavíš s päťdesiatnikom alebo s dvadsiatnikom.

Mišo Ukropec: Rovesníci, rovesníci, rovesníci, rovesníci samozrejme.

Mišo Gula: Nie, ale teraz akože sa snažím znovu odpovedať na tú otázku, že je rozdiel, s kým sa bavíš, lebo dvadsiatnik nemá čo mať work life balance, ten má proste work his ass off. Proste akože koľko to dá. Presne tak. Koľko to dá, akože. A päťdesiatnik? No jasné, keď sa chceš dožiť šesťdesiatky, tak akože asi musíš začať myslieť aj na work life balance. Má človek robiť prácu, ktorá ho baví alebo prácu, v ktorej je dobrý?

Mišo Ukropec: V ktorej je dobrý. To, čo ťa baví, môžeš robiť po práci.

Mišo Gula: Sú ľudia, ktorí, nevidia zmysel v peniazoch, blahobyte a majetku. Tak môžu robiť, čo ich baví, ale väčšina ľudí asi-

Mišo Ukropec: Hypotéku to nezaplatí. Ja som mal veľmi dobrého grafika. Ja som umelec, ja nebudem tuná robiť akože umeleckú prostitútku maľovať, čo si zákazník nám-vymys-vymyslí. Kámo, do práce chodíš na to, aby si urobil to, čo chce a keď chceš potom maľovať Picassa, tak sa ti ľúbi po robote.

Mišo Gula: Kedy má človek prestať bojovať za projekt a priznať si, že nefunguje?

Mišo Ukropec: Na to je zložité odpovedať, pretože, dobrý, dobrý je režim, že pol roka. Že keď za pol roka som sa nepohol nikam, tak asi by som sa na to mal vykašľať. Ale nám sa začne dariť po desiatich rokoch. To je také akože šta-štandard je, že desať rokov trvá, kým sa to rozbehne, že poriadne.

Mišo Gula: Alex Hormozi ešte hovorí ta-takú vec, že v prvom rade, že je dosť málo prípadov kedyže, že je to fakt bez šance rozbehnúť nejaký projekt. A za druhé da-za to do-dopĺňa, že ak si sa pre niečo rozhodol, máš urobiť toľko roboty okolo toho a toľko aktivít, aby bolo reálne nezmysel, aby sa to nepodarilo. Proste musíš, ako keď, keď niečomu veríš, tak to musíš akože ísť stopäťdesiat percent.

Mišo Ukropec: Hm.

Mišo Gula: Je lojálnosť voči zamestnávateľovi stále hodnotou?

Mišo Ukropec: Áno, ale zamestnávatelia nie sú lojálni voči zamestnancom. To je ako takýto podľa mňa, že dneska hlavne problém a hlavne čím väčšia firma, tým viacej to platí.

Mišo Gula: Je, je snom asi každého zamestnávateľa mať lojálneho, zamestnanca, ale aj podľa mňa aj na tej druhej strane s-tých ľudí, ktorí sú schopní byť lojálni, je čím ďalej, tým menej, že?

Mišo Ukropec: Vieš čo, ja toto neviem. Ja musím povedať, že aj ľudia, o ktorých som prišiel alebo som musel vyhodiť alebo odísť alebo niečo, tak ja ako mám myslím si, že veľmi jasnú predstavu, ako sa budujú ľudia, čo alebo tímy, ktoré za teba umrú. Hej? Len začína to u človeka, u-u-u pána šéfa. Proste keď, keď proste to neurobí, tak to tak nemá a hotovo.

Mišo Gula: Je prepustenie slabého človeka tvrdosť alebo zodpovednosť?

Mišo Ukropec: Ja by som dal ešte iné slovo. To je nevyhnutnosť. ľudia, ktorí brzdia premávku v nej nemajú čo robiť. Vypadni! Hej? Lebo, nejde iba o to, že konzumuje zdroje alebo negeneruje zisk alebo také akože jednoduché veci. Nie, oveľa horšie je impact, ktorý to má na ľudí, ktorí makať chcú a oni si potom kladú otázky na moment. Tak ja si tu idem akože sa tu idem roztrhať a tuná je tento flákač. ako kde je spravodlivosť? Hej, že rovnaké peniaze povedzme, ale on robí tretinu, tak nie vyhodiť. Dovidenia.

Mišo Gula: Súhlasím s tým, že je to, je to povinnosť. A zároveň dodávam, že vždy keď som musel niekoho prepustiť, tak som grcal. Akože je to jedna z vecí, ktoré že totálne neznášam, ako-

Mišo Ukropec: Hej, tak tu už ja som ako pokročil do nového štádia, že-

Mišo Gula: Máš za so-za sebou viac tých vyhodov, že?

Mišo Ukropec: Bohužiaľ, už som ako doš-- a to teda hovorím ako že so všetkou vážnosťou, že, vyhodil som akože desať ľudí, akože v jeden deň na šupu. A tú noc som spal dobre. Aj predtým, aj potom. Proste,

Mišo Gula: Lebo si sociopat.

Mišo Ukropec: Nie som, nespĺňam, nespĺňam tie, tie parametre.

Mišo Gula: To si si robil testy, hej?

Mišo Ukropec: Robil som si testy. Áno, áno, ale to bolo po tom, čo som tako zažil horšie veci. Hej? Takže.

Mišo Gula: Čo by si radšej zamestnal mimoriadne inteligentného, ale komplikovaného človeka alebo priemerného, ale spoľahlivého?

Mišo Ukropec: Ani, ani. Hej, proste má byť, má byť schopný a samozrejme, to, že komplikovaného je také, že môže byť komplikovaný v rôznych veciach, ale s priemerným človekom my nič urobiť nedokážeme. Ja potrebujem, že mimoriadneho človeka, nie priemerného.

Mišo Gula: Videl si, také videjko o Navy SEALs a teraz neviem, či to mal

Mišo Ukropec: Simon Sinek to robil.

Mišo Gula: Simon Sinek to, nie?

Mišo Ukropec: Áno, áno.

Mišo Gula: Popisoval, že ako hľadajú do Navy SEALs.

Mišo Ukropec: Áno, lenže v tom videu, to video som ináč použil v jednej prezentácii pred časom. V tom videu on hovorí o tom, že ako to robia Navy SEALs. Do Navy SEALs ide stopäťdesiat fighterov zo desiatok tisíc fighterov, ktoré sú v americkom námorníctve. To neni, že vyberám z, akože, že vyhadzujem alebo že beriem priemerného, ale spoľahlivého. Oni tam sú všetci, že top jedno promile. Áno?

Mišo Gula: No dobre, ale v tom jednom tom promile to môže byť priemerný človek.

Mišo Ukropec: No áno, ale ty už si dostal tak akože vydestilovanú kvalitu, že tam už naozaj hodnotíš iba tú jeho morálku. Áno, ale nemáš tam, že slabý kus.

Mišo Gula: Ale podľa mňa to je takto myslené aj tu. Vieš, že-

Mišo Ukropec: Nie, akože Sinek je v tomto taký zaujímavý, že on vždycky hovorí také akože pekné veci, ale nehovorí potom alebo nezastaví to do kontextu, že ale on hovorí o Navy SEALs. To nie sú akože, že držíme sa za ruky.

Mišo Gula: O Sloníkovi musíš pekne hovoriť, aby si ho predal. Čiže on je odborník na to.

Mišo Ukropec: No ale iná téma. Urobí AIko ľudí inteligentnejšími alebo závislejšími?

Mišo Gula: Ja som nekonečný optimista. Ja si myslím, že sa to proste vyrieši. celé fungovanie ľudstva, vzťahov sa zmení. Bude to úplne iné. Budeme si zase hovoriť: „Joj, vtedy pred AIkom, jak bolo fajn,“ tak jak si naši rodičia hovoria, že jak dobre za komunizmu bolo. Ale to už bude len nostalgia. Proste ten svet sa zmení a osobne si myslím, že na konci to bude vždycky zmena k lepšiemu, ako keby.

Mišo Ukropec: Mňa síce moja pani exmanželka naučila krásnu hlášku, že všetko zase riek k dobrému. Tu ale teda to vidím ináč. Myslím si, že nás spraví, spraví aj ako hlúpejšími normálne, lebo deje sa to. Už to neni len teda, že myslím si to, ale proste inteligencia ľudstva prvýkrát odkedy sa meria systematicky klesla a kombinácia sociálnych sietí a umelej inteligencie to akože, akože to to brutálne podporuje.

Mišo Gula: Ja rozumiem, ale keď by si sa pozrel na motiváciu ľudstva ako takého, je jeho KPI výška inteligencie? Že ús-úspešnosť, ľudstva sa posudzuje podľa priemerného alebo mediánového IQ alebo-

Mišo Ukropec: Nie, ale keď sa, ale keď sa pozrieš na, na to, kde sa, kam sme sa dostali, tak tá meritokracia nás dostáva k Trumpom, Putinom, Ficom.

Mišo Gula: Súhlas. Ale to, že priemerné IQ vzrastie, ja neviem, teraz môže byť koľko? Osemdesiatpäť, deväťdesiat je priemerné.

Mišo Ukropec: Nie, nie, priemerné IQ je vždycky sto.

Mišo Gula: No. Že, že vzrastie na stodvadsať to neznamená, že bude menej vojen. Vieš?

Mišo Ukropec: No môže byť dokonca viacej. Ale, ale, ale momentálne priemerné alebo teda IQ klesá ľudstva, hej? A určite nám to neprospeje. Ak AI dokáže tvoju prácu urobiť lepšie než ty, má spoločnosť povinnosť chrániť tvoje pracovné miesto?

Mišo Gula: To je utópia. Podľa mňa je to totálna blbosť.

Mišo Ukropec: Socialisti by chceli takto, že musia tieto socialistické veci páni v Silicon Valley rozprávať.

Mišo Gula: Ale, ale pozor, akože zhodou okolností dneska som práve počúval nejaký podcast na tú tému a ten človek hovoril, že je presvedčený o tom, že tie vlády to začnú robiť. Európska únia a Spojené štáty, že normálne začnú ochraňovať pracovné miesta a to bude proste-

Mišo Ukropec: Uvidíme. Necháme sa-

Mišo Gula: Spomalenie rozvoja, nič iné.

Mišo Ukropec: Necháme sa prekvapiť. Čína nám to ukáže.

Mišo Gula: Ukáže nám, ukáže, jak sa to robí, áno.

Mišo Ukropec: Je technologický pokrok takmer vždy dobrý? Alebo existujú veci, ktoré by sme radšej, to by sme radšej nikdy nevynašli?

Mišo Gula: Ja som to hovoril, že veľakrát mne sa strašne páči teória simulácie, že žijeme v simulácii a Elon Musk k tomu povedal, že, že tá simulácia je v tom dobrá, že prežije vždycky len verzia simulácie, ktorá, ktorá je zaujímavá. Čiže ohľadom do toho, či je dobrá alebo zlá, prežije len tá verzia, ktorá je zaujímavá. Takže čokoľvek sa bude diať, ja som presvedčený, že, že to bude jazda, že to bude zaujímavé.

Mišo Ukropec: No to teda bude. Ja ho tiež použijem. Keď sa opýtali, čo bol najhorší ľudský vynález vôbec, tak nepovedal, že atómová bomba alebo niečo. Nie. Shorty.

Mišo Gula: Aha.

Mišo Ukropec: Krátke videá vyvolávajú brutálnu závislosť. Katastrofa. Bude mať o dvadsať rokov vyššiu hodnotu inteligencia alebo ľudskosť?

Mišo Gula: A presne tam som narážal pri tej otázke predtým, kde si povedal, že nás to robí hlúpejšími. A myslím si, že z hľadiska budúcnosti bude, budú iné vlastnosti dôležitejšie ako to, že či máme priemerné IQ sveta sto alebo stodvadsať. A práve tá ľudskosť, práve tá schopnosť rozmýšľať nielen o sebe ako o individuálnej bytosti, ale o nejakej spoločnosti, spoločenskej zodpovednosti a tak ďalej. Myslím si, že toto. Môže byť dôležitejšie v budúcnosti.

Mišo Ukropec: No ja mám také dve úplne protichodné alebo protichodné, skôr spiacie odpovede na to, keď tak rozmýšľam, že áno, hodnotu to bude mať vyššiu, to súhlasím, ale myslím si, že to neuvidíme. Alebo že málilinko. To je ale to, že to bude mať tú vyššiu hodnotu, lebo to, kde sa takto momentálne hýbeme, to je, to je akože neni to dobré. Ak by AI poznala tvoju osobnosť lepšie než tvoji blízki, bolo by ti to nepríjemné?

Mišo Gula: Určite pozná lepšie. Určite už dnes pozná lepšie. Sto percent, milión percent, sto percent.

Mišo Ukropec: U mňa nie, lebo ja toľko sa jej nepýtam. Dostávam príliš často tak hlúpe odpovede, že som sa na to vykašľal.

Mišo Gula: Ale to, to nie je o tom, či ty sa jej na to opýtaš. To je o všetkých inputoch, ktoré dávaš, ktoré sú o tebe na internete, ktoré kedy si formuloval. Vieš, ja som tu už hovoril o jednom mentálnom cvičení, čo treba urobiť, že sa jej na to opýtať, čo o tebe vie a aby ti, konkrétne som hovoril o tom, že ja som si robil cvičenie, kedy som ju požiadal, aby mi vypísala mojich desať najväčších biasov, ktorými ja trpím. Odhliadnuc od toho, či mi prospievajú alebo neprospievajú. Akože som žasol z toho-

Mišo Ukropec: To je krutý argument, na ktorý si teda netrúfam nič odpovedať.

Mišo Gula: A aj keby to dnes nebola pravda, tak do roka to proste bude pravda u väčšiny obyvateľstva, ktorí používajú AI bez mihnutia oka. Nemám najmenšie-

Mišo Ukropec: Nad týmto som sa takto nezamyslel.

Mišo Gula: Je súkromie v digitálnom svete stále realistická hodnota?

Mišo Ukropec: Asi stále viacej. Ale či je možná, to je úplne iná. To, že realistická hodnota. Myslím si, že, že hodnota to je stále väčšia, ale neni k dispozícii.

Mišo Gula: Tak to je podľa mňa to už je dnes utópia. To by si musel byť, že brutál-

Mišo Ukropec: Akože o hodnote, že, že má to proste veľkú hodnotu, ale nedeje sa to.

Mišo Gula: Realistická by malo znamenať, že je dosiahnuteľná hodnota. Lebo-

Mišo Ukropec: Aha, dobre, tak ja som to pochopil to realisticky akože ináč. Keď to myslíš takto, tak potom absolútne ako máš, máš pravdu.

Mišo Gula: Čiže posledná otázka. Je lepšie povedať nepríjemnú pravdu alebo užitočnú lož? To je dobrá posledná otázka.

Mišo Ukropec: Ježiši Mária, na záver takúto mňamku. Ešte raz.

Mišo Gula: Je lepšie povedať nepríjemnú pravdu alebo užitočnú lož?

Mišo Ukropec: No, neviem.

Mišo Gula: Case by case.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Nemyslím si, že na toto je univerzálna odpoveď.

Mišo Ukropec: Neni na to jedna odpoveď, lebo, klamstvo, modré knižky mi vysvetlili, že klamstvo je klamstvo nie vtedy, keď nepoviem pravdu, ale vtedy, keď voči druhej strane získavam nejakú neférovú výhodu. A keď niekomu nepoviem pravdu, ale je to, už som povedal, že v prospech veci, situácie a nemusím mať z toho ja žiadny benefit. Je to klamstvo? Tak vážne? Hej, takže ako od prípadu k prípadu. Tam sa ukáže flexibilita morálna a iná každého, každého z nás.

Mišo Gula: Dobre. Verím, že sme si našli veľa nových hejterov, lebo podľa Gaussovej krivky to automaticky bude znamenať aj veľa nových-

Mišo Ukropec: Kamarátov.

Mišo Gula: Kamarátov a milovníkov. Takže díky za túto časť.

Mišo Ukropec: No dobrý nápad. Ako nevedel som, že jak to chytiť, ale, ale dobre, že to-

Mišo Gula: Uvidíme, čo nám povedia ľudia a môžeme si prípadne na budúce znova niečo podobné-

Mišo Ukropec: A čo začnú predstavovať, keď si nás trafí noc. Prosím vás, robte to.

Mišo Gula: Díky. Čaute.

Mišo Ukropec: Ďakujem. Čau, čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook