Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#14854 min

AI v školách, učiteľ za 1 200 € a revolúcia väčšia než priemyselná – Peter Hric | Kolotočári #148

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Peter Hric deväť rokov učil a dnes cez projekt Edu AI školí učiteľov po celom Slovensku, ako využívať umelú inteligenciu v praxi. V rozhovore oponuje tvrdeniu, že technológie robia deti hlúpejšími, vysvetľuje, prečo môže AI učiteľom vrátiť čas na prípravu a umožniť personalizované učivo, a otvorene hovorí o tom, čo slovenské školstvo brzdí – od riaditeľov a fixného myslenia až po plat 1 200 eur po deviatich rokoch praxe.

Hlavné myšlienky

  • Kvalitná príprava na 45-minútovú hodinu trvá okolo troch hodín – na to učitelia popri ostatnej agende nemajú čas. AI tento proces výrazne skracuje.
  • AI umožňuje personalizovať učivo: z výsledkov testov rozdeliť žiakov do skupín a pripraviť im rôzne zadania, napríklad cez Copilot v Microsoft Office alebo vlastného asistenta v ChatGPT.
  • V zborovniach sa situácia za rok otočila: kým pred rokom AI používalo asi 5 zo 40 učiteľov, dnes ju používa drvivá väčšina. Odolávajú najmä unavení učitelia s fixným myslením.
  • Kvalita školy sa začína u riaditeľa – rovnako ako vo firmách, ktoré skúma kniha Good to Great.
  • AI gramotnosť sa dá budovať už od prvého ročníka základnej školy. Škola by sa mala viac sústrediť na rozvoj talentov jednotlivca a menej na memorovanie.
  • Peter považuje AI za väčšiu zmenu, ako bola priemyselná revolúcia: kým predchádzajúce zmeny trvali desaťročia, AI sa rozšírila za rok či dva.
  • Problémom je aj odmeňovanie – učiteľ po deviatich rokoch praxe zarába asi 1 200 eur v čistom. Vyššie platy by priniesli konkurenciu na miesta aj skúsených ľudí z praxe.
  • Učiteľa, ktorý odmieta technológie, presvedčí konkrétny prínos: ukázať mu, ako odíde o hodinu skôr domov, lebo nebude ručne opravovať písomky.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (34)

Citáty

Mám taký dojem, že kvalita školy vychádza z riaditeľne.
— Peter Hric
Umelá inteligencia v tej forme, ako prišla, je väčšia zmena ako priemyselná revolúcia.
— Peter Hric
Keby bola každý piatok po obede debata o tom, ako ste tento týždeň použili umelú inteligenciu, tá zborovňa by rástla raketovo.
— Peter Hric

Popis epizódy

Peter Hric deväť rokov učil a dnes cez Edu AI pomáha učiteľom využívať umelú inteligenciu v praxi. Bavíme sa o tom, ako AI mení školstvo, prečo učiteľom šetrí čas a čo dnes slovenské školy najviac brzdí.

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 39 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Ukropec: Tie nové technológie, takže má to negatívny vplyv na kognitívne schopnosti detí.

Peter Hric: Keď chcem, aby dobre bola urobená tá hodina, tak ja potrebujem sa tie tri hodiny na to pripravovať. Keď učitelia pochopia, že čo tá umelá inteligencia je, môžu začať robiť na tých hodinách veci, ktoré doteraz vlastne nemali na to ten čas. Sú normálne tie termíny akože zaužívané ako AI gramotnosť. Vlastne to je niečo, čo vieme od prvého ročníka na základnej škole budovať. Od strednej školy ja som chcel byť učiteľ a každý sa ma pýtal no dobre, budeš učiteľ a čo ťa bude živiť?

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik. Za normálnych okolností máme fun facty na záver, ale ja by som dneska fun factom začal.

Mišo Gula: No daj.

Mišo Ukropec: Letel som do Ameriky už neviem či z Ameriky do Ameriky. To je jedno. Proste bol to dlhý dlhý let a, a som zvedavý, kam celé to AI pôjde, pretože pustil som si zasadnutie amerického senátu.

Mišo Gula: Uchylák.

Mišo Ukropec: Pokračuj. Že teda prvýkrát som si pustil zasadnutie amerického senátu, lebo neni to teda moja štandardná víkendová agenda, že by som počúval. Lenže mali tam nejakého chlapíka z ktorej si špičkovej americkej univerzity, ktorý robí, výskum na tému vplyvu technológií na vývoj detí a ich intelektu. Intelektu. Áno, minule sme sa akože o tom bavili, že či AI bude nám prospievať alebo škodiť. No a došli záveru, k záveru dátovo podloženému. To znamená, že neni to teda, nemeral som tie štatistiky, hej. A keby aj. Tak a prišli ale k záveru, že viac technológií vo školách a vo vzdelávaní škodí a čím viacej technológie, tým sú tie deti hlúpejšie. No a dnes tu máme hosťa, ktorý by to AI nacpal úplne všade aj do škôl.

Mišo Gula: Už to cpe.

Mišo Ukropec: Už to cpe, už to cpe. A tak som zvedavý, čo na to povie a že či to potvrdíme, vyvrátime alebo je pravda niekde v strede. Peťo Hric vitaj. Čau, čau.

Peter Hric: Ahojte.

Mišo Gula: Čau, vitaj.

Peter Hric: To bol taký úvod, že mám chuť teraz akože utekať preč.

Mišo Gula: Neboj sa, bude horšie v Číne. Neboj.

Mišo Ukropec: To je, to je, to je život. Ale aspoň vidíte, že dostal synóty.

Peter Hric: Nedostal.

Mišo Ukropec: Nedostal, takže nevedel.

Mišo Gula: Jakže nedostal? Dostal. Nedostal si PDFko?

Peter Hric: Dostal som, že ako sa sem mám dostať.

Mišo Ukropec: Áno, ale, ale že aká bude schéma dnešného-

Mišo Gula: Nie, otázky žiadne nedostal.

Mišo Ukropec: Otázky nedostal.

Mišo Gula: Nie, nie, nie.

Mišo Ukropec: No čo? Vnímaš takéto nejaké výskumy a negatívne vplyvy umelej inteligencie v šk-- takto. Toto síce to vykopli to témou akože umelá inteligencia, ale nakoniec išli jakože, že, že pod sociálne siete, pod internet normálne, že, že, že tablety, že von zo škôl.

Peter Hric: ja vnímam práve takú nespravodlivosť voči umelej inteligencii, že sa to dáva do práve do jedného koša so všetkým. Hej, že aj väčšinou články, keď nejaké čítam alebo vyjadrenia, rôznych odborníkov, tak väčšinou teda sa začne umelou inteligenciou, lebo to je dnes téma. Ale potom vlastne sa hovorí o sociálnych sieťach, o tom teda, že deti nečítajú a podobne. A to mi prídu také dlhodobejšie fenomény oproti umelej inteligencii. A bol by som ešte opatrný k nejakým absolutistickým vyjadreniam voči umelej inteligencii. Súhlasím s tým, že umelá inteligencia môže spôsobovať aj u detí, že množstvo vecí budú zjednodušovať a budú podávať takzvané také instantné riešenia. Ale podľa mňa ako ešte, ešte tam nie sme podľa mňa, že by sme to mohli takto na prvú vyhodnotiť.

Mišo Gula: Ani, ani hlavne my nevieme jak, jak to vôbec dopadne. Vieš, však už teraz Elon Musk sa už teraz vyjadroval okolo toho Neuralinku, čo má. Tak hovoril, že do roka alebo dvoch. Dobre, akože jeho časové odhady vieme, že majú svoje rezervy.

Mišo Ukropec: Ale furt dodá nakoniec.

Mišo Gula: Nakoniec dodá a to, čo povedal je, že v priebehu roka maximálne dvoch bude schopný urobiť človeka, ktorý nevidí, aby videl. A to povedal len akože samozrejmosť a dodal k tomu, že bude schopný vlastne urobiť aj to, že ten človek bude vidieť aj iné spektrá svetla, napríklad ako vidí bežný človek. Čo proste z nás začne robiť akože všelijakých kyborgov a tak ďalej.

Mišo Ukropec: Brutál army business case.

Mišo Gula: Áno, ale to AIko kľudne môže byť len proste doplnok k tomu. Čiže áno, samoučením môžu vznikať hlúpejšie deti, ale artificial intelligence z nás môže urobiť superbytosti.

Mišo Ukropec: No ja som a teraz čas nám ukáže, hej, lebo dneska v auguste dvadsaťšesť si môžeme niečo blabotať o rok, o dva, o päť, o desať, o dvadsať. To všetko môže byť samozrejme úplne opačne, prípadne opačne, opačne, opačne, hej, že sa to môže potvrdiť, vyvrátiť, že sa to znova potvrdilo. Ale ja som školu neznášal aj základnú, aj strednú, aj výšku. A, dôvod je snáď teda akože pochopiteľný, že koľko učiteľov na tých školách je dobrých? Akože jeden na ročník a všetci ostatní učitelia sú kreténi? Áno? A má som-

Mišo Gula: Pozdravujeme celý učiteľský zbor.

Mišo Ukropec: No sú už buď po smrti alebo vysokého pokročilého veku a predpokladám, že Kolotočárov nepočúvajú, hej?

Mišo Gula: Som to tak vo všeobecnosti, lebo nasral si všetkých, nielen svojich.

Mišo Ukropec: Ruky hore, kto ste školu milovali, že to je- Áno a že ste milo, že ste mali takých dobrých učiteľov.

Mišo Gula: Ty dávaj ruku hore, Peťo, veď to je tvoj biznis.

Mišo Ukropec: Prepáč, tu čítam, že je bývalý učiteľ. Áno? A teraz, ja som školu neznášal, ale nie kvôli učeniu sa. Áno? Ja som neznášal školu kvôli učiteľom, lebo sú takí, onakí, hentam takí. Proste furt je chyba u teba. To nie on má robiť veci tak, aby ty si to pochopil, to ty máš a teraz niečo, hej, u každého je ten problém ako iný. A tak som si myslel, že Ježiš Mária a ten počítač by bol akože bomba, lebo teraz decko si k tomu sadne a teraz má ja myslím si kvadratické rovnice a vysvetlím mu, že no keď vyrazí autobus z mesta A takou rýchlosťou a autobus z mesta C do takov, tak sa stretnú kde, hej, to je taký ten štandardný na kvadratické rovnice na základnej škole, hej a, a že ti vysvetlí, aké je to užitočné, že vieš, že máš vyraziť z Bratislavy o siedmej ráno, aby si stihol vlak v Nitre, hej? A že to s kvadratickou rovnicou tam budeš v štyridsiatke počítať. No a teraz to som čakal. A potom tu počúvaš zasadnutie amerického senátu, kde to nebolo o umelej inteligencii, ale bolo to o tom, že tie nové technológie už tým, že vôbec ako existujú, takže má to negatívny vplyv na kognitívne schopnosti detí. Už len tá prítomnosť toho, že chytám teraz do ruky keksík, ale že telefón tam, že si to chytí do ruky a robí s tým už čokoľvek, takže to znižuje jeho intelektuálnu kapacitu. A to, či používa Claudea, Groka, ChatGPT alebo Instagram, to je ako jedno. Sociálne siete sú akože zlo špeciálne, hej, ale vieš normálne, že, že dve hodiny som počúval to zasadnutie a hovorím si, že, že do riti, že to fakt tomu prckovi nedám ani telefón do ruky?

Mišo Gula: Predtým, než sa možno dostaneš k slovu.

Mišo Ukropec: Sorry, sorry.

Mišo Gula: Mne na tom chýba holistický pohľad. Teraz nie, že by mali byť holí tí ľudia, ale celkový pohľad mi na to chýba, lebo stále sa bavíme len o tom, že sa znižuje inteligencia. Ale človek ako ľudská bytosť, ako nejaký člen spoločnosti má kopec iných vlastností. Vieš jak, koľko sa rozprávalo o tom, že, že dobrý manažér potrebuje nielen IQ, ale aj EQ napríklad. A tu sa o tom vôbec nebavíme, že, že my sa bavíme o tom, že tablet alebo AI koz zníži IQ a vôbec sa nebavíme o tom, že ako, sa menia motorické schopnosti tých detí, ako sa, mení ich schopnosť adaptability voči novej situácii atď. Že to je komplex rôznych situácií životných a my stále vyťahujeme len to samotné IQ. A ja naozaj nie som presvedčený o tom, že ľudstvo potrebuje-

Mišo Ukropec: Ja si-

Mišo Gula: Zvyšovať priemerné IQ na to, aby fungovalo ako celok dobre.

Mišo Ukropec: Veľmi rád vypočujem, ako umelá inteligencia a tablety zvyšujú EQ. Akože poď do toho.

Mišo Gula: To som uviedol ako príklad. Neviem, že toto je-

Mišo Ukropec: Presne.

Peter Hric: No koľko myšlienok, ku ktorej sa mám vyjadriť? Ja by som sa chcel v prvom rade zastať učiteľov. neviem, či ty si niekedy učil alebo, teda bol na škole celkovo v tom systéme.

Mišo Ukropec: Programátorský krúžok som viedol.

Peter Hric: Okej, ale, ale že chcem povedať, že, že ja som deväť rokov učil a ja vi-viem, že každý jeden učiteľ, že akú spustu agendy, ten človek má, hej, že, nám na vysokej škole napríklad hovorili, že na to, aby ste sa dobre pripravili na vyučovaciu hodinu, vy sa potrebujete na túto vyučovaciu hodinu pripravovať tri hodiny. A teraz, keď si zrátáš ten počet hodín, ktorý v týždni máš, to množstvo agendy, ktoré máš-

Mišo Ukropec: Mne to nevychádza.

Peter Hric: Nevychádza ti to. To tam ti ostane nejakých pätnásť, pol hodinu, hodinu. Ako už keď sa vykašleš na rodinu, tak hodinu sa venuješ príprave na hodinu a potom tá hodina áno, dá, jak dobre vyzerá. A moja skúsenosť hovorí o tom, že naozaj tie tri hodiny, že to je, to je reálna vec, že keď chcem, aby dobre, naozaj dobre, mmm, bola urobená tá hodina, tak ja potrebujem sa tie tri dni, tri hodiny, na to pripravovať. A teraz poďme k umelej inteligencii. Ja sa pozerám-

Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, počkaj, počkaj, počkaj, počkaj, počkaj.

Peter Hric: Prečo?

Mišo Gula: Lebo s týmto sa dá súhlasiť za predpokladu-

Mišo Ukropec: S týmto nikto nemá problém

Mišo Gula: že za predpokladu, že každý z tých učiteľov by mal záujem svoju, lebo to je prezentácia. To je normálne, ako keď ideš robiť prezentáciu biznisovú, to je to isté. Chystáš sa na hodinu, na štyridsaťpäťminútovú prezentáciu. Trvá ti to tri hodiny. To je legit. Hovoríš o, o veci, ktorej rozumieš, čiže si pripravíš materiály a tak ďalej.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Aké percento z tých učiteľov to robí?

Peter Hric: Tieto tri hodiny?

Mišo Gula: Vôbec akúkoľvek prípravu.

Peter Hric: Prakticky to nie je možné.

Mišo Gula: Akúkoľvek prípravu.

Peter Hric: Pripravu tak vždy musí učiteľ ro-robiť prípravu, akože to, hm, minimálne ako päť minút. Už keď pri plnej lenivosti, tak päť minút sa tomu musí povenovať minimálne, aby, mal nejakú predstavu o tých štyridsiatich piatich minútach.

Mišo Ukropec: Lebo mne, čo moji chlapci ako referujú zo svojich škôl a teraz ja nehovorím, že ja neviem dneska posúdiť, aký je priemer, aké sú špičkové slo-školy na Slovensku, aké sú príšerné, aké sú, hej, že, že ja nemám tie dáta. Ale keď si ja spomeniem, jak ja som chodil do školy a teraz vidím, akože moji chalani, keď teda už končia, teda jeden už skončil, strednú a teda druhý je na strednej, tak vieš, že mali sme mať toto a hodinu sme sa iba akože sme čumeli do blba, lebo proste on si tam desí čo si robil. Vieš, že to nemá hlavu, pätu a teda sú učitelia, ktorí akože tlačia a robia tie veci. Ako to sú tí, ktorých si potom pamätáme v dobrom, ale to neni akože väčšina. No a hovorím, ja som mal to dúfanie, že AI ako to vyrieši, lebo Nemá krámy, nekričí na teba, není unavené, není proste neviem čo. Ti tú kvadratickú rovnicu vysvetlí sprava, zľava tisíckrát, vráti sa k lineárnym rovniciam, vráti sa k plus, mínus, krát, deleno, aby ti proste vysvetlil, že z Nitry o siedmej, z Ružomberka o šiestej. Drž.

Mišo Gula: O chvíľu vlačíme, tak skús niečo povedať.

Peter Hric: Ja, ja som sa presne k tomu chcel dostať, že najprv som chcel povedať, že učitelia vlastne nemajú čas sa tak dobre pripraviť na tú vyučovaciu hodinu, ale vďaka umelej inteligencii na to čas môžu mať, lebo ako keby ten proces tej prípravy sa skracuje. A ja v tom vidím práve obrovskú nádej, že vlastne aj toho slovenského školstva, možno tak aj ako ho opisuješ, že vlastne, keď učitelia pochopia, že čo tá umelá inteligencia je, že ako im to krásne vie uľahčiť robotu, tak vlastne, že môžu začať robiť na tých hodinách veci, ktoré doteraz vlastne nemali na to ten čas, tie, tie tri, tie tri hodiny. Ďalšia perfektná výhoda je personalizácia učiva, že keď ja mám študentov v jednej skupine od, nazvem od najhlbšieho po super talentovaného, čo je lepší ako ja, tak, tak vlastne všetkým týmto študentom viem pripraviť hodinu ako na mieru, že ja viem prísť s pracovnými zošitmi a personalizovať to učivo každému-

Mišo Gula: Také, takéto niečo vôbec GDPR a naše zákony dovoľujú, že, že vieš, že vezmem si teraz žiakov- Odhliad-odhliadnuc od na to, že či to ide na cloud alebo hypoteticky by mali akože normálne v škole svoje AI-kové zariadenie, neposiela to niekam vonku dáta a že by normálne učiteľ zobral všetky výsledky testov by nahádzal do, do AI-ka a ono by mu personalizovane vypľulo, ktorý študent na čom má pracovať, rozdelí mu ich do skupín a iné zadania budú dostávať iní žiaci podľa toho. Je toto reálne?

Peter Hric: Určite si to učitelia už dnes vedia v tých uzavretých priestoroch, akože väčšinou už Microsoft Office je na školách, to znamená, tam si vedia v kopilotovi vytvoriť nejakého asistenta a vlastne, alebo keď používajú nejaký iný nástroj, tak podľa mňa je úplne v poriadku povedať, že tuná mám nejakú skupinu, neviem prvá B a teraz popísať tomu napríklad asistentovi v GPT asistentovi, že mám tu ako nejakého integrovaného žiaka, mám tu nejakého super talentovaného žiaka a podobne. A vlastne, že podľa tohto balíka alebo podľa tohto, podľa týchto kritérií mi rob prípravy na hodiny.

Mišo Ukropec: Dobre a teraz vravíš, že by mohli. To je podmieňovací spôsob.

Peter Hric: Áno je.

Mišo Ukropec: Teraz nemajú byť náhodou páni učitelia tí, ktorí majú naše deti pripravovať na neznámu budúcnosť?

Peter Hric: Áno, sú.

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, nie, ja sa nepýtam, či sú. Ja hovorím, že by mali byť tí. A teraz, keď oni vlastne ani nežijú v roku dvadsaťšesť mentálne, technologicky, len teda telo je tu, hej, ale hlava je niekde neviem kdesi inde. Jak toto sa má stať? Lebo ja som to ako tak to je, neskúmal som ja presne tvoju agendu, že, že ja som si to viacej spájal s AI-kom pre študentsvo. Hej, že vlastne, že tá personalizácia by bola, že má študák na druhej strane AI-ko, čo je vlastne na individuálnej úrovni asi dneska už celkom, že častý ako koncept, ako sa decká doučajú veci, keď potrebujú niečo vysvetliť a tak minimálne teda moji si ako s AI-kom akože veľa rozprávajú, keď niečo potrebujú vysvetliť a tak. Ale tento akože to sa mi ľúbi, že, že učiteľovi to pomôže, hej? Tak to sa mi, to sa mi zdá, lebo je toho veľa a tá automatizácia tu brutálne vie pomôcť. Lenže sú oni na to mentálne jakože vybavení?

Peter Hric: Vybavení? Podľa mňa-

Mišo Ukropec: Tak preformuluj to tak, aby to znelo korektne.

Peter Hric: Korektne.

Mišo Ukropec: Či sa im chce, veď to je jednoduché. Však, však to v tom učiteľskom zbore vidíš, že-

Peter Hric: Super, ako nie, nechce sa im. Ale pozor, napríklad pred rokom, len pred rokom, keď som chodil do zborovní, tak povedzme, že keď zborovňa má štyridsať učiteľov, tak tam boli proste piati, čo to akože používajú. Nejaká väčšina už niečo o tom počula, možno si na to nejak klikla a potom nejakí piati, ktorí úplne majú uzavretý postoj. Už ako keď som v júni chodil do tých zborovní, tak ako vidím, že drvivá väčšina to proste používa a potom sú tam takí, ja by som to nazval unavení učitelia, že, že už nechcú-

Mišo Gula: Na výhľade, že on čakajú aj-

Peter Hric: Niečo nového. Napríklad, že čakajú na dôchodok alebo tomu neveria. Ešte to celkom nepochopili, ale vlastne podľa mňa to je akože brutálne nákazlivá vec, keď ako len v zborovni kolegovi ukážeš pozri, tuná mám takého asistenta, pozri, čo mi urobil. A že wow, wow, tak toto je, toto je super, hej? A tých wow momentov, ktoré ja zažívam ako počas mojich školení, že, že si uvedomia, lebo ten pojem umelá inteligencia je všade, ale vlastne to tak akože chytiť do rúk a uvedomiť si, že to je vlastne použiteľné aj pre mňa, tak toto je ako keby tá bariéra, ktorú sa ja ako Edu AI snažím tak nejak akože nabúrať a povedať-

Mišo Gula: Dári, darí sa ti ich lámať?

Peter Hric: Povedať, že, že pozrite, takto to použite a vám to pomôže. Áno, darí sa mi, že myslím si, že až, až tak sa otvárajú oči. Akože niekedy to naozaj tak vidím aj na spätných väzbách to vidím, že, že fakt super použiteľná vec. Ako ideme s tým robiť prípravy, pracovné zošity a ako keby že sa štartuje proste ten proces.

Mišo Gula: Dobre, tak skús nám povedať, že máš takého, máš proste kabinet a je tam nejaký neznaboh. Proste absolútne neverí akémukoľvek AI-ku nič, to je proste nezmysel. Čo takému človeku začneš vysvetľovať, ukazovať, ponúkať ako low hanging fruit tak, aby to, že, že čo najrýchlejšie, aby, aby pochopil, o čom to je a aby zažil ten aha moment. Chápem, že nie vždy sa to podarí, ale s čím začneš akože v takých prípadoch?

Peter Hric: Väčšinou, keď chodím do škôl, nie toto je úplne moja, moja ako keby úloha. Hej, ale že, že ideme, ja, ja väčšinou idem od takého akože AI mindsetu, že poďme sa tomu-

Mišo Gula: Je, je, je možno akože dobrá otázka, ale ja by som možno ju akože podskočil, že ako sa ty do tej školy vlastne, že ako to začína celé?

Mišo Ukropec: Že, že, že čo bolo prvé, že za teba zavolajú ti z nejakej školy, že Peťko, dôjdi nám ukázať tie internety. Hej? Alebo, alebo že jak, jak to funguje?

Peter Hric: Myslím si, že opäť, keď sa vrátim rok dozadu, že boli istí riaditelia škôl, tak by som povedal takí uvedomelí a nejak pochopili, že, no, téma umelej inteligencie je jednoducho dôležitá a tam ako keby si ma začali volať. väčšinou si ma nájdu nejako cez sociálne siete. No a, a proste bolo treba vy, ako keby pomenovávať tie základy a vôbec, že ako nad tým rozmýšľať, ako to použiť, ako to vôbec otvoriť. Hej? Ja keď som bol niekedy v januári, februári na jednej škole a hovorím, že-

Mišo Gula: Tento rok.

Peter Hric: Tento rok hej a že otvorte si ChatGPT a teraz dostanete otázku a to, ako sa otvára. Hej? Tak vlastne to je pre mňa taká facka, že okej, tak musím spomaliť a teraz akože znova všetko vysvetľovať.

Mišo Gula: Toto je klávesnica.

Peter Hric: Toto je klávesnica, otvoríte počítač. Tak ale vždy ten záver je ten, že napríklad keď sa vytvorí nejaký asistent, ktorý robí prípravy na hodiny, tak vlastne-

Mišo Ukropec: Prečo asistent, myslíš agenta, hej?

Peter Hric: Myslím, ja to volám asistent. Akože trošku to rozlišujem ešte tieto dva pojmy, ale napríklad v ChateGPT je možnosť vytvoriť si svojho-

Mišo Gula: Model GPT.

Peter Hric: Model GPT alebo v Gemini je to ten GEM alebo GEM alebo jak sa to číta v Claude je to skill, ktorý vlastne všetci vlastne fungujú tak, že na základe pár slov ja si viem ako keby-

Mišo Gula: Hej, že to ešte nie je agent-

Peter Hric: Dostať nejaký výstup

Mišo Gula: len je to preddefinovaný ako keby prístup alebo prompt.

Peter Hric: Nejaký trvalý prompt niekde na pozadí. Hej, čiže už len toto sa snažím ukázať, že pozrite veľmi rýchlo vy viete dostať veľmi použiteľné výsledky, ak si to dobre nastavíte. A ako si to nastavíte, tak môžeme začať školenie. Hej, že k tomu, keď ich dostanem, tak myslím si, že je to také, taký moment, že aha, super, paráda, toto naozaj použijem. Lebo jedna vec je, že otvorím si ChatGPT, niečo si s ním komunikujem. Potom prídem ja a poviem, že no dobre, ale tie prompty, keď použijete na to nejaké pravidlá, keď dokonca ChatGPT poprosíte, aby on vás sa začal pýtať, tak vtedy akože dostávate super výsledky a potom, keď už máte asistenta, tak ten proces je zase oveľa rýchlejší. Hej a potom ešte nie som veľmi vo fáze, že by sme riešili aj také témy ako vibe coding a automatizácie a vôbec tvorba nejakého celého AI systému. Tak tam sme sa ešte ako keby celkom nedostali, ale myslím si, že toto už bude aj téma tohto školského roka.

Mišo Ukropec: Regionálne pôsobíš ako?

Peter Hric: Tak ja som z Košíc, ale v rámci celého Slovenska ako rád prídem kdekoľvek.

Mišo Ukropec: Kde máš najpokrokovejších pacientov?

Peter Hric: Najpokrokovejších?

Mišo Ukropec: Áno, že kde keď prídeš, tak máš teraz subjektívne pocit, že najlepšie

Mišo Gula: zasahuješ. Že ktorý kraj?

Peter Hric: podľa mňa to nie je podľa kraja, ale podľa akože veľkosti obce by som to tak nazval.

Mišo Gula: Dobre, kľudne pokračuj.

Peter Hric: A či on mesta.

Mišo Gula: Veľkosť mesta.

Peter Hric: Hej, že, že tie mestá sú tomu takpovediac otvorenejšie a možno menšie dediny to nejak inak riešia. Ale napríklad pred rokom, čo som si prechádzal nejaké aj obce, tak akože bol som v jednej maličkej obci. S pánom riaditeľom som sa rozprával a po piatich minútach mi hovorí, že, že akože máte nejakú, nejaké zvláštne predstavy o, o vašom fungovaní. Týmto považujem rozhovor za ukončený. Ja som bol úplne taký, že, že okej, odchádzam. Nič s tebou nechcem mať spoločné a hneď o hodinu na to som mal stretnutie s riaditeľkou školy vo vedľajšej dedine a tá bola ako veľmi otvorená a rozprávali sme sa spolu. Hej, že fakt mám taký dojem, že kvalita školy vychádza z riaditeľne a že, že ten riaditeľ, že ten riaditeľ vlastne tvorí tú, tú, tú atmosféru v škole a to nastavenie tých učiteľov, že či sa chcú, chcú posúvať. A naozaj potom, keď idem zase do nejakej inej školy, kde vyslovene, že vás sme videli, počuli sme o vás, prídite, určite prídite, vtedy máme termín. Môžete vtedy? Super, prídite. Hej, tak už keď prichádzam do takého prostredia, vidím tam pripravených učiteľov. Akože ideme, ideme sa, ideme sa vzdelávať.

Mišo Gula: Je taká knižka, ktorá sa volá, že Good to Great. Neviem, či vnímaš tak také niečo.

Peter Hric: Nie.

Mišo Ukropec: Napísali ešte v roku, myslím, že deväťdesiat deväť, že už má ako pár rokov, ale, ale pozorovania sú platné asi v hociktorom tisícročí, že nie je v tom ako žiadny rozdiel. Analyzovali tam najúspešnejšie firmy na americkej burze, lebo k tým mali dáta, hej, že chceli to mať, že maximálne objektívne a Jim Collins, ktorý to ako a s ďalším ako napísal, myslím, že on je zo Stanfordu, takže má to tak ako hogofogo značku. Analyzovali neviem koľko, tisíc šesťsto mám v hlave také nejaké číslo firiem, ktoré sú na americkej burze a ich hodnotili a vyberali a hľadali firmy, ktoré rástli nepretržite trojna- viac ako trojnásobok trhu pätnásť rokov v kuse, že nebola to náhoda. Že bol tam nejaký systematický ako element. A prvá kapitola, ktorá sa začala a sa rozoberajú, že teda treba toto, treba toto. Proste x vecí ako našli, ktoré keď sa naplnia, tak maximalizuješ šancu, že to takto spravíš. A prvá kapitola, kapitola začína tým, že no, strašne sme sa snažili, aby sme to nenašli. Všetko začína u šéfa a že explicitne sa snažili potvrdiť, že nie na šéfovi naozaj až tak strašne nezáleží a došli k tomu, že do riti.

Peter Hric: Záleží.

Mišo Ukropec: To nie, že absolútne, že prvá vec, že keď je šéf na hovno, tak pod ním nemôže byť nič dobré. A rovnako tak opačne, keď šéf je bombový, tak potom to prostredie totálne, že kvitne. Totálne, že takže áno, keď mám takého riaditeľa, tak in nomine patri.

Peter Hric: Bol, bol som na jednom školení, povedzme na východe východného Slovenska a bolo to, bolo to také, malo tam prísť štyridsať učiteľov, akože veľká zborovňa. A teraz som sa tak na to tešil. A teraz prišiel som a nikto tak nejak neprichádzal. Nejaká pani vrátnička ma odprevadila do nejakej miestnosti. Potom už sa to začalo. O päť minút na to sa tam začali schádzať ľudia. Prišlo nejakých desať ľudí a ja som tak akože sa pýtal, že ako to teda je. No pani riaditeľka nie je teraz tu, tak my sme prišli. No ale nebude to dlhé, nie? A ja, že však ako normálne to bolo komunikované, že to má byť na, na tri hodiny. Vy ste čo čakali? No hodina maximálne.

Mišo Ukropec: Hm.

Peter Hric: Hej? A teraz potom ako také otázky hej a môžme do prezenčky napísať akože-

Mišo Ukropec: Tých ďalších tridsať.

Peter Hric: Tých ďalších.

Mišo Ukropec: Malé deti ty vole.

Peter Hric: A vlastne hej, že z toho, z toho pochopíte akože to nastavenie celé, že, že dokelu, akože my sme tu vyslovene prišli len nejakú čiarku si urobiť, aby bola nejaká dokumentácia o vzdelávaní. No a vlastne mi to prišlo také smutné, taká strata času aj pre tých desiatich ľudí, hoci ja som sa tam snažil im za tú hodinku niečo-

Mišo Gula: Ale však faktúra mi stála aj na zaplatená, nie to čo.

Peter Hric: Vedel by som sa na to aj takto pozrieť a snažil som sa, ale musím sa priznať, že nemám to úplne v pováhe, že, že ja fakt akože aj celý, celý ten svoj projekt ako vnímam, že, že to je pomoc učiteľom a ja nechcem proste odísť od u-u-učiteľa, aj keď ma niekto kontaktuje, tak mne možno až príliš sa na to zameriavam, že ako keby niekedy až veľa času tomu venujem, že fakt mu chcem pomôcť, lebo o tom to má byť, no.

Mišo Ukropec: Vráť, vráť sa nazad, že, že kedy sa stalo to, že si si v hlave povedal, že si lepší ako tí ostatní učitelia a ideš učiť učiteľov?

Peter Hric: Nemyslím si, že som lepší ako ostatní učitelia, ale v podstate to bolo tak, že bol som učiteľ a-

Mišo Ukropec: Prepáč, čo si učil?

Peter Hric: Učil som prevažne katolícke náboženstvo a potom aj geografiu.

Mišo Gula: To má veľmi blízko k AI-ku, lebo to je začína označovať AI-ko za Boha, ktorého si

Mišo Ukropec: budujeme. Ty si fanúšik teórie, teórie simulácie. Takže-

Peter Hric: Ja by som to takto nepomenoval, ale ja so- ja si pamätám jedno také stretnutie s mojím kamarátom. Začal mi o umelej inteligencii rozprávať. To bolo ja neviem, v marci, štyri mesiace po tom, jak vznikol ChatGPT a mňa to tak strašne zaujalo. Ja som išiel vtedy domov a vyslovene som testoval ten ChatGPT a odvtedy vlastne každý deň používam tú umelú inteligenciu. A potom vlastne ja som si začal vytvárať asistentov a podobne. A potom, keď som sa pýtal svojich kolegov, že jak oni sú na tom, že ja ma tu mám asistenta, tak vlastne boli také skeptické pohľady k tejto téme. A ja som si vravel, že aká škoda, že to by tak mohlo tým učiteľom pomôcť. A vlastne to bol ako keby taký impulz k tomu, aby som založil tento, tento projekt Edu AI. Hej? Čiže ja to som vnímal ako veľmi odvážny krok zo svojej strany, že áno, idem svojich kolegov učiť, ale zase som si vravel, že o niečom, k čomu oni možno tak prirodzene neprídu, ako som prirodzene k tomu ako inklinoval ja.

Mišo Ukropec: Oni ešte nenašli nového Boha. Vieš ako. Sorry, musel som. No ale aspoň rozumieš tomu, prečo ja som školu neznášal. Že keď, keď ja, keď ja som future thinker, lebo boli sme takí nejakí akože v školeniach a tak a sa tam akože rozoberala téma, že, že aký si typ ako mysle a sú že future thinkers, tí čo žijú v budúcnosti, present thinkers v súčasnosti a past thinkers, ktorí žijú v minulosti. A to teraz to nemá len filozofický rozmer, taký, že, že keď niekto žije v minulosti, tak to nemusí znamenať nutne, že je Akože taký opustený, hej a, a jediné, čo má v hlave sú staré úspechy. Nie, život v minulosti v tomto zmysle môže znamenať aj, že on je človek, ktorý chce na veci, že dôkaz. Áno? Dokáž mi, že mi to dá toto, toto a toto. A keď mu to dokážeš, tak on to potom začne robiť. Áno? Tí future thinkers to sú napríklad, akože ja som taký úplne typický reprezentant. Ja nepotrebujem žiadny dôkaz, ja kuknem a vidím. Áno? A to vidím není asi objektívne vidím, ale to je skôr, že silná viera. Hej, len neni náboženského typu tá viera, ale proste dajme tomu, že dôvera. Hej, v tú vec, že ty kokos a že ty vidíš už jak by sa, čo by sa, kde by sa dalo. Hej? A keď ja som future thinker a tí učitelia sú žijúci v minulosti, tak hovorím, že totálny, akože sa obchádzame. Lebo ja rozprávam niečo a oni kukajú, že o čom to ten chlapec jako blaboce? Áno? A zase ja kukám na nich, že vy kde žijete, prosím vás v devätnástom, nie v osemnástom storočí. Hej, sorry, hej, obdobie páry, hej, v lepšom prípade. No a ty vlastne si musím mať niečo podobné, lebo ty tiež si future thinker, hej a teraz prídeš do na východe, východe. Môžeš si robiť čárku. Ty sám asi čárka. Vieš, že jako-

Peter Hric: Hej, akože ja sa veľmi zamýšľam aj nad školským systémom a podobne. ja si myslím, že samotná myšlienka chodenía do školy je fajn, ale ako keby škola nejakým spôsobom by mala reflektovať, takpovediac realitu, hej? A mne, mne toto príde. Ja, ja neviem, že či preháňam teraz, ale mne fakt príde to, že tá umelá inteligencia teraz v tej forme ako prišla, že to je ako väčšia rev-- zmena ako priemyselná revolúcia, že to je, to je proste masová záležitosť. Všetci ľudia proste na to budeme musieť čím skôr, tým lepšie akože prejsť, hej?

Mišo Ukropec: Určite áno.

Mišo Gula: Lebo, lebo tie predchádzajúce trvali aj desaťročia, kým sa aplikovali.

Mišo Ukropec: Áno, áno.

Peter Hric: Aj AIko nás to prevalcovalo za rok.

Mišo Ukropec: Áno, áno.

Peter Hric: Že za rok, za dva roky.

Mišo Ukropec: Naštartovať parný stroj trvá trošku dlhšie ako nainštalovať si neplatenú verziu chatu.

Peter Hric: Ale to isté internet a smartfóny, že to všetko dlho, dlhšie oveľa trvalo ako umelá inteligencia. Teraz akože miliardy ľudí to, to už teraz používajú. A vlastne zamýšľam sa nad tým, že škola by nejakým spôsobom mala toto reflektovať, hej? A teraz napríklad sa zamýšľam nad tým. Ja nemám úplne odpovede, lebo vlastne ty si začal tú, ten podcast tým, že, že ako ku študentom pristupovať, hej? Tak moja filozofia je skôr taká, že poďme to ukázať všetkým učiteľom a učitelia potom budú rozhodovať o tom, že v akej miere to p-podávať študentom. Ja by som sa nebránil umelú inteligenciu učiť aj študentov. A teraz, hej, sa ma stále pýtajú, že od ktorého ročníka. Podľa mňa existuje niečo, už, už sú normálne tie termíny, akože zaužívané ako AI gramotnosť a že vlastne to je niečo, čo vieme od prvého ročníka na základnej škole nejak akože-

Mišo Ukropec: Aj hneď

Peter Hric: u študentov akože budovať, hej? To neznamená, že tí prváci budú mať svojho AI asistenta a budú automatizácie robiť, ale už nejakým spôsobom do toho budú wpadať. No a vlastne len sa zamýšľam nad tým, že, že akú hodnotu má napríklad informácia, hej, že máme informáciu v hlave, že niečo v hlave určite treba mať. A nech neurológovia mi povedia, že, že ktoré básničky sa majú študenti naspamäť učiť, ale že v podstate, že tá škola by už dnes mala byť ako keby viacej tak smerom ku študentom a rozvíjajúce talenty toho jednotlivca, toho študenta. Myšlienkovo sa veľmi často v tom pedagogickom prostredí o tomto rozpráva, ale v praxi je to pre tých učiteľov strašne náročné a ja si myslím, že práve umelá inteligencia je odpoveď na to, ako vlastne tieto akože zložité koncepty, doteraz nerealizovateľné sa dajú už dnes realizovať.

Mišo Ukropec: A nebolo by, nestačilo by namiesto umelej inteligencie dať tým školám viacej peňazí na výplaty, že by vyhádzali tých neschopných učiteľov a prijali mladú schopnú generáciu?

Mišo Gula: A čo to na tom zmení, keď oni majú dané od ministerstva školstva osnovy, čo majú učiť, ako majú učiť, ako-

Mišo Ukropec: Nie, tak to by akože to sa-

Mišo Gula: Tam akože slobody zas tak veľa nie je. Vieš, aby-

Mišo Ukropec: Rozumiem takto, že to je samozrejme, že jedno s druhým, s tretím, štvrtým. To ako samozrejmé, ale mne skôr ide o to, že, že to, to nie je o technologickej nedostatočnosti, hej, ale to je o tom, že presne je tam učiteľ, ktorý povie: „No myslím, že sme sa dorozprávali.“ Áno? Že toto je ten skutočný problém. A prečo tam ten učiteľ je, ktorý vlastne zabíja celú tú dedinu a všetky deti, ktoré tam chodí, proste robí z nich nepripravenú generáciu.

Peter Hric: Ja si myslím, že toto je o marketingu zase, že ty len potrebuješ zvoliť iný jazyk na, na iných učiteľov. Lebo je jasné, že sú tam učitelia, ktorí ti povedia, že mne sa už nič nové učiť nechce a neviem čo,

Mišo Gula: ale tomu učiteľovi, keby si za minútu ukázal, ako on dokáže ísť o hodinu skôr domov, že nebude musieť opravovať manuálne písomky,

Peter Hric: tak garantujem, že sa na to pozrie.

Mišo Ukropec: je to-

Mišo Gula: Že akože low hanging fruit pre, pre každý typ toho pedagóga, ako keby mať pripravené, že, že toto ho

Peter Hric: určite zlomí. Vieš.

Mišo Ukropec: Rozumiem.

Peter Hric: Ale súhlasím ako keby aj s touto myšlienkou, že ono možno to je taká trošku globálna alebo politická debata alebo ako to povedať, ale že, že ja napríklad veľmi často dávam ten príklad, no že, že učitelia, no ja po deviatich rokoch praxe som mal v čistom ešte so všetkými kreditmi a stredníctvom a príplatkami, krúžky nejakých tisíc dvesto eur v čistom. Hej? A teraz ako ja-

Mišo Gula: Však na pol US-ka to je dobré.

Peter Hric: Celý US-ka. A viac ako, a viac ako celý?

Mišo Gula: V Mekáči pri brigáde dostaneš zadarmo najesť odpad, ktorý si má vyhodiť.

Peter Hric: No super príklad. No a teraz vlastne riaditeľ vyhlási výberové konanie na učiteľa a bude rád, keď sa mu prihlási jeden človek.

Mišo Gula: No.

Peter Hric: Hej? A teraz ako predstavme si v ideálnom svete, že učiteľ dnes za týchto našich všetkých podmienok, že, že by mal ako nastupujúci plat ja neviem tri tisíc eur hej alebo tri tisíc päťsto eur alebo neviem, tak to už aj ten podnikateľ, ktorý akože sa namáka na tisícky eur, možno už aj on by začal rozmýšľať nad tým, či na staré kolená on nejde robiť učiteľa.

Mišo Gula: Presne tak.

Peter Hric: A riaditeľ školy, keby vyhlásil výberové konanie, nahlásia sa mu tam päťde- päťdesiat ľudí-

Mišo Gula: Môže vyberať

Peter Hric: a on dva týždne má len vý-výberové konanie, vyberie toho najlepšieho. A ďalšia vec, ten učiteľ vlastne by prišiel na nejakom bavoráku do školy a tí študenti by ho úplne inak počúvali po všetkých skúsenostiach v živote, ako vlastne ho po-po-počúvajú teraz. To znamená-

Mišo Gula: Ho nepočúvajú teraz.

Peter Hric: Ho nepočúvajú teraz.

Mišo Gula: A tie incentívy pozor, môžu byť ešte aj iné. Minule som sa dozvedel, že vlastne, lebo všetci vieme, že akože vieš dve percentá z daní vieš akože dať na nejaké neziskovky a tak ďalej. Ale existuje aj verzia, kde ty môžeš až tri percentá svojich daní odovzdať. A jedna z podmienok, teraz už ne-nepoznám presne detaily, ale toto ma zaujímalo, že jedna z podmienok je, že musíš preukázateľne zdokladovať, že si štyridsať hodín svojho času pracovného venoval nejakej nez-neziskovke bezodplatne.

Peter Hric: No okej.

Mišo Gula: Hej? A toto napríklad by mohol byť spôsob, ako presne tých podnikateľov dokopať k tomu, aby išli odovzdávať svoje skúsenosti a išli učiť. Odrobíš ja neviem päť hodín týždenne v škole a budeš mať o percento nižšie dane. Teraz preháňam hej, lebo to akože môže byť strašný nepomer. Ale teraz ide o to, ako inteligentných skúsených ľudí dostať do školstva.

Peter Hric: Vyhodiť ministerstvo školstva. Tak to každopádne. Nie, ale tak toto je akože dlhodobý problém. Hej, že ja, ja si od strednej školy som chcel byť učiteľ a každý sa ma pýtal: „No dobre, budeš učiteľ a čo ťa bude živiť?“ Hej?

Mišo Gula: No to je Mekáč.

Peter Hric: A to, a to normálne ja som, ja som vždy s-bol presvedčený o tom, nie, ja to dám. A fakt ako deväť rokov v rodine sme to vždy nejak vyskladali. Hej, ale teraz-

Mišo Gula: A čo žena výplatu, ste sa do školy poskladali všetci?

Peter Hric: Nie, že rodina vedela fungovať napriek všetkému. Hej, ale-

Mišo Gula: Ale už to je,

Mišo Ukropec: už len tá, už len tá veta, že napriek všetkému chápeš,

Mišo Gula: že-

Peter Hric: Toto je nezmysel

Mišo Ukropec: že, že, že ty musíš explicitne, že ty používaš svoju mozgovú kapacitu nie na to, aby si ako odviedol dobrú prácu- ale že ty musíš akože vymýšľať-

Peter Hric: Áno

Mišo Ukropec: ako ekonomicky zabezpečíš to, aby si vychoval budúcu generáciu, ktorá má túto republiku posunúť dopredu. Však, však to je absurdum,

Mišo Gula: že totálne.

Peter Hric: Je to tak. A teraz, keď si môžem trošku rypnúť-

Mišo Gula: Prosím

Peter Hric: že, že teraz, akože keď ja všetky tieto problémy zažívam a potom počúvam podcast a niekto tam povie, že proste to je akože spiatočnícky človek a je tam nuda a ten človek potom ani ne-ne-neučí, lebo je ja neviem unavený, vykašle sa na tú hodinu. Tak akože pre mňa to je, že, že no však jasné, úplne prirodzené, že tí učitelia, prepáč, ako dnes nikto nie je v učiteľstve kvôli, kvôli peniazom alebo kvôli nejakej hodnosti. Každý tam je proste k láske, k povolaniu, á, a-

Mišo Ukropec: Si si istý, že každý?

Peter Hric: Nie, nie, nie. Prehnal som to trošku. Ale že, mám nádej, že-

Mišo Gula: Rozumiem

Peter Hric: väčšina je tam kvôli láske k povolaniu a k tomu, k tomu celému. Ja sám som to robil z týchto dôvodov. No a ja vlastne týmto učiteľom nejakým spôsobom chcem pomáhať a vlastne nechcem, aby, tak nejak vyhoreli každý rok-

Mišo Gula: Úplne

Peter Hric: úplne. Ale že by, že by naozaj ako keby aj tá umelá inteligencia im vedela pomôcť a oni aby vedeli vlastne sa venovať tomu, čo je na tom učiteľstve ako keby na-naozaj také, také hodnotné.

Mišo Gula: Vypisovať papiere pre ministerstvo školstva. No dobre, ale poďme, poďme od dinosaurov, ktorí sa nechcú učiť nové veci. Poďme k tým, ktorí sú aktívni a ktorí ti načúvajú a chcú sa nové veci učiť.

Peter Hric: Čo ich učíš okrem toho, že s nimi prejdeš akože základných tých nejakých asistentov a tak a kde a tak ďalej.

Mišo Gula: Učíš ich aj nejak ako, ja neviem odhaľovať podvody od študentov a takéto veci, že

Peter Hric: čím všetkým akože prechádzate na tých kurzoch? Tie kurzy sú veľmi praktické. Ja som presvedčený o tom, že keď učiteľom ukážem napríklad pozrite, toto je ChatGPT a tu sú takéto nejaké funkcie, viete ich použiť takto a vo vašich prípravách a pracovné zošity a neviem čo. Tak vlastne tí učitelia, keď pochopia tým princípom, tak veľmi jednoducho oni sa vedia potom ako keby sami-

Mišo Gula: Všetko domyslia.

Peter Hric: Postupovať. Hej, dokonca ja si myslím, že aj to, že ja vzdelávam učiteľov, tak akože to nie je nejaký večný biznis, lebo podľa mňa tí učitelia po čase na to prídu sami a nebude treba, treba vzdelávať AI. Hej, čiže-

Mišo Gula: Hej, tak školstvo je veľmi pokrokové. Hej, určite to tak bude.

Peter Hric: Čiže ja ako keby sa snažím všade položiť buď základy, potom máme nejaké workshopy, potom aj nejaké tematické workshopy, ale už ako keby svoj projekt takpovediac otváram aj iným dimenziám. Už chcem, ako aj otvoriť, taký workshop alebo kurz v Košiciach, kde by som chcel nájsť takých nejakých ôsmich ľudí, kde by som ich, ktorých by som sprevádzal povedzme štyrikrát tri a pol hodiny po týždni, kde vlastne si prejdeme jednotlivé tie, tie nástroje umelej inteligencie a hlavne ich využitie, ich silné stránky od úplných základov až po vibe coding a automatizácie. Čiže toto možno len tak na okraj, že ako keby aj, aj týmto témam, novým, novým sa otváram. Od septembra vlastne niečo takéto spúšťam. No čiže, čiže vnímam to tak, že naozaj potom už keď človek pochopí tým princípom, ako tá umelá inteligencia, ako funguje, tak vlastne potom už ostávajú len nápady. Hej? A myslím si, že na nápady stačí úplne zborovňa. Keby každý piatok po obede bola debata o tom, že ako ste umelú inteligenciu použili tento týždeň vy, hej? Tak podľa mňa tá zborovňa, rastie raketovým tempom.

Mišo Gula: Toto ani firmy nevedia dosiahnuť. Nie to ešte, aby zborovňa nemala takúto debatu.

Mišo Ukropec: Čo na to vraví Ministerstvo školstva na túto tvoju aktivitu?

Mišo Gula: Už ide kontrola. Už ide kontrola.

Peter Hric: Nie, myslím si, že Ministerstvo školstva sa snaží, akože nejakým spôsobom deklaruje, že je mu, je preňho dôležité, aby umelá inteligencia išla do škôl. Hej, máme to zatiaľ-

Mišo Ukropec: Opäť, nepýtal som sa, či deklaruje.

Peter Hric: Máme to zatiaľ v Microsofte.

Mišo Ukropec: Že Microsoft podporuje.

Peter Hric: Už bola, už bola reč aj o tom, že by učitelia mali tú edu nejakú verziu Chatu GPT. Dokonca sa hovorilo aj o Cloudovi. Čakám, či to od septembra bude spustené alebo nie.

Mišo Gula: Ak poznám Slovensko bodka sk, tak určite si nakódia vlastnú AIku za, za pár miliárd.

Mišo Ukropec: To by sme mali ministerstvu vnútra hodiť taký hint.

Mišo Gula: Za zopár miliárd.

Mišo Ukropec: Za percentíčko, že spravme Slovensko verziu.

Mišo Gula: Len zas keď to dáš robiť ministerstvu vnútra, tak to bude ruská verzia, vieš.

Mišo Ukropec: A za percentíčko fuck it akože. Okej, ktorý, učitelia ktorých predmetov sú najpokrokovejší? Vnímaš tam nejaký vzorec?

Peter Hric: Vieš čo? Vôbec to nevnímam podľa, podľa nejakých predmetov. Ja, podľa mňa to je normálne, že podľa spôsobu zmýšľania.

Mišo Gula: Tak buď hnusnejší. Viac ženy alebo viac chlapi sú pokrokovejší?

Peter Hric: Chlapi v školstve?

Mišo Gula: Tam sú nejakí možní. Nejakí sú štreky.

Peter Hric: Však si bol, hej? Áno, áno, nejakí tam sú, ale je to zložitejšia kategória v školách. Skôr akože to myšlienkové nastavenie, hej, že či mám fixné myslenie alebo rastové myslenie. Hej a fakt akože učitelia, ktorí sú už unavení, vyhorení a prechádzajú do toho fixného myslenia a fakt hej, na ten argument ja to takto desať rokov učím dvadsať, tridsať, ako nebudem na tom nič meniť, lebo takto najlepšie ich pripravím na maturitu. A toto je inak tiež taký mindsetový problém hej tých škôl, že základné školy pripravujú na monitor a na prijímačky. Stredné školy pripravujú na maturitu a na to, aby sa študenti dostali na vysoké školy. Vysoké školy akože drtia to, aby bola diplomová práca perfektne spravená. Hej a že-

Mišo Ukropec: To je taká krásna príprava na život.

Peter Hric: Krásna príprava na život. Hej, že toto je taký, taký otáznik, že no, že čo s tým? Hej, čiže to je fixné myslenie. A teraz akože ľudia, ktorí majú rastové myslenie, ktorí vnímajú to, že sa svet nejakým spôsobom hýbe a že tu máme nejaký nový fenomén, umelá inteligencia. A keď pripustíme to, že fakt akože s umelou, umelá inteligencia je nástroj, ktorý všetci títo študenti, kto je dnes študent, tak vlastne bude nutne používať vo svojej práci, tak, tak myslím si, že títo učitelia ako keby si musia byť toho vedomí, že tento nástroj treba týchto študentov učiť, ako ho správne používať.

Mišo Ukropec: No je zaujímavé, že teda spomínaš fixné a rastové nastavenie pani Carol Dweckovej, tiež zo Stanfordu, zhodou okolností, mindset.

Peter Hric: Aha.

Mišo Ukropec: No to, to, to slovíčko je od nej.

Peter Hric: Slovo mindset.

Mišo Ukropec: Slovíčko mindset. Ona napísala takú knižku, že Mindset.

Peter Hric: Ja to mám od-

Mišo Ukropec: Kania Vesper.

Peter Hric: Petra, Petr, Petr Ludvík.

Mišo Ukropec: Nie, ale, ale ako ten, ten koncept-

Peter Hric: Konec prokrastinace.

Mišo Ukropec: Fixného a rastového nastavenia, to je vlastne jej výskum. A keď vás vážení zaujíma, tak si pozrite Tedovu prednášku The Power of Yet sa to volá. A hovorí tam o tom, ako ja teraz v Bronxe proste urobili z najhoršej školy, chápeš, ghetto čisté, jednu že top, top základných škôl v Spojených štátoch len tým, že začali používať v školách pri deťoch slovíčko „zatiaľ“. Ja to neviem. Zatiaľ to nevieš. Áno a úplne to zmenilo a dali tým deťom nádej. Tým slov, tým jedným, jedným slovíčkom dali deťom nádej a puš za pár rokov ako vystrelili. Takže možno by si mohol nakúpiť tým progresívnym učiteľom knižku v rámci kurzu a nech si prečítajú, že-

Mišo Gula: Ináč ma to zaujalo, že si začal hovoriť o tom, že chceš akože to rozširovať to svoje pôsobenie asi zrejme aj na nejaké firmy a individuálnych klientov. A teda akože nechcem ti do toho mudrovať, ale že, že mne sa zdá, že ten ako kebyže učiteľský smer, že je dostatočne nišový a zároveň dostatočne veľký na to, aby si tomu akože venoval energiu, lebo, lebo tam to naozaj bude ešte roky rokúce to bude problém a bude tam že strašne veľa roboty podľa mňa vieš, lebo všelijakých akože školiteľov na generálne školenie o AI takých je plná riť, ale, ale to aby sa niekto vyslovene venoval akože pedagógom, školám a tak ďalej, lebo to chce naozaj vyslovene individuálny prístup k tomu.

Peter Hric: Hej, á, sú dve otázky, ktoré mi, ktoré mi k tomu napadajú. Prvá otázka je, že či v tých firemných školeniach, že tým ľuďom, či sa aj reálne niekto venuje. Hej, že či to nie sú nejaké jednorazovky, z ktorého školenia odídeš a vlastne nevieš pomaly kde je sever alebo či je to také školenie, aké teda chystám ja, ktoré, á, kde ťa už niekto sprevádza celým tým procesom a potom máš týždeň na to, aby si to skúšal a na ďalší týždeň sa na to môžeš spýtať a môže sa to spolu nastavovať. Čiže-

Mišo Ukropec: Firmy na takéto blbosti nemajú čas, kámo.

Peter Hric: Preto je to-

Mišo Ukropec: Prišiel si si tu predviesť-

Peter Hric: Je to individuálne. Je to, má to byť individu-- to sú malé skupinky pre ôsmich ľudí. Ja tam viacej ľudí nechcem, že rád by som sa venoval každému.

Mišo Ukropec: A hlavne keď sa má naučiť, tak jak-

Peter Hric: Každému venovať.

Mišo Ukropec: Hovorila naša pani triedna Myšenko, repetitio est mater studiorum. Opakovanie je matkou múdrosti.

Peter Hric: No a vlastne druhú vec, čo som k tomu chcel povedať a ktorou sa trošku tak povediac biznisovo zamýšľam, že povedal som, že ministerstvo podporuje umelú inteligenciu v školstve, á, ale nevyzerá to tak, aspoň z toho, čo ja sledujem, že by školy dostávali peniaze na to, aby platili si školenia, ale že dostávajú to nejaké firmy, ktoré zadarmo školia, á, ako na školách. Hej, tým pádom pre mňa-

Mišo Ukropec: Kde sú tie moje prihlášky?

Peter Hric: Pre mňa sa, pre mňa sa ako keby konkurenciou stáva-

Mišo Gula: Pozri na-

Peter Hric: Firma, kde zadarmo sa-

Mišo Gula: Každej škole je z, á, pravdepodobnosť, čo blíži sa k istote rodič, ktorý komfortne má nejakú firmu alebo zdroje na to, aby taký kurz zaplatil. Ak takého nájdeš s argumentom, že ideme vzdelávať vašich učiteľov, aby neboli sprostí na vaše deti, tak to určite nájdeš sponzorov na to na tých školách.

Mišo Ukropec: Ale to je kámo, ty ako sa smeješ, ale to mi príde ako vynikajúci nápad.

Mišo Gula: A ešte ja sa smejem, ale ja to myslím vážne.

Mišo Ukropec: No ale znie to ako fór a ty vieš, že ja nie som na to-

Peter Hric: Ale vlastne je to výzva.

Mišo Ukropec: No ale, ale je to výzva pre teba. Normálne, že-

Mišo Gula: Preto ja som povedal-

Mišo Ukropec: Že zaplaťte, zaplaťte, že drahý rodič zaplať svo-- učiteľom tvojho dieťaťa, že nebude teliatko.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: No ale to akože to sa mi zdá.

Mišo Gula: A nie, a preto, preto ja z-znovu len zopakujem, že mne sa myšlienka, á, fokusu na školstvo sa mi páči, lebo tam budeš jednoznačne vedieť sa odlíšiť od všetkých ostatných školiteľov na, na svete. Pri firmách budeš jeden z mnohých a dneska sme na to mali tému, či je lepšie si vybrať nejakú špecializáciu a tam byť topka alebo byť priemerom medzi ostatnými.

Mišo Ukropec: Buď topka.

Mišo Gula: Takže vypočuj si predchádzajúcu.

Peter Hric: Dobre, určite si vypočujem.

Mišo Ukropec: Minulý, minulý týždeň išla.

Peter Hric: Tak je to niečo, nad čím sa reálne zamýšľam.

Mišo Gula: Dobre, povedz nám ešte keď, lebo teda v našom obecenstve je množstvo učiteľov a riaditeľov škôl určite. Ak si niekoho zaujal a chceli by ťa skontaktovať, ako? Prípadne ako vyzerá to, keď si chcú ťa dohodnúť na nejaké školenia a tak ďalej? Ako ten proces vyzerá?

Peter Hric: Existuje taká webstránka eduai bodka sk alebo som aj aktívny na sociálnych sieťach ako eduai. Stačí ma kontaktovať a určite sa nejakým spôsobom dohodneme. Hej, čiže ako keby ide to nejakým prvým mailom a ja už keď dostanem mail, tak už sa veľmi snažím-

Mišo Ukropec: Už to nepustíš.

Peter Hric: Už to nepustím. Áno.

Mišo Ukropec: Tak to je biznisový prístup v školstve. No ja fun fact som dal na začiatku, tak snáď to dopadne lepšie ako tam-

Mišo Gula: Ja už som zo seba vypustil business fact, takže ja už nepotrebujem fun dávať teraz.

Mišo Ukropec: Už si, už si mu vydelal.

Mišo Gula: Hej.

Mišo Ukropec: No tak-

Mišo Gula: Potom on vyberá percentíčka, lebo on sa vyberie.

Mišo Ukropec: Ja vždycky percentíčka vyberiem. No tak držíme palce.

Mišo Gula: Tak.

Mišo Ukropec: Nech to dobre dopadne, lebo to naše školstvo je katastrofa, katastrofa.

Mišo Gula: Všetko, čo mu môže pomôcť, je na prospech veci. Takže naozaj držíme úprimne palce a nech sa darí.

Peter Hric: Ďakujem krásne.

Mišo Ukropec: Výborne. Díky aj vám. Čau, čau.

Peter Hric: Čaute.

Zdieľať:LinkedInFacebook