Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#14654 min

Daňová optimalizácia, 27-tisíc eur späť a AI namiesto poradcu – Milan Polician | Kolotočári #146

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Milan Polician z Prešova už osemnásť rokov pomáha ľuďom pracujúcim v zahraničí, najmä v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a Holandsku, získať späť preplatené dane. Vysvetľuje, prečo zamestnanec v cudzine takmer vždy preplatí daň a štát mu ju sám nevráti, prečo žiadosť o vrátenie neohrozí dôchodok, ako jeden klient dostal späť 27-tisíc eur a ako AI mení komunikáciu s klientmi aj daňovými úradmi. Mišo Ukropec k tomu pridáva, prečo napriek všetkému nechal holding svojej firmy na Slovensku.

Hlavné myšlienky

  • Zamestnanec v zahraničí platí počas roka preddavky na daň, no štát mu odpočítateľné položky (deti, manželka, cestovné, pracovné oblečenie či kurzy) väčšinou neuplatní – o preplatok treba požiadať.
  • V regióne DACH (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) si aj zamestnanec môže uplatniť cestovné a náklady spojené so zamestnaním; cestovné si však môže uplatniť len majiteľ auta, nie všetci spolucestujúci.
  • Vrátenie daní nemá nič spoločné s dôchodkom – daňový, dôchodkový a zdravotný systém sú oddelené. Na dôchodok z väčšiny krajín EÚ treba odpracovať aspoň päť rokov.
  • Milanova firma podá ročne okolo 17-tisíc priznaní a žiadostí; vďaka znalosti toho, čo jednotlivé úrady akceptujú, je neúspešných len zlomok percenta.
  • Najvyššia vrátená suma pre jedného zamestnanca bola okolo 27-tisíc eur; pri stavebných firmách podnikajúcich v Nemecku ide o desiatky tisíc eur.
  • Nemecké a rakúske úrady sa výrazne zrýchlili – niektoré priznania spracujú za jeden či dva dni, kým vlani to trvalo dva mesiace.
  • Klienti dnes odpovedajú úradom aj firme cez AI, no AI chýba kontext toho, čo už bolo podané – a zodpovednosť za podanie stále nesie človek.
  • Platiť dane je podľa Milana vizitka úspechu, platiť zbytočne veľa je hlúposť. Mišo Ukropec dodáva, že ho nehnevá výška dane, ale to, ako štát s peniazmi zaobchádza.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (28)

Citáty

Platiť dane je vizitka úspechu. Ale platiť príliš veľa daní, to je hlúposť.
— Milan Polician
AI za nič zodpovednosť nenesie. Niekto tam musí držať ten krk na kláte, ak sa niečo stane.
— Milan Polician
Na Slovensku sa nie vďaka, ale napriek všetkému ešte stále oplatí podnikať.
— Milan Polician

Popis epizódy

Milan Polician sa venuje daniam a vratkám pre Slovákov pracujúcich v zahraničí. Bavíme sa o tom, prečo sa oplatí pýtať dane späť, ako jednému zamestnancovi vrátili 27-tisíc eur, kde ľudia robia pri priznaniach chyby, čo mení AI v daňovom poradenstve a prečo sa na Slovensku napriek všetkému stále oplatí podnikať.

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 42 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Milan Polician: Pracujú tam. Títo nemajú až také možnosti optimalizácie. To vieš, ten zamestnanec je stále tá dojná krava. Takže či je to zdravotné poistenie, sociálne poistenie alebo daň z príjmu. Región DACH. Tam si môžeš uplatniť aj ako zamestnanec cestovné výdavky do práce alebo teda náklady spojené s tým druhom zamestnania, ktorý vykonávaš. Ten, kto platí dane a požiada si o vrátenie daní, nepríde automaticky o dôchodok. Aj po osemnástich rokoch ešte stále počúvame jeden z argumentov, prečo si nepodať žiadosť o vrátenie daní. Nieže vďaka, ale že aj napriek tomu ešte stále sa oplatí akože podnikať.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešáčik.

Mišo Gula: Celkom mi pasuje náš dnešný hosť do, do našich predchádzajúcich tém, lebo sme sa, už celkom veľakrát venovali nejakému sťahovaniu sa zo Slovenska a vlastne aj celkový náš taký, prístup k LinkedInu a k biznisu je, že, že smerom do sveta. No a potom tu máme takú kategóriu ľudí, ktorí síce sa neplánujú sťahovať preč, ale stále sú aktívni v zahraničí, zarábajú tam peniaze a, že, že, takže, že čo robiť, aby som čo najmenej daní zaplatil v zahraničí? Tak by mohla znieť-

Mišo Ukropec: To nemôže byť, že aby som vôbec zaplatil čo najmenej daní.

Mišo Gula: Tak v ideálnom prípade áno.

Mišo Ukropec: Teraz si mal, teraz si mal dobrý postíček, kámo. Dvadsaťtisíc videní, či koľko si mal na mojom komentári, si tam-

Mišo Gula: To ty si mal na svojom komentári na mojom poste, len aby bolo jasné.

Mišo Ukropec: Nie, to môj komentár ti spravil tvoj postíček.

Mišo Gula: Dvesto dvadsaťtisíc videní som tam mal, takže v pohode.

Mišo Ukropec: Pipla. Tak dobre si trafil. Dúfam, že sa ti podarí dvihnúť ceny.

Mišo Gula: Ceny?

Mišo Ukropec: Vďaka tomu postíku.

Mišo Gula: Uvidíme, uvidíme. No tak, dúfam, že sa niečo viacej dozvieme, a teda a-aby bolo jasné, že asi sa nebudeme baviť len, len o tom, lebo, á, chalan je veľmi zanietený, riešič systémov vo firme a zavádzania automatiz-, automatizácií a tak ďalej, takže, verím, že sa zaujímavé veci dneska dozvieme. Milan Polician, nazdar.

Milan Polician: Čaute chalani.

Mišo Ukropec: Čau, čau, máš zvláštne meno.

Mišo Gula: A to som zabudol povedať, že je z Prešova.

Mišo Ukropec: No jasné, východniarska mafia sa tu zase zabýva.

Mišo Gula: Priamo z centra.

Mišo Ukropec: Jak si došiel k menu Polician?

Milan Polician: Narodil som sa do neho.

Mišo Ukropec: To už tak býva v dobrých rodinách. Ale, ale nejaká história? Lebo to sa nemôžme to neopýtať.

Milan Polician: Vieš čo, strýko to zisťuje. Robí si taký prieskum, že odkiaľ tí naši, predkovia prišli na Slovensko. Zatiaľ vypátral nejakého pra-pra-pradeda a ten prišiel z Poľska, ale, z Poľska teda na Slovensko, keď sa stavala okolo Orlova železnica. Orlov je dedina pri Starej Ľubovni a-

Mišo Gula: Stará Ľubovňa je mestečko na východe Slovenska, severovýchode.

Milan Polician: Tak.

Mišo Gula: Severovýchod to je, keď pôjdeš strašne napravo.

Mišo Ukropec: Od Seneca, od Senca.

Milan Polician: Tam, kde už nič nie je vlastne, ako by povedal.

Mišo Gula: Krvu straného súdu.

Milan Polician: Áno, presne tak. No čiže dopátral sa tam, pátra ďalej. Zatiaľ nevieme, že kam nás to do-dovedie.

Mišo Ukropec: No okej, bol jasný nejako ku, ku koprik.

Mišo Gula: Nepýtal si sa eIAka?

Milan Polician: Nie.

Mišo Gula: Lebo mňa manželka nasrala minule. Si dala do eIAka, že odkiaľ asi pochádza ona a odkiaľ ja. Jej vyšlo, že, že to boli nejakí šľachtici v Budapešti a mne vyšlo, že roľník z, z, zo severného Maďarska. Hovorím výborne.

Mišo Ukropec: Dobre, dobre živený roľník.

Mišo Gula: Dobre som sa, dobre som sa oženil.

Milan Polician: Ty máš tú neplatenú verziu, vieš, tej eIAky, to je kolíto. Vieš čo, ono keby bolo v tom mene Jan, tak by bolo jasné, že to niekde ten, Azerbajdžan, že-

Mišo Ukropec: No ale-

Milan Polician: Jan, ale tam je IAN, takže-

Mišo Ukropec: Ale to, ale to kľudne mohol nejaký Tatar po-po-po-

Milan Polician: Mohol.

Mišo Ukropec: Pokefovať nám na matrike.

Milan Polician: Kľudne.

Mišo Ukropec: nie Mišo Celeng, náš cofounder, nejaká časť ich rodiny, a to, že teraz žijúci, že nie predstrovky. Jeden má jedno L, druhý má dve L. Hej, akože oni na tých matrikách proste urobia chybu a potom už sa to-

Mišo Gula: Kto ho doniesol do, do pôrodnice? Polícia? No teda je Polician.

Milan Polician: Aj to.

Mišo Gula: A máš? To je možné.

Mišo Ukropec: Žan-žandria.

Mišo Gula: Žandria. Ale on nie je až taký starý, že by bol ešte žandár.

Mišo Ukropec: Však to hovorím u predkov.

Mišo Gula: Jaj, a už nie si prvý?

Milan Polician: No nie som, ale, ale žandárov máme aj teraz, hej?

Mišo Gula: No to hej.

Milan Polician: Aj otec bol.

Mišo Gula: Kali.

Mišo Ukropec: Čo hovoria žandári na vašu bohumilú aktivitu pomáhania s nezdaňovaním príjmov, ktoré nemusia byť zdaňované?

Milan Polician: Tak ono vieš, že príjmy, ktoré nemusia byť zdaňované, tak sa nezdaňujú, hej. Tie sa, tie sa nezdaňujú. Ale štáty sú, rôzne vy-vynaliezavé, čiže rôzni ministri financií si stále nájdu niečo, čo, sa dá zdaniť, či je to brada, klobúk, okná kedysi v minulosti, pohyb kapitálu dnes, čiže transakčná daň. Stále si niečo nájdu, čo zdaniť. To, čo zdaňovať netreba, a dokonca aj to, čo zdaňovať treba, je vždy nejaká možnosť, ako to zoptimalizovať. Samozrejme vždy v legálnej, podobe.

Mišo Ukropec: Samozrejme, že vždy v legálnej. ale tu sú aj štáty, ktoré žijú zase z toho, že idú opačným, opačným smerom, ako je, ako vytiahnuť viacej peňazí z daňovníkov. Ale práve naopak chcú byť viacej sexy pre, pre podnikateľov a pre ľudí, ktorí sú rastovejšie nastavení. ktorú krajinu v Európe máme takúto rastovú, správnu?

Milan Polician: Vieš čo, možno na toto ti nebudem da-, vedieť dať až takúto otáz-, tú odpoveď na túto otázku, pretože, hm, náš hlavný klient je človek zamestnaný v rámci Európskej únie a zamestnanec, vieš, zamestnanec, máme aj B2B segment, o tom možno trošku neskôr, ale ten hlavný klient je zamestnanec, ktorý ide vonku buď sezónne alebo aj, aj celoročne. Máme klientov, ktorí sú v zahraničí viac ako päť aj desať rokov. Pracujú tam. No a títo nemajú až také možnosti optimalizácie. To vieš, ten zamestnanec je stále tá dojná krava. Takže či je to Zdravotné poistenie, sociálne poistenie alebo daň z príjmu.

Mišo Ukropec: Toto by si mali ľudia možno, že toto si prosím vás uvedomte, že keď ste zamestnanci, tak ste dojná krava. Áno, že toto je myšlienka našej republiky. Teda no nielen našej. Jak za tebou príde človek, že chcem ísť robiť do Reichu alebo niekde inde a že pomôž mi. Jak sa to deje?

Milan Polician: No, deje sa to tak, že ty ako zamestnanec, ktorý pracuje v zahraničí, odvádzaš každý mesiac časť svojej výplaty v podobe preddavkov daní a teda to vníma tak, ako je to pôžička štátu, v ktorom momentálne pracuješ. Ten štát na konci roka by mal urobiť nejaké ročné zúčtovanie a ten preplatok daní ti vrátiť automaticky späť. To sa nedeje. Čiže na to, aby si tie peniaze získal späť, pretože vo väčšine prípadov platíš viac daní, ako by si mal, tak je potrebné o to požiadať. My robíme-

Mišo Gula: Ako to prepáč, ako to vzniká, že platíš viac daní, ako by si mal?

Milan Polician: Presne. Štát si nastaví sadzbu dane, ktorú platíš v priebehu roka. Čo štát, to je iná sadzba daní. Ale teraz čisto len teoreticky, hej, že platíš tam nejakých dvadsať percent povedzme z každej výplaty. Ty ako zamestnanec ale máš nárok na odpočítateľné položky, ktoré sú zo zákona, prípadne ktoré ako nezdaniteľné minimum, prípadne deti. Môžeš si uplatniť manželku alebo nejaké iné výdavky spojené s tou prácou.

Mišo Ukropec: Aha, vlastne v, napríklad v Portugalsku, tam všade pri každom platení Portugalci zadávajú svoje nejaké daňové číslo, lebo vlastne nejaká časť nákladov životných-

Milan Polician: Áno.

Mišo Ukropec: Je odpočítateľná položka, čo na Slovensku vôbec neni.

Milan Polician: No napríklad ak by si zobral, že región DACH, Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko je celkom dobrý príklad. Tam si môžeš uplatniť aj ako zamestnanec cestovné výdavky do práce alebo pracovné náklad, pracovné, teda náklady spojené s tým druhom zamestnania, ktorý vykonávaš. Môže tu byť pracovné oblečenie, kurzy a rôzne školenia a tak ďalej.

Mišo Ukropec: Keď tu bol Matúš, môj náš hokejový kamarát. On vravel, že v Dánsku napríklad, že aj hypotéku si vlastne vieš dať do nákladov myslím.

Milan Polician: Je to možné. V Dánsku sa nevenujeme, ale vravím, čo štát to má iné, akože tie odpočítateľné položky. No a nakoniec ale vyjde z toho to, že ty tým, že si požičal štátu nejakú časť svojej výplaty, štát v priebehu roka neuplatňuje tieto odpočítateľné položky.

Mišo Ukropec: Jasné.

Milan Polician: V niektorých áno. Povedzme tak ako na Slovensku, že si vieš uplatniť daňový bonus na dieťa v priebehu roka, tak áno, ale ak to neurobíš, tak si to žiadaš na konci roka. Buď je to vo forme ročného zúčtovania daní alebo daňového priznania. No a potom tam vlastne do toho daňového priznania nabúchaš všetky výdavky, ktoré si si si mohol uplatniť. Tie ti následne znižujú základ dane a ten rozdiel je to, čo ti štát vráti späť.

Mišo Ukropec: Ale ty vlastne si tu na Slovensku si safe, lebo ty nasieraš vlastne len ostatné krajiny.

Milan Polician: Áno, či áno aj nie. Áno, aj nie, lebo ono ak Slovák si chce požiadať o vrátenie daní zo zahraničia a jednou z podmienok je takzvané potvrdenie EU EVR a to vystavuje Slovenský daňový úrad. Na to, aby to vystavil, potrebuje mať Slovák teda podané daňové priznanie na Slovensku. Tým pádom nasierame aj Slovenský daňový úrad.

Mišo Gula: Aha, čiže v konečnom dôsledku aj oni prídu o nejaké peniaze, hej?

Milan Polician: Áno.

Mišo Ukropec: Alebo len im vzrastie administratíva.

Milan Polician: Robotu im robíme.

Mišo Ukropec: Jak funguje platenie sociálky a následného dôchodku? Špecializáciu máte na ten DACH región alebo, alebo nie?

Milan Polician: Áno a je tam aj Holandsko. Kedysi v minulosti to bola aj Amerika a Veľká Británia, ale skrz tých zmien politických, tak z niektorých štátov sme už zexistovali.

Mišo Ukropec: Rozumiem, že aby ľudia mali predstavu, že ja keď pôjdem do Nemecka, budem tam mať päťtisíc výplatu, že koľko tam ale musím robiť, aby som dostal potom dôchodčok nejaký, aspoň nejaký taký.

Milan Polician: Vieš čo, no tie sociálne, sociálna poisťovňa ako všeobecne je samostatná téma a dobre, že sa na to pýtaš, pretože to je jeden z veľkých mýtov, že ak teda pracujem v zahraničí a požiadam o vrátenie daní, tak už nebudem môcť sa do tej krajiny buď vrátiť, alebo nemám nárok na dôchodok. Že sú to dva samostatné oddelené systémy dôchodkový, zdravotný, dokonca ešte keby som do toho zamiešal aj ten daňový. Čiže ten, kto platí dane a požiada si o vrátenie daní, nepríde automaticky o dôchodok.

Mišo Ukropec: Tu, prepadám, to sú tu ako sú takéto mýty, hej?

Milan Polician: Sú takéto mýty a s nimi sa stretávame aj, robíme to už osemnásť rokov. Takže aj po osemnástich rokoch ešte stále počúvame jeden z argumentov, prečo si nepodať žiadosť o vrátenie daní.

Mišo Ukropec: Aha, zaujímavé.

Milan Polician: No väčšina krajín v rámci EÚ to má vyriešené tak, že potrebuješ odpracovať v tej danej krajine minimálne päť rokov na to, aby si mal nárok na minimálny dôchodok. Samozrejme je alikvotizovaný, už nie je vyplácaný celkovo a vždy sa, máš naňho nárok, dostaneš ho vyplatený až vtedy, keď dosiahneš dôchodkový vek danej krajiny. Čiže ak je na Slovensku povedzme šesťdesiat päť a v Nemecku šesťdesiat sedem, začínaš poberať dôchodok na Slovensku v šesťdesiat päťke a v šesťdesiat sedmičke potom ale až z Nemecka. Takže tie systémy sú o-osobitné.

Mišo Ukropec: Okej, ale vlastne keď robím štyri mesiace, štyri roky a osem mesiacov, tak som proste vonku.

Milan Polician: Ten nárok, ktorý ti tam vzniká, teda nebude ti ho vyplácať povedzme Nemecko, ale bude ti ho vyplácať Slovenská republika skrz sociálne poisťovne s tým, že ten dôchodkový vek sa ti odpracované roky sa ti zarátavajú, ale na ten slovenský dôchodok.

Mišo Ukropec: Chápem.

Milan Polician: Čiže tam by sa ti oplatilo vlastne zostať až do tých piatich rokov a potom zexistovať z tej krajiny.

Mišo Gula: Teraz odhliadnuc od toho, že sa tí ľudia po- boja, lebo existujú nejaké biasy, že ešte to nechcú robiť. A tí, čo sa neboja, prečo si to nerobia sami a prečo to robia cez, cez vás?

Milan Polician: To je dobrá otázka, že, um, my sa stretávame, um, s oboma typmi klientov alebo tých postupov a dokonca je ešte aj ten tretí. Niektoré krajiny to už robia automaticky. Hm, dal by som príklad Veľkú Britániu, kde už zúčtovanie daní v, pre určitú časť daňovníkov prebieha automaticky a je tam možno taký fun fact teraz, že keď mi to tak napadá, že to, čo robí ale Veľká Británia je, že tie preplatky daní vypláca formou šekov. Na Slovensku ale žiadna banka nedokáže tento šek už spracovať. To znamená, že-

Mišo Gula: Pre nás je Veľká Británia tretí svet, hej?

Milan Polician: Už áno.

Mišo Ukropec: No počkaj, počkaj, počkaj sa, ty sa smeješ, ale pre Čínu sme my s našimi bankomatovými kartami tretí svet.

Milan Polician: Áno.

Mišo Gula: Však to je v poriadku, ale Británia pre nás, to, to je kuzíne, vieš ako.

Mišo Ukropec: Je to starý kontinent.

Milan Polician: No ale je tam dôvod. Vieš, že keď rozpošleš milión takýchto šekov, tak nie každý za tých pár stovák eur, lebo niekedy sú tie preplatky des-v desiatkach libier, stovkách alebo aj v tisícoch. Nie vždy sa oplatí ísť do Británie a nechať si to tam preplatiť. Takže-

Mišo Gula: Myslíš, že toto je motivácia, prečo to nezmenia?

Milan Polician: Ja si myslím, že jeden z. Tak v roku 2026, keď ide prepot na IBAN, tak-

Mišo Gula: Že vieš, nie, ale že veril by som, že zmeniť celý ten systém, ktorý dnes majú, že musí stať, že, že šialené prachy. Ak by sa to robilo na Slovensku, tak krát sto. Ale že, že či reálne akože toto šetrenie, ktoré naznačuješ, či je dôvod alebo skôr tá neochota ísť do investície a to zmeniť, vieš.

Milan Polician: Môže byť aj, aj, aj.

Mišo Ukropec: Pozri, v Amerike pred tým pár rokmi stále vyšiel inzerát a stále to podľa mňa téma, že hľadáme Fortran programátorov do nášho sociálneho zabezpečenia. Chápeš Fortran, päťdesiat rokov stará technológia a teraz, mali sme projekt v nemenovanej automobilke. Áno. A Mišo Celeng tam robil nejakú integráciu a vytiahli na neho, že tak treba použiť túto technológiu. Teraz nejdem do detailov. Tá technológia sa pätnásť rokov už jako nenasadzuje. Áno, takže proste pripájala sa na niečo, čo je staré, technologicky staré jak republika pomaly, lebo jednoducho vy-poupgradovať všetky tie systémy, ešte dodávatelia už neexistujú. Teraz hoď ty jakože šutre do sukolia takéhoto jem-jemnučkého, to ti rozbije šecko nejako.

Mišo Gula: Však nemáš šprtať do hovna, ktoré nesmrdí.

Mišo Ukropec: Tak, lebo začne.

Mišo Gula: Prezývek.

Mišo Ukropec: A prerušíš kórku.

Mišo Gula: Sikaj v šmetke.

Milan Polician: Že priletia tie muchy potom.

Mišo Ukropec: No lebo ja keď som riešil upratovanie svojho jedného dňa dôchodku, tak normálne som do nej, teda som išiel za tetou, že teda mám tu nejaké neevidované obdobia. Čo mám robiť? To je dnes výsvčka základná, stredná, výška, neviem, lebo zamestnanie mali. Ja som sa desil toho, že mi povedia, že mám nájsť nejakú brigádu spred dvadsiatich ôsmich rokov, že som niekde, je normálne všetko, že mali, len výsvčka som musel doložiť, ale dvakrát. Čakal by si, že jako, však teda, však som chodil do štátnej školy, vtedy iné ani neboli. Hej, tak proste aj tak doložiť aj, aj diplom z výšky, aj všetko. Však ale vy máte niekde napísané, že teda-

Milan Polician: Vieš čo, to sa deje v praxi, to sa deje v praxi.

Mišo Ukropec: Ale normálne chcú to proste vidieť.

Milan Polician: Áno.

Mišo Ukropec: A, a neveria sami sebe, no.

Mišo Gula: Tak keď vidia, jak politici dokážu získať diplomy z vysokých škôl, tak neveria ti, že, že ty si vychodil základku, chápeš?

Mišo Ukropec: No rozmýšľam. Určite sa vtedy nepísali švindlácke diplomovky v tom objeme, jak sa píš-sali asi pár rokov neskôr.

Mišo Gula: Myslíš?

Mišo Ukropec: No teraz rozmýšľam, že som číner mal robiť.

Mišo Gula: Ja by som do tejto-

Mišo Ukropec: Asi som naivné, naivné teľiatko. Sorry, sorry.

Mišo Gula: Milan, ale neodpovedal si na otázku, že prečo to teda robia s vami, cez vás.

Milan Polician: Áno, čiže t-ten prvý systém je, že robí to už aj štát sám. Druhý je, môže si samozrejme, um, daňovník podať daňové priznanie sám. A sú k tomu dokonca aj štátne aplikácie alebo aj platené aplikácie, cez ktoré si to môže človek kľudne vyklikať. No a potom sme tu ešte napríklad my, um, ktorí asistujeme tomu klientovi od začiatku do konca. Um, no a prečo, um, by si mohli alebo mali vybrať nás? Máme tú znalosť systémov a vieme, ktoré daňové výdavky úrady akceptujú a ktoré nie. Človek sa tam vie veľmi skoro stratiť. Čiže ak si to vyklikáva napríklad cez aplikáciu, tá ho naviguje a dáva mu otázky, na ktoré odpovedá áno, nie. Vo väčšine prípadov, čo máme teda, skúsenosť, pretože, stáva sa nám aj to, že dopracuvávame takto podané daňové priznania skrz toho, že podať daňové priznanie je jedna vec. Ten rozdiel v zahraničí je ten, že každé daňové priznanie prechádza kontrolou. Až následne na toto daňový úrad vypláca. Čiže nie je to podobne ako u nás, aj keď tie posledné roky už skrz povedzme, že daňového bonusu si daňový úrad dáva veľký pozor aj na Slovensku, že už tie peniaze nevypláca len tak, pretože potom dochádza k veľkým nedoplatkom. No a my teda vieme, um, máme ročne okolo sedemnásť tisíc podaní rôznych daňových priznaní, colnú správu, poisťovne, tak ako sme už aj rozprávali, že na tom objeme prác my už presne vieme, ktorý daňový úrad aké výdavky zaakceptuje, ktoré nie, na ktoré sa bude dopytávať. A teda tú prácu takého, že interného audítora alebo predaudítora robíme pre klientami. Informujeme ho, toto prejde, toto neprejde alebo s akou pravdepodobnosťou, si takto podané daňové priznanie vyžiada nejakú kontrolu.

Mišo Ukropec: Aké sú to pozície?

Milan Polician: Vieš čo, máme rôzne, čiže sú to manuálne pracujúci, šoféri, ah, pracovníci v skladoch, učitelia, lekári.

Mišo Ukropec: Sú tam aj nejaké hogo fogo pozície?

Milan Polician: Čo to znamená?

Mišo Ukropec: No že zarába desaťtisíc, dvadsaťtisíc, také nejaké, že poriadne šeky peniaze.

Milan Polician: Vieš čo, m-mali sme aj takýchto klientov. Tí sa vyskytovali hlavne v, vo Veľkej Británii a boli to zhou, zhodou okolností Indovia. Ešte v čase, kedy, hm, sme teda tú Veľkú Britániu-

Mišo Ukropec: To je zaujímavé, že.

Milan Polician: Že naši klienti nie sú len Slováci.

Mišo Ukropec: Aha, no to, to-

Milan Polician: Tak, tak.

Mišo Ukropec: To by som ako očakával, že vlastne, že preto východnoslovenská mafia, že vlastne vy-vyexportuvávate, eh-

Milan Polician: No prestaň, o tom sa nehovorí. Ani takto verejne.

Mišo Ukropec: Hej.

Milan Polician: Jasné.

Mišo Ukropec: Ako ja som to mal akože takú, takúto nejakú linku a teda vlastne to je normálne, že, že, že Aranka Gupta napíše, že prosím ťa, Milanko-

Milan Polician: Áno, aj. Vieš čo, hm, sídlime v Prešove. Taká zhoda okolností. My sme Prešovčania, ja so spoločníkom teda sme takí lokálpatrioti, tak sme sa po rokoch strávených v zahraničí vrátili naspäť domov a pre nás ten domov je teda Prešov. Ale máme, firmu, teda tá je legál, je aj v, v Brne, je aj vo Vroclave a je aj v Oradei. Čiže tí klienti sú aj z týchto krajín, respektíve tým, že ponúkame službu online a to možno aj tá taká spätná odpoveď ešte na tú otázku, že kedy a ako k nám prichádzajú ľudia. Tá služba je online dostupná, takže vedia si nás nájsť.

Mišo Ukropec: Prečo ste sa vrátili?

Mišo Gula: Ešte, ešte pred tým, že prečo sa vrátili, že, že kedy ste sa rozhodli zarábať na ľudskom nešťastí? Teda tým myslím tie dane, hej.

Mišo Ukropec: Právnici odjakživa.

Milan Polician: No, čo je to nešťastie? Veď to je šťastie. Ako platiť dane je vizitka úspechu. To si treba povedať, že keď nič, keď nič nerobíš, od opäť, že odpoveď na tú otázku, že ako neplatiť dane. No keď nebudeš nič robiť, nebudeš platiť žiadne dane. Časť obyvateľstva tak žije a sú spokojní. A o tom, že platiť dane to je vizitka úspechu. Čiže čím tá daň je progresívna, hej, že a je, je teda podľa toho, že ktorý aký štát, ale už aj na Slovensku máme progresívnu daň. Čím si šikovnejší, čím viac zarábaš, tým viac daní platíš. Takže tak to treba vnímať.

Mišo Ukropec: Vieš čo, ale s týmto ja mám, ja mám-

Milan Polician: Až tak veľa úspechu nechceme mať, že?

Mišo Ukropec: Vieš čo, takto, s týmto ja mám problém. A, a nie, nie je to problém ako lakomostný, lebo v minulosti dám, že sedem, osem rokov dozadu a viac, tak my sme mali akože dlhé roky systém, že prišla faktúra, v ten deň som ju zaplatil. Áno, ja som sa, ja som sa toto naučil vo Švajčiarsku. Proste príde faktúra, platíš, nekukáš, či je splatná zajtra, pozajtra, o mesiac.

Milan Polician: Platíš.

Mišo Ukropec: Proste platíš. Áno? Zachránilo mi to vážne prdel u mnohých ľudí, lebo keď im roky rokate platíš a to vidia každý mesiac, že on prvého pošle peniaze, faktúru a prvého dostane peniaze, tak to už je akože vzorec, že si konzistentný v tom jednaní. A keď sa ti potom niečo stane, že neprejdú ti peniaze, tak potom vieš, že sa stal prúser, lebo päť rokov to tak fungovalo, to sa ničomu ako muselo stať a tí ľudia sú ako ďaleko ochotnejší potom ťa podržať. Takže-

Milan Polician: Súhlasím.

Mišo Ukropec: Že to akože veľmi dobrý režim. A mal som to takto aj s republikou, lebo až tak strašne ma nesrala vtedy. Áno? Lenže, a to je momentálne, že jedno, či sa bavíme o Slovensko, Amerika, toto či tamto. Ten leadership tých krajín je tak príšerný, že môžu mi ukazovať zlaté časy Ameriky, kedy veľké korporácie platili osemdesiat, deväťdesiat percent dane a vďaka tomu Amerika proste takto vystrelila hore po vojne. Hej? No, no, no daj Trumpovi, Ficovi, to je jedno proste komu, Babišovi, hej, akože peniaze, no udrbuť ich.

Milan Polician: No jasné.

Mišo Ukropec: Ako neprejaví sa to na tom, že ja budem hrdý. Zarobil som sto dvadsať niečo tisíc podľa toho, v ktorom roku zaplatím akože daň a viem, že moje decko dostane v škole tristo eurovú stoličku a nebude sedieť na proste vykývanej hovadine a že učiteľ bude taký onaký a že prídeš na urgentný príjem, tak nečakáš štyri hodiny a že fakt, keď ti nestrieka krv z brucha, tak tam proste akože kysneš, lebo, lebo nevadí.

Milan Polician: Tá veta má pokračovanie ďalej, hej, čiže platiť dane, že to je vizitka úspechu, ale pla-platiť príliš veľa daní, to je hlúposť. Pretože tak, ako sme spomínali tých zamestnancov-

Mišo Ukropec: Ale ja som voraz nená platiť akékoľvek dane a, a neni to, a nehovor, neni to z lakomosti.

Mišo Gula: A nie si, nie si náhodou protislovenská prostitútka? Keď to tak-

Mišo Ukropec: Bombit mi kľudne môže prísť, eh-

Mišo Gula: Bombiť.

Mišo Ukropec: Bombiť, rozbiť držku, zistiť, zač je toho loket. Hej? No nie som, lebo tie peniaze ja tu miniem. Áno? To neni tak, že ja ne, že nechcem zaplatiť dane, lebo som lakomý a potom ich odnesiem kamsi, kde je syn na Maurícius. Nie, nie, nie, tie prachy my tu minieme a z toho bude DPHčka, z toho sú výplaty, z toho sú marže tých firiem, ktoré potom na Maurícius tie peniaze pošlú veľké siete. Hej? Akože dobre, ale no mne proste vadí, keď mi niekto kradne akože z huby.

Milan Polician: Súhlasím.

Mišo Ukropec: Áno, že toto je ten problém. Neni problém, že daň, nech je daň štyridsaťpercentná pre mňa, za mňa, keď ja viem, zaplatil som štyridsaťtisíc a tu je výstup.

Milan Polician: Sú rôzne výskumy, kedy sa pýtajú, že čo by motivovalo ľudí platiť vôbec daň alebo že v akej výške, lebo pýtajú sa aj na tie sumy. Jeden z najväčších akože tých pro argumentov je, že tie dane sú využité rozumne. A to, čo vravíš ty, že dnešná tá politická elita, aj keď ťažko sa vyslovuje to slovo-

Mišo Ukropec: Jelita.

Milan Polician: Jelita.

Mišo Ukropec: Veľmi ťažko sa vyslovuje.

Milan Polician: Presne tak, že na čo sa používajú tie prachy. Že to vidíš, že ide to kadiaľ tadiaľ, tuná mýtne tendre a tak ďalej. Ale a nie je to len na Slovensku.

Mišo Ukropec: Práve, práve, že toto, že toto neni slovenská špecialita.

Milan Polician: A práve preto ja vravím, že každý, kto má teda ten, ten tú možnosť by mal ako firma optimalizovať a ako zamestnanec teda si požiadať o daň späť, lebo bohužiaľ, akože ten systém je tak nastavený, niekde tá ruka tam je nastavená z Ministerstva financií skrz Finančný úrad alebo Daňový úrad podľa toho, aký štát nahrávame dnes. Včera taká tá zbrzliarska-

Mišo Ukropec: Téma.

Milan Polician: Téma, hej.

Mišo Gula: Štyrikrát kontrolu mali za pol roka či jak?

Milan Polician: Alebo aj šesťkrát tuším, že za jeden rok, hej, že euro dvadsať, tak to budú naháňať a miliónové úniky teda sú preč. Takže treba sa o túto tému starať samozrejme. A nepostará sa o ňu nikto iný, len človek sám.

Mišo Gula: To sme niekoľkokrát rozoberali, že aj tie vyhlásenia o tom, že dvestotisíc živnostníkov sú vlastne zlodeji, lebo sa vyhýbajú plateniu daní a neviem čo vieš čo. Pričom tá

Mišo Ukropec: republika proste na tom stojí, že máš, kde ti niekto urobí nejaké jedlo, kávu? Neviem čo vieš, akože však celá krajina je na tom postavená ako keby na drobných službách a drobných živnostníkoch.

Milan Polician: Keď sme sa na to pozreli, že pred sto rokmi plus mínus aj teda alebo stopäťdesiat bol ten pomer medzi zamestnancami a živnostníkmi obrátený naopak, že dnes je možno dvadsať percent populácie, že živnostníci a podnikatelia a osemdesiat percent je zamestnaných. Kedysi to bolo naopak, že ja by som bol takisto za to, že živnosť do každej rodiny, nech si to každý vyskúša, lebo zas tak sme tu podnikatelia a určite viete, že všetci sme mali len šťastie a boli sme správny čas na správnom mieste a tak ďalej.

Mišo Ukropec: Ja som pár rokov mimo. Keby som bol trošku mladší alebo trošku starší, tak by som bol úspešnejší, myslím si.

Milan Polician: Okej.

Mišo Ukropec: Lebo som, ja som chytil ako také nejaké akože dno, že v tej mojej kategórii nevidím tak úspešných ľudí, ako vidím v kategórii o niečo starších a o niečo mladších, že plus päť mínus päť. Hej, že tá ekonomika chodí v nejakých si to neni akože vlnovka taká, tak ako sa to maľuje. Hej, to sú také, že ostré-

Milan Polician: Áno.

Mišo Ukropec: Pohyby, tak sú proste momenty, kedy, kedy to hitneš a potom, keď to máš trošku posunuté tú deltu nejakú, tak jednoducho sa vlastne len trápiš a nevieš sa z toho vymotať.

Milan Polician: Ty si neprivatizoval, musel si tú firmu vybudovať od začiatku.

Mišo Ukropec: Áno.

Milan Polician: Hej a zároveň nikto ti ju nedal, že ty už len pokračuješ v druhej. Ale to len to by som dal akože v úvodzovkách.

Mišo Ukropec: Ale ja nechcem takto, že to, že o päť rokov mladší, tým som nenarážal na povedzme druhú generáciu, ale normálne, že first time-

Mišo Gula: Áno.

Mišo Ukropec: Ako founderi. Lenže ja keď som išiel podnikať a chcel by som peniaze v banke, tak boli dvadsaťpäť percentné úroky. Ešte keď si chcel kreditku, tak ti povedia, koľko budete mať vinkuláciu. A ja kukám na tetu, že prosím vás, ale to sa volá kreditná karta, lebo mi dávate kredit, akože úver. No áno, ale koľko peňazí vložíte? A mne ako teliatku to ako nedochádzalo, že ale však vy mi máte požičať tie pe-, no áno, ale musia byť kryté. Hovorím, kurňa, keby som si ich nechcel požičať. Vieš, že, že a to proste to bolo také obdobie, tak proste fajtuješ, fajtuješ, fajtuješ, ale tí, ktorí prišli trošku akože neskôr, tak tí už toto celé akože obišli a boli ako, ako že vo väčšej pohode. Nehovorím, že úplne, lebo podnikanie neni v pohode.

Mišo Gula: A tak hlavne podnikatelia asi nie sú bili-biliard ešte z deväťdesiatych rokov, kedy proste ten, kto bol podnikateľ, bol zlodej v podstate, hej, to bola definícia.

Mišo Ukropec: No Imro by s tebou-

Mišo Gula: A staršie generácie-

Mišo Ukropec: Imro by s tebou v tomto asi nesúhlasil.

Mišo Gula: Práve že súhlasil, však sme sa o tom-

Mišo Ukropec: No on hovorí, že stále je.

Mišo Gula: No však hovorím, že to si nesieme zo sebou a že to je doteraz akože, že proste staršie generácie majú furt podnikateľa ako hajzla proste, ktorý zneužíva ľudí, hej?

Mišo Ukropec: No a keď sa pozrieme na aktuálnu garnitúru, tak vlastne nemá dôvod zmeniť názor.

Mišo Gula: A kde tam máš podnikateľov?

Mišo Ukropec: Ja hovorím o hajzloch.

Mišo Gula: Á, okej.

Mišo Ukropec: Tam skrytí podnikatelia sú všetci, vieš len, hej? Áno, áno. Len sa nevolá Al Capone.

Mišo Gula: Prosím ťa, Milanko, ja tu pozerám akože do histórie nejakej a tu je niečo také, že Kindergeld click.

Milan Polician: My sme časť-

Mišo Gula: What's that?

Milan Polician: What's that? Kindergeld click. No, to bola jedna z našich, jeden z našich pokusov, ako digitalizovať služby, ktoré sme ponúkali našim klientom.

Mišo Gula: A to už boli tieto služby alebo to bolo ešte?

Milan Polician: Áno, toto sú konkrétne, že aplikácia na, na nemecké prídavky na deti. Takže keď som vravel, že my máme skúsenosti aj s tým, že klienti, čo to poklikajú v rôznych aplikáciách, tak to je aj z vlastnej skúsenosti, lebo sme pár takýchto aplikácií mali aj my, my sami. No a viem, že aj keď je veľmi trefne mierená otázka a je tam aj tá nápoveda, tak nie vždy sa to podarí akože zodpovedať správne a potom je z toho väčší problém, ako keby človek vôbec povedzme, že žiadnu žiadosť na ten úrad neodoslal.

Mišo Gula: Prepáč, že on urobí ako aktivitu a to už sa ako zavarí, hej?

Milan Polician: Áno.

Mišo Gula: Jak sa to stane?

Milan Polician: No, stane sa to buď príliš vysokým sebavedomím, že veď čo, čo zlé sa mi môže stať, veď ja to len tam pošlem a keď tak to stiahnem naspäť. To je prvá vec. Druhá vec je, že nie vždy úplne pravdivo zodpovie všetky otázky, ktoré sú tam položené, že ak ho nepustí nie, tak on klikne áno, aby mohol ísť ďalej.

Mišo Gula: A potom je prúser.

Milan Polician: A potom je prúser. To ináč badáme aj teraz, aj s príchodom tej umelej inteligencie, že dnes tam viete do tej AI-ka nahodiť hocičo a podľa modelu a či je to platená alebo neplatená verzia, tak niečo z toho vyjde. A to niečo, hm, častokrát ľudia posielajú priamo na úrad. Tým, že im tam chýba, ja by som povedal, že taká, že hybridná inteligencia, že niečo mi povedalo AI, ale ja si to viem ešte skrz moje vedomosti a skúsenosti prehnať tým filtrom, že posielam, neposielam alebo upravujem, neupravujem. No a na konci dňa sa častokrát stáva to, že úrad teda pošle veľmi pekný šťavnatý list, ktorý je, predstavujem aj dvakrát aj trikrát viac práce ako tá pôvodná žiadosť, ktorá by teda zabrala. Takže ten Kindergeld to bola jedna z aplikácií, ale tam sme videli, že klienti to nevyužívajú správne, takže my sme ju stiahli potom aj z obehu. Tú službu máme stále v ponuke. Problém bol hlavne v tom, že častokrát nie je žiadateľom len otec alebo matka dieťaťa. Môže to byť starý rodič, nejaká poverená osoba a tak ďalej. A tam akože sa lámal ten chlieb.

Mišo Gula: Ale ty máš alebo teda neviem, či aj so spoločníkom za sebou aj nejaký slovenský taký, taký väčší projekt, akože nejaký, nejakú webku niekde s, ktorá mala slúžiť na automatizáciu?

Milan Polician: Máme. Volá sa to mojedane.sk a to je na slovenské daňové priznania typu A alebo typu B. Túto máme už, ak dobre rátam asi desiaty rok teraz. A išlo hlavne o to, že ten najväčší nával daňových priznaní je v marci. To je vysoko sezónna práca. Tam človek, keby mal deň dvadsaťosem hodín, tak aj dvadsaťosem hodín dokáže šťukať do počítača na daňové priznania. Takže tam sme si pomohli a vytvorili sme takúto aplikáciu najprv pre nás interne, aby nám to išlo rýchlejšie. Následne sme ju ale aj pustili vonku do obehu a je celkom využívaná. Už niekoľko, tisíce daňových priznaní.

Mišo Gula: To je, že, že som živnostník alebo niečo a potrebujem si vyplniť daňové priznanie, netuším, tak ma to navedie. Aj keď si zamestnanec, lebo hovoríš, že aj o áčko, aj o béčko.

Milan Polician: Áčko aj béčko, áno.

Mišo Gula: Okej, okej. Prosím ťa, ty si spomenul, že sedemnásť tisíc ľudí cez vás robí tieto akože úkony?

Milan Polician: Vieš čo, je to podaní. Niektorí majú aj dve, aj tri.

Mišo Gula: Okej, okej, dobre, to je jedno, ale sú to vyššie tisíce ľudí, ktoré, ktorí cez vás robia.

Milan Polician: Áno.

Mišo Gula: Ja teda viem, ale budem očakávať od teba, že nám o tom porozprávaš trošku viac, že si postihnutý na automatizáciu a na zjednodušovanie procesov.

Milan Polician: Snažím sa.

Mišo Gula: No a toto je, toto je nutnosť, nie? Lebo sedemnásť tisíc sa nedá ako ručne spracovávať. Preto som chcel, aby to odznelo, že, že to je akože šialené množstvo, čiže-

Milan Polician: No vieš, akože dá sa, len je tam potom nejaká rovnica, že teraz strelím to číslo, že päťsto daňových priznaní potrebuješ jedného človeka plus do systému dostať.

Mišo Ukropec: Potrebuješ tridsať tetušiek, nie menej.

Milan Polician: No, presne tak. A teraz, ak už, ak už máš tridsať tetušiek, tak potrebuješ nejakú tetušku ešte nad nich.

Mišo Gula: Áno.

Milan Polician: Čiže je to nutnosť. A teraz sú rôzne, akože tie nástroje, tak najnovšie tie AI-ka, rôzne modely a tak ďalej. Takže áno, je to jedna z nutných súčastí tej našej práce, že ako túto službu produktizovať, lebo to je celý, akože tá myšlienka za tým, že ako to urobiť, aby sme v správnom čase mali dostatočné kapacity. Teraz povedzme už ideme do druhého polroka. Vtedy tých daňových priznaní podáme už len pár stovák, ale ten marec to sú vyššie tisíce.

Mišo Gula: Máš pocit, že sa raz dostanete do situácie, kedy to bude fakt, že one click, že to bude tak sproduktizované, že ten človek si to bude vedieť-

Milan Polician: Ja si myslím, že technicky to možné je. Potom tu ale zostáva otvorená otázka zodpovednosti, pretože AI za nič zodpovednosť nenesie, ani tí poskytovatelia tých služieb. Samozrejme, čiže-

Mišo Gula: Nutne.

Milan Polician: No hej.

Mišo Ukropec: Ja poviem, že samozrejme nutne.

Milan Polician: Nutne, presne tak. Čiže niekto tam musí, jak sa vraví, že držať ten krk na kláte, že ak sa niečo stane, tak kto stlačil to červené tlačítko.

Mišo Gula: Chápem, že vy máte nejaké plné moci alebo niečo, že,

Mišo Ukropec: že zastupujete tých ľudí priamo, že aj, aj, aj poistným krytím tým pádom.

Milan Polician: Áno. No tie poistné krytia podľa štátov niekde sú to až milióny.

Mišo Gula: No však-

Milan Polician: Hlavne ten DACH región, keď sa o ňom bavíme.

Mišo Gula: No lebo to nie je- A kedy sa stane, že neuspejete?

Milan Polician: V čom?

Mišo Gula: V tom, že, v tom, že podáte za toho človeka akože nejaké tie žiadosti a tak ďalej.

Milan Polician: Okej.

Mišo Gula: A ten štát nevyhovie alebo daná inštitúcia, alebo to začne rozporovať, alebo-

Milan Polician: Veľmi nízke percento začína na nule, že nula celá niečo. A práve skrz toho, že my ten taký, že due diligence toho klienta robíme predtým, čiže to, čo podávame na úrad, už je z nášho pohľadu tutovka. Jediné, čo by mohlo, akože a občas sa stane je, že klient zatají nejaký zdroj príjmu, ktorý ale daňový úrad zistí dodatočne. Niekedy sa to deje ešte v rámci tých kontrol po podaní daňového priznania, že oni si dožiadajú z rôznych inštitúcií ešte nejaké informácie alebo je to na nejaký podnet, alebo potom dodatočne roky spätne. To sa deje hlavne keď skrachuje zamestnávateľ a dodatočne sa ešte vypláca nejaký príjem a v danom roku sa daňový úrad o tom teda dozvie, tak vtedy ani nie, že neuspejeme, my uspejeme, len tá suma sa môže líšiť oproti tomu, čo sme mu vypočítali my.

Mišo Ukropec: Jak by si hodnotil automatizáciu druhej strany? A teraz rozšírim otázku,

Mišo Gula: že Slovensko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko.

Mišo Ukropec: Lebo ja z Nemecka som hotový a myslím to negatívne. Im úplne sa zbláznili, čo sa týka digit alebo teda nedigitalizácie a tam mi to všetko mi príde, že absurdné. Jak to ty akože hodnotíš?

Milan Polician: Nemám to. Vieš, máme z ostatných rokov rôzne štatistiky, že ako dlho trvá spracovanie nami podaných daňových priznaní na tých jednotlivých úradoch. A nie je to jeden centrálny úrad tak, ako to je na Slovensku, že Finančná správa a tuná máme, že do tridsiatich, do šesťdesiatich alebo do deväťdesiatich dní má byť niečo vystavené a do štyridsiatich dní vyplatený pred-preplatok daní a tak ďalej. Čiže u nich sú tie termíny viac flexibilné, nie sú dané v zákone. Také Rakúsko je napríklad, že ty ako daňovník máš dostať odpoveď na tebou podané, podané daňové priznanie do šes-do šiestich mesiacov.

Mišo Ukropec: Okej.

Milan Polician: A to môže byť, lebo často sa to deje, že príde len list, že prijali sme vaše daňové priznanie, je v spracovaní a to je už pre nich akože tá reakcia. Potom pokračuje ten čas ďalej, hej, plynúť.

Mišo Ukropec: A u nás len nereagujú.

Milan Polician: No u nás je-

Mišo Ukropec: Tu dostaneš papier, keď podáš, dostaneš výpis zo Slovenska, že jo, máme.

Milan Polician: Áno, ale máš presne tak, ale máš tu zo zákona dané termíny, že do tridsiatich dní ti bude vystavené nejaké tlačivo napríklad alebo do štyridsiatich dní bude vyplatený preplatok daní.

Mišo Ukropec: Ale oni, ale oni majú, že, že, že-

Milan Polician: Oni do šiestich mesiacov niečo.

Mišo Ukropec: Do stošesťdesiat niečo.

Milan Polician: Napríklad hej.

Mišo Ukropec: Okej.

Milan Polician: Čiže no. A takto, keď si to porovnávame, ale s minulými rokmi, tak tento rok máme expresne spracované daňové priznania. Na druhej strane hlavne v Rakúsku, tam vedia, že v niektorých prípadoch, že do jedného dňa od nami podaného priznania a Nemecko rovnako. To ma práve pár týždňov dozadu, keď sme rozprávali s kolegami, inštruovali, že máme daňové úrady, ktoré vedia, že do dvoch dní, pričom v minulom roku im to trvalo dva mesiace v tom istom období. Takže porovnávame to-

Mišo Ukropec: Prechádzajú nejakou metamorfózou.

Milan Polician: No presne tak. A teraz oni nám síce nepovedia, ani nikde sa tým nechvália, ale jediné akože rozumné vysvetlenie, čo mi z toho vychádza je, že prejde to nejakým filtrom, vyhodnotia rizikovosť toho daňovníka ad jedna, že ak už má z minulosti podané daňové priznania, tak on už je pre nich akože overený partner. A keď je nový klient, čiže podáva prvé daňové priznanie aj tak zo dva dni to akože nikdy nedokázali predtým a dnes to už dokážu, že ten preplatok daní vedia-

Mišo Gula: Tu je, tu je tá hrana štatistika, jak keď v Tescu si vsaval v obslužnej pokladni, ne? Oni vedia, že ľudia ich odrbu,

Mišo Ukropec: ale oni štatisticky vedia, že to nebude- Hanba sa mi stala minule. Som, som zabudol niečo naskenovať, nejakú prkotinu za euro. Našťastie všetky drahé veci som ako naskenované mal, ale som nejakú blbosť ma, ma, ma niečo vyrušilo.

Mišo Gula: Si to musíš dať na spodok košíka. To je expert, okej.

Mišo Ukropec: Ja, ja neplatil a takto čmajem-

Mišo Gula: Aj ty to tak robíš.

Mišo Ukropec: Máte návod.

Mišo Gula: Hej, urobím za dvestopäťdesiat euro urobím nákup a potom dvoeurovú vec dám na spodok, aby som si-

Mišo Ukropec: Ty robíš nákupy za dvestopäťdesiat euro?

Mišo Gula: Však kokos, keď na celý týždeň pri tých vlastných potravinách.

Mišo Ukropec: No tak mal som akože trápas, ako teda to prešlo ako v pohode. Uverila mi, že nebola to vedoma kradnuť.

Mišo Gula: Ale oni to vôbec neberú osobne, akože to-

Mišo Ukropec: No zjavne to majú toľko, že ako neberú to osobne.

Mišo Gula: Na dennej báze.

Mišo Ukropec: Ale normálne, akože ja som sa hanbil, že sa mi ako stalo. Dobre, to preto, že to je, že Rakúsko, Nemecko, čo naša milujúca republika?

Milan Polician: Tuto zatiaľ ide po starom, ale skrz toho, že oni to majú, jak som spomínal, že zo zákona. Teda ak má tam tridsaťdňovú lehotu.

Mišo Ukropec: Ale oni to serú aj tak, takže.

Milan Polician: Áno.

Mišo Ukropec: Dobre, to bolo vysvetlené.

Milan Polician: To je počítanie. Áno. Akože deje sa nám to, lebo teraz vieš, že ty ako daňovník, keď podáš niečo po termíne, dostaneš pokutu.

Mišo Ukropec: Áno.

Milan Polician: Keď oni vystavia nejaký-

Mišo Ukropec: O rok.

Milan Polician: Aj o deň, hej, že-

Mišo Ukropec: Máte aj také, že normálne?

Milan Polician: Jasné, akože keď to príde po termíne, tak minimálne tých tridsať euro si stále akože vyžiadajú, hej. A to aj ty ako daňovník, ak by si podával daňové priznanie typu A, termín je tridsiateho prvého marca. Povedzme, že je to utorok, hej, že nie je to, to žiaden víkend a ty to donesieš na daňový úrad prvého štvrtý, tak podané to je, ale je to po termíne. Nedal si si odklad, automaticky k tomu už ti musia vyrubiť pokutu. Nieže môžu, musia.

Mišo Ukropec: No ale otázka je kedy.

Milan Polician: No, že kedy?

Mišo Ukropec: Že kedy? Lebo ja mám skúsenosť takú, že tie pokuty ako častokrát chodia, že-

Mišo Gula: Keď na to majú čas, no.

Mišo Ukropec: Že, že o rok to proste príde, že tu si niečo neurobil. A ja kukám, že a vy fakt tie peniaze nepotrebujete skôr?

Milan Polician: No nie, lebo oni sa úročia. Keď si pozri sa, že ty platíš pokutu, ale platíš aj úrok z omeškania.

Mišo Ukropec: No ale povedzme, že nemá-

Mišo Gula: Lebo len do momentu, kým to zaplatí. Vieš, to nie je-

Mišo Ukropec: Takto, ale že ja som, ale povedzme, že teraz ako je to len príklad, hej, lebo my dane neplatíme, lebo nemusíme. Aj keď sme ziskoví, máme super odpočet, hej, ako nešvindľujeme, normálne to proste akože sme to vyriešili akože elegantne, ale že nepodá sa, že ty platíš pokutu za neskoré podanie daňového priznania, ale všetko akože zaplatené a za ten jeden deň povedzme tam ten úrok by bol, že nula nula nič alebo neplatíš daň. Takže vlastne neni, neni čo úročiť. Áno, ale oni proste tie pokuty posielajú ako alebo mám taký pocit, akože minule to tak bolo, že, že dlho mali čas tú pokutu poslať a ja kukám, že oni nepotrebujú tie prachy.

Milan Polician: Už to nemajú zautomatizované. Vieš, keď mali také digitálne dvojča.

Mišo Ukropec: Ešte bude dlho trvať.

Mišo Gula: No dobre, počúvaj, tak akože sme si povedali, že komu, komu slúžite, pre koho ste dobrí a ako, ako potom vyzerá vaše odmeňovanie, aby ten človek, čo ešte u vás náhodou nie je, čo má vlastne od tej spolupráce očakávať? Ako to vyzerá?

Milan Polician: No odmeňovanie je buď percentuálne z výšky vrátenej sumy alebo fixne dané. Čiže takto, že ten cenník je verejne dostupný na, na webe. No a tie poplatky sú buď teda fixné v eurách za daný úkon tak, ako to máme nacenené, alebo potom percentuálne z výšky vrátených daní.

Mišo Gula: A to si volí klient alebo to volíte vy podľa toho, čo vychádza

Mišo Ukropec: lepšie?

Milan Polician: Záleží od služby. Čiže klient si to nevolí, je to ako v cenníku takto už stanovené.

Mišo Ukropec: Nejaký fun factíček, možno aj viacej, lebo viem si predstaviť, že ste ako pikanterie pozažívali. Ja neviem-

Mišo Gula: Koľko najviac peňazí ste niekomu zachránili.

Mišo Ukropec: Dobre, mne zaujímalo, že sexuálne služby mi teraz napadlo. Je takýto nejaký akože job ste riešili?

Milan Polician: Nie.

Mišo Ukropec: Nie. Ale opýtať sa som musel.

Mišo Gula: Myslíš, že slovenská prostitútka zarábajúca v Nemecku-

Mišo Ukropec: No napríklad, ja neviem, nie?

Mišo Gula: Alebo v Holandsku.

Mišo Ukropec: Žiadajúca o vrátenie.

Mišo Gula: O vrátenie daní.

Mišo Ukropec: O vrátenie daní.

Milan Polician: Nie, nie, toto sa nám ešte nestalo.

Mišo Ukropec: To ste nemali.

Mišo Gula: A to môže byť dobrá niche.

Mišo Ukropec: No lebo jako normálne sa to nezdaňuje. Ale, ale sú akože jurisdikcie, kde prostitúcia je nielenže legálna, ale normálne ako mať-

Mišo Gula: Žiadana dokonca.

Mišo Ukropec: Žiadana je všade, ale otázka je tá kvalita. Ale, ale že normálne ako zdaňuje ten príjem a nárok na nejaké častejšie zdravotné prehliadky. Ja neviem, proste živnosť má na to niečo?

Milan Polician: Netuším. Vieš, tomu sme sa ešte nevenovali.

Mišo Ukropec: Ale-

Mišo Gula: Mišo je vo viacerých veciach skúsený, že vieš od niekoho asi.

Mišo Ukropec: Vieš čo? Nie, toto musím povedať, že je to len z počutia a ani-

Mišo Gula: Kamarátov nepacuj.

Mišo Ukropec: Nebojím sa facky doma nie, ale sám vím, no tak stála akože päťkoška. Teda toto ako mám iný fun fact, ale zaparkoval som, som pri Tescu a vieš jak je Pánovská, tak tam proste stoja, no povedal by som, že dámy, ale oni sú tak akože všetko, len nie dámy. A teraz, nie akože vystúpim z auta a príde teda osoba, hej, lebo teda dáma bohužiaľ už teda dávno nebola. Nesúvisí to s vekom, ale teda s celým ako postojom k životu. A hovorí mi, že, že, že „Nemali by ste ako záujem?“ Ja kukám na ňu, že, že, že prepáč, ale že za dvacku by som akože aj za pätnásť, vieš a hovorím, vieš, ty si velice zlatá, ale, ale nie dneska. Ale si vravím, že čo za chud a nešťastnú bytosť to musí byť, keď vlastne začína na dvacke, za päť sekúnd je na pätnástich. Tak si vravím, že fúha, že chud a baba.

Mišo Gula: A to kľudne by išla aj za päť, lebo sú to väčšinou nejaké feťačky, ktoré proste-

Mišo Ukropec: Aj za gastráče možno by sa to dalo zjednať. Neviem, ako nefasím, ale musím povedať, že to bolo také, že hovorím si, že do riti, že chud a baba, že až semka sa vlastne akože takéto dno, hej, to bolo akože to bolo smutno. Tak koľko ste najviac zachránili niekomu?

Milan Polician: No, mám akože pár čísiel takto v hlave. Myslím, že ten klient tam mal nejakých až dvadsaťsedemtisíc eur a je to rôzne, lebo práve ten, ten s tými dvadsiatimi siedmimi tisícami to bol zamestnanec. Ale my máme aj B2B klientelu a to sú nejaké stavebné firmy, ktoré pracujú a podnikajú v Nemecku a tam sa tie vratky takzvanej zrážkovej dane zo, zo stavebného sektora, to sú vyššie desať, desiatky tisíce eur, ale to by som až tak neporovnával.

Mišo Ukropec: Vieš čo, ešte inak ma to zaujíma, že ten človek, ktorý za tebou príde, on väčšinou

Mišo Gula: tuší, nakoľko má nárok alebo je to také, že príjemné

Mišo Ukropec: prekvapko preňho?

Milan Polician: Vše ako kedy, lebo oni sa častokrát porovnávajú, že čo dostal môj kolega a môj kolega dostal päťtisíc, šesťtisíc, sedemtisíc, tak aj ja toľko chcem. Čo ty ako zamestnanec vidíš na tej výplatnej páske alebo na tom ročnom zúčtovaní na konci roka je odvedená daň a tam je nejaká suma, hej, pár desiatok až, až tisíce eur. No a potom niekedy to očakávanie je, že všetko, čo som zaplatil, musím dostať aj späť, čo nie vždy platí. Tak ako sme spomínali, že v závislosti od odpočítateľných položiek, rodinnej situácie, deti a tak. Takže majú tam nejaké očakávania a väčšinou sa porovnávajú s človekom im najbližším, ktorý tam s nimi pracuje.

Mišo Ukropec: Napriek tomu, že nepozorujú, koľko zaplatili na preddavkoch.

Milan Polician: Nie, alebo že tá situácia nie je úplne identická, hej, že oni cestujú na, na jednom vozidle napríklad, to je často taká, že situácia. Ten jeden šoféruje, jeden je majiteľ toho vozidla, vozia sa tam štyria a, a všetci štyria očakávajú, že si môžu uplatniť tú istú cestu smerom do zahraničia napríklad, hej, a pritom uplatniť si môže iba ten, koho to vozidlo je.

Mišo Ukropec: Napriek tomu, že nešoféruje napríklad alebo nie.

Milan Polician: Áno, aj. Ale vozidlo je jeho. Čiže to, že sa striedajú štyria akože šoféri, to nie je problém, ale uplatniť si to môže majiteľ vozidla.

Mišo Ukropec: A oni sú šťastní bez seba potom, hej?

Milan Polician: No tak akože uro-urobí to už dosť, hej, tam tridsať až štyridsať centov na kilometer, ktoré si môžu uplatniť.

Mišo Ukropec: No keď idú niekam do Hamburgu, tak to sa nazbiera.

Milan Polician: No, presne tak.

Mišo Ukropec: No okej.

Milan Polician: Tak to sú tie rôzne rodinné situácie, kedy cestujú raz minimálne raz do mesiaca, niekedy aj každé dva týždne domov. Tak akože-

Mišo Ukropec: A potom mi to asi volá aj nejaké konflikty v rodine, že jak to, že ty si dostal peniaze, ale to, že dere svoje auto toho netrápi.

Milan Polician: No presne tak.

Mišo Gula: Ty si strašne taký analytický typ. Kedy ťa AI-ko pripraví o

Mišo Ukropec: prácu?

Milan Polician: A pripraví? No, ja si myslím, že takto v určitej miere nám už dnes AI zasahuje do práce aj pozitívne, aj negatívne. A dám jeden príklad možno teraz máme rôzny, rôzny typ klientov. Ja teraz nechcem sa nikoho dotknúť, ale máme aj klientov, ktorí nevedia poriadne čítať, písať alebo tá gramatika je veľmi- Veľmi akože zlá. A v minulosti sa nám stávalo a teraz vytiahnem jeden manželský pár. V minulosti sa nám stávalo, že oni nám na naše maily odpisovali veľmi stručne, a s, a s chybami, hej? Odpísali to, čo bolo potrebné, dodali to, čo bolo potrebné a v tomto roku už na naše podnety, hej, teda daňový úrad sa nám ozval. My sme v rámci, daňovej kontroly sme ich informovali, čo prišlo a teraz ten manželský pár poslal akože odpoveď Parex alanz ako, ako právnik. Áno, presne tak. A teraz, lebo tú tému sme mali už od začiatku roka, akože ju komunikujem vo firme. Teraz vravím kolegom, že, hm, čo zabudli je, že dole hranatá zátvorka, uveďte svoje meno a priezvisko. Koniec hranatej zátvorky. Vtedy vravím kolegom, že pozrite, že vy už dnes nekomunikujete len s človekom, ktorý pasívne prijíma tie informácie a možno vie alebo nevie odpovedať. Dnes už na druhej strane máme AI, ktorý je v úvodzovkách právnik alebo daňový poradca alebo účtovník a on vám už na, na tú vašu požiadavku odpovie fundovane. A to, čo vy od neho zasa chcete, tak opäť on sa fundovane k tomu vyjadrí. Takže ja si myslím, že to-

Mišo Ukropec: A to je dobré alebo zlé?

Milan Polician: Pre nás ako spotrebiteľov je to dobré, lebo tam dostávame oproti tomu poskytovateľovi tej služby takisto už nejakú konkurenčnú výhodu alebo minimálne tá, tá priepasť v informáciách sa znižuje. Pre podnikateľov je to veľká výzva, samozrejme. A vy ste to už asi v rôznych podcastoch rozoberali, že koho pripraví AI o prácu, že ona nerúbe veľmi nízko ani veľmi vysoko, že rúbe, rúbe niekde v strede. a to sú hlavne také kancelárske, joby.

Mišo Ukropec: Ale aj to, aj to uvidíme, že jak to presne bude, lebo-

Milan Polician: K tomu chcem ešte ten, taká záverečná myšlienka, že, ale vidím, že síce to daňov-, teda to AI vie na daňový úrad poslať hocičo, ale chýba mu častokrát ten kontext, pretože ono nepozná to, čo už bolo poslané na daňový úrad. A ak si to človek len sám odošle hocičo, tak potom aj takéto odpovede prichádzajú naspäť. Zatiaľ je tá situácia taká, že máme tej práce viac ako predtým, aj skrz toho AI.

Mišo Ukropec: No my tiež s tým AI ako, ako po tej programátorskej stránke je to samozrejme iná vec, aj keď, potrebuje tam človek vedieť, že, že čo chce.

Milan Polician: Áno.

Mišo Ukropec: Lebo ináč to nakóduje takej haluze, že dovidenia. Máš ty nejaký takýto účtovno-daňovo nejaký takýto fun factíček?

Milan Polician: Plátiš dane, Michal?

Mišo Ukropec: Samozrejme.

Milan Polician: Koľko vládzem.

Mišo Ukropec: My sme ziskové, dane neplatíme, lebo máme super odpočet.

Milan Polician: Super.

Mišo Ukropec: Veľa investujeme do inovácií, proste-

Milan Polician: Výborne. A to je tá cesta, áno.

Mišo Ukropec: To je, to je tá cesta. Akože je to čisté. môžeš kľudne prísť na kontrolu ako žiadny problém. Proste tie peniaze sú reinvestované a vďaka tomu máme, máme nejaké benefity. Aspoň niečo robí krajina pre, pre nás. Ja mám taký, taký srandovný milý fun fact, že riešime teraz nejaké holdingové štruktúry a podobne, lebo proste keby jedného dňa došiel nejaký exit alebo tak, tak proste nech to máme akože vyupratované, vyňuňkané, voňavé a riešili sme, že v ktorej krajine ten holding spraviť. A došli sme k záveru, že ostávame na Slovensku, lebo riešili sme Čechy, Dubaje, neviem, Lichtenštajnsko a čo ja viem proste čo. Ale, bavil som sa teda s viacerými, lebo chcel som počuť teda x názorov s viacerými, že špecialistami, špecialistami na túto tému a normálne Slovensko napriek tomu, nie vďaka, napriek tomu, aký máme leadership, tak po tejto stránke, tak je to, že veľmi dobrá voľba nakoniec. Normálne sme boli šokovaní, že, že mi nepovedali, že choďte do Čiech, lebo napríklad Čechy, teda slovenské daňové úrady nerešpektujú tie moderné české daňové schémy a tak. To znamená, že Slovák, keď si urobí, Slovák keď si urobí nadáciu alebo fond alebo niečo v Čechách, normálne slovenský daňový úrad to má úplne na háku a proste mu to porúbe a potom len Slovák kuká, že čo sa stalo.

Milan Polician: Otázne je, že kde je tá substancia. Čiže tie daňové úrady neradi vidia, keď odchádzajú hlavne úspešné firmy, odchádza im nejaký potencionálny-

Mišo Ukropec: Zdroj príjmu.

Milan Polician: Zdroj príjmu. Presne tak. Sú krajiny, neviem, Poľsko aj Maďarsko majú aj po deväť percent, daň z príjmu pre právnické osoby. Len si mimo, vieš tá, tá jurisdikcia je už trošku iná ako tá slovenská.

Mišo Ukropec: No ale hlavne bývaš v tom Maďarsku?

Milan Polician: Áno, no to je-

Mišo Ukropec: Bývaš v tom Poľsku?

Milan Polician: Presne tak. To som chcel povedať, že my máme tam tie spoločnosti, ale skrz toho, že tí klienti sú Poliaci alebo Česi alebo Rumuni. Čiže už skrz aj ten obchodný vzťah je to výhodné. A potom ešte druhá vec je, že ak prijímame preplatky zo zahraničia, tak ten, ten spúšťač bola transak-transakčná daň, že tie peniaze prídu k nám, my to posielame klientovi veľkú časť a teraz a z toho platiť ešte transakčnú, transakčnú daň.

Mišo Ukropec: Áno, ale to je, ale to je iná vec.

Milan Polician: Presne tak. Takže na Slovensku, ó, súhlasím s tým, čo hovoríš, že nie že vďaka, ale že aj napriek tomu ešte stále sa oplatí akože podnikať.

Mišo Ukropec: Áno, no.

Mišo Gula: To je zlý záver, to sa mi nepáči toto.

Mišo Ukropec: No tak to je to fun fact.

Milan Polician: Potom okej. Dobre, Miro.

Mišo Ukropec: No dobre.

Mišo Gula: Ďakujeme za návštevu.

Mišo Ukropec: Vynikajúce. Díky. Zase sme niečo múdrejší.

Mišo Gula: Ale.

Mišo Ukropec: Síce nebudeme zamestnaní v zahraničí asi tak skoro, ale keby ste náhodou boli, viete kam písať, volať.

Milan Polician: Ďakujem veľmi pekne.

Mišo Ukropec: Díky, drž sa.

Milan Polician: Majte sa.

Mišo Ukropec: Čau.

Milan Polician: Čaute.

Zdieľať:LinkedInFacebook