Milión eur ročne, psy s fotkou a slovenský Katar – Simona Adamovičová | Kolotočári #151

0:00Mišo Gula: Nazdar Kolotočár.

0:01Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.

0:04Mišo Gula: Položil som dnešnému hosťovi, hosťke, to ešte uvidíme. A ako teda je to jednoznačné hej, ale že ako nechcem to prezrazať dopredu, že či chce byť predstavený na sprosto alebo slušne. Ale nebolo to úplne jednoznačné z jej strany, že ako.

0:20Mišo Ukropec: Boha vie, čo má za ušami. Sa bojí. Ja viem, že kto to bol.

0:25Mišo Gula: Pozri, čo chce a môže povedať, to povie. V každom prípade musím oceniť, že je to jedna z najvernejších našich fanúšičiek a diváčok. A nie je to len stalkerka, ale normálne ma aj v hlave. Akože z toho, čo sme si doteraz vypísali a mali možnosť porozprávať, tak akože-

0:44Mišo Ukropec: Vy si, vy si píšete?

0:47Mišo Gula: No jasné, však som ju pozýval sem, nie?

0:52Mišo Ukropec: Aj mne píšeš?

0:53Simona Adamovičová: Aj tebe som písala.

0:54Mišo Ukropec: Ty si nepísala.

0:55Mišo Gula: Ty si päťdesiatročný chlap, čo tebe bude písať.

0:57Mišo Ukropec: Nechaj sa zavesiť ako sa zatváriš.

0:58Mišo Gula: Simona Adamovičová, vitaj u nás.

1:00Simona Adamovičová: Ahojte chlapci. Som rada, že som tu a že ste ma pozvali.

1:04Mišo Ukropec: To nešlo ignorovať.

1:07Simona Adamovičová: Dokonca Michalovi som, tebe-

1:09Mišo Ukropec: Áno

1:10Simona Adamovičová: som písala prvemu, lebo som cítila taký, taký väčší, väčší connection medzi nami.

1:16Mišo Gula: Ale to ešte pred päťdesiatkou si mu písala.

1:19Mišo Ukropec: To, to, to.

1:19Mišo Gula: Teraz už, teraz už, teraz už by ti nenapísala.

1:22Mišo Ukropec: Áno, to.

1:23Simona Adamovičová: Nie, ale je pravda, že váš podcast a ja som obrovský podcastový maniak, že zobudím sa, mám slúchadlo v ušiach vždy jedno. Sprchujem sa s tým, varím, periem, upratujem, šoférujem.

1:35Mišo Ukropec: Pokachčuje ta, sprcha-

1:36Simona Adamovičová: A ešte aj keď idem spať, dokonca v noci, keď sa zobudím a náhodou mám AirPod vypadnutý z ucha, tak si ho zasuniem naspäť.

1:42Mišo Ukropec: No, okopit. Guľa.

1:44Simona Adamovičová: Nie tým pádom, že mám prehľad o podcastoch a váš mám veľmi rada. Že niekedy mám dokonca pocit, že hostí si vyberáte podľa toho, ako keby ste sa mi dostali do hlavy, že toto bude mať tento piatok ona na to naozaj.

1:58Mišo Gula: To je opačne. To my už ti vsugerujeme, vieš koho si máš vysnívať ako hosťa.

2:03Simona Adamovičová: Minule ste tu mali plant manažéra.

2:05Mišo Ukropec: Michala Majeráka. Čau, čau.

2:06Simona Adamovičová: Áno, áno. A to bolo tiež úžasné, lebo ja som maniak na pranie. Takže som pochopila, že prečo do troch rokov mi odíde práčka napríklad.

2:16Mišo Gula: Okej.

2:17Mišo Ukropec: Ale nemusíš tú vec prať dvakrát akože po sebe. Vieš, že môžeš aj obliecť.

2:22Simona Adamovičová: Áno, áno, áno.

2:23Mišo Gula: Ale aby to zase nevyzeralo, že si tu voláme kdejaké stalkerky.

2:26Mišo Ukropec: Prepáč, ale poznám jedného, hej, teda šéfa.

2:30Mišo Gula: Že nie je to kvôli tomu. Chápeš?

2:31Mišo Ukropec: Na práčky. Keby si potrebovala zľavičku.

2:35Simona Adamovičová: Áno?

2:35Mišo Ukropec: Viem mu zavolať a ho pekne poprosiť.

2:37Simona Adamovičová: Fakt na práčku? Dobre. Ďakujem.

2:41Mišo Gula: Dostaneš predĺžený ročný servis na práčku zdarma. No ty si v takom biznise doteraz tesne bola. Už minulý čas môžeme hovoriť, či ešte nie?

3:01Simona Adamovičová: Ešte prítomný.

3:02Mišo Gula: Ešte prítomný? Tak si v takom biznise, ktorý má veľmi blízko k práci s municipalitami, s verejnou správou, čo pre nás je taká vec, že že ako tušíme, ale veľmi sa nám s tým nechce.

3:16Mišo Ukropec: Nie, ja som normálne, že explicitne som povedal, že do toho biznisu, že my že nejdeme.

3:21Mišo Gula: Ale viem si predstaviť, že veľa z ľudí, ktorí nás pravidelne počúvajú a s tým viac alebo menej pracuje. Takže my by sme sa radi o tom pobavili, lebo názor na, na verejnú správu a štátnu správu máme. Máme ho vyhranený.

3:37Mišo Ukropec: Negatívny.

3:38Mišo Gula: To som doplnil, že rozhodne to nebude pozitívna debata a je-

3:42Mišo Ukropec: Nie debata. Náš názor nie je, nie je pozitívny.

3:45Mišo Gula: A nie je, a teda je úplne na tebe, že nakoľko nás v tom podporíš a nakoľko sa budeš snažiť obhajovať tú druhú stranu. Ale vybrali sme si teba ako, ako-

3:57Mišo Ukropec: Ambasádora

3:58Mišo Gula: ambasádora.

3:59Simona Adamovičová: Samospráv.

4:00Mišo Gula: Samo-samospráv. Áno.

4:02Mišo Ukropec: Ja k tomu len dodám, že bol som na zopár, nebudem menovať ktorého ministerstva konferenciách niečo ako porozprávať o tom, čo robíme a kde. A teda keďže sa to týka digitalizácie a týka sa to digitalizácie akože a samozpráv, tak týmto smerom to išlo a bol som prekvapený dvakrát. Prvýkrát som bol prekvapený, že tam boli, že, že smart ľudia, že normálne, že, že nebol to, že debo, debo, debo nejaký politický nominant, aj keď teda ich nadriadení asi áno, ale s tými ja som až toľko do styku neprišiel. Ale druhýkrát som bol potom prekvapený, keď mi ako decentne iba naznačili, s čím sa musia vysporiadavať práve, dajte sme to, že tlaky zhora. Hej? A to bolo také ako smutné, že vidíš šikovných ľudí, ktorí chcú niečo pohnúť a potom ti volá taký či onaký nadriadený úradník, riaditeľ, radca, ktosi, čosi, štátny tajomník, že Simonka nie doprava, ale dole.

5:14Mišo Gula: Vieš čo? Ja mám teraz takú čerstvú skúsenosť. Teda aby Simča nerozprávala veľa, že keď bolo teraz to zatmenie slnka minulý týždeň-

5:24Mišo Ukropec: Že má v mozgu

5:24Mišo Gula: tak som samozrejme zháňal nejaké sklíčka. Vieš jak, ako že by sme to mohli večer pozorovať. A prirodzene mi napadlo, však kto iný by mohol predávať sklíčka, ako je planetárium napríklad. Máme Prešov planetárium, tak tam volám mne a chudák žena mi hovorí: „Viete, tu my máme strašne komplikované, my, my také veci nepredávame.“ A hovorím, že aby ste náhodou nezarobili ne-nejaké peniaze navyše, čo? „Viete čo? Ani sa nevyjadrujem.“ No čiže takto to funguje, že?

5:51Mišo Ukropec: Tak nás oprav.

5:52Simona Adamovičová: Áno, rada by som povedala, že je rozdiel medzi, štátom a ministerstvami a medzi samosprávou. To je ten-

6:00Mišo Ukropec: Počúvaj, počúvaj, počúvaj. Medzi štátom a ministerstvom je aký rozdiel? Medzi ministerstvom a samosprávou chápem.

6:05Simona Adamovičová: Myslela, myslela som to tak, že jedna vec je, sú mestá, obce a VÚCky a druhá, druhá vec sú ministerstvá a vláda. Ako si to teraz naznačoval ty, akí ľudia sú na ministerstvách a tak ďalej, že to sú, to sú dve rozdielne veci. Naša spoločnosť spolupracuje práve so samosprávami. Neviem ti povedať, že ako je to v prípade, v prípade ministerstiev, ale častokrát áno, u firiem, ktoré spolupracujú s ministerstvami, dodávajú im služby, sa stretávam práve s tým, že zamestnanci sú naozaj na veľmi vysokej úrovni a čestní. Tak by som povedala.

6:51Mišo Gula: Dobre, tak možnože nás najprv zasaď do kontextu, že, že čomu sa venuješ v tejto chvíli a, a čo vlastne ti dáva právo rozprávať o tom, že aký je vzťah so samosprávami a...?

7:03Simona Adamovičová: Naša spoločnosť spolupracuje s mestami a obcami. Poskytujeme im, a teraz vy budete vedieť, ale pre istotu, ak niekto druhý nevie, geografické informačné systémy, 3D skenovanie, mobilné mapovanie a robíme aj pasportizáciu akéhokoľvek majetku mesta. Napríklad, keď potrebujete ešte aj vedieť, že v akej, v akej kvalite máte stromy, ktoré treba zrezať, ktoré netreba, akú majú hodnotu a tak ďalej. Máme vlastný tím napríklad dendrologov.

7:37Mišo Ukropec: Čoho?

7:37Simona Adamovičová: Dendrologov.

7:38Mišo Ukropec: To je čo? To sú zrezači?

7:39Simona Adamovičová: Áno, áno, ja keď som nastúpila, tak tiež som bola, že čo to je.

7:42Mišo Gula: Ten, ten, čo meria hrúbku a dĺžku stromov.

7:46Simona Adamovičová: Áno.

7:47Mišo Ukropec: To sa-

7:47Simona Adamovičová: Nielenže je, je tam viacero atribútov, ktoré, ktoré sa sledujú. Vieme vyhotoviť pre mestá a obce dokument. Teraz si to googliš, dokonca aj dokument starostlivosti.

7:57Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, nie, píšem si, píšem si.

7:57Mišo Gula: To čo ako mi píšeš, čo sa ťa máme pýtať?

8:00Mišo Ukropec: Nie, nie, píšem si. Prečítaj, čo tam píšem. To, to som-

8:04Mišo Gula: Havu, havu, ako som si rozbil.

8:05Mišo Ukropec: Áno.

8:06Simona Adamovičová: Áno. Takže všetko, čo má vlastne v správe mesto alebo obec, aký je ich majetok, my to vieme spaportizovať a následne to vieme dať do nášho systému.

8:19Mišo Ukropec: Koľko stojí strom?

8:21Simona Adamovičová: Koľko stojí strom?

8:22Mišo Ukropec: No tak keď si sedem.

8:22Simona Adamovičová: Záleží od toho. Záleží od toho, akú má, a teraz naozaj teraz ma bude počúvať kolegyňa, ktorá šéfuje dendrologom.

8:32Mišo Ukropec: No to je, vieš keď, lebo keď sa povie, že pasportizácia majetku, tak rozumiem pasportizácii, ako že, že, že, že domy, chodníky to má, ale že koľko stojí strom, koľko stojí krdlo husí, ktoré tam sú a sú, sú, sú labute na draždiaku majetkom, Petržalky alebo? No nie, to je akože sorry, no to mi napadlo. Prvá myšlienka, že-

8:55Simona Adamovičová: To nie, nie a labute sme zatiaľ nepočítali.

8:59Mišo Gula: Nepočítali ste, hej?

9:00Simona Adamovičová: Áno, labute nie, ale napríklad lavičky, ktoré tam máš, chodníky, smetné koše, ihriská a tak ďalej, tak to robíme.

9:07Mišo Ukropec: No lebo-

9:07Simona Adamovičová: Labute nie.

9:07Mišo Ukropec: Ptáky, vtáky, vtáky sú štandardný, prvá odpisová skupina, akože majetku normálne v účtovníctve, tak.

9:15Mišo Gula: To ty vieš, ty si vyštudovaný účtovník.

9:16Mišo Ukropec: Tak teda, že hovorím.

9:18Simona Adamovičová: Áno, ale že nekupujú si ich, vieš?

9:19Mišo Gula: Ja mám medzinárodné obchody, čiže ja len zahraničné labute viem, že ako sú. Prosím ťa, že ty si sa celkom jednoznačne vyjadrila, že je zásadný rozdiel medzi fungovaním štátu, ministerstiev a medzi samosprávami. Kto je horší?

9:37Simona Adamovičová: Keďže som tu ako ambasádor ZMOSU, Únie miest a SK8, srandujem, srandujem.

9:43Mišo Gula: Ježiš, ona vieš, čo sa priznala? Jak sme sa chystali, že-

9:46Mišo Ukropec: Ja neviem, čo je SK8.

9:47Mišo Gula: ZMOS vieš, čo je, nie?

9:48Mišo Ukropec: Áno.

9:49Mišo Gula: Ona tam chodí dobrovoľne to počúvať, na tie zasadnutia.

9:54Mišo Ukropec: To je ešte horšie ako to, čo sme ja počúval, tie zasadnutia kongresu.

9:57Mišo Gula: Áno, presne som si na to spomenul.

10:01Simona Adamovičová: Nie, viete čo? Za mňa určite samosprávy a, é-

10:06Mišo Gula: Že sú horšie?

10:07Simona Adamovičová: Nie.

10:07Mišo Gula: Či lepšie?

10:08Simona Adamovičová: Lepšie.

10:08Mišo Gula: Lepšie.

10:09Simona Adamovičová: Jasné.

10:09Mišo Gula: Okej.

10:10Simona Adamovičová: Ja, alebo mne sa zmenil dramatický pohľad na samosprávy, na celú spoločnosť ako takú a na celé Slovensko po tom, ako som začala spolupracovať so samosprávami. Naozaj, že veľmi som sa posunula aj ja ako človek, za čo im ďakujem. A za mňa sú to v drvivej väčšine, samozrejme, že sa niekedy nájdu výnimky, ale to máš vo firmách, to máš v každom štáte, ale v drvivej väčšine sú to nesmierne obetaví a schopní ľudia. A čo sa týka aj napríklad úradníkov, keď si, keď zabudneme na štatutárov, tak čo sa týka úradníkov, neviem si predstaviť, kto by robil to, čo robia oni, za takých podmienok, v akých pracujú, s platovými podmienkami a so všetkým okolo toho, vrátane toho, ako sa k nim správajú, pokiaľ prichádzajú do styku s občanmi, ako sa k nim správajú občania. Takže za mňa klobúk dole.

11:10Mišo Gula: Na to, aby sa s tebou dalo súhlasiť, by sme si najprv museli povedať, že ktoré z tých činností, ktoré, lebo ty hovoríš, že musia robiť za takých podmienok a tak ďalej, že koľko z tých činností a ktoré z tých činností sú reálne aj potrebné. Podľa mňa najprv toto by sme museli.

11:23Mišo Ukropec: Ja by som možno ešte, ešte, ešte jedno, celkovo pred tým si prosím ťa chcem pichnúť, že čo robia alebo že ako je, ako je štruktúrovaná Slovenská republika z hľadiska samospráv v tom zmysle, že je tu teda nejaký vyšší územný celok, ktorý rieši neviem čo. Potom je tu mesto, ktoré rieši nejakú inú agendu, ktorú by som ale čakal, že častokrát rieši tá Ten vyšší územný celok alebo opačne. A potom sú tu tie mestské časti, ktoré zase riešia niečo, čo by som, čo som akože šokovaný. Áno? A teraz ja dám akože absurdný príklad. X rokov dozadu sme mali firmu ešte takú Infotech vtedy v obytnom dome, v ktorom som býval. Som tam, dole sa uvoľnil nebytový priestor, mal som to, že päť metrov vzdušnou čiarou, som to zobral a tam sme akože niekoľko rokov sedeli, lebo bolo nás málo, tak akože stačilo to. A chodník, ktorý išiel cez trávu od chodníka pri ceste tých osem metrov alebo koľko to môže, osemkrát trištvrte metra, že šesť metrov štvorcových, keď to dám, tak za to sa mala daň platiť mestu, ale odhrňanie, myslím teraz nehovorím, že naisto, sa ale platilo Petržalke, ale neodhrňali tam tých šesť metrov štvorcových, lebo to už kámo, to už je mestské. A ja kukám, že prosím, že jak sa dejú tieto absurdity, že nejakú, nejakú cestu proste rieši jedna časť a hneď cestu desať metrov vedľa. Už to už sorry, to už toto neni naša sračka, to už je sračka niekoho iného. Že skús to ako, ak sa to dá uchopiť, že, že kde je VÚC-ka, kde je mesto, kde je neviem proste, že jak to vlastne je, lebo ja som to nepochopil.

13:24Simona Adamovičová: Toto je špecifické pre Bratislavu a Košice.

13:27Mišo Ukropec: Aha.

13:28Simona Adamovičová: Bratislava a Košice majú mestské časti, ktoré majú svojich vlastných starostov a, á, práva a povinnosti a kompetencie sa delia následne medzi mesto a jednotlivé mestské časti. Takže, á, Bratislava má sedemnásť mestských častí, Košice dvadsaťdva. Takže-

13:47Mišo Ukropec: Dokonca.

13:48Simona Adamovičová: Áno, dokonca. Takže tam je to rozdielne, ale v prípade iných miest a obcí na Slovensku platí to, že, á, cesty, á, diaľnice a rýchlostné cesty a cesty prvej triedy má teda na starosti štát. Druhú, tretiu triedu má na starosti VÚC-ka a potom, keď máš tie klasické slepé uličky, á, alebo cesty, á, cesty v uliciach jednotlivých a tak ďalej, tak to má na starosti, á, mesto alebo obec.

14:22Mišo Ukropec: Dobre a tie chodníky?

14:25Simona Adamovičová: A chodníky má samozrejme mestská-

14:26Mišo Ukropec: No len chodník je v Petržalke, ale daň sa platí mestu.

14:32Simona Adamovičová: Chodník je v Petržalke, ale daň sa platí mestu.

14:34Mišo Ukropec: No a to mi úplne odpálilo dekel, že, že kde, že jak to môže byť, že tento kúsoček chodníčka, fakt že malý kúsoček chodníčka, že to sa má daň platiť štrnásť euro alebo ja neviem koľko. Že to proste platíš mestu a nie Petržalke a sa to neodhrňalo. Ja som na to kukal jak vyoraná myš, že jak to môže byť tak to, tak to, tak také rozdrobené. Vieš, že to sa musí hrozne ťažko potom aj manažovať všetko. To musí byť potom hrozný bordel.

14:59Simona Adamovičová: Á, daň z nehnuteľnosti, ak, ak teda, ak teda viem, ak viem správne, daň z nehnuteľnosti je v kompetencii magistrátu mesta Bratislava.

15:13Mišo Ukropec: No možno.

15:14Simona Adamovičová: Na-

15:16Mišo Ukropec: Poďme. Dobre, nie som úplne blízko, ale trošku bližšie. Dobre.

15:22Mišo Gula: Poďme zo, zo širšia. Vo všeobecnosti sa všetky spra- samosprávy, mestá, obce, všetky sa sťažujú, že nie sú peniaze. Ty si na, á, na druhej strane biznisu, čiže na strane dodávateľa, ale zároveň máš veľa a dlhoročných vzťahov na strane samospráv. Je to naozaj tak, alebo je to len taká štandardná formulka?

15:45Mišo Ukropec: Výhovorka.

15:46Simona Adamovičová: Nie je to, á, povedala by som, že až alarmujúca situácia s financovaním samospráv. Neviem, či viete, z akých peňazí žije taká, taká obec alebo mesto, odkiaľ mu vlastne, odkiaľ jej plynú príjmy.

16:08Mišo Ukropec: Tak republika platí nejaký podiel z toho, z tých ľudí, čo majú trvalý pobyt v tej danej obci, tak nejaký share z tých daní, čo zaplatí človek, ide.

16:17Simona Adamovičová: Áno, áno, áno.

16:18Mišo Ukropec: Pretože všetci, všetci cépečkári teraz vlastne tlačí, tlačí Bratislava, že budú mať inú parkovaciu politiku pre cépečkárov, aby sa ako že žiješ, kámo, v Bratislave, bývaš tu, máš tu hypotéku, máš tu všetko, tak kukaj tu maj trvalý pobyt, lebo dostaneme za teba proste peniaze, ktoré dneska idú kamsi, ja neviem, niekde inde.

16:37Simona Adamovičová: Áno, toto je, toto je problém aj napríklad mestských satelitov. Ja žijem, á, nenazvala by som to satelit, ale veľkosťou to už patrí ako keby medzi mestá. Á, my máme vlastne v obci Miloslavov sedemtisíc štyristo, ak ma pamäť neklame, ľudí prihlásených na trvalý pobyt. Dvetisíc štyristo podľa nahlásených zberných nádob vieme, že tam žije, nazvime to cépečkárov a neprihlásia, neprihlásia sa na trvalý pobyt. A keď si to tak zhruba zrátáš, tak vieš, že Miloslavov tak prichádza zhruba takmer o milión eur ročne tým, že sa neprihlásia a oni radšej zostanú v Bratislave, lebo jednak kvôli škôlkam a školám, lebo deti ti priraďujú podľa spádovej oblasti a trvalého bydliska. A ďalšia vec kvôli parkovacej politike. Takže potom sa stáva to, že keď mesto nejaké zavedie parkovaciu politiku, tak sa mu mierne navýši počet obyvateľov s trvalým bydliskom a z okolitých miest a obcí naopak ubudne.

17:44Mišo Ukropec: Dobre. A keď Miloslavov chce zdvihnúť svoje príjmy, vie spraviť, vie spraviť takú vec, že, drahý môj, táto, tento, táto chalupa tu nemá nijakého trvalého obyvateľa, tak nebudeš za vyniesenie smetí platiť päť euro, ale štyridsať?

18:02Simona Adamovičová: Samozrejme, že mestá a obce vyberajú, dane a poplatky takisto aj za, odpad. Ale mestá a obce si nemôžu samovoľne, samozrejme, že oni si môžu určovať, nazvime to niečo ako zákony všeobecnými záväznými na-nariadeniami, ale nemôžu si ľubovoľne určovať, nejak-nejakým spôsobom takúto de-diskrimináciu.

18:27Mišo Ukropec: A aká je potom z toho cesta von? Že doprava zle, doľava zle. Tak teraz čo?

18:32Simona Adamovičová: tento problém nie-nie je iba na Slovensku, je aj v Čechách. Lenže problém je v tom, že, aby som vám to vysvetlila, um, tým, že sa-samosprávy na Slovesk, na Slovensku, mestá a obce, dostávajú vlastne gro ich príjmov je z príjmov daní z príjmov fyzických osôb. Z toho dostávajú, teraz je to myslím nejakých päťdesiattri percent, dve celé štyri miliardy dostali, a to je gro ich príjmu. Potom ty vieš dať ešte, samozrejme, odpady, dane za psa, daň z nehnuteľnosti a tak ďalej. Um, ak máš to šťastie a máš vo svojom katastri atómovú elektráreň alebo tam máš priemyselné parky alebo akvaparky, tak máš krásny ďalší príjem. A tých obcí nie je tak veľa, aby, si žili na tom-

19:28Mišo Ukropec: Akvapark do každej obce, hej?

19:30Simona Adamovičová: Akvapark alebo atómovú-

19:31Mišo Gula: Alebo atómovú elektráreň.

19:33Simona Adamovičová: Áno, áno. Obec, obec Pečeňady, tak to je také, taký, teraz nechcem nikoho uraziť, lebo na Slovensku nazvať niečo Katarom tak asi, asi nie, ale akože na naše slovenské pomery je to Katar. Práve kvôli tomu, že má v katastri, atómovú elektráreň.

19:53Mišo Ukropec: Pečeňady?

19:54Simona Adamovičová: Pečeňady.

19:55Mišo Ukropec: To som doteraz nepočul nikdy.

19:57Mišo Gula: Pri, pri Košiciach je napríklad Kechnec. Oni tam majú obrovské parky priemyselné, proste kopec firiem tam je a to je to isté. Oni majú pe-peniazí toľko, že.

20:07Simona Adamovičová: Áno, ale to sú, to sú výnimky. Ale bežné mesto, bežná obec nemá šancu vyžiť z tohto. Práve preto osemdesiat percent z toho, čo sa urobí v akomkoľvek meste, v akejkoľvek obci, osemdesiat percent z toho je z eurofondov.

20:27Mišo Ukropec: Takže nem eurofondy, nem fun.

20:31Mišo Gula: Ako vyzerá biznis s takým, s takým mestom alebo obcou? Lebo, akože je veľa produktov, služieb, ktoré sú ideálne pre vyslovene pre nejaké mestá, obce. Hej, dajme tomu aj to, čo robíte vy. Hej, že ja neviem, keď sa robí pasportizácia, á, cintorínov napríklad. Hej?

20:53Mišo Ukropec: Ako? Ako?

20:54Simona Adamovičová: Áno, dobre. Ty si odborník na naše služby.

20:58Mišo Ukropec: Pasportizácia cintorínov. Ešte som nikdy. Dobre. Čo je pasportizácia?

21:03Mišo Gula: Normálne vykopeš, analyzuješ, zakopeš. Nie, nie, povedz, vysvetli.

21:09Simona Adamovičová: Áno, pasportizácia cintorínov. Ty vlastne, keď spravuješ mestské cintoríny, tak potrebuješ vedieť o tom, koľko tam máš hrobových miest, kto je nájomcom daného hrobového miesta, riadiť si celý, zmluvný a nájomný vzťah vrátane poplatkov a tak ďalej.

21:26Mišo Ukropec: Oni v tom majú mrdník.

21:28Simona Adamovičová: No práveže nemajú. Je niekoľko spoločností na Slovensku, ktoré-

21:31Mišo Gula: Teraz už nemajú, ale, ale mali.

21:33Simona Adamovičová: Pokiaľ sme neprišli my.

21:36Mišo Ukropec: Logicky.

21:37Simona Adamovičová: Logicky. No a predtým, ako im vytvoríš, celé to vlastne rozhranie, v ktorom si menežujú-

21:45Mišo Ukropec: Aha, oni vlastne si musia-

21:46Simona Adamovičová: Ty potrebuješ zrátať-

21:47Mišo Ukropec: In-inventúru.

21:48Simona Adamovičová: Nakresliť tie, áno, zrátať a nakresliť hroby.

21:52Mišo Ukropec: Aha.

21:53Simona Adamovičová: Takže u nás vlastne našli-

21:54Mišo Ukropec: Ja som si myslel, že ako oni vedia, že kedy im to končí.

21:57Mišo Gula: No dobre, a to je, dobre, to asi nebol dobrý príklad, na ktorý som sa chcel pýtať, lebo to, lebo to je nejaká štandardizačná, ale je to štandardizovaná nejaká služba, ktorú oni potrebujú, ale-

22:06Simona Adamovičová: Ešte aj psov sledujeme. Na tom som sa najviac smiala.

22:09Mišo Ukropec: Čo to znamená, že-

22:10Simona Adamovičová: Teraz si predstav, že ja som prišla z B2B a pre mňa bol toto svet úplne, že nový. A my napríklad, keďže ty sleduješ, ako mesto alebo o-obec aj, dane za psa, tak normálne máš vytvorené, že ty vieš, kde v akom dome býva aký pes a keď to tam úradníci samozrejme nahodia, tak tam vidíš, aké je plemeno.

22:33Mišo Gula: Fotku.

22:34Simona Adamovičová: A fotku.

22:34Mišo Gula: Kecáš.

22:35Simona Adamovičová: Fotku, fotku. Tak toto bol pre mňa-

22:38Mišo Ukropec: Normálne, že, že oni musia, že, že fotka psa, že toto je-

22:41Mišo Gula: Keď prihlasuješ psa, tak ho musíš aj sfotiť?

22:44Simona Adamovičová: Áno.

22:44Mišo Ukropec: A keď prihlasuješ šteniatko?

22:46Simona Adamovičová: Neviem, že či musíš. Neviem, že či musíš alebo či to, toto som si nikdy ináč nezistila. Alebo či to robia tie úradníčky dobrovoľne, to neviem.

22:54Mišo Ukropec: Dobre.

22:54Simona Adamovičová: Ale je to u nás v systéme, fotky psov.

22:56Mišo Gula: A musí to byť fotka jak na pas alebo môžu takú instagramovú fotku dať tie psy, že?

23:01Simona Adamovičová: Normálne bývajú odfotení pred búdou, pred domom, že nie je to, že musíš doniesť so sebou psa.

23:07Mišo Ukropec: A môže sa neusmievať. A musí sa, musí sa neusmievať, hej.

23:11Simona Adamovičová: Takže psov, áno.

23:13Mišo Ukropec: Dobre a-

23:14Simona Adamovičová: Aj hroby.

23:14Mišo Gula: Nechajte sa ma už opýtať, ty vole, ale-

23:16Simona Adamovičová: Napríklad keď sa pozrieš na Marianum, pozriete sa na Marianum, to je taká, raz som to povedala počas webinára, že to je moja taká záľuba. Ty máš Marianum, celé Marianum si vieš skontrolovať podľa mena, priezviska. Máš to online vlastne dostupné.

23:32Mišo Ukropec: Čo je Marianum?

23:33Mišo Gula: Pohrebná služba.

23:34Simona Adamovičová: No to sú cintoríny v Bratislave.

23:37Mišo Gula: Vieš, a to čo myslíš, že my všetci vieme, čo je, v Bratislave cintorínová služba?

23:40Mišo Ukropec: Koho zaujímajú nejaké prešovské cintoríny? Sorry.

23:45Simona Adamovičová: Tak, my máme-

23:47Mišo Gula: No sorry.

23:47Simona Adamovičová: My máme najväčšie cintoríny. A ty si vieš vyhľadať podľa mena a priezviska-

23:52Mišo Ukropec: Všetko máme najväčšie.

23:53Simona Adamovičová: Vlastne kohokoľvek a vidíš aj fotky hrobov.

23:56Mišo Gula: A ty čo rozprávaš my? Ty si z Miloslava, čo to-

23:59Simona Adamovičová: Nie, nie, nie. Akože tak som myslela, že pre Marianum to robíme my.

24:02Mišo Gula: Okej.

24:02Simona Adamovičová: Tak som to myslela.

24:03Mišo Ukropec: Že teda tá pasportizácia znamená, že normálne sa Že, že zoberiete mapu, do nej napichajte špendlíky. Tu leží Jožko, tu leží Miško, tu leží Ferko so Zuzkou.

24:14Simona Adamovičová: No a nabeháš to dronom. To je ideálne.

24:15Mišo Ukropec: No že nalietaš to dronom. A že máte tam že 3D model celého, cintorínska-

24:24Simona Adamovičová: Asi nie to 3D model. Myslím si, že 3D model nie je až tak potrebný.

24:27Mišo Ukropec: Gaussian splatting používajú.

24:28Mišo Gula: Ale nie, určite nie. Ale hlavne cintoríny sa podľa mňa nerobili ešte dronmi. To väčšinou robili geodeti miestni normálne, akože nejakými vytyčkami.

24:37Simona Adamovičová: Nie, nie, nie, normálne nalietaváme dronmi.

24:40Mišo Gula: Hej?

24:40Simona Adamovičová: Každý jeden cintorín.

24:42Mišo Gula: to by som chcel vidieť tie dáta. Dobre, nechajte sa ma do riti opýtať, čo chcem.

24:50Mišo Ukropec: Počkaj.

24:50Mišo Gula: Chcel som, že hypoteticky mám produkt, ktorý-

24:53Mišo Ukropec: Počkaj, ja sa musím-

24:54Mišo Gula: Ticho buď, ticho buď, prejdem-

24:56Simona Adamovičová: Ja som chcela ešte k tomu financovaniu.

24:57Mišo Gula: Nič, nič, nič už nepovieš. Prejdem nejakým zariadením okolo všetkých domov a budem presne vedieť, v ktorej bedni je koľko odpadu. Proste zaujímavá vec, ktorá pomôže samospráve. Taký produkt som vy-vyvinul.

25:10Simona Adamovičová: Ten už je vyvinutý. Vyvinutý. Či to si bol ty?

25:15Mišo Gula: Akú mám šancu predať nejaký nový produkt do samosprávy, do riti?

25:20Simona Adamovičová: Veľmi veľkú.

25:21Mišo Gula: Ako? Lebo každý mi príde a mi povie no ale tak to my musíme na to urobiť súťaž samozrejme.

25:28Mišo Ukropec: Eurofondy budúci rok.

25:29Mišo Gula: Síce na to nik, síce to nikto iný nerobí, ale my aj tak musíme na to urobiť súťaž.

25:32Simona Adamovičová: Samozrejme, nemôžeš obchádzať zákon o verejnom obstarávaní. Vieš si to predstaviť, že by to fungovalo tak, že ktokoľvek by mohol prísť-

25:40Mišo Ukropec: Zavolali mňa a tebe, že-

25:41Mišo Gula: A ponukol nejaký zlý človek druhú ponuku. Daj, daj druhú, lebo to by bolo hnusné.

25:44Simona Adamovičová: A potom je to iba o tom, ako si nastavíš, podmienky v danej súťaži.

25:49Mišo Gula: že táto firma to musí vyhrať.

25:52Simona Adamovičová: Nie, nemyslela to. Myslela som tak, aby si čo najlepšie, určil kvalitu a zároveň, zároveň aj najnižšiu cenu.

26:01Mišo Gula: Dobre, ešte raz sa opýtam posledný krát a chcem odpoveď. Že máš firmu, ktorá sa volá Senzor AI na smetiaky. Máš službu, ktorú nikto iný nerobí, lebo ty si to vyvinula alebo ja som to vyvinul a chcem to ponúknuť samospráve, ako im to dokážem predať, keď oni musia na to urobiť súťaž a výsledkom súťaže bude, že to nikto okrem mňa nerobí.

26:21Simona Adamovičová: No a musíš prejsť tou súťažou.

26:23Mišo Gula: Čiže tak či tak ju proste-

26:24Simona Adamovičová: Áno, áno, áno.

26:25Mišo Gula: Dobre. Čo v prípade, keď sa riešia, neviem, napríklad sa robia rôzne energetické riešenia- Kde už to samotné riešenie, ktoré by som chcel predať danej obci alebo mestu, už je nejakým spôsobom o know how. O tom, že ak by som im to ja povedal, na čo majú robiť súťaž, tak už im to môže dodať hocikto. Ako v takom prípade by si postupovala s tými samosprávami?

26:52Simona Adamovičová: Ale je veľa takýchto spoločností, aj, aj konkrétne energetických.

26:57Mišo Gula: Ale oficiálne, ako by si to robila? Lebo to, že to odrbú, to je jasné, ale.

27:03Simona Adamovičová: Nie, prečo by mali?

27:04Mišo Ukropec: Pokračujem v prez-

27:05Simona Adamovičová: Nie, nie, nie, že štandardne máš štandardný spôsob ako pri akomkoľvek inom predaji. Len teda aby si ťa vybrali, tak musíš vyhrať verejné obstarávanie.

27:16Mišo Gula: Ale chápeš, že-

27:17Mišo Ukropec: To by nemuselo byť. Počuj, ja ti, ja ti možno, možno odpoviem, ale chcem sa opýtať, é-

27:21Simona Adamovičová: Do päťdesiat tisíc.

27:22Mišo Ukropec: Do päťdesiat tisíc nepotrebuješ verejné obstarávanie.

27:24Simona Adamovičová: Sa-samozrejme, že ono to záleží, ale v prípade služieb, o ktorých sa rozprávame my, tak do päťdesiat tisíc.

27:31Mišo Ukropec: Dobre. Lebo?

27:32Simona Adamovičová: Ale samozrejme, pozor, sú aj samosprávy, ktoré robia ešte nad rámec zákona, že majú určené nejaké interné smernice a-

27:41Mišo Ukropec: Toto je tip pre Miška.

27:42Simona Adamovičová: Tým ich do päťdesiat neplatí.

27:43Mišo Ukropec: Toto je tip pre Miška, teba Miška.

27:46Mišo Gula: Ale to nebude odpoveď na moju otázku.

27:49Simona Adamovičová: Ty chceš predávať skrátka samosprávam.

27:51Mišo Ukropec: Trošku možno, snáď trošku bude. My sme mali pred niekoľkými rokmi potenciálny projekt v Abú Dhabí, len sa to akože motalo, motalo, motalo a súčasťou, takto a chceli, že, že dodajte nám najprv návrh riešenia a my ho potom objednáme. Áno? A toto je také akože milé, že ty urobíš celý ten dirty job, celé to vymyslíš a oni to potom v Abú Dhabí prípade dajú nejakej indickej firme, ktorá za tretinu peňazí im to dodá. Hej? My sme povedali, že jasná vec, no problem. Zaplaťte nám osemnásť tisíc euro za vypracovanie toho zadania. My vám ho za osemnásť tisíc euro radi akože urobíme a za predpokladu, že to od nás kúpite, tak vám potom tých osemnásť tisíc samozrejme odpočítame, lebo už jako viete, čo chcete a proste je to benefičné pre všetkých. Zaplatili osemnásť tisíc. Deal nebol akože vôbec ani India, ani nikto, ako sa to akože nestalo. Ale myslím si, že keď sa bavíme o že vysokom know how, tak je úplne, že legitímna vec povedať drahému zákazníkovi, že kámo, niku, že zadarmo nehrabe. Áno, ja som si vedomý toho, že ty sa potrebuješ pohnúť z miesta. Tak a ty potrebuješ rozum. Ja mám rozum, ale zadarmo nesranduj. Hej? Tak daj mi dvanásť, pätnásť. Proste vymyslíš si číslo. Preto som sa pýtal, že koľko je ako strop. Hej, za to dodáš to know how. Oni zistia, že najlepšie je Miško. Áno, a potom už v tendri to už je ako druhá vec.

29:39Simona Adamovičová: Takže nejaký pilot to nazvime.

29:41Mišo Gula: Nie, nie, to bude skôr že nejaká feasibility study to bude, hej?

29:45Mišo Ukropec: Áno a že ja ti to proste urobím za, za, za dvadsaťtisíc a že drahé mesto toto chceš nakúpiť a toto sú fíčurky, ktoré očakávaš, že to riešenie ti bude ponúkať, ktoré viem dodať samozrejme iba ja. Áno, konkurenti ho dodať nevedia. Ja viem, že nevedia, lebo konkurentov poznám. Keď si s tým okej, tak kúp akože od nich, ale ty si svojich dvadsaťtisíc euro- Za tú robotu, ktorú si s tým urobil, dostal a potom už sa uvidí. Takže ako

30:13Simona Adamovičová: No a potom odoš-odozdáš po obstarávaní aj zdro-zdrojáky.

30:19Mišo Ukropec: Na toto sme mali akože zopár pokusov od, od aj fotku si minule zverejňovala, á, lebo mali sme tam nejaký taký akože dávno, dávno projekt a, á, všetci naši význam, dobre, nie úplne všetci, ale väčšina našich významných zákazníkov má vo svojich požiadavkách aj také, že, disaster proste scenáre, keď ako sa niečo stane napríklad s nami ako s firmou. Hej, lebo teraz automobilka si postaví na nás, na nás nejaké riešenia a Twinzo urobí tdddddm a už neni Twinzo. Áno? A on že chlapci a čo my teraz? My chceme na nejakom cédečku, USBéčkovom pipičku, proste na niečom whatever. My chceme zdrojáky od Twinza, aby sme vedeli urobiť ako niečo. My hovoríme, že nie, to sa nestane, lebo na to máme dobrý argument, že a keď z Micro- od Microsoftu kupujete licenciu na trišesťpäťku, aj od Officu si pýtate zdrojáky? Hej, choďte do riti, nesrandujte.

31:28Simona Adamovičová: Tak áno, to je, to je krabicové riešenie.

31:30Mišo Ukropec: Aj my sme krabicové riešenie. Aj Leika je krabicové riešenie. Všetci sú krabicové riešenie. Hej? Nie, nedám ti to.

31:37Simona Adamovičová: V prípade krab-krabicových riešení vo verejnom obstarávaní nemusíš poskytnúť zdrojáky, ale v prípade, á, softvérov na mieru musíš, aby sme neskončili tak ako napríklad ako zo slovensko.sk.

31:50Mišo Ukropec: Takto že keď ide že, že softvér, že na mieru, na mieru, na mieru, na mieru, tak to je ako, to by som chcel aj ja. Platím ti päťstotisíc za to, že to urobíš len a jedine pre mňa. Tak vtedy je to v poriadku. Ale koľko firiem robí pre jednu jedinú samosprávu, že potom to ďalej nepredávajú? Koľko?

32:13Mišo Gula: No každá sa tvári, že je to custom riešenie. To, že to kopíruje od jed-jedného s druhým to je-

32:18Mišo Ukropec: No ale potom sa pýtam, že kto je klamár a kto podvedený? A môže to byť jedna aj druhá strana. Nehovorím, že podvedená je firma alebo podvedená je samospráva. Môže to byť kľudne aj opačne.

32:30Mišo Gula: Problém na Slovensku je, že máš klamára, máš podvedeného a ešte máš tretiu kategóriu toho, čo chce byť podvedený.

32:38Mišo Ukropec: to-

32:38Mišo Gula: Lebo v tom má svoj záujem. Chápeš?

32:42Mišo Ukropec: A on sa potom nepreradí automaticky do jednej z tých dvoch kategórií, len to neni vidieť?

32:46Mišo Gula: Né, to sú tie také hybridy, vieš ty transgender, vieš ty prerobený.

32:51Mišo Ukropec: Woke Slovak edition.

32:53Simona Adamovičová: Nie, v prípade, lebo my na Slovensku tak radi hovoríme o digitalizácii a informatizácii, ale sme v tomto, ja ani neviem. Chcela by som povedať, že tak-

33:05Mišo Gula: Dinosauri.

33:08Simona Adamovičová: Pri najlepšom. A fakt, keď, á, za posledné dva roky často som sa stretla s tým, že no ale keď už toto bude, toto, toto už bude, tak potom už to bude dobre, potom už to bude dobre. A konkrétne napríklad teraz, á, sme za eurofondy, nie my, štát vyvíjal opäť niečo, čo malo pomôcť samosprávam, ale nie je to dokončené. Takže napríklad-

33:39Mišo Ukropec: Malo zaplatili.

33:41Simona Adamovičová: Takže opäť, á, že keď si člo-človek, keď, keď si predstaví, á, ty prídeš do práce alebo pracoval by si, predsa myslím, že by si pracoval v nejakom korporáte-

33:52Mišo Ukropec: Nie, to sa beszaj, že by som pracoval. Nikdy a pak sa to-

33:56Mišo Gula: To je jednostné.

33:56Simona Adamovičová: Vieš a prídem a prihlásim sa do dvoch, možno troch systémov. Každý je, á, do-dobrý a dobrý v niečom, funguje na niečo. Á, mám z neho informácie, ktoré ako manažér potrebujem pre rozhodovanie, plánovanie a tak ďalej. Á, tuto reálne pracujú úradníci v štyroch, piatich systémoch, ktoré medzi sebou navzájom väčšina z nich nekomunikuje. Ak by aj chceli odísť od nejakého dodávateľa, pretože nikdy to nebolo pokryté, á, štátom, že tak teraz bol tam jeden pokus alebo respektíve stále je, ale nemali sme jednotný systém pre samosprávy. Ty teraz potrebuješ spracovávať-

34:36Mišo Ukropec: Neni záujem predsa politicky, rozumej ekonomicky, aby bolo jedno riešenie. Však predsa re-republiky-

34:43Simona Adamovičová: Jeden tam je, no ale-

34:45Mišo Ukropec: Vieš, že republika, keby sa chovala racionálne voči občanom a voči svojej vlastnej budúcnosti, tak by mala jeden účtovný program, ktorý by bol vyňúňkaný a používali by ho firmy od nula-

35:00Mišo Gula: Niečo ako slovensko bodka sk. Vieš že dačo, či? Nie?

35:05Mišo Ukropec: Hovorím vyňúňkaný.

35:06Simona Adamovičová: A teraz bude nové, nové slovensko.sk.

35:08Mišo Ukropec: Bude nové slo-- vybudujú.

35:09Mišo Gula: Konečne.

35:10Mišo Ukropec: Za ďalšiu miliardu, hej, že bude jedno účtovníctvo, lebo pa- a tisíce účtovníkov na Slovensku budú proste používať jeden program. Áno, budeš mať jedno toto, jedno toto, jedno toto. Nejakého šlaka. A teraz to neni, že si myslím, že, že nemá byť konkurenčné prostredie, má byť konkurenčné prostredie, ale keď sa bavíme o veciach, akože sú, sú, sú služby štátu, tak drahý štát, kurnik šopa, kukaj mi to urobiť tak, aby som ti mohol teda nareportovať, čo si prosím, aj keď moment, však ja som zamestnaný, hej, tak ma neotravuj a sa to proste predsa má akože vyriešiť nejako, akože samo. A teraz keď si vezmeš, že ty si v Bratislave a ja vlastne mám, mám Parkdos apku, keď chcem akože zaparkovať A teraz modré pruhy sú v Petržalke niečo iné, ako sú modré pruhy neviem kde a biele pruhy sú niečo. A ja kukám, že to hití, ale to je, že malé mesto. My sme ako v, ako vo svetovom meradle a my tu máme každá mestská časť má, má svoj vlastný akože bazmeg a oni sa zbláznili?

36:32Simona Adamovičová: K parkovacej politike mesta Bratislava sa nebudem vyjadrovať.

36:35Mišo Gula: Si môžete zvoliť hudobníka, syna hudobníka, aby ste mali lepšiu parkovaciu politiku.

36:43Mišo Ukropec: Takto ja s apkou som v pohode, ale že tie mestské časti sa nedohodnú, že kámo, modrá znamená toto, biela znamená toto a že je to všade rovnaké.

36:53Simona Adamovičová: Priznám sa, že to som si nevšimla, ale v prípade technológií, ktoré má, ktoré má mesto Bratislava pre parkovaciu politiku, tak musím povedať, že sme takmer na svetovej úrovni. Vážne to myslím. Ja som vďačná za parkovaciu politiku mesta Bratislava.

37:11Mišo Ukropec: Totálne nemám problém zaparkovať raz v meste. Normálne proste prídem brm, brm, zaparkujem, vyriešim, že som zaparkovaný päťdesiat metrov odtiaľto.

37:19Mišo Gula: Čo sú tí ľudia, čo s tým majú problém? Lebo ja teda musím-

37:23Mišo Ukropec: Lákomci, lákomci.

37:23Mišo Gula: Ja musím potvrdiť to, že keď spávam v Bratislave, spávam v byte bratranca. Kým, kým predtým, než bola zavedená parkovacia politika, za prvé som tam nenašiel nikdy miesto a za druhé boli tak úzke, že ja som mal pocit, že akože potrebujem jak, jak tento v Policajnej akadémii vieš na dvoch kolesách zastaviť medzi autami. Teraz, keď sa to zmenilo, zrazu je tam kopec miest, ešte aj rozšírili pruhy a normálne jak človek viem zaparkovať s autom. Čiže kto sú tí ľudia, ktorí s tým majú problém, s tou pardon politikou?

37:53Simona Adamovičová: Vieš čo, ja som počúvala podcast, podcast s niekým a teraz sa priznám, nepamätám si meno. Má na starosti parkovaciu politiku v Bratislave a hovoril, že predstav si, že tu majú ľudia ešte, že vlastne by mali mať zvýhodnené podmienky Bratislavčania, samozrejme rezidenti, lenže potom aj takí tí čistokrvní Bratislavčania, že nie, že môj otec je z Nitry, mama je z Trnavy, ale že ešte aj moji-

38:19Mišo Gula: To sú ešte furt čistokrvní, lebo väčšina je z Vidníku, z Trópkov.

38:24Simona Adamovičová: Že, že tí ľudia naozaj majú všakovaké požiadavky. Nikdy nevyhovieš každému.

38:31Mišo Ukropec: No ja a neni to hlavne-

38:33Simona Adamovičová: Ale parkovacia politika napríklad v čase komunálnych volieb po každé, po každé, po každé sa stáva hlavnou témou. A za mňa, keď nejaké mesto zavedie parkovaciu politiku pred voľbami, tak si poviem, že-

38:50Mišo Ukropec: Samovrahovia.

38:51Simona Adamovičová: Hej, že ty si sakra dobrý. Fakt, že vieš, že to je prospešné pre to mesto, že bez toho to nepôjde a urobíš to, aj keď ohrozuješ svoju kariéru. Akože kvalita.

39:01Mišo Ukropec: To je kvalita alebo nedostatok politického úsudku?

39:06Simona Adamovičová: Nie, za mňa je to určite rozhodne kvalita, že ty si kvalitný primátor alebo starosta, ale teda-

39:15Mišo Ukropec: Že kukáš ako ďalej, ďalej dopredu, ako sú štyri roky vlastne voľby na obvyklé.

39:19Simona Adamovičová: Áno, áno, áno, áno.

39:20Mišo Ukropec: No ja musím povedať, že ja to hodnotím pozitívne tým, že parkujem v garáži, tak mne-

39:26Mišo Gula: Sa ťa to úplne netýka.

39:28Mišo Ukropec: Úplne netýka.

39:29Mišo Gula: Vyjadri sa prosím k tomu.

39:32Mišo Ukropec: Takže toto je fajn, ale naozaj, že v Bratislave zrazu neni problém zaparkovať, len je to také mätúce, že hovorím, tam máš také značenie, tam máš len také značenie alebo aspoň to tak ako bolo. Ale vlastne je, tá apka je fajn, že proste šťuchnem, ukáže mi si ru-ružová nejaká farbička, stojí to euríčko, dve tri desať. Dobre, cink, cink, zaplatím. A čo je podľa mňa, že úplné, že unikum a to chválim je, že platím, keď dokončím parkovanie. Že nemusím nervák. Čiže pokiaľ teraz som dal, že zaparkoval som, bolo jedenásť päťdesiat niečo. Nastavil som, že som tu do ôsmej. Nie som tu samozrejme do ôsmej, ale nechcel sa mi predlžovať a musieť telefón stre-- dal som, že parkujem tu proste do ôsmej, keď sadnem do auta normálne na, na, na displeji telefónu máš widget, ktorý predĺžiť nie, ukončiť cink, cink a zaplatím dvanásť štyridsať za parkovanie a nemusím esemesky posielať a, a drbačka okolo toho. Jako toto musím povedať, že absolútne ako pozitívne to, to hodnotím. A kto na to nemá, tak nech ide autobusom.

40:46Simona Adamovičová: To je krásne.

40:49Mišo Ukropec: No ale no nie, vieš, lebo si pamätám, keď sme chodievali do Zürichu pred dvadsaťštyri, päť, šesť, sedem rokmi, akože rôzne. Tak na Bahnhofstrasse, keď si chcel zaparkovať, mal si už vtedy limit, že tridsať minút a nemusel si kúpiť, že, že dvakrát. Nie, nie, nie, tam stáli policajti. Kámo, fünf und dreißig Minuten. Was willst du? Vypadni! Žiadne, že tu necháš auto na štyri hodiny. Tam neni, že na štyri hodiny. Druhá vec je, že tam chodila električka každých päť minút, takže ako aj manažér, čo mal desaťtisíc výplatu, nešiel do roboty autom. Ale napríklad parkovanie to bolo zaujímavé. Oni sedeli na Löwenstrasse, to je vlastne že druhá najdrahšia ulica v Zürichu, a to som nikdy predtým nevidel iba tam, že bola budova a cez cestu bola dole garáž. Že tá garáž bola tam, že tam bolo, že päť pikolikov a tie autá boli nabúchané, že jedno vedľa druhého. Áno? Takže ja keď, Rudi, keď si chcel vyparkovať, vyparkovať, keď chcel si zobrať auto, to je Porsche, tak zavolal desať minút dopredu, že Jungs, ich brauche den Wagen. Potrebujem auto. Oni ja, ja Herr Schicker natürlich. A proste si kukol z okna a tam sa spustila akože operácia Sokoban, kde proste štyri Rangee vyšli von, dva Porsháky a naštart-

42:20Mišo Gula: Byl výblask.

42:21Mišo Ukropec: Áno a normálne vytiahli Rudého Porsche von. Zase hentí zase zacúvali. Takže každé auto naštartovali denne desať razy, kým ako vybrali to správne auto, keď si zavolal. Ale proste takto to bolo vyriešené. Ale na uliciach neboli žiadne autá.

42:36Mišo Gula: Vieš si predstaviť, že by si išla pracovať do samosprávy?

42:42Simona Adamovičová: Vieš čo? Mala som aj párkrát takú ponuku. Nie je to prvýkrát, čo spolupracujem aj so samosprávami. A pamätám si, keď som dostala od jedného primátora, aby som išla pracovať na komunikačné oddelenie, tak som povedala, že nie je problém. Ale keď som povedala výšku platu a že očakávam teda aj auto a povedala som, že ešte aj parkovacie miesto vedľa neho, tak si myslel, že si robím z neho srandu, lebo som žiadala plat takmer taký, ako má on.

43:11Mišo Ukropec: Jak si mohla?

43:12Simona Adamovičová: A opäť, opäť sa dostávame k tomu, aké je platové ohodnotenie zamestnancov v samospráve. Takisto, takisto.

43:23Mišo Ukropec: To je podobičné.

43:23Simona Adamovičová: Máš tam, máš tam tabuľkové platy. To je jednak prvá vec. Takže potom-

43:28Mišo Ukropec: Od druhej končiny.

43:28Simona Adamovičová: Ty aj keď chceš tých najväčších expertov zohnať, tak naozaj, že máš problém, aby tam niekto išiel za taký plat pracovať. Experti, s ktorými som sa stretla alebo naozaj ľudia, ktorí sú oddaní svojej práci a sú makači, tak sú tam preto, lebo im to buď životné podmienky dovoľujú, alebo tam kvôli tým životným podmienkam musia byť, že im nič iné nezostáva. Čo znamená, ja neviem. Poznám človeka, ktorý si to odmaká cez týždeň a cez víkend, aby uživil svoju rodinu, tak chodí vykladať batožiny na viedenské letisko a v pondelok znova vstane a znova ide do práce. Máš ľudí-

44:12Mišo Gula: Ale je to, je to ten odborník taký akože?

44:15Simona Adamovičová: Áno, je. Určite. Dokonca-

44:16Mišo Gula: A prečo potom nie je v súkromnej sfére?

44:18Simona Adamovičová: Lebo ty keď chceš bývať, je to súkromná sféra. Pozrime sa na to vzhľadom na to, v akej oblasti on robí. Tých možností nemáš až tak veľa. Tak keď chceš, aby ťa tá práca aj napĺňala-

44:33Mišo Ukropec: On je akože vymknutý do, do, do štát-

44:35Simona Adamovičová: Robí tak akože v takej špecifickej oblasti, že tých súkromných firiem, v ktorých by mohol pracovať tak, aby sa cítil naplnený, lebo pre mesto robí toho viac. Sú tam širšie kompetencie, tam sa cíti naplnený, vidí za sebou aj tie výsledky, tak pre neho je lepšie to robiť pre mesto. Potom máš matky samoživiteľky, ktoré musia po šestnástej ísť pre dieťa do škôlky a tak ďalej a tak ďalej, čo im súkromný zamestnávateľ neumožní. Naopak, v tej, na tých mestských úradoch a obecných sa to dá.

45:06Mišo Ukropec: Takže vlastne je to zneužívanie sociálne slabších.

45:11Mišo Gula: Ale-

45:12Simona Adamovičová: No skús zohnať, to minule hovoril tiež jeden viceprimátor, že skús zohnať právnika na verejné obstarávanie. Tak môže si zohnať jedine niekoho, že baba je po materskej, dieťa jej chodí do škôlky, na začiatku býva choré a tak ďalej. Ale potom povie čau a ide do inej firmy, do súkromnej. Nezostane.

45:34Mišo Ukropec: A znova ďalšia na materskej.

45:36Simona Adamovičová: Takže potom, aj keď sa pozrieš, častokrát počúvam o tom, že zamestnanci v štátnej správe, že sú pomalí a tej byrokracii dúfam, že som sa vyjadrila, že s tým nič neurobia. Naozaj, že keď som tam sedela s tými úradníkmi a videla som, čo si, ako to vyzerajú tie systémy. Ja keď som-

45:55Mišo Gula: Akože dovoľ mi nesúhlasiť, lebo, lebo nemôcť niečo urobiť s byrokraciou, s nejakými postupmi a byť okolo toho arogantný sú dve sakra rozdielne veci. Lebo keď mi babenka na úrade povie, ale ja mám na to tridsať dní, tak je to hlúpa krava. To nie, že ona s tým nevie nič urobiť. Vieš?

46:15Simona Adamovičová: Vieš, že častokrát sa ľudia správajú k tebe podľa toho, ako ty k nim pristupuješ. Vieš, že ideš za tou prepážkou-

46:21Mišo Gula: A toto presne nie je ten prípad.

46:22Simona Adamovičová: Vieš, ideš za tou prepážkou. Ja vidím a ona je nahnevaná a ona je a to, to je jedno. Som v Biedronke, vieš, pani za pokladňou, ale ja už idem, ja idem usmiata, aj keď vidím, že má zlú náladu. Ja sa jej opýtam, aký mala deň.

46:37Mišo Ukropec: Že sa usmieval niekedy na letisku, šak.

46:39Simona Adamovičová: Ja, ja som robila-

46:40Mišo Gula: Ja neznášam ich.

46:41Simona Adamovičová: Robila som, robila som na zákazníckej linke. Nám tam nevolali, to bola moja prvá seriózna práca. Nám tam nevolali ľudia, že Ježiš, mali ste krásnu reklamu v Telke. Najpozitívnejší hovor bol ten, že dostal som nový mobilný telefón a potrebujem ho nastaviť. To bolo to najkrajšie. A inak volali tam nespokojní ľudia, ktorí sa ti vyhrážali. Takže ja viem, že keď za niekým idem a niečo chcem-

47:08Mišo Ukropec: Aj keď je to môj sluha, tak chovám sa pekne.

47:11Simona Adamovičová: Tak akože slúha, ja ich po tomto všetkom ich skôr vnímam tak, že vieš, ja sa tak pýtam, keď som prvýkrát videla, s akými systémami pracujú, tak ja som sedela a ja som nevedela, že či to je skrytá kamera alebo či, či naozaj.

47:26Mišo Ukropec: Ale vieš, že nie.

47:27Simona Adamovičová: A ja som sa ich opýtala, ako ste-

47:28Mišo Ukropec: Ale za toto nie sme my ale zodpovední. Vieš, že-

47:30Simona Adamovičová: A ja sa ťa pýtam, že kto iný? Lebo ja som sa opýtala, že ako ste toto mohli dopustiť? Ich som sa opýtala, kým som si neuvedomila, že čo s tým oni majú.

47:38Mišo Ukropec: No oni samotní nič, ale-

47:40Simona Adamovičová: Ako sme to mohli my dopustiť? Ako môžeme my dopustiť, že samosprávy sú tak extrémne podfinancované, ako sú, že ľudia, ktorí tam pracujú minimálne osem hodín denne, že minimálne poznám prípady, ktoré pracujú aj cez víkendy, aj večer nemajú problém cez dovolenku mi dvíhať telefóny, čo máš aj v súkromnej sfére častokrát problém.

47:59Mišo Ukropec: Viem, ja mám presnú odpoveď. Respektujem ťa nad tých tisíc ľudí, ktorí mi napísali, aký som strašný kretén na Facebooku.

48:06Mišo Gula: Ale však oni, oni sú, oni sú tí jediní, čo s tým niečo môžu urobiť. Oni predsa spadajú pod, pod všelijaké únie zamestnancov a pod všelijaké združenia, kde môžu proste začať protestovať, môžu robiť-

48:17Simona Adamovičová: Čo spravíš s tým, že keď ti, keď ti štát dá systém, ktorý nie je ani zďaleka dokončený, ktorý mrzne, ktorý padá, nerozprávame sa vôbec už o nejakej interoperabilite, že o ničom dajú ti to tam Potom do toho máš ešte ďalšie systémy, pretože štát neporiešil iné systémy, tak ty máš od ďalších vendorov máš ďalšie systémy. Klikáš, padá ti to. Vyzerá to jak z deväťdesiateho ôsmeho. Čo s tým spraví ten zamestnanec? Kde sa môže obrátiť?

48:45Mišo Ukropec: On s tým neurobí-

48:46Mišo Gula: A my ako klienti sa-

48:48Simona Adamovičová: No nie, ale to môžeme-

48:49Mišo Ukropec: Vo voľbách sa môžeme-

48:50Mišo Gula: No jo, lebo ty si povedala vetu, že, že, že oni za to nemôžu, že kto potom za to, akože kde sme, že?

48:57Simona Adamovičová: Nie, ja sa na to pozerám z pohľadu občana. Pozor, ja sa na to pozerám z pohľadu občana. Ja nepočujem nikoho rozprávať o tom ani žiadnu politickú stranu, iba pokiaľ im to nevyhovuje, samozrejme, á, častokrát pred voľbami a potom každá na to zabudne. Nepočujem rozprávať, á, o tom, ako sú podfinancované samosprávy. A to je jedno bez ohľadu na to, aká vláda. A napríklad keď prišiel Matovičov balíček, ktorý zobral samosprávam obrovské peniaze, preto sa vám potom zvyšovali poplatky v škôlkach, preto sa na uliciach nesvietilo, preto padali stromy a tak ďalej. Záležalo, že ktorá obec a mestá, mesto má koľko peňaze. Kto sa ozval aspoň len trochu? Lebo všetci sme si do jedného povedali, že tak teraz už konečne nedávajú trináste a štrnáste a pätnáste dôchodky. Preháňam. Nedávajú tým slabším. Konečne niekto dá niečo mne. Ja s mojím platom som brala dvesto osemdesiat eur len na daňovom bonuse na dve deti. Potrebujem dvesto deväť, dvesto osemdesiat eur?

50:02Mišo Ukropec: Neviem. Záleží, akú máš potrebu nájom-

50:04Simona Adamovičová: A zobrali to samosprávam. Takže potom Ružinov, čo mal najlacnejšie škôlky, tak mi prišli také šeky mesačné, že sa mi obrátili oči. Nikto o tom nerozpráva, nerozprávajú o tom politické strany. Nerozpráva sa o tom, že Brno, Brno má dvakrát toľko príjem na obyvateľa, ako má nejaká Bratislava. My očakávame, že budú opravené chodníky, že budú cyklotrasy, a to teraz pred komunálnymi voľbami. Ja sa pozerám častokrát, že toto sa mi snáď zdá, že bude vlastne všetko. Ty očakávaš školy základné. Hovorím teraz o veciach, ktoré má kompetencii samospráva, škola, škôlka, chodníky, cesty, zeleň, odpady, cyklotrasy. Samozrejme, ich chceme všade.

50:46Mišo Ukropec: Petržalka dosť upgradla teraz ako za posledné mesiace. Normálne, že kukám, že-

50:50Simona Adamovičová: Domovy dôchodcov, všetko očakávaš. A ja sa pýtam, že za čo? Ty keď ako Prešovčan dáš, ja neviem odhadom snáď nejakých štyristotridsať eur príde za teba, hej, do mesta. Tak len keď opravíš cestu, meter štvorcový opravy cesty stojí stodvadsať až stopäťdesiat metrov štvorcových. To sa ešte nesvietilo. To domovy dôchodcov ešte nefungujú tety, upratovačky, družiny, všetko toto. Ja sa pýtam, čo ešte očakávame, čo im chceme vyčítať? A nikto sa nepozrie na to, čo robí štát a čo robia politické strany bez ohľadu na to. Ja nehovorím o straníckych tričkách. Ja som nepočula ešte žiadnu politickú stranu, ktorá by sa toho zastala. Pritom mestá a obce sa starajú o sedemdesiat percent služieb od tvojho narodenia až po smrť. A ešte aj o tie cintoríny, čo z pasporty-

51:42Mišo Ukropec: Lebo dostávajú len päťdesiat percent peňazí. Takže väčšina peňazí ostáva na tej štátnej úrovni. Kto by sa cercál s nejakými samosprávami, prosím ťa.

51:49Simona Adamovičová: A to je ďalšia vec, že my sa tu vlastne stále rozprávame o tom. Tiež ma to tak ako rozčuľuje, kde ide-

51:55Mišo Gula: Ale mne je nevidno.

51:56Mišo Ukropec: Ale vyzeráš spokojne, vlastne vôbec.

51:58Simona Adamovičová: Kde, kde ako ušetriť, vieš že, ale nikto sa nepozerá na tú stranu výnosov. Ja si neviem predstaviť, že by som prišla do firmy a poviem, že aha, tak vy ste na tom zle, tak zosekáme náklady, ako sa dá a budeme spokojne žiť ďalej. A čo s výnosmi sa pýtam.

52:11Mišo Ukropec: My dneska to asi nerozekneme. Máš fun factíček nejaký pripravený?

52:15Mišo Gula: Ale tvoje prednasratie je celkom dobrý tento už do toho, žeby si išla do tej politiky, hej.

52:19Mišo Ukropec: Dajte tie číslo na Iva, na Iva Kovala.

52:23Simona Adamovičová: Určite nie.

52:23Mišo Ukropec: Budeš, on bude fightovať s Bomžicom.

52:25Simona Adamovičová: Ani by som nechcela, aby to vyzeralo, aby to vyzeralo politicky, že vôbec nie, nie. Aj ideológie a hodnoty. Faktov som sa naučila v samospráve, že aj tí ľudia, od ktorých by si to najmenej čakal, tak majú nakoniec úplne iné a veľmi pekné hodnoty. Nepozerajú sa na stranícke tričká a sú menej polarizovaní ako my v tej bežnej občianskej spoločnosti.

52:48Mišo Ukropec: Simonka na hrad. Máš fun factíček nejaký nachystaný?

52:53Simona Adamovičová: Mala som ich niekoľko. No ale teraz rozmýšľam.

52:57Mišo Ukropec: Tak rozmýšľaj.

52:57Simona Adamovičová: Ale vlastne teraz mi napadlo vzhľadom na to, že čo som teraz povedala, tak-

53:01Mišo Ukropec: Tak daj, poď.

53:04Simona Adamovičová: Nemám dovolenie.

53:06Mišo Ukropec: Žiadjaj si odpustenie.

53:07Simona Adamovičová: Ale nevadí, akože nevadí v zmysle toho, že nebudem spomínať, spomínať mená. Keď vlastne mestá a obce, myslím si, že to nie je v zákone, že to nepatrí medzi štátne znaky, že musíš mať vyveseného prezidenta. Ale keď sa menili vlastne prezidenti, tak ja častokrát som chodievala aj po regiónoch. Naozaj malé obce, veľké mestá. Ideš po celom Slovensku. A keď som videla mnoho také, že by si to nečakal aj na východe malá obec a že koľko dlho im vlastne trvalo, kým si dali dole-

53:39Mišo Ukropec: Starého.

53:40Simona Adamovičová: Prezidentku. Áno, a dali si tam vlastne prezidenta, že občas som mala slzy v očiach. Opäť nie kvôli politike.

53:47Mišo Ukropec: To bola to sabotáž, akože-

53:48Simona Adamovičová: Čisto kvôli hodnotám.

53:50Mišo Ukropec: Rozumiem, to je milé.

53:51Simona Adamovičová: A minule som bola u jedného primátora a pozerám, teda už vidím vyvesený obraz a ako som odchádzala, tak si predstav, že takto ako boli skrine, tak pri dverách za tými skriňami, aby to nebolo hneď na očiach. On tam stále mal obraz.

54:06Mišo Ukropec: Pani prezidentovu.

54:08Simona Adamovičová: A takisto tiež jeden, médiá sa nevyjadrujú o ňom pekne. Nebudem to menovať, aby sme sa k nemu nedostali, kto to je. Tiež povedal, že vlastne jediného politika, ktorého si váži ľudsky, naozaj, že ľudsky a hodnotovo, tak je Zuzana Čaputová. Pritom kebyže ti poviem meno, tak by si si v živote nemyslel, že také niečo povie.

54:29Mišo Ukropec: Potom musí hrať hru. Ja mám-

54:31Mišo Gula: Ľuboš Blaha.

54:34Mišo Ukropec: Ja mám indický fun fact. Možno som to hovoril kedysi dávno, že keď hovoríme o chodníkoch a o stromoch a že padajú potom stromy a konáre a tak, tak som si rozbil hlavu v Indii o strom. Hej? A teraz jak si rozbiješ hlavu o strom? No že ideš večer. A kto bol v Indii, tak vie, ako vyzerajú indické chodníky, že nevieš, do akej jamy padneš a už ťa nenájdu. Hej, že to neni ako že je jamka, kde si. Nie to je, že o život. Hej? Tak ty si svietiš telefónom, aby si do nejakej takejto ako jamy nepadla, ale že potom nekukáš pod nohy. Teda kukáš pod nohy a nekukáš pred seba. Tak som si urobil taký pätnásťcentimetrový akože drápanec do krvi ako na hlave. Lebo keď sa nikto nestará o chodníky, stará sa o konáre. Hej, tak som aj drbol do konára kámo, že krv ma potom zachraňovali v Mekáči sme to tam dezinfikovali a chceli mi sanitku volať. Nebolo treba. Nebolo to až také zlé, ale keď niekomu ukážem fotku, tak každý baví valí oči, že kámo, že fú, že to je, že hnus. Hovorím áno, pravý indický nejaký stromček.

55:38Simona Adamovičová: Na to si si spomenul pri tej starostlivosti o zeleň.

55:41Mišo Ukropec: No mal som ešte k tým hrobovým miestam, že či máte, že tým dronom, keď to nalietate, či vám to robí rovno aj akože inventúru tých miest, že prečítam si Mária taká a onaká rovná.

55:54Simona Adamovičová: Pracujeme na tom.

55:55Mišo Ukropec: Áno, že máte akože-

55:56Simona Adamovičová: Pracujeme na tom.

55:57Mišo Ukropec: Výborne. Okej, no tak lebo aspoň tie mená mená pochovaných. Hej? Potom primečovať k patriacemu pacientovi to je druhá vec, ale cool. Dobre kočka, díky, že si prišla.

56:09Simona Adamovičová: A ty nemáš fun fact?

56:10Mišo Gula: Nie.

56:11Mišo Ukropec: On sa na to-

56:11Simona Adamovičová: On nemal nikdy alebo že máva a už-

56:13Mišo Gula: Mávam.

56:13Simona Adamovičová: Už nič, teraz.

56:15Mišo Gula: Teraz toho nie ste hodní. Nabudúce dám niečo.

56:18Simona Adamovičová: Ďakujem veľmi pekne.

56:19Mišo Gula: Nejaké ľahšie časti, dám niečo.

56:22Simona Adamovičová: Ďakujem pekne.

56:22Mišo Gula: Ďakujeme si.

56:23Mišo Ukropec: My ďakujeme. Čau, čau.

56:24Mišo Gula: Čaute.