Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#15048 min

Automotive bez marže, miliónové úspory a nástup Číny – Andrej Morocz | Kolotočári #150

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Andrej Morocz pracuje dvadsať rokov v nitrianskom závode francúzskej skupiny Plastivaloir – v obchodnom registri stále Bourbon Automotive Plastic, čo podľa neho mätie aj kamionistov. Skupina má 26 závodov a jej plasty sú podľa Andreja takmer v každom aute vyrobenom v Európe, napríklad celý interiér nového BMW iX3 z Debrecína. Vysvetľuje, prečo musia diely z rôznych lakovní farebne sedieť, ako sa farba meria prístrojom a prečo považuje automotive za „prekvalitovaný“ – aj diely, ktoré zákazník nikdy neuvidí, musia byť bez škrabanca. Rozpráva, ako mohlo vynechanie izolačnej plsti ušetriť milión eur ročne pri pár eurách na aute a prečo prvé tri kusy z lisu tvoria v niektorých závodoch viac ako polovicu odpadu. Mišo Ukropec pridáva príbeh japonskej fabriky so štyrmi chybnými kusmi z deviatich miliónov bez oddelenia kvality. Andrej opisuje, že automotive stojí na vzťahoch a vzdialenosti, ako sa francúzska firma dostala k nemeckým automobilkám cez akvizíciu, ktorú neskôr predala za euro, a že zákazky sa dnes často berú s nulovou maržou. Na záver hovorí o elektrickom BMW vypredanom na dva roky a o svojom osobnom tipe, že Číňania raz prevezmú Volkswagen.

Hlavné myšlienky

  • Podľa Andreja sú plasty skupiny Plastivaloir takmer v každom aute vyrobenom v Európe.
  • Diely, ktoré sú v aute vedľa seba, by mala lakovať jedna lakovňa – inak farba nemusí sedieť.
  • Andrej považuje automotive za prekvalitovaný: prísne požiadavky platia aj na diely, ktoré zákazník neuvidí, a vzniká veľa odpadu.
  • Úspora pár eur na aute môže podľa neho znamenať milión eur ročne.
  • V niektorých závodoch tvoria preventívne vyhodené prvé tri kusy z lisu viac ako polovicu odpadu.
  • Biznis dodávateľov automobiliek stojí podľa Andreja na vzťahoch, kapacitách a vzdialenosti – závod by mal byť do sto kilometrov.
  • Zákazky sa dnes často berú s nulovou maržou a zarobiť sa dá až zlepšeniami vo výrobe.
  • Andrej osobne tipuje, že čínske automobilky raz kúpia niektorú európsku – podľa neho Volkswagen.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (40)

Citáty

Asi neni auto v Európe, ktoré sa vyrába a nemá nejaké naše plasty.
— Andrej Morocz
Ja si myslím, že celkovo ten automobilový priemysel je až strašne prekvalitovaný.
— Andrej Morocz
Celý ten automotive je len o vzťahoch.
— Andrej Morocz

Popis epizódy

Ako v skutočnosti funguje automotive v zákulisí? S Andrejom Moroczom sa bavíme o extrémnych požiadavkách na kvalitu, miliónových úsporách vo výrobe, zákazkách s takmer nulovou maržou, fungovaní dodávateľského reťazca aj o tom, prečo je Slovensko stále silné v automobilovom priemysle. Dostaneme sa aj k čínskym automobilkám, elektromobilite a budúcnosti európskych značiek.

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 37 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.

Mišo Gula: Dneska máme najlepšie nahrávanie ever.

Mišo Ukropec: Však totálne. Keď v jednej z minulej časti som ja dojedal, keď, keď sme začínali, tak dneska dojedal Mišo, čo sa mu tu ešte tento pagáčik od-- si odpadával.

Mišo Gula: Neviem či aj ja nemám s tebou päťdesiat rokov, lebo toľko flašiek sme podostávali, že-

Mišo Ukropec: No schválne moment, že spolu, že raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať, jedenásť, dvanásť.

Mišo Gula: Povedz aj do mikrofónu, že dvanásť.

Mišo Ukropec: Áno, že, že, že dvanásť fľaší sme dneska, že dvanásť fľaší, že jedna, dva na pole, takže šesť pre každého. Včera som dostal-

Mišo Gula: Počkaj ešte krabicu jedla.

Mišo Ukropec: No počúvaj, to sú, to sú fľaše, to sú fľaše. Včera som dostal ešte, takže to je, že trinásť. Hej? A teraz tu je krabica jedla. Včera sme dostali krabicu koláčov, aj keď teda tie som schrastil aj tak, jak schrastím aj tieto. Už si si svoje zjedol.

Mišo Gula: No isto, ja som si tie malé len dával.

Mišo Ukropec: Však každému po tom zas. Akože bomba. Vážení, takto sa to robí dobre.

Mišo Gula: Jaké bude tra, jaké bude trapné, keď ten, čo príde ešte teraz po tomto hosťovi nič neprinesie, ne?

Mišo Ukropec: Nemusí, lebo on už, on už zaplatil. On už-

Mišo Gula: Ne?

Mišo Ukropec: Áno, áno, však to je zase. To bude fun factíček v nasledujúcej časti. No a dnes tu máme ďalšieho zákazníka. Všimni si, že nehovorím pacienta.

Mišo Gula: To je tá morálna flexibilita tvoja.

Mišo Ukropec: Presne, presne, presne. Učíš sa rýchlo, to sa na tebe páči. Takže máme tu zákazníka, ku ktorému sme sa dostali, ale takou ako roztomilou, náhodou. A, a okrem toho, že sme sa k nemu dostali náhodou, tak je z aktuálnych LinkedInových hviezd. Porážam ho vo všetkých faviconových redričkoch alebo čo ja jako, čo ja, čo ja o tom viem. Ale čo je pre mňa také, že najzaujímavejšie je, že ako sa volá tá firma, kde on pracuje. Pretože ona má taký alkoholový názov, ale s chlastom to nemá vôbec nič spoločné. Napriek tomu, že ako slušný hosť doniesol dve fľaše.

Mišo Gula: Ale v podstate to je aj môj klient. Nie síce priamo jeho závod, ale sesternský závod je môj klient.

Mišo Ukropec: Vážne? No tak potom porozprávaš, lebo toto som nevedel. No dobre, Andrej Moruz, vitaj. Čau, čau.

Andrej Morocz: Čaute, čaute. Ďakujem veľmi pekne za pozvanie.

Mišo Ukropec: Páči. No z, čo je na tom šampáni?

Mišo Gula: Chcel si nám povedať nejaký príbeh k tomu, no.

Andrej Morocz: Áno, áno, to šampanské, volá sa to, že Veuve Clicquot alebo vdova Clicquotová.

Mišo Ukropec: Okej.

Andrej Morocz: A ono má dosť takú zaujímavú históriu, že pani vdova Clicquotová, keď mala dvadsaťsedem rokov, tak jej-

Mišo Ukropec: Tak to vyzerá.

Andrej Morocz: Tak jej zomrel muž, ktorý vlastne sa staral o to vinárstvo a ona v dvadsiatich siedmych rokoch to bolo tuším okolo 1805 alebo taký nejaký rok. Takže oni ešte pre Napoleona robila šam-, robili šampanské. Ona to celé prebrala a tá, tá firma bola pomerne úspešná. A čo je zaujímavé, že v tej dobe ženy nemohli podnikať ani jakože pracovať v nejakých odvetviach a iba vdovy mohli.

Mišo Ukropec: Iba vdovy mohli.

Andrej Morocz: Takže tým, že ona bola vdova, tak to mohla prevziať a, a spravila takéto šampanské, ktoré sa pije už vyše dvesto rokov, tak.

Mišo Ukropec: Žijeme!

Mišo Gula: A ona je normálne aj akože z tej oblasti Champagne, že to je všetko oficiálne akože. To čiže to žiadna, že, že Hubert.

Andrej Morocz: Nie, nie, nie, nie, nie. Tak ja som z francúzskej firmy, takže ja som slušne vychovaný.

Mišo Gula: Pekne ďakujeme.

Mišo Ukropec: To, to, to výborne, lebo ja mám dneska pokračovanie osláv, tak toto môžeme, hor teda rovno bacnime.

Andrej Morocz: Môžete kľudne, určite vám bude chutiť.

Mišo Ukropec: Výborne. Prosím ťa, vy sa voláte, že Plastivaloir.

Andrej Morocz: Áno.

Mišo Ukropec: Ale firma sa nevolá Plastivaloir. Daj, daj tomu proste nejaký rámec.

Andrej Morocz: Firma sa volala od začiatku Bourbon Automotive Plastic alebo ešte úplne pôvodne sa to volalo, že Bourbon Fabi a ja už som tam dvadsať rokov a ja keď som išiel na pohovor a volali mi z firmy Bourbon, tak som si-

Mišo Gula: Beru, beru, beru.

Andrej Morocz: Presne toto som si-

Mišo Gula: Nezaujíma ma platové podmienky.

Andrej Morocz: Že jasné a teraz tam prídem a alkohol nikde, ale nejaké striekolisy a plastové výrobky pre autá. Takže a nás v 2011 kúpila ďalšia firma Plastivaloir alebo PVL, ale z nejakého neviem, mne stále nejasného dôvodu v obchodnom registri sme stále Bourbon Automotive Plastic, ale vystupujeme ako Plastivaloir.

Mišo Ukropec: Myslím si, že Patrik tuším dôvod. Zmena, akákoľvek zmena v automobilovom priemysle, mená firiem, adresy čohokoľvek, čísla účtu. Keď máš u zákazníka toto zmeniť, to je tak nekonečná procedúra, že si povieš, že serem na to. Nechávam to tak, jak to je.

Mišo Gula: A potom, potom sa ti stane to, čo mne, že volajú mi z Bourbonu. Objednávka príde z Plastivaloir. Faktúru ale mám vystaviť na Bourbon Automotive. A prídeš tam a tam PVL.

Andrej Morocz: No a chudáci kamionisti, ktorí k nám prídu, ako prídu na vrátnicu a pýtajú sa, že kde je Bourbon.

Mišo Ukropec: Áno, kde, kde sú tie fľašky? No nie, však to koniec koncov dneska v Trnave je Stellantis.

Andrej Morocz: Áno.

Mišo Ukropec: Ale predtým bolo PSA, predtým bolo PCA, predtým bolo Peugeot Citroen.

Andrej Morocz: Stále je to Peugeot.

Mišo Ukropec: A stále je to Peugeot, Peugeot.

Andrej Morocz: Presne, presne.

Mišo Ukropec: Ťažko sa tam robí. To, čo tí, čo náhodou nepoznáte túto pesničku, tak si dajte na YouTube pohľadať „Peugeot, Peugeot, ťažko sa tam robí“, nájdete takú bezdomovkyniu, jak spieva v rytme Joži Bača.

Andrej Morocz: Ale ona tam podľa mňa robila asi, nie?

Mišo Ukropec: Určite.

Andrej Morocz: Až potom bola bezdomovkyňa.

Mišo Ukropec: To je, že autentické, akože Poznáš, poznáš, poznáš tú pesničku, hej? Ako bombová, fakt akože zlatá. No dobre, tak keď už nerobíte bourbon, čo to robíte?

Andrej Morocz: A v podstate lisujeme plasty pre automobilový priemysel, takže máme lisovňu, máme lakovňu, máme montáž. Takže myslím si, že čo sa týka ako celej našej skupiny, tak asi neni auto v Európe, ktoré sa vyrába a nemá nejaké naše plasty. Takže robíme napríklad teraz, čo sa robí v Debrecíne, ten nový bavorák, tá IX3, tak tam robíme kompletne celý interiér ako Ačkové, Béčkové, Céčkové, všetky stĺpiky vnútri vrátane kufra. Takže keď sa posadíš do toho auta, tak všetky tie plasty, čo vidíš-

Mišo Gula: Made in Slovakia. A ty čo hovoríš, že nepoznáš históriu? Však ty máš doteraz v demo projektoch ich lisovňu.

Andrej Morocz: Presne tak. To som, to som chcel dať ako fun fact.

Mišo Gula: Sorry. Ten scan, čo je robený-

Mišo Ukropec: Ale to neni v demo, v demo projektoch.

Mišo Gula: To je jedno.

Mišo Ukropec: To je pod, to je pod tebou, to je pod tebou.

Mišo Gula: Ale, ale si to dával aj na, na, na net, nie? Do videí si to dával.

Mišo Ukropec: Áno, áno, to bolo, že, že Lejka, že keď sa Lejko skenovalo.

Mišo Gula: Tak to je z ich ako nie závodu, kde je Jabra.

Andrej Morocz: To je taký fun fact, akože k tomu je viacero fun factov.

Mišo Gula: Dobre. Tie si nechaj potom na fun facty.

Mišo Ukropec: No okej, dobre, tak to som, to som nevedel, že to je, že to je, že to je od vás. Koľko máte závodov po svete či Európe? Neviem, jak to máte rozdelené.

Andrej Morocz: Teraz dvadsaťšesť. V podstate Európu máme a v severnej Afrike máme v Tunisku dva závody, Turecko, Anglicko, čo už asi už neni Európa.

Mišo Gula: A všetky robia to isté alebo sú tam nejaké iné zamerania?

Andrej Morocz: V podstate my máme dosť široké portfólio, že neni sme, ja neviem, že by sme boli zameraní len na jeden druh výrobku, ale ako robíme od, napríklad aj v tom závode v Nitre. My sme začali s kľučkami vnútornými, vonkajšími a s vetrákmi, s tými výduchmi na klímu. A my sme doteraz obmenili portfólio aj kvôli tomu, že Jaguar sa postavil kúsok od nás, takže v podstate aj na Defender robíme, v podstate tie, keď sa pozrieš na to auto zboku, tak naspodu dverí sú také plastové lemy. Takže v podstate všetko, čo ide okolo blatníka, okolo dverí, tak to sa tiež robí u nás. To sú lakované diely, ktoré sa v Dolnom Kubíne lakujú. Takže my sme z tých-

Mišo Ukropec: Vy v Nitre to vylis-vylis-vylisujete, potom to pošlete do Dolného Kubína, aby to potom išlo späť do Nitry?

Andrej Morocz: Vylisuje sa to v Kubíne, lakuje sa to v Kubíne, u nás sa to potom kompletuje a posiela sa to do, do Jaguaru do Nitry.

Mišo Ukropec: A v tom Kubíne to je tiež vaša fabrika? Aha, tak to okej.

Andrej Morocz: Takže v podstate my sme prešli ako z maličkých vecí ako kľučky a vetráky, ktoré boli iným spôsobom komplikované, pretože sú to mechanické veci a ktoré ešte musia vyzerať. Čiže tam napríklad na kľučkách tá kľučka sa ti nemôže otvárať príliš ľahko, príliš ťažko. Takže nejaké sily otvárania sa tam merajú takisto na tých vetrákoch a tie pohyby hore dole tiež majú nejaké predpísané sily, takže dosť náchylné na geometriu. Plus je to z ľadových diel, lebo to v tom aute vidíš, takže to musí ešte aj pekne vyzerať. A prešli sme v podstate tieto, jak, ja neviem po slovensky to meno, ako tie piláre, tie stĺpiky a tieto plasty. Tak akože ono je to opodstatne jednoduchšia výroba v tom zmysle, že je to nejaký len plastový výlisok, kde zopár klipov a nejaké izolačné peny alebo nejaké protihlukové peny. A tá pridaná hodnota je tam väčšinou to lakovanie. Takže, ale-

Mišo Gula: Čo je tvoja pozícia?

Mišo Ukropec: Počúvaj, počúvaj, počkaj, k Gandrekovi sa ešte dostaneme, ale to má aj nejaké technikálie, akože otázky.

Mišo Gula: Neviem, tak septej.

Mišo Ukropec: Sorry, sorry, sorry. Že keď hovoríš, že pridaná hodnota je to lakovanie. To si asi väčšina ľudí neuvedomuje, že to auto sa nelakuje v jednej továrni, v jednom procese z jednej šarže, ale že vlastne vy lakujete toto. Plastig Omnium lakuje iné. Volkswagen sám si lakuje sám niečo, tamten lakuje niečo a potom tých osemnásť dodávateľov sa zrachne na jednej linke a tá farba musí byť, že rovnaká, že rovnaká.

Andrej Morocz: A ona veľakrát neni. My sme, my sme mali tento problém a už si nepamätám presne, na ktorom aute, ale tiež ako mali sme jeden výrobok z jednej lakovne, druhý z druhej. A ty keď ako ukážem ti ten jeden výrobok a druhý a budeš ich mať takto od seba, tak mi povieš, že sú rovnaké. Jak ich dáš takto pri seba, tak to tam vidíš. A tým, že oni boli v aute pri sebe, tak to bol problém. Takže ono potom sa to robí tak, že tie veci, ktoré, ktoré sú pri sebe alebo mali by matchovať, tak by mala lakovať asi jedna lakovňa.

Mišo Ukropec: Aha, no tak to ale tak, ale prepoč, ale kapota a blatník sú vedľa seba.

Andrej Morocz: Hej, len v podstate tie blatníky sú len, len čierna lesklá, čiže oni sú neni vo farbe auta.

Mišo Ukropec: Tomu nerozumiem.

Andrej Morocz: To hej, keď sa pozrieš na to auto, tak tam je len taký, taký čierny lem okolo, ako nad kolesom.

Mišo Gula: On má drahé auto, on má vo farbe auta. Preto tomu nerozumie, vieš. Lacnejšie autá majú tie lemy urobené z plastu a je vidno, že to je plast.

Mišo Ukropec: Ja chápem, ale teraz hovorím, že aj normálne autá, kde je teda, že blatník a kapota sú vedľa seba, že-

Andrej Morocz: Ono neviem, jak to majú iní, ale potom je tam tá možnosť, že sa to tam namontuje pred tým, jak sa to bude celé lakovať alebo sa budeš musieť trafiť na tej lakovni do tej farby a tam nejde a tam máš ako toľko parametrov, tam je odtieň, potom je tam odlesk Ako aj ten lesk, ako či to bude leskle matné. Takže ako sú na to potom samozrejme prístroje, ktorými to vieš zmerať a máš tam nejakú L a B charakteristiku tej farby a musíš sa tam-

Mišo Gula: Tá, tá zhoda sa potom predpokladám, že sa to nehodnotí akože vizuálne, hej, ale že na to je proste nejaký-

Andrej Morocz: Je na to, je na to prístroj, ale takisto akože sú tam trošku také technické problémy toho merania, že ty potrebuješ dostatočne veľkú rovnú plochu, aby si tam vedel ten prístroj položiť. On má takú ako keby šošovku, ktorú tam musíš položiť tak, aby tam neprenikalo svetlo zvonka. Čiže potrebuješ minimálne ako rovnú plochu veľkosti tej šošovky.

Mišo Gula: Aha, či keď je tu nejaký detail na tom aute, tak to môže byť problém, že spätné zrkadlo alebo niečo také.

Andrej Morocz: Hej, že keď je to veľmi, veľmi pokrútené. Mali sme taký výrobok, ktorý ako nebola tam dostatočne veľká rovná plocha a nevedeli sme to, ako vieš to zmerať nejako, ale to meranie nemáš opakovateľné, že podľa toho, kto to chytí, tak tak to zmerá. Ale ono je to vieš, niekedy ti vizuálne tie diely nevidíš voľným okom rozdiel a to meranie ti povie, že si mimo tolerancie. A teraz akože meň voľačo, keď sa sto ľudí pozrie-

Mišo Gula: Zase tak, tak jak hovoríš, že v nejakých podmienkach nevidíš ten rozdiel. Teraz sa môže stať, že vyjdeš vonku na slnko a proste ti to vybije oči. Hej, lebo on-ona sa tá farba inak správa niekde v tieni, niekde na slnku.

Andrej Morocz: To je pravda, ale ja si myslím, že celkovo ten automobilový priemysel je až strašne-

Mišo Gula: Prekvalitovaný

Andrej Morocz: strašne prekvalitovaný. Ako to keby si ty videl tie požiadavky kvality na, na to, čo aj v aute je definované ako viditeľná a neviditeľná zóna. Že ako veci, ktoré ty v tom aute nemáš šancu vidieť, kým sa tam nezohneš. Ako keď budeš možno ja neviem vysávať koberček a niečo zospodu uvidíš. Plus ako tam ty nemôžeš mať mini špinku, tam žiadny, ani jednu bodku, ani jeden škrabanec. A ja rozumiem tomu, že ako tie autá sú drahé a človek ich chce mať super, ale ako aj my robíme tie vonkajšie diely. Ty vyjdeš na cestu-

Mišo Gula: V tú rannú.

Andrej Morocz: Prejdeš domov z toho dealershipu, keď si si to auto kúpil a už ho máš dobité, doškrabané. A ono toto zas na druhú stranu generuje strašne veľa pracovných príležitostí. Ale na druhú stranu, čo je negatívne, že to generuje strašne veľa odpadu. Takže-

Mišo Ukropec: K tomuto ja som sa chcel práve dostať. To súvisí aj s tou teda potom s tvojou pozíciou následne nejako, lebo tvojou jednou z tvojich úloh je šetriť. Že ja keď som začal chodiť po automobilkách,

Mišo Gula: tak

Mišo Ukropec: kukám, že zoberú čerstvo nalakovanú nejakú vec. Teraz baby to v rukaviciach chytia do ruky, prebehnú potom alebo teda kopec vecí, tie rukavi- proste niečo robia holými rukami, niečo sa robí rukavicami. Neviem proste podľa toho, že kde to akože lepšie zachytia tú nejakú chybu. Teraz kuknú na to a ide tam niečo lakovať. Ja hovorím, že stop, prosím vás, že viete mi

Mišo Gula: ukázať, že čo je tá vec, ktorú ona ide teraz, má proste v ruke brúsku, hodí na to proste takú akože tú jemnúčku pastu a ide tam niečo odbrúsiť.

Mišo Ukropec: A ja, že viete mi prosím vás ukázať, že čo je tá chyba? Lebo ja kukám proste na to. Ona zakrúžkuje vadu-

Andrej Morocz: Ktorú nevidíš

Mišo Gula: ktorú nevidíš.

Mišo Ukropec: Áno a ja, že proste, že, že čo? No že to už ako proste je tam vada, ktorú ja, ten, čo sa nabuzerujem u nás vo firme najviac za každú kravinu,

Mišo Gula: tak ju nevidím.

Andrej Morocz: No ale vieš čo je problém? Že ty, keď ten diel namontuješ na auto, tak je v nejakej pozícii a ty keď k tomu autu prichádzaš ty z nejakej meter a pol, dvoch metrov vzdialenosti, ty to nemáš šancu vidieť. Ale teraz u toho zákazníka ten diel, ktorý je niekde naspodu auta, tak takto chytia, takto si ho dajú do svetla a začnú ho pozerať.

Mišo Gula: A navyše oni to ešte pod tými pásmi kontrolujú, hej?

Andrej Morocz: Hej, oni majú takú búdu, kde je milión luxov a je to tam strašne presvetlené a všetko kontrolujú, preliačeniny. Vieš, oni si tam vedia nasvietiť takú mriežku.

Mišo Gula: Presne na to narážam. To vidno napríklad, keď obhliadky robia po nejakých krupobitiach a takých veciach, tak oni presne s takým, s takým, né, neviem, ono to časť ako keby prenáša svetlo, časť neprenáša, ako keby tlmí. A jak ti vznikajú tie pásy tieňové, tak ty na tých pásoch tam, kde sa lámu a ohýbajú, tak vidíš, že tam niečo je.

Andrej Morocz: Vieš čo, keď máš lesklý povrch, tak ti stačí ako obyčajná biela doska, kde je čierna mriežka.

Mišo Gula: Odraz, hej, ako keby.

Andrej Morocz: Ako my toto používame, že žiadna, žiadna nejaká heavy elektronika, len máš ako čiernu mriežku na bielej doske a ono jak sa ti to tam odráža a máš tam priehlbinu, tak tam vidíš deformáciu tej čiary. No len hovorím, že tie, tie kritériá sú, sú podľa mňa až príliš.

Mišo Gula: Len hej, len keby tam nebola tá excelencia, to nazvime, tak potom kde bude tá hranica, že čo je ešte dostatočne dobré a čo je- Ja ti viem úplne presne.

Mišo Ukropec: Boli sme v Taliansku teraz na služobke. Požičali sme si BYD

Mišo Gula: nejaké autíčko.

Mišo Ukropec: Hej, proste v Taliansku prenájom áut je drahý, takže žiadnu V8 beštiu sme si nepožičiavali. BYD čosi. Bolo tridsať šesť stupňov.

Mišo Gula: Kámo,

Mišo Ukropec: to auto to vychladilo asi na tridsať dva. Normálne sme hodinu a pol išli z

Mišo Gula: Ríma

Mišo Ukropec: kamsi dakonajúch do tej fabriky spotení jak somári v kufri. Proste tá klimoška v tom maličkom autíčku

Mišo Gula: to nedala.

Mišo Ukropec: Prečo? Lebo to proste odrbal normálne. S chatom sme riešili, sme v BYD, neviem v jakom aute. Tá klíma proste fúka, ale ten vzduch je teplý.

Mišo Gula: To je zaujímavá skúsenosť, lebo zatiaľ všetci, čo kupovali BYD, akože spokojní nad mieru, že.

Mišo Ukropec: No, mohli sme chytiť blbý kus, neviem. Žiadny eko mód sme nemali proste a normálne nám chat napísal, že ak je viacej ako tridsať päť

Mišo Gula: stupňov-

Andrej Morocz: Tak to nepôjde.

Mišo Gula: Tak to nemusí to vládať.

Andrej Morocz: No ja ti k tomuto poviem, že ja som bol u jedného zákazníka v automobilke na takej akcii, kde sme v podstate mali hľadať nejaké šetrenie na dizajne. A bolo to asi v tom duchu, že sme prišli do takej veľkej miestnosti, kde boli autá konkurencie rozobraté do súčiastky a pozerali sme sa, ako tie naše kusy robí naša konkurencia na iných autách. A boli tam, boli tam aj tie čínske autá a to si videl ten low cost, čo je schovaný pod, pod tými pla-plechmi a plastami. Akože to bolo viditeľné, že. No len oni sa potom za-zamýšľali nad tým, že potrebujeme my robiť takúto kvalitu na týchto veciach, že pozrite sa, oni to tam mali normálne akože rozobraté na takých veľkých flipchartoch, že ja neviem, takýto modul, cena naša, takýto modul, cena tá čínska. A teraz potrebujeme toto, potrebujeme toto, potrebujeme toto. Takže, á-

Mišo Ukropec: Nac kvalita má svoju cenu.

Andrej Morocz: Presne tak. Ako napríklad my robíme aj ten plast, ktorý je ako nad kolesami, ako vlastne pod, pod blatníkom, kde dáva sa tam taká, taká izolačná plst, ktorá akože by mala by ti tlmiť nejaký zvuk. A teraz ako do toho auta, projekt alebo tomu zákazníkovi my to tam navaríme a akože to má plniť nejakú funkciu. A potom, keď porozoberáš iné autá, tak tí iní to tam nemajú. A pýtaš-

Mišo Gula: Však lebo kto, kto jazdí bez hudby? Akože ľudí, ktorí idú v tichu, je-

Andrej Morocz: Presne.

Mišo Gula: Minimum.

Andrej Morocz: A teraz sa ich pýtaš, akože kto, že vieme zmenšiť tú plst alebo vieme ju vynechať, lebo oni mali verziu auta, kde to bolo vpredu aj vzadu na všetkých štyroch. Potom bola ďalšia verzia, kde to bola iba pri spolujazdcovi, čo akože absolútne nedávalo zmysel. A hovorím, ako keď tak, tak by som to dal pri šoféra a hovorím dobre, a jak to akože meráte? Lebo ty keď potom, keď by si videl ten plast, tak tam je taká veľká diera vyrezaná na tlmič. Takže ako ten zvuk sa ti aj tak bude šíriť niekde. Takže no že to sú nejakí ľudia, ktorí sa tam posadia do toho auta a len subjektívne zhodnotia, že funguje to, nefunguje to. No a tam ako my sme tam mali ideu, že poďme to odstrániť milión euro by bol cost saving len na tom materiáli, nehovoriac o nejakej práci.

Mišo Gula: Jednotkovo na aute by to čo znamenalo?

Andrej Morocz: Á, fú.

Mišo Gula: Lebo asi na konci dňa sa to na to prepočítava, že o koľko lacnejší jeden kus bude, nie?

Andrej Morocz: To hej, len vieš, keď ti to vyjde nejaká malá sumička, tak to neni také sexy, ako keď povieš, že milión euro ročne. Vieš, ale tak akože keď si zoberieš, že to je nejakých-

Mišo Gula: Akože nie, že to je fér argument, lebo zrazu to, to, že ušetríš nejaké, on môže znamenať celkovo z firemných, z firemného pohľadu zaujímavú vec, ale z hľadiska ceny auta to nemusí znamenať nič.

Andrej Morocz: Ono to bolo, ja neviem, možno nejaké dve, tri eurá na auto.

Mišo Gula: Okej, to je presne, že neznamená to nič v cene auta.

Andrej Morocz: Hej, len vieš ako, to je, to je jedna vec. Lenže takýchto vecí je tam kopec. My sme ináč tak rozmýšľali raz s jedným kolegom, že keby sa poskladalo auto zo všetkých týchto vyradených vecí, ako nemyslím, že motor alebo tak, ale ako tieto interiérové diely, ja neviem, že nalakujú karosériu a má nejaké defekty, že o koľko-

Mišo Gula: Z chybových kusov myslíš.

Andrej Morocz: Z chybových kusov, ako, ale len vizuálne chybových. Vieš, akože, že či by to niekto bol ochotný kúpiť a-

Mišo Gula: Jasné.

Andrej Morocz: A že aká cena by tam bola.

Mišo Ukropec: Na tuty. Jasné, že hej. No lebo ty si mi vravel, keď sme boli u vás na návšteve,

Mišo Gula: že

Mišo Ukropec: keď začínate lisovať nejakú novú šaržu alebo čosi, tak jak to bolo, že prvé tri kusy idú von?

Andrej Morocz: Prvé tri kusy my máme ako štandardne, že sa, že sa vyhadzujú. To neznamená, že oni sú zlé, ale je proste nastavený štandard kvality a-

Mišo Gula: Čo je kao činky, jasné. Prvé, druhé, tretí.

Andrej Morocz: Presne. Lebo ono ako ty, keď lisuješ tie, ten plast, ten, ten lis, keď stojí, tak ten materiál v tom vlastne je tam taký šnek. Ak by si si to predstavil, tak máš také malé plastové granulky, ktoré tam nasypeš. Oni sa teplotou roztavia a ten šnek ich potom vháňa do tej formy a tam sa vytvára ten plast. Keď ten materiál stojí dlho v tom šneku, on vie degradovať, takže nemá také vlastnosti a nemusí tak tiecť, ako by mal. Takže tak sme si zadefinovali, že prvé tri kusy vyhadzujeme.

Mišo Gula: Ani pivo nechceš prvé z narazeného sudu, vieš ako.

Andrej Morocz: Hej, len potom, keď si spravíš štatistiku, tak z tých, a robili sme to v rámci akože celej grupy, z tých dvadsiatich šiestich závodov máme závody, kde tieto tri kusy reprezentujú viac jak polovicu ich celkového scrapu. Čiže polovicu všetkých dielov, ktoré oni vyhodia, vyhodia úmyselne kvôli tomu, že ako-

Mišo Gula: Čiže keby len o jeden menej napríklad robili, tak zrazu viac ako dvadsať percent šetria.

Andrej Morocz: A potom, potom má možno zmysel sa zamyslieť, lebo-

Mišo Gula: Zamenia.

Andrej Morocz: Vieš, ono najjednoduchšie spravíš nejaké generálne pravidlo, že dobre, budeme všade vyhadzovať tri, lebo je to jednoduché, ale možno, že by si tuto mohol vyhadzovať dva, tuto jeden a tuto musíš vyhodiť päť. Len už je to potom zase ťažšie manažovateľné, že pamätať si, pri ktorej výrobe máš robiť čo, tak akože sú, sú tri.

Mišo Gula: A zase dať tam ďalšieho človeka na manuálnu kontrolu by bol iný cost zase, čiže.

Andrej Morocz: Á.

Mišo Gula: Lebo vieš, že, že mohlo by sa, že spravidla vyhadzujeme dva, tretí treba skontrolovať napríklad, vieš.

Andrej Morocz: Ono v podstate my tam tú kontrolu máme, ale ako je to nastavené tak, že, že, lebo- Tam ide o to, že ten kus vizuálne môže vyzerať dobre, ale tým, že ten plast je zdegradovaný, tak nemusí mať také mechanické vlastnosti a môže sa zlomiť skôr, takže.

Mišo Ukropec: Neviem, či som to hovoril alebo nie, ale bol som na liniarskej konferencii v Brne a bol tam jeden z viceprezidentov Molu, nie Slovnaftu priamo, ale akože z Maďarska z Molu a hovoril tam príbeh o tom, ako bol vo fabrike v Japonsku, ktorá vyrábala šróby, ale sú to nejaké špeciálne, nie sú to, že, že M40 nejaká hej alebo takéto niečo, ale proste nejaké také akože veľmi špeciálne. Ale na to, že veľmi špeciálne, tak vyrábajú že deväť miliónov ročne kusov. Hej? A síce deväť miliónov vyzerá ako veľké číslo, ale pri šróboch deväť miliónov je akože pri normálnych šróboch je to, že denná produkcia nie ročná. Hej? A sa pýtajú tých japonských manažérov, že koľko, akože koľko percentný máte scrap, hej, že koľko percent je odpad, čo je akceptované bežne, že pol percenta alebo také nejaké dve, tri.

Andrej Morocz: Závisí, lebo napríklad na lakovni ako je to úplne iné ako na vstrekovaní.

Mišo Ukropec: Že vstrekovňa ešte, ešte znese, ale lakovňa-

Andrej Morocz: A práveže to vstrekovňa tá je ako tam vieš byť aj okolo pol percenta, ako na tej-

Mišo Ukropec: A je to ešte v pohode.

Andrej Morocz: A je to v pohode a na lakovni, keď máš akože dve, tri percentá, tak to si akože top class.

Mišo Ukropec: Okej, no tak sa pýta, že koľko percentný majú scrap a oni hovoria, že no z tých deviatich miliónov kusov, čo vyrobíme, tak sú štyri kusy zlé. Hej, že nie štyri percentá, nie nula štyri percentá, ale že štyri kusy. Hej? A teraz, že aké máte oddelenie kvality? Oni, že my nemáme oddelenie kvality, že vôbec žiadne. A že ako to robíte, že máte túto úroveň kvality? No, že každý človek, ktorý v tejto fabrike pracuje, je tak vytrénovaný, aby odviedol takú prácu, že on nepustí z ruky kus, ktorý neni, že absolútne tip top, že absolútne. No dobre, ale vy máte Japoncov a oni sú frikovia. Ne, ne, ne, ne, ne, ne, ne. Keď si pozriete akože našu, genderovú a inú ako vyváženosť, tak len polka sú Japonci. Druhá polka sú Filipíny, Indovia, Pakistan. Proste že kde čo, akože juhovýchodná Ázia. Ale všetci sú natrénovaní rovnako, že je to, hej-

Andrej Morocz: Sta-stačí im zosobňovať škodu na scrapoch a je to vyriešené. Vieš, máš tam polovicu Japoncov, ale stále je tam tá kultúra je tam vybudovaná. A potom, keď príde aj ten Filipínčan do tej kultúry-

Mišo Ukropec: Ako nabehne do tej kultúry. Taktože to by ako pozitívny príklad, že vlastne leadership a prostredie v danej organizácii určuje tú kvalitu častokrát viac ako tabuľková nejaká hodnota, že čo sa očakáva a čo sa neočakáva.

Mišo Gula: Tak vidíš to už len na tom, keď sme pri tých Japoncoch, jak aj teraz znova na majstrovstvách sveta vo futbale. Neviem, či si videl tie videá.

Mišo Ukropec: Nepozerám futbal.

Mišo Gula: To sú videá o tom, ako za sebou upratali, hej, že tam prišli desaťtisíce na štadión Japoncov.

Mišo Ukropec: Áno a odišli z čistejšieho štadiónu, ako prišli. Pozbierali všetko-

Mišo Gula: Všetko za sebou. Dokonca ešte to tak robili, že všetci mali sáčky a oni s tými sáčkami povzbudzovali ich nafukli a tlieskali s tými sáčkami alebo o seba alebo s rukami. A potom jak vlastne skončil futbal, tak do tých sáčkov pekne pozbierali všetok bordel, vyupratovali za sebou a takto odchádzali zo štadióna.

Andrej Morocz: To je kultúra.

Mišo Gula: Miro z Očová.

Andrej Morocz: Oni sú tak nastavený. Ale to je tak, že vieš, že keď prídeš ty do čistého prostredia, tak takisto máš akože tendenciu nechať to čisté. Keď dôjdeš do chlieva, tak ako-

Mišo Ukropec: Teória rozbitých okien.

Andrej Morocz: No.

Mišo Ukropec: No.

Andrej Morocz: A to, to funguje aj, aj vo výrobe, aj, aj v skladoch, aj všade. Ako keď to, keď to dokážeme udržať čisté, tak keď tam príde nový človek a vidí, že je v čistom prostredí, tak je oveľa väčšia šanca, že to čisté bude. Keď tam bude prach, olej, kartón, ako keď tam vidíš dvadsať kartónov po zemi, no tak tam dvadsiaty prvý takisto hodíš.

Mišo Gula: Neviem. Trebalo by sa opýtať Američanov po nejakých športoch a koncertoch, že či to tak funguje, že keď prišli do čistého, tak že.

Mišo Ukropec: Ja som zaplatil, tak nech to niekto uprace za mňa.

Mišo Gula: Tak, tak.

Mišo Ukropec: Ako prosím ťa, pre divákov funguje vlastne tento automobilový biznis? Lebo samozrejme, že takto jedna z ambícií, ktorú ja tak akože sebecky mám, že ako tie príbehy od našich zákazníkov a firiem, že ako ten biznis vlastne funguje nejako na pozadí, že si myslia, že automobilku, automobilka vyrába auto, ona ho vyrába iba čiastočne, ale ho montuje. Ak to neni Magna v Gráci, ktorá auto aj zmontuje. Hej? Že ako sa stane, že teraz príde do Burbónu slash PW slash Plasty Valoár Jaguar a povie: „Chlapci, tu by sme potrebovali tapacírung na A-čkový, B-čkový a C-čkový stĺpik.“

Andrej Morocz: No ono to funguje úplne inak ako, ako väčšina ostatných biznisov. Ako my sme dlhé roky nemali ani webovú stránku, čo sa nejakého marketingu týka.

Mišo Ukropec: Väčšina týchto dodávateľov nemá, ibaže na Googli majú, že tu je adresa a telefónne číslo.

Andrej Morocz: Lebo ti to neprinesie žiadny biznis, že celé je to, celé je to o vzťahoch, o nejakých vzťahoch, ktoré sa, ktoré sa vybudovali. Napríklad príbeh spred pár rokov. My sme sa, my sme francúzska firma a my sme sa chceli dostať na nemecký trh. Chceli sme sa dostať na nemecký trh ako luxusných áut Porsche, BMW a Mercedes. Ako francúzskej firme sa ti to nemá šancu podariť. Takže my sme to spravili tak, že sme kúpili malú nemeckú firmu, ktorá mala dve fabriky a mala oddelenie vývoja. Cez nich, sme sa dostali k BMW, cez nich sme sa dostali k Audi, k Porsche a k Volkswagenu.

Mišo Gula: Preto sa na Slovensku voláte Burbon, lebo keby ste nemali niečo spoločné s alkoholom, tak nikto vám nedá zakázku.

Mišo Ukropec: A nikto nepôjde robiť hlavne.

Andrej Morocz: Ono tento príbeh akože skončil, v podstate pre tú nemeckú entitu tak smutne, lebo oni ako poslúžili nášmu cieľu dostať sa k tým, tým zákazníkom a tí zákazníci už, už vedeli, že je nejaké PWL a toto všetko vieme.

Mišo Ukropec: Lebo odpustili francúzsky pôvod?

Andrej Morocz: Hej, akože to na začiatku to bolo veľmi, veľmi ťažké, pretože my sme, ja si to pamätám, tam technický šéf a ešte pár vysokých funkcií odišli hneď po tej akvizícii len kvôli tomu, že ja ako Nemec nebudem pracovať pre Francúzov. Takže poodchádzali, ale v podstate po desiatich rokoch-

Mišo Ukropec: Máš tu traumu z druhej svetovej vojny.

Andrej Morocz: Po desiatich rokoch my sme zistili, že tie nemecké fabriky ako nemajú šancu zarobiť peniaze a kvôli ako tomu-

Mišo Gula: Čistý socik.

Andrej Morocz: Hej, takže my sme to v podstate ako predali za euro a tam nejaký pán to celé kúpil a my sme im tam nechali v podstate aj tie biznisy, aj v Strekovciach budovy, aj toto všetko s tým, že tam niekto presvedčil nejaké banky, že nech im teda na to dajú a bude sa tam robiť nejaká reštrukturalizácia. Dva týždne dozadu vyhlásili bankrot, takže. No ale akože my sme sa ich zbavili a-

Mišo Ukropec: A biznis pokračuje ďalej.

Andrej Morocz: My biznis s nemeckými automobilkami teraz máme, takže poslúžili cieľu, ale v podstate celý ten automotive je len o vzťahoch a o tom, že je to o vzťahoch, je to o kapacitách, je to o vzdialenosti, lebo v podstate aj my historicky ako firma, my sme francúzska firma, ktorá nerobila len automotive ako PWL historicky robili veľa pre bielu techniku, pre televízie alebo pre televízory, pre, pre Philips, pre svetlá. Prvá fabrika myslím, že v zahraničí bola v Poľsku, pretože Philips postavil v Poľsku fabriku. Takže Philips povedal idete s nami, tak sme postavili aj my potom-

Mišo Gula: Ako ďaleko musí byť závod, aby ti dávalo zmysel?

Andrej Morocz: čo najbližšie asi neviem. Myslím tak do sto kilometrov a už nad sto kilometrov to podľa mňa zmysel nedáva. Takisto, závisí, čo dodávaš, vieš keď-

Mišo Gula: A pro-problém nad takú vzdialenosť je problém nákladovosť dopravy alebo dodržanie nejakých just in time dodávok alebo takto?

Andrej Morocz: Ako just in time sa, sa dá robiť, akože to sú jednotky kilometrov, keď chceš robiť just in time alebo stovky metrov.

Mišo Gula: To musíš byť priamo v areáli.

Andrej Morocz: Hej, ako taký pravý just in time, keď ako my robíme do BMW teraz tiež just in time, ale máme len jeden variant výrobku, takže to je taký just in time, že jednoduchý. Ale keď máš, napríklad vyrábaš sedačky a myslíš, že-

Mišo Ukropec: Každá iná.

Andrej Morocz: Každá je iná. Tá firma je vo Volkswagene rovno v areáli a oni dostanú, čo ja viem pol hodinu pred tým, jak tá sedačka má byť na linke, tak dostanú informáciu, aká verzia, čo má mať. Takže to je taký pravý just in time. Takže to je úplne iná vzdialenosť. Ale napríklad aj tento náš závod v Nitre sem prišiel kvôli tomu, že prišiel Peugeot a prišiel Peugeot, prišla Favorecia vtedy a teraz akože chcete robiť pre nás, no tak postavte si tu závod. Takže-

Mišo Ukropec: K tomu, k tej vzdialenosti pikoška. v Lozorne tá firma sa trikrát už zmenila, takže neviem teraz jak sa volá ako aktuálne, ale vyrábajú kolesá. Teraz hovorím, že vyrábajú kolesá, lebo nevyrábajú ani disky, ani pneumatiky, ani ventilčeky, ale vyrábajú koleso. Výroba kolesa znamená, že koleso, že, že na disk obuješ gumu, naplníš, dáš ventilček, nafúkaš, posielaš zákazníkovi, hej? Tých kolies, keď som bol v tej fabrike, tak vyrábali, že šesťtisíc denne. Tuším také nejaké číslo. A teraz kukáš na to a teraz tam takéto obrovské koleso dvadsaťtri palcové. Hej, vtedy som ešte nemal dvadsaťtrojky kolesá. Mám teraz, ale vtedy kukáš na dvadsaťtri palcové koleso a že to je na jaké auto, že to je na Lambo. Len to nebolo na, na Urus, ktorý sa robí aj v Bratislave, ale to bolo proste na, na, na nejaké také akože normálne Lambo, ako drahšie Lambo. Hej a hovorím, vyra-vy, vy v Lozorne robíte kolesá na Lambo? A že to bude nerozumie. No že oni zo Sant'Agaty proste pošlú kamión s diskami. Teraz vymyslím si z Puchova alebo skade dovedú akože gumy. V Lozorne sa tie gumy obujú na tie disky a tie disky zase odvezú tisíc kilometrov do Talianska. Ja kukám, že a kde je ako ekonomika toho? To, ako tomu nerozumiem, že oni nevedia tie kolesá obuť v Taliansku? On hovorí, že kamo, nevedia. Že neni v Taliansku firma, ktorá by dokázala obuť hentak veľké kolesá v tom tempe, v tej kvalite, ktoré Lamborghini očakáva. Vedia to oni v Lozorne.

Mišo Gula: Nebude, nebude to problém toho, čo si minule hovoril ten príbeh o tých Japoncoch, že to množstvo je tak malé, že sa im to neoplatí zaoberať.

Mišo Ukropec: Áno, áno, áno, áno.

Mišo Gula: Vieš, lebo tých Lamb sa vyrobí-

Andrej Morocz: Potom to prihodíš len k niečomu, že čo to robia tí Asiáni.

Mišo Ukropec: Lebo keď potrebuješ obuvať pätnásť, dvadsať palcové kolesá maximálne, tak to vie obuť v úvodzovkách, že každý. Ale keď potrebuješ obuť dvadsaťtrojky Masovo, tak to už je problém, lebo tá linka nebola stavaná na také veľké kolesá a je hneď vedľa, ale nevedia ju upgrade-núť a zrazu je rozhorno výborná. Ja kukám, že fí, ha, zaujímavé. No. Dobre, to znamená, že na Golfe v Marseilles dohodnú deal a potom vám akože oznámia, že chlapci idete teraz vyrábať pre novú 208-čku tá pacirúnka alebo jak?

Andrej Morocz: No ono to nejak už to asi nebýva na Golfe v Marseilles. Myslím si, že v minulosti to tak bývalo a ja som tam už dvadsať rokov a ja, ja vidím, že ako sa to celé zmenilo, jak sa napríklad aj marže zmenili, aké marže sme my mávali kedysi a akú produktivitu sme si vedeli urobiť na tých projektoch. My niekedy teraz na to, aby si dostal projekt, ty ideš, ty tam dáš cenovú ponuku takú, že si na nula. Že vlastne kvôli tržbe sa to často končí. Ono ty potom akože rátaš s tým, že tam urobíš nejaké, nejaké zlepšenia, nejakú produktivitu a musíš potom makať na tom, aby si bol efektívnejší, aby si na tom niečo zarobil. Ja si pamätám, že-

Mišo Ukropec: Vy, prepáč, vy medzi sebou závody súťažíte?

Andrej Morocz: Nie, nie, u nás v podstate ako matka, matka rozdeľuje tie projekty, ale oni sa rozdeľujú podľa, podľa kapacít. Aj keď akože my máme také porekadlo u nás, že keď sa zákazník spýta, či máme kapacitu, tak odpovede vždy áno. A potom my rozmýšľame, že-

Mišo: Kde ju zoberiete.

Andrej Morocz: Že kde ju zobereme a na akom liste to budem robiť a kde budem mať metre štvorcové. Ale ako určite neodmietneš kvôli tomu, že nemáš kapacitu.

Mišo Ukropec: Pravidlo môjho známeho z Čiech, žiadna miliarda mi neni cizí. Tak to neodmietneš.

Andrej Morocz: Presne tak, že ale ono je to väčšinou o tej vzdialenosti, lenže my ako grupa v podstate teraz, keď si zoberiem nejakú štatistiku, tak väčšina projektov ide na Slovensko do Portugalska a to je, to je asi to gro, pretože ešte sme stále dosť lacní. Portugalci sú na tej istej cenovej úrovni jak my, čo sa týka ako nákladov. Napríklad Španieli, čo je akože pre mňa dosť prekvapujúce, že dve susedné krajiny a Španieli sú o dosť drahší. A v podstate máme tu know how a máme tu technológie, máme tu ľudí a sme blízko, lebo napríklad akože ten závod v Nitre, no Jaguar je za rohom Trnava, Bratislava a Žilina, v Košiciach bude Volvo a v Maďarsku máš tam Der, máš tam Debrecín, máš tam Škodovku, akože v okruhu pár sto kilometrov je automobilek a automobilek.

Mišo Ukropec: Vy ako subdodávate automobilek, ako vnímate

Mišo Gula: tú situáciu vlastne s čínskymi automobilkami? Lebo jedna vec je, že si z nich môžeš robiť prdel, že akú kvalitu robia. Druhá vec je, že vás pochovajú za chvíľu.

Andrej Morocz: Ja si myslím, že nás ako dodávateľa nepochovajú, lebo my môžeme dodávať aj do čínskej automobilky. A teraz nemyslím si, že keby, keby tí Číňania prišli sem a začali vyrábať autá, tak si donesú na všetko dodávateľov z Číny. Jako načo, keď tuto v strednej Európe máš supply chain vybudovaný a takisto vieš-

Mišo Gula: A prepáč, doplním, že, že myslíš, že toto bude the case, že, že akože keď tu prevalcujú trh, tak že ich tu budú vyrábať alebo

Mišo Ukropec: tu proste ich budú voziť?

Andrej Morocz: Oni skôr, skôr kúpia tie- Ja ti poviem, že čo si ja osobne o tom myslím, ale napríklad teraz vieš, ako že tie autá, keď sa dovážajú, tak oni sú lacné napriek tomu, že sa dovážajú, ale sú vyrobené niekde, kde nepotrebuješ mať všetky tieto ESG veci splnené. Akonáhle oni prídu a budú mať fabriku tu a zistia, čo je to carbon footprint a nejaký-

Mišo Gula: Dobre, tam sa zastavme, lebo zrovna ESG mám v riti, že či na mojom aute bolo dodržané.

Andrej Morocz: Dobre, ale akože tá, tá výrobná fabrika to dodržané musí mať. Tým pádom to sa ti nenormálne zvýšia náklady, takže už ani tie ich-

Mišo Ukropec: Ale preto tu kapeme. Chápeš, akože v Európe.

Andrej Morocz: Áno, preto tu kapeme, ale preto zatiaľ oni môžu tie autá len dovážať. Ale ja si osobne myslím, že oni skôr tuto prevezmú niekoho, akože môj osobný kandidát-

Mišo Ukropec: Stellantis je na prvom rade.

Andrej Morocz: Nie, podľa mňa Volkswagen.

Mišo Ukropec: Volkswagen? Tak to by bola rana do srdca.

Andrej Morocz: To je môj osobný, osobný tip a názor, lebo vidím, lebo Stellantis, ja si myslím, že Stellantis na tom vôbec neni až tak zle. Napríklad to, to auto, čo sa robí v Trnave a ešte nejaké malé množstvo toho.

Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, ty myslíš Slovensko alebo Európu?

Andrej Morocz: Ja si myslím, akože globálne sú oni na tom neni zle, lebo oni tie malé, oni robia malé autá, na tom z toho oni žijú, ako to je tá C3. Oni robia v Trnave C3, tú väčšiu C3 a nejaký Opel a toho sa robí ja neviem, tisíc šesťsto, tisíc sedemsto áut za deň. To je extrémne množstvo a ide to jak teplé rožky. A hovorí sa veľa o tom, že nemecké automobilky sú v kríze. No robíme pre ten nový bavorák, čo sa robí v Maďarsku. Možno to je tým, že sa robí v Maďarsku a nie v Nemecku. To auto je na dva roky vypredané. Otvárajú teraz tretiu smenu a-

Mišo: Fakt je, že, že-

Andrej Morocz: A je to plne elektrické auto.

Mišo Ukropec: Že na Audi som nepočul teraz takové devietky, že sa vôbec nepredáva,

Mišo: čo som ako zachytil.

Andrej Morocz: Nič, lebo my sme mali robiť pre ten nový Porsche Cayenne, čo len oni spravili to, že tu bude ako spaľovací motor A vedľa toho bude plná elektrika a ponúkaj obidva. No tak čo si človek vyberie? Chceš, aby ti to tam brm brm brm robilo? No a Bavorák spravil iné. Ako buď tu je-

Mišo Gula: Alebo pozere prach, nie?

Andrej Morocz: Plná, plná elektrika a nemáš na výber. A to auto je ako, je pekné, je elektrické a tiež akože niekto povie, že kríza elektrických áut a nikto to nekupuje. My to nestíhame vyrábať.

Mišo Gula: To je totálny blud. Akože vieš, že, že to, to, že, lebo jazdia aj elektrické tie autá. Hej, čo by si si ako milovník áut športových by si si povedal, že to je nezmysel si kúpiť elektrické auto, ale na konci dňa aj tak väčšina už bude elektrických áut. Čiže to, že chcú vyrábať aj benzínové, toto nech je akože custom made proste.

Mišo Ukropec: Však aj na koňoch sú ľudia, čo stále ešte po víkendoch jazdia.

Mišo Gula: Jasné, môžeš si špeciálne objednať, že budeš mať benzínovú verziu, ale my štandardne vyrábame elektriku.

Andrej Morocz: Keď vieš, mne to tak príde, že ten Volkswagen mal ten dieselgate, tak oni sa potom ako-

Mišo Ukropec: Oni to otočili a prepli.

Andrej Morocz: Vrhlí, že dobre, zahodíme všetky škaredé autá, čo dymia a budeme mať plnú elektriku. Išli naplno do elektriky a to mi ako tiež to nebolo asi správne načasované. Potom sa chceli zase vrátiť a to je tak vieš jak ten idzem neidzem, vieš. Ten. No, takže ja si myslím, že oni sú pre mňa osobne sú akože kandidát na to, že ich-

Mišo Ukropec: Máš nejaký iný fun factíček okrem takéhoto? Lebo hovoril si, že máš, že máš viac.

Andrej Morocz: Ale toto akože neni, že fun fact, lebo to je čisto, že len môj osobný názor. Aj ja, ja to tak hovorím všetkým, že ja osobne tipujem, že tak do desiatich rokov, že dávam mu tak maximálne desať rokov.

Mišo Gula: Bolševikovi.

Mišo Ukropec: Rok maximálne dva.

Andrej Morocz: Nie fun factíček ja mám, ja mám s tým, s tým modelom.

Mišo Gula: No.

Andrej Morocz: Z Dolného Kubína, lebo ja som ho videl. Ja neviem k nám prišla, prišla firma nám niečo ponúkať a už si nepamätám presne čo. A teraz my robíme aj, aj skenovanie, aj 3D modely a oni však mi to ukážte. Teraz mi to ukazujú a ja hovorím: "Však ja to tu poznám," že to je naša fabrika v Dolnom Kubíne. On že no, no, no tak tam sme boli a ako napriek tomu, že ako mňa to celé ako tak akože zaujímalo a chcel som to a nikdy na to nebol budget, tak som zistil, že ako v Kubíne sa budget našiel, ale fun fact je, že to bolo neviem koľko rokov dozadu a ten model v tom Kubíne sa stále nenašiel. A mne naposledy ako niekto povedal-

Mišo Ukropec: Akože neni?

Andrej Morocz: No nikto mi ho nevie dať, ako.

Mišo Gula: Mne, mne Andrej píše, že, že no nikto to tam neobjednával a podľa toho, čo som sa s nimi bavil, ani to tam nikto neplatil. A ja hovorím v pohode, lebo ja som okej.

Mišo Ukropec: Ja som zaplatil dosť.

Andrej Morocz: Hej, ako mne bola taká verzia naposledy povedaná, že asi sme to nezaplatili, tak nám to akože nikto nedodal, no. A potom akože to je ten model, že keď som videl aj niektoré tvoje prezentácie Digital Twin, tak hovorím, že aj to, to tu poznám.

Mišo Ukropec: Takže Mišo dodal a vy ste zaplatili. No ja som mal iný. Tak to nebudem piešťanský fun fact vyťahovať, lebo to nestihneme teda. Takže to si dáme na konferencii. Vážení, dvadsiateho tretieho septembra sme obidvaja s Andrejom na konferencii o, o, o LinkedIne. Ja na stagi, Andrej bude robiť kšovi.

Andrej Morocz: Atmosféru pod stageom.

Mišo Ukropec: Atmosféru. No ale s-boli sme na jednej akcii spoločne a sme sa bavili, že, koľko sme mali kto letov, lebo strašne veľa, že lietame. No koľko si mal letov za, za, za rok?

Andrej Morocz: Ja som mal najviac dvadsaťšesť.

Mišo Ukropec: Šesť. Mám tu poznačených dvadsaťšesť. No tak ja si to ako som si nerobil ako evidenciu, ale spravil som si, tak nemám, že za rok, ale mám, že od začiatku roka mám, že osemnásť. Že šialené, šialené, šialené. Keď si to myslíš, že aké je to fasa, tak si to vyskúšajte.

Mišo Gula: Ale počítaš ako destináciu, nie že tam a nazad, že sú dva.

Andrej Morocz: Nie, tam a naspäť sú dva.

Mišo Ukropec: To sú dva.

Mišo Gula: Dva, hej?

Mišo Ukropec: Áno, áno.

Mišo Gula: Lebo že deväť destinácií akože nie.

Andrej Morocz: Niekedy sú aj štyri aj šesť.

Mišo Gula: Alebo to dokonca mení, lebo aj prestupy môžu byť.

Mišo Ukropec: No áno, v podstate re-rekord mám šesť letov za sedem dní. Hej? A keď si to myslíš, aké je to fasa, tak nech si to vyskúšaš.

Andrej Morocz: No ja som mal taký tiež let ako z Mexika cez, cez Mexiko a cez Frankfurt a to bolo, že bez meškania, bez všetkého dvadsaťsedem hodín čistého cestovania.

Mišo Ukropec: No, to už je svet medzinárodného obchodu.

Mišo Gula: Ja mám fun fact spojený s projektom, ktorý sa vraj neskenoval. Čiže tam, tam, kde sme neskenovali, tak sme na zem umiestňovali geodetické klince do zeme, lebo sme potrebovali to akože aj celé zamerať a proste to tam akože geodeticky ošetriť a tak ďalej. Netreba detaily. A telefonát na druhý deň od, z toho, neviem, kto to, to tam z nejakého oddelenia, akože od správcu, že, že pán Gulato, čo ste nám tu narobili? Prišli susedia sa sťažovať, že majú čosi nabité v zemi a nemajú tam dobré vzťahy. Vieš, v Dolnom Kubíne s susedmi.

Andrej Morocz: No sme v areáli, ktorý ako nám nepatrí, že my máme len budovu a areál je-

Mišo Gula: Ale navyše aj debilné vzťahy.

Andrej Morocz: A veľmi zlé vzťahy sú tam, no.

Mišo Gula: Takže dostali ťažký poďub tam za to.

Mišo Ukropec: Ešte na-na-naťabali klince do zeme.

Mišo Gula: Hej, sorry.

Mišo Ukropec: Zaplatili?

Mišo Gula: Ale, ale za prvé je to zaplatené a za druhé sa to nerobilo. Čiže ja nevidím.

Andrej Morocz: Tie klince sú ešte tam?

Mišo Gula: Nie, nie, oni ich vtedy vybrali.

Mišo Ukropec: No takže nič sa nestalo. Andrej, díky moc, že si prišiel porozprávať voľačo z tohoto pozadia.

Mišo Gula: Ďakujem.

Andrej Morocz: Aj ja ďakujem za pozvanie.

Mišo Ukropec: No jasná vec a o mesiac sa vidíme na konfere. Čau, čau.

Andrej Morocz: Čaute.

Mišo Gula: Aj.

Zdieľať:LinkedInFacebook