Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#961 h 3 min

#96 - Kolotočár na cestách. Dubai a India

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Epizóda zo série „Kolotočár na cestách“: Mišo Ukropec rozpráva Mišovi Gulovi o ceste do Dubaja a Indie. Dubaj opisuje ako „Disneyland“ – výborné miesto pre singla a bezpečný trezor na peniaze, no kto si sľubuje, že bude do Dubaja predávať, tomu praje veľa šťastia, lebo tam nikto nenakupuje; život tam stojí nemalé peniaze. Rozprávajú o kontrolách prevodov peňazí, o tom, prečo Čína „to prepálila“, a o doprave a autách v Dubaji. Druhá časť je o Indii: vybavovanie e-víz (aj s faxom), šoférovanie a doprava, konferencia Shellu so šiestimi tisíckami ľudí, návštevy firiem s veľkými rozpočtami na digitalizáciu a indické IT firmy, ktoré technologicky obsluhujú celý Blízky východ. Ukropec uzatvára, že budúcnosť vidí v Ázii.

Hlavné myšlienky

  • Dubaj je skôr miesto na uloženie peňazí a život než trh, kam by sa dalo ľahko predávať.
  • Život v Dubaji je atraktívny, no drahý – prvý rok aj desaťtisíce eur.
  • Pri väčších prevodoch peňazí sa banky pýtajú na pôvod aj v rámci Slovenska.
  • India je kontrastná krajina: luxus vedľa chudoby, zložitá byrokracia, ale firmy s veľkými rozpočtami na digitalizáciu.
  • Indické IT firmy technologicky obsluhujú veľkú časť Blízkeho východu.
  • Ukropec po ceste vidí budúcnosť biznisu v Ázii.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (15)

Citáty

Dubaj je bomba miesto, keď si single.
— Mišo Ukropec
Keď si niekto sľubuje, že bude predávať do Dubaja, tak veľa šťastia, lebo tam vlastne nikto nenakupuje.
— Mišo Ukropec
Myslím si, že budúcnosť je v Ázii.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

V dnešnom podcaste hovoríme o odchode zo Slovenska a o tom, pre koho môže dávať zmysel presťahovať sa do Dubaja. Rozoberáme daňové raje, skúsenosti s investičnými bytmi v Dubaji aj praktické problémy, ktoré s nimi súvisia.


🔹 Pre koho je Dubaj

🔹 Daňové raje

🔹 Investičné byty v Dubaji

🔹 Zážitky z cestovania

🔹 Indický priemysel a ľudia

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 49 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Ukropec: Dubaj je bomba miesto p-keď si single. Keď tam niekto si sľubuje, že budem predávať do Dubaja, tak veľa šťastia, lebo vlastne tam nikto nenakupuje. Čína to prepálila. Hej, že majú teraz obrovské akože nadinvestované a nevedia proste predávať tie veci. Všetci kukajú v prvom rade na peniaze. Oni ako hovoria, že ich zaujímajú vízie a technológia a všecko. Sú aj takí zákazníci, ktorí si dokážu presadiť technologicko-víziovú stránku veci, ale aj oni na konci dňa musia odpovedať nejakému boardu. Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete software a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech bodka sk.

Mišo Gula: Nazdar Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.

Mišo Gula: Máš intro dnes.

Mišo Ukropec: Áno, áno, na začiatok sa ti musím velice pekne poďakovať, lebo spustil si v mojej hlave pred pár týždňami, chod myšlienok nečakaných a toto teraz pre vás ostatných teaser, že najbližších niekoľko častí sa budeme venovať takej fasá téme, a to je, že odchod zo Slovenska. role máme zatiaľ rozdelené, že Mišo že áno, ja že nie. Takže máte teraz taký ako bias trošku, že kam tá debata povedie, ale uvidíme, kam nás zavedie.

Mišo Gula: Ale vz-vzniklo to celkom tak, tak jednoducho, lebo tak ja sa s tou myšlienkou pohrávam už akože dlhodobejšie, hej, že to je možno že trištvrte roka, rok a teba som mal vždycky tak, že ty si celkom akože tak zaradený jednoznačne. Asi hovorím, možno, že ma s tým vypečkuje, ako že, že sa mu nechce o tom ani baviť. A potom vravíš, že dokonca niekoľko častí z toho vzniklo.

Mišo Ukropec: Áno, áno a do žiadnej z príprav Kolotočárov som neinvestoval toľko energie ako do tejto. A tá posledná časť, čo máme teda zatiaľ na túto tému nachystanú, sa bude venovať takému nejakému pohľadu do môjho vnútra. takže dám z toho aj nejaké mindfucky, čo mi povychádzali väčšinou pozitívne. Ale no takže odísť či neodísť? No ale kým sa k tej téme dostaneme, tak mám tu reportáž a táto časť sa bude venovať moje reportáži z posledných dvoch týždňov mojich sebeckých. Pretože teda bol som, neviem, päť dní som bol v Dubaji a šesť dní sme boli v Indii s Tomášom, pardon, v Bangalore. No a ja odtiaľ zase nesiem, že, že zážitkov, že neviem, či tá hodina nám bude stačiť. No ale keď nie, tak-

Mišo Gula: No tak stopneme to a to buď sa zmestíš alebo nezmestíš. To je jednoduché.

Mišo Ukropec: Dobre.

Mišo Gula: Tak povedz, čo si zažil?

Mišo Ukropec: zažil som veľa, ale kým sa dostanem k téme, že čo sme tam pozažívali s Tomášom, tak, tak ja tá téma je, že odchod zo Slovenska, hej? No a teraz že, že čo s Dubajom? Vieš, lebo Dubaj už dorazil aj na Slovensko. Uvidíš, taká cica tam tam ponúka nehnuteľnosti a ja neviem proste, Ježiš Mária som na seba povedal cica, ale je pekná, tak to je pochvala. Hej, to nemá byť žiadna narážka. Teraz kukám na to, že hm, ale ja koho poznám? Teda nie koho. Väčšinu ľudí, čo ako sa, sa že vnímam, tak do toho Dubaja tí ľudia peniaze nosia. Áno, ale nosiť peniaze do Disneylandu je akože business case toho Disneylandu. Ale keď uvažujem alebo keď si kladiem otázku, že chcem alebo nechcem odtiaľto odísť, tak tá myšlienka by nemala byť, že, že odteleportujem sa do Dubaja a všetko, čo som tu zarobil, tam spálim.

Mišo Gula: No len ten, Dubaj až do nejakého momentu, o ktorom si povieme, ten Dubaj bol stále vnímaný ako taký, že, že trezor a do trezora ty peniaze odkladáš. Ty neočakávaš zarábanie z trezoru. Vieš. Hej, čiže celý svet tam vznáša peniaze.

Mišo Ukropec: Si si istý, že neočakávaš nárast-

Mišo Gula: Z trezoru?

Mišo Ukropec: No s-, no vieš-

Mišo Gula: Ja som vyslovene povedal príklad s trezorom.

Mišo Ukropec: Ja rozumiem, ale keď sa pozrieš na to, aký development stále v Dubaji prebieha a koľko sa tam stavia, tak tá výstavba je biznis. Áno, niekto tie peniaze do tej výstavby investuje a očakáva z toho nejakú návratku.

Mišo Gula: Kým si nekúpiš prvú nehnuteľnosť, potom zistíš, že to nefunguje.

Mišo Ukropec: To je vec, na ktorú nemám spoľahlivú odpoveď. Ale, ale myslím si, že je to tak, že, že, že jak v Dubaji, tak v Saudskej nás, ako Saudská to bude ešte roky trvať, hej, lebo tam tá výstavba sa v podstate iba nedávno spustila, ale myslím si, že, že jedno aj druhé skončí v mnohých prípadoch ako Čína s realitnými bublinami a podobne.

Mišo Gula: Ja ti len poviem ten môj bias, že prečo som povedal to, čo som povedal ja. Dubaj mám za alebo dlho som mal za miesto, kde ak nevieš, kde si bezpečne uložiť peniaze, tak, tak povedzme, že tam, lebo tam má peniaze každý. Čiže tam by malo byť relatívne bezpečne. Až kým Izraelu nezačalo

Mišo Ukropec: Si si istý, že tam má peniaze každý?

Mišo Gula: dobre každý. Čiže chceš mi ukradnúť nejaké percentá z toho, ale-

Mišo Ukropec: No nie nejaké

Mišo Gula: Proste strašne veľa Indikov tam má.

Mišo Ukropec: Osemdesiat percent ľudí žijúcich v Dubaji sú Indovia. Hej a ty teda-

Mišo Gula: Ja nehovorím, kto tam žije. Ja hovorím, kto tam investuje.

Mišo Ukropec: Je tak, povedal si, že, že-

Mišo Gula: Že má tam peniaze. Nie že tam žije.

Mišo Ukropec: Dobre. No ale takto že. To sme trošku odbočili od, od mojej scenárikosory. Takže jedna vec je, že ľudia tam peniaze nosia. Hej, keď tam investujú, že kúpim si tam investičný byt, nehnuteľnosť už nech to je čo chce, tak má to byť, že pasívny príjem. Hej, ale ja som teda v Dubaji zopár razy bol aj keď vidím tie budovy ako po desiatich rokoch vyzerajú Lebo teda brutálna vlhkosť, brutálne teplo, ten piesok proste fúka. Tie budovy z diaľky na fotkách hlavne večer to je že bomba a dôjdeš k tej budove uprostred dňa si taký, že ňa. Hej? Že tu to, do toho to mám teraz vložiť svoje ťažko zarobené peniaze? No ja neviem. Možno áno, ale skôr nie. A hlavne neviem, ako to bude vyzerať o dvadsať rokov, lebo to neni petržalský panelák postavený komunistami, ktorý bol postavený síce že nasprosto hrubo, ale, ale proste drží to po päťdesiatich rokoch stále to drží. Henté budovy napršalo a ti voda tečie vieš po stenách. To to to to to neni tá istá úroveň. Je to, že kvality vizuálne sú lepšie, samozrejme, porovnateľne.

Mišo Gula: Starý dobrý komouši.

Mišo Ukropec: Toto nepotvrdím, ale, ale tie baraky akože stoja. Hej? No takže jeden, jeden typ ľudí tam chodí peniaze nosiť a teraz, teraz druhý typ, povedzme, že optimistickejší tam ide robiť. Áno? Že teda zamestnám sa v Dubaji, nájdem si nejaký rozumný džob. Hej a teda on už môže byť ináč rozumný pre Slováka môže byť rozumný pre Nemca, ináč rozumný môže byť pre, pre Inda, hej, ktorý potom živí z toho celú rodinu niekde na nejakej odľahlej dedine. Ale zase, že, že, že, že keď tam žiješ, tak tých výdavkových nástrah, tých lákadiel je tam, že mrte. Hej? Teraz sme boli s Tomášom, som ti posielal video, jak sme s Tomášom boli jazdiť na, na tých pušných bugynách. Potom ideš na hentakú kravinu, na tamtú kravinu, tu sa nájsť v reštike a tá reštika neni drahšia ako v Bratislave, častokrát je lacnejšia a oveľa lepšia. Hej, v Dubaji som v živote v žiadnej z reštík nejedol jedlo, čo nebolo že bombové. No ale-

Mišo Gula: Lebo si buržuj, lebo chodíš do drahých reštaurácií?

Mišo Ukropec: Sú to, že bratislavské ceny. Áno, nebol som v živote, že by som sa, nie my, ale keď nás tí naši investori to mali byť pôvodne zobrali na obed a večeru, tak zaplatili za päť ľudí šešť kilo za tú večeru. Hej? Akože dobre, ale normálne keď ideš do že že že veľmi že solídneho podniku, tak dvaja za večeru za parádnu zaplatia že päťdesiat, šesťdesiat euro, čo v bratislavskej hociktorej rešti-reštike necháš tiež. Hej, to to už skončili časy, že za pätnásť euro sa dvaja najeme.

Mišo Gula: Ale mne sa páči to prirovnanie, čo si povedal, že, že to je Disneyland.

Mišo Ukropec: No to je. Ale teraz, že v Disneylande, keď tie peniaze zarábaš a ich tam nespáliš, tak akože fajn. Lenže ten Disneyland je hrozne silné lákadlo a, a ľudia tam tie pe-peniaze pália. Ale oni tam išli robiť, že prečo? Hej?

Mišo Gula: Aby zarobili, no jasné.

Mišo Ukropec: No častokrát netvrdím, že sto percent, ale že väčšina tam išla na to, aby peniaze zarobili a doniesli potom domov a mali vyriešené čosi kdesi. Hej? Bývanie, rodinu, neviem čo. Hej, lebo potom presne že rodina. A teraz kto v Dubaji vychováva rodinu? Hej, Dubaj neni že family friendly miesto. A teda ľudia tam majú akože deti samozrejme, ale, ale to tam, tam neni akože školstvo, že za f-za frí. Hej, zdravotná starostlivosť za frí. Proste Dubaj je bomba miesto, keď si single alebo teda hľadáš babu, chlapa, proste niekoho, že short term nejaké si čosi, ale akože ostať v Du-v Dubaji, žiť do dôchodku? To mesto pred dvadsiatimi rokmi tridsiatimi bolo, že púšť a o dvadsať, tridsať rokov bohvie aké bude, lebo, lebo Abu Dhabi proste investuje. Saudská teda tam má nekonečno zdrojov, hej? A môže byť trošku iná cieľová skupina, ale kde bude Saudská o dvadsať rokov nikto nevie, ale tie prachy tam budú furt. A udrží Dubaj to, to tempo a tú kvalitu a proste všetky tie veci v konfrontácii s peniazmi Saudskej? Možno áno, ale možno nie. No a potom samozrejme ďalší, ďalší, ďalšia téma, prečo ísť do, do Dubaja sú tieto daňové optimalizácie a podobne. Lenže zase ja som, je to tak akože štrnásť, pätnásť rokov, zarobil som akože, že peniaze, že nad rámec očakávaní a také, že už za to vieš aj voľačo kúpiť. A vtedy som začal riešiť presne otázku daňových rajov a ja neviem čo teda. Budeme mať na tú tému akože hosťa a, a ja som zistil, že s tými mojimi peniazmi navyše to nevychádza. Lebo keď máš, keď zarobíš navyše, že milióny, tak akože perfectly fine, že okej, ale keď to je stále že šesticiferné číslo, tak ty keď sa pustíš do vytvorenia nejakej entity, je to teraz, či to je, či to je Dubaj, ostrovy pri Afrike alebo do Singapuru alebo do Hongkongu alebo kam-

Mišo Gula: V princípe akýkoľvek offshore, je to jedno.

Mišo Ukropec: Tak všade ti povedia, že založenie firmy stojí päťsto euro, tisíc euro a tunak len také. A ty kukáš na to, že, že kámo, že ale to je fajn, že zaplatím tri, štyri litre a mám to. Nemáš.

Mišo Gula: A potom zistíš, že každý rok ti treba robiť notársku zápisnicu za pár litrov, že ti treba-

Mišo Ukropec: Prvý rok akože-

Mišo Gula: Licencie platiť.

Mišo Ukropec: Prvý rok ťa to vyjde reálne, že pätnásť, dvadsať tisíc a povedzme, že desinku každý ďalší rok. Áno? A, a to je akože, že teda, že stojí to peniaze. Takže keď potrebuješ zoptimalizovať sto, dvesto tisíc a takéto akože drobné peniaze z hľadiska myslím drobné v zmysle optimalizácie, nie teda z hľadiska života súkromného štandardného Slováka. Tak ale zaplatiť dvadsať tisíc za to, že som zoptimalizoval päťdesiat tisícovú daňovú povinnosť je také, že-

Mišo Gula: To už, to už radšej prispeješ na konsolidáciu.

Mišo Ukropec: To už ako, už to ako je, že a druhý problém je, že ako tie prachy doniesť domov. Lebo ty nemôžeš robiť platobný príkaz z Maurícia, že pošlite mi tuná týchto dvesto tisíc do Tatra banky. Tie peniaze buď akože aj neprídu, že Tatra to proste odmietne, že toto je nejaký money laundering, akože schéma na pranie špinavých peňazí a proste odmietnu tú platbu prijať. Hej, už sme takéto zažili, že odmietli nám, že dali sme zaplatiť, odmietli, odmietla banka previesť tie peniaze a odmietli nám peniaze prijať, že akože poznám to a neboli to daňové raje, len teda bola to Ázia, hej? A bolo to, že normálne, že čistý biznis s faktúrami so všetkým a akože na druhýkrát tá platba potom až prešla.

Mišo Gula: Mne sa aj z Číny akože, lebo mám nejakých klientov aj čínskych a bežne sa ma pýtajú, či nie je problém s prevodom, lebo sú krajiny, kde proste majú problém s prevodom. Hej a to je Čína, čo by si považoval za akože-

Mišo Ukropec: A to je lenže prevod. Ale už ti teda dvesto tisíc z Maurícia došlo, lebo si teda vysvetlil, že je to, lenže to ti prišlo na súkromný peniaz, súkromný účet peniaze. tá banka ale má nejakú reportingovú povinnosť a teraz tebe keď príde dvesto tisíc, tak sa príde teta opýtať, že „Drahý Miško, týchto dvesto tisíc, čo si tam napísal, že to je dar od mojej tety. čo sú to za peniaze, kámo?“

Mišo Gula: No oni, oni sa ťa prídu spýtať, aj keď väčší obnos pošleš tu v rámci Slovenska. To sme mali taký prípad a nebudem teda menovať, ale manžel poslal, poslal manželke na účet päťdesiat tisíc a z banky mu volali, že, že akože čo to je, že prečo mu posiela. Tak im povedal, že no musel som. Teta bola z toho prekvapená v banke.

Mišo Ukropec: No tak jak mohol, na čo by chlap posielal že-

Mišo Gula: Neurčite nie

Mišo Ukropec: päťdesiat tisíc akože. No takže, takže nevieš tie peniaze bez zdanenia akože poslať. A teraz vieš, že to donesie synku. Ale teraz čo budem točiť Dubaj dvadsať razy, aby som si-

Mišo Gula: No akože tá hlavná téma je, aby, aby teda sme rozumeli, o čom hovoríme, je, že jedna vec je, že keď sa hovorí o nulových daniach, tak je to, je to síce pravda, ale to platí pre firmu, že nezaplatí zo svojich príjmov dane alebo zo svojich ziskov a môže to platiť, ale pre daňového rezidenta, a to znamená, že tam musíš proste žiť, že tam musíš, musíš byť zbavený všetkých záväzkov voči, voči Slovensku v princípe a musíš tam proste žiť, aby si mal nulové dane.

Mišo Ukropec: Tak, ale tomuto sa budeme venovať s hosťom. On nám akože povie, povie presne, lebo potom je ešte ďalšia metóda, že načo idem do Dubaja a to, že peniaze chcem odtiaľ priniesť.

Mišo Gula: Dobre, ale predtým ti chcem ešte povedať storku, lebo mal som taký call s, s kamošom z Ameriky a on hovorí, že, že no, že on má takú víziu, že akože sa presťahuje do Dubaja a tak a že, že tam by išiel do nejakej tej zóny, kde sú nulové dane, to že nejakých dvadsať, tridsať kilometrov od, od Dubaja. Si hovorím, však po diaľnici to je nič. Hovorím, to je jak z Prešova do Košíc v pohode. A tak mi hovorí: „No ale že počas za-zápchy a tak, že to môže trvať kľudne tri hodiny cesta, ne?“ Ja mu hovorím: „Čo si dilino?“ Hovorím: „Tak ja sa budem z-zo Slovenska sťahovať do Dubaja, aby som tri hodiny strávil v aute, keď let mi trvá päť hodín zo Slovenska?“ Hovorím: „To môžem skoro rovnako dochádzať, vieš.“

Mišo Ukropec: na tému dopravy mám kopec storiek z Indie a k tomu sa dostaneme, že koľko trvajú presuny, keď sa niekto sťažuje v Bratislave, že má pätnásť minút, môže, skúsil som v zápche na pätnásť minút, tak to nevie, čo to znamená dve hodiny z letiska do hotela a v rámci mesta dve hodiny taxíkom. No ale teda, že bol som v Dubaji, to je reportáž, hej, ale teda my do Dubaja nechodíme na to, aby sme tam peniaze nosili alebo aby sme si tam hľadali zamestnanie, lebo teda na zamestnanie alebo aby som sa zamestnal, na to už som trošku starý. Ale aby sme peniaze odtiaľ nosili, hej? A Dubaj je tým zaujímavý negatívne, že, že v ňom, keď si povedal, že tam ľudia majú peniaze, tak ja toto nemôžem úplne konfirmovať, lebo z toho, čo alebo s kým sa bavíme v Dubaji, tak vlastne nikto nerobí biznis v Dubaji.

Mišo Gula: Len pozor, prekrúcaš moje slová. Ja som povedal, že tam nosia peniaze, že tam majú ľudia uskladnené peniaze.

Mišo Ukropec: Dobre, sorry, sorry, sorry. No tak nech majú uskladnené, ale že, že keď tam niekto si sľubuje, že bude robiť biznis, že budem predávať do Dubaja, tak veľa šťastia, lebo vlastne tam nikto nenakupuje. Lebo ty si vystavený, že šialenej, šialenej, šialenej indickej konkurencii, ktorá má kapacity koľko chceš za peniaze, za ktoré to ty nevieš ani vyrobiť a čo oni to dokážu predať. Lebo samozrejme tá pracovná sila stojí v Indii zlomok a, a, a je tých ľudí, že, že, že mrte, mrte, mrte, koľko len chceš.

Mišo Gula: Každý deň ti mi chodia ponuky, že za štyri doláre na hodinu robia veci a tak.

Mišo Ukropec: Tak. Takže, ak chcete vážení predávať do Dubaja, tak musíte byť, že velice, velice špeciálni. No a kde ale sa biznis nejaký robí na toto je Abu Dhabi a v podstate, idem teraz na to, že čo by sme to vlastne v tom, v tom, v tom Dubaji pozažívali. Showbu som spomínal už minule, že teda s pánom šéfom sme mali, čo som mu meškal pochopiteľne na meeting. Tentokrát už som nemeškal. Poslal pre mňa. Zlatý. Takže-

Mišo Gula: Nie je to správny manažér. Vie, že sa na teba nemôže spoľahnúť, tak radšej predíde problémom.

Mišo Ukropec: Vieš čo? Bolo to, že smart, tak akože k autu, ak k doprave v Dubaji sa ešte trošku akože vyjadím. Takže tam to dopadlo, že velice fajn, ale čo je zaujímavé je zase, že potom pozoruješ vlastne rozdiely v tom, čo ti hovorí on ako najvyšší šéf a potom keď sa bavíš, nechcem hovoriť, že s podriadenými, lebo stále sú to céčkové pozície a vedú ako jednotlivé firmy toho holdingu, ale že, že neni to vlastne úplne, že to isté, hej? Že jeden tú firmu riadi nejakým smerom a potom Tie ostatné nožičky sa tak akože rozchádzajú podľa vlastných nejakých motívov a oni paradoxne nie sú vôbec sebecké. Že neni to také, že vlastne, že bojujú proti sebe, lebo ja keď, alebo keď ty si utrhneš, tak mne menej ostane a takéto. Nie, tie motívy sú, že veľmi nesebecké, napriek tomu ťahajú proti sebe. A to bolo pre mňa akože zaujímavé. Ešte neviem, čo s tým presne spravím, lebo vieš, nemôžeš utopiť hentého či tamtoho. Tak, ale riešime to. Potom sa, potom sa presúvaš. Ja ešte k tomu Pikoška, zobrali nás na večeru, títo akože manažéri a padneš do normálnej tradičnej indickej reštaurácie. vieš, chlapík dôjde normálne na, na veľkom tučnom Land Cruiseri V8, ale proste ideš do reštiky, ktorá je, že, že normálna indická neni to, lebo nebolo to, to nebolo v Dubaji. Hej, to bolo kúsok od fabriky. žrádlo perfektné, ale všade dostávaš zase len vidličku a lyžičku. Hej, že toto je, toto je vec, čo vlastne som nejako nevnímal, že v Indii sa nepoužíva nožík na ako ako príbor, ale dostaneš lyžičku, vidličku a odkrajuješ si lyžicou, ak teda ju vôbec používaš, lebo väčšina Indov a aj vysoko postavených je normálne, že rukami iba. Že všetko to proste vyjedia, natrhajú, proste jedia rukami a je to sranda pozorovať, že, že, že spájaš si to, že s chudobou alebo že akože nevedia.

Mišo Gula: Hádaj, ako ti to nakladajú, keď potom to jedia rukami.

Mišo Ukropec: Ak sa tesne, tesne, tesne predtým neškrabkali v za, na zadku, tak mi to nevadí. No takže zrazu proste máš, máš akože míting a hovoríš si, že, že bomba a teda že tlačí na teba, aby bol projekt. Hovoríš si akože, že dobre, takže snáď bude akože fajn. Hej a teraz toto už sa akože nejakú dobu mota a, a tušíme, že prečo sa to mota. Lebo proste neni to, neni to jednoduché, keď aj oni interne potrebujú vlastne zamestnávať hlavne Indov, že áno, nejaké, nejakou robotou. Hej? No ale sme špeciálni, tak riešime a presúvaš sa k ďalšiemu zákazníkovi a oni majú že farmu. Hej? A teraz keď sa povie, že farma, tak čo si predstavíš? Vieš, že tam bude sto ovečiek, päť kravičiek, desať-

Mišo Gula: No ja som v Indii bol, takže.

Mišo Ukropec: Toto sme stále v Emirátoch.

Mišo Gula: Aha, v Emirátoch sme ešte.

Mišo Ukropec: Toto je v Emirátoch, stále sme v Emirátoch. A-

Mišo Gula: Tak tam pestujú piesok, nie? Čo tam môžu pestovať v Emirátoch?

Mišo Ukropec: No ešte palmy môžu, však palmový olej je obľúbená potrava. A no len je to farma, ktorá má obrať pol miliardy euro. Hej? Takže nebude to úplne, že desať kravičiek a štyri ťavy. Ale vieš, v živote si tú firmu nepočul, lebo neni to Coca-Cola alebo ja neviem niekto, ktorá neni sponzorom tohto programu.

Mišo Gula: Ale reklamu na ekonómku si urobíme.

Mišo Ukropec: No a takže, ale potom si na hoteli a kukáš, že Jesus, ale tá fľaška, z ktorej práve teraz pijem vodu, tak to je presne z tejto firmy Farmy a bavíte sa o nejakých inováciách a tak a že čo by chceli, kde by videli. A oni hovoria, že Michal, že to, čo robíte, že to je bomba, že máme pre vás nabudžetovaná teda že signifikantnú sumu na, na budúci rok, tak uvidíme, že ako bude vyzerať finálna objednávka. Ale zrazu sa, zrazu sa bavíš, že-

Mišo Gula: Sa trošku otoč, lebo podľa mňa ťa ľudia nevidia z kamery.

Mišo Ukropec: Nevidia ma?

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Čaute.

Mišo Gula: Sorry, že som ťa prerušil.

Mišo Ukropec: Nie, len rozmýšľam, že či je moja ľavá polka krajšia, že ti ju stále cpem. Neviem, či si to myslím. To je jedno. A takže, že bavíte sa a predstav si, že stále v, v týchto regiónoch sa používajú na platenie šeky, hej a fax. Vieš a ja kukám, že čo používate?

Mišo Gula: Fax čo?

Mišo Ukropec: Presne tak, že o faxe som počul, že sa používa v Nemecku ešte stále na, na nejakú byrokraciu, ale v Abu Dhabi aspoň teda posledne, keď som išiel taxíkom, tak kartou som nevedel zaplatiť, že buď cash alebo cez nejakú appku. Hej, keď ideš Uberom, tak je to akože iné, ale keď si tam drapneš taxík nejaký na ulici, tak kartou si nevedel zaplatiť, lebo nemal terminál. Tak, lebo už nemal terminál. Hej, nie že ešte, ale už proste preskočili platobné terminály a takéto akože európske archaické pozostatky. Hej, v Číne tiež nemajú nikde platobné terminály. Platíš cez appky, neplatíš do nejakého iného hardvéru ako do telefónu. A takže kartou na terminále nevieš v taxíku zaplatiť, ale pološtátne, obrovské biznisy si posielajú faxi a platia si šekmi. A to som teda čumel, že to som nečakal, že Amerika ešte frčí na šekoch, hlavne v B2B svete, tak toto ako vnímam, ale že títo chlapci, tak to ma prekvapilo. Zároveň je to vtipné, keď potom riešiš s nimi, že no a že teraz riešime nejakých robotov, ale teraz nemyslím chodiacich, ale ako AGV-čka, ako automatické nejaké vozítka, čo chodia po tých, nazvime to, že pastvinách a budú skúmať kravy, ako prežúvajú. Že sa dá proste vysledovať podľa toho, aký má tvar pohybu tá sánka pri prežúvaní, či tá krava je v pohode alebo neni v pohode.

Mišo Gula: To by sa dalo aplikovať aj na teenagerov, ktorí takto žujú, nie? Na ulici.

Mišo Ukropec: Ja som myslel, že tam jedna potlama to vždy tie vieši. Ale, ale tak pozri, určite to je stylish. Tak jak keď vidíš peknú babu, ako fajčí a si myslíš, aká je čavena. No takže máš zase takéto ti, ti, ti, tie paradoxy, že digitalizácia na úrovni prežúvajúcej kravy, kde AI ako skúma, ako- Tá krava prežúva a hodnotí ju a na druhej strane potom platíš šekmi. Hej? A presúvaš sa do, do ďalšej firmy v Abu Dhabi a oni zase riešia, že najsmart building v podstate máme u nich akože projekt, čo beží, že 1300 senzorov je v tej budove integrovaných, že svetlá zapínať, vypínať. Je to cez x dodávateľov. Myslím, že technológie, že sú nasadené, že neni to, že máš jedno. Vieš, že IKEA a teraz jasné, že ti to všetko funguje, keď máš jedného dodávateľa. Tuto je, že x dodávateľov rôznych softvérov, rôznych hardvérov. Všetko je to v Twinse poprepájané a proste normálne, že to funguje, že kukali sme jak to pekne spravili a, a riešia zase vieš, obrovské, obrovské saity. Nemôžem to menovať, lebo teda máme akože vážne NDAčky popodpisované, ale-

Mišo Gula: A tu by ťa mohli počuť v tomto podcaste.

Mišo Ukropec: Vieš čo? Sa budeš diviť, ale písali mi ľudia z Blízkeho východu, ako si dávajú AIkom prekladať náš podcast, že počúvajú. Takže trošku opatrnosti je na mieste. Nemôžem vytárať úplne všetko. Mám sa trošku na to nábeh. A oni zase riešia na týchto ve-veľkých celkoch nie, ale zase, že polievanie na poliach. Hej? Že satelitné zábery a kde treba viacej polievať, kde treba menej polievať, lebo proste podľa odlesku tých, tých listov sa dá nejako vyskúmať, že, že čo. Tak kukáš na to, že tak Slovensko zatiaľ sa nezbavilo repky, ktorá zabije čokoľvek, čo tam chceš potom zasadiť na desať rokov. Ale na púšti, kde majú proste takéto výzvy, tak riešia takúto úroveň digitalizácie a industrializácie. Akože, že čumím, čumím, čumím. No ale v každom prípade sme tam a vyzerá, lebo dostali sme prvú, že parádnu objednávku zo Saudskej. Takže teraz sa teraz preradím do novej kategórie kolotočárov. Už nejazdím kamión na Retiazkovej.

Mišo Gula: No čo si už autíčka?

Mišo Ukropec: Nie, už som presedlal na tie labute.

Mišo Gula: Labuťky?

Mišo Ukropec: Na Bohu-

Mišo Gula: To si raz hore, raz dole.

Mišo Ukropec: Kódna hoši guten Tag. Tak ja už som iný level kolotočárov. Už máme prvú tržbu z Blízkeho, teda prvú poriadnu tržbu z Blízkeho východu.

Mišo Gula: Tak budeš hovoriť potom na labuťkách, že, že nemám peniaze. Kúpil som deťom kolotoč.

Mišo Ukropec: Co skúšaš? Jak si môžeš?

Mišo Gula: Nedáme reklamné okienko?

Mišo Ukropec: Dáme reklamné kolienčko, ehm-

Mišo Gula: Koliečko

Mišo Ukropec: Koliečko, okienko. Partnerom tohto podcastu je Infotech, takže ak potrebujete nejaký softíček, appku, AIkové čosi, šupky dupky, www.infotech.sk a šla.

Mišo Gula: Šupky dupky do chalúpky.

Mišo Ukropec: Jeeesus, nemôžeš mi reklamné okienko kaziť. Chlapci sa vás postarajú.

Mišo Gula: Som myslel, že to urobíme viac tak natívne, vieš? Že len normálne povieš, že čo robíte. No my napríklad akože digitalizujeme stavby. Hej, čiže všade tam, kde sa ide niečo rekonštruovať-

Mišo Ukropec: Teraz mám Mišo reklamu.

Mišo Gula: Pristavovať alebo kdekoľvek neexistuje presná dokumentácia, tak my prídeme s totálne naj high tech technológiou, aká existuje na svete. Celé to zoskenujeme, zdigitalizujeme a vyrobíme z toho aktuálnu dokumentáciu.

Mišo Ukropec: Svoje-

Mišo Gula: www.ingostreede.sk

Mišo Ukropec: A svoj sales pitch budem ešte musieť trošku-

Mišo Gula: Koniec reklamného okienka.

Mišo Ukropec: Koniec reklamného okienka a my sa s Tomášom pekne presúvame do Bangalore. Lenže ako sme sa do Bangalore dostali? Ináč, ak by vás mýtlo, že sa to nedevola Bangalore ani sa to volá Bengalúru, tak je to niečo podobné, ako by ako bol Bombaj a teraz je Mumbaj.

Mišo Gula: A keď je mi to ale že úplne jedno.

Mišo Ukropec: To len že keby ste byť vzdelaní, keď je ti to jedno, tak si stratený. To je nič. Tak jedno je staré označenie Bangalore je staré, Bengalúru je nové, Bombaj je starý, Mumbaj je nový. Prečo sa to zmenilo? Keď som sa pýtal Indov, pokrčil plecami-

Mišo Gula: A nevieš, prečo sa zmenil Bombaj?

Mišo Ukropec: Nie.

Mišo Gula: To sa zmenilo po teroristických útokoch. To seriózne som počul takéto akože oficiálne vysvetlenie, že Bombaj zmenili kvôli tomu, že akože bomb, Bombaj, že bomba.

Mišo Ukropec: Chápem, chápem.

Mišo Gula: Tak kvôli tomu, že vieš, všade to vykrikujú na letiskách a tak ďalej, tak proste aby to nemátlo ľudí, že to je akože-

Mišo Ukropec: Teraz rozmýšľam, či tá rakúska dedinka Fucking, teda Fucking sa premenovala alebo nie. Okej.

Mišo Gula: Po tom, čo sa tam začalo drbkať, tak to premenovali na Fucking.

Mišo Ukropec: A čo predtým sa to nedrbkalo? No dobre, ale jak sme sa my dostali vlastne do Indie?

Mišo Gula: Lietadlom.

Mišo Ukropec: Áno, ale prečo? A loďou. Dubaj sa vždycky zastavíme, keď proste letíme do Indie, lebo tak je to po ceste. A do Indie sme sa dostali roztomile, že príde mi e-mail, že, že Michál, že chceli by sme ťa pozvať. Je tu veľká Shell akcia. Shell myslím ten Shell. Hej, to oranžové logo, kde tankuje, časť našej populácie. Že chceli by sme ťa pozvať na akciu Shellu. Je to akože obrovská akcia technologická, ktorú organizuje Shell a T-Mobile a že myslíme si, že Twinzo by tam ako malo byť, lebo má Shellu čo ponúknuť. Ja kukám na to, že to je akože cool, ale ten T-Mobile bol poľský. Vieš a teraz ti akože zamrznú kolečká, že čo má Shell spoločné s poľským T-Mobilom v Indii? Vieš, tak proste prebehol prvý, druhý, tretí meeting. Akože prešli sme nejakou kvalifikáciou, že teda, že fakt sme takí dobrí, jak si mysleli, že check, check, check, okej. A potom sa pýtam, že prosím vás, ale že už sa ako musím opýtať, lebo ma ide roztrhnúť od zvedavosti, že, že jak sme sa, že čo vy máte proste spolu, že ja to nechápem. A oni, že no, že vlastne že málo. Ale chalan, ktorý je v tom poľskom T-Mobile pôvodne pred štyrmi rokmi, keď sme hľadali ešte nejako že nejakých investorov prvých, tak robil v investičnom fonde, kde si nás všimol a si nás zapamätal. Ten z toho fondu odišiel. Išiel robiť do poľského T-Mobile, lebo však teda Poliak. Ale holandský T-Systems, ktorý robí všetky šelácke integrácie a softvérové a neviem aké veci, tak oslovil všetky tie T-čkové firmy, T-Mobile, T-Comy, Telekomy, neviem koho, tie systemsy, že chlapci, že dajte nám, startupy a firmy, ktoré si myslíte, že pre Shell by boli zaujímavé a proste sme sa prekvalifikovali, ani sme nevedeli. Takže, é-

Mišo Gula: No počkaj, ale to si neodpovedal na otázku, že ako sa poľský Ticom dostal do Indie so Shellom.

Mišo Ukropec: No nijako. To bol, to bol holandský T-Systems, ktorý sa dostal do Indie so Shellom, lebo oni spolu úzko robia. Ale oni oslovili všetky tie T-Mobile, Telekomy, T-Comy a neviem aké sú ešte iné T firmy a že dajte nám všetko, čo si myslíte, že je interesantné.

Mišo Gula: Aha, čiže teba po-pozvali akože Poliaci, ale-

Mišo Ukropec: Áno

Mišo Gula: ale organizovali to akože centrálna organizácia.

Mišo Ukropec: Áno, áno. Ale bolo to, že úplne, že kontraintuitívne, že kukáš na to a hlava ti to nebere, že jak sa takéto niečo stane. Hej? A teraz, lebo že keď ideš do Indie, tak potrebuješ samozrejme víza. To je taká tá vec, čo sme my v Európe už na to zabudli, že takéto sa kedysi vybavovalo.

Mišo Gula: Za chvíľu to bude znova.

Mišo Ukropec: Hej, stráž. No a teraz ideš si podať, že dám, že e-víza, nie? Lebo e-víza sú ako, že tak ako nemusím chodiť na ambasádu, dávať trebárs fotku na pas, vieš a všetky také tie, že staré paper, paper záležitosti. Počúvaj ma, dvadsať rázy sme to vypisovali.

Mišo Gula: Ale musíš, no.

Mišo Ukropec: Vždycky ti to zdechne niekde proste. Všetko vypísané next a nič. Next a nič. Zase refresh a od začiatku. Ty vole, už som to mal tak našlapané, som si normálne urobil vedľa dokument, lebo vieš, tam máš, pasy, mama, kedy sa narodila, v ktorom meste, otec kde sa narodil, kedy sa narodil, súrodenci, krajiny, v ktorých si bol za posledné neviem tri roky. Chápeš, že taký zoznam krajín rozumieš dvadsať. Vieš, tak proste som to najprv vypisoval, potom už som to len kopíroval. Ani som to nedal nakoniec. Som normálne musel ísť na ambasádu semka na Dunajskú a hovorím, že viete čo, ako som tak trošku, že pod tlakom, že by som to potreboval rýchlo. No a že teda porozprávam sa s pánom konzulom. Počúvaj, takú hodinovú debatu som mal s tým konzulom, že brutál, že tutový týpek. Takže keď si chcete dobre pokecať fakt, že s hlavičkou, tak indická ambasáda, že velice fajn miesto. Počúvaj, že, že čítaný, múdry, uprataný. Normálne som, že, že čumel, že šupa a dostal som na rok, na rok.

Mišo Gula: Hej, ale tým pádom sa veľmi akože neposunulo, lebo ja som bol v Indii asi osem rokov dozadu, osem, desať rokov dozadu a to bolo to isté, že akože normálne poštou do Bratislavy na ambasádu som posielal veci, lebo ako nevybavíš nič online.

Mišo Ukropec: No nemusel si posielať šek. Hej? Pamätám si ešte to je koľko? Desať, dvanásť rokov dozadu, keď sme vytvárali na Apple App Store účet pre Infotech, tak normálne, že nedalo sa zaplatiť online kartou cez nejaký, cez nejakú bránu. Normálne si si stiahol papier, žiadosť si vytlačil, tam si rukou napísal, číslo karty, platnosť, ten CVV kód a proste všetko a to si mal odfaxovať do Apple.

Mišo Gula: Super.

Mišo Ukropec: A ja hovorím, že do pitla, jak to mám odfaxovať, keď nemáme ani fax, ani pevnú linku sme už nemali. Vieš, ale zistili sme, že existujú online faxovacie služby a že jedna strana je free. Takže vedeli sme to dokonca zadarmo poslať až aj do Cupertina. No takže doletíš, doletíš, do, do Bangalore. Super letisko, akože nádherné. A teraz ideš pre taxík. tam samozrejme všetky tie odrbávačské taxikári tak jak sú na, na, na hlavnej stanici a v Prahe a akože klasika. No need sir, no need sir, no need sir. Proste nepotrebujem nič. Dojdeš a teraz ťukneš si, že teda dáš si, že Uber a že ty si prosíš teda Uber Black alebo Uber Premium alebo Uber neviem proste ako.

Mišo Gula: Rasistické svine. Tí Uber Black.

Mišo Ukropec: Vidíš, na to som nemyslel, že má tam byť Uber Black a Uber White.

Mišo Gula: Hej.

Mišo Ukropec: No a tak kukáme na to. Tomáš-

Mišo Gula: Uber, Uber alles.

Mišo Ukropec: Áno. Deutschland Uber a okej. No a to je Rammstein, keď ste nevedeli pestička Deutschland. A tak dáme tak Black. Bol najdrahší, tak Black. A teraz kukáš na to, že cesta bude stáť štrnásť euro tým Blackom a že doba trvania, že hodina štyridsať päť minút. Hovorím, ty vole, to dáme za štrnásť euro? Tak jakože deal máme spravené. A teraz vieš, keď sa povie, že to, že najdrahšie za tých štrnásť a je to, že Black, tak vieš, očakávaš, že proste príde aspoň éčkový Mercedes čierny niečo.

Mišo Gula: Ešte raz, ja som bol v Indii. Neočakávam.

Mišo Ukropec: Dobre, ja už som bol, ja som bol v Indii aj tuktukom som jazdil a všetko, ale, ale Black som nemal. Vieš, že, že, že jasné, však bol som minulý či predminulý rok a predtým som bol. A-ale, ale Black nebol.

Mišo Gula: Hej, hej.

Mišo Ukropec: Vieš, tak keď Black, tak Black. Počúvaj, dôjde Suzuki Ma-Maruti Suzuki Ciro, Cire? Tak nejaký, nejaký nepoznáš to auto, lebo to také ako neexistuje. Je to niečo veľkosti Suzuki Ignis. Hej? Teraz ty máš ešte dva kufre, teda jeden ja, druhý Tomáš. Teraz kukáme na to autíčko, že do pitla, že kam ti tie kufre dáme?

Mišo Gula: Prigurtňovať na strechu?

Mišo Ukropec: No, že na streche nemal nič, vieš? Takže tento nemá pohon na CNG, takže môj kufor, ten trošku menší, veľký, ale menší, tak ten sa zmestil do kufra. Ten Tomášov kufor išiel na predné sedadlo. Lebo do kufra už ako sa nezmestilo, že nič. Potom je sranda, že keď sme išli naspäť, tak už sme neobjednali Black, lebo to sa nedalo. Black sa dá iba z letiska do mesta. Tak sme si zobrali tradičný premium, kde došlo to isté auto, ale vzadu už mala CNG nádrž, takže sa tam nezmestil ani ten môj menší veľký kufor. Takže obidva kufre išli na predné sedadlo. Akože neuveriteľná trasa. Hodinu a trištvrte ideš, lenže po jakých cestách? Vieš, že Bangalore je, je, je mesto, ktoré je akože Silicon Valley indické. Hej? A videli sme aj také miesta. Nie že nie. Myslím priamo tam. Lenže nečakáš, že, že proste ideš po nejakej rozdrbanej dvojprudovej wanna be ceste, hej? A zrazu proste chlapík vyhodí blinker a odbočí do pola. A ty, že Jesus, že my ideme práve prejsť opečienku alebo, alebo jednu ľadvinu druhú mi nechajú, vieš? Alebo že čo bude? Že normálne, že do nejakej poľnej cesty, také čo, že končia billboardy a tam už nič neni a tam proste odbočí. Vieš a hovorím si, že fúha, okej, tak uvidíme, ideme sa ďalej a potom po takýchto cestičkách ťa vedie hodinu a trištvrte a zrazu si pri hoteli.

Mišo Gula: Hm. Skratka.

Mišo Ukropec: Ako, určite to nebola predĺžka, lebo, lebo má fix price, hej, na, na, na tú dopravu. Ale to neveríš, že tam, tam nebola, že, že súvislý nerozbitý kus asfaltu, že kilometer.

Mišo Gula: No a to, a to, že indické cesty sú v princípe najväčšia sušiareň potravín na svete, to akože si si všimol? Že každú chvíľu tam niečo sušia priamo na ceste? Takú vec si si nevšimol?

Mišo Ukropec: Nie.

Mišo Gula: No my keď sme boli-

Mišo Ukropec: Počkaj, ale, ale, ale, eh-

Mišo Gula: Akékoľvek plodiny, ktoré potrebujú vysušiť, tak normálne priamo na asfalte, na, na, na ceste majú rozhodené.

Mišo Ukropec: To sme, to sme nevideli, ale v tom Bangalore neni zase nejako že hrozne teplo.

Mišo Gula: To je akože úpl--

Mišo Ukropec: Neni to, že úplný juh, ale je to tak, že, že štvrtina zdola na, akože na výšku, keď si predstavíš Indiu, tak, takže štvrť-

Mišo Gula: Okej, my čo sme boli, tak sme boli vlastne Mumbai a potom sme išli ešte na sever viac.

Mišo Ukropec: Ale tam je teplejšie.

Mišo Gula: Hej, hej, tak môže byť, že, že tam je rozdiel v tomto, hej.

Mišo Ukropec: Ináč akože ulice vyzerajú rovnako ako-

Mišo Gula: My sme to videli normálne, že, že každých päťsto metrov, akože tam niečo normálne na, na ceste proste rozsypané veci a sušili. A teraz to obchádzaš, zápchy sa tvoria, nie lebo čakáš, vieš ako pohoda.

Mišo Ukropec: Toto sme, toto sme nemali, ale prvýkrát sme videli, že dve nehody.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Normálne, že sa drcli a normálne to odstavili. A, ak si vážení myslíte, že viete šoférovať, tak ja s mojimi skoro milión kilometrov, čo mám najazdených, som vyhodnotil, že neviem šoférovať. Že neviem a nemal by som gule ako so žiadnym autom, nie s Beštiou, ale ani s tým Dzire by som si ako netrúfal do tej premávky sa pozrieť, by som sa poondel od strachu, lebo oni jazdia tak že desať centimetrov od seba. Akože jazdia pomaly, ale sprava, zľava, spredu, zozadu, zrazu chodiec pred tebou v protismere, bicyklista, motorka v protismere, tuktuk a ty len kukáš, že nie som si istý, či po mojich dvadsiatich rokoch thai boxu mám dosť dobré reflexy na to, aby som tam niekoho nesepálil. Lebo to je, že fakt, že nevieme šoférovať. K tomu, prepáč, povedz.

Mišo Gula: Chcel som len doplniť, že vlastne tam je, trúbenie úplne štandardný nástroj, tam akože smerovky, nič také ti nepomôže, ani prednosť, ani nič ti nepomôže.

Mišo Ukropec: Tieto prednosti nefungujú.

Mišo Gula: Tak a tam proste len, len trúbiš a pozeráš.

Mišo Ukropec: Tak. Ale dozvedeli sme sa konečne som teda, že, že jak to trúbenie trošku funguje, že čím viackrát zatrúbiš, tým si nasratejší.

Mišo Gula: Áno, viac sa ponáhľaš.

Mišo Ukropec: Že jedno zatrúbenie je, že som tu, dve zatrúbenia, že fakt som tu. A keď už päťkrát zatrúbiš, tak už si ako nasratý, ale.

Mišo Gula: U nás na Slovensku platí hlavne v zime, že, že auto, ktoré ide do križovatky šmykom má prednosť. Tak v Indii, tam, tam som si všimol, že to väčšie auto má väčšinou prednosť, ktoré ide.

Mišo Ukropec: Ja som tam nevidel väčšie auto, ale-

Mišo Gula: Obyčajne nejaké nákladné.

Mišo Ukropec: Áno, ale ešte aj tie jazdia akože pekne. Sranda, že sanitky sú maličké, že také to úplne, že, že, že pidiminivaníček je sanitka, že nevieš sanitku takejto toho rozmeru, čo teraz tu jazdia. Vieš, že, že je to vlastne skriňová ešte o, akože o pol metra širšia, aké ja neviem Jumper alebo ja neviem čo, čo sú to zas za značky, čo proste robia na to tieto, záchranárske nástavby. Len to je normálne, že pidipidipidivaníček, hej, taká tá nejaká malá Toyotka, ale že maličké autíčko. To že, že tam by sa nejaký Thor Björnsson by, by mu trčali nohy, že od plstehien von z toho auta, hej? No ale ešte vlastne pikoška k Dubaju, že keď budete po Dubaji chcieť jazdiť, tak požičiate si auto. Môže to byť lacnejšie ako taxík. Napriek tomu, že taxíky sú v Dubaji lacné, oveľa lacnejšie ako napríklad tu. Ale keď chceš akože jazdiť trošku viacej, tak sa oplatí auto si požičať. Ale ja som ti bol sklamaný. Minule som mal nejakú tú Corollu Cross či čosi také. Akože hrozne to auto nešlo a furt sa mi šmykalo v zákrutách. Tak teraz sme priplatili, že dve päťdesiat eur a myslím a zobrali sme si RAVku. Ja som ako, chlapík nám dal nejakú zľavu.

Mišo Gula: Čo to si za influencera, že ty si v Dubaji požičiavaš auto a nemáš Lambo, Ferrari? Čo ty si za influencera?

Mišo Ukropec: Labute, ešte nemám také tie kolotoče jak sú na, na Oktoberfeste, také tie porádne kolotoče. Ešte furt som len slovenské, že Trebišov.

Mišo Gula: To je prvá vec, čo musíš urobiť. Požičať Lambo, odfotiť. Taky to je život Dubaj, kámo.

Mišo Ukropec: Vieš čo? Ja mám auto, ktoré natrhne prdel aj jednému Lambu aj v Bratislave a nemusím-

Mišo Gula: Oni tam nevidia, vieš.

Mišo Ukropec: Ale už to vedia poslucháči. A teraz a ten rozdiel. Takže požičiam si Ravku, že, že tá Ravka bude ako fajn, je to dva a pol liter. Nebol to hybrid, dali nám taký ten akože obyčajný spalovák. Ako rozumiem, že keď niekto prejde z Fabči alebo z Octavie, tak tá Ravka môže byť ako fajn, ale musím povedať, že to auto ani nejde, ani nebrzdí, ani nezatáča, ani proste nič. Ako viem, že mám BSS beštie, ktorá je, že-

Mišo Gula: Ale hlavne čo tam potrebuješ akože na tie diaľnice dubajské? Však-

Mišo Ukropec: To takto. No, no ty chceš zrýchliť na sto dvadsať, na sto štyridsať a proste to trvá večnosť. Aj tam sa jazdí akože agresívne. Teraz nemyslím, že ja chcem jazdiť agresívne, ale proste mu uhnúť, lebo letí za tebou obrovský americký pickup s V8 a tomu to aj ide. Ty sa chceš ako nechceš byť chuj, tak proste že pridám a mu uhnem s tým prdítkom, hej? Ty šlápneš na plyn, ono to robí, že ale nič sa nestalo.

Mišo Gula: Keď si rozprával o tom, jak by si si nedovolil v Indii telefonovať, tak hneď mi vyskočila, vyskočil obraz z našich telefonátov. Keď človek s tebou telefonuje a ty ideš v aute, ja mám pocit, že tam sedím a som viac nasratý jak ty. Ty vole, ľudia, aby ste chápali. On komentuje všetky kroky, ktoré sa dejú v aute a okolo neho. My sa bežne rozprávame a on začne: „Kam ideš, ty kokot? Čo to robíš?"

Mišo Ukropec: To sa nehovorí. Hovorí sa chuj.

Mišo Gula: Takže ja presne viem, kde sa nachádza, ako rýchlo ide a akých chujov stretol po ceste.

Mišo Ukropec: Ale tie emócie sa zbavím instantne. No takže dostaneme sa na hotel. A teraz pikoška, že hotel stojí polovicu z toho čo v Dubaji, ale je trikrát horší. Vieš, že toto ma prekvapilo, že, že čakal som, že za polovicu peňazí bude porovnateľný alebo nejaký taký, ale proste nie. Hej? Takže hotel. Takže teda nabudúce budem musieť ako prihodiť, ako nebolo už kam prihodiť.

Mišo Gula: Koľko hviezd ste si vybrali?

Mišo Ukropec: Štvorhviezdičkový, lebo ako takto, že nebol, že iný. Hej, lebo tým, že to bola obrovská akcia, tam bolo šesťtisíc ľudí, tak všetko bolo vybookované. Takže nešlo zobrať ako lepší. Ale budeme musieť urobiť nejako ináč, že vážení, že, že, že vyberte si, že dobrý hotel v Indii, lebo dobrý hotel znamená, že v takom dobrom hoteli ste ešte neboli. Ale keď zoberiete taký, že jaký ostal, tak nemajte očakávania.

Mišo Gula: Je to podobné, ako niekedy sa hovorilo o Egypte, že proste keď tam ideš, tak vždycky o jednu hviezdičku viac si ber, lebo proste tie štandardy sú úplne inak nastavené. Povedzme, že dnes už to až tak neplatí, ale o tej Indii to určite platí, že-

Mišo Ukropec: Vieš, tá akcia Shellu bola v Sheratone a ten sa mi teda že vôbec nepáčil. Ako slabý bol, že velice. To so slovenským Sheratonom určite nemá že nič spoločné, tam len značka. Hej? No ale poďme, poďme ďalej. Takže dôjdeš akože na akciošku. Teraz pidi aturný stanoček, taký ten štandardný startupistický. Vieš, že je tam že päťdesiat startupov, máš taký metrový stoličku, dáš si tam notebook, elektrika hotovo, čau. Kukáme na to, že fúha, že veľká akcia, lebo teda boli tam ako nejaké veľké stánky, že a tak úplne do rožku nás proste pichli. Hovorím do pitla, tak prehodíme tabuľu, vieš a niečo, ale nešla. Kuča toľko ľudí sa zastavilo normálne, že systematicky skautovali tie technológie. Takže máme odtiaľ že dvadsať vizitiek. Nakoniec sme normálne museli odísť skôr, lebo mne už hlad odišiel a úplne vyžmýkaní sme boli a hovorím dvadsať stačilo, aby sme ešte chytili taxík do hotela sa dostať. Akože brutál akcia. No a potom začali výlety. Lenže pracovné. Dve hodiny ideš do fabriky TVS. Hej, TVS tu nikto samozrejme nemá prečo poznať, ale je to druhý najväčší výrobca motoriek na svete. Vyrobe skoro päť miliónov motoriek, tuktukov, neviem čoho do osemdesiatich krajín. Vieš, raz ideš do fabriky, tak vieš vonku cigánska osada. Toto má to máš že perfektný prímer, keď sa ľudia pýtajú, že aká je India, že dualita v praxi, že si v cigánskej osade psy, mačky, decko sa trojročné hrá s telefónom na križovatke, tam smrad jak v Starých Hrade. Prejdeš cez bránu asi že v západnej továrni. Trávniky, palmy, všetko vyvoňané, vyčistené. Tip top. Dôjdeš akože do výroby normálne krásne podlahy, obrovské displeje všade vidíš, koľko jak brčí výroba. Ty kukáš, že-

Mišo Gula: Ináč keď, keď si spomínal tie deti a tak ďalej. Hej, že jak v cigánskej osade, tak pre ľudí, ktorí neboli v Indii. Akože keď ste videli film Slumdog Millionaire, tak verte tomu, že to tam tak je. Proste akože na ulici ťa budú deti otravovať malé proste nonstop.

Mišo Ukropec: To som nemal nikdy.

Mišo Gula: Toto si nemal?

Mišo Ukropec: To som nemal nikdy.

Mišo Gula: Kokos my to sme to mali nonstop ako všade.

Mišo Ukropec: Čo otravovali, čo otravovali na, nie teraz, ale keď sme boli, keď som bol v Dillí, iba v Dillí to bolo. Tak, tak keď sme išli na nejaký trh alebo niekde, alebo keď sme išli na Tádž Mahal sa pozrieť, tak tam tí obchodníci boli otravní jak osina v riti. Ale to má jednoduchú reakciu. Ignoruješ, nehovoríš, nekomunikuješ, proste ideš si ty že v rozprávke. Obzrieš doprava, obzrieš doľava si v riti, tak proste tu si v rozprávke len pred seba vypnuté inputy napravo, naľavo a proste ideš Tádž Mahal a neriešiš obchodníka. Dieťa krívajúce s jednou nohou nezľutovávaš, lebo nevieš ich zachrániť.

Mišo Gula: No ale čo ja som zažil v tomto v Mumbaí, keď sme boli, som zistil, že to je ďaleko progresívnejšia krajina, ako my sme si mysleli. Tam je kopec transgender, neviem akých týchto zmaľovaných chlapí proste jak ženy v šatách, kokos. Otravuje ťa to všade. Také ste nezažili?

Mišo Ukropec: My sme tam nešli za sex turizmom, my sme šli-

Mišo Gula: Ty si debil. To bolo pri budove parlamentu kokos či čo to bolo v tom, v tom Mumbaji.

Mišo Ukropec: Tak aspoň ti to hovorí o tom, kam sa voukova kultúra dostala.

Mišo Gula: No masaker.

Mišo Ukropec: No my sme toto nemali.

Mišo Gula: Mám aj fotku, ti potom ukážem.

Mišo Ukropec: Toto, presne toto som čakal celý celú hodinu, aby som si pozrel trans fotku z Indie.

Mišo Gula: Však to neuvidíš dole, je to len akože hore. Sa hneď bojíš. Nech sa-

Mišo Ukropec: Ja som prísne heterosexuálne orientovaný. Sorry.

Mišo Gula: Ja nemám o sebe pochybnosti. Ja ti len hovorím vtipnú story.

Mišo Ukropec: Takže kukáš, akože čumíš normálne majú budget. Chceme, chceme, chceme. Hovorím si fíha. Ideš do ďalšej firmy, tá vyrába nejaké stroje, ktoré vyrábajú tkaniny. Nechcem to hovoriť, že látky, lebo neni to látka v takom, že tričko, ale akože priemyselné tkaniny vyrá-- vyrábajú, že desaťtisíce kusov. A to sú veľké stroje. Hej, to neni akože mašinka nejaká malá, že zoberieš do ruky a normálne máš tam Nemca, ktorý ťa privá-- privíta. You wanna beer, guys? Chápeš? Prídeš do Indie a privíta ťa Nemec s akože s pivom. Chceme toto, chceme toto, chceme toto. My kukáme, že fíha. Ďalšie stretko. Proste ideš s partnerom technologickým. My sme vedeli, že to, že veľká firma, ale nevedeli sme, že jak veľká, že dvesto dvadsať tisíc zamestnancov majú a proste zrazu dôjdu chlapci z Renaultu a my pozeráme, že meškali asi tri hodiny na ten meeting a sa pýtame, že: „Chlapci, že koľko ste mali tú cestu?“ Že deväť hodín išli autom, lebo proste bolo to rýchlejšie ako lietadlom. Lebo štyri ideš šesť hodín autom alebo šesť hodín lietadlom, tak tým autom si akože flexibilnejší. Hej? Proste chytili nejakú neviem, čo sa niekde stalo, tak cesta im trvala, že deväť hodín. Takže oni deväť hodín išli za nami. Štyri hodiny sme mali meeting a potom ďalších v lepšom prípade šesť hodín zase išli naspäť. Akože to je fakt, že, že úroveň pracovitosti, neofŕflanosti, neupišťanosti takých všetkých tých pro sabbatikalových vecí, čo tuná každý strašne trpí, že, že on tú tabuľku nestihol vypísať. A, a tuná kšefť sa na mňa škaredo pozrel a tu neviem proste niečo. A potom ty si v takomtom, že väčšinovom svete, lebo India má raz toľko ľudí ako Európa. Hej? Takže India je vlastne a Čína a Amerika tieto obrovské rozdiely, to je normálne.

Mišo Gula: To zrazu prídeš do sveta, kde najväčší problém v, v, vo firme nie sú well-being a neviem aké policies rodové a neviem aké-

Mišo Ukropec: Ale prežiť.

Mišo Gula: Ale zarobiť prachy a prežiť, presne. Uživiť rodinu. Hej?

Mišo Ukropec: Tak, tak. Takže ale normálne, že, že z jednej strany a tá a samozrejme, že ten office, v ktorom mali to stretnutie bol normálne, že áčkový, áčkový, áčkový. Žiadne, že, že, že India, ale zase prejdeš za plot a cigánska osada. Hej? Takže veľmi, veľmi interesantné, pozorovania sme s Tomášom mali, že, že brutálne rastové nastavenie. Samozrejme, že ten Ind na ulici je akože s vížatkom. Hej? To je ako jasné, že áno, ale vlastne za posledných päť rokov najsmart ľudí, ktorých som kedy kde stretol po svete, tak boli Indovia. Hej? A je to ako jasné, že keď máš jedna celá štyri či koľko miliardy ľudí, tak ako tá štatistika čo do počtovosti je akože jasná, ale aj oni napríklad trpia na odliv mozgov. Vieš, oni tiež by radšej mali tých ľudí, keby im ostali doma sedieť a nešli do Ameriky, do Európy, na Blízky východ a neviem kde robiť niečo. Proste, proste chýba im to. Hej? Alebo, alebo majú napríklad s Čínou zaujímavé skúsenosti, že teda ten konflikt Čína, India nepredáte dovolenky len preto, lebo im zavadzajú Himaláje a tie sa nedajú prekonať ani z jednej strany, z druhej strany. Takže akože fajn pre nich, ale z druhej strany napríklad oni hovoria, že no, že India to pre-- Čína to prepálila. Hej, že majú teraz obrovské, akože nad, nadinvestované a nevedia proste predávať tie veci. Hej? India rastie pomalšie, stále šialene rýchlo, ale pomalšie. Ale ten rast je udržateľnejší a nepadne im to na hlavu a veľa to majú postavené na domácej spotrebe, že nestavajú všetko iba na exporte. Vieš? Takže veľmi zaujímavé pozorovanie, že v Európe tu chceš niečo presadiť, máš ako problém a zrazu proste prídeš do Indie a povedia ti, že áno, že my sme akože citliví na cenu, lebo tie prachy nemáme, ale chceme aj toto, aj toto, aj toto, aj toto. A vedia ti dodať a majú, že postavia okolo teba napríklad celý tím. Chápeš, že oni pre chlapcov zo zaprdzeného Slovenska postavia tím v Amerike, aby predával americkým zákazníkom, ale je to indická firma a ty kukáš, že prosím?

Mišo Gula: V čom alebo máš pocit, že keď si hovoril, že o Dubaji ako o krajine alebo teda o meste, kde sa nechodí pre peniaze, že tam sa peniaze nosia-

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Z hľadiska biznisu. aký máš názor o, o Indii v tomto zmysle slova?

Mišo Ukropec: Mám, že, že nemám záver. Hej? Že je toto situácia, že dvadsiateho druhého septembra, keď teraz točíme, že myslím si, že budúcnosť je v Ázii. Otázka je, že k-kto dokáže zo západného sveta byť natoľko schopný, tvorivý, odhodlaný uspieť, pokorný tam uspieť, lebo teda je to ako výzva po viacerých rovinách Ale že ten sa tam vie presadiť, lebo oni majú tiež problémy. Tá kultúra je veľmi akože prísna. Hej, tam tá tvorivosť je zadupávaná, lebo máš počúvať, počúvaj otca svojho matku svoju. Vieš a takéto tie ako veci, ale oni nevedia, jak vyzerá svet. Oni sú proste hlúpučký. Takže nemôžem počúvať rodičov svojich, keď nevedia o čom rozprávajú. A, je, takže oni ten západný mindset ako vedia brutálne oceniť. Ja mám fanúšikov. Pikoška ďalšia. Stretnem sa s Abidžitom a on povie, že, že Michal, že spravme si fotku, že pošleme onému Bilalovi do, do, do Dubaja, s ktorým si so mnou robil zase selfíčko pre svoje dieťa. Ja kukám, že prosím? Vieš, že, že tí ľudia to proste vidia, to vnímajú všetko. Ty to, ty nemáš tú spätnú väzbu, lebo je to jednosmerná komunikácia. Vieš, ale oni to brutálne oceňujú. Oni to nevedia doma urobiť napriek tej kapacite, lebo na to, aby ty si vedel vyrobiť niečo, ako nám sa podarilo, potrebuješ mať dosť šťastia a rozumu na to, že poskladáš tím, ktorý je že mimoriadny. Hej? To je tiež vlastne jeden zo záverov, čo budeme potom riešiť v tej poslednej časti, že som si ako pomenoval aj vďaka tebe a, a juniorovi, myslím z juniora Marcela niektoré svoje z, akože talenty a schopnosti a že viem posúvať ľudí, ktorí dodajú veci, čo iní hovoria hlavičky, že sa to nedá spraviť. Na to, že sa to nedá spraviť, my to spravili.

Mišo Gula: Ale si mi neodpovedal.

Mišo Ukropec: No ale odpovedám, že, že ja tam tú budúcnosť vidím, ale musíš byť takýto. Lebo keď si taký ten, akože tu si do, akože zaujímavý, tak tam to môžeš byť strašne málo.

Mišo Gula: Ale vieš, o zaujímavosť ani nejde, lebo, lebo ty si zaujímavý aj pre ten Dubaj alebo Emiráty a tak ďalej, ale veľmi ťažko si stadiaľ odnesieš biznis. Tam moc smerovala moja otázka.

Mišo Ukropec: No musíš byť, že sakramentsky zaujímavý.

Mišo Gula: Že zatiaľ moja skúsenosť je taká, ja som tiež robil x rôznych ponúk do Indie a proste všeličoho možného. Proste neprišlo tam ani, aniže euro z Indie.

Mišo Ukropec: No vieš, ide o to, že ty nevieš, lebo takto oni všetci kukajú v prvom rade na peniaze. Oni ako hovoria, že ich zaujímajú vízie a technológia a všecko bullshit. Na konci to všecko akože ide ako o peniaze. Sú aj takí zákazníci, ktorí si dokážu presadiť tú technologicko-víziovú stránku veci, ale aj oni na konci dňa musia odpovedať nejakému boardu, že tak kámo, prečo som zaplatil toto, keď tu je môj bratranec mi poslal ponuku za tretinu a on tú tretinu zavrhol a musí vysvetliť, prečo zobral trojnásobnú cenu, ale od týchto chlapcov z Európy. Vieš? A to keď potom oni ukážu, že no ale to je tento chlapík a to je toto riešenie, tak ty musíš mať tú pozíciu, aby oni povedali, že okej.

Mišo Gula: Ale to je nie v ničom iné od, od Dubaja. To je ako kebyže tenis.

Mišo Ukropec: Rozdiel je v tom, že tá India má ešte menej peňazí.

Mišo Gula: No okej.

Mišo Ukropec: Hej, že, že v Dubaji alebo teda nie že v Dubaji, ale celý Blízky východ technologicky obhospoda-obhospodarujú indické firmy, ktoré na to potrebujú mať aspoň nejakú maržu. Ale keď chceš potom predať priamo do Indie, tak to je vlastne mínus ešte tá marža. Takže potrebuješ byť vlastne s cenou ešte, ešte nižšie. Zase z druhej strany India má najrýchlejšie rastúci počet miliardárov, lebo ten objem toho všetkého je tam, že šílený, šílený. Takže ten potenciál tam je, ale neni to potenciál v zmysle marže per projekt alebo niečo, ale to cez ten obrovský objem. To je že jedna vec a druhý, druhá téma, ktorá toto je, že v long rane a v takom, že, že teraz, teraz rozumieš, že rok, dva je téma, že indické firmy, ktoré sú ako outsourcingové partnery pre západné firmy, to znamená, že americká, nemecká, francúzska, anglická, holandská firma si nahajruje indickú firmu a my to dáme tej indickej firme, aby sa to predalo do Holandska, do Ameriky, do Nemecka, do Francúzska niekde. Ale nerobíme ten deal priamo s koncovým užívateľom, ale s tým indickým partnerom, ktorý to celé deliveruje. Takže veľmi, veľmi interesantné.

Mišo Gula: Dobre, ja by som to aj sekol-

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: V tomto bode.

Mišo Ukropec: Fun fact. Mám ešte jeden taký, teraz celé sú to fun facty toto, ale mám ešte jeden, že zobrali mi na letisku powerbanku, prosím ťa.

Mišo Gula: No lebo?

Mišo Ukropec: Lebo som ju zabudol, že mám v kufri. Takže keď nechcete a no, ale to bolo dobré, že normálne mi, mi zavolali na telefón na WhatsApp, že, že pán Michal, prosím prídite, že čo sa deje, že máte forbidden item v kufri. Hovorím, to neni možné. Vieš ako som, akože dávam si bacha, vieš, aby som ako nerobil akože problémy.

Mišo Gula: Veď som to dal do skrytého dna, tak ako ste to našli?

Mišo Ukropec: Tak ma normálne zobrali, ako boli, že, že extrémne, že slušní, všetko akože žiadne, vieš nejaké, že by sa tvárili nejako zle. Ma zobrali do, do miestnosti, tam bola normálne, že obrovská telka, tam bol kamera, doniesli môj kufor, ja som nadiktoval kód. Oni normálne kufor pekne otvorili, našli tam tú powerbanku. Fakt tam bola, lebo som mal kapsičku a zabudol som, že v tej kapsičke mám powerbanku. Akože moja chyba. Hej a normálne pekne to všetko ako zabalili, urobili protokol, dali podpísať a celé som to videl na kamere celkovo, že, že veľmi, že, že solídne akože jednanie. A plus ešte sranda, že najlepší lounge zatiaľ v jakom som kedy bol a teda už som bol kopec, môžem Bangalore. Normálne tam boli traja kuchári. To som v žiadnom inom lounge nevidel, že, že kuchári a prosím si to, to, to a to a ti to vyšmrdlal akože na mieste, lebo strava v tých lounge väčšinou nestojí že za nič. Hej, keby som to mal platiť to kilo alebo pajdu alebo rôzne sú teda ceny, tak to by som v živote nezaplatil, lebo reštika ťa vyjde lacnejšie a je lepšia. Ale toto bol, že, že, že bangaloreský launch akože fajn, že super.

Mišo Gula: No tak dám ja fun fact. Keď si spomínal tých, tých fanúšikov z Indie, tak my keď sme robili v Prahe tú konferu v apríli, tak prišiel tam jeden Ind a naháňal ma, strašne ma naháňal cez správy, cez všetko možné, lebo on si ma niekde vyhliadol a zavolal si ma, že, že, že, že Michael, Michael, že, že som akože obrovský fanúšik a to. Priniesol mi normálne, že hodvábny šál ako darček, nejakú čokoládu, neviem čo.

Mišo Ukropec: To som aj zabudol.

Mišo Gula: Fotky chcel so mnou robiť, vieš.

Mišo Ukropec: To som aj zabudol. Posledný deň sme došli, pardon, sme došli na hotel a to bolo, keď sme prišli z, áno, z toho Renaultu. A, a že okej, že, že len akože skočíme na wecko, zhodíme veci a ideme sa navečerať, nie? A Tomáš mi búcha na izbu a hovorím: „Čo sa deje?“ A v rukách taký akože taká krabica. Hovorí, že, že: „Prišiel ti balík.“ Prosím? Že to, že chápeš, že do Indie ti príde balík a normálne taký akože, že veľký. Ako vec bola len že malá, ale že veľmi bezpečne zabalená. Hovorím: „Aký balík?“ „No že kukaj na to.“ Tak prosím ťa, partner, s ktorým sme dva dni predtým boli v tej TVS fabrike na motorky, tak normálne-

Mišo Gula: Ti poslal motorku.

Mišo Ukropec: Nie, ale normálne ručne vyrezávanú, krabičku na šperky, slony a neviem čo. No kukal som jak puk.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Kukal som jak puk. Akože fakt ako tá pohostinnosť, že Blízky východ, Ázia. Keď ľudia hovoria, že Slováci sú pohostinní, netvrdím, že nie sú, ale pohostinnosť, ktorú ja som sa stretol v Ázii, je úplne, že iný level.

Mišo Gula: Dobre, dobre.

Mišo Ukropec: Výborne.

Mišo Gula: Tak si sa trošku vy-vyspovedal.

Mišo Ukropec: Vyspovedal. Nevygrckal, nie ja som-

Mišo Gula: Vykeckal hovorí.

Mišo Ukropec: Vykeckal, sorry. Veľmi som akože s tripom spokojný. Som odtiaľ odišiel, že mrte, mrte veci, čo teda budem ešte dlho spracovávať a zároveň mi to pomohlo s uvažovaním, že či chcem alebo nechcem odtiaľto odísť. Tak pokračujeme.

Mišo Gula: Tak budeme pokračovať ďalej.

Mišo Ukropec: Milé deti-

Mišo Gula: Díky.

Mišo Ukropec: Zatiaľ čau, čau.

Mišo Gula: Čaute.

Mišo Ukropec: A počujeme sa o týždeň.

Zdieľať:LinkedInFacebook