#9533 min
#95 – Ján Gordulič – Od disket po umelú inteligenciu
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Druhá časť s Jánom Gorduličom je o jeho IT začiatkoch a o technológiách. Spomína programovanie na Commodore 64, aktualizácie softvéru na disketách posielaných poštou a historky zo zálohovania – napríklad ambulanciu s desaťtisíc pacientmi, ktorá mala zálohu na tom istom disku ako samotný softvér. Moderátori pridávajú, že americké sociálne zabezpečenie dodnes hľadá programátorov vo Fortrane. Debata pokračuje o tom, ako AI zvláda písať humor (zatiaľ generický, bez ironie a ľudskej nuansy), čo znamenajú generované videá pre tvorcov, prečo je dnes milión tvorcov a ako sociálne siete menia tvorbu. Jano rozpráva o Silné reči TV počas covidu a o tom, prečo pri humore záleží na osobnom vzťahu s publikom. Mišo Gula porovnáva AI v humore s 3D grafikou a programovaním, Mišo Ukropec pridáva historky s poisťovákom a podvodnými telefonátmi.
Hlavné myšlienky
- Záloha na rovnakom disku ako dáta nie je záloha – historky z ambulancií a firiem to dobre ilustrujú.
- Staré systémy v kritických inštitúciách stále potrebujú ľudí, ktorí ovládajú staré jazyky ako Fortran.
- AI zatiaľ píše generický humor – chýba jej irónia, kontext a ľudský osobný vzťah s publikom.
- Pri humore aj tvorbe obsahu ľudia platia za osobnosť a vzťah, nie za samotný formát.
- Generované videá a AI zvyšujú konkurenciu medzi tvorcami; vyniknú tí s vlastným štýlom.
- Spätné čítanie vlastných starých textov pomáha zlepšovať písanie.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (13)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Zálohovacie zariadenie na tom istom harddisku, ako je tento softvér. Je to v poriadku?
Americké sociálne zabezpečenie hľadá fortranistov.
Pokračujeme bez zbytočných intro. Ideme do témy IT začiatky Jana Gorduliča.
Popis epizódy
Ján Gordulič spomína svoje IT začiatky s Commodore 64, príbehy o disketách a zálohovaní, aj to, ako sa humor dá prepojiť s technológiami. Diskutujeme o tom, čo dokáže (a nedokáže) umelá inteligencia vo svete stand-upu, prečo sociálne siete menia tvorbu a aký je rozdiel medzi generickým a ľudským humorom.
🔹 Prvé programovanie na Commodore 64
🔹 Update softvéru na diskete poštou
🔹 Zážitky zo Silných rečí a práca s publikom
🔹 Čo dokáže AI pri generovaní vtipov (a čo nie)
🔹 Ako sociálne siete menia tvorbu a vzťah s fanúšikmi
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 32 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Ján Gordulič: Zálohovacie zariadenie na tom istom harddisku, ako je tento softvér. Je to v poriadku? Áno. Počkaj. A ja som tých šesť vecí vedel na to, aby som sa mohol zasmiať na tomto vtipe a všetci ostatní, že OK a že to neni OK, že to je super.
Mišo Ukropec: Americké sociálne zabezpečenie hľadá fortranistov.
Ján Gordulič: Fortranistov, že áno. Nastavíš mu proste zmeníš mu heslo do Windows a odvtedy si zodpovedný za všetky veci, čo sa odvtedy stanú. Mňa nezaujíma, aké má dobré vtipy, mňa zaujíma, či dokáže zabaviť tých ľudí a keď sa na ňom bavia ľudia, tak proste ho berem.
Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.
Mišo Gula: Nazdar Kolotočar.
Mišo Ukropec: Čau, čau Fešačík. Deti už ste-
Mišo Gula: Pokračujeme bez zbytočných intro. Ideme do témy IT začiatky Jana Gorduliča.
Mišo Ukropec: Aj tak nemôžeš byť vtipný.
Mišo Gula: Nie, nie, teraz to bude úplne bez vtipu a budeme sa baviť o technológiách, AIku, krypte.
Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, ešte jedna vec tam je dôležitá. Konverzný kamarát, urológ. Všetci ajťáci majú problém s predkožkou, takže.
Mišo Gula: Ne? Lebo?
Mišo Ukropec: Ja neviem prečo, on mi to povedal. Ja som to neskúmal.
Mišo Gula: Fajn.
Mišo Ukropec: Keď sme tu ajťáci vlastne všetci traja, tak mi to prišlo ako dôležité vysvetliť.
Ján Gordulič: Ja som akože je pravda, že tí ajtéčka proste tak vážne berú veci a potom, ale mám rád proste onen ajtéčkársky humor, ktorý je akože vieš, teraz ti tam niečo dajú a ty že a vlastne nechápeš, že čo. Je taký komik, že ten x-org, x-org pamätáte, poznáte to? Také kruhové kreslené také trojobrazkové komixy a vždy sa tam presne, že to je najznámejší, že, že prečo ste nazvali svojho syna, že, že Daniel opačné lomítko, opačné lomítko, zátvorka, zátvorka, zátvorka, vlnovka, vlnovka, že, že dali sme to proste do SQL a že drbla nám celá databáza a potom bol, že delete database, delete database students proste a, a že, a že prečo ste, že máte si sanitizovať svoje inputy proste vieš a presne že a teraz ako ty že. A musíš na to vedieť-
Mišo Gula: A musíš si natrikovať.
Ján Gordulič: Ale akože vieš natrikovať a potrebuješ na to vedieť, že, že čo je SQL, čo je to proste-
Mišo Gula: SQL injection.
Ján Gordulič: Presne čo sú injektáže a proste čo je to sanitizovať inputy, že musíš vedieť šesť vecí a to je na tom to vtipné, že proste, že sa cítiš taký, že aj ja som tých šesť vecí vedel na to, aby som sa mohol zasmiať na tomto vtipe a všetci ostatní, že OK a že to neni OK, že to je super, že to je vlastne akože.
Mišo Gula: Ty si niekedy vo svojej tvorbe mal pokusy vniesť programátorské vtipky?
Ján Gordulič: No jasné a to je akože, hlavne Jaro Abaffy to dlho ako začínal, tak proste bolo tiež akože povedal vtip a zasmiali sa dvaja a bolo to, to sú moji ľudia, vieš akože to je vôbec takú skúšku. A, a áno, ja som ako jeden z prvých stand upov bolo o tom, ako sa proste zistia ľudia okolo teba, že vieš robiť s počítačmi, teda všetky riešiš pokazené tlačiarne a všetko im akože nastavíš telefóny a hlavne odkedy im tam proste ty mu, že nastavíš mu proste zmeníš mu heslo do Windows a odvtedy si zodpovedný za všetky veci, čo sa odvtedy stanú proste tak akože, počkaj odkedy si mi zmenil to heslo, tak sa mi vymaľovali súbory, vieš? Alebo sa mi neotvára Word a ja že ja som s Wordom nič nerobil. No kto vie? Vieš čo, jak to je, že proste a také to akože na tomto som mal, čiže mal som určite, že ajtéčkársky set, lebo však čo by to bolo? Ale vlastne to potom nebol set o ajtéčku, ale o ľuďoch, ktorí proste od teba požadujú toto, vieš a supportoval som moju mamu a to je akože najväčšie peklo, že.
Mišo Gula: Jak si sa, jak si sa dostal k tejto závislosti na technológiách?
Ján Gordulič: V, keď som mal šesť rokov asi alebo sedem, tak sa môj strýko, ktorý emigroval do USA, dostal tam občianstvo po desiatich rokoch, sedemdesiate šiestke, osemdesiate šieste, vrátili sa a on proste-
Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, v osemdesiatom šiestom sa vrátili na Slovensko?
Ján Gordulič: No vrátil akože nás prišiel prvýkrát navštíviť, lebo už mal americký pas a vedel, že mu už nič nemôžu urobiť. Proste tak sa vrátil a išli do Hainburgu a kúpili mi Commodore 64 s kazetiakom a to bol akože absolútny, proste tam sa skončilo všetko. Z tej nemeckej príručky mi napísali sme spolu prvé dva programy a tým mi otvoril svet, ktorý a že som sa v noci ako šesť, sedemročný som si dával budík a potajomky sa o druhej ráno a od druhej do štvrtej, keď rodičia spali, som v obývačke na televízore proste si písal programy a hral sa hry a neviem čo a absolútne ma to ako keby chytilo. Zistil ja som bol taký, ako že niekedy aj nevtipný a niekedy som nemal veľa kamarátov a zrazu si tam mal ten počítač, ktorý mal že neobmedzené možnosti, respektíve obmedzené iba tým, čo sa dokážeš naučiť, čo dokážeš vymyslieť. Keď to nefungovalo, bola to tvoja chyba a vlastne robil len tie tvoje inštrukcie a to bol akože nepochopil som absolútne ten svet, že aký je fantastický a že čo sa tam všetko dá robiť. A potom sa to vynásobilo krát milión, keď prišiel, keď som k počítaču prvýkrát pripojil telefón, tak to akože bolo, že. Takže pre mňa, ja som absolútne tým fascinovaný. Niekedy mi je až ľúto proste takých profi ajtéčkarov, ktorí to berú, že sú v tom celý deň a toto, že, že ja som nikdy nerobil to IT ako profi a ako keby nedokážu to oceniť normálne, že wow, že vy tu máte toto, toto. No však hej, však to s tým robíme. Čo si bláznil, čo to je? A tento môj strýko, ktorý sám sa to naučil, tiež nevedel. On umýval riady v tom New Yorku a potom si tam kúpil nejaký proste Altair alebo TRS 80 myslím. To bolo úplne, že to ani to neviem, či to vôbec malo monitor proste a to bolo akože to je v Radio Sheku sa to v Amerike predávalo. To bol úplne taký prvý domáci počítač v sedemdesiatom ôsmom roku alebo ktorom. Pred Applom, pred všetkým, pred prvým PC. On sa sám na tom naučil a proste robil potom, že jedného z štyroch hlavných administrátorov newyorskej dopravy MHDčky proste, kde už vtedy v osemdesiatom šiestom autobusy zberali dáta o tom, koľko má vodič najazdené, akú to má spotrebu a vyťahovali také konzoly a strkali. To sa načítavalo, mali tam ride polia a on ma, keď som bol prvýkrát v Amerike za ním šestnástich, tak ma zobral k nejakým blade serverom a že tuto nám beží celý platový systém a tak to zobral a vytiahol odtiaľ disk z toho a že Ježiš, však to nemôžeš teraz, že. No a to sa volá ride a celý tento disk je proste nakopírovaný na tomto disku a že ešte aj druhý môžem vytiahnuť a ešte stále to plne pôjde a proste-
Mišo Ukropec: Naša technológia sa odvtedy nezmenila.
Ján Gordulič: Však ale to je-
Mišo Ukropec: Oni stále ešte bežia na tých istých raidových poliach.
Ján Gordulič: Tak to je fanda. Ja viem, ako teraz som nejaké NASko inštaloval a tiež vlastne stále tam je ten ride a neviem-
Mišo Ukropec: Ale počkaj, to myslíš trošku ináč. Pred pár rokmi vyšiel taký inzerát, že, že americké sociálne zabezpečenie hľadá Fortranistov.
Ján Gordulič: Fortranistov, že áno. Ale to je super.
Mišo Ukropec: Vochodcovia išli-
Ján Gordulič: A počkaj, tamto v tej MHDčke to bolo vidno tam uňho v robote to bolo fascinujúce, lebo ty si začínal. Tam boli tie čierne HPéčkové blade servery a išiel si dozadu, dozadu a tam prešiel ujko Pajko a v rukách mal dve také pásky päťdesiat megové, obrovské, že wank a proste s tým a to tam strkali a mali tam tie zálohovacie zariadenia. Som to prvýkrát videl naživo, že, že normálne krabica a tam boli pod sebou tie pásky a taká ruka to vyberala, zobrala tú, tú dátovú pásku, tú dátku a išla tam odzálohovať. Zase ju vrátila na to miesto a že, že a-
Mišo Ukropec: To boli DLTéčkové kazety.
Ján Gordulič: To bolo fascinujúce. Sa ja som, ja som proste bol, že wow.
Mišo Gula: Na Facebooku nejaký článok na mňa vyskočil a neviem, či to, či to je pravda alebo nie, ale že nejaké tie ešte staré Boeingy proste čo majú, že štyridsať, päťdesiat rokov a sú ešte v prevádzke.
Ján Gordulič: Disketý.
Mišo Ukropec: Že disketa mi sa naštartuje firme.
Ján Gordulič: Nie, to neboli Boeingy, to boli F16ky, stíhačky, lebo však oni tú F16 robili v sedemdesiatych rokoch sa to ne a oni tam s tým updatujú ten firmware ešte a-
Mišo Ukropec: Ale to máš, to máš aj na železniciach, to je vš-- ako diskety normálne fungujú stále.
Ján Gordulič: Ty breďo.
Mišo Ukropec: No a to akože CDéčka to je akože high tech ešte stále technológia.
Ján Gordulič: Mne teraz ako pán, on mi robil nejaký znalecký posudok, dal mi k tomu CDéčko, že čo s tým mám prosím ho zrobiť. Tak som normálne akože z nejakou, z nejakej fólie vybaľoval, lebo som niekomu ThinkPadu pribaľovali kedysi tri roky dozadu alebo štyri ešte mechaniku USBéčkovú, tak ja som, že či mi to dali, že-
Mišo Ukropec: To ja ti dám ako inú pikošku. My sme pred pár rokmi mali, keď sa zavádzal ten ako ten eHealth slovenský, čo teda už teda za tých neviem koľko sto miliónov, čo to stálo, tak už teda recept ti vie vystaviť doktor na diaľku. High tech. Tak prišli na nás s takou otázkou, že by chceli integrovať zdravotnícky systém, ktorý sa volá, že Adam.
Ján Gordulič: Ježiš, ale počkaj, ja som s tým robil. Moja manželka má ambulanciu a to je akože-
Mišo Ukropec: Tak a teraz.
Ján Gordulič: Viem, no.
Mišo Ukropec: Takže ty prídeš. Sorry za technické-
Ján Gordulič: Podľa mňa Adam posielal ešte dva roky dozadu updaty na diskete poštou akože.
Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, počkaj, ja sa k tomu idem práve dostať, že. Takže sorry za technické okienko, ale teraz keď sú tu aj ajťáci, tak že, že ideme to ako integrovať a ja hovorím, že okej, tak sa akože kuknem na to, že čo to je za smrť to pustil a hovorím si Boženko, toto je z ktorého roku? A teraz že kde to má uložené dáta, že aké tam SQLko alebo niečo, aké SQL, tam je DBFko. Áno, že formát DBF bol vymyslený v roku osemdesiat neviem kedy, čo ešte stará Foxka. Keď sa to vygooglíš, že Fox Pro, tam uvidíš také, také, také modrožlté.
Ján Gordulič: Ja viem, ja viem, kde sa to bežalo. To Database 4 to bol štandard.
Mišo Ukropec: Presne tak. A teda-
Ján Gordulič: To bol Novell to tuším robil.
Mišo Ukropec: Nie, no na Novelli to bežalo ako na sieti. To ešte TCP IP protokol ani neexistoval vtedy.
Ján Gordulič: IPX bolo, no.
Mišo Ukropec: Tak a zrazu ty kukáš v roku dvetisíc tam že, že osemnásť, devätnásť. Myslím, že to bolo nejako že tesne pred koronou. Ty kukáš, že ja mám robiť, akože riešiť integráciu nejakého DBF, že Database 4, že prosím, že to dneska niekto používa? A tam potom zistíš, že-
Ján Gordulič: Manželka má ambulanciu a oni na tom bežali štyri roky dozadu a potom prešli na iný a potom ona, že a teraz prejdeme na to, že počkaj, zastavme sa, neprechádzajte zatiaľ nikam. Normálne sa poďme pozrieť, čo existuje. Ja ti s tým skúsim poradiť a, a proste našiel sa, nebudem menovať. No volá sa to MB a je to super a je to zrazu v cloude a zrazu žiadne updaty netreba. Ty si to otvoríš v browseri a proste a oni mali pocit, že sa do budúcnosti prešli, že ten lekár si môže zobrať tú čitačku a otvoriť si to z domu a proste nekopať-
Mišo Ukropec: Nepredstaviteľné.
Ján Gordulič: Že nemusí ísť on do práce tam urobiť ten recept, že on si môže zobrať tú čitačku s tou kartou a na diaľku sa tam pripojiť, že to-
Mišo Ukropec: Áno, ako a je zaujímavé, že, že tí istí lekári ti majú aplikovať najmodernejšie zdravotnícke postupy, ale pritom frčia na technológiách, ktorým je dvadsať rokov stará.
Ján Gordulič: A to bolo väčšie. Ja som prišiel do roboty, kde má manželka má aj tam tohto Adama a proste on to spúšťal a ona že no to iba odklikať toto bum bum enter. A ja že čo robíš? A proste som tak znova pozrel, že čo to vlastne odklikal a teda že, že, že nie je vytvorená záloha, vytvoriť zálohu, že enter, že zálohovacie zariadenie je na tom istom harddisku, ako je tento softvér. Je to v poriadku? Áno. Ja že počkaj, že nie, nie ty a to je že-
Mišo Ukropec: Semirad like.
Ján Gordulič: Desaťtisíc pacientov všetko a že kde máš zálohu? No však tu na tom disku. A keď odíde ten disk? Že no to je. A to bol ten joke presne, že, že, že the disk failed. Where is the backup? On the disk. Vieš, že tak presne.
Mišo Ukropec: Počkaj, to mi pripomína to, že preboha živá, to je vyše tridsať rokov dozadu. Tridsať? No vlastne zhruba tridsať. Som robil v Historickom múzeu na hrade ajťáka. A došla tam za mnou akože teta v múzeu, že, že Miško, že na tomto súbore, teda tejto diskete mám ako že tú, ten, ten dokument, čo píšem o nej a neviem proste nejakom slovenskom komsi. Hej? A že Miško, že nejde mi to prečítať. Hej? A ja hovorím no však čo? Jak som tú disketu držal, drbi ju do koša. Vieš? A ona, že Miško, Miško, čo robíte? Hovorím, no nič, tá disketa je mŕtva. Akože čo, čo, čo jako teraz s ňou ako máme riešiť? Proste nič. Však ako, však si to nahráte na druhú disketu, ale ja to mám na tej diskete. Hovorím, čo sa, že to je moment, čo máte na tej diskete, že ten dokument je na tej diskete. Hovorím, ale tak máte ho aj niekde inde. No nie, to mám iba na tej diskete, čo to nosím domov a do práce a hore. Hovorím v lete, v zime tam sa nakondenzuje voda na tom, keď to má v taštičke v autobuse.
Ján Gordulič: Počúvaj, ale ja som mal spolužiačku a to bola pani, ja som spolužiačku na vysokej škole a písali sme bakalársku prácu. To bolo 2001 a proste to isté za mnou došla a že počuješ, nefunguje mi to disketa, kde mám bakalárku a ja že a však kde to, že na tej diskete a teraz je, že no ukáž mi ju a ona normálne otvorila kabelku a začala sa v nej hrabať a tam proste z nej a teraz tá disketa stokrát sa tam posunul ten oný, hocičo tam do toho a ona normálne-
Mišo Ukropec: Dočkala
Ján Gordulič: Kľúče, vieš ženská kabelka proste, odtiaľ to tam niekde vyhrabávala. Prach, všetko staré žuvačky, proste toto a že wow.
Mišo Ukropec: On ju držal doteraz.
Ján Gordulič: A nemáš to niekde? A teba to nenapadlo, že no nie, však ja pre a toto proste hovorím, ja na tom robím aj doma, aj proste u mamy v robote si to dám a tam chvíľku píšem a že.
Mišo Ukropec: Že sa to tuším o tom-
Ján Gordulič: Ale že proste, ale že tak aspoň si to tam, kde to aspoň že ideš tam na to na poslednom mieste, kde som to editoval, že aspoň tam si to dám. Vieš, že tak čo sa deje aj u mamy v robote, aj doma, aj do notebooku a nejaká verzia bude, že buď mám verziu s od mamy z roboty aspoň alebo do-
Mišo Ukropec: Akože niečo sme z toho potom zachránili nejakým Norton Disk Doktorom alebo takým nejakým-
Ján Gordulič: Hard Times, no.
Mišo Ukropec: Áno, ale ale to som vtedy kukal, že.
Mišo Gula: A to už boli aspoň tie tie malé či ešte tie-
Ján Gordulič: Áno, to bola tri a polka, no.
Mišo Ukropec: No nie, nie, nie, ona mala ešte normálne päť a štvrťku. Takú tú, čo ešte nemala vlastne zakrytý ten ten čítací.
Ján Gordulič: Však bol na to papierový obal.
Mišo Ukropec: Áno, bol to v obale.
Ján Gordulič: Ešte boli osmičky diskety a tie už som nezažil, no.
Mišo Ukropec: To ma to ma tiež robíš. Ako držal som to v ruke, ale nevidel som to. Ako nepoužil som ju nikdy. No toto, romantická chvíľka.
Ján Gordulič: Chudáci ľudia, čo toto musia počúvať.
Mišo Ukropec: Prepáčte, aby ste sa nezbláznili.
Mišo Gula: Dáme to za paywall, neboj sa.
Mišo Ukropec: Hero, hero.
Mišo Gula: Oni pres-
Ján Gordulič: Chudáci ľudia, čo si za to musia platiť.
Mišo Ukropec: Prechod do roku 2025. Vtipy a umelá inteligencia.
Ján Gordulič: Dneska som to riešil, že napíš mi proste nejaké akože funny, lebo som proste mám nejaký job, že pätnássekundové vtipné scenáre, krátke a teda že napíš mi úplne, že peklo z toho vyšlo úplne, že najtrápnejšie trapy a akože ale je to dobré na to Maťo Hatala mi hovoril, že je to dobré na to, že ťa to navedie nejakým, že proste, že daj mi tri rozhovory. Šéf sa baví so zamestnancom na túto tému a že daj mi tri vtipné rozhovory, že šéf, zamestnanec mu odpovie, šéf mu niečo odpovie a proste boli to, že hrozné vtipy, vieš tak akože-
Mišo Gula: No ako celok nepoužiteľné, ale na nejaký brainstorming, na
Mišo Ukropec: niečo.
Ján Gordulič: Nie, nie je to nápad z tých, že keď som to trikrát dal vygenerovať, tak proste dve, že situácie, že bolo tam, že, že z auta sa dymí a že aha, dobre, z auta sa dymí, že to niečo by mohlo, že firemné auto horí proste že a z toho akože niečo potom napadne, ale to je všetko. Proste je to akože vôbec nič sa tam nedá čakať.
Mišo Gula: A čo hovoríš na tie videá, čo teraz generujú a toto môže byť akože teoreticky konkurencia pre dad jokes, hej, že že oni tam teraz ja neviem dve zvieratka si rozprávajú alebo už aj s ľuďmi to robia a že vyslovene len na tie dad jokes, že jednoduché krátke vtipky.
Ján Gordulič: Ale dad jokes podľa mňa vymyslí človek, nie? Či-
Mišo Gula: To neviem, či podľa mňa to už celé dávajú, akože že aj vymyslí vtip, aj-
Ján Gordulič: Nevidel som, tak to si musím pozrieť, ale akože viem, že sa dajú pekné videjká urobiť. Neviem, tak ten humor je ťažký, no tak akože podľa mňa alebo možno nie je, možno sa mýlim, ale mám pocit, že ten humor je, že to je ako keby taká nadstavba tomu všetkému, že jednak je, že napíš konverzáciu, aby mala zmysel. Neviem, čo ja ty teraz ešte, ako viem to podľa toho, že sme skúšali nejaký trollwall alebo niečo nasadiť u nás a človek tam napíše, že popiči a ho to zabanuje, lebo proste použil vulgarizmus a vlastne nás chváli alebo proste že, že nie si robíte piču, to vážne a proste a tiež ako keby že, že nevie to číta tú iróniu tak akože neviem, či ľudia vedia.
Mišo Ukropec: Jimmy Carr by neprešiel.
Ján Gordulič: Ale neviem, či to bude vedieť generovať, vieš, lebo aj normálny človek tam napíše niečo v dobrom a použije tam vulgarizmus alebo akože ironicky tam niečo napíše, že, že takže podľa mňa to bude, ale neviem, tak možno pozriem si, pošli mi.
Mišo Gula: No ten, ten pain in the ass podľa mňa je v tom, že, že tí ľudia to dokážu generovať, že kým ty zo seba vypotíš jeden vtip, ti to trvá že, že hodiny, dni, hej, ale cez to AIko oni ti vygenerujú proste za pár hodín tisíc videí, zaplavia ti tým TikTok alebo alebo Instagram čokoľvek a oni tam idú len na iterácie, že proste dačo sa nechytí, to sa nechytí, vieš a kašle na to, hej, ale ty potom ako tvorca budeš mať problém vôbec sa dostať pred, pred oči tých ľudí. Je to tak?
Ján Gordulič: No akože zaujímavá vec, že či sa to, no tak ale akože to už sa deje teraz. Tak tiež už je milión tých tvorcov a neviem čo, že teda, že bude toho ešte viac, že nebude ich milión a bude ich desať miliónov. No tak, tak neviem, akože priznám sa, že tie sociálne siete, že teraz zase sa snažím, že úplne, že kašlem na Instagram a že nejak mi to nepríde také, že si proste to nejak nájdu tí ľudia alebo ja to chcem tam mať nejaký osobný vzťah. My sme skúšali robiť, že Silné reči TV počas covidu a že predplaťte si, že Silné reči telko, budete tam mať päť relácií a vôbec to nefungovalo, pretože ľudia si nechcú predplatiť Silné reči TV, chcú si predplatiť Lužifčáka, chcú si predplatiť Joe Trendiho, chcú si predplatiť Simonu a ako keby že, že podľa mňa to bude o tom, to, že neviem, že či niekto si vytvorí nejaký takýto vzťah, že baví ma táto AI, čo dobre generuje alebo tento týpek s AI, čo dobre generuje vtipy. Vlastne už o tom je to.
Mišo Gula: To to môžem len potvrdiť, že že jednak nie každý mi pasoval na tých Silných rečiach a niektorí mi že že ale že vyslovene vadia, hej. Nemusíme to menovať, ale sú tam proste typy, že že nemôžem, akože.
Mišo Ukropec: A ja to mám.
Mišo Gula: Dobre.
Mišo Ukropec: Vidíš, ale to je otázka dobrá, že- Že dokážeš sa ty odosobniť od toho-
Ján Gordulič: Áno, lebo ja sedím tak, že ja sa pozerám na publikum, že mňa nezaujíma, aké má dobré vtipy. Mňa zaujíma, či dokáže zabaviť tých ľudí a keď sa nebavia ľudia, tak proste ho berem. A to som si uvedomil v prvom, druhom roku Silných rečí, že ja vôbec to nič nemá spoločné s tým, že či mňa ten človek baví, že on má baviť tých mojich ľudí.
Mišo Ukropec: Ego vieš potlačiť.
Ján Gordulič: A to mne strašne pomohlo napríklad aj pri písaní, že ja som si prečítal občas svoje joke a svoje scenáre, že ty kokos, že to je strašné, že to je, to je trapné a že však ale ty nechceš zabaviť seba, ty chceš toho diváka zabaviť a im sa to bude zdať vtipné, že teraz je tam také opovrhnutie trošku voči tomu divákovi, ale že, že, že poďme-
Mišo Ukropec: Ale nie, ako tie chute sú rôzne.
Ján Gordulič: Však áno, akože.
Mišo Ukropec: Vieš, minule si vravel o Gaussovej krivke. Ja som, a to je také akože úplne iná téma, to sú, to sú kečupy. Hej, že skúmalo sa, že aký kečup je najobľúbenejší.
Ján Gordulič: Heinz, nie?
Mišo Ukropec: No, ale ktorý z Heinzov je najobľúbenejší?
Ján Gordulič: Ten základný.
Mišo Ukropec: A to neni pravda.
Ján Gordulič: A ktorý je najobľúbenejší?
Mišo Ukropec: Oni si pôvodne mysleli, že lebo kečup má byť riedka sračka, ktorá nemá proste žiadnu štruktúru a to je správny kečup. To bola nejaká premisa kedysi. Áno? A kečup nemôže byť ani hentaký, ani tamtaký, ani neviem jaký. A začali sa v tom akože ľudia trošku hlbšie vrtať a začali experimentovať, že jaké kečupy vlastne. A dneska máš od každej značky že desať, kľudne aj pätnásť typov kečupov, ktoré sú že úplne, že každý je že iný, veľmi hrudkovitý, stredne hrudkovitý, taký onaký. No niekomu ten kečup, v ktorom sú kúsky paradajky je normálne, že na blití z toho. Iný práve toto práve akože potrebuje, lebo má pocit, že to neni ošidená červená voda. Hej? A zrazu zistili, že to, že tá distribúcia nemá vôbec tvar Gaussovej krivky, ale že je to že čistý chaos. Hej? A toto môže byť presne s tým humorom, že, že tebe sa zdá, že hento je že, že katastrofa, ale ty proste dvadsaťosem percent ľudí tým vieš brutálne trafiť, lebo oni majú také nastavenie rýpačné ako máš ty alebo ináč aj ja. A im sa to proste páči, že máš gule tam šťuchať do niečoho perom pod rebrá.
Mišo Gula: Tak môj obľúbený príklad je, keď ja som strašne mám rád Funko, hej a ten ich štýl humoru, ktorý tam od začiatku bol a tak ďalej. A pre mňa osobne je nepochopiteľné, že ak niekto počúva napríklad že Expres, hej, že pre mňa tí moderátori sú tam, že na guľku do hlavy a vrchol je, že oni ešte aj vysvetľujú svoje vtipy. Ja normálne umieram, keď mám počúvať Expres, hej a-
Mišo Ukropec: Držím ti stranu.
Mišo Gula: Hej?
Mišo Ukropec: Áno, ale nie sme na tom nejako dohodnutí. Ja si pustím Expres, pustím ťa alebo proste vypni to a daj tam niečo iné. Daj akúkoľvek-
Ján Gordulič: Ale počkajte a toto povedzte, prečo počúvate rádio? Že čo to je? Ako to-
Mišo Gula: Ja nepočúvam rádio.
Ján Gordulič: Ale prečo aj v aute? Že prečo sa mne, mne v aute ešte som tak nastavil dasle nejakú appku, že sadnem do auta a pustí sa mi samo Spotify a proste niekde pokračujem a už ma to núti.
Mišo Ukropec: Takto. To je, že toto je dobrá vec. Ja nepočúvam rádio, lebo strašne ma otravujú všecky reklamy, ktoré tam ako ma niečím asilujú. Dopravné správy ma nezaujímajú, lebo keď idem-
Ján Gordulič: Čo máš Waze, no.
Mišo Ukropec: Mám, mám Waze. Ja si, nepýtam sa dookolačka, dokolačky točí akože-
Ján Gordulič: Tak povedz prečo áno, nie prečo nie. To rozumiem prečo nie.
Mišo Ukropec: Ale že keď je situácia, že počujem rádio a je to, že Expres alebo Funko, tak s Funkom som v pohode, ale ak počujem Expres, sorry to čisto, že môj bias hej, tak sa nehnevajte expresáci. Ja kukám na to, že toto niekto počúva?
Ján Gordulič: Ja keď počujem rádio, tak pozerám, že sa mi asi odpojil bluetooth. To je jediná myšlienka, ktorá ma napadne. Niečo sa deje mi s telefónom.
Mišo Gula: Neviem, tak ja napríklad rannú show mám rád. Hej, že Juniora s Marcelom akože počúvam, hej?
Ján Gordulič: Nie, no však akože chápem, proste vidím to, že, že nemá a hej, ako neviem, no proste, ale chápem. Dobre, však to je presne jak s tými kečupama.
Mišo Ukropec: No a to mi, to mi-
Mišo Gula: No prepáč, len ten príklad som uviedol presne kvôli tomu, že, že ja vnútorne nedokážem pochopiť, ako väčšina národa môže počúvať Expres, lebo sa mi z toho chce akože grckať, vieš.
Ján Gordulič: Nie a proste počúvaj, ľudia majú-
Mišo Gula: A to je ten vkus, hej, že úplne rozdielny.
Ján Gordulič: Že s Olinou, vieš, ja ju mám hrozne rada a aj ma baví ten jej humor a tiež akože sú mrtev ľudia majú, že čo je na tomto vtipné a proste vieš, že-
Mišo Gula: Ja ju nepočúvam.
Ján Gordulič: No však presne a ona je napríklad, že, že ja tomu úplne rozumiem, že keď sa na to ideš presne to, čo som ti vysvetľoval, že ona ma akoby tri cieľovky zasahuje, že, že super to je spravené, že strašne a prirodzene to robí a je taká svoja, že veríš jej. To tak-
Mišo Gula: Aj podľa toho minimálne čo chlapci hovorili, tak ona je asi najsledovanejšia, nie?
Ján Gordulič: Áno, úplne mega. Ona je úplne iná liga, ona je že vo vesmíre už odpálená. Ale že vieš a toto podľa mňa a späť sa vrátim k tomu AI, že, že mne sa by sa nechcelo pozerať nejakého proste, že dobre a Zážltúnke vieš, že tam je nejaký týpek, že im to píše tie texty alebo že to generuje, že to ako keby že, že dobre, možno sa to posunulo z toho, že, že nemusí to byť komik, ale je to, že dobre robí tú dramaturgiu toho, že proste vy-výberie, aj keď mu tá AI niečo nageneruje, tak vždy je za tým podľa mňa nejaký človek, čo tam dobre na tom vyberá a zaplavovať vieš akože tak teraz zistíš, že tento kanál vygeneruje tisíc videí do týždňa. No tak nechcem pľavať taký kanál.
Mišo Gula: Zážltúnok je taký David Guetta humoru, hej, že nevie hrať na ničom v princípe, ale vie to-
Ján Gordulič: Presne a potom je, že-
Mišo Gula: Vymastrovať na elektronike tak, že je to proste-
Ján Gordulič: Vieš akože cynická obroda nevie robiť grafiku, ale proste vie tam nájsť ten jeden joke a dá tam staser ob fotky a napíše tam na wordovskú onú nejakú bublinu tam.
Mišo Ukropec: Ale, ale vieš, musí byť umelec niekto, kto alebo hudobník niekto, kto explicitne vie hrať na hudobnom nástroji, že na husliach?
Ján Gordulič: Nie, podľa mňa nie.
Mišo Gula: Ono nie, tá technológia umožnila, že nemusí, hej.
Mišo Ukropec: Áno, ale vieš aj napríklad máš, máš umelcov. Tak keď si vezmeš, že, že ty si 3Dčkár, sú proste ľudia, čo sú, že 3Dčkári takí, že vyrobia taký film z 3Dčka, nenamaľuje, nevymyslí, ale v tom s tým kompjútrom proste dokáže, že zázrak.
Ján Gordulič: A opäť sa vrátim k tej demoscéne, že tam sú proste, že nejaké tie bitmapové grafiky a proste to sú ľudia, ktorí že nevedia kresliť nič, ale oni ti tam v nejakom drbnutom skicári ten pixel po pixeli ti krásne veci nakreslia a vlastne vždycky škaredo kreslia, ale dáš im ten iný tool na to, že on rukou by to proste krivo urobil, ale proste niekde to vidí a vie to z tej hlavy tú bitmapu preniesť na do toho počítača, že to je-
Mišo Gula: Však si zoberie teraz, čo je najnovší trend sú je vibe coding. To registruješ, hej?
Ján Gordulič: Toto som počul na Codecon toto slovo a som akože nevedel, či je to vibe ako že vymažeš, či je to-
Mišo Gula: Nie, nie vibe.
Ján Gordulič: A proste vibe coding.
Mišo Gula: Že masaker, že doteraz keď si Niekto si chcel hovoriť, že je programátor, tak minimálne dva tri jazyky ako hej, že to keď si vedel jeden, tak to bolo také, že dnes proste už môžu tvoriť ľudia a môžu apky tvoriť ľudia, ktorí že vôbec nevedia programovať. Hej?
Mišo Ukropec: No, dajme tam ale taký malý disclaimer, že potom to musí chytiť do ruky niekto docela ten bordel u práce.
Mišo Gula: Podľa účelu využitia.
Mišo Ukropec: Tak, ale ako-
Ján Gordulič: Ale a mne to aj proste píše, že najlepší kód jak ja. Ja som v živote nemal takéto akože a to som teraz som s tým pred rokom som riešil, že potrebovali sme, bežíme niečo v nejakých Google dokumentoch, sheetoch a proste mali sme to, že v šiestich sheetoch roztiahnuté a potrebovali sme z toho urobiť, že predstav si, že máme šesť rôznych šoviek a komici účinkujú v každej z nich, v niektorej. A teraz ty máš proste v šiestich sheetoch nejaké rozpočty a na konci niekto chce raz za mesiac im urobiť proste, že koľko si majú vyfakturovať. A pri každom komikovi z osemnástich musel sa vypo, že dobre, tak na stand up bol trikrát, potom raz mal grilovačku, raz mal toto. A vlastne som dokázal z AI proste z ChatGPT napísať skript, ktorý proste sa tam spustí a vygeneruje tabuľku, že mu to zráta do jednej tabuľky tomu človeku a vyfiltruješ si tam človeka, že proste vieš mu povedať, že tento mesiac si fakturuj toľkoto peňazí, lebo ti to ten soft urobí. Zmeníš tam tie tabuľky a updatneš to. A trvalo to tri minúty. Som to spustil a tri minúty, kým to prešlo všetky tie ešte tabuľky, že to je strašne dlho. Tak som mu zobral ten kód. Zober tento kód a zoptimalizuj ho, nech to beží rýchlejšie a spravil to a proste za pätnásť sekúnd to zbehne. A že, že sám sebe si zoptimalizoval kód. Ja že wow, že super.
Mišo Ukropec: Áno, lenže vieš urobiť program, ktorý prejde nejaké Excelové Google sheetové tabuľky je akože-
Ján Gordulič: Však ja nehovorím, samozrejme, a už ani nehovorím, že na druhej skonci, že, že má to byť proste na, že updatovali Navigatory proste veci, ktoré odleteli pred tridsiatimi rokmi.
Mišo Ukropec: Má aj tú firmu, čiže-
Ján Gordulič: Ale však ja ti rozumiem, akože v živote by som toto nedal nikde do ruky na nič ako ostrú prevádzku a nebodaj to dal klientovi, akože to v žiadnom prípade.
Mišo Ukropec: Ale to je práve tá vec, že, že my to vidíme na, na využi-- tak jak ty vlastne nevieš alebo zatiaľ dajme tam takýto disclaimer, lebo za rok, dva, tri tá situácia môže byť úplne iná, že tak ako dneska nevieš nechať napísať AI ako vtip, ktorý bude že dobrý, že môže náhodou trafiť, ale skôr bude ako zatiaľ že slabý ako dobrý. Tak rovnako tak v tom ITčku nevieš ho nechať napísať, že perfektný poprdeli program, lebo on vie robiť také tie, že jednoduché generické veci, ktoré ti urobí, že instantne za dvadsať minút to máš. Ale jak potrebuješ špecialitku-
Mišo Gula: To Mišo, pozri si Replit AI a podľa mňa zmeníš názor.
Ján Gordulič: Replik?
Mišo Gula: Replit.
Ján Gordulič: Replit.
Mišo Ukropec: Dobre chlapci moji, prosím vás, pozrite si Replit AI.
Mišo Gula: Akože to robí divy.
Mišo Ukropec: Ako netvrdím, že nemôžu byť nejaké špecializované tooly, ktoré že vedia, ale všeobecne, keď sa v nejakej téme začneš vŕtať, že do hĺbky, do hĺbky, do hĺbky, tak tie jazykové modely to nemajú naštudované. Ony sa hýbu tak že hodne po povrchu. Však keď potrebuješ takú že prvú encyklopedickú informáciu, tak dostaneš.
Ján Gordulič: Však áno, to je, ale to je presne ten príklad. Ja mám tiež nejakých kolegov, ktorí proste z AI generujú, neviem, statusy na Facebook, Instagram a teraz som proste kolegyni pozeral cez plece, že čo robí a proste ChatGPT, že a ešte tú poslednú vetu prosím ťa vymeň. A ja že prosím ťa, však ja to už tvímem tú vetu, už to tam prepíš, však už to vykopíruj celé. A že však dlhšie mu píšeš, že toto vymeň, jak proste to urobíš sama, že no, že, že neni to, nemáš to rýchlejšie? Nie. Takže dobre a teraz vidím, jak to toto píšeš. Fakt to myslíš, že asi nie, že zmeraj si to, zmeraj si to niekedy, že koľko stráviš tým, že dávaš prompty a že keby si to iba ty napísal, že hm a, a presne my sme sa bavili o niečom a že bol s nami, že môže byť takto ten status, že necítim v tom žiadnu ľudskosť. Však robíš s nami proste tak daj tam niečo proste na LinkedIn dávala post proste, že a takéto sú naše štatistiky a tešíme sa z toho. A nie je to jednoduché, že ale však tam daj proste, že šéf mi povedal, že musíme dať štatistiky. Tak tu sedím smutná copywriterka a proste tak dávam tu-
Mišo Ukropec: Obožeráme.
Ján Gordulič: Nech to má nejaký, nech to má nejaký oný príbeh za tým, nech tam je nejaká sranda. Sme proste neni sme, že toto sa dá použiť pre proste desať firiem tento status, že, že nech tam je troška cítiť tie silné reči a-
Mišo Ukropec: A neni to tam. No ale sranda môže byť aj v biznise. Mám na to postavený taký akože malý fun factíček. Určite aj tebe volajú všelijakí obchodníci, ktorí ti chcú predať krypto.
Ján Gordulič: Občas, ale keď mám náladu, tak ich zdržiavam a keď nemám, tak im poviem, že prosím, ďakujem a vyraďte ma z databázy. Takže už sa to, ubúdam z tých databáz.
Mišo Ukropec: Ja hneď pred tým, ako to telefónne číslo zablokujem, takže vlastne volajú mi stále menej a menej, lebo teda priebežne sa asi nevedia dovolať. Tak mám ako, ja ich nejako nezdržujem, ale ja na nich hovorím inú vec, že, že prosím vás, že to je super, že máte toľko zdrojov k dispozícii. Ja by som potreboval pol mega požičať, lebo som po rozvode úplne rozdrbaný, v riti celý bez peňazí a viete, že nejaký dobrý úrok, keby ste mi dali. Píp, píp, píp, píp.
Ján Gordulič: Vieš, čo ja im robím, že, že mile mi volá, že pán Gordulič, že máte tu, že zostatok na vašom krypto účte, že Ježiš, dobre, že voláte, ty kokos, už som to zháňal, že kde. Takže viete o tom? Áno, áno, viem. No tak povedzte mi prosím vás, že a typik, keď sa stretne takéto, že tento zápal nečakal, tak normálne pochopil, že si z neho robím srandu. Tak mi zložil, že Ježiš, už som čakal, že sa mi ozvete, že neviem to dostať odtiaľ von. Zabudol som heslo. Povedzte mi, čo mám robiť. A týpek, že okej a prosím ťa-
Mišo Ukropec: Toho to neopájči.
Ján Gordulič: Ale musím mať náladu. Vieš čo? Lebo niekedy akože je to asi väčšinou, čo nemám.
Mišo Ukropec: No ináč vieš čo? Na to mi minule som ti, ani, ani som nechcel. Máme nejakého poisťovaka vo firme, ktorý nám robil akože poistenie zodpovednosti za škodu a volá mi, že chce by sa so mnou stretnúť. Hovorím na čo? Hovorím ako neriešim to poistenie, proste platíme, sme poistení, vyriešené, čau. Nie. No viete, lebo som odišiel akože z firmy a teraz som akože, že v novej firme a prenášam si klientov. Hovorím však ako good for you, nie? A hovorím a čo je teda téma? No prenášam si akože klientov do tej novej firmy. Hovorím ja, však ako, však ste si nás preniesli tak ako v poriadku, akože čo nerozumiem, že ako znie úloha. No viete, lebo ja by som to potreboval ako niečo podpísať a hovorím aha, tak poviem Kurnik shopa, chcem svoje šéry z tej poistky dostávať aj naďalej, lebo teraz to by to dostávala stará firma. Vše normálne sme sa pohádali, lebo proste taký neúprimný slizák. Neviem poistovaci prečo majú tú povesť slizákov.
Ján Gordulič: Ja som našiel jediného normálneho a všetko. Strašne sa ho teraz držím proste, že, že-
Mišo Ukropec: Že neni slizák.
Ján Gordulič: Martin proste hlavne raz mi odpísal, som potreboval akože zákonnú poistku a že išiel som na druhý deň prepísať auto a musel som už doniesť niečo, že vytlačenú tú bielu kartu a odpísal mi mail dvadsaťdva štyridsaťpäť a pomohol mi s tým. Takže dobre, odteraz všetko idem cez teba a akože-
Mišo Ukropec: Zaslúžil si.
Ján Gordulič: Zaslúžil si. No ale no tak áno, sú slizkí ľudia.
Mišo Ukropec: No myslím si, že toto je že fun fact a fun fact.
Ján Gordulič: Takže tretí diel?
Mišo Ukropec: Niekedy.
Mišo Gula: Nie, nie, lebo už ideš za, za baby, takže.
Ján Gordulič: No dobre, ale ďakujem vám za pozvanie. tieto firemky chcem robiť ITčkárske, dobre? Za veľa peňazí, tri tisíc eur.
Mišo Gula: Hej, dobre.
Mišo Ukropec: Ale to má byť viacej. Už som ti to naznačil, trošku je málo.
Ján Gordulič: Počúvaj, predaj ma za štyrku a zober si päťsto z toho akože.
Mišo Gula: Počúvaj, my máme strašne veľa dopytu a nemá to kto moderovať, tak my ti to budeme vždy
Ján Gordulič: Debili. Chvíľku som si myslel, že hovoríš vážne. Mám taký sen, že také tri firemky do mesiaca proste, že zaplatím hypotéky, bazén, čistenie, vieš.
Mišo Ukropec: Môžeš zaplatiť dvesto euro za hodinovú prácu, to musíš robiť.
Ján Gordulič: Ale ja proste sa podelím o tie peniaze ďalej zase a v tých regiónoch tam vieš dvesto eur je tam šesťsto eur.
Mišo Gula: Si charakter.
Ján Gordulič: Chlapci, však dobre to robíte. Ja som akože vôbec netušil, že čo tam vo Forbse mi vás tam dali vás moderujem. Však to je akože celkom zábava.
Mišo Gula: Nie, dobre, ale no.
Ján Gordulič: No však áno. Dobre, tak-
Mišo Ukropec: Keby si potreboval nejakú, nejakú súkromnú, jak sa robí humor v kríze.
Ján Gordulič: Tak čo?
Mišo Ukropec: Za osemsto euro.
Ján Gordulič: To vy? Akože?
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Nie, on vie vyfakturovať, on to nevie dodať.
Ján Gordulič: Ja, tak je dobre, tam bude se, jak to sa, všade zákazky a potom dôjdu tí subkontraktori či jak sa to volá a tí to potom vydodajú a ty to len tam pokryješ všetko.
Mišo Ukropec: Vieš čo? Ne-zatiaľ som netrafil s tým svojím nekorektným humorom štátne zákazky, takže.
Ján Gordulič: Však humor maj hocijaký, len vrať dvadsať percent a vybavené. Neviem koľko to dávaš.
Mišo Gula: To má potom ale prepočet niekoho dobre dvadsať percent iba, dobre? Jano, ďakujeme pekne.
Ján Gordulič: Milí páni, ďakujem, že za pozvanie a, volajte mi s tými ponukami.
Mišo Ukropec: Aj ti do hotela.
Mišo Gula: Čau.
Ján Gordulič: Čaute.
Mišo Ukropec: Čau, čau.
Mišo Gula: Čau.