Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#971 h 1 min

#97 – Kolotočár medzi slepými a jednookými

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Úvodná časť série bez hosťa o tom, či odísť zo Slovenska. Mišo Gula sa otázkou zaoberá už dlhšie v súvislosti s ekonomickou a politickou situáciou, Mišo Ukropec ju riešil už pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď ako čerstvý absolvent lietal pracovať do Švajčiarska a zarábal mnohonásobne viac ako doma. Gula rozpráva, prečo sa po štúdiu v Prahe vrátil do Prešova. Rozoberajú, či je problém v krajine, alebo v tom, že človek žije v zlom „časopriestore“ – a že každý sa musí individuálne zamyslieť, či mu odchod naozaj pomôže. Porovnávajú životné náklady v zahraničí (kolega po troch štvrťrokoch vo Švajčiarsku požiadal o preloženie späť, lebo z platu nevyžil), zdravotníctvo – „bezplatné“ verzus súkromné, medicínsky turizmus v Indii –, vzdelanie a jazyky pre deti a infraštruktúru na východe. Názov epizódy odkazuje na príslovie o jednookých medzi slepými.

Hlavné myšlienky

  • Rozhodnutie o odchode je individuálne – treba zvážiť, či je problémom krajina, alebo vlastná situácia.
  • Vyšší plat v zahraničí často pohltia vyššie životné náklady na bývanie, dopravu a stravu.
  • Slovenské „bezplatné“ zdravotníctvo má svoju cenu; v súkromných zariadeniach je kvalita často inde.
  • Vzdelanie a jazykové zručnosti detí sú jedným z hlavných dôvodov, prečo rodiny zvažujú odchod.
  • Infraštruktúra na východe Slovenska (cesty, letisko) sa zlepšuje, no stále výrazne zaostáva.
  • Na Slovensku môže byť človek „jednooký medzi slepými“ – v menšej konkurencii sa dá vyniknúť ľahšie.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Už počas vysokej školy som si hovoril, že Praha super, ale ja tu nechcem mať rodinu.
— Mišo Gula
Ja som sa tou otázkou zaoberal pred dvadsiatimi piatimi rokmi.
— Mišo Ukropec
Ľudia, ten podcast sa do riti nerobí zadarmo.
— Mišo Gula

Popis epizódy

V dnešnom podcaste sa bavíme o tom, či je lepšie byť „doma jednooký medzi slepými“ alebo vo Švajčiarsku „slepý medzi jednookými“. Rozoberáme rozdiely v životnej úrovni, ambíciách a v tom, čo znamená úspech doma verzus v zahraničí.


🔹 Byť úspešný na Slovensku vs. v zahraničí

🔹 Ako sa mení pohľad na peniaze a majetok

🔹 Príbehy zo začiatkov kariéry

🔹 Švajčiarsko a jeho štandardy

🔹 Prečo sa oplatí porovnávať len seba so sebou

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 47 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Ukropec: Ona zarábala že päťku, ja som zarábal šesťdesiat. Ja ako čerstvo vyštudovaný absolvent vysokej školy. Ja už som mal Audi, mal som štvorizbový byt, nemal som žiadne dlhy. Mám byť doma jednookým medzi slepými, alebo mám byť vo Švajčiarsku slepým medzi jednookými?

Mišo Gula: Vtedy som si už, už počas vysokej školy som si vtedy hovoril, že, že akože Praha super, ale kokos, ja tu nechcem mať rodinu. Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fišáčik.

Mišo Gula: Tak sme niečo naznačili s nejakými odchodmi a tak. celé to vzniklo, ja sa tým zaoberám teda už dlhšie a súvisí to samozrejme s, s ja neviem ekonomickou situáciou na Slovensku, politickou, bezpečnostnou a tak ďalej. Hej, to si všetko akože rozoberieme. To len, len dávam ako kebyže také intro do toho a ja sa tou otázkou takého, že sťahovania zo Slovenska zaoberám povedzme, že už takmer rok a teba som celý čas vnímal ako takého, ktorý sa tou otázkou, že vôbec nezaoberá. Tak jedného dňa som ti vlastne dal call a hovorím, že, že, že čo bratislavská bublinka na to?

Mišo Ukropec: Ešte ja som sa tou otázkou zaoberal pred, pred dvadsiatimi piatimi rokmi. V podstate keď som zakladal firmu, lebo ja som, akože ja som začal do Švajčiarska lietať, a inštalovať servery a robiť softvér ešte na výške. Takže mal som že dvadsaťdva, dvadsaťtri. Hej? Už som lietal do Švajčiara, zarábal peniaze a vlastne moja teda tá pani exmanželka, ona zarábala že päťku v, v knižnici, hej, že nebol to akože dobre platený job, ale proste akože päťku. Ja som zarábal šesťdesiat. Hej? Priemerný plat bol v tom čase niekde okolo, tak priemerný bol tak že päťka, šestka nejaké také. Hej? Lepší plat bol že dvanásť. Hej? Ja som stále zarábal, že päťnásobok toho, čo bol, že, že slušný plat pred dvadsiatimi piatimi, skoro tridsiatimi rokmi. A to sa dialo vlastne vďaka tomu, že dostávali sme, že zlomkové peniaze z toho, čo naše služby stáli vo Švajčiarsku, ale stále, že násobne, násobne viacej peňazí to bolo, ako tu si vedel zarobiť. Takže v podstate ja ako čerstvo vyštudovaný absolvent vysokej školy, ktorú som totálne odflákol. Hej, typicky akože trojkár, keď paradoxne štátnice som mal s vyznamenaním, ale, ale to je skôr nejaká zhodná náhoda, okolnosti a šťastia nie kockárskym prístupom. Tak ale ja už som mal Audi, mal som štvorizbový byt, nemal som žiadne dlhy, vieš, a to bolo práve vďaka tomu, že robíš v krajine, kde sú veci lacné vrátane pracovnej sily a dostávaš násobné peniaze zo západnej krajiny, ktorá... No a teraz ja keď som videl, vieš, lebo ja som, ja som nemal také, že, že do Rakúska ísť nosiť kufré na letisko alebo vieš takéto to nebola téma nikdy. Ale keď som ja proste skočil rovno do Švajčiarska, tak už vtedy stál obed v Zürichu, že dvadsaťpäť frankov. Hej? A to na vtedajšie peniaze mohlo byť ja neviem, že päťsto korún? Lenže vtedy stál obed v Bratislave ja neviem, že sedemdesiat? Hej?

Mišo Gula: Pred dvadsiatimi piatimi rokmi.

Mišo Ukropec: Pred dvadsiatimi piatimi rokmi.

Mišo Gula: To asi aj menej.

Mišo Ukropec: Možno aj menej. Neviem, to už proste, ale že keď si proste videl ty, že dvadsať frankov, tak to bol akože to bolo že päť, teda desať percent že výplaty. Hej? To je proste luxus, ktorý ako si nevieš predstaviť. A ja som to tam vedel zaplatiť, aj keď teda viacej platili oni ako domáci. Ale, ale proste, že šlo to. A teraz ja keď som to videl a hovorím si, že hm, mám byť doma jednookým medzi slepými, alebo mám byť vo Švajčiarsku slepým medzi jednookými? Hm, beriem slepý medzi, teda jednooký medzi slepými. A vlastne áno, tam máš krajšie autá, vtedy podstatne lepšie cesty. Dneska teda furt tunákočku tunáku, ale teda keď vidíš indické, tak stále dobrý. Hej? Že, že ja som nevidel v prípade Bratislavy teda ako dôležitý akože rozmer, že odchod, že by som tým teraz ako fantastické niečo získal. Ja neviem, čo by som tým objektívne získal.

Mišo Gula: Ten môj príbeh bol, trochu podobný. On, on sa začal vlastne už počas vysokej školy, keď som študoval v Prahe. Praha je super, krásne mesto, paráda, kopec príležitostí, prachy, všetko tam je.

Mišo Ukropec: Lacnejšie ako Bratislava.

Mišo Gula: Všetko tam je. A jediný problém bol, že to je koľko to je pätnásť rokov dozadu. Všade proste tráva, drogy, zbesilá mládež. Vtedy som si už, už počas vysokej školy som si vtedy hovoril, že, že akože Praha super, ale kokos, ja tu nechcem mať rodinu, že ja tu nechcem vychovávať svoje deti v, v proste v tejto spoločnosti ako keby hej. A vyslovene v Prahe to nešlo o, o Čechov ako takých, ale vyslovene Praha proste veľké mesto, multikulti. A, a jednoducho takto som to vyhodnotil a vtedy som sa presťahoval vlastne naspäť do Prešova. Bolo to samozrejme, asi by som na to inak pozeral, ak by sa, sa v Prešove neriešil biznis konkrétny nejaký. Asi by som na to inak pozeral, keby to bolo vyslovene o tom, že hľadať si zamestnanie, tak asi, asi by som tam zostal, ale proste sa to vyvinulo tak, že som sa vrátil do Prešova a po tých rokoch som vlastne dnes v pozícii, kedy, kedy, intenzívne premýšľam nad tým, či či tak, ako ty hovoríš, ostať jednotli-okým medzi slepými na Slovensku alebo teda ešte, ešte to má iný rozmer, že, že ešte inak by som na to pozeral v Bratislave, ako na to pozerám z Prešova. To je jedna vec. Alebo tak, ako hovoríš, že ísť do zahraničia a snažiť sa tam, to, to nejakým spôsobom rozbiť. Čiže vlastne túto a nasledujúcu časť by sme mali venovať nejakej disku-diskusii o tom, prečo áno alebo prečo nie. Pričom naše-

Mišo Ukropec: A kedy a kto áno a kto nie.

Mišo Gula: Tak.

Mišo Ukropec: Lebo to môžu byť rôzne odpovede pre rôznych ľudí.

Mišo Gula: A naše role sú teda rozdelené veľmi jednoducho, lebo ja som, ja som akože za odchod a ty si proti.

Mišo Ukropec: Tak, ale to moje proti neni úplne ako, hm, také, také, že stupidné proti, ale že nie, nie-

Mišo Gula: Sme v roľach.

Mišo Ukropec: Že nie, nie pre mňa.

Mišo Gula: Hrá-hráme, hráme role, čiže, hráme dia-diablovho advokáta na oboch stranách, ty na jednej a ja na druhej.

Mišo Ukropec: Budem sakramentský diablovský advokát.

Mišo Gula: Takže, takže aj keď o tom nebudeš vnútorne presvedčený, ale ak to pasuje ako argument, za zostane, tak.

Mišo Ukropec: Budem ako-

Mišo Gula: Nech to je použité v boji.

Mišo Ukropec: Budem, budem, budem, budem použitý. Použijem sa najosprostejšie, ako budem, budem vedieť. čo ináč mňa v tomto určite tiež formovalo je, že neviem aké ty si mal detstvo, ale moje stálo za mýlu, keď vieš.

Mišo Gula: Ja som mal dobré.

Mišo Ukropec: No tak ja som mal akože ja by som, ako, že ja som vymazal svoje detstvo z, zo svojej hlavy, lebo či to bola nejaká ako naša vlastná ekonomická situácia domáca, vieš proste veľmi choré dieťa bez fotra. Vieš, samá žena, keď vychová dieťa, to ako je peklo aj vtedy, aj dneska to ako žena, ktorá si povie, že ja to dám sama, tak ja na to, že good luck moja. Však ako dá sa, len to bude mať svoju cenovku. A, a tak ja som vedel, že nechcem proste byť ani chu-- že chcem byť, že silný, zdravý a sakramentsky nechudobný. Hej, teraz nejde o to, že mať vrtuľník a, a, a Bombardier alebo neviem Gulfstream nejaký lietadlo, ale skôr ide o to, že nemušať sa nutne pozerať na každú päťkorunu v tom čase. A nakoniec som z toho vydestiloval, že pre mňa je podstatná v tomto zmysle sloboda. A paradoxne, pre mňa v, vo východnej Európe je v mnohých ohľadoch, nie vo všetkých, ale v mnohých ohľadoch väčšia sloboda ako v západnej časti sveta. To znamená, že-

Mišo Gula: Ty si nepočúval náhodou tak Separov podcast? Že takto-

Mišo Ukropec: Vieš čo? Ja, ja jediný rap, ktorý slovenský počúvam je Kaliho pesnička Nepustím a ináč slovenský rap nepočúvam. Ja som vyrastal na, na metale, takže mne stále frčí Metallica a, a AC/DC a, a Guns N' Roses a takéto. a prípadne niečo moderné, ale slovenskú hudbu vlastne nepočúvam, že vôbec. Len keď na mňa niečo náhodou vyskočí v rádiu. Že žijem v tomto zmy-, v tomto zmysle žijem v minulosti. Ináč to tiež neviem, či vieš, že to, akú hudbu počúvaš, je formované v tvojej puberte. Všetko, čo napočúvaš v puberte, potom počúvaš až do smrti plus mínus.

Mišo Gula: kámo, ja by som ti povedal, že skôr, lebo poznám veľmi veľa ľudí, ktorí už v ranom detstve boli sformovaní rodičmi. Čo počúvali rodičia.

Mišo Ukropec: To môže, môže byť, ale u nás to napríklad neplatí. Tomino, ten frčí samé Metallica, Miško ten počúva nejaký rap. Hej? Takže to a malý uvidíme, čo bude počúvať, či to bude Jožín z bážin, Močárem sa plíží alebo to bude niečo iné.

Mišo Gula: Alebo Brainrot songs. To ty si úplne určite mimo.

Mišo Ukropec: Nie, to ani-

Mišo Gula: Ale to naše deti, akože brainrot to je, že, že najväčší teraz posledný hype posledného roka, dvoch, možnože roka.

Mišo Ukropec: Možno skončí na kórejskom pope. Uvidíme. Necháme sa prekvapiť. V tomto je mi to celkom jedno. No ale teda naspäť k, k odchodu. Takže mne to ako ekonomicky nevychádzalo. Mne sa zdalo by teda oveľa lepšie mať tunak viacej peňazí. Musím povedať, že jednou z inšpirácií boli aj prví korporátnici, ktorí prichádzali na Slovensko. Lebo Slovensko, keď sem prišli, čo mobilní operátori a také to ti-

Mišo Gula: Ale teraz stále hovoríš o situácii pred dvadsiatimi piatimi rokmi.

Mišo Ukropec: Áno, áno.

Mišo Gula: Prečo si neodišiel ty?

Mišo Ukropec: Áno, áno, áno. Že, lebo vlastne akože mohol som. Akože technicky a akože dobre, že boli, že víza a neviem čo. Vieš, ale ja som bol že veľmi špeciálny a oni by to ako na mieste by to vybavili, že tohoto chlapca proste chceme, lebo je mimoriadny, hej? Že a nech to vyznieva proste ako, jako chce, ale, proste mal som u nich tento kredit a dokonca vyzerá, že aj dneska dokonca ešte rastie. A takže kukám na to, že hm. Ale tí ľudia, ktorí prišli, ktorých nahovorili, aby sa zamestnali ako vysokí manažéri v novovzniknutých korporáciách na Slovensku, tak on zrazu dostal výplatu, že stotisíc. Tunak jeho asistentka zarábala, že desať a on si mohol tunak kúpiť prvé, posledné, proste čo len chcel. Autá, domy, byty, ženy, proste to úplne jedno. Oni ako nechápali, kam sa oni dostali, že za jaké šušne oni vlastne dokážu fungovať. To je ako keby ja som išiel teraz do tej Indie, že keď, keď som pozeral výpis z kreditky, čo som platil tie taxíky, tak najmenej som zaplatil, že dvadsaťtri centov za taxík. To bolo, že šesťminútová jazda, že dvadsaťtri centov a najviac bolo, že štrnásť euro to bolo, že dve hodiny skoro sme išli tým taxíkom. Hej? boli sme v Mekáči vždycky v novom meste, v novom štáte vždycky odskúšam Mekáč, akože nebol, nebol dobrý, aj keď mal som, že dobrý Mekáč v Indii. Tento nebol dobrý. Tak ale Mekáč stojí asi tretinu z toho, čo stojí tu. A sme boli, povedzme, že to, že indická reštika, ale že to bola, že najlepšia cestovina s mäsom vôbec, jakú som kedy jedol. To som nechápal, že jak to bolo dobré. Bola to indická, teda v Indii japonská reštika. Ale keby ja som zobral tie peniaze, ktoré ja dneska spálim, na Slovensku a za to išiel žiť v Indii, tak akože

Mišo Gula: Dobre, už zachádzame vlastne do tých subtém, akože ktoré by sme si mali rozoberať, ale v princípe ak, ak to mám nejak, zarámcovať, tak jednoducho si, si si povedal, že radšej chceš zarábať západné prachy, ale míňať, východné.

Mišo Ukropec: Áno, áno, to ale napríklad dneska už neni dobrým, by nebol dobrý motív, lebo, lebo-

Mišo Gula: Ideme, ideme k tomu. Len som chcel ako keby-

Mišo Ukropec: Áno, áno, áno.

Mišo Gula: Hej, že prečo si vtedy neodišiel?

Mišo Ukropec: Áno, že ekonomicky mi to nedávalo vôbec žiadne opodstatnenie. A plus mal som tu rozbehnutých toľko, toľko vecí a biznisu a firma mi rástla a ľudí som zamestnával a neviem čo že, že nevidel som v tom vôbec žiadny, žiadny zmysel.

Mišo Gula: Dobre, ja som sa vlastne v, v, už počas vysokej školy a po vysokej škole vlastne, vlastne vrátil do Prešova kvôli tomu, že tam sme mali už naštartovaný nejaký biznis a jednoducho mi bolo lepšie naskociť do, biznisu s dosť veľkou vidinou, akože pridané hodnoty, ako začínať niekde v korporáte v Prahe z nuly. Hej? Takže takto sme si to zarámcovali. Ja by som videl-

Mišo Ukropec: A dneska máš podcast vďaka tomu a mňa poznáš.

Mišo Gula: Len vďaka tomu. Ja by som videl možnože také tri základné, základné témy, ktoré majú nejaké subtémy. Chcel by som baviť sa baviť o kvalite života. Čiže tu versus vonkajšok. O kariére a príležitostiach a o celkovo systéme spoločnosti tu alebo, alebo v zahraničí. A tam by sme si to mali skúsiť argumentovať, že prečo, prečo ostať alebo prečo ísť, ísť niekam inam.

Mišo Ukropec: Ja som nad tým rozmýšľal a mne prišla, že je tam, že spoločný menovateľ. Lebo poviem, že takto fakt som s prípravou týchto častí strávil, že hodín a hodín, že veľa a nielen teda keď som si búšil poznámky. Ináč sranda bola, keď som mu to poslal, že mám to nachystané a on že ty vole, že to si koľko tam toho napísal, že to dotvá čítať. Prepáč.

Mišo Gula: Si že som to ani nečítal. Však to bolo strašné jakokož.

Mišo Ukropec: Ako veľa strán to bolo, ale tak bolo to, že dobré mentálne cvičenie a, a ja som došiel k záveru, že, že téma odchodu zo Slovenska, ale to neni len zo Slovenska, hocikto, lebo však postretával som kopec ako expatov v, v Ázii, ktorí odišli z, z veľmi dobre platených pozícií v západnej Európe. Hej, akože Nemcom lezie Nemecko na nervy, Francúzom lezie Francúzsko na nervy, Angličanom lezie Anglicko na nervy, že to neni teraz slovenská špecialita. Hej, že, že, že neni to iba jednosmerný lístok, že z východu na západ, aj keď ako je to teraz masový smer, hej, že teraz ten východ je na hovno ako všeobecne a odtiaľ sa ide ako na západ, lebo je bohatší. Ale sú aj ľudia, ktorým nesedí ten západný mindset a aj príliš zošrobovaný a príliš veľa poriadku a príliš málo slobody. A tá Ázia je v tomto taká viacej separová, že, že, že sú ľudia, ktorým to sedí. No a mne príde, že uvažovať nad touto témou má zmysel pre niekoho, kto nemá čo stratiť. A to som tomu našiel aspoň zatiaľ, že dve skupiny ľudí a to sú, že mladí nemá frajerku, frajera, dieťa, job, majetok, o ktorý by musel dávať, rodičov, o ktorých sa musí starať. Proste nemá tu žiadne kotvy okrem pôvodu. A či ide na východ, na západ, na sever, na juh, to je úplne, že fuk. Proste začínať tam nanovo, lebo vlastne nemá tu akože silné, silné puto, že viacej mu záleží na tom niečom, čo to vidí v tom veľkom svete ako kotvy, ktoré má tu. A potom druhá skupina a to sú už povedzme, že ja a plus mínus trošku mladší, starší, prípadne kus starší odo mňa, ktorí už nemajú čo stratiť v zmysle nie že by o všetko prišli, ale práve naopak, že majú že veľa alebo že bohato, bohato dostatočne a niečo im tu proste vadí a povedia si, že to Tenerife je fajn, hej? Alebo Riviera, alebo neviem kam, alebo do Ríma alebo na Sicíliu.

Mišo Gula: Dobre, ale povedzme, že sa chceme dnes baviť o ľuďoch, ktorí tam idú akože stráviť zvyšok života a užiť si dôchodok.

Mišo Ukropec: A to nemusí byť vôbec, že stráviť zbytok života. To som práve myslel normálne, že, že, že oni vlastne, že tu majú biznis, lebo tu sa nebavíme v tej druhej skupine tých akože starších ľudí. To nie sú zamestnanci. Môžu, ale to akože to je úplne, že minorita, že ich vyšľú na nejakú vysokú pozíciu aj s rodinou aj so všetkým. Ale že sú to, že podnikatelia si myslím spravidla, ktorý si povie, že zle sa mu tu dýcha, počasie mu nesedí, neviem čo. Proste len sa mu tu niečo na nervy, Fico a on proste ide niekam ako do sveta, ale biznis mu tu v skutočnosti ostáva. Ale on ako fyzická osoba sa so ženou, s deťmi neviem proste otafári niekam k moru a tam má maňana. Lebo má Teamsy, Zoomy, všecky veci proste vie robiť akože od komputra a raz za mesiac si proste odskočí zo Španielska s čerstvým pomarančom v ruke, naspäť do Bratislavy alebo kamkoľvek do Popradu vyriešiť to, čo treba za dva dni a zase sa dá na lietadlo a práši do Madridu.

Mišo Gula: No ja mám, ja mám takú, takú obľúbenú kontrolku, ktorú používam, keď sa nad, o niečom rozhodujem. Stále sa snažím identifikovať nejaký, nejaký dôležitý problém, kvôli ktorému rozmýšľam o nejakom riešení. Ináč používal som ho častejšie aj pri našich debatách a poviem si, ak by tento problém neexistoval Stále by som riešil túto otázku. Vieš. Čiže v prípade, aby som uviedol príklad, v prípade, odchodu do zahraničia. Ak by nebol, Fico pri moci, ale nejaká-

Mišo Ukropec: Maturita.

Mišo Gula: Rozumná s-- nejaký rozumný stred alebo proste-

Mišo Ukropec: Jasné, jasné.

Mišo Gula: rozumná alternatíva. Riešil by som odchod do zahraničia? V prípade, že otá-otázka je nie, tak potom viem, že ten dôvod je taký, že-

Mišo Ukropec: Nie je to dosť, nie je to dosť zlé.

Mišo Gula: Ne-nedostatočný. A v prípade, že áno, tak sa zamýšľam ďalej. Čiže prečo to spomínam? Lebo tie dôvody na to, že či niekto chce odísť alebo nechce odísť do zahraničia, sú, buď objektívne alebo subjektívne. a tá hranica je dôležité vedieť tú hranicu. Prečo o tom hovorím? Mnohí ľudia-

Mišo Ukropec: Prepáč, prepáč, daj nejaký objektívny.

Mišo Gula: Objektívne môže byť presne ekonomická situácia. V zahraničí sú vyššie platy. Hej? Napríklad.

Mišo Ukropec: Dobre.

Mišo Gula: alebo je tam lepšia politická situácia. Bohvie kde teraz, ale uvádzam ako kebyže teoretický príklad. To, subjektívne je, že, že mám pocit, že, žijem v zlej spoločnosti alebo že ľudia okolo mňa sú zlí alebo neviem čo. To sú také subjektívne veci.

Mišo Ukropec: Okej.

Mišo Gula: A teraz prečo o tom hovorím je, že naozaj každý človek individuálne sa musí zamyslieť nad tým, či náhodou to, že sa má zle v tej danej situácii, v ktorej je, či to náhodou nesúvisí s tým, ako on funguje, či naozaj, ak sa v takom mozgovom, profesnom, skillsom nastavení, ak sa takýto istý presťahuje do zahraničia, či to náhodou nebude presne to isté ako tu. Hej?

Mišo Ukropec: No, viem si predstaviť takto, že viem si predstaviť, že obidve odpovede aj áno, aj nie.

Mišo Gula: Jasné, oni, oni sa budú akože pre-preplátať.

Mišo Ukropec: Lebo sú ľudia, ktorí keď vypadnú z toho prostredia, ktoré im škodí, tak svoj potenciál konečne začnú využívať naplno. A sú ľudia, ktorí ostanú v tých koľajniciach, v tých koľajach jak boli a proste nevymotajú sa, nevymotajú sa z toho. ty si myslíš, Tomáš-

Mišo Gula: Prepáč, čiže len dokončím, že, že nakoľko je to otázka, že áno, žijem v zlom časopriestore a potrebujem sa dostať do iného. Alebo je to proste žijem chujový život a musím sám seba zmeniť najprv a potom riešiť to, že či sa mám niekam odsťahovať alebo nie.

Mišo Ukropec: Hej, no, nepá-nemal som tú otázku položenú síce takto, ale mám, že, že pre seba, že dobrú odpoveď aspoň si myslím, že, ja by som žil všade rovnaký život, ako žijem, tu. Minimálne čo sa týka toho nejako nastavenia, že tu ja vo seba nevidím nejakú zmenu, že by som niečo zmenil. A rovnako tak sme s Tomášom došli, lebo teda riešil som to aj s ním po ceste, lebo to akože je to že dobrá téma. Tak som došiel k tomu, že nemám veľa príležitostí vo svojom živote, ktoré by som nevyužil. Chýb som porobil, že, že viacej ako dobrých rozhodnutí. To ako nie že nie, ale neboli to chyby typu, že, že chodíš nadrbaný do práce alebo vieš také akože evidentné.

Mišo Gula: No, fail forward.

Mišo Ukropec: Ale že áno, že no to som si myslel, že funguje takto, ale ono to tak nefunguje, lebo ma o-nevedomé okolie nechtiac oklamalo tým, že si mysleli, že to tak nie je, to tak má fungovať, ale nefunguje to tak nebude nikdy fungovať. A preto som bol biasnutý a som urobil nejaké, nejaké blbé rozhodnutie. Alebo som mal nejaké zlé nastavenie, ale nevedel som o tom, že je zlé, ale nebolo zlé by by by design, ale proste len neskúsenosť a takéto. Takže, preto mňa vlastne toto dneska netrápi, že teraz, teraz mám klobúk takého toho, že proti odchodu, že, že ja som veľmi tvrdý k ľuďom, ktorí nespĺňajú moje, že očakávania, ale že, že mi viacej berú ako dávajú. Lebo ja sa snažím každému dávať. Ja som neni ako upíri typ, takže ja proste idem a ja ako rozdávam, lebo mne toľko ľudí v živote pomohlo len tak bez toho, aby som mal vôbec príležitosť im to nejako, nejako oplatiť, že ja cítim toto s-vnútorne, že strašne silno. Hej? Tí ľudia, čo ma považujú za arogantného kreténa, to ako asi ne-nebudú vedieť len tak prísť, ale snáď nepočúvajú oni tento podcast, takže to je jedno, ale fakt sa o to snažím. Jak to ide, tak to ide, ale snažím sa a ten, to má ale tú druhú stránku, že ľudí, ktorí nespĺňajú moje na to, že štandardy, tak to že kruto mažem, že kruto a kľudne sú to, že rodinní príslušníci, že pokrvná akože línia a proste odpálim ho, ju proste bez milosti, lebo keď mi proste niekto viacej berie ako dáva, tak ako haló, čo to má znamenať? Hej? Ja nikoho nevydciavam tak láskavo ty sa odsahaj a zmizni. A toto vieš robiť vlastne aj na tej pracovnej úrovni, že keď sa dáš d-- a to si vyžaduje akože kus šťastia a s Tomášom sme došli k tomu, že vyžaduje to externý vplyv, že vypadneš z toho prostredia, v ktorom si, tak vtedy sa to rozbehne. Ja dám teraz príklad, že, že stretávaš sa, že postretával som proste miliardárov, barónov, princov, ako pri neuveriteľných príležitostiach a sa bavíš s tými ľuďmi a zrazu vidíš, ako je to rozdielny mindset. A teraz neznamená, že keď je to princ alebo barón alebo miliardár, že neni chuj. Hej? Akože väčšina štatisticky, asi bude, ale postretával som takých, čo neboli. A si vravíš, že mne to vlastne stačí. Že mne keď, mne keď miliardár povie, že si nesmierne váži môj názor, lebo proste sa vďaka tomu dozvedel, posunul neviem niečo, tak, tak mne to stačí, lebo som sa ocitol v miestnosti, ktorú ja mám v krabičke, že, že nie som najmúdrejší v miestnosti, ale teda že došiel som sa učiť a sa to dokonca akože switchlo do pozície, že môj názor bol zobraný veľmi vážne. A nemusím sa ja ale kvôli tomuto odsťahovať na opačný koniec sveta alebo hodiny letu alebo neviem niečo, lebo on mi to povie, keď tam budem. A vlastne môj život dneska je, že slnečnice a o pár eurové a nivy švechať a letím na sever, na východ, na západ, niekam.

Mišo Gula: Hej, poďme, poďme kľudne po tých bodoch, čo, čo tu mám akože nachystané, lebo podľa mňa s-s ako trafíš sa aj s tým, čo vravíš do, do niektorých z nich. Čiže-

Mišo Ukropec: Poď.

Mišo Gula: Ako prvá vec, ktorú by som riešil bude, že, že kvalita života. Tou prvou subtéma by mohla byť, že ekonomická realita. Ono to v podstate aj súvisí s tým, čo si hovoril na začiatku, že si si povedal, že radšej zarábať západné prachy a ostať na míňať-

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Východné ceny. Hej?

Mišo Ukropec: Áno. To už dneska v Brat-Bratislave neplatí.

Mišo Gula: No napríklad.

Mišo Ukropec: Hej? To už ako neplatí. Vážení, keď máte málo peňazí, tak skúste buď zarábať viacej alebo míňať menej.

Mišo Gula: A lepšie teda zarábať viacej, lebo-

Mišo Ukropec: Lepšie zarábať viacej.

Mišo Gula: S ohľadom na infláciu a všetky možné veci.

Mišo Ukropec: Áno, ale nie-niekedy to nejde a prešiel som aj ja fázami, že fakt som musel že vyškrtnúť že všetko. Hej? Že polo- že fakt som nevedel, či zajtra vyjde slnko. Myslím teda ako pre mňa, že extrémne, extrémne ťažké, ale nakoniec to ináč to je jedna z vecí, že vždycky som sa z toho oklepal. Čo ako nechápem, jak sa to podarilo, lebo mám to v krabičke, že, že to sa nemôže podariť, ale ja som stále tu a dokonca som to potom budú aj také tie závery. Ale ja som došiel k záveru štatistickému, lebo som to teda ako riešil, že som, že top jedno promile populácie. Ako ekonomicky, nie? Že nie, že top jedno, nie že top desať percent, nie top jedno percento, nie som v tom nula, nula jedna percenta. A áno, keď môžeš byť top nula celá nula nula jedna percenta, tak je to ako o jednu nulu si na tom lepšie. Ale-

Mišo Gula: Nemám rád úplne tieto štatistiky, lebo, lebo porovnávaš jedným parametrom porovnávaš úplne rôzne ľudské situácie a rôzne potreby a, a rôzne ambície.

Mišo Ukropec: No áno, ale bavíme sa teraz akože o ekonomickej stránke veci. Hej?

Mišo Gula: Že vieš, akože, že nemôžeš povedať, že sa máš lepšie ako deväťdesiat deväť percent-

Mišo Ukropec: To nie.

Mišo Gula: Domorodcov v Amazonke.

Mišo Ukropec: To sa mám.

Mišo Gula: No máš, ale aký to má akože význam o tom vôbec rozprávať, keď oni majú úplne iné potreby? Oni majú potreby, aby ich niečo nezabilo v noci.

Mišo Ukropec: Rozumiem, ale-

Mišo Gula: Chápeš?

Mišo Ukropec: Nula jedna percenta platí, platí aj na Slovensku. To neni, že svetovo. No to ja som si to riešil. Ako fakt som do tej prípravy investoval. Hej? Lebo ja som si potreboval, lebo vieš, keď ti mám robiť ako dobré-

Mišo Gula: Počkaj, hovor, argumentuj.

Mišo Ukropec: Hej, že, že, že proste som to riešil. Ukáž mi, jak to vyzerá, koľko musíš zarábať peňazí, koľko musíš mať majetku, koľko musíš mať neviem čoho. Jak sú tie akože levely nastavené a podobne. A to je jedno, či som na svete alebo na Slovensku som, že nula celá jedna percenta populácie. Takže z tisíc ľudí je deväťstodeväťdesiat deväť ľudí na tom horšie ako ja.

Mišo Gula: No, čiže keď sa bavíme o ekonomickej situácii, je to asi fakt, že v zahraničí sa zarába viac. Hej?

Mišo Ukropec: Tak ale-

Mišo Gula: Násobne kľudne.

Mišo Ukropec: Môže byť aj násobne. Ale či si šťastnejší? To je úplne iná otázka.

Mišo Gula: No, mám príklad, ktorý rád spomínam. Kamoš mi vravel, že v rámci korporátu ako nadnárodná spoločnosť v rámci korporátu bol presťahovaný z Anglicka do San Francisca.

Mišo Ukropec: Okej.

Mišo Gula: Dostal trojnásobne vyšší plat ako v Anglicku. Mal by si pocit, že život je jedna báseň.

Mišo Ukropec: Áno, len fentanýloví fekáci.

Mišo Gula: A po trištvrte to bol ten najmenší problém ešte.

Mišo Ukropec: Ježiš Mária.

Mišo Gula: Po trištvrte roku požiadal o preloženie späť, lebo nebol schopný ani prežiť za ten plat, ktorý tam mal. V zmysle, že nájom, doprava, strava, oblečenie, všetko možné zaradom. Proste tak ako máš vyššie platy, tak máš proste ďaleko vyššie náklady. A hovoril, že proste ten trojnásobný plat, čo dostával tam, nebol si schopný zaprvé ani nie že niečo ušetriť, ale on sa musel ešte sám seba dotovať, ako keby z úspor, aby tam prežil.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Hej? Takže to je len na margo toho, že, že, že to, že niekde dostaneš trikrát viac peňazí, neznamená, že budeš mať trikrát viac peňazí. Hej?

Mišo Ukropec: No jasné, jasné. Keď v Mníchove chceš bývať za sto jeden a pol mega, no tak jako, neni to sranda. Hej? Takže a mne to stále ako nevychádzalo ekonomicky. Ale ja som potom zistil, že mne tam vstúpili iné veci ďalšie a to sú práve napríklad, že mindset. Hej? Lebo vieš, v Nemecku platí, že a teda mne tie nemecky hovoriace krajiny sú najbližšie, lebo tým, že vieš, tá nemčina mi akože, že veľmi ako je mi, je mi blízka, lebo však s tými Švajčiármi, ktorí ma vlastne odpálili v pozitívnom ako do, do, do lepšieho zajtrajška odštartovali celú moju podnikateľskú kariéru. Tak s tým, že som proste pätnásť rokov prakticky denne hovoril po nemecky, tak ako s tou nemčinou, že nemám že fakt žiadny problém, ale mne to nesedí v tej krajine. Mne tam sedia ľudia, ktorí tam nepatria. Hej? Florian von Tucher, ten baron, ktorého stále spomínam. Vieš, že on žil desať rokov v Číne, lebo ho tam vykopla rodina. Však chceš viesť rodinný biznis? Môžeš, ale paľ do čerta a po desiatich rokoch, keď sa vrátiš tridsaťročný, tak potom sa začneme baviť o tom, že sa dostaneš do biznisu, keď na to nemáš gule, kamo, vypadni, neotravuj. A s tým chlapom si že brutálne rozumieme, lebo on do tej Číny išiel pred dvadsiatimi rokmi. Čína dneska pred dvadsiatimi rokmi je teda že hodne iné miesto a ale je Nemec a on má na tej Gernze, to akože alpská obec, nádherný dom na nádhernom jazere. Všetko je bombové, celú zimu lyžuje každý deň a tak že pecka. No ale má to ako odmakané. Neni to, že samo sebou a je dvadsiata siedma generácia von Tucherov, čože je tam ako aj nejaký historický majetok a konexie a pozícia a princovia a ja neviem, neviem čo všetko, hej? Ale, ale týka sa to mňa? Vieš, kde som tam ja? Hej, že ja s ním sedím mindsetovo, ale, ale, ale neviem ja to akože že adekvátne využiť, lebo ja nemám proste tie pozície, tie gardy, tie, tie, tie, tie kontakty, ja to proste musím vyrobiť. No ale ja som zistil, že ja to nemám ale urobiť aj do Slovenska, že aj odtiaľto zo zaprdneného Slovenska vieš zo seba urobiť celebritu. Len to musíš akceptovať, že aha, tak idem zo seba urobiť celebritu. Hej? Pikoška. Včera sme boli na, na vinobraní v Pezinku a bola tam nejaká speváčka. Nepoznám ju. Také utiahnuté dievčatko. Ďakujem vám za potlesk, ste úžasní. Neviem čo ja kukám na ňu, že hovorím: „Dievča, ale ty si skade prišla?“ Však toto neni show. To je také akože, že, že dvanásťročné dievčatko je na prvom vystúpení, jak keby bola. Vieš, ale ty sa máš chovať ako, akože poriadne a to neznamená, že má byť arogantná krava, ale proste trošku ako zobudím to publikum trošku, že tak poďte, poďte, vážení, akože a idem bum, bum, vieš, akože roztočím to, ale tu sú všetci takí, že jaj, kura na mňa hľadí, čo ja budem robiť? Bože, ťobne ma. Vieš, tak je to potrava. Haló?

Mišo Gula: Dobre, čiže-

Mišo Ukropec: To je mindset.

Mišo Gula: Keby sme si mali odpovedať na to, že ak, človek, ktorý sa rozhoduje o tom ísť do zahraničia, vidí najvyšší, najväčší problém v peniazoch a v príjme, tak možnože pred tým, ako začne hľadať ubytovanie v zahraničí a prácu, by sa mal zamyslieť nad tým, či robí všetko pre to, aby tu zarábal dostatok.

Mišo Ukropec: Vieš čo? Takto. Áno, ale, všetci takí by som povedal, že, že obyčajní, obyčajní ľudia, ktorí niekde v Hainburgu robia v potravinách na kase Slováci alebo niekto robí na Štuleku vlekára Slováčisko, tak by som povedal, že je to fér, lebo má robiť vlekára niekde neviem kde v Nízkych, Vysokých Tatrách alebo robí ho v Rakúsku, tak tiež by som bral asi Rakúsko. Ale, ale keď sa bavíme o tom, že nie či budem zarábať osemsto alebo tisíc päťsto euro, ale bavíme sa, či budem zarábať sedem alebo tridsaťtisíc euro, tak akože, že neni to, že rovnako. Že tá odpoveď nie je rovnaká. Vieš, tak jak keď niekto povie, že na peniazoch nezáleží, že koľko ich je. Áno, či zarábam päťtisíc alebo osemtisíc, to je fakt jedno, ale či zarábam päťsto alebo osemsto, tak to teda že kurva neni jedno. Lebo jedno je, že nevieš sa dostať zo žiadnej sračky a osemsto už znamená, že ale viem tridsať euro mesačne odložiť.

Mišo Gula: Nie, však rozprávaj tomu, čo je ponorený pod vodou, že na vzduchu až tak nezáleží.

Mišo Ukropec: Tak a-

Mišo Gula: Keď si hore.

Mišo Ukropec: No, no presne a, a preto hovorím, že, že ten odchod je dobrý, že môže to byť dobrá téma pre tých, kto nemajú čo stratiť. A to môže byť, že už má veľa a mu to tu lezie na nervy Fico a správy a Matovičovia a Progresívne Slovensko, čo nemá gule a proste celé je to také akože čo? Hej, ale rovnako tak potom takí tí, ktorí sú že dole alebo sú naopak, že mladí, že viete čo, serem ale ja už tu na to a proste idem niekde, lebo im je vlastne jedno, že buď má trojnásobný plat, ktorý mi bude ledva stačiť, lebo on vlastne neni nakondicionovaný z Anglicka, že je vysoký pán manažér. On je proste má dvadsaťtri, štyri, vyrazil do sveta a je vlastne jedno, že čo bude, lebo, lebo on tu nemal nič.

Mišo Gula: Vyhlasujem reklamné okienko.

Mišo Ukropec: Ježiš Mária. Tak ideš.

Mišo Gula: Ľudia, ten podcast sa do riti nerobí zadarmo, hej? Takže my si tu musíme akože trošku pomastiť aj svoje tieto a trošku aj seba spropagovať. Takže všade tam, kde sa chystá nejaká rekonštrukcia, kde neexistuje dokumentácia skutkového stavu presná, čo sú všetky budovy na Slovensku a na svete, aby ste mali predstavu, tak my robíme laserové skenovanie a celkovo digitalizáciu budov a pripravujeme vám aktuálnu s-dokumentáciu skutočného stavu. www.ingostreede.sk.

Mišo Ukropec: Výborne. Teraz moja časť. Ste podnikavci a máte firmu a frčíte na Exceli a máte pocit, že by ste to mali potiahnuť niekde trošku ďalej? Že by ste akosi vedeli manažovať firmu z telefónu alebo niečo? www.info.t-sk a chlapci vyriešia.

Mišo Gula: Super. Vracíme sa k téme zdravotníctvo. Máš pocit, že je to téma, ktorá by ťa primäla sa odsťahovať? Akože vieme, že zdravotníctvo máme na hovno v zmysle, podmienok v nemocniciach.

Mišo Ukropec: Keď nemáš známeho.

Mišo Gula: Napríklad. Je to u nás dostatočne zlé na to, aby toto bola pre teba téma sa, sa odsťahovať zo Slovenska? Alebo ešte stále máme kde klesnúť?

Mišo Ukropec: Klesnúť je hodne kam, lebo je veľký rozdiel, či ideš, do Borov na Antolsku alebo minule som použil Trebišov, tak teraz dám Dunajskú Stredu Je to iba náhodný výber. Hej, akože o nič konkrétne nejde. A tam ideš do špitálu a máš nejaký problém. Akože to je že sakramentský rozdiel. Hej, je rozdiel, či ideš k zubárovi tunak niekde ja neviem, vymyslím si teraz, že na Mýtnu alebo niekde alebo, alebo do Slnečníc, že zaplatíš za zákrok päť, šesť kil, ale dostaneš akože tip top servis. Alebo ideš teraz dám Sládkovičovo a tam je nejaký miestny ujo, sedemdesiatštyri ročný zubár, ktorý pozná iba jeden nástroj a to sú kliešte. Ne? Takže toto je, že veľký rozdiel, že kde ako na Slovensku sa nachádzaš. A druhá vec je, že jak si zdravý alebo chorý. Lebo ja sa od svojich osemnástich, keď som objavil Mija Motta Musashiho a, a všetky tie zenové a tieto akože východné veci, keď teda nejdem žiadnou nejakou religióznou linkou, ale hodne ma to tým stoickým postojom ovplyvnilo, že máme žiť tak, aby sme mohli hocikedy umrieť. Že keď to príde, tak povie zubatá, okej, už si tu, tak ako môžeme ísť fajn a že neostane po tebe bordel, hej a problémy. A ono sa to nedá vždycky, že a nemálom momentov v mojom živote, kedy keby tá zubatá prišla, tak po mne ostal, že pekný bordel, ale nie preto, že som bordelár, ale proste tak máme veľké stávky a keď má byť veľká výhra, tak ináč to nejde. No a to zdravie s tým bezprostredne súvisí. Vieš, že ja dneska mám tri bicáky a áno, teda som pár kilo pribratý, lebo to cestovanie je v tomto zmysle challengeujúce. Ale, ale som stále, že keď nie top jedno promile, tak top jedna percento svojím VO2 max. To je pre nešportovcov si dajte, že VO2 max to je maximálna spotreba kyslíka. To je základný parameter pre dlhovej kosť, ktorý sa meria buď na pri behu alebo pri na bicykli a určuje, že kam sa vlastne viete dostať v tom športe. A to mám, že top jedno percento. Akože že, že dlhé roky. Čo je vďaka tomu športovaniu, ktoré robím, a to je vec, ktorá spojený zase aj s tým silovým tréningom je zase sa pretavuje potom do testosterónu. Hej, že, že testosterón je pre mužov proste, že jeden zo základných parametrov, že keď je vysoký, tak kvalita života a teraz nemyslím len sexuálneho, ale vôbec je, že vysoká, lebo netrpíš na výkyvy nálad a všetky také tie veci, čo starší muži trpia, že sa z nich stanú ufrflané baby. Áno, lebo im klesne pomer hormónov. No ale počúvaj, ale, ale to s tým zdravotníctvom súvisí, lebo ja robím všetko pre to, aby som k tomu pondenému doktorovi ísť nemusel. Áno, ale iná vec samozrejme je, keď dostaneš rakovinu. Ako sú asi veci, ktoré vieš robiť, aby si ju nedostal, že nefajčíš, nechlastáš a ja neviem proste čo. Dobre, tak s tým nevieš veľmi nič dneska spraviť. Ale vieš, že, že keď dve tretiny slovenskej populácie sú obézne, tak ako oni idú oproti tomu zdravotníctvu, idú naproti zdravotnému systému a počítajú s tým, že no pán doktor má vysoký tlak. Čo s tým spravíš? No chuj, schudni tridsať kilo a vysoký tlak ti zmizne kámo a je vyriešené. Hej, že, že, že zdravotníctvo je, že toto je akože rozmer, že čo ty máš pod kontrolou, ale napríklad sú potom iné veci, že máš dieťa, ktoré ti ochorie.

Mišo Gula: Dobre, ale, ale toto, toto nie je úplne téma o tom, že čo ty pre svoje zdravie robíš alebo nerobíš. Tu ide o to, že ak ti vznikne s čímkoľvek problém, tak či je alebo nie je o teba postarané. A v tom, v tomto ja mám taký, taký zmiešaný názor.

Mišo Ukropec: Koľko máš peňazí? To je ako jednoduchá vec.

Mišo Gula: Áno, súvisí to presne s tým, že my si, my si veľmi málo uvedomujeme, že, že bezplatné dobre v úvodzovkách, ale bezplatné zdravotníctvo, ako ho máme na Slovensku do istej miery funguje málokde vo svete. Toto si ľudia neuvedomujú, že keď niekto chce porodiť, že žena, keď chce porodiť dieťa v Spojených štátoch, v Anglicku alebo kdekoľvek, takže sú to, že šialené náklady, že to sú že desaťtisíce domácich peňazí vôbec za pôrod. Hej? To, že my dobre ako súvisí s tým aj kvalita, ale to, že vieš mať bezplatnú starostlivosť o krk.

Mišo Ukropec: Ak počúvaj, ty teraz hovoríš v pozícii prečo nejísť zo Slovenska, tak si drž svoju linku, toto ti ja porozprávam.

Mišo Gula: Ale ty riešiš druhé veci, tak musím aj tvoju linku držať, lebo sa zamotávaš a že-

Mišo Ukropec: Nezamotávaš, len mám ťa chodiť po tomto

Mišo Gula: že vlastne zubári sú, sú šialene drahí po celom svete, že-

Mišo Ukropec: Aj tu.

Mišo Gula: Si kľudne proste hej, ale stále sme radovo nižšie ako proste inde. Hej, tu bežne ľudia si chodia opravovať z celého sveta zuby, čo sú akože Slováci žijúci v zahraničí, vieš? Čiže a to si málokto uvedomuje, že aká tu, aká tu je starostlivosť. To, že máme plesne v nemocniciach, to je druhá vec. Tá nesúvisí s kvalitou zdravotníctva, tá súvisí s rozkrádaním zdravotníctva. Hej? Čiže to sú dve rozdielne polohy.

Mišo Ukropec: A v súkromných nemocniciach plesne po stenách zase nie sú. Ináč sranda, keď hovoríš o tomto, bavili sme sa v Indii aj o zdravotníctve. Tam turizmus zdravotnícky funguje, že významne. Takže z Ameriky chodia do indických nemocníc si dávať robiť veci úplne že štandardne, lebo dostaneš lepšiu službu za tretinové peniaze. Chlapík akurát sa sťažoval, že, že teda on žije v Amerike, aj keď teraz stretnutie sme mali v Indii, ale dlhodobo žije v Amerike. Jedno koľko máš peňazí na magnetickú rezonanciu sa skôr ako za mesiac nedáš dostať. Že to není, že zaplatím a dostanem sa. Zaplatíš a nedostaneš sa aj tak. To na ňu čakáš trištvrte roka Prípadne Miško poprosil mal na druhý deň, ale to teda beriem, že ako separovská akože logika a klika, ktorú ako neobhajujem. Len teda, že som nečakal, že sa to dá. Tak sa to, tak sa to akože dá a dokonca to bolo zadarmo. Hej, že jako-

Mišo Gula: Tiež sme to riešili teraz.

Mišo Ukropec: Hej, ale, ale že z tej Ameriky ani to nevieš spraviť. Hej, ale teda ja fakt, že aktívne robím na tom, že nechodí po doktoroch vôbec, že iba zubná hygiena a čau. Hej, lebo vieš zase ti nájdu voľačo asi v riti.

Mišo Gula: No vždycky ti niečo nájdu. To je-

Mišo Ukropec: Však práve.

Mišo Gula: Vieš, dobrý doktor je ako právnik. Keď už za nim prídeš, niečo musí nájsť, lebo potom vieš-

Mišo Ukropec: Dá ti prachy.

Mišo Gula: Musí ukázať, že za čo berie peniaze. Samozrejme.

Mišo Ukropec: Takže zdravotný, zdravotníctvo. Takže teraz sa staviam do svojej pozície, aké je, také je, ale, ale nevieš to zaplatiť, hej? A hlavne keď by si mal také, že choré dieťa, tak to je potom akože inferno.

Mišo Gula: Dobre, ja ak sa mám postaviť do, do tej svojej pozície, že, že byť nespokojný a byť za odchod. Trošku sa to zlepšuje. Stále mám ale pocit, že, že na Slovensku medzi doktormi, stále funguje taká bohorovnosť a nadradenosť nad všetkým ostatným obyvateľstvom sveta.

Mišo Ukropec: Zastanem sa slovenských doktorov.

Mišo Gula: Áno.

Mišo Ukropec: Toto funguje všade na svete.

Mišo Gula: Ale ja teraz obhajujem, prečo odísť, tak mi to neodej. Akú máš skúsenosť zo zahraničia, že to vieš takto tvrdiť?

Mišo Ukropec: Všetci mi to tak-- nemám žiadnu, lebo po doktoroch nechodím ani v zahraničí. Ale bavili sme sa o tom a teda, že doktor je Boh.

Mišo Gula: Ale aj sa tak správa alebo-

Mišo Ukropec: Áno, áno, áno.

Mišo Gula: Len je takto rešpektovaný. Vieš.

Mišo Ukropec: Nie, nie, že ako on sa tak správa. A jasné, že mladšia generácia doktorov a takých tých akože správnych, tí už sa ako už sa vedia ovládať. Ale tá historická skúsenosť je takáto. Druhá vec zase je, že použijem kamoša, urológa, čo ku mne chodil boxovať, že-- lebo on je v tomto taký celkom, že ako úplne sa nestotožňujem, napriek tomu, že to je kamoš, tak sa nestotožňujem s tým ako takým cynickejším prístupom, ktorý, ktorý má. Sa ale musím mu uznať, že keď mi dáva tie storky a veci, ktoré on musí ako urológ s ľuďmi riešiť, tak logicky nemôže mať na ľudstvo ani trošku dobrý názor, hej? Lebo, lebo chodia za ním s tak absurdnými zraneniami a, a, a, a hygienickými a inými situáciami, že keď to počúvam, hovorím si, vieš čo, uznávam, že si musíš myslieť, že človek je debil ako by design, lebo to naozaj je veľa.

Mišo Gula: Toto kľudne môže byť aj téma na samostatnú diskusiu. Ja som v tomto dosť kategorický, lebo tí doktori si-- oni vieš, oni sa sťažujú na to, koľko im príde pacientov, čo s nimi musia riešiť a tak ďalej. A teraz oni vôbec nemajú predstavu o tom, ako funguje napríklad život podnikateľa. Oni netušia, čo to je si klienta hľadať. Im, im klienti stoja v rade. Oni majú inštitúciu, ktorá im za všetko zaplatí zdravotnú poisťovňu. A napriek tomu oni sa tvária ako podnikatelia častokrát. To nemá, že, že, ale že nič spoločné s podnikaním.

Mišo Ukropec: Netrúfam si sa k tomu vyjadriť, lebo vlastne neviem, jak to je.

Mišo Gula: No vieš, zober si, že, že všetci zubári, všetky súkromné ambulancie. Ako nenájdeš jednu ambulanciu, ktorá by mala problém s pacientami.

Mišo Ukropec: No to asi nenájdeš. Ale, ale musím povedať, že, že vlastne netuším, že ktoré tie-- lebo myslím si, že, že neni asi rovnaká, rovnaký ekonomický výtlak na rôznych-

Mišo Gula: No čiže čo som tým chcel-

Mišo Ukropec: pozíciách lekárskych.

Mišo Gula: Čo som tým chcel povedať je, že oni, oni-

Mišo Ukropec: Chirurg ortopéd určite je na tom ináč, že zubár je na tom ináč, ako ja teraz neviem.

Mišo Gula: Neni.

Mišo Ukropec: Kožiari alebo čo ja viem.

Mišo Gula: No neni, neni. Všade na Slovensku budeš čakať všade. Neexistuje-

Mišo Ukropec: Ale ja som sa, ale ja som sa peniaze. Nemyslel som teraz len tú bohorovnosť, ale vlastne konverzie.

Mišo Gula: Nie ja sa, ale ja sa chcem baviť o tej bohorovnosti, lebo-

Mišo Ukropec: To, to asi-

Mišo Gula: lebo oni, oni svojho pacienta nevnímajú ako klienta. Oni ho nevnímajú ako človeka, ktorý platí, lebo pre nich je poisťovňa ten, kto platí. Vieš, lebo tebe keď príde klient-

Mišo Ukropec: Ale súkromné, ale súkromné špitále sú ako lepšie.

Mišo Gula: Tebe keď príde klient, tebe keď príde klient do tvojej firmy, nech povie akúkoľvek sprostosť, tak ani sa k nemu nebudeš správať arogantne, ani ho nepošleš do prdele, ale snažíš sa s ním komunikovať.

Mišo Ukropec: Nie, nie.

Mišo Gula: Dobre, nech, nechoď do extrémov, ale proste s klientom sa bavíš ako s klientom.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Hej? Ale to tam, kde nie je klient vnímaný ako klient, to tak úplne nefunguje. Akože časť výnimka, samozrejme, ale.

Mišo Ukropec: Neviem. Ja si doktorov sakramentsky vyberám. Už keď teda k nejakému musím ísť, ja idem len po referencii, že nie je to kretén. Ale uznávam, že pre bežnú populáciu to môže byť kusisko zložitejšie, ale fakt to im vyhýbam jak čert krížu.

Mišo Gula: Dobre. vzdelanie pre deti. Keď sme mali spolu call, keď sme sa o tom debatovali, tak ako jednu z vecí som ti vravel, že, že a ani nie tak, že vo všeobecnosti vzdelanie. Ako fakt je mi jedno, že či moje deti ovládajú, že aké je hlavné mesto Angoly, kokos alebo proste takéto veci. Akože prioritne čo chcem, aby moje deti ovládali, že, že angličtinu na proste top úrovni, ako sa len dá pre nie native speakera. To je jedna vec a druhá vec informatika. To sú dve veci, ktoré proste chcem, aby, aby absolútne ovládali. A otázka je, že či tu na Slovensku sa mi to podarí dosiahnuť, alebo či by nebolo lepšie proste tie deti zobrať a nechať ich sa vzdelávať v zahraničí. A teraz nehovoríme o soft skilloch ako, ako v zmysle, že, že byť schopný pracovať v kolektíve a byť neviem aký. Hej, teraz skôr myslím naozaj na tie fakt, že, zručnosti, ktoré im v dnešnom svete By mohli najviac pomôcť.

Mišo Ukropec: Jazyky sú asi že jasná vec, ale vieš na, na jazyky. Moji chalani vedia normálne po anglicky, ako nemajú teraz, že je to, že far from native hej, ale, ale normálne teda keď som s nimi niekam išiel, tak bez problémov to zvládali. A na angličtinu základným predpokladom je druhý Counter-Strike, aspoň teda pri chlapcoch a GTAčko a ja neviem takéto všelijaké strieľačky, lebo tam sú to medzinárodné tímy a kolektívy, takže-

Mišo Gula: Však nech urobia päťminútov- päťminútovú prezentáciu na tému Counter-Strike a hneď uvidíš, že či to takto funguje alebo nie.

Mišo Ukropec: Miška, keď som bral na tú startupistickú akciu do Viedne, tak normálne som mu dal týždeň dopredu, že Mišenko, budú tam ako, netvrdím, že budú investori, ale že je to, že pitchovacia akože, akože príležitosť. Nachystaj si minútový, dvojminútový pitch, lebo asi to nastane. Počúvaj tak to dal, že som čumel. Normálne som nechápal. Hovorím Mišenko, shut up and take my money. Akože fakt, že taký pitch dal. Hovorím, že bomba a on má vieš, teraz má dvadsať a hovorím Mišenko, s týmto ťa pošlem, že bez toho, že hocikam do sveta a to, že vieš, že aj, aj moja angličtina. Minule som dostal akurát sprostredkovaný feedback akože od Lubky, lebo ma jej decká niekde počuli niečo hovoriť. Potom on má taký prízvuk, ja neviem čo. Hovorím úplne v péčku, čo si kto myslí o mojej nemčine, angličtine a neviem čo. Ja mám pochodený kus sveta. Som hosťoval, spikoval na konferenciách. Koľko tam bolo native speakerov? Nula nula prd. Ešte aj v Anglicku, keď som bol na konferencii alebo neviem kde. Akože že by si čakal, že tam budú native speakeri. Ani tam nie sú. To máš proste-

Mišo Gula: Svet, svet nie sú native speakeri. Jasné.

Mišo Ukropec: Presne tak. To je, to je taká zmeska a, a, a také veci rozprávajú, že ti to trhá uši. A ja si mám robiť hlavu, že šestnásťročné decko povie, ktoré v živote ešte sa nikam nedostalo na, na moju angličtinu niečo? Haló!

Mišo Gula: Nie, ja počúvam strašne veľa zahraničných podcastov a tam napríklad vidíš, ako pri, pri medzinárodnom publiku, ako ti môže byť ešte na obtiaž, že si native speaker.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Pretože rozprávajú zložito, strašne rýchlo, hltajú slová. Kedykoľvek ani druhý native speaker im nerozumie.

Mišo Ukropec: Tak. Naša Globish je v tomto oveľa šikovnejšia. Takže to sú ako jazyky. Ale dovolil by som si trošku, ač teda by sme, že technologická domácnosť. Hej, akože všetky tie moje deti sú teda že definitívne, že aj ťaci a ja to najmenšie má to akože jednoznačne vidieť, že to je ako ďalší úkropec. Tak, tak tu by som ale akože dal taký akože disclaimer, že to, že ty chceš mať deti, že ITčko vo nejako orientovať to ako beriem, ale-

Mišo Gula: Doplním iné štatistiky a-

Mišo Ukropec: Dobre, že majú mať, majú mať tie skilly. Hej, ale máš proste deti, ktoré budú tancovať, maľovať, variť. Ja neviem, proste starať sa o zvieratá, veterinári, lekári a oni k tomu počítaču ani nechcú ísť. Hej, že im by sa ako hodil by sa im ten skill, lebo doktor, ktorý je na počítači varený, pečený je lepší doktor ako ktorý na ňom, teda lepší no. Má lepší predpoklad byť akože všestranejší. Hej, ale na to, aby človek získal tieto skilly, nepotrebuje chodiť na zahraničné univerzity. To je, čo sa týka ITčkových akože skillov a potom čo sa týka takých tých iných, že, že, že, že lekár, lekári, veterinári, umelci neviem čo. Tak to už je potom viacej o tom, že na akú školu konkrétnu sa ten človek už dostane. Lenže tam zase máme iný problém, že ja čo som čítal, tak vlastne pokiaľ nie si, že absolútne hyper ultra výnimočný, tak neni správne ísť na najlepšiu školu. Lebo problém je v tom, že keď ty ideš teraz príklad, že Miška by sme zobrali na MIT. Áno? No on tam zhorí a nie preto, že je neschopný, ale preto, že keď ťa hodia do, do, do, do kolektívu, kde je polovica ľudí, že IQ sto päťdesiat a viacej, že sú, že totálne, že, že, že svetová, že elita, tak ako ty budeš mať motiváciu čokoľvek robiť, lebo ty si proti nim vždycky trupka. Ale keď ho dáš na nejakú, áno túže rozumnú univerzitu aj jednu tu je slovenská, tam môže excelovať s tým, čo chce robiť, lebo ho nezadupie excelentnosť toho okolia. A toto ľudia vôbec nezvažujú. Moje decko chodí na taký gympel, na hentaký bad for him, akože chudák dieťa, keď ho dajú na Gamču hej a tam bude priemerný. Ale keby ho dali na inú, na iný gympel, tam bude, že totálna hviezda, vieš. A teraz mám ja zaplatiť päťdesiattisíc ročne alebo čo, aby moje decko išlo na univerzitu, kde bude trpieť?

Mišo Gula: Vieš čo? Podľa mňa toto je perfektná analógia napríklad aj so športovcami, že, že keď sa profesionálny športovec rozhoduje to, či má ísť sedieť na lavičke do najvyššej ligy, alebo má ísť hrať proste prím v druhej lige napríklad. Vieš, že, že to je presne to rozhodnutie, že či budeš za debila medzi najlepšími, alebo či radšej budeš ten, ten kráľ v ako keby o level nižšie. Vieš. Hej.

Mišo Ukropec: A ja neviem prečo.

Mišo Gula: Radšej, radšej si kráľ o level nižšie.

Mišo Ukropec: Ja budem radšej kráľ o level nižšie. Asi je to ego záležitosť, ale tak nejak mi to vychádza lepšie.

Mišo Gula: No hej, že keď si hovoril o tom, o tom IT vzdelaní detí, tak ja nemám predstavu, že moje deti budú programátori, pretože s vidíš s tým príchodom AIka a tak ďalej. Ako ja som teda už dlho tvrdil, že programátori z dlhodobého hľadiska sú, že murári budúcnosti. To je proste akože je to nejaký skill.

Mišo Ukropec: To už sú dávno.

Mišo Gula: Je to, je to nejaký skill, ktorý ale proste bude automatizovaný, nahradzovaný a my to vidíme dneska vo svete proste Microsoft prepúšťa a IBM prepúšťa jednoducho.

Mišo Ukropec: Takto, tomuto sa budeme venovať v ďalších častiach, lebo máme na tú tému.

Mišo Gula: Hej. Čiže, čiže skôr to ide naozaj o to. Veľmi dobre si mi nahral, keď si spomínal, že, že máš doktorov, ktorí proste nevedia ani zapnúť počítač. Toto považujem za, za, že za masaker fail.

Mišo Ukropec: To je

Mišo Gula: Pretože oni sú hneď o tri levely nižšie za, za doktorom, ktorý to proste ovláda, ktorý vie aspoň úplne že najprimitívnejšie základné veci, čo sa týka nejakého skriptu, niečo proste základné nakódiť alebo ísť aspoň na tú posratú AI-ku a si tam niečo zapromptovať. Oni sú úplne že na míle vzdialení od seba, ale zarábať chcú rovnako. Vieš.

Mišo Ukropec: Tak to-

Mišo Gula: Lebo, lebo však mám dvadsaťpäť rokov praxe, tak ja si zaslúžim rovnaké. No riť si zaslúžiš. Ty si to musíš zaslúžiť, aby si si to zaslúžil. No.

Mišo Ukropec: Preto sem vyhýbam. A čo vy tu počúvate doktori? Tak vy ste kamaráti určite všetci.

Mišo Gula: Životné prostredie a infraštruktúra. Á, ja neviem. Tebe diaľnica nehovorí ako pojem nič, lebo teba sa to netýka. Diaľnica do, na východ.

Mišo Ukropec: Je tak.

Mišo Gula: Mne to celkom vadí.

Mišo Ukropec: Túto, túto diaľnicu myslíš?

Mišo Gula: Hej.

Mišo Ukropec: No pozri, v roku 2017, keď sme rozchádzali ten náš prvý projekt vo Whirlpoole, tak ten rok som minul na benzíne dvanásťtisíc euro. Na benzíne dvanásťtisíc euro bez DPH. Hej, lebo teda mám to číslo z účtovníctva a som sa, v Poprade som bol tridsaťosemkrát v tom roku aj s Mišom Cellengom. Takže o diaľniciach akože nejakú predstavu mám a, a či ideme vrchom alebo spodkom, alebo všetky tieto témy Čertovica, Donovaly, toto všetko ako vnímam. Pozri, sme kolesočarská republika, hej? Lenže, keď ideš v Nemecku na diaľnici, tak áno, máš autobán. Zrazu ti auto napíše na head up display, že, že no limit, tak zapneš všetkých päťsto neviem koľko koní a potom zrazu letíš dvesto neviem koľko. Akože okej, fajn. No skús si na tej nemeckej diaľnici urobiť telefonát. No neurobíš si, lebo nemáš signál. Chceš poslať, že, že sedíš a teda Tomáš šoféruje alebo niekto, Miško a že tak idem ako vybaviť LinkedIn. No nevybavíš, lebo máš GPRS. To pre mladú generáciu to je, že 2G. Áno? To, že 2G. To je proste, že vám neprejde, že nič, lebo proste to sú, že bajtíky tam akože sa ledva preč modrchajú. To si v Nemecku. rakúska diaľnica je na tom iba trošku lepšie. Hej, ale to nemecké je peklo. To, však oni sami hovoria, že to je digitálna púšť. Takže áno, ty môžeš frčať, štyristo po diaľnici, keď máš Veyron alebo, alebo-

Mišo Gula: Aby si rýchlejšie prešiel tam, kde nie je signál. Vieš.

Mišo Ukropec: Áno, ale vieš, že ja v tomto nevidím akože, že benefit. Potom do toho samozrejme, že dôjdeš do mesta. Potrebuješ mať nálepky. Ja teda našťastie ako, nech, nech je to auto dostalo zelenú nálepku, že je teda ekologické, lebo štrnásť celá šesť litra priemerná spotreba.

Mišo Gula: Dala to na separa. S parko-s parkovaním, kde sa dá. Vieš.

Mišo Ukropec: Ja, ja neviem. Takže proste nie značky, značky nemám zelené, ale, ale dostal som takú tú akože eko nejakú túto, že, že spĺňam ako štandard, čomu teda vôbec nerozumiem a tuším, že tristo päťdesiat gramov mám CO2. Vieš, že šialené číslo. A, a-a-ale teraz vieš v tých mestách nakoniec, aj tak je ti lepšie s metrom, aj tak je ti lepšie s MHDčkou. Vieš, že-

Mišo Gula: No pozri, tá naša situácia je rôzna, lebo, lebo, ty máš-

Mišo Ukropec: Ale to som ti chcel povedať, že vieš, že ty sa možno len do tej Bratislavy potrebuješ do overheadového officu presťahovať nakoniec.

Mišo Gula: Prečo zrovna do overheadového?

Mišo Ukropec: No dá ti zľavu.

Mišo Gula: To uvidím. Dneska to pôjdem skenovať, uvidíme, či to je pekné tam. nie, k tomu som chcel dôjsť, že, že vieš, ty si v pozícii, kedy máš, dedinské letisko za rohom a medzinárodné letisko slušné proste tridsať minút.

Mišo Ukropec: Tridsať minút.

Mišo Gula: Hej? To je úplne iná situácia v porovnaní s tým, keď ja mám najbližšie letisko, reálne letisko tri hodiny. To je buď Budapešť alebo Krakov. Hej? Košice nepočítam, lebo presne včera som sa rozlúč-- rozčúlil na, na mraky, lebo ani do poďubaného Frankfurtu, kde do Frankfurtu letí ty kokos podľa mňa aj, aj zo Sabinova sa letí do Frankfurtu. Z Košíc proste nedoletíš do Frankfurtu. Musíš letieť cez Varšavu za asi deväťsto eur ty vole do, do pondiatého hubu. Rozumieš? Lebo z Frankfurtu už sa dostaneš kamkoľvek. Hej? Proste som sa roz-rozčúlil včera a budem musieť zase tri hodiny šoférovať kokos do, do Krakova alebo do Budapešti, aby som sa dostal do, do sveta. Čiže pre mňa toto je ako kebyže tá diaľnica sere pes. Ja neviem. Teraz otvoria to Višňové, skráti sa mi o pol hodinu cesta, keď dokončia celú-

Mišo Ukropec: U-u-uvidíme, ako bude otvorená.

Mišo Gula: Ako dlho. Tak, tak jak tento. Branisko, že každé dva týždne ho opravujú na dva týždne. A čiže toto sa trošku zlepší, ale to letisko ma strašne serie. Obzvlášť kvôli tomu, že, že máme kopec tých zahraničných spoluprác a teraz aj chceš ísť na nejakú konferenciu, ale keď si predstavíš, že ťa to stojí proste že dva dni cestovania, ty vole, to neni, že ráno sadnem, večer prídem. Nie, to je proste zrazu odďubaný proste polka týždňa. Vieš.

Mišo Ukropec: Tiež možno, že to, čo sa v tých médiách teraz toľko rieši, že odchody zo Slovenska, že to sú možno hlavne mimobratislavskí podnikatelia.

Mišo Gula: je to, je, je to asi do značnej miery to bude tak, pretože aj to bol vlastne prvý taký základný rozdiel medzi nami, že, že ty ako bratislavská bublinka si to vôbec nevnímal ako problém. Hej? však dôjdeme ešte k nejakej politike a tak ďalej v ďalšej časti. Hej, tuto už ukončíme, lebo už ľudia nevládzu. Ale

Mišo Ukropec: Povedz, že potrebuješ na základ.

Mišo Gula: Ne, ale nie, musíme rýchlo, lebo ešte budeme mať hostia. Ale, toto môže byť akože základný, ako, ako keby prv-prvotný rozdeľovač tých ľudí, že ktorí nad tým rozmýšľajú a ktorí nie.

Mišo Ukropec: Takže keď ste mimobratislavskí, tak-

Mišo Gula: Sa sťahujte.

Mišo Ukropec: Sťahujte sa.

Mišo Gula: Aspoň do Bratislavy.

Mišo Ukropec: A tí, čo ste bublinka, tak sa vidíme na káve.

Mišo Gula: Čaute!

Mišo Ukropec: Zatiaľ čau, čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook