Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#9447 min

#94 – Ján Gordulič – O humore a úprimnosti

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Komik Ján Gordulič zo Silných rečí rozpráva, ako sa rodí humor. Prvý vtip si pamätá z druhej triedy, dnes píše stand-up, scenáre aj firemné zákazky – a pri seriáli vraj tím zažíval „teror“, keď scenáristovi trikrát vrátil scenár. Vysvetľuje, prečo treba nechať ego pred dverami, prečo je humor z deväťdesiatich piatich percent drina a len z časti talent, a že nájsť si vlastnú komediálnu personu trvá zhruba rok a pol – z úcty k publiku, ktoré si kupuje lístok. Rozoberá, čo všetko sa môže pokaziť pri sitcomoch, prečo slovenská tvorba občas pôsobí trápne, ako fungujú Silné reči a prečo sa stand-upisti poctivo nahrávajú. Moderátori sa pýtajú na jeho štýl humoru, na zahraničné vzory a na to, ako sa nebojí vystupovať aj pre firmy.

Hlavné myšlienky

  • Humor je z veľkej časti drina – talent nestačí bez neustáleho písania, skúšania a opravovania.
  • Ego treba nechať pred dverami; dobrý text vzniká z tvrdej spätnej väzby.
  • Nájsť si vlastnú komediálnu personu trvá zhruba rok a pol – z úcty k platiacemu publiku.
  • Stand-upisti si nahrávajú vystúpenia a analyzujú, čo fungovalo a čo nie.
  • „You either win or you learn“ – aj neúspešné vystúpenie je lekcia.
  • Pri sitcomoch a seriáloch sa veľa pokazí v procese; za úspechom stojí silný autor a tím.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

So mnou si ten tím zažíval úplne teror, že scenáristovi som trikrát vrátil scenár.
— Ján Gordulič
Určite tam musí byť talent, ale deväťdesiatpäť percent je proste tá drina.
— Ján Gordulič
Ako hovorí môj kamarát Štefan Vadocz: you either win or you learn.
— Ján Gordulič

Popis epizódy

Ján Gordulič rozpráva o tom, ako sa rodí humor, prečo je dôležité ego nechať pred dverami a čo všetko sa môže pokaziť pri tvorbe seriálu či stand-upu. Preberáme jeho cestu od školských vtipov až po Silné reči, rolu úprimnosti na pódiu a to, prečo humor nie je len talent, ale najmä drina.


🔹 Ako sa píše humor a kde sa láme ego

🔹 Čo všetko sa môže pokaziť pri sitcomoch

🔹 Silné reči a cesta nových komikov

🔹 Úprimnosť a trolling ako štýl

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 46 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Ján Gordulič: So mnou si ten tím zažíval úplne akože teror, že scenáristovi som trikrát vrátil scenár. To sú maily, kde je tam, že tridsať vecí. Čakajú niekde nejaké marketingové kidy, neviem čo a zrazu tým povie, že sekundová tarifikácia po prvej minúte. Že prečo? No aby ja som tú minútu si nám zaplatil. KPI za to, že a vy viete čo sú KPI? Jaj no ne, že písal som seriál hlavne, že sa máme radi, ktorý akože prebehol na RTVS, hral tam Labuda, Marcin. Jedna séria, ale tak akože zaplatili vieš.

Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete software a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.

Mišo Gula: Ah, nazdar Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešačík.

Mišo Gula: Mal som pripravený, že, že úplne že najtrápnejší úvod, aký si náš dnešný hosť vie predstaviť.

Ján Gordulič: Ktorý to bol? Že máš pre mňa obálku?

Mišo Ukropec: Jesus, ticho!

Mišo Gula: Hneď to dojebal. Nie, rozhodol som sa, že ťa nebudeme urážať tradičnými vtipkami. Ani jedným. Podľa mňa k tomu ešte dôjdeme počas podcastu.

Mišo Ukropec: Sám sa strápniš.

Mišo Gula: Hej. Á, Jano Gordulič, nazdar.

Ján Gordulič: Tak som u Petra Marcela Roby taký, že prídeš k nemu ako hosť, že ty si herec. Hm? A on teraz čaká, že čo na to povieš. Tak to je presne Jano Gordulič. Hm?

Mišo Gula: Vieš čo? Sam-samozrejme, že sme mali pripravené akože debilné vtipky, na ktoré si zvyknutý, ale potom som si vravel, lebo ja som si vypočul jeden podcast s tebou- kde sa môj názor na teba, nič sa nestalo, ako trpel som, ale zvládol som to. Ale nie, chcem tým povedať, že tam sa veľmi zmenil môj názor na teba, lebo s tými a stal ako historik.

Ján Gordulič: Vieš čo, ja sa prezentujem, ja už si to uvedomil, ale ja to už dlho robím, že ja proste, že mne je úplne jedno ten image a ja som proste som sa normálne zamyslel, že možno by som nemusel úplne, že iba blbosti trepať, že niekedy by som mohol aj vážne rozprávať.

Mišo Ukropec: Včera dni sa-

Ján Gordulič: Pamätáš si, že v tom mi moja mama mi to asi v osemnástich alebo devätnástich, že Janko a nemohol by si, že ty akože iba že nie zo všetkého robiť vtipy a že ty akože si normálny človek.

Mišo Gula: V tom podcaste si normálne dával hlavu a pätu, tak si hovorím-

Mišo Ukropec: Až v osemnástich ti to povedala? Ale mne sa páčilo, keď si teraz sme mali ešte vonku na chodbe, že však ale ja mám bazén. Teraz ako ty máš bazén, takže v jakom sa v ňom môžeš kúpať?

Ján Gordulič: No holý.

Mišo Ukropec: Holý.

Ján Gordulič: Ja som a to mi trvalo rok na to prísť proste, že ja som-

Mišo Gula: Že v domom bazéne sa holý.

Ján Gordulič: Áno, že vlastne ja som asi stále išiel zháňať plavky, pretože mám mokré plavky. Potom je niečo a potom je, že ale však to je môj bazén a môžem pozrieť, môžem holý v ňom kúpať a tak že tak už si dávam len pozor. Jedna tam je taká staršia suseda, tá vôbec nevidí, ale ešte na druhej strane sú takí ľudia občas asi tri pozemky vedľa mňa sa zdvihne dron, tak to ešte tak čakám, že-

Mišo Gula: No ale však to aj ten tvoj aj, aj penis je tvoj, čiže to nevadí, že ti ho vidí.

Ján Gordulič: Však nevadí, ale že proste nakoľko potrebuješ mať silný zoom, aby si môj bimbíš videl z drona. Ale zas vidím, že technológie-

Mišo Ukropec: Nepotrebuješ žiadny zoom.

Ján Gordulič: No nie? Vieš čo, si videl tie zábery z tej Ukrajiny? Tak vedia zazoomovať, že to proste aj hrášok zbadať.

Mišo Gula: Dnes už majú aj tie samovražedné kamikaze drony. Vieš, že mohli by ťa aj napadnúť.

Ján Gordulič: A to budú, a to ešte budú ony, budú tie, že roje dronov chodiť a tak proste.

Mišo Ukropec: No to už sa deje.

Ján Gordulič: Tak ja verím tomu, akože som videl nejaké video, že čo vedia tí Číňania robiť na Nový rok sa tam vzlietne dvadsaťtisíc dronov, tak verím, že majú na každom takých päťgramovú výbušninu a že z tých sto priletí a dvadsať, keď ťa trafí, tak asi stačí.

Mišo Ukropec: Tu a tam niečo padne, no. Ale na Ukrajine lietajú normálne, už sú akože roje dronov, ale oni sú na tých drôtikoch, takže okrem dronov tam potom ešte-

Ján Gordulič: Zámotajú.

Mišo Ukropec: Stotisíc kilometrov káblov.

Ján Gordulič: Videl som, že urobili nejaký mega teraz. Zase Číňania a Rusom to dodávajú proste nejaké, že mega ľahké to vlákno, že proste máš že štyridsať kilometrov a má to že nejaké dva a pol kila alebo tak nejako, že, že ten kotúč.

Mišo Ukropec: Money first.

Ján Gordulič: Ale štyridsať kilometrov.

Mišo Gula: Oni to vysvetľovali, že, že to nie je kvôli tomu, že by to nevedeli ovládať, ale že tým pádom vlastne žiadne ročičky sa tam neubudú alebo-

Ján Gordulič: Však jedno no, neboj sa, ja toto som-

Mišo Gula: Ide to všetko po kábli.

Ján Gordulič: Čítam ten vývoj bojov. Dneska bol tisíctristodvadsiaty deviaty, tak asi tisíctristodvadsaťpäť som prečítal a že dosť ma to zaujímalo.

Mišo Gula: O tom sme sa bavili. Vieš, že, že ten keď začínal robiť ten seriál, že tretí deň a desiaty deň asi nečakal, že tisíctristo ty vole.

Ján Gordulič: Už sa tam ináč tretí človek vystriedal a už to ten Bébé to čítal a proste už to potom nejaký neurálny hlas čítal a bolo to také akože. No ale poďme k veci, však nemáme time. Nemáme čas. Koľko to má trvať toto?

Mišo Gula: Nie, to sú len také desaťminútovky. Ušlo len štyri minúty. chceme, chceme to rozdeliť do takých dvoch tém hlavných. bohužiaľ si tu dneska za humor, takže chceli by sme sa baviť o humore a pokiaľ bude to možné, tak aj vtipne. A druhu by sme sa chceli baviť, lebo súvisí to s tým, čo som povedal, že sa mi zmenil tvoj názor na, na, na teba a zistil som, že, že ty si vyrastal okolo ITčka, že sa tomu stále venuješ, že, že proste to je tvoja doména, že okolo krypta od kamarátov počúvaš a celkovo, že tie technológie sú, sú tvojim životom.

Ján Gordulič: Hej, hej, to je super.

Mišo Gula: A to sme my celkom tiež v tejto, v tejto doméne, takže myslím si, že by to mohla byť dobrá debatka aj o tom.

Ján Gordulič: No však super, ja by som chcel už konečne si to všimnúť. Nejak by som chcel také tie ITkárske a ekonomické eventy moderovať drahé za tri za trojku. Vieš proste to-

Mišo Gula: Aha.

Mišo Ukropec: To sú drahé za trojku?

Ján Gordulič: Ja neviem akože koľko, tak keď-

Mišo Gula: V jakých ty žiješ lacných?

Ján Gordulič: Tak ale to je, no tak potom ideš do peňazí, tak potom vidíš, to som ešte lacný.

Mišo Ukropec: No preto však-

Ján Gordulič: No.

Mišo Ukropec: Pozri, nebudeš prvý a asi ani posledný, koho odtiaľto do odtiaľto bude odchádzať namotivovaný a my, že mu zmeníme život.

Ján Gordulič: No dobre, to som-

Mišo Ukropec: Týmto Milanka zdravím. Čau, čau.

Ján Gordulič: To je to víno.

Mišo Gula: U-uvidíme.

Ján Gordulič: Tak poďme, začíname.

Mišo Gula: Nie, nesľuboval by som dopredu, vieš.

Mišo Ukropec: Ja hovorím možno.

Mišo Gula: Mal si v detstve epizódu, že si sa rozhodol byť vtipný? Alebo to bolo-

Ján Gordulič: Nie, ja si ešte úplne ty práve si pamätám, že úplne akože prvý joke bol, že idem v druhej triede na základnej škole a úplne prvý po chodbe a ide spolužiačka, ktorá sa mi páčila a otočím sa k nej, keď ide okolo a urobím že hu! A ona išla hneď za učiteľkou a ja som išiel domov. V zrkadielku som mal, že prasiatko a mal som tam napísané, že že žiak opľul spolužiačku a proste moja mama, že prečo si opľul a že nie. Však možno nejaká slinka vystrelila, ale že urobil som ju, že som ju chcel nastrašiť, lebo sa mi páčila. Mama, že dobre, tak podpísala, že videla, ale akože tak som hľadal proste už niekde od tých piatich šiestich rokoch ma bavilo robiť veci, ktoré proste na ktoré ľudia nejak reagujú a keď na to reagovali, že sa smiali, tak super. Ale bolo to väčšinou, že reagoval, že what the fuck proste. Ale to k tomu patrí asi myslím.

Mišo Gula: Ale že ťa to sprevádzalo proste od-od-od-

Ján Gordulič: Áno, áno, ja som akože strašne ma bavilo tak skúšať pichať do toho života, do tých, do tých ľudí, že čo tak vyvolávať reakciu nejakú.

Mišo Gula: Ešte tak to potom už viem, čo ma čaká, lebo ja mám mladšieho syna. Mám takého hej, že od škôlky, že ju hu a chodí okolo.

Ján Gordulič: Však akože super a počúvaj, ja som to že kultivoval, kultivoval. Vieš a potom akože to dospelo, že na základnej som písal pre školský časopis nejakú na strednej nejaké vtipné veci. Potom som mal šéfredaktor, som moderoval Stužkovú a vlastne stále sa hľadal, že čo to bude, čo to bude, kde to nebodaj by to zarobilo peniaze. A vieš, že potom zrazu-

Mišo Ukropec: Máš bazén a si v ňom holý zado-

Ján Gordulič: Áno, tak ale, ale že skúšaš proste, že vieš, že začneš písať vtipné poviedky, vtipné sitcomy a snažíš sa ako keby hľadať, že čo sa s tým dá robiť a skúšaš všetky tie formáty a-

Mišo Gula: Prešiel si si veľa neúspešnými formátmi alebo-

Ján Gordulič: Ja neviem-

Mišo Gula: Dalo sa ti od začiatku nájsť ako keby to miesto?

Ján Gordulič: Ako ja neviem, že či proste ako hovorí môj kamarát Štefan Vadocz, že you either win or you learn. Takže proste beriem to tak, že to nebol neúspech, nebol neúspech. Vieš, včera som mal s manželkou debatu, že či sú nejaké veci, ktoré ľutujem v živote vlastne, že nie sú, že sú proste ani že by som neurobil inak nejak že, lebo si uvedomujem, že aj keď som, že s odstupom času to vieš, tak toto bola blbosť. Tak stále, že to s informáciami, ktoré som mal v tom momente som urobil najlepšie možné rozhodnutie, že ako keby to, že po bitke každý generál. Takže nie, nemyslím si, že neúspešné veci. Ak boli projekty, písal som seriál hlavne, že sa máme radi, ktorý akože prebehol na RTVS, hral tam Labuda, Marcín, Sabina Laurinová či ne to je jedno a proste že tie veľké mená a tiež jedna séria, ale tak akože zaplatili vieš.

Mišo Gula: To je podstatné. Tak, tak.

Ján Gordulič: Faktúrky boli uhradené a akože skúšaš vieš, lebo tam ako keby napríklad na tom sitcome, že tam to môže zlyhať na asi štyridsiatich miestach. Vieš ty akože máš nápad. Teraz to vyzerá super to na papieri potom obsadíš teraz či tí herci tam chémia vznikne potom, či tie scenáre sa tak dokážu napísať. Aj tá, tá storka prvá v tom scenári teraz vyzerá to dobre. Začneš to rozpisovať. Vlastne to nefunguje. Teraz či sa to tí herci naučia, či pochopia, či ten režisér ten scenár prevedie do toho a a x vecí, či ten herec má čas, či náhodou nemá, že divadlo, dabingy a potom tam dôjde a LTT proste nenaučený a zničí tam tie vtipy. A nehovorím len, že herec. Rekvizitári nepochopia zadanie, neurobia to až tak. Režisér to až tak nemá toľko času, lebo sa musí natočiť štyridsať minút na deň. Čiže proste strašne veľa vecí po tej ceste sa tam vie pokaziť, a preto je napríklad ten stand up super, lebo to máš v rukách iba ty. Lebo ty si scenárista, režisér aj herec a vlastne pokaziť to môžeš iba ty a zároveň ti do toho nemôže nikto nič a celé to máš v rukách. Čiže to ako keby-

Mišo Gula: Ja sa musím priznať, že pri Jakuboch zvyčajne zaspávam. To si väčšinou púšťam akože na dobrú noc. Tých dvadsaťtisíc míľ pod, pod humorom a oni to myslím, že tam rozoberali to, že, že to nie je všetko len úspech, ale, ale že tam je kopec aj failov pri tých vtipkoch, pri vymýšľaní celého toho, tých príbehov atď. Toho storytellingu, že možno aj to je ten ten dôvod, prečo alebo čo ťa naučilo, ako keby sa veľmi nesrať s tým, čo sa nepodarilo, hej?

Ján Gordulič: Jasné.

Mišo Gula: Lebo ty tomu fejsuješ vlastne denno denne, ako keby na tom stejdži.

Ján Gordulič: Aj to aj aj proste, ale aj pri tých scenároch vieš, tam prídeš, že teraz si pamätám, keď sme písali Maf story a to bola obrovská škola. Stano Kustovík ma naučil písať vlastne dramaturg tej šou, keď scenárista a a tiež tam prídeš a máš tam napísané super nápady a oni, že že toto sa vôbec nehodí a škrtnú ti to a to bolo proste a ty máš chuť povedať, že ale-

Mišo Gula: Počkaj, že do Maf story sa nič nehodí?

Ján Gordulič: No a vieš, že proste tam bola nejaká vec, že tuto ti to nehrá na tom tá, že však ale ešte toto a proste a takto to uro-- a proste že áno, že vyhoďme to celé. Je to tiťarné. Nedá sa to dobre odsnímať. Skúsil si, nevyšlo, nevadí. A ty vlastne to máš štyridsaťstranový scenár a máš to tam na šiestich miestach a proste teraz na šesť miest sa musíš toho scenáru dotknúť. Nadväzujú tam veci a musíš to vyhodiť. A ešte si to mal rád a chcel si to tam mať a vieš akože a-

Mišo Gula: Učíš sa prehrávať.

Ján Gordulič: Presne vieš čo? Čítal som si nejaké knižky o scenáristike a bolo tam, že proste že pred vstupom do writers room to jakože tam, kde máte tie porady k scenárom, že zaves ego vonku na vešiak a to je proste, že tam prichádza a potom si ho zase zoberieš, že naozaj nemôžeš nič. A potom ja som sa dostal do tej úlohy, kde som bol ten šéf scenárista a mal som tie debaty a vieš, že proste zaznievajú tam vety, že keď mi toto vyhodíš, tak to už nie je môj scenár. Ja že tak podpíš sa pod pseudonymom, ale ja ti to prepíšem, lebo sa mi to tam nepáči, že tak akože vieš a-

Mišo Gula: Že tak ako najväčší, najväčší hudobníci nie všetky pesničky alebo skladby mali hitovky, tak aj pri tom humore. Hej, že to, že si humorista ešte neznamená, že všetko, čo zo seba vypotíš, že-

Ján Gordulič: No.

Mišo Gula: Vtipné.

Ján Gordulič: A je to v poriadku úplne. A je to presne, že presne Jakube a neviem, či tam spomínali, ale veľmi poctivo si nahrávajú vystúpenia a Citrón hneď prvé, čo robí, že on zíde z pódia s novým materiálom a normálne, že desať minút, že nechajte ma, lebo si zapisuje poznámky, kde čaká, že sa budú smiať a rovno si tam urobí poznámky a potom sa k tomu vráti, má prenajatú kanceláriu, sedí, počúva si a počuje tam, že kde sa ľudia smiali a kde nie a či to aj dobre povedal, či mu bolo rozumieť. A to je akože nikto nemaká viac ako títo chalani. Takže proste-

Mišo Gula: Ináč je to dobré, akože si to vypočuť, lebo keď si to potom porovnám, ja neviem, keď som videl videjká tohto Abafioho napríklad, že s pivkom na stejdži vieš. A proste akože zabil publikum totálne. A potom keď si to dám do pomeru k týmto totálnym profíkom, ktorí akože riešia každú jednu vec, tak aj tam je to asi, že talent alebo šťastie alebo-

Ján Gordulič: Tak akože určite tam musí byť talent, ale deväťdesiat päť percent je proste tá drina. To je iba vlastne ten Jaro narazil na tieto ako keby obmedzenia toho, že lebo proste raz, dva, trikrát vie vystúpiť každý s talentom, ale potom si vlastne ty musíš sadnúť na päť, šesť, sedem hodín týždenne a písať nové veci, ak to chceš robiť ďalej, že už to zrazu sa to zmení z toho, že už som vyrozprával všetky vtípky, čo sa mi stali a to, čo som po krčmách rozprával a zrazu musíš ako keby začať makať. No to je presne jak v biznise, že mám super úspešnú firmu na slovenskom trhu sme tu jediní, vyrábame neviem sandále alebo čo ľudia tu kupujú alebo žinčicu alebo bryndzu alebo parenicu a zrazu ideš do Rakúska a majú u prdele parenicu proste a ty im teraz musíš vysvetliť, prečo je parenica dobrá a to je presne ten to isté. Vlastne ty pred tými kamarátmi povieš vtip a oni sa smejú. Však Jano, ty kokos rozprával takú historku a zrazu ideš pred cudzích ľudí a už neni si Jano, s ktorými chodíš dvadsať rokov do krčmy alebo koľko a už si cudzí človek, ktorý že no tak zabav ma a máš tam proste prvých dvadsať sekúnd na to povedať prvý dobrý vtip, aby si ten človek povedal, že aha, tento bude vtipný, idem ho počúvať a nejak som zmenil. Čiže presne parenica v Rakúsku.

Mišo Gula: Nakoľko ty vnímaš, že, že keď je niekto všeobecne známy, tak je zábavnejší pre ľudí, ako keď príde, že úplne že cudzí človek.

Ján Gordulič: Akože je to tak a ja priznám sa, že ja z toho ťažím strašne veľa, že teraz ja priznám sa, že posledné dva tri roky neviem napísať dobrý materiál a fakt náhodou som nejakých pár vtipov dobrých napísal a strašne pomáha, že prichádzam, že už vedia o mne. Mám za sebou ťažký týždeň a že už som ich rozosmial nejakými semi dobrými jokeami za posledné roky tak už akože ti odpustia veľa. Čiže čiže je to tak, že ti veľa odpustia, že.

Mišo Gula: Ja sa veľmi snažím, snažím. Ako mám rád tie stand upy a pozerám zopár Slovákov, pozerám zopár zahraničných a tak ďalej a častokrát hlavne na zahraničných vidím, že ľudia tam idú proste do kolien a ja si hovorím, že what the fuck, že tam nebolo nič vtipné akože. Ale je známy ten človek tak.

Ján Gordulič: Ja tiež veľa, veľa komikov proste nechápem. Ja som tiež v tomto, jak som hovoril, že ja podcasty minimálne počúvam a stand upy akože Ricky Gervais, Louis C.K. a proste koniec. Akože a už aj Ricky Gervais mi, bol som na ňom vo Viedni a trošku mi odpadol od chuti a bolo to, že ako tak už tiež napríklad o tom tiež on proste moderoval som Emmy či čo to moderoval a proste to bolo pred tromi štyrmi rokmi a ešte z toho žije, že čo tam on povedal a čo mu na Twitteri napísali ľudia, že kokos kde sme proste? Takže už to na mňa nefunguje. Napríklad tá, tá wow, toto je Ricky Gervais.

Mišo Ukropec: No ja musím povedať, ja neviem, či oni sú takí tí, že tradiční stand up komici, ale ja milujem Fluffyho Gabriel Iglesias, taký strašne tučný mexický.

Ján Gordulič: Á to.

Mišo Ukropec: Ten, čo robí zvuky, hlasy.

Ján Gordulič: Áno.

Mišo Ukropec: A potom Jimmy Carr.

Ján Gordulič: No jasné, Jimmy Carr je akože drobný proste. Hej, hej.

Mišo Ukropec: To ale, ale na ňom ma fascinuje to, že on jak teraz som videl nejaké nejaký short s ním, kde chlapík s depresiami mu napísal, že ho zachránil pred samovraždou, lebo že bol jediným jeho svetlým momentom s tým svojím sakramentsky ostrým humorom. A to je pre mňa absolútne niečo-

Ján Gordulič: A on povedal, že som sklamaný.

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, normálne.

Ján Gordulič: Nedokázal si to dotiahnuť do konca.

Mišo Ukropec: Normálne slzu vytlačil prosím ťa na stagi.

Ján Gordulič: Pre televíziu.

Mišo Ukropec: Je možné, že to zahral, ale-

Ján Gordulič: To mu napísali scenáristi ten tweet.

Mišo Ukropec: To myslíš?

Ján Gordulič: Neviem, ja už neverím ničomu.

Mišo Gula: Ale fakt je, že on vystupuje aj v iných show a do všelijakých diskusných týchto a ja mám, že masaker inteligentný Jimmy Carr. Čiže toto je na tom úžasné. A plus, že aj taký, že veľmi hlbavý. Ja som zopár videí videl, keď on má rád tie také, že heckles, či jak to volajú, že akože ľudia spody naňho vyklikujú.

Ján Gordulič: Na ňom bol niekde a on akože naozaj niektoré bolo vidno, že si to proste kým sa to rozbehne, tak prvých päť si nechá napísať alebo si ich napíše sám a akože on mal tam nejakú techniku, že pošlite na WhatsApp na toto číslo a také niečo tam robil, ale-

Mišo Gula: Ale že bolo vidno, že tie prvé sú akože-

Ján Gordulič: Tak to robí. Aj my sme prvý príspevok v pošte pre teba bol vymyslený.

Mišo Gula: Však nejak to rozbehnúť musíš, že?

Ján Gordulič: Však aby pochopili ľudia, že čo to je, jak to funguje.

Mišo Gula: No takže akože a to som len chcel dopovedať, že že teda keď chce, tak dokáže, že naozaj aj ťažkú myšlienku, akože na tom stagi zo seba vytĺcť.

Mišo Ukropec: Veľmi rád, ale nie som si úplne istý, či by som mal Gulemu tú otázku tam napísať a postaviť sa, lebo-

Mišo Gula: Tak on si dokáže dobre-

Mišo Ukropec: Grilovačka je že krutá.

Ján Gordulič: Však to je super. No ja tiež ako keby že nie som na to, že by som tam, lebo ty chceš byť potom tiež vtipný. Vieš, že komik komikom, tak ty mu chceš tam dávať naspäť a proste nemáš šancu to vyhrať, lebo ty si tam v tom publiku iba mu môžeš nahadzovať a on ťa má dávať dole. Čiže ty môžeš povedať čokoľvek a prehráš, lebo on má mikrofón. Takže treba byť s tým do toho, no.

Mišo Gula: Keď keď robíte tie silné reči a vlastne robíš nejakú skladbu, že kto má niekde vystúpiť a tak všetci, každý z tých ľudí má nejaký iný štýl humoru. Iným ľuďom sa páči. Ja napríklad som bol teraz naposledy v Košiciach na tom veľkom.

Ján Gordulič: Kupuješ si lístky na super.

Mišo Gula: Niekto vás musí živiť.

Ján Gordulič: Ďakujeme, ďakujeme.

Mišo Gula: Takže bol som tam a musím povedať, že ja neviem, vystúpilo ich tam asi trinásť alebo koľko a možno že, že traja ma fakt akože bavili a ostatní to bolo také, že okej. Hej, čo beriem, že to nie je akože bug, to je proste featura, že že jednoducho asi jak Backstreet Boys boli rôzni chlapci, lebo-

Ján Gordulič: Keď je trápny, tak skončil. Chvíľku mal osem minút každý a proste.

Mišo Gula: Hej, hej, ale ale že aj cielene k tomu takto nejak pristupujete, že vyberáte rôznych ľudí alebo?

Ján Gordulič: hrať na to, ale nedarí sa nám to, že, že poď sa pozrieť na silné reči, jedno kto tam bude vystupovať, bude to dobrá show, ale aj tak proste vlastne ti viem z hlavy povedať, že sú nejakí komici, ktorí predávajú lístky a že teda že viac lístkov a rýchlejšie sa predajú na Žižčáka, Satmariho, Lužinu, Ťapáka, Gulika, ktorí ako keby robia ešte niečo aj popri tých silných rečiach a ako je ich vidno viac a pritom nie sú lepší ako Adamy, Hatala, Dia a neviem kto neviem kto proste že, že len sú známejší. Čiže ako keby hráme to aj na také, že aby tam bolo jedno takéto meno, že hneď z plagátu spoznáš na prvú a aby to prilákalo aj tých ľudí, ktorí, ktorí by tam možno bežne nešli, že to pomáha tomu, ale ináč akože nejak že témami alebo čo. Plus ako vieme niektorí sú proste že, že Matej Adamy a takí sú takí akoby že, že pokojnejší a proste možno niečo tam chceš tak akože niektorí sú živší, že proste Gabo a Jakub Lužina a, a neviem kto sú ako keby ukričanejší viac proste to ide hore to skôr. Ale keď napríklad staviame nejaký takýto program v tých Košiciach alebo niekde, tak to sa snažím stavať, aby proste nešli traja, nechcem povedať uspávači hadov, ale takí pokojnejší po sebe, aby sa to menilo, aby sa to proste či v tomto. Čiže v rámci toho programu sa to snažíme meniť.

Mišo Gula: Beriem tak, že do toho castu, do tej skupiny ľudí, do silných rečí neberieš všetko, čo príde. Určite si proste vyberáš a ty ich aj snažíš sa ich aj nejak formovať, že-

Ján Gordulič: No jasné, akože robíme každé dvakrát do mesiaca Open mic, teda v sezóne od septembra do júna a čo je, že môže sa prihlásiť hocikto na openmic@silnereci.sk. Máme na to aj proste web, že silné reči lomeno buď komikom, kde si pozrieš nejaké základné pravidlá, čo treba urobiť a potom skúšaš. Že teraz prídu a potom máme tam nejakých dvoch chalanov, ktorí organizujú tie open mic a keď tam niekto príde tretí, štvrtýkrát a dajme tomu za tých štyrikrát si dokáže dva materiály priniesť a tie dva materiály dokáže nejak vytunovať a nejak sa hýbu, tak potom ma zavolajú, že poď sa pozrieť na tohto týpka, že tento vyzerá dobre, tak potom ja si ho vypočujem, keď sa mi to nejak akože zdá nejaké, tak sa s ním pobavím, že čo chceš vlastne s týmto robiť? Že došiel si sem ibaže kamoši stávka alebo chceš možno s ním niečo robiť? Si ochotný tomu venovať čas, že, že by si chcel byť komik alebo proste si tu, lebo niektorí fakt tam prídu, že chcel som si to vyskúšať. Nechcem to robiť, lebo robím na marketingu v Deli a je to dobré a proste že ale keď mi povie, že chcem to vyskúšať, tak mu dáme nejaký feedback, niekomu ho pridelím, že oni sa tam už aj sami pozoznamujú. Robíme comedy workshopy raz za mesiac, ktoré vedie Martin Hatala a vlastne tam máme nejaké tri platené sloty, že môžeš si tam kúpiť vstup za päťdesiat eur a dvoch vždy je tam päť ľudí, takže dvom to dávame ako benefit, že bol si dobrý na open micu. Zober ten materiál, poď na workshop, pobavte sa o tom s niekým, kto tomu rozumie. Poviete nejaké tipy, no a potom zase ešte príde desaťkrát na ten open mic alebo koľkokrát a potom tí najlepší z najlepších väčšinou, že jeden do roka možno tak ten dostane takú pozvánku, že neplatená spolupráca, že prihlás sa na hocijaké naše výstupky, kde ti nemusím platiť hotel. To znamená okruh stopäťdesiat kilometrov od Bratislavy a môžeš v strede medzi štyrmi komikmi, keď prejdu prvé kolo, vystúpiť a vyskúšať si to proste a uvidíme. A tam sa dve veci sa sledujú, že jedna, či teda dokáže rôzne tie publiká, či dokáže si prispôsobiť ten materiál, dokáže byť vtipný a druhé, či tí komici proste po dvoch takýchto výjazdoch do Dálky mi nepovedia, že počúvaj, kokos, ja ho nemôžem počúvať toho týpka, lebo nedáva si dezodorant, otravný je, to je debil proste toto. Akože mali sme týpka, ktorý došiel na dva open micy a niekto tam odfotil z našich fotografov. Dal si to ako profilovku na Facebook, dal si zamestnanie silné reči a proste už akože a všetci na neho, že poď kamo, že príliš rýchlo a no a takto absolvuje desať, dvadsať výjazdov a potom zrazu už tam jak zapadne. Opäť sa tam stane tá vec, že vidí tých komikov, je v tom backstagi, vie, ako si pracovať na tom materiáli, tomu niečo pomôže a potom dostane, že prvú platenú spoluprácu. To je, že dostáva nejaký štvrtinový honorár oproti ostatným a takto s nami chodí ďalšieho pol roka stále akože testujeme, že či niekto a proste-

Mišo Gula: Tak to je slušná doba, kým sa-

Ján Gordulič: Akože je to áno, je to reálne proste rok a pol, ale proste naozaj a keď si je to z úcty k tomu publiku, že keď už si má na niekoho kúpiť lístky, tak proste nemôžem mu tam akože amatérov posielať. Nechcem im tam amatérov posielať. Takže áno, ale potom akože keď naskočí, tak potom mu vieme dať proste päť, šesť vystúpení mesačne a zrazu mu to vie platiť hypotéku a niečo a hlavne je to proste fun. Zavoláme ho účinkovať do debilných vtipov, do grilovačky a zrazu sa proste potom prejde všetkými podcastami všetkých oných komikov a začína sa nekonečný fame a sláva proste a bičisti ležia pri nohách.

Mišo Gula: Hej, chápem sex, drogy, rock and roll. Že, že tá moja otázka smerom k nejakému tvarovaniu bola aj v tom zmysle, či ty z toho človeka už dokážeš mať nejaký feeling, že napríklad tebe by viacej pasovala téma sex alebo tebe čierny humor alebo tebe toto.

Ján Gordulič: Ešte nie, to by malo vyjsť s ním, ako keby to jak poč-- a na to treba ten rok a pol, že nájdi si tú svoju comedy personu, že kto si ty. Keď sa pozrieš na našich komikov, tak to vieš vymenovať. Jakub je muž v domácnosti, ktorý rieši problémy s dieťatkom a s manželkou. Gabo si hľadá frajerku, chlasta proste. Lužina je neurotik, ktorý proste nevykrýva bežné interakcie s ľuďmi. Simona má trip, ona zastáva široké spektrum, že moletka, matka a chlapi sú bobci proste a, a čiže hneď ku každému vieš povedať proste Matej Adamy, cynik, irónia a ideme na hranu proste ku každému tam vieš. A na to je ten rok a pol, aby ten človek sa našiel, lebo ty začneš rozprávať a teraz neviem. Mám frajera na diaľku a riešime sex cez videohovory a proste môžeš mať takéto témy, ale postupne sa to ustáli a čiže na to je ten čas. Čiže

Mišo Gula: Vytvárajú sa sami, proste

Ján Gordulič: Áno, to je, to je veľa z toho, že comedy persona a proste čakám a samozrejme nejak ich usmerňuješ. Ja som teraz tiež ako kebyže kríza, kde som si písal nejaký set a vlastne mi Ivan Koster povedal, že Jano, však akože ty vieš byť vtipný, ale tie materiály, čo teraz píšeš sú, že, že neverím ti to, neverím ti to proste, že ty proste tieto veci naozaj riešiš, že musíš si nájsť témy, ktoré naozaj riešiš a ja že nemám doma-

Mišo Ukropec: Skúšal si krízu riešiť?

Ján Gordulič: No ináč akože vieš čo je strašné? Že mi to ešte nepríde vtipné, že ako keby ja potrebujem si to nejak aspoň čiastočne vyriešiť, aby som o tom vedel vtipkovať, že toto je že, že ale možno neviem. No díky. A už som inšpirovaný. Môžem ísť domov.

Mišo Gula: Nie, ešte, ešte tak hodinku.

Mišo Ukropec: Faktúru, faktúru haló.

Mišo Gula: Nie, prvá taká zdarma. ten-

Ján Gordulič: On tiež by niečo rozprával?

Mišo Gula: Nie, nie.

Mišo Ukropec: Nie, nie. Vieš, my si, my si delíme hosťa.

Mišo Gula: Nič, nič to. Mňa by zaujímalo, lebo, lebo nie je to len o tom stand upe. Ty si sám spomínal, že robíš rôzne scenáre a tak ďalej. A ako vyzerá tvoj, tvoja taká že nejaká príprava smerom k humoru? Ako si predstav, že teraz máš napísať pre, pre niekoho nejaký scenár k ja neviem, pres, preske nejaké alebo čo, že, že dá sa hovoriť o nejakom algoritme, ako ten humor vystavať? Alebo-

Ján Gordulič: Vieš čo? No ja mám taký akože špecifický, že nemám taký láskavý ako Mišo Satmari vie byť taký akože láskavo vtipný. Ja proste som vyrastal a to vlastne odmalička to som, že trollovať tých ľudí a rýpať do nich a vlastne aj teraz som na Pohode niečo pre Crowdberry moderoval a tiež som tam akože rýpal do nich, že keď ste tak na čo potrebujete peniaze, čo vy proste a vy čo z toho máte, že im dávate peniaze, že pre nich vyberáte ako keby a strašne sa z toho tešili, že, že vlastne cez ten, cez ten trolling tam odovzdáš tie informácie. Takže mne je toto veľmi blízke, že rýpať do toho, pýtať sa otázky, ktoré by sa ťa pýtala konkurencia proste vyslovene, že ako keby hrám takú hru aj s divákmi, aj možno aj s klientom niekedy, že, že a môžem tam povedať toto? A vlastne, že máte na to čo povedať? A oni, že no tak na toto nemáme čo, že proste, že prečo to robíte? No tak toto robíme, že aby sme zarobili peniaze, že proste ako že a môžeme to tam povedať, že-

Mišo Ukropec: Byť úprimný?

Ján Gordulič: No akože to áno a presne je to-

Mišo Ukropec: Fú, fú.

Ján Gordulič: Toto je ináč ako keby presne teraz si uvedomil, že to je vlastne, že byť úprimný. No to si úplne-

Mišo Ukropec: Vieš na to, na to som tu, aby som na to-

Ján Gordulič: No ako super si to vyšpecifikoval a, a naozaj nikde to nečakajú. Proste čakajú niekde nejaké marketingové kidy. Neviem čo a zrazu im povieš, že no tak toto tu máme iba aby sa proste, že vieš, že minutová tarifikácia či sekundová tarifikácia po prvej minúte, že prečo? No aby aspoň tú minútu si nám zaplatil. Vieš a proste, že vidíš tam, že nastavenia tých oných paušálov všetkého, vieš že a čiže, čiže cez toto snažím sa tam hľadať. Ja som ako keby strašne mám rád, aj keď moderujem veci a aj keď píšem veci, že byť akože že ten blbec, čo sa pýta tie sprosté otázky, vieš ako keby že, že, lebo strašne veľakrát prídem niekde a všetci sa tvárime, že a toto a KPIs a toto a že a vy viete čo sú KPIs? Že ty vieš, lebo si to šesťkrát toto. Jaj no ne, že a kýveš mu tou hlavou, tak sa ho to opýtaj, čo je to KPI, že nerozumiem ti a, a čiže, čiže cez toto nejak sa snažím tak akože taký ten Janko jednoduchý chlapec prichádza do veľkého sveta a nebojí sa opýtať veci. Možno-

Mišo Gula: No hej, to je to, kde vystupuješ ty. Čiže to si nazveme, že to je tá persona, o ktorej si hovoril. Hej, ale teraz keď si povieš, mám písať, mám písať maf story, hej, tak to už nie si ty. Hej, to už musíš ako keby sa vžiť do nejakej persony.

Ján Gordulič: Áno, tak to je super. Tam je zase ako keby ten setup hotový. Vieš, Alinko je šéf, Banán je blázon, Pipina je čaječka. Proste že máš tam, že už ti tam ako keby dáš tú tému a už ti to potiahnu tie postavy, že vlastne tam Béla chlastá, tak ten tam bude mať cez tie, účtovník sa bojí, upozorní na problémy a vlastne ty hocijakú tému hodíš medzi tých ľudí. To je základ, keď je to dobre vystavané, že presne aby tie postavy prirodzene do seba narážali, že je tam Banán versus účtovník. Proste on ide hrdo všetko a tento jaj, nemali by ste proste a zrazu už tam prirodzene tam vzniká a či riešia tému, že kúpili hokejový tím alebo nasadili do Vysokých Tatier likožrúta už proste tam prirodzene na a tak sa vlastne píšu o tom to je celá veda o tom tiež, ako že sa píšu knižky, že, že je nejakých sedem alebo desať typov sitcomových postáv a proste že, namiešať ten kokteil, aby o seba prirodzene narážali. Keď si pozrieš ten len Office, ktorý som teraz znova začal pozerať americký, tak je tam proste šialený šéf. Je tam týpek, ktorý je jediný normálny, vlastne celý čas tam hovorí pravdu a nikto ho nepočúva. Potom je tam vieš akože niekto premotivovaný, potom je tam nejaký mampičíš a akože sú tam že, že toto, či-

Mišo Gula: Že úplne ten úspech, že, že prijatie do Big Bang Theory a týchto, že to nie je náhoda úplne. Hej, to je proste-

Ján Gordulič: No áno, samozrejme. Tak keď si pozrieš to je napríklad to Big Bang Theory, tak za tým stojí ten Chuck, Chuck Lorre sa volá proste, ktorý akože robil, že Dharma a Greg, Big Bang Theory a X má proste neviem či nerobí, ale Melrose Place a proste že normálne, že tridsať rokov robí sveto a že vy každé tri roky vygeneruje svetový seriál, ktorý má pätnásť sérií. Že vieš akože tam je nejaká tá genialita za tým, že má pre to ten cit.

Mišo Ukropec: Prepáč, ale tu sa chcem opýtať, že je to cit?

Ján Gordulič: No.

Mišo Gula: Je to experience, nie? Je to-

Mišo Ukropec: Takto ja, ja tú otázku nechávam zavrhnutú.

Ján Gordulič: Áno, áno, je to cit, ktorý si niekto brúsi proste, že niekde, že raz sa ti to podarilo a rozmýšľal si nad tým, že, že prečo je Melrose Place iný ako týchto desať seriálov, ktoré vydržali dve série a-

Mišo Ukropec: Opakujeme svoju otázku. Je to cit?

Ján Gordulič: No niekde na začiatku tam podľa mňa bol nejaký cit, pocit, že urobili sme to a potom sme to veľmi skúmali. No hej.

Mišo Ukropec: Lebo mne toto totižto príde tak, že keď tú knižku potom niekto napíše, že tu je deväť typov, pätnásť typov, neviem koľko postáv, komický, nekomický, pozitívny, dededede, okej, ale toto sa nedá podľa mňa, že dopredu vymyslieť.

Ján Gordulič: Tak ako sa nedá-

Mišo Gula: Že tomu predchádzalo-

Ján Gordulič: Životopis proste Billa Gatesa si prečítaš a nedáš to. Nebudeš-

Mišo Ukropec: Nevieš to skopírovať.

Mišo Gula: Že tomu muselo predchádzať, že, že stovky pilotov rôznych seriálov, ktoré failovali, až potom prišlo niečo.

Ján Gordulič: On ich, on ich musel absolvovať a vlastne A vlastne potom a to sú presne že veci, ktoré ja vidím aj u nás v robote a že niekto dá nejaký vizuál niečo a proste všetci povedia no to je okej, že toto je okej. Vy tam nevidíte, že tuto to vieš, grafik ti bude tuto to pretrčať a to neni vidno na tom pozadí a to nikto nebude chcieť. Prečo je tam päť fontov v tom plagáte a ako keby a ty si proste povieš, že to takto nechajte von, že no to prišlo okej, že no to neni okej. Vieš, že zastavuješ. No tak áno, takže je to.

Mišo Ukropec: Lebo ja totiž tú otázku, čo si položil päť minút dozadu, že že kde tam je plán a kde tam je, ty povedal si iné akože inými slovami, ale že kde tam je taká tá tvorivá vlo-zložka, že čisto akože zvnútra a kde je potom ten nechcem to nazvať kalkul v ekonomickom význame, ale že je to, že intelektuálna alebo algoritmická nejaká tvorivosť, lebo teraz nejaká nejaká nová AI-ková pesnička proste valcuje na Spotify veci a pritom je to z hľadiska, že umelecké som to nepočul zatiaľ nemal som to kedy púšťať, že že je to že priemerné, ale ten priemer proste tak zrejme ako dobre trafil akurát akože tú chuť publika, že proste to trafí akože obrovskú skupinu ľudí a tí si-

Ján Gordulič: Teraz je otázka, či to dokáže ten zopakovať. Proste to je to je podľa mňa, že urob to proste tridsaťkrát do roka.

Mišo Ukropec: No a teraz, že sú ľudia proste James Cameron, keď natočí film, tak proste je to šupa, lebo proste je to šupa. Je to o tom, že tam má rozpočet?

Ján Gordulič: Nie.

Mišo Ukropec: To neni úplne. Terminator jednotka mal rozpočet tuším päť miliónov alebo koľko úplne, že to mal byť C-čkový film a je z toho dneska legendárna séria. A ale že kde je vlastne tá hranica medzi tým citom a genialitou jednotlivca a potom kde to začína ten intelekt, že je to, že plán.

Ján Gordulič: No nie, ale sú to podľa mňa štyri ingrediencie. To proste dajme tomu, že-

Mišo Ukropec: Daj.

Ján Gordulič: Genialita. Je tam nejaký ten cit, že teda máš to niečo v sebe. Proste asi pre niečo režíruješ, lebo to ti z tých činností, čo si robil, vyšlo najlepšie. Je tam proste dajme tomu experience. Už si to robil stokrát toto a podľa mňa strašne dôležitá vec, čo je som pri Ťažkom týždni to rozprával. So mnou si ten tím zažíval úplný akože teror, že scenáristovi som trikrát vrátil scenár. Potom sme to strihali a strihači si myslel, že to je dobré a že toto je dobré, že tu si a ty mu proste k niečomu, čo je že druhé pripomienky, že už raz tam nejaké zapracoval a ja to sú maily, kde kde, že k pätnástiminútovej epizóde je tam že tridsať vecí, že normálne nula nula pätnásť, že už to o sekundu rýchlejšie to skráť a proste a mohol by som sa na to vysrať. Funguje ten diel aj tak, ale ja to chcem takto, aby to tam tempo fungovalo, že keď proste on povie nula celá nula nula nič a nebolo tam, že ešte že a potom pôjde zvučka alebo čo to treba vystrihnúť to nula celá nula nula nič. Bém, ďalšia vec, bééém. Toto tempo postrážiť si to, nevykašľať sa na to v polovici a to je to je podľa mňa aj čo robiť, čo sa naučil James Cameron, že pozrie si každý jeden ten kostým, pozrie si, dá si vyrobiť model, idú sa pozrieť na tóny, sadne si s tými hercami a prejdú si tú scénu. Najprv si ju stokrát prečítajú niekde v kancelárii. Ako to budeš hrať? Ako to toto by si mal toto potom v kostýme si to znova si to vyskúšaš ako keby nevykašle sa proste na to.

Mišo Ukropec: Ako často to ide, že jedno od druhého, od tretieho, že samé a jedno väčšia šupa ako druhé versus, že potom nastúpi, nazvem to, že tvorivá kríza a že sedíš nad tým a nič.

Ján Gordulič: Keď je to tak, no ako podľa mňa sú také, že tie rauše tvorivé a potom sa to zastane a potom presne keď máš tie skúsenosti, tak fallback na tie ako keby algoritmy ideš. Vieš, že to je presne, že mám kamaráta, ktorý programuje pre no ani pomôž si, ale že že že programuje pre dema pre osembitové počítače. Proste že neviem či to demo je, že proste v reálnom čase robia nejaké trojštvorminútové videá na hudbu a v reálnom čase sa to generuje a chodia súťažiť na najznámejšie súťaže Assembly niekde v Holandsku a proste normálne sa tam, že je tam kategória Commodore 64, Atari, proste je tam ZX Spectrum a proste a normálne sú ľudia, ktorí preto to programujú, lebo sa im páči, že ZX Spectrum máš osem kilobajtov pamäte a proste máš tam urobiť trojminútové video s hudbou proste a potom je, že že pre písíčko robia že šesťdesiatštyri kilobajtové intro, šestnásť kilobajtové, štvor kilobajtové intro, že má to mať štyri kilobajty a on do štyroch kilobajtov. Čo je keď si otvoríš Wordový súbor a zaseješ ho, že tak má dvadsať kilobajtov. Hej, tak akože prázdny už tak on má štyri kilobajty.

Mišo Gula: Už sa tu predrabávame na druhej téme.

Ján Gordulič: Proste urobil že že no a to je tiež, že že a keď je zle, tak vsadím na obmedzenia proste, lebo najhoršie, že vymysli niečo. No tak nebude to niečo, tak bude téma bude more a nebude to hocičo, bude to rozprávka a nebude to o námorníkoch, ale bude to o pod morskom svete. A teraz už ideš ako keby a musíš si tam vystaváš si tam tie umelé obmedzenia a potom môžeš dať a tie ťa dotlačia do toho a z toho niečo vznikne. Čiže ako keby v tomto je to podľa mňa, že keď že musíš mať aj techniku na to, čo robiť, keď to nejde. Vieš a to je presne že že že sa to naučiť. A podľa mňa to sú tie obmedzenia.

Mišo Gula: Ako sa pri stand up a vôbec pri humore pozerá na na nejaké vykladanie akože lebo.

Ján Gordulič: Akože u nás dosť prísne, lebo sa na to väčšinou príde a ľudia sledujú tie veci a hlavne.

Mišo Ukropec: Takto, že medzi Slovákmi jasné, ale veľmi sa na to pozerá, aj že či niekto zo zahraničia si niečo neprebral tak, že.

Ján Gordulič: Akože či slovenský komik nie. No je to trapné. Hneď sa na to príde a je to trapné a proste je to, že tak to nerob, že keď to nevieš robiť, tak to nerob. Proste keď musíš kradnúť, tak asi asi ti to nejde. Ako nie u nás sa myslím v silných rečiach je veľmi veľký štandard na to nikdy ani nebola taká kauza, ani diváci nič také nezistili. Keď niečo, tak akože ona morfická rezonancia, že niekto mal proste podobný joke. Ja som mal akože pamätám sa, že mi jeden z nejakých prvých stand upov, čo som robil, tak som mal niečo o tom, ako pozerám porno a ako proste akonáhle Sa urobíš, tak hneď to musíš vypnúť, lebo proste to je, že v pohode, v pohode a proste sa urobíš a teraz sa pozrieš, že to je nechutné, že to čo to je. A proste no a potom mi púšťal týpek, že, že vlastne, že niekto mal to isté, že tiež došiel na to isté, že vlastne ťa baví to porno pozerať až do toho momentu, kedy sa nespravíš a potom sa na to pozrieš, že fuj, čo to pozeráš? Však toto cudzi ľudia sa tu oné holí sú tam a zrazu a potom znova ideš na druhý deň alebo teda o dva týždne. A hovorím, že pozri sa toto nie je, že on ti to ukradol a vlastne robil zo mňa srandu a fakt som to v živote nevidel to video. Čiže to sa stane. Ale to, že by niekto kradol materiál, tak to je ako keby že, ani to nebude, že, že sa niekto nahnevá, ale proste to bude, že výsmech a opovrhnutie, že to nemyslíš vážne, že toto si fakt urobil a proste a sú takí akože ľudia, čo sú že známi a vystupovali na stand up na Slovensku a bolo také, že si preložil celý set a, a bolo to, teraz sme to videli, si to pustil, že Ježiš, však to je Gervais proste, že tak to okej a môžeš to zastaviť.

Mišo Gula: Takú odpoveď by som čakal. Čiže som rád, že som sa akože v tomto nemýlil a pamätám si-

Ján Gordulič: Že je to ako nechať si napísať diplomovku, že proste tak nechoď na vysokú školu, akože keď nevieš oné po piatich rokoch štúdia nevieš napísať štyridsať strán, z čoho dvadsať alebo pätnásť budú tabuľky a zdroje, tak akože sorry.

Mišo Gula: Dnes mám pocit, že sa to už veľmi nestáva, ale desať, pätnásť, dvadsať rokov dozadu, keď, keď vznikala vlastne neviem Markíza a tak ďalej a tie prvé také show boli a jedno čo som neznačal bolo, keď niekto prišiel a rozprával starý vtip ako svoju príhodu. Ja som vtedy normálne myslel, že-

Ján Gordulič: A to bola vieš čo, to bola tradícia. Však aj vlastne tí všetci tam tí Menšíkovci a toto Krajičkovia, tu celá tá vieš hudba Lucie Vondráčková vydá desať albumov a má tam tri pôvodné pesničky. Vieš akože to je ti tam, to sme si požičali. Dobrá melódia to bola. Vieš, že toto a-

Mišo Gula: Úplne.

Ján Gordulič: Ťažký pokondr, Čaj z Indie. Ty ja vždycky pijú rád. Život je fakt ty kokos a potom presne a my sme, ja som niekoľkokrát písal, že Osobnosť televíznej obrazovky o to a tam zase bolo, že si pozreli Oscary alebo čo a kradli sa skeče odtiaľ. Proste že, že nemáme čas vymýšľať. Tak čo ste také dobré videli? Že proste že a normálne sa to pretočilo so slovenskými hercami a všetci sa tvárili, že to je okej a že-

Mišo Gula: Že to mohlo fungovať dovtedy, kým ľudia nesledovali zahraničné.

Ján Gordulič: Kým nezačal byť internet alebo kým nezačal byť internet. No a potom museli-

Mišo Gula: Zrazu ľudia naozaj museli byť kreatívni.

Ján Gordulič: A bolo reálne si pamätám, že myslím, že nejaký chalanin a už keď presne tak sa začínal, že live streamy a to úplne pred sto rokmi a neviem, či to nebol iba že, že tak jak, že to bolo iba komentované, že ani do toho nerozprávali, že, že oni pustili záznam teda live z Markízy a do toho vedľa písali jak keď je vieš, na SMEČKE je hokej, majstrovstvá v hokeji, že proste že kto dal gól a toto, tak oni tam normálne, že áno, toto je sketch z Oscarov dvetisíc dvanásť. Tu je na tom gra youtuber. Proste toto je sketch odtiaľto. Normálne si v reálnom čase tam dávali proste linky na veci, že odkiaľ je to ukradnuté a to bolo, že, že super jeden rok si gota, no takže. A už to tak je. Samozrejme, že to a niektorým ľuďom to nepríde, niektorým ľuďom to príde, že však to je smiešne, však akože prečo?

Mišo Gula: Však sa zabavili.

Ján Gordulič: Však to je no a-

Mišo Gula: Síce zaplatený kokardale.

Mišo Ukropec: Pozri, ale zase keď je pre nich ten vtip nový, tak o čo ide, nie?

Ján Gordulič: Však áno, jasné, ako keď a proste vieš, že presne ja som zažil som a toto hovorím v najlepšom a najkrajšom a s veľkým rešpektom k Mišovi Hudákovi, ktorého fakt rešpektujem ako moderátora, zabávača, dobrého herca, talentovaného hudobníka, ktorý takisto ide naprieč tými, že on má tú rusínsku komunitu chytené proste mega. Tak zažil na evente a zrazu niekde proste ako obalo vytiahol takú A4, už takú rozplentanú, doskladanú a malým milimetrovým písmom popísaná spredu aj zozadu vtipmi proste a normálne, že si to položil v tej šati na stôl, nakukol do toho, vybehol na pódium a dal že dva najlepšie joke proste ľudia absolútne a lebo, lebo vedel, že proste dobre, toto je fíremka a ja tam musím prísť a na začiatok dodrbuť niečo fakt dobré proste a potom ťa už začne nakopnúť a každých proste päť minút alebo koľko tri minúty tam treba dať niečo takéto. Nevadí, že to je to fíremka, úplne mu za to fandím a mal naozaj, že za roky nazbierané, že iba top vtipy, ktoré sa proste-

Mišo Gula: A prečo si to predtým ospravedlňoval? Lebo mne toto príde akože celkom také, že profi, že on, on vie, že to musí odpáliť.

Ján Gordulič: No však áno.

Mišo Gula: A nebojí sa teraz spoliehať na svoju myseľ, že vždycky dá niečo výborné.

Ján Gordulič: No však akože toto a presne ako kebyže alebo si proste povie, že, že a, a, a urobí to, že budem spontánny, vymyslím niečo na základe, ale na začiatku eventu ešte nemáš. Potom, keď už odovzdáš prvé ceny, riaditeľ už niečo povie, tak už o pätnásť minút môžeš povedať joke na to, čo povedal riaditeľ, ale na ten úvod akože úplne to chápem a že áno, že je to profesionalita, že teda-

Mišo Ukropec: Však ale profík je tak nachystaný.

Ján Gordulič: No však áno, ale alebo aj nie. Ale vieš čo, ja napríklad tiež som to dlho som, ja som sa strašne bál tých firiem a teraz ma to hrozne baví robiť, že tiež ich poprosím, že prosím vás, dajte mi, že niečo o tej firme nejak kto tam bude na pódiu, títo, kto tam bude v sále, dá sa, ale že top management. Poďme si z nich, je tam niekto? No tuto Jožko je známy tým, že polovicu není v robote, lebo je na golfe tento proste, že už tri telefóny stratil tento rok a teraz zrazu a že a teraz vyvíjame proste takýto softvér a takýto produkt a toto a zrazu viackrát sa mi stalo, že normálne za mnou po evente šli ľudia, že ty odkiaľ vieš, že však ty tu jak keby si tu robil v tejto firme a že už presne že vypýtaš si tri, štyri takéto veci a strašne máš pocit, že sa staneš jedným z nich. A to je, to je najväčšia vec proste, že, že lebo myslím si, že aj tie fíremky sa dajú robiť tak, že fakt dobre, že, že majú pocit, že na ten jeden deň si jeden z nich.

Mišo Gula: Dobre, akože-

Mišo Ukropec: Mne príde, že na to, že je v depke a v kríze-

Mišo Gula: Celkom ujde.

Ján Gordulič: Sa viem nakopnúť.

Mišo Gula: Ja by som, ja by som možno ešte jedna otázka k humoru by ma zaujímala predtým, než prejdeme na druhú tému. Je pre teba po toľkých rokoch, je pre teba na Slovensku ešte niekto, kto ťa dokáže fakt, že dostať do kolien humorom?

Ján Gordulič: No jasné, tak naši-

Mišo Gula: Okrem Petra Marcina.

Ján Gordulič: Naši komici ma bavia akože veľakrát tam proste aj strašne rád chodím. To je vlastne jediná vec, čo si strážim, že na tie debilné vtipy sa vždy prihlásim a idem tam, lebo, lebo tam naozaj proste sa započúvam a teraz Máme novú komičku. Volá sa Diana Rennerová. Ona si hovorí Dia a bol to človek, ktorý chodil na tie open miky roky a chodil do Dungeonu a dá také iné po Bratislave. Ja som stál akože ja neviem toto. Potom sa párkrát zavolal k nám. Proste bola u nás na tých open micoch a stála a ja neviem a a proste už tak dlho to robila, že som proste v istom momente povedal, že dobre, poď s nami začať chodiť a potom chodila tiež to, že ja neviem. A potom som si povedal, že dobre, vieš čo Dia? Normálne idem z teba urobiť platenú komičku. Dávam ti obrovskú dôveru. Nemyslím si, že si ešte tam a proste teraz som sa na ňu bol pozrieť na Pohode a dávala proste také joke, že, že má tam proste vtip o tom, že jej foter je antivaxer a že neverí tomu a proste a že hovorí, že keď sa zaočkuješ, tak proste dostaneš autizmus a že potratíš a proste a potom hovoríš tak došiel som na to očkovanie tam, že ahoj pani Rennerová, dobrý deň, prišli ste na očkovanie a že že tak konečne vás presvedčili, že no počkať, počkať, ja som tu kvôli tomu potratu a že a dúfam, že to dodržíte všetko, čo sľubujete, lebo pán za mnou si došiel po autizmus a to bol, že takto som sa smial. Taký dobrý vtip a ja som tak bol prekvapený, lebo presne to sa stalo a som sa mólel, že sa to stane, že som hodil medzi tých komikov a tú poď aj na tú úroveň a ona toľkokrát išla s nimi a sralo ju, že proste nie sa tak nesmie a začala tie joke proste. A takže áno a ona ma pobavila, že som sa takto tam vybuchol a takto som sa smial. A pre mňa keď niekto proste, že vypočujem si set dve hodiny alebo nebodaj o týždeň si pamätám ten joke. Takže niečo sa tam stalo dobre a proste naozaj sa teraz viem za ňu postaviť. A jasné, že aj jej to ešte stokrát nevyjde, ale už jej to začína vychádzať oveľa viac proste a a takže áno. Takže moji komici proste je to možno aj preto mám depku, lebo som v manažmente zrazu, že nechodím na výstupy a nechodím-

Mišo Gula: Dobre, ale to je furt taká samohonka, lebo to to akože vieš. No čiže skús, skús niekto z mimo-

Ján Gordulič: Žltúnke, Žltúnke.

Mišo Gula: Žltúnke?

Ján Gordulič: Chalani, to je proste to je génius. To je génius, ktorý to doťahuje do konca a proste a robil tie AI nejaké videá. Teraz už vidíš, že už začína generovať nové, že už iba prerábal teraz na Pohodu, čo robil video proste, že tam nejaký Cyril a Method stoja a že my sme z mesta, kde uvidíš štyritisíc uchoľákov na jednom mieste. Vieš, že proste sa pozrieš a myslíš vážne? Vieš a potom tam sa objaví Einsteina, že že obsah alkoholu tvrdého alkoholu v plastovej fľaši sa musí rovnať obsahu nealka v plastovej fľaši. Vieš, že proste úplné veci z Pohody presne triafa tie kľúče. Takže Žltúnka akože vždy. A rozmýšľam, čo ešte ma také akože-

Mišo Ukropec: Tak ja ti tam akože pomôžem. Ja som si ako robil domácu úlohu a pozerám, že ako sa volá žena, ktorá dá každému členovi skupiny para.

Ján Gordulič: Vieš čo, to je paradajka. To je to je. To sú debilné vtipy.

Mišo Ukropec: Akože to keď som videl a hovorím okej.

Ján Gordulič: A toto bol dobrý vtip. Ja som videl, to som bol s ňou, to som sedel pred ňou a že hm ne.

Mišo Gula: Ináč tie debilné vtipy ja mám veľmi rád. Akože to je určite akože inšpirácia zo zahraničia, tam je tých oných-

Ján Gordulič: Dead jokes robia áno.

Mišo Gula: Hej. Ale toto, že masaker to niekedy, keď sa stretnú dvaja-

Ján Gordulič: Máme druhú knihu, prvá vypredaná, druhú, druhé debilné sme. To je akože super darček. Hajzlová kniha perfektná a stále k dostaniu na našich vystúpeniach.

Mišo Gula: Sú, sú super formát, lebo to je jak niekedy bolo Kocúrkovo alebo nejaké také časopisy.

Ján Gordulič: Počúvaj, to vychádza. Ja si kupujem Voloviny bez Ofiny a to je normálne, že to by malo byť trestné. Tam sú normálne, tam je stránka, že černota a tam sú že rasistické vtipy celá strana úplne, že, že hrozné. Tam sú niektoré také a popravde že staré potom, že ľudia posielajú, že vtip za päť eur úplne, že nevtipné veci a budeme mať nový. Ježiš dobre, že si mi to spomenul, lebo-

Mišo Ukropec: Buď aj, buď aj-

Ján Gordulič: V pondelok ideme na teambuilding a my si tam vždy, ja tam vždy donesiem Voloviny bez Ofiny a hráme s komikmi hru, že dokonči vtip a proste vieš, že teraz, že ja začnem prečítať prvú vetu a ľudia hádajú, že jak to končí a proste a ty musíš sa trafiť do toho, do toho trapna toho časopisu proste a že v tom je to ťažké, že vlastne, že tam padnú tri lepšie pointy jak ten vtip má reálne predtým, ako to niekto uhádne, že.

Mišo Ukropec: No tak máme s čím pokračovať.

Ján Gordulič: Super.

Mišo Ukropec: Takže milé deti na záver vycikať a o týždeň sa počujeme.

Mišo Gula: Ďakujeme.

Ján Gordulič: To ja som v dvoch dieloch?

Mišo Ukropec: Áno.

Ján Gordulič: To je fantastické.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Mišo Gula: Čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook