#9347 min
#93 – Denis Kováč – Ako neosprostieť
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Druhá časť s Denisom Kováčom je o mozgu, IQ a EQ a o tom, ako neosprostieť v dobe sociálnych sietí. Denis vysvetľuje, že mozog potrebuje priestor – keď nemá čas zasadiť zážitky do kontextu, človek stráca aj pocit vlastnej identity. Rozoberajú, ako najväčšie hlavy sveta v technologických firmách systematicky pracovali na tom, aby nás aplikácie udržali čo najdlhšie, či preto „hlúpneme“, čo o nás prezrádza IQ a EQ a kde majú limity, prečo ľudia veria konšpiráciám a či náboženskí ľudia žijú spokojnejšie. Hovoria o videohrách, o závislostiach, ktoré sa navzájom posilňujú, o tom, prečo je spánok kľúčový, a o výhode vedieť technológie odložiť. Denis verí, že si spoločnosť a príroda s tým poradia, Mišo Ukropec pridáva postrehy o morálnej flexibilite.
Upozornenie: v epizóde zaznievajú názory a osobné skúsenosti hostí a moderátorov k téme zdravia. Nejde o odborné poradenstvo – pri vlastných rozhodnutiach sa poraďte s odborníkom.
Hlavné myšlienky
- Podľa Denisa potrebuje mozog čas a priestor, aby zasadil zážitky do kontextu – inak trpí aj pocit vlastnej identity.
- Aplikácie sú podľa neho navrhnuté tak, aby nás udržali čo najdlhšie; vedieť ich odložiť považuje za konkurenčnú výhodu.
- Denis hovorí, že IQ a EQ niečo prezrádzajú, ale majú svoje limity a nepredpovedajú všetko.
- Pocit výnimočnosti a „objavenej záhady“ priťahuje ľudí ku konšpiráciám.
- Spánok označuje za kľúčový pre fungovanie mozgu aj výkon.
- Viaceré závislosti (napríklad sociálne siete a ďalšie podnety) sa podľa neho navzájom posilňujú.
- Denis zostáva optimista: spoločnosť si s novými technológiami nakoniec poradí, tak ako v minulosti.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (12)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Keď ten mozog nemá čas dávať naše zážitky do kontextu, my vlastne nemáme ani nejaký pocit vlastnej identity.
Spoločnosť si to vyrieši.
Pred týždňom sme mali vzácneho hosťa. Dnes ho tu máme znova.
Popis epizódy
Denis Kováč hovorí o úlohe IQ a EQ – čo o nás prezrádzajú a kde majú limity. Riešime, ako fungovať efektívne a vytvoriť mozgu správne podmienky, prečo je spánok kľúčový a aké problémy prinášajú sociálne siete.
🔹 Úloha IQ a EQ
🔹 Vplyv sociálnych sietí na identitu
🔹 Čo spôsobujú videohry
🔹 Výhoda schopnosti odložiť technológie
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 33 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Denis Kováč: Ten mozog nedostáva priestor na to správne fungovať. Keď ten mozog nemá čas dávať naše zážitky do kontextu, my vlastne nemáme ani nejaký pocit vlastnej identity často. CEO Netflixu vyhlásil, že ich najväčší nepriateľ je spánok. Keď už som do toho niečo investoval, že ale hej, že to je blbosť, tak ja mám podvedome takú potrebu sa akože už obrániť, že
Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete software a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech bodka sk.
Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik, som sa musel napísať.
Mišo Gula: Ideme, ideme úplne tak prirodzene ďalej. Pred týždňom sme mali vzácneho hosťa. Dnes ho tu máme znova.
Denis Kováč: To už je týždeň? Ty sa ako-
Mišo Gula: Všetci sme sa oblekli do rovnakého, aby tu bola nejaká kontinuita.
Mišo Ukropec: Na záchode ste boli?
Mišo Gula: Takže keď nedaj bože ste to nepozerali, nepočúvali minulý týždeň, tak Denis Kováč je u nás hosťom.
Mišo Ukropec: Čau, čau.
Mišo Gula: Mozgová atletika.
Denis Kováč: Čaute borci.
Mišo Gula: Dnes navštívil. A bavili sme sa minulý týždeň o samotnom tvojom nejakom vývoji, o podcaste a ako robiť podcast, prečo robiť, ako to robiť dobre, ako to robiť inak. Ale mňa, mňa veľmi baví ten prístup teba a k tvojmu podcastu, čo sa týka tém a to, ako k nim pristupuješ a tak ďalej. A vraveli sme si, že tú druhú časť by sme, pardon, mohli fakt venovať aj, aj tej téme takého toho, že duševného zdravia a, a skúsiť urobiť taký, že-- lebo ty sa tomu venuješ už koľko stoviek častí už máš za sebou? To je, to je-
Denis Kováč: Tri sto ich je.
Mišo Gula: Tri sto častí a ty sa tým life hackom a všelijakým vysvetľovaním toho, toho prístupu k životu a tak ďalej venuješ strašne dlho a my to potrebujeme dať do štyridsiatich minút. Tak
Mišo Ukropec: Ideálne.
Mišo Gula: Urobíme, urobíme si taký, že, že nás, že, že, že speed course.
Mišo Ukropec: Geniality.
Mišo Gula: Geniality. A pracovne sme si tú tému nazvali, že ako neosprostieť.
Mišo Ukropec: Dobre a ja mám hneď prvú otázku. Osprostieva ľudstvo?
Denis Kováč: Mys-- á, takto, že je taký fenomén, ktorý nie úplne ako odráža inteligenciu ľudstva, ale á, všetci poznáme IQ hej, proste je to nejaká, á, nejaký test, ktorým sa meria proste nejaká úroveň inteligencie človeka, hej? A vlastne od, nejakých ja neviem, začiatkoch dvadsiateho storočia sa to meria takzvanými Ravenovými maticami a, a tie testy sa museli niekoľkokrát meniť a sťažovať, pretože to naše IQ sa stále posúvalo. Myslím, že sa to volá Flynn efekt, Flynnov efekt. Á, ale pred myslím si, že dvomi dekádami sa to zastavilo a skôr sa tá krivka obracia, že to IQ teraz ide akože trošku dole, hej? IQ samozrejme nevypovedá o, o emocionálnej inteligencii a o takýchto veciach, ale, á, inteligencia ako taká pre mňa vychádza, je to mix proste aj toho, ako vie človek reagovať na situácie, ako vie reagovať na prostredie, ako vie reagovať na ľudí. To je tá emocionálna inteligencia. A, á, z týchto všetkých vecí, ktoré pre mňa tvoria inteligenciu, á, je dôležité, aby mozog fungoval správne. Ľudský mozog, aby fungoval správne. No a teraz, á, keď sa pozrieme na to, čo sa tu deje nejakých posledných desať rokov, to znamená, že, á, prišli tak efektívne algoritmy na sociálne siete, že nás dokážu udržať, nestojím myslím si, že v priemere šesť hodín pred obrazovkou, kde je možné, že každých tridsať sekúnd vidím iné video na inú tému a mozog stále musí prepínať nejaké kontexty a uvoľňovať neuveriteľne veľké množstvo dopamínu. A ten mozog nemá kedy spracovávať tie kontexty zo života, tie informácie, vyhodnocovať, robiť si vlastné názory. Čiže všetky tie veci, ktoré sú dôležité pre tú inteligenciu, ako ju vnímam ja, á, nefungujú efektívne, pretože ten mozog nedostáva priestor na to správne fungovať. A z tohto pohľadu, á, pre mňa, á, mierne hlúpneme, lebo, á, nevieme tak dobre sa prepájať s ľuďmi. Nevieme tak dobre možno formovať názory, formovať myšlienky a tým pádom formovať si vlastné osobnosti, pretože keď ten mozog nemá čas dávať naše zážitky do kontextu, tak my vlastne nemáme ani nejaký pocit vlastnej identity často, hej? Vlastne tie dáta to na tej mojej generácii mileniálov a na generácii Z aj jasne ukazuje, že po tom roku 2013/15, á, sa rapídne a teraz sa bavíme, to sú skoky, že o desiatky percent zhoršilo mentálne zdravie. Čiže, á, v krátkosti myslím si, že mierne hlúpneme, áno.
Mišo Ukropec: Dobre. To znamená, že najväčšie hlavičky sveta pracujúce v najtechnologickejších, najvymakanejších firmách systematicky pracovali na tom, aby sme osprosteli, aj keď teda nie s tým ako vedomou aktivitou, ale že s týmto efektom na výstupe.
Denis Kováč: Bol to vedľajší produkt. Ten hlavn-- teda bol to vedľajší efekt. Ten hlavný cieľ bol Udržať, čo najdlhšie na tej platforme, pretože, čím viacej času tam si, tým viacej reklám vidíš-
Mišo Ukropec: Tým viacej peňazí.
Denis Kováč: Viacej peňazí.
Mišo Ukropec: Je to-
Denis Kováč: A teraz je dôležité povedať, že, ono to už trvá niekoľko rokov a ten Facebook, vie, že sa toto deje a napriek tomu to robia. Napríklad CEO Netflixu vyhlásil, že ich najväčší nepriateľ je spánok, a preto často tie epizódy robili tak, aby tí ľudia nechodili spať a pozreli si ďalšiu epizódu, hej? Čiže, tie firmy sa absolútne nepozerajú, väčšina teda tých firiem sa nepozerá na žiadny nejaký morálny alebo etický kódex. A my to vieme a je na nás, čo s tým urobíme. A pre mňa akože áno, ja na to ľudí upozorňujem. Je to taká výzva našej generácie, ale zase je to pre mňa nejaká súčasť evolúcie. No tak tí, ktorí sa naučia ovládať samých seba a nebudú na tom telefóne celý deň, majú akú konkurenčnú výhodu oproti tým, ktorí proste tam celý deň sú a nevedia premýšľať, hej?
Mišo Ukropec: No mňa to privádza k tej, k tej veci, že, že teda že hlúpneme. Lebo keď, ale takto to je práve tá, tá, tá, tá vec, že, že inteligencia a povedzme nejaké kognitívne schopnosti a rozoznávať, nazvem to, že realitu, ako ono sa to nedá, že úplne, že objektívne, ale poznám viacero ľudí, ktorí sú, že veľmi inteligentní a mám ich v rodine, ktorí ale napríklad veria neuveriteľným sprostostiam, lebo sú nakondicionovaní nejakými, ja neviem, konšpiráciami a proste že jakože, že, že bludy. ty si videl, že Zem je guľatá? Ja som to nevidel tak proste kľudne môže byť plochá alebo, alebo nejaká elipsovitá alebo neviem jaká, hej? A že kde tam je vlastne tá linka medzi, medzi inteligenciou? Lebo tí ľudia sú, že veľmi inteligentní, lebo majú schopnosť sa rýchlo naučiť. Chápu technologické veci, že veľmi dobre, veľmi jasne, že taká tá matematická, ako logická alebo schopnosť takého toto uvažovania tam je. Ale potom, keď ide o premostenie do takej, akože, že dôvera alebo kopa vecí, my akože musíme nejakým spôsobom dôverovať. Áno, ani ja som nevidel zemegulu z vesmíru, takže tiež technicky neviem preveriť, či naozaj je guľatá. Len teda verím tomu, lebo keď všecky GPS-ka, lietadlá, námorná doprava, všetko podľa toho frčí a verilo sa tomu už pred dvetisíc rokmi, kedy to proste starí akože antickí ako vedeli, vypočítali. Keď Newton vedel pred tristo či kedy rokmi vypočítať dráhy vesmírnych telies, tak asi to neni akože vykonšpirované odvtedy. Ešte aj Rusi verili pred, nežnou revolúciou, že Zem je guľatá. Dneska už teda je plochá zase. Hej? Že kde toto sa stane, že inteligentný človek začne akceptovať akože nezmysly?
Denis Kováč: Tak sú určite nejakí odborníci, ktorí to vedia popísať presne, ale z môjho pohľadu a ja teda tiež mám ako v živote ľudí, ktorí podľahli, že neskutočným akože veciam, hej, ako neskutočným informáciám. A z môjho pohľadu to nie je až tak akože neuveriteľné, pretože to je jedno, ako je človek inteligentný a je jedno, ako veľké má IQ alebo čo. kaž-každý mozog alebo respektíve to, ako evolúcia stvorila náš mozog je, že on sa snaží alebo my sa snažíme defaultne šetriť energiu. Hej, to znamená, že my sme aj celkom akože preto leniví, hej? on je stále na savane. To znamená, že on sa snaží šetriť energiu pre nejaké naše prežitie. Preto, keď ja neviem, bude treba ísť nazbierať nejaká, nejakú potravu alebo by náhodou prišiel nejaký predátor a bolo by treba niekam utekať, hej? A ono sa to prenáša aj niekedy do myslenia, do procesov. My chceme všetko zefektívňovať, hej? Keď sa pozrieme na vývoj civilizácie, tak to krásne, krásne akože odráža to, že my chceme všetko zjednodušovať. Hej, to znamená, že, kedysi sme jazdili na koňoch, ktoré boli áno rýchle, aby sme my nemuseli chodiť. Bolo to efektívnejšie. No a teraz máme lietadlá, autá. Už nechodíme po schodoch, chodíme výťahmi, eskalátormi, hej? A všetko je jednoduchšie, všetko je ľahšie. A teraz máš tu nejaký problém, ktorý je, že neskutočne komplexný, hej? 11. september. Je to proste komplexná operácia jednej nejakej teroristickej skupiny údajne. A to vysvetlenie často je buď veľmi komplikované, alebo je nudné. Ale ty keď prídeš s extrémne jednoduchým riešením, s extrémne jednoduchým príbehom, ktorý akože dáva zmysel a má tam aj presne to, čo na náš mozog funguje, že trošku záhady, trošku toho, že ja niečo viem a ty to nevieš a je to nejaká konšpirácia. Niekto ma chce oklamať a ja som na to prišiel. Čiže mi to dáva ešte nejaký pocit nadradenosti. Tak je to strašne lákavé pre ten mozog, pretože je to skratka a ja sa cítim ohľadne seba lepšie, že som to ako keby odhalil, hej? A to sa nám proste často stáva aj v bežnom živote, že A ja si myslím, že každý z nás, ako môžeme byť ako chceme kriticky mysliaci a ako chceme inteligentní, v nejakej oblasti proste naletel nejakej blbosti. Hej, ja si pamätám, že ja keď som sa vrátil z Kanady, tak tam je úplne iná kultúra v tom, že, že ľudia dávajú, že tu máme niečo ako Bazoš, hej? Tak oni tam majú, že Craigslist a, a niekto proste ide kúpiť nový televízor, tak starý nie že dá na Bazoš a ide ho predať. On ho tam dá, že prídite si pre neho, ja ho dám zadarmo. To isté s posteľami, s gaučmi. Dobré veci, hej, po troch rokoch vymieňajú. A ja som chcel ísť na jeden koncert a si hovorím no tak idem na Bazoš a proste kúpim si tam lístok. Samozrejme, poslal som peniaze na účet človeku a prestal odpovedať. A ja som sa potom tak vlastne zastavil a si hovorím, že to čo som ja teraz spravil?
Mišo Ukropec: Prepáč, to akože na Slovensko, keď si sa vrátil na Slovensko si poslal-
Denis Kováč: To bolo mesiac po tom, čo som sa vrátil na Slovensko. Ešte stále z takého toho mindsetu proste-
Mišo Ukropec: Že veríme, že veríme.
Denis Kováč: Áno, áno, áno, áno. A si hovorím, že naletel som práve ja človeku, že, že proste mi ide predať lístok a ja mu pošlem peniaze a on sa mi neozve. A aj to tak nakoniec bolo, no.
Mišo Ukropec: Chápem.
Mišo Gula: Súvisí to, lebo jedna vec je, že vniesol si do toho, že, že
Denis Kováč: niečo je zaujíma-zaujímavé. Teraz si na niečo prišiel. Záhada, pocit výnimočnosti a tak ďalej. Mne to stále súvisí s tou, s tou knihou Rýchle a pomalé myslenie a to, čo hovoríš, to zjednodušovanie, to je presne o tom, že ten mozog, on, on si vždycky radšej volí tú rýchlu cestu. Čo je to
Mišo Gula: rýchle myslenie? To je, to je to, čo niekto môže označovať za intuíciu. Ale, ale to je niečo, čo proste nad tým tvoj mozog nemusí premýšľať, pretože má vychodené kanáliky. Toto je tak a toto je tak.
Denis Kováč: A že
Mišo Gula: to pomalé myslenie, to nad čím reálne musíš cielene premýšľať, to to väčšinou bolí. Bolí nie v zmysle, že to cítiš jak zub, ale je to námaha. Presne je to námaha. Čiže a tie konšpiračné teórie vlastne robia tú skratku, kedy ty už vlastne nad tým nemusíš premýšľať, lebo už vieš, že to Anunnaki prišiel a zhodil ľudí na zem
Denis Kováč: a tak to vzniklo celé ľudstvo.
Mišo Ukropec: To mi pripomína. Niekto mi vravel, sme sa stretli vo firme, že počúvaj, jakú mám storku, že pristavil ma taký ujo nejaký z okolia, armi taký ošuntelý celý, že, že aby som mu poradil aj nejakú adresu, že sa potrebuje dostať. A tak som mu ako, som mu ukázal, že jak sa tam zhruba dostane, čo tam máte. A je tam viete také, také stretnutie. Sme taká komunita. Viete, my bojujeme proti tomu svetovému sprisahaniu a, a New World Order a všetky tieto veci. Tak proste chlap akože chlapík odišiel a potom mi hovorí, že no takže objavili a pochopili svetové sprisahanie elít, ale že by si vedel do Google mapy pichnúť, že kde je Miletičova a neviem koľko, tak to nedáva.
Denis Kováč: Ale to je inak dobrý príklad, lebo presne ja mám kamoša, ktorý proste celú našu vysokú školu sa smial takýmto ľuďom, odsudzo-odsudzoval tieto veci. Bol veľmi akože písal o politike, akú tu máme ja neviem čo vládu a takto. A čiže ako, akože bol aktívny v tom, že, že chcel akože mať nejakú lepšiu spoločnosť a pár rokov po vysokej škole sa dostali aj so svojou priateľkou do nejakej skupiny, ktorá akože on to hovoril tak, že, že je to nejaká alternatíva pre to, ako my žijeme v tejto spoločnosti. Hej, že oni sa tam stretnú a dávajú si dobré myšlienky a tak ďalej a majú dobré diskusie, hej? A vlastne ono niekedy to začína tak, že to je iba že krok po kroku, hej, že, že tak sa stretnete, máte nejaké myšlienky a ty už tam chodíš. Už si do toho niečo investoval, hej? A to je pre ten mozog problém, že keď už som do toho niečo investoval a zrazu mi povie niekto, že ale hej, že to je blbosť, tak ja mám podvedome takú potrebu sa akože už obrániť, že, že nie, však to by znamenalo, že ja si teraz nejako akože zničím reputáciu a, a že ten investovaný čas by bol k ničomu a to mozog nechce, hej? No a postupne sa ukázalo teda, že vyberajú nejaké peniaze za členské, že teda za desať rokov, keď nastane koniec sveta, tie peniaze im budú chodiť na účet. A vykryštalizovala sa z toho akože regulérna sekta. Ale on, oni už do toho toľko investovali toho času a tých presvedčení a týchto vecí, že, že už bolo neskoro a už toho človeka odtiaľ nedostaneš, pretože ten mozog už si vymýšľa argumenty, že prečo on má pravdu a všetci ostatní nie. A dnes proste sú tam, sú súčasťou toho. A to a je to tak, že, že ty keď máš základ nejakého presvedčenia, tak čím si inteligentnejší, tým sofistikovanejšie argumenty tvoj mozog vytvorí, že prečo vlastne to nie je nejaká konšpirácia, ale prečo je to pravda a prečo ty si ten blbec?
Mišo Ukropec: Aha, takže vlastne tí, čo sú veľmi inteligentní, sú ešte vo väčšom nebezpečenstve, lebo ten mozog si navymýšľa všetky skratky, ktoré tam potrebuje vidieť a doracionalizuje si to, čo, čo potrebuje. To je zaujímavé, že by čakal, že práveže takí akože jednoduchí ľudia, oni to možnože rýchlejšie zožerú, ale potom to možno rýchlejšie pustia.
Denis Kováč: To neviem povedať, že či, či to akože rýchlejšie pustia, ale viem, že tí inteligentnejší si vedia to, oveľa efektívnejšie zracionalizovať, že, že prečo to teda je pravda, hej?
Mišo Ukropec: Dobre a prepáč, ale že, že to sa musím opýtať. Nie je to tak, že oni ale žijú nakoniec spokojnejší život? Lebo počul som a teraz nechcem povedať, že je to pravda, ale že konzervatívni voliči žijú spokojnejší, šťastnejší život, lebo sú, nechcem povedať, že hlúpejší, ale povedzme, že na ten svet pozerajú, že jednoduchšou optikou, že majú ako zadefinované rámce, ktorým veria a, a tomu proste veria. A keď tomu veria, tak potom je to akože all good a to, čo je mimo, tak to je proste zlo. A ale ľudia, ktorí majú že rozkukané veci, tak tí vlastne majú problém vlastne to vidieť, že jednoducho, čo sme sa bavili aj, aj keď som pár častí dozadu, čo som sa vrátil zo sveta, že keď sa ty v jednom týždni bavíš s kresťanmi, Židmi a Arabmi a bavíš sa s Arabmi ešte aj z národov, ktoré ako krajiny sú relatívne, že proti sebe, tak ty to nevieš rozseknúť, že, že, že na koho stranu sa máš postaviť. Ty sa vieš postaviť iba akože von z toho, že sorry, ale že túto tému ako neriešme, lebo si uvedomuješ komplexitu toho, že nevieš, kto udrel prvý a kto kde komu ublížil a neodpustil a mohol odpustiť, ale nechcel. Vieš? A že toto je, že kde tu je nejaká, v tomto linka, že jednoduchý človek verzus, zložito uvažujúci.
Denis Kováč: Ja by som to nenazval, že jednoduchý človek. Ja by som to nazval tak, že na tom príklade toho náboženstva, hej? Že predstavme si ja neviem nejaký, islam alebo, alebo to je jedno aké náboženstvo. V tom náboženstve máš v podstate odpoveď na všetko. Ako vznikol svet, ako máš žiť, ako nemáš žiť, čo je svet, čo bude po smrti. Ničho sa nebojíš, hej? To znamená, že, že keď sa deje vo svete niečo zlé, tak to je nejaký ja neviem akože-
Mišo Ukropec: Boží úmysel?
Denis Kováč: Boží úmysel alebo, aleb-alebo keď máš ty zlé myšlienky, tak to ťa sa tam pokúša a ty musíš odolať a tak ďalej, hej? kde na druhej strane, keď nemáš akože tento rámec alebo proste túto nejakú mapu životnú a, a predstavíme si nejakého vedca, hej, o ktorom si my môžeme povedať, že väčšina z nás si môže povedať, že vedci sú asi že veľmi inteligentní a, a sú takí akože rozhľadení. No tak paradigma toho vedca alebo ako základné nastavenie toho vedca, ak je dobrý vedec, tak je spochybňovať všetko. To znamená už aj veci, ktoré boli vyskúmané, musím spochybniť a nemôžem ich brať na sto percent. A on, keď má nejaké zlé myšlienky, tak premýšľa nad tým. No tak asi som sa zle vyspal a moje, moje nemám akože hormóny v nejakej optimálnej úrovni, tak musím si dať teraz toto, toto, toto. keď sa deje ja neviem zlo, tak premýšľa nad tým, ako by sa inak dali nastaviť nejaké ja neviem, štátu alebo fungovanie systémov alebo proste v danej krajine. Nad všetkým proste musí premýšľať do hĺbky, analyzovať, spochybňovať. A to, že on to robí v práci, hej, pri vede, že spochybňuje všetko, to neznamená, že on príde do nejakého svojho normálneho života a že to vypne. Jednoducho ty keď ten mozog na niečo učíš dlhé roky, tak on to proste robí. To je jedno, či v práci alebo mimo práce, hej? Proste robí to stále. A ja si teda akože dovolím tvrdiť, že takíto ľudia, ktorí až príliš veľa uvažujú nad, nad tým, ako by všetky veci mali fungovať a všetko spochybňovať, to majú trošku ťažšie než tí, ktorí majú na všetko odpoveď, hej? A ja nehovorím, že jedno je lepšie ako druhé, alebo že jedni sú správni alebo sú nesprávni, ale jednoducho tak to je, hej? vyššia inteligencia neznamená vyššia spokojnosť v živote. To je, to je akože fakt.
Mišo Ukropec: Čo príde, že opačne.
Denis Kováč: No.
Mišo Ukropec: Lebo s tým potom súvisí ďalšia téma a to sú tie samovraždy a spokojnosť vlastne v živote a všetky tie vyhorenia a tieto, lebo, mal byť minulý rok najhorší a ten rok predtým mal byť najhorší a tie dva roky predtým mal byť najhorší rok v histórii, čo objektívne nie je pravda, ale vyzerá, že tá mladšia generácia ozaj trpí viacej ako, teda nemyslím fyzicky, lebo fyzicky sa máme jak sme sa v živote ľudstvo nemali, ale vnútorne nejako ľudstvo trpí a veľa sa to hádže práve na sociálne siete, lebo keď tam človek všetky vidí tie krásne vyšportované baby a vyšportovaných chalanov a všetci sú úspešní tak jak my dvaja nie. A ty najlepší podcaster tu široko ďaleko. Tak logicky, keď my sme neni takí úspešní podcasteri, tak mali by sme mať z toho depku. Hej?
Mišo Gula: Však mám, ale sme si ho zavolali, nech nám to vysvetlí.
Mišo Ukropec: No však dobre, ale nemusíme to. Takže-
Denis Kováč: Nemáme.
Mišo Ukropec: A teraz, že jak to ty vidíš, hodnotíš, pozeráš na to? Lebo teda tiež máš podcast, potrebuješ sociálne siete, že vlastne z jednej strany potrebuješ ten, ten nástroj na to, aby si mohol v tvojom prípade tak že šíriť to správne slovo, hej? Alebo ten povedzme, že intelektuálne podložený nejaký názor, ale zároveň je to presne tá platforma, ktorá potom tú istú skupinu ľudí ale zožiera niečím, čo strávi šesť hodín na, na Instagrame a potom z toho majú depku, lebo má trojcentimetrovú slaninu na bruchu, čo nikomu nevadí, iba jemu, jej.
Denis Kováč: No ja, ja som ako v takej fáze, ale už, už asi dlhšie som v takej fáze, že nie som veľký kamoš so sociálnymi sieťami. Beriem ich vyslovene ako prostriedok, á, svojho biznisu a šírenia akože tých myšlienok z toho podcastu a dokonca už to ani nerobím ja. Máme na to babu, ktorá proste to rozstriháva, postuje to tam a ja to tam raz za čas idem skontrolovať. Ale, á, jednoducho ne-nepáči sa mi, á, kam to dospelo v tom ohľade, že, á, ja zastavím autom na semafóre, kde vidím, že ostáva dvadsať sekúnd. Čo ako dvadsať sekúnd je, že nič. Hej? A aj za tých dvadsať sekúnd, či som niekde akože v taxíku alebo či pozerám akože vedľa do auta, tak proste tí ľudia tých dvadsať sekúnd nevedia zniesť tú nudu, tak si musia vytiahnuť ešte telefón, rýchlo sa pozrieť na sociálnu sieť, či tam niečo nie je akože nové, dostať tú dávku dopamínu. A keď je zelená, tak to schovajú a idú ďalej, hej.
Mišo Ukropec: Alebo aj neschovajú.
Denis Kováč: Alebo aj neschovajú. A teraz že, že z, že z môjho, akože mám tridsaťjedna rokov, takže by sa dalo povedať, že ja už by som to mal vnímať tak nejak akože dospelo. Vzdelávam o týchto veciach, ale napriek tomu pred rokom a pol som začal robiť triatlon, hej? A teraz začal s-- začali sme, my sme si najali trénera a začali sme trénovať strašné objemy, aby sme vedeli dať toho Ironmana. To znamená, že za týždeň niekedy, á, odtrénujeme desať hodín, niekedy pätnásť hodín, hej? A ja som sa tie prvé mesiace cítil ako, akože pán sveta, že nikto v mojom okolí proste netrénuje tak veľa a nikto toľko veľa nebehá, nebicykluje, nepláva. Lenže po tých pár mesiacoch ty viacej prenikneš do tej triatlonovej komunity a zrazu si väčšinu času obklopený ľuďmi, ktorí to robia oveľa dlhšie a sú o tri úrovne vyššie ako ty. A takto jednoducho sa ty vieš prepnúť z toho, že som pán sveta-
Mišo Ukropec: Nikto.
Denis Kováč: Na to, že si úplne niktoš, že proste a, a čím to je, že doteraz sa môj mozog porovnával s ľuďmi proste, ktorí sú okolo mňa, ktorí to nerobia a teraz sa porovnávam s ľuďmi, ktorí to robia už roky, hej? A teraz si predstavme nie tridsaťjedna ročného, tuto nejakého Denisa, ale predstavme si trinásťročné dievča, ktoré strávi proste na tej sociálnej sieti, á, povedzme naozaj tých šesť hodín denne a neporovnáva sa s túto, lebo to mozog to robí podvedome, že on chce vedieť, kde sme v hierarchii, a preto sa porovnáva s ľuďmi okolo seba. Lenže on nevie, že proste tí ľudia na tom Instagrame, že to nepatrí úplne do mojej skupiny a ona tam vidí denne tisíce žien, ktoré to vyzerá, že majú perfektný život, perfektné telá. A to isté platí pre, pre chlapcov, ale pre ženy oveľa viac. Ukazuje sa, že tie mladé baby trpia najviac, čo sa týka tej psychiky, hej? Že to je jeden aspekt a ten druhý aspekt je ten hormonálny, že vlastne ono to tak perfektne pôsobí na tú našu, ten náš odmeňovací systém, že za ten jeden deň vlastne my vieme ta-- uvoľniť toľko dopamínu, koľko nebol náš predok nasavane schopný uvoľniť možno za celý týždeň, hej? A my to vieme urobiť za pár hodín. A ten systém je proste tak dysregulovaný, že tá nálada, hej, že, že keď zažijem niečo tak vzrušujúce už hneď po zobudení, tak jak sa tomu môže vyrovnať nejaká škola, práca alebo konverzácia s kamošom, s kamoškou, keď to potom neuvoľňuje žiadny dopamín? Neprináša mi to žiadnu radosť. No tak samozrejme, že potom chcem celý deň byť na tom telefóne, keď to je také vzrušujúce, hej? No a to potom spôsobuje, že život ma nebaví.
Mišo Ukropec: Oni skočia bez mosta.
Denis Kováč: Ja rád, á, rád dúfam v to, že, že príroda vyrieši akože všetko, lebo v histórii si poradila so všetkým príroda aj evolúcia aj. Proste, proste človek prekonal historicky všetky problémy, vojny, á, mori a neviem čo.
Mišo Gula: Toto môžeme nazvať v histórii ľudstva nejakým, nejakým obdobím, kedy ten
Denis Kováč: dopamínový problém bohvie či už kulminuje alebo nekulminuje, či ešte stále je to len na vzostupe. Máš pocit, že,
Mišo Gula: že sa to vyrieši v úvodzovkách samo? Že tie naše mozgy sa časom nejak prispôsobia? Alebo máš
Denis Kováč: pocit, že musí nastať nejaká regulácia, nejaký tlak spoločnosti, neviem koho?
Mišo Ukropec: Prepáč, kým odpovieš, ja by som to ešte akože rozšíril tú otázku ako takými dvomi príkladmi. Prvý, prvým je, že, keď začala byť televízia povedzme viacej, že bol iba jeden čiernobielý kanál, na ktorom chodilo zasadnutie ÚV KSS, ale teda aj my sme s-presedeli pred telkou, že hodiny a hodiny a hovorilo sa, že teda z nás nič nebude, lebo proste tá telka nás úplne vygumuje. A podobne je to napríklad s počítačovými hrami a špeciálne so všelijakými strieľačkami. Lebo však teda keď každý deň hodiny a hodiny niekoho rozrezávaš motorovou pílou v tej hre alebo strieľaš ho minigunom nejakým, tak to musí mať negatívny absolútny dopad a z nás všetkých budú masoví vrahovia pobehovať krvilačne po uliciach, čo sa vôbec nedeje. Že j-jak toto akože máš pocit? Nechcem to nazvať, že ako to je, ale že ako to cítiš.
Mišo Gula: Že či to iniciatívne treba riešiť alebo proste tá-
Mišo Ukropec: Sa to vyrieši.
Denis Kováč: Spoločnosť si to vyrieši. To, že aj u mňa v podcaste tá téma rezonuje aj, aj vlastne tu sa o tom bavíme, á, to poukazuje na to, že je to už nejako v povedomí ten problém, hej? Čiže ľudia nad tým, teda aspoň akože podstatná časť ľudí nad tým aspoň uvažuje, aspoň to má v hlave, hej, že keď je na tom telefóne, že asi to nemusí byť úplne akože najefektívnejšie strávený čas, keď to je, že tri hodiny a viac denne, hej. Zároveň na, á, európskej úrovni alebo na úrovni Európskej únie vzniká nejaká legislatíva, ktorá by mala regulovať ako keby tie algoritmy. Je to, je to komplikovanejšie, ale teda je tam nejaká snaha s tým niečo robiť. Ale akože opäť ja len poviem to, čo som hovoril, že, á, my sme zvyknutí za posledných sto rokov, že strašne napredujeme. Ten technologický pokrok sa zrýchľuje a ľudstvo ide strašne dopredu. Ale v histórii tomu tak nebolo. Predsa veď boli časy v histórii, kedy, á, v niektorých častiach ľudstvo išlo veľmi rýchlo napred a niečo sa stalo a išli sme dozadu, hej. Proste bol Čierny mor, vyhynula ja neviem proste polovica Európy a, a dostávali sme sa z toho, že strašne dlho, hej. Tak to nemusí znamenať, že, že my teraz tu máme nejaký zádrhel, ktorý nemusí byť úplne akože ideálny pre naše mozgy, pre naše hlavy, že to je nejaký náš koniec. Tak možno, á, chvíľku budeme stagnovať a, a, a proste dokážeme to nejako prekonať, hej? A zase, že, že nemusí to tak byť pre každého, že budú ľudia, ktorí sa naučia to ovládať alebo ktorí dobrovoľne odložia tie technológie a budú fungovať úplne inak ako zvyšok sveta. A keď tu budeme mať skupinu, ktorá proste bude, že brutálne namakaná a zvyšok sveta, ktorý bude, že úplne na tom zle, no tak sa budú pozerať na to, že tak prečo oni sú takí namakaní? No lebo nie, nie sú desať hodín na telefóne, hej? A to je zase nejaký prirodzený proces evolúcie, prirodzený nejaký výber, hej? Čiže ja to nevidím nejako pesimisticky, že, že by nás to malo zničiť alebo čo. Á, skôr to je zase len, á, ten prirodzený cyklus ľudstva len v nejakej inej farbe, v nejakom inom kabátiku.
Mišo Ukropec: Kedysi to boli choroby, poľovačky.
Denis Kováč: No.
Mišo Ukropec: Takéto, tak dneska je to, kedysi to potom to boli cigarety a alkohol. To už dneska tiež minimálne na Slovensku sa fajčí. Teda keď sa človek porovná len s Rakúskom napríklad alebo s Nemeckom, tak tunak tá fajčiarska kultúra mi príde oveľa, lepšie, že v šopingoch sa nefajčí, v reštauráciách sa toľko nefajčí. V tom Rakúsku, Nemecku tam ako, je to už oveľa viacej pozadu. Takže u nás čo teraz čaká nás tá obezita, s ňou voľačo
Mišo Gula: spraviť?
Mišo Ukropec: Zožral som tú myľu, čo som tu Jargimu oné, si utrel do toho posu, tak som ju spapal
Mišo Gula: radšej lukov. A nie som, nie som praktizujúci kresťan, aby som tvrdil, že Boh všetko vyrieši. Som skôr zastáncom myšlienky, že, že naozaj tá, tá spoločnosť a, a príroda veci vyriešia. Si zober, že každá generácia tvrdila historicky, že tá generácia mladšia-
Denis Kováč: Koniec
Mišo Gula: čo ide po nich, to je koniec sveta. To, to za našich čias toto nebolo a to vy nemáte šancu prežiť.
Denis Kováč: To milujem.
Mišo Gula: A to-
Denis Kováč: Inak s mileniálmi to malo skončiť, lebo rok dvetisíc pozor a my sme teda už boli tí, čo už budú mať odmalička televízory-
Mišo Gula: Hej
Denis Kováč: a počítače a, a proste to-
Mišo Gula: S nami je koniec.
Denis Kováč: No.
Mišo Gula: A teraz len, len, len taký malý príklad, keď uvedieš, že, že dnes generácia, ktorá vyrastala na počítačových hrách, strieľačkách a neviem čo všetkom, si zober, že, že dnes je po nich, že brutál dopyt aj v súvislosti s vojnovými konfliktmi, s konfliktami s ovládaním dronov, s remote ovládaním rôznych ďalších technológií. Hej, to sú ľudia, ktorí majú tak vyvinuté schopnosti koordinácie mozgu s rukami, že to nemáš sa ako naučiť v škole. Tí ľudia sa to mohli len naučiť na, na počítačových hrách, na ničom inom. A mám pocit, že dobre, dneska to úplne nevieme asi, asi definovať ale aj, ale aj že ten pretlak dopamínu. Osobne si myslím, že, že sa to v budúcnosti ukáže, že nás to na, ako keby na niečo pripravovalo. A teraz tomu nedávam akože, že pocit, že Boh má s nami plán. To vôbec nie. Ja si myslím, že skôr je to opačne, že, že teraz sa niečo deje, ale tá spoločnosť sa ako keby tomu prispôsobuje v budúcnosti a že jednoducho tu vznikne nejaký problém, potreba, situácia, kde, kde aj toto bude mať svoje ako keby že využitie alebo svoje zdôvodnenie, keď sa na to pozrieš spätne, vieš.
Mišo Ukropec: Bol tu, bol tu AIDS, potom tu bola ozónová diera na Antarktíde, nie? A všetky tie veci sa napostupne sa niekto ich napostupne vyriešil. A dneska už neni téma ani AIDS, ani, ani ozónová diera. Dobre, teraz je zase globálne otepľovanie, ale to zase voľačo na to vymyslíme.
Mišo Gula: Lepšie klimošky alebo niečo. Neviem. Áno, že, že, že dôvodov, prečo bude koniec sveta do piatich rokov sa vždycky našlo. Áno, že falošní-
Denis Kováč: Historicky.
Mišo Ukropec: Falošnými prorokmi sa zápasilo už pred dvetisíc
Mišo Gula: rokmi.
Denis Kováč: Tak ono zase na druhej strane je dôležité, že aj čo ten človek robí na tom telefóne, hej? Že aj keď tam niekto je šesť hodín, no tak pokiaľ sa, á, učí šesť hodín denne programovať a potom naprogramuje umelú inteligenciu, ktorá urobí revolúciu v zdravotníctve-
Mišo Gula: Sa nebavíme o týchto prípadoch. Alebo Duolingu arabštinu.
Denis Kováč: Hej, ale Že áno, že aj ja častokrát, napríklad v podcastoch robím to, že to niekedy až preženiem v tom vykreslení, že aké to môže mať následky, aby si ľudia možno uvedomili, že okej, že, aspoň trošku si na to chcem dať pozor a chcem o tom rozprávať v mojom okolí. Hej, že ja, ja nemám nejakú predstavu, že, že ten môj podcast urobí nejakú zmenu, ale chcem byť aspoň proste nejakou domino kockou, hej, v tomto a, a zase, že, že nechcem, aby, aby to bolo, že len negatívne. Ale na druhej strane, už keď teda tu máme všetky tie dáta o tom, že to môže zhoršovať aj výkonnosť, aj nejaký pocit subjektívny z kvality života, tak to využiť, že, že tak ja to skúsim nerobiť a budem mať tú konkurenčnú výhodu nad tými ostatnými ľuďmi, keď to, keď to každý robí, hej, že v tomto sa môžem odlíšiť a, a veľakrát to pre tých ľudí funguje. Vieš, že-
Mišo Ukropec: Ja som mal o tomto so synom, s mojím najstarším veľmi interesantnú debatu, lebo on teda prestal fajčiť pred nedávnom a už teda neviem koľko mesiacov nefajčí. Tak som na to povedal, že to je veľký achievement, lebo prestať fajčiť je preto ja vôbec ako život som. Ja som si potiahol z cigi raz, keď som mal desať. Odvtedy ako-
Denis Kováč: Najlepší vek na to začať fajčiť.
Mišo Ukropec: Prestať. To bolo na Železnej studničke, čo bolo, čo je úplne na konci už také dneska rozpadnuté kúpalisko, bývalé štátne sanatórium, čo malo. A sme mali debatu o tom, že ako sa, ako má zdravotný systém pristupovať napríklad k, k financovaniu ľudí, čo sú drogovo závislí alebo alkoholici alebo majú ja neviem cukrovky. Vieš, lebo taký ten prirodzený postoj človeka je, že no keď má niekto cukrovku druhého typu, tak proste treba narachať dane na cukor alebo niečo a zdražiť všetko, aby toho toľko nekupovali. Len ono to nefunguje. Hej, že cigarety dneska stoja päťkrát toľko, koľko stáli pred desiatimi rokmi, ale furt sa hulí. Hej, neprestalo sa fajčiť len preto, lebo sú drahé. Ale že ten napríklad a to je práve tá čínska-
Mišo Gula: Že piť piť síce budem, ale fajčiť neprestanem.
Mišo Ukropec: Ale že tá čínska logika práve napríklad, že odmeňuje ten systém ľudí, ktorí sa nejakých problémov zbavili. Ty nefajčíš, tak budeš platiť sociálku, zdravotku, kdesi čosi, nejaké odvody, dane proste nižšie, lebo odmeňujeme ťa za to, že sa chováš k sebe samému a k svojmu okoliu zodpovednejšie ako tí ostatní. Ty sa nechováš zodpovedne, tak okej, tak ty platíš proste plnú, plnú sumu a takéto niečo by asi mohlo v tomto zafungovať. Čo myslíš?
Denis Kováč: Inak toto som počul aj od jedného známeho lekára a od Jožka Fatrsíka, čo má podcast Urgenťáci. On tiež má akože túto filozofiu, že radšej odmeňovať, hej, lebo on vždy hovoril to, že, alebo sme sa nad tým proste nejako zamýšľali, že, že v podstate človek, ktorý je športovec celý život, stará sa o svoje telo, dáva si pozor na to, čo dáva do seba, rieši stravu a tak ďalej. Platí v podstate alebo má, má rovnakú pozíciu v rámci akože zdravotníctva ako človek, ktorý celý život fajčí, pije, má nadváhu brutálnu, hej? A že v čom to je fér, hej? A on, že on hovorí, že presne, že odmeňovať, lebo to trestanie už sa nám niekoľkokrát ukázalo, že proste to nefunguje. A ja som si uvedomil pri tomto, že, že všetci vieme, že, že fajčenie a alkohol nám akože škodia. Ale až keď som sa pozrel akože na to, že ako veľmi hej a urobil som akože niekoľko epizód o tom už a každý rok sa k tomu vraciam minimálne k tomu alkoholu. Tak vlastne ty zistíš, že, že deväťdesiat deväť celá deväť percenta ľudí, ktorí pijú, nemajú ani tušenie, aký to má reálne vplyv na ich organizmus. Toľko ľudí, hej, čo mi napísalo, my sme robili vždy, že na začiatku alebo na konci januára urobíme epizódu o tom, že aký má alkohol vplyv na telo a vždy akože vytiahnem nejaké nové štúdie alebo nejaké, nejaké nové uhly pohľadu a potom dáme suchý február. A to množstvo ľudí, ktoré bolo z toho tak šokovaných, že po tom suchom februári sa k tomu alkoholu už nevrátilo, je proste neskutočné. A ja si myslím, že aj toto je trošku zlyhanie, že, že tie, tie všetky informácie o tom, že čo to fajčenie reálne robí, ako to pôsobí na ten organizmus, na ten život alebo aj ten alkohol, že to by malo byť akože verejne dostupné, komunikované v škole, hej, že-
Mišo Ukropec: V škole by sa malo od prvej triedy tie decká ako kondiciovať, že nefajčím, nechlastám, lebo to má takýto, takýto nejaký efekt. dobre, ja mám čínsky fun factíček. Zase, no. Máš ty niečo ešte prípadne vymyslené? Rozmýšľaj.
Denis Kováč: Čo fun fact? No daj ty a napadne ma pri tom.
Mišo Ukropec: Nedotýka sa priamo, že fajčenie alebo takeho to, ale skôr by som povedal, že morálnej flexibility, čo s týmto celkom dobre súvisí. Letím z Číny a, a to lietadlo bolo, že dosť plné a sedel som tak, že v trojke, ale bol som, že v strede proste iné miesto voľné nebolo. Tak som proste sa. A teraz idem si tam sadnúť a ja som do toho lietadla došiel, že úplne posledný. Proste som sa nejako v Saloniku proste zamrzol, hej? A zrazu, že dočerta, však akože za päť minút zatvárajú gate, tak proste som bomboval a došiel som do lietadla, že posledný a kukám, že tam sedím medzi, medzi takým akože Potom sa ukázal taký zlatý, taký, taký tučný Vietnamec a, a, a tak nejako tieto. A tu boli miesto v tom, v tom prostrednom rade boli hneď dve miesta voľné. Tak ja kukám na to a hovorím si, že hm, že viete čo, že, že ja si nesadnem teda tam ku vám, kde mám sedieť, ale sadnem si tuná, akože budeme sa mať všetci lepšie. Hej? Prečo to má byť dve miesta voľné a tam sa budeme traja tlačiť? Akože ja v tom nevidím logiku. A ukázalo sa, že v tom prostrednom rade vedľa sedel muž tej ženy, ktorá sedela na tom krajnom sedadle vedľa ktorej som mal sedieť ja. On sa hneď ako začal rozčuľovať, že čo to má ako znamenať, že, že tu máš booknuté miesto v prostriedku, tak si láskavo tam akože sadni, lebo haló, hej, ty nemáš mať lepšie miesto len preto, lebo tam je voľné miesto. Jak my k tomu ostatným prídeme? Hovorím si do pytľa. Dobre, nejdem sa tam s niekým proste hádať. Tak som si dal tašku hore a som si sadol. Teraz sedíme tam, už lietadlo zavreli proste všetko a hovorím tej Činjanke, že a nešli by ste si tam vy sadnúť? Viete, že vy si sadnete tam, ja si sadnem o jedno miesto a sme akože ten istý setup, len ako nebudem tam na tom istej sedieť ja a ešte muža budete mať bližšie. Ona tak akože, že to sa mi akože zdá kukla na muža, že on že jako dobre. Včera tak mi ďakoval. Tri minúty predtým nasratý na mňa, že čo si to dovoľujem. Tri minúty neskôr pani manželka tam sedí, on vysmáty a šťastný. Morálna flexibilita tak jak je neuroplasticita, tak aj uňho predviedla v práci.
Denis Kováč: Však ale ja by som čakal, že bude práveže nasratý, keď si tá manželka k nemu sadne, vieš? Že naopak to bude, vieš. Že na teba ešte väčšie nervy, že čo mi sem ma-manželku posielaš?
Mišo Gula: Ja jej to naschvál booknem dva razy dozadu, nie?
Mišo Ukropec: A hop, vedľa mňa sa posadí. No akože ko-komédia, ktorú som, to som naozaj nečakal, že, ale že sa mi podarilo ho takto shiftnúť, vieš? Nielen to, že mne nedoprial, ale zrazu som bol vlastne zlatý.
Denis Kováč: Inak napadlo mi teda taký fun fact. To je jedna štúdia, ktorá nedávno vyšla a ktorú som si teraz spomenul ohľadne toho fajčenia alkoholu, že, á, ľudia, ktorí fajčia a pijú alkohol, á, si vlastne zvyšujú, á, závislosť na alkohole, lebo nikotín má ten účinok, že zvyšuje dopamínovú odozvu z toho, čo práve robíš. To znamená napríklad keď fajčíš pri práci, tak máš väčší ako keby nárast dopamínu z tej práce. Robí ťa ako keby závislejším na tom, čo robíš. A pri alkohole to robí tiež. To znamená, že, á, väčšinou sa stane to, že ty si dáš alkohol a spojíš si to s cigaretou. Máš chuť na cigaretu, ty si dáš cigaretu, napiješ sa piva a viacej ti to pivo chutí po tej cigarete. Takže potom si dáš ďalšiu cigaretu-
Mišo Ukropec: Sa to, sa to šroubuje vlastne.
Denis Kováč: A to, to vytvorí taký kolobeh, že vlastne ten človek je závislý na obidvoch veciach a keď tie dve veci robíš dokopy, tak ten, ten, ten nárast rizika predčasného úmrtia je, že neuveriteľný. Je to, že niekoľkonásobné predčasné úmrtie. Hej, keď akože toto robíš na pravidelnej báze, tak to len taký-
Mišo Ukropec: Takže keď myslíte na slovenský dôchodkový systém fajčiť a chlastať spolu, vážení, ušetríme.
Denis Kováč: Práve, práve sme rozbili pohodu na väčšine týchto slovenských dedín.
Mišo Ukropec: Tí nás aj tak nepočúvajú.
Mišo Gula: Veľmi pekne ďakujeme za návštevu.
Mišo Ukropec: Díky, bolo to veľmi osviežujúce intelektuálne.
Mišo Gula: Veľmi príjemný pokec a, á, až, až mi je ľúto, že len dve časti.
Mišo Ukropec: Prídeš ešte niekedy?
Denis Kováč: Keď ma zavoláte, prídem. Ďakujem za pokec, bolo to, bolo to príjemné.
Mišo Gula: Ďakujeme pekne.
Mišo Ukropec: Výborne. Díky moc.
Mišo Gula: Čauko.
Mišo Ukropec: Čau, čau.
Mišo Gula: Čaute.