Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#13046 min

Ironman s dvomi deťmi a vlastným biznisom - Pavol Lošonský | LinkedIn Kolotočári #130

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Druhá časť s mentálnym koučom Pavlom Lošonským je o tom, ako sa bývalý profesionálny basketbalista s výškou 204 cm a váhou 103 kg, ktorý nevedel poriadne plávať, pripravuje na Ironman popri podnikaní a dvoch deťoch. Rozpráva, prečo je ako amatérsky triatlonista lepší športovec ako kedysi ako profesionál, ako sa jeho telo z dynamických svalových vlákien prestavilo na vytrvalostné, prečo mu na polovičných Ironmanoch nesadol fueling a ako ho inšpiroval Zdeno Chára. Trénuje 9–12 hodín týždenne šesť dní v týždni, väčšinu tréningov skoro ráno, aby neboli na úkor rodiny. Veľkú časť venuje spánku: osem hodín, pravidelný čas zaspávania aj vstávania, posledné jedlo tri hodiny pred spaním a digitálny detox aspoň hodinu pred spánkom. Mišo Ukropec pridáva svoje skúsenosti s posilňovňou, tréningovými pauzami každých osem týždňov a testosterónom.

Upozornenie: v epizóde zaznievajú názory a osobné skúsenosti hostí a moderátorov k téme zdravia. Nejde o odborné poradenstvo – pri vlastných rozhodnutiach sa poraďte s odborníkom.

Hlavné myšlienky

  • Triatlon podľa Pavla vznikol na Havaji ako stávka, kto je najlepší vytrvalec – plavec, cyklista alebo bežec; najčastejšie rozhoduje maratón na konci.
  • Z vlastnej skúsenosti hovorí, že výživa počas pretekov je kľúčová: na bicykli žalúdok prijíma, pri behu často „zaklapne“.
  • Športový „winning mindset“ sa podľa neho dá preniesť do iných oblastí života; po konci kariéry treba vedome nájsť ďalšiu kapitolu.
  • Príprava na Ironman je životný štýl – Pavol trénuje 9–12 hodín týždenne, väčšinou skoro ráno, aby neberal čas rodine.
  • Pre triatlonistu je podľa neho v posilňovni základ core, bežecké cviky a základná sila (mŕtvy ťah, drepy) – basketbalový tréning nestačí.
  • Moderátori aj Pavol sa zhodujú, že pravidelné tréningové pauzy pomáhajú regenerácii.
  • Pavol dáva spánku prednosť: osem hodín a rovnaký čas aj cez víkend; spánkový dlh sa podľa neho cez víkend „dospať“ nedá.
  • Klientom odporúča posledné jedlo tri hodiny pred spaním a aspoň hodinu digitálneho detoxu pred spánkom.
  • Deň radí začínať pohárom vody alebo citronády, nie kávou.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (15)

Citáty

Som lepší športovec ako amatérsky triatlonista, než som bol ako profi športovec.
— Pavol Lošonský
Odcyklovať stoosemdesiat kilometrov si myslím, že je ľahšie ako odbehnúť štyridsaťdva kilometrov.
— Mišo Gula
Toto už nie je bullshit niekde načítaný z knižiek. Ja to reálne aplikujem na sebe.
— Pavol Lošonský

Popis epizódy

V tejto epizóde sa rozprávame s Pavlom Lošonským (mentálnym koučom a bývalým profesionálnym basketbalistom) o tom, prečo sa po skončení kariéry vrhol do triathlonu, ako Ironman zmenil jeho prístup k času, energii aj biznisu — a prečo si myslí, že naše stropy sú len mentálne.


Sponzori: 

www.infotech.sk - informačné systémy pre firmy

www.ingos3d.sk – 3D skenovanie a digitalizácia budov

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 37 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Pavol Lošonský: Som lepší športovec ako amatérsky triatlonista, než som bol ako profi športovec.

Mišo Ukropec: Odcyklovať stoosemdesiat kilometrov. Nikdy som to neabsolvoval, ale myslím si, že je to ľahšie ako odbehnúť štyridsaťdva kilometrov.

Pavol Lošonský: Ale napríklad dneska ja nevyskočím na obruč. Ja nedokážem spraviť plný šprint, lebo to telo, tie svalové vlákna išli z tých rýchlych dynamických na tie pomalé. Spáva šesť hodín, šesť a pol a ti hovorí, že jemu to stačí. No nestačí. Ty si vlastne forsoval svoje telo na tú kratšiu regeneráciu fyzickú a mentálnu, ale to nie je optimálny stav, kedy ty vieš doručiť najlepší výkon. Že už išli spať sedemdesiat minút mimo toho ich regulérneho času, tak ich výkon nasledujúci deň bol mínus tridsať percent.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik.

Mišo Gula: Plynulo prechádzame do ďalšieho týždňa.

Mišo Ukropec: Áno, áno a pokračujeme v športovo motivačno ezoterických tvojich milovaných debatách.

Mišo Gula: Tak ale, ale dobre, ale akože ne-nejaké výkony a, a self improvement je trošku niečo iné ako vyplakávanie o-

Mišo Ukropec: Dobre, dobre, dobre, dobre

Mišo Gula: nešťastiach.

Mišo Ukropec: Cudzích a svojich. No máme tu Pala Lošonského. Čau, čau.

Pavol Lošonský: Ahojte.

Mišo Ukropec: No a my sme vlastne končili, tými témami okolo, že, že za tri mesiace je taká nejaká onaká transformácia. No a ja začnem takou, takým vykopnutím k tvojmu Ironmanovi, že boli sme na poslednej akciučke, čo robila Marta. Čaukočka! A, tam som rozoberal všelijaké možné nemožné témy, ale nečakal som, že Palo za mnou príde so zákernou otázkou, že koľko som bežal, koľko som behával týždenne, keď som išiel maratón pod tri a pol hodiny. Hej? A hovorím: „Fuf, tak šesťdesiatpäť, sedemdesiat kilometrov týždenne a tak, lebo ako menej to nejde.“ No a ty kúzelník si vytiahol, že jak to urobiť so štyridsiatimi alebo tak nejak znela tá otázka a ja, že no neviem, že by to išlo. No čo myslíš, že to pôjde?

Pavol Lošonský: Vieš čo, asi, asi nepôjde, ak by sa malo jednať iba o, iba o maratón. Ale ja vnímam, že dobre, plávanie je disciplína sama o sebe, že si to potrebuješ odplávať, ale potom, že ten bike a beh akože nehovorím, že úplne idú ruka v ruke, ale že na tom biku si robíš nohy. Aj viem, že je to iný pohyb, ale stále ako kebyže zaťažuješ nohy, ale odľahčuješ to, že ako stokilový chlap, keď má behávať šesťdesiat kilometrov za týždeň, tak podľa mňa-

Mišo Ukropec: Minimálne.

Pavol Lošonský: Tak to neni úplne zdravé a že to telo neviem aspoň teraz o sebe, že by dokázalo až tak rýchlo regenerovať na to, aby som to mohol produkovať týždeň za týždňom, za týždňom a potom akože áno, že mal by som byť reálny, reálny, že či reálne je pre mňa schopné, či som schopný dať ten maratón pod tri a pol ešte potom, že sedem hodín už budem mať v tele.

Mišo Ukropec: Ja prepáč, to si chcel ako v rámci Ironman pod tri a pol hodiny? Aha, na to mám takú, že you funny or what?

Mišo Gula: Minulú časť rozprával o tom, že nevie plávať, tak niekto niekde to potrebuje dobehnúť, vieš že.

Mišo Ukropec: Vidíš, to je otázka. Lebo ja sa v triatlonistickej komunite nepohybujem, lebo, plávam asi na tej úrovni, ako ty si plával na začiatku, že dobre, akože doplach, do-doprával-

Mišo Gula: Dovznášaš sa.

Mišo Ukropec: Dovznášal som sa na druhú stranu bazéna a tam som potreboval osemnásťminútovú rekonvalescenciu. Napriek tomu, že VO2 max vtedy, keď som to skúšal, som mal, že šesťdesiat plus. Hej, ale ako proste v tej vode sa treba vedieť uvoľniť a lalala, treba to natrénovať.

Pavol Lošonský: Presne tak.

Mišo Ukropec: No a, že k-kde alebo ináč to poviem, jak, kto je najúspešnejší v triatlone všeobecne. Sú to plavci, bežci alebo cyklisti prapôvodným zameraním? Lebo málokto asi sa púšťal do triatlonu, že robil od detstva všetky tri disciplíny paralelne. To musí byť nejaká veľká výnimka.

Pavol Lošonský: Však takto to vlastne vzniklo. Na Havaji sa stavili, plavec s cyklistom a s bežcom a boli to, že top top úplná, že, že špička.

Mišo Ukropec: Prepáč, to neboli z námornej stráže nejakej americkej? Lebo ja mám za to, že to je akože má armádne pozadie tento nejaký, ale to sa to-

Mišo Gula: Nevylučuje sa to.

Mišo Ukropec: Nevylučuje sa to.

Pavol Lošonský: Neviem, akože moja informácia je, že Ironman alebo že ten-

Mišo Ukropec: Opýtam sa.

Pavol Lošonský: Kľudne opýtaj sa AI, že, že boli to, že top plavci, top cyklisti a top bežci sa stavili, že kto je najlepší vytrvalostný športovec a tým pádom vznikol ten Ironman, že kde vlastne tá každá disciplína sa, akože sa to spojilo do jedného eventu. Ale čo určite viem, a to aj tvrdia dnešní triatlonisti, že v plávaní sa to nerozhoduje. Akože ja-

Mišo Ukropec: Priliš krátko to trvá.

Pavol Lošonský: Priliš krátko to trvá. Jasné, akože rozhoduje sa to, že veľa na tom biku a potom jasne, že, že veľa súvisí s tým, že aký si ešte bežec, lebo vidíš, že aj do toho behu idú ľudia, ktorí majú brutálny náskok, ale proste nedokážu to udržať na napríklad tri tridsať tempe a potom z biku vyjde človek, ktorý má možno desaťminútovú stratu, ale na tom maratóne to dokáže dohnať. Akože ja si myslím, že je to tak päťdesiat jedna bike a štyridsaťdeväť beh, ale plávanie tam určite nepatrí.

Mišo Ukropec: Hej, no najčastejšie rozhoduje beh, maratón, ale nie preto, že cyklistika rozhodne d-d-d-d-d. Kde sa to láme? Po piatich až siedmich hodinách typicky nie úplne jednoduché aktivity. Už sú teda väčšina kolapsov, krízy, dramatické prepady atď. Takže pri behu sa to všetko láme nakoniec. Čo je ako posledná, ale asi aj najhnusnejšia disciplína Lebo odbycyklovať stoosemdesiat kilometrov si myslím až, nikdy som to neabsolvoval, ale myslím si, že je to ľahšie ako, ako odbehnúť štyridsaťdva kilometrov, lebo

Mišo Gula: je to ten, ten damage na tie nohy v tom maratóne je strašný, strašný.

Pavol Lošonský: Je a hlavne aj ten fueling. Mne teda mám dvoch polovičných Ironmanov za sebou a ani na jednom mi ten fueling nesadol v rámci behu, lebo vlastne na bicykli ten žalúdok je stabilný a prijímaš a dokáže to spracovať, lebo nohy ti idú. Ale v behu, keď máš za behu prijímať niečo, hocijaký gél a žalúdok ide hore dole a má to spracovať a rozložiť na tú energiu, tak moja prvá skúsenosť bola, že plávanie mi vyšlo. Bike som nejak akože dal tých deväťdesiat kilometrov a ja som si dal gél na treťom kilometre, na tri-treťom kilometri a ešte som išiel a na niekde piaty, šiesty kilometer sa mi zbúril a keď som si mal dávať niečo ďalšie, sa mi to vracalo cez ústa a vtedy-

Mišo Gula: To nešlo.

Pavol Lošonský: -som vedel, že žalúdok vlastne zaklapil, že a stačilo. A teraz zrazu už máš v nohách štyri hodiny a vieš, že potrebuješ ďalšiu energiu, ale žalúdok ti povie stopku a máš pred sebou ešte zabehnúť dobrých-

Mišo Gula: Osemnásť kilometrov.

Pavol Lošonský: Dobrých šestnásť kilometrov. A teraz ja som nevedel, čo mám robiť. Môj prvý úplne triatlon. Ja som si bral aspoň colu, že nejaké rýchle cukry, ale ja som reálne cítil, že to telo stráca energiu a z kilometra na kilometer som sa spomaľoval. Energiá odchádzala, že ty vole, že čo teraz? Čiže nejak som sa dotrepal do toho konca, akože a bolo to náročné. Druhýkrát mi to trošku lepšie sadlo, ale to, čo hovoríš, že beh je extrémne náročný na kĺby, na ten pohyb asi veľký, ťažký v mojom prípade, ale plus akože ešte som úplne, nezistil, že ako ten fueling bude tak, aby mi to vydržalo celý maratón.

Mišo Gula: Čo sa ti, muselo zlého v živote stať, že si si povedal, že- -že sa do takej šialenej disciplíny pustíš ako triatlon? Ja teda akože my to máme v rodine, hej, lebo môj svokor šesťdesiatnik robí triatlon, bol aj, aj na Havaji a tak ďalej. Pozdravujem. Občas pozerá. A ja si tú otázku stále kladiem, že, že vieš, spomínali sme tých ultramaratóncov a tak, že proste niečo s, pred niečím utekajú alebo niečo si kompenzujú. Čo bolo u teba takým spúšťačom, že čo už všetko ostatné si už dosiahol? Alebo prečo si si povedal, že ideš robiť Ironmana?

Pavol Lošonský: Veľmi dobrú myšlienku povedal Michal Ukropec, keď povedal, že keď máš ten winning mindset, tak proste sa to snažíš aplikovať jak Arnold v iných sférach života. A ja v rámci motivácie, hej, že ja viem teraz, keď tak seba reflektujem v minulosti, že ja som veľa vychádzal z nejakej motivácie nasratosti. Keď mi niekto povedal, že Palo, ty toto nedokážeš tak vybavené. Ja viem, že proste, že idem a stačilo mi to, hej?

Mišo Gula: Wait a second.

Pavol Lošonský: Jasné, ale keď som napríklad skončil basket, tak ja som chvíľu cítil také prázdno a že, že ty kokos, že o čom bude môj druho-druhá kapitola života, že čo budem teraz robiť? Dobre, budem podnikať, ale že, že chvíľu mi to stačilo ten dopamín, že niekam sa dostáva, že lepšia klientela, lepšie zaplatené. Ale potom som zistil, že s tým ďalším klientom už, že nie som úplne spokojnejší a vnútorne naplnenejší. Či vtedy prišla myšlienka od Daniela Crafta, že poďme zabehnúť spolu maratón. A ja ako človek, ktorý som zvykol behať päť kilometrov maximálne, lebo basket je krátke, rýchle šprinty, tak pre mňa to bola výzva. A keď som sa commitol, tak ja som znovu taká tá moja naplnenosť, že wow, že toto je ono. Ibaže Michal, ty vieš, maratón je akože náročný, príprava celkovo, furt len beháš. Čiže nie úplne ma ten beh chytil a že dobre Daniel, nebude to úplne, že, že maratóny behať a ultra maratóny a on prišiel, že poďme robiť Ironmana. A ja, že dobre.

Mišo Gula: Každý, každý má v živote takého blázna kamaráta, ktorý.

Pavol Lošonský: Sorry, sorry, sorry. A ja ti poviem, že ja som tri mesiace som nad tým uvažoval. On sa už commitol hneď akože nejaké triatlon. Ja hovorím, že Daniel neviem plávať, môj bicykel je horský a chodím raz za rok a že beh akože celé zle a na maratóne som skoro umrel, že akého Ironmana. Tak som ho skľudnil a že ďalší rok dáme polovičného Ironmana a že potom rok neskôr dáme celého. A to bola tá storka s tým plávaním, nejaké paralýzy som musel prekonávať. Potom som si kúpil závodný bajk a trenažér v kancelárii a som sa nejak rozhýbal a ono si ma to tak stiahlo, že ja už to teraz nevidím, že niečo musím robiť. Akože ja si, ja som si zamiloval triatlon a vidím, že toto by som chcel robiť ako druhú kapitolu života. A teraz, že prečo som začal s tou motiváciou, že, že ono to chvíľku bolo, že, že Palo, že Ironman a že si sa zbláznil. Aj môj foter mi to vlastne hovoril, že, že myslel som si, že ti šibe, ale počúval som si, počúval som veľa podcastov, že profi športovcov alebo že aj iných ľudí a presne ten winning mindset oni potom hľadali, že kde inde to môžu uplatniť. A teraz ťa chápem. Dobre, jedna vec je, že som naprogramovaný na nejaký výkon. Akože keď tridsať rokov dvojfázovo trénuješ, tak to tvoje telo je naprogramované. Akože niekto si šľahne heroín, niekto si vypije štyri pivá každý piatok večer a u mňa je to šport. Už aj moja manželka to pochopila, že toto je súčasť kto som ja. Čiže ten šport tam musí byť. Len pre mňa nebaví robiť šport len, že ho robíš. A to som vysvetľoval častokrát aj manželke Julke, že trikrát do fitka ísť bez cieľa, že mňa to nebaví. Proste ja už keď chcem, že chcem niečo ísť tú latku tlačiť vyššie, tie štandardy vyššie. A keď sa vrátim posledná myšlienka k tej motivácii, že ja som si uvedomil, že ja takto môžem, teraz nechcem, aby to vyznelo, že strašne veľkoducho, ale že môžem inšpirovať napríklad Pezinčanov, basketiakov, že aj ten Pali začínal na týchto uliciach a dostal sa do Ameriky a dokázal byť ten profi športovec a niečo dokázať, že môžem inšpirovať ľudí, ktorí Tiež majú rodinu, majú dve deti a nikdy si netrúfli niečo odvážnejšie spraviť v živote. Tak jak ten príbeh hej, s mojim klientom. Pripravuje sa na pol, na, na polmaratón a v živote by ho to ani nenapadlo predtým, než sme spolu začali spolupracovať. A veľa klientov ma followuje na Strave a vidia tie moje tréningy, tú moju disciplínu a tú pracovnú etiku a oni sa fakt nakopli k tým športovým výkonom. Čiže pre mňa už teraz super, akože dám Ironman alebo nedám, ale že pre mňa je to taká vízia, že ty kokos, že chcem ukázať na sebe, že tie naše stropy sú fakt iba mentálne a že to trošku Slovensko, keď tam dám tie svoje dva centíky, že trošku tým ľuďom pomôcť, akože myslieť vo veľkom, chcieť viac od seba a kľudne aj ten športový výkon, že dokážu dosiahnuť. Či je to podnikateľ, nepodnikateľ, otec, manžel, či máš štyri deti, päť detí, akože dá sa.

Mišo Gula: Koľko hodín týždenne?

Pavol Lošonský: Vieš čo, teraz to je niekde okolo od deväť je minimum po jedenásť a pol dvanásť. Teraz to bude vrcholiť. Ale ďalšia storka, že cez víkend som si mierne škripol sval a je tam mikrotrhlina. Zajtra riešim MRko. paradoxne, akože môže to ovplyvniť ten môj Ironman v júni, ale že mentálne ja som stále nastavený, že to bude okej a že proste idem bomby.

Mišo Gula: Čiže hodina až pol, hodina a pol až dve hodiny denne akože.

Mišo Ukropec: Ale netrénuješ každý deň.

Pavol Lošonský: šesť dní v týždni.

Mišo Ukropec: No vieš, to ako drobné zranenie môže byť aj k benefitu, že možno, že to odľahčíš na chvíľku a sa to tam poregeneruje naokolo.

Mišo Gula: Inak to, to som si všimol napríklad v posilke. Je to úplne bežné, že, že napríklad ideš v nejakých, v nejakom tempe, proste dvíhaš nejaké váhy a potom to je jedno, či choroba alebo pracovná cesta. Neviem čo, vysadíš napríklad na týždeň, na, na dva týždne. Vrátíš sa a normálne si schopný dvihnúť viac.

Mišo Ukropec: No jasné, ja mám normálne v kalendári každých osem týždňov, že: „Hovedo, dávaš si tréningovú prestávku.“ Takto to mám naformulované, že: „Hovedo, dávaš si tréningovú prestávku.“ Lebo ja keď som ešte teda bol ako že aktívny športovec, tak ja som mal normálne, že trikrát do týždňa dvojfázový tréning. Proste fakt, že teraz už hovorím, že middle age mutant ninja turtle. Hej, už teda nie som teenage, ale middle age a, a proste j-j-jakože tri tréningy za týždeň. Proste mal som osem tréningov za týždeň a strelil som päťdesiat ľudí počas tých tréningov. Hej? A to máš z toho potom nejaký conditioning. A ja keď mám ísť teraz akože behať niečo, tak mojím limitom je vlastne iba čas, nie fyzická zdatnosť alebo niečo. No ona sa to samozrejme potom ako prenáša, lebo keď odbehnem štrnásť, osemnásť kilometrov týždenne, tak nemôžeš ísť potom bežať polmaratón závodne, lebo to sa nedá. Hej? Tie nohy to, to nezvládajú. Ale sranda je, keď som napríklad v gyme a teraz chodím do, do Golema a Golem neni partnerom tohto programu. Je to len teda že-

Mišo Gula: Zatiaľ, zatiaľ.

Mišo Ukropec: Zatiaľ, zatiaľ. Takže píšte, volajte. to bolo akurát v pia-- čo je dneska? V piatok minulý týždeň. Robili tam nejak, doniesli nejaké nové stroje a zapratali rebríny, takže nevedel som ísť na rebrín, tak som na nejakom stroji som robil dragon flagy. Vieš, čo je dragon flag?

Pavol Lošonský: Niečo mi to hovorí.

Mišo Ukropec: To je, že ležíš na chrbte kľudne na zemi, chytíš sa rukami za hlavou niečoho a dvíhaš celý- Celý trup. Ale teda že nohy aj s telom sú v rovine a iba lopatky sú na zemi a proste chodíš hore, dole, hore. Bruce Lee má, má takú fotku jak, jak to robí. Ja proste pu, pu, pu, pu, pu, pu a proste to tam akože buchám. A bol tam jeden z trénerov, ktorého týmto zdravím. Čau! S nejakým svojím pacientom a tak akože na mňa kukajú a hovorí mi, že, že toto tu v gyme vieš urobiť iba, iba ty, že toto ako nikto druhý, druhý urobiť nevie. A keď hovoríš o tých, o tých driveroch, že tam v Pezinku niekde, tak ja mám potom k tomu aj fun fact. Ako nakoniec som si akože nechal. Ale je to, že veľmi, veľmi akože milý, dobrý pocit, keď ja za dva mesiace, čo chodím do Golemu, lebo proste, som si to tak nastavil, že je mi lepšie ako vonku, že ja tam lákam zas desať kamarátov. Ale nie že len preto, lebo ja som už vanený, ale oni prídu za mnou. Proste náhodný chlapík, že prosím ťa, že to koľko trvá toto sa naučiť robiť? Som robil reverse deadlift, to je jak deadlift, ale visíš pri tom na hrazde. A hovorím: „No kámo, neviem, tak akože dva, tri roky ako počítač, že neni to, že za mesiac ani za dva, ani za tri.“ Hej? Že okej, že to vyzerá, že brutálne. Hovorí: „Zlatý, ďakujem.“ Normálne, že chodia náhodní ľudia a ti dávajú feedback. A ja kukám jak vyoraná myš a nemyslím si, že to je normálne a je to nesmierne ako, ako ma to povzbudzuje do pokračovania v akcii, že budem slovenský deduško, že nebudem čínsky deduško s takouto dlhou bradou, čo robí hejja, hej, ale budem slovenský deduško s krátkou bradou, čo bude robiť nejaké iné hejja.

Mišo Gula: Tiež, že už rozprávaš o deduškovi tu. Pred chvíľou middle age a zrazu už deduško.

Mišo Ukropec: No ja som použil budúci čas.

Mišo Gula: Hej, ale-

Mišo Ukropec: Že budem slovenský deduško.

Pavol Lošonský: Akože v tomto ja len akože pridám myšlienku, že mňa veľmi inšpiroval Zdeno Chára napríklad, že ja som sa, pýtal som seba, lebo-

Mišo Gula: Pretože si tak vyrástol, či v čom?

Pavol Lošonský: Lebo ako nemám úplne, že, že predpoklady na triatlon, hej? A som sa pýtal aj trénerov, že dobre, že dva štyri mám sto tri kil, že toto neni úplne, že, že aby som sa nedochrámal. A potom bol, že Zdeno Chára, hej, že po kariére, maratóny, triatlony. Čiže že ide to aj s takýmito predpokladmi. A fun fact, bežím polovičného Ironmana v Hradci Králové a zrazu niekto: „Pavo, ty odkial si?“ A ja pozriem cez rameno a Big Z a ideme rameno rameno dvaja dvojmetroví chlapi. Nikto nás tých päť minút, čo sme išli rameno na rameno a sa rozprávali, nikto nás sa neodvážil predbehnúť. To je akože super, ale kecali sme asi že, že päť minút jak sme bežali, že odkiaľ sme, hej, že odkiaľ som, šport a to, že som sa mu v krátkosti predstavil. Potom si išiel svojím tempom, ale že to bol pre mňa moment, že wow, že akože fellow atlét sme si akože dali hej, že rešpekt a česť. On si išiel potom svoje tempo a že pre mňa, že Zdeno bol ako inšpirácia, že ide to aj s takýmito predpokladmi a zasa možno ja niekoho iného inšpirujem, že dá sa to takže.

Mišo Ukropec: Na to mám ja dve pikošky. Vieš aký je, hm, maratónsky rekordný čas vo veku nad osemdesiat rokov?

Pavol Lošonský: Neviem.

Mišo Ukropec: Tri trinásť.

Pavol Lošonský: Wow.

Mišo Ukropec: Hej, to ja som bežal dvakrát maratón, že na tri dvadsať. Skočil som na tri dva deväť. Ako ne-ne-neudržal som to, malo nabehané, ale že tri trinásť osemdesiatročný deduško. Hej, to je že rýchlo. K tomu ešte potom jedna vec. Ja keď som bežal prvý maratón, tak som dobiehal, to bolo tu v Bratislave a som dobiehal do Eurovei a už som bol tam pri umelke. Vieš koľko je to docieľaš dvesto metrov? Dvaja dôchodcovia ma prdelili v družnej debate. Počúvaj, išlo ma roztrhnúť od smiechu. Oni vedeli, že ja tu na cucáka, to bolo kedy tridsaťpäťročného proste, toho proste predbehneme, ten už ako to nepotiahne. Nie, nepotiahol som, už to fakt nešlo, ale počúvaj prdelili ma asi o tri metre na tých dvesto metrov, ale nevedel som tie tri metre stiahnuť dole a nasrať. Ale to si videl, že jako oni akože bežia, kuknú, hm hm, okej môj a odpálili úplne samo.

Mišo Gula: Počúvaj tento, tento, lebo nazývame to akože to už je životný štýl, akože keď sa chystáš na Ironman alebo to pravidelne robíš, tak už takmer viac sa venuješ tomu ako iným veciam. Čiže je to skrátka životný štýl. Ako sa on dopĺňa alebo bije s témami, ako je longevity a nejaká, nejaká nestarnúcosť a proste byť večne mladý.

Pavol Lošonský: Ja ti poviem, že, že toľko, koľko som sa ja teraz naučil už len v tej príprave a teraz dobre, tie tréningy sú dlhé a sú náročné, lebo sú nejaké recovery tréningy, ale už len ako si plánovať ten čas, že archite-- že robíš si architektúru kalendára, že kedy dáš ktoré kľúčové tréningy dlhý, krátky, že medzitým si musíš naplánovať, aby to telo vôbec stihlo zregenerovať. Hej, máš ťažký deň, druhý deň musí byť ľahký. Keď mám ťažký deň, nemôžem mať veľa klientov, lebo zasa potom hej, je to dopad na klientelu. Čiže za mňa akože toto ma naučilo, že či už si držať čas, či už manažovať svoju energiu, ako si ju dopĺňať, že všetky tie knihy a produktivity, tipy a neviem čo ja to reálne aplikujem na sebe a klientom, klientom to potom dávam z prvej ruky, že pre mňa toto je, že normálne, že univerzita. Takže ja som veľmi vďačný. Nijak mi to nerozbilo. Akože samozrejme, že veľa konverzácií muselo byť v rámci manželstva, aby aj moja Julka bola on the same page. Akože chvíľu sme bojovali, ale tiež potom pochopila, že je to súčasť kto som.

Mišo Ukropec: Že prehrala dopredu.

Pavol Lošonský: Vieš čo? Akože máme nastavené jasné pravidlá a-

Mišo Ukropec: Ja nemyslím toto, ale, ale to, že proste tento sa nevzdá tejto misie.

Pavol Lošonský: A deväťdesiat-

Mišo Gula: Preto vstáva o tretej každé ráno, lebo vyhral ten súboj.

Pavol Lošonský: Vieš čo? Deväťdesiat percent tréningov teraz áno, tie víkendové dlhé to, to ide od rodiny, ale už akože nerobím basket, čiže nie som zase s chlapcami niekde na baskete. Takže deväťdesiat percent mojich tréningov, že moja rodina vôbec nevie a nepociťuje. A takisto som si upratal svoju energiu, že nie som vyšťavený a to je presne už len od toho, že v chladničke zmizli normálne jogurty a je tam napríklad grécky jogurt, ktorý má oveľa väčšie množstvo bielkovín. Sú tam tvarohy, hej, je tam veľa zeleniny, veľa ovocia. Každý večer si prichystám, keď mám tréning, ráno bike. Ja tam mám tri fľašky položené. Mám tam presne vypočítané šumáky na elektrolyty, koľko kalórií, koľko tých sacharidov musím prijať a to je normálne, že alchémia. Ja teraz som lepší športovec ako amatérsky triatlonista, než som bol ako profi športovec. A áno, jak si každý človek povie, kiež by som to vedel desať rokov dozadu.

Mišo Ukropec: Jáj no.

Pavol Lošonský: Ale áno, ale fakt reálne, že to to už nie je, že bullshit niekde načítané z knižiek. Ja to reálne aplikujem na sebe, že, že spánkové princípy hej, že kofeín, dávkovanie kofeínu, ako ti vie zlepšiť mentálnu akože výkonnosť, ale aj fyzickú, hej, že dobré recovery, akože toto je, že-

Mišo Ukropec: No my sme tu spomínali Briana Johnsona, ktorý teda uvidíme, že ako to dopadne. Tí, čo, tí čo náhodou ako neviete, tak sa hejtež Brian, ale s ypsilonom Johnson, ktorý vyzerá ako upír biely jak stena. Ja neviem, možnože to všetko ako perfektne funguje a sedí po nejakej molekulárnej úrovni, ale mne sa to úplne jako... Neni to teda to, čo mne by sa jakože zdalo. No ale ja na to teraz ti položím inú otázku. Ty si akože mladší odo mňa. Hej, ty máš tridsať-

Pavol Lošonský: Osem.

Mišo Ukropec: Osem. Ja som si dával minulý rok robiť test na testosterón, lebo proste som sa nejako začítal a vravím okej, tak poď. Tak som proste napísal do Labáku, tu si vystavte objednávku na internete, prídete, my vás pichneme. Tak ma pichli ráno, po obede som mal výsledky testosterón dvadsaťsedem. Mol, hej, maximum je dvadsaťdeväť, priemer je štrnásť. Takže som, že to by jedno percento bláznov, preto som aký som, lebo okrem iného mám tretie vajíčko a v prenesenom význame. A to sa ale deje aj vďaka tomu, že v tej posilke som dvakrát, občas trikrát do týždňa nedávam, že nutne, že trikrát, lebo ja rozsekám tam to telo. Hej, že ja trénujem tak, jak som trénoval pred, keď som bol ako na vrchole, len akože, že, že leje zo mňa a fakt idem, že rozbitý. Ale výsledkom je, že teda mám aj tretí bicák nakoniec, testosterón tam, kde má byť a ono sa to ale bije s dlhotrvajúcimi aeróbnymi aktivitami. Hej a všetky tieto dlhé bajky a dlhé behy a toto sú proste zožierajúce aktivity, lebo teda je to extrémne aj bielkovinovo a energeticky náročné. A sú tu nejaké náznaky a k tomu teda smeruje moja otázka, že teda nech to nedávam ako vyjadrenie, ale ako otázku, že znižuje to úroveň testosterónu, čo má potom ako na mužskom zdraví nielen sexuálnom, ale vôbec ako všeobecnom ako negatívny impact. Čo ty na to? Lebo sú tu aj starší gentlemani, ktorí to ako praktizujú a nevyzerajú, že by ako mali problém. Tak neviem, že kde je pravda.

Pavol Lošonský: Je to fakt. Akože ja som si do možno pol roka dozadu som o tom ani nevedel a nehovorím, že by som to nejak pociťoval, ale že určite, že to libido a tá chuť na ten, na ten sex tam bola oveľa menšia. Keď máš dlhé a pomalé tréningy, tak proste vieš, niekto si to prisúdi, že dlhý náročný deň. Ale realita je, že áno, tvoje libido je veľmi nízke a majú to aj ženy ináč by the way. Takže tým, že som si to aj hodil do-

Mišo Ukropec: Takže vlastne nechceš športovkyňu, hej? Lebo je proste nespolupracuje.

Pavol Lošonský: Nie, ale že je to proste akože hej, bavíme sa o nejakej-

Mišo Ukropec: Šprintečku.

Pavol Lošonský: O, o ľudskej biológii. Akože to, akože to neoklameš. Takže ja som si, mám doplnky, akože mám doplnky aj na testosterón, akože teraz bavíme sa organika, nejaké vitamíny atď., atď., aby, aby to nepociťovalo to telo a ten môj normálny život, že nechcem si Iron Manom zničiť kvalitu normálneho života ako človeka, hej? Takže a takisto tá sila v tom fitku. Tiež chvíľku som si myslel, že sa zaobídem bez toho. A kam som sa dostal? Tam ma bolí chrbát, tam cítim panvu, tam koleno ma ťahá. Bez toho sa nepohneš. Čiže dneska-

Mišo Gula: Nie, bez steroidov to nejde.

Pavol Lošonský: Čiže aj dneska ráno som bol hej vo fitku napríklad. Že raz do týždňa je, že úplne minimum a som sa našiel, že dvakrát do týždňa je ten môj optimálny, že viem to natiesnať aj medzi tie tréningy a radšej obetujem jeden bike, ale idem do fitka, spravím si pocitovú silu, lebo aj pri mojej výške a váhe to telo sa ti rozpadne ako chrbát ti pustí-

Mišo Ukropec: A robíš, a robíš celotelovku robíš v posilke alebo si to delíš na partie?

Pavol Lošonský: Vieš čo robím? Tak pre triatlonistu je, že základ, že core back a potom máš, že bežecké cviky a potom máš klasickú, že hnusnú silu, čo sú deadlifty, čo máš drepy, čo akože vrch-

Mišo Ukropec: Základné správne veci.

Pavol Lošonský: Poviem ti, že spravil som chybu, keď som sa začal pripravovať na prvého pol Iron Mana, že som trénoval. Vo fitku som robil basketbalistu, ale basketbalista neni triatlonista, čiže som si začal študovať tie veci a tie cviky sú iné. Nie som už takýto borec, akože z mojej svaloviny išlo dole, mám skôr vytrvalostnú teraz silu. Mám presne, že môžem ísť tri hodiny na bajku a som v pohode. Behom hodiny sa zrecoverujem a potom fungujem ďalej, čo v minulosti akože haló hodina na bajku a som vycucnutý. Ale napríklad dneska ja nevyskočím na obruč. Ja nedokážem spraviť plný šprint, lebo to telo, tie svalové vlákna išli z tých rýchlych dynamických na tie pomalé. Čiže Michal pozná, že nemôžeš robiť aj vytrvalosť, aj dynamiku. Akože cítim, že to telo ide do tej vytrvalosti. Je to moja vedomá voľba, ale akože mám doplnky a-

Mišo Gula: Však preto bežci vyzerajú jak, jak nitky a šprinteri sú proste nabušení akože masiči, lebo, lebo tá záťaž a aj potreba vlastne iného typu svalstva je tam-

Pavol Lošonský: Presne tak.

Mišo Ukropec: Úplne, úplne rozdielna. Ja by som chcel ešte k tomu spánku. Máme ešte pár minút a to ma zaujíma, že ako si prispôsobil spánok, ako si reguluješ spánok, ako do tej celej tvojej architektúry nielen tréningov, ale aj regenerácie. Ako to tam pasuje a ako si to zapracoval?

Pavol Lošonský: A nepíšeš počas dňa prípadne. Aby to nebolo len na vágnej úrovni, tak ja reálne poviem to, čo akože učím a ako nastavujem klientov. Akože v dnešnej dobe Matthew Walker, Andrew Huberman, spánkoví experti svetoví, že každý má k tomu dostupnosť k tým informáciám. Teraz ja sa vzdelávam aj v rámci športového výkonu, ale že ako to môžem preniesť medzi tých podnikateľov. Čiže spánok okej, sú dĺžka, kvalita a tá pravidelnosť. Tá dĺžka je taká, tam ľudia polemizujú, že koľko to je. Ale zaujímavý experiment bol, že zobrali sa profi športovci a rozdelili sa do skupín tí, ktorí spali šesť hodín, šesť pätnásť, šesť tridsať až po deväť. A tí športovci, tá skupina, ktorá spala osem hodín pätnásť minút, mala najlepšie fyzické, ale aj mentálne výsledky. Tento experiment sa spravil na bežných ľuďoch a tam to bolo osem hodín dvadsať minút. Teraz ja viem, že dĺžka neni rozhodujúci faktor. Keď máš nekvalitný spánok, tak spi aj desať hodín, ale akože to telo neni zregenerované, ani mentálna časť neni zregenerovaná. Ale ja teda som nastavený na osmičku a to si držím a to učím aj ľudí. Keď niekomu vyhovuje sedem dvadsať, sedem tridsať fajn, ale potom ti príde klient a vidíš, že aj na tom vstupnom audite, že spáva šesť hodín, šesť a pol a ti hovorí, že jemu to stačí. No nestačí. Ty si vlastne forsoval svoje telo na tú kratšiu regeneráciu fyzickú a mentálnu, že sa muselo prispôsobiť. Ale to neni optimálny stav, kedy ty vieš doručiť najlepší výkon. Takže prvá vec je, že dĺžka. Ja nastavujem ľudí na osem hodín, ale dobre. Teraz kvalita. A to sú také úplne, že základné veci, že-

Mišo Ukropec: Prepáč, k tej dĺžke ešte, že keď je

Mišo Gula: Dĺžka osem hodín. Ale teraz ty keď si tam do toho bacneš

Mišo Ukropec: Ironmana alebo nejaké iné akože náročnejšie cvičenie, čo to robí? Preto som na ten nepičik som sa

Mišo Gula: chcel preto opýtať, že meníš im to? Že,

Mišo Ukropec: lebo on chce aj podnikať a teraz potrebuje začať cvičiť, lebo má problém s chrbtom a neviem proste kdesi čosi. Hej,

Mišo Gula: má vysoký tlak,

Mišo Ukropec: tak začne chodiť na prechádzky, ale tomu tiež tú energiu nie mentálnu, ale fyzickú berie a tiež to treba ako

Mišo Gula: doháňať. Že meníš im ten spánkový režim, keď zapoja nejaké vážnejšie cvičenie?

Pavol Lošonský: Vieš čo, Michal, ja ti poviem na rovinu, že a toto je tiež, že vôbec zmena rozmýšľania nad tým spánkom. Väčšina ľudí rozmýšľa, že deň začína, že mám prácu, potom nejaká rodina ja a čo zvyšok dňa mi z-zvýši, zvýši, idem sa vyspať. Ja rozmýšľam, že spánok je alfa omega, lebo ja viem, že nepotrebujem potom byť v práci desať hodín. Keď mám zregenerovanú hlavu, viem sa odhlučniť, lebo čo keď si nevyspatý a ráno začínaš s nízkou energiou? No čo to znamená? Tie výsledky nebudeš mať veľmi dobré. Keď človek je unavený tendencia cukry. Prežieram sa, hľadám si tú energiu externe. Čo je druhá vec. Keď nemám energiu, tak moja odolnosť voči distraktorciám je veľmi nízka. Čiže dopamín, kde nájdem dopamín-

Mišo Gula: Na telefóne.

Pavol Lošonský: Na telefóne. Dopamín nájdem v zlom stravovaní a dostávam sa do tej slučky. Čiže vlastne počas pracovného toho výkonu oni fungujú oveľa horšie a dosahujú horšie výsledky, než keď tú hodinu sa radšej viacej vyspíš. Tá mentálna hmla ti zmizne a zrazu vieš, že máš energiu sa odhlučniť. Toto zasa. Hej, mal som Zuzku manažérku pätnásť hodín na časov mesačne. Naučil som ju spať. Dneska má nula a šéf ju povýšil. Tak mi povedz taká hlúposť ako spánok. Lebo zrazu vedela sa odhlučniť. Riešili sme telefón. Ďalšie zaujímavé štúdie sú, že telefón, pokiaľ je v miestnosti, ja učím, že človek by ho nemal mať niekde dostupný hneď. Ale sprav z toho ďalší, návyk alebo zlozvyk, že daj si ho na druhú stranu kancelárie. A teraz keď máš nutkanie, tak vlastne tvoja lenivosť, čo je druhý zlozvyk, bude bojovať s tým, že ideš za telefónom, lebo sa musíš postaviť, prejsť a si ho checknúť. Tak si povieš, že serem na celý telefón. A zaujímavá štúdia, ktorú som čítal tri týždne dozadu na univerzite v Chicagu sa robilo, že dokonca ja som si ho dával cez kríž kancelárie na kávovar, ale že dokonca keď ho vidíš v zornom poli, tak ľudia stále dosahovali o niečo menej výsledky než tí, ktorí si ho dali mimo zorného poľa. Lebo sme tak zdegenerovaní a zblbnutí z telefónu, že keď ho vidíš, stále tam je podvedomé nutkanie. Čiže do šuflíka. Teraz si ho dávam za kávovar napríklad. A keď pracujem, som sústredený, odhlučnený a len pracujem. Čiže takéto hlúposti. Teraz, keď sa vrátim k tomu spánku, tak druhý nejaký element je tá kvalita a tam je to akože posledné jedlo. Že posledné jedlo by malo byť tri hodiny pred tým, než ideš spať. Lebo čo keď máš plný žalúdok, tak tvoje telo namiesto toho, aby ťa začalo regenerovať fyzicky a mentálne, no čo musí, čo musí riešiť? To, že strávi jedlo. Čiže tú energiu vlastne míňa na najprv rozloženie potravy a ty už dávno akože spíš. Čiže nie si v hĺbkovom štádiu spánku. Tvoja fyzická energia sa nedopĺňa.

Mišo Gula: Ráno rozbitý.

Pavol Lošonský: A ráno sa budíš rozbitý. Čiže posledné jedlo tri hodiny pred tým, než chodíš spať a úplne červeným každému klientovi nakreslím digitálny detox aspoň hodinu pred spánkom. Výkričník, výkričník, výkričník. Čiže žiadne, že idem si dorobiť prácu po večeroch. Žiadne, že scrolluješ v posteli. U mňa striktne ja medzi ôsmou a osem tridsať telefón ide do letového režimu a proste som nedostupný všetkým. Dokonca minule manželka ma zvoz-zjazdila, že bola s babami vonku. Ja som uspal deti, išli sme spať a keby náhodou sa niečo stalo, že sa mi nedovolá. No láska, niekedy telefóny neexistovali. Dozvedel by som sa to ráno. Ako mrzí ma to.

Mišo Gula: No sprav.

Pavol Lošonský: Ako jasné.

Mišo Gula: Polícia ti to dozvie.

Pavol Lošonský: Toto je, toto je taký extrém, ale akože bohužiaľ som tak naučený. Bohužiaľ, našťastie, že ja mám ten večerný digitálny detox a keď zaspávam, akože manželka potvrdí päť minút a spím. Čiže hneď idem regenerovať.

Mišo Gula: Čo o koľkej, o desiatej zaspávaš alebo kedy?

Pavol Lošonský: Vieš čo mám, že môj pol desiatej zaspávam a budím sa ráno päť štyridsať päť vždycky. A posledná vec zaujímavá je toto ešte tú dĺžku a kvalitu ľudia aj vedia. Je tá pravidelnosť, tá regularita, a to znamená, že chodíš spávať v rovnakom čase a budíš sa v rovnakom čase. Experiment na profi športovcoch bol taký, že oni im vlastne vychyľovali tú ich pravidelnosť, ten cirkadiánny rytmus znovu o pätnásť minút. A oni boli naučení teda, že kvalitne spať. Dĺžku mali teda prispôsobenú osem hodín. Ale človek, ktorý bol zvyknutý spávať o desiatej, išiel desať pätnásť, desať tridsať, desať štyridsať päť a že keď to trafilo sedemdesiat plus minút, že už išli spať sedemdesiat minút mimo toho ich regulérneho času, tak ich výkon nasledujúci deň bol mínus tridsať percent.

Mišo Gula: Skúšal si niekedy vstávať podľa cirkadiánneho cyklu? Sú na to také apky, že ja neviem buď hodinky alebo, alebo, prsteň ti meria proste tvoj, tvoj cyklus spánkový a ty si vlastne v apke nastavuješ, že chcel by som najneskôr o takom čase vstať a ono podľa toho, v akom, v akej fáze spánku si, tak podľa toho ťa zobudí proste plus mínus. Ja neviem, to môže byť tridsať, štyridsať minút rozmedzie, hej? A vlastne cieľom je to, aby ťa zobudilo ten budík, alebo to je jedno hodinky v momente, keď, kedy je to najvhodnejšie, ako keď, kedy máš naj, najjemnejší spánok, ako kebyže najplytší.

Pavol Lošonský: Vieš čo, neskúšal som, ale ja akože aj cez víkendy chodím spávať rovnako a budím sa, jak si povedal mi-mínus tridsať, štyridsať minút ráno. A necítim energetické výkyvy počas dňa alebo tak. Akože v rámci tej pravidelnosti toto je ako najťažšie si dodržiavať, lebo ľudia majú tendenciu piatok, sobotu sa prestreliť, že idú. Ja učím klienta, že drž si to do hodiny. Keď si zvyknutý chodiť spávať o desiatej, tak o jedenástej vieš, že je tvoj strop, že ten tvoj spánok je ukotvený v nejakom čase a tým pádom aj tá tvoja energia. Hej, keď ti to ústrieli, tak bohužiaľ. Teraz piatky, soboty všetci chodia spávať neskoro alebo veľa ľudí dorába prácu. V stredu má veľký projekt, tak dorába to po večeru. Čiže to hej, buď digitálny detox si porušil, porušil si pravidelnosť spánku a ďalší deň počítaj mínus tridsať percent tvojho reálneho ja to poviem, že potenciálu, ale ja som sa tak naučil. Mám to už dlho, dlho dlhodobo nastavené, že chodím plus mínus v rovnaký čas aj piatok, aj sobotu. Neustrelím sa a pripravujem sa na Ironmana a nemám pocit, že mi chýba energia.

Mišo Gula: Kniha možno pre ľudí Prečo spíme.

Pavol Lošonský: Why We Sleep Matthew Walker.

Mišo Gula: Tak. A jedna vec mi tam odkva v pamäti, keď som to čítal, že neexistuje niečo také, že akože dospím. Hej, že ľudia si povedia dobre, tak cez týždeň makám neviem čo a potom cez víkend si akože pospinkám a dospím. Nič také neexistuje. Proste každý deň je ako kebyže reset, nový deň a ten mozog proste buď dostane tú dávku, ktorú potrebuje, alebo nedostane a nemáš šancu to akože doplniť. Sedí to hej?

Pavol Lošonský: Súhlas, jasné. A ľudia sú takí, že večer po práci chceš si ešte akože mať ten me time, tak ideš pozerať telku, ale v podstate ty nevieš, čo ťa to stojí nasledujúci deň.

Mišo Gula: Hm.

Mišo Ukropec: Fun factíček, aj keď je len tak dneska tak že set factíček.

Mišo Gula: Tak daj.

Mišo Ukropec: Som v gyme, cvičím, cvičím, cvičím a zrazu sa akože obzrem a všetci sedia na telefónoch. Hej? A vravím si, že kukám na to, že hm, všetci sú na telefónoch. Normálne cvičím, cvičím, cvičím, cvičím ďalej a išiel som na kladku a boli tam. Tam sú tri kladky a všetky tri boli obsadené. Hej, dvaja tam niečo robili a tretí chlapec tam sedí. Čo robí? Doomscrolluje, nie? A hovorím tí dvaja cvičia. Vieš tak, tak akože počkal som akože minútku. Však jako má regeneračnú prestávku, to ja plne rešpektujem. Hej, nabere silu a tr-dr-drž nabúši to ďalej, nie? Chlapec posilňuje iba ukazováčik jak doomscrolluje, tak si hovorím, že prosím ťa, že ako cvičíš. On, on, hovorí mám ešte poslednú sériku. Hovorím tak šup, šup! Vieš a on, že čo, čo? Hovorím tak jako vidíš, že ako je tu plno, tak ako buď to uvoľni alebo kukej makať, hej a ja, ja počkám, ale, ale nebudem čakať na tvoje doomscrollovanie. Hej, ako doma mi deti plačú, nie? Päť minút, dobuchali sme, urobili sme všetko fajn a potom sa obzrem zase a zistil som, že ja a dve baby sme tam stáli a regenerovali sme, že postojačky a bez telefónu. Ale všetci tí ostatní chlapi, ktorí boli v tom gyme, sedeli na riti a s telefónom v ruke. A hovorím tej babe, no kukaj na to. Tak my sme tu, že traja blázni a z toho sú dve baby prepáčte hej, ktoré cvičia a odpočívajú postojačky, ale chlapi sedia na riti jak knedle a s telefónom v ruke. V gyme ja keď ako myslím v Hanumane, keď som a vidím niekoho, že si sadne, tak idem k nemu okamžite. Haló, čo si sadáš? No však ale som unavený. Prosím? Ty súperovi ukazuješ, že ty si potrebuješ sadnúť? Ja keď som chodil fightovať do ringu, tak mi povedal Marco: „Miško, keď ťa uvidím, že si sadneš v rohu, tak ťa zabijem na počkanie.“ Súper má byť posratý od strachu, že to je mutant, že teraz sme sa dosekali a ty si nesadneš. No nie, nesadnem si. Ja som v pohode. To, že som mal utrhnuté rebro a rozkývané zuby a neviem čo, ale-

Mišo Gula: On je ináč ani v MHDčke, lebo už mladších púšťajú a on si nesadne ani Bohvie kde.

Mišo Ukropec: V MHDčke som nebol naposledy ty vole, ale, ale vieš čo? Ha! Pikoška v Auparku som dostal vyhubované od dôchodcu, že prečo chodím oným výťahom. Som išiel z gymu a on, že to je len pre dôchodcov, tehotné a, a ono hej a pre kočíky. Normálne sme sa akože pohádali, lebo proste jemu sa nepáči, že som nastúpil do výťahu. Uznať musím mrdka, ale mal som leg day aj tak. Takže v pohode a normálne som dostal akože pojebung a ľudia len kukali, že čo sa to tu deje.

Mišo Gula: Ja nemám fun fact, ale mám taký lifehack, ktorý som na sebe odpozoroval a vyskúšal. Tak možno to pomôže aj iným, že aj keď som chodil behať, aj teraz, keď chodím aktívne akože minimálne trikrát do týždňa do posilky, nastane ti taký moment, že, že ani nie, že sa ti nechce ísť, ale skôr, že je to taká ako keby nuda, stereotyp, že máš pocit, že furt cvičíš rovnaké cviky v tej posilke, alebo že furt beháš rovnaké veci, že, že také, že necítiš nejaký nejakú takú. Netešíš sa na to ako keby hej a ideálne je, keď sa tešíš na to.

Mišo Ukropec: Hm.

Mišo Gula: V oboch prípadoch som začal používať apku na to hej, že ktorá ti nastaví tréning. Čo sa týka behania, tak ti to nastaví ja neviem nejaké, nejaké tempá alebo dĺžky alebo kadenciu a tak ďalej. Čo sa týka posilky, ja teraz zvyknem cvičiť tak, že mám celotelovku a oni mi to proste každý tréning mi to navrhne iné série cvikov, čiže aj iné partie zapájaš a tak ďalej. A normálne som zistil, že a stalo sa to, že fakt, že zo dňa na deň, keď som to začal používať, normálne som sa začal akože tešiť, že, že super, že nebudem znova sedemdesiaty piaty krát tlačiť bench, ale že zrazu mi to dá nejakú nejaký iný cvik. Proste síce tú istú partiu, ale iným spôsobom, že celkom mi to tak akože oživilo tie, tie tréningy.

Mišo Ukropec: Ja som mal always the same, furt každý tréning rovnaký.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Len, len rôzny ťažký.

Mišo Gula: Hej.

Mišo Ukropec: Mne pak nerobí dobre pauza tá týždňová. Každých osem týždňov, keď na týždeň vypnem, tak ja sa vtedy veľmi teším, lebo nabitý energiou zregenerovaný.

Mišo Gula: No Palík, tak ešte nejaký fun factík nadaj.

Mišo Ukropec: Jako pacienta.

Pavol Lošonský: Akože tiež asi poviem lifehack, akože najprv triatlonisti trénujú tri plus jedna, tri týždne, že ideš a jeden úplne, že vypúšťaš ľahko. Ako tvoja vec je takisto, že stereotyp zabíja. Ako to máme asi všetci. A môj taký life tip je vlastne, že s rannou kávou a že toto tiež možno nejakí ľudia vedia a nejakí nie. Akože moja manželka, že keď si ráno v sobotu otvorí oči a zapne hneď kávovar, tak akože pozerá, že čo, prečo si to robíš. Tak napríklad vieš, že, že my keď sa zobudíme, tak to telo sa prebúdza a že ten kortizol ide hore, hej? A že máš nejakú rannú dávku energie, s ktorou teda začínaš ten deň a že keď si dáš kávu strašne skoro, to znamená, že, že do šesťdesiatich minút, tak reálne, že to nemá žiadny účinok na to, že ťa to rýchlejšie preberie, lebo vlastne ten kortizol ti prirodzene stúpa a to je v prirovnaní, ako keby si závislému človeku, ktorý je na heroíne a potrebuje svoju dávku, dal zelený čaj. Že asi takýto reálny účinok má tá káva ráno, že v prvých šesťdesiatich minútach, že taký lifehack, akože ja to takisto, že moja prvá káva je až deväťdesiat minút je, že, že len hydratovať veľa, lebo že ďalšia vec je, že vraj toto akože neviem, ale že štúdia hovorí aj odborník na spánok, že počas spánku, že ty stratíš až jeden liter vody, len že dýchaš, že proste, že vyplavuješ tekutiny.

Mišo Ukropec: To ja potvrdzujem.

Pavol Lošonský: A to ani nemusíš ísť na wc v noci, ale že stratíš a že chybu, ktorú robia ľudia je, že namiesto toho, že začnú hydratovať ten prvý pohár ci-citronády alebo prvý pohár vody, že oni začínajú kávu, čo káva tiež ťa donúti ako keby že vyplavovať tekutiny, že ľudia sú jak také vysušené hrozienka a nemajú energiu. Ale to je len taký cyklus hlúpy, že kávu si dajú namiesto vody ráno, kávu si dajú príliš skoro, lebo keď vlastne ti vystúpa kortizol a tá štartovacia energia sa ti po tej hodine až deväťdesiatich minútach niekde ustáli, tak potom ten kofeín má brutálny benefit na tvoju kognitívnu činnosť, ale na takú tú fyzickú. A že toto je len taký lifehack, ktorý keď človek si porieši tú kávu a tú hydratáciu ráno, tak sa o minimálne dvadsaťpäť percent bude cítiť lepšie. A tie poobedné crashe, že taký ten útlm o druhej, tak ten sa častokrát takisto eliminuje len týmto ránom.

Mišo Gula: Pali, ďakujeme.

Mišo Ukropec: Výborne. Ďakujem.

Mišo Gula: Ideme spať.

Mišo Ukropec: Super, díky za hacky.

Pavol Lošonský: Ďakujem.

Mišo Ukropec: No a nech sa vydarí ten Ironman.

Mišo Gula: Držíme palce.

Pavol Lošonský: Díky moc.

Mišo Gula: Čau.

Mišo Ukropec: Okej, čau, čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook