#661 h 4 min
#66 - hosť Milan (Junior) Zimnýkoval - kreatívec telom i dušou
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Druhá časť s moderátorom Milanom „Juniorom“ Zimnýkovalom je o biznise, kreativite a LinkedIne. Junior hovorí, že zhruba deväťdesiat percent jeho príjmu tvorí moderovanie – rádio, televízia, podcasty a eventy – a ostatné kreatívne projekty sú skôr doplnok. Sám sa považuje viac za kreatívca ako za biznismena: vymyslel napríklad pódium v aute (stage truck), na ktoré dostal pečiatku ako na možný patent, no chýbal mu obchodník a „delivery“. Spomína aj nápad podobný sociálnej sieti z roku 2007 a Mišo Ukropec mu vysvetľuje, že jeho nápady často prichádzajú pre slovenský trh priskoro. Rozpráva, prečo po trinástich rokoch stále chodí ráno do rádia, prečo považuje podcasty za rádio 21. storočia, ako sa reprízujú relácie bez honorárov pre moderátorov a ako stretol Michaela Douglasa a Catherine Zeta-Jones. Predstavuje víziu vzdelávania cez podcasty od strednej až po vysokú školu. Na LinkedIne sa cíti ako pozorovateľ a vadí mu, že feed zapĺňa stranícka politika. Moderátori mu radia, aby začal tvoriť obsah a pridal si „Junior“ do mena na profile.
Hlavné myšlienky
- Junior uvádza, že zhruba deväťdesiat percent jeho príjmu tvorí moderovanie; ostatné kreatívne projekty sú pre neho doplnok.
- Nápad nestačí – podľa Juniora aj Miša Ukropca rozhoduje „delivery“: obchodník a človek, ktorý roky vydrží na nápade pracovať.
- Mišo Ukropec pripomína adopčnú krivku inovácií: nápad, ktorý príde na trh priskoro, nenájde zákazníkov medzi early adoptermi a väčšinou.
- Podcasty sú podľa Juniora rádio 21. storočia; Mišo Gula dodáva, že rádio je skôr kulisa, kým podcast si človek zapína cielene.
- Partneri podľa Juniora často platia skôr za to, s kým sa spájajú, než za merateľný výkon príspevkov.
- Junior premýšľa o vzdelávaní cez podcasty – od krátkych lekcií pre žiakov až po akademický obsah na vysokej škole.
- Na LinkedIne mu chýbajú inšpiratívne témy, ako športové úspechy, namiesto straníckej politiky; Mišo Ukropec politické príspevky jednoducho preskroluje.
- Moderátori mu radia využiť známe meno – na LinkedIne by mal rýchlo fanúšikov aj hejterov – a pridať si „Junior“ do mena na profile.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (14)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Podcasty sú rádio dvadsiateho prvého storočia.
Cítim sa ako kreatívec v poste moderátorskom.
Alkohol charakter nekazí, alkohol ho ukazuje.
Popis epizódy
V tejto epizóde sa rozprávame s Milanom (Juniorom) Zimnýkovalom o jeho skúsenostiach, ktoré ho formovali, ako začal používať LinkedIn a jeho nápadoch.
🔹 Neúspešné projekty a ponaučenia
🔹 Zážitky z Mexika
🔹 Stretnutie s Michaelom Douglasom
🔹 Plány a smerovanie do budúcnosti
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 49 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Päť rokov po tom, čo štúdio Kuchyne Moja mama varí lepšie ako tvoja už neexistuje a je rozobraté, tak ľudia na ulici mi hovoria, že sa teda chcú prihlásiť a stále sa to opakuje. Prišiel som s nákresom, neviem kresliť do firmy a povedal som, že čo chcem a oni, že to je bláznovstvo. To rádio ma baví. Ja som rádiový človek. Ja napríklad si myslím, že podcasty sú rádio dvadsiateho prvého storočia.
Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete software a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech bodka sk.
Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik. Pokračujeme-
Mišo Gula: Tešil som sa celý týždeň.
Mišo Ukropec: No čo? Vypíšali ste sa všetci? Mozeli ste týždeň?
Mišo Gula: Mali na to týždeň, ty vole, tak snáď aj kakao dali.
Mišo Ukropec: By sme ale zabudli fun fact.
Mišo Gula: Nie, bola, veľa hodín už bolo a museli sme seknúť čas, čiže.
Mišo Ukropec: No dobre, ale mám akože brutálny, brutálny, brutálny.
Mišo Gula: Dobre, dobre. Budeme dnes pokračovať s Juniorom alias Milan Zimníkoval alias Miňo alias ešte niečo bolo počas súborov alebo?
Mišo Ukropec: Marcel.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: To je frekventované. Ešte Coolify som bol. My sme boli takí, že, ah, Atos, Portos, Domestos a tak ďalej. Rôzne veci sme mali. To je jedno. Po-počúvam na čokoľvek. Aj na Mudrých chyby poď sa fotiť, aj Moja mama poď sa fotiť a posledný rok je Pán pečenie, môžeme poprosiť o fotku? Aj to bolo a je to v poriadku.
Mišo Gula: Dobre, super. Minulú časť sme venovali skôr tvojej nejakej minulosti a nejakému vývoju, ale my, vieme, že, že bol si v mnohých projektoch, v mnohých si stále aktívny, máš, máš viacero, rôznych biznisov a chceli by sme sa o tom s tebou dnes pobaviť. Ako vôbec, ak nedajbože to má nejaký systém, tak aký?
Mišo Ukropec: Dajbože to má systém, tak aký?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Dajme tomu.
Mišo Gula: A ako pristupuješ, ja neviem, k budovaniu svojej oso-osobnej značky a kam to vidíš vlastne celé to smerovanie do, do budúcna, či nedajbože sa v niečom ešte potrebuješ zlepšiť, alebo či už si dokonalý?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Som, som dokonalý. Nie, ja s-stále čakám, kedy prídu tie otázky, lebo rozprávať o tom v predchádzajúcej časti, že, že čo som robil, ako robím a ako vnímam, to bolo v pohode a skôr sa bojím, takto. Kolotočariny to zvládam. To je tá minulá časť a teraz tá LinkedInovská je trošku horšia pre mňa, lebo sa tak vôbec necítim a som v podstate taký návštevník a pozorovateľ toho, čo sa na LinkedIne deje a, a som v tej pozícii wannabe. Myslím si, že som v rámci biznisu, že nie som tak moderátor, ako som, kreatívec, lebo ja, ja kam prídem a niekto povie, že, že mám takú a takú vec v obchode, ale riešime teraz takú vec, že a ja začnem hneď pomáhať, vymýšľať kreatívne. Nie všetky veci sú správne a uchopiteľné, lebo nepoznám zákulisie biznisu a veci, ktoré fungujú v biznise, len začnem ako keby pomáhať a navrhovať. Nepomáhať a chrániť, ale navrhovať, že, že z kreatívneho pohľadu, že toto by mohlo byť a tak. A tým pádom veľa ľudí sú, je takých, že aj sa so mnou bavia, aj potom to robia, ale ja to mám skôr ako tú kreativitu toho celého s tým, že presakuje to do nejakých projektov, ktoré som mal alebo mám, alebo ktorým som sa venoval, ale chýbala mi možno druhá strana, ktorá by bola tá racionálna alebo ako budovať firmu a teraz sa posunúť ďalej, lebo nie som biznis builder alebo, alebo builder biznisu tak.
Mišo Ukropec: Mne sa, a to sme sa vlastne nepodľakovali. Takže ďakujeme.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Aj ja ďakujem. Neviem za čo, ale tiež ďakujem.
Mišo Ukropec: No totižto my sme Marcela alias Juniora, sorry, musel som o dva dni posúvali, pretože sme mali pôvodne točiť predvčerom. Ja už, už keď sme si to dohodli, hovorím: „Kamo, že máme Jayara, že super“ a potom, že „eh, sorry, ale my by sme to potrebovali o dva dni posunúť, lebo nastali tu nejaké drobné technické zmätky a proste potrebujeme to“ a on normálne bol ochotný, že „jasné, jasné, žiadny problém. Vtedy mám čas, mám čas do tretej“ a ja hovorím, že my by sme potrebovali o pol štvrtej začať na dve hodiny. „Á, dobre“ a ja, že ha, ha, ha.
Mišo Gula: To môže, Mišo, ale znamenať dve veci, že, že, buď nemá do čoho pichnúť, alebo je to taký dobrý človek.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Je, á-
Mišo Ukropec: Ešte, ešte, ešte, ešte, ešte čo je možné?
Mišo Gula: Čo?
Mišo Ukropec: Že žilový je taky zaviazaný.
Mišo Gula: Jaj!
Milan „Junior“ Zimnýkoval: A je to taká kombinácia toho celého. Ve-je to veľmi jednoduché. Mám nejaký čas vyhradený, ktorý je, že môj a dnes od pätnásť tridsať mal byť rodinný. Čiže nie som tu na úkor rodiny, kde to pochopili a povedali, že okej, lebo však si bol s nami napríklad v utorok hej, kedy som tiež mal ten čas, ktorý som nejak kompenzoval. Čiže vyšlo to tak, že, že to tak je. Ľudia vôbec majú pocit, že nestíham a nemám toho tak veľa. Je to len skôr o tom, že, aso, asi som najreprezovanejším moderátorom z Nika to viem, že toho je strašne veľa a nie je to celkom tak, lebo mne práca končí o desiatej v rádiu a potom už riešime veci buď telefonicky, alebo nejakou polhodinovou, hodinovou debatou ešte oko-okolo toho, že čo ďalej.
Mišo Ukropec: Ako vieš, že si najreprezovanejší moderátor?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Lebo päť rokov po tom, čo štúdio Kuchyne Moja mama varí lepšie ako tvoja už neexistuje a je rozobraté, tak ľudia na ulici mi hovoria, že sa teda chcú prihlásiť a stále sa to opakuje. Alebo mi pošlú, že dnes som pozeral, príde mi správa: „Výborná bola tá pani. Nemáš recept náhodou?“ A ja netuším, ktoré Plusky a ktoré ďalšie kanály to dávajú.
Mišo Ukropec: Okej.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: A potom ešte je zaujímavé vždy v auguste sledovať, ako opakujú hitparádu z roku 2004, kde sa prekladali slová pesničiek ešte.
Mišo Ukropec: Deku?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Niečo ako Deka, len to bolo na RTVS-
Mišo Ukropec: Okej.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: STV alebo ako sa volajú aktuálne. A, a potom Múdri z chyby a všetky tie veci, ktoré sú reprízované a vrchol je, že som sa videl ostatný Silvester ako výber z nejakého programu Ešte stále. A pritom hádajú sa pri, pri mo-honorároch, že to je ale len hodina. A u nás sa, napríklad sa neriešia licencie, ž-- tak, ako sú tantiemy z pesničiek. Ty ako výkonný umelec podpíšeš zmluvu vtedy a iba vtedy, ak je spojená s dodatkom, kde sa vzdávaš práv na umeleckú činnosť. Je zákon, ktorým môžeš teraz povedať, že vlastne nesúhlasíš. Len ja netuším, nemám tie zmluvy a, a môžeš povedať, že, že, teda si súčasťou toho umeleckého výkonu.
Mišo Gula: Akorát, že sa môže stať, že to nepodpíšu s tebou potom, hej, keď budeš
Mišo Ukropec: špekulovať.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: To je tak. A môže sa stať, že poviem, že nechcem, aby tento program vysielali a... Iné. Natočí sa program, telky riešia, natočí sa program. Program hodinu nás stojí toľko a toľko tisíc eur a odvysiela sa raz v repríze. Majú na to náklady a potom idú a putuje ďalej. A, a, a nie je to na obmedzený čas. Prvá a jediná vec, ktorá bola licencovaná, bolo práve Pečenie, kde nám dávali honorár za výkon, ale do času. To znamená, že na nejakých desať rokov licencovania, že sa môže reprízovať, čo v Anglicku je extra položka a niekedy vyššia a väčšia ako umelecký výkon. Ale u nás je to síce je, ale je to pod tou strechou, že ako keby dostaneš za to licenciu euro. A je to aj o tom, že keď som robil program Moja mama varí lepšie ako tvoja, mi hovoril režisér do ucha, že nezľakni sa, asi príde Michael Douglas do štúdia, na čo ja som pozrel na kameru a hovorím, že jasné. A sme moderovali, robili sme, čo sme mali a zrazu prišiel Michael Douglas do štúdia.
Mišo Ukropec: Ten Michael Douglas?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ten Michael Douglas.
Mišo Ukropec: Okej.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: z Streets of San Francisco aj s pani manželkou, Katarínou Zeta-Jones.
Mišo Ukropec: Okej.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Čo bolo, že brutál.
Mišo Gula: Ale upozorňovali ťa na Douglasa, ty vole.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: No veď to. A teraz došla nejaká dáma s takou akože charizmou a aurou. Tak som sa s ňou tam rozprával chvíľu aj s nimi. No a on mal zásadné otázky, že čo je toto za show. Tak som povedal, že rodiny varia proti sebe. Ah, good. On tým, že robí aj seriály, nielen filmy, že má akože distribučnú spoločnosť, čo sa tohto týka a toto bol Fremantle pod licenciou Fremantle, tak vedel, že okej, tak to nebude nejaký šitíček a hovorí, že kedy to ide? A hovorím, hodina pred správami daily formát a on hovorí: „You must be a Ferrari boy.“ A ja mu hovorím-
Mišo Ukropec: Not in this country.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ja mu hovorím, sme v Kolotočárskej. Ja mu hovorím, že: „Be sure I am.“ A začal sa strašne smiať. Takže to je on.
Mišo Ukropec: Máš s ním fotku?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Mám s ním fotku. dokonca ten bizárik je taký, že svojím spôsobom som sa dostal na titulku časopisu Euro televízia, kde na titulke je on, ona a ja. A je to psycho, totálne psycho. A viem, že moji kamaráti, ktorých mám veľa v Kolumbii, mám známych v Čile a v Mexiku, takí, ktorí si píšeme a zažili sme čosi počas folklórnych liet, tak sú hotoví z toho, že koho som stretol a oni vedia, že baba, ktorá je z mesta Barranquilla, odkiaľ je Shakira, hovorí, že tak ty máš známeho v Európe, ktorý a teraz oni vedia tie licencované programy, ktoré som robil. Keďže Kolumbia, tak oni sú napíchaní, keď som robil Miss Universe alebo Got Talent, že to je ten, čo má fotku s Michaelom Douglasom, čo a, a, a ja im hovorím, že vyzerá to tak, že si voláme a na Vianoce píšeme esemesky, ale nie je to tak.
Mišo Ukropec: Počúvaj, keď hovoríš Kolumbia, to teraz malá odbočka. Vraj som sa bavil s jedným chlapíkom, takým nejakým, že wannabe LinkedInovým guruom. A tak s ním, s ním volám. Nemec a hovorím, že: „Kde práve teraz si?“ Vieš, také zvláštne pozadie, že: „Som v Bogote, v Kolumbii.“ A ja kukám na neho a že: „Čo tam robíš? Že počul, že tu je, že, že perfektne, že dobrá nálada a tak.“ A hovorím: „Ma ťaháte ako čáry.“ A on hovorí, že: „Kámo, že tu kokaín nekúpiš na ulici nikde. My sme exportná krajina, hádam to nebudeš šňupať doma.“
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Doma.
Mišo Ukropec: A ja hovorím: „Tak jako cool, že to, to je ten setup.“
Milan „Junior“ Zimnýkoval: A to je ten setup, ktorý keď sme ich stretli, tak prvé tri, štyri dni oni boli už nešťastní z toho, ako každý sa pýta, pýtal na toho Escobara a na tie drogy tých Kolumbijčanov. Boli to super ľudia a kamaráti sme zostali a, a zrazu sme zistili, že aké predsudky existujú a oni, že: „Kámo, vôbec, vôbec.“ A to isté sa dialo napríklad, Číľania sa nás pýtali, že: „Vy ste boli taká totalita ako my pod Pinochetom, ako sa máte na Slovensku a čo, čím žijete a čo robíte?“ A ty teraz nemôžeš zhodiť Slovensko v jednom rozhovore, že ale vieš čo a teraz si vymyslíš, nám padajú semafóry pod návalom auta a tak ďalej. Nemôž-- to nie je Slovensko. To je niečo, čo je čudné, ale nie je to Slovensko. Takže musíš nejak tak vysvetľovať tie veci. A potom si v Mexiku, v meste, ktoré sa volá Monterrey pred dvadsiatimi piatimi rokmi, a to mesto má päť miliónov obyvateľov. A zrazu zistíš, že v roku 2000 toľko vecí, čo mali oni ako ihriská pre deti, bazény a veci. Veľa chudobných, ale tá stredná vrstva bola, že to bolo šialené. A pritom my na nich sme stále pozerali: „Tequila, muchacho, neviem čo.“ Úplne čo sine a mňa to veľmi, veľmi zmenilo. A aj tá rodina, s ktorou si píšem neustále dvadsaťpäť rokov, tak je to tak, že mi to Mexiko dalo strašne veľa.
Mišo Ukropec: Človek keď vidí ten veľký svet, tak totálne mu to rozbije pohľad na všetko.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ja hovorím, že musíš dať dole v živote okresnú helmu, lebo to je, že keď ideš mimo okresu, ale je to len vedľajší okres. Už len ten ďalší ces je viac a čím viac, tak čím viac, tým viac.
Mišo Gula: A to hovorí človek, ktorý sa narodil v zahraničí. Vieš to jako.
Mišo Ukropec: Na Ďalekom východe. Ani neni Blízky východ, to je Ďaleký východ.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Západná Ukrajina.
Mišo Gula: Prosím ťa, poďme k tomu tvojmu biznisu teda ty, ty si ako keď, keď sme ti to pred podcastom tak nejak akože naznačili, že čo sa chceme baviť, tak si sa veselo zasmial, že, že ty tam ten systém žiaden nevidíš. My by sme to skúsili nájsť. Prosím ťa, skús nám tak akože divákom povedať nahrubo, že na percentá alebo ako chceš, akože čo sú dneska vlastne tvoje zdroje príjmov ako v akých rôznych, ale že biznisoch, ktoré nosia príjmy-
Mišo Ukropec: Z ktorého máš koľko peňazí a koľko dane si zaplatil.
Mišo Gula: A presne.
Mišo Ukropec: Na centy.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Je tu človek, ktorý netuší. Ja neviem, pretože je to o tom, že naj-na deväťdesiat percent pre mňa to je moderovanie a veci, ktoré súvisia s moderovaním a či je to podcast, telka, rádio alebo alebo eventy, to je to je jedna vec. Čo sa týka ostatných ďalších kreatívnych vecí, pre mňa to je len nejaký buď doplnok, spestrenie, ale nie je to príjem, ktorý by bol súčasťou nejakého koláča, že to je z tohto. Nie som ani konzulting ani nič. Nič iné mi nefunguje ako príjem. To, že to občas niečo je fajn, ale nič to také nie je. Ja som vymyslel, á, stage, ktorý bol akože v aute, že dáš dole bočnicu a máš zrazu stage. Taký stage truck, ktorý som si dal urobiť. Prišiel som s nákresom neviem kresliť do firmy a povedal som, že čo chcem. A oni, že to je bláznovstvo a a bol som presvedčený o tom, že to môže byť napríklad štúdio rádia, ktoré sa môže robiť a tak ďalej. Videl som nejaké pokusy, ktoré boli s prívesmi, ale nie s autom, prázdnym obytným autom. A možno som len nevydržal moment, kedy kedy som to auto predal a niekto to iný rieši a už som to celé akože zbalil, ale bola to v podstate vec, ktorá na Slovensku nebola a dostali sme dokonca červenú okrúhlu pečiatku, že to môže byť patent, ale na to sa nehráme na Slovensku. Čiže je veľa takýchto vecí, čo som vymyslel, urobil. Momentálne niekto iný na tom zarába, ale ja som nevidím v tom, v tých nápadoch moment, že toto môže byť biznis a neviem si predstaviť, aby som teraz prešiel do toho, že budem robiť ložiská alebo alebo budem ja neviem riešiť fotovolt-voltaiku alebo čosi. Nemám nič takéto. Je to len o tom, že to možno vyzerá a nejako že to vyzerá, že to môže mať koncept, ale to koncept nemá.
Mišo Gula: No a mňa s tým, s tým v tejto súvislosti ma napadá ďalšia otázka. Ako je možné, že ľudia a teraz budem brať vás štyroch, akože Junior, Marcel, Adela, Sajfa.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Áno.
Mišo Gula: Také svetové minimálne na Slovensku hviezdy,moderátorské, máte svoje relácie, neviem čo všetko. Jak je možné, že vy furt do toho rádia ešte chodíte moderovať? Lebo tam tie príjmy akože nemôžu hrať ani ani nejakú vážnu rolu pre vás, nie?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Sajfa by povedal, lebo poznáš nášho majiteľa, ale to ja nepoviem. Nie, žartujem, to bol žart. A rádio je je nejaká taká láska, ktorá je neviem, neviem to vysvetliť, ale je to presne taká vec, že svojím spôsobom by som už nemusel, ale chcem. Lebo mať ja mám štyridsaťsedem rokov už, už sa mi nechce vstávať na piatu. To, že vstaneš, to je v pohode aj zajtra, aj pozajtra, ale trinásť rokov je to také, že načo? A uvedomujem si to hlavne keď máme voľno, že že že nie, ani to vysielanie nejak nelipnem na ňom tak, že musím ho robiť, lebo mi to hrajká ego alebo alebo sledujte, jak ja moderujem. Už to nie je celkom o tom. Je to skôr o tej takej nejakej zábave, respektíve takom feedbacku, ktorý nie je platený prachmi, ale človekom, ktorý ti napíše, že som detský kardiológ, idem operovať, som pätnásť minút v aute, dvakrát som sa uškvrnul. Moja misia splnená. Ja nedostanem Nobelovu cenu za za biznis, za zdravotníctvo, fyziku, literatúru a ak taký niekto je a má takú ambíciu a ja som trošku ho dostal z toho jeho sveta, super. Ale ale ani toto nie je nejaká veľká frajerina. Ale to rádio ma baví. Ja som rádiový človek. Ja napríklad si myslím, že podcasty sú rádio dvadsiateho prvého storočia. Lebo keď ste videli jeden zásadný film, ktorý sa volá, že Piráti na vlnách The Boat That Rocked, tak to je o tom, že ako kedysi bolo rádio a zrazu v rádiu začali púšťať pesničky. Veď na to nie je rádio a oni museli byť pirátske rádio. A teraz si povedzme, že kde sme s tým s tou hudbou a tak ďalej a tak ďalej. Už máš VoVačku on demand a takisto chápem, že že kiná a telky majú problém, lebo existuje Netflix. Lebo nemôže mi u kamarátov hlas povedať, že a sedem na štyridsať si toto pozrieš. No nepozriem, lebo som v podcaste u vás. Čiže ja si vyberiem, že kedy. Preto si myslím, že rádio dvadsiateho prvého storočia pokojne môže byť podcast.
Mišo Ukropec: To som sa presne pýtal Peti Kubáni, čau Peti, že či nie sú náhodou podcasty rádio dvadsiateho prvého storočia. Presne túto otázku, lebo mne to tak príde, že keď na Slovensku je neviem koľko tisíc podcastov, že sme teda podcastovať veľmi moc- že každý, kto má s prepáčením vyť dieru, tak má podcast vrátane nás.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: A pasuje tam ten kábel.
Mišo Ukropec: Áno, presne.
Mišo Gula: Ale tu jej odpoveď si pamätáš, že, že ako to rozlišuje, že prečo podľa nej nie je to tak?
Mišo Ukropec: No ako chápem, ale vidíš, že to pozorovanie máme také podobné.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Je to podľa mňa o optike, že ako sa na to pozeráš. Pretože ak niekto povie podcast, tak deväťdesiat percent ľudí má možno, á, na mysli stretnú sa dvaja a rozprávajú príhody. Ja neviem z Nórska, z MHD alebo z veterinárnej ambulancie. Alebo sa stretne ona a ona. Rozprávajú šťavnaté témy, sem-tam povedia škaredé slová. Veľmi sa zabávame. Čiže tá zábava pri tých podcastoch je super. Potom sú podcasty, ktoré sú nestíham sledovať správy a ráno si nejak počúvam tie správy. No a potom je to, čo, čo mňa zaujíma, čo riešim, ale ešte som o tom veľa nerozprával. A to sú tie užitočné, kde napríklad produkujem podcast, ktorý je Veterinár inak sa volá, ale nie je to podstatné. Dcéra chcela psa. Googlil som. Chcela bieleho pomiša, pomeranian. Biely znamená, že došľachtený. Malý znamená, že došľachtený. To je, to je špic, ktorý je trpa-trpasličí špic a ešte od toho sú menšie a to je jedno. A teraz my sme zohnali, našťastie nebolo od množiteľa, že máme na to papiere a začal mať problémy, lebo je došľachtený ten pes. Ale na tom Googli som sa to nedočítal a dostal som sa do stavu, že nám to zachránila veterinárka, to malé naše kopček lásky, ktorý máme a, a nie som, nebol som psíčkar, čiže som vedel prd o tom celom. A ona povedala: „No tak toto, toto vás čaká. Ak neurobíte toto, máte problém s tým, s tým, s tým. Pri tomto je to tak. Niektorí majú problém s kĺbmi, niektorí s a atď. Každý má svoje a tak ďalej“ a nejak inak komunikovala ako bežne, že nebolo to len o tom, že tu je faktúra a komunikovala príčetne na, na Instagrame, na Facebooku a hovorím, veď ty potrebuješ podcast s týmito a ja to volám užitočná informácia. Tak sme začali robiť podcast, máme tridsaťšesť častí za sebou a vám garantujem, že keby tie informácie, ktoré som sa ja ako neznaboh naučil v tom podcaste mal na Googli, nemám psa. Som zaňho vďačný. Super, pomohla nám to doma-
Mišo Ukropec: Ale neprežil by.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ale a-a-ale by to bolo nie že neprežil by. Ja by som nešiel do toho, že tomu psovi by som to ja neurobil, že má takého degeša majiteľa, že nič nevie a-a-a tej rase by som to neurobil, lebo ak pes, tak možno nejako inak, aby nemal on problém ten psík, lebo to nie je vec, ktorá že bicykel vyrástla malá dcéra z bicykla, idem na bazoš, kúpim nový. To je trošku o inom. No a toto je pre mňa, užitočná informácia, ale nie je to zábava. Ona nerozpráva, že prišla do ambulancie pani a vyzerala presne jak jej pudel, mala takú ofinu a tak ďalej. Na tom sa môžeme zabaviť, ale ona mi rozpráva veci, že ako je to s očkovaním a ja počas podcastu sa jej pýtam: „My to máme?“ A ona povie: „Áno, manželka tvoja to už vyriešila.“ Čiže ja som ten nepraktický človek, ktorý sa pýta na praktické veci a dostáva odpovede. To ma na tom baví.
Mišo Ukropec: Presne na toto máme podcast, kámo.
Mišo Gula: Hej, t-t-to je podľa mňa akože napovedá k tomu rozdielu aj, aj to, čo tá Peťka Kubeni spomínaná takto na to odpovedala, že vlastne tie podcasty sú o tom, že ty ideš a cielene si ho zapneš, lebo to chceš počúvať.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Áno.
Mišo Gula: To rádio je o tom, že si to zapínaš ako podmaz. Ja ráno chystám raňajky, deti okolo mňa behajú, tak si zapnem rádio. Nezapínam si podcast, lebo to je tati toto, tati toto, mamka toto.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: To je v poriadku. Tu ide len o to, že, že Netflix a televízia sú rozdielne veci, ale principiálne v telke si pozrieš reláciu alebo film. Na Netflixe si pozrieš dokument alebo film alebo nejakú šouku. Čiže to, to je ten rozdiel. Chápem, ako to Petra vníma, že nenahradí, ale to je tá forma napríklad. A druhá vec je, že, že mňa napríklad a z pohľadu reklamy a prístup v podcaste s reklamami je niečo, čo je ako v rádiu máme tristo spotov pre tristo podcastov, ale to nemusí byť. Ty nemusíš predávať reklamu v podcaste ako rádiový spot, lebo to celkom nemusí fungovať a možno ruší. A tu sa dostávame do momentu, s ktorým ja neustále bojujem aj, aj v akomkoľvek prístupe k akémukoľvek nápadu KPI versus awareness.
Mišo Ukropec: Áno.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: A toto je, že, že nemôže fungovať na všetko, ale na druhej strane, á, má tam byť nejaká schéma. Ale, ale vzťah v určitom momente je viac ako výkon. A poviem vám to a dostaneme sa k selfbrandu. Pre niektorého z partnerov, ktorý ma oslovil na sociálne siete, kde ja nefungujem ako influencer, lebo necítim sa tak, hlavne to neviem robiť. Aj toto musia vedieť ľudia robiť a je úplne jedno, že či tam dávaš autíčka alebo kolagény. Tak ten, často sa stáva, že tá firma, nie ide o môj výkon, nevykon, lebo moje čísla sú také, že dal to a niekedy zafunguje dieťa, niekedy prasknutý párok, ale im je lepšie to, s kým sa spájajú a aký ako keby taký ten všeobecný brand je v mojom prípade do varenia, povedzme, že rodina a povedzme, že, že moderátor, hej, že s kým sa spájajú, je pre nich hodnotnejšie ako toľko, koľko im vytlačím. Lebo na to majú tlakero, ktorí im tlačia tie výkony, ktoré sú merateľné. A toto je taký ten boj, ktorý a zas sme rozum a cit. Nikde nebudem mať pravdu.
Mišo Ukropec: Na tému túto, že rádio versus podcast ja teda vytiahnem fun fact z minulej časti, na ktorý som nedal Nastal, pred nedávnom zmätok, že mal ísť nejaký diel podcastu, išiel iný a ten bol nesprávny a neviem. Proste vznikol takýto nejaký chaos. Za ten chaos môže môj milovaný môj najstarší syn, ktorý teda dostal na starosti zabezpečovať launchovanie časti a shortov a všetkého a dozmätkoval to. Mišátko, neboj sa, už to máš odpustené. A teraz, nezabil som ho. A takže nastal ako zmätok a on vieš taký ako mamna salamista. Však ale tato akože však som to ako vymenil, nie je problém. Tak som mu potom poslal screenshot a citujem. Prišla mi správa na LinkedIne. Michal, musím vám to napísať úplne od začiatku počúvam Kolotočárov. V piatok sa budím s radosťou nie kvôli tomu, že je piatok, ale že je tu nový diel vášho podcastu.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: To je super.
Mišo Ukropec: A posledný piatok ste ma úplne vykolajili, lebo nový podcast smerom osem nula nula nebol nahratý. Stalo sa niečo alebo ste robili nejaký pokus? Smajlík. Tak som mu to napísal, že kámo, neser mi fanínky.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ale vieš, ale na to je systém, ktorý je super, ale na druhej strane je to aj o tom, že, že dostal si feedback, ktorý nevyrovnáš počtom klikov, vypočutí a tými pretekmi tohto rally.
Mišo Ukropec: Tak ma to zahrialo pri srdci.
Mišo Gula: Áno, toto je fanúšik.
Mišo Ukropec: Toto je fanúšička, fanínka. Ale jak si povedal, že dostal som feedback, som mu to poslal. Sekundu na to mi Miško píše: „Dostal som feedback.“ Pochopil. Vynikajúco.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: To je super.
Mišo Ukropec: Lebo keď to poviem ja, tak je to tak, akože nabuzerujem sa. Hej, fér, ja sa nabuzerem niekedy, ale takto to dostal synec, že: „Tato, oni vás fakt počúvajú?“ Hovorím: „Si predstav.“
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ja úplne, úplne rozumiem a, a toto je taká, taký ten moment toho, toho môjho pohľadu na to, že čo ako sa deje.
Mišo Ukropec: Neuveriteľná komédia.
Mišo Gula: Paráda. Prosím ťa, keď si predtým rozprával a myslím, že to bolo v minulej časti o tom, že ťa baví učenie a že rád by si možno aj niekedy vzdelá-vzdelával študentov o tom, ako robiť podcasty alebo ako moderovať a tak ďalej. Na mňa ti možno mesiac dozadu začala vybiehať jedna česká moderátorka. Neviem, či zo Očka alebo skade a oni presne urobili takýto balík tréningov pre ľudí, ktorí majú podcasty, chcú modera-moderovať, robiť a tak ďalej. Normálne taký, že komplet tréning, nejaký workshop neviem koľko týždňový. Tak to mi napadlo, že toto by mohla byť presne pre teba par-parketa.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Počúvajte, ja mám akože kontakt. Niekoľkýkrát mi ľudia rozprávajú o tom, že, že týmto smerom sa vydať a robiť. Ja sčasti už mám nejaké veci, ale tým, že som poučený, súd poučený tým, že veľa som rozprával a, a, a nedosiahol som moment toho levelu, že už som mal prísť z časového hľadiska, tak veľa myšlienok morfickou rezonanciou odišlo inam a robia to iní. To je takže a tak-
Mišo Gula: Len ty máš už ten brand, vieš.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: No ale ide o to, že, že ja vám poviem, že ja by som si nedovolil, ja v sebe nemám ten pocit, že ja by som mal byť, volajme to zjednodušene kauč týchto vecí, že, že akým právom? A, a je to vec, ktorú si myslím, že vnímam možno ja zle, kde ľudia majú, že aj rešpekt, aj vnímajú nejak brand, ale ja si neviem urobiť z toho, čo robím, eseročku. Ja som-
Mišo Gula: My dvaja ti povieme presne ako. Prepáč, že ťa prerušujem, lebo to presne sedí.
Mišo Ukropec: My sme tu na konkurze.
Mišo Gula: Áno, no nie si na konkurze. Takto. Túto sukrovku dostávaš od nás zadarmo. Zadarmo, okej, okej.
Mišo: K tomu fľašu, k tomu fľašu ružkovice.
Mišo Gula: Ale keď tie biznisy použiješ, čo ti povieme tak percentíčko potom.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Vôbec sa nemusíte báť, lebo-
Mišo Gula: Už nemáš čas na to.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Nie, nie, ja som sa nedostal do stavu, aby som svoj nápad tak ako tie promovaný ten, ten van, ktorý bol na promo, som dostal do realizácie, čiže do levelu ďalšieho, ale nedokázal som to zobchodovať. Ja som nemal obchodníka, ja som nemal taký ten základ okolo toho a myslím si, že to je o tom, že, že ten konektor u mňa biznisový nie je, že som chrlíč a nemám človeka, ktorý povedal, by povedal, že toto je blbosť. Toto nechaj na nášho accounta a toto sa robí tak a vtedy. Čiže ja tú pyramídu neovládam. Viem o nej, robím ju, ale ju neovládam a skáčem.
Mišo Gula: No a my sme ťa chceli podpichnúť a podporiť, lebo presne takto vznikli Kolotočári, že my sme len nikdy nevedeli holí, že prd. Akurát, že už tri roky ho drtime, že denno denne a vieme-
Mišo Ukropec: Až po najlepší
Mišo Gula: A vieme násobne viac ako všetci školitelia dookola, hej?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: No, no.
Mišo Gula: A to je presne to, čo ti hovoríme, že ty, ty tým žiješ koľko? Pätnásť rokov, dvadsať rokov?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Nejak tak, no.
Mišo Ukropec: Od, od, od toho, jak sa to volalo ten krúžok? Moment, si to tu musím naskrolovať. Radio Flash, počkaj, ale ty ešte predtým si tu mal nejaký ten folklórny-
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Súbor. No a tam som nahrával prvé podcasty. Ani som nevedel, že sú to podcasty a robili sme blogy bez toho, aby som vedel, že sú blogy. Počúvajte, ja mám takú vec a toto je také, že cimrmanovské. My sme boli traja chlapci z Michaloviec, sme boli na Kube a z toho dvaja folkloristi sa rozprávajú, že ty, čo keby folkloristi, folkloristi mali takú na internete stránku, kde by bol, že Miňo, Miro, Dragy a mali by sme tam, že, že obľúbené jedlo, znamenie, všetky tie také veci, ktoré boli, ale mal by som tam, že fotky z toho, ako vystupujem, tancujem alebo hrám, alebo ukážky nejaké, možno aj videá. Len to je, že vtedy to bolo ťažké megabajtovo a ľudia by nám dali, že palec hore. Ale mal by som kamaráta, ktorý je z iného mesta, z iného folklórneho súboru alebo kamarátku a takto by sme to nejako zosieťovali. A keby som ja s mojím súborom chcel ísť do Liptovského Mikuláša, tak on mi povie, že tu je tá sála, kde to je fajn a že prepojím. A my sme tak vymysleli Facebook.
Mišo Ukropec: Oni to udrbal Zuckerberg vás na Slovensku.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Počúvaj a teraz ja ti poviem, že, že musíš uznať, musíte uznať všetci, ktorí aj počúvate a aj ste tu teraz v štúdiu. My sme toto vymysleli fakt, že čo keby a píše sa viete ktorý rok? Dvetisíc sedem. Neexistuje, aby v tom čase prenikli z akademickej pôdy harvardskej, asi to bolo v Harwarde, do Michaloviec. Sorry, akože connection tam je, aj Tuzexové babky boli, ale že to, že to nejako a my sme vymysleli Facebook ani a jasné, že nevymysleli, ale, ale že-
Mišo Ukropec: Mám zlú správu. Teraz som si to ťukol do komputra. Cukrový vrch to vymyslel dvetisíc štyri.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Okej, nedostali sme sa do kontaktu, ale je to tam, že, že-
Mišo Ukropec: Ale musel som si to pozrieť.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Teď tady byl.
Mišo Ukropec: Scénka Teď tady byl je moja, že by far najobľúbenejšia, lebo to som zažil ja niekoľkokrát a iba som možno drnči.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Počúvajte, je to moment, ktorý sa deje a to je odpoveď na to, čo ste sa vy pýtali a respektíve o čom hovoríte. Prísť sám na niečo v roku dvetisíc sedem, ak to funguje od dvetisíc štyri, je prúser.
Mišo Ukropec: Neni, neni.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ale to, ale toto je moment, ktorý dá sa na niečom budovať, že povedzme na tej kreativite. Ale nebol z toho Facebook. Druhá vec je, nemyslím si, že ak existuje jedna sociálna sieť, že nemôže byť iná a druhá. Len ja som nemal človeka, ktorý by povedal, technického, že ty ale to je možné, lebo to sa dá urobiť tak a tak. Či prichádza m, áčko je a to áčko je také, že tu a teraz dáme si pálenku alebo niečo, alebo ja neviem.
Mišo Ukropec: Ten rozbol dobrý.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: A, a, a béčko, céčko, déčko už neprichádza a béčko, céčko, déčko je biznis. Čiže toto je celé to v rámci tej kreativity.
Mišo Ukropec: Ale toto ja ti absolútne rozumiem, pretože niečo vymyslieť, nechcem povedať, že to je to jednoduché, ale delivery toho nápadu, to je ten prúser, lebo to musíš mať človeka, čo roky do toho vydrží bušiť. Je to obchodník, vie to odkomunikovať, má zvládnutú tú pyramídu a, a potrebuje štyri tony šťastia, aby trafil toho zákazníka, ktorý ho vytiahne na nebo.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: A, a moment, kedy nechodím na Wakeland na Zlaté piesky a tam náhodou som v utorok bol a bol tam človek, ktorý tam bol tiež-
Mišo Ukropec: Michael Douglas.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: A náhodou a to sú tie momenty. Čiže delivery, najslabšia stránka.
Mišo Gula: Alebo ako keď Trump povedal, že on začínal z nuly, lebo tatko mu dal len obyčajný milión dolárov.
Mišo Ukropec: Ale Arnold to hovorí už roky. Prvý milión je najťažší. Začnite s druhým. Je to úplne ja, ja neviem, čomu tí ľudia na tom nerozumejú. Treba sa narodiť do americkej rodiny strednej triedy, nie na poondenom kolotočárskom Slovensku.
Mišo Gula: No takže ideš robiť tie tréningy m-moderátorské? Lebo počúvaj, máš, minule sme hovorili tú štatistiku. Na Slovensku je tritisíc podcastov. O Čechách sa ani nebavíme, len na Slovensku tritisíc podcastov.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Dvetisíc deväťsto?
Mišo Gula: Nech, nech tretina z nich to myslí aj seriózne, vážne. Nech tisícka to myslí vážne. To máš hneď kopec
Mišo Ukropec: potenciálnych klientov.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ja vám teraz nemôžem povedať, že mám vymyslenú vec, ako to bude fungovať, lebo, a, a v podstate som sa stal ako keby vazalom tejto myšlienky, lebo fakt rozmýšľam o tom, že, že budem to robiť a idem to robiť a, a trošku akože mám to nejaké kroky a toto je krok nula, kde som si v rámci svojich plánov povedal, že a v roku dvetisícdvadsaťpäť by som chcel doručiť toľko a toľko podcastov pri takej a takej kvalite, pri teoretickom takom a takom príjme. Čiže to-toto je to, či sa to volá Facebook, alebo sa to volá Podpes alebo podcast, to je jedno. Čiže toto už je. Len mne ide o jednu vec, že, že veľmi ťažko sa presviedčajú ľudia o tých podcastoch, ktoré by brali naživo, naživo tak, že, že ako, ako fungujú. Vysvetlím. Firemný podcast. Budem teraz akože zlý, ale vyzerá to, že on riaditeľ, ona asistentka. On hovorí: „Marika, mali by sme urobiť podcast, lebo majú to všetci.“ A ona: „Dobre, pán riaditeľ, pripravím veci.“ A teraz ona pripraví A4ku, kde napíše otázky, napíše odpovede. Aby to bolo uveriteľné, tak ešte nechajú v tom podcaste, ako sa to zapína. Ja som to ešte nerobila. Nebojte sa, to zvládneme. Pýtajte sa. A ona prečíta otázku a on prečíta odpoveď, ten riaditeľ.
Mišo Ukropec: Výborne.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Vypočujú si to a povedia: „Podcasty nefungujú,“ lebo majú zlý podcast. To je odpoveď na to, že, že treba školiť tie, tie, tých ľudí. Preto si myslím, že podcast je svojím spôsobom rádio dvadsiateho prvého storočia. A to je jedno, že či audio alebo video. A tam do tých audio ideme veci typu šoférujem, selektívna funkcia a ideme cez, čo robí mozog. Ráno deti potrebujú nejaké podnety. To znamená, že umývam si zuby a pozerám ešte Ilka, aké bude počasie v Telaráne alebo vidím ten podcast. Druhá vec je, som v aute, počúvam podcast a robím to podvedome. Smerovka, vojde mi niekto s blbou ešpézetkou, zatrúbim, ale tá, ten mozog je nastavený ešte na príjem nejakej informácie. Ak je zhutnená v dobrej kvalite, že ma nič nevyrušuje, tak si môžem niečo zapamätať a, a stačí mi pätnásť, dvadsať minút vo firme. Idem na pohovor, idem k vám a namiesto toho, že mi budem sa tváriť, že mám béčko vodičák a viem Excel perfektne, tak mi poviete, kým prídete k nám na pohovor a teraz hovorím niečo, na čo logicky som došiel, tak sa bavme o vízii, o misii našej firmy. Ako vidíte naše piliere a, a to pre HRistov je viac ako tlačivo. A, a, a to ideme do školenia a tak ďalej. A toto je vec, nad ktorou sa zamýšľam a ktorú rozširujem. A ja som aktuálne som možno v nejakom takom objeme nejakých šiestich, siedmich firiem, s ktorými sa o tomto bavím. O takýchto veciach. A bol som na stretnutí, kde som mal byť odmietnutý a, a robíme desať častí.
Mišo Ukropec: A prečo si mal byť odmietnutý?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Lebo nemali záujem, ale potrebovali. A tu sa dostávame k tomu brandu a self brandingu nejakému alebo employee brandingu, že jednoducho som ich presvedčil. Ale ľudia vedia, že to nie je šarmom mojím, ale skôr tou to-tou takou akože zati-zanietenosťou a vysvetľovaním. A to je tá autenticita. To je tá auto, to je tá autenticita-
Mišo Ukropec: Kludne môžeš klepať na tú ružku.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: To je tá autenticita toho celého, že to nenahradí AI, že ona dostala to, čo som jej povedal tej osobe. Dostala to tá osoba napísané, prečítala si to, pochopila, ale potrebovala to počuť autenticky.
Mišo Ukropec: Od niekoho, kto má kredit.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Tak.
Mišo Ukropec: No ináč dobre si poklepal na tú fľašu. Ale áno, lebo alkohol charakter nekazí, alkohol ho ukazuje.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: To platí aj o peniazoch.
Mišo Ukropec: Aj o moci. Je akože dobre, že to vravíš celú, lebo teda bavíš sa s firmami, ktoré majú zjavne nejakú zamestnávateľskú firemnú víziu a ch-ch-chcú ísť trošku niekde ďalej, aby s tými ľuďmi mali vzťah na inej úrovni ako-
Milan „Junior“ Zimnýkoval: To je jedna strana. Je aj druhá, ale
Mišo Ukropec: Daj, daj druhú.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: No máš firmu a potrebuješ odkomunikovať nejaké penzum informácií. Nestíhaš to dať na billboard, nestíhaš to dať na reklamu v časopise. A keď mi z toho urobíš inzerciu, skipnem to na webe, lebo je to insertný článok. Nečítam to. A na sociálnej sieti takisto máš, ak mi niečo pošleš direct mail, má to tri strany. Nemám čas na to, nechcem to čítať, chcem to počúvať a ten záujem musíš vzbudiť inak. A je to presne ten moment, ktorý nedáš ani v reklamnom rozhovore. „Dobrý deň v štúdiu vítam,“ ale môžeš ho dať podcastom a je na tebe, že či to bude sedem minút, pätnásť minút alebo pol hodina. Alebo keď máš kolokvium a máš zaujímavých hostí. Mám to zo skúsenosti z moderáčiek. Mám strašne veľa zaujímavých CEOS, ktorí mi sedia vo fotelečke, lebo ich zaplatila firma a majú vizitky, ktoré ja neviem prečítať, ale sú totálne smart a sú lídri a máš ich v tých sedačkách a ty to ponúkneš svojim ľuďom, ktorí čakajú, že ako sa večer opijú a že či si zabekajú na umelca, ktorý im príde a či v tombole a ešte ďalšie iné veci. A to plynie. A sú zaujímavé veci na, na hodinu a pol, dve. Prečo ty ako organizátor nemáš takú techniku? A to zas ideme do peňazí, že jeden kanál ty, druhý ty na mikrofón, tretí ja. Koľko máš speakerov? Máš päť a dáš rec a máš päť čistých kanálov a z toho ti vznikne niečo, čo sekundárne môžeš využiť ako správu, inz-inzerciu, ako názor. Súhlasím s vami, pán kolega, nesúhlasím s vami, kolega pán. U nás vo firme je to tak a máš prípadovú štúdiu, kejsky na to, aby si s tým mohol pracovať. Ľudia nevedia s tým pracovať a to sú tie, to sú tie firemné veci, ktoré a to ešte nejdeme do levelu, ktorý volám, že akademický. A to je vec, ktorú sa budem snažiť doručiť.
Mišo Ukropec: Akademicky?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Fakt mám povedať všetko, čo chcem robiť, aby niekto-
Mišo Gula: Pozri, nikto toto nepočúva.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Buď spokojný, ja sa na to spolieham.
Mišo Gula: Neuniknú odtiaľ-
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ale že niekto to urobí, tak ho macir. Nie, no akademicky je v tom, že zamýšľam sa, čo by som robil, keby som učil na strednej škole ako učiteľ dejepisu. A povedzme, že je tam nejaké penzum informácií z toho dejepisu. Nikoho to nebaví. Ja chápem, šesť ľudí to chápe a tí idú na fakultu to študovať, ktorí majú že penzum informácií, kde, kde im dáme staré knižky, kde moja dcéra teoreticky, keď bude gymnazistka, môže mať na štvrtom mieste moje meno, lebo tá kniha sa dedí. Tak ja môžem tým, čo nechcú mať nič s dejepisom nahrať podcast pätnásť minút o Keltoch. Decká, nechcem nič, aby ste si zapamätali, že biatek je minca, email, sklo, kruh a koleso sú Kelti a sú v železnej dobe. Nič iné. Čau, dovidenia, Asterix, Obelix, dovidenia. To je celé. Nepotrebujem nič od nich a toto im poviem na pätnástich minútach. To je ten poznámkový aparát. Potom mám pán Zimnikoval, ktorý chce študovať dejepis, lebo doňho vstupuje niečo. Tak pre tých poviem, že môžeme sa baviť o praveku alebo o nejakej etape dejín. Mám pre vás podcast, vypočujte si ho, kedy budete mať chuť a čas a príďte mi pripravení, že si to vypočujete a nie že nemám vo vedeckej knižnici som nezohnal bla bla literatúru nemám. Počúvali sme? Počúvali ste a môžeme sa o tom baviť. A to sme na gymnáziu. Teraz môžeme ísť o level vyšší, že vyučujem na vysokej škole a opakujem nejaké veci, ale potom môžeme ísť v rámci toho akademického ešte na vedecké. A to je o tom, že potrebujem zohnať, publikujem čosi vedeckou činnosťou, potrebujem zohnať prachy na almanách, aby som to mohol vydať, lebo vydavateľská činnosť, publikačná činnosť sa ráta. No áno, ale keď to mám na podcaste a mám captions a v som systéme, tak vidím, kto ma citoval a je to jednoduchšie ako hľadať problematiku v strednej Európe na Univerzite v Slovensku. Nepublikoval som ten názor.
Mišo Ukropec: Taká podcastová Wikipédia. Ja viem úplne presne, prečo mu to udrbávajú všetci. Však ešte mu to nikto nedrbá.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: No už teraz áno.
Mišo Ukropec: Nie, ale tie predošlé nápady s tra-trackmi a-
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Áno, áno.
Mišo Ukropec: -a iné. Lebo pán je vizionár. On si vymyslí niečo, čo je pre túto kolotočovskú republiku priskoro. On príde, že to je taký super nápad, lenže nepozná adopčnú krivku inovácií, že je tam niečo ako priepasť medzi early adoptermí a s chujov majoritou. Tým pádom nenarazí na tú cieľovú skupinu, ktorá to finančne zatiahne. A teraz nehovorím to, že je to o peniazoch, ale bez peňazí to nejde.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: To je ten problém s delivery, o ktorom sa bavím, o tých biznisoch.
Mišo Ukropec: A potom sa na to vyprdne, lebo samozrejme tak ako čo s tým, lebo sa to nedá. Prejdú tri, štyri roky, republika ako sa odvtedy, ako sa kolotoč sa posunie trošku viacej na západ a zrazu je to aj komu predať, ale to už pán Zimníkovej je niekde inde a zase má nejakú novú myšlienku, čo o tri, o štyri roky bude téma.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Prísady. To je ten moment, o ktorom som bavil, že ja som vám hovoril, že, že sa cítim skôr ako kreatívec, nie ako moderátor. Cítim sa ako kreatívec v poste moderatorskom, kde to viem doručiť, lebo je to od do a niekto to vie dať do tabuľky a mi za to zaplatiť. Ale toto je, toto je tým, čím ja napríklad žijem a čomu sa venujem a nad čím sa nejak zamýšľam a vychádzajú mi nejaké odpovede. Je to veľmi ťažké vysvetľovať ľuďom, lebo na prvom stretnutí si, že áno, áno, ale zrazu ak to nie je, tak je to problém. A preto bola motivácia moja ísť na LinkedIn a spoznať ľudí, ktorí tieto veci riešia. Ale dostal som sa do stavu, že ten LinkedIn sú dva rozmery. Jeden rozmer je aktuálne politická scéna, čo chápem, že brutálnym spôsobom ovplyvňuje biznis, to jednoznačne. Len je to o tom, že ja z tej politiky ako témy, týka sa ma to, ale ako z tej témy odchádzam, lebo ja by som radšej sa rozprával o tom, ako v Ostrave padli štyri národné rekordy v rámci atletiky a Gábi Gajanová vyhrala. Nie preto, že som len fanúšik športu, ale že to môže byť téma v spoločnosti, že ak na sebe makáš, môžeš mať výsledok. A tie témy neprichádzajú. Tá téma je len spoločnosť je politika, čo spoločnosť je, ale u nás to nie je politika, politika. U nás je to stranícka politika.
Mišo Gula: Čiže mám tomu rozumieť tak, že vo svojom feede tam vidíš príliš veľa politiky a to ťa nebaví na LinkedIn.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: A druhá vec, ktorá je, je to také trošku existuje samohonka a egohonka a to je také, že dosiahol som to tak a tak a tak. Ale aj to je ešte lepšie, lebo sa na základe toho učím, ako to urobil, keď o tom človek píše napríklad. Pre mňa je to inšpiratívne prostredie. Potom tam napíšem dva posty o tom, ako fungujú agentúry eventové a som za debila a mám, mám tri kšefty za pol roka, lebo som povedal, ako to je.
Mišo Ukropec: To má ešte šťastie, že Jirko, že nám nepíše storky, ktoré má s agentúrami.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Čiže to sú momenty, ktoré ale to sú veci, ktoré sa aj menia. Čiže takto ja to nejako toto robím.
Mišo Ukropec: Ale ak ti môžem k tomu dať teda feedback.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Zadarmo a pálenku k tomu.
Mišo Ukropec: Tak tú už si dostal, lebo mi to prišlo vtipné. Hlbší motív tam nebol, ale mi to prišlo. Len som mal problém nájsť Hruškovicu. Čo sa týka politiky, tak ja som mal v rámci Marketing Rules, čo robili Peťo Šebo a s Gabom a tak, tak bola tam téma, že či sa majú k politike vyjadrovať podnikatelia na LinkedIn. Chutí je tak jak farieb dúhy od áno po nie. Ja som napríklad v kategórii, že úplne na to dlabem. Áno? Znamená to, že je mi to jedno v zmysle, že na to nemám názor? Neni to tak. Ja mám na to-
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Názor máš a jasný.
Mišo Ukropec: Názor úplne akože jasný. Ja som že prudko kapitalistický a ja by som teda celú Európu akože tvrdo prekopal, lebo ako nečaká nás nič dobré s tým nastavením, čo máme. Hej? Komunisticko-socialisticko takýmto týmto. Oni ešte nič dobré neurobili nikdy nikde. Ale nejdem sa ja nad tým zrušovať, lebo mám naštudovaných všeckých Miyamoto Musashiov a zen budhizmy a neviem čo, aj keď teda nie som žiadny ako budhista ani nič, ale nemá zmysel sa rozčuľovať nad vecami, na ktoré nemám dosah.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Dosah. No máš, keď sú voľby alebo keď môžeš prejaviť názor.
Mišo Ukropec: A taktože ja sa môžem do tej veci začať angažovať, ale potom mi umrie biznis. Hej? Akože aj ja som v prvom rade podnikateľ a nie som politik. To je akože téma alebo reakcia na to, že, že vidíš tam príliš veľa politiky, tak ja napríklad tie politické veci akože preskrolovávam, že to ako to vyskočí, to preskrolujem. Tým pádom LinkedIn vyhodnotí, že toto ho nezaujíma a vyskakuje to na mňa o to menej. A čo sa týka egohonky samohonky, dúfam, že nemáš na mysli Vojina Čonkina. A kilo hoven, kilo cukru. Tak tam je to a to je vlastne to, čo sme sa my o tom bavili, sme sa tak ako to lízli pred pár desiatkami minút, že aj my sme museli akceptovať, že predstav si, že sú veci, ktorým rozumieme. Áno? A tá obrovská pokora, ktorú ty máš, je práve výsledok Dunning-Krugerovho efektu, že ty sa strašne podceňuješ. Áno? A ty môžeš, nie že môžeš, kukaj sa začať chváliť. Áno? A normálne asertívne pristúpiš, vážený.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Sú tieto sedenia platené?
Mišo Ukropec: Nie, tie štandardne sú a ja som teda dúfal, že, že on bude na škodu a nie že nie. Ja mám dlhodobý plán.
Mišo Gula: Okej, okej, okej.
Mišo Ukropec: Áno? Toto je investícia.
Mišo Gula: Nech sa páči, prihodím, prihodím.
Mišo Ukropec: Takže kukaj sa odpravovať.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ja rozumiem a to selfpromo chápem takisto. Na druhej strane mám veľmi veľa skúseností, kde ak som len rozprával, čo robím, tak to bolo, že nezblázni sa. A to je systém Michael Douglas. To nie je level poskladajte sa, ale je to level, že kto mi čo povedal, nie mne ako osobe, ale že, že ako to vníma on. Nie v tomto, v tejto dvojici ja a Michael Douglas je zaujímavý jeho názor, nie môj zážitok. Čiže to je také, že a keď také niečo povieš a že no tak sa nezblázni zo seba, že to sú takéto veci.
Mišo Gula: Takto, že, že si v kategórii, o ktorej sme x-krát hovorili, minule som to písal niekomu do postu. si v kategórii, že, že Meško, Ondrejková, Pastier a tak ďalej.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: To mi lichotí.
Mišo Gula: Korčok.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Aj som sa čudoval, že prečo som tu.
Mišo Gula: A teraz to vysvetlím prečo. Jednak, že si tu, to je ako to ti blahoželáme.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Že som bod nula. Okej, okej.
Mišo Gula: Ale to dôležitejšie je, že, že vaše mená sú už dnes slávne. Ty keď začneš tvoriť čokoľvek na tom LinkedIne, okamžite ti to začnú aj ľudia lajkovať, aj ti budú, ťa budú followovať a automaticky zo-zoženieš aj hejtrov veľmi rýchlo.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: To jasné.
Mišo Gula: Lebo to proste prichádza so slávou a ty ako slávny moderátor to musíš poznať hocikde, kde prídeš, hej?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Chápem. Ja som napríklad teraz dostal sa do stavu, že stretol som vďaka, podcastu, ktorý som robil Impact Talks pre Nadáciu Pontis, brutálnych ľudí, ktorí mi dali, že brutálne nastavenia, inšpiratívni ľudia. Dostal som sa do pozície spoločenskej zodpovednosti. Len je to o tom, že ten názor sa nikto nepýta. Ak nie som hosťom napríklad ako u vás, hej, kde je super, že mal som priestor sa s vami o tom rozprávať, lebo ste sa na to pýtali. Alebo som ja sa v podstate odpoveďou dostal do momentu, že vy ste mi odpovedali, čo je, že super pre mňa skúsenosť. Ale ja si nemyslím, že Slovensko teraz akože idem level, že som si uveril, že čaká, že čo ja napíšem k tomu a k tomu, ako to vidím.
Mišo Ukropec: Toto je neuveriteľné, že on je taký Johnny a toto vôbec nechápe.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Nie, nemám tieto dvere.
Mišo Ukropec: Dobre, ja ti to vysvetlím. Teraz skúsim. Hodina je free. Túto reklamu vám prinášam. Že štandardný ajťák neznáša markeťákov.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Áno.
Mišo Ukropec: Akýchkoľvek.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Áno.
Mišo Ukropec: Z jednoduchého dôvodu. Pre neho ten marketing taký či onaký je čistý bullshit, lebo ty nevieš odmerať výstup toho marketingu. Či to funguje, nefunguje, kto vie, nikto netuší. V tom itečku a nemyslím to itečko, v inžinierskom svete, teraz je jedno, či to je strojársky itečko, neviem jaký, to je jedno. Keď urobím stokrát rovnaký vstup, tak v deväťdesiatich šiestich percentách je rovnaký výstup. Áno, je tam nejaká že chyba, ale jedna plus jedna sa spravidla rovná dva. V marketingu a v týchto sociálnych, vodách toto vôbec takto nemusí platiť. Jedna plus jedna môže byť tisíc aj mínus štyridsať. To môže byť, že hocičo, lebo je to, to neni hra s nulovým súčtom. A tým pádom, že to funguje takto nevypočítateľne, tak ktokoľvek sa vyjadrí z toho salesovo-marketingového sveta sebavedomo, tak tí inžinieri mu to takto instantne rozbijú na prach, lebo on nevie dodržať to, že čo sľúbi, to naozaj sa dodá.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Doručí.
Mišo Ukropec: Áno. U tých inžinierov je tá šanca ďaleko, ďaleko vyššia a vzniká tu tento mentálny stret. Lenže je toto nie je jediná možnosť. Tu je aj taká možnosť, že aj ten inžinier môže akceptovať to, že vie veci, ktoré vie doručiť, lebo už vie, že to tak naozaj funguje, že na deväťdesiatšesť percent jedna plus jedna sa rovná dva. A keď to začne sebavedomo komunikovať, lebo má track record jak sviňa, ktorý to konfirmuje stále dokolečka dokola, tak on nemusí vlastne, a to sa on bojí, že padne do tej, do tej krabičky tých bullshitiakov marketingových.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Aha.
Mišo Ukropec: Lenže on môže urobiť to, že, že sa do nej nepadne, lebo tým, že na rozdiel od nich má dokázateľné delivery, preto Musk je dneska, teraz neriešme jeho hajlovanie a upratovanie štátne sfe-, nie, ten chlap urobil PayPal, exitol, vyrobil automobil, klieta do vesmíru, ovplyvňuje vojnu, ovplyvňuje svetové trhy, proste všetko, čo Musk povie, to platí, lebo on má nielenže veľkú hubu, to má, lenže on má aj brutálne delivery. Tí markeťáci to nemajú. Hej? Lenže ty keď to delivery máš, tak ty nemusíš vlastne trpieť s tými markeťákmi. Ty z tej krabičky kľudne môžeš preliezť do tej, nazvem to, že inžinierskej krabičky, lebo ty po stovkách eventov, tisíckach vysporeda-, vy-vyrozprávaných ľudí, ty už máš akože dáta, na ktoré sa vieš oprieť, že s podobnou deväťdesiatšesťpercentnou pravdepodobnosťou, že to trafíš.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Rozumiem. A to je presne ten moment, že, že mne chýba to delivery presne v tom inžinierskom svete. To je preto, že som podcenil matematiku na základnej a strednej škole. Nie, principiálne, možno som sa dotkol príliš skoro umenia, ktoré bolo, že na čo mi perie. Vieš, taký tento moment.
Mišo Ukropec: Áno, jasné. Pres-- Počú-, ale toto je jaká metafora? Kámo, ďakujem. Na čo mi je perie?
Mišo Gula: Však kokos nemoderuje prvý deň, nie ty vole, tak.
Mišo Ukropec: ja som očakával, že od užívaného moderátora sa niečo naučím. Ja som absolvent inžinier ekonomie, prosím. Na čo mi je perie? Akože mám highlight dňa. Ďakujem.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ja tiež ďakujem veľmi pekne. Neviem, asi toto je náš čas, nie?
Mišo Gula: Áno.
Mišo Ukropec: Už pomaličky áno. Fun fact.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ďalší.
Mišo Ukropec: Ďalší. Chystaj si. Ja mám jeden Teda Funinku už som minul. Pozdravujem Luciu.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Dve časti, dve hodiny trvalo, kým sme sa dozvedeli jej meno. No.
Mišo Ukropec: Tak ale ostávam pri-
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Je to v pohode.
Mišo Ukropec: Pri krstnom mene, aby sme nekonsternovali. Mám s ňou GDPR nič podpísané.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Tak, tak, tak.
Mišo Ukropec: Takže fľašu Hruškovice si dostal. Ale že jak sme sa my zoznámili?
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Fú, a to bolo niečo, čo je taká tá moja, neviem to nazvať, moment, ktorý je, že idem do niečoho, čo by som tam nebol, čo ma niekto neočakáva, že ideš do inovatívneho činu roka.
Mišo Ukropec: So Sulíkom.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: So Sulíkom a s agentúrou a zrazu si niekde v priestoroch SPP a vyhodnocuješ niečo. Prídeš s ľuďmi, ktorí skladajú bicykle, riešia veci, ktoré sú, že wow. A teraz prídeš domov a povieš, že existuje človek, ktorý ti teraz pozrie a vie, koľko kúriš, nekúriš, dýchaš, nedýchaš a veci, že čo-čo je to? A brutálnym spôsobom sa stretneš, zoznámiš tam cez človeka, ktorého poznám cez eventy, ktoré začínajú-
Mišo Ukropec: Furt ten Jirko Žila zase.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ktoré začínali, lebo to je minulý čas nejako, a fľašou pálenky ako fórom interným, do ktorého je zapojený externý svet, ktorý že vypije to moderátor predtým? Prečo mu to dali pred eventom? Preboha! A už ide.
Mišo Ukropec: Moderátor
Milan „Junior“ Zimnýkoval: A-a tam sa niekde zoznámime a-a-a-
Mišo Ukropec: A Mišo Gulla bol pri tom niekde pod stageom.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Že-že úplne niečo. A toto sú tie svety, ktoré-ktoré ja mám rád ako, ako keby objavovať, lebo tvrdím jednu vec. Ja nepotrebujem ísť na Mount Everest, mať tam vlajku a fotku. Ja chcem, ja by som chcel pod Mount Everestom dať baterky, vlajočku a čajík, lebo ho potrebuješ, aby si ty a-a viac menej sa s každou výpravou dostanem na ten Everest, ale ani nie z toho biznisového princípu, ale z toho zdieľaného, že doprajem tebe, že ideš na Everest, tak som prvýkrát, tretíkrát, že v podstate som ako keby kuli a šerpa podľa toho, ktorý kopec lezieš.
Mišo Ukropec: Ako to úžasné. On si ma pamätal, keď som mu zavolal, že jasné, jasné, však sme vtedy v SPP a kukám, on si ma pamätá.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ale vidíš, ale toto sú momenty, ktoré vyhľadávam a mám rád. A bol som ešte v podobnej debate. Otváral som, čo si teraz mi napadlo, že otváral som podnik, ktorý bol v čase, keď možno sa nemusel otvárať a ako hosť tam bol Sulík tiež, takže neviem, musím tam niečo-
Mišo Ukropec: Ale to je náhoda.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: To je náhoda, nie. Ale bol, vieš, čo je dôležité? Bol som s človekom a to som ti povedal aj na tom našom stretnutí, že som bol s človekom, ktorý bol šéf fabriky, ktorý riešil to, že ľudí, ktorí mu robia vo fabrike, zistil, že nemajú hračky a tým pádom marginálna skupina na Slovensku nemajú motoriku tých rúk a jemnú motoriku, čo on potrebuje. Ja som bol v šoku, čo musí ten človek odbytý faktúry a neviem čo energie riešiť a zrazu musí riešiť aj kvalitu života, fungovania svojich ľudí, ktorých vie, prečo má. A nie je to len o hodinovej sadzbe, ale o tom spoločenstve. A musí riešiť, že mu príde skupina, ktorá že, že pred začiatkom práce sa chce osprchovať, lebo možno nemá ako. A-a druhá časť, že odmieta ísť s nimi fungovať v jednej veci. A-a toto je pre mňa, že šialená vec, že som sa to vôbec dozvedel, že to je optika, že wow, na to by som nemyslel. A dostali sme sa cez to, že má v tej fabrike vláčik, ktorý má naplánovaný kde, kedy. A to si mi zas ty rozprával, aby keď mi prináša nejakú súčiastku, aby nešiel naprázdno hore dole a aby Miro, Jožo, Peťo nešiel po súčiastku a bol tam 45 minút, lebo ty vidíš, ako ti idú vláčiky.
Mišo Ukropec: Áno.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Tak začala táto debata.
Mišo Ukropec: Áno.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: No, no, no. A pre mňa sú toto nové obzory. To je, že super a motivácia vymyslieť také čosi. Len-
Mišo Ukropec: A za to môže Žila, môj telefónny dojem brata. Potom následne zdravíme znova Erika Anthonyho a zase Hruškovice. Dopit ma Hruškovice pri chlasta a pri sexe. No dobre, pecka.
Mišo Gula: Za mňa dobrý.
Mišo Ukropec: U mňa taky, vole.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Je to to, čo ste s-chceli?
Mišo Ukropec: Ešte viacej.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Hej?
Mišo Gula: To ukáže naše obecenstvo.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Okej, okej, okej.
Mišo Gula: Keď prídu aspoň tri lajčíky, my sme spokojní.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Okej, mám tri profily fejkové. Nie, žartujem. Nie, nie, nemám. Nemám na to čas ani chuť.
Mišo Ukropec: Zaplatíme indickú farmu, neboj nič.
Mišo Gula: Nie, veľmi pekne ďakujeme. Určite držíme palce. V biznise to je na tebe a čo sa týka LinkedInu, držíme palce, aby si prekonal tú, ten odpor.
Mišo Ukropec: Odo mňa dostávaš ešte jednu ranu, pretože-
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ranu?
Mišo Ukropec: Odo mňa nechceš ranu, ale radu do života máš. Som si ťukol tvoj LinkedInový profil medzičasom. Máš tam napísané, že Milan Zimník – Koval.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Čo síce je technicky samozrejme správne, ale pred to by som si rachol junior.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Okej, okej, chápem. Rozumiem.
Mišo Ukropec: Aby ľudia vedeli, pretože nezabúdaj na to, že si Miňo, Marcel.
Mišo Gula: Brand, brand je junior, no.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Áno, brand je junior. K tomu je aj, aj k tomu brandingu je také, že my v podstate tú dvojicu posilnila vtedy, keď ja som sa odlúčil a bol som viac sólo, kde som tak pomyselne ako keby dorovnal toho Marcela aj tým juniorom, ale na druhej strane aj, aj vysvetlil, a to sa možno tiež tu dialo, aj možno niekto to tak nečakal, že sa môžeme baviť, môžeme byť súčasťou debaty, kde mám názor aj nejaké veci, ktoré nesúvisia s juniorom, nesúvisia len s rádiom, so Zdenom z Popradu, s toľko spomínaným Jirkom Žilom. Ide napíše mi, že som ti vravel, že ma nespomínaj a Hruškovici napríklad, hej, že-že neočakávajú ľudia, a to je ten Zimník – Koval, že, že preto tam ten junior nie je. To len na vysvetlenie.
Mišo Ukropec: Asertívne ti vravím, pichni ho tam.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Okej, okej.
Mišo Ukropec: Všímajte si, že mu to nedávam ako voľbu. Došiel, došiel si na sukromku, tak počúvaj.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Chcem sa veľmi pekne poďakovať. prekvapilo ma to pozvanie. Ni-nič som neočakával v zmysle takom, že, že ja vám nepoviem veci, ktoré neviem a, a neviem hovoriť o, o, o procesoch a pyramídach, ale možno to nemám len zadefinované. Čiže pre mňa takisto stretnutie s vami veľká škola a myslím si, že ak nejaké feedbacky dostanem z druhých strán, tak tiež to bude akože, kvalitné. Takže chcem sa veľmi pekne poďakovať, že som bol hoden byť v tejto debate, aj keď si celkom, a to vy tušíte hneď od začiatku, už na recepcii, keď sme sa stretli, nie celkom uvedomujem, kde som a s kým som. Ale-
Mišo Ukropec: Už si sa dostal na tu, už si sa dostal na tú nulu, chápeš? Konečne si na nulke.
Mišo Gula: Nie, nie, to bude tak, že on príde domov, si to naťuká, vieš, pustí si nejakú časť a povie: „Ty vole, keby som to bol vedel.“
Milan „Junior“ Zimnýkoval: No lebo ja vám poviem jednu vec, že, že s Mišom Pastierom, okrem toho, že som riešil nejaké nápady a pomohol mi a riešil som Go big names a tak ďalej a tak ďalej a jeden projekt takisto, na ktorý ešte neprišiel čas. Tak my sme spoločne robili, keď bol on, on ešte v Reklamke, sme robili veci a vtedy, keď som nevysielal, som robil produkčného, nebol som moderátor, sme robili na brande jedného človeka a sme vymýšľali veci spoločne. Ale to nie je, že teraz ja chcem zamachrovať, ale skôr o tom, že, že ten networking vznikol. Ešte bol Hodokvas. Pamätáte si Hodokvas? Ešte Hodokvas bol a Dodenko ho nepresťahoval do Piešťan, ale ešte bol v Pezinku a tam sme ešte riešili nejaké nastavenia vecí v rámci rádia a tam som mal možnosť komunikovať s ľuďmi, ktorí dnes sú, predskokani tejto časti tohto podcastu. Nie, je to network, že, že viem, kto to je. Napríklad, že, že, že tak, ako som bol hoden byť vo vašej časti, tak mi poslal knihu do rádia Mišo, že tá žltá kniha tam, tam je.
Mišo Ukropec: Aj my už ju máme podpísanú, kámo. Musíme zvážiť niekedy, že by sme teda zavolali obidvoch, že by sa ešte nám ako prišli dovyrozprávať.
Mišo Gula: Zvážime. Uvidíme, ako to vyhodnotí potom-
Mišo Ukropec: Uvidíme, či tam dopíše toho Júliana.
Mišo Gula: Daj nám feedbacku.
Mišo Ukropec: Díky, že si prišiel.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ja ďakujem veľmi pekne.
Mišo Ukropec: Drž sa. Čau, čau.
Milan „Junior“ Zimnýkoval: Ahoj.