#6158 min
#61 - hosť Michal Celeng - Chief MacGyver Officer @Twinzo
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Hosťom je Michal Celeng, „Chief MacGyver Officer“ vo firme twinzo Miša Ukropca – človek, ktorý príde vtedy, keď treba vyriešiť najťažšie situácie. Epizóda začína osobne: Michal otvorene hovorí o tom, ako sa im s manželkou narodila extrémne predčasne dcérka Olívia, ktorá po viac ako mesiaci boja zomrela, ako o tom spolu hneď komunikovali a ako ho podržali kolegovia. Moderátori pripomínajú, že o takých zážitkoch je dôležité hovoriť. Potom sa vracajú k začiatkom twinzo pred desiatimi rokmi: Michal prišiel ako brigádnik, ktorý o interiérovej lokalizácii nevedel nič, prvý pilot robili v hoteli DoubleTree by Hilton a inštalácie sa robili cez noc. Rozprávajú, ako Ukropec zavolal na vrátnicu popradského Whirlpoolu, ako sa z toho po troch mesiacoch stala objednávka a ako odhad 600 hodín práce narástol na 6 000. Michal opisuje svoju dnešnú prácu projektového manažéra pri zákazníkoch s najväčším potenciálom, knihy, ktoré ho naučili vyjednávať, a zážitky z obchodnej cesty do Číny a Japonska. Na záver prináša príbeh o chaotickom olympijskom maratóne v St. Louis v roku 1904.
Hlavné myšlienky
- O traumatických zážitkoch je podľa Michala aj moderátorov dôležité hovoriť – s manželkou o strate dcérky komunikovali od prvého dňa a pomohla im aj podpora v práci.
- Michal prišiel do twinzo ako brigádnik bez znalosti interiérovej lokalizácie; podľa Ukropca rozhodla úprimnosť a schopnosť riešiť problémy s pokojom.
- Začiatky startupu podľa nich znamenali nočné inštalácie a improvizáciu; dnes twinzo inštaluje za plnej prevádzky bez vplyvu na výrobu.
- Prvý veľký zákazník, popradský Whirlpool, vzišiel zo studeného telefonátu na vrátnicu; odhad 600 hodín práce sa podľa Ukropca zmenil na 6 000.
- Predajný cyklus v B2B je podľa Michala dnes minimálne deväť mesiacov.
- Michal odporúča knihy Dale Carnegieho a Never Split the Difference – vyjednávaniu sa podľa neho naučil najmä pri komunikácii s investormi a zákazníkmi.
- Z cesty do Číny a Japonska si Michal aj Ukropec odniesli, že biznis a mentalita tam fungujú úplne inak a oplatí sa to vidieť na vlastné oči.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (15)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
O prvorodenú dcérku sme prišli, ale dalo mi to lásku na celý život k nej.
Keď sa objaví sračka a treba to vyriešiť, Mišátko príde a Mišátko vyrieši.
Taký psychológ je ako dobrý automechanik. Neexistuje, že ti nenájde problém.
Popis epizódy
V tejto epizóde sme privítali Miša Celenga, Chief MacGyver Officer v Twinze, ktorý dokáže vyriešiť aj tie najväčšie „sračky“ s gráciou. Mišo nám prezradil, ako buduje projekty svetového formátu, aké výzvy rieši so svojím tímom a čo ho naučili biznisové aj životné skúsenosti.
- Ako sa Mišo stal MacGyverom vo svete technológií.
- Šialené začiatky v startupovom prostredí – inštalácie cez noc a improvizácie na hrane.
- Ako zvládnuť stres a prekážky v osobnom aj pracovnom živote.
- Dôležitosť tímovej kultúry a výber správnych ľudí.
- Príbeh z Číny: biznis, kultúrne rozdiely a prečo nás táto krajina stále prekvapuje.
- Ako budovať kredibilitu u klientov a riešiť projekty globálneho rozsahu.
- Mišove postrehy o cestovaní, vyjednávaní a lekciách, ktoré zmenili jeho pohľad na svet.
💡 Ak chcete vedieť, ako vyzerá skutočné riešenie problémov s chladnou hlavou a humorom, táto epizóda je pre vás must-watch.
📢 Nezabudnite dať like, komentovať a odoberať náš kanál, aby vám neušla žiadna epizóda!
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 44 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. V epizóde hovoria traja Mišovia, preto môže byť priradenie hovoriacich miestami nepresné.
Michal Celeng: O prvorodenú dcérku sme prišli, ale dalo mi to, dalo mi to lásku na celý život k nej. V práci sa ma ľudia zastali, pomohli mi proste so všetkým, čo bolo treba. Vraciaľ som sa odtiaľ o pol siedmej. Čiže, čiže z tohto, z tohto hľadiska extrémne na ľuďoch a na tom, koho máš okolo seba záleží. Ahoj, čo vieš o interiérovej lokalizácii? Absolútne nič.
Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.
Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.
Mišo Gula: Čo som ti povedal, keď si mi vravel o dnešnom hosťovi? Už si nepamätáš?
Mišo Ukropec: Nie.
Mišo Gula: Že nepamätám si, že by prišla zaplatená faktúra z tejto firmy.
Mišo Ukropec: Tak. To je ako oné.
Mišo Gula: Tak sa to nejak stalo.
Mišo Ukropec: Tak sa to nejako stalo, no tak som si-
Mišo Gula: Dobre, tak dneska-
Mišo Ukropec: Prihrial trošku polievočku, ale-
Mišo Gula: Dneska, lebo strašne veľa sa tu o jednej z tvojich firiem od Twinse bavíme.
Mišo Ukropec: Áno, ale nekazi môj opening, prosím ťa.
Mišo Gula: Pardón, rob si, čo chceš.
Mišo Ukropec: Je to aj môj podcast. Volá mi kamoš, že jeho dobre nie krstná, ale teda nejaké akože krstná si hľadá brigádu. Pred desiatimi rokmi to bolo niekedy v auguste ako nejaký Android programátor, že či ako o niečom neviem. Tak mu vravím, že a vieš čo, že chlapec ako nech sa mi ozve, že či možnože niečo. No a je desať rokov neskôr. Chlapec je stále so mnou. A keďže si audience pýta, že C level, tak dobre, ja som že CEO, ale my tu máme iného a to je CMGO. Vieš, čo je CMGO?
Mišo Gula: To sú tie dosky, také kremíkové či aké.
Mišo Ukropec: Nie, možno, ale toto je, že Chief MacGyver Officer. Keď sa objaví sračka a treba to vyriešiť, Mišátko príde a Mišátko vyrieši.
Mišo Gula: Problem solver?
Mišo Ukropec: No všetko solver. Nemusí to byť len sračka, aj dobré veci. Mišo Celeng. Čau, čau.
Michal Celeng: Ahojte!
Mišo Ukropec: Čau.
Michal Celeng: Toto, toto bol prípad, príklad nepotizmu v praxi.
Mišo Ukropec: Čoho?
Michal Celeng: Nepotizmu, že rodinkárstva.
Mišo Ukropec: A to sa volá nepotizmus?
Michal Celeng: Mám za to.
Mišo Gula: Ja neovládam tieto termity cudzie, takže.
Michal Celeng: Príklad rodinkárstva v praxi. Moje krstná.
Mišo Ukropec: Ale nie je to moje rodinkárstvo.
Michal Celeng: Tak.
Mišo Ukropec: No a, a pritom ty si nikdy nechcel robiť programátora.
Michal Celeng: To bola jediná vec, ktorú som vedel, že nechcem robiť na strednej škole. Trojka z informatiky-
Mišo Ukropec: Tak jak ja.
Michal Celeng: Programovanie na papier to boli, to bolo presne to, čo som mal rád.
Mišo Ukropec: Tiež ste robili v Turbo Pascale?
Michal Celeng: No už to bolo Delphi, ale hej, to je ten istý jazyk.
Mišo Ukropec: V Turbo, Turbo Pascale som aj ja robil.
Michal Celeng: Ja som bankomat som na-naprogramoval v Turbo Pascale.
Mišo Ukropec: Ale že vieš, čo je na tom hrozné? Že ja som mal teraz nejakú debatu s nejakými študákmi a oni mi povedali, študákmi, dneska študákmi v roku dvadsaťštyri študákmi: „Aj my sme sa ešte učili v Turbo Pascale.“ Ja hovorím: „Prosím? Však ja som z toho maturoval pred tridsiatimi rokmi a vy to ešte...“ Takže áno.
Michal Celeng: To je sila.
Mišo Ukropec: To je, že ako dobrá vec na učenie sa pred tridsiatimi rokmi. No. No a keďže Mišo sa volá Mišo a dneska sme tu traja Mišovia, tak týmto teda oficiálne oznamujem, že základná prerekvizita, aby ste sa mohli dostať do Twinsa je, že sa musíte volať Mišo.
Michal Celeng: Bol moment, keď nás bolo aspoň päť, že, že-
Mišo Ukropec: Päť alebo šesť, no.
Michal Celeng: Že pätina firmy bola Mišo.
Mišo Ukropec: No a to akože teraz-
Mišo Gula: A nie je to tvoja ochylka si okolo seba skladovať Mišov?
Mišo Ukropec: Nie. Tak ale vieš, no, každý ma najradšej počúva svoje vlastné meno a keď už som ten šéf, tak-
Mišo Gula: Všimol som si to, lebo ty o sebe hovoríš v tretej osobe. Takže len-
Mišo Ukropec: Tak teda.
Mišo Gula: Len králi a ty.
Mišo Ukropec: Tak pozri, v starom uhorsku sa oníkalo dokonca. Takže tretia osoba môže byť aj v dnešnej-
Mišo Gula: Však aj teraz v novej gender dobe sa, sa oníka.
Mišo Ukropec: Ježiš Mária, ani nehovor. Dobre. No ale ak nepočítame to, že je základnou prerekvizitou dostať sa do Twinsa sa volať Mišo, tak my máme ešte v Twinse ešte jednu vec spoločnú. A to, kým sa dostaneme teda k biznisu, tak dneska sa chytíme takej trošku citlivejšej témy je, že ľudia okolo mňa, ktorí chcú, nie v zmysle, že ja by som to ako limitoval, ale aby ako prežili spolu existenciu so mnou, tak musia byť tvrdiaci. A nie preto teda, že by som ja zavádzal do firmy fyzické tresty alebo, alebo niečo podobné, čo by bolo asi také veľmi rýchle a-
Mišo Gula: Zatiaľ, zatiaľ nie sú fyzické tresty.
Mišo Ukropec: Zatiaľ by to ako neboli fyzické tresty. Tak ale tým, že som taká challengujúca povaha a z každého viem dostať teda to najlepšie, kto je teda ochotný to svoje najlepšie ukázať. Tak no ale jak sme sa bavili aj s Jarom v tej časti predtým, že kde vzniká kvalitná oceľ? Vo veľkom žári. No a máme vo firme viacej ľudí, ktorým veľkým žiarom prešli. Na Mišo je jeden z nich. Takže mne sa ozývajú všelijakí konzultanti cez firemnú kultúru. Vieš o takéto akože nechcem, že bullshity, ale že viete, aby sme vám akože tým a hovorím, viete čo my toto nepotrebujeme. My sme už sračkami prešli takými, že my konzultantov na zvládanie stresu nepotrebujeme. No a nám sa pred dva a pol mesiacmi narodil syn krásny, zdravý, všetko super. No ale vám sa narodilo dieťa pred pár mesiacmi.
Michal Celeng: Áno, devätnásteho marca sa nám narodila dcérka Olívia a teda narodila sa extrémne predčasne. Mala sa narodiť v júni, takže štyristo osemdesiat gramov a teda veľmi, veľmi maličká, samozrejme ešte nedovyvinutá. Ja teda žijem v Brne, takže sme prvý deň ju pre-prevádzali na do detskej nemocnice v Brne a teda po vlastne po tridsaťštyroch dňoch po mesiaci aj kúsku po druhej operácii z-zomrela a teda o prvorodenú dcérku sme prišli. Ale dalo mi to, dalo mi to lásku na celý život k nej. A keď som sa pýtal ľudí, ktorí si podobným prešli, že buď zabudneš na ňu niekedy a bude deň, keď si na ňu nespomeniem, všetci bez výnimky povedali, že nie. Navždy.
Mišo Gula: No, takže väčšinou máme také, že ľahké témy zábava.
Mišo Ukropec: Dneska to skúsime na to ešte ale trošku otočiť. Ale toto je vec, čo som ako potreboval vytiahnuť, že, že v súkromnom aj pracovnom živote ti veľmi sa proste to
Mišo Gula: sere.
Michal Celeng: Je to tak. Je to tak.
Mišo Gula: My veľmi často hovoríme o-o sračkách, ale väčšinou tie sračky spájame s tým biznisovým životom. A mám pocit, že toto je asi prvýkrát, kedy riešime sračku, ktorá je ďaleko osobnejšia ako nejaký biznisový život, lebo na biznisové sračky sa hocikedy môžeš vysrať. Toto je situácia, kedy ti to ostane už na celý život a na to sa samozrejme nedá zabudnúť.
Michal Celeng: Áno, áno, je to tak. Všetci fajtovali. Proste bolo to vidno na tých doktoroch. Manželka, dcéra, proste štyristo osemdesiat gramové dieťa nemá prežiť ani týždeň. Ona bojovala naozaj viac ako mesiac, takže, takže to bolo úžasné. Bolo úžasné, ako sa spojila rodina, ako, ako v práci vieš, keď chodíš do tej, do toho novorodeneckého oddelenia, tak tam ideš o druhej po obede. Takže, takže v práci sa ma ľudia zastali, pomohli mi proste so všetkým, čo bolo treba. Vracal som sa stadiaľ o pol siedmej. Čiže, čiže z tohto, tohto hľadiska extrémne na ľuďoch a na tom, koho máš okolo seba záleží. A takisto, takisto priatelia a v podstate celý personál. Všetci boli extrémne profesionálni, nápomocní a bola to skúsenosť, ako nevymenil by som ju. Je to, je to hrozné, ale myslím si, že nás to aj, aj s manželkou posunulo ako jednoznačne dopredu. Takže, takže z tohto, z tohto hľadiska si to cením. A vlastne prečo o tom aj rozprávam je, že si myslím, že keď, keď som sa o tom otvoril, tak mi extrémne v podstate skoro každý mi povedal, že áno, zažili sme v okolí niečo podobné. Buď to dieťatko zostalo ako veľmi silno postihnuté, alebo tiež zomrelo, alebo sa ani nenarodilo a podobne. Takže ja z tohto hľadiska veľmi rád, veľmi rád, proste rád sa o to podelím, keď, keď sa dá.
Mišo Gula: Je dôležité o tom hovoriť, lebo ľudia, ktorí si prejdú akýmikoľvek takými traumatizujúcimi zážitkami, tak majú len niekoľko možností, ako si s tým poradiť. Hej, že buď sa proste utiahnu do seba, prepadnú do depresie-
Michal Celeng: Chlast aj celkom dobrá voľba.
Mišo Gula: Presne tak. A jednoducho prejdú do módu samozničenia postupného. Alebo druhá možnosť je proste tú sračku, prepáč, že to tak volám, ale vždycky to tak je, to v sebe nejakým spôsobom prijať, akceptovať, že sa to tak stalo. Proste tak, ako stále hovoríme, že život je batoh hoven, tak proste bohužiaľ si si vybral obrovské. Áno. A- Dostal si obrovské. Dostal si obrovské a je len na tebe, čo s tým urobíš. A tá v tomto prípade lepšia možnosť a očakávam, že nám k tomu povieš viac asi, že naozaj bola začať o tom rozprávať a netvoriť sa, že sa to nestalo alebo snažiť sa zabudnúť, lebo to sa ti nikdy nepodarí.
Michal Celeng: Je to tak. My sme to hneď ako s manželkou sme to komunikovali vkuse. No ten prvý týždeň, keď ešte ona bola v nemocnici a ja som bol doma, tak to bol akože bol to problém, ale proste ona, ona nabehla do toho, že, že porodila a týždeň dcéru nevidela, čo tiež ako pre matku musí byť ako neuveriteľne náročné. Ale my sme, my sme sa prosto, proste o tom bavili do noci a podobne. Volali sme s rodinou, snažili sme sa, aj keď samozrejme nie veľmi sa dalo stretávať, stretávať s najbližšími kamarátmi, aby sme im to nejako odovzdali, že čo sa deje. No a výsledok z toho bol, že, že nám proste doktori, sestričky, sociálni pracovníci, ktorí ako naozaj, že tá, tá neonatologická starostlivosť, čo sme my zažili, bola na extrémne vysokej úrovni. Takže tam proste za tebou chodia ľudia, pýtajú sa ťa, viem ti nejakú pomoc, potrebuješ vybaviť PN-ku, potrebuješ čokoľvek, že, že na to tam tí ľudia sú a oni nám hovoria, že to nie je normálne, ako to vy zvládate. Hovorím, tak my sa proste o tom rozprávame, my na tom ako makáme, na tom v úvodzovkách, aby, aby sme sa tým nejako dostali. Ideálne všetci traja v zdraví, ale proste potrebujeme, potrebujeme na tom pracovať stále, stále, stále.
Mišo Gula: Mali ste aj nejak pravidelne nejaké stretnutia s psychológom alebo?
Michal Celeng: Odporúčali nám ich na začiatku tým, že, že sa, že sa mi naozaj zdalo, že to zvládame v rámci možností veľmi dobre, tak sme ich nepo-nepoužívali alebo sme nevyužili túto možnosť. Keď maličká zomrela, tak vtedy sme, vtedy nám privolali psychológa. To je asi nejako, nejako povinné, že takže, takže to bolo a bolo to fajn. Proste že naozaj to bolo zhodou okolností Slovák v Brne, psychológ o jedenástej večer na nočnej. Takže prišiel a bolo to, bolo to naozaj prínosné a potom sme taktiež ešte vyhľadali. Lenže ako nájsť psychológa, ktorý sa venuje párovej terapii, kde ti zomrie predčasne narodené dieťa je príliš špecifická téma. Proste štandardný párový psychológ ti asi s týmto úplne nepomôže. Ale, ale mali sme šťastie a našli sme, našli sme dobrú pani psychologičku, takže boli sme, boli sme u nej a vlastne mali sme s ňou jedno sedenie a ona povedala, že naozaj som prekvapená, ako ste s tým vyrovnaní.
Mišo Ukropec: No my vieme prečo, teda trošku, prečo ste sa s tým vysporiadali ľahko, lebo vy ste so mnou posledné roky neprežili úplne prechádzku ružovou záhradou a tá, to čím vlastne a to, ako Mišo prešiel aj cez tú ako našu investičnú sračku, to nebolo len tak. A vlastne celá firma alebo tí ľudia, ktorí vo firme ostali, tak ja preto všetkých pánov konzultantov posielam so svojou ponukou preč, že viete, ja už nepotrebujem tých ľudí kaliť, lebo to už je HR55 ocel. Tú už ako nepotrebujem viacej, lebo tam už by to skôr možno prasklo, ako by to ešte viacej stvrdlo. A tým by som teraz možno trošku, že-
Mišo Gula: Oni tie situácie sa akože nedajú úplne porovnávať. Hej, je to,
Michal Celeng: je to-
Mišo Ukropec: No porovnávať sa nedajú. Ja to neviem porovnať, lebo sa mi takéto akože nestalo. Ale viem ti povedať s istotou, že videli sme obidvaja. Teraz keď teda, že sme tu teraz z firmy len dvaja, tak môžem hovoriť o nás dvoch. Ale ľudí, ktorí sa rozsypali, rozsypávali pri oveľa, oveľa menšom tlaku, ako je by som povedal, že takáto rana osudu. Oni nezvládali veci typu, že ale on nestíha mať vymaľované.
Mišo Gula: Vieš, vieš, prečo sa ti toľko-
Mišo Ukropec: Ale, ale on akože depky, jemu vypadávajú vlasy kvôli tomu a ty kukáš na to, že kámo, ale ty akože o čom sa bavíme?
Mišo Gula: Je dôležité, aby som ťa prerušil. To, čo poviem, nevezmeš zle, lebo ty sám to stále hovoríš, kde je tvoje EQ, tvoj emočný kvocient. A mne sa to zdá neprístojné, aby sme robili takýto nejaký mostík od toho, čo sme sa debatovali smerom ku firme. O firme sa budeme baviť, budeme sa baviť o profesných veciach a tak ďalej, ale zdá sa mi dôstojnejšie, aby sme túto tému uzavreli a zbytočne tam nerobili akože mostík, lebo ono- Ono sa to ináč nedá natrénovať. Akože v tomto má, v tomto má Mišo pravdu, že, že ťažko sa to akože-
Mišo Ukropec: Hej, ale na to, čo sa ti stalo, ťa nepripraví nič. Vieš to ako-
Michal Celeng: Ale ako vieš, všetci nám, všetci nám v-vokoli hovorili, že, že ako to, že to tak zvládate a asi, asi na tom niečo bude, že proste natrénovať sa to nedá, ale, ale aspoň, aspoň koľko toliko to asi pomôže. Myslím, myslím si-
Mišo Ukropec: Dobre, čiže poďme sa o tom baviť, len urobme akože sek a poďme teraz riešiť firemné. V pohode. Toto je tvoj prvý job, nie?
Michal Celeng: No poriadne áno, fulltimeový určite.
Mišo Ukropec: Na to, že máš tridsať, tridsaťjeden mal by si mať viacej pracovných skúseností.
Michal Celeng: No tak každé dva roky job hopping, tak, tak sa buduje wealth.
Mišo Ukropec: Job hopping?
Michal Celeng: Tak, tak, tak.
Mišo Ukropec: No tak porozprávaj niečo o tvojej chief MacGyver officerskej, o tých začiatkoch teda. Sa vráťme na začiatok, keď mi volal Andrej, že moje krstné syna hľadá brigádu.
Michal Celeng: Áno, áno, takže, takže mi, zodvihol som telefón, volal mi Mišo. Ahoj, čo vieš o interiérovej lokalizácii? Absolútne nič. Môžem, dobre.
Mišo Ukropec: Dobre, je úprimný, check. Príď v pondelok.
Michal Celeng: Takže sme, ako nezačali sme náš vzťah klamstvom, to definitívne nie. Boli sme, boli sme velice otvorení a myslím si, že nám to vydržalo doteraz a aj preto si tak dobre rozumieme určite. A teda pracoval vlastne na tej interiérovej lokalizácii to RTLSko pre tých znalejších jeden chalan, ale vlastne po dvoch mesiacoch sa mu, sa nejako veľmi nepohol. Takže ja som prišiel, založil som nový androidový projekt a išli sme pekne od piky, od nuly a myslím si, že za nejaké dva mesiace sme mali nejaký prototyp. Myslím, že v septembri som nastúpil a na konci októbra sme mali prototyp.
Mišo Ukropec: Tak normálne, že to niečo robilo, lebo vtedy ešte nemal pozíciu chief MacGyver officera. To vtedy najvyššia pozícia, čo sme mali vo firme, bol lietajúci chestmir. To mal, tu mal Adrián a stále má Adrián Arva, ktorého týmto zdravíme. Čau Adrián, ktorý vždycky, keď bol niečo problém, tak Adrián prišiel. Vieš, ľudia si v tom vybíjali zuby. Adrián prišiel za dve hodiny vyriešené, hotové. No proste kúzelník v tom najpozitívnejšom význame. No potom prešiel-
Michal Celeng: Ale to nebol ten akože scrum master.
Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, nie, nie, to Adrián je stále akože vývojár, ale on je vývojár, ktorý keď dostane od Eclipsu, to je taký strašne šitný ako archaický vývojársky nástroj, že error osem, ty kukáš Čo je error 8? No tak no to musíš tu toto, toto tu a potom zrazu, že však ale ty si nič nezmenil v tom programe. No vieš, to je Eclipse. Aha, okej, that's the magic.
Mišo Gula: Večer zaklapneš počítač, všetko funguje, ráno ho otvoríš päťtisíc errorov. To bol Eclipse, ako si ho pamätám.
Mišo Ukropec: Takže dovtedy bol najvyšší level teda letajúci čestmír, že priletel, vyriešil. No ale teraz najvyšší level je Chief MacGyver.
Mišo Gula: No ale teda akože mi prepáč, hej, že ja som nechcel odísť od tém, že aké sračky riešil tvoj tím. Ja som to len, len chcel urobiť hrubú čiaru, ale poďme sa k tomu kľudne vrátiť, lebo to, lebo to máš pravdu, že toto sú dôležité veci. Týmto sme prežili my.
Mišo Ukropec: No my sme sa o tomto bavili a keď je to akože čerstvá téma, však teda je to pár mesiacov iba, ale my pri našich cestách s Mišom, čo teda Číny sa ešte dotkneme, tak by sme spolu strávili veľmi veľa času v aute. V Poprade sme len v roku 2017 boli tridsaťosemkrát.
Michal Celeng: Ako bude to, budú to tisíce hodín v aute.
Mišo Ukropec: Že by sme spolu strávili, že veľmi veľa času a, a, a teda prešli sme tým, však hovorím, Virpoolu a Embráka, toho sa ešte akože dotkneme, lebo teda povieme nejakú históriu, že ako sme sa vlastne dopracovávali. Tak ale Mišo je, nepoviem, že jediný, ale je ten, ktorý z celého tímu, ktorý považujem za to, že extrémne psychicky silný a odolný, tak ale on to zvládol, že s najväčšou gráciou, že na ňom som nikdy nevidel, že náznak zaváhania. Nie že zaváhanie, ale že ani že náznak. Áno? A keď teraz spomeniem niečo, že Tomáš Ševolík a tak, my sme mali situácie proste, keď sa nám to všetko ondilo pod rukami a nevedeli sme, že čo bude zajtra, že kámo, ja mám takú depku a on mi hovorí, že vieš čo, nie, lebo tu som vymyslel a toto, toto, toto. A na druhý deň on mi volá, že ja som úplne v riti, kámo, akože to ja neviem, toto my nedáme. A ja mu zase Tomáš, vieš čo, ale ja som nad tým rozmýšľal a my sme to nakoniec vždycky poskladali. Lenže tento Mišo, s tým som nemal taký telefonát, kde mi on volal, že má depku. Ja som ti asi volal, že mám depku.
Mišo Gula: Stalo sa, stalo sa.
Mišo Ukropec: Hej, hej, že a teda ale ako moje depky nie sú také, že by ako trvali dlho. Oni, ja sa potom ako vyrozprávam, my na to prídeme a ting ting a je vyriešené, hej?
Mišo Gula: Tvoja depka je štandardný postoj u normálneho človeka, tak by som to zarámcoval.
Mišo Ukropec: Je takto. Kde sa dostanem ešte? Hej? No. Takže ja mám preto Mišo za ako a teraz ja vieš ja neviem, že či on toto mal, ako či už si to doniesol.
Mišo Gula: Pochybujem.
Mišo Ukropec: Alebo tam prebehol tento conditioning nejaký, lebo proste všetci okolo mňa sú takíto, ale on to zvládol najlepšie.
Mišo Gula: Ale podľa mňa to musel mať. Buď akože mladosť ho vycvičila, lebo ty si od začiatku ako kebyže na ňom zbadal to, že je problém solver, že hej, on proste nesedel v kúte, ale vyriešil ti tú prvotnú appku napríklad, hej?
Mišo Ukropec: Takto. On nebol, že problém solver, lebo problém on, on bol akože problém avoider by som povedal, že, že vlastne, že iný by si tam, že rozbil hubu a on cez to prešiel akože elegantne. Áno? Že vlastne my síce dneska alebo že Mišo často krát, že rieši že sračkovú situáciu, keď sa tam už, ale ako málo je to stále menej, čo sa takto dostaneme. Ale že vlastne on na veciach, na ktorých kedy robil, tak nikdy tam sračka nebola. Minimálne zákazník ju nevidel. Hej? Lebo teda veci sa akože kazia, ale u zákazníka akože bez problémov. A keď niečo bolo, tak bolo. Ale vieš, bola by chyba použiť najlepšieho človeka, ktorého máš na riešenie sračiek, lebo on má riešiť tie najväčšie príležitosti, nie najväčšie sračky, ale perfektný je aj v tom, že sračky rieši a jeho to nerozhodí proste vôbec. Že nula.
Mišo Gula: Je to tak.
Michal Celeng: Vo vnútri to síce možno vrie, ale ten telefón vyháš-
Mišo Ukropec: Tak potom, tak potom on je splachovací.
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: Mám v prdelách sa tomu hovorí ešte.
Mišo Gula: Ale, ale dobre, ale
Mišo Ukropec: to si ľudia môžu hovoriť napríklad aj o mne. Ale tie veci sú dodané, že mám v piči z múz je iné, lebo to je, že po mne potopa, mám na haku. To jednak ne, že nerozhodí, ale je to dodané.
Mišo Gula: Že je to, že veľký dar.
Mišo Ukropec: Čítal si knihu, že ako to bolo, že umenie mať v piči alebo tak nejak sa to volá?
Mišo Gula: Nie, nie, tú som nedal. Lebo nemusím, vieš.
Mišo Ukropec: Ona je, ona je presne, ona je presne o tom, že, že, že to nejde o to, že keď si povieš, že mám v prdeli, že, že ako sa na niečo vykašleš. Ale to je presne o tom, že keď vieš, že potrebuješ niečo robiť, tak všetko ostatné máš v prdeli. Že, že dokážeš sa sústrediť na konkrétnu vec, ktorú potrebuješ riešiť. Áno, vieš čo, ja som-
Mišo Gula: A nedávať do toho zbytočné emócie, lebo to ti nijak nepomôže pri tom.
Mišo Ukropec: Rozumieš, ja som čítal Musašiho Knihu piatich kruhov, ktorá je celá o tom, ako máš zotlačiť súpera. Teda je to knižka napísaná 1600 hej v hlbokom feudálnom Japonsku a tam jasne napísané je, že teba nič nezaujíma, iba ako zotneš súpera. Jedno jak sa pohne doprava, doľava. Ty kukáš iba na to, ako ho zotlačiť. Nerozmýšľaš nad tým, čo bude za päť minút. Zomrieš, nezomrieš. Ty máš proste misiu a po tej ideš. A ja som prešiel týmto mentálnym conditioningom, že no nebojíš sa. To, že tvoj lymfatický systém ide ako vybuchnúť, lebo proste adrenalíny, kortizoly, všetko ti tam proste vrie. No však ako v poriadku, však ako nech vrie. Keep calm and nezomri. Ale utni. Dobre.
Michal Celeng: Problem of future Homer.
Mišo Ukropec: Presne, presne. Fuck the future Homer.
Michal Celeng: A ty si, ty si Mišo hovoril, že to možno vyplýva z detstva. Ja som svojej kamarátke psychologičke som spravil obrovskú chybu, že som jej povedal, že som mal šťastné detstvo a ona povedala, že úúú, to väčšinou sú iba potlačené traumy, keď toto človek povie. Čo mám na to povedať? Proste asi to tak je.
Mišo Gula: Takto vieš, že taký psychológ je, je ako dobrý automechanik. Ako neexistuje, že ti nenájde problém.
Michal Celeng: Presne. Na každé riešenie má problém.
Mišo Gula: Tak.
Mišo Ukropec: Tak. No a teraz ale poďme na tie začiatky. Takže, takže Mišátko vyrobil akože prvú apku a išli sme do, Hilton Hotel, Hotel.
Mišo Gula: Hilton Hotel.
Mišo Ukropec: Hilton Hotelu, pardon.
Michal Celeng: DoubleTree by Hilton.
Mišo Ukropec: DoubleTree by Hilton. Ďakujem. A pani riaditeľka, ktorú týmto pozdravujeme, Bibianu, už tam teda neni roky, ale teda dovolila nám akože takým akože malý pilot vyskúšať si to, to normálne to fungovalo. Hej? No ale nebol v hotelovom priestore ten business case. Tak sme potom oslovili Embraco, pre ktoré sme v tom čase robili. Dneska už teda je to Nidec. Zdravme do Spišskej.
Mišo Gula: Áno.
Mišo Ukropec: A, a tam začala akože komédia. Pamätáš si tie začiatky?
Michal Celeng: Pamätám si, že nám na bráne dali fúkať. Toto ma pobavilo. Prvýkrát sme prišli a že fúkať, že panebože my ideme od piatej ráno z Bratislavy, že kde by sme pili ešte teraz? Tak, tak-
Mišo Ukropec: Tak sme si fúkli.
Michal Celeng: Hej, hej, fúkli sme. Všetci nula.
Mišo Ukropec: Sa divili.
Mišo Gula: Náhodou.
Michal Celeng: Jediný. Nie, srandujem.
Mišo Gula: Oni, oni sú zvyknutí, že tam robia si to na bráne a nie že vypijú s nulou.
Mišo Ukropec: No a potom začali naše prvé, prvé experimenty, kde teraz už to môžeme povedať, už desať rokov uplynulo odvtedy. Sme vyporučovali všetky BOZP, všetko. Tí, keby nás videli, tí by nás zabili, jak tam Mišo sa, oné, vešal, vešal bikiny vo výške z takého rebríka nerebríka. To radšej ani nepovieme, lebo by nás zavreli.
Michal Celeng: Tak, tak.
Mišo Ukropec: No ale nakoniec sme ti to tam akože nejako sme to rozchodili. No a ty si pamätáš tú storku z Talianska? Čo potom bola akože od záruky neskôr za nadväznú?
Michal Celeng: Asi, asi nie.
Mišo Ukropec: Tak daj teda ešte ako emócie, ktoré ti to teraz vyvoláva.
Michal Celeng: No, robili sme to cez nočné.
Mišo Ukropec: Áno.
Michal Celeng: To bol, to bol ešte najväčší bonus, že tá ozajstná inštalácia sa robila cez noc, že vtedy tam nikto nebude. Choďte, choďte si tam vtedy. To bolo, že proste, že celý deň sme boli- Celý, celý deň sme boli v Bratislave ako v robote normálny deň. Sadli sme do auta a išli sme do Spišskej. Do rána do štvrtej, piatej sme to tam inštalovali a potom sme išli spať a o jedenástej sme tam boli na prezentácii, že to bol tento level startupu. Keď sa hovorí, že máš robiť dvadsaťštyri hodín denne, tak sme to robili.
Mišo Gula: Ale my to poznáme s Tomášom Barnašom, akože úplne bežne, keď riešime, že koľko bude trvať nejaká sketo náčka, tak sa bavíme o tom dobre a nášho času alebo takého bežného človeka času, lebo my máme tri smeny za deň. Vieš ako?
Michal Celeng: Tak, tak.
Mišo Ukropec: No, keď si startupista a vôbec nevieš, čo robíš, tak to vyzerá presne nejako takto. Dneska už inštalujeme normálne za plnej prevádzky, bez toho, aby to malo akýkoľvek impact na výrobu. Ale vtedy sme nevedeli, oni nevedeli. Nejakí chlapci z Bratislavy, čo v živote neboli v továrni, sa rozhodli, že idú do priemyselného prostredia.
Michal Celeng: Teraz už sme ich videli desiatky, možno nízke stovky.
Mišo Ukropec: Továrne sme videli už ako nič nás, nechcem povedať, že neprekvapí, ale málo čo-
Mišo Gula: Áno.
Mišo Ukropec: -nás dneska prekvapí. No a, ale my sme vždycky chodili okolo popradského Whirlpoolu.
Michal Celeng: No áno.
Mišo Ukropec: Do toho Embraca. A čo som vždycky vravel?
Mišo Gula: Tam raz budeme.
Michal Celeng: Tam, tam pôjdeme.
Mišo Ukropec: Tam raz budeme. No a potom bola presne storka, že volal som nula päť päť. Proste normálne na vrátnicu som zavolal Whirlpoolu. Prosím si manažéra logistiky. Prepájam. Okej.
Mišo Gula: Shit, shit, nebol som pripravený na to.
Mišo Ukropec: To, to nečakáš, že ťa prepoja. No a na Miloša Slavkovského, ktorého teraz týmto tiež zdravíme, nám ma proste prepojili. On síce nebol manažér logistiky, ale shift líder. A no a čo, doneste to. My, že okej, tak sme to doniesli. Výsledok bol teda nie úplne úspešný, lebo odpadávali tie bikiny a proste boli s tým všelijaké takéto hnusné-
Mišo Gula: Začiatky ťažké.
Mišo Ukropec: Tak. No potom prešli, prešli tri mesiace a volá Erik Pfister. Asi nejaké nula päť päť číslo mi volá, že čo mi to volá. Vieš, to je to tvoje, že nedvíhaj telefóny, čísla, ktoré nepoznám. Stratený prípad. Furt mi za to hubuje. Teraz mi volali, chápeš z Dubaja som pozvaný na konferenciu, lebo som dvíhal. On by nedvíhal, sedíš doma v Prešove.
Mišo Gula: Počkaj, počkaj, ja som ti, nie, Riť Paľo, ja som ti vyčítal, že dvíhaš telefóny počas callov. Počas stretnutí.
Mišo Ukropec: S tebou.
Mišo Gula: No tak to si nepomáhaš-
Michal Celeng: Nie iba s tebou, nie iba s tebou.
Mišo Gula: Nepomáhaš si momentálne, ale potom, keď nasledujúci rok robím anketu na to, že či ľudia bežne dvíhajú, tak sa tvária nie, nie, ja si odložím telefón. Riť Paľo si odkladáš ty, ale už aspoň, už aspoň nie je ku všetkým taký slušný, že si ich nevypočuje minútu a poľak potom im povie, že si neprosí.
Michal Celeng: Už povie, že máte desať sekúnd. To som už počul niekoľkokrát. A teda tam sa, tam sa rozhodne, že či prejdú
Mišo Gula: alebo nie, väčšinou neprejdú. No pokračuj s tým Whirlpoolom.
Mišo Ukropec: No a-
Mišo Gula: Zavolal ti z pevnej linky.
Mišo Ukropec: Takže zavolal mi-
Mišo Gula: Z pevnej linky, že z osady nedvíha.
Mišo Ukropec: Že, že vy ste tu mali nejaký, nejaký, nejaký pilot. On hovorí mali, že dôjdite. Nie? A hovorím okej, že máme peniaze. Chápeš? To dneska je nepredstaviteľné, že koľko nám trvá normálne Sales cycle našeho dealu
Michal Celeng: Deväť mesiacov je minimum by som povedal.
Mišo Ukropec: Je minimum. A tu ti volá po troch mesiacoch zákazník: „Mám peniaze.“ A my, že okej, tak sadneme do auta. Došli sme a normálne za pol roka plus mínus od toho momentu to normálne akože chodilo, že naša prvá veľká inštalácia.
Michal Celeng: super, super.
Mišo Ukropec: Ty si ako spomínaš na Whirlpool? Pamätáš si, ako tam v tej veľkej zasadačke mali rozložené haraburdy a sme to tam lepenali?
Michal Celeng: Áno, áno a to bo- to bolo, boli sme tam vlastne niekoľkokrát, lebo potom sme dodávali ešte aj iné systémy. Takže tam nahnali ešte aj ľudí z Talianska a sme sedeli v tých obrovských zasadačkách, kde sú tie kru- tie stoly tak do kruhu a tam proste ka- osemdesiat percent z toho Talianska boli manažéri, ktorí nič nerobili a my sme to tam riešili s jedným talianskym inžinierom tú integráciu, ktorú sme potrebovali. Ale ako bo- boli to, boli to super časy. No ako hovorím, Mišo, boli sme tam, boli sme tam tridsaťosemkrát, takže proste pal- palem mitra tých tridsaťosem.
Mišo Ukropec: No v tom roku som prejazdil, že dvanásť tisíc euro na benzíne. To je akože, to som sa potom opýtal, že kočky, že koľko som spal? Že ani sa nepýtaj, že to je akože.
Michal Celeng: No ale to je to, čo stále hovoríš, že si si kúpil kredibilitu.
Mišo Ukropec: Presne. Odhad aký bol? Pamätáš si, že koľko sme mali v ponuke, že hodín odrobíme v tom Whirlpoole?
Michal Celeng: Šesť návštev sme mali v ponuke myslím.
Mišo Ukropec: Tak bolo to, že že šesťsto hodín bol akože odhad, že odrobíme šesťtisíc. On to celé prerobil aj s Paťom. Normálne, že tam neostalo, no dobre, asi niečo ostalo, ale že celý ten systém, že preprogramovali za štyri mesiace, že nanovo, lebo vlastne v tej reálnej prevádzke, jak na- jak sme to tam dostali, to vlastne nefungovalo. Nie akože, akože ten ten backend jak bol celý postavený bol málo výkonný a tak ďalej. No a teraz mám takú akože peknú storku. Teda vieš, ty si hosť, ale ja hovorím-
Michal Celeng: Nie, nie, nie.
Mišo Ukropec: Vlastne tvoje storky.
Michal Celeng: Poď, poď, poď, ja ťa doplním, keď bude niečo nesprávne.
Mišo Ukropec: Došiel Erik Pfister a hovorí, že, že tu by som potreboval akože nejaké dáta. Také reálne ako nemáme, ale Mišo, že na-napíšeš prosím ťa ako dotaz na database a Mišo ide, že select count hviezdička niečo inner join inner join from table where neviem group by dr dr dr F5. F5 je akože spustiť a číslo, že jedenásť. A teraz ten, to trvalo, že toľkoto, čo som povedal. Ten Erik Pfister nad ním stál, iba akože kuká, oči proste Japonec v českých parametroch, vieš, akože kukol na mňa. Vieš SQLko neni zrovna jazyk, ktorý píšeš ako instantne z hlavy dva joiny, ešte zgrupovanie, suma a na prvýkrát, že F5 a číslo, že jedenásť. On že to som ešte nikdy nevidel. A vravím tak takýto karbaník to je.
Michal Celeng: a ty ty si vieš predstaviť, jak on sa vo vnútri musel čudovať, že to fungovalo? To je jasné. Jasné, že.
Mišo Ukropec: Ale na to sa nikto nepýta.
Michal Celeng: Lenže oni stáli za mnou, takže ja som ani nevedel, že pozerajú. Ja som si písal, jak keby som bol vieš proste v office sám. Pokoj.
Mišo Ukropec: A to je presne to. Vidíš, to je ten tvoj manpičizmus, Mišátko.
Michal Celeng: Asi to tak bude. Musíme si prečítať knižku.
Mišo Ukropec: Tak. Lebo normálny človek, zamestnanec, keď sa mu postavíš za chrbát, že tak teda ako Rob Feši. „No ja nemám rád, keď mi niekto stojí za chrbtom. Ja som z toho nervózny.“ Akože sorry, ako tak vieš, čo robíš alebo nevieš, čo robíš? My mu stojíme šéf v tom čase, teraz už teda ako som šéf iba akože byrokraticky-
Michal Celeng: CEO
Mišo Ukropec: Lebo teda ako necítim sa byť v pozícii voči nemu ako šéfa. Skôr akože som šťastný, že mám takého partnera a a zákazník a on to tam dá, že ty nevieš to tak rýchlo prečítať, jak on to rýchlo napísal. F5 jedenásť. A vtedy akože u Erika si myslím, že to sme, že totálne, že získali, že taký kredit, že toto som nikdy nevidel, už tam ani neuvidím.
Michal Celeng: Začali potom prísť ďalšie objednávky. Tak asi dobre.
Mišo Ukropec: Tak Whirlpool síce momentálne teda nie myslím popradský, ale tak ako ten európsky to je, že katastrofa.
Mišo Gula: No dobre a teraz aby som rozumel, lebo, lebo pozícia Chief MacGyver Officer znamená, že akože vyrieši. Ale reálne, čo je tvojou náplňou? Čo čo čo je tvoj akože hlavná mission v vo firme?
Michal Celeng: Teraz hlavne projektový manažér by som to nazval. Rie- v podstate riešim so väčšinou zákazníkov, aby im to tam fungovalo, ak majú nejaké nápady, aby sa pretavili potom v skutočnosť a podobne.
Mišo Gula: Okej, čiže ty nastupuješ v momente, keď je podpísaná zmluva, tak nastupuješ ty?
Michal Celeng: Nó, ťažko sa to definuje takto. Nie.
Mišo Ukropec: Ja by som, o to ide, že nie. Tak. Ten ten filter, kde Mišo alebo kedy ja poviem, že Mišátko, prosím ťa, chytíš sa toho, sú dealy, ktoré sú, že že zďaleka, zďaleka, že s najväčším potenciálom. To znamená, že keď je nejaká, že teraz sa niekto ozve, že potrebuje urobiť niečo a je to deal za za desať, dvadsať tisíc euro, tak ty sa toho prosím ťa nechytaj, lebo na to je ťa škoda. Ale keď teraz riešime projekty či v Saudskej, či v Abú Dhabí, či máme proste v Amerike teraz ako otvorené nejaké akože väčšie veci, prosím ťa, kukneš sa na to, lebo ja na to nemám čas, Tomášu na to nemá čas a Mišo je, že definitívne, že je schopný pomo- že on vie vyriešiť, že všetky tie veci, že že biznisovú, technickú, implementačnú, komunikačnú a tak. Lebo napríklad z toho Blízkeho východu tie firmy, oni nemajú technickú znalosť na to, aby to vedeli akože hneď implementovať, že správne a sami. Že sú blízko, ale nevedia to urobiť úplne sami. Takže oni potrebujú niekoho, kto im s tým poradí. Ale oni potrebujú poradiť napríklad s víziou nejako, že kam sa s tým dá ísť. A ty keby si im dal čisto aj ťaka, tak on im pomôže s tou technikáliou, ale nevyrieši ten akože ďalší nejaký potenciálny biznis pre budúcnosť. Zase keď im dáš toho salesáka, teraz s ním zase nevybavíte technické veci. A čo je tu zaujímavé, že napríklad to Abu Dhabi máme proste proťajšok, ktorý je dnes už teda vlastne bývalý CEO, lebo zostúpil a mám pocit, že kvôli nám.
Michal Celeng: No a dobrovoľne hlavne.
Mišo Ukropec: Hej, že kvôli nám zostúpil zo CEO pozície, že, že, že vo vážnej, vážnej technologickej firme na, neviem jak nazvať-
Michal Celeng: Inovačné
Mišo Ukropec: Inovačného nejakého, že tak, že-
Michal Celeng: Lídra
Mišo Ukropec: CIO neni CEO, ale vieme, že C je CIO, lebo on sa nechce ondiť s tou agendou CEOovskou, ale chce sa zaoberať twinsom. A tých lokácií, čo oni potrebujú vyriešiť je, že v Abu Dhabi, že mrte. Hej a chlap normálne, ja som tak presvedčený, že odišiel z pozície, aby sa mohol venovať nám. A to je Mišo má zásluha. Hej, lebo on proste mu tak mu to namaľoval celé, že okej, this is our future. Toto akože do toho to ideme a hotovo. Čau.
Mišo Gula: V akej firme sa vidíš o päť rokov?
Mišo Ukropec: A na akej pozícii?
Michal Celeng: Keby, keby sa ma opýtal pred piatimi rokmi, či pôjdem do Inzo, ale, ale hej, hej, ako, ako navzdory všetkým problémom, ktorými, ktorými sme si preskákali, tak ja som ako nejaké extrémne zajačie úmysly nemal. Proste keď, keď ti tam chodí na LinkedIne, to jedna, jedna LinkedIn vec, ktorú som zistil, odkedy som si zmenil proste z developer na co-founder, prestali chodiť ponuky.
Mišo Ukropec: Od krásnych HRistík?
Michal Celeng: To je, to je, že veľmi, veľmi efektívne. Ak, ak niekto chcete mať pokoj na LinkedIne od hirovacích ľudí, tak, tak si to určite zmeňte na co-founder.
Mišo Ukropec: No ako normálne na tých mojich ľudí akože systematická poľovačka, ale v podstate máme nejakú negatívnu skúsenosť, že by nám niekoho stiahli? Asi ani veľmi.
Michal Celeng: Z kritických ľudí si nemyslím.
Mišo Ukropec: Nie, nie.
Michal Celeng: Aj tie predošlé odchody boli viac menej také, ako že, že idem pomôcť rodine, ako že, že sestra zakladá startup, tak idem tam a taký tento štýl odchodov.
Mišo Ukropec: No.
Michal Celeng: Ako u nás s fluktuáciou-
Mišo Ukropec: Nemali sme.
Michal Celeng: Nemáme žiadne problémy.
Mišo Ukropec: Nie, nie.
Mišo Gula: Ani nejaký únik know how a takéto veci. Nič ste nemali?
Mišo Ukropec: Nemyslím. Aspoň, aspoň o ničom takom neviem. A dokonca bola teraz komédia v tej Číne. Nie? Však povedz s dubingom vlastne, aký si mal pocit predtým a potom.
Michal Celeng: Áno, to sú naši partneri. Teda japonská firma, ktorá má tiež čínsku pobočku a proste tým, že je to Čína a že dokážu okopírovať mikročipy na proste atomovej úrovni, tak si povieš, že, že je ne-nenulová šanca, že budú chcieť proste náš produkt ukradnúť. A tak ako sme, ako sme sa tou technickou časťou tak ako-
Mišo Ukropec: Prepáč, ale, ale to je, že firma, čo má, že digital twin ako tému.
Michal Celeng: Áno, áno, a to-toto bol šéf technický, bol v podstate CTO. Šéf technickú, za technickú stránku a, a teda mal to naštudované vopredu, odzadu, že, že podľa mňa by vedel viac z nášho produktu ako, ako polovica vývojárov, ktorí proste keď robia na tej svojej časti, tak niektoré veci samozrejme z druhej strany môžu unikať. A proste a mal stopäťdesiat otázok, že a toto je prečo takto a toto je prečo takto? A prechádzali sme a on tak sám povedal, že no tak toto by sme my asi nevyvinuli. A ja hovorím, že okej, robím na tom desať rokov. Dobre vedieť.
Mišo Ukropec: No lebo áno, ako ten druhý v rade to má kusisko jednoduchšie ako prvý v rade, lebo si to nemusí celé odšlapať. Ale keď sa potom položí otázka, že prečo? Jaj, nemusí to nutne vedieť.
Michal Celeng: No je to tak.
Mišo Ukropec: Ako vidíš svet po desiatich rokoch a skúsenostiach s investormi, projektami po celom svete ináč? Alebo v čom vidíš svet ináč before and after vtedy a teraz?
Michal Celeng: No v čom ho nevidím ináč? My sme sa ako, ako bez srandy sme sa toho toľko toho naučili za, za tú cestu proste, ako ľudia rozmýšľajú, ako treba vyjednávať a proste to sú ako tie knižky majú katastrofálne názvy v slovenčine, proste Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí je knižka, ktorú by som podľa názvu dal najhoršiemu nepriateľovi iba. A pritom je tam tak cenné know how, ktoré by si ako každý mal prečítať, že, že-
Mišo Ukropec: To je Dale Carnegie, ty čá náhodou neviete.
Michal Celeng: Pardon, áno, takže a Never split the difference má tiež nejaký slovenský názov, taký, že som si ho-
Mišo Ukropec: Neprístupná kompromisy.
Michal Celeng: Nikdy. Áno, po česky je to Nikdy nedělej kompromis.
Mišo Ukropec: Áno.
Michal Celeng: Čo je, čo je tiež taký akože nešťastný názov.
Mišo Ukropec: Lebo Never split the difference je, to je úplne niečo iné.
Michal Celeng: Presne tak. Takže, takže naučil som sa aj z knižiek a hlavne alebo teda aj z komunikácie s investormi, zákazníkmi extrémne veľa a ten pohľad sa mi kompletne zmenil. Ako treba, treba cestovať a nemusí to byť ako turistické cestovanie, ale keď ten svet vidíš, tak, tak ti to otvorí podľa mňa úplne-
Mišo Ukropec: Ja to hovorím veľakrát, aj tu som to už hovoril o tej Číne. Ako každý, kto pindá na Čínu ohľadom dodržiavania ľudských práv, neviem čoho všetkého, ako kúp si tu letenku za ja neviem šesťsto, sedemsto eur. Choď tam, prosím ťa, choď sa tam pozrieť. Ty prd vieš o tom, že ako funguje Čína. Tam proste prídeš a oni sú pre nás jak mimozemšťania. To proste oni tam fungujú na technologicky o niekoľko levelov vyššej úrovni. Proste my sme tu ako vieš a my sa ideme vyjadrovať k tomu, ako oni majú fungovať. Národ, ktorý má miliardu ľudí, dvetisícročnú či koľkoročnú históriu. Päťtisíc.
Mišo Gula: Päťtisíc.
Mišo Ukropec: Prežívajú, o ktorej vedia.
Mišo Gula: Tak.
Michal Celeng: A, a proste my Slováci hrdí, ty kokos, ideme rozprávať Číňanom, že čo majú robiť a čo nemajú robiť. No tak to nám musí to, jak by tento povedal Procházka: „Vám musí jebať, chalani.“
Mišo Ukropec: No myslím si, že mnohým aj. Lebo po tom, čo my sme v tej Číne videli, tak však teda postiček som mal. Tá Čína je teda hodne, hodne inde, ale narazili sme aj ako na pikošky v Číne. Teda jazyková bariéra je úplne, že to som nečakal, že bude až taká obrovská.
Michal Celeng: Ale aj v obchodoch, vieš, proste ľudia, ktorí by ti akože mali sa ti hádzať pod nohy a snažiť sa ti predať, tak aj tí cúvali. Čo je, čo je proste úplne netradičné. Ja som bol predtým vo Vietname iba ako turista, ale, ale s týmto som sa tam nikdy nestretol. A tu v Šanghaji, čo si povieš, že, že v podstate najindustrializované- áno, najkozmopolitnejšie mesto. Presne tak. A oni, oni úplne hotoví z proste beloch rozprávajúci po anglicky a oni cúvajú až narazia do steny. A to bez srandy, to sa stalo. To sa stalo.
Mišo Ukropec: Usmial som sa na Číňanku.
Michal Celeng: Skoro to precúvala až do vedľajšej.
Mišo Ukropec: No lebo vieš, no proste stála mi v ceste medzi regálmi, tak som nešiel akože uhni, vieš. A tak usmeješ sa na ňu. Neviem, či si myslela, že to znamená ísť ako na vrchy alebo, alebo že čo mohla byť ako, ale vieš, ja som sa na ňu usmial, ona uhla a ja som prešiel a išiel som si po svojich. A Mišo mi potom hovorí, že: „Kámo, tá zdrhla.“
Michal Celeng: Áno.
Mišo Ukropec: Čo? Kde? Ako? Kto? Vieš, ja už som ju pustil z hlavy.
Michal Celeng: Že sekundová neverbálna komunikácia a ona, ona zacúvala osem krokov a potom sa rozbehla von z obchodu a odišla.
Mišo Ukropec: Je to odkaz pre moje fanínky, že-
Michal Celeng: Bežte!
Mišo Ukropec: Číňanka ma prečítala. No a vieš, išli sme na tú televíznu vežu, nie?
Michal Celeng: Áno.
Mišo Ukropec: Chceš niečo kúpiť?
Michal Celeng: Nikto nič.
Mišo Ukropec: Nikto nič. Chápeš, že najvycentroovanejšie centrum Šanghaja, že tu už fakt musia po anglicky vedieť.
Michal Celeng: Že tam už chodia asi iba turisti.
Mišo Ukropec: Áno. Trt, prd, nič. Ani hello, chápeš? Ani hello. Ale našli sme čo za to? falošný-
Michal Celeng: Falošný Mekáč.
Mišo Ukropec: Chápeš, falošný Mekáč sme našli.
Michal Celeng: My sme-
Mišo Gula: Ako rovnako?
Michal Celeng: Radi objavujeme McDonaldy po svete. To je naša guilty pleasure.
Mišo Ukropec: Lebo nikdy nevieš, čo tam dostaneš.
Michal Celeng: Presne.
Mišo Ukropec: Vždycky niečo nové.
Michal Celeng: A toto bolo, toto bolo extrémne. Naozaj ako malo to branding Mekáču, malo to aj nejaké, nejaké akože staršie plagáty a takéto veci, ale nefungovala im obrazovka. Nemali, nemali ten nápojový automat, že nevedel si dať Coca-Colu, iba teplé nápoje a podobne. A my si hovoríme, že to je nejaké divné. Aj to jedlo bolo také akože veľmi zlé. A tak hovoríme si, že možno to bol prvý, ktorý sme tam okoštovali. Takže že možno, možno je toto naozaj iba zlé. Išli sme okolo tohto Mekáču o tri dni a tam zavreté, zhasnuté a dvanásť ľudí tam okolo stola fajčilo. Si hovorím, že to je nejaké mafiánske doupě alebo niečo také. A mali sme, mali sme teda aj normálny Mekáč a ten bol, ten bol veľmi dobrý.
Mišo Ukropec: Tak jak si, tak jak by si čakal, že to je normálny Mekáč. No síce tiež nevedeli po anglicky, ale v centre, v centre, v centre. Koľko to bolo od tej televíznej veže?
Michal Celeng: Dvesto metrov.
Mišo Ukropec: Dvesto metrov?
Michal Celeng: Hej.
Mišo Ukropec: Chápeš, že úplne že na, na, na, na, vedľa Disney. Vieš, že to bolo to, že Disney, Mekáč a televízna veža boli sto metrov, dvesto metrov od seba. Chápeš a po anglicky ani cechnút.
Michal Celeng: Keď som bol v Japonsku, tak tiež som prišiel do nejakého takého obchodu, kde nič nula angličtina, akože vôbec to nepočuli ešte o takom jazyku. A tak som zvolil stratégiu, že keď, keď nič, no tak budem na ňu rozprávať normálne po slovensky. Tak som zobral vec a hovorím: „Tak toto by som si poprosil.“ A ona a ja hovorím: „Dobre, budem platiť kartou.“ Vieš a tak som s ňou rozprával po slovensky a ona a ja hovorím: „Áno, poprosím vás zabaliť to.“ Tak som si vyskúšal kombináciu úplne cudzieho jazyka s nonverbálnou komunikáciou.
Mišo Ukropec: A fungovalo?
Michal Celeng: Absolútne.
Mišo Gula: Všetko som si vybavil, čo som potreboval v tom obchode a išiel som.
Mišo Ukropec: Pre mňa bola pikoška to, akí boli zmätení, keď nám mali zavolať taxík. Ty môj ty asi. Vieš čo, mám tú fotku, že traja Číňania stoja s tromi appkami a vyšťuchávajú taxík a my sme potom normálne tam jazdili a neviem, čo oni riešili.
Michal Celeng: Podľa mňa tam bol problém, že tam tie taxíky nemohli prísť, že sme boli v nejakej buď jednosmerke, alebo že to bolo uzavreté, keď to bolo pri tom Expe.
Mišo Ukropec: Aha.
Michal Celeng: Že, že to asi to súviselo s týmto, keď sa-
Mišo Ukropec: A nie, nie, nepotrebovali ste náhodou ísť nejak ďaleko? Nám sa to stalo aj v Japonsku, aj v Číne, že nás odmietli zobrať taxikári. Povedal, že to je ďaleko, že on tam nejde, to je iná zóna a on tam nejde. To neni, ale stalo sa nám v Rijáde pred dvoma rokmi, že nás nechceli zobrať, lebo to bolo príliš blízko. Lebo, lebo ten hotel bol relatívne blízko letiska, nejaké že dva kilometre a tie, tí, tí Uberisti, oni museli ísť z centra Rijádu teda pol hodinu, aby ťa on odviezol desať minút. Takže vlastne on ti to prijal, ale potom to zrušil.
Mišo Gula: Hm, hm.
Mišo Ukropec: A čo tiež tam v Saudskej sa deje alebo dialo, aspoň bývalo bežne, že on ťa zobral. Ty si nastúpil do auta, on to, on to stornoval tú jazdu a zaplať mi v keši, kámo.
Michal Celeng: To však to robia aj tu v Bratislave. To sú Ukrajinci.
Mišo Ukropec: Ja necestujem taxíkom, takže-
Michal Celeng: Vole Ukrajinci v Bratislave to robia, prosím ťa. Fakt no.
Mišo Ukropec: Tak kolotočárska krajina.
Mišo Gula: Mesto. Kolotočárske mesto.
Mišo Ukropec: A čo v Prešove to nerobia?
Mišo Gula: Neviem, nemáme taxikárov.
Michal Celeng: Máš nohy, ideš.
Mišo Ukropec: No akože v tej Číne to bolo, bolo nesmierne zaujímavé.
Michal Celeng: Ale taxíky, keď, keď stáli v rade, keď z expa vychádzalo ja neviem desaťtisíc ľudí za hodinu alebo koľko, taxíky v rade a mali napísané na sebe päťpercentná prirážka. Že to je maximum asi čo sú, čo sú ľudia proste ochotní akceptovať alebo, ale bolo to veľmi transparentné.
Mišo Ukropec: Nie, ale taká bude regulácia a hotovo.
Michal Celeng: Veľmi. Asi, asi áno, asi máš pravdu.
Mišo Ukropec: No takto, mne sa v Dubaji stalo, lebo tá štandard je v Dubaji, keď máš akože nejaké peaky, tak neplatíš, že bereš Uber, ale neplatíš Uberu, platíš to normálne v keši a máš normálne dvestopercentnú prirážku. Ale stalo sa mi, keď tam boli vtedy tie záplavy, tak ma zobral taxikár, proste povedal proste z centra do hotela normálne dvadsať euro, teraz som platil osemdesiat, že akože vybyto asi dobre, ale proste potreboval som sa tam dostať a tak ako tlápeš na to ideš a normálne mi ten Uber poslal peniaze naspäť, ale sám od seba, že nemusel som nič ani reklamovať ani nič. Normálne som mal cinklo osemdesiat euro. Hovorím, čo to za peniaze? Hej a normálne proste Uber mi vrátil sám od seba peniaze za tú jazdu. Som kukal.
Michal Celeng: Fiha.
Mišo Ukropec: No, to bolo zaujímavé. No dobre, dajme ešte nejaké pikošky. Možno, že Japonsko verzus, verzus Čína a ich akože mentálne nastavenia.
Michal Celeng: No to sme dostali sme veľmi dobrú brífovačku ako z viacerých strán, že, že ako sa robí biznis v Japonsku, ako sa robí biznis v Číne. Ľudia, čo robí, čo boli aj tam, aj tam alebo, alebo pracovali na veľvyslanectve v, teda to je východná Kórea, teda východná Ázia, pardon. Takže, takže bolo to ako naozaj zaujímavé. V Japonsku zdvihnúť ceny neexistuje. Oni tam proste voči doláru majú niekoľko rokov defláciu. Takže, takže tam keď to si mi ty posielal asi keď tí zmrzlinári dvíhali ceny, tak dali do telky, že veľmi sa ospravedlňujeme, že musíme zdvihnúť a to bolo, že ja neviem z tridsať centov na štyridsať centov, čo tu, tu za kopček ja neviem koľko stojí teraz euro päťdesiat predpokladám.
Mišo Ukropec: Ale že celá firma nastúpená v televízii, proste pán šéf do trojuholníka nastúpená, hlboký úklon.
Michal Celeng: Hlavy dole, áno.
Mišo Ukropec: Ospravedlňujeme sa, že dvíhame ceny o neviem koľko dvadsať percent alebo koľko potrebovali.
Michal Celeng: Ja keď som bol v Japonsku, ja som povedal, že Japonci musia byť mimozemšťania. To neexistuje, že oni sú z tej istej planéty jak my. To je proste to, kde sa pozrieš, kde ideš, fungujú úplne inak jak, jak tu. V každej jednej oblasti. A čo ma, čo ma brutál šokovalo, tá kultúra práce, že ráno som sa zobudil v hoteli, idem ku oknu, pozerám na hodinky osem hodín a tam všetci roboši dolu nastúpení a rozcvička. Normálne hromadná rozcvička na, na stavenisku. Cvičili bohu jaké chaj či neviem čo.
Mišo Ukropec: Spartakiádu?
Michal Celeng: Hej, hej.
Mišo Ukropec: Masaker, ako si hovorím.
Michal Celeng: To je neuveriteľné.
Mišo Ukropec: Majú s tým ale aj problémy, že toto je určite benefičné, keď človek akože si pocvičí. Len napríklad jedna z vecí bola, že Terabajaši-san nemá deti, Ji-san nemá deti, Christoph nemá deti. Hej, proste oni žijú tou prácou nejako, ale nemnožia sa. A tak jak Čína s tým má problém, Japonsko s tým má už ako teda oveľa vypuklejší problém. A sranda, čo bola, tak čo hovoril Christoph, nie, že vlastne ceny v Japonsku začínajú byť pomaly nižšie ako v Číne a že normálne, že ísť do Japonska žiť teda, keď niekomu vyhovuje, japonský režim, tak je normálne, že ekonomicky výhodné. Ja som kukal jak puk, lebo Tokio mám historicky, že to je najdrahšie mesto vôbec a že to už nie je pravda. Oni majú takú demografickú krivku, že jednoducho, no proste umierajú. Takže veľmi, veľmi zaujímavé.
Michal Celeng: Tak aj, aj vieš, však keď prídeš do toho Tokia, tak majú tam úplne bežné tie také kopky na, na prenocovanie. Vieš, že to máš len nejak truhlu väčšiu, vieš ako. Otvoríš jak bubon na práčke kokos, vlezieš tam hej a nič. A takých majú plno miest, kde, kde tí ľudia proste len idú prenocovať, lebo, lebo to dochádzanie do práce je také, že on by musel dve hodiny precestovať napríklad v rámci Tokia, aby prišiel do svojej práce. Tak on proste päť dní v týždni nocuje v takej kopke a na víkend ide potom domov. Hej, že to ako-
Mišo Ukropec: Hej, spia aj často aj vo fabrikách a podobne. Ako to je veľa zaznamenaných takýchto. No takže to sú naše dobrodružstvo. Takže potom vieš, že ma môžeš spoľahnúť, že máš, že máš tvrďáka.
Michal Celeng: Dobre.
Mišo Ukropec: Dneska ja fun facty nebudem vyťahovať, lebo teda tých tu zaznelo, myslím si, že celkom, celkom dosť. Máš nejaký ale ty, čo by si vytiahol?
Michal Celeng: Mám. Ja milujem, milujem tú príhodu z St. Louisského maratónu. Počuli ste to niekedy?
Mišo Ukropec: Nie.
Michal Celeng: St. Louiský, Olympiáda St. Louis 1904. Že kam sme sa posunuli za stodvadsať rokov. Takže v Paríži teraz bola medzi prvou a treťou ženou bol myslím, že pätnásť sekúnd rozdiel a medzi chlapmi to bolo, že určite do minúty. St. Louis nemalo byť dejiskom olympiády. V Chicagu bola nejaká výstava, že musíme to presunúť, že olympiáda vtedy asi nehrala veľkú rolu, že tak to dajme do St. Louis. Maraton tridsaťdva stupňov, jedna občerstvovacia stanica.
Mišo Ukropec: Ej kokos!
Michal Celeng: Autá boli nové, takže všade prach na cestách z áut, takže viac ako polovica nedokončila. Prvý ví-víťaz, zatiaľ ho nazvime víťaz, vykašľal sa na to desať míľ pred cieľom, nechal sa odviezť autom na štadión. Ľudia začali tlieskať a on že „No tak to teda asi dobehnem.“ Takže prebehol posledných dvesto metrov. Dali mu proste víťazný vavrín a všetko. Potom samozrejme sa prišlo na to, že tam teda prišiel na aute a všetko mu zobrali. Druhý chalanisko si dal brandy v kombinácii s vaječnými bielkami v kombinácii s jedom na krysy. To začiatky dopingu. Nazvime, nazvime to tak. Doniesli ho tréneri, ale vraj ešte prepletal nohami, tak mu tú zlatú medailu dali. Bože. Tretí, čo skočil, bol nezaujímavý. Proste normálny človek.
Mišo Ukropec: Iž dobehol.
Michal Celeng: Medzi týmto, hej, hej. Štvrtý Kubánec, ktorý, ktorý spravil v podstate Kickstarter na Kube. Bol to kubánsky poštár a obehol celú Kubu a vyzbieral peniaze na to, aby sa, aby sa mohol dostať do St. Louis na olympiádu. Prišiel na lodi do New Orleans, v kasíne všetko prehral. Takže, takže bežal v polobotkách a dlhých gatiach, ktoré mu potom nejaký súper nožíkom skrátil na kraťasy. A hovorí sa, že by asi vyhral, ale najedol sa nejakých pokazených jabĺk, pravdepodobne nejakých sfermentovaných alebo tak alkoholových a že zaspal, že asi na pol až hodinu zaspal a aj tak skončil štvrtý. A boli tam, boli tam proste ešte nejakí juhoafrickí, nevie sa, či to boli študenti alebo vojaci, ale že to sú vlastne prví Afričania, ktorí boli na olympiáde, čo ich zobrali, že poďte behať a skončili, ja neviem, deviaty a trinásty alebo také nejaké výsledky, že úžasné, úžasné. A toto teda neni zo St. Louiskej olympiády, ale o štyri roky bola v Londýne a to je ten najväčší bonus. Rusi prišli o dvanásť dní neskôr kvôli Juliánskemu kalendáru. To je moje fun fact a milujem, milujem celú túto story a niekedy sa to zamieňa, že to St. Louis, že tam Rusi prišli neskôr, ale vraj je to v Londýne.
Mišo Ukropec: Dobre, ale tak akože na výmenu. Vieš, prečo má maratón štyridsaťdva kilometrov?
Michal Celeng: To už si hovoril. No neni, nie je to z maratónu do Atén to mierno.
Mišo Ukropec: Nie je to z maratónu do Atén.
Michal Celeng: Ale neviem odkiaľ.
Mišo Ukropec: Lebo z maratónu do Atén je tridsaťdeväť. Lebo teraz z tej planiny a neviem proste presne kam do Pantheonu či kam bežali, neviem povedať, že, že teda, že vyhrali. Potrebovali v Londýne, aby sa bežalo popred Buckinghamský palác. Tak proste ohli tu vzdialenosť tak, aby to bolo a tam sa zakotvilo vlastne v Londýne štyridsaťdva kilometrov.
Michal Celeng: Á, okej, tak to bola vraj dvanásť tisíc deväťstosem. Že odrbáci?
Mišo Ukropec: Tak pozri, teraz im to spočítame, tie peniaze, proste euro si tam vrátime. No výborne, Miša, díky, díky, že si prišiel.
Michal Celeng: Super to bolo, chalani, ďakujem vám. Som šťastný, keď Mišo volá Miša, ty vole. Už som mu to hovoril asi sedemdesiatpäťtisíc krát.
Mišo Ukropec: Aby si sa Mišátko nepoznal. Díky, že si prišiel. Som veľmi, veľmi šťastný, že ťa máme.
Michal Celeng: Ďakujem vám. Čaute.
Mišo Ukropec: Čau, čau.
Michal Celeng: Ahoj.