Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#6056 min

#60 hosť Jaroslav Chrapko (Dedoles) - Keď ťa rast zabije

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Jaroslav Chrapko, zakladateľ Dedoles, otvorene rozpráva o páde firmy, ktorá vyrástla na 90 miliónov eur tržieb a potom spadla na 40. Opisuje, ako sa v novembri pripravovalo kolo investície pri valuácii okolo 100 miliónov a ako sa firma do apríla dostala do insolvencie, pretože prudký pokles tržieb ju vohnal do pasce cash flow. Za hlavný zlom označuje zmenu Apple App Tracking Transparency, po ktorej im prestala fungovať výkonnostná reklama; brandová kampaň podľa neho riziko neznížila, ale ešte zvýšila výdavky na performance. Vysvetľuje, prečo môže firma zbankrotovať na neúspešne zvládnutom raste – s veľkosťou geometricky rastie komplexita – a čo by dnes urobil inak: rástol by pomalšie a budoval ziskovosť. Hovorí, že Slovensko tvorilo len asi šesť percent tržieb, že dnes je v Dedolese strategickým advisorom a firmu vedie nový manažér, že reštrukturalizovaná firma nesmie vyplácať dividendy, kým nesplatí dlhy, a že sa venuje obsahu, mentoringu e-shopov a značke Mila. Moderátori s ním debatujú aj o tom, či je zisk hlavným motívom podnikania, a Mišo Ukropec rozpráva o realitnej výstave v Saudskej Arábii.

Hlavné myšlienky

  • Dedoles podľa Jaroslava vyrástol na 90 miliónov eur tržieb a spadol na 40; prudký pokles ho dostal do pasce cash flow a insolvencie.
  • Za najväčší zlom považuje zmenu Apple App Tracking Transparency, po ktorej prestala fungovať výkonnostná reklama na sociálnych sieťach.
  • S rastom firmy podľa neho geometricky rastie komplexita – treba ďalšie línie manažmentu a procesy, inak rast firmu položí.
  • Ponaučenie, ktoré uvádza: mali rásť pomalšie a budovať EBITDA; dnes by mal profitabilnú firmu a nikomu by nič nedlžili.
  • Podnikateľom radí zamerať sa na to, ako priniesť zákazníkovi obrovskú hodnotu – to je podľa neho jediná vec, ktorú treba v biznise riešiť.
  • Podľa Jaroslava je pri reštrukturalizácii férové, že firma nesmie vyplácať dividendy, kým nesplatí dlhy.
  • Moderátori sa nezhodnú, či je zisk hlavným motívom podnikateľa: Ukropec tvrdí, že nie, Gula ho považuje za základ dlhodobo fungujúcej firmy.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (11)

Citáty

Vyrástli sme na 90 miliónov a padli sme na 40.
— Jaroslav Chrapko
Kým na Slovensku sa neúspech neodpúšťa, tak úspech sa neodpúšťa dvakrát.
— Mišo Ukropec
Mal by som krajší život, mal by som profitabilnú firmu. Nikto, nikomu by sme nič nedlžili a stále by to bol super príbeh.
— Jaroslav Chrapko

Popis epizódy

Nazdar kolotočári! 🎡 Čo tak si dnes pokecať o tom, čo sa na LinkedIne nehovorí? Úspechy, pády, a životné lekcie – všetko bez ružových okuliarov. 😎 Rozoberieme aj to, prečo podnikanie nie je len o zisku, ako zvládať krízy a prečo je hejt občas fajn.

#LinkedIn #Podnikanie #Podcast #Inšpirácia

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 47 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Automatické rozlíšenie hovoriacich sa v tejto epizóde miestami mýli, preto môže byť priradenie replík nepresné.

Jaroslav Chrapko: Na LinkedIne sú všetci strašne premudrelí.

Mišo Ukropec: Však preto sme tam my ako Kolotočári, vieš, aby sme to, aby sme to vyrovnali.

Jaroslav Chrapko: Vyrastli sme na 90 miliónov a padli sme na 40. Jak ti, narastá firma, tak ti narastá aj komplexita. Takým tým makro faktorom, ktorý nám reálne zlomil väz a to bolo vlastne to, že nám preslo-

Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete software a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.

Mišo Gula: No nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešačík.

Mišo Gula: Počúvaj, už ma strašne začali srať všetky tie LinkedInové úspechy a motivačné posty a neviem aké životné perfektné príbehy. Čakaj, by sme si dali dneska nejaké sračičky.

Mišo Ukropec: No máme a to my sa voláme preto, že Kolotočári.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Ale tento chlapec, jaký zažil kolotoč v živote, tak to ako to. Máme sa čo učiť.

Mišo Gula: To je, že keď sa mrávec dostane na najväčšiu húsenkovú dráhu na svete, tak, tak toto zažil tento chalan.

Mišo Ukropec: Takže na titulke, na titulke v Forbesíku, samozrejme full telka, hviezda prvej veľkosti. Všetci ho poznajú, kam sa pohne, tam je celebrita, celebrita, pardon.

Jaroslav Chrapko: Plné ružina na dáva.

Mišo Ukropec: Áno. A zrazu taká kopačka do guli, do brady, do všetkého, no aby chodil po kanáloch.

Jaroslav Chrapko: No. Niektorí mi to odporčili.

Mišo Ukropec: Jaro Chrádko. Vítaj.

Jaroslav Chrapko: Nazdar, čaute.

Mišo Ukropec: No ale ty daj svoj opening, lebo kámo, to keď som si prečítal, tak som-

Mišo Gula: Tak ale nie je to môj výmysel. To som si vypočul v týchto silných rečiach myslím

Jaroslav Chrapko: v Typeže.

Mišo Ukropec: Od koho?

Jaroslav Chrapko: Neviem, kto to dal, ale že, že aké ponožky kúpiš dedovi do rakvy, aby sa mu ležalo pohodlnejšie? Dedolež.

Mišo Ukropec: Tvary prepáč.

Jaroslav Chrapko: V pohode. Bol-boli, boli rôzne nemečka o tom.

Mišo Ukropec: Tak ale toto asi neni to najhoršie, čo si v živote zažil.

Jaroslav Chrapko: Vydáš knihu, čo sa bojíš s nemečkami.

Mišo Ukropec: No ale kým sa dostaneme, teda máme tu nejaký scenárik, hej? Ale ty si začal tým, že si si urobil fotečku na Instagram s komentárom LinkedIn je grc, idem teraz bomby na Instagrame. Tak kým sa dostaneme k scenáru, tak prosím ťa rozveď to.

Jaroslav Chrapko: Počkať, nejdem bomby na Instagrame, iba som akože, že veľmi silno zvažujem, že čo bude moja primárna platforma, kde dám ve-väčší fokus a zvažujem, že to bude skôr Instagram ako LinkedIn, pretože na LinkedIne sú všetci strašne premudrelí a mňa to nebaví- -pozerať sa na to. Vieš?

Mišo Gula: Však preto sme tam my ako Kolotočári, vieš, aby sme to- Kolotočári.

Mišo Ukropec: -aby sme to vyrovnali.

Jaroslav Chrapko: Ale nie, nie, nie. Akože LinkedIn je fajn. Práveže, práveže naopak. Ja, ja si robím z toho srandu, lebo akože áno, veľa ľudí hovorí, že taká, že až toxická pozitivita, že všetci sa tam ako prezentujú úspechy a tak ďalej. Na druhej strane podľa mňa tam vedia vzniknúť veľmi pekné kultivované debaty, ale akože stále je tam strašne málo hejtu na môj vkus. Teda na môj vkus, ja nemám rád hejt, ale ako kebyže, že, že všade ten hejt je úplne akože brutálne, ale že tam, že, že skôr žiaden. Ako to možné?

Mišo Ukropec: Však začni prvý, začni ty mňa hejtiť, tak čo? Ale ja si myslím, že viem, prečo to je.

Jaroslav Chrapko: Prečo?

Mišo Ukropec: Lebo máš meno. Akože, že meno a tvoja, že fotka. A je to sieť, kde sú povedzme, nazvem to tak, že, že, že, že, že desať percent tej lepšej populácie- -ktorá to vyzneje ako ch-, ako chce.

Jaroslav Chrapko: Elitársky.

Mišo Ukropec: Elitársky. Ale prečo si ľudia z, v autách ukazujú fakery a nadávajú si do všeckého? Však ako vystúpme a porozprávajme sa. Jaj, do toho sa už nikomu veľmi nechce.

Jaroslav Chrapko: Hej, hej, hej.

Mišo Ukropec: Ale keď máš zamknuté dvere a si za okonom, ktoré nejde rozbiť ani tehlou- -tak to má každý akože- -odvahu byť hustý.

Jaroslav Chrapko: Ale nie, akože práveže naopak, je to super podľa mňa, že je, existuje sociálny priestor, kde vieme mať kultivovanú diskusiu.

Mišo Ukropec: No však ako-

Jaroslav Chrapko: Lebo, lebo naozaj, že, že ostatné siete vedia sa-

Mišo Ukropec: Ale aj ten trošku dorovnáva. Takto, že, že ty hovoríš, že je tam menej hejtu a ja som mal včera akože takú debatu ešte o tom, že, že, že až príliš umelé to tam je niekedy.

Jaroslav Chrapko: No však práveže-

Mišo Ukropec: Že každý chce byť tak netoxický, že až je neprirodzene milý.

Jaroslav Chrapko: No to sa bojím, že aj ja som taký trošku.

Mišo Gula: Že, že už tam si človek proste na tom LinkedIne, málo ľudí si tam proste povie „do prdele“, málo ľudí napíše o hovne okrem Jožka

Mišo Ukropec: Seba.

Mišo Gula: Proste všetci strašne pozitívni chcú byť a podporiť ešte aj to, že niekto šoféroval ožratý. Proste ako

Mišo Ukropec: fakt mi to pripadá- Počúvaj tá, tá fiona v Nemecku, čo som spomínal ako ten fun fact v jednej z predošlých častí, drapil ma Nem-, drapila ma, ma, ma Aziatka na výstave v Nemecku, že: „Michal, našla som ťa,“ a ja kukám, že čo? Tak a že sa strašne používa, že použil som slovíčko bullshit. Lebo teda, že nikto tam nevyjadruje svoje pozície a názory dostatočne priamočiaro. Ale ja áno. Tak ma to tak zahrialo pri sln-, pri srdiečku, že výborne, tak tú moju neokrúchanú pozíciu normálne, že ľudia to oceňujú.

Jaroslav Chrapko: Ako je príjemné niekedy počuť veci tak, ako sú naozaj a nie-

Mišo Ukropec: No, však-

Mišo Gula: -ako sa páčia ľuďom.

Mišo Ukropec: -kto je zvedavý na všetky tie rozprávečky, lebo naša obľúbená téma, pardon, moja obľúbená téma posledných č-častí, všetky tie pozitívne leadershipové, sinekovské, jak sa držíme za ruky nie a potom ti prídu investori- -a PNLky a cashflowové tabuľky a neviem čo. A zrazu, že tak kamo a ideš a prepúšťať, hej? A tam už zrazu ten sinek nejako, jaj.

Mišo Gula: Že, že nám sa vážený CEO, nám sa veľmi páči, že ste jedna veľká rodina vo firme, ale dvadsať percent z tej rodiny pôjde do riti a ty to vyrieš.

Mišo Ukropec: Tak. No, j-jak sme sa my ale zoznámili? Lebo teda takto poznajú ťa všetci, ale-

Jaroslav Chrapko: Ale ty nemyslíš možno?

Mišo Ukropec: Ale všade je.

Jaroslav Chrapko: Nie mňa nie, moju značku poznajú všetci. Mňa nepoznajú všetci.

Mišo Ukropec: Dobre, tak aj, ale ty už máš aj naše čísla, takže fajn. Tak čo? Jak vám to ide v Dedolese teraz?

Jaroslav Chrapko: Vieš čo, v Dedolese to ide tak, že stabilizovane. Hej, ja som, ja som tam iba ako strategický advisor. Nie som tam v exekutíve. Čiže ja som v podstate už dva roky tak v tomto stave. Chvíľu som plakal doma do vankúša a potom som začal niečo tvoriť.

Mišo Ukropec: Rozumiem, no lebo my sme sa stretli a zoznámili fyzicky na konferencii u Zuzky Relovskej o leadershipite. Tak, aby to teda to bolo správne vyartikulované, že keď sa veci poserú. No a teda storky, ktoré sme tam počuli, teda každý má teda že inú storku, že úplne inú, ale nechce byť nikdy v topánkach toho druhého, keď počuješ, čím sme si tam teda všetci prešli. No jak ty hodnotíš s odstupom dvoch rokov, čo sa ti stalo?

Mišo Gula: Ale možno by bolo lepšie najprv povedať, čo sa vlastne stalo, lebo nie všetci ľudia musia úplne akože poznať ten príbeh Dedolesu, takže-

Mišo Ukropec: To nikto nepozná ten príbeh?

Jaroslav Chrapko: Mmm.

Mišo Ukropec: No dobre, tak daj päťminútovku.

Jaroslav Chrapko: Dám, dám to v skratke. Tak vyrástli sme na deväťdesiat miliónov a padli sme na štyridsať, hej? A kvôli tomu, že sme padli tak strašne prudko rýchlo dole, sme vlastne neboli schopní financovať našu prevádzku a všetko, lebo capexy boli nasmerované aj opexy, akože operatívne výdavky a kapitálové výdavky boli smerované k tomu, že ideme na dvesto. Takže vlastne sme veľa investovali. Tie investície sa nemohli prejaviť, pretože sme začali padať dole a vlastne celá tá cashflow pasta, v ktorej sme boli tým, že sme nemali aj nejak akože financovanie externé, zaklapla a my sme teda padli do reštrukturalizácie. Čiže to je ako úplne v skratke, čo sa stalo s tým, že tá reštrukturalizácia spravila teda, to bol úplne nepríjemný teda proces a z toho takého super úspechu, ktorý Dedoles bol, zrazu z toho bola akože-

Mišo Ukropec: Katastrofa.

Jaroslav Chrapko: Exemplárny fail.

Mišo Ukropec: Tak.

Jaroslav Chrapko: Jak to, jak sa nemá robiť.

Mišo Ukropec: No ale vyzeráš taký by som povedal, že vysmátý.

Jaroslav Chrapko: Lebo som sa naučil žiť s utrpením.

Mišo Gula: Už, už doplakaný, vyzerá už doplakaný.

Mišo Ukropec: Presne, ale to, to bola storka. Mučili, zabil kráľa chlap, mučili ho, už mu utrhli ruky, už mu utrhli nohy. Teda akože nesrandujem, hej, že akože už ho ako opekali na ražni a on sa im začal smiať, pretože už nebolo nič horšie, čo mu mohli spraviť. Bolesť dosiahla level desať a už sa nestupňovala, hej?

Mišo Gula: Ale my máme s Mažom také-

Mišo Ukropec: Toto je niečo, toto je niečo podobné, že keď za-za-zažiješ ten absolútny vrchol, hej? Z hľadiska popularity, mediálneho nejakého výtlaku a všetkých týchto vecí, celebritnosti, to si asi-

Jaroslav Chrapko: Celebritnosť pozor, tú si, tú tu uveďme na správnu mieru. Ja nie som-

Mišo Ukropec: Politika.

Jaroslav Chrapko: Ja nie som a nikdy nebudem celebrita podľa mňa v tejto krajine, lebo ani nechcem. A ja som, ja som chcel iba možno v tom biznisovom, v biznisovom svete som bol povedzme, hej?

Mišo Ukropec: Dobre, dobre, tak ok, opravme to.

Jaroslav Chrapko: Nikto ma nespoznáva na ulici, hej, že ja si môžem povedať, že nič takéto sa mi nestalo nikdy.

Mišo Ukropec: Dobre, takže biznisová celebrita. Tak my to teda máme na pra, ako na pravej miere, hej? Čiže tam si dosiahol asi že vrchol, ktorý sa dal dosiahnuť. No ale o to ten bolestivejší pád potom, potom je. No ale vyzerá, že-

Mišo Gula: No to som chcel prepáč povedať, že, že čo my máme takú vetičku používame z jedného filmu, lebo plače vnútri ako víťaz.

Jaroslav Chrapko: Vieš čo, ako inak sranda, že, že keď sa dostanem, dostanem teda nejakého do nejakého média, ktoré je že populárnejšie typu Startup a tam vyjde so mnou rozhovor a keď si, keď si chcem akože dať chvíľu ako takej, že depresívnejšej chvíľ, depresívnejšieho, no keď si chcem dať depresívnejšiu chvíľku, prečítam si komentáre, hej? A tam ako vidíš, jak ti chalani hovoria, že no asi sa mu zle počúva, keď sa teraz smeje, neviem čo alebo takto hej, že ako sa môže smiať, keď dojebal Dedoles, hej? A ja hovorím, že čo mám vždy plakať teraz? Vieš, že akože áno, bolo to ťažké. Áno, proste od, aj som si odtrpel, ale jednoducho-

Mišo Ukropec: To vyplakávanie už skončilo.

Jaroslav Chrapko: Áno, akože život ide ďalej a ja sa musím posunúť proste ďalej. Ja musím ďalej tvoriť, keď chcem ako žiť dôstojný život. Takže-

Mišo Ukropec: Ale mám dobrú správu.

Jaroslav Chrapko: Hm?

Mišo Ukropec: Kým na Slovensku sa neúspech neodpúšťa, tak úspech sa neodpúšťa dvakrát.

Jaroslav Chrapko: Dobre.

Mišo Ukropec: Takže vlastne priprav sa-

Jaroslav Chrapko: Tak som dosiahol úspech tým neúspechom. Ma menej iba hejterov.

Mišo Ukropec: Presne, to už pozri. Kým nemáš hejtera, si nikto.

Mišo Gula: No ale, ale o to viac masochisticky potom vyznieva, že chce ísť z LinkedInu preč, kde je menej hejterov na Instagram, kde je viacej.

Jaroslav Chrapko: To sú pragmatické veci. Nie, nie, nie, takže takto, že to je ináč strašne zaujímavé, jak úplne, ja som napríklad teraz urobil, že skript na video, na Instagram a postol som ho na LinkedIn teraz v piatok, hej? A bol som zvedavý. Od flia do flia som to nahral v podstate na, na Instagram a bol som zvedavý akože na to, že jak to bude fungovať na jednej druhej sieti a že úplne inak fungujú proste tie siete.

Mišo Gula: To je pravda.

Jaroslav Chrapko: A vlastne na tom LinkedIne viem sa viac rozpísať. Viem ísť možno do komplikovanejších ideí, aj keď je to stále relatívne, že short form, akože krátky obsah. Ale na tom Instagrame tam akože to som ešte nepochopil, jak to treba robiť, no, aby to, aby to bolo zaujímavejšie.

Mišo Ukropec: Vidíš, sú tu nejakí takí-

Jaroslav Chrapko: Počkaj, nehovorím, že som pochopil LinkedIn, ale už trošku začínam mať cít na to.

Mišo Ukropec: V pohode, my ťa nejdeme chytať za slovíčka. Je alebo vnímaš nejakého instagramového kúzelníka na Slovensku, ktorý ti vie objektívne naozaj preukázateľne s track recordom pomôcť to akože vyšrobovať na Instagrame?

Jaroslav Chrapko: Ja si myslím, že sú ľudia, ktorí chápu tie princípy. Ono to je na konci dňa akože, psychológia ľudská. ale, é- Akože sú, sú ľudia, ktorí to podľa mňa vedia. Napríklad takí dvaja mladí chalani, ktorých ja sledujem, napríklad Rasťo Kievčin, s ním aj nie-niečo robím alebo Denis Vencel. Oni sú takí akože, že vyzerajú, že celkom-

Mišo Ukropec: Mávajú sa.

Jaroslav Chrapko: Hej? No. Že on, o-oni dokážu vytvoriť ako opakovane, aj keď majú úplne iný štýl, á alebo dokážu vytvárať akože zaujímavé obsahy, ktoré ľudia vidia.

Mišo Gula: A ten Rasťo Kievčin, on je z Čiech, nie? Alebo on žije v Prahe?

Jaroslav Chrapko: On žije v Prahe, ale inak je-

Mišo Ukropec: Ale Slovák, hej?

Jaroslav Chrapko: Inak je tuším Trnavák.

Mišo Ukropec: Hej? Okej. No lebo to ma privádza k romantikálnej chvíľke. ty si mi poslal fotku z Forbesu. Moju.

Mišo Gula: Ty si mal fotku v For- On mal for- fotku vo Forbese. Ale čo v záložení ako leták alebo čo si?

Jaroslav Chrapko: Ja to poviem, jak to bolo. Prišiel som ráno, teda ráno som, dcéra hrala pri knižnici a tam nejaké staré Forbesy odložené a na zemi sa objavil Forbes. Tak ja som si ho tak akože prelistoval. Dvetisícšestnásť rok, hej? Alebo sedemnásť. Proste dávno.

Mišo Ukropec: Dávno.

Jaroslav Chrapko: Hej. Ja som začal tak listovať a našiel som tam Mišovu fotku. A to bol vlastne Forbes, v ktorom som aj ja mal fotku prvýkrát v živote, keď mal asi výhľad asi tridsať po tridsať. Takže mi, som, som zistil, že sme na pár stranách sa takto platonicky stretli.

Mišo Ukropec: Paráda.

Jaroslav Chrapko: Pekne.

Mišo Ukropec: Počúvaj, dobre, poslal fotku. Kukám, že ja som úplne zabudol. Vieš, že to sú roky, to bol malý článoček. Hej? Tak po- tak taká krásna romantika.

Jaroslav Chrapko: Paráda. Romantikál. Aj to slovo.

Mišo Ukropec: Nostalgia. No tak lebo vieš, no jak sa stane, že niekto chytí osemročný Forbes do ruky a tam akože nalistuje moju fotku, chápeš?

Jaroslav Chrapko: A týždeň potom, čo ma zavolal do podcastu-

Mišo Ukropec: Týždeň potom-

Jaroslav Chrapko: Alebo čo sme sa stretli alebo tak a ja-

Mišo Ukropec: Áno, vieš, že-

Jaroslav Chrapko: Príde a ten-

Mišo Ukropec: Že ja na to kukám, že ten chlapec má fakt buď pamäť jak slon, že si pamätá moju fotku, alebo teda že jak sa toto, jak sa toto stalo.

Jaroslav Chrapko: Ja si odkladám pre budúce generácie moje mediálne výstupy. takže a-ale teda neviem, či si ich veľmi odkladám, keď dcéra je schopná to ráno nájsť a začať si to akože šklbať, tak neviem, či to ostane dlho.

Mišo Ukropec: Ja si počkám ešte na tie veľké úspechy. Vieš, tie, čo sa neodpúšťajú dvakrát. No dobre.

Mišo Gula: Počkaj, ja by som, ja by som predsa, zaujíma ma jedna vec s tým, s tým, kde bol som, že, že bola, bola to situácia taká, že trvalo to niekoľko týždňov, kým si si uvedomil tú sračku alebo, alebo to bolo, že zo dňa na deň, že, že aká veľká, aký veľký úder to bol?

Jaroslav Chrapko: Vieš čo, to bolo tak postupne. prvé, čo nám nevyšlo,

Mišo Gula: bola sezóna. A vlastne vtedy sme, my sme sa vtedy rozhodli v koncom novembra, že ideme fundraiseovať peniaze alebo v priebehu novembra.

Jaroslav Chrapko: Takže začalo sa celý, celé kolo. Hej, začali, pri-prišli M&A poradci, začali tú firmu proste rozoberať. Začali sme konštruovať nejaký business case. Dokonca aj tam som mal stále ponuku od M&A

Mišo Gula: poradcov na post money valuáciu sto mega.

Mišo Ukropec: No okej.

Jaroslav Chrapko: Post money. Akože ma- malo to byť tridsať dovnútra, čiže sedemdesiat pre money. Hej, čiže to ako ten post pre money koncept akože asi väčšina ľudí nechápe, ale ako povedzme, že sedemdesiatmiliónová valuácia, tridsať si do toho dáš, sto miliónov a potom akože-

Mišo Ukropec: Áno, keď to zjednodušíš.

Jaroslav Chrapko: Hej a tým pádom vlastne hej, že všetko vyzeralo, že wow, že super, ako ja som aj tak v takom svete žil, že to takú valuáciu má, hej? A, a že keď to dáme, všetko je úplne v najväčšom poriadku. Čiže začalo sa fundraiseovať a ja som teda hovoril, že okej, zakopli sme, ale začali sme ako konštruovať ten, ten budget na ďalší rok a, a stále sme verili tomu, že, že narastieme. Ja som ešte aj vo Forbese, čo som v tom čase ako akurát bol na tej titulke, bolo to také prozaické, hovoril, že tak desať, dvadsať percent budeme ešte ten rok rásť. Čiže my sme stále rátali s rastom. Kebyže ho udržíme ten rast a získame tú investíciu, tak vlastne by všetko bolo v poriadku. To znamená, že, že áno, bolo tam nejaké zakopnutie v tom decembri, ale ešte to vyzeralo, že okej, mohlo by to byť fajn. Pripravil sa business case, rozoslalo sa to v januári, začali sa ozývať investori a začalo sa ich ozývať veľa, pretože ten case bol celkom známy. Takže začali sa plánovať tie cally. Začalo sa to predstavovať, lenže ten biznis začal ísť stále horšie a horšie. A jak prišla ešte vojna na Ukrajine, vtedy sa to úplne už začalo akože celé kaziť alebo tak. A vlastne ten biznis začal s-- nebol absolútne schopný ten budget, ktorý sme si nakreslili deliverovať a už to bolo jasné, že ideme proste dole a ideme dole prudko. Tým pádom vlastne všetci investori od toho dali ruky preč, takže sa to relatívne rýchlo udialo. Hej, že ja som bol vtedy ešte na dovolenke na Seychelách, som akože mali sme dlho zaplatenú, išli sme proste, spomínam, som tam volal s investormi, to bolo vo februári. Čiže ešte koncom februára som ako tam riešil s, s investormi proste celý ten case a vyzeralo všetko, že by to mohlo tak že dopadnúť. Ale, ale nakoniec to vlastne vôbec nedopadlo, lebo, lebo padalo.

Mišo Ukropec: Čo bol, čo bol dôvod toho, že si sa-

Jaroslav Chrapko: A tým pádom ešte, ešte poviem ti to, oný, čiže tam potom vlastne relatívne rýchlo od toho februára do apríla, kedy sme v podstate sa dostali do, do insolvencie, to celé ako keby sa, sa ten, ten prerod do toho, že fakt je to zlé, musel nastať. Čiže to bola relatívne krátka akože epizóda, teda, teda obdobie. Ešte a ešte v marci ja som to aj písal raz na jednej status, sme mali od jedného investora pozvánku ísť private jetom s nimi do, Španielska. Hej, že, čiže ako ono to celé bolo také, že, že vyzerá, že to asi klapne. Veľa ľudí má záujem, toto chcú do nás investovať, pozývajú nás private jetmi na výlety, hej? A zrazu bum, reštruktúra.

Mišo Ukropec: No invest-, investovanie neni zrovna racionálna vec, ale je veľmi silne emotívna.

Jaroslav Chrapko: Čo-

Mišo Ukropec: Mne to tak akože príde. Možno, že nie v takých tých kolách. Vy ste boli neviem, béčko, céčko kolo?

Jaroslav Chrapko: My sme nemali predtým investíciu.

Mišo Ukropec: Aha.

Jaroslav Chrapko: Ja som bol stopercentný vlastník, takže al-ale v podstate veľkosťou už to bolo asi, asi skôr považované za Ja neviem, áčko, béčko, ja neviem. Toto- No 30 miliónov už je také, že buď, že veľmi veľké áčko alebo skôr by to bolo, že béčko.

Mišo Gula: No.

Jaroslav Chrapko: Ale prepáč.

Mišo Gula: Hej, chcel som ešte jednu otázku, že, že čo bol moment, kedy si sa rozhodol, že... Lebo mal si niekoľko asi možností, že, že buď to úplne ísť do, do likvidácie-

Jaroslav Chrapko: Toto si nikdy-

Mišo Gula: Úplne to zrušiť.

Jaroslav Chrapko: Toto, toto možno som vôbec nebral ako reálnu.

Mišo Gula: Okej.

Jaroslav Chrapko: Absolútne nikdy.

Mišo Gula: Dobre. Dobre, ale akože teoreticky. Dobre, to že si si to-

Jaroslav Chrapko: Bola tá možnosť.

Mišo Gula: -pôvodne nepriznal.

Jaroslav Chrapko: Aj prakticky to bola možnosť, akože-

Mišo Gula: Tak teoreticky a prakticky to bola jedna z možností. Druhá mohla byť-

Jaroslav Chrapko: Boli, boli nejakí, nejakí ľudia-

Mišo Gula: To brutál pod cenu proste predať niekomu ako, ako brand, ako kontakty, ako nejaká báza klientska.

Jaroslav Chrapko: To nebola možnosť.

Mišo Gula: Nebola možnosť?

Jaroslav Chrapko: Nebola možnosť, pretože tie dlhy, ktoré tam vznikli proste tým, tým poklesom a tým, že vlastne sa, sme sa dostali do takej cash flow pasce, že ono by som to vedel vysvetliť, ale je to dosť technické, takže asi to nejdem riešiť, že jak to celé akože-

Mišo Gula: Netreba.

Jaroslav Chrapko: Že, že jak sa nakumulovalo toľko peňazí, že tá firma v podstate mala po-prestala mať hodnotu v tom bode, že to sa neoplatilo ani kúpiť v podstate.

Mišo Gula: Dobre, čiže moja, moja otázka smeruje, že-

Jaroslav Chrapko: Čiže z toho, že v novembri som dostal stomiliónový akože plán, že budeme mať stomiliónovú post valuáciu, sa stalo, že, že za päť mesiacov to bolo, že tá firma nemá hodnotu ani na to, že by sa dala predať.

Mišo Gula: Dobre, čiže k tomu smerujem. čo je, čo bolo tým motivátorom, že si sa ne-nerozhodol to akože úplne zlikvidovať alebo rebrandovať alebo urobiť proste z toho kvázi nový podnik, ale že stále sa pokúšaš ako keby o, o nejaké znovuzrodenie toho, toho Dedolesu. Bola to tá hodnota značky alebo čo ťa akože motivovalo k tomu?

Jaroslav Chrapko: Vieš čo? ja som úprimne veril, že my sme našli fungujúci biznis model a to doteraz akože hovorím. Len sme ho proste prepálili smerom hore príliš. Vieš, a tým pádom stačí iba vlastne napraviť to odspodu, akože, že a narovnať to na tú veľkosť, na ktorej to má byť a vie to byť profitabilné. Máš tam dobrú maržu, máš tam nejaký trh. Hej, ten trh je menší, než sme si, než sme predpokladali. Je to veľký niche, ale my v tom niche vieme operovať v podstate skoro v celej Európe. Teraz už sme spustili napríklad aj Amazon v Amerike a tak ďalej. A ten predpoklad je správny. Proste reálne vieme tie tržby akože stále doručovať v desiatkach miliónov. Čiže ja som vedel, že ten biznis je schopný generovať peniaze, a tým pádom to nedávalo zmysel, aby sme to zatvorili, pretože by tí ľudia, ktorí vložili peniaze, dostali omnoho menej, ako dostanú takto.

Mišo Ukropec: No keď si niekto myslí, že vie, čo je peklo, tak by si mal prejsť takýmto kolečkom DDčkovým s pánmi investormi. Že, že keď niekto si, keď vidí, ja ne-ja som teda Jamu Levovu ešte nevidel, lebo sa mi to nechce pozerať,

Jaroslav Chrapko: ale,

Mišo Ukropec: za mňa my sme teda prešli niekoľkými DDčkami, myslím, že neni väčšie sračky ako DDčko. A keď ti rozoberajú excelové tabuľky a nerobíš čísla, to je tlak, ktorý si normálny človek vôbec nevie predstaviť, že, že jak odporné to niečo vie byť.

Jaroslav Chrapko: Hlavne keď máš menšiu firmu, nie si na, nemáš ešte taký veľký tím. Ja som mal už, už, ja som mal už relatívne veľký tím. Čiže veľa vecí, tých, čo opisuješ bolestivých, mi riešili už tí ľudia. Vieš, kontrolór, CFO a tak ďalej. Neviem, jak máš ty veľký tím.

Mišo Ukropec: Asi dvadsať v tíme.

Jaroslav Chrapko: My sme boli, nás bolo stovky, stovky. Takže neviem, že, že áno, je to nepríjemné, ale keď máš na to ľudí, to nie je až také nepríjemné.

Mišo Ukropec: Dobre, ale furt ty si ten človek, ktorého sa na konci páni investori opýtajú, že tak čo s tým sa hodláš urobiť.

Jaroslav Chrapko: Áno, áno, akože rozstrieľajú to na úplne celé.

Mišo Ukropec: Tak a roky na niečom robíš a zrazu d-d-d-dm.

Jaroslav Chrapko: Áno, hej, že, že dobrý investor vie pochopiť, či je hodnota v tom biznise alebo nie je. Neskryješ pred ním nič.

Mišo: Tak. No a

Mišo Ukropec: toto je ináč dobrá otázka, že či to ako zavrieť, lebo to, čo robí podnikateľa

Mišo: podnikateľom,

Mišo Ukropec: podnikateľom je podľa mňa práve to, že never ever fucking give up. Proste, že nevzdám

Mišo: to. Čo z druhej strany môže byť ale samozrejme v určitých momentoch chyba. Áno.

Mišo Ukropec: Lebo sú situácie, kedy naozaj človek si má naliať čistého vína.

Mišo: Daj mi pero. Balíme.

Mišo Gula: Hej, ale, ale vieš ako balenie nie je v tom zmysle- A to nechcem povedať, že toto bol ako ten prípad. Hej, len teda, že sú situácie, kedy- Áno, sú. Balenie nie je v tom zmysle, že úplne to zrušíš, ale balenie v tom zmysle, že si povieš dobre, čo má, čo má na tom, čo mi ostalo, čo je reálna hodnota? Má Dedoles značka hodnotu? Neviem. Hej, má hodnotu to, že ovládame celý biznis, ako sa robí od dodávateľov až po klientov a tak ďalej.

Jaroslav Chrapko: Zásielky na sklade.

Mišo Gula: Toto zrejme malo hodnotu.

Jaroslav Chrapko: Má, má, hej.

Mišo Gula: Samozrejme, hej. Čiže preto moja otázka bola k tomu, či, či existovala možnosť povedať si dobre, Dedoles utrpel ťažkú ranu. Ťažko sa nám bude s týmto brandom ďalej robiť. Nejdeme využiť ten background, to, čo všetko o tom vieme a urobiť novú značku?

Jaroslav Chrapko: Ešte aby som to narovnal na správnu mieru. Tu na Slovensku sa to vníma nejako. Hej, lenže Slovensko nám robí šesť percent tržieb. Čiže vlastne to, jak, ako bolo by krásne, keby sme tu mali väčšiu bázu a, a ľudia nás tu majú radi. Dodnes nás nemajú väčšina, akože bežného, bežných zákazníkov, nielen kvôli tomu, čo sa stalo, aj, ale aj kvôli tomu, že sme vlastne robili tie, ja neviem, tie dúhové kampane, hej a takéto veci. no a, al-ale stále je to, že k celkovému biznisu akože málo. Čiže v tých ostatných krajinách tí ľudia tak neriešia tú značku. A tým pádom tam akože ten damage neni taký strašný, hej alebo žiadny možno aj v nejakom nemalom-

Mišo Gula: A to ste si tak interne vyhodnotili alebo ste si reálne nechali urobiť nejaký prieskum k tomu?

Jaroslav Chrapko: Robili sme si aj prieskumy. nič také tam nie je proste. Takže to-to ako, mimo Slovenska, že v Česku sa to celkom riešilo, ale v Česku stále tie tržby boli o dosť väčšie a ani, ako dostali tiež hit, ale ten hit nebol spôsobený tým, čo sa stalo, ale bol viac spôsobený takým tým makro faktorom, ktorý nám reálne zlomil väz. A to bolo vlastne to, že nám prestala fungovať facebooková reklama aj kvôli Apple Track-Tracking Transparency, že došli akože Mac zariadenia alebo Apple zariadenia- Jasné. Zobrali dáta proste Facebooku a týmto aplikáciám.

Mišo Gula: No tak ono tá, ten neúspech sa proste neodpúšťa. určite máš z toho ale nejaké ponaučenička. No.

Mišo Ukropec: Tak daj ako nejaké insighty pre ľudí, ktorí- Ešte žijú taký ten slastný život a myslia si, že za ich úspechom je niečo viacej ako šťastie.

Mišo Gula: Že, že nestavaj biznis plán v piku.

Jaroslav Chrapko: Tak akože tých poučení je, ponaučení je strašne veľa. Ja som niektoré už aj písal aj na LinkedIn. Jedno z nich je, že sa to nedalo urobiť ináč, že, že vlastne všetko, čo som vtedy vedel a aký som bol, jak som veci vnímal, jednoducho bol som, akože robil som najlepšie, jak som mohol a nevedel som proste robiť lepšie. Hej, že toto mi pomohlo aj trošku k takému odpusteniu sám sebe, že, že áno, dneska vidím, čo všetko som mohol robiť ináč, ale proste nedalo sa. Hej.

Mišo Ukropec: Nevieš niektoré veci v tom čase.

Jaroslav Chrapko: Hej, hej. Potom vlastne ďalšie je, že život je z veľkej časti bolesť a utrpenie je tak dobré, pretože ťa to vlastne, jak si to povedal? Ťažké-

Mišo Ukropec: Kvalitná oceľ vzniká vo veľkom žiary-

Jaroslav Chrapko: Hej.

Mišo Ukropec: Z veľmi ťažkých kľadiv. Áno, áno.

Jaroslav Chrapko: Tak, tak, tak. a ako vieš, že, že keď niekto hovorí niečo iné, že to nie je tak klame alebo je toxicky pozitívny.

Mišo Ukropec: Počúvaj, perfektnú hlášku som videl od Rowana Atkinsona, teda Mister Beana, tí, čo neviete reprezentanta, že zblízka, keď sa pozeráte na život, je to tragédia. Keď sa pozeráte z diaľky, je to komédia. A to je možno odpoveď na to, že prečo ti tam nejakí píšu somári, čo nevedia, čo, čo to je podnikať a aké sú to akože nepríjemnosti občas a pády a ego, čo dostáva ako zabrať, že ty už si si odplakal. To bolo to, keď si to prežíval v tej chvíli, ale už to vidíš z diaľky, lebo už to je dvojročná história. Už sa aj odpustilo aj tebe, aj sám si si nejako hej, už to začína byť tá-

Mišo Gula: Komédia.

Mišo Ukropec: A povedal to Rowan Atkinson, zase nejaký kár, karbaník. Pozor! Dobre, takže ale teraz požiadavka zo strany audiencie mať tu C level ľudí. Takže nejaké ponaučenia teda máme. Dobre. Čo by si tak vypichol pre povedzme nejakých startupistov, že na čo si dávať pozor? Ja som akurát dával včera, dneska jednému rady, že, kámo, tú štruktúru founderov akú máte, to vám u investorov v živote neprejde, lebo napríklad máte to tam tak postavené, že, že founderi sú zamestnaní inde. Hej? A ja mu hovorím: „Sa ty nemyslíš, že ti dá nejaký investor peniaze, keď founderi nie sú na sto percent pracovného času dedikovaní v tom startupe, do ktorého chcú dostať funding?“ Akože to si nejako neviem predstaviť. Hej? Tak napríklad akože takéto nejaké možno vhľady, čo, lebo asi, neviem, chodia za tebou ľudia pýtať rozumy?

Jaroslav Chrapko: Chodia, však ja sa im teraz aj živím.

Mišo Ukropec: No tak teda tak daj niečo.

Jaroslav Chrapko: Od startupí-

Mišo Ukropec: Dostane súkromnú kopanú chrapka.

Jaroslav Chrapko: Že čo prosím?

Mišo Ukropec: Dostanú súkromnú kop-

Jaroslav Chrapko: Za mňa startupy nie, ja robím primárne s e-shopmi, ale kebyže mám niečo startupistom odporučiť, tak by som povedal, že, že alebo celkovo akože podnikateľom, že nech makajú.

Mišo Ukropec: No teší.

Jaroslav Chrapko: A takto, nech sa zameriavajú na to-

Mišo Ukropec: To som nečakal.

Jaroslav Chrapko: Nech sa, nech sa zameriavajú na to, aby, akože, že ako priniesť hodnotu, že toto je jediná vec, ktorú treba riešiť v každom biznise. Ako priniesť obrovskú hodnotu zákazníkovi tak, aby si na to vedel mať dobrú maržu. Hej, že, že, že iba, iba tento jeden problém treba riešiť. A potom samozrejme, treba byť akože, že, že, že si nastavíte aj osobné, aj firemné rutiny tak, aby si bol schopný byť excelentný v exekutíve, primárne teda potom marketing and sales, hej a potom sa môžu riešiť všetky ostatné problémy.

Mišo Ukropec: Počúvaj, minule som na LinkedIne sa pustil do diskusie s nejakým teľatkom, že aká je rola CEO. Hovorím predávať ako definitívne. To nie, to je firemná kultúra, to je tunak, to je, hovorím kámo, ne. Šé-úloha šéfa je v prvom rade predávať. A tým nemám na mysli, že on má byť ten, čo robí cold calling zákazníkovi potenciálnemu, hej, keď to má byť B2B, napríklad v zásade čo je náš prípad. To nie, ale jeho úloha je predávať, lebo on je ten človek, ktorý je zodpovedný za to, že na konci bude z čoho zaplatiť výplaty, že bude proste, keď sú investori, že bude investor uspokojený. To je všetko iba len a jedine o peniazoch.

Mišo Gula: To je front, frontman kapely.

Mišo Ukropec: Proste to je akože, že keď nepredáš, ty môžeš mať najlepší produkt, najlepšiu víziu, antigravitačnú dosku vymyslenú, ktorá doletí na mesiac za, za päť euro. Všetko ako fasa, ale keď tam nie sú tie peniaze, tak tam proste nie sú. A všetky tie rozprávky si môžu dovoliť hovoriť iba tí ľudia, ktorí zarobili šťastím, náhodou, podvodom nejako veľa peňazí a teraz si pucujú vlastné svedomie. Ale tá objektívna realita je, to je len o peniazoch na konci.

Mišo Gula: Skús, skús prosím ťa, tak že plebsu priblížiť tú situáciu, lebo-

Mišo Ukropec: Prepáč

Mišo Gula: lebo si použil jednu čarovnú formulku.

Mišo Ukropec: Máme tu, máme tu, máme tu ale aj odbornú verejnosť. Takže nielen plebs.

Mišo Gula: Plebsu. Ale to tak myslím aj nás ako bežných ľudí.

Mišo Ukropec: Oni tí Forbesu.

Mišo Gula: Aj Forbesu som myslel tak, že použil si takú čarovnú formulku, že ste nezvládli, ten rast, akože ten, ten, ako keby že úspech.

Mišo Ukropec: Však to je super, keď to rastie, nie?

Mišo Gula: No ale ja to, toto chcem povedať, že pre, preto som použil plebs, lebo pre deväťdesiatdeväť percent ľudí je to nepochopiteľné. To je ako kebyže si hladnému človeku, ktorý dva týždne nejedol, by si mu povedal: „Ty si nevieš predstaviť, jak mňa bolí brucho od prejedenia.“ Vieš, to, to je-

Mišo Ukropec: Áno

Mišo Gula: podobná situácia. Nedokážu to pochopiť, že ty dokážeš nezvládnuť rast, a preto zbankrotovať. Toto skús tým ľuďom priblížiť.

Mišo Ukropec: Jasné.

Jaroslav Chrapko: No, takto. Ono to má ve-veľa asi dimenzií, tak skúsim ako takú tú najviac očividnú. A to je, že, že vlastne jak ti -narastá firma, tak ti narastá aj komplexita. Hej, že aj, aj keď sa ti zväčšuje tím, tak v podstate tá komplexita riadenia toho tímu nenarastá lineárne, ale ani nie exponenciálne, ale je tam nejaký-

Mišo Gula: Geometricky.

Jaroslav Chrapko: Geometrický rast. No proste, že je to, je to, hej, počet mož-možných interakcií v rámci toho je omnoho väčší. Potrebuješ mať niekoľko línií akože manažmentu urobených, aby si to celé vlastne vedel nejakým spôsobom akože uchopiť. A, a vlastne toto bola jedna rovina, v ktorej ako tam sme ako ešte relatívne, že, že, že aj dlho vedeli dobre fungovať, lebo akože nastavené to bolo a ja som tam mal hlavy tých oddelení a boli to schopní ľudia. Ale ako keby možno potom najviac, čo sme nezvládli, je vlastne odhadnúť potom potenciál toho trhu a trvanlivosť tej príležitosti. Že vlastne my sme si to skúmali tiež a išli do toho desiatky tisíc eur ročne, že jak to vlastne reálne je, že koľko vlastne je potenciál tej značky a tých, tá trhová oportunita, v ktorej akože sme. A samozrejme, všetci vypočítali nám, že jasné chalani, proste tá, tá, tá príležitosť je obrovská, že investujte ďalej do reklamy, je to to najlepšie, čo môžete urobiť. A my sme sa tým nechali trošku zlákať a aj nám to akože vychádzalo z tých dát, čo sme videli, hej, že proste dali sme peniaze do marketingu, prichádzali tie tržby, škálovali sme to, stále to prichádzalo. Ale vlastne neuvedomili sme si, že vlastne ten trend, v ktorom sme, je krátkodobý a že je to strašne akože taký fashionable, že módny, hej. A toto bolo podľa mňa najväčšia, najväčšia chyba, čo sme spravili.

Mišo Gula: A nie je toto, čo hovoril Mišel Pastier na tému Adidasu a Nike,

Mišo Ukropec: že vlastne oni sa začali, že začali byť tak dátovo riadení, že vlastne tie dáta ich oklamali?

Mišo Gula: A myslíš, že tí odborníci, ktorým ste platili tie desiatky tisíc eur, sa báli vám povedať, že to môže byť aj inak? Alebo to neboli schopní identifikovať?

Jaroslav Chrapko: Neboli to schopní identifikovať, pretože oni sa pýtali ľudí a tí ľudia povedali, že jasné, chceme to a chceme toho viac, pretože tí ľudia sú vtedy zmagorení tým celým. Oni sú zmagorení tiež akože tými trendami okolo seba, hej. Lenže oni nevedia, že o dva mesiace ich to prestane baviť. Samozrejme, tam bolo ešte x ďalších vecí, ale akože nik-nikto to nevie urobiť. Takže tvoja úloha ako biznismena a CEO je anticipovať takéto riziká a, a vedieť, vedieť to proste identifikovať za seba, hej. My sme sa jednoducho nechali uniesť trošku akože-

Mišo Gula: A my, a myslíš, že začiatok vojny na Ukrajine bol ten Black Swan efekt, ktorý vás položil? Alebo to bola len proste zhoda okolností, že to bolo vtedy tiež, ale-

Jaroslav Chrapko: Keď to bolo niečo, tak to bolo to ATT, akože ten Apple tracking transparency.

Mišo Gula: Okej.

Jaroslav Chrapko: Hej, že, že tam sa nám to zlomilo.

Mišo Gula: Tam vám krkla reklama ako keby.

Jaroslav Chrapko: Tam nám to prestalo fungovať a my sme stále ako všetci si myslia, že škrečky nás spravili úspešným. No nie, my sme rástli aj bez nich už prudko a, a aj vlastne oni nám trošku boostli v niektorých krajinách, akože trošku dosť boostli a ako ten potenciál, ale, ale v zásade, keď prestal fungovať Facebook, prestala fungovať celá tá firma.

Mišo Gula: No a

Mišo Ukropec: teraz by som ale premostil možno k tým iným firmám, iným startupom, e-shopom, že ako sa oni dneska vysporiadavajú s týmito problémami s trackingom, keď nevedia sa zacieliť na tú s-skupinu tak jak predtým.

Jaroslav Chrapko: Rieši to aj samotný Facebook. vy-vyvíjajú si akože algoritmy, ktorými sa snažia nahradiť tú absenciu dát a podobne. Akože tie trhové podmienky jednoducho sú také, aké sú. Všetci sme v ni, sme, sme v rovnakých. A čo sa ti efektívne stane, že to je total addressable market, proste market, ktorý dokážeš efektívne zasiahnuť, sa ti zníži. To znamená, ako že takýmto niečím. To znamená, že, že minula dekáda do roku 2021 bolo zlatý, zlaté časy e-commerce. Dneska je to ťažšie, ale dá sa to robiť.

Mišo Gula: A všetci to majú rovnaké.

Jaroslav Chrapko: A všetci to majú rovnaké. Takže keď máš dobrý produkt, ktorý ľudia chcú a proste si ne, vieš robiť marketing, vieš robiť kreatívu, vieš, vieš nastavovať reklamy a tak ďalej, jednoducho zasiahneš tých ľudí. Ale v minulosti si mohol zasiahnuť viac ľudí za menej peňazí.

Mišo Gula: Okej.

Jaroslav Chrapko: Dneska ten, ten adresova-adresovateľný mar, akože trh je menší, ale to s, aj to sa dá, dá riešiť, lebo potom máš, vieš, že, že nám to krásne je vidno napríklad, že ten Amazon nám v Európe veľmi dobre funguje, lebo oni majú tú distribúciu a tí ľudia tam narazia na náš produkt a kúpia si ho spontánne. My tých ľudí akože, že nevieme zasiahnuť cez Facebook, aby si to za rovnakú efektívitu kúpili, ale keď oni už sú v tom nákupnom procese v Amazone a vidia tam tú ponožku, si ju prihodia často do toho košíka. Hej, že to je dobrý príklad toho, že, že ty potom musíš inými aktivitami rozširovať ten svoj trh.

Mišo Gula: Dobre, ale to, čo sa stalo s tou reklamou, to je dobrý príklad aj, aj pre našich divákov, že, že nemať všetky vajíčka v jednom košíku, že ty keď máš firmu, ktorej veľká časť biznisu je závislá od tretej strany a v tomto prípade to bol performance marketing na Facebooku a tam sa čokoľvek stane, tak máš proste ťažký prúser.

Jaroslav Chrapko: Áno, ale ja som sa snažil toto offsetovať tým, že sme robili brand. Vieš a snažil som sa toto riziko znížiť. Lenže čo sa efektívne stalo je, že tá mar, tá, tá brandová kampaň nám zvýšila náš potenciál, koľko vieme spendovať cez efektívne cez akože Facebooky a my na náš náš prásce sme do toho začali ako proporčne viac, viac, viac. Čiže sme s-sa mohli vymaniť z tej závislosti, ale my nie, my sme išli ešte ďalej, hej.

Mišo Gula: Okej.

Jaroslav Chrapko: Takže-

Mišo Gula: Čiže tú vôľnosť ste nevyužili na to, že to proste pretiahnuť inde, ale ešte ste podporili ten oheň tam.

Jaroslav Chrapko: Vtedy sme mali proste, vtedy sme mali budovať Ebidu, vtedy sme mali sa trošku akože ukľudniť, mali sme pomalšie rásť, mali sme namiesto šesťdes-, ja neviem päťdesiatmiliónového obratu mať štyridsať a znížiť akože tie PPC proste facebookové, aby sme boli od toho menej závislí. Mali sme mať šesťmiliónovú Ebidu a chill. A proste ďalší rok sme mali ísť na päťdesiat, šesťdesiat mega a zase s rovnakým princípom a urobili by sme na tom možno sedem miliónov Ebidu.

Mišo Gula: Je, je to-

Jaroslav Chrapko: Kebyže to dneska mám urobiť, tak toto je jediná vec, ktorá by sa začala spraviť.

Mišo Gula: To sa-

Jaroslav Chrapko: Mal by som krajší život, mal by som profitabilnú firmu. Nikto, nikomu by sme nič nedlžili a stále by to bol super príbeh.

Mišo Gula: Že keď dnes, dnes konzultuješ e-shopy, keď si hovoril e-commerce, je toto jedna z vecí, na ktorých ich upozorňuješ, že, že nebuďte závislí na, na performance marketingu, že budujte aj iné kanály na to, aby, aby ste na to neskápali?

Jaroslav Chrapko: Akože ono to, táto rada není úplne-

Mišo Gula: Nie som z e-commerce, ja sa pýtam na základe toho, čo počujem.

Jaroslav Chrapko: Je to určite takto, že skôr si myslím, že to je ako keby o nastavení toho foundera a že, že tam často akože tí, tí chalani majú alebo baby majú taký akože, že mindset, že chcem rásť. Hej? Prečo? Proste chcem rásť, hej, že, že niečo ich ženie dopredu a nevedia čo. To neni úplne ideálna, ideálny, akože nastavenie a ja som bol tiež taký. Akože mal som to zraz analyzované prečo, samozrejme, ale bo-bolo pod tým aj niečo hlbšie, čo som vtedy ešte nechápal možno. A preto sa ich snažím trošku naviazať na to, že, že nech, nech si odpovedajú na otázky, že aký život chcú žiť a trošku im aj ukázať, že čo to vlastne bude znamenať, keď budeš mať tridsať, štyridsať miliónovú firmu, jak bude tvoj život vyzerať, či vlastne vôbec chceš sa tam jedného dňa dostať. Lebo podľa mňa veľa ľudí to vôbec nechce mať takú veľkú firmu.

Mišo Ukropec: No my sme mali s Mišom Pastierom presne debatu, či maximalizácia zisku je primárny motív podnikateľa a ja tvrdím, že vôbec to tak neni, že ako získa peniaze a toto všetko je to samozrejme ako parameter, ktorý človeka motivuje, ale keď si položíš otázku, či to je primárny a najsilnejší a najzastúpenejší motív, tak to neni. Oni napríklad, keď on má tému, že rast, tak to neni ale motív. To je následok nejakého iného motívu. A tým motívom kľudne môže byť, že chce ukázať všetkým svojim rovesníkom fakera, že kukajte, aký som dobrý. Áno a vôbec mu nejde v skutočnosti ani o peniaze, ani o autá, ani o ženy, ak sú to muži, ani o mužov, ak sú to ženy. Hej a takéto akože iné témy, ktoré sú len zástupné.

Mišo Gula: Len to je niečo iné. Nechcem sa k tomu vracať, lebo to bolo v inej časti, ale ty si začal celú tú debatu vetou, že, že si si čítal definíciu podnikania, nie motivácie podnikateľa a definícia podnikania bola činnosť za účelom maximalizácie zisku.

Mišo Ukropec: To povedal pán Adam Smith pred tristo rokmi.

Mišo Gula: Tak.

Mišo Ukropec: No ale to neni pravda.

Mišo Gula: No ale to je iné, že, že ako je motivovaný samotný podnikateľ alebo samotný CEO a čo je cieľom samotnej firmy ako takej.

Mišo Ukropec: No ale firma nemá cieľ.

Jaroslav Chrapko: Ale principiálne má v podstate pravdu,

Mišo Gula: hej.

Mišo Ukropec: Firma je zápis v obchodnom registri, ona nemá cieľ. T-tá firma je zastúpená akcionármi, vlastníkmi a manažmentom a tí majú nejaké ciele. A tým cieľom môže byť samozrejme maximalizácia zisku. Netvrdím, že nie, ale nemusí.

Mišo Gula: Čiže investor môže mať aj iný cieľ, ako maximalizovať zisk?

Mišo Ukropec: No ak je to burzový investor a dôchodcovia v kanadskom združenom fonde, tak určite nie. Tých zaujíma práve maximalizácia zisku. Ale keď sa bavíme všeobecne, vieš, keď si vezmeš, že koľko firiem je obchodovaných na burze a má peniaze cez nejakých investorov, to je nula nula nič percentá. Tie firmy sú vlastnené, že, že deväťdesiat deväť percent firiem nemá verejné vlastníctvo, ale sú vlastnené akože jednou osobou alebo rodinou alebo niečím. A ten motív tej rodiny je slušne si žiť. Máme svoj dom, máme neviem čo, máme reštauráciu alebo čo ja viem čo, horskú chatu v Alpach a my nemáme potrebu ako expandovať na ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu chatu a hrabať a máme golfa a to nám ako stačí. A chceme si žiť ako náš vychillovaný život a v zime lyžovať a v lete chodiť na prechádzky po Alpach. Hotovo, koniec.

Mišo Gula: To je podľa mňa úplne, úplne akože keď si zvedomíš, hej, keď si zvedomíš, jak to chceš mať, to je podľa mňa základ.

Mišo Ukropec: Áno.

Jaroslav Chrapko: Potom sa môžeš posunúť ďalej.

Mišo Ukropec: A ten zisk tam je povedzme na reinvestovanie, na údržbu a ja neviem na takéto veci.

Jaroslav Chrapko: Mišo, ale ja si myslím, že práve ten zisk je absolútny základ toho, aby podnik mohol proste

Mišo Gula: dlhodobo fungovať a byť úspešný.

Mišo Ukropec: Takto ja hovorím, že motív.

Mišo Gula: Motív.

Mišo Ukropec: Nie, že či má alebo nemá byť. Firma má byť zisková, lebo ináč má problém sa prispôsobovať, má problém investovať, rozvíjať sa a nemusí byť rozvíjať akože do výšky, ale-

Jaroslav Chrapko: Ale ja si myslím, že by to mal byť hlavný motív každej firmy.

Mišo Gula: Ja chcem odlišovať firmu ako entitu a podnikateľa ako toho, toho, čo to robí, čo to vykonáva.

Mišo Ukropec: Dobre, ja si dám záväzok, že do nejakej ďalšej časti nad tým ešte budem rozmýšľať a evaluovať, lebo-

Mišo Gula: Dáme, dáme, dáme samostatnú časť na to. Niekoho si pozveme a dáme samostatnú.

Mišo Ukropec: Ale nepovoliš, Žiarko, prosím ťa niekoho, kto je odborný na teóriu podnikania? Prakticky ich tu máme dosť, ale na tému, že, že čo je podnikanie a jak má vyzerať.

Jaroslav Chrapko: Možno niektorí ľudia by, niektorí ľudia by-

Mišo Gula: Čo bolo na začiatku? Čo bolo motívom na začiatku v Dedolase?

Mišo Ukropec: Okrem toho zohriať nohy founderom.

Mišo Gula: Keď si predával prvé ponožky, čo bolo tvojou motiváciou?

Jaroslav Chrapko: Ja som predával najprv tričká.

Mišo Gula: Okej.

Jaroslav Chrapko: pozri sa, mal som dvadsať rokov, dvadsať jedna. Nemal som žiadne peniaze. Potreboval som sa uživiť, lebo však ako ja som, ja som teda nejak neplánoval pracovať niekde, to nemám ja v DNA. Ja som proste, ja mám v DNA, že som podnikateľ proste úplne ukutý. Teraz už aj v pekle. A-

Mišo Ukropec: Chválime ho, čo?

Jaroslav Chrapko: A vlastne potreboval som sa uživiť proste normálne a hľadal som teda, že kde. A pochopil som nejakým zázrakom, že ten online priestor e-commerce je zaujímavá príležitosť. Aj keď som bol úplný zelenáč vtedy a zároveň som vedel, že s mojimi možnosťami, čo bolo, že päťtisíc euro sa toho moc nenamútim, ale že práve ten e-shop som schopný urobiť a kúpiť nejaký prvý tovar. Takže vlastne toto. Ale samozrejme, mal som obrovské motiva-, obrovské ambície odvtedy. Ja som akože už to mám celé zvedomené, prečo ich, teda celé, čiastočne to mám zvedomené, že prečo som mal také vždy veľké ambície alebo tak. A tým pádom akože mal som takú, moja kamoška to nazvala, že veľkú šípku, hej, že, že som chcel akože veľa dosiahnuť a to je podľa mňa akože keď chceš veľa dosiahnuť, musíš chcieť veľa dosiahnuť. Ale akože z jadra duše, lebo ono to vyžaduje veľa-

Mišo Ukropec: Ľudia to nechápu, ktorí to necítia, že aj tie obete, čo sú s tým spojené a aj všetko, že nekukám doprava, doľava a idem po tej motivácii, ktorú mám.

Mišo Gula: Ale aj to, že tá motivácia odíde. Vieš, že, že ty motivovaný si na začiatku, ale už jak sa do toho pustíš, ty už potrebuješ potom disciplínu, rutinu a proste návyky, lebo tá motivácia vieš-

Jaroslav Chrapko: Ale, ale taká ako moja životná motivácia je akože naplniť svoje poslanie, svoj potenciál, ako byť najlepšou verziou samého seba. Toto sú akože také moje tie úplne základné životné motivácie a podnikanie je na to podľa mňa, že geniálny nástroj, pretože to je úplne, že divočina. Nikto ti nič nedaruje, všetci ťa budú kopírovať, všetko bu- akože, že ten trh je neúprosný a v ňom akože prežiť dlhodobo a byť v ňom úspešný je podľa mňa, že umenie a chce to neustály progres. Takže z tohto hľadiska bol pre mňa podnikanie toto a to sme mali ináč aj v kultúre vlastne, že nielenže pre mňa ako osobne, ale aj pre tých ľudí, že to je vlastne challenge, že tam rastú a ja si to videl, jak rastú tí ľudia v tej firme. Bolo to super všetko. Takže, toto bol ako taký ďalší veľký driver.

Mišo Ukropec: Dobre, nechajme Dedoles. Čo robíš teraz?

Jaroslav Chrapko: Teraz sa, ó, tvorím contentíky. Robím to približne pätnásť až dvadsať hodín týždenne.

Mišo Ukropec: Tak to už nemôžu byť contentíky, keď to máš akože part time job.

Jaroslav Chrapko: Ale baví ma to. A vlastne tak vieš, keď tvoríš content, zvyčajne za tým tiež máš nejaký ako-

Mišo Ukropec: Business case.

Jaroslav Chrapko: Hej a mne sa to osvedčilo, že vlastne áno, sa mi na základe toho rozbehlo to-toto ako mentoring slash konzultantstvo biznisov, ale pripravujem aj nejaký akože vzdelávací program. Tam sa chcem viac posunúť, pretože predávať hodiny je také-

Mišo Ukropec: Neškalovateľné.

Jaroslav Chrapko: Hej, hej. Takže, takže nad tým teraz akože strašne silno rozmýšľam, že ako priniesť hodnotu tým podnikateľom. Mám nejaké hypotézy, že ako by sa to dalo. Takže, že na tom to pracujem a učím sa teda všetko, jak sa to robí úplne od A po Z. Dávam do toho strašne veľa energie. Strašne ma to baví.

Mišo Ukropec: Ty máš vlastne taký sabbatical teraz.

Jaroslav Chrapko: Nemám, jakože ja, ja normálne pracujem.

Mišo Ukropec: Presne.

Jaroslav Chrapko: Ale okrem toho ja mám stále-

Mišo Ukropec: Nie, nie som taký ten pravý jak má len Mišo Meško, že, že dobre, nerobím teraz hento a že rozvíjam svoje nové zručnosti, čo odpálim-

Jaroslav Chrapko: On už aj zarába. Zarábam a pracujem.

Mišo Ukropec: Ja som to nemyslel, že ako, že, že nezarábaš.

Mišo Gula: Ty si potrebuješ v každej časti vrznuť do, do sabbaticalu ty vole.

Mišo Ukropec: Dobre.

Jaroslav Chrapko: Sabbatical je hrozná vec, ale nie, nie. Teda takto, keď ide startupista na sabbatical, to je hrozná vec, že ja som toto normálne videl. Michal, normálne som to videl.

Mišo Ukropec: Prosím?

Jaroslav Chrapko: Narezervovali peniaze a proste odišiel na platený sabbatical a firma v strate jak svine. A ja pozerám, že is this a real life? Ja neviem. Buď to schovávali, alebo sa to proste akože-

Mišo Ukropec: Rozumiem, že po fund raisingu potrebuje founder ako dovolenku, tomu rozumiem.

Jaroslav Chrapko: Potrebuje sa nadrbať dobre, ale platený sabbatical niekam do sveta akože-

Mišo Ukropec: To je tá sympazia-

Jaroslav Chrapko: Normálne, že prefackať a vrátiť späť do reality. No sorry, ale teda sabbatical to nie je. A ja mám ešte navyše stále aj dve firmy Dedoles a Mila, takú značku akože dámskeho detského oblečenia. Aj tam akože riešim nejaké veci, akože Mila-

Mišo Ukropec: Dámskeho detského?

Jaroslav Chrapko: Aha, detského a dámskeho oblečenia. Made in Slovakia a tam dokonca vlastníme aj výrobu a tam vlastne robím tiež strategické advisory. Ja som tam vlastne aj spolumajiteľ a tam napríklad ja neviem, keď potrebujeme prefinancovať niečo alebo, alebo strategické rozhodnutia, hej, že snažím sa tam akože tak od boku riadiť stratégiu a priorizovať, že čo v tej firme treba robiť a začína sa nám dariť. Mali sme to také, mali sme tam tiež krízu rovnakými silami spôsobenú jak Dedoles, plus akože veľmi silnou konkurenciou, ktorá nám vznikla, ale teda aj to mi zaberá nejaký čas. Takže ja som v podstate, aj keď som ako hovoril, že som plakal do vankúša chvíľu, nebolo to úplne tak. Rozmýšľal som nad tým, čo budem ďalej robiť. Stále som sa venoval týmto dvom firmám a riešil som kopec vecí. Čiže ja som vlastne na takej úplne, že, že sabbaticale ani nebol, ale možno som mal ho urobiť.

Mišo Gula: Cesta do exekutívy v Dedoles je pre teba už uzavretá. Hej, to už-

Jaroslav Chrapko: Nie, ja hovorím, že ak by sa čokoľvek stalo, ja som pripravený naskočiť naspäť. Ale dneska Janovi dávam plnú dôveru a nechávam ho akože slobodne robiť.

Mišo Gula: Rozumiem tomu správne, že on prišiel ako krízový manažér?

Jaroslav Chrapko: Nie úplne. Prišiel ako človek, ktorý má tú firmu doviezť k veľkej budúcnosti znovu. Čiže-

Mišo Gula: Okej, čiže-

Jaroslav Chrapko: Prišiel do krízy.

Mišo Gula: On nemá, on nemá stanovený nejaký KPI, že kedy niečo bude splnené, tak pôjde preč. Ty ho berieš, ako že tam môže ostať ešte roky rokúce, hej?

Jaroslav Chrapko: Áno, tak, tak to je nastavené. Tak to podľa mňa vnímajú všetci, aj on. A hej, čiže-

Mišo Ukropec: Iba tie dividendy, čo?

Jaroslav Chrapko: Dividendy v firme, čo je v reštruktúre, môže dividendy poberať až potom, čo zaplatí sto percent svojich dlhov alebo štyri roky potom, čo skončí akože platobné obdobie. Čiže to máme efektívne od dneska sedem rokov myslím. Alebo budeme musieť doplatiť sto percent dlhov, čo akože by bolo super, kebyže sa stane, že doplníme sto percent dlhov a môžeme platiť dividendy. Ideálne, kebyže začneme tak zarábať, že si to všetko môžeme dovoliť, ale momentálne akože z Dedolesa dividendy neuvidím minimálne štyri, možno aj sedem, osem rokov.

Mišo Ukropec: No hneď, keby si zarobil za-

Mišo Gula: Čiže akýkoľvek zisk musí byť použitý na splatenie dlhov, hej?

Mišo Ukropec: To je, to je celkom fér.

Mišo Gula: Fér je to, áno.

Jaroslav Chrapko: Je to fér. Hej, akože ten haircut, čo bol, musíš najprv doplatiť predtým než on. To je podľa mňa to je dobré, je to férovo nastavené.

Mišo Ukropec: No držíme palce, nech to tam dobre dopadne.

Mišo Gula: Určite.

Mišo Ukropec: Lebo teda po tých patáliach by človek proste nechce vidieť, jak to, jak to dopadne.

Mišo Gula: Mohli by sme si aj my na ťa odpľuť, hej, ako, ako veľa ľudí.

Mišo Ukropec: Ale keďže my sračky dobre poznáme.

Mišo Gula: Hej, minule sme hovorili o tom, že život je batoh hovien. Hej, takže ako proste musíš s tým niečo robiť.

Mišo Ukropec: A to ako teda Ja som teda hovoril o svojich na tej konferencii starostiach, či, či detstvo, či zdravotné, či sa investori, Saudi a neviem čo. Je to teda ďaleko menší prúser ako tvoj v číslach, ale pre moje subjektívne ponímanie je to rovnako ponižujúce, lebo bolo tak jak asi, asi pre teba. Len teda do mňa si nemohlo toľko ľudí utreť hubu, lebo toľko ľudí ma našťastie nepoznalo.

Mišo Gula: Všetka česť, že sa neskrývaš, že si sa nezbalil niekam na Seychely, ale proste si sa tomu postavil.

Mišo Ukropec: A teraz normálne to ešte developuješ ďalej.

Mišo Gula: Takže držíme palce. No.

Mišo Ukropec: Dobre, porozmýšľaj nad nejakým fun factičkom zatiaľ ešte takým nejakým pikoškovým. Ty máš niečo?

Jaroslav Chrapko: e-e.

Mišo Ukropec: Zase ne? Počúvaj, akože-

Mišo Gula: Ale však to je tvoja obľúbená téma, tak choď ty a-

Mišo Ukropec: No. Pred dvomi, tromi týždňami nevieme, sme boli v Saudskej Arábii na najväčšej real estateovej výstave vôbec na svete. Hej? Teraz keď vidíš, že len tie stánky stáli akože milión plus mnohé, lebo teda mám predstavu, koľko stojí stánok na výstave a keď vidíš dvojposchodový, trojposchodový stánok, desaťmetrové telky a displeje a neviem, akože neuveriteľné. V živote som nič také ešte nevidel nikde na svete. Hej, Hannover Messe je šuvix proti tomu, čo bolo hentam v tom Riade. A kukáme na to, že čo to tu vlastne je, lebo post, ešte tam budem o tom dávať, takže potom uvidíš vlastne tie videá odtiaľ. Tam oni stavajú celé mestá. Hej? V centre Riadu idú postaviť kocku, ktorá bude mať štyristokrát štyristokrát štyristo metrov. Áno? Bude tam že stotisíc jednotiek bytových, nebytových, obchodných priestorov, stotisíc jednotiek. To, to je väčšie jak Bratislava. Jedna kocka. Hej? A teraz-

Jaroslav Chrapko: Jedna kocka.

Mišo Ukropec: No jedna kocka.

Jaroslav Chrapko: To je šialenstvo.

Mišo Ukropec: Proste oni akože idú. No a kukáme na to, a preto sa mi to pýta ako fun fact do, do, do časti s tebou, že oni, jak ja tomu teda veľmi fandím, hej, lebo teda nech z tej krajiny ako neurobia iba jedno veľké ropné pole, ale nech tam teda akože urobia aj nejaké technologické výzvy a nech, lebo tam je určite obrovský potenciál v nejakom zazeleňovaní a ja neviem proste čo, lebo ako dá sa s tými technológiami dneska kúzliť, že aby oni nedopadli veľmi rýchlo, podobne ako iné veľmi majestátne investičné zámery. Lebo teda Čína má nejakú hypotekárnu krízu teraz, čo sme kdesi, čo si zachytili, že tam teda ten realitný trh zahúčal, lebo tam veľmi veľa ľudí, veľmi veľa peňazí. A teraz všetky peniaze sťahuje k sebe Saudská Arábia. Hej, teda tam sú že bilióny a bilióny na investovanie a sú aj preinvestovávané. Tak uvidíme, že kedy to tam drbne, ale zatiaľ ideme do toho. Takže len akože ideme do toho, ale už ako trošku cynicky uznávam s tým, že no musíme ako na to skočiť teraz, lebo nechcem povedať, že to začína, lebo už to začalo, ale je to ako v takej že dobrej fáze rastovej. Ale ja viem si predstaviť, že také tri, štyri, päť rokov to tam akože kruto, kruto potom zletí dole.

Jaroslav Chrapko: Pokiaľ budú, bude ropa mať svoju cenu, tak nie podľa mňa, že to ich bude držať naozaj dlho. É-

Mišo Ukropec: Tam ide o tie real estateové developmenty. Vieš, že oni keď teraz postavia mestá-

Jaroslav Chrapko: Tak a ufinancujú to, ufinancujú to z tej ropy.

Mišo Ukropec: Lenže keď to mesto bude mestom duchov, tak tam, a pointa tej výstavy bola pritiahnuť zahraničných investorov do Saudskej, vieš. A keď tí investori neuvidia payback, lebo tie, tie nehnuteľnosti budú prázdne, tak aká bude hodnota tej investície? Nula nula prd.

Mišo Gula: No a tu ti poviem, aké videjko som minule pozeral, lebo vysvetľovali, že ako to je s newyorskými developmentmi napríklad, ktoré takisto stavajú mrakodrapy asi prázdne, nikto tam nebýva. V Bratislave môžeš vidieť to isté a hovorili tam, že, že to funguje inak, kámo. Tam si z Ruska, z neviem akých krajín, hocijakých si ľudia, ktorí rôznymi spôsobmi prišli k peniazom, si tam kúpia byt. Proti nemu si pekne zoberú pôžičku a tá pôžička už funguje ako legálne prachy a tie používajú na investovanie. Na to si kupujú tí ľudia z celého sveta tie investičné byty a im úplne je jedno, že či tam niekto býva alebo nebýva. A tak to podľa mňa bude veľa tých developmentov fungovať aj v Saudskej.

Mišo Ukropec: Takže keď budeme mať všetci strašne veľa peňazí-

Mišo Gula: Tak poďme ich preprať niekde do Saudskej Arábie.

Mišo Ukropec: Saudskej Arábie. Ty budeš, tak daj nejaký ty.

Jaroslav Chrapko: Fun fact. Zo života. Ináč nič nenapadlo. Si ma tak hypnotizoval tým, čo, čo si hovoril. Akože z akej oblasti fun fact?

Mišo Ukropec: No to je jedno. Zo sociálnych sietí kľudne vytiahni niečo.

Mišo Gula: Už, už keď ťa ten Instagram tak

Jaroslav Chrapko: ťahá-

Mišo Gula: Odtiaľ daj niečo. Aký si tam mal najväčší úspech za nejakým postom?

Jaroslav Chrapko: Vieš čo, zatiaľ som tam nemal poriadny úspech, že na LinkedIn som mal napríklad, že štyridsaťtisíc najlepší príspevok, akože dosah. a to bol jeden, potom pár takých dvadsaťpäť, sedem, tridsať a na Instagrame som mal zatiaľ organický nejakých, nejakých päťtisíc akože reach. Hej, takže vlastne tam zatiaľ som to ešte nekrekol. Ale ja, ja keď akože sa do niečoho pustím, ja sa proste zakusnem a riešim to, kým to-

Mišo Gula: A ideš si, ideš si na to zobrať nejakého mentora alebo?

Jaroslav Chrapko: Tak mám aj teraz mi napríklad pomáha, ale študujem si o tom, že ako to funguje a snažím sa to nejak ako pochopiť. Ale žiadny fun fact mi teraz nenapadol. To ma strašne mrzí. Na to si to si mi mal dopredu povedať, by som určite niečo našiel, niečo zaujímavé v tomto svete.

Mišo Ukropec: Lebo ty žiješ taký nudný život. No dobre, čo s vami, chlapci?

Mišo Gula: A Mišo, ty nemáš fun fact? Však ja som povedal o tom, ako sa

Mišo: perú peniaze.

Mišo Ukropec: Takže tí, čo ste strašne bohatí, Saudská Arábia, New York.

Mišo Gula: Tí, čo ste prišli ku prachom cez prostitútky a koks, tak takto to vyriešite.

Mišo Ukropec: A to je špárka.

Jaroslav Chrapko: Počúvajte, ale ja som myslel, že ma tu dneska akože dojebete za môj LinkedIn obsah, ale vôbec nie.

Mišo Ukropec: Nie, my sme videli, že je to tak na hovno, že sme sa nechceli ani púšťať do toho. Chápeš? Do trosky si budeme kopať.

Jaroslav Chrapko: Presne ako- Ja som sa tešil.

Mišo Ukropec: Nabudúce. Jaro, díky moc, že si prišiel.

Mišo Gula: Ďakujem, že si prišiel.

Mišo Ukropec: Tak nikto predčím.

Mišo Gula: Držíme palce. Čau, čau.

Jaroslav Chrapko: Čaute.

Zdieľať:LinkedInFacebook