#621 h 13 min
#62 - hosť Tatiana Ondrejková (Pelikan) - LinkedIn, Jama levova, Investovanie
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Tatiana Ondrejková, spoluzakladateľka Pelikan.sk a investorka v relácii Jama levova, rozpráva, prečo začala komunikovať na LinkedIne až teraz. Hoci sa považuje za introvertku, k aktívnej komunikácii ju dotlačila Jama levova: napriek väčšiemu obratu a zisku Pelikanu ju v relácii pri zaujímavých projektoch opakovane „prebíjal“ Juraj Fehérvári, ktorého podnikatelia poznali zo sociálnych sietí. Opisuje zákulisie relácie – Markíza robí casting, investori o uchádzačoch dopredu nevedia nič a dohoda pred kamerami je len začiatok; viaceré dealy sa po kamerách zmenili alebo rozpadli. Mišo Ukropec porovnáva reláciu so skúsenosťou získavania investícií pre twinzo a s náročným due diligence. Tatiana kritizuje, že slovenskí startupisti málo trénujú pitch a nevedia sa pochváliť, rozlišuje startup od bežnej firmy a hovorí, prečo nemá čas na platený mentoring, no rada sa podieľa na firmách, do ktorých investuje. Spomína, ako po poklese marží presunula predaj leteniek na internet, ako s Patrikom Dragonom spustili e-shop Saxana a vysvetľuje, prečo rôzne vyhľadávače leteniek ukazujú rôzne ceny a lety.
Hlavné myšlienky
- Podľa Tatiany jej k aktívnej komunikácii na LinkedIne pomohla až účasť v Jame levovej – uchádzači uprednostňovali investorov, ktorých poznali zo sociálnych sietí.
- Ľudia s už vybudovaným menom podľa moderátorov na LinkedIne rastú rýchlo; osobná značka pomáha tým, ktorí biznis majú, ale ľudia ich nepoznajú.
- Dohoda podaním ruky v relácii je podľa Tatiany len začiatok – po kamerách nasleduje vyjednávanie a due diligence a niektoré dealy sa zmenia.
- Tatiana tvrdí, že slovenskí startupisti málo trénujú pitch a boja sa vytŕčať; odporúča trénovať na podujatiach ako Web Summit.
- Upozorňuje, že veľa začínajúcich podnikateľov sa nazýva startupom, hoci nimi nie sú, a nevedia rozlíšiť, či potrebujú investora.
- Ako investorka podľa vlastných slov dáva pri nestrategickej investícii zvyčajne do 150 až 200 tisíc eur; pri strategickej, najmä v technológiách pre cestovný ruch, aj viac.
- Rozdiely v cenách a dostupnosti leteniek medzi vyhľadávačmi podľa nej vznikajú najmä tým, že sú napojené na rôzne distribučné systémy a cache.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (15)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Keď chceš ísť do veľkého sveta, musíš skočiť hlavičku do vody a plávať s tými žralokmi.
Strašne veľa ľudí, ktorí tu začínajú podnikať, si hovoria, že ja som startup, ale proste to nie je startup.
Tí ľudia, ktorí to nemajú a nechápu, na čo je to dobré, tí ti to závidia a tak ťa potom hejtujú.
Popis epizódy
🎥 V tejto epizóde sa s Táňou Ondrejkovou rozprávame o jej ceste od budovania Pelikánu až po investovanie do startupov, o výzvach v „Jame levovej“ a o tom, čo ju viedlo k aktívnemu budovaniu značky na LinkedIne. 🔸 Ako Táňa Ondrejková začala komunikovať na LinkedIne a prečo to zmenilo jej podnikanie. 🔸 Čo ju naučila účasť v „Jame levovej“ o osobnej značke a dôvere. 🔸 Prečo je dôležité hovoriť o svojich úspechoch a prekonať obavy z vystupovania. 🔸 Akú úlohu hrá pripravenosť a otvorenosť v rokovaniach s investormi. 📢 Nezabudnite dať like, komentovať a odoberať náš kanál, aby vám neušla žiadna epizóda!
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 70 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Tatiana Ondrejková: Robili sme väčšiu obid-ebidu ako napríklad Juro Fehérvári, ale Juro Fehérvári ma beatol proste v každom jednom zaujímavom projekte z tých ľudí vyliezlo, že oni to chcú úplne ináč, že to, čo sme si povedali pred kamerami, že vlastne akože neni tak, že vlastne oni to teda chceli úplne ináč. Fakt tam chodí ako veľa proste takých zaujímavých, á, zaujímavých, šikovných ľudí a podľa mňa to bude narástať na tej úrovni a na tej popularite každý rok.
Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech bodka sk.
Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau, fešačík, nesmej sa.
Mišo Gula: Zaz-zaz-zaznela otázka, že ale smiať sa môžem, hej? Pred tým, jak prehovorím.
Mišo Ukropec: Nie.
Mišo Gula: Nič. Zatvorené ústa.
Mišo Ukropec: Tak, paninka, dneska máme podľa mňa zase dámu, objavila sociálne siete až teraz, a pritom, keď som si pozrel čísla na Finstate za rok dvadsaťtri, lebo teda na rok dvadsaťštyri musím ešte pár mesiacov počkať. No, sto mega obrat, pár mega zisk, všetky indexy, Altmanov Z index, nula päť index, všecko pekné zelené.
Mišo Gula: Jeden by neveril, že sa dalo niekedy podnikať aj bez sociálnych sietí.
Mišo Ukropec: To by som v živote nepovedal. No ale, ale ona ne. Ona nemôže, tam si sedieť a lietať si po svete.
Mišo Gula: To ty stále hovoríš, že má vrtuľu v riti, nie?
Mišo Ukropec: No.
Mišo Gula: Po bratislavsky takto hovoríš, hej?
Mišo Ukropec: A, a v zadku, ale, ale ona si kľudne vleze do jamy levovej.
Mišo Gula: Sa nebojí.
Mišo Ukropec: A to určite v nových topánočkách. A otázka je, či má teraz, teda to nemá byť akože imperdinentné, ale určite v nejakom sexy spodnom prádle, lebo aj týmto biznisom sa-
Mišo Gula: Dúfam, že to pre Kristove rany vysvetlíš, lebo ako tí, čo počúvajú, už vypínajú.
Mišo Ukropec: Môžu. Tí nás nezaujímajú.
Mišo Gula: Ale musím, musím jednu vec uznať, že, že do jamy levovej chodí, chodí ako na ples. Á, proste vyštafirovaná parádna kočka a dneska prišla ako normálne, že-
Mišo Ukropec: S pelikánom.
Mišo Gula: Street style, street style.
Mišo Ukropec: S pelikánom na hrudi.
Mišo Gula: Tak, tak ako sa na Kolotoč patrí.
Mišo Ukropec: Táňa Ondrejková, vitaj.
Tatiana Ondrejková: Čaute, čaute.
Mišo Ukropec: Ahoj.
Tatiana Ondrejková: Ďakujem za toto fantastické intro. Verím, že to dneska bude parádna jazda, keď ste to už takto rozkolotočovali.
Mišo Gula: Keď, keď nie, vymažeme tú časť, neboj sa.
Mišo Ukropec: Pozri, nikto nevie, že si tu bola.
Tatiana Ondrejková: Zatiaľ.
Mišo Ukropec: Zatiaľ.
Tatiana Ondrejková: Okrem Sandry.
Mišo Ukropec: Áno. Dávame do pozornosti, že máme tu dneska privátne fotenie.
Mišo Gula: Áno. A keď zahlédnete foťák nás v zábere v kamere, tak sorry.
Mišo Ukropec: Aby ste sa nepotento. No, takže ideme rovno na vec. Mala si postíček, že jaká si hrozne nadšená z toho, že jak je to možné, že teraz som ako prišla na ten LinkedIn a hneď mi tu ako naskakujú toto followeri a lajky a všetko. A ty si myslíš, že ťa nikto nepozná alebo čo?
Mišo Gula: Hej, hej, ja som hovoril Mišovi hneď, to sme sa ešte nepoznali, tak som si to dovolil. Vieš, hovorím, Ježiš, to ja strašne neznášam takú tú, takú tú falošnú, akože naivitu alebo takú skromnosť, že hovorím, kokos, to je jak nejaká herečka teraz dá, dá, fotku, že má narodeniny. Zrazu tam dostane päťdesiat tisíc lajkov. Och, to som nečakal. No a čo si do riti čakal? Ako však, však ťa všetci poznajú, ty vole, ako čo chceš, vieš.
Tatiana Ondrejková: No, díky, ale mňa všetci poznali aj predtým. Ja ten, ja ten účet na LinkedIn a vôbec všade na sociálnych sieťach som mala hrozne dlho a mne pri ňom žiadni followeri nerástli.
Mišo Gula: Lebo si nerobila content.
Tatiana Ondrejková: Nerobila som content. Hej, to je fakt, to je presne o tom. Ale vieš koľko ľudí akože fakt, že poznáš a proste robia content a nemajú tam, nemajú tam toľko veľa tých followerov a nerastie im to. Koľko ľudí je na obrazovkách, ktorí to proste robia, hej.
Mišo Gula: Ten, ten fenomén, ktorý spomínal Mišo vlastne pri, pri, ja neviem, Mišovi Meškovi, Davidovi Cicmanovi, aj pri Mišovi Pastierovi a tak ďalej. To sú, á, typologicky sú to ľudia, ktorí vstupujú s už vybudovanou osobnou značkou na, na ten LinkedIn. Čiže je obrovské množstvo alebo veľké percento ľudí, ktorí ťa už len princ-z princípu začnú followovať bez toho, aby vy-riešili to, ako tvoríš, čo tvoríš, aký content robíš. Proste si známa osobnosť, hit follow. Ideálne ešte ťa aj komentovať, aby boli videní oni sami.
Mišo Ukropec: Aby, aby ty si ich videla.
Mišo Gula: Tak.
Tatiana Ondrejková: Ináč to je, to je fakt sranda, že to hovoríte, lebo ja napríklad, som nemala ten pocit, že ma pozná až toľko strašne veľa ľudí a že ma registrujú, hej, že mne sa aj bežne teraz proste stáva, že mi veľa ľudí napíše, že, že oni vôbec nevedeli, napríklad, že ja stojím za Pelikánom a že vlastne to zistili, až keď som sa viac začala objavovať v jame levovej, hej, že proste že nevedeli to. A pritom ja som vlastne, keď Pelikán začal, ja som mala hrozne veľa mediálnych výstupov, lebo v podstate sme boli one of na slovenskom trhu. Ja som bola hrozne mladá a proste akože-
Mišo Ukropec: Úspešná.
Tatiana Ondrejková: Relatívne úspešná baba.
Mišo Ukropec: Že bola. Jaká skromná.
Tatiana Ondrejková: Že relatívne, relatívne úspešná mladá baba, v podstate akože vo veľmi mladom veku. A akože fakt je ten, že fakt, že ten, však a sami ste to povedali na začiatku, keď sme sa bavili, že nemáte veľa žien, ktorých sem voláte do tých podcastov, hej?
Mišo Ukropec: Snažíme sa byť genderovo vyvážení, ale je to s vami zložitejšie, ste málo asertívne.
Mišo Gula: Šoroš nám každý druhý týždeň píše, že chlapci, ale sakra.
Mišo Ukropec: Kapeička.
Tatiana Ondrejková: No to znamená, že reálne proste tých žien je v tom biznise veľmi málo. Á, a, no je ich proste málo, hej? A teda ja som, ja som aj preto proste dlho nekomunikovala, ja som nejak akože nemala pocit, že to nejakým spôsobom potrebujem.
Mišo Ukropec: A teraz čo sa zmenilo, že to potrebuješ?
Tatiana Ondrejková: Vieš čo? U mňa tak akože veľká zmena prišla po tom, ako som ja súhlasila s tým, že pôjdem teda do tej jamy levovej, lebo to bola taká veľká dilema. Ja som, ono to možno tak nevyzerá, ale ja som relatívne dosť veľký introvert.
Mišo Ukropec: Jasné, to hovorím.
Mišo Gula: To sme všetci. To sme všetci, áno.
Tatiana Ondrejková: A nie je pre mňa úplne akože dvakrát, dvakrát jednoduché aktívne vytvárať nejaký content a aktívne niečo komunikovať. Ja aj v podstate keď chodím na stretnutia, ja som skôr taký ten, taký ten počúvač a zapájač sa, ale nie som ten taký, že aktívny, že musím silou-mocou proste ja niečo hovoriť a byť proste tým stredobodom pozornosti pri tej diskusii. Takže pre mňa to bolo také veľmi náročné. Ale teda tým, že ja som sľúbila, že idem do tej jamy levovej, tak som si povedala, že no a teda súhlasím, že idem do jamy levovej a ten prvý ročník, ten bol pre mňa akože brutálny náraz na múr. Akože brutálny náraz na múr. Ja som v podstate bola jediná, jediná baba tam medzi vlastne tými štyrmi chalanmi, medzi levmi a dostávala som strašne, strašne na frak kvôli tomu, lebo ľudia ma nepoznali, lebo som v tých sociálnych médiách a vôbec akože vonku som hrozne dlho nič nekomunikovala a s nikým sa nerozprávala. A oni mali pocit, že ja som, alebo teda to tak vyzeralo v tej jame levovej, že mali pocit, že, že čo ona vie, čo ona môže, však ona len tie letenky tam búcha a vlastne teraz sa spamätáva z covidu, tak čo ona nám ako startupu môže pomôcť.
Mišo Gula: Dostávala si na frak v zmysle, že s tebou nechceli spolupracovať, akože-
Tatiana Ondrejková: Dostala som na frak-
Mišo Gula: Že neprijímali tvoje ponuky ako.
Tatiana Ondrejková: Dostala som na frak v tom, že keď proste tam bol nejaký veľmi zaujímavý projekt, ktorý mne sa hodil strategicky do našej infraštruktúry, ktorú sme mali vybudovanú a vedeli sme veľmi proste tomu, tomu startupu alebo tomu, tomu podnikateľovi pomôcť po veľa stránkach, tak sa mi presne stalo to, že aj keď som dala lepšiu ponuku ako chalani, tak oni si vybrali jedného z tých chalanov a ja som z toho bola, že úplne mega zúfalá, že mňa to strašne nasieralo. A teda ako áno, som principiálne súťaživý typ, takže ma to hrozne hnevalo. A vlastne vtedy som si uvedomila, že ak idem do druhého ročníka a chcem tam reálne proste aj byť úspešná, keď budem dávať ponuky, takže proste musím začať komunikovať, aby tí ľudia vedeli o tom, čo, čo robíme, čo ja dokážem, možno akú mám knowledge, možno aké ja mám vízie. A jednoducho proste som si povedala, že dobre, no tak tak okej, tak idem na tie siete komunikovať.
Mišo Gula: A tvoje investovanie do startupov vzniklo až po príjame levovej alebo si sa tomu venovala aj predtým?
Tatiana Ondrejková: Ja som sa tomu nie úplne akože veľmi venovala predtým, ale mala, mám, mám tím ľudí alebo proste v tíme mám ľudí, ktorí veľmi intenzívne toto riešili a som vždycky bola zavolaná až nakoniec, už keď bol niekto vybraný a proste že, že poďme sa baviť o tom, že či to dáva význam investovať do toho alebo nie, či je to proste náš proste strategický záujem nejakým spôsobom a investovali sme hlavne do takých, investovali sme hlavne do takých projektov, ktoré sa nám hodili hlavne do travelu alebo do e-commerce.
Mišo Gula: Či museli byť spojené vo vertikále alebo v horizontále proste s tvojim biznisom.
Tatiana Ondrejková: Presne tak.
Mišo Ukropec: To dáva zmysel.
Mišo Gula: Najlepšie tomu rozumieš, čiže jasné.
Mišo Ukropec: To sa koniec koncov týka týchto pánov a spodného prádla, že áno. Tomu sa ale-
Tatiana Ondrejková: To som, to som povedala, že to budú tie e-commerce, e-commerce veci.
Mišo Ukropec: K tomu sa ešte, k tomu sa ale ešte dostaneme.
Tatiana Ondrejková: Okej.
Mišo Gula: Ale je to veľmi prepojené s-s lietaním, lebo lietadlá majú krídla. Spodné prádlo sa nosí niekedy aj s vložkami. Vložky majú krídla. Proste ten biznis je tam jednoznačne prepojený. Idete do hygieny?
Tatiana Ondrejková: Akože tieto vaše, tieto vaše prepojenia, to sa mi fakt akože mega páči, to je úplne super, no.
Mišo Gula: Skúšam premostiť, nepremostiť.
Mišo Ukropec: To sa volá asociatívne myslenie.
Tatiana Ondrejková: Vynikajúce ho máte. Chválim vás.
Mišo Ukropec: Ďakujeme, ďakujeme. Niektorí nás za to neznášajú, ale-
Tatiana Ondrejková: Fakt?
Mišo Ukropec: Jasné, to keď si decko, to máš peklo.
Tatiana Ondrejková: Ale to je podľa mňa, že mega danosť. Jakže, jakže peklo?
Mišo Ukropec: No lebo tí ľudia, ktorí to nemajú a ktorí to nechápu a nevedia, na čo je to dobré, tí ti to závidia a tak ťa potom hejtujú a potom ťa chcú udupať. Chápeš, to je úplne prirodzené.
Tatiana Ondrejková: Akože ale nie všetci, hej? Že ja napríklad ja to, ja to nemám podľa mňa až taký dobré.
Mišo Ukropec: Nie všetci, ale okolie. To len okolie, to len deväťdesiat percent to chce urobiť.
Tatiana Ondrejková: Kokos, lebo ja toto vôbec nezávidím. Ja to úplne milujem sa s takými ľuďmi rozprávať, lebo mne to dáva takú obrovskú inšpiráciu, že veci, ktoré napríklad ja nevidím-
Mišo Ukropec: Mám, tak ti dám potom ponuku.
Tatiana Ondrejková: No dobre, poď, lebo veci, ktoré ja vieš, nevidím, vidia oni a ja proste si myslím, že si z toho viem vybrať dobre, hej, že ja si aj tak v podstate konštruujem tie tímy, že hľadám ľudí, ktorí sú vo veľa veciach a ohľadoch šikovnejší ako ja, lebo ináč proste akože-
Mišo Ukropec: To je správne.
Tatiana Ondrejková: No.
Mišo Ukropec: Hádam by si nechcela ísť v štandardný slovenský kolegium pán šéf vie všetko najlepšie.
Tatiana Ondrejková: No to by som ja teda naozaj nechcela. Ja som si to, ja som si to odskúšala v mojich dvoch prvých zamestnaniach a teda akože vtedy som si povedala, že tak ja idem radšej podnikať.
Mišo Ukropec: Veľmi múdro. Bavíš sa so podnikateľmi, ale ja sa chcem ešte trošičku vrátiť k-
Mišo Gula: Spodnému prádlu.
Mišo Ukropec: Nie, k tomu sa ešte len dostaneme. To teraz tyzuješ všetky, že čo teraz s tým spodným prádlom myslí. Tí, čo náhodou nevedia, čo robíš. Mňa zaujíma ale v rámci tej jamy levovej ešte kým prejdeme akože k technikáliám, mám tam akože také, že technicko-finančné a takéto ako otázky, to aby si ako dostala teaser, že čo sa bude možno pýtať je, že my sme došli k tomu úplne nezávisle akože od seba, že vlastne na to, aby si získala kredibilitu, jediné, čo potrebuješ, je začať rozprávať. Áno, keď to akože veľmi, veľmi zjednoduším, všelijakých bullshiterov, ktorí nemajú že nič v track recorde, ale vedia to dobre porozprávať, tak tí sú braní strašne vážne. A takí tí, že underconfident, ale že high performeri, tak tí sa vlastne nevedia presadiť. No a to, čo si opísala v zelenom, tým ako nechcem teda pánov levov sa akože dotknúť, lebo tiež ich možno jedného dňa pozveme, tak aby nás nevypoklonkovali zbytočne skoro. Tak vlastne chápem to správne tak, že ty si si uvedomila to, čo my sme si nezávisle uvedomili, že proste no musím o sebe dať vedieť, ináč ma nebude brať nikto vážne?
Tatiana Ondrejková: Áno. Áno, presne dobre si to teraz veľmi dobre pomenoval. Hej, lebo vieš, odliať od toho, že proste máme väčší obrat ako napríklad Euro Fehérvári. Robili sme väčšiu Ebidu ako napríklad Euro Fehérvári, ale Euro Fehérvári ma bil proste v každom jednom zaujímavom projekte, ktorý pre mňa bol z e-commerceového pohľadu zaujímavý. Proste on ma jednoducho bil, hej.
Mišo Ukropec: Si ho nenesie pod tú dole schodami, keď pôjde?
Tatiana Ondrejková: Určite nie.
Mišo Gula: On má barefooty a on sa zachytil o nejaké petlá.
Tatiana Ondrejková: Ja zdravú konkurenciu beriem, že je to zdravá konkurencia a je to veľmi dobre, lebo proste keď chcem, tak ma to posunie ďalej.
Mišo Ukropec: A Nike si si dala niekedy?
Tatiana Ondrejková: Nike som ja nosila a vieš koľko veľa na tenisový, na tenis proste ja milovala som Nike.
Mišo Ukropec: A nerozširoval ho, dojem robil ako štvordcentimetrovú podrážku.
Tatiana Ondrejková: Myslím si, že Eurovi je to úplne jedno. Myslím si, že pre Jura bolo dôležité, aby on mohol mať obuté tie svoje barefooty, aby proste si tam vedel urobiť dobré promo. A čo proste mu samozrejme kvitujem. On je, on je vynikajúci marketér. Akože fakt, že fantastický. Robí to dobre.
Mišo Ukropec: Okej, dobre, lebo my sa hodne točíme okolo toho, že dávať o sebe vedieť, lebo vyzerá to byť ďaleko dôležitejšie ako ekonomický performance. Nakoniec.
Tatiana Ondrejková: No vieš čo ja si Mišo myslím, že úplne ideálne je, že keď je to aj jedno aj druhé, ale ako úplne, úplne beriem, pardon, sorry, úplne beriem aj to, čo si povedal, že veľmi veľa ľudí v podstate nemá žiadny track record, že by niečo úspešné vybudovali, ale vedia perfektne rozprávať a ľudia im to žerú. Hej, že to beriem ako že pre mňa je to tiež brutálny fenomén.
Mišo Gula: Ale to je hej. Ale, ale to je, to je, že, že na všetky strany to platí. To je ten, čo ako kebyže nemá ešte vybudovaný biznis, ale je počuť, tak mu to pomôže. Ten, čo už má vybudovaný biznis, ale ľudia ho akože neregistrujú, nepoznajú, tak jemu to zase pomôže to dostať na iný level. Ako ja som mal za posledné dva dni som mal tri nezávislé na sebe stretnutia, kde sa potvrdilo všade to isté. Akonáhle začali tí ľudia robiť LinkedIn, začalo im to otvárať dvere. A to je jedno, to sú akože CEOčka veľkých firiem. Ale LinkedIn im začal otvárať nové dvere, nové možnosti. Vieš, prídeš na stretnutie a ten človek ti povie, že no ja ťa sledujem na LinkedIne. Čo chceš, to je úplne iný ako keby štart.
Mišo Ukropec: Úplne iný začiatok debaty.
Mišo Gula: Úplne iný začiatok.
Tatiana Ondrejková: Áno, áno, akože úplne s tým s vami proste s týmto súhlasím a preto ja som teda ten minulý rok urobila, urobila to rozhodnutie, že, že proste idem do toho, no.
Mišo Ukropec: Výrične.
Mišo Gula: Blahoželáme.
Tatiana Ondrejková: Díky, díky.
Mišo Ukropec: Poďme teraz ešte teda Jami Levovovi, lebo ja som startupista, lebo teda Twinzo je moja druhá firma, hej, Infotech vlastne stará firma. To neni startup, to je normálne akože softvérová firma, ale Twinzo startup je. Má rezunté nejaké milióny, fajn. A s tým potom spojíme ten fakt na záver, ale, no čo, do koľkých si už investovala?
Tatiana Ondrejková: Ako reálne máme-
Mišo Ukropec: S Jami Levovovej teraz myslíš.
Tatiana Ondrejková: Hej, hej, hej, hej, hej. Normálne reálne máme podpísané dve investície.
Mišo Ukropec: Okej.
Tatiana Ondrejková: Jedna z minulého roka a jedna z tohto roka.
Mišo Ukropec: Už z tohto roka.
Tatiana Ondrejková: Teda pardon, jedna z toho, prepáč, jedna z toho druhého roka a jedna proste z toho minulého roka. Tak.
Mišo Ukropec: Dobre.
Mišo Gula: Radovo v akých sumách sa pohybujú tie investície?
Mišo Ukropec: Ak teda môžeš.
Tatiana Ondrejková: Môžem, môžem. Sú to, sú to desiatky tisícov eur, nie sú to milióny.
Mišo Ukropec: Takže sú to také že preseedové úplne, že.
Tatiana Ondrejková: Sú to také úplne proste preseedové. Presne tak. Je to akože-
Mišo Gula: Angel.
Tatiana Ondrejková: Hej, je to, je to totálne proste angel investment.
Mišo Ukropec: A sú to, že startupy, alebo sú to skôr také, že nie úplne hyper škálovateľné biznisy?
Tatiana Ondrejková: Ako čisto teoreticky môžu byť škálovateľné, keď sa trochu ohnú, ale teda akože ten prvý šek ja to, keď vám to nevadí, tak ja to normálne narobím. Môžem povedať, že ten z toho, z toho prvého, hej, z toho prvého roka to bol Matúš, ktorý mal takú vlastne aplikáciu pre trénerov Mosuda a jeho teda cieľom bolo naučiť tých trénerov, aby začali tú aplikáciu používať na plánovanie tréningov pre svojich klientov, aby to prestali robiť vechceli na papieroch, dávať im to na papieroch, poslať im to do mailov a aby si to v tej aplikácii kontrolovali. Akože tých aplikácií je milión po svete, ale ono to niekedy nie je dôležité, že či je toho milión. Dôležité je, aký je ten founder a či si vie nájsť proste v tom segmente ten svoj edge a či to vie proste akože dostať do toho, že to začne rásť. Hej, že proste či si vie nájsť to svoje, ktorým proste prerazí a či je dostatočne húževnatý na to, že, že vytrvá, hej, že sa nenechá proste odradiť, lebo konkurencia proste vždycky bola a vždycky bude, hej.
Mišo Ukropec: No hlavne, či z Ázie a z Ameriky to sú náklady a všetko, čo nevieš pretrafovať.
Tatiana Ondrejková: Presne tak. No to znamená, že ten jeden je, ten jeden je v podstate Matúš a minulý rok z jamy som mala v podstate štyri také akože zaujímavé investície, ktoré z toho mohli byť a nakoniec sa teda udiala, počkaj raz, dva, tri, štyri, hej, nakoniec sa teda udiala len jedna a tá sa udiala so Zuzou Slivenskou z Reske, čo je za mňa prototyp začínajúcej extrémne šikovnej podnikateľky, ktorá má proste super background, lebo je proste právnička a má drive, hej, že proste, že ona vie si naštudovať obchodné podmienky, vie si urobiť konkurenciu, vie si vyrátať maržu, že, že je proste akože extrémne šikovná po tých, vie sa perfektne vyjadrovať, hej, že vie presne, čo chce.
Mišo Gula: Čo robí to jej riešenie?
Tatiana Ondrejková: Ona má, ona má v podstate second hand, v podstate robí cirkulárnu ekonomiku a čo je pri nej super, že jej biznis vieme z viacerých ohľadov ohnúť tak, že reálne to vie byť veľmi zaujímavé a vie byť z nej globálny hráč. Akože to, čo ona začala robiť a to, s čím ona prišla je, že proste chce robiť franšízu. Hej, že vlastne on je to, ona je to lokálna vec, keď si otvoríš ten second hand. Hej, že jasné, fungujú aj proste také tie formáty ako vintage, Vinted, že v podstate máš ten, máš ten second hand taký, že je to onlinové, je to globálne, ale ona proste prišla s tým nápadom, že ona bude robiť franšízy. Čo je podľa mňa akože super, lebo je to jednak veľmi pekné tým, že ona vie prísť proste akože a dohodnúť sa v meste s nejakou mamičkou, ktorá nemá job. Je to ja neviem niekde v Hornej Dolnej proste na Slovensku.
Mišo Ukropec: A rozbehni tam sekáč.
Tatiana Ondrejková: Rozbehni si tam sekáč. Ja ti pomôžem, ja ti urobím celý systém. Ja ti poviem, ako máš robiť marketing. Hej, že ona celé to má tak veľmi pekne vypracované. Ona vie pomôcť proste rozbehnúť biznis lokálny a navyše ho prepojiť, lebo proste každá kočka, ktorá príde do toho vlastne second handu, donesie tam veci, dostane nejaké body a ona tie body môže využiť kdekoľvek chce. Ona môže si tie body zobrať a môže ich využiť v Reske napríklad vo Viedni. Hej, už má Zuzana otvorenú ináč Prahu second hand. To znamená, že kočka, ktorá si v Košiciach niečo tam donesie, zoberie si body, môže ich využiť v Prahe.
Mišo Ukropec: V Prahe, v Košiciach nič neni.
Tatiana Ondrejková: Hej.
Mišo Ukropec: Okrem Zuzany body.
Tatiana Ondrejková: No a my sme teda, my máme teda pre Zuzanu pripravený jeden taký akože veľmi zaujímavý koncept, ktorý vám tu ešte nepoviem a chceme jej ho vlastne odprezentovať a proste chceli by sme, aby ona si to vzala na starosti, lebo je to veľmi spojené vlastne s tým, čo robí a akože myslíme si, že to veľmi rýchlo môže, môže vyrásť aj v priebehu roka na Európsky globálny, globálny biznis, hej.
Mišo Ukropec: Okej.
Mišo Gula: Keď si spomínala, že, že ste mali rozdiskutované štyri a nakoniec dopadol jeden. Toto nás celkom zaujíma, že ako záväzné je to, keď si v tom v úvodzovkách priamom prenose, akože v rámci relácie, keď si s niekým podáte ruky, ako záväzné je to pre jednu, pre druhú stranu, čo nasleduje potom vlastne?
Mišo Ukropec: Prepáč, ja mám ešte k tomu akože pred otázku, že čo tomu predchádza?
Tatiana Ondrejková: Čomu? Tej jame levovej?
Mišo Ukropec: No jednak, že akým spôsobom vlastne prichádza k tej selekcii, že kto sa na ten stage vôbec dostane, lebo určite sa hlásia aj totálni blázni, ktorí ako neprejdú už základným nejakým kolom. A či podpisujú oni niečo ešte predtým. Teraz nemyslím GDPR a také tie, akože to asi tiež, ale skôr, že v tom akceptujú, že to, že vy si ťap-, lebo predpokladám, že to, že vy si tam ťapnete, neni právne prísne záväzné, musí nejaké dedečko prebehnúť a neviem čo. Že jak toto funguje?
Tatiana Ondrejková: Dobre, tak najprv tú prvú otázku. To znamená, že čo prebieha predtým, hej, že, á, Markíza si samozrejme robí svoj casting. My vôbec nevieme, kto tam príde. My vôbec nevieme, podľa čoho oni čo selektujú. My nevieme, kto nám tam príde do štúdia. My proste prvýkrát v štúdiu vidíme, že kto tam prišiel, hej, že my predtým nedostávame žiadne materiály, nič. My nevieme ani len, nám nepovedia ani len s akými tiketami tam ten, tam ten rok proste akože tí ľudia prídu. My nevieme nič. Hej. Á, a teda Markíza si robí tú selekciu. Robí to spolu s agentúrou, á, s takým analytikom, ktorým potom pomáha čiastočne aj pripravovať tých ľudí na to, aby tam urobili dobrý pitch, aby mali pekne pripravenú prezentáciu, hej, pripravuje ich na to, čo sa ich asi my budeme pýtať. A teda, á, už to bolo aj vidieť tento druhý ročník, že tí podnikatelia, ktorí tam došli, boli trošku viac pripravení ako tí, čo boli ten prvý ročník. Tí nevedeli, že do čoho idú. Ale teda títo druhí všetci, čo išli, tak mali napozerané to, to, čo bolo to prvé a mali napozerané už aj Shark Tanky a Dragon's Deny. To bolo vidieť, hej. Aj sa tak pripravovali. To znamená, že tam prebieha nejaká príprava proste s tímom Markízy a proste akože s nejakými analytikmi a poradcami, ktorých Markíza má vybraných. Oni podpisujú zmluvu, ale tá zmluva sa týka hlavne toho vysielania. Oni nepodpisujú s Markízou nič, čo by sa týkalo toho, že či je to záväzné, či oni- proste biznisové veci Markíza vôbec nerieši, hej. To je potom na nás. No a teda oni prídu tam do toho štúdia, my sa s nimi rozprávame a keď si tam s nimi tlapneme, tak potom samozrejme aj my máme zmluvy s Markízou, kde máme nejaké minimálne sumy, ktoré by sme tam mali samozrejme preinvestovať z tých svojich vlastných peňazí. Ale funguje to takým spôsobom, že my si vždycky môžeme urobiť dedečko a keď z toho dedečka potom vyjde niečo, čo nie je úplne tak, ako to bolo povedané na tej obrazovke, alebo sa tam vyklujú nejaké nové veci, ktoré sme si tam nemohli povedať, á, tak my to nie je záväzné, aby my sme do toho vstupovali a nie je to záväzné ani zo strany toho podnikateľa. Hej, lebo viete, ako to chodí. Urobíte si dedečko, v tom dedečku na niečo prídete, dáte im term sheet a teraz oni v term sheete povedia, že no nie, lebo proste je to príliš prísne. Hej a toto je, toto je napríklad akože tiež, tiež vec, na ktorej proste chcela by som ja veľmi tento rok proste sa s Markízou o tom pobavi-pobaviť, lebo hrozne veľa tých podnikateľov proste netušia, čo je to vzťah s investorom. Oni v živote nevideli proste term sheet, oni ani, oni ani nevedia-
Mišo Ukropec: By sme mohli spraviť takú drobnú osvetu aj pre ostatných, lebo ja som prešiel štyrmi dedečkami.
Tatiana Ondrejková: Okej.
Mišo Ukropec: Dostali sme štyri term sheety, čo teda si myslím, že na slovenské pomery dostať ako štyri term sheety, vlastne ani jeden nebol slovenský investor, že to je akože nejaký výkon, lebo vieš dedečko, teda tí, čo vlastne nevedia, tak to je ako due diligence. To znamená vyzleč sa do naha na stôl, roztiahni nohy a ideme si ťa pozrieť. Mýlim sa?
Mišo Gula: Ježiš Mária.
Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, nie, nie. Mýlim sa?
Tatiana Ondrejková: Nie, nie, nie. Je to, je to na ako, keď to takto v prenesenom význame povieš, tak áno, je to tak.
Mišo Ukropec: Je to najhnusnejšia vec, ktorú človek môže absolvovať je due diligence, keď ťa rozoberú na molekuly, peniaze, súkromné, firemné, intelektuálne vlastníctvo, zmluvy, ktoré máš pouzatvárané. Zrazu zistíš, že si podpísal pred tromi rokmi niečo, čo si zabudol, nejakú klauzulku, kde si, čo si a zrazu si v kyble.
Mišo Gula: My sme predali energetické projekty a sme si tým prešli. Čiže ja viem, o čom hovoríš. Len som ťa zastavil kvôli tomu, že diváci a poslucháči im úplne nemusí byť jasné. Takže to je právna, ekonomická, účtovná a neviem aká všetka kontrola.
Tatiana Ondrejková: Ja ešte by som k tomu proste akože chcela povedať, že nie je dedečko ako dedečko. Hej, pretože v závislosti aj od toho, koľko investor investuje peňazí, tak toľko investuje do toho dedečka. To dedečko stojí peniaze, na to musíš mať tím. Hej, proste akože to-
Mišo Ukropec: Keď dáš dvadsať tisíc, asi nedáš pätnásť tisíc za dedečko.
Tatiana Ondrejková: Presne, presne tak. Hej. To znamená, že keď sa bavíme o tých nízkych investí- alebo nízkych, keď sa bavíme o investíciách typu päťdesiat, šesťdesiat tisíc euro, tak ani to dedečko neni také, ako si ty povedal. Ale keď sa bavíme o investícii, ja neviem, dvesto, tristo milión, hej, tak tam už, tam už proste akože ináč uvažuješ, do čoho tie svoje peniaze dáš.
Mišo Ukropec: No a k tomu, k tomu smerovať alebo k tomu smeruje moja ďalšia otázka, že teda zo štyroch prešiel jeden, teda jedna.
Tatiana Ondrejková: Nie je to, nie je to, nie je to úplne tak, že prešiel jeden, á-
Mišo Ukropec: Dostala dáky-
Tatiana Ondrejková: Hej, sme to uzavreli proste s jedným, s jedným podnikateľom alebo s jednou podnikateľkou. Ono vlastne tým, že teda už bol ten druhý ročník, že tí ľudia mali to prvé napozerané a že už aj Markíza má nejaké skúsenosti, hej, tak už sa snažila s tými podnikateľmi baviť vlastne takým spôsobom, že, že, že počúvajte, že, že ako strašne je dôležité, aby ste si tam proste s nimi tlapli, á, lebo, lebo proste vy sa potom ešte môžete nejakým spôsobom ďalej dohadovať. Ale proste že, že fakt skúste nad tým rozmýšľať, že, že je to veľmi, veľmi fajn, že keď, keď je to také pozitívne a motivačné. To má byť motivačné.
Mišo Gula: Že nie je proste definitívne nie, ale áno je možno.
Tatiana Ondrejková: Presne tak. Ako tá, tá relácia má byť motivačná, má podporovať startupový ekosystém a podnikanie a podnikavosť na Slovensku. A to je jej cieľom. A to je super, lebo proste to tu štát nerobí a Markíza má podľa mňa stále hrozne veľkú silu na to, aby to robila a my to potrebujeme. Hej, že na konci dňa naozaj reálne to malé stredné podnikanie je hybnou silou celej ekonomiky. To znamená, že má to byť pozitívne. Aj my chceme byť pozitívni tam, kde sa to dá, a preto tí podnikatelia sú pripravení. Hej? No a nám sa napríklad akože stalo, že my sme si s niekým tlapli proste tam pred kamerou, vyzeralo to úplne super. Story, ktorú my sme dostali, bola super. Investične to dávalo veľký význam. A potom vlastne, keď sme si s tými ľuďmi sadli, lebo my si vždycky vieš, ono na tých kamerách je to proste aj ten človek má stres, keď príde do toho obrovského štúdia sa tam postaviť, tak to proste trinásť kamier na teba my, sedemdesiatčlenný štáb, hej, že, že reálne je to pre toho človeka stres, keď to nemá natrénované, čo podľa mňa to nemal mať natrénované, hej. Plus v živote sa so žiadnymi investormi veľa z nich nerozprávalo. Akože netušia, že o čom to je, len dostanú nejakú mizivu prípravu. Mizivu, nechcem hovoriť, že mizivu dostanú nejakú prípravu, ale nikdy to neni o tom, že máš to zažité, že už si s tými investormi rozprával, že keď to ideš robiť prvýkrát takúto-
Mišo Gula: To je peklo.
Tatiana Ondrejková: Takúto diskusiu, tak je to proste strašný stres, peklo a ešte keď tam máš kamery, hej, že, že keď to za zatvorenými dverami, tak sa proste celý spotíš. Ale keď ešte kamery a ide to proste na celé Slovensko.
Mišo Ukropec: Všetko vieš, môže ľuďom čuchnúť vredy ako z takýchto vecí.
Tatiana Ondrejková: No, no to znamená, že, že má to byť proste akože veľmi, veľmi pozitívne. A teraz som sa akože zamotala. Tak-
Mišo Gula: Tí traja, ktorí nedostali-
Tatiana Ondrejková: Tí traja, ktorí nedostali diky. No to znamená, že, že na kamere to vyzeralo proste všetko super. Dávalo to investičný zmysel, tlapli sme si a potom sme si proste sadli bez tých kamier a začali sme sa znovu rozprávať o tom, čo sme sa rozprávali pred tými kamerami. A vlastne z tých ľudí vy-vyliezlo, že oni to chcú úplne ináč, že to, čo sme si povedali pred kamerami, že vlastne akože neni tak, že vlastne oni to teda chceli úplne ináč, len boli teda nasmerovaní niekde inde. Hej, že poviem príklad, nebudem menovať firmu, ale poviem proste ako príklad. Oni pôvodne chceli päťstotisíc, päťstotisíc euro investíciu za desať percent, hej, ale teda správne im povedali, že keď tam prídete s týmto, že vás rozložia, lebo my by sme ich rozložili. Ja už keď som si potom dlhšie to pozrela, tak my by sme ich úplne rozložili. To bola, to bola úplne prestrelená valuácia, hej, ktorá nemala opodstatnenie. Takže boli sme ich rozložiť.
Mišo Ukropec: Päť miliónov euro valuácia by-
Tatiana Ondrejková: Hej, takže, takže prišli, prišli s výrazne nižšou sumou za tie isté percentá, s tým istým vlastne investičným zámerom a na to sme si tlapli. Ešte sme im dokonca myslím, že dali viac. Možno sme si vypýtali o pár percent navyše, ale proste dali sme im viac peňazí, viac percent sme chceli, hej. A na konci dňa proste keď sme sa s nimi stretli potom, tak oni sa vrátili k tomu, čo chceli pôvodne, respektíve úplne zmenili to, o čom my sme sa bavili pred tými kamerami. A na konci dňa my sme to vyhlá-vyhodnotili, že to bol proste absolútne investičný nezmysel, ale že absolútne investičný nezmysel, hej. A ja som im to aj povedala normálne, že, že strašne ste milí zlatí ľudia, že ja by som vám hrozne rada pomohla. Myslím si, že vám viem veľmi pomôcť, ale že toto je normálne investičný nezmysel, s čím by ste prišli teraz, hej. A teraz poviem príklad. Je to firma, ktorá má fabriku tu na Slovensku, proste niečo tu reálne vyrába a dodáva to aj do zahraničia, hej, že v podstate cez nejaké distribučné kanály. A teraz oni strašne chceli z toho proste vybudovať normálne, že brand, hej, že čo oni nevedeli robiť. Oni nevedia robiť performance marketing, oni proste nevedia vôbec akože tieto veci, nevedia, ako urobiť dobrý e-shop. Skúšali to, investovali do toho nejaké peniaze. Nevyšlo im to, hej. A teda ja som im potom povedala no tak ale keď to chcete robiť, tak proste buď si zoberiete partnera a to sa nebavíme o investorovi, to je partner. To sa bavíme o úplne iných percentách, hej. Proste treba rozlišovať, že či vy potrebujete investora alebo potrebujete partnera do biznisu, ktorý urobí proste celý ten biznis za vás. Hej, že to sa bavíme-
Mišo Gula: Že vám ostane iba výroba.
Tatiana Ondrejková: Presne tak. Hej. No a oni potom teda akože povedali, že tak dobre, takže ináč tak poďme to robiť tak, že výrobu my si necháme, my si ju oddelíme, tá bude proste naša a s vami poďme budovať ten brand, hej, ale proste za tie isté peniaze a za tie isté percentá. Čo som im povedala, ale že vy chcete vybudovať novú firmu, ktorá nemá žiadnu hodnotu. Chcete od nás desať percent, ale vlastne chcete od nás, aby my sme urobili osemdesiat percent práce.
Mišo Gula: Pri päť miliónovej valuácii.
Tatiana Ondrejková: Hej, presne tak. A zároveň proste ešte, ešte vlastne z toho vyšlo von, že teda oni v tej fabrike, ktorú majú, tak vlastne, že oni budú robiť private labels pre, pre firmy-
Mišo Gula: Pre ďalšie brandy.
Tatiana Ondrejková: Pre ďalšie brandy, ktoré vlastne už toto robia, hej.
Mišo Gula: Pre vlastnú konkurenciu.
Tatiana Ondrejková: Presne tak. Aj som im povedala, že nebláznite, však to je proste akože totálny nezmysel. To je investičný nezmysel. Keď chcete robiť tento segment, tak robte tento segment, robte distribúciu, ale nechoďte do vlastného brandu, robte private labels. Keď vám to dobre vynáša, keď proste akože vám to zaplatí investíciu do tej fabriky, nerobte proste akože-
Mišo Gula: Sú firmy, ktoré perfektne fungujú na tom, že predaj, že vyrábajú pre druhých-
Tatiana Ondrejková: Presne. A ich meno nikto nepozná. Presne, presne tak. To znamená, že ja som im povedala, že toto proste akože je investičný nezmysel, hej. Napríklad to bol proste akože jeden prípad, hej, že druhý prípad bol presne akože dali sme term sheet. Ježiši Kriste, to je strašne prísny term sheet. My sme sa poradili proste akože s právničkou a to je strašne prísne a vlastne akože my do toho nejdeme a vlastne nám dávate hrozne málo peňazí a taký prísny term sheet, ako keby ste nám dávali dva milióny euro, hej. No tak ja som na to proste akože potom povedala, že okej, fajn, ale akože keď chcete investora, tak proste investor si tiež akože mu zasvieti takto červená, keď vy pri prvom nesúhlase s niečím proste kde máte pocit, že nie sú okej podmienky, poviete my ideme od toho úplne preč.
Mišo Gula: Nula jedna.
Tatiana Ondrejková: Presne tak. Treba si sadnúť za stôl a treba negociovať. Proste to neni presne tak, že nula jedna, hej, že a keď chcete investora, lebo proste viete, že vám prinesie niečo, tak to bola druhá a tretia, tretia proste akože situácia tiež. A nemyslím si, že sa to stalo len mne, hej. Ja si myslím, že každému jednému z nás sa to stalo.
Mišo Gula: Bavili ste sa o tom?
Tatiana Ondrejková: Nestihli sme sa ešte baviť. Akože my sa nestíhame sa úplne, že stretávať. My sa väčšinou proste bavíme, hej, že keď sme tam, tam zatvorení.
Mišo Ukropec: Ale nemáte porady, hej, sharkovské.
Tatiana Ondrejková: Máme porady sharkovské niekedy so štábom Markíza, keď nám štáb Markíza proste povie, že a toto ste mohli takto a toto ste mohli hentakto. Ale my sa tak akože biznisovo medzi sebou bavíme, hlavne keď sme tam, lebo tam sme naozaj celý deň zavretí. A ono je to vlastne tak, že kým sa pripraví to štúdio vlastne na ďalšieho podnikateľa, tak niekedy to trvá aj tridsať, aj štyridsať minút, lebo oni to musia rozobrať a prestavať, hej.
Mišo Ukropec: Čiže to neni akože, že bam, bam, bam, bam, bam. To je, že jeden pol hodina, druhý pol hodina.
Tatiana Ondrejková: Presne.
Mišo Gula: Okej.
Tatiana Ondrejková: Bam, bam, bam, bam, bam by to mohlo byť, keby mali postavené dve štúdiá. Tý štúdiá sú mega drahé. Hej, tak to napríklad funguje v Amerike, tam ich majú viac.
Mišo Gula: V tom finále to potom vyzerá, že vy vlastne v priebehu v úvodzovkách dva a pol, troch minút sa viete rozhodnúť o tom, že či investujete päťdesiat, sto, tristo tisíc.
Tatiana Ondrejková: Hej.
Mišo Gula: Ako je to v reále, ako dlho prebieha tá debata? Lebo predpokladám, že telka z toho vystrihne tie najzaujímavejšie pasáže.
Tatiana Ondrejková: Áno.
Mišo Gula: Reálne koľko máte na jedného?
Tatiana Ondrejková: My máme v podstate koľko, my máme v podstate koľko chceme. prvý rok nám to trvalo niekedy aj dve aj dva a pol hodiny. záviselo to, záviselo to-
Mišo Gula: Jedného?
Tatiana Ondrejková: Jedného, hej, hej, hej.
Mišo Gula: Ty brďo!
Tatiana Ondrejková: Hej. Tento ro-, teda minulý rok, minulý rok sme si normálne dali záväzok, že proste, že dáme to proste do tých štyridsiatich piatich minút jedného, ale akože keď tam bol niekto, kto sa nám páčil a mali sme veľa otázok, tak to bolo aj hodina a pol, hej, kedy sme sa vlastne s tým človekom, bavili a po hodine a pol buď dostal ponuku alebo nedostal ponuku.
Mišo Gula: To znamená, že oni si vlastne tí ľudia dostanú nejaké time sloty do jednej deväť tridsať-
Tatiana Ondrejková: Áno.
Mišo Ukropec: -a on proste čaká do jedenástej-
Tatiana Ondrejková: Áno.
Mišo Ukropec: -lebo proste ešte grilujete tam toho nešťastníka.
Tatiana Ondrejková: Áno, presne tak.
Mišo Ukropec: Ale vlastne keď ho grilujete jeden a pol hodiny, to je vlastne dobrá známka.
Tatiana Ondrejková: Áno, áno. Čím je tam ten človek dlhšie, tým je to dobrá známka. Ale tak niekedy je to také, že tam niekto príde a je úplne proste akože perfektný je takto, dáva čísla, hej, proste akože tak ako do hodiny je to deal daná, dostane ponuku od piatich levov, hej. Takže závisí to aj od toho, že aký je schopný ten podnikateľ a ten človek s nami komunikovať, ako je dobre pripravený.
Mišo Gula: Ako často robíte nejaké, nejaké spoločné dealy, že viacerí sa dohodnete na spoluinvestovaní?
Tatiana Ondrejková: Vieš čo, robíme. neviem ti úplne teraz povedať, že koľko je to proste percent, ale akože dejú sa, ale väčšinou akože určite drvivá väčšina je proste, že každý ideme do toho sám. Lebo ono niekedy je to aj o tom, že keď urobíš ten spoločný deal, tak v podstate aj keď sa chceš dealovať a dohadovať s tým človekom, tak máme všetci hrozne busy schedule, akože všetci, hej. A potom proste, aby sme sa dvaja naraz proste dohodli, že si s tým človekom proste sadneme za jeden stôl a proste budeme s ním diskutovať o nejakých veciach alebo sa spojili, to je proste strašne náročné a potom ten proces trvá hrozne dlho. A napríklad nám sa, nám sa teraz, stalo, že tiež sme proste s jedným, s jedným podnikateľom proste, do ktorého sme chceli investovať, sme proste akože hrozne dlho to riešili. Nakoniec došlo k vysielaniu. Zrazu im začali rásť proste akože followeri a zrazu ten podnikateľ prišiel s tým, ale ja chcem viac, hej. A proste a už sme mu, a už sme mu nešli vysvetliť, že ale že, že teraz ti rastú followeri, ale to ti proste začne zase klesať, hej, že to je, to je proste teraz, lebo teraz si na obrazovke dva mesiace, hej, a proste nepohneš sa z miesta, hej.
Mišo Gula: Na to som sa presne chcel opýtať, lebo hlavne v Shark Tankoch som párkrát videl situácie, kedy aj priamo oni ich z toho obvinili, že kokos, tak vy ste si za to prišli len zviditeľniť, hej, že, že ako kebyže z tej komunikácie vidíš, že vôbec nie je v záujmu urobenie dealu. Aj to, čo si povedala, že, že teraz dáte im prvú ponuku a oni rovno to zmetú zo s- to sú, to sú proste ako red flagy, ktoré väčšinou znamenajú to, že oni si prišli len urobiť marketing zdarma. Vieš ako keby.
Tatiana Ondrejková: Hej, tak stalo sa to aj nám. Stalo sa to aj prvý rok, až nie toľko veľa, ale proste tento rok toho bolo viac, kde to proste akože vyslovene bolo o tom, že oni si prišli urobiť reklamu, hej. Ale nehovorím, že sú všetci takí, hej, že fakt tam chodí ako veľa proste takých zaujímavých, zaujímavých, šikovných ľudí a podľa mňa to bude narastať na tej úrovni a na tej popularite každý rok. Ja si fakt myslím, že to je proste dobrý program. Hej, však aj Shark Tank, oni, oni väčšinou tieto, tieto formáty majú nábeh dva tri roky, že väčšinou až na tom treťom roku sa to proste tá popularita láme a ten tretí rok si to urobí ten brand. Takže my čakáme, že uvidíme, že čo bude tento rok. Akože vyzerá to, že bude tá ďalšia séria. Už sa robia castingy na podnikateľov, takže...
Mišo Gula: Na tých zahraničných sa mi hlavne páči, a teda špeciálne ten Shark Tank, že na mnohých z tých záujemcov alebo tých, tých majiteľov projektov už vidno, že sú, že to proste nie sú, že roztrasení, rozklepaní a že prvýkrát niečo, že-
Tatiana Ondrejková: Hej.
Mišo Gula: -častokrát to je vidno, že sú sakra natrénovaní, proste vycvičení, vedia, ako majú to komplet pripravené, každé slovíčko, každý nádych, každý pohyb. A toto sa mi akože brutál páči, hej, že toto podľa mňa je, že, že ťažko motivačné. Lebo keď niekto príde, vieš, sa ti tam klepe, v telke to vyzerá tak, že má osiku, ty kokos, alebo neviem. Ako, ako so všetkým rešpektom, ale proste to vyzerá zle na tej kamere.
Tatiana Ondrejková: Hej, hej, ale to je, to je presne o tom, že aj tí podnikatelia si musia uvedomiť, že majú proste ten, ten jeden moment, kedy oni môžu strašne veľa získať. A proste keď to chceš, to nejde tak, že ideš tam a ideš improvizovať alebo nestačí ti len si nacvičiť proste tri minúty, nejaký pitch, hej, že, že reálne proste, podľa mňa je veľmi dobré si urobiť taký ten tréning, že nájdi si niekoho kľudne aj nejakého kamaráta alebo ja neviem, alebo proste si to zaplatiť a ísť si vyskúšať, aká je tá diskusia proste s tým, s tým investorom, hej, že čo sa ťa bude pýtať a nechať sa dostať normálne do tých úzkych. A to napríklad, my sme, my sme tento rok boli na tom Web Summit a, pre mňa bolo úplne, že, že nepochopiteľné, že relatívne málo ľudí a málo startupov zo Slovenska tam bolo a veľa si povie, že nejdem tam, hej.
Mišo Ukropec: A máš pocit, že Web Summit má nejaký zmysel pre
Mišo Gula: startupistov?
Tatiana Ondrejková: Ja si myslím, Mišo, že pre startupy to má obrovský zmysel, lebo je to, a nielen Web Summit, čokoľvek podobného formátu, lebo je to brutálna, ale brutálna šanca si presne toto natrénovať. A potom proste keď oni sú-
Mišo Ukropec: Okej, ako tréning beriem.
Tatiana Ondrejková: Ako tréning, ako môžeš si z toho urobiť výlet a zároveň tento tréning.
Mišo Gula: Plus vidíš, ako to robia iní, ako to prezentujú, ako vieš. Takto, že nie ako, ako tréning to beriem. Ja totižto ja som na Web Summit bol dvakrát, neviem. A
Mišo Ukropec: ako tréning, tam som mal, že najhorší, najhorší pitch ever. Mám z toho
Mišo Gula: jednu fotku. Aj niečo som to nehovoril. Už si to trikrát hovoril. Sorry. Zle to akože dopadlo, ale tam som zistil, že no kámo, tak musíš to mať trošku ináč našlapané.
Mišo Ukropec: Takže dobrá skúsenosť, takže ako tréning fajn, ale ak nejaký startupista si myslí, že tam
Mišo Gula: ako nájde-
Tatiana Ondrejková: Nalezie peniaze.
Mišo Ukropec: -nalezie peniaze, tak to si vôbec ako neviem predstaviť.
Tatiana Ondrejková: Súhlasím, súhlasím s tebou, hej, ale že ja čo vnímam ako veľký problém je napríklad to, že naši startupisti slovenskí hrozne málo trénujú a myslia si, že proste tuto som, mám klapky na očiach, tuto som na jednom malom Slovensku, aký som úžasný. Kokos, ale keď ideš do toho zahraničia a tam máš, a tam máš proste súperiť proste s tými brutálne nadupanými ľuďmi, ktorí proste presne toto trénujú, majú to stokrát natrénované, stokrát odskúšané.
Mišo Gula: Hovoríš, sluš, mali sme tu Katku Kovalčíkovú. Neviem, či Katku vnímaš.
Mišo Ukropec: Ona učí ako vystúpenia na stejdži a prípravu spíkrov a tak.
Tatiana Ondrejková: Okej.
Mišo Ukropec: A ona stále hovorí, akože ja to chápem, že podstatná je odbornosť a hovorím,
Mišo Gula: kukaj na to, kukaj na to. To mi ani ako...
Mišo Ukropec: A nie.
Mišo Gula: Ja nemôžem posúdiť.
Mišo Ukropec: Proste keď sa ty postavíš na stage, tá audiencia nemá šancu posúdiť, či tej veci rozumieš alebo nerozumieš. Ona jediné, čo vníma je, že aký dojem zanechávaš.
Tatiana Ondrejková: Presne tak.
Mišo Ukropec: A keď sa tam proste, proste predo mnou, to som bol úplne hotový z toho, sa postavil proste Amík nejaký. Ja netuším, čo rozprával. Nie v zmysle ako slovám som rozumel.
Tatiana Ondrejková: Hej.
Mišo Ukropec: Ale vôbec neviem, čo ten startup mal jako robiť, kde je ako value proposition, čo vlastne chcú, čo chcú, čo nič. Ale on to tak odpičoval, že ja som akože ostal, že Miško, máš problém, lebo to keď sa tam postavíš s tou tvojou ako rozprávočkou, to ako zabudni. To, že ti zaspia pri tebe.
Tatiana Ondrejková: No.
Mišo Ukropec: A vlastne tá, tá sebavedomá komunikácia a také to, že kukneš mu do očí a tebe to hovorím kámo a chcem toto a toto a ponúkam toto a hento a mám také, také, také, takéto to a jaká z neponuka, hej?
Tatiana Ondrejková: Hej, hej.
Mišo Ukropec: Tak toto proste tu totálne chýba.
Tatiana Ondrejková: No presne, presne o tom je to, že jednoducho nevedia sa tí ľudia pochváliť. Boja sa tej individuality, lebo my dlhodobo vzdelávaním sme boli proste udupávaní. Buď a nevytrč aj z radu, vytrčíš z radu, dostaneš po hlave, hej? A to je, to je proste to vzdelávanie a to sa musí zmeniť. A keď si to nemal v škole a chceš niečo dosiahnuť, chceš robiť globálny biznis, chceš dobrého investora, chceš ho väčšinou zo zahraničia veľkého, ktorý má veľa prachov, ktorý keď budeš mať problém, tak nepovie, že no dobre, tak čau, ja viac ti už nedám, ale dá ti viac, keď ti bude veriť a dôverovať, že proste že to dáš, hej, lebo, lebo má ten vankúš ten investor, tak jednoducho musíš súťažiť proste akože-
Mišo Ukropec: S úplne inou úrovňou.
Tatiana Ondrejková: S úplne iným levelom, aj keď si to nejdeš natrénovať do toho zahraničia, lebo proste máš natlačené v gatiach, tak akože proste sorry, hej. Proste keď chceš ísť do veľkého sveta, tak ako musíš skočiť hlavičku do vody a proste plávať s tými žralokmi. Ináč proste akože nemáš šancu to dať, hej. To znamená, že proste za mňa, za mňa toto bolo, že kokos, akože fakt, že toľko málo ľudí. A ešte, ešte to sme mali s Mišom Čongom, veľkú diskusiu a to mal Mišo Čonga úplne akože perfektný komentár na jednom mojom príspevku z LinkedInu, že, hm, a teraz neviem, či, nie, minimálne sme sa o tom bavili, že proste on sa s niektorými tými startupistami, ktorí tam prišli, rozprával a sa ich pýtal, že no tak s akým investorom sa ideš stretnúť? Hm, a no dobre, a tak a že, a že čo máš pripravené? Že hm, hej, že, že to proste tá nepripravenosť, že idem tam a budem improvizovať, že to je proste, to je normálne, že proste taký waste of money. To je len proste akože výlet víkendový, hej.
Mišo Gula: Ale, ale pre teba je to skvelý filter, lebo ty keď vidíš, že on sa na túto jedinečnú životnú šancu nepripravil.
Tatiana Ondrejková: Áno.
Mišo Gula: Presne vieš, ako sa bude správať v biznise.
Tatiana Ondrejková: Áno, áno, presne, presne tak, presne tak. Ale akože zase, Mišo, poviem ti, že veľa je aj takých ľudí, ktorým keď toto vysvetlíš a im to proste povieš, tak začnú na tom pracovať. Hej, že ja mám skúsenosť, ja poznám akože fakt, že relatívne zaujímavé šikovné kočky, ktoré ale proste principiálne z toho, že sú baby, tak jednoducho niektoré veci my máme v mozgu ináč, ako majú chalani. Hej, proste máme. To je fakt, hej.
Mišo Ukropec: Som si to nikdy nevšimol.
Tatiana Ondrejková: Hej, máme, máme. Máme a, jednoducho, jednoducho proste tie, jednoducho tie hej, jednoducho tie mladé, tie mladé baby a ja som to mala tiež, hej, že keď sa proste akože vrátime do toho môjho veku, keď som ja začínala, ja som tiež bola strepečením záveras priposratá a tiež som hľadala, že, že kde ktorého frajera by som zatiahla do biznisu. Vďaka Bohu, že som to neurobila, hej, lebo by som si proste akože strieľala do hlavy. Ale jednoducho proste baby majú pocit oveľa väčšej neistoty, keď idú do týchto vôd a do toho podnikania, ako majú chalani. To je proste to je fakt, hej. A že pre veľa báb je to proste o tom, že proste im to vysvetľovať, tlačiť im to do hlavy, kopnúť ich do toho a proste oni sa potom rozbehnú. A pri chalanoch si myslím fakt, že je to iné, ale akože pri báb proste ja to vidím, hej. Aj proste tento rok sme mali v Jame Levovej proste jednu babu, ktorá si myslím, že keby si ten biznis robila sama, tak akože by proste bola akože super a šlapalo by jej to dobre, hej, a má to s frajerom, hej, no takže...
Mišo Gula: A vznik-vzniknú vám niekedy, ak sa aj neurobí deal, ale jasné, tým, že absolvujete aj niekoľko hodín s tými jednotlivými ľuďmi, vznikajú niekedy aj situácie, že sa pustíte do nejakého mentoringu mimo investovania? Alebo to je úplne akože pre vás nezaujímavé?
Tatiana Ondrejková: Nechcem, nechcem, nehovorím, že to je nezaujímavé, nechcem hovoriť za chalanov a myslím si, že to majú veľmi podobne ako ja. Ja proste na to nemám čas. Hej, že za mnou veľakrát sa mi proste ozvali na LinkedIn, mi strašne veľa proste báb alebo aj chalanov proste mi píšu, že by chceli odo mňa mentoring. Ja proste ja nemám čas na ten mentoring a ak ten čas si nájdem, tak ho chcem dať proste tým ľuďom, ktorých mám v skupine a ktorých mám nainvestovaných.
Mišo Gula: Že mentoring je pri investícii included, ale ináč akože nie.
Tatiana Ondrejková: Áno, áno, vždycky. Mentoring je proste akože úplná, úplná proste samozrejmosť. Ale ináč ja, vieš, ja nie som, nie som profesionálny coach ani profesionálny mentor. Ja som podnikateľ a v podstate investor. Hej, to znamená, že ja tie moje skúsenosti chcem odovzdávať tu. Ak jedného dňa proste budem, budem tak, že už proste nebudem vedieť, čo so sebou, všetko proste predám a už proste budem, budem v tom štádiu, že strašne sa nudím, tak potom asi proste začnem robiť profesionálneho mentora, kouča, ak niekto bude mať o moje služby ešte záujem vtedy, ale teraz proste jednoducho ja to fyzicky nie som schopná dať, hej.
Mišo Gula: Tak akože okej, aby sme si rozumeli, že, že jasné, ten príklad s tými ľuďmi, ktorí prídu akože na prvé piče a tak ďalej, tak samozrejme, že nemáš čas na to, aby si za drobné niekoho mentorovala, ale zase si v pozícii a so skúsenosťami, kedy by si si mohla voliť akože high ticket klientov, kde už aj finančne by to mohlo byť teda zaujímavé.
Mišo Ukropec: Vieš čo, ja tu, tu ja tu trošku do toho vstúpim, lebo ja s tým nesúhlasím.
Mišo Gula: No však si urob svoj podcast, tak čo.
Mišo Ukropec: Ja už mám svoj podcast. Nezabúdaj na to, že kým ty si fešáčik, tak ja som ten sexy-
Mišo Gula: Ty si Kolodožar.
Mišo Ukropec: Preč-prečo s tým nesúhlasím?
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: Že nemyslím si, že by si mala teraz ako oveľa úspešnejšie podnikateľka, ako som ja, ale tak som chlpček starší, aj keď menej úspešný.
Tatiana Ondrejková: To neviem.
Mišo Ukropec: Tak som štyri osem.
Tatiana Ondrejková: okej.
Mišo Gula: Síce si menej bohatý, ale zato si starší a škarečí.
Mišo Ukropec: Chlap je vždycky škarečí ako atraktívna žena. Ale ja s tým nemám problém. No ale poďme, poďme naspäť ako k týmto advisory aktivitám. Ja mám advisory board.
Tatiana Ondrejková: Okej.
Mišo Ukropec: Za mnou tiež chodia ľudia, ktorí sa chcú poradiť, lebo sú úrovne, na ktorými im viem poradiť. Sú veci, ktoré im neviem poradiť, ale našťastie na Slovensku zase nestretol som veľa ľudí, že im neviem poradiť, lebo Slovensko je tak maličké a som akože niekde už za tie roky, že, že mám tucha. Ale sú veci, o ktorých nemám tucha. A ja, čo mám advisory board, mám tam dvoch Hamíkov, jedného Portugalca a jedného Nemca. A sú to ľudia, ktorí nerobia za peniaze, ale nerobia to ani za modré oči. Proste máme ESOPový plán a jednoducho sú ako zainvolvovaní takto a sú jasne motivovaní tým, aby sme uspeli. Lebo keď jedného dňa sa podarí Twinzo odpáliť na Mesiac, tak oni z toho potom ako dostanú. S tým, že dneska ich to stojí tu a tam nejaký telefonát tu a tam nejaký e-mail. Lebo ja nepotrebujem mentoring typu aké označiť DPH, daňovú z príjmu a ako robiť Pič. To už ako to riešili kedysi dávno, dávno ako zase iní. Ale toto sú, že ako mám vyrobiť partnerskú zmluvu? Tu máš dievčinku, čo má franšízu. Franšízová zmluva, aby bola postavená naozaj, že správne, správne a funkčná medzinárodne, to nestojí päť korún na právnikoch.
Tatiana Ondrejková: Súhlasím. No.
Mišo Ukropec: Áno, to stojí nejakých zopár, kľudne aj že desiatok tisíc euro. Len takáto jedna zmluva. A tam práve takýto ako advisor ťa vie že totálne odkatapultovať. Lebo ja mám proste, dvihnem telefón, počúvaj, mám taký taký problém. Neviem, čo s tým mám robiť. Doprava, doľava, hore, dole, rovno. Všade vidím benefity, všade vidím kosti. Čo je správna odpoveď? Ja proste neviem sa rozhodnúť. Michal, to je jednoduché. Pozri sa na toto, toto, toto a začne vymenovávať ti veci. Už viem. Doprava.
Tatiana Ondrejková: Hej, hej.
Mišo Ukropec: Len mi ako položí tri otázky a je všetko jasné. Lebo vybudoval biznis v Spojených štátoch, ktorý vyexitovali na NASDAQ, ktorý neviem proste čo. On je úplne, úplne, úplne inde.
Tatiana Ondrejková: Áno, áno, súhlasím.
Mišo Ukropec: Hej, ale keby som mu chcel zaplatiť, tak ma pošle do čerta, lebo Michale, tvoje peniaze-
Tatiana Ondrejková: Nepotrebujem.
Mišo Gula: No ale nevidím ten, ten nesúhlas s tým, čo ti povedal. Lebo keď sa bavíme o high ticket klientoch, tak sa, počkaj, počkaj, nechaj ma. Tak sa nebavíme o tom, že mu budeš radiť, či má robiť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo. Samozrejme, že sa bavíme o takýchto akože-
Mišo Ukropec: Ale kto je high ticket klient potom?
Mišo Gula: To sú CEOčka foundry už, už dnes veľkých firiem, ktoré ale chcú ísť na ďalší level.
Mišo Ukropec: No lenže tam potom by Táňa mala byť akože o level dva, tri vyššie, ako sú oni.
Tatiana Ondrejková: No a to ja si myslím, že proste nie som, hej.
Mišo Ukropec: A to teda ako pri a-akože absolútne, že všetkej úcte.
Tatiana Ondrejková: Samozrejme.
Mišo Ukropec: Stomiliónový biznis ja som nevybudoval. Ty áno. Áno, ale-
Mišo Gula: No čiže ty máš dneska desaťmiliónový.
Mišo Ukropec: Lenže keď Táňa príde a bude si robiť z toho miliardový biznis, pôjde sa Táňa radiť s niekým, kto má iný stomiliónový biznis?
Mišo Gula: Jasné, že pôjde vyššie.
Mišo Ukropec: Pôjde vyššie. Lenže koľko je ľudí na Slovensku, ktorí urobili miliardový biznis? Nula. Áno, to znamená, že keď je high value ticket niekto, že Táňa, Dalib Orcík, man, Mišo Meško chce sa s niekým poradiť, tak musí proste vypadnúť do sveta. A to je high ticket pre mňa. High ticket neni, keď niekto má stotisícový, miliónový biznis, to neni high ticket, to je, že average ticket.
Mišo Gula: No počkaj, Táňa keď má-
Mišo Ukropec: Sorry.
Mišo Gula: Stomiliónový biznis, môže radiť tomu, čo má dneska päť až desaťmiliónový biznis.
Mišo Ukropec: Jasné, samozrejme.
Mišo Gula: A to, že high niečo znamená iné vo svete a na Slovensku to je druhá vec.
Mišo Ukropec: Ale aj na Slovensku akože-
Mišo Gula: No ale ja, ja som nikde v tom tvojom pre-preslove som nepostrehol vec, ktorá by odporovala tomu, čo hovorím ja. Len ty to ináč pomenovávaš, ale bavíme sa o tom istom ako.
Mišo Ukropec: Toma tomu nerozumie.
Tatiana Ondrejková: No, že, že keď-
Mišo Gula: Už som si zvykol, že ty rozumieš všetkému.
Tatiana Ondrejková: Hej, že keď, keď môžem k tomu povedať, proste súhlasím s obidvoma, ale budem, budem veľmi apolitická v tomto, ale že, že musím povedať proste toto, že je fakt, že aj keby mi niekto proste ponúkol neviem akú proste sumu, ja to jednoducho nezoberiem, lebo to fyzicky proste neviem stíhať a proste nejaká určitá suma za nejakú hodinovú sadzbu proste akože je mi fakt, je mi, je mi fakt jedno, hej, že proste aj keby mi niekto päťtisíc euro za hodinu ponúkal proste akože mne je tých päťtisíc euro fakt, že jedno. Hej. Pre mňa, ak by som niekoho mala mentorovať, je oveľa zaujímavejšie, a to hovorím o sebe, hej, že aký som ja človek, sú iní ľudia, hej, pre ktorých možno päťtisíc euro za hodinu by bolo, že wow, že idem, hej. Ale že ja som človek, že mňa motivuje to, keď vidím, že to, čo som povedala, proste reálne pomôže a viem robiť nejaké ďalšie kroky k tomu, aby som tomu pomohla ešte viac rásť a chcem sa podieľať potom na tom raste, hej, že to mňa motivuje proste dávať rady, to mňa motivuje pomáhať a hľadať tie riešenia. Mňa nemotivuje to, že mi niekto zaplatí za hodinu proste päťtisíc euro, lebo ja si tých päťtisíc euro ve-vieš že, hej, že to znamená, že, že, že proste, že čo je ten high ticket, hej, že o čom sa bavíme. Ak sa bavíme proste o nejakej konkrétnej sume, že, že pre mňa to napríklad konkrétne pre mňa nie je motivácia. Pre mňa je motivácia podieľať sa na niečom, čo bude rásť, bude úspešné. Hej.
Mišo Gula: Ale však to nie je suma, však život nie je len o peniazoch, jak God hovoril.
Mišo Ukropec: High ticket sú aj zlato, aj Sierra Leone.
Tatiana Ondrejková: K tomu som, k tomu som chcela povedať len, že, že chápem proste tých ľudí, ktorých má Mišo, proste ktorí to robia proste takým tým spôsobom, že-
Mišo Ukropec: On zaprel, že v živote-
Mišo Gula: Však ale to sa tomu-
Tatiana Ondrejková: Že nie, neodporuje.
Mišo Ukropec: Ja už viem, v čom to odporuje.
Tatiana Ondrejková: No.
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: Viem. Keď ty povieš ticket, čo znamená ticket?
Mišo Gula: Cenovka.
Tatiana Ondrejková: Cenovka, no. Ale dobre, dobre, šak tá cenovka, cenovka môže byť, cenovka môže byť aj-
Mišo Gula: Cenovka môže byť podiel.
Tatiana Ondrejková: Hej alebo podiel, alebo Ezopy to môže byť tiež cenovka.
Mišo Gula: Ja som nepovedal, že to vykešuješ.
Mišo Ukropec: Pekne si ho zachránila.
Tatiana Ondrejková: Hej, že cenovka, cenovka, cenovka môže byť čokoľvek, že nemusí to byť nejaká konkrétna suma. Môže to byť kľudne podiel, hej, ktorý tiež má v podstate nejakú hodnotu, ktorá sa možno bude zvyšovať ešte.
Mišo Ukropec: Ale tikety sú normálne peniaze.
Tatiana Ondrejková: Hej, ale teda to som chcela povedať, že pre mňa motivácia je podieľať sa na niečom. To znamená, že skôr by som to chcela proste tak, ako hovorí Mišo. A fakt je, fakt je ten, že napríklad, keď sa bavíme o tom, že niekto proste akože by chcel moje rady alebo rady môjho tímu, ktorý ja si myslím, že mám fakt akože fantastický a že tú infraštruktúru máme veľmi dobrú, že tým začínajúcim podnikateľom vieme mega pomôcť aj ísť do ďalších krajín. Tak fakt je ten, že toto napríklad akože tí ľudia ten prvý ročník vieme o mne nevedeli. Hej, že proste kým som to nezačala ja viac komunikovať, proste nevedeli, kým som nezačala viac aj v tej startupovej komunite sa s nimi proste baviť, tak to tí ľudia jednoducho nevedeli, hej. A teda fakt je ten, že, že áno, proste aj ja to o sebe viem a ja to aj tak hovorím, že áno, môžem skákať proste do určitej výšky, hej, že keď niekto chce ísť proste na IPO, tak tam mu neporadím, tam som ja preňho useless, hej. Keď niekto chce narajzovať niekoľko miliónov eur, lebo proste akože hneď chce ísť cez, ja neviem, do Ameriky, tam chce ísť do Y Combinatora, tam chce hľadať proste nejakých investorov úplne iného levelu na úplne niečo iné, tak tam sa ja tiež ani nehrabem, hej. Ale to je presne to, čo som povedala na začiatku. Proste nie je DDčko ako DDčko a nie je startup ako startup.
Mišo Gula: No jasné.
Tatiana Ondrejková: Hej, že strašne veľa ľudí, ktorí proste tu začínajú podnikať si hovoria, že ja som startup, ale proste to nie je startup, hej. A potom presne títo ľudia, ktorí si hovoria ja som startup, nevedia rozlíšiť ani medzi tým, že ja potrebujem investora a ja potrebujem reálne partnera do biznisu. Lebo strašne veľa ľudí napríklad aj do Yami nám chodí s tým, že ja mám produkt, ale neviem ho predať. Investor nie je od toho, aby za nich predával, vymýšľal tú predajnú stratégiu, robil si prieskumy, že kto je vlastne akože goal target groom, hej, že proste na toto nie je investor. Investor je na to, aby ti dal peniaze a prípadne ti otvoril dvere. Ale všetko toto je úloha proste toho podnikateľa, hej. A proste nám tam chodia tí podnikatelia, ktorí proste sa považujú, ja som startup, ale oni nie sú startupy. To sú podnikatelia, ktorí potrebujú partnera do biznisu, aby im to naštartoval a potom proste akože môžu hľadať investora, keď to bude naštartované a keď bude jasná predajná stratégia, ako predať. Proste keď to bude mať už konečne nejakú proste takú tú nabeholú krivku, hej.
Mišo Gula: Sme, sme na témy.
Tatiana Ondrejková: Okej.
Mišo Gula: Lebo ty si tu na slovíčka neni doslova presexoval čas. Nechcem byť sprostý a my sa tu máme baviť o sexy spodnom prádle, sakra. A ty tu riešiš kokos ticket. Tak choď sa baviť o tikete a ja by som si rád vypočul o spodnom prádle.
Tatiana Ondrejková: A čo by si chcel počuť o spodnom prádle?
Mišo Gula: Čo to je za biznis? Kde sa to dá kúpiť a kedy mi to dôjde?
Tatiana Ondrejková: No vieš čo, my keď sme, my keď sme s Patrikom Dragonom v podstate začínali Pelikána, tak vlastne my sme, my sme po prvom roku otvorili, otvorili Maďarsko a ďalší rok hneď proste Českú republiku a už sme mali proste akože pocit, že dobre, že nuda, že ako vieme to robiť, robíme to, rastie nám to. Tak Patrik proste prišiel akože s úžasným nápadom, že poďme proste urobiť nejaký e-commerce a proste doniesol mi také tie štatistiky, že počúvaj, že spodné prádlo je super, super máš, že proste poďme predávať. On že koľko to chce peňazí a ja hovorím, že dobre, že tak vieš čo, že tak poďme. Tak sme teda začali nejaký, nejaký takýto e-commercový shop si robiť a učiť sa na tom nejaké veci, ako funguje aj ten fyzický skladový svet, lebo my sme dovtedy boli len v tom virtuálnom letenkovom svete.
Mišo Ukropec: To je dosť rozdiel asi mať sklady.
Tatiana Ondrejková: Hej, hej, je to, je to, je to dosť veľký, dosť veľký rozdiel. V niečom je to oveľa jednoduchšie a v niečom je to proste zase komplikovanejšie ako ten virtuálny svet. No a teda tak sme sa vlastne akože dostali. Patrik prišiel proste s nápadom, ukázal mi štatistiky, vyhľadáva sa to proste akože vieme to super urobiť, tak akože poďme, poďme predávať spodné prádlo. Tak sme proste akože spustili Saxanu, hej. No a potom proste akože keď sme spustili Saxanu, tak potom Patrik prišiel zase o rok na to s ďalšou štatistikou, že počúvaj topánky, že poďme proste predávať topánky. Počuj, počuj, počuj, počuj, počuj. Ešte sa chceš baviť o spodnom prádle, hej?
Mišo Ukropec: Dôležité je to. Ja tu mám ešte jednu otázku k tomu spodnému prádlu. Už keď som začal, tak-
Tatiana Ondrejková: No.
Mišo Ukropec: Všimol som si na tých fotkách, že väčšina tých modeliek, teda že oni sú akože štíhle, pekné, všetko ako fajn, ale že oni majú oproti, aspoň mal taký pocit v minulosti, že široké boky.
Tatiana Ondrejková: Fakt?
Mišo Ukropec: Áno, bez srandy, že kedysi, že keď si pozrieš Victoria's Secret, to sú všetko také akože veľmi štíhle a majú úzke boky. Fakt tak akože by som povedal, že atletické typy mínus štyri kilá.
Tatiana Ondrejková: Okej.
Mišo Ukropec: Hej, ale tieto baby, čo som si akože, keď som si ťa lustroval, tak kukám, že Saxana teraz kukám, že akože pekné kočky všetko. Nie že by to boli úplne že Kardashianky, hej, ako to našťastie zase-
Tatiana Ondrejková: Okej.
Mišo Ukropec: Tam to neni, ale pozerám, že je to taký akože návrat ku koreňom. Že už to nie sú také tie akože atletické typy.
Mišo Gula: To nie je návrat ku koreňom, to je politika.
Tatiana Ondrejková: Vieš čo, že-
Mišo Ukropec: Dobre, tak sa dozviem niečo nové možno?
Tatiana Ondrejková: No ja ti na to ako veľmi jednoducho odpoviem. My v podstate nemáme vlastný brand. My sme middleman, my prepredávame značky.
Mišo Gula: Okej.
Tatiana Ondrejková: To znamená, že my sa snažíme minimalizovať náklady na ten predaj.
Mišo Gula: Preberáte tie obrázky z-
Tatiana Ondrejková: A my tie obrázky preberáme od značiek. A to, akú politiku má značka, že čo na tých obrázkoch chce mať, tak to je proste úplne o nich, hej.
Mišo Gula: To je príklad, Victoria's Secret ako na tom skoro zdochli. Proste oni, oni dostávali kopec hejtu za to, že na tých prehliadkach sú len štíhle modelky. Začali tam pchať väčšie modelky. Dosť lepšie som to povedal.
Mišo Ukropec: Lepšie živené modelky.
Mišo Gula: Lepšie živené modelky a zrazu proste predaje bum dolu. Vieš ako.
Tatiana Ondrejková: No lebo, lebo tak akože, že to si normálne myslím, že všetci môžeme povedať hej, že to, čo predáva, je to proste keď vidíš peknú vec, ktorá sa ti páči. Proste to je fakt. Hej, to je normálne bez diskusie. Proste vojdeš do obchodu, keď má pekný výklad, keď má škaredý výklad, nevojdeš. Na e-shope je pekný výklad, pekné fotky. Buď máš proste pekné fotky, ktoré proste ty sa sám seba v tom predstavíš a povieš wow, ja budem vyzerať tak sexy jak ona, budem vyzerať tak perfektne jak ten chalan v tom tričku alebo v tej košeli alebo v tom obleku. A proste vtedy si povieš, že ideš si to kúpiť. A keď proste tam máš niekoho, kto nevyzerá až tak dobre, alebo kto neni proste taký ten ideál, ktorý máme vtĺkaný do hlavy. Jednoducho proste si to nekúpiš. A my máme tie ideály vtĺkané do hlavy. Jednoducho to je proste teraz, že zmeniť to zo dňa na deň proste to nejde. Akože teraz normálne, že zo dňa na deň.
Mišo Ukropec: Oni v rámci vlastne v rámci ako cirkulačnej ekonomiky, aby sa znížila produkcia oblečenia, začali obliekať do toho oblečenia menej atraktívne baby ako predtým.
Tatiana Ondrejková: To je vynikajúca, vynikajúca asociácia. To je, až by som to, až by som to nazvala konšpirácia.
Mišo Ukropec: Je to otázka. Ja netvrdím, že to tak je, ale-
Tatiana Ondrejková: Neviem. Vieš čo, nevidím, nevidím do ich hláv. Akože možno je to určite jeden z cieľov. To by bol taký ten, taký ten pekný cieľ.
Mišo Ukropec: Ja dúfam, že to robí.
Tatiana Ondrejková: To by bol taký ten, taký ten pekný cieľ. Ale je proste, je proste reálne fakt, že na internete predávajú pekné fotky. Keď je niečo pekne nastajlované, pekne to vyzerá. Keď sa ti to páči, keď to je škaredé, tak to proste nekúpiš.
Mišo Gula: Chápem. Mali, mali sme o tom debatu predsa akože, že tá politika, teraz politikou nemyslím politikou, ale politika akože v rámci greenu, v rámci LGBT+ a proste, proste nejakej politickej korektnosti sa pchá už dnes do všetkého. A toto je presne ten istý príklad, kedy nejaké-
Mišo Ukropec: Odnieslo si to spodné prádlo našli. Do pytľa.
Tatiana Ondrejková: No.
Mišo Ukropec: Výtečne. Máš pripravený fun factíček nejaký?
Tatiana Ondrejková: Ježiš, na toto som zabudla.
Mišo Ukropec: Jé, jak si mohla?
Tatiana Ondrejková: Kelo, na toto som zabudla. Tak si ma na to upozornila, že nejaký fun fact.
Mišo Ukropec: To je jediný teaser, čo dostala, že priprav si fun fact. Dobre? Tak.
Tatiana Ondrejková: No dobre, tak nejaký si vymyslím fun fact.
Mišo Ukropec: Dobre. Ty máš nejaký nezbedník?
Mišo Gula: Hej.
Mišo Ukropec: Daj.
Mišo Gula: Ale tu vyhejtím našu hostku.
Tatiana Ondrejková: No povedz, povedz.
Mišo Ukropec: Ešte furt nikto nevie, že tu bola.
Tatiana Ondrejková: No povedz.
Mišo Gula: Sme hľadali letenky do Ameriky, vieš?
Tatiana Ondrejková: No.
Mišo Gula: A teraz idem cez Pelikán.
Tatiana Ondrejková: Okej.
Mišo Gula: A kamoš hovorí, že, že počúvaj, ale že choď cez in-inkognito mód, lebo, lebo akože oni uvidia, že to hľadáš, akože ten systém to vyhodnotí, že to hľadáš a čiže ti to dvihne ako kebyže cenu. Hovorím, tebe musí drbať, akože jak môžu individuálneho človeka alebo, alebo na základe štatistiky, že jedno vyhľadávanie pribudne, ako môžu oni vyhodnocovať, proste zdvihnú, však to môžu boty byť čokoľvek, nie? Hovorím, to, to je nezmysel. Či to bola náhoda? To nechajme na iných, hej? Ja nechcem byť konšpirátor, nechci bonzovať, ale hlásiť sa to musí. Tá cena sa dvihla. Ako je to možné?
Tatiana Ondrejková: Aký bol rozdiel časový medzi tým-
Mišo Gula: Nič nebudem hovoriť.
Tatiana Ondrejková: No tak akože pozrite sa, ono to funguje takým spôsobom, že všetky také tie vyhľadávače, ako sme my a je jedno úplne, že či to je Google alebo sme to my, alebo proste čokoľvek to je, sú napojené na rôzne zdroje dátové, hej? Globálne distribučné systémy, neglobálne distribučné systémy priamo directly proste connection na airliny. A teraz ono to funguje vlastne takým spôsobom, že pre tie airliny je udržiavať to, že proste ty robíš toľko veľa proste akože dotazov na tie ich servery proste strašne drahé, strašne drahé. To znamená, že oni majú cash a majú potom proste akože ten normálny akože systém, kde majú reálnu availability a dostupnosť, hej? A teraz oni proste akože oni, keď len ty vyhľadávaš a pozeráš sa na cenu, tak oni ťa pošlú do tej cashe, lebo tá je pre nich oveľa lacnejšia udržiavať, hej? A až keď reálne si potom povieš, že vyberiem si tento let a idem si ho zabookovať, tak až vtedy ideš do tej reál-reálnej availability. Hej, to znamená-
Mišo Ukropec: Lebo to stojí peniaze.
Tatiana Ondrejková: Hej, lebo, lebo to stojí peniaze. To znamená, že toto je jedna proste akože vec, ktorú ľudia vôbec nevidia a vôbec akože nerozumejú.
Mišo Ukropec: Ale len to je emotívne vedieť, že vlastne, že ten dopyt nestojí akože nič.
Tatiana Ondrejková: Hej, presne tak. No to znamená, že vlastne ty keď sa na to pýtaš, tak ideš do cashe a teraz tá cash proste ona sa updatuje, neupdatuje proste akože v rôznych, v rôznych časoch. To je akože jedna vec a teraz akože do týchto, jedno či to je cash alebo ten už potom ten riadny systém do toho pristupujú proste to sú normálne, že, že, že milióny proste akože dopytov a requestov, ktoré akože tam chodia proste v rámci sekúnd z celého sveta. To neni, že len tuto zo Slovenska si sa ty pýtal na letenku z Viedne do ja neviem kde, do San Francisca, hej, ale proste to sa na to spýta, že milión ľudí v jednej sekunde proste akože z celej Európy, hej, že proste chce vedieť tú cenu alebo chce vedieť proste akože cenu, ktorá je, ja neviem z Amsterdamu do San Francisca, ale vlastne ty máš Viedeň, Amsterdam, Amsterdam niečo, hej. To znamená, že tam sa tie ceny menia v sekundách, hej, že to neni proste tak, že ty sa dneska pozrieš a o hodinu bude tam tá istá cena. Tá cena proste teraz môže byť sto euro, o hodinu môže byť stopäťdesiat euro, o tri hodiny môže byť päťstopäťdesiat euro a o dva dni môže byť zase päťdesiat euro. Hej?
Mišo Gula: Dolu už nikdy, hej?
Tatiana Ondrejková: Ide to, ide to aj dole, hej, že my napríklad my máme normálne systém, ktorým, ktorým proste sledujeme vývoj, vývoj cien leteniek a paradoxne proste by si si myslel, že, že to pôjde vždycky takto, ale neni to tak a neni to tak ani pri low costoch a neni to tak ani pri klasických leteckých spoločnostiach, hlavne pre tých, ktoré vedia veľmi dobre pracovať so svojím load faktorom. Load faktor je, že akú majú obsadenosť linky.
Mišo Gula: A mám doplňujúcu otázku. Máš čas si rozmyslieť fakt, fun fact.
Tatiana Ondrejková: Díky.
Mišo Gula: Že, že keď som si hľadal letenky u vás a potom som si hľadal letenky u konkurencie, také zelené exotické s chlpkami.
Tatiana Ondrejková: No kľudne povedz, kľudne povedz.
Mišo Gula: Však presne, však aj tak na mňa platí. Jasné, Kiwi som si pozeral.
Tatiana Ondrejková: No.
Mišo Gula: Aj som si to kúpil cez nich nakoniec.
Tatiana Ondrejková: No, v pohode, no.
Mišo Gula: Že, že ako je možné, že nebol to priamy let. Čiže bol to nejaký connection flight. A ako je možné, že jedna spoločnosť mi ukáže, že taký let existuje a druhá mi ho vôbec neukáže?
Tatiana Ondrejková: No a to je zase presne o tom, že, že ono sa veľakrát proste stane, že ty sa dopytu-dopytuješ naraz proste na strašne veľa tých systémov distribučných, ktoré proste akože majú ten content. A niekedy sa ja neviem proste stane, že tento ti to nepošle.
Mišo Gula: Vieš čo? Takto, zhodou okolností táto otázka, preto prišla, lebo ja som to opakovane skúšal, že, že aj s časovými rozostupy, lebo chápem, že napríklad niektoré shopy robia to, že keď si už niečo hodíš do košíka, tak oni to u seba evidujú ako keby rezervované. Vieš. Čiže som si povedal, tak to môže byť aj tento prípad teoreticky, hej, ale-
Tatiana Ondrejková: V tomto prípade sa to nedá.
Mišo Gula: Ale práveže sa to opakovane stalo to, že proste vôbec mi jedna stránka, teraz nehovorím, ktorá to bola. Jedna stránka mi proste vôbec neukazovala taký let a druhá mi to ukázala.
Tatiana Ondrejková: No tak to okrem iného môže byť o tom, že napríklad nie všetci majú to isté naplnenie na tie isté distribučné systémy, ktoré majú ten content.
Mišo Gula: Čiže reálne môže byť iná, iná ako databáza.
Tatiana Ondrejková: Áno, určite áno.
Mišo Ukropec: A mám za to, že letecké systémy sú staré jak, jak Matuzalem, že to sú staré haraburdy.
Tatiana Ondrejková: To by sme sa mohli o tom dlho. Ja by som vám mohla proste takú akože históriu o tom porozprávať, hej, že ja som, ja som bola vlastne akože pri tom, keď my sme tvorili ten celý ten, ten náš systém, hej, že vlastne tí programátori, ktorí nám to programovali na začiatku by to bezo mňa neboli urobili, lebo, lebo na to, aby proste si naprogramoval takýto algoritmus, tak proste potrebuješ vedieť, ako fungujú tie globálne distribučné systémy, hej, a potrebuješ vedieť tú, tú logiku za tým. A to proste tí programátori nevedeli. Ja som vlastne XML transakcie, ja som vyberala, ktoré XML transakcie majú na aký request proste použiť.
Mišo Gula: My sme diví, no však my sme sa vôbec nespýtali, jak k tomu došlo.
Tatiana Ondrejková: A vlastne ja som, ja som im ukazovala, že ktorú hodnotu majú vlastne zobraziť kde na webe v tej grafike, ktorú sme mali, lebo oni proste toto absolútne netušili, ako to majú vyskladať, hej, že ako ono to je relatívne, ako pre mňa to neni jadrová fyzika, hej, ale pre niekoho sa to môže zdať proste jadrová fyzika, koho takéto veci nezaujímajú, nebavia, hej, takže-
Mišo Ukropec: Koľko žien máš v okolí, ktoré tušia, čo je XML request? Dobre. Máš fanfaru?
Mišo Gula: Nie, počkaj, ja by som toto ešte chcel. Ako dajme jej dve minúty, nech nám povie, ako sa vôbec k tomu dostala. Akože celkom zaujímavé.
Tatiana Ondrejková: Ale že k čomu myslíš?
Mišo Gula: K tomu, že začneš robiť portál, portál s letenkami. A to, čo vravíš, že máš nejaké skúsenosti s tým, že, že vieš, ako to funguje.
Mišo Ukropec: Ja som povedal, že dajme jej šancu na dve časti, ale-
Mišo Gula: Však si mala zaplatiť.
Tatiana Ondrejková: No, no, to znamená, že ja som, ja som v podstate sa úplne náhodou dostala k cestovnému ruchu, do cestovnej kancelárie, k tomu predaju leteniek. Mňa to strašne začalo baviť, lebo sa mi tam v podstate spojili dve moje, mám, mám tri, ale dve životné vášne sa mi v tom spojili, a to je cestovanie, na ktoré keď som začala, tak ja som nemala peniaze. Ja som proste akože predstava pre mňa, že raz budem sedieť v lietadle a letieť bola, že, že nepredstaviteľná. Takže to, to proste akože to cestovanie, že som s tým prstom na mape a mohla som proste spolu s tými ľuďmi, keď si preberali tú letenku do Austrálie, prežívať, že wow, ty kokos ideš do Austrálie a ja nemôžem, ale proste akože ty tým to ste bol, že ideš super. A druhá vec bola technológie. Mňa vždycky bavili počítače, na ktoré sme tiež nikdy nemali v mojej rodine peniaze. A proste to, že som celý deň mohla sedieť za počítačom a proste akože vyhľadávať tam tie letenky, analyzovať, proste pozerať si, lebo to proste boli normálne kryptické príkazy. To vtedy nefungovalo, že ty prídeš na web, tam si vyklikáš úplne, že primitívna záležitosť, ale normálne som sa musela naučiť kryptické príkazy, aby som vedela vyhľadať letenku, povedať, koľko stojí, zarezervovať si-
Mišo Gula: A ty si normálne akože aj kóderka, že, že študovaná, že?
Tatiana Ondrejková: Nie, nie, nie som študovaná kóderka, ale proste mňa to vždycky zaujímalo a bavilo. Ja som si svoj úplne prvý web, proste keď som mala dvadsať rokov, tak som si v HTML nakódila sama, lebo som sa naučila, ako funguje HTML, hej. Ale mňa to proste vždycky zaujímalo a bavilo.
Mišo Gula: Tak to aj ja, ale v živote by som sa za to nevypýtal peniaze od nikoho.
Tatiana Ondrejková: No, no takže-
Mišo Ukropec: Ale to zákazníci Pelikánu nevedeli v tom čase, že-
Mišo Gula: Jasné.
Tatiana Ondrejková: Hej. No a teda ja som proste robila v tej cestovke, potom som odtiaľ odišla, lebo neviem čo, to je jedno, to je proste akože story tiež nadlho. Začala som podnikať a vlastne mala som takú svoju kamennú cestovnú kanceláriu a potom sa stalo viacero takých udalostí, ktoré v podstate spôsobili to, že moje zisky išli takto dole a náklady takto hore. A vlastne ja som hľadala ten problém, ktorý, teda hľadala, ja som hľadala riešenie na problém, ktorý som mala. Že vlastne jeden človek, jeden agent letenkový dokázal proste v jednej minúte alebo v jednom čase obslúžiť len jedného klienta. A to bol proste ten môj problém. Lebo keď mi proste predtým vyrobil ten agent, poviem príklad, ja neviem, päťdesiattisíc obrat mesačne, tak proste postupne po tých udalostiach, ktoré sa stali, mi vyrobil desať. Maržu keď mi predtým vyrobil, ja neviem pätnásť percent, tak teraz vyrobil jedno percento, hej. A ja som potrebovala vyriešiť tento problém a proste jednoduché logické riešenie bolo, že kokos, no internet, hej, lebo však akože ten ti tento problém okamžite vyrieši. A jediný problém potom bolo rozhodnúť sa, že či idem kúpiť krabicový softvér alebo ideme vyvíjať. No tak ja za posledné peniaze som kúpila krabicový softvér a po pol roku proste jak sme to tu rozbehli, sme prišli na to, že tá firma, ktorá nám ten krabicový softvér proste predala, akože absolútne nestíha, no. Takže sme vlastne akože hľadali niekoho, kto nám to môže outsourcovať, teda niekoho, komu sme to proste mohli dať lokálne. A začali sme sa s nimi proste baviť, ale tam to bolo jasné, že oni to proste akože bez toho, aby niekto mal ten knowledge, ako funguje celý ten systém, proste to nemali šancu tí programátori urobiť, hej, to to proste akože fakt, že-
Mišo Gula: Mišo je strašne nadšený na fun facty, tak no môžeš.
Mišo Ukropec: Nie, no ja len akože-
Mišo Gula: No daj.
Mišo Ukropec: Koľko si zaplatila, vieš, zase-
Mišo Gula: Daj. Daj svoje fun facty.
Tatiana Ondrejková: Teraz ty kokos akože rozmýšľam, že, že čo povedať, lebo možno by som ich mala viacero, ale napríklad akože takú vec, ktorú o mne málo kto vie alebo proste akože nikto nevie, že jedno moje, jedno z mojich prvých podnikaní bolo, že som robila gélové a akrylové nechty.
Mišo Ukropec: Podnikaní. Okej.
Mišo Gula: Takto, ja si, ja som myslel, že povieš, že nikto o tebe netušil, že si žena, lebo ja, ja teda Pelikán, ja Pelikán používam asi od, odkedy vznikol, hej. To teraz bez toho, aby som sa ti snažil niekam viesť, ale-
Mišo Ukropec: Všetky pokladné faktúry.
Mišo Gula: Fakt, že, fakt, že Pelikán používam proste roky rokúce.
Tatiana Ondrejková: Díky.
Mišo Gula: Minulý rok som zistil, že za tým stojí žena.
Tatiana Ondrejková: No vidíš to a ty mi hovoríš, že som veľmi známa a proste populárna a že ma všetci poznajú.
Mišo Gula: Však odvtedy už hej.
Tatiana Ondrejková: No, no. Minule, keď som začala komunikovať na sociálnych sieťach. Hej, no.
Mišo Ukropec: Ty sa nehanbíš.
Tatiana Ondrejková: No.
Mišo Ukropec: No ja mám, ja mám dva, ale vlastne mal som iba jeden, ale druhý vznikol teda počas, počas debaty. Pamätáš si, ako sme sa zoznámili? To je ten prvý.
Tatiana Ondrejková: Pamätám si to veľmi dobre, Mišo, veľmi dobre si to pamätám, lebo ty si vtedy, ja som vtedy tam za tebou prišla a som sa ťa normálne spýtala, že Mišo, čo ty vlastne robíš? A ty si mi na to povedal, že vieš čo, ja som kolotočár a proste ja som normálne čumela jak taký puk a proste jaký kolotočár, čo za kolotočári. Proste čo to je za debilinu a proste som sa strašne snažila z teba vytiahnuť, že, že čo sú to tí kolotočári, že čo to vlastne robíš.
Mišo Ukropec: Bol som správne tajomný?
Tatiana Ondrejková: A bol si úplne perfektne správne tajomný, lebo samozrejme prvá vec, ktorú som urobila, som išla hľadať proste, že čo sú to tí kolotočári na tom LinkedIne. Lebo som netušila. Ja som fakt akože netušila, jak fungujú tieto sociálne siete.
Mišo Ukropec: Takto sa to robí so ženami. Zaujmeš a potom si tajomný.
Tatiana Ondrejková: Super.
Mišo Ukropec: Zahrialo ma to srdiečko. Pamätáš si výlučne?
Tatiana Ondrejková: Pamätám.
Mišo Ukropec: No a mám, ale taký akože čo sa týka Jamy levovej fun fact.
Tatiana Ondrejková: No.
Mišo Ukropec: My sme teda raiseovali peniaze, že zložito. To dám len taký vhľad pre teba ako pre investorku, že, že mali sme, oslovili sme tristo fondov. Debatu sme mali asi s päťdesiatimi. Veľmi to zjednodušené a na konci teda boli štyri term sheety, čo teda mám na to, že to je veľmi, veľmi neobvyklý akože počet. Väčšinou firma radšej dostane jeden.
Tatiana Ondrejková: Áno, áno, súhlasím.
Mišo Ukropec: A nie že dostane štyri.
Tatiana Ondrejková: Súhlasím.
Mišo Ukropec: No a keď sme to už je akože dávna história, dávne, že tri, štyri roky toto celé a mali sme debatu vo firme a jeden z chalanov z tímu sa pýta, že, že Mišo a že, a že prečo by sme nešli raiseovať peniaze do Jamy levovej? Počúvaj a ja som nedokázal vysvetliť, že my keď pôjdeme najbližšie raiseovať peniaze, ak sa teda veci, veci sa serú stále samozrejme. Hej, startupistický svet a hlavne B2B pre industriálne miliardové firmy to je dosť ťažký biznis, že veľmi ťažký.
Tatiana Ondrejková: Chápem.
Mišo Ukropec: Akože je to, že stuha, ale keď budeme raiseovať, tak to bude osemciferné číslo.
Tatiana Ondrejková: No jasné.
Mišo Ukropec: A to v Jame levovej nena raiseeme nikdy, lebo neni na Slovensku ani fond, ktorý má vôbec limit, ktorý-
Tatiana Ondrejková: Jasné.
Mišo Ukropec: Ktorý to dokáže vôbec zaplatiť.
Tatiana Ondrejková: Jasné, úplne súhlasím.
Mišo Ukropec: Takže to len taký fun fact, že mal som problém vo firme vysvetliť, že ako fajn, ale ne.
Tatiana Ondrejková: A hlavne vieš čo? Ono v tej Jame levovej naozaj, že my sme, my sme v podstate drvivá väčšina angel investori.
Mišo Ukropec: Hej.
Tatiana Ondrejková: A máme nejaký proste akože svoj budget, že koľko dáme proste maximálne na jeden tiket. To je proste akože fakt, to nebudem zakrývať.
Mišo Ukropec: Jaký, aký máte, ak môžeš, jaký máte akože taký, že-
Tatiana Ondrejková: Môžem ti, môžem ti povedať, že, že kľudne u nás hej, že ja mám, keď to neni proste strategická investícia, tak ja mám tak stopäťdesiat, dvestotisíc maximálne jeden tiket. Keď to je strategická investícia, kľudne sa vieme baviť aj o miliónoch dvoch, dva a pol, tri.
Mišo Gula: Strategická pre teba znamená, že-
Tatiana Ondrejková: Cestovný ruch.
Mišo Gula: Veľmi blízko súvisiace s tebou.
Tatiana Ondrejková: Áno, momentálne je to-
Mišo Gula: Že reálne k tvojmu biznisu to môže ísť.
Tatiana Ondrejková: Reálne áno, presne tak reálne. Proste reálne sa bavíme o tom, hej, že musí to byť proste ako niečo, čo súvisí s cestovným ruchom, ideálne s technológiou v cestovnom ruchu, hej, že vtedy proste sme ochotní sa o tom baviť alebo sa vieme baviť aj proste ja neviem desať, pätnásť miliónov, ktoré si vieme určite požičať od banky, pokiaľ sa bavíme o tom, že ideme kupovať proste nejaký market veľký, hej, že-
Mišo Ukropec: Áno, ale to neni investícia v takom tom tradičnom význame.
Tatiana Ondrejková: Áno, presne tak. Presne tak. Hej, to znamená, že, že, že tuto sa hýbem ja. Chalani sa hýbu, možno niektorí aj niekde proste úplne inde, hej, že viem si predstaviť, že Milan aj Igor a Taj proste akože vedia ako bez problémov dávať aj výrazne väčšie tikety. Ale ono je to proste akože naozaj tak, že, že proste potom to musí byť niečo proste akože čo je strategické, čo ich proste zaujme a čo človek ich, že akože takto proste akože ťa tam presvedčí v tej jame, hej, že reálne proste musíš to proste, že takto si povedať, že wow, že toto proste akože beriem, že do tohto idem.
Mišo Gula: A boli tam už nejaké investície vyslovene len feelingové, že, že ten biznis akože bol taký, že á, ale že ten človek bol fakt akože tak-
Tatiana Ondrejková: Jasné, jasné, akože určite, určite áno. Vieš, napríklad ja som tiež taký investor, že keď vidím, že tam je proste šikovný človek, tak mu väčšinou proste akože tie peniaze dám a minimálne proste akože urobím to, že mu spravím tú ponuku a potom sa s ním proste bavím, že čo ďalej, hej. Lebo ako fakt je ten, že tých dobrých ľudí nie je tak strašne veľa. Vieš, ono tých nápadov, my máme tiež kopu nápadov, hej, ale proste máš len jednu, jeden fyzický čas, ktorý vieš proste venovať nejakým spôsobom tým nápadom. Nevieš robiť proste všetko hneď a jednoducho proste tých, tých ľudí s takouto mentalitou foundera nie, nie je veľa. A keď vidíš na niekom, že proste, že to tam, že to tam je, tak proste akože hrozne chceš s tým človekom pracovať, lebo proste keď nevyjde jedno, vyjde druhé. Proste ako, ako pre mňa tie anjelské investície z veľkej časti v tom primárnom štádiu sú o tom, že investuješ do človeka a nie do biznisu, hej. Lebo proste ako ten biznis kľudne môže nemusí vyjsť, ale proste akože keď ten človek je dobrý, tak s ním spravíš niečo iné.
Mišo Gula: Tak jak sa to pivo tuje.
Tatiana Ondrejková: No jasné.
Mišo Gula: Málokedy vlastne tá prvotná myšlienka sa vo výsledku realizuje.
Tatiana Ondrejková: Presne tak. To znamená, že za mňa je tam tá investícia hlavne do toho človeka a potom sekundárne teda akože do toho biznisu, hej.
Mišo Ukropec: Super. No počúvaj, toto bola veľmi osviežujúca debata, lebo teda dáma.
Tatiana Ondrejková: Aj z mojej strany.
Mišo Ukropec: A ešte, a ešte vie aj čo XML request, tak to je proste čarovná.
Tatiana Ondrejková: O tom mám tiež napísať asi LinkedIn post, nie, aby to ľudia o mne vedeli.
Mišo Gula: Počúvaj, tomu tu hodinky tepu ukazujú taký pokles, že mu graf mu vyskakuje z-
Mišo Ukropec: Päť štyri, sorry.
Tatiana Ondrejková: Ešte ma čo, ešte ma čo XML response neuveríš.
Mišo Ukropec: Vážne? A to ešte im to používa?
Mišo Gula: Dneska už sú Jasony teda.
Tatiana Ondrejková: Áno, dneska už sú Jasony, máš pravdu. Dneska už sú Jasony.
Mišo Ukropec: Vynikajúco. Táni, velice, velice pekne ďakujem, že si prišla.
Tatiana Ondrejková: Ja ďakujem veľmi pekne za pozvanie. Bolo to veľmi príjemné.
Mišo Gula: Ďakujeme. A možno raz prídeme s kolotočármi do Jamy levovej, nie? My máme tak, my, my máme taký, my tu máme taký biznis. Nie, veľmi pekne ďakujeme.
Tatiana Ondrejková: Aj ja ďakujem veľmi pekne. Bolo to veľmi fajn.
Mišo Gula: Čaute.
Tatiana Ondrejková: Čaute.