Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#4349 min

#43 - hosť Fero Baník - Kobercový nálet na Bratislavu

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Druhá časť s Ferom Baníkom je o tom, ako firma z východného Slovenska buduje na LinkedIne osobnú značku aj employer branding. Fero hovorí, že pred otvorením pobočky v Bratislave sa rozhodli urobiť „kobercový nálet“ obsahom – polovica slovenského LinkedInu je podľa neho z Bratislavy – a zároveň dávajú pozor, aby zákazníci nečakali, že k nim príde osobne majiteľ. Do videí vkladá „podprahové“ odkazy na produkty a príbehy priamo zo života firmy. Prezrádza, že obsah plánuje a stráži kolegyňa Ivana Macáková z marketingu a jemu samotnému to zaberie zhruba pätnásť minút týždenne; videá točí po krátkych vetách alebo improvizuje. Vysvetľuje, prečo podľa neho nie je najdôležitejším ukazovateľom obrat či zisk, ale spokojnosť zamestnancov, prečo firma s vyše sto stavbami potrebuje systém a vlastné CRM a prečo menšie firmy odchádzajú do veľkých B2B projektov. Spomína aj prvé zdieľanie toho, ako fungujú, na popud Miša Trubana, obsah upravovaný pre rôzne siete a reakcie na kontroverzné komentáre. Moderátori oceňujú, že LinkedIn mu nezaberá hodiny denne.

Hlavné myšlienky

  • Pred vstupom na nový trh odporúča Fero najprv „kobercový nálet“ obsahom, nie prísť s tabuľou pobočky.
  • Obsah firmy podľa neho stojí na príbehoch zo života firmy; produkty a logo sú v ňom prítomné nenápadne.
  • Pri tvorbe mu pomáha kolegyňa z marketingu, ktorá obsah plánuje – jemu samotnému to podľa vlastných slov zaberie asi pätnásť minút týždenne.
  • Videá sa podľa Fera netočia naspamäť: buď sa improvizuje, alebo sa text rozdelí na krátke vety a točí sa po častiach.
  • Za najdôležitejší ukazovateľ riadenia firmy považuje spokojnosť zamestnancov, nie len obrat či zisk.
  • Ten istý obsah treba pre rôzne siete inak strihať a upraviť; na TikToku mal napríklad náborové video s veľkým podielom divákov z Bratislavského kraja.
  • Firma, ktorá prerastie dvoch-troch ľudí, podľa neho potrebuje systém riadenia – oni si vyvíjajú vlastné CRM.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Je lepšie urobiť najprv kobercový nálet na Bratislavu, ako prísť sem s tabuľkou, že tu sme nejakí východniari a chceme otvárať pobočku.
— Fero Baník
Východniari vás rozoberú zvnútra.
— Mišo Gula
Robíte lepšie a lacnejšie ako Blávaci.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

  • Ako sa buduje employer branding na LinkedIne z východu
  • Ak sa chceš presadiť v Bratislave, priprav sa
  • LinkedIn ti nemusí zaberať hodiny denne

#linkedin #sales #personalbrand #osobnyrozvoj #marketing #ceo

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 44 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Fero Baník: Je lepšie, urobiť, najprv kobercový nálet na Bratislavu, ako prísť sem s tabuľkou, že tu sme nejakí my východniari a chceme otvárať, pobočku v Bratislave.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik. Táto východniarska mafia, to ti je akože katastrofa. To je strašná banda.

Mišo Gula: Vieš čo? Ja som, ja som dlho hovoril, lebo ja som študoval v, Čechách v Prahe a mal som tam kopec kamošov. Potom jedného času tam bola v Prahe, á, primátorka Slovenka. Mali tam Babiša, mali tam ešte nejakého, ministra Slováka atď.

Mišo Ukropec: Slovenská pomsta.

Mišo Gula: A ja, ja hovorím nie, my vás roz-rozoberieme zvnútra. Takže a áno, platí to aj o Bratislave. Východniari vás rozoberú zvnútra.

Mišo Ukropec: Už sa to tak nejako deje. No čo s vami? Robíte lepšie a lacnejšie ako Blávaci, takže fajn.

Mišo Gula: A hlavne robíme.

Mišo Ukropec: A hlavne robíte. Takže all good. No a dnes tu máme druhý-

Mišo Gula: Pre zmenu.

Mišo Ukropec: Pre zmenu, druhýkrát druhého. Teda ako sa to správne povie? Máme druhýkrát niekoho, kto prišiel druhýkrát. Lebo už sme teda jedného takéhoto mali pacienta.

Mišo Gula: Neoplatilo by sa mu cestovať kvôli jednej časti.

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: Tak rovno nás-natočil s nami dve.

Mišo Ukropec: Tak sme ho zavolali aj druhýkrát.

Mišo Gula: Na-nazdar, Fero.

Mišo Ukropec: Čau Feri.

Fero Baník: Čaute.

Mišo Gula: Kto nepozeral, kto nepozeral predchádzajúci časť, tak Fero Baník.

Mišo Ukropec: Tak. No a, budeš mať možnosť, dorozprávať tie časti rozprávok, ktoré sme si nestihli rozobrať v prvej časti. Ale poďme už dneska trošku viacej na ten LinkedIn.

Mišo Gula: No chceli by sme dneska viac porozprávať o, o LinkedIne, o nejakom personal brandingu, o aj v rámci vašej firmy, o nejakom employer brandingu, lebo to vyzerá, že ti celkom ide. Vidíme, že natáčaš videjká, si aktívny, máš podcast. Dnes som stretol sa s jedným kamošom a ten vraví, že, že si všíma, že, že keď niektorí ľudia zrazu začnú aktívne robiť niečo na LinkedIne, tak niečo za tým je.

Mišo Ukropec: Si predstav.

Fero Baník: No si predstav.

Mišo Gula: A ja si hovorím, niečo za tým bude.

Mišo Ukropec: Tento kamoš, tento kamoš je génius.

Fero Baník: Musím ho zavolať.

Mišo Gula: Takže, takže Fero, koľko už sa venuješ LinkedInu tak, že, že akože hardcore, že veľmi aktívne?

Fero Baník: Ale tak ja presne viem. je to od apríla roku dvadsaťtri, tak, neviem, že kedy toto tu kto počúva, tak nech si to zráta.

Mišo Gula: No takže je to rok a pol dajme tomu.

Fero Baník: Tak napríklad.

Mišo Gula: A čo bolo spúšťačom? Prečo si to začal robiť?

Fero Baník: sme si povedali, že, je lepšie, urobiť, najprv kobercový nálet na Bratislavu, ako prísť sem s tabuľkou, že tu sme nejakí my východniari a chceme otvárať, pobočku v Bratislave. Čiže my sme si-

Mišo Ukropec: Ešte kurnerský trh chcete zbaliť?

Fero Baník: No jasné. Tak sme, sme si povedali, že bude dobre, keď, si tu urobíme taký kobercový nálet a vlastne polovička LinkedInu je Bratislavčania, potom nejaká časť Košíc, okej, takže, že takto to zasiahnete, že to tu vybombardujeme a potom bude ľahšia cesta už tu prísť na tankoch. Vieš, ako keď tu už lietadlá spravia, lietadlá tu spravia, vieš, akože robotu a potom, keď príde tá pechota, tak už to bude ľahšie.

Mišo Ukropec: A ty si hlavný bombardér.

Fero Baník: No ja som bombardér teraz, hej. Preto to, to ujazdím si tú čertovicu hore dole.

Mišo Gula: Či, či tak, tak vyzerala aj stratégia na začiatku, že, že nebolo to proste náhodné alebo nejaká túžba sa ukázať alebo čo. Proste ste si ro-rovno povedali, že LinkedIn bude ten správny nástroj na to, aby ste sa zviditeľnili.

Mišo Ukropec: No dobre, dobre, ale, ale ja ho nepustím ku slovu. Počkaj, lebo zase nezastavíme. Ja mám ale inú otázku, čo sa týka sa akože témy, že ale ja t-tvoju LinkedInovú prezenciu nevnímam cez kotle, fotovoltiku a tieto, ako nazvem to, že finančne motivované nízke pohnútky, ktoré by si mal ako podnikateľ mať.

Fero Baník: No a to je presne ďalšia naša stratégia, ako nespraviť z mojej tváre očakávanie zákazníka, že ja tam prídem. Lebo toto sa stalo, viem vymenovať viacerých, ktorým sa toto deje, že očakávajú, že ten klient očakáva, že na to jednanie alebo ich projektu, lebo myslím projektový biznis sa bude venovať ten odborník, ktorého vnímajú ako odborníka. Však keď ja si myslím, že keď ty zdieľaš, že, tu sme robili taká case study, tu taký projekt, tu taký projekt, taký projekt, potom vlastne príde zákazník a zistí, že tam je ďalších desať obchodno-technických zástupcov, ktoré vlastne robia projekty a budú vedieť, prečo môj projekt, akože prečo môj dom má na starosti Janko Bali a nie Fero Baník. Vieš a na-nám sa chvalabohu vlastne týmto darí, aby sa toto nestalo. Že oni tí zákazníci práveže vôbec neočakávajú, že by ja som sa na ich stavbe objavil, lebo ja o tom nehovorím, že ja som riešil niekomu niečo, hej? Čiže a teraz-

Mišo Ukropec: Ale toto je zaujímavé. Včo, či normálne to teraz, to som si doteraz neuvedomil, že my keď máme nejaké projekty, tak mne normálne tí zákazníci, že vyhadzujú z kópie komunikácie, aby pána šéfa nespamovali.

Fero Baník: Hm, no.

Mišo Ukropec: Sú, sú slušní.

Mišo Gula: Ale, ale to dobre odráža to, aký, aký content robil Fero, lebo vlastne celá tá komunikácia je o tom. Však aj tie naše ich podcastoch a všade, hej, že, že ako rieši tú firmu, ako ju riadi, ako funguje tá fi-- vždycky sa to rozpráva len o tom.

Fero Baník: Áno.

Mišo Gula: To, že je to Baník a syn a že robia teplo, je ako keby, že tá druhoradá informácia. Či to napĺňa vlastne to. Lebo samozrejme, tak ako vravíš, keby si chodil a ukazoval, jak skrutkuješ niečo, tak by očakávali, že ty chodíš to majstrovať.

Fero Baník: Ja tam dávam také podprahové reklamy, že keď si to všimneš, že keď rozprávam dajaké naše tieto storky, tak ja tam vždycky, keď sme montovali fotovoltiku na streche, vieš, ja to tak že podprahovo to tam dávkujem, že, že čo vlastne akože my robíme alebo na tých nejakých prezkách, na tých konferách. Ale nikdy nehovorím, že tuto bol závod, ktorému ja som navrhoval jeden megawatt fotovoltiky s batériovým úložiskom a on napríklad na špičke štvorhodinovej ušetril toľko tisíc eur, lebo nabudúce potom zavolá iný závod a povie: „Ja chcem, aby Fero Baník mi to riešil.“

Mišo Ukropec: A neuvažoval si nad takýmito akože priamočiarejšími biznisovými stratégiami?

Fero Baník: Akými priamočiarejšími si myslel, že? Akože okej, že niekedy tam proste vložíme, hej, že ja som dával zo svojho rodinného domu, že jak sa vlastne chladí, keď ma tam deti uliali s vodou, tak som spravil taký huk na začiatok. Takže som dával, že, že ako sa dá chladiť ako kebyže za lacné peniaze alebo zadarmo teoreticky. Tak áno, že bolo trošku aj z tej technológie, ale toto sa nám darí veľmi dobre a teraz veľa akože podľa mňa veľa tých poslucháčov alebo tých firiem, ktoré vyslovene s týmto majú problém, si teraz podľa mňa uvedomili, že ich žiadajú si ich, lebo oni sú tvárou tej značky. Takže my to preto takto vlastne robíme ináč

Mišo Gula: trošku, že nerozprávam o kúrení veľmi. A navyše on, on, ak to správne rozumiem tomu ty nehľadáš sales z toho, čo robíš. Ty to nerobíš kvôli tomu, aby si zvyšoval predaje. Nie, nie, nie. Na to máte proste svoje oddelenie, ktoré máte nejaký funnel vytvorený, ako sa k vám dostávajú klienti, máte starých klientov a tak ďalej a na to majú proste oddelenie. Vieš, aj jeho úloha nie

Fero Baník: je získavať nových klientov. Vieš, preto tá jeho téma nepotrebuje byť o tom, že kde čo montuje. No ja tomu rozumiem, ale to je dneska. Ale tak počkaj, vieš, my máme jednu výhodu, že my nemusíme. Vieš, my nie sme rýchlo rastúca firma, lebo pred sto rokmi ľudia sa sprchovali, o sto rokov sa asi budú sprchovať a ak sa nebudú sprchovať, tak budeme im predávať technológie na očistutenie sa alebo nejako- Suché. -vykurovať sa bude nejako chladiť sa bude nejako a tak ďalej. Čiže my sa nikam neponáhľame. To je úplne jedno, že či v Topoľčanoch my budeme mať pobočku o dvadsať rokov alebo o tridsaťosem rokov, lebo teraz to tam niekto robí nejako. Hej, tí klienti sú nejako spokojní a keď tam my niekedy prídeme, tak možno budú viac spokojnejší a že budú to si robiť tak alebo že tí, ktorí to tam doteraz robili, tak to budú robiť na našej platforme, jak to robíme my. A to je úplne, to je úplne šuvix jedno, hej, že my sa, my, vieš, nepotrebujeme robiť žiadny exit, my sa nikde, my sa nikam nepotrebujeme naháňať, lebo najdôležitejšie KPI u nás je spokojnosť zamestnancov. Čiže ich je päť spokojných, tak to je super. Keď ich je päťdesiat spokojných, tak to je super. Keď ich je päťsto spokojných, tak to je super. Mať šesťsto zamestnancov a z toho tristo mať takých, čo by najradšej zabili toho šéfa, tak toto neni náš cieľ. Tak. Chápem. No ale k tomu biznisu, lebo jedna vec je, že alebo teda má to byť určitý návod pre ostatných a inšpirácia, hej? Tak

Mišo Ukropec: môj cieľ na LinkedIn je jasne biznisový. Ja tieto leadershipové rozprávky nedávam. Snažím sa to teda nejako žiť v tomto duchu, tak sme sa bavili minule, ale netlačím tú agendu, lebo mám inú agendu, ktorú potrebujem tlačiť viacej. Toto ma v Topánke netlačí. Toto je

Fero Baník: zabehané, funkčné.

Mišo Ukropec: Vieme, prečo to tak chceme. Ja potrebujem tlačiť biznis. Ty keď by si potreboval tlačiť biznis, máš ten spôsob, jak to máš teraz urobené v krabičke, že

Fero Baník: dostatočné? Tak ešte si to zrejme, že aktuálne naši klienti gro nie je na LinkedIn. Okej. Čiže, čiže aktuálne hej. Je asi celkom silný predpoklad, že keby sme mali pobočku v Bratislave, tak na LinkedIn je, sú naši klienti, lebo aj ty nejaký zdroj vykurovania doma máš, hej, čo robí niekto, niekto a vlastne brand ako keby silný brand v tejto brandži tu neexistuje v Bratislave, tu neexistuje firma na B2C, vlastne v kúrenárstve nejaká poriadna naozaj neexistuje. Všetko chodia z Oravy chlapci, hej? Rôzne alebo chodia ti rôzne jedno a dvojčlovekové pofidérne dodávky, ktoré povedia toto bude stáť osemtisíc euro pane a keď sa nám nebude páčiť, tak deväťtisíc alebo čo, hej, že Topánky si to vlastne vyberú a môžu, lebo ten trh to vlastne dovoľuje, aby sa to takto ako kebyže správalo. Čiže treba to tu trošku poupratovať. To to máme zanalyzované, že prečo sa to tak deje atď. atď. Čiže aktuálne, že pre nás LinkedIn, dobre, že v nejakom B2Bčku povedzme bolo príjemné, ak sme prišli na nejaké stretnutie, lebo máme aj B2Bčkových partnerov, čo sú developerské firmy, alebo sú to firmy, ktoré robia nejaké garantované energetické služby, ktoré majú vlastne svoj engineering, svoje projektové riadenie. Ale to, aby niekto prišiel niečo pozvárať a namontovať, tak to si vždy subdodávkujú. A bolo príjemné, keď som prišiel na nejaké stretnutie a začal som hovoriť o našej firme, že tu sme asi toľko, že aké projekty za sebou a ten človek vlastne, že už sa na mňa usmieval a ja o vás niečo viem, lebo som vás niekde videl a počul rozprávať. Som si to už pozrel. Tak bolo to vlastne príjemné, že tam to môže byť ako keby, že za cez zadné dvere do tej firmy, ako keby že toho partnera tam vchádzam týmto, čo tu vlastne zdieľam, ale nerozprávam vyslovene o tom, že, že čo robím. Neviem, možno že to niekedy bude dávať logiku a stratégiu, že aj hovoriť o tom, ale treba dávať vážne pozor na to, aby potom nečakal chvíľu v Bratislave, že ja sa objavím na jeho vile, že on ide stavať proste dom za dva milióny euro a sú tam také a také technológie a že ja tam prídem, lebo ja tam neprídem potom. Chápem. Zmenila sa za ten rok nejak tvoja stratégia a tvoj prístup k tomu LinkedInu? Nie, nie, vôbec. Robíme to úplne, jak sme začali, tak takto vlastne pokračujeme. Na začiatku sme ešte trošku si zaplatili konzultácie nejaké hej a potom sme rozmýšľali zase, či, či to tak spraviť alebo nespraviť. Ale tak ako my sme, že je nám to jedno, či to ide rýchlejšie alebo pomalšie, tak- Dobre, ale teraz myslím akože že k tomu, že či tvoríš texty, robíte videá. Skús nám k tej stratégii niečo povedať, že, že ako to vlastne vy, ako to máte nastavené? Tak veľa z toho, čo vlastne čo robíme, vzniká úplne, úplne tak, že ty kavo piči, hej, tak to vzniklo tak, že nešla tam Katka k tomu kávovaru, ale ja a proste kukám, že nálepka a oni tam mali, že Že jak to ťukajú do toho kávovaru, niekto mi tam písal, že to je nedobrý kávovar. To je najlepší na svete kávovar, pretože to si zamestnanci vybrali. Tak keď oni si vybrali ten kávovar, si ho kúpili, to lepší nemôže existovať podľa mňa, hej, že-

Mišo Ukropec: Určite.

Fero Baník: -píšu, že ja neviem, niekto mal také tristotisíc eurové kávovary a ja neviem koľko ten stál, hej, ale určite asi možno nebol drahý, ja neviem, ale že mali tam, že kto koľko vlastne, že keď robí kávu, ja neviem, tomu, hej, Števovi, tak to mal, že dvakrát káva, trikrát voda, hej a to vlastne tabuľka, že kavo- a na tom, že mlie-mlieko piči, tak hovorím Ivanne, že poď sem, nie, natočme video, že toto tu je šoci vo, hej, že všade hovoríme, že my kavo pičov nemáme a my tu máme mlieko pičov, vieš. V tej firme, no.

Mišo Ukropec: No jedno šťastie, že to nemáte mnoho. Dobre.

Fero Baník: Čiže my to vlastne robíme zo života, hej? To sa bavíme, že, že čo sa žije v rámci firmy, lebo tie príbehy, každá firma si žije rôzne príbehy, sa stane milión vecí v tej firme, hej, že a keď to vnímaš, vidíš a keď si, cítime, že toto je zaujímavé, ako keby že povedať, že tak u nás je to takto, hej? Alebo že proste, že my to robíme, že teraz sa stala situácia takáto a my a poďme k tomu natočiť nejaké videjko, že, že, že čo, hej? Čiže tak.

Mišo Gula: Máte aj, aj dopredu povedané, že chcete aspoň raz za týždeň alebo dvakrát za týždeň niečo natočiť? Alebo nechávate tomu úplne voľný-

Fero Baník: Nie, to-toto, toto si Ivana stráži, hej? Čiže Ivka Macáková, ona vlastne je náš marketing a ona to aj normálne, že do kalendára mi to dávajú, že vtedy sa tomuto venujeme, alebo potom sa pozerá si tie nejaké časové sloty, že dobehne tam a povie, že: „Chlapci, tri sekundy potrebujem natočiť to video,“ hej? A teraz: „Čo? Povedz, tak o tom to dačo povedz,“ hej? A ja poviem: „Volá. Dobre, a ide preč.“

Mišo Gula: To je, to je dobrá vec, lebo v rámci našej minisérie siedmich nepriateľov tvorcu na LinkedIne sme mali vlastne všetky možné výhovorky, prečo, na rôznych leveloch ľudia proste netvoria alebo si hľadajú na to výhovorky. Čiže toto môže byť jeden, jedným z návodov, že lebo ty ako C level, šéf v rámci firmy, tak samozrejme, že si vyťažený. Nemáš každý deň x hodín na to, aby si niečo vymýšľal, tvoril a tak ďalej. Čiže, hm, toto je dobrý návod pre podobne vyťažených ľudí, ako to robiť. Mať proste človeka, ktorý ten content-

Fero Baník: Určite.

Mišo Gula: -naňho myslí, pripraví, naskriptuje, aby ty si vedel, čo máš robiť a jednoducho už tých pár minút v danom dni si nájdeš na to, aby si natočil nejaké videjko.

Mišo Ukropec: Ale vy ste to urobili veľmi šikovne, lebo ja som mal pred pár mesiacmi takú, taký telefonát, že kamoš mi volal, že: „Počuj, chcem sa poradiť, že ja na tom LinkedIne ako pravidelne píšem,“ áno, píše, „ale nám to žiadny biznis negeneruje.“ Hovorím: „No ani nemôže, lebo ty vypisuješ samé leadershipové rozprávky a jak ste boli na hentakej akcii a na hentakej konferencii a la la la akože a jak pomáhate ženám a, a, a deťom a ja neviem proste komu. Akože pekné, Bohumilé, ako v poriadku, ale tí ľudia, ktorí nie sú akože z brandže, nemajú z toho, čo ty dávaš-

Fero Baník: Nič.

Mišo Ukropec: -povedzme, že netušia, čo vy to robíte vlastne. Áno? A ja to viem, lebo ja som z brandže, ale tí, ktorí nie sú z brandže netušia. A z mena firmy, ani z vášho mena neni jasné, že ste kurenári alebo čo. Hej, kotlári, ale z ich takisto nie. Hovorím: „Kamo, no ty budeš musieť začať dávať ako niečo, aby ľudia tušili, čo vy to vlastne robíte.“ Lenže ty máš vlastne ten rozdiel oproti nemu, že ty keď dávaš storky z firmy, tak vlastne je jasné, že a to, to vidíš. To ma normálne trklo vtedy, že on nech dáva ako, ako do kontextu ten svoj leadership.

Fero Baník: Áno, áno.

Mišo Gula: Ako to je to, čo stále hovoríme, že, že my keď, my keď tvrdíme, že medzi tými troma základnými pravidlami, keď je konzistencia, engagement a topic, akože tá téma, tak tým nemyslíme, že musíš vždycky rozprávať presne o tých, vieš, ako Fero nerozpráva o fotovoltikách, o, o tepla, o proste kotloch a tak ďalej, ale niekde to musí zahrnúť. Niekde musí urobiť ten topic drop alebo brand drop.

Mišo Ukropec: No ten-

Fero Baník: Že proste niekde sa objaví tá značka alebo natočí video, rozpráva o nejak, o tom, ako funguje ich firma, ale vzadu je logo, hej?

Mišo Gula: Jasné, jasné.

Fero Baník: Natočí iné video a tu máš zrazu proste nejaké meracie zariadenie ku kotlu alebo niečo, hej? Čiže tieto také, že podpravéhové veci tam jednoducho musia byť v každom, v každom jednom kontente, ktorý vytvoríš.

Mišo Ukropec: No určite.

Fero Baník: Tak, tak. Akože no a určite je dobré, keď toto má, keď toto niekto driveuje v rámci tej firmy. Ja, ja neviem si to predstaviť, že, že, že by sme toto robili ako keby že inak, že tam nie je tá Ivka, ktorá toto stráži, lebo ty proste to zab-zabudneš, ak vieš, tu týždeň ti zbehne ako voda, hej, ale že to tam má niekde vyjsť, hej, že niekto má, má vychádzať, že niekedy je to tak, že ja som niekde, že keď som od editky odchádzal z expertných skupiny a ona mi píše: „Ty si, ty si magor, že ty ideš po diaľnici a ty píšeš tam oné, ty už, ty tam dávaš posty akože za otáčak. Som vedela, že sa ponáhľaš a že teraz odchádzaš a že proste cestuješ.“ A ja hovorím: „Však ale to som nebol ja,“ hej, že, že to už, to už je niekto iný tam po stole, hej, že aha, aha. Tak no musíš to mať tak, lebo niekto to musí ako keby že držať, že teraz je, ja neviem, utorok toto pôjde a toto pôjde štvrtok a ja vlastne aj ten nejaký redakčný plán si k tomu ako kebyže naplánovať, že čo, kedy, ako. Ja mám možno teraz také dobré šťastie, že vlastne sa nám darí na tých pozíciách mať takých ľudí, ktorí zoberú tú tému za svoju a netreba im vlastne nič hovoriť, ale oni to kreujú, vieš. Či taká Ivka toto robí vynikajúco. Vlastne je u nás, odkedy vlastne robíme aj LinkedIn, čiže je u nás vlastne rok a pol a za rok a pol je tam obrovský posun aj v tom, že ona tú videoprodukciu robí, že ona to strihá a tak ďalej, hej. Čiže, čiže, čiže je tam niekto, kto aj vlastne donáša tie nápady a tak ďalej. Jediná vec je tá, ktorú ten vklad tam musíš dať naspäť, že keď píše písaný text, tak vlastne na autorizáciu mi ho posiela, lebo ten jazyk môj je iný ako môj, že ja tam musím dať seba, že niekedy, že proste to prepisujeme, hej, že ja by som buď tam nejakú srandu vopchať alebo niečo také šeklivé.

Mišo Gula: Čiže skús nám povedať pre, pre ostatných C level manažérov, ktorí tvrdia, že sa nemajú čas ísť ani vyčúrať, ani na cigú, tak skús nám povedať, koľko reálne času ti to za týždeň zaberie venovať sa LinkedInu.

Fero Baník: Podľa mňa to nemôže byť viac ako pätnásť minút. Za týždeň. Hej, možnože, možnože máme to pokrčené tým, že ja som bol, keďže aj predtým som aj vlastne bol v študentskom rádiu aj šéfoval som tam, tak som bol zvyknutý rozprávať na prvú, že keď neviem, možnože niekto nevie sa. My sme už potom začali trošku si dávať aj pozor, že keď som napríklad unavený, že zle hovorím hej, že nemám bodky, dávaj bodky tri sekundy, bodka hej a tak ďalej, že hovor dynamickejšie, že lebo to je keď to po obede budeš točiť, keď si teraz zjedol veľký steak, tak vieš ako nenatočíš to takto, ale že my to naozaj ja vnímam, že mňa toto nijako neobmedzuje, nezaťažuje. Čiže proste ona sa strčí medzi nejaké vieš nejaké bloky časové tam vieš, že potrebujem to natočiť, že k tomuto, k tomuto, k tejto téme ideme natočiť niečo. Vieš a teraz ja si to rozmyslím. To je pätnásť sekúnd a poviem to na prvú povie mohol si ešte asi trošku oseknúť, ale tak ja neviem väčšinou povedať myšlienku dvakrát to isté. Proste je to strašne ťažké. Budem sa akože zopakovať.

Mišo Ukropec: Poznáme.

Fero Baník: Takže sa snažím na prvú to spraviť. A keď to točí, neviem dvadsaťsekundové video, čo už je dlhé alebo tridsaťsekundové, no tak čo koľko tam potrebuješ vlastne do toho?

Mišo Ukropec: No no to je nič.

Mišo Gula: Teraz taký technický hint a aby ľudia vnímali, že aj ďaleko väčšie hviezdy ako sedíme tu pri stole to tak robia. Jednoducho videá sa nikdy nerobia tak, že sa naučíš naspamäť proste

Fero Baník: desať pätnásť viet a-

Mišo Gula: To je počuť to od rozprávača. No jasné. To sa tak nikdy nerobí. Čiže buď, buď sa improvizuje, keď, keď si skúsený, tak to zaimprovizuješ. Alebo druhá vec je, rozpíšeš si to na kratšie vety a ideš po vetách.

Fero Baník: Povieš vetu,

Mišo Gula: zbretnáš sa, zopakuješ vetu, následne ideš ďalšiu vetu. Ten strih toho videa je potom na to, aby to vyzeralo proste fajn, prirodzene prestrihávané s nejakými inými zábermi atď.

Mišo Ukropec: Ilustráky tam dá do toho a-

Mišo Gula: Presne tak. Akože takto robia aj najťažší profíci. Ako nikto sa neučí ako dvojstranový text naspamäť to nemá

Fero Baník: zmysel.

Mišo Ukropec: On je to hlavne počuť. Však to je keď vidíš, máme ne Úrych kamoš.

Fero Baník: No tak oni to navyše ešte čítajú, tak to už uponáhľu čítajú.

Mišo Ukropec: On to číta.

Fero Baník: Keďže vidíš, jak oči chodia.

Mišo Ukropec: Áno, presne vidíš tie oči a hovoríš si, že ty vole, on sa ani nepozrie na to video, ako to vyzerá.

Fero Baník: A bolo v nej autenticky tak to potom k čomu vlastne na čo to je?

Mišo Ukropec: Takže toto je jeho autenticita. On je akože v tomto zmysle, že prostáčik. On akože tú nejakú hodnotu odvádza, ale to remeselné spracovanie je že hrozné, hrozné.

Fero Baník: Neviem si tak vieš proste neviem, že stojím pri tom kávare, že daj mikrofón, to natočíme, vieš tak koľko, koľko to zabralo? Vieš dve minúty, dve minúty alebo ja neviem. Ja nemám veľa hej, akože tam impresií je možno na tom päťtisíc alebo koľko je šesťtisíc možno na tom videjku. No tak neviem, zabralo to dve minúty. Vlastne že no chceme ísť trošku zrazu k takým už aj kontroverznejších vecí, lebo vlastne odlišujeme sa od niektorých fi- firiem a chceme trošku teraz robiť aj taký obsah, taký porovnávací, kontroverzný. Vieš, že ideme trošku.

Mišo Ukropec: Dobre.

Fero Baník: Tak ja neviem vieš, že akože sú napríklad, že Dalibor robil video, že aké sú najdôležitejšie veci vlastne na, aké sú najdôležitejšie veci na riadení firmy. Hej, že-

Mišo Ukropec: Myslíš Dalibora Cicmana z GymBeamu?

Fero Baník: Áno, presne tak. Čiže, čiže že obrat, zisk, disponibilný cash flow. Podľa mňa to tak nie je. Podľa mňa je to asi spokojnosť zamestnancov. Čiže ja chcem vlastne ukázať, že okej, že je aj takýto prístup a je aj iný prístup a potom vlastne, že čo to môže robiť v budúcnosti napríklad.

Mišo Ukropec: No tak ono je to zá- vieš, že-

Mišo Gula: Sú dosť iné biznisy, hej, že úplne sa to-

Mišo Ukropec: Ale nielen to, ako to ti to je tiež téma, ale téma je aj to, že rôznych ľudí zaujímajú rôzne veci. Sú ľudia, ktorí sú proste na tie čísla, ktorí sú na peniaze. Potom sú ľudia, ktorí sú na vzťahy a on, on kľudne obetuje akože dve tretiny výplaty a bude proste, že v pohodičke a iný to kľudne vymení za mega stres, ale jednoducho on má tam tie číselné achievementy a potom je akože happy, že neni ako jedna odpoveď správna.

Fero Baník: Len potom, aby sa nám nezopakovala história, že keď budeme to vlastne pushovať len týmto KPI svojím spôsobom, že tí ľudia si povedia, že tí podnikatelia sú tí, ktorí tu vlastne nás tlakujú a a zvierajú a tak ďalej, aby oni mali svoje výsledky, vieš.

Mišo Ukropec: Ale-

Mišo Gula: Tam je aj iná vec, že z tvojej firmy sa nahrubo poviem tretina ľudí stretáva priamo alebo možnože to je aj trochu viac stretáva priamo so zákazníkom. Čiže pre teba je veľmi dôležité, ako ten človek sa cíti vo firme, ako funguje, ako následne komunikuje. V GymBeame to môže byť čo? Akože dve percentá ľudí

Fero Baník: vieš?

Mišo Gula: Všetko ostatné je back office, ktorý proste musí sekať veci.

Mišo Ukropec: Ja si myslím, že toto je, že, že obrovský rozdiel. Lebo vieš, vy ste projektový biznis a tí ľudia, ty si tvárou firmy povedzme k tej, akože k verejnosti, že vôbec či zákazníckej, či nezákazníckej. Vaši ľudia sú zase tvárou firmy u zákazníka. Ale keď niekto je, či už to e-shop alebo kľudne továreň, tak teraz neberieme si do huby iba GymBeam, tak proste-

Mišo Gula: Ale môžme, aby sme si mohli potom pozvať za faktúrku, vieš?

Mišo Ukropec: GymBeam. Tak. Tak to je úplne neosobný biznis, lebo vašemu montérovi, keď povedia: „Počúvaj tú trubku mi prosím ťa potiahni radšej takto, lebo áno, ja viem, že to bude zložitejšie, ale neviem čo,“ sa nejako dohodnú, ale proste tebe keď príde krabica, teraz som dostal na narodky proste tór nejaký predtréningový čosi. Díky Saška. Tak, tak to neni proste to je nejaká kočka, chlapec v sklade proste hodí do krabice, cink, odchádza. To tam neni žiadny human touch, žiadny vzťah so zákazníkom.

Fero Baník: No dobre, ale tí ľudia sú živí asi v tej firme, nie? Ja si myslím, že, že aj v GymBeame, aj v všelijakých továrňach, kde že to tam robia živí ľudia, ktorí tam pracujú, nemôže byť každý podnikateľom. A jak sa vlastne oni, oni jak sa tam cítia a jak oni na- vzhliadajú k tomu, že niekto je tu majiteľ a niekto tu je vlastne šéf toho, tak oni sú to vlastne aj voliči, aj sú to ľudia, ktorí vlastne môžu kľudne v tejto krajine potom povedať, že my tu nechceme takého to podnikateľa.

Mišo Ukropec: Ja viem, ale ja si myslím, že to vnímaš nesprávne. V tom zmysle, v tom zmysle, lebo ten zmysel je veľmi dôležitý, že uvedom si Ako čím ostrejší sú ostatní podnikatelia, o čo lepšie ty potom vyzeráš. Ten náš tento. Chápeš, že oni čím sú viacej KPIáčkoví a a toto všetko proste také, že straight to the point a money, money, money always sunny. Hej? Tak tak potom zrazu ty si ten, ktorý nie si asshole.

Mišo Gula: Čiže my sme vám reagovali na to, že že nám sa to zdá obvious ten ten rozdiel medzi vaším vnímaním tých vecí. Ale ja ťa chcem podporiť v tejto veci, lebo tvojim cieľom nemusí byť dokázať, kto to robí lepšie.

Fero Baník: Nie, to nie je.

Mišo Gula: Tým, že idete robiť kontroverznú vec, zvýšiš záujem toho publika, ktorý chceš.

Fero Baník: Áno, áno.

Mišo Gula: Lebo ja ti to chcem len potvrdiť na svojom príklade, že ja som robil nejaké video alebo post o tom, ako sa porovnávajú dve technológie na skenovanie. Oni sú priami konkurenti a ja som to naschvál použil na to, aby som ukázal, že je to nezmyselné porovnávanie a proste okolo toho vznikla šialená diskusia a v konečnom dôsledku som dostal pochvalu, akože aj od môjho publika, aj od jedného z tých výrobcov a druhý sa akože nevyjadroval. Ale ale že že akože pointa, že pointa bola v tom, že že ty nepotrebuješ vyslovene dokázať, kto má pravdu, len vzbudiť tú diskusiu a to ti pomôže zase potom.

Fero Baník: Áno, áno, ako to takto, že Dalibor to robí určite dobre každý, aj ty, aj proste všetci. Podľa mňa, že každý kto ako to robí podľa seba, tak to robí dobre. Tam tam neni akože nesprávna nesprávny spôsob, prístup, hej? Dobré je to, že že firmy alebo aj spoločenstvá alebo hocičo nejaké zoskupenia môžu vznikať a môžu zanikať. Že dobre, že nemáme centralizovanú ekonomiku, že nenadiktuje niekto, že nenadiktuje niekto z Bratislavy, že v Košiciach má vzniknúť Jim Beam, že vo Vranove má vzniknúť nejaká korenárska firma. Toto je dobré, že vlastne to nikto nediktuje a že môže to ísť ako kebyže prirodzene, že niečo môže vznikať, niečo môže zanikať. To je dobré. A že kto kto ako tá skupina, ktorá to ako robí, to ona to robí najsprávnejšie a najlepšie ako ako vie podľa mňa. Čiže tam nie je, že že môžu mať, že ja hovorím, že robme tak, aby keď bude ten vývoj spoločnosti vlastne v budúcnosti, tak aby tí ľudia spoločne, ktorí podnikajú a nepodnikajú, aby spolu vedeli vychádzať, aby sa tam neroztvárali vlastne nožnice medzi týmito skupinami obyvateľstva. Ja bývam a najviac ľudí zamestnávam z Vranova nad Topľou. Čiže ja mám všetky spektrá náboženské, všetky spektrá voličské mám v tej firme a ja sa snažím, aby každý rozumel tomu viac, ako je iba to, že mu povieme, že ty robíš odtadiaľ potadiaľ a takéto KPIs máš dosiahnuť a viac sa ty nepýtaj, to neni tvoja vec, aby ty si rozumel tomu, ako funguje celá firma alebo celé mesto alebo celý štát. A podľa mňa potom príde niekto a povie jednoduché riešenie a na tie jednoduché riešenia potom tí ľudia idú, lebo nepoznajú celý kontext toho. Čiže ja sa snažím iba hovoriť, že existujú aj iné formy podnikania ako tieto performanceové.

Mišo Ukropec: Vieš, ako sa ľuďom krásne žije, keď iba počujú rozkaz?

Fero Baník: Mohlo sa v istých dobách, ale spoločnosť sa vyvíja.

Mišo Ukropec: Vieš čo, ale funguje to aj v dnešnej dobe, len musí byť tá leadership trošku iný. Singapur je postavený takto, funguje to veľmi dobre, ale stojí to na tom jednom Johnym, ktorý je tam hore. Keď je ten Johnny blbý, teda myslím hlúpy, lebo náš Johnny hlúpy neni, on je iba zlý.

Mišo Gula: No ja by som ešte chcel sa vrátiť k tomu, že keď si povedal, že pred cca rokom ste začínali s nejakou stratégiou a k tomu správne rozu-rozumiem, vy ste na trhu niekoľko desiatok rokov, ste zabehnutá firma, máte región povedzme, že východné Slovensko, ale primárne asi Vranov a-

Fero Baník: Prešovský kraj, akože na Vranov by nás bolo asi veľa.

Mišo Gula: A ale k čomu potom smerovala tá stratégia? Čo čo máš za lubom? Hej.

Fero Baník: Tak jednak, že vlastne, že ten vývoj, ako keby tej jednej pobočky, aby ona vedela si fungovať bez zo mňa smeroval vlastne k tomu, aby sa toto potom dalo ako kebyže kopírovať a škálovať vlastne do iných miest. Takže chceme, my chceme byť, my ideme do Berlína. To všetci zamestnanci vedia. Ten Berlín, to je len virtuálna vlajočka, lebo dievčata z Levosfermi sme sa s nimi pohádal, keď som sa s nimi zoznámil, že prečo nesadneš do lietadla a nejdeš do Berlína? Tak hovorím, lebo to neviem, či to je Berlín a to iba to je akože vlajočka zapichnutá a že my len proste ideme, hej? A tak je to tento ako kebyže smer, lebo ten nemecký trh v našej brandži je najvyspelejší. Hej, čiže keď niekto pečie pizzu, tak asi ten taliansky preňho hej, keď proste niekto robí iné veci, tak môže to byť anglicko, francúzsko, niečo môže byť dobré v Rusku, na Ukrajine neviem, ale pre nás je akože dobré, že že to Československo je taká, že my sme dosť technokratická krajina, čo sa týka aj toho priemyslu, ktorý bol tu historicky, že napríklad v Maďarsku tá naša brandža je úplne, že levely nižšie, keď to poviem akože technické vyspelosti. No a my chceme byť celoslovenská, celočeská, poľská, maďa-maďarská, nace-celonemecká firma niekedy o dvesto rokov možno alebo ja neviem, možno o pätnásť. Ja neviem, hej, ako je mi to jedno, že kedy to bude, ale pre nás akože ten trh slovenský je veľký, lebo v našej brandži slovenský trh je asi jedna miliarda eur, čo sa otočí vlastne v tomto našom biznise. Takže to je dostatok a chceme vyskúšať napríklad to skopírovať tuná v Bratislave, hej? Lebo ono to aj môže byť také, že celkom, čo sa týka dojazdnosti, že opačná strana Slovenska a takto, že strategicky polohou alebo napríklad aj aj tým trhom. Takže v tej stratégii našej tejto LinkedInovej bolo, že aby my sme si tu ako kebyže urobili tento, že ten príbeh, aby tu bol viacej poznateľný a našli sme tých správnych ľudí, ktorých my pritiahneme, že pritiahne ten náš spôsob fungovania a povedzme, že budú možnože trošku aj z tejto našej brandže a nemusia byť hej, ale že možnože aj trošku budú a že sa nám ozvú. To sa deje, to sa nám reálne sa nám vlastne deje, že nám píšu, že by chceli u nás pracovať, keby sme tu boli v Bratislave. No a keď to vlastne nazbierame, lebo vieš, budovy, autá to si kúpiš hej, ale tak tých ľudí, tak tých si nekúpiš, hej? Čiže nevedel by som si predstaviť, že aby som sa ja ani ujazdil východ západ to toto nechcem. K tomu mi to akože netreba k šťastiu. Tak aby som sa neujazdil, tak proste musím to spraviť nejako ináč, že sa tu nepostavím ku diaľnici s tabuľkou, že my hirujeme pre Bratislavu a to je kto? Beining a syn, vieš hej? Čiže tak.

Mišo Ukropec: Budeš mať tú tabuľku na LinkedIne.

Fero Baník: Jasné, už som jednu teraz mal, že, že vlastne je nás málo, že hľadáme teba.

Mišo Ukropec: Mňa konkrétne?

Fero Baník: Hľadáme teba. Hľadáme teba.

Mišo Ukropec: Viem trúbku podržať, akože keby na to prišlo.

Mišo Gula: Asi, asi to v konečnom dôsledku bude mať dva významy, že jednak nájdete ľudí, ale jednak už vlastne aj tak, jak si spomenul v tej Bratislave, predsa tí ľudia sú na LinkedIne a každý niekde býva, má nejakú firmu, nejakú budovu a tak ďalej. Čiže asi to bude také, že aj, aj-

Fero Baník: Aj aj, určite.

Mišo Gula: Aj klientelu, aj, aj ľudí.

Fero Baník: Aj tak to je. Vieš, tak aj plno je týchto ľudí tu v Bratislave, ktorí povedia keby ste tu boli, tak by som vám dal spraviť fotovoltiku alebo aj neviem. Tam som staval budovu alebo rodinný dom som robil to jedno hej? Tak my vieme, že tá klientela tu je. Vieme to takisto aj od Viessmannu, lebo my sme najväčší odberateľ Viessmannu na Slovensku, čo je možno taký paradox, že firma z Vranova nad Topľou štyri roky po sebe sme najväčší odberateľ. Hej, to ako je magorizmus, keď je koncoročná porada, tak to vieš, to nie je trh, kde má byť najväčší odberateľ na Slovensku. Tak tam je takisto vlastne ako keby, že tam je požiadavka, že v B2C v Bratislave neexistuje firma hej, ktorá by bola, že, že povieš na prvú, že ich kontaktujte a bude to a dopadne to dobre. Hej, tak keď je to nejaký klient z Prešova, tak to vlastne vedia ako keby že nasmerovať alebo jem z Košíc. Ale keď je klient z Bratislavy, tak akože okej, ja mám tu tých svojich kamošov, ktorí tu niečo robia, ale to sú firmy bez servisu vlastného, bez call centra. Vieš, to nie je také, že aby, aby to dobré bolo. My vieme, prečo to tak je, že prečo sa tie firmy niekam inam, keď vyrastú, sa presúvajú.

Mišo Ukropec: Prečo?

Fero Baník: Lebo každý, kto vyrastie nad z týchto z tejto dvojchlapovej firmy, keď sa stane desať pätnásťčloveková firma, vtedy musí nastúpiť už nejaký systém manažmentu hej, hocijaký. A poväčšinou tí ľudia nie sú na to pripravení, lebo to sú aj tí odborníci, ktorí to predtým oni sami montovali, tak oni sa hneď presúvajú do B2B. Čiže lebo je ľahšie mať napríklad štyri veľké stavby a kúpiť si X5, choď sa kúpať na Kapverdy a vlastne tí chlapi tam chodia tri mesiace na stavbu niečo zvárať hej a si zahojený, ako mať otvorených, ja neviem, my dnes máme stotridsaťosem stavieb rozrobených.

Mišo Ukropec: Okej.

Fero Baník: Čiže vieš, keď potrebuješ riadiť stotridsaťosem stavieb, tak to sa nedá robiť tak, že odídeš bez systému. Hej, to sa vlastne takto nedá. My tým, že si developujeme vlastné CRMko devätnásť rokov vlastný development, tak my to tam máme vlastne ukotvené tie procesné veci, že prečo sa to nerozsypáva a prečo sa to, lebo oni keď to skúšali vlastne, že robili, robíš domy, domy, domy robíš neviem desať domov a teraz ty si ten jediný, kto ráno príde do tej roboty a povie dobre, vy dvaja pôjdete tam, vy dvaja pôjdete tam. Ale keď už máš neviem štyridsať domov, no tak si to predstav. Tak to nemáš ani šancu fyzicky obehnúť, že či oni vlastne spravili to, čo mali spraviť dneska hej?

Mišo Ukropec: Áno.

Fero Baník: Takže preto sa oni všetci presúvajú do B2B a robia väčšie stavby a tých je tu dostatok. Takže tieto desať pätnásťčlovekové firmy automaticky odchádzajú na polyfunkčné objekty a takéto rôzne. A v tom B2C zase nikto nezostáva. Čiže tam je proste tam je veľká diera, ako kebyže na trhu. Ale to je skrz to, že aby sa to toto vedelo byť spolu, aby napríklad aby to bola stočloveková firma, tak musíme mať firemnú kultúru, aby sa nerozsypala, aby tí ľudia nešli podnikať sami, neodišlo dvadsať ľudí.

Mišo Ukropec: To je zaujímavé, že štandardný kurentár nečíta po večeroch Semlera a Collinsa.

Fero Baník: To je divné, nie?

Mišo Ukropec: Keď si nejaký čudný kurent alebo čo máš.

Mišo Gula: Dobre, skúsme ešte pre nášho diváka, ktorý má nejakú pochybnosť o tom, že, že či LinkedIn je tá správna cesta alebo nie. Čo bolo pri tom zrode, pri tej zrode stratégie? Lebo si povedal, že ste sa rozhodli LinkedIn hardcore bla bla bla s nejakou stratégiou, ale určite ste rozmýšľali tak čo ideme pchať peniaze do Facebooku, ideme do Googlu alebo čo vlastne ideme? A čo bola tá odpoveď na tú otázku, že prečo práve LinkedIn?

Fero Baník: No tak vráťme sa ešte oveľa viacej do histórie, že ja som sa vlastne a musím to povedať, lebo prvé veci, kedy som začal zdieľať to, že ako fungujeme, bolo na popud Miša Trubana, lebo mi povedal niekedy, no môže to byť už možno aj desať rokov dozadu, že, že super ako fungujete, ale nikto to nevie, tak začni to zdieľať. Ja som robil prvé vlastne youtubové videá, tak smiešne, ale tak to je super, že sa vie človek vrátiť k tomu, že ako vyzerali tie prvé vlastne. Tak ja som robil také, že podnikanie podľa Fera Baníka a ja som robil vlastne na Mikuláša vlastne darčeky. Teraz posledný Mikuláš sa nám už podaril. Fajný prank hej, tristopeťdesiattisíc pozretí to malo, tak to už je celkom akože aj číslo celkom dobré. Hej, že to sa nám, ale to už bola taká väčšia produkcia, hej, kde boli pyrotechnici, kameramani, réžia a všetko hej, ale to bolo, že sme vymenili zámok. Tam dá sa to pozrieť. Takže my sme to vlastne zdieľavali aj predtým vlastne, že na ja neviem firemný Facebook, môj osobný Facebook a tieto vlastne nejaké kanály. No a teraz na ten LinkedIn sme pozerali tak zvláštne, však ja neviem, ja som možnože som tam registráciu robil niekde možno 2010 alebo kedy.

Mišo Gula: Každý to robil 2010, 2011.

Fero Baník: Tak no hej, čiže proste niekde tam ono to tam niekde bol. A jak sa trošku tak jak to sa hovorí, že zfacebookoval, tak páči sa nám to, že Že tu vlastne vieš, že ten systém ako keby aj komentovania toho je iný, že dostávaš tam taký viac profesionálne ako keby že odpovede na tie, na tie posty, čo ideš, dáš to na Facebook. Aj keď urobíš tu najviac funny vec, jaká sa len dá pre zamestnancov, tak sa vždy nájdu hejteri, ktorí tam vlastne tam napíšu. Čiže okej, že sú niektorí, že to tristo päťdesiat tisíc pozretí, keď mal na Facebooku vlastne ten mikulášsky video, tak, tak bolo tam naozaj, že asi len tri komentáre z tých stoviek komentárov, že super, super. Tak len tri komentáre vlastne boli, že, že to je čo za somarina, že nechal som ich stáť hodinu vonku na mraze, tých chlapov, čo potom celý deň robili aj tak na streche na mraze. Tak im je to u prdele, či stoja hodinu ráno inde na snehu. Však sú na to oblečení, majú vyhrievané vesty, somariny.

Mišo Ukropec: Či vyhri-vyhrievané vesty?

Fero Baník: A jasné, aj topánky, jasné, to tak funguje. To si zapneš a keď si celý deň vonku, tak to je super, vieš? Lebo máš normálne baterku máš power banku a máš vyhrievané vesty. Máme aj podrážky do topánok.

Mišo Ukropec: To si vedel, že to také je?

Mišo Gula: To hlavne nesmie počuť môj človek, čo chodí s kanom na deň. Budem to musieť kupovať.

Mišo Ukropec: Otrok, otrokar.

Fero Baník: Tak hej. No a tak. No okej, čiže, čiže, že zdieľali sme to tam a že tá cesta vieš akože zdieľať to na LinkedIn, že je ľahká, nie? Tak to si proste len povieš, že čo tam je za cieľovka a čo tým vlastne chceme dosiahnuť. Okej, poďme to skúsiť robiť. No a má to vlastne úspech. To som aj dneska tu podľa mňa aj že, že už sa to uvídilo tamtam, že ako keby keď stretneš niekoho, vo Vranove, tak ja neviem, chalani, ktorí chodia so mnou hrávať hokej, oni netušia, že niekto v Bratislave z tejto komunity mňa niekde videl alebo počul, čo my ako robíme, hej? On proste to oni, oni nevedia, že nejaký LinkedIn existuje vôbec títo ľudia a to sú normálne, akože aj podnikajú, že majú aj obchod alebo niečo. Nevedia to vôbec, hej, to nevedia. No ale to je vlastne dobré potom, lebo aj konkurencia to samozrejme nevie, lebo však my máme konkurenciu z takých digitálne menej zručných konkurencií. Takže som to dobre teraz diplomaticky povedal.

Mišo Ukropec: Ani čítať nevedia.

Mišo Gula: Pozri, te-teba vypne aj tvoja firma.

Fero Baník: Takže nemajú domény poregistrované, ochranné známky. No to nič. A proste že to bolo akože už ako keby že jednoduché, že, že ten content, ktorý sme predtým boli zvyknutí proste robiť roky, roky. Takže teraz poďme ho dať len na LinkedIn. Samozrejme, že je proste prispôsobený, upravený publiku.

Mišo Ukropec: No dobre, iné sociálne siete?

Fero Baník: Všetko máme TikTok, TikTok, Instagram vlastne, no všetky, ktoré sú hej, proste ako ich vnímame-

Mišo Gula: Ale už tam dávaš len to, čo dávaš na LinkedIn. Akože neprispôsobuješ ten obsah.

Fero Baník: Nie, nie, to, to je i-inou formou ide, hej? Čiže iné ide na Facebook, iné ide na Instagram, iné ide na TikTok proste ináč. Častokrát vlastne ten istý nahraný obsah je ináč prestrihaný alebo ináč ešte alebo doplnené niekedy vlastne robíme, že to isté video ináč rozprávam na Facebook a ešte raz ináč poviem na LinkedIn, hej? Že ono vlastne vyzerá, že sú to tie isté videá, ale oni sú ináč povedané len hej, lebo iné publikum vlastne.

Mišo Gula: Tak ty to robíš tak, ako by sa to malo robiť. Lebo jasné, že tá každá sociálna sieť má iné potreby a to, to diváctvo tam ide s iným zámerom.

Fero Baník: Jasné, jasné.

Mišo Gula: Hej, takže, lebo veľa ľudí, vrátane teda akože nás, musím sa priznať, že my tiež dávame len, len videá, ktoré nastriháme na LinkedIn, tak to isté pushneme na, na ostatné. Ale fakt je, že malo by to vyzerať inak. Malo by to byť ináč nastrihané-

Fero Baník: Určite.

Mišo Gula: S inou kadenciou a tak ďalej, hej, čiže.

Fero Baník: Tak napríklad TikTok je veľmi zaujímavý, že, že napríklad na toto hirovacie video, že tam bolo šesťdesiat päť percent z Bratislavského kraja, hej, tých slo-sledovateľov, že Ivka mi to teraz hovorila, že také zaujímavé, hej, že, že toľko veľa vlastne, že aj cez ten TikTok sa napríklad dá určite dostať k tej cieľovke tých montérov v Bratislave, ktorých potrebujeme, že na LinkedIn ich nezasiahneme. Pokiaľ my na začiatku potre- no vieš, potrebuješ vyskladať celý ten tím, aby sme vôbec nejakú službu tu mohli robiť.

Mišo Ukropec: Že manažment nájdeš cez LinkedIn a montérov nájdeš na TikToku.

Fero Baník: Presne tak. Presne. To si teraz presne povedal. To je určite tak. To je určite tak.

Mišo Ukropec: Zaujímavé. No dobre. Máš nejaký LinkedInový fun fact?

Fero Baník: Nemám.

Mišo Ukropec: Tak rozmýšľaj. Ja mám. Ty máš niečo?

Mišo Gula: Ja nemám.

Mišo Ukropec: To je hrozné, jak to si pripravený? Lebo ja mám.

Mišo Gula: Daj.

Mišo Ukropec: Ale že jaký? Píše mi chlapík, Nemec anglicky písajúci, že „Michal, že chceli by sme otestovať vašu platformu.“ Okej, tu je dokumentácia, nech sa páči, akože otestuj. Takých mailov a správ a neviem čoho som dostal už akože mrte, ne? Mesiac ticho. „Michal, budeme mať taký akože nejaký projekt.“ Dobre. Prešli dva týždne. Cinklo mi akože youtube video, že „Michal, pozri si.“ Tak proste japonská firma. Oni teda sedia si tunák v Európe, ale Japonci normálne naintegrovali Twinsu a teraz že, že tu je video z tej našej integrácie normálne 3D model neviem čo s dátami live so všetkým akože urobené. Ja píšem do firmy: „Vieš tunák o týchto Japoncoch niečo?“ Nie. Píšem ďalšiemu, nie, ďalšiemu nie, ďalšiemu nie. Nikto o nich nič nevie, ale full pool proste všetko urobené a len ti príde video, že „chceme vás reprezentovať v Japonsku.“ A ja len kukám, že dobre. Let's have a chat. Akože kukal som jak puk, že normálne, že nikto. Lebo sú také, že píšu ti oné etikety nejaké. „Michal, tunák, niečo nevieme tu niečo poraďte nám la la la.“ O tých Japoncoch ani ťuk. Len že hotovo. Delivery. Kukali sme jak puk. No daj ty nejakú pikošku. Musíš!

Fero Baník: Jakú?

Mišo Ukropec: No nejakú.

Mišo Gula: Tak povedz, aký si mal najlepšie a najhorší poznám LinkedIn?

Fero Baník: Najlepšie, ou, najlepšie som mal, no myslím si, že keď som sa obliekol do monterok a robil sa také prestrihávacie video, že som bol v obleku, montérkach, v obleku, montérkach, že tam som mal asi, vlastne to, že to bol najlepší, že to som vlastne chcel otvoriť tú tému, ktorá je jednou z našich vízií, že zmeniť pohľad Slovákov na ľudí pracujúcich v montérkach. Že ako sa, pozeráš na niekoho, kto je, že keď to je ten istý človek oblečený v obleku, sa naňho ináč pozeráš, ako keď ide v montérkach.

Mišo Ukropec: Musíš kúpiť vašim montérom také montérky ako máte vy, Petražko. Lebo má takú akú strašidelnú košeľu a my naňho pozeráme tu už aké montérky.

Mišo Gula: No a koľko to malo videní?

Fero Baník: nepamätám si presne, ale tak to bolo ešte, to bolo možno tie štyri roky dozadu. Hej, sme to aj tak neviem cez desať tisíc niečo hej, no tak ja neviem, ja neviem aké sú tie čo je, Rao, Rao mi niekedy posielal hej, že niekde mal tam sto tisíc impresií na niečom hej, tak ja neviem, že, že čo sú, ja vôbec neviem, že aké sú ako keby tie čísla.

Mišo Ukropec: Neexistuje benčmark. Neexistuje benčmark.

Fero Baník: Že tie čísla, že je, je tam vlastne, že s-sa robí tu ten, som videl rebríček nie tých sto akože kreatorov a teraz ja neviem, že ten s tým má čo. To sú, to vie niekto? Alebo to, to nevie albo?

Mišo Ukropec: Nemá nič.

Fero Baník: Nemá nič. Neviem, kto bol sto.

Mišo Ukropec: Ber to, ber to tak, že je použité nejaké pravidlo. To pravidlo je najobdi-najobjektívnejšie z toho, čo vlastne sme sa s Janom Zárečkom o tom bavili. Uznávame, že z tých dátkum, ktorým sa vie človek reálne dostať bez toho, aby si dostal vlastne full pool dáta od toho auditovaného človeka, tak viacej z toho vykúzliť neviete. Takže je to nejakou metrikou odmerané. Tá metrika má nejakú si logiku.

Mišo Gula: Metrika nie je dokonalá, ale je pre každého rovnaká.

Mišo Ukropec: Áno, ona je rovnaká.

Mišo Gula: To, čo z toho každý dostane je, je, je fair enough. Je proste to najlepšie, čo ako-

Fero Baník: Ako my, my, ja som, akože aby to nevynieslo, že som sa musel dostať. Ja len som proste to videl, tak som hneď šiel na to, tak jak, jak sa to

Mišo Gula: vlastne spravilo?

Mišo Ukropec: Si u nás to je ďaleko dôležitejšie.

Mišo Gula: My, my sme vstupná brána do slovenského LinkedInu.

Fero Baník: Hej, tak rám z východu, to je asi tak jedno, že- Ako v onom, v akom rebríčku si alebo.

Mišo Gula: A najhoršie, čo povieš za najväčší fail, čo si poslal?

Fero Baník: Oj, neviem či, mmm, neviem, neviem či tak ako-

Mišo Gula: Alebo také, že, že lebo si hovoril, že na Facebooku, akože Facebook aj Instagram sú ďaleko toxickejšie ako LinkedIn. Stalo sa ti, že si niečo poslal na LinkedIn, kde si to zaslúžilo nejaký hate, že, že tam-

Fero Baník: Nie, to sa mi nestalo. Hej? A to je také, môže byť akože možno trošku aj, že prečo, hej, že asi, ne-neviem hej, že teraz som minule komentoval nejaká Erika Fashion. Ja neviem, čo to je. Hej? Moja manželka povedala, že ona to pozná, tak ja som to nevedel a ona vlastne napísala, že máš si vytvoriť hierarchickú propasť alebo po česky to je hierarchickú propasť s tým svojím tímom, aby si, aby si nemysleli, že ste kamaráti. Hej? Tak ja som napísal koment, že, že ja neviem, čo je hierarchická propasť, ale z tohto príspevku, ktorý ste tu dali, by, cítim, že by som u vás pracovať nechcel. Hej? A ona začala so mnou strašne veľké hádanie, ale ja som mal päťdesiatdva lajkov na tom mojom komente. Hej a strašne veľa, strašne veľa vysvetľovačky mi tam proste dávala, že to je určené pre majiteľov firiem, nie pre zamestnancov. Takže to, že keď budem pozerať video o ry-o rybárčení ako ryba, takže to mi nebude dávať zmysel. Ja som jej napísal: „Ale tak ja som podnikateľ,“ a som napísal proste, že by som u vás pracovať nechcel. Hej? Tak my tam sme si tam vysvetľovali a nakoniec sa to uzavrelo, že to je zbytočné míňanie energie oboch nás, hej, že takto.

Mišo Ukropec: Jak si mohol?

Fero Baník: Takže, takže mám rád aj takúto konver-kontroverziu, že vlastne si tam akože povysvetľovať s niekým, lebo mi prišlo, že keď som si to prečítal, tak mne to prišlo, že je vlastne taký poloboh, hej? A trošku akože tak haló, tak trošku nejaké akože-

Mišo Ukropec: Poloboh k trištvrte bohovi, čo si mal čo dovolovať.

Fero Baník: Tak, tak ako nie, tak akože však ja nemusel som komentovať ten morál, som to nechal tak, hej, že nebudem to komentovať, ale prišlo mi, že, že to bolo akože až, až také too much na mňa, že, že haló, že takto to chceme, že ty potrebuješ nejakú mať propasť so svojimi akože ľuďmi? Tak som tam proste napísal. Takže to také, že, že to vlastne i z jej strany to bola hejtovačka, lebo ona si obhajovala ten svoj vlastne názor, aj keď tých komentov v mojom duchu tam bolo ďaleko viacej, hej, k tomu. No tak mala určite tam veľký engagement.

Mišo Ukropec: Si ju utrel výborne.

Fero Baník: Tak podľa mňa, keď, aj sa stretneš s nejakým zamestnancom a ono povie, že by chcel, aby sa v tej firme ich zmenila kultúra, nedá sa to spraviť tak, pokiaľ sa nevytvorí potreba u toho, kto vedie vlastne tú firmu. Čiže ty môžeš guľometom ho ostreľovať koľko chceš a proste dávať fakty, dávať nejaké nápady a tak ďalej. On kým nepríde na to, že máme problém a ide hľadať riešenie, tak dovtedy vlastne aj jej ja jej tam môžem napísať tristo dôkazov, že prečo si myslím, že je lepšie nerobiť priepasť medzi zamestnancami a ňou. určite to s ňou nepohlo ani milimeter a určite bude fungovať aj naďalej ako, čiže akože jej ten spôsob fungovania je správny z jej pohľadu a to je okej, v poriadku.

Mišo Gula: No v jej vesmíre robí správne veci. Ty žiješ v úplne inom vesmíre. Hej, čiže-

Fero Baník: Tak hej, no tak, tak hej, ale tak vieš, zase si akože môžeme si to tam zakomentovať, nie? Veď akože proste-

Mišo Ukropec: Neni na to, keď niekoho rozbiehaš na prahy a s tým-

Fero Baník: Mal by proste potom, tak aj zrovna to video s Daliborom, tak určite dúfam, že on mi tam odpíše, že to tak neni, že to-

Mišo Gula: Vieš, to sa tak hovorí, že keď nakričíš na vlastné deti, no ničomu to nepomôže. Ale ujavíš si.

Fero Baník: Ale tak to mám rád, že ešte poviem nejaký jeden hate je, ktorý je taký, že veľ-veľkostný. Hej? Čiže vieš, keď, najviac ako kebyže spochybňovania toho nášho spôsobu je na to, že tak vás je päťdesiat, nás je tu päťsto. Keď proste by vás bolo päťsto, tak by ste to tak nemohli robiť. Hej? No tak ja vtedy poviem áno, to je akože je to objektívny fakt, ktorý môže takto vyzerať. Čiže treba len počkať, kým budeme mať my päťsto. Hej, že toto ma mrzí, že vlastne, že nejaká myšlienka je vlastne je ako kebyže hodnovernosť, že to môže fungovať, je iba tou veľkosťou obratu, počtu ľudí, zisku, ja neviem čoho je vlastne ponorená, že to, čo má veľký obrat, že to je vlastne implicitne správne, lebo takto sa to robí, chlapci. Hej, takto sa to robí, takto sa robia stomiliónové firmy.

Mišo Ukropec: To je štandardný dialóg, ktorý-

Mišo Gula: My tu hovoríme stále miluj hej-hejtera svojho, lebo keď si nájdeš ľudí, ktorí sú ochotní venovať čas tomu, aby si o teba utreli hubu, aby si na teba-

Mišo Ukropec: Robíš to správne.

Mišo Gula: Robíš niečo dobre.

Fero Baník: No tak dobre, tak to skúsime. Spraviť niečo dobre.

Mišo Ukropec: Feri.

Fero Baník: Dobre.

Mišo Ukropec: Díky, že si prišiel. Zas sme niečím obohatšili, obohatili slovenskú LinkedInovú komunitku. No, som zvedavý na ten bratislavský biznis.

Mišo Gula: Ďakujeme za návštevu a držíme palce.

Fero Baník: Ďakujem pekne.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Fero Baník: By som bol prvý, kto tu bol trikrát, nie?

Mišo Ukropec: Nikdy, nikdy.

Mišo Gula: Už len za faktúru, už len za faktúru.

Fero Baník: Ďakujem ešte, čau, čau.

Mišo Gula: Čaute.

Zdieľať:LinkedInFacebook