Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#4244 min

#42 - hosť Fero Baník - Keď firma vypľúva

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Fero Baník vedie firmu z východného Slovenska, ktorá montuje kotly, tepelné čerpadlá, klimatizácie a fotovoltiku – a riadi ju veľmi nezvyčajne. Firma s približne päťdesiatimi piatimi ľuďmi podľa neho nemá vedúcich, má len päť pracovných pozícií, zamestnanci si spoločne určujú zvyšovanie platov na základe dát a človeka, ktorý naruší dôveru, „firma vypľuje“ sama. Inšpiráciou mu bola kniha Ricarda Semlera, ku ktorej sa dostal po povinnom čítaní manažérskej literatúry. Vysvetľuje, že bez šéfov sa firma podľa neho rýchlejšie posúva, lebo sa depolitizuje, ako fungujú platy zložené z fixnej zložky a podielu, prečo zamestnancom otvorene hovorí o svojom podnikateľskom riziku a ako sa v malých tímoch prirodzene vytvárajú autority. Mišo Ukropec namieta, že nejde o demokraciu, a pripomína Jima Collinsa, podľa ktorého firma bez vedenia nemôže byť; zároveň hovorí, ako s podobnými princípmi experimentujú v twinzo a ako zvládli toxického zamestnanca. Fero opisuje, ako firmu chce raz nechať fungovať bez seba a že jeho snom je zlepšiť stavebníctvo, nie byť bohatší. Na úvod moderátori oslávia, že Ukropec prekročil sto tisíc followerov na LinkedIne.

Hlavné myšlienky

  • Ferova firma podľa neho nemá vedúcich ani manažérov – je len päť pracovných pozícií a tímy sa riadia samy.
  • Zvyšovanie platov si podľa Fera zamestnanci určujú spoločne na základe dát; napríklad sa dohodli na šiestich percentách.
  • Bez šéfov sa podľa neho firma posúva rýchlejšie, lebo zmizne politikárčenie a „bottleneck“ manažérov.
  • Kľúčom je podľa Fera dôvera: kto ju naruší – klame alebo zatají chybu –, z firmy odíde; chyby samy osebe netrestajú.
  • Mišo Ukropec namieta, že nejde o demokraciu, ale o rozhodovanie na základe dát, a pripomína Collinsa, podľa ktorého na vedení záleží.
  • Hodnotové nastavenie sa podľa Fera dá do istej miery odhaliť už pri pohovore.
  • Fero hovorí, že nepotrebuje byť bohatší – jeho snom je ukázať, že stavebníctvo sa dá robiť lepšie.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Chcel som mať svätý pokoj.
— Fero Baník
Ja nepotrebujem, aby som bol o päť korún bohatší.
— Fero Baník
Okrem Billa Gatesa a Steva Jobsa nikto nie je lepší ako ja.
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

  • nemajú vedúceho ničoho
  • zamestnanci si určujú platy
  • ak sú s niekým nespokojní, firma ho vypľuje sama


O veľmi neobyčajnom spôsobe riadenia firmy nám bol porozprávať Fero Baník


#linkedin #linkedinpersonalbranding #osobnyrozvoj #personalbranding #marketing #ceo #brandawareness

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 39 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Automatické rozlíšenie hovoriacich v tejto epizóde zlúčilo hlasy hosťa a moderátorov, preto môže byť priradenie replík miestami nepresné.

Mišo Gula: Nazdar Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.

Mišo Gula: Mal si nedávno narodeniny. Nebudeme hovoriť číslo.

Mišo Ukropec: Nehovor o tom dedek.

Mišo Gula: Ale, ale až včera som sa rozhodol ti dať darček.

Mišo Ukropec: Dostal som darček?

Mišo Gula: Písal, písal som do LinkedInu, aby ti dovolili dostať sa cez hranicu stotisíc followerov. Blahoželám.

Mišo Ukropec: Dám ti pužinku na líčko?

Mišo Gula: A vieš, že nemusíš.

Mišo Ukropec: Som sa umyl dneska.

Mišo Gula: Aj super. Takže blahoželám ešte raz.

Mišo Ukropec: Ďakujem, ďakujem.

Mišo Gula: Je to super číslo. Prvý na Slovensku. Paráda.

Mišo Ukropec: Môžu byť ti peniaze.

Mišo Gula: Svetlá. No čo, čo, čo sme si na dnes pripravili?

Mišo Ukropec: Ja neviem, čo ten chlapec robí na LinkedIne tuná, čo sme si ho dneska pozvali, lebo predáva kotle.

Mišo Gula: Tepľár. Ja som ho predstavil ako teplára.

Mišo Ukropec: Teplára?

Mišo Gula: Dobre, sme nehovorili- Bez akéhokoľvek podtonu iného.

Mišo Ukropec: Vieš, zarobiť heterosexuálne orientovaný.

Mišo Gula: A fešáčisko.

Mišo Ukropec: No ale predáva kotle, chápeš? A-a-a-a klímošky a takéto všelijaké haraburdy, ktoré iba ešte viacej ohrievajú planétu.

Mišo Gula: Počkaj, počkaj. Ticho, ticho! A furt sem cpe nejaký Forbes, prosím ťa. Týmto zdravíme Peťa Bareca. Čau, čau. A Erika Kondróta. Tiež mám pocit, že je vo všetkých zoskupeniach, čo asi existujú.

Mišo Ukropec: Všade sa nacpal.

Mišo Gula: A už len čakám, že príde jak bratia Jehovovi či svedkovia Jehovovi, že zaklopkať.

Mišo Ukropec: Otočiť nás na pravú vieru.

Mišo Gula: Otočiť nás. Príde sa opýtať, či sme už videli Ježiša.

Mišo Ukropec: No tak máme tu ďalšieho východniara, Kolotočárta.

Mišo Gula: Nazdar, Ferobánik. Ferobánik. Čau, čau.

Fero Baník: Ďakujem za pozvanie do Bratislavy. Pri tej civilizácii.

Mišo Gula: Snaž sa bez, bez prízvuku. Ja som tu-tu ten s prízvukom.

Fero Baník: Prečo? Ja som každý rozpráva sama, Remi, o autenticite. Tak ja budem autentický.

Mišo Gula: Tak, tak jasné.

Mišo Ukropec: No čo sa ti nezdá na tom, čo som povedal?

Mišo Gula: Na čom teraz myslíš?

Fero Baník: Na tých kotloch, že? Ja ako kotle, ja som si myslel, že to je vierovyznania, lebo my máme asi šesť v našej firme vierovyznaní. Máme aj svedkov Jehovových.

Mišo Ukropec: Vážne?

Fero Baník: Vážne. Ešte ich to nevypľulo.

Mišo Ukropec: Dobre, dobre, počkaj, počkaj, počkaj. Má-máte nejakého LGBT plus mínus krát deleno?

Fero Baník: Podľa mňa áno.

Mišo Ukropec: Dobre, lebo štatisticky by ste mali.

Fero Baník: Jasné.

Mišo Ukropec: A-a-a máte nejakého farebného?

Fero Baník: Jasné, však teraz som prijal troch včera. Jednoho sme mali. Predtým som mal ešte, ešte nejakých iných. Tých vypľuvlo, ale, čiže-

Mišo Ukropec: Tých vypľuvlo je pekné.

Fero Baník: A teraz máme takých-

Mišo Gula: Talianov z Podšivovca alebo?

Fero Baník: Teraz máme, že a teraz budem robiť v pondelok také fajné videjko, lebo sme mali, že jedné sa volal, že Peťo Jarka, ktorý je u nás možno štyri roky alebo koľko neviem a teraz sme prijali druhého, ktorý sa volá Peťo Jarka. To som čakal, že sa snažia, kým majú aj možno tristo ľudí, vieš? Takže.

Mišo Ukropec: Okej.

Fero Baník: Nečakal som to.

Mišo Ukropec: Takže ty normálne napĺňa všetky SDG a ESG agendy už teraz.

Fero Baník: To neviem, čo si povedal.

Mišo Ukropec: No to sú všetky-

Mišo Gula: On to robí prirodzene

Mišo Ukropec: sustainability. Tieto vieš ako parametre, čo, ONé Spojené národy vymysleli, aby sme boli udržateľní a inkluzívni a neviem jakí.

Fero Baník: Podal som si prihlášku do ESG klubu. Keď tu že vraj máte v Bratislave.

Mišo Ukropec: Tak už aj sem to dorazilo.

Fero Baník: Ale tak.

Mišo Gula: Okej. No keď, ke-keď by náhodou niekto ešte netušil, že kto si, lebo ty si už podľa mňa bol, že vo všetkých podcastoch asi. Je na Slovensku taký, čo si ešte nebol?

Fero Baník: Ne-neviem, ja podcasty nepočúvam. Tento je, tento je posledný.

Mišo Ukropec: Kámo! Ani ja ne.

Fero Baník: A napriek tomu je v Nomávej vlasti.

Mišo Ukropec: Život.

Fero Baník: Ale zase si platíš ľudí, ktorí ho počúvajú, nie? To je ten tvoj, nie? Ten tvoj myšlienky. Ako však stále, keď tam prídem, hovoria, že do-dosť máme akože počúvanosti. Ja neviem, koľko to je, čo to je dosť.

Mišo Gula: No a ten, ten dôvod, prečo ťa všade pchajú je to, že ty máš taký divný prístup k vedeniu firmy. Ja som to povedal divný. Ty sa za to urazíš, ale-

Fero Baník: Nie, prečo? Ja sa vôbec na to akože jak to mo- takto pre istú skupinu ľudí to vyzerá ako strašné sci-fi. Čiže je veľký predpoklad, že veľa ľudí to nikdy v živote nepochopí a ani nikdy v živote, alebo teda však tá univerzálna pravda neexistuje. Čiže každý to robíme nejako ináč a každý ako to robí, tak je to správne, ako to on robí, nie? No ale ja mám úplne, že zásadnú otázku, že ty máš málo starostí, že sa s tými ľuďmi toľko ondíš? Jakých starostí?

Mišo Ukropec: No preto sa pýtam, či máš málo.

Fero Baník: Ale však je podľa mňa príjemnejšie, keď prídeš do kanclu. Som prišiel vlastne v utorok a som bol posledný, kto prišiel do roboty a išiel som, som sa spýtal na ka-Kataríny: „Prišiel som posledný?“ „Áno.“ „Hurá!“ Tak som išiel do ďalšieho kanclu, som otvoril dvere a prišiel som posledný.

Mišo Ukropec: Všetkými tými pičmi si vlastne išiel, hej? Kávopiči a mliekopiči. No dobre.

Fero Baník: No. A tam som išiel, že do ďalšieho kanclu a išiel som vyhlásiť, že dneska som išiel posledný do roboty, vieš? No a podľa mňa je super, keď títo zamestnanci ti na to hneď povedia: „Toto je, to je magor, že sa tu teší, že prišiel posledný.“

Mišo Ukropec: No pozri, ja som v robote tento týždeň bol tuším hodinu. Síce akože robím, aj keď mám ako dovolenku, ale tiež do roboty moc nechodím. Čo by som tam robil? Veci sa dejú aj bezo mňa zaujímavé, nie?

Fero Baník: Vidíš. Tak to máš-

Mišo Ukropec: A si predstav, čo dokáže taká firma, ktorá aj má peniaze robiť. Predstav si, že on rozdeľuje prachy svojim zamestnancom. No tak to, k tomu sa ešte dostanem.

Mišo Gula: Nie, lebo to je kľúčová vec. To je, to je, nie, nie. Ten, čo prvýkrát počuje, čo robíš, je šokovaný najmä z toho. Nie, toto je naj, to je najčastejšie

Fero Baník: používaná skratka, ktorú si každý myslí, že toto zrobím a bude

Mišo Gula: mi to fungovať.

Mišo Ukropec: Nie, to určite nie.

Mišo Gula: Lebo my potrebujeme hook teraz, vieš? Tak preto začíname.

Mišo Ukropec: Ja rozumiem a ja nesúhlasím, lebo-

Mišo Gula: Ale pobavme sa o dokách.

Mišo Ukropec: Lebo, lebo my sa z, že odkiaľ sa poznáme?

Fero Baník: Áno

Mišo Ukropec: Odkiaľ sa poznáme?

Fero Baník: Z Growclubu.

Mišo Ukropec: Growclubu. Ja síce nie som akože aktívnym účastníkom, mňa vždycky len Juro Zaťko v čaute-

Mišo Gula: Si platíš, hej? Mal by si zaplatiť faktúru, keď nás spomínaš.

Mišo Ukropec: Oni vždycky zavolajú, že Miško, dôjď, máme čo porozprávať, tak ja dôjdem na nejakú mudrovačku. Ale vlastne nie som úplne akože aktívny, ale my to vlastne tiež takto nejako robíme, lebo. No ale takto, k tomu sa dostaneme. Ja mám akože také akože technické otázky. Prvá je, že koľko ľudí máš vo firme a jaká je zhruba tá štruktúra? Lebo aby ľudia mali nejakú predstavu, že, lebo takto sa to točí okolo samoriadiacich sa organizácií. A teda, že jak ste veľkí a jaká je štruktúra a povedzme, nazvem to tak, že ste kotlári, tak snáď to nikoho neurazí, ale povedzme, že aj intelektuálna štruktúra jaká je, hej? Lebo to je akože sú rozdiely proste medzi biznismi veľké.

Fero Baník: Jasné. Tak viem to, že asi v jedinom podcaste, kde to viem presne, že presné číslo viem. Päťdesiat päť je nás presne.

Mišo Ukropec: Dobre.

Fero Baník: Tak to som, to nikdy som nevedel.

Mišo Ukropec: Ale mení sa to každý deň, lebo minule, keď sme sa stretli na Domaži, tak si netušil to číslo.

Fero Baník: Áno, som nevedel, a preto som potom sa pýtal Kataríny a, a som vlastne teraz viem, že je nás vlastne päťdesiat päť. Teraz už presne viem.

Mišo Ukropec: A teraz tá štruktúra?

Fero Baník: Štruktúra je, že my máme len päť pracovných pozícií v našej firme a z toho vyplýva aj tá vlastne štruktúra. Čiže máme zhruba tak teraz no, okej, teraz už budem hovoriť také možno nepresnejšie čísla, že asi osemnásť montérov.

Mišo Ukropec: Okej.

Fero Baník: Čiže to je taký, že montážnik, hej?

Mišo Ukropec: Tretina.

Fero Baník: V tej skup-skupinke máš tiež taký, že ktorý vie rýchlo vŕtať diery, ale nevie, že kde má navŕtať dieru. A potom sú tam aj takí, čo vedia, kde navŕtať dieru, ale my medzi nimi akože nerozlišujeme, že toto je nejaký pomocný a taký nejaký, že majster, hej? Že to máme, že oni sú takí rov-rovnakí. Alebo sú tam aj zvárači so štátnymi skúškami a tak. Potom máme servisných technikov, čo je vlastne rovnaká obdoba, len iný spôsob práce, že to sú takí servisáci, čo spúšťajú do prevádzky, chodia riešiť opravy, pravidelné servisy. No a potom máme-

Mišo Ukropec: A tých je koľko?

Fero Baník: Tých je, tých je deväť.

Mišo Ukropec: Okej.

Fero Baník: Deväť. Potom máme klasický sales, čiže obchodno-technickí zástupcovia. Tých je šesť. No a potom máme logistiku. Tí sú teraz traja, za chvíľku už štyria. Tak traja sú. A ešte som nepovedal vlastne operatívu, nie? Koľký, koľko som vymenoval tých pozícií? Už som-

Mišo Ukropec: Tridsať šesť.

Fero Baník: Dajte som povedal tridsať šesť a operatívu a tých v operatíve je, no počkaj, to si musím spočítať. To sú, to sú traja.

Mišo Ukropec: Tak, že by ti pasovalo.

Fero Baník: Ja nebudem mi to asi pasovať, lebo to nepoviem, že, že to nepoviem. Alebo som tých montérov možno povedal málo. To nevadí. Počkaj, tu sú traja v Kanci, tam sú, tam sú, tam sú ďalší štyria. Takže to je sedem. Ešte potom v Prešove, to je osem. Takže tých je myslím si, že osem, osem. Kde som teraz?

Mišo Ukropec: Štyridsať dva.

Fero Baník: Tak. My potom máme ešte-

Mišo Ukropec: Štyridsať štyri.

Fero Baník: Dobre, okej. Potom máme ešte takých dohodárov, ktorí sú vlastne, ktorých my považujeme za svojich. To sú takí dualisti, ktorí u nás vlastne pracujú, napríklad, že leto, leto celé pracujú a potom sú škola, týždeň škola, týždeň prax. My ich berieme za svojich, hej, že použí-používame, počítame ich do toho.

Mišo Ukropec: Preto, že myslím, že majú akože duálny systém, čo sú kojdecká na, na stredných.

Fero Baník: Presne tak.

Mišo Ukropec: Okej.

Fero Baník: Presne tak. Tých teraz neviem koľko máme, ale zhruba tak to vyjde, že keď som sa pýtal Katky, tak toto by mal byť asi ten posledný počet, ktorý som asi povedal.

Mišo Ukropec: Dobre. Ale teraz, preto som sa aj na to pýtal, lebo je veľký rozdiel baviť sa o peniazoch s ľuďmi, ktorí peniazom trošku rozumejú a sú povedzme aj intelektuálne nejako vybavení. A je veľký rozdiel baviť sa s ľuďmi, ktorí majú neraz často problém dodržiavať základné hygienické návyky. Tým netvrdím, že to sú tvoji montéri takí, ale ja už som videl všelijakých ľudí a, a není to akože, tá komunikácia musí byť akože iná.

Mišo Gula: No len počuj, lebo, lebo tie prachy budú už súvisieť s tým, čo ja som akože tu naznačil, čo Fero v princípe odmietol sa baviť ako o prvej veci. Čiže ja by som mu možno dal minútku na to, aby urobil taký sales pitch a povedal, že v čom je to vlastne ten jeho manažment iný oproti úplne že deväťdesiat deviatim percentám firiem. No to je jednou vetou sa dá povedať, že tam nie je žiadny vedúci pracovník.

Fero Baník: Čiže neexistuje žiadny vedúci niečo, head of niečo, nejaký C level tam vlastne nie je v tej firme. Takže všetky oni, keby som akože mal pre, že vedel by som teraz tu na papier nakresliť, že našu firmu v nejakej štrukturálnej verzii so stredným manažmentom

Mišo Gula: by som vedel povedať, že,

Fero Baník: že tu pani Janka je finančný riaditeľ. To by tak bolo, hej, ale, ale ona robí vlastne ten, tak tieto roly má takéto, ale nemá to nikde napísané. Ona je v rámci, v rámci skupiny tej operatívy, tak je tam napríklad, hej. Čiže dalo by sa to poskladať. A ten hlavný

Mišo Gula: rozdiel je vlastne v tomto, že my sme za tie roky prišli na spôsob, ako fungovať aj pri päťsto

Fero Baník: ľuďoch bez akéhokoľvek onálepkovania stredným manažmentom.

Mišo Ukropec: Dobre, to si povieme potom, keď budete mať tých päťsto ľudí, že jak to stále platí alebo neplatí. Dobre. Čo ťa k tomuto celému inšpirovalo?

Fero Baník: Tak chcel som mať svätý pokoj. To už som povedal viackrát.

Mišo Ukropec: No nie viackrát.

Fero Baník: Čiže chcel som, aby, chcel som urobiť platformu, na ktorej vedia ľudia robiť nejakú hodnotnú vec pre zákazníkov, čo my robíme teplú vodu. Takže kto sa sprchuje, je náš zákazník. Tak celkom veľké percento ľudí. Čiže robíme nejakú hodnotnú vec a chcel som, aby oni mali taký, že urobený, že tu je nejaký systém práce alebo nejaké kooperácie a aby vedeli oni si ho aj meniť, aj rôzne to robiť a aby nemusel nikto tam nič kontrolovať a nič ako keby prikazovať.

Mišo Ukropec: Chápem. Dobre. No ja, viem tak akože, že, že, že turbo akože dám teraz vlastne fun fact dám takto v strede podcastu, že jak ja som sa k tomuto celému dostal, že volá mi nejaké číslo Dobrý deň, rád by som vás pozval na taký nejaký workshop. Neotravuj! Čo chceš? Kto si? Čo si? Nie, nejdem. Drž! Zrušil som ho. Proste som ho poslal do riti.

Mišo Gula: Juraja?

Mišo Ukropec: Áno, ale to je proste- Proste volá mi nejaký človek, nie? Potom volá mi druhýkrát, že ale ja som to ako sa mi ešte nevzdal, neviem čo. Hovorím nie, nikam nejdem, nebudem platiť za žiadny workshop. Čau, drž, ahoj. Hej? Však tretíkrát som ho poslal do riti. Lenže on nejak je taký slušák, tak celkom je taký pitbuloidný, že sa nedá.

Fero Baník: Hm.

Mišo Ukropec: Nie? Tak ma potom nakoniec užvanil. Prosím ťa, že dobre, kam to mám prísť? Dobre, dôjdem. Tak som došiel, nie? A zaťko sa tam postavili. Bolo nás tam nejakých desať, dvanásť. Neviem nejak tak a začali, maľovať na flipchart, že sú akože oranžové firmy a zelené a červené a týlové a neviem aké. A kukám na to, že to je Frederic Laloux, Reinventing Organizations. Že ty to poznáš? Hovorím, ja to žijem. Haló, hej? No a ale ešte predtým som videl Richarda Semlera.

Fero Baník: Áno.

Mišo Ukropec: No a teraz moja otázka je, že jak ty si sa k tomu, lebo ja som bol na Semlera upozornený a tuná k toto došlo akože nejakou zhodou okolností. Jak ty si k tomu prišiel?

Fero Baník: neviem si spomenúť celkom dobre, že tú prvú verziu knihy, lebo mám tri, mám v češtine, angličtine a teraz vyšla v slovenčine.

Mišo Ukropec: Prepáč toho Laloux alebo Semler?

Fero Baník: Semlera, Semlera. Čiže, teraz vlastne, je už vlastne k dostaniu, lebo nebola tá česká je vlastne vypredaná, takže dá sa kúpiť v slovenčine. A ja som, neviem akým sp-, no na tom PhD som čítal veľa kníh, lebo tam však tam sa nič veľa, no. Je tam veľa času.

Mišo Ukropec: Ty si doktor?

Fero Baník: Áno.

Mišo Ukropec: A čoho?

Fero Baník: No filozofie.

Mišo Ukropec: No dobre, ale z čoho si akú si mal tému?

Fero Baník: Mechatronické systémy, že robotiky.

Mišo Ukropec: A tam ste mali takéto nejaké manažérske témy, či?

Fero Baník: Nie? Ale tak ja som zamestnaný v našej firme od roku 2002, takže ja som si čítal biznis knihy-

Mišo Ukropec: Už dávno.

Fero Baník: Celý dávno. Takže ako-

Mišo Ukropec: Dobre, prepáč, pokračuj.

Fero Baník: No a nejako po okolo tých Collinsov a všetkých týchto povinných čítaní a povinnej literatúry som niekde naďabil aj na toho Semlera. Alebo si neviem si celkom dobre spomenúť, či mi náhodou aj niekto neodporučil. A keď som prečítal, tak vtedy som si vlastne povedal, že keď on to vedel s tritisíc ľuďmi, tak sa to dá. Hej? Čiže mal som taký, že okej, že toto by som si takto ja vedel nejako predstaviť, totiež ako keby že robiť. Len som nevedel, že to bude trvať tak dlho.

Mišo Ukropec: No ona to neni úplne jednoduchá priamočiara cesta. Ja vás vnímam akože aj, teda my to akože sa snažíme nejako žiť a máme s tým akože negatívne skúsenosti.

Fero Baník: Aha.

Mišo Ukropec: Že aj negatívne. Nie že negatívne, ale aj negatívne. Dobre. aké vidíš benefity systémového manažmentu, kedy vaša CFO nemá nálepku?

Fero Baník: Taký, že, hm, z toho, tímu, ktorý je, že keď ty spravíš napríklad head of sales, že pozri, mám tam šesť obchodníkov a teraz by som dneska povedal jeden budeš ty, budeš vlastne head of sales, hej? Tak v tú ránu, keď ti aj prichádza niekto, do toho tímu, kto by vedel to potiahnuť, tak už tam hneď máš spor, lebo je tam nejaký, je tam nejaký proste head of sales, ktorý tam bude do roku 2054, lebo vtedy ide do dôchodku. A prečo by on teraz mal byť, hej? Alebo že urobíš z týchto šiestich kamošov, teraz urobíš vlastne jedného im tam ako kebyže nepriateľa. Že nám keď prichádza, jak tá firma rastie, tak potrebuje aj iných ľudí s inými skúsenosťami alebo proste logicky. A keď on príde do toho tímu, tak, tým, že nie je to hierarchicky usporiadané, že ja som tvoj nadriadený a podriadený, tak nikto nemusí s nikým bojovať, že tieto ako keby korporátne boje, že kto na aké miesto sa kam posunie, tam neexistujú v takomto systéme, lebo oni len chcú vedieť, že čo ty vieš viac, čím nás vieš všetkých, ako keby komunitu posunúť ďalej. Takže, takže oni, oni ho nepovažujú, že tento, že tento head of sales by mohol považovať ho za takého s lepšími skillsami, že to je ma ohrozuje a budem robiť všetko, aby sa náhodou nedostal na moju pozíciu a ma nešiel vymeniť.

Mišo Ukropec: Rozumiem.

Fero Baník: A tým pádom vlastne to oveľa rýchlejšie posúva tú firmu.

Mišo Ukropec: Depolitizuješ biznisové prostredie.

Fero Baník: Áno.

Mišo Ukropec: Rozumiem. Dobre. Ém, mám tu otázku, ale predtým ti ešte položím inú, ktorá mi medzitým napadla. dostali ste sa do režimu, že si vaši ľudia určujú platy?

Fero Baník: Istým spôsobom áno.

Mišo Ukropec: Čo to znamená?

Fero Baník: Tak naše platy sa skladajú z, vlastne zo zložky fixných platov, ktoré sú naviazané na nejaké roly a každá rola má činnosti. Čiže je dobré si popísať tie roly a ohodnotiť si tie činnosti, za čo tá firma platí, ale aby si vedeli prehodiť alebo vedel niekto povedať, že keď chcem vyšší plat, tak prečo chcem vyšší plat? Lebo nejaká činnosť mi pribudla a tá činnosť stojí ja neviem sto euro mesačne, tak dajte mi o sto euro mesačne vyššie. Hej? Čiže je to, je to vlastne tá téma základných platov a potom téma variabilné zložky, čo je už sme trošku začali. To je vlastne ako kebyže podielu na zisku alebo naviazané na, na hospodársky výsledok firmy. A, tam, sme niekde vlastne v, ja ešte nie som na konci akože s týmto celým.

Mišo Ukropec: To ja ťa nesúdim.

Fero Baník: Okej, okej, že ako nie som, nie som na konci celého toho procesu.

Mišo Ukropec: Že môj motív je, že tí ľudia, ktorí počúvajú, aby dostali od teba Náznak návodu, že to, že toto je akože motív. Hej?

Fero Baník: Tak povedzme, že v posledných rokoch bola dosť vysoká inflácia a my valorizujeme stále tie platy niekedy, keď sa povie, že aká bola inflácia, hej? A vychádzalo tak, že my sme nevedeli zdvihnúť ako keby ceny za služby o povedzme, že desať percent medziročne, lebo už ten sales by to nedokázal predať. Čiže ten objem by klesol. A ale boli aj náznaky, že niektorí jednotlivci chceli zvýšiť platy o desať percent medziročne. No a ja som spravil vlastne, že aby sme sa vedeli na to nejako pozrieť, tak okej, tak sme v tejto demokracii našej, spravil som proste grafy, kde, ktoré ukazovali, že ako rýchlo vie sales nastúpať z-s tým, že budeme niečo predávať drahšie. S tým, že montujeme aj niečo, čo bolo predané tri štvrťroka dozadu a to bolo predané lacnejšie a tá cena za robotu proste bude predaná a fakturovaná tak, jak bola dohodnutá. Tak som spravil vlastne graf a ukázal som im, že ak zvýšime o desať percent, tak táto firma po šiestich mesiacoch vlastne skrachuje, lebo ten cash flow to proste nedá. A v tú ránu, že okej, ak to chcete tak sa všetci na tom zhodnete, tak v poriadku, ale ja idem do banky a banka zmenky berie a tým pádom nemáte tu ručiteľa. Nájděte si niekoho iného. Ako mne to nevadí, že vy skrachujete akože moja firma, nevadí mi to.

Mišo Ukropec: Oni sa, oni nevedeli, že keď si ba, keď si firma berie v banke úver, tak pán majiteľ ručí osobným majetkom.

Fero Baník: Vedia, moji to vedia.

Mišo Ukropec: No áno, ja myslím normálne to ľudia nevedia.

Fero Baník: Normálne to ľudia nevedia. Moji to vedia, že v čom je to moje riziko je vyvažované t-tým, že napríklad chcem sa voziť, na akom aute sa vozím, tak že ja vlastne mám niečo aj proti váhu toho, hej? No takže dohodli sa-

Mišo Ukropec: Sa mňa šičkari tu.

Fero Baník: Sa mňa šičkari. Dohodli sme sa na, dohodli sme sa, že reálne je zvýšiť platy o šesť percent. To bol záver. Čiže vlastne to bolo ich rozhodnutie, že povedzte, koľko chcete, hej, že, že povedzte tri bude tri, povedzte päť bude päť, ale podľa vlastne podľa tejto grafiky im dalo logicky, že ak tá firma má prežiť, ale chceme aj zvýšiť platy, tak bude dobré to zvýšiť o šesť percent, aj keď inflácia bola desať, jedenásť, dvanásť.

Mišo Ukropec: Dobre, ja s čím mám v tomto koncepte problém je slovíčko demokracia. Takže nemám problém s konceptom, ale ja mám problém s tým slovom demokracia, lebo podľa mňa to demokratické nie je a ani to demokratické byť akože nemá. Hej? Že ja len s tým slovíčkom tam ako-

Fero Baník: Dobre, to bola aj-

Mišo Ukropec: Lebo keď sa, keď sa ľudia rozhodnú na základe objektívnych dát, tak si je to akože taká tá povedzme, že pravá demokracia, ale skutočná pravá demokracia je vlastne o niečom trošku inom, kde rozhoduje väčšina a spravidla tá hlúpejšia. Lebo v podstate tí, tí múdri sú tak akože, tí mávnu rukou, že aj tak sa nič nezmení a potom hlupáci rozhodnú. To je to, čo vidíme všade naokolo. Dobre. Mám ešte jednu zákernú otázku a to je neviem, či poznáš projekt Oxygen Googlu.

Fero Baník: Nepoznám.

Mišo Ukropec: No tak to si daj potom do čitateľského denníčka, lebo to mám práve od Jura Kráľa. je to projekt, ktorý Google urobil niekedy dvetisíc neviem, dám teraz, že päť, sedem niekde tam, že mali problémy s manažmentom, tak urobili experiment, že vydrbali všetkých manažérov.

Fero Baník: No však to dobre.

Mišo Ukropec: Hej? To mali proste vydrbali, že viete čo, že serejte našich inžinierov, akože čau. Nefungovalo to.

Fero Baník: Však nemohlo.

Mišo Ukropec: Nemohlo, lebo ono to neni vlastne o tej nálepke, ktorú niekto má alebo nemá, že je taký alebo neni onaký šéf, ale ono je to, že na tej pozícii má byť správny človek. A v mnohých firmách sa častokrát robí to, že dajú toho najšikovnejšieho v danej odbornej oblasti ako, ako manažéra, ale on ako človek môže byť úplný kretén, že nevýjde s ľuďmi alebo neviem čo, ale ako odborník je, že tutový, len nesmie robiť s ľuďmi.

Mišo Gula: Ja tam vnímam tak-takého spoločného menovateľa pri tých veciach, že a to je by som povedal, že to je slovíčko dôvera. Hej, že ten, ten tím a tí ľudia, všetci medzi sebou si musia veriť.

Mišo Ukropec: No keď dáva čísla, tak sa obracajú, že áno.

Mišo Gula: Že jeden nejde odrbáť druhého. Jasné. A toto len tak akože nedosiahneš. To je nejaký proces, to je nejaký vývoj samozrejme.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: A v tých korporátoch ja to vnímam ako taký ba-bottleneck, že máš tam nejakého proste šéfa, ktorý už vie, že len tohto pod-pod-podžuješ, že on musí vedieť, kto z jeho podriadených akože robí dobre, nerobí dobre.

Mišo Ukropec: No jasné.

Mišo Gula: A šéf z toho už podžube len toho, akože nejakého manažéríka. V tomto prípade tak, ako to robí Fero, vlastne si všetci musia navzájom dôverovať, aby, aby jednoducho to mohlo fungovať. Lebo potom ak, ak vy, vy tomu hovoríte, že vypľúvate. Čiže ak, ak, ak niektorý človek akože zlyhá v tomto, v tej dôvere, tak až asi, že ho automaticky všetci ostatní- Tak vieš, ako, že zlyhanie v dôvere myslíš, ako že nám niekto napríklad ukradne niečo, peniaze alebo materiál?

Mišo Ukropec: Ukradne, neprizná.

Fero Baník: Alebo to tam stál, hej áno, taká voľaká alebo klame, že vie niečo a nepovie to. To sú také krvavé vypľuvnutia, ktoré sú na hranici toho, že tá komunita podľa toho, jak dlho ten človek akože odrbáva alebo kazí tú dôveru tam, tak sú na hranici toho, žeee by ho fyzicky zabili. Hej? Čiže lebo stala sa mi prípad, že-

Mišo Ukropec: Vlastne vy ste ho zachránili, že ste ho vypľuli.

Fero Baník: Hej, alebo nás, že prepustili, keď tam nebol, vieš? Lebo poviem príklad, že sa nám toto stalo, hej, že sa nám stalo, že pokazil sa nám taký zdvíhací vlastne rebrík, ktorým zdvíhame veci na strechu. Naložili tam asi veľa vecí, drblo to a zhodou okolností sa to stalo tak, že akurát bol tam nejaký chlapec, ktorý bol v skúšobnej dobe, ktorý vlastne hneď vzápätí odišiel z firmy a to znamená, že zostal jeden, ktorý vedel, že im sa to stalo, ale oni to potom zbalili, dali to do auta a ten, že jeho ďalší kolega bol niekde na streche, ten to nevidel, hej, a nevedel, že sa to stalo. A ešte tam bol nejaký vlastne z tých dualistov, ktorému ten povedal, ktorý je zamestnanec, že neopovážal sa to povedať, hej? No a tri mesiace na seba pozeralo vlastne šestnásť montérov, že toto nepoužíva nejaký iný náš zákazník, ale len my. A teraz si predstav, že máš, máš vlastne vysokú mieru dôvery a teraz si sadneš za okrúhly stôl a komu to spadlo, chlapi? Mne nie, mne nie, mne nie, mne nie. Vieš, teraz pozeráš sa, že toto kámo, že verím ti, že ja ti verím, ty kokos, ty si povedal, že nie. Ani, aj ty, ani ty, ani ty. No predstav si, že tri mesiace je taká skľučujúca informácia, že chodili tí najstarší montéri a povedali: "Fero, napíš to na mňa," hej? Lenže tam nešlo o to. My sme, my sme, my sme nechceli, že-

Mišo Ukropec: Technicky to odpadlo, že-

Fero Baník: My sme nechceli, že aby sme ti z platu stiahli, my sme nikdy v živote nestiahli. My veríme, že ľuďom sa stávajú chyby, lebo to je súčasť ich života, ich učenia. My sme potrebovali zistiť, čo sa stalo, pretože to je vyhradené technické zariadenie zdvíhacie, sa ktoré sa reviduje a keď to nabudúce niekomu drbne a spadne na hlavu, tak niekoho zabije proste. My sme potrebovali vedieť, čo s-čo sme urobili ako kebyže zle, ako kebyže pracovný postup je nejaký zlý alebo čo sa stalo, vieš a no nebolo to, kto by to vlastne ako kebyže jak ako by sa to prera-prezradilo. A tá dôvera vlastne v tej skupinke išla k nule, lebo ty potom už vlastne neveríš ani tomu, kto sedí s tebou v aute, že ty vieš alebo nevieš, hej? Proste si začali brutálne nedôverovať. A teraz si predstav tú chvíľu, kedy To jeden prezradil ten dualista, že ja viem, že sa to tam a tam stalo. No a potom to už je sólo. Vlastne vieš, ako keby si zapálil lúku so slamou, hej, že sa to rozhorelo. Mal jedno šťastie, že vlastne nebol v práci, lebo sme mu iba nahlas to zavolali, že odteraz kamo tu nepracuješ proste. Už iba prišiel do dňa skôr od firmy potom nasledujúci pondelok. A keby tam bol, tak ja myslím, že šestnásť chlapov by ho ubilo k smrti, že čo si to vlastne čo si to urobil? Hej a ten človek vlastne bol individualista. Bol individualista, ktorý vlastne sa individualista ti neprizná chybu, lebo on nechce byť, že jemu alebo on nevie prijať, že jemu, že môže robiť chyby. Hej, že takýchto máš aj veľa máš aj podnikateľov, že ja som najklejší na svete. Ja to urobím najlepšie a vy všetci ste hlupáci.

Mišo Ukropec: Okrem Billa Gatesa a Steva Jobsa nikto neni lepší ako ja. Ja to poznám takto.

Fero Baník: Čiže čiže toto je napríklad, že tá dôvera, keď keď sa takto naruší dôvera, tak ten človek už musí od- akože ísť preč z tej firmy. A to vypľúvanie, ktoré my máme, to nie je akože narušenie dôvery, to už je, to je proste taký takýto takáto forma, ako kebyže narušenia dôvery. To proste to si práve si sa vypl z tej firmy, to tam vôbec už nemôžeš potom ako kebyže fungovať, že to to je ako kebyže, že ty niečo vieš, ja sa ťa pýtam a ty mi povieš, že ja to neviem. Tak tú ráno u nás vlastne nemôžeš pracovať, lebo keď to vlastne takto raz hovoríš rovno pri stole, tak vlastne už potom sa nedá ísť ďalej, akože.

Mišo Ukropec: Máme perfektný systém na toto zavedený, lebo teda tiež sme prešli zložitým obdobím a o ľudí sme prišli za teda ako nie úplne šťastných okolností aj na našej strane boli problémy ako nepovedzme morálne, ale ekonomické. A mali sme ale problémy aj s low performermi, ktorí proste švindlovali. Vieš, bola korona, tvárili sa, že robia, nerobili a tak ďalej. A našli sme perfektný systém na to, že kedy niekoho vyraziť. Že že kedy zistíš alebo kedy si povieš, že ten správny čas, že mám niekoho vyraziť? Že keď sa dvaja alebo traja úplne nezávisle od seba začneme baviť, že tento chlap alebo babajka, to boli chlapi sami, nám lezie na nervy, nevydrbeme ho? A keď tú tému si položíme dvaja traja, v tú ráno dostáva výpoveď. Lebo keď už troch nás natoľko sere, že ti to stojí za to, aby si od neho utrel hubu, tak s tým človekom už je problém. Pretože to neni, že ty si mu v živote nič nepovedal. Nie, ty si povedal raz, dvakrát, trikrát nerešpektuje náznaky.

Mišo Gula: Tu vidím jeden rozdiel, že zatiaľ čo ty hovoríš o situácii, že ty si jedným z tých troch alebo niekto z hlavného vedenia je jedným z tých troch, tak to čo mám navnímané u Fera je, že tam sa ti kľudne môže stať, že jeho traja montéri prídu a mu povedia, že niekto tam

Fero Baník: nepasuje.

Mišo Ukropec: Jasné.

Mišo Gula: A to je úplne iné, lebo ty ako šéf to nevieš potvrdiť alebo

Fero Baník: vyvrátiť.

Mišo Ukropec: Takto že to to sedí, ale máme napríklad normálne, taký systém, že ručka sa to volá ako ručná brzda, že keď niekto má pocit, že niekto akože švindluje v robote, tak nie, že má právo, má za povinnosť to prísť normálne na plnú hubu povedať, že kamo, ale hentam že Jožo, Joža nemáme žiadneho, hej, že Jožo proste odrbáva a to neni bonzovanie. To je o tom, že on konzumuje zdroje, ktoré potom tej firme objektívne chýbajú a je to neférove voči tým ľuďom, ktorí v tej firme makajú.

Mišo Gula: Ja nechci praskať velebnosti, ale hlásiť sa to musí.

Mišo Ukropec: Presne, presne.

Fero Baník: Tak len to, takéto príbehy nejaké my máme v rámci HR-ového pohovoru, kde vlastne môže byť odpoveď aj jednej na jednu stranu správna aj na druhú stranu správna. Takto my zisťujeme, že ako by sa napríklad zachoval v podobnej situácii, že či by to povedal alebo by to nepovedal. Hej, lebo keď on povie, že ja nebudem praskač a nepoviem to, lebo predsa nie som, nie som bonzák, hej, tak ty to nepovieš. Ale vieš, tá skupinka, tá komunita sa vlastne bude zožierať až natoľko, že sa vlastne rozpadne nakoniec, hej, lebo sa rozpadne. Nakoniec sa tá pravda aj tak vždycky dozvie. Máme také príslovie o firme, že všetky hovienka na dne jazierka raz vyplávajú na povrch, hej. Čiže ty môžeš dať si na firmu tristo zámkov, urobiť neviem jaký hocijaký controllingový systém. Keď sa niekto chce odrbáť, tak ťa proste odrbe. Či to je už systém otvorený, ako je u nás, že môžeš si zobrať, čo chceš alebo robiť, čo chceš, alebo je to systém, že budeš to reportovať a kontrolovať a neviem čo robiť, tak aj tak aj v jednom aj v druhom systéme sa ti môže stať, že že vlastne ťa oklamú. My na to používame alebo každá firma, ktorá by chcela vlastne sa vybrať týmto smerom, by sa mala pozrieť na kolektívnu zodpovednosť. Kolektívna zodpovednosť funguje dobre maximálne do osem ľudí. Keď máš, ja mám, ja mám okrúhly stôl, aby nebol nikto šéf, keď za ním sedíme a za tým stolom je vlastne šesť stoličiek, ale dajú sa dve priložiť. Čiže keď tam osem chlapov si sadne alebo to je, je sa chlapská firma, hej, tak majú iba päť kolegyň. A keď päť kolegyň si sadne vlastne za ten okrúhly stôl, tak pri piatich ľuďoch, aj keby si nevedel, že komu drbol rebrík, tak pri piatich ľuďoch ty povieš, že počúvaj, vieš čo? My sme to mali utorok na tej stavbe a potom ste to mali vy a ty si to asi bol, vieš. A potom sa spýta a ďalší aha, a my sme to už brali a my sme zistili, že to je pokazené. Vieš, to povie ďalší. Keď ich máš osemnásť alebo dvadsať, tak tam ti to už nefunguje, lebo tam už vieš pri dvadsiatich ľuďoch hm hm. Keď ich máš na jednej šore sto, tak pri sto nezistíš, že kto ukradol neviem metre, hej, že tu sa alebo neviem tričká, kto si zobral štyri naviac, hej, to proste nezistíš. Ale keď keď urobíš to, ako sme žili vlastne v tlupách, hej, sedemsto miliónov rokov, že v tej tlupe, keď niekto odrbával, tak proste ho vykopli. No tak to je presne to isté. A to sa každá jedna firma, hocijaká bude, neviem, keď tu bude pekáreň, pec, chleba a wtedy hocičo. Vieš to vlastne rozsekať na takéto takéto skupiny, ktoré si vedia udržiavať vlastnú kolektívnu zodpovednosť a s inými skupinami proste mať len nejaké APIčko, ktorým vlastne komunikujú a tam to potom vieš identifikovať.

Mišo Ukropec: A ja mám ale podrazácku otázku na toto.

Fero Baník: No dávaj.

Mišo Ukropec: Ako postrážiš to, aby sa do vedenia tej malej skupinky toho malého tímu nedostal toxický psychopatický jedinec?

Fero Baník: Lebo tá skupinka nemá vedenie.

Mišo Ukropec: No niekto sa do toho čela postaví. Nemusíme mať nálepku- ale vždycky aj medzi tými montérmi máš ľudí, ktorí keď povedia, tak všetci poslúchnu.

Fero Baník: No, tak môžeš mať, že my to voláme, že prirodzená autorita. Čiže je, že napríklad je, že je tam niekto, kto tam je u nás je tridsať rokov jeden, hej, montér je tridsať rokov a teraz máš tam niekoho, kto je dva dni, hej? Tak, no dobre, dva dni je ešte skoro, lebo to ešte nenavnímaš, že level dôvery v tej firme je dostatočne vysoký na to, aby mohol povedať, hocikde pravdu, lebo ľudia k nám prichádzajú z rôzneho prostredia a niekedy aj z veľmi pokriveného. Napríklad aj o týchto Rómoch, ktorých sme na začiatku povedali, že, že ten rozhovor s nimi prvý, že ja vám tu dôverujem a vy môžete dôverovať mne, musí ešte chvíľu sa prežiť.

Mišo Ukropec: To dokázať.

Fero Baník: Áno, musí chvíľu sa prežiť, aby oni videli, že ja je ne-implicitne už vlastne rovno si nemyslím, že oni ma prišli okradnúť, hej, ale oni ešte neveria, že ja si to nemyslím. Hej, ako to vidíš, že aj na ich očiach, keď s nimi normálne rozprávaš, tak vidíš, že, že ti veria alebo že, že ti neveria. Čiže, my sme prešli nejaký čas, kedy sme, si povypliúvali hodnotovo ľudí, ktorí ti tam nepasujú. Lebo keď budeš mať takéto, že povedzme, že budeš mať individualistu z toho oranžového pásma, ktorý sa bude stavať do hovorcú tej skupiny, ja som tu najdlhšie, ja tu mám najviac skúsenosti a tak ďalej. To je oranžový človek. Čiže ty potrebuješ mať na tej pozícii, že keď ten tridsať, ten čo je u nás tridsať rokov, on nie je oranžový, on je proste zelený aktuálne. Čiže on nepotrebuje, aby toto niekomu zdôrazňoval, že ja čo tu poviem, tak tak to bude. On vie prijať aj názor niekoho, kto je tam tri dni, že čo, čo si ty myslíš, hej? Však si proste povedzme. Čiže tam je tá hodnotová vec je, hodnotové nastavenie je veľmi dôležité potom vlastne udržiavať v tej firme, no.

Mišo Ukropec: Dobre, lebo-

Mišo Gula: Hej, čiže, čiže, lebo, lebo to nie sú vieš akože novovznikajúce skupiny, že sú tam ľudia, ktorí sú tam pár dní a sú tam ľudia, ktorí sú tam desiatky rokov. Tým pádom, keď ti tam príde sociopat, on sa nedokáže dostať do úvodzovkách do čela za pár týždňov alebo pár mesiacov, lebo tam je proste človek, ktorý je tam desiatky rokov a má ďaleko vyššiu

Fero Baník: autoritu.

Mišo Ukropec: Takto, že ja, akože súhlasím, ale mám inú, ja mám trošku inú situáciu na mysli, že my sme napríklad mali problém so zbabelosťou. Áno, že nebol to ako problém krádeže, klamania a, a švindľovania alebo že roboty nie, ale bola to zbabelosť a zbabelosť, aby teda aj ostatní chápali, čo pod zbabelosťou rozumiem. To neni mať strach. Strach je úplne v poriadku, že niekto má, keď sa veci nevyvíjajú dobre, rastie mu boj, to je v poriadku. Platia hypotéky, autá, neviem čo, to je akože legitímne. Čo legitímne neni je, keď máš strach a ten strach rozusievaš akože po celej firme.

Fero Baník: Ou.

Mišo Ukropec: Áno a vlastne kazí akože t-t-travičí studni doslova. Áno? Keby ho to sralo a vypadne, lebo proste niekde je to tráva je zelenšia, perfectly fine, ale rok ho tam máš- rozusieva ti ten jed. Ty, my akože sme nevedeli ani ten rozsah dopadu, lebo bol to prvýkrát, čo sa mi také niečo stalo, že som mal, že aktívneho zbabelca. Taký ten, čo sa na fronte zastrieľa. Hej? Lebo on všetko ti zničí. Hej? Takže a keď máš novovznikajúce tímy, tak ty vlastne nemáš tú, tú, tú instantnú schopnosť, nastaviť im tú firemnú kultúru a tú dôveru a hodnoty a všetko to, čo vlastne majú tí starí zamestnanci. Lebo keď ti to rastie rýchlo, ty im to vieš akože dať v PowerPointe, ale iná vec je to zažiť. To ako PowerPoint sa nepočíta.

Fero Baník: Máš, takto že, niekam sa dá dostať aj v rámci HR, že už vlastne na pohovoroch vieš identifikovať hodnotové nastavenie ľudí, hej? Že poviem príklad, že, sú chlapci hlavne z východu, ktorí chcú ísť niekam do Nemecka, lebo oni potrebujú vlastne si kúpiť jazdenú Audinu, a tak môžeš potom predať.

Mišo Ukropec: Je nová.

Fero Baník: Ale že pozeraj tak a teraz prišiel jeden chalan, ktorý má dvadsaťštyri rokov, robí u nás dva týždne a vieš a normálne, že došiel, bol som päť rokov vlastne v Nemecku, tam robil za nejakú túto hodinovú nemeckú sadzbu a teraz, že vieš po táškách, hej, po ubytovniach hore dole, hore dole a že proste má, má toto jazdené BMWéčko a že potrebuje sa ho zbaviť. A že prišiel takýto a my sme hneď videli, že proste, že hovoríš, tak mám aj, má aj dodávku, na ktorej jazdí a to BMWéčko vlastne je to toto, čo potrebuje sa toho zbaviť. Tak hovorím daj za dvanásť tisíc euro to je, to je málo. On potrebuje predať za dvadsaťdva. Ja hovorím za dvanásť to určite predáš, že tak to určite aj tak skončí, za toľko to predá, že on už má odžité. Čiže on sa vlastne z toho vieš oranžového pásma presunul sám, že on si zažil ten svoj vlastný úspech, že sa jaz-jazdil na tom jaz-jazdenom BMWéčku a to mu vlastne vtedy dávalo zmysel, napríklad v jeho dvadsiatich dvoch rokoch a on už v dvadsiatich štyroch rokoch má toto za sebou. Že už som bol v Nemecku, už som si kúpil jazdené BMWéčko a teraz ja už by som chcel proste tu, pracovať. Proste chcem žiť na tom východnom Slovensku. Ja už toto mám za sebou. Ja radšej si kúpim radšej ja neviem novú Fabiu a na nej budem jazdiť a mne to dáva väčší zmysel ako jazdiť na tom BMWéčku. A máš takého istého človeka, ktorý má rovnaký vek, ale on potrebuje si ísť zažiť do toho Nemecka, hej, že on sa, on sa neposúva. Že tak vy sa choďte dvaja porozprávať, hej? Ale oni si nerozumejú, lebo ten jeden chce proste alebo on potrebuje si-

Mišo Ukropec: To zažiť.

Fero Baník: zažiť to, že bude jazdiť na tej Audine jazdenej a on tento už to má za sebou. Tak toho sme vieš prijali a takého keď prijmeš, lebo vidíš, že je hodnotovo, že je super- Tak on potom keď ide do toho tímu a tá naša Katka sa chodí vieš pýtať, že že jak to sadlo a on je tam proste týždeň a tí chlapi povedia kokos jak ryt na šerbel, ako keby tu desať rokov robil. Že to proste sedí, lebo on už sa na nič nepotrebuje, on sa nepotrebuje vychvaľovať a potom príde iný tím, ktorý on sa vlastne akože na to finálne kolo pohovorov ešte aj ja som hej, ale na tie prvé to to ona vie dobre identifikovať, že príde chalan, ktorý bol som v Nemecku, ale bude ti rozprávať, že na akých on robil špeciálnych stavbách a neviem čo a jak to bude u u jak mu tu bude dobre v tej našej firme on to tu všetko vidí, jak on to tu všetko potiahne. Neviem čo neviem čo. Vieš a to ona normálne, že koľko tam ešte tej kávy má v tom poháriku, že už to aj dopiť ty kokos a vypadni odtiaľ, lebo ty to proste nemôžeš robiť, lebo takého keď zoberieš on prvé čo príde do tej skupinky osemčlennej, tak bude im rozprávať, že čo vy tu vo Vranove? Ja som robil neviem vo Frankfurte na takej veži, neviem jaké sme robili, aké som robil a tí chlapi naši na neho pozerajú, že uhm a hneď prídu, vieš len to nás opýtajú po dvoch dňoch, že tohto debila, akože ste nám tu načo dali, vieš? Čiže my už vieme ako kebyže na tej vstupke zidentifikovať. Celkom dobre sme sa to naučili za tie roky, že meráme to aj na tie hodnoty podľa toho spiral dynamicsu, hej, čiže dávame im také testíky alebo máme také svoje príbehy, ktoré nechcem prezraďovať, lebo potom potom budeme mať roboty, lebo vieš, ono aj keby aj keby cez ten cez tie pohovorové pohovor pohovorové sitá vlastne prešiel, tak potom keby aj prešiel individualista, dostane sa do toho tímu a tam bude potom musíme ho tam vypli-

Mišo Ukropec: Feri nemusíš všecko porozprávať, lebo ak by sme ťa náhodou ešte niekedy pozvali, tak aby si mal čo povedať, nie že vystrieľaš všetko v jedno.

Mišo Gula: Ale mňa aj tak zaujíma, že čo je akože najvyšší level tohto spôsobu riadenia firmy, že čo je ten tá endgame? Lebo akože to, že chceš z toho urobiť firmu, ktorá tu bude aj o 50 rokov, to je jedna vec, ale mňa čo na tom zaujíma, že že ak to takto brutál decentralizuješ, či si vieš predstaviť, že jedného dňa bude nastavená firma tak, že kľudne môže vypľuť aj teba. Ja mám aj som mal dlho otázku aj v tom Forbes Idea Place, teda pulse checks. Zase robíme reklamu Jurajovi, nie?

Mišo Ukropec: Môžeme, môžeme v pohode. Feri, Ďuri, prídeť faktúra.

Fero Baník: Alebo barter spravíte, že budeš člen za darmo. Ja chodím zadarmo. Ty kokos a ja si platím. Hej? Tak Ďuri ako to? Lebo teba nemuselo trikrát volať, vieš že?

Mišo Ukropec: Na koľkých si ma videl?

Fero Baník: Málo. Aj ja som ťa v niektorom volil iba dvakrát. Dobre.

Mišo Ukropec: Nemám za čo.

Fero Baník: Áno, áno, čiže že počkaj, teraz by sme sa vrátili vlastne k tej k tej vlastne otázke, že- Že čo je endgame, že či dostaneš raz firmu do toho, že vypľuje teba. Ja som si dával otázku niekedy, že či mám byť šéf ja alebo niekto iný. Hej a niekedy som mal, že šéf iba na 60 percent som bol, že ja hej, že 40 percent vlastne že iný, ale prakticky akože ja som- Počkaj, ale od ľudí, že ti vyšlo, že na 60 percent ty? Že mohol byť byť niekto iný. Potom som otázku akože zrušil, lebo že neviem aj nedávno Romanovi, akože že je to relevantné alebo nie je to relevantné. Ono v podstate, keďže keďže nie je, nie je žiadna vedúca pozícia, tak ani moja pozícia vlastne neexistuje. Čiže ja som tam len v pozícii vizionára a trošku stratéga. Hej, čiže ja sa venujem len ako keby že tejto nejakej činnosti, ktorá môže spadať pod operations napríklad. No áno,

Mišo Gula: ale ale ty máš tú moc povedať zo dňa na deň, že tento systém, ktorý tu bol dodnes, rušíme a ideme do starého alebo klasického systému. Vieš.

Fero Baník: Mám, hej, že tak takto no mám, mám, nemám. Ja čo ja viem, tak ja neviem, že teraz keby som prišiel, aby som povedal, že ideme to robiť nejako ináč, tak ja neviem. Možno by tá firma sa rozpadla. Však okej, že proste povedala by si polovička zamestnancov, že nie. To hej, ale tú právomoc máš. Hej? To aké by to malo dopadť, to je druhá vec. Niekto musí byť ako kebyže byť napísaný, že je vlastník. Hej, akože-

Mišo Ukropec: Collins hovorí jasnou rečou, že nemôže byť firma bez vedenia. Na vedení záleží na prvom mieste. A to, že ty si urobil organizáciu, ktorá nevyžaduje babysitting, to je ale tvoja práca. To sa neurobilo samé. To neurobili tí ľudia sami od seba.

Fero Baník: To sa to ako to sa ale to je okej, veď ja ani sa nechystám ako kebyže exitovať z tej firmy ani odísť.

Mišo Ukropec: Na dochodok si ešte trošku mladý, kamo, máš ešte málo dní zaplatené.

Fero Baník: Presne, presne takže tak počkaj, štyridsiatku som už mal, nie? Tak už. Detku. Takže nie, nie, akože ja vôbec neplánujem, že by som akože mal odchádzať z tej firmy do piatich rokov, alebo že by som ju mal predať alebo že niečo také. To je vôbec nie je pravda. Ja práveže ešte teraz mám rozmyslený zase nejaký next level toho, čo vlastne nejako ako kebyže že že robíme. Takže počkaj, tvoja otázka bola, že

Mišo Gula: že- Že či to má nejaký limit, že či proste si chceš nechať ten limit, že stále je to tvoja firma, alebo či chceš dôjsť do štádia, že kľudne sa ti môže stať, že už nebudeš, lebo

Fero Baník: ľudia rozhodnú. Hej, môže, môžem byť aj v štádiu, že budú ju spoluvlastniť vo väčšinovom spoluvlastniť vlastne zamestnanci, aj to je ako kebyže jedna z ciest. Mne to v podstate je jedno, ja keby som aj teraz ju, že zajtra ju nemal, tak mne to nevadí. Hej, akože ja nie som, ja som druhá generácia tej firmy a väčšinou tie prvé generácie alebo tí ľudia, ktorí niečo začali budovať, tak rozprávali, ja som to vybudoval od nuly a tak to tristé. Hej, okej, treba sa od toho odosobniť. Proste to je firma, ktorá dneska tu môže byť, zajtra tu nemusí byť, keď naša firma zajtra nebude, nič sa nestane. Proste ľudia sa nebudú niektorí sprchovať alebo niektorí budú, niektorým to bude službu dodávať niekto iný.

Mišo Ukropec: Cold showers only hovorí.

Mišo Gula: Fero už je z návštev podcastov tak je mu to už jedno.

Mišo Ukropec: Firma, pravá celebrita.

Fero Baník: No ale tak že ja vieš, ja mám taký sen, že to stavebníctvo je proste na hovno, hej? Je to tak. Je to jednoducho tak. Tam panuje, panujú deväťdesiate roky na niektorých tých stavbách a ja si myslím, že mohlo by sa to už zmeniť. Takže ja-

Mišo Ukropec: Nemohlo.

Fero Baník: Ja nepotrebujem, aby ja nepotrebujem, aby sme, aby som bol o päť korún bohatší. Vôbec to nepotrebujem svojmu životu. A napriek tomu by som bol rád, keby naša firma bola na celom Slovensku, Česku, Nemecku niekde hej, takýmto akože spôsobom fungovať a tí ľudia by dosahovali takú spokojnosť, angažovanosť a dôveru, akú nameral nám Roman Rath s tým dotazníkom, lebo robil o tom aj príspevok, že vlastne namerali najvyššiu vlastne spokojnosť zamestnancov, odkedy sa meria spokojnosť zamestnancov cez ten pulse checks nástroj na Slovensku vôbec, hej, za tie roky.

Mišo Ukropec: Lepšie ako my. No dobre.

Fero Baník: No tak neviem, asi hej. Tak víš, že si povedal.

Mišo Ukropec: Za rok sme to robili.

Mišo Gula: Takže Roman porovnaj, daj oné do komentu, potom daj dakde porovnávať. Koľko vyšlo Twinza a koľko-

Mišo Ukropec: Ale to bolo ešte pod Infotechom. Len v Nemecku nebudeš baník, lebo ty vlastne nie si baník, že jo? Ty si baník.

Fero Baník: Ja som baník, ja som s dlhými, ja mám dlhými. A prečo si myslíš, že nebudem pozerať tu? Chlapci z Google mi povedali, že-

Mišo Ukropec: Lebo v Nemecku budeš báník.

Fero Baník: No tak dobre, nevadí.

Mišo Ukropec: Oni majú ten prízvuk inde. No dobre, Feri, čas ti uplynul, ale možno ťa niekedy ešte zavoláme.

Fero Baník: No dobre. Snáď ešte bude priestor.

Mišo Ukropec: Máš ty nejaký fun fact?

Mišo Gula: Nemám dnes. Ja som, mne na dnes stačí, že ty si prekonal stotisíc. Ja som ochotný už nič krajšie nehovoriť. Kokos ja mám 1920. No už nechýba veľa.

Mišo Ukropec: Ale vidíš to, si pečený, varený všade.

Fero Baník: To je v pohode.

Mišo Ukropec: Fešáčik. No díky za návštevu dneska.

Fero Baník: Ďakujem za pozvanie.

Mišo Ukropec: No a možno ťa ešte niekedy pozveme. Pa pa. Čau čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook