#9056 min
#90 – Hana Koblišková – celebrity nevedia povedať nie
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Hana Koblišková manažuje mediálne osobnosti vrátane Sajfa a Veroniky a rozpráva, prečo celebrity potrebujú agenta. K práci sa dostala bez plánu, vďaka nápadu a vášni, a dnes vyjednáva spolupráce, predáva talkshow a stará sa o projekty svojich klientov, s ktorými funguje aj na priateľskej báze. Vysvetľuje, prečo mnohí známi ľudia nevedia povedať nie, prečo je výhodné, keď to za nich povie agent (dobrý a zlý policajt), a prečo by mal existovať jeden cenník pre všetkých. Moderátori rozoberajú Sajfa a jeho rôzne „roviny“ – vo Funrádiu, na akciách a v komerčných rozhovoroch. Druhá časť je o podcastovom trhu: na Slovensku je vyše tritisíc podcastov, podcast je podľa Hany imidžová záležitosť, zarába sa cez reklamu, platený obsah (ten má byť bonusom, nie základom, ako na Hero Hero) a eventy. Rozprávajú aj o dĺžke epizód a fenoménoch ako Vražedné psyché.
Hlavné myšlienky
- Známe osobnosti často nevedia povedať nie – agent im pomáha chrániť čas a vyjednávať lepšie podmienky.
- Agent a osobnosť môžu pri vyjednávaní fungovať ako dobrý a zlý policajt.
- Jeden cenník pre všetkých zjednodušuje vyjednávanie a buduje dôveru.
- Umelci by sa nemali na trhu predávať sami – na to je manažér.
- Podcast je predovšetkým imidžová komunikácia; bez reklamy nie je honorár.
- Platený obsah má byť bonusom – vonku musí ostať dostatok bezplatného obsahu.
- Podcasty sa monetizujú cez reklamu, platený obsah a eventy.
- Že ľudia počúvajú len krátke formáty na cestu, je mýtus – dlhé podcasty majú svoje publikum.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (14)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Podcast je imidžová záležitosť, ktorá je za mňa stále absolútnym fenoménom na trhu.
Ten platený obsah by mal byť v prvom rade bonusový.
To je štandardná vyjednávacia stratégia. Máš dobrého a zlého policajta.
Popis epizódy
Hana Koblišková hovorí o manažovaní Sajfu a Veroniky, nastavovaní cien a o tom, prečo je dôležité vedieť povedať nie. Rozoberá, prečo by mal existovať jeden cenník, ako je na tom trh s podcastami a čo si myslí o HeroHero.
🔹 Prečo celebrity potrebujú agenta
🔹 Ako im agent pomáha pri vyjednávaní
🔹 Prečo by mal byť jeden cenník
🔹 Kde vedia podcasty zarobiť
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 46 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Mišo Gula: Že oni chcú byť ten nice face, ten, ten, ktorý proste si urobí profit-
Hana Koblišková: A možno ani nie, že nechcú. Oni to nevedia.
Mišo Gula: Pôsobí na akciách, pôsobí úplne inak ako, ako vo Funku napríklad. Hej, že pre mňa to bolo, že brutálny zlom v jeho vnímaní.
Hana Koblišková: Pol kvety. No a preto vám to teraz nedopoviem, lebo ostatné sa dozviete na Hero Hero. Toto urobí v komerčnom rozhovore pre komerčné médium. Ja si myslím, že máme aktuálne najhoršiu sezónu monetizácií podcastov, akú sme mali.
Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete software a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech bodka sk.
Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik.
Mišo Gula: Že na to, že ešte pred chvíľou sme sa skoro povádili v telefóne, tak ako celkom dobrá nálada tu vznikla.
Mišo Ukropec: To ty sa vadíš, čo ja? Ja vždy vychádzam perfektne. Tip top.
Mišo Gula: Si strašne kritický. No ale si sa ma pýtal na to, že či máme opening, tak si mi ho vyrobil sám ten opening.
Mišo Ukropec: Počúvam.
Mišo Gula: Lebo kokos, ty sa stretneš s, s tú, tú pani, ktorá je, že seriózne, že manažérka obrovských, hviezd, z európskeho a dokonca aj slovenského formátu.
Mišo Ukropec: Okej.
Mišo Gula: A ty, že prepáč, ja si nepamätám tváre. Ja strašne veľa ľudí stretávam. Ty vole a ona pozná polku republiky, chápeš?
Mišo Ukropec: A jak si myslíš, že sa vytvára hodnota?
Mišo Gula: Že hraješ nedostupného?
Mišo Ukropec: Presne.
Mišo Gula: Ah okej, okej. Dobre, môžeme sa aj o tom pobaviť.
Mišo Ukropec: Ale ty ako Kolotočár, že akože haló.
Mišo Gula: Máme tu dnes Hanku Kobližkovú. Vitaj u nás.
Hana Koblišková: Ďakujem za pozvanie.
Mišo Ukropec: Čau. A, a že si nervózna?
Hana Koblišková: Som.
Mišo Ukropec: Stále?
Hana Koblišková: Mám rešpekt. Mám rešpekt. No.
Mišo Gula: Ale z nás alebo vôbec z nahrávania?
Hana Koblišková: všeobecne z nahrávania, z vás. Vy ste akože extrémne múdri, vieš a hovorím si-
Mišo Ukropec: Pokračuj, pokračuj.
Hana Koblišková: Hovorím si, čo keď sa ma opýtajú niečo, na čo nebudem vedieť odpoveď?
Mišo Gula: Darček nepriniesla, ale práve si to tak trošku ako urobila.
Hana Koblišková: Chcela som priniesť niečo sladké, ale prídem aj nabudúce podľa mňa a donesiem.
Mišo Gula: Tak dobre.
Hana Koblišková: To je taká akože-
Mišo Gula: Presne. To budeš musieť veľmi zaujať a veľa zamlčať, aby...
Hana Koblišková: Rozumiem.
Mišo Ukropec: Mliečna s ovocnou príchuťou a môžu tam byť aj veľké orechy, jo?
Hana Koblišková: Mám iný plán, ale dobre, budem si pamätať.
Mišo Gula: A máme dnes na teba také možnože tri témy, tri okruhy a určite by sme sa chceli pobaviť, lebo ti tak trošku závidíme, že sa poznáš s toľkými celebritami okrem nás teda. Takže by sme chceli o tom trošku, že aké to je manažovať celebritky. Chceli by sme trošku porozprávať o monetizácii podcastov, lebo v tom si dobrá.
Hana Koblišková: Je to tak.
Mišo Gula: A, tretí taký-
Mišo Ukropec: A skromná.
Mišo Gula: A skromná.
Mišo Ukropec: Tak jak ja.
Mišo Gula: A tretí okruh sme chceli trošku o eventoch, lebo toto si vravela, že je taký tvoj, najnovší ťahač alebo ako to, to nazvem?
Hana Koblišková: Vieš čo? písala som ti o tom kvôli tomu, že, že, to je pre mňa v takej vašej téme taká trošku kolotočarina.
Mišo Gula: Eventy?
Hana Koblišková: Áno, lebo ja som-
Mišo Gula: Lebo to sa cíti, že-
Hana Koblišková: Lebo ja som k tomu prišla naozaj tak, že, vďaka nápadu a vášni, že to vôbec nebol plán, ani to nemám vyštudované, ani že naozaj to bolo, že keď vám roz-rozprávam, dokonca budeme podľa mňa aj v téme, keď u vás bude aj Jano Gordulič. Takže, takže je to také, že vyslovene tá vášeň ma priviedla k eventom, že to nebol cieľ ani nejaký podnikateľský zámer.
Mišo Gula: No my sme sa v podstate aj tak spoznali, lebo, lebo vlastne náš prvý nejaký call, nejaké zoznámenie bolo presne na tom, že sme chystali nejaký taký, že mini event. Keď my sme rozdebatovávali nejaké.
Hana Koblišková: A to neni dobrá, ináč to neni dobrá reklama, lebo neprišlo k nemu.
Mišo Ukropec: Pozri, už sme tu mali, oné, Forbes Grow klabákov a sa ich pýtame na ich českú pobočku. No práve sme sa s nimi rozišli.
Hana Koblišková: Takže aj o tomto sa môžeme porozprávať, ako sme neurobili váš event.
Mišo Ukropec: Ale, ale vieš, tu je dôležitá iná vec, keď hovoríš o tom vzdelaní a o týchto veciach, lebo ja si práve robím postgraduálne štúdium o robení podcastov.
Mišo Gula: V tomto momente, takmer.
Hana Koblišková: Rozumiem, rozumiem.
Mišo Ukropec: Na Masmediálnej univerzite v Sládkovičove.
Mišo Gula: Ty to už máš? Ti dávajú to až potom?
Mišo Ukropec: No to, to, step by step, vieš. Takže najprv odkolotočárovať, potom titul zo Sládkovičova. Neviem, to ešte funguje tá hrozná škola?
Hana Koblišková: nie som si istá. Fakt neviem. Nemám prehľad o tomto.
Mišo Ukropec: Takto len ako, čo?
Mišo Gula: Kým, kým bude treba nových politikov, tak bude fungovať tá škola.
Mišo Ukropec: Chránime republiku?
Mišo Gula: Určite.
Mišo Ukropec: No tak hupni na témy teda. Čas nám beží.
Mišo Gula: No, poď nám, poď nám teda povedať, aké to je robiť s takými veľkými, slavnými menami.
Hana Koblišková: Ako je Sajfa napríklad?
Mišo Gula: No.
Hana Koblišková: Ako jeho pani manželka Veronika. É-
Mišo Gula: A kto sa viacej urazí, keď povieš prvého Sajfu alebo Veroniku? Akú máš, aké máš noty?
Hana Koblišková: Išla, išla som teraz v poradí, nie priorít, ale toho, že čo je aktuálne. Lebo musím povedať teda, že Veronika už je včerajším dňom úspešne rok europoslankyňou a vlastne už nie som v tom pravom slova zmysle jej manažérka. Už jej pomáham iba s eventami, ktoré sú na Slovensku a, a aj tie eventy, ktoré vznikli vďaka tej vášni, sú dneska vlastne jej, nejakou, dovolím si tvrdiť nejakou politickou aktivitou na Slovensku. cestujeme s projektom Sit Down s Veronikou aj s Ľudom Ódorom v tejto chvíli po Slovensku, po regiónoch, po rôznych mestách, aby sme sa stretávali s ľuďmi. Takže tam je to iba také okrajové, by som povedala, ale v komerčnom slova zmysle som manažérkou iba Sajfovi v tejto chvíli.
Mišo Gula: Dobre, čiže, keď, keď hovoríš, že u Veroniky nie a u Sajfu áno, tak Pod komerčnou stránkou toho manažovania si predstavuješ akože dohadovanie spoluprác, nejakú logistiku?
Hana Koblišková: Úplne všetko v rámci spoluprác na sociálnych sieťach, teda v tejto chvíli prioritne Instagram, moderovanie, akékoľvek aktivity, ambasádorstvo, akože čokoľvek, čo sa týka nejakej komerčnej stránky.
Mišo Gula: dobre.
Hana Koblišková: A v tejto chvíli aj mám teda to šťastie, že fungujem s nimi aj na tej priateľskej rodinnej báze. Tým, že oni sú v tejto chvíli v Bruseli, tak tam ladíme tie kalendáre aj v súvislosti s tým, kedy má Veronika aké aktivity a-
Mišo Gula: Čiže oni si navzájom nevolajú, oni volajú tebe, hej? Že ako.
Hana Koblišková: Veľmi intenzívne spolu komunikujú. Dokonca sme po nejakej dobe naladili aj spoločné kalendáre, aj rodinné, aj pracovné a tie musíme ladiť. Takže dovolím si tvrdiť, že odkedy je to takto, že odkedy je ako keby o Veroniku menej, tak je o to viac zodpovednosti, aby sme to zladili efektívne.
Mišo Gula: Máš pocit, že popri takto akože mediálne známych ľuďoch, že aj ty sa stávaš nejakým spôsobom mediálne známou? Alebo ako to potom tak funguje? Oni si ťa medzi sebou prihrávajú tej, tí slávni ľudia, alebo ako rozširuješ svoje portfólio?
Hana Koblišková: No nerozširujem, lebo nemám úplne na to kapacitu, keďže budeme asi o tom hovoriť, že mám aj viacero iných aktivít, lebo ma baví byť kreatívnou a, a nerobiť iba jednu pozíciu. Takže ja, čo sa týka manažovania, som iba v tejto rodine Cifrovcov-Ostrihoňovcov. Ale, fakt je ten, že, vnímajú ma, oslovujú ma aj iné mená, iní blízki ľudia, dokonca aj naozaj, že priateľsky blízki, ale nebolo by to zodpovedné, kebyže poviem áno. Ako tým, že mám aj iné aktivity. Možno jedného dňa to bude zase inak, ale aktuálne to tak nemám.
Mišo Ukropec: Ale to sa ja chcem opýtať, lebo tento agentsko-manažérsko, takýto ten biznis, že teda, umelci majú agentov, manažérov, futbalisti alebo teda športovci všeobecne. kde tam, že, že kedy a kde to vlastne začína? Myslím ako z hľadiska času. Prípadne pozície toho človeka, že kedy on vyhodnotí, že nechcem, neviem, mám nejaký motív, že dám túto agendu riešiť niekomu inému. Lebo ja mám taký pocit, že oni častokrát napríklad sa môžu podceňovať, že nevedia sa dobre predať alebo sú-
Hana Koblišková: Je to viac než isté, že to robia. Nemajú, nevedia si vypýtať.
Mišo Ukropec: Presne, nevedia si vypýtať.
Hana Koblišková: Nevedia si vypýtať.
Mišo Ukropec: Že nepoznajú svoju vlastnú hodnotu. To je tam.
Hana Koblišková: Aj poznajú, ale majú s tým problém. Majú s tým problém predať samých seba, povedať nejakým známym, lebo samozrejme, toho známeho človeka poznajú všetci-
Mišo Ukropec: Jasné
Hana Koblišková: a volajú mu s tým a, „Ahoj, a tak videli sme sa tam a tamto, to sme si povedali a sľúbili sme si.“ Jasné, áno.
Mišo Ukropec: Príliš dobré srdiečko.
Hana Koblišková: Absolútne, absolútne. A ja stále hovorím, že, že umelci, akíkoľvek tvorcovia, ktorí sa živia tým, čo, na čom oni pracujú, na tej, na tom umení ako takom, je jedno v akej podobe, či je to moderovanie, či je to nejaká tvorba obsahu, či je to LinkedIn, čokoľvek, by sa nemali úplne na prvú predávať. Lebo, lebo to nie je, nie je to objektívne. Za mňa je veľmi profesionálne, keď, keď majú umelci z akéhokoľvek biznisu manažérov, lebo si myslím, že tak to má byť. Každý máme robiť to, čo vieme, a podľa mňa je to absolútne prirodzené na tom trhu. A ako k tomu prichádza, kedy prišlo k nejakým zlomom v našej spolupráci, tak to je, v podstate to začalo tým, čo som spomínala. Robili sme s Veronikou Sit Down Stories, talkshow, s ktorou sme cestovali po Slovensku. Veronika odchádzala, z Markízy, robila, robila v podstate tieto diskusie. Do toho prišli nejaké komerčné aktivity a ona sama ma oslovila, že ona, ona o tom, pamätám si, že sme boli v Košiciach na výjazde a, a ona mi hovorí po akcii, že ona sa o tom rozprávala so svojím otcom, ktorý je úspešným podnikateľom a, a že riešili to, že, že mala by mať niekoho na zastupovanie. A mala som to šťastie, že mi povedala, že som z toho vyšla ja, lebo už vtedy som ako keby vedela obchodovať a, a predávať tú talkshow spolu teda s mojimi úžasnými kolegyňami, s ktorými sme sa podieľali na tej organizácii.
Mišo Ukropec: Dobre a teraz toto sa teraz nemá týkať len akože ich, ale ako všeobecne ma to zaujíma, že sú aj takí umelci, ktorí sú natoľko všestranní alebo nemusí byť iba umelci alebo to sa týka aj športovcov alebo takto, že on si to takpovediac, že naučí sa v čase si to, že zmenežovať tú svoju vlastnú pozíciu sám. Lebo pýtam sa kvôli tomu, že vtedy-
Mišo Gula: To nemusí byť úplne o šikovnosti. Dokonč to, skôr.
Mišo Ukropec: Rozumiem. Takto, ja som si vedomý, že to je viacej o akceptovaní vlastnej výnimočnosti ako, ako o s, in, ako intelektuálnom nedostatku alebo tak, že tam tá drzosť a, a asertivita zohráva, že významnú rolu, ktorú nemusia mať. Ale zaujíma ma to preto, lebo potom vidí človek v čase nejakých umelcov, ktorí vlastne odídu spod manažmentu, teraz nazvem nejakého mediálneho impéria a začnú si to robiť sami, lebo vlastne, a teraz neviem, to je tá otázka, že či oni akože pochopia, že mám na to alebo potrebovali nabrať skúsenosti, aby, aby si povedali, že toto viem robiť vlastne lepšie, že jak toto funguje?
Hana Koblišková: Vieš čo, ja si myslím, že to ani nie je o tom, že ja nepoznám veľa ľudí, ktorí akože odišli a zostali sami. Skôr teraz poznám z tej mojej oblasti ľudí, ktorí hľadajú to zastúpenie, lebo prichádzajú na to, že toto všetko, čo sme si pomenovali, je jeden fakt, ale ten druhý zásadný je čas.
Mišo Ukropec: Okej.
Hana Koblišková: A ten čas tí ľudia, keď majú svojich, svoju rodinu, svoje záujmy, svojich kopec iných aktivít, tak úplne, že nestíhajú reagovať. A keď aj reagujú, tak reagujú za pochodu. Potom si to nestíhajú zapísať. Neviem čo, akože poznám naozaj, že, veľmi svedomitých, pracovitých ľudí, ktorí sa živia tou tvorbou, dajme tomu na Instagrame. Voláme ich influenceri, ale každý to vníma ináč a každý má inde tú hranicu. A ja si myslím, že toto je ono, že, že tam zápasia s časom a aby boli efektívni, podľa mňa potrebujú niekoho, kto im pretriedi tie informácie.
Mišo Ukropec: Okej.
Hana Koblišková: Že ja už mám vlastne nastavené nejaké, nejaké veci, na ktoré viem reagovať veľmi spontánne a obratom iba si to overím, napíšem Matejovi, é- Toto si o tom myslím, takto idem reagovať a on mi dá iba že okej, aby, aby len o tom vedel, keby náhodou. Vždy myslím na to, že možno to niekto skúsi ešte aj naňho a bude sa na to pýtať alebo bude mať nejaké otázky a ja ho proste len informujem o tej mojej reakcii a už to mám navnímané. Je pravda, že robím to roky, takže už to nejako cítim. Už, už je to také, že vieme, že nejaký segment je no go zóna alebo naozaj dávame veľký pozor na to, že, mala by byť tá kampaň a tá komunikácia v drvivej väčšine taká, aby bola súčasťou nejakého jeho fungovania, aby, aby bola súčasťou jeho životného štýlu.
Mišo Gula: Oprav, oprav ma, ak sa mýlim. Môj pocit z toho je aj taký, že, že veľa z tých už nazvime to slávnych, akože nech akokoľvek to znie, ale proste z tých slávnych ľudí, že oni potrebujú mať a teraz to myslím, že v najlepšom slova zmysle, v akom sa dá, ale že potrebujú mať takého ako keby svojho strážneho psa, že oni vieš, vyžarujú nejakú auru, nejak fungujú, nejak komunikujú, prídu na event. Ja som Sajfu ináč videl na jednej akcii. Pôsobí na akciách, pôsobí úplne inak ako, ako vo Funku napríklad, hej? Že pre mňa to bolo, že brutálny zlom v jeho vnímaní ako osoby.
Hana Koblišková: Aký? Povedz.
Mišo Gula: A, môžem to potom dopovedať, len zabudnem tú myšlienku, čo som chcel povedať, že, že oni úplne nechcú byť v pozícii, že niekoho musia odmietať, že s niekým musia vyriešiť nejaký konflikt a tak ďalej.
Hana Koblišková: Je to tak.
Mišo Gula: Že, že je to ani nie časová vec, ale pragmatická, že, že oni chcú byť ten nice face, ten, ten, ktorý proste si urobí profit-
Hana Koblišková: A možno ani nie, že nechcú. Oni to nevedia. Naozaj je to o tom, že, že ja v mojej pozícii, ja ešte keď riešime nejaké momenty, kedy treba povedať nie a kedy viem, že nie je to úplne komfortné, tak rovno mu poviem: „Ty to zval na mňa, rovno to buď na mňa odklon tú komunikáciu, alebo ty povedz, že Hana povedala-
Mišo Gula: Hej, že taký nárazník proste.
Hana Koblišková: A takto to bude. Že proste, lebo mne to nevadí, ja som tu od toho a na druhej strane si za tými rozhodnutiami absolútne stojíme. Takže to je-
Mišo Ukropec: Ale toto je ako vynikajúca št- a to je potom štandardná vyjednávacia stratégia. Máš dobrého, zlého policajta. My to máme dokonca vo firme na troch úrovniach, že teda je Tomáš, ten robí túto tvoju špinavú robotu. Potom som ja, to má byť ten akože nice guy, ale potom, keď na mňa to príde, že neviem uhnúť, mám ešte investorov. Takže vlastne ja tú špinu viem vždycky hodiť a to s nimi sme na tom perfektne zladení. Vieš čo? Tu mášHejtor a tu máš Davida. Keď ich presvedčíš, tak potom akože budeš zelené a na tom každý povie, že úúú, serem na to. Hej? A toto je veľmi dobrý, toto je veľmi dobrá vec, že, že vied-viete ochrániť toho človeka aj, aj emocionálne.
Hana Koblišková: Absolútne.
Mišo Ukropec: Lebo oni často krát sú akože veľmi citliví a posielať ľudí do čerta, keď nechcú, nechcú každému vyhovieť.
Hana Koblišková: Presne tak.
Mišo Ukropec: Ale to sa nedá.
Hana Koblišková: Lebo, lebo máš pocit, že, že a čo potom povedia alebo niečo vieš, ale, ale naozaj ja si myslím, že my v tomto máme akože jasno, striktne povedané a, a ja absolútne chápem, keď aj niekedy nie som o ničom presvedčená, tak zvyknem argumentovať, ale, ale vždy sa dohodneme a takmer vždy máme rovnaký názor a to je veľmi dôležité, že, že naozaj podľa mňa aj, že to manažovanie je veľmi osobná záležitosť, že to nie je úplne biznisová na prvú, lebo tam naozaj tí ľudia musia mať ten podobný vkus, ako keby aj voči tomu biznisu, aj voči nejakej stratégii. A, a toto je taká veľká výzva a, a stále musíme na tom pracovať.
Mišo Gula: My sme napríklad na tú našu, konferenciu v Prahe, čo sme robili, tak sme, dohadoval som jedného takého akože veľmi známeho svetového akože influencera v tej našej oblasti a komunikoval som priamo s ním. A nakoniec to padlo na tom, že si vypýtal, už sme mu odsúhlasili akože cestovné náklady, proste ubytovanie a tak ďalej. Nechcel nič navyše, lebo, lebo aj preňho to bolo akože zaujímavé na tom byť, ale vypýtal si business class, čo by nás stálo ja neviem, že asi štvor ku, päťku navyše vieš. A na tom to celé padlo. A teraz-
Mišo Ukropec: To nebol first class? Alebo kedy to-
Mišo Gula: First class, sorry, sorry, sorry, first class.
Hana Koblišková: A teda a, a bolo to vlastne úplne, že na konci tých dohôd však? Že nebolo to úplne na začiatku pomenované.
Mišo Gula: Bolo to na konci, už keď v princípe povedal, že akože okej, čiže taká salámová technika. A problém bol, že tým, že on mi to nakomunikoval napriamo, tak ja teraz v podvedomí ho mám za takého, akože jednak vychcálka jedného takého, že kokos už nevie, čo si má pýtať. Keby to odkomunikoval cez nejakého asistenta alebo čo, tak vôbec to neriešim, lebo-
Hana Koblišková: Nespájaš to s ním.
Mišo Gula: Presne tak. Hej? Čiže to-toto je o tom nárazníku, čoho, čo sa bavíme, že, že akože cielene si pred seba vysunúť nejakú, nejaký múr, ktorý to absorbuje, tieto zlé pocity.
Mišo Ukropec: Čo by som robil bez Tomáša?
Hana Koblišková: Aj ja napríklad toto robím tak, že ja naozaj, že my máme nejaké určené ceny na tom trhu. Sú rovnaké pre všetkých kvôli tomu, že mi to príde správne. Či je to agentúra, či je to nejaký klient napriamo, či je to moderovanie. Mám to oddelené na počty hodín a proste ja mám tie ceny tak, že, že keď by aj, aj veľakrát je veľký tender a zapájajú sa tri, štyri agentúry, tak proste všetci od nás dostávajú rovnakú cenu. Že naozaj na toto dávam veľký pozor. Dávam veľký pozor na nejaké, že my na prvú úplne ja si hovorím, že zo zľavne vyžijeme, ale vieme dať niečo navyše. Tie siete ponúkajú rôzny obsah, ktorý, ktorý vieme využiť ako bonus, ale toto je veľmi dôležité, že aj tie ceny ja viem pomenovať hneď na začiatku, že ja nemusím úplne špekulovať. Iné je, keď sa robí cenotvorba na nejaké dlhšie obdobie, že polročná, ročná spolupráca, trojmesačná alebo nejaký väčší balík. Vtedy už akože konzultujeme, že či sa s tým dá niečo urobiť, ale ja to dávam hneď na prvú, aby som presne prefiltrovala tieto, tieto emócie z toho, že čo ťa to ešte navyše bude stáť. Takže mňa, keď sa niekto opýta, čo toto stojí, tak odo mňa dostane okamžite odpoveď aj s cenou, lebo tam nemáme čo-
Mišo Gula: Dobre, že ťa nikto nikdy nenachytá, lebo mohol by z druhej strany sa dostať, že a nám ste ponúkli toľko a-
Mišo Ukropec: Ale toto my ináč my to máme rovnako a celkom sme s tým zápasili. Teda náš biznis je úplne, že iný, iný. Ale my keď robíme pre globálne korporáty a ty dáš nejakú cenovú ponuku tu v Čechách alebo na Slovensku a potom sa ti ozve americká fabrika, že chlapci, presne toto chceme a ty im dáš inú cenu- Tak ty máš zas problém. A mali sme situáciu, že vedeli sme to obhájiť, ale nakoniec sme skončili presne pri jednotnej cenovke. Sme to dali tak do stredu, že pasuje to aj Indii, aj Nemecku, aj východnej Európe, aj v štátoch. Niekde zarobia viac alebo teda zarobia. Ten business case niekde vyjde lepší, niekde vyjde trošku horší, ale máš potom problém s integritou, keď to, keď, keď dávaš každému iné ceny.
Hana Koblišková: Absolútne, absolútne.
Mišo Ukropec: Snažili sme sa to obhájiť, ale ako pff, bola to sračka. Akože nefungovalo nám to dobre.
Hana Koblišková: Akože ja si myslím, že v obchode máme návod na použitie a, a proste s ním iba narábame a narábame, keď s ním narábame férovo a keď máme nastavenú konkrétnu predstavu, tak nás v úvodzovkách nemôže nič dobehnúť. Tak to máme aj v podcastoch, že proste my máme, že ja komunikujem napriamo klientov. Peťa, ktorú veľmi dobre poznáte, Peťa Kubani komunikuje cez Kittler Media na agentúrnych klientov, ale napríklad, že tam sa nám trieštia kontakty a, a úrovne tých mediálnych, kontaktov a, a cien. Ale my máme spoločný cenník, že od nás naozaj, že, že keď odo mňa vyjde nejaká ponuka a zostane v agentúre, tak sa nič nedeje, lebo nakupujú za rovnaké ceny. Takže ja si myslím, že proste je fér používať ten jeden návod a, a určovať si spoločnú stratégiu a v konečnom dôsledku v akomkoľvek biznise, no.
Mišo Ukropec: No. Otázka. Ty si ale mal so Sajfou nejaký dojem, ja tiež. Tak aby sme tu ne-nenechali túto otázku.
Hana Koblišková: No.
Mišo Gula: Ja myslím, že sme toto už aj spomínali, ale ja mám uňho dokonca tri roviny, že vo Funku a hovorím to stále, akože ja ho, ja ho registrujem odkedy robili s Adelou proste showku a tak ďalej od začiatku. A mne to vždycky pripadalo ako, ako také tie typické komické dvojice Lavera a Hardy, Lasica a Satinský a tak ďalej. Hej, že jeden je ten intelektuálny a jeden je ten, ten ako, ako keby že priblblý doplnok, ktorý robí vtipky a tak ďalej, hej? A v tomto pri všetkej úcte v tejto dvojici to takisto bolo, že, že ako kebyže Adela je ten, ten Lasica a Sajfa ten, ten Satinský ako keby, ktorý dorába tú, tú atmošku tam, hej? Potom, keď som ho zažil na, na jednom evente ako moderátora, tak som zistil, že, že je to, jeden ťažký profík. Hej, že proste prišiel predtým, než začalo moderovanie, prišiel riešiť veci ako prejsť si kto je kto a ako vieš. Bol dokonale pripravený. Celé to odmoderoval veľmi, veľmi dobre. Potom ešte prišiel. Nebol to ten týpek, že sa príde s tebou akože na konci ešte ožrať, ale normálne akože v plnej profesionalite s nami strávil ja neviem ešte hodinu, dve zabavil a tak ďalej a potom išiel preč. Nechal nás baviť sa. Čiže to bola ako taká druhá rovina a potom tretia, keď som ho začal, á, počuť aj v niektorých podcastoch, čiže nie vo svojich reláciách, ale keď bol ako hosťom v podcastoch, tak jeho tretia rovina, že, že on je sakra aj biznismen dobrý, že, že akože on jemu to fakt páli, že tí cifrovci ako bratia, oni to tam dostali asi všetci. Hej, možno nie úplne rovnako, ale na dosť vysoko-
Hana Koblišková: Každý v inej oblasti.
Mišo Gula: Takže ako aj biznismen na mňa pôsobil veľmi dobre. Sajfa, ak to náhodou počúvaš, radi ťa tu privítame.
Hana Koblišková: Ja vám to dohodnem.
Mišo Ukropec: Prosím, prosím.
Hana Koblišková: Akože už nikoho kompetentnejšieho cez jeho kalendár tu nemôžete mať, takže v pohode.
Mišo Gula: Nie, takže nie preto som to hovoril, ale, ale naozaj špeciálne na ňom ma to zaujalo, aké rôzne tváre jedna osoba môže mať a v každej ka-tej kategórii akože je špička.
Mišo Ukropec: No a ja mám ešte štvrtú rovinu, lebo tieto tri ako vnímam, ale mňa zaujala ešte štvrtá. A ako nemyslím si, že si ma pamätá, hej, ale ako prehodili sme v rámci tiež jedného eventu akože pár slov a musím povedať, že na to, akú teraz a vôbec to nemyslím zle, ako že, že drbka, akého hrá, v tej, v tej jednej z tých pozícií, ktorú akože robí taký ten hlupáčik, čo vždycky ako všetko pokazí, tak ten v tej jeden na jedného debate to je, že totálny switch na, na neuveriteľne smart chlapíka, ktorý absolútne nesedí voči tomu, ako ho ľudia môžu vnímať. A teraz rozmýšľam nad tým, že, že kde tam je a zase to myslím, že v dobrom, že kde tam je kalkul v zmysle nejakej ochrany mentálneho vlastného zdravia. Lebo, lebo tie očakávania, keď ťa poznajú tisí- u nás, že milióny ľudí v jeho prípade, tak tá masa môže mať nejaké si očakávania. Teraz ty ich musíš, musíš, potrebuješ naplniť, lebo teda potrebuješ aj z niečoho žiť. Ale z druhej strany to môže byť ako celkom otupujúce, lebo priemerný človek je proste predstav si priemerného šoféra a polovica sú horší. Hej? A že jak toto, jak sa s tým oni vysporiadavajú mentálne, že teda si nejaká vnútri, ale tvoja povedzme profesionálna pozícia si žiada byť, Hardy alebo, alebo niekto Satinský, pričom ale vlastne nie si to ty, ale je to v dobrom, ale že maska.
Hana Koblišková: Musím povedať, že toto je určite otázka priamo na neho, aby, aby on odpovedal viac do hĺbky. Ja sa vrátim k tomu, čo ste, čo ste povedali a v akých úrovniach a ako ho vnímate. Aj, aj ja som ho začala oveľa intenzívnejšie samozrejme vnímať v rámci našej spolupráce, lebo ten kontakt bol intenzívnejší. Zažila som viacej akcií a musím povedať, že som nesmierne hrdá na túto spoluprácu a, a že hovorím o tom a na rovinu pomenujem, že machrujem, že spolupracujem s, dovolím si tvrdiť, s jednou z už-
Mišo Gula: Môžeš, môžeš
Hana Koblišková: píčkových hviezd na tomto moderatorskom trhu. A ja som vyrastala na Fun Rádiu. Ja som Fun Rádio počúvala ešte vo francúzskych verziách. Keď teraz oslavovali narodeniny, tak veľa sa o tom hovorilo a ja som mala z toho úplne zimomriavky. Na jednej strane sa hovorí, že vyrastáme s Funkom, ale na druhej strane s ním už aj starneme. A podľa mňa-
Mišo Gula: Nie, nie
Hana Koblišková: a podľa mňa je to presne o tom, že, že, že tam som ho aj ja veľmi intenzívne vnímala. A keď som ho spoznala osobne, tak som presne zisťovala aj to, o čom vy hovoríte, že, že je to naozaj profík, že je to proste, že tí ľudia sú, on aj Veronika sú proste ľudia, ktorí sú jedni z nás, sú nesmierne inteligentní, sú veľmi vnímaví. V neposlednom rade teda určite teda v prvom rade sú to rodičia dvoch úžasných detí a, a tam je ich priorita. A popri tomto všetkom ešte tú prioritu stíhajú aj naplniť a ten rodinný život si žiť a, a obetovať nejaký čas a, a nejaké cesty teraz aj s tou cestou do Bruselu, aj s tým sťahovaním a v podstate teraz viac-menej fungujú tak, že na Slovensko obaja chodia len na služobné cesty a stíhajú to všetko. Takže toto je na nich nesmierne obdivuhodné a, a hovorím si, že, že každý máme nejaký progres a ja si myslím, že toto je presne progres aj, aj toho moderátora, toho, toho Sajfu ako takého. A veľa sa hovorí, aj Adela so Sajfom, keď dávajú rozhovory, tak hovoria o tom, že ako sa vnímali na začiatku a ako to naozaj podľa mňa, že v každom vzťahu, či už pracovnom, súkromnom, akomkoľvek, to musí byť tak, že to proste sadne a tá chémia tam je cítiť a je tam cítiť navždy. A máte pocit, že Adela so Sajfom sú stále Fun Rádio a že, že proste takto to majú aj Veronika so Sajfom v tom živote, že proste spájaš si tých ľudí, ktorí spolu ladia a zároveň som vďačná, že my v ich tímoch a, a v nejakých spoluprácach ladíme s nimi, no. Takže je to, ale ten, ten pocit a tá premena a to, ako s tým narába, určite by som bola zvedavá, čo by na to odpovedal.
Mišo Gula: Dobre, ale tak snáď budeme mať tú možnosť sa ho na to opýtať.
Hana Koblišková: Zariadim.
Mišo Gula: Ale rád, rád by som, ďakujeme.
Mišo Ukropec: Vďaka ti to, ako toto je naozaj, že ona si nechodí úplne do každého oného, kde ho zavolajú. Keďže teraz strážiš mu takpovediac, že ty si ten gatekeeper.
Mišo Gula: Počkaj, ešte, ešte sa tak neondyj, lebo ešte to nesplnila. Čiže potom sa budeme de-ďakovať, vieš? Však uvidíme, či ma na to pozve, spoznáte.
Mišo Ukropec: Ale vieš, ale ja už, ja už som začal tam pred tými, pred, pred tými dverami.
Mišo Gula: Áno, si si to pozrel už sám, hej.
Mišo Ukropec: Fixnúť to musím zase trošku.
Mišo Gula: Ale poďme naspäť k tebe a k tvojim veciam, lebo mám pocit, že sme o Sajfovi a Veronike rozprávali toľko, že aj im pôjde faktúra, nielen tebe. Za podcastík. Takže mňa-
Hana Koblišková: Budú čísla hore, neboj sa.
Mišo Gula: Áno? Super. Po tebe alebo po ňom?
Hana Koblišková: No to uvidíme. Môžeme porovnať potom.
Mišo Gula: Mňa by zaujímala tá, tá, tá ďalšia téma a to je monetizácia podcastov. Lebo mali sme tu Peťku a bavili sme sa o tom, že na Slovensku je už vyše tri tisíc podcastov alebo koľko. A podľa mňa tá, tá taká, že Gaussova krivka normálového rozdelenia funguje úplne vždy a všade, ktorej výsledkom ale je, že len rádovo pár percent, á, na Slovensku podcastov môže byť, že fakt, že ziskových a takých, ktoré živia niekoho. Si ty tam? Funguješ s ľuďmi, ktorí takto dokážu z podcastov žiť a pomáhaš takýmto podcastom monetizovať?
Hana Koblišková: Prioritne, prioritne zastupujem ZÁPO, zábava v podcastoch. Ich zastupujem v podstate od začiatku, kedy sme nastavovali nejakú-
Mišo Gula: Zapíš len, kde faktúry posielame, lebo to je zase-
Hana Koblišková: Nejakú monetizáciu a spolu teda musím povedať, že s Peťou z Kytler Media sme, sme tvorili nejakú cenotvorbu, ktorú aplikujeme na tom trhu už niekoľko sezón. Hm, úplne na prvú to neni tak, že dá sa živiť podcastom. Myslím si, že dá, dá sa živiť projektom. Dá sa živiť projektom, o tom vám určite veľmi dôveryhodne a aktuálne porozpráva Denis z Mozgovej atletiky, lebo ten je toho absolútne ukážkovým príkladom. Ale na druhej strane aj tie mediálne domy majú svoje čaro a majú čaro v tom, že ponúkajú široké portfólio, široké témy, ponúkajú veľa toho priestoru, či už naprieč portfóliom alebo na konkrétne témy, ktoré zaujímajú daného klienta. Podcasteri asi nebudú radi, keď poviem to, čo poviem. Ja si myslím, že máme aktuálne najhoršiu sezónu monetizácií podcastov, akú sme mali za ostatné obdobie, lebo aj v súvislosti s tým, aká je situácia vyššie a ktorú nevieme v tejto chvíli úplne ovplyvniť. Vieme, keď budú voľby, ale tí ľudia proste majú teraz neistoty a prvé neistoty škrkajú marketing a prvý marketing je na ťahu niečo, čo nie je úplne call to action. Podcast je imidžová záležitosť, ktorá je za mňa stále absolútnym fenoménom na trhu. Je to nadčasová komunikácia, ktorú treba využívať, ale keď máme pocit, že ideme investovať dvetisíc eur do kampane a vráti sa nám dvetisíc eur v nákupe na e-shope napríklad, tak to tak nefunguje. Ani to nikdy tak nefungovalo, ale ten trh bol odľahčený tým, že to nebol úplný záväzok tých kampaní, aby vznikali nejaké konkrétne nákupy. Podcast je fantastický nástroj na to, aby sa klienti, aby sa značky alebo služby spájali s niekým, komu ľudia dôverujú. Lebo podcasteri tak ako vy máte proste dôveru tých vašich fanúšikov, ako vás počúvajú, lebo, lebo vám rozumejú, lebo uznávajú vaše skúsenosti, vedomosti a, a radi si vypočujú vaše rozhovory s hosťami. Ale v prvom rade ja stále hovorím a možno toto už aj Peťa spomenula, že podcast nie je o hosťoch, podcast je o vás dvoch a ľudia proste chcú prioritne počuť vás a to všetko okolo toho, čo my dávame, je pre nich nejaký bonus. zamotkala som sa teraz. Proste je to ťažké. Je to ťažké.
Mišo Ukropec: Lebo si mi, si mi nahrala. Náš priemyselný trh, v ktorom ako my sa hýbeme a ináč vlastne ITčko, akurát som neviem včera aj dneska som akurát čítal niekde na SMEčke či kde, že vlastne celý ITčkový trh je dole. Ako mladí aj ťa ti vôbec nevedia nájsť robotu a tí starší tiež, tí majú kopec starostí. Čo musím povedať, že hodnotím po nákladovej zamestnávateľskej stránke pozitívne, lebo každý, kto si dal, že je full stack developer, už si nevedel, čo si má vypýtať a ten business case tam naozaj ako nevychádzal. Tak ale ten náš priemyselný trh je proste momentálne v Európe dole. Vo svete to je ako v rôznych regiónoch rôzne, ale je dole. A vlastne, žiť a dokonca že rásť na trhu, ktorý letí k zemi, prípadne už je niekde ako pri dne, tak to je velice, velice ťažké. Je oveľa ľahšie dať ciká po vetre ako proti vetru. A zaujímavé, keď to teraz hovoríš v súvislosti s podcastami, lebo, lebo vidíš tu nejakú linku medzi napríklad, že covidom, že vtedy to proste vyskočilo, lebo proste všetci sedeli doma a nemali čo robiť, tak proste počúvali podcasty a teraz už musia makať, lebo tá ekonomika jak je nižšie, tak neni toľko času mať vyložené nohy a počúvať a bicyklovať na Hrádzi, ale treba proste robiť. Vidíš tam nejakú takúto linku?
Hana Koblišková: Možno najprv nehovorím úplne o počúvanosti, aj keď je pravda, že ani tá už nie je taká, že máme tu fenomény, ako je Vražedné psyche alebo Pézi a Autobolelo, ktorí majú proste desiatky tisícov, státisíce vypočutí na epizódu, akože historicky. Takéto podcasty tu už úplne nerastú. Rastú tu niekoľkotisícové podcasty, ale napríklad Denis z Mozgovej atletiky, či bol v mediálnom dome alebo nebol, v tejto chvíli buduje tú svoju značku aj vo svojom prostredí, aj štúdio okolo toho, aj všetko, čo vám určite porozpráva, vrátane nového nachádzania sa monetizácie, nie úplne reklamného priestoru, ale zamykanie bonusového obsahu. Tak toto je absolútny fenomén. Ja som si pred rokom myslela, že ja nebudem nikdy o tom hovoriť, lebo ja som to brala tak, že zamykanie obsahu nám zoberie robotu, zoberie nám provízky z obchodov, lebo zrazu nebudú podcasty potrebovať reklamný priestor alebo reklamného partnera. Ale, ale podľa mňa v konečnom dôsledku vždy bude partner, služba, produkt, ktorý sa bude chcieť spojiť s dobrým obsahom a s dôveryhodným obsahom. Takže verím tomu, že nám to nezoberie, ale prichádza tu tento fenomén, ktorý, ktorý bude toto ovplyvňovať a, a bude sa tvoriť viac. A je to presne o tom, že samotný podcast je málo na to, aby, aby zarábal podľa mňa, aj keď teda môže byť niečo, čo, čo extrémne ten trh prekvapí, ale je to iba krátkodobé. Proste o každú značku, či už Vražedné psyche alebo naša kamarátka kolegyňa Sandra zo Skupinovej terapie, proste to sú, to sú podcasty, ktoré rovnako aj váš podcast je vaším doplnkom vašich aktivít a je to proste nejaká nadstavba niečoho. A toto podľa mňa bude hýbať trhom najbližšie obdobie, že, že vlastne tie projekty sa budú rozrastať a nezostanú iba. My sme niekedy nahrávali iba audio, video sme vôbec nemali, že, že proste, lebo sme boli v tom, že proste podcast je absolútne intímna záležitosť, musí byť iba v ušiach a vieme, že na samotnom YouTube sú podcasty veľmi dobre počúvané, takže tie videá nám dávajú príležitosť robiť ďalší content na sociálne siete. Ale proste trvalo to, kým, kým to konkrétne napríklad s Zápos sme začali robiť. Ale to je proste uvedomenie si toho trhu a, a proste kráčanie vpred, no.
Mišo Gula: Mňa celkom zaujíma to, čo si začala hovoriť o tom trende, že sa začínajú podcasty skrývať za paywall a vlastne väčšinou to je tak, že buď sú len nejaké skrátené epizódy na, na nalákanie tých, tých ľudí na platenie, alebo sú vyslovene jak však sme spomínali toho Osky Baramy, že, že on vyslovene len shorty dáva a musíš si epizódu proste zaplatiť. Myslím, že on vôbec ani
Mišo Ukropec: skrátené nedáva vonku. A
Mišo Gula: teraz hovoril nejaký český podcaster myslím, že, že v Čechách je to už taký masakrálny trend, že tam už
Mišo Ukropec: ani
Mišo Gula: ináč sa nerobia podcasty, že už všetky sú len za paywallom, tie nové, akože s nejakým, s nejakým potenciálom.
Hana Koblišková: Ja si myslím, že v tomto nás oni úplne, že od začiatku predbehli, lebo oni veľmi od začiatku ten obsah akože zamykali prioritne. Takže napriek tomu, že ten trh neni taký rozrastený v zmysle monetizácie reklamného priestoru, ale je tam absolútne v poriadku, že proste niekto ťa v polke vety na nejaký rozhovor, možno aj komerčný. Minule som to videla niekde v nejakom, v nejakom krátkom reelsku bolo nie-niečo možno s Oktagonom, nejaký rozhovor s Nelou a proste Nela zrazu v polke vety. Neviem si spomenúť na priezvisko, preto teraz nehovorím, ale proste v polke vety proste celebrita, nejaká frajerka nejakého toho zápasníka, v polke vety. No a preto vám to teraz nedopoviem, lebo ostatné sa dozviete na Hero Hero. A proste toto urobí v komerčnom rozhovore pre komerčné médium. Vieš, že absolútne sa za to nehanbia, komunikujú to, majú to úplne naučené. Proste a je to žena, ktorá chodí neviem v akom stotisícovom outfite a proste odkáže ťa tam. A úplne spontánne, úplne automaticky, úplne, že my veľa aj v podcastoch hovoríme o tom, že reklama je náš jediný príjem nás všetkých. Naozaj, že či, či ja predám, keď ja nepredám, nemám províziu. Keď podcaster nemá reklamu, nemá honorár. Je to naozaj jeden kolo. V tých médiách to proste takto funguje a pokiaľ je to projekt, ktorý je takto nastavený startupovo, tak je to o tom proste, že každý robíme prioritne za investíciu svojho času a-
Mišo Gula: Je tam vôbec priestor na to, že keď, predstav si, že my by sme sa rozhodli ísť za paywall, hej? Pôjdeme na niektorú z tých platforiem. Okej, dajme tomu, bavíme sa o Hero Hero teraz. Aký je tam priestor stále mať aj spolupráce s nejakými značkami, aby si, ja neviem, zaplatili reklamu v epizóde a tak ďalej. Je to také, že buď alebo, alebo existujú z tvojej skúsenosti nejaké hybridy, že-
Hana Koblišková: Sú hybridy určite, lebo dôležité je rozmýšľať nad tým, že ten platený obsah by mal byť v prvom rade bonusový, že vonku by stále malo zostať dostatok obsahu odomknutého a ten bonusový obsah by mal byť niečo navyše, za čo si ten človek rád zaplatí, lebo ho tá navyše informácia zaujíma alebo má záujem o ten iný obsah, ktorý proste neponúknete vy. Myslím si, že proste nemalo by to byť úplne, aj keď sa to niekedy tak robí, ale nemalo by to byť úplne tak, že z našej epizódy proste polku strihnete a zamknete, ale malo by to byť proste niečo, že si z tohto premyslíme, čo je, že bonusová informácia a tú proste zamknete, lebo je pre vás hodnotovo niekde inde a chcete ju ponúknuť iba tým, ktorí vás podporia. A naozaj je podľa mňa veľmi dôležité v tých, v tých zamknutých obsahoch a vôbec na týchto platformách, kde sa ten obsah ponúka ako bonusový, komunikovať aj mimo nich, že toto je vlastne podpora tých tvorcov obsahu, že to naozaj, že bez tej podpory by ten človek proste musel hľadať inú prácu a musel by sa venovať niečomu inému, aby sa mohol, aby mohol prísť do štúdia, zaplatiť ho, postprodukciu, produkciu, aby si mohol spravovať sociálne siete, že, že naozaj, že buď sa o ten projekt staráš, alebo ho máš iba ako doplnok a nevadí ti, že tam tú kampaň nemáš alebo nejakú spoluprácu.
Mišo Gula: My sa na to samozrejme budeme pýtať aj, aj Denisa, ale ty predsa on si rieši akože svoj piesoček, ale ty prichádzaš s mnohými ďalšími podcastami do, do styku. Čiže kde sú tie ďalšie veci? Tie, tie akože, že side hustles okrem toho samotného nahrávania, kde sú tie ďalšie priestory pre podcast ako značku na zarábanie peňazí?
Hana Koblišková: No určite sú to eventy, eventy ešte dneska stále, no podľa toho, aké je obdobie a ako, ako sa trafí nejaké miesto a čas. Takže eventy sú dobrou nadstavbou. Ľudia sa radi stretávajú, ľudia majú radi naživo nejaký program, stále je to v nejakej podobe kultúra a je to trošku zase len také kontaktnejšie pre nich. A tí fanúšikovia radi vidia tých svojich obľúbených podcasterov naživo. Takže eventy je jeden formát. Dokonca naozaj sú eventy, ktoré vypredávajú ako vražedné psyche vypredá Edison deväťsto ľudí v Bratislave, ale prídu ľudia z Košíc, z Brna, z Prahy, z Bratislavy, že naozaj je to naprieč krajinami a prídu, lebo chcú mať ten zážitok. Napríklad v tomto prípade je exkluzivita taká, že ponúkajú príbeh, ktorý nie je verejný, verejne dostupný v inej epizóde. Takže je to také, že, že dostávajú ešte aj tento bonus tí fanúšikovia. Jedna vec je eventy, druhá vec je ten obsah, ktorý môže byť, nemusí byť konkrétne z danej epizódy. Ten obsah môže byť zamknutý úplne na inú tému, úplne iný produkt. Môže to byť niečo, že, že povieme si, že Kolotočári majú, majú podcast, ale majú k tomu ešte nejaké, vymyslím si workshop nejaký na nejakých desať sérií a ten zamknete. Že je to vždy aj o tom, že, že čím viac kreatívy, tým lepšie, tým, tým pre ľudí atraktívnejšie. A aj tam sa vlastne tí ľudia musia nejakým spôsobom nazbierať, takže aj tam si ich musíte postupne získavať. Takže je to tak, že, že treba tvoriť aj iné projekty okolo toho.
Mišo Ukropec: No tu mám ja k tomu takú otázku, že my síce máme nejaký scenárik tu nachystaný, ktorého sa ale držíme len tak velice, velice vlažne. Toto si ale vyžaduje nejakú prípravu, že teda keď ja chcem mať, nechcem to v polke uťať, že no a druhú polku si vypočujete, keď zaplatíte. Akože dobre, aj to je možnosť, ale keď chcem schovať do tej druhej polky niečo, čo teda si myslím, že je kvalitnejšie ako tá povedzme priemerná kvalita, ktorá bola v prvej polke, toto už si vyžaduje nejaký plán na prípravu. A keď my sme takí, nazvime to, že improvizačný typ, kedy chceme dať tej celej téme, keď chceme trošku viacej do hĺbky, lebo my do hĺbky vieme ísť len vtedy, keď sa chytáme toho, čo ten hosť hovorí. Keď ideme podľa scenáru stupidne, ktorý sme si napísali, tak dostaneme odpovede, čo sa opýtame. Ale keď nás zaujme niečo, čo sme nepočítali a sa do toho ponoríme, tak do tej hĺbky sa ísť nedá.
Hana Koblišková: A takto sa robí podcast. Takže ja vám za to ďakujem, lebo keď by to bol iba rozhovor, keby to bola iba otázka a odpoveď, tak takých už máme neviem koľko.
Mišo Ukropec: A to sa chcem opýtať, že koľko je takých, lebo teraz to nemá byť akože ego honka, ale ja si neviem predstaviť, že by sme to robili vôbec nejako ináč. Lebo ty si tu preto, lebo, lebo vieš odpovedať na otázky, na ktoré iní nevedia tak dobre odpovedať a my sa chceme dozvedieť.
Hana Koblišková: Rozumiem, rozumiem.
Mišo Ukropec: Ale oni jak keby to robili tým, že dokonca sú také koncepty, že má vlastne desať rovnakých otázok, ktoré kladie všetkým desať tých rovnakých otázok. Ale, ale že to je nonsens
Hana Koblišková: A je to ale aj vec vkusu, lebo, lebo pokiaľ to tak robia dlhodobo a ľuďom to ako keby ladí a sú už na to zvyknutí a púšťajú si epizódu s tým, že už vedia vlastne čo sa dozvedia, tak možno aj, aj toto je nejaká cesta, ale nie asi pre nás troch jak tu sedíme nejaká atraktívna, lebo, lebo my potrebujeme ale, ale to je podľa mňa určené aj tým, akí sme ľudia a-
Mišo Gula: To víš, to chutí jasné.
Hana Koblišková: Absolútne, absolútne.
Mišo Ukropec: Prepáč, vlastne že Colombo alebo Colombo tiež bolo jasné, že kto je vrah od začiatku a bola iba otázka, že ako ho
Mišo Gula: dostane. Že vlastne scenár nemusí byť, že to, že každý vie, ako to bude, to neni vlastne problém, hej?
Hana Koblišková: Myslím si, že nie je, ale na druhej strane je otázka, že dokedy to ľudí bude baviť. Že dokedy je to presne o tom, že, že vieš, že máme tu veľa, veľa príka-príkladov, veľa tvorcov, ktorí od začiatku tvoria bez mediálnych domov a od začiatku zamykajú ten obsah. Je tu Peťuž na skle, je tu Nika, je tu, je tu Osky, ktorý naozaj si myslím, že nemám to úplne presne zmonitorované, ale myslím si, že títo mladí tvorcovia a tvorcovia, ktorí robia dlhodobo, dlhodobo ten obsah aj zamykajú a funguje im to. A tiež idú, idú tak, že chcú sa dostať aj do hĺbky. Dokonca som počula, robila som si prípravu na nejaký rozhovor. Rozmýšľam, že akej, pri akej príležitosti to bolo. Možno nejaké neviem či, no nejdem sa v tom zamotkávať. Proste počúvala som Peťuž na skle a normálne som počula takú, takú skrátenú verziu a to som počula prvýkrát a je to úplne, úplne bežné, ale ja som s tým prišla, že Ježiš, počuli ste to? A kolegovia z prostredia podcastov, že však to je normálne, robí sa to. Normálne je to tak zostrihnuté, že zrazu ti v nejakej téme prestihne niečo iné, potom zrazu ja som, pardon, ja som mala pocit, že ja počujem zrýchlenú verziu nejakého, nejakého podcastu a to bolo tak skrátené a tak intenzívne, že ja som zostala tak zvedavá na ten zvyšok a ten zvyšok vlastne bol na Hero Hero alebo niekde zamknutý. Čiže ja som proste si to chcela kúpiť, lebo mňa to zaujímalo a bolo to normálne, že bolo to scucnuté do pár minút, nejaká pol, trištvrte hodina určite a potom na Hero Hero určite plnohodnotne dlhý obsah. Že ja som bola z toho, že, že ja som proste chcela vedieť viac, a pritom som si robila len prípravu, že to nebolo o tom, že idem to počúvať a teraz to musím vedieť. Vieš, že to bolo také, že vyvolávať zvedavosť sa dá v akejkoľvek forme podľa mňa.
Mišo Gula: Čo, aký máš názor na, na tie podcasty štýlu Joe Rogan a tie zahraničné, ja neviem, Steven Barlett a títo ďalší, že-
Hana Koblišková: A teraz-
Mišo Gula: Že akože tri, štyri hodiny, ale že, že masakru, hej, že.
Hana Koblišková: A teraz prichádza ten moment, kedy si hovorím, že vy ste takí múdri a vy veľa viete a ja nebudem mať odpoveď, lebo ja nepočúvam zahraničné podcasty, ale viem reagovať na to, že sú na Slovensku fenomény ako Luži Včák, ako Nika Vujčič, ktorá má svoje podcasty. Teraz myslím s Veronikou niekedy vychádza epizóda, ktorá má, ak sa nemýlim, dve hodiny. A ten, tá epizóda ma strašne baví, že je to naozaj také, že my, my hovoríme v rámci toho, čo sme sa učili v produkcii, čo sme konzultovali podcasty. My razíme teóriu, že podcast nemá ideálnu dĺžku. Podcast má byť tak dlhý, ako ťa, epizóda má byť tak dlhá, ako dlho ťa baví. Naši producenti vzápätí strihajú podcasty tak, že čo ich nebaví, ide von. To znamená, že niekedy zostane z hodinovej epizódy dvadsať minút, ale niekedy zostane štyridsaťosem, lebo je to tak nabité nejakou zábavou v nejakej podobe, ktorá definuje ten, ten formát, že, že to tam nechajú. Ale fakt je ten, že proste Luži Včák ide aj tri hodiny proste epizóda a tí, tí ľudia to majú radi. Fakt je ten, že ešte aj zamykajú obsah. Nemám úplne naštudované to, v akej podobe, ale je to tak, že oni vedia ošefovať aj, aj naživo tú epizódu, aj, aj tú zamknutú epizódu v nejakej podobe, aj komerčnej.
Mišo Gula: Mňa to úprimne, úprimne veľmi ma to láka vyskúšať, lebo páči sa mi na tých, a teraz nejde o to, že je to zahraničný. Ide o to, o ten koncept, že oni naozaj s tým hosťom idú do totálnych hĺbok. A teraz keď nejaká konkrétna vec toho, toho moderátora zaujme, tak proste sa ide do toho vŕtať, vŕtať až do úplnej hĺbky, hej, to-
Hana Koblišková: No hlavne ja si myslím, vieš, že neni, akože za mňa je mýtus, že desať, pätnásť minút je akurát tak na cestu alebo presúvanie sa niekam. Akože kde kto vie, kedy sa ja koľko presúvam. Vieš, že to je niekedy aj dvadsaťpäťminútovú epizódu počúvam na trikrát, lebo proste mám na to v tej chvíli takto čas. Je absolútna výhoda, že tie všetky zariadenia nám poskytujú to, že proste len sadneš do auta a už sa ti to napojí vtedy, kedy si prestal počúvať. Takže je to také, že, že ja nemusím na toto dávať pozor. Takže ja si myslím, že či pätnásť minút, či dvadsať alebo dve hodiny, keď je to taký obsah, ktorý ťa baví, tak je absolútne v poriadku.
Mišo Gula: Súhlas.
Mišo Ukropec: No tak a to sme sa vlastne dosť tých eventov sme sa ani nechytili.
Mišo Gula: Nechytili, ale, ale však-
Mišo Ukropec: Sa objednáva.
Mišo Gula: Objednala sa. To je, to je, to je jedna vec, hej. Druhá vec je, že už sme povedali, že nejdeme podľa presného scenára, takže sorry nabudúce.
Mišo Ukropec: Nie je to v poriadku.
Hana Koblišková: Akože mne sa toto aj, aj vaše do hĺbky a tie otázky boli absolútne, že, že proste-
Mišo Gula: Takmer, takmer k veci.
Hana Koblišková: Máme spoločné témy a, a sme vo finále. Je to v poriadku.
Mišo Ukropec: Fun factíček máš?
Hana Koblišková: Nie.
Mišo Ukropec: Ty si si nechystala fun factíček?
Hana Koblišková: Nie. Povedzte vy a ja sa chytím.
Mišo Ukropec: Dobre. Máme potencionného, potencionálneho zákazníka v Čechách. Je to z konferencie už dvakrát, dvakrát sme na tej, zdravím týchto byťákov do Zlína, lebo teda dvakrát sme boli na konferencii v Zlíne. Ináč sranda, to ako, to neni ten fun fact samotný, ale Tento rok sme vyhrali tri z troch cien a minulý rok sme vyhrali štyri zo štyroch cien s tou našou Prezoškov. Normálne museli po nosť rozdávať ostatným výhercom. Došli za nami, že chalani, že všetko ste vyhrali, že môžeme to rozdať. Rozdajte to, že nepotrebujem štyri fľaše vína. Ja skôr-
Mišo Gula: Ale pre divákov, keď si honíš ego, tak musíš ešte takto vieš trošku-
Mišo Ukropec: Sorry, sorry, tak diváci ešte takto si musím-
Mišo Gula: Si opráškať vieš-
Mišo Ukropec: Oprášiť lupiny, ktoré nemám. A, ale takže tam sa proste objavuje zákazník a zrazu proste ideme akože na návštevu. Boli sme tam vlastne tento týždeň, ale teraz tá pikoška, že napíšeme teda vieš taký ten oficiálny mail. Vážení páni, la la la, sme radi, že teda môžeme prísť budúci týždeň. Išiel som tam aj so synmi nakoniec, lebo teda uvoľnili. Lenže ako ma on pozdravil a čítam: „Bude nám cťou zde privítať LinkedInového a podcastového kolotočáře.“ Chápeš? Tak manažér logistiky v obrovskej firme ťa privíta ako takým tónom. Hovorím, že spórnik shopa, akože nemíňame sa účinkom. Ako normálne ma to zahrelo. Predstav si, s týmto ho zdravím do Brna a netýkame si, ale kolotočársky, že čau, čau a normálne ma to dostalo.
Hana Koblišková: To je super.
Mišo Ukropec: To ti poviem, akože mi to dekel ustrelilo.
Hana Koblišková: Vidíš, dáva všetko zmysel proste. Zrazu sa ten kolotoč proste niekde zatočí. Ináč musím vám povedať poslednú kolotočársky postreh. Ja keď som počula prvýkrát Kolotočárov a tú znelku, tak si hovorím, že prečo? Že ja to nechápem, prečo toto tí chlapci robia. Však mne to ustrelí dekel. Ja, ja sa zbláznim z tej zvučky. To, čo je za zvukový obal toto? Však to je. A potom ja úplne, že tak v duchu som si hovorila, však to je úplný kolotoč. A potom, že dobre.
Mišo Gula: Aha.
Hana Koblišková: Zmierila som sa, zmierila som sa. A dneska teda pred tým, ako som za vami išla, som si pár epizód vypočula a tak nejako prepočula, čo ma zaujímalo a hovorím si, že už som asi zvyknutá.
Mišo Gula: Sorry.
Hana Koblišková: Tak toto je, toto je môj postreh na záver. Ale je to super. Každý si to pamätá, vieš?
Mišo Gula: Vieš čo? Keby si sa spýtala Alzi, že prečo ten debilný zelený panáčik-
Hana Koblišková: Tak preto-
Mišo Gula: Keby si sa pýtala Leču, že prečo debilní škrečkovia. Proste preto, lebo si to každý zapamätá.
Hana Koblišková: Je to tak, je to tak. Ja vás naozaj-
Mišo Gula: Jednoznačne identifikuješ.
Hana Koblišková: Je to zapamä-, áno, je to zapamätateľné. Počujem znelku a viem, že ste to vy.
Mišo Gula: No ja svoj fun fact obetujem, ale chcel by som ti ešte dať minútku na to, aby si povedala, v akom zmysle sa tým eventom venuješ a čo. Lebo pochopil som z našej debaty, že je to ďalšia tvoja ako keby noha. Tak aby, aby sme neboli úplne, že zabúraní, že sme vravili, že budeme o eventoch hovoriť a nakoniec nepovieme nič, tak-
Hana Koblišková: Ale sme sa rozprávali o tom, že túto tému ste mali v ostatnej epizóde, takže nemusíme sa v nej rýpať. Iba som chcela povedať to, že vlastne mňa tie eventy priviedli k podcastom, že v podstate pred pandémiou sme robili eventy s Didianovou a s Lujzou sme robili Ladies comedy. To bola taká akože stand up, že pre ženy a so ženami a, a bol to jedinečný formát, a preto hovorím o Janovi Gorduličovi, lebo Lujza je súčasťou Silných rečí a, a vtedy sme vlastne spo, ak sa nemýlim, dokonca Jano alebo Šoko boli prvý alebo druhý naši hostia na našej, na našom live evente, ktorý sme robili vyslovene tak, že nám to napadlo, že boli sme na jednom stand upe, kde, kde bola komička, ktorá si myslím, že v tej zostave najviac pobavila publikum. A ja som vtedy vyslovila, že, že prečo neexistuje niečo ženské, že, že pre ženy o ženách, že, že toto tu strašne chýba.
Mišo Ukropec: Máš nastra tú ženu?
Hana Koblišková: Á, áno, vtedy ešte nebola. Vtedy ešte nebola. Tam to bolo naozaj dávno to bolo. Neviem to spočítať teraz tak narýchlo, aby som vás nezdržiavala, ale to bolo, že dávno pred pandémiou to bol naozaj taký boom stand upový a mňa to veľmi inšpirovalo. A ja som vtedy robila v rádiách. Ja som robila úplne inú robotu, ale proste tam sa lámala taká nejaká moja kreatíva. Tak sme akože začali s tým, že však spravíme to v kaviarni päťdesiat, osemdesiat ľudí, sto, koľko sa zmestí na Kolárku do kaviarne. Potom sme zväčšovali priestory, až sme boli v radnici, kde bolo päťsto ľudí v Košiciach a, a proste robili sme ženský program zábavný, ktorý ľudia mali radi. A vlastne po roku sme prišli aj s kamarátkami, na ktorých, s ktorými sme spolu organizovali tieto eventy, sme prišli s nápadom, že Sit down stories môže byť znova projekt, ktorý bude o ženách a pre ženy a bude inšpiratívny tým, že budeme riešiť rozhovory s príbehmi zaujímavých žien. A vtedy jedna z našich kolegyň Lucka povedala, že nech oslovíme na to Veroniku. A tak sme sa vlastne s Veronikou spoznali. Robili sme sit downy. Do toho sme skúšali všelijaké drobnotinky, ktoré nám aj nevyšli. Boli projekty proste, ktoré mali jednu, možno dve opakovania live eventov. Ale prišla pandémia a my sme v rámci týchto liveiek mali aj profil zločinu s Kristínou Kovešovou. A vtedy prišla Stanka, moja parťáčka, ktorá hovorí, že my by sme mohli tento projekt udr-udržať ako podcast. A ja teda Hana, čo vám tu rozprávam hodinu o podcastoch, som sa opýtala, že čo to je. A ona na mňa pozerá: „To nemyslíš vážne? Ty najväčšia fanúšička hokeja nepoznáš Borisa a Brambora?“ A ja, že no nie. No tak toto si musíš vypočuť. Toto je podcast, toto je produkcia Zápoh a my by sme si ich mali opýtať, že či by chceli tento podcast Profil zločinu, či by tento obsah chceli do podcastu. A to bola moja vstupenka do tohto sveta.
Mišo Gula: Super. Na začiatku sme spomínali ten náš event, ktorý sa neurobil. Čiže ono je to potenciálne stále v hre a ja len chcem k tomu povedať, že vtedy vlastne, keď sme sa zoznámili, tak si ma statočne nasrala, lebo my sme išli s veľmi jednoduchou úlohou, že, že baby, pomôžte nám zorganizovať taký malý eventík. Chceme to urobiť pre našich, akože poslucháčov, divákov, že nech urobíme nejakú liveku. A teraz ty si na nás spustila: „A toto ako? Toto chcete koľko? Toto bude ako fungovať?“ To si vravím, kokos-
Mišo Ukropec: Tie ženy-
Mišo Gula: Však jednoduchá otázka, ty vole. Hovorím, čo ty po mne chceš? Ale na tom som pochopil, ako si v tom už vymakaná, že, že proste, lebo všetky, samozrejme, s odstupom všetky tie otázky, s odstupom času všetky tie otázky dávali zmysel a v konečnom dôsledku nám to pomohlo, ako keby si, si vyšpecifikovať, čo vlastne-
Mišo Ukropec: Ty si kolotočár, tak akože.
Hana Koblišková: Ale, ale toto je presne to, že, že-
Mišo Gula: Ty si zabudol prísť na koho, ty vole.
Hana Koblišková: To je pravda, ale bolo to super a musím povedať teda, že, že áno. A potom vlastne v tejto oblasti ma to priviedlo k tomu, že, že ma rôzni známi aj z toho nášho prostredia oslovujú na spoluprácu aj v rámci eventov. Takže na jeseň nás čaká veľmi pekný projekt a, a budeme radi, keď na ňom budete s nami. Podľa mňa ste už o ňom počuli a keď nie, tak si uložte dátum dvadsiateho siedmeho septembra a budeme sa tešiť, lebo je určený tento festival pre tvorcov obsahu. A, a robíme ešte, musím povedať, robíme neskutočné raňajky s podcastami a tie tiež budeme nadstavovať o tému LinkedInu a už o tom dlho hovoríme a, a budeme sa tešiť, keď spolu odovzdáme pár skvelých informácií aj našim fanúšikom.
Mišo Ukropec: Super, v tých budúcich častiach nám potom dáš ako fun fact, že prečo sú ženy najväčšie poslucháčky vražedného psyché, keď sú všetky tie úchylnosti tam
Mišo Gula: riešené. Neodpovedáš teraz. Budeme musieť ich pozvať asi.
Hana Koblišková: Dobre. Dobre, tak neodpovedám teraz.
Mišo Ukropec: Neodpovedáš, neodpovedáš.
Mišo Gula: Hanka, veľmi pekne ďakujeme.
Hana Koblišková: Ja vám ďakujem za pozvanie.
Mišo Gula: Veľmi príjemné-
Hana Koblišková: A príjemnú epizódku.
Mišo Ukropec: Výborne. Už si sa uvoľnila za tú hodinu?
Hana Koblišková: Je to super.
Mišo Ukropec: Výtečne.
Mišo Gula: Aj celkom, celkom dobre z takého prvého počutia. Mne sa to celkom páčilo. Táto epizóda asi pôjde vonku.
Hana Koblišková: Že bude toto zverejnené?
Mišo Gula: Asi pôjdeme von.
Hana Koblišková: Dobre, dobre, to si vážim. Ďakujem vám.
Mišo Gula: Díky. Ahoj.
Hana Koblišková: Ahojte.
Mišo Ukropec: Čau, čau.