Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#1101 h 4 min

Autenticita, osobná značka a realita LinkedInu. Tony Dúbravec u Linkedin Kolotočárov #110

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Tony Dúbravec, ktorý pomáha značkám a ľuďom so sociálnymi sieťami, rozoberá, čo dnes znamená autenticita. Podľa neho je to buzzword: už samotné publikovanie na sociálnych sieťach je kalkul, a ten môže byť aj pozitívny. Trend „autentickosti“ prišiel z Instagramu ako protipól nablýskaného života, no tiež je vedomou stratégiou. Jediná rada: byť na LinkedIne rovnaký ako naživo, inak sa obraz raz rozpadne. Moderátori ho challengujú pri otázke, kde je zdravá hranica medzi tvorbou obsahu a prácou, či musia šéfovia veľkých firiem byť na LinkedIne a či majú korporátne profily na LinkedIne reálny biznisový dopad. Rozoberajú politikov, ktorí dnes nepotrebujú tradičné médiá, negatívny tón, ktorý vyhráva, rozdiel medzi firemným a osobným profilom, agentúrny model verzus freelancerov a to, či by mal človek robiť podcast, aj keby ho počúvalo len šesť ľudí.

Hlavné myšlienky

  • Všetko, čo robíme na sociálnych sieťach, je do istej miery kalkul – úprimnosť neznamená automaticky autentickosť.
  • Najdôležitejšie je byť online rovnaký ako naživo; inak sa ten obraz skôr či neskôr rozpadne.
  • Nesnaž sa kopírovať najaktívnejších tvorcov – nastav si tempo, ktoré dokážeš dlhodobo udržať.
  • Pre zamestnanca a podnikateľa platia na LinkedIne iné pravidlá; osobná značka šéfa je spojená s firmou.
  • Firemné profily majú výrazne menší dosah ako osobné – často však kvôli tomu, čo a ako na ne firmy dávajú.
  • Politici dnes nepotrebujú tradičné médiá; sociálne siete a podcasty im dávajú priamy kontakt s voličmi.
  • Negatívny tón na sieťach často vyhráva nad pozitívnym či slušným obsahom.
  • Ľudia čoraz menej chcú pracovať v agentúrach; sieť freelancerov ponúka klientom priamy kontakt s tvorcami.
  • Podcast by mal človek robiť s tým, že ho to baví, aj keby ho počúvalo len šesť ľudí.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (27)

Citáty

Autentickosť je proste iba taký buzzword, aby si ľudia obhájili, prečo plačú.
— Tony Dúbravec
Človek, keď ide robiť podcast, by mal žiť pre to, že to bude počúvať šesť ľudí.
— Tony Dúbravec
Sociálne siete umožnili to, že dnes politici serú na bežné médiá.
— Mišo Gula

Popis epizódy

Rozprávame sa o tom, čo dnes skutočne znamená autenticita na sociálnych sieťach, kde sa končí úprimnosť a začína kalkul, a prečo „byť sám sebou“ nestačí ako stratégia.

Diskusia ide hlboko do reality osobných a firemných značiek, fungovania LinkedIn algoritmu, rozdielov medzi osobným a firemným profilom a očakávaní, ktoré si ľudia aj firmy často nastavujú nesprávne. Rozoberáme, prečo niektorý obsah funguje a iný nie, prečo veľké značky často zlyhávajú v komunikácii a akú rolu zohráva tón, konzistentnosť a reálny človek za obsahom.

Dotýkame sa aj tém ako outsourcing osobnej značky, práca s freelancer-mi, agentúrny model, politika na sociálnych sieťach, americký kontext komunikácie a to, prečo negatívne emócie tak dobre fungujú v online priestore.

Sponzori:

www.infotech.sk – informačné systémy pre firmy

www.ingos3d.sk – 3D skenovanie budov a dokumentácia skutočného stavu

Prihláste sa na odber.


Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 57 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Tony Dúbravec: Autentickosť je proste iba taký buzzword, aby ľudia si obhájili, prečo plačú. Kalkul môže byť aj pozitívny, tak ako hovoríš, že si na LinkedIne alebo robíte toto, lebo je za tým nejaký tvoj zámer, nejaký cieľ. Takže je to vykalkulované. Nech byť taký istý na tom LinkedIne, aké ťa ľudia stretnú naživo. Proste nemôže sa im zrazu rozsypať obrázok o tebe. Všetci by chceli byť slávni jak Filip, ale kto bude točiť toľko kontentu ako on? Vieš, nikto. Čo ja ako divák z toho si mám akože odniesť? Že tu nejaká asistentka píše za niekoho postiky. Proste máme budget, LinkedIn trendy, dajme do toho peniaze a-

Mišo Gula: Však sociálne siete umožnili to, že dnes politici ti serú na bežné médiá.

Tony Dúbravec: Aj ja si myslím, že človek keď ide robiť podcast, tak by mal žiť pre to, že to bude počúvať šesť ľudí. A to-toto platí s LinkedInom, s podcastami, so všetkým. Keď to chceš robiť preto, že máš pocit, že to je trend, tak pravdepodobne ti to nevydrží.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, Fišáčik.

Mišo Gula: Máš opening?

Mišo Ukropec: Mám opening. Tak chlapec pár týždňov dozadu písal tam nejakú rozprávočku, že čo by povedal svojmu osemnásťročnému ja. Lebo keď mal osemnásť, tak bol stratený. No a čo dneska už neni stratený? Uvidíme.

Mišo Gula: Zistíme.

Mišo Ukropec: Pretože sranda je, že v rámci práve tej evaluácie, čo sme mali v lete na tému, že odchádzame, neodchádzame, tak ja mám momentálne pocit, že som viacej stratený, ako keď som mal osemnásť, lebo vtedy som mal celkom jasno. Chcem toto, toto, toto. Dneska mám mi-miestami nie teda stále, ale miestami pocit, že stále menej, ako by som vedel, čo chcem. No tak zistíme, či chlapec sa odstratil alebo, alebo nie.

Mišo Gula: Tak ale minimálne LinkedInový profil má uprataný, že vyzerá, že asi vie, čo robí.

Mišo Ukropec: Dobre, to však akí konzultanti ti poradia z Michiganu? Vieš, ako hovorí Tonyho.

Mišo Gula: Hodsku to, hodsku to však kde.

Mišo Ukropec: Prepáč, už som si-

Mišo Gula: Dobre, dnes tu máme Tonyho Dubravca. Čau.

Tony Dúbravec: Ahojte. Díky moc.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Mišo Gula: Vitaj u nás.

Tony Dúbravec: Ďakujem.

Mišo Gula: Zbytočné by bolo, aby sme ťa my predstavovali, keď sa môžeš sám predstaviť a ušetriť nám naše trápenie.

Tony Dúbravec: Okej. Živím sa ako marketingový konzultant. To je asi to, čo, to, čo zaberá väčšinu času môjho dňa. Okrem toho viac ako desať rokov tvorím content v rôznych podobách. Začínal som, ešte kedysi som mal food blog, taký úplne maličký. Potom som prešiel na travel blog. Postupne som to pretransformoval do podcastov, najprv takých rozhovorových, potom viac o marketingu, o digitálnych témach. Teraz sa snažím čo najviac venovať newsletteru, takže zase k tomu písaniu sa vraciam a okrem konzultácií, školení, mentoringu a podobne, tak ma živí ešte naša firma Wildcard, kde vlastne klientom skladáme tímy freelancerov vlastne na nejakej projektovej báze.

Mišo Gula: Nie je toho nejak málo? Antone Pavlovici?

Mišo Ukropec: A neni to málo, Antone Pavlovic?

Tony Dúbravec: Mení sa tá, tá priorita každej tej časti ako keby v čase, že snažím sa to nejako tak fluidne prelievať, ale ja som vždy mal rád, keď toho bolo veľa. Ja ne-nenávidím stereotyp.

Mišo Gula: No my by sme sa dneska chceli porozprávať trošku o, o firemných značkách a o nejakej firemnej komunikácii na sociálnych sieťach, trošku o osobných brandoch.

Mišo Ukropec: Lenže v takom špeciálnom kontexte.

Tony Dúbravec: Okej.

Mišo Ukropec: A to je, ja som to slovíčko v živote nepoužil toľkokrát jak tento rok.

Mišo Gula: No.

Mišo Ukropec: Ja neviem, až mi to je že trápne, hej, ale furt sa hovorí o tej autenticite voľačo.

Tony Dúbravec: Dobre, dobre. To je moje obľúbené slovo.

Mišo Ukropec: No ja by som, lebo mne to je také, že ľudia mi, keď ich stretnem osobne, tak hovoria, že „Hm, ale ty si presne taký istý naživo ako v tom podcaste a na LinkedIne“ a tak a ja hovorím a jaký iný by som mal byť?

Tony Dúbravec: Mal byť atomatický, ne?

Mišo Ukropec: Však toto som ja, nie? No a potom sa ukáže, že to neni vôbec normálne.

Tony Dúbravec: No jasné.

Mišo Gula: Ja, ja som si k autenticite vypočul jeden podcast a bola tam taká krátka epizóda a chlapík hovorí, že, že, že, že ale že, že o autenticite by si vôbec nemal rozprávať, lebo že to je, ako keby si proste prišiel do škôlky a začal vykrikovať, že ja nie som pedofil. No však ako v poriadku, však nebuď, ako to stačí, že nie si pedofil. Vieš, že aj tu, že stačí, že si autentický. Nemusíš o tom rozprávať, že si autentický, lebo potom to vyzerá neautenticky, keď o tom rozprávaš.

Tony Dúbravec: Vieš čo, ja rád tak hovorím, že už to, že robíme niečo na sociálnych sieťach, už to nie je autentické. To je úplne prirodzené. Je to nejaký kalkul. Robíš to s vedomím, že chceš niečo ako keby tým docieliť, aj keď iba pozdieľať nejaký príbeh alebo urobiť nejaký biznis. Už to samé o sebe nie je autentické. Čo ale neznamená, že musíš byť nejaká pretvárka, že nemôžeš byť úprimný, že nemôžeš akože byť sám sebou. Ale autentickosť je proste iba taký buzzword, aby ľudia si obhájili, prečo plačú na internete.

Mišo Ukropec: Ale toto si dovolím challengovať. Nepovedal by som, že nesúhlasím-

Tony Dúbravec: Okej.

Mišo Ukropec: ale že challengovať, lebo viem si predstaviť, že teda kľudne to môže platiť, že vo väčšine prípadov ako prečo nie. Ale ja úplne jasne hovorím, prečo som na LinkedIne, že my sme tam na to, aby sme robili biznis. Pardon, že, že to je, že jasná téma. ktokoľvek sa ma opýta, prečo si tam? No robím tam biznis. Keď sa niekto opýta, prečo máme tento podcast, tak komunikujeme úplne jasne, že my ho robíme pre seba. Jasné, že prepáč, že jasné, že on má dať hodnotu aj poslucháčom a, a jasná vec, že nerobíme to len pre seba, ale ten hlavný motív je, že pre nás, lebo nás zaujímajú všetky tie veci, o ktorých my sa tu bavíme. Takže je to pre nás, že súkromka zadarmo. Dokonca niektorí musia zaplatiť.

Mišo Gula: A ešte nám aj poradiť.

Mišo Ukropec: A ešte nám aj poradiť za modré oči. Hej? Takže ten, ako v tomto mám pocit, že sme veľmi úprimní, že alebo aspoň teda, že my.

Tony Dúbravec: Slovo úprimnosť, to je to, čo, to, o čom hovorím, že to neznamená, nemusí automaticky znamenať autentický. Autentické, vieš, kalkul môže byť aj pozitívny. Tak ako hovoríš, že si na LinkedIne alebo robíte toto, lebo je za tým nejaký tvoj zámer, nejaký cieľ. Takže je to vykalkulované. Nemusí to byť kalkul akože za-zákerný alebo že chceš niekoho negatívne ovplyvniť alebo niečo podobné. Takže preto ja si myslím, že nie je to autentické, ale môže to byť úprimné, môže to byť prirodzené, môže to byť všetko ako keby to slovo samotné podľa mňa je, je zle pochopené.

Mišo Gula: Tá autentickosť. Hej, áno, súhlas, lebo ty si to už spomenul, že mnoho ľudí si pod autentickosťou predstavuje, že bude vypla-vyplakávať na internete. Hej, že, že to sú všetky tie motivačno depresívno historické posty, ktoré ako super easy lajčíky, lebo však každý s tebou súcíti. Ale, ale furt to hovoríme, komu tým prospejete akože?

Tony Dúbravec: Prišlo to z Instagramu, kde ľudia ako keby si vytvorili nejaký protitrend k tomu nablýskanému životu a začali ako keby zase ale vedome s nejakým ako keby kalkulom ukazovať, že vedia byť aj smutní, že sa im aj nedarí. A podľa mňa to nie je autentické.

Mišo Ukropec: Znova by som to challengoval.

Tony Dúbravec: Okej.

Mišo Ukropec: A vôbec to nemyslím zle, že-

Mišo Gula: Si si málo zaplatil, tak dneska tu budeš dodrbaný.

Mišo Ukropec: A nepočíta-

Tony Dúbravec: Tak projekt som počul oveľa viac, takže

Mišo Ukropec: Aj v tomto sme veľmi autentickí.

Tony Dúbravec: Ale nie úprimní.

Mišo Ukropec: Vidíš, tak teraz tomu začínam lepšie rozumieť.

Mišo Gula: Tomu rozdielu.

Mišo Ukropec: Áno, áno, že presne ja vidím vyplakávanie tu a teraz zomrel mi otec, dieťa. Neviem, čo sa mu stalo. Tu som si zlomil, tu mi pomohli, tu mi nepomohli. Proste takéto rozumiem. Ale keď povieš, že je za tým nejaký kalkul, hej, tak ale ten kalkul za mňa neni moc biznisový.

Tony Dúbravec: To nemusí byť. Môže byť aj kalkul, že získaš pozornosť, veď ľudia žijú z tej pozornosti.

Mišo Ukropec: Že vlastne jak keby na tej súkromnej úrovni vlastne tak ako každý potrebuje pozornosť, lebo keď ju nemá, tak ako na malých deťoch je to vidieť najviac, že vlastne toto je potreba pozornosti a je jedno jak ju získam.

Tony Dúbravec: Získaš pozornosť, súcit, proste veci, ktoré potrebuješ v danom momente, tak sa rozhodneš, že takýmto spôsobom ich získam.

Mišo Gula: Je to vec, ktorú by si niekomu, nejakému klientovi odporučil?

Tony Dúbravec: Čo myslíš teraz?

Mišo Gula: No urobiť to, že vieš, že akože riešite, že má sedem a pol followera na, na LinkedIne, z toho piati sú rodina a dvaja proste zamestnanci. A chcete nejak rýchlejšie zaujať alebo čo. Poradil by si to nejakému klientovi, aby-

Tony Dúbravec: Nie, ja by som jediné, čo je rada a to vlastne aj Mišo tak načrtol, že obidvaja ste, ale že vlastne byť taký istý na tom LinkedIne, aké ťa ľudia stretnú naživo. Proste nemôže sa im zrazu rozsypať obrázok o tebe. Vieš to, to je podľa mňa najväčšie riziko. A ja zase tvrdím to, že čokoľvek si nájde svoje publikum na internete. Takže teraz robiť to, že chceš ako keby nasilu, aby to publikum bolo čo najväčšie a robiť kvôli tomu nejaké veci, ktoré ti nie sú prirodzené, mi príde akože zbytočné.

Mišo Ukropec: No toto je napríklad dobrý bod, lebo dostal som ja akože feedback a ja ti poviem, že, že biznisovo pre mňa, že dôležitý človek na moju LinkedInovú agendu, že Michal, že, že mal by si možno, že to robiť trošku ináč. On teda neni ako Karbaník na, na marketing, na sociálne siete a tak. To je to proste, že chlap, čo vybudoval Unicorna. Hej, neni to na Slovensku a sme teda, že v pravidelnom ako nie dennom, ale vo veľmi častom kontakte hovoril, že Michal, že mal by si tú komunikáciu možno zmeniť, aby si išiel viacej do toho thought leadershipu nejakého a že, že menej takého toho fancy, aj keď technologického. Alebo však ja neposielam mačiatka ani takéto. Ale že, že aby ťa ľudia brali ako vážnejšie. A som tak nad tým rozmýšľal a hovorím si, ale ja nemám pocit, že ma ľudia nebrali vážne. Hej, že ja kam prídem-

Tony Dúbravec: On ťa nebere. Ty si chcel naznačiť.

Mišo Ukropec: No takto on má vo svojom, v tej svojej bublinke on má Jeffa Wintera. Nemáš ho prečo poznať, lebo, lebo on je ako industriálny influencer a taký ten typický thought leadershipový, že vždycky má, má, má obrázok, video, infografiky. Všetko si to robí akože sám slash nejaké AI-kové čosi, ale to vidíš, že ten text, že píše to človek, že je to podložené množstvom dát z analýz a neviem kde čoho, ale, ale má to aj toho jeho vlastného ducha, že neni to taký ten bullshit úplne sprostý, čo ti vypíše Chat GPT copy paste a proste je tam. Nie, akože má to jeho rukopis. A keďže sa teda poznáme aj osobne, tak môžem potvrdiť, že, že to ako jedná naživo, tak že to ako licuje s tým, ako to pôsobí na LinkedIne. Lenže on s tým trávi že nekonečno času, lebo vyrobiť ten obsah, ktorý on robí, to je že strašná práca. To je normálne, že full time job alebo minimálne že na polovičný úväzok, a to sú že strašné hodiny. Ja na to nemám tú kapacitu, aby som teraz štyri hodiny denne blbol na LinkedIne, ja keď mám že hodinu denne, tak to už je, že buš s vrátane s odpisovaním a so všetkým. A áno, keď potom dáme do kontextu, že akú hodnotu a teraz ale myslím, že dátovú on prináša tej svojej ako audiencii, ako ja prinášam, tak oni nie sú porovnateľné. Lebo ja dávam taký ten ako vizuálny content a ľuďom sa páči to, že je to veľmi jednoduché, je to priamočiare. Naučia sa, dozvedia sa cool. On tam dá že toľko čísiel, že ten jeho post ani neviem prečítať, lebo to je proste také dlhé a klasika, že TLDR too long, didn't read hej a on má z toho ten bias. A som normálne mu potom napísal, že vieš čo, že rozumiem, ale nejdem tou cestou, lebo toto nie som ja. Ja rozumiem, že má to svoje benefity. Ja mám svoju audienciu, ktorá by the way neni o nič menšia od tej jeho a kam prídem, tam sa ľudia so mnou chcú robiť selfíčka. To tiež nechápem. Tak načo by som to robil? Tak povedz mi.

Tony Dúbravec: Vieš čo, Oliver Jakubík ma naučil taký dobrý termín, že manažment očakávaní. To znamená to, že keď očakávaš nejaký výsledok, máš si k tomu prispôsobiť to, čo pre to robíš. To znamená, že ak chceš robiť content ako tento Jeff, ktorého si spomenul, tak samozrejme, že to obnáša nejaký proces. Všetci by chceli byť slávni jak Filip, ktorý tu bol, ale kto bude točiť toľko contentu ako on? Vieš nikto. Takže zase je to iba o tom, že musíš byť k sebe úprimný a reálny a povedať si, že dobre, tak na toto mám to jedno, či schopnosti, čas alebo ľudí, ktorí mi pomôžu. To jedno na toto mám, na toto nemám a podľa toho si vybrať tú cestu teraz ako keby prepáliť to na začiatku, len aby som sa priblížil Filipovi, Jeffovi alebo niekomu a vlastne neviem to udržať to momentum, tak to načo mi je, vieš?

Mišo Ukropec: Absolútne.

Mišo Gula: Na tvojom LinkedIne a myslím, že aj na webke to máš, som tam videl x veľkých známych značiek proste zo Slovenska, zo sveta. Ty si ale spomínal, že robíš aj, aj mentoring a poradenstvo osobným značkám. Vieš to v tejto chvíli ako kebyže zadefinovať, že čo tvorí väčšiu časť, či stále je väčšina proste firemnej klientely, alebo už dnes je väčšina ľudí, ktorí si chcú budovať osobnú značku?

Tony Dúbravec: Určite je väčšina firemnej klientely. Už len kvôli budgetom to je, ti tak vyjde proste. A tým, že máme tu, nazvem to, že agentúru Wild Cards, nerád o tom hovorím ako agentúra, ale aby to bolo jednoduché, tak tam máme klientov, ako je Paketa alebo ITB Development, ktorí majú proste nejaké očakávania a tie očakávania prinášajú samozrejme k nám nejaké revenue a tým pádom to je asi, asi to.

Mišo Gula: Čo je ich najväčší case, akože čo je taká typická vec, s ktorou za tebou príde firma, že potrebuje riešiť?

Tony Dúbravec: Poďme, máme pocit, že to vieme robiť lepšie a poďme sa pozrieť na to, ako.

Mišo Gula: Hej, ale že čo?

Tony Dúbravec: Sociálne siete všeobecne, ako keby väčšinou po tej contentovej stránke, že keď je úplne, že maličká firma, tak tam riešime aj nejaký performance. Ale akože pre firmy jak je Paketa alebo ITB, ktoré už sú akože miliónové firmy, tak tam už v podstate ide väčšinou o tú, nazvem to, že organickú časť podporenú reklamou.

Mišo Gula: A je to komplet komunikácia teda v mene firmy, alebo to zahŕňa aj komunikáciu, ja neviem, osobných účtov nejakých C level manažérov alebo?

Tony Dúbravec: Toto, toto nerobím a asi by som to ani nechcel robiť, ale no nerobíme to. Nechcel by som ja za niekoho iného, akože za nejakého človeka komunikovať.

Mišo Gula: Dobre, páči sa mi to. Máš vyhranený názor, takže povedz nám to.

Tony Dúbravec: Vieš čo? Tak buď chceš byť osobná značka, alebo chceš mať nejaký image iba vieš. Takže pre mňa je osobná značka, ja takto, ja sám za seba vystupujem proste vyše desať rokov na internete, takže mne je to prirodzené, že som to ja. Ale príde mi to presne, že to už je taký ten negatívny kalkul, že chcem vlastne využiť nejakú vlnu, zaplatím niekomu, aby to robil za mňa. Čo ja ako divák z toho si mám akože odniesť, že tu nejaká asistentka píše za niekoho postyky? Vieš, proste je to ten človek, nie je to ten človek. Aké veľké, ako keby, aké veľké percento z toho, čo čítam, je vlastne od neho a aké veľké vybrainstormované s ChatGPT a iba schválené. Vieš, že mne to príde-

Mišo Gula: Vidíš niekde nejakú takúže zdravú hranicu? Lebo podľa mňa vidíme, že full spectrum na, na, poďme sa baviť hoci len o tom LinkedIne, že, že od ľudí, ktorí naozaj strávia na tom kľudne aj niekoľko hodín denne, proste od každého komentu, lajčíku až, až po písanie alebo tvorbu videí robia všetko, až po ľudí, ktorí ani netušia, že nejaký LinkedIn majú a-

Tony Dúbravec: A funguje.

Mišo Gula: A funguje, hej? Že kde vidíš takú nejakú hranicu, že kedy je to ešte zdravé a kedy je to už akože ubohé?

Tony Dúbravec: No tak, aby to tebe dávalo zmysel. Ale ja mám napríklad klientku Vierka Tatai sa volá, tiež na LinkedIn veľmi aktívna a s ňou robíme už tri roky a tá forma našej spolupráce je tá, že ona si ako keby píše všetky tie posty a ja jej pomáham, aby boli lepšie napísané. To znamená, že si s ňou volám a čítam, čo napísala. Dávam jej na to nejaký feedback, pomáham jej, povie mi, idem teraz tuto vystupovať, tuto mám takéhoto klienta, niečo, tak ja jej pomáham, ako keby prichádza s tými témami. Ona si to robí, ona si to publikuje, ona sa stará proste o to, aby tam interagovala s ľuďmi. Takže proste konzultantská podpora toho, že čo robíš.

Mišo Gula: To hej, ale keď niekomu dáš feedback na to, že či dobre napísal post, to proste nie je to isté, ako keď za niekoho robíš robotu, hej?

Tony Dúbravec: To nie, ale ja si-

Mišo Gula: Že ty som vôbec tam nie.

Tony Dúbravec: Ja by som preto hovorím, že ja by som to ani nechcel za niekoho robiť. Si myslím, že sme dospelí ľudia a akože keď chceš niečo robiť, tak si to urob. Samozrejme, keď si firma, tak je to iné. Máš proste agentúru alebo niekoho, kto to za teba robí, ale keď chceš prezentovať seba, tak už z logiky mi nedáva zmysel, že by to mal niekto iný robiť za teba.

Mišo Ukropec: No s týmto ja, toto pravidelne challengujem Marte. Čau Marti, že rozumiem tomu, že sú ľudia, ktorí radi zaplatia za to, že to za nich niekto urobí a oni to len potom ako podpíšu.

Tony Dúbravec: Úplná v pohode.

Mišo Ukropec: To je ako rozumiem tomu, ale čomu nerozumiem, že či si oni mysleli, že to naozaj bude fungovať.

Tony Dúbravec: Takto. Ja si myslím, že keď to robí CEO banky, tak to bude fungovať, aj keby to robil sám, aj keby to robila Zana Marta alebo hocijaký iný konzultant alebo niekto. Proste tam ide o tú značku, z ktorej ten človek pochádza. Tá robí ten fame a aj keby napísal úplne priemerný post, tak bude lepší, ako keď ho napíše nejaký no name človek.

Mišo Ukropec: Áno, lenže je sakramentský rozdiel, či človek je zamestnanec, alebo či je podnikateľ. To sú dve, že sakramentsky odlišné veci, lebo dneska pán Céčko z banky je Céčko z banky. Takže každý, kto má prepáčte v riti dieru, sa mu do tej jeho chce strčiť. Áno, všetci mu to preto olajkujú, že na to kukajú, predpokladám logikou, že on si klikne, že kto mi to polajkol a potom skroluje v tom zozname.

Tony Dúbravec: Presne tak.

Mišo Ukropec: A hentá, pardon, cica mi to lajkla.

Mišo Gula: Druhýkrát dnes.

Mišo Ukropec: Dneska druhýkrát.

Tony Dúbravec: To je druhý rozhovor, tak.

Mišo Gula: Lebo predtým povedal, že doteraz za dva roky asi len dvakrát povedal cicu, tak dnes-

Mišo Ukropec: Ale myslím ako v rámci oslovenia nie? A teraz, že, lebo takto nejako si myslím, že to ako bežne funguje. Takže pozrú sa, ale to je preto, lebo je v tej pozícii. Lenže dostane veľkú tortu na štyridsiate niekoľkaté narodeniny a povie si, že končím s tým veľkým hnusným korporátom a idem si na vlastnú nohu, lebo ja viem lepšie, jak to bude. A zrazu z pána C je pán, že Lebo už keď nemá tú z, už keď nemá za sebou tú veľkú značku, tak už neni dôvod sa mu strkať, lebo už nemá tú pozíciu, z ktorej vie čokoľvek rozhodnúť, lebo už je one man show, už neni, už je nikto.

Mišo Gula: Presne tak.

Mišo Ukropec: Hej? A teraz mne príde, že ak mali tú stratégiu postavenú na tom, že vlastne, že ona sa mi on, ona sa mi o to postarajú a vlastne však ako samo to ide. Ale aj oni jedného dňa možno v tej banke skončia a začnú nejaký vlastný biznis. Ale potom sakramentsky začne záležať na tom, že či ten content je ich alebo nie a či ľudia idú za nimi alebo idú za tou jeho pozíciou.

Mišo Gula: Ale, ale veď Tony ti na to odpovedal, lebo on povedal, že, že to závisí od očakávaní, že, že musíš manažovať tie očakávania. Čiže ak očakávania toho C level manažéra sú, že nie ja mám v prdeli osobnú značku, ja len chcem sa tam objavovať, lebo je to módne. Každý je dneska na LinkedIne. Tu máš päťsto tisíc eur a rob mi to. To sú úplne iné očakávania ako od niekoho, kto si uvedomuje, že o rok na tej pozícii nemusí byť a že chce si vybudovať osobnú značku, aby od neho niekto zakopal. Vieš?

Mišo Ukropec: Dobre a k tomu presne smerovala moja otázka, že aký je pomer takých a takých ľudí, že tušíš?

Tony Dúbravec: Iba by som tipoval, ale skôr si myslím, že väčšina bude tento, že niekto im povedal, že dobre, sme veľký korporát, mali by sme LinkedIn je populárny, CEO sú tam populárni, mali by sme to robiť. Ja si myslím, že to možno ani nemá žiadny nejaký výrazný impact na vnímanie tej firmy, že to je iba, nechcem povedať úplne, že topenie peňazí, ale proste máme budget, LinkedIn je trendy, dajme do toho peniaze a toto náš CEO bude vyzerať sympatickejšie.

Mišo Ukropec: Že nemajú skutočnú víziu.

Mišo Gula: Mne sa zdá, že pre nich je to tak ako mať webstránku. Vieš, že-

Tony Dúbravec: Ja si nemyslím, že sa tam má čo vrátiť, akože-

Mišo Gula: Povinnosť.

Tony Dúbravec: Banka žije z klientov, ktorí si berú hypotéky, otvárajú účty a podobne a nie proste z toho, že má CEO lajky na LinkedIne. Vieš, je to samozrejme nejaké pozitívne PR povedzme, ale pre koho? Zase iba v nejakej bubline ľudí, ktorí ja neviem. Budeš meniť banku kvôli tomu, že si je sympatický?

Mišo Ukropec: Asi úplne nie.

Tony Dúbravec: No chápeš, že tam sú úplne iné, iné problémy. Robí to nejaký zásah, niečo to asi robí, ale nemyslím si, že drvivá väčšina si dovolím tvrdiť, že nemajú na konci nejaký výsledok, že čo to má priniesť.

Mišo Gula: Ty už si to challengoval, tak idem ja toto challengovať, lebo ja si zase viem predstaviť, že, že veľký firemný klient môže aj na toto pozerať, že a teraz sa nebavíme o tom, že, že šéf Erste Bank neviem kde v prdeli akože komunikuje, ale že tu človek ako predstaviteľ sporiteľne najvyšší na Slovensku je aktívny, komunikuje, tvorí si nejakú, nejaký osobný brand. Tam si zase viem predstaviť, že, že veľký firemný klient na to bude nejakým spôsobom reagovať.

Mišo Ukropec: Sponzorom tohto programu je Slovenská sporiteľňa.

Tony Dúbravec: Ja si práveže-

Mišo Gula: Pošleme.

Tony Dúbravec: Špeciálne pri bankách si to neviem predstaviť vôbec, lebo meniť banku je strašne nekomfortný proces. Preto majú banky najlojálnejších zákazníkov, lebo proste zmeniť banku je motanica.

Mišo Gula: Dobre, včera som mal rozhovor, prepáč, ďalší challenge. Sa mi páči, že ho challenguješ. Dodrbeme ho. Že presne včera som mal debatu v banke a hovoria mi, že, že, že rozmáha, rozmáha sa im takový nešvar a že klienti diverzifikujú, že kdekoľvek to je možné, hneď diverzifikujú a nie sú so všetkými assetmi alebo so všetkým proste v jednej banke.

Tony Dúbravec: Aha, už rozumiem. Dobre, okej.

Mišo Gula: Čiže vyberú si dve, tri, niekedy aj štyri banky na to, že celé svoje portfólio im rozdelia. A ten dôvod je, že, že je jednoduchý, že majú klientov, ktorým sa to už stalo, že jedného dňa banka z ničoho nič im povedala prosím vás, zbaľte si veci, my už vás nechceme ako klienta.

Tony Dúbravec: Naozaj?

Mišo Gula: Normálne poslali do riti klienta, ktorý tam mal, že, že pätnásť miliónov.

Tony Dúbravec: To som ešte nepočul.

Mišo Ukropec: Fyzickú osobu alebo firmu?

Mišo Gula: Nie, o firme sa bavíme.

Mišo Ukropec: No nemusí to byť-

Mišo Gula: Veľký korporátny klient, akože hej, bavme sa o firemnom-

Tony Dúbravec: Banka odmietne?

Mišo Gula: Áno, áno.

Tony Dúbravec: Tak to som ešte nepočul takto.

Mišo Ukropec: To je novinka.

Mišo Gula: A že, a že to je, to je jeden z dôvodov, prečo, prečo je dobré aj pre tých firemných klientov nemať proste všetko v jednej banke, ale proste diverzifikovať to portfólio a spolupracovať s viacerými.

Tony Dúbravec: Otázka je, či potom zase je ten CEO ten faktor, ktorý ti pomáha v tom rozhodovaní, alebo je to proste ten privátny bankár, ktorého dostaneš, ktorý sa o teba stará. Či je to tá ponuka samotná?

Mišo Gula: Hovorím, záleží od levelu, na ktorom si. Lebo keď šéfuješ firme, ktorá zamestnáva tisíc ľudí, dvetisíc, tritisíc, máš obraty desiatky, stovky miliónov, tak až tak ti nezáleží na tom privátnom bankárovi ako na tom, že, že kto z vedenia sa s tebou baví a kto-

Mišo Ukropec: Lebo tam už sa bavíš s board memberami, nebavíš sa?

Tony Dúbravec: Áno, ale bavíme sa s tebou. Vieš, že či, iba o tom ide, že či ten LinkedIn v tom zohráva rolu a ak áno, tak v akom vôbec percente. A možno pre niekoho áno, možno fakt niekto si vyberá banku a povie si, že kokos, teraz sledujem toho Krútila alebo ako sa volá z tej sporiteľne.

Mišo Ukropec: Je to len náhoda.

Tony Dúbravec: Keďže to sponzoruje, tak.

Mišo Gula: Ešte o tom nevie.

Tony Dúbravec: Ešte o tom nevie. Ale že dobre, tak možno, možno áno, ale ja nemyslím si, že to je akože nejaký pattern, že toto by fungovalo.

Mišo Ukropec: Okej, jak to hodnotíš v prípade pánov politikov?

Tony Dúbravec: Kokos, toto je dobrá, dobrá otázka, lebo vidím stále častejšie, samozrejme, že tam sú tam tí politici aktívni. Ja som zistil, že mám Romana Šalatroša v kontaktoch proste, čo podľa mňa to už je otázka, že pridal jak z akej histórie. A-

Mišo Gula: To ešte keď si si naklikával kontakty, tak.

Tony Dúbravec: To som ani nerobil, ale mal som obdobie, kedy som potvrdzoval každého. Takže, však je to prirodzené. Je to sociálna sieť ako každá iná. Ja si myslím, že nie-

Mišo Ukropec: Ja myslím ale všeobecne. Teraz nemám na mysli akože LinkedIn, ale že vôbec, že sociálne siete a politici.

Tony Dúbravec: Tak bez toho už to dnes nejde.

Mišo Ukropec: No takto tomu rozumiem, ale skôr to mám na mysli v tom kontexte, že a teraz vytiahnem akože Blahu, hej, čo je taký akože extrémny prípad.

Tony Dúbravec: Blahu?

Mišo Ukropec: Blahu. Že ja ako ja politiku moc nesledujem, takže kukal som jak vyoraná myš, keď mi Tomáš pri cestách teraz v Amerike hovorí, že však, však Vlaha tiež hovoril, že mával druhými vlajkami a teraz je akože vitajte súdruhovia. Veľký komunista, ktorý je proti všetkému inému, čo neni od ukrajinských hraníc na východ.

Mišo Gula: Ale my sa politike a debilom v tomto podcaste nevenujeme a momentálne si to zdvojnásobil. Tak ako ja neviem prečo.

Mišo Ukropec: Podobnosť s menom Blaha je Vlaha iba náhodná. A teraz oni teda to robia s nejakým si teraz to musí stať ako takisto, že mrte peniazy. Vnímaš v tom tiež nejaký ako agentúrny biznisový vplyv? Alebo oni sú že úplne že autentickí s tou svojou stupiditou a zlými úmyslami.

Tony Dúbravec: Myslím si, že Vlaha konkrétne je autenticky taký, aký je. Tam si fakt nemyslím, že by vôbec dokázal niekto napodobniť tú jeho syntax, ktorú on má. Akože to si myslím, že je unikátne.

Mišo Gula: Tam by aj AI zlyhalo.

Tony Dúbravec: To by dlho trénovalo.

Mišo Ukropec: Povedal, že auto.

Tony Dúbravec: Toto ide, toto ide robiť, ale určite tam je silný ako keby agentúrny biznis tak majú, vieš, všetci majú tých asistentov kadejakých. Myslím, že to robia oni, že oni riešia tie sociálne siete, že to.

Mišo Ukropec: Okej.

Mišo Gula: Ináč keď sa bavíme o tej sile, tak vlastne však, však sociálne siete umožnili to, že dnes politici ti serú na bežné médiá, na, na bežné telky a na rádio.

Tony Dúbravec: V Amerike sa to teraz ukázalo brutálne na tých prezidentských voľbách. No už je to rok, že tam vlastne vyhrali to všetky tie podcasty, tie alternatívne médiá a všetko ako keby to internetové. A to, že niekto mal vieš, že tie také tie mainstreamové celebrity, tak to skôr akože hralo proti nemu nakoniec. Takže je to tak aj u nás. Oni aj správne hovoria, že my nepotrebujeme tu chodiť do telky.

Mišo Ukropec: No pamätáš si Cambridge Analyticu? Hej? To keď som videl ten, ten dokument o tom, ako dobre, teraz oni zmanipulovali, teda nie priamo oni. Hej, oni len poskytli na to platformu, ale jednak Brexit, ale že potom na konci zrazu. No a v týchto krajinách vďaka nim sa zmenil ako režim.

Tony Dúbravec: No jasné.

Mišo Ukropec: Čisto akože s prostou manipuláciou, ktorá nemala s realitou vlastne nič spoločné, že si vravím a vieš, sú to také krajiny. Vieš, kdekade po svete roztrúsené, malé, nevýrazné, zhruba asi ako Slovensko, že, že, že do pytľa, že tí naši aktuálni mocnáži jak sú ako niektorí, že vytretí, tak ale iní teda majú že dobrý leadership aj technologicky, lebo napríklad nemám pocit, že by tá naša opozícia teraz nejde o to, že či je taká onaká hej, ale že využívajú aj oni tie sociálne siete akože adekvátne alebo proste tá aktuálna klika do toho nabušila v takom rozmere a v takej kvalite, teraz nemyslím obsahovej, ale marketingovej, že to proste prevalcovali a nech sa deje, čo sa deje.

Tony Dúbravec: Problém je podľa mňa v tej tonalite, že akonáhle ty chceš ísť s niečím aspoň trošku pozitívnym alebo slušným, tak jednoducho nemáš šancu. Ľudia milujú tú negatívnu emóciu, taký ten prvý proste púd. A preto sa darí všetkým tým vládnym politikom.

Mišo Ukropec: Takže PS malo teraz ako začať to otáčať nejako.

Tony Dúbravec: No a tam je podľa mňa dilema a ja to vidím aj v tej Amerike. Keď som spomínal sa to rieši tí demokrati, že či majú akože viac tlačiť na tých republikánov alebo majú ostať tí slušnejší, ktorí akože sa cítia, že sú nad vecou a že oni musia slušným spôsobom prejavovať tie svoje vízie a doplácajú na to tak isto. A tak isto to je aj tu a podľa mňa sa bude hľadať tá hrana, že kde ako keby stále zastávame nejaké rozumné hodnoty, ale vieme to podať dostatočne, ako keby takým polarizačným spôsobom.

Mišo Gula: Otázka do živého. Robíš s nejakými politikmi? A ak nie, tak s kým?

Tony Dúbravec: Nerobím, nerobím a dokonca pred dvoma týždňami som mal ponuku robiť jedno školenie a tiež som to odmietol.

Mišo Gula: A robíš to viac z presvedčenia alebo málo platia?

Tony Dúbravec: Ne, platili v pohode na to, čo to bolo, ale musel by to byť niekto, koho by som fakt že chcel voliť. A to nebol. Takže to bolo pomerne. Nebolo to jednoduché. To by som klamal, ale poradil som sa doma a dostal som doma morálny kompas od priateľky.

Mišo Gula: Že nebolo to úplne jednoznačné.

Tony Dúbravec: Akože ale nebolo to, že tá úplne najväčšia stoka tu vôbec. Bolo to niečo, s čím by som ja vedel žiť. Ale povedal som si, že aj na inom názore záleží.

Mišo Ukropec: Okej, ja teda v politike ja sa neorientujem natoľko, aby som sa do toho išiel púšťať, lebo si s tým nemám chuť špiniť ruky. Ale boli sme teda ako týždeň v štátoch a boli sme niekoľko dní v Detroite a okolí a potom sme sa presunuli do San Francisca a do Palo Alto. A teraz to máš taký, že celkom slušný kultúrny šok po každej stránke, hej, že v Detroite sa jazdí proste na Ford F150, 250, 350. Všetky tie obrovské trucky v kondíciách, ktoré potom sme sa pýtali aj chatu a aj miestnych, že ako funguje STKčka v Spojených štátoch, kde-

Tony Dúbravec: Oni majú vôbec?

Mišo Ukropec: Vieš čo? V niektorých štátoch že majú také, že, že musíš zabrzdiť na nejaké vzdialenosti a to je ako STKčka. To normálne, že, že, že to som nevidel som nikdy toľko odstavených áut pri ceste. Autá v kondícii takej, že, že prosím, že, že normálne, že, že metrová hrdzavá diera, hej, že s tým keď nabúra, tak to auto sa rovno ako poskladá do kocky a rovno ho vyhodia aj s tým šoférom, lebo to už nepôjde vybrať to mäso z toho nijako hej. A potom mesto mŕtve, hej, cesty také všelijaké, ale napríklad jazdí sa že veľmi agresívne, hej, že sa hovorí, že v Anglicku, v Amerike, že máš sedemdesiatpäť míľ alebo sedemdesiat, teraz do čerta neviem. Sedemdesiat alebo sedemdesiatpäť máš na diaľnici. No kamo, tam sa tak jazdí. Dobre, nejazdí sa ako v Čechách, že stoosemdesiat, ale, ale stále sa že, že rýchlo a agresívne a potom preletíš do, do San Francisca a Palo Alto a to že úplne že iný svet.

Mišo Gula: Aha, čiže to si hovoril, že v Detroite sa jazdí. No dobre, lebo už som ťa išiel challengovať.

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, nie, nie. A potom, potom sa presunieš do San Francisca, čo je akože demokratická-

Tony Dúbravec: Bašta. Hej? A zrazu všade máš Tesly

Mišo Ukropec: a tu a tam teda nejaká tá F150, 250 nie, lebo to už je too big. Hej? A tá jazda taká akože oveľa pokojnejšia

Tony Dúbravec: a všetko. A vravím si, že no

Mišo Ukropec: ako viem si predstaviť, že keď niekto z toho demokratického tábora začne rozprávať tým, nechcem to nazvať, že redneckom, lebo tí traja nie sú rednecki, tí sú dole, ale že tej ako pracujúcej, tým, tým modrokošelo, tým skôr má modrú košeľu, že si nemôžu rozumieť. No. Nemôžu si rozumieť, lebo tí riešia úplne iné veci.

Tony Dúbravec: Challengeovať som ťa chcel, lebo, lebo absolvoval som cestu z Los Angeles do San Francisca. Nie, tam sa jazdí- Na aute. Tam sa jazdí pekne. Išiel som asi

Mišo Gula: päť míľ za hodinu nad limit. Všetci po mne trúbili, obehoval som autá a všetci po mne trúbili. Masakr. Akože oni sú úplní blázni v tomto. Okej, okej, ale

Tony Dúbravec: jazdia tam strašne pomaly. Akože ja keď som bol na Havaji, tak tam sme jazdili dosť a oni strašne pomaly jazdia všetci. No ja som, my sme boli na Road to Hana sa volá na Maui. Je taká známa cesta scenická, ktorá trvá pol dňa, než ju prejdeš a pritom má asi šesťdesiat kilometrov alebo koľko, ale strašné serpentíny, všetko. A je tam také pravidlo, že ty ako turista by si mal stále sa ako keby uhýnať tým domácim, lebo oni chodia rýchlo, nemajú čas sa tam pozerať a mňa tam púšťali tí turisti, lebo si mysleli proste, že ja som domáci, lebo som jazdil takým spôsobom, takže. Súdposlovenský. Poloposlovenský. Keď som išiel dnes sem do Bratislavy, tak som počúval podcast so Sergejom Pavljukom. Bol u Bab z Levosphere a pozdravujeme. A

Mišo Gula: otázka bola jednoduchá, že, že osobný versus firemný profil na sociálnych sieťach. Konkrétne o LinkedIne sa bavili, ale my to teraz môžeme zovšeobecniť. Chcel by som to teraz v tejto chvíli s tebou rozobrať, lebo Sergej sa jednoznačne vyjadril, že proste company profile nič, že to proste ako firemná, firemný profil je, je proste bezpredmetné nejak riešiť.

Tony Dúbravec: Poďme sa o tom pobávať tu. Čo aký máš na to názor ty a ja potom budem mať nejaký challenge, ale- V podstate veľmi podobný podľa mňa. Takto môžeš mať firemný profil aj ho môžeš plniť obsahom, ale musíš počítať s tým, že tam potrebuješ mať ten support tých reálnych ľudí tvojich, že oni vlastne robia celý ten Everest tomu profilu. Tým, že na LinkedIne sú drahé reklamy na Slovensku ani nie sú podporované v slovenčine. Celé je to ako keby strašne komplikované. Na Instagrame si založíš účet a si v podstate na takej istej úrovni ako akýkoľvek používateľ. Vieš, nie je tam ako keby žiadna bariéra, ani čo sa týka ako keby zobrazovania a podobne. Samozrejme, že influenceri majú nejakú výhodu, ale skôr preto, že sú to reálni ľudia. Nie sú to firmy otravné. Takže na LinkedIne za mňa akože firemný profil predstavuje, že to urobíš tak, ako povedzme, že s agentúrou, keď sme sa o tom bavili, že agentúre dáš na starosti Instagram, Facebook a že toto urobíš s LinkedInom, tak to podľa mňa nemá šancu fungovať. A reklamné okienko a potom ti to budem challengovať. Znova, prepáč,

Mišo Ukropec: znova a stále. Neni to zadarmo, ani kura zadarmo nehrabe. Takže tento podcast nám prináša Infotech. Frčíte na

Tony Dúbravec: Excel, na papieri?

Mišo Ukropec: Takzvaný FPS Fucking Paper Solution. Choďte na www.infotech.sk, zbavíte sa papiera aj Excelu. Ideš fešáčik.

Mišo Gula: A ak idete rekonštruovať, stavať alebo spravujete veľké budovy, areály, výrobné podniky a garancia je na deväťdesiatdeväť celá deväť percent, že existujúca dokumentácia vám nebude sedieť s realitou. Takže tam prídeme my www.ingost3d.sk a pekne vám to celé zdigitalizujeme, zaktualizujeme a

Tony Dúbravec: proste uľahčíme život. A teraz ten challenge.

Mišo Ukropec: O náš twinsacký firemný profil sa stará Patrik Paško. Čau Paťo! A on do toho vkladá svoj tón. Jasné, že nedá sa to úplne porovnávať s tou mojou followerskou bázou, ale keď si pozerám, že, že štandardné twinsacké posty z firemného profilu majú že desiatky lajkov a na to, jaká je to nichová záležitosť, že my nie

Tony Dúbravec: sme Coca-Cola,

Mišo Ukropec: Microsoft a ja neviem takéto niečo. My sme, že veľmi, veľmi úzko špecializovaní na malú skupinu firiem a ľudí, ktorých by to mohlo zaujímať, tak ten performance je, že ďaleko, ďaleko nad očakávania. A je to práve preto, že má to ako dušu.

Tony Dúbravec: Nazvem to. Lebo živá bytosť,

Mišo Ukropec: aj keď s nejakou možnože AI podporou občas neviem vlastne, ako to Paťo teraz robí. Myslím teraz text, nemyslím video, lebo keď sa robia titulky a takéto, tak to všetko ide cez nejaké AI,

Tony Dúbravec: hej? Ale

Mišo Ukropec: ten text proste nejakým si spôsobom akože poskladať tak, aby to tým ľuďom dávalo nejakú hodnotu, nejaký zmysel, nejaké si čosi. A na to, že to je firemný profil, tak niektoré tie posty performujú, že

Tony Dúbravec: veľmi, veľmi dobre

Mišo Ukropec: a dokonca mal som teraz dva twinsacké posty, také ako z môjho profilu pre zmenu, že to je čistý sales a na jednom som mal šesťsto lajky a na druhom som

Tony Dúbravec: mal

Mišo Ukropec: ja neviem, no tiež takéto nejaké akože číslo, že mne to dekél ustrelilo, že tak toto sa mi ešte, nie už som mal aj tisíc plus, ale to je, že totálna anomália, že totálna. Ale že keď do toho vložíš informáciu, hodnotu, niečo, čo tým ľuďom reálne rieši nejaký ich problém, tak vie to fungovať, aj keď to je z firemného profilu. Ja k tomu budem mať

Tony Dúbravec: tiež niečo? Ale či to nie je dopad, ako keby tvojej dlhoročnej práce na tom LinkedIne, že tvoja firma potom má nejaké už publikum, ktoré vie, čo od nej môže očakávať. Sledujú kvôli tebe, je to pre nich tým pádom zaujímavé. Že či iba on, ako keby, nechcem to zľahčovať jeho prácu, ale že či ako keby neťaží z veľkej časti z toho, čo ty už si odrobil roky predtým. No

Mišo Ukropec: my sa určite navzájom nejakým spôsobom podporujeme v tomto zmysle, a pritom neni to nijako manažované, hej, že my nemáme s Paťom na seba vôbec čas. Takže- Koľko

Tony Dúbravec: malo Twins zo followerov, keď to prebral Paťo? Nula. On ten profil vôbec založil celý a on teraz má neviem- No to asi ťažko, však ty si Twinso propagoval odkedy sa poznáme. Vieš. Ale n-n-

Mišo Ukropec: Nepamätám sa, kto zakladal Twinzácky účet, ale kľudne by som dal, že Paťo to urobil a on sa o neho stará proste, že, že sto percent.

Mišo Gula: Lebo tu by som si trúfal akože súhlasiť s Tonim, že, že akože ne-nejaká, nejaký influence tam určite bude, že to, že ty to proste píšeš.

Mišo Ukropec: Takto, že jasné, lenže mne častokrát sa stane, že mne píšu ľudia súkromne, že videli Twinzácky post, ale o mne nevedeli.

Mišo Gula: Hej, ale teraz ide o to, že ty svojimi príspevkami, lebo ty minimálne raz za týždeň dáš príspevok o Twinze. A to, čo urobíš ty je, že dáš prudký salesácky príspevok, ktorý ti pošle ľudí, ktorí sú vhodné publikum pre to Twinzo. Čiže v momente, keď Twinzo niečo poš-postne, tak už je to relevantné pre to publikum. Čiže ty veľmi pomáhaš budovať tú relevantnú bázu pre, pre Twinzo.

Mišo Ukropec: Rozumiem. Lenže mne to nesedí z toho dôvodu, že, lebo takže technicky áno. Lenže keď sa potom pozrieš, že keď nejaké posty robia ďaleko väčšie firmy s ďaleko väčšími počtami followerov, tak tým, že tam ten tón hlasu nie je, lebo to proste píše nejaké PR oddelenie, ktoré nemá ale tú, to svoje čosi. Je to taký ten generic bullshit, ktorý niečo, ale tam je to človek, ktorý tomu vtláča akože svoj rukopis. A ja mám pocit, že na tom rukopise strašne záleží.

Tony Dúbravec: Určite záleží, to je jasné, ale tie veľké firmy zase nie sú spojené s niekým, koho ľudia ako keby poznajú z toho LinkedInu. Chápeš?

Mišo Gula: Položím ti otázku. my veľmi všeobecne urobíme hodnotenie, že company profile verzus osobný profil, že je na prd. Hej? Ale teraz otázka znie: Je to problém toho, akým spôsobom LinkedIn distribuuje content? Alebo je to problém toho, že tie company profiles majú na hovno komunikáciu? Hypoteticky. Predstav si, že si založíš company profile, ktorý bude Tony Dúbraviec a budeš tam komunikovať tak ako na osobnom profile. Bude alebo nebude fungovať?

Tony Dúbravec: Podľa mňa nie. Podľa mňa z väčšej časti je to proste tou distribúciou. Však na to sú aj čísla. Myslím, že akože organický firemný content sú nejaké dve percentá z toho, čo je vo feede a fyzické účty sú nejakých šesťdesiat alebo cez päťdesiat. A zvyšok sú reklamy, suggestid a podobne ako keby. Takže jednoducho tie firmy sú tam znevýhodňované, čo je veľmi zaujímavé na biznise, biznisovej sociálnej sieti.

Mišo Gula: Ale ja sa pýtam, že či je to, že či je to-

Tony Dúbravec: Podľa mňa z veľkej časti je to tým

Mišo Gula: algoritmom alebo tým, že proste tie company profily sú na hovno.

Tony Dúbravec: Aj, aj, ale podľa mňa z väčšej časti je to ten algoritmus, ale-

Mišo Gula: Lebo to môže byť dôsledok, že len toľko percent tam je tých ľudí.

Tony Dúbravec: To by musel byť strašne globálny problém s kvalitou, čo si nemyslím,

Mišo Ukropec: lebo-

Mišo Gula: No to som presvedčený. To som absolútne presvedčený.

Mišo Ukropec: Ja si presne myslím toto isté, lebo neraz ja preberám content z firemných profilov a ty kukneš firemný profil a ten post má že tisíce lajkov. Firemný.

Mišo Gula: Aj my, aj my sme už také mali.

Mišo Ukropec: Hej a ja kukám na to, že jak sa to stalo a potom kukneš na to a povieš si, že no kámo, vôbec sa nedivím, to je taká bomba. Vieš, lenže ja neviem g-že kto sa stará napríklad o tie LinkedInové profily, lebo myslím firemné, lebo štandardne video na YouTube začína fade in, fade out efektom, takže máš čierno a o sekundu sa dozvieš, že logo a o ďalšie tri sekundy sa dozvieš, že o čom to vlastne, ale ty už si ty preskrolovaný o štyri posty ďalej. A potom ale máš content, ktorý je taký, že naozaj zaujme, že prvý frame je šupa a potom príde moment, vytreštíš oči, že to je jaká paráda. Ting, lajčíček.

Tony Dúbravec: Možno je to celé aj taký sociálny konštrukt, že sme proste uverili tomu. Všetci sme sa zhodli na tom, že tie fyzické profily sú to, na čom záleží, a tým pádom tie fyzické profily to celé ovládli.

Mišo Gula: No, tam smerujeme. A teraz má-máme pozorovanie napríklad aj na našej, na našom firemnom profile LinkedIn Kolotočáři, že akože čo sa týka reachu, sa to nedá porovnávať s, s osobným profilom, ale engagement máme, že rádovo iný. Že keď my máme štandardne engagement, povedzme, že jedno až dve percentá, tak že LinkedIn Kolotočáři, že majú že desať až pätnásť.

Tony Dúbravec: Dobre, ale engagement klesá ako keby veľkosťou toho publika. Zákonite to je tak vždy a všade. A zároveň LinkedIn Kolotočáři je o tom, čo tí ľudia poznajú, bez ohľadu na to, či ich zaujíma váš biznis. Chápeš, že je stále to ako keby o vás.

Mišo Gula: Hej, ale to nesúvisí s tým, ako funguje algoritmus. To súvisí s tým, čo tam dávame na ten profil. Vieš, o tom hovorím, že keby firma si, lebo o tom sme dneska diskutovali v aute, že, že predstav si, že by firma tak ako robí napríklad Liquid Death, majú proste svoju nejakú personu, že my sme takáto osobnosť a takto vystupujeme voči ľuďom. Že keby firma od začiatku dokonca takto komunikovala a nie ako corporate identity a neviem jaký proste sáčkar, že či, že či náhodou aj ten company profile by nemal šancu fungovať.

Tony Dúbravec: Určite by sa mu darilo lepšie. To je jasné, že tá, ja nespochybňujem, že tá kvalita je nízka. To je jasné, lebo je to korporátna komunikácia. Väčšinou to ani nerieši marketing, rieši to nejaké PR oddelenie alebo niekto.

Mišo Ukropec: Ja mám dáta, páni, pardon pre jazd-- ospravedlňujem sa, že som ti skočil do reči, ale otvoril som si čo? Microsoft a Red Bull.

Tony Dúbravec: No.

Mišo Ukropec: Áno, Microsoft, aby ste mali predstavu, vážení, že z dvestoštyridsať miliárd obratu spraví osemdesiat miliárd zisk. Áno? Že to je, že Slovensko má HDP sto-

Tony Dúbravec: Stodvadsať.

Mišo Ukropec: Sto niečo miliárd, tak dve tretiny toho, čo vyrobí celé Slovensko za celý rok, každý jeden človek, všetky firmy, všetko dohromady, sú dve tretiny toho, čo jedna firma, teraz najhodnotnejšia na svete, ale zarobí ako profit. A teraz počty lajkov Microsoftu, ktorý má prosím pekne dvadsaťsedem miliónov followerov, hej?

Tony Dúbravec: Nič, nič a to myslím nič, že, že dvadsaťjedna minút dozadu jedna hodina, že nula. Okej. Áno, potom je tu nejaké dve hodiny- A toto má LinkedIn vlastnia. Presne, presne áno. Keby bol jak Elon Musk, tak to hackol, nie?

Mišo Ukropec: Tu je, že dvadsaťsedem lajkov dva dni dozadu stošesťdesiatosem lajkov. To je keby Musk nemal

Tony Dúbravec: na Twitteri žiaden lajk, ty vole. Dobre. Si neviem ani predstaviť.

Mišo Ukropec: Dobre, ale je tu od Satya Nadellu, to je iba repostol, teda má päťtisíc šesťsto. Hej,

Tony Dúbravec: dobre,

Mišo Ukropec: je tu nejaká tisícka, nejaká fabrika, nejaké si čosi, ale zase dobre, že osemsto,

Tony Dúbravec: tritisíc dobre. No dobre a daj, a daj ten Red Bull. Tri. Dobre. Áno a teraz Red Bull a ideš. Už by chcel Tony niečo povedať, vieš tak- Sorry.

Mišo Ukropec: Šesťstotridsaťsedem, tisícsedemnásť, deväťstotridsaťpäť, deväťstodeväťdesiatsedem, dvetisícštyri,

Tony Dúbravec: šesťsto. Hej, chcem povedať to, že nevidel som akože ten content, ale predpokladám, že jednak Microsoft ľudia nenávidia, lebo s ním pracuješ každý deň je to- Dvadsaťsedem miliónov followerov? Však dobre, akože sleduješ ich, lebo je to Microsoft vlastní a LinkedIn nie je ťažké ako keby ich sledovať aj na Facebooku je naj-nasledovanejšia stránka Facebook a na Instagrame Instagram. Red Bull má dva milióny. No áno, ale Red Bull ľudia milujú, lebo robia celý život ten, ten entertainment, ktorý oni robia. Vieš, že oni ti tam nebudú o Red Bulloch rozprávať. No a to je to, že- Ale to nemôže robiť každá firma. Jednosmerné

Mišo Ukropec: puto. Vieš, ale to puto niekto vytvoril. A tiež to je puto akože s korporátom.

Mišo Gula: Hej? Hej, ale, ale máš aj iné príklady. Však máš príklad Ryanairu, ktorý si tiež ako keby vytvorili tú personu, že oni sú tí hejteri svojich klientov. Hej, to proste Facebook, Instagram, kdekoľvek- Jasné. Vidíš, proste oni se, oni svoju pozornosť živia tým, že, že, že tlačia hejty svojich vlastných klientov. Hej. No. Že a to o tom hovoríme, že, že proste keď nedávaš sračky ako firma na internet, tak máš šancu- Jasné. Fungovať.

Tony Dúbravec: Áno, ale zase vieš, súhlasím s tým. Zabávať ľudí je najlepšia cesta k tomu, ako si získať akože ich aj priazeň, aj pozornosť, aj lajky aj všetko. Že tá zábava je vždy ako keby dobrý kľúč. Preto majú, preto je Jovinečko populárny a všetci influenceri, lebo proste zabávajú tých ľudí, neriešia, netlačia im žiadne ako keby nejaké múdrosti strašné do hlavy niektorí. A, ale tiež ten Ryanair. Ono to tak vyzerá na konci, že to je celé také jednoduché, ale oni len pol roka robili tú stratégiu. To si predstav v našich končinách, že by si si najal niekoho a by dal by, povedal by si mu, že dobre, tak teraz rob na tej stratégii, koľko potrebuješ. Však v živote by si, keby nemal do mesiaca pripravený plán, čo ide robiť, tak ho vyhodíš proste okamžite z skúšobnej. Vieš, že ten, aj tá celá firma musí byť na to nastavená, aby mohla fungovať tak, ako funguje Ryanair na sociálnych sieťach, že to nie je iba aktivitka nejakých pár ľudí tam. Microsoft na to nemá peniaze, kapacitu a času koľko chce? To nie je pre nich dôležité. Ja neviem. Nemusí mať na to gule, lebo ty akonáhle sa položíš do nejakej role, že si nastavíš nejakú personu, automaticky naserieš nejakú časť populácie. Toto je ten Ryanair, že oni vlastne tá idea za tým je, že keď naše letenky stoja dvadsať eur, tak ty nemôžeš očakávať, že my tu budeme jak Emirates komunikovať. Hej. Ani že sa budeme o teba starať jak Emirates. Vieš, to je tá idea. Microsoft si toto asi tiež nemôže dovoliť, lebo ani neni lacný. Strašne málo ľudí ho používa. Je to proste obrovská firma, ktorá už má aj trošku inú, inú mieru zodpovednosti. Prvé,

Mišo Ukropec: pozriem prvé Red Bull, že Red Bull vlastne neni obchodovaný na burze. Áno, lebo oni sú vlastne vlastnení tými Tajcami a nejakým Rakúšakom, či kto.

Tony Dúbravec: No okej, zaujímavé. Máš nejaký fun factíček pripravený? Nemám žiadny fun fact pripravený. Jak si, jak si čítal inštrukcie? Došiel som na čas, tak čítal som. Prepáč, vážený Mišo vyrobil, že tuto vyvanduval pre hostí, ktorí- Počkaj, však to mal pochváliť on. Však on je expert. No počkaj, počkaj, počkaj, ale vieš,

Mišo Ukropec: ja rád ako challengujem aj, aj, aj, aj hostí, aj teba. Tak ale teraz chcem že pochváliť, že keď mi to poslal, kukám na tom, na to, počúvaj normálne som sa párkrát z chuti tak zasmial, keď som to videl. Myslím

Tony Dúbravec: kámo, on fakt bude asi dobrý.

Mišo Gula: A na to jak ťa poznám, keď si mi napísal, že super si, no zase robí

Tony Dúbravec: pirdel.

Mišo Ukropec: No tak ako asi šesť, sedem, ale akože, že, že to bolo, že pidi buzerácie to nebola žiadna, že by sa tam niečo menilo. To fakt len že trošku tu trošku taký ten final touch.

Tony Dúbravec: No normálne som kukal. Vieš čo ti poviem, že toto robí obrovský dojem. Aj v živote som to nezazžil pri pozvaní do podcastu a to už som teda v nejakých bol. Takže to akože už za to klobúk dole, ale aj napríklad keď idem na konferenciu niekam a tá komunikácia s tým spíkerom alebo tá starostlivosť, keď ten spíker dôjde, to sú také ako keby detaily, ktoré urobia ten zážitok. Akože teraz som bol na manifeste prednášať taká finančná konferencia, som tam úplný outsider a, ale proste komunikovali so mnou o všetkom. Každý detail, všetko som vedel, kde mám zaparkovať, proste poslali mi PDFko s celými pokynmi, kde to nájdem, neviem čo, kde si môžem ísť odložiť veci. Proste všetko som vedel. Bolo to úžasné. Vieš, niekedy ťa zavolajú niekam, prídeš tam, ledva ťa majú na guest liste a, a máš si tam hľadať svoje miestečko. Takže akože toto sú strašné také maličkosti, ktoré zanedbávajú, či už organizátori alebo proste ľudia, ktorí majú nejakých hostí a je to podľa mňa škoda. Keďže si sa vysral na, na fun fact, tak dostaneš priestor iný, že,

Mišo Gula: že keby si mal urobiť taký, že normálne bohapustý predaj, čo by si o sebe momentálne spropagoval? Niečo zaujímavé chystáš alebo si niečo vydáva, predávaš? Kedy to vychádza?

Tony Dúbravec: O pár týždňov. Pred Vianocami až. Potrebuješ skôr, aby to išlo? Vieme urobiť upsell. Vieš, že- Je to v pohode. Vieš čo? Nemám ja úplne rád hard sell, ale tak ja budem asi rád, keď, keď niekto zvažuje, že by potreboval nejaký marketingový support a myslí si, že potrebuje na to freelancerov, tak že kľudne nech sa ozve alebo akékoľvek konzultácie ohľadom sociálnych sietí, to je niečo, čo- To teraz narážaš na ten Wild Cards, hej? Na, na tú firmu. Tak možno, že toto nám ešte chvíľku, ešte pár minút tomu môžeme venovať, že čo to je zač. Že ten fun fact som nezabudol, ale dobre, dobre. Wild Cards v podstate vzniklo ako značka, ktorú Ja keď som pred dva a pol rokmi odchádzal z poslednej práce, tak som potreboval alebo chcel, aby tí naši klienti, ktorých už som mal vtedy, aby sa vedeli s niečím stotožniť, spojiť, aby to malo nejakú ako keby niečo. A tak sme vytvorili Wild Cards a je to v podstate, my tomu hovoríme, že to je, že taký flexibilný komunikačný dom, pretože naozaj, že tým klientom vyberáme freelancerov ideálne s čo najrelevantnejšími skúsenosťami. Vždy nejaký senior level, ktorí budú robili v nejakých agentúrach pre veľké značky, že proste je tam akože ten skill. Zároveň sú my, ja tomu hovorím, že to sú také pop-up tímy. Proste skončí projekt, skončí celý ten tím. Takže je to pre mňa taká, ja si tam budujem takú víziu toho, ako by som v akej agentúre by som chcel pracovať, ale podľa mňa agentúrny biznis je hrozný a snažím sa urobiť nejakú takú, takú verziu, ktorá je znesiteľná. Takže-

Mišo Gula: A máš, je cieľom, aby si aj ty preberal nejakú zodpovednosť za to? Alebo máš len dohadzovať tých ľudí?

Tony Dúbravec: Ja práveže preberám tú zodpovednosť v tom, na tom je to v podstate zatiaľ postavené, že tí naši klienti chodia za mnou, ale majú proste potreby, ktoré nedokážem ja ako keby ohospodáriť alebo aj nechcem. Takže-

Mišo Gula: Ale týka sa to vyslovene len služieb okolo sociálnych sietí hej a marketingu?

Tony Dúbravec: Všeobecne marketingové služby.

Mišo Gula: Všeobecne.

Tony Dúbravec: Teraz riešime SEO pre jedného klienta, veľký projekt, potom zase redizajn webu s tým súvisiaci, potom nejaké klasické PPCčka. Takže ono sa to líši.

Mišo Gula: Robíš si nejaký vlastný filter medzi tými freelancermi? A ako to prebieha výber, že s kým robíš alebo s kým nerobíš?

Tony Dúbravec: Našťastie z môjho networku tým, že som robil aj vo viacerých agentúrach, aj v korporátoch, tak akože poznám veľa ľudí alebo tí ľudia poznajú ľudí, s ktorými robím, takže zatiaľ to akože vie fungovať z networku. Mám určite aj nejakých ľudí, ktorých som hľadal cez ne, akože priamo cez sociálne siete máme u nás na webe možnosť sa prihlásiť tým freelancerom, takže ja si to potom ako keby filtrujem, že kto sa mi pozdáva, tak s tým, keď je príležitosť, tak robím.

Mišo Gula: Vyrobil ti už niekto nejaký prúser?

Tony Dúbravec: Nie nezvládnuteľný. Akože mal som také, že sme museli niekedy po mesiaci ukončiť spoluprácu akože veľmi rýchlo, lebo to som už videl, že to nemôže fungovať. Takže akože popálil som sa ja na tých ľuďoch, ale to niekedy nevieš. Niektorí ľudia môžu mať aj roky skúsenosti a akože a nevedia pracovať.

Mišo Gula: Ale už tú samotnú komunikáciu medzi freelancerom a firmou nepreberáš ty, hej, že to už oni si komunikujú napriamo alebo?

Tony Dúbravec: Ako kedy. Akože takú, takú najdôležitejšiu, že nejaké brífy, reporty, tak toto väčšinou áno, ale keď sú, ja neviem, že schvaľovačky nejakých postov, tak to si riešia priamo cez Contentino, ktoré používame. Takže je to ako keby individuálne, že niekde ten klient ako keby naozaj v kontakte iba so mnou, lebo aj mňa si vybral. Proste vie, že my sa poznáme, my sa stretávame a tí freelancers ako keby iba to robia a niekde sú v kontakte ako keby napriamo.

Mišo Gula: Ako škálovateľný je ten biznis? Aké máš s tým plány?

Tony Dúbravec: ja zas nie som úplne ako keby povaha podnikateľ. Takže ja som skôr taký, že chcem iba robiť čo najslobodnejšie veci, ktoré mi idú robiť. Takže nemám s tým akože nejaké šialené biznisové plány, ale každému hovorím, že keby sa darilo tak, jak sa darí teraz, tak budem spokojný. Ale, ale chápem, že to treba akože myslieť trošku aj progresívnejšie.

Mišo Ukropec: Základom šťastia je byť spokojný s tým, čo máš.

Tony Dúbravec: Ja som absolútne, ja mám-

Mišo Gula: Keď si šťastný, tak buď. Či keď chceš byť šťastný, tak buď.

Tony Dúbravec: Ja som išiel freelencovať na to, aby som mal proste slobod-nejakú slobodu a rozumiem tomu, že keby som chcel mať väčší biznis, tak mám menej tej slobody. Takže to je ako keby nejaká taká moja severka, ktorou sa riadim, že aby som ja ako keby vedel žiť tak, ako chcem žiť a pracovať s ľuďmi, s ktorými chcem pracovať na veciach, na ktorých chcem. A keď ma to dokáže v takomto modeli uživiť dobre, tak som spokojný. Takže nemám plány. Samozrejme, že človek chce ako keby robiť viac a robiť viac a všetko, ale nejako, že by som sa išiel pre to akože zblázniť to asi nie.

Mišo Gula: Vieš čo, to skôr som sa pýtal z toho dôvodu, že si spomenul, že, že nechceš veľmi robiť ten agentúrny biznis, lebo to objektívne súvisí s nejakou denno dennou exekutívou, problémami, komunikáciou a tak ďalej. Hej, a je to relatívne ťažko škálovateľné, lebo ty so všetkými tými klientami proste musíš prichádzať do styku a riešiť denno denné veci. A že či, že či ten tento nový biznis, či má byť útekom z agentúrneho biznisu kvôli škálovateľnosti alebo len kvôli tomu, že, že nemáš takú zodpovednosť až ako máš ty.

Tony Dúbravec: Kvôli zodpovednosti určite. Ja nechcem byť zodpovedný za ľudí, ktorých, ktorí pre mňa robia. Robil som v tých agentúrach. Odíde ti klient, musíš vyhodiť polku tímu, potom ide tender, ktorý musíš urobiť zadarmo. Keď ho vyhráš, musíš zase nahajrovať ďalšiu, ďalších neviem koľko ľudí a toto robíš do konca života. Hajruješ a vyhadzuješ na stredoškolákov.

Mišo Gula: A ináč teraz akože nám povedz tak zo zákulisia, lebo ja mám aj tak pocit, že aj tie agentúry fungujú, že, že zo sedemdesiatich percent fungujú na freelanceroch tak či tak.

Tony Dúbravec: Sedemdesiat percent by som asi nepovedal, ale určite sa to zvyšuje, lebo ten trend je proste proti tým agentúram. Ľudia tam nechcú robiť, ľudia chcú robiť doma. Vieš, chcú a doma. Vieš, akože sami mať svoj systém, svoj režim, kedy chcú a aj tak na konci dňa veľa z tých freelancerov presne, že ide buď na nejaké krátke obdobie do agentúry alebo na nejaký tender vypomôcť. Vyúčtujú si polovicu, ktorú mali výplatu predtým. Vieš, zrazu je to pre nich aj oveľa zaujímavejší biznis. A takže skôr akože tie agentúry reflektujú na tú situáciu na trhu, že tí ľudia, ktorí by tam chceli robiť vyslovene, že tí nie sú, lebo tá práca nie je lukratívna ako kedysi, ani finančne, ani tým, čo robíš v podstate, ani nejakým impaktom. Takže šikovní ľudia postupne prechádzajú na voľnú nohu, ak majú trošku akože nejaký podnikateľský mindset, že ich chcú a musia sa tomu agentúry prispôsobiť.

Mišo Gula: No a tým pádom mi napadol úplne, že najbrutálnejší callback, lebo sa obratom vraciame ku autentickosti a úprimnosti, lebo vlastne to, čo robíš teraz, je to, čo si robil predtým. Len otvorene rozprávaš tým klientom, že toto sú freelanceri. Každý z nich je nezávislý, funguje tak a tak.

Tony Dúbravec: Každého poznajú. Toto v agentúre ty v podstate tebe dôjde na prezentáciu odprezentovať nejaký kreatívny riaditeľ alebo niekto a kliká to tam proste nejaký copywriter, ktorý tam o dva mesiace ani nemusí byť a ty sa to ani nedozvieš. Takže naši klienti všetci vedia, s kým robia. Aj portfólia vidia, keď chcú vidieť akože tých ľudí, aj všetci vedia, že sú to freelanceri, že manažment očakávaní. Oni vedia, že nedostanú ten servis ako vo veľkej agentúre, ale vedia, že za to zaplatia menej a vedia, že tá práca, ktorú potrebujú urobiť, bude urobená.

Mišo Gula: Ty vyzeráš stratene. Ja ešte jednu otázku.

Mišo Ukropec: Ja už som iný stratený ako ty. Bez toho pokračuj.

Mišo Gula: Ešte jednu otázku, že, že keby si mal povedať jednu, jednu jedinú, akože najdôležitejšiu pridanú hodnotu na jednu a na druhú stranu, že prečo ťa tí ľudia na konci dňa neobídu? Že prečo freelancersi ostanú s tebou a neodídu ku klientovi napriamo a prečo klient ostáva s tebou a neodíde?

Tony Dúbravec: Jednak kvôli zmluve. To je asi prvá vec, ale samozrejme, že môže sa to stať takto. Tí freelancers veľakrát nechcú riešiť tú administratívu a všetko to okolo, tú komunikáciu s klientom, tie vypinkávačky a tie feedbacky a toto. Vieš, oni si chcú urobiť tú robotu, že veľa je takých proste, ktorí chcú venovať sa tomu svojmu skillu, ktorý chcú robiť.

Mišo Ukropec: Pretože však im ide o to isté, o čo ide tebe, že chcú žiť ten svoj život, ako ho chcú žiť.

Tony Dúbravec: Áno.

Mišo Ukropec: A tú špinavú robotu nech urobí niekto druhý.

Tony Dúbravec: Tú robím ja a oni zase robia tú prácu, ktorú ja síce viem robiť, ale nechcem. Takže takto to je. A čo sa týka tých klientov, klient si tiež môže nájsť aj päť freelancerov, ale musí sa o piatich ľudí starať s piatimi ľuďmi komunikovať. Vieš, to je, to nikto zase nechce robiť. Klienti si nechcú robiť tú prácu, ktorú outsourcujú. Oni chcú, aby robili čo najmenej práce, aby mali niekoho, na koho sa môžu potom ukázať prstom, keď to nefunguje. Chápeš? Oni nechcú mať teraz, že neviem si predstaviť marketingového manažéra, ktorý má tím piatich ľudí, ako majú niektorí naši klienti, že on si ich bude sám zháňať teraz. A ako vieš, pôjde na Pretlak, nájde si freelancerov a nevie, čo to je za ľudí. Takto má Tonyho Dúbravce, ktorého pozná, ktorého dojebe, keď akože bude nejaký problém, keď sa niečo posere. Tony Dúbravce musí zabezpečiť, že tejto freelancerke nefunguje alebo ochorie alebo čokoľvek, tak proste to musí fungovať ďalej. Vieš, takže pre nich je to v podstate to isté čo s agentúrou, len chápu, že dostanú trošku iný servis.

Mišo Gula: Alebo majú proste iné očakávania od, od toho, čo majú.

Tony Dúbravec: Tak akože veľa proste je to úplne fér. Veľa tých firiem jednoducho chce ušetriť a tí freelancersi akože už z logiky veci proste budú lacnejší vždy, aj keď sa narátajú.

Mišo Gula: A keby si to mal porovnať, že tvoj, tvoja agentúr, tvoj agentúrny biznis verzus tento nejak v číslach plus mínus akože percentuálne už sa to nejak dorovnáva?

Tony Dúbravec: Tento rok bol ako keby dosť v prospech tých mojich ako keby osobnejších aktivít, že presne, že konzultácií, mentoringov a podobne. Ale určite gro akože stále sú títo klienti, lebo je to jednoduché, lebo keď máš v podstate päť klientov, tak zrazu ten to a je to hlavne predvídateľné, lebo sú to v podstate väčšina našich klientov sú nejakí dlhodobí, takže v tom roku jednoducho sa to nakopí. Ale tiež by som moja vízia je skôr, že sa to bude preklápať zase naopak, že ja by som chcel, nechcel by som byť odkázaný na ten agentúrny biznis, aby som vieš zase nebol jeho obeťou ako veľa iných ľudí.

Mišo Gula: Však hej, nejaký nejaký zmysel to má, že si založil niečo druhé.

Mišo Ukropec: On to je vždycky nejaký trade off, že áno.

Mišo Gula: No jasné.

Mišo Ukropec: Lebo keď na teba robia druhí, tak máš peňazí viacej, ale máš viacej roboty s ich manažmentom.

Mišo Gula: Jasné.

Mišo Ukropec: Hej a nerobíš možno tú robotu, ktorá by ťa bavila, povedzme, že odbornú, lebo tu máš viacej takej manažérskej a byrokratickej roboty. Preto si musí každý spočítať sám, že čo vlastne chce.

Tony Dúbravec: Je to tak.

Mišo Gula: Ešte ti vôbec nejaká kreatíva ostáva, či už si len otrok svojich zamestnancov?

Tony Dúbravec: Ja mám našťastie, nie som našťastie ich otrokom, ale vieš čo? Tak ja keď si niečo vymyslím pre seba, tak si to urobím, že to to mňa baví. Tým, že ja robím ten content proste desať rokov, tak to je môj priestor, kde môžem byť kreatívny. Teraz sme a teraz sme v Trnave začali organizovať taký biznis branch. Proste chcel som nejaký networking, ktorý by ma bavil, tak som si ho začal organizovať a funguje to akože zatiaľ veľmi dobre, takže chodí nám tam pár desiatok ľudí. Keď mám chuť si vymyslieť nejaký nový podcast, tak si urobím podcast. Vieš, že to je priestor, kde sa akože snažím kreatívne vyžiť. Nepotrebujem to robiť pre klientov.

Mišo Gula: Super!

Mišo Ukropec: To je výsledok slobody.

Tony Dúbravec: Je to tak.

Mišo Ukropec: Hovoril si o podcaste. Ja mám presne k podcastom fanfétiček nachystaný.

Tony Dúbravec: No.

Mišo Ukropec: Ale jaký? Štatistika vraví a tú som dostal od teba, že neviem koľko osemdesiat percent, deväťdesiat percent podcastov sa nedožije štvrtej časti.

Tony Dúbravec: To je pravda.

Mišo Ukropec: Áno, my sme mali teraz pár týždňov dozadu vydanú stovku. Musím povedať, že som teda, že mne to príde ako, akože jasné. Hej a niekedy som sa o tom bavil, nemám poznačené s kým, ale bola to akože vtipná situácia, že koľko už máte chalani častí? No teraz sme akurát brekli stovku, že akože ako dobrí a oni, že koľko sa dostane podcastov k stovke? Hovorím nikto v úvodzovkách hej, lebo každý to zabalí akože pri štvrtom. A tebe to príde normálne, že máte sto častí? Hovorím.

Tony Dúbravec: Vieš prečo to každý zabalí pri štvrtom? Lebo manažment očakávaní je zlý, lebo očakávajú najúspešnejší podcast od začiatku. Úplne nereálne čísla od toho majú a tým pádom, keď ich nemajú po štyroch epizódach, tak si povieš, že to načo robím? Platím tu za štúdio nemálo. Kúpil, musel som si kúpiť mikrofóny. Keď to robím z domu, musím sa dohadovať s hosťami, proste plánovať si to, robiť si otázky. Strašne veľa práce okolo toho. Však to určite poznáte. A-

Mišo Ukropec: Nie.

Tony Dúbravec: Dobre, tak vy nemáte, ale Mišo urobil PDFko, takže takže chápeš, je okolo toho veľa práce a ty keď zistíš, že to, že si to vypočulo stodvadsať ľudí, tak si povieš, že fakt.

Mišo Ukropec: Koľko?

Tony Dúbravec: Neviem, to som povedal iba také číslo stodvadsať ľudí.

Mišo Ukropec: Do šiestich.

Tony Dúbravec: A ja si myslím, že človek keď ide robiť podcast, aby mal žiť preto, že to bude počúvať šesť ľudí. Povedať si, že kokos, keď týchto šesť ľudí chce počúvať môj podcast, tak to je úžasné.

Mišo Gula: Filip Kona tu bol pred chvíľou a on má také, on často to opakuje. Hovorí, že, že človek by mal robiť také veci, ktoré by robil aj zadarmo.

Tony Dúbravec: Jasné.

Mišo Gula: Hej, že to celkom zrkadlí to, čo si ty-

Tony Dúbravec: A toto platí s LinkedInom, s podcastami, so všetkým. Keď to chceš robiť preto, že máš pocit, že to je trend, tak pravdepodobne ti to nevydrží. To je jedno v akom čase. Keď to chceš robiť preto, že máš nejaký tvorivý, tvorivú ambíciu jak ja napríklad, že preto robím všetok content aj všetko, tak je to oslobodzujúce, lebo keď nenapíšeš dva týždne nič na LinkedIn, keď nevydáš mesiac newsletter, tak sa nič nestane. Svet nezaujímaš, to je jedno a ty vlastne je to proste dobre. Chápem, že nevybuduješ z toho asi taký biznis, ako by si si možno predstavoval, ako by sa možno dal, ale zároveň ťa to nejako nedusí. Je to podľa mňa super. A ešte je dobrá taká taká frázička, že máš si, že mal by si si predstaviť tých ľudí, ktorí ťa počúvajú alebo čítajú ako v jednej miestnosti. A to je tiež akože taký taký booster, že keď má niekto dvesto followerov niekde alebo niečo, tak si predstav, že dvesto ľudí dôjde na nejakú tvoju prednášku, tak to je haluz.

Mišo Ukropec: No to je presne to, že ja keď niečo vystrelím a teraz už mám aj také posty, vieš ako, myslím ako že už dlho ich mám, ale že stotisíce videní to má. Hej? Milión som breakol asi raz alebo dvakrát neviem, ale tak že stotisíce sú akože, že raz do týždňa mám, že x stotisíc. A takže teraz mi to číslo ako nepríde, lebo je tam tento bias tých veľkých čísel. Ale keď som niečo vystrelil a zrazu ty si proste uvedomíš, že ale päťtisíc ľudí to videlo, si na začiatku vieš, že, že do pytľa. Ale vieš a bol to teraz som mal selfíčko z Fordu, hej, že bol som na stejdži a teraz robím takú, takú novú pikošku, že nenechám sa odfotiť na stejdži, ale ja si robím selfíčko s divákmi, vieš? A teraz si vo Forde, tak si to proste urobím a teraz neviem koľko tisíc ľudí, koľko tisíc ako videní mal, mal ten post. Jak sa dostaneš k tomu, no za normálnych okolností, že tisíce ľudí-

Tony Dúbravec: No jasné.

Mišo Ukropec: -ťa vidí aj niekde, že si niekde v Detroite na stejdži v jednej z najväčších automobiliek na svete a to ako ustŕli mi to dekel, že kam sa s tým dá dostať.

Tony Dúbravec: Ja si tak rád pripomínam, že proste ja som iba obyčajný chalan z malého mestečka, keď zrazu ja neviem, mám však dobre na LinkedIne sedemtisíc followerov, na Instagrame mám štyri a pol. Vieš, že chodím do podcastov, chodím prednášať, vieš, a zrazu toto má nejaký, ako si na začiatku povedal, to je osemnásťročný týpek, ktorý ani nechcel ísť na vysokú, ale nechcel ísť do roboty, tak išiel na vysokú. Vieš, tak keď sa ako keby vrátim k tomu, tak to je pre mňa taký prejav tej vďačnosti, akože sám voči sebe. A to mi pomáha aj si udržať motiváciu, aj nejaký zdravý ako keby nadhľad nad tým, že si poviem, že veď o tom by sa tomu osemnásťročnému ani nesnívalo. Ani by si to nevedel predstaviť, že to je možné. Nie že by sa mu to nesnívalo.

Mišo Ukropec: Tak aj keď dneska by si začal rezať žily alebo páliť za cigaretou, keby sa to neudialo.

Tony Dúbravec: Je to možné. Je to možné.

Mišo Ukropec: Lebo, lebo dneska naj-- kedysi pred päťdesiatimi rokmi, čo chceš byť konzult, konzultant alebo že kozmonaut alebo niečo vieš takéto.

Tony Dúbravec: No jasné.

Mišo Ukropec: Smetiar, keď si úplne maličký. Dneska chce byť každý influencer a youtubová hviezda.

Tony Dúbravec: No jasné, práca inak. To sa vôbec nechce robiť.

Mišo Ukropec: Ja tiež nie. To by som za drpkou alebo za kamerou.

Tony Dúbravec: No ono to viete, chlapci.

Mišo Ukropec: Áno, áno, možno by sa mi-

Tony Dúbravec: O tom sme už vlastne vyzimovali.

Mišo Ukropec: No výborne. Ďakujeme za vhľady.

Tony Dúbravec: Ja ďakujem.

Mišo Ukropec: Díky, že si prišiel.

Mišo Gula: Ak si mal občas pocit, že my sme rozprávali viacej ako ty, to len preto, že nás to veľmi bavilo s tebou. Aj tá téma, aj, aj celá diskusia. A máme proste bohužiaľ tá chu lastnosť, že sa veľmi radi zapájame.

Mišo Ukropec: Úplne v pohode. Výborne. Sorry za Čolinu, že-

Mišo Gula: Veľmi pekne ďakujeme za návštevu.

Mišo Ukropec: Díky, díky, že si mohol prísť.

Tony Dúbravec: Čaute.

Mišo Ukropec: Čau. Výtečne.

Zdieľať:LinkedInFacebook