#1111 h 8 min
Ako Slovensko zabíja podnikanie. Dane, startupy a realita štátu. Peter Pašek u Linkedin Kolotočárov #111
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Daňový poradca a účtovník Peter Pašek, ktorý ako jeden z mála na Slovensku pravidelne píše o startupoch, rozoberá, ako štát systematicky ničí podnikateľské prostredie. Konsolidácia podľa neho rieši šetrenie a zvyšovanie daní namiesto rastu, pričom malá krajina môže rásť len vďaka talentu a znalostiam – a ten najlepší odchádza. Porovnáva Slovensko s Českom, Európou a USA: v Amerike je veľa kapitálu ochotného riskovať, Česi po exite investujú doma, Slováci často odchádzajú. Vysvetľuje fungovanie startupových kôl (pre-seed, seed, A), prečo nezháňať viac peňazí, než founder potrebuje, prečo je vlastný kapitál najdrahší, holdingové štruktúry a vplyv úrokových sadzieb na valuácie. Mišo Ukropec opisuje, ako sa twinzo dostalo do izraelského akcelerátora, ktorý mu zaplatil cestu na Slush. Na záver o AI bubline – víťazom podľa Peťa nebude Nvidia – a o svadbe v Rumunsku.
Upozornenie: v epizóde zaznievajú názory a osobné skúsenosti hostí a moderátorov k téme daní. Nejde o odborné poradenstvo – pri vlastných rozhodnutiach sa poraďte s odborníkom.
Hlavné myšlienky
- Konsolidácia by mala riešiť rast, nie len šetrenie a zvyšovanie daní; malá krajina môže rásť iba vďaka talentu a znalostiam.
- Startupy na začiatku neriešia dane, ale prostredie a talent – a ten zo Slovenska odchádza.
- Neodchádzajú len firmy, odchádzajú ľudia; pomohlo by niekoľko rokov jednoduchšieho a stabilnejšieho prostredia.
- V Amerike je veľa kapitálu ochotného riskovať; pre pre-seed a seed kolá je však pre európske firmy často lepšia Európa.
- Peter pripomína, že najdrahší kapitál nie je dlh, ale vlastný – platí sa pri exite, preto radí nezháňať viac peňazí, ako treba na MVP a product-market fit.
- Podľa neho majú mnohí founderi medzi sebou a startupom holdingovú štruktúru; pri exite treba myslieť na daňové dôsledky.
- Valuácie v skorých kolách sa riadia skôr nákladmi na technologický talent a sadzbami než cenami akcií na burze.
- Víťazom AI podľa Peťa nebude Nvidia ani dnešní technologickí lídri – skutočný víťaz ešte len príde.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (24)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Víťaz nebude NVIDIA, víťaz nebude nikto z týchto technologických, momentálne netušíme, kto to bude.
Páči sa mi, že si ma nazval účtovníkom. Ja sa za to nehanbím.
Vďaka štátu môžeš podnikať, si hovorím. Ty kde žiješ, ty vole?
Popis epizódy
Hosťom epizódy #111 podcastu Linkedin Kolotočári je Peter Pašek – daňový poradca, účtovník a človek, ktorý sa dlhodobo pohybuje v prostredí startupov, investícií a medzinárodného biznisu.
Rozprávame sa o tom, ako Slovensko systematicky ničí podnikateľské prostredie, prečo konsolidácia verejných financií ide nesprávnym smerom a prečo štát rieši šetrenie namiesto rastu. Diskusia ide hlboko do rozdielov medzi Slovenskom, Českom, Európou a USA, do fungovania startupového ekosystému, práce s talentom, byrokracie a odlivu schopných ľudí do zahraničia.
Dotýkame sa aj tém ako daňové prázdniny, prilákanie mladých talentov, rozdiely v investičnom myslení, fungovanie amerických VC fondov, exity a prečo veľa úspešných Slovákov po exite zo Slovenska odchádza.
Sponzori:
www.infotech.sk – informačné systémy pre firmy
www.ingos3d.sk – 3D skenovanie budov a dokumentácia skutočného stavu
Prihláste sa na odber.
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 62 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Peter Pašek: Víťaz nebude NVIDIA, víťaz nebude nikto z týchto technologicky, ale bude niekto do- momentálne netušíme, že kto to bude. Problém je, že zabíja to podnikateľské prostredie. To je úplne jasné na tom najhoršie. Veľké množstvo Slovákov, keď vyexituje, zväčša prvé veci, ktoré si riešia, je nájsť si miesto, kde sa prealokujem ja osobne so svojou rodinou.
Mišo Ukropec: Vďaka štátu môžeš podnikať si hovorím. Ty kde žiješ, ty vole?
Peter Pašek: Tie evaluácie nie sú len o tom, že niečo je bombasticky úspešné a to má reflektovať aj to, na čo to mám spätnú. Ako by tu môžme rásť, keď ten najlepší talent, ktorý garantoval ten rast tej ekonomiky, odtiaľto uteká? Keby sme teraz vyhlásili, že tu spravíme zjednodušené prostredie na tri roky, príde nám sem americký talent, príde nám sem nemecký talent. Je úplne jedno, čo sa deje s úrokovými sadzbami. Je úplne jedno, čo sa deje s cenami akcií na verejnom trhu, ale v sídlových kolách toto vôbec nemalo vplyv.
Mišo Gula: Nazdar Koľotočar.
Mišo Ukropec: Čau, čau Fešačík. dnešného hosťa sme volali, lebo o startupoch a veciach okolo nich píše mám taký pocit, že na slovenských internetoch a LinkedInoch ako jediný, a pritom je to účtovník. neni to taký ten, že štandardný nejaký venčaný kapitalista, aj keď niečo tam také majú, tak aj toho sa nejako dotkneme. No ale keďže naši reprezentanti milovanej a milujúcej definitívne republiky sa rozhodli, že nám zabijú aj posledné zbytky motivácie do podnikania a akýchkoľvek aktivít, tak sme si ho zavolali, nech nám poradí, že čo s tým máme do pytľa robiť. No tak vitaj, vitaj Peťo Pašek.
Peter Pašek: Čau, čau.
Mišo Ukropec: A-case.
Peter Pašek: Čau, čau, čau, čau. Páči sa mi to, že si ma nazval účtovníkom. Ja sa za to nehanbím. A ono je to trošku také ťažšie, lebo ja, akože ja som začal ako účtovník, profesne som daňový poradca a daňoví poradcovia nemajú radi, keď sa to mieša s účtovníctvom, že daňový poradca je daňový poradca, má na to licenciu a môže robiť daňové poradenstvo. Účtovník má robiť účtovníctvo, ale ja som hrdý aj za to, že som účtovník, že som ním bol a stále si myslím, že tým aj, aj som a že neni to, ale-
Mišo Ukropec: Hrdý je seba hrdý budo.
Peter Pašek: Áno, áno, áno. Takže, takže som aj účtovník, som aj daňový poradca a za to účtovníctvo sa nehanbím. Takže-
Mišo Gula: Dá sa, dá sa vôbec dobre robiť daňové poradenstvo bez toho, aby si aspoň čiastočne účtovníctvu rozumel?
Peter Pašek: myslím, že ste tu mali, Peťa Vargu. Ten zas povie, že daňové poradenstvo najlepšie robí advokát a niekto, kto je právnik. Ja si myslím, že to je, že dobrý daňový poradca by mal mať veľmi dobré základy účtovníctva, ak nie byť veľmi dobrý účtovník, pretože paradoxne veľa vecí práve v tých daňových veciach sa odvíja od účtovníctva. Aj samotný daňový zákon pri firmách hovorí, že najprv vychádzajte z toho účtovného výsledku a potom ho upravujte. Čiže ak niekto nevie dobre účtovať alebo nevie, ako to účtovníctvo funguje, tak podľa mňa nemôže byť dobrý ani v daniach. Čiže ja som zástanca toho, že účtovníctvo je základ. Daňové, daňové poradenstvo na ňom má zakladať, ale samozrejme, dobrý daňový poradca musí mať aj veľmi dobré základy v práve. To znamená, že ja si myslím, že kombinácia tá, tá najlepšia kombinácia je kombinácia účto, dane, právo dokopy. Ak niekto má všetko toto tri a ešte financie, tak je to úplne ideál, ideál.
Mišo Ukropec: Ja si myslím, že to ani nemôže byť ináč. Lebo, lebo to, ako je niečo zaúčtované, tej firme môže veľmi ľahko zlomiť väzy a sa to preúčtuje trošku ináč. Obidva sú validné. Je to povedzme, že vec názoru a zrazu z červeného je čierne a to je zrazu sakramentský rozdiel. No ale my máme dve témy. Prvá téma je zmeny našej milujúcej republiky. Nechcem povedať, že milovanej, lebo, že milujúcej. A potom sú, sú tie startupistické témy.
Mišo Gula: Keď si, keď si povedal, že milujúcej, tak som si spomenul, lebo predvčerom som čítal nejakú diskusiu. Ježiš, ja furt robím takú chybu, že si prečítam nejaký článok a idem do diskusie.
Mišo Ukropec: To nerobíš chybu, to je správne.
Mišo Gula: Ježiš Mária a tam nejaký, nejaký mentálny atlét, ty kokos, začal vypisovať o tom, ako, ako podnikatelia si nevážia štát a že vďaka
Peter Pašek: štátu môžeš podnikať si hovorím. Ty kde žiješ, ty vole?
Mišo Ukropec: Ja si našu republiku vôbec nevážim a našu vládu a parlament absolútne nie. Takže, takže on vôbec ako nehovorí z cesty. keď si sám seba nikto neváži, prečo by som si ho mal ja vážiť? je už náš konsolidačný balíček a celá tá hovadina, ktorú stvárajú namiesto aby sekali vlastné náklady, tak idú nám brať. Už je ako to uzavreté alebo ešte furt ako-
Peter Pašek: To je dobrá otázka. Takto, ja si myslím, že čo sa týka konsolidácie na budúci rok, je to asi kvázi uzavreté. Nemyslím si, že do konca roka nás ešte niečo prekvapí. Niečo, čo by tu nejakým spôsobom, či už negatívne alebo pozitívne. Horšie je samozrejme, že sa hovorí o tom, že tá konsolidácia nekončí a asi nás čaká ešte nejaký ďalší konsolidačný balíček. Otázka je, že či nejaký ďalší konsolidačný balíček príde, pretože sa už blížime tak k voľbám a ako by ten konsolidačný balíček, mal vyzerať. tak tá konsolidácia všeobecne, akože asi by som klamal, je zlá a ona je zlá ani nie kvôli tomu, že sa volá konsolidácia a možno neni zlá ani preto, že by, že by nejakým spôsobom znižovala tie disponibilné príjmy ľudí. To akože to je už potom vec samozrejme názoru. Problém je, že zabíja to podnikateľské prostredie. To je úplne jasné na tom najhoršie. Čiže, na to, aby sme možno kresali ten deficit tých verejných financií, sú dve cesty. Jedna vec je presne, že budeme znižovať ten deficit samotný alebo budeme zvyšovať HDP. A najväčší problém na Slovensku je, že na to, aby sme sa zamerali, že ako zvýšiť to HDP a potom môžeme aj viacej míňať, tak my sme sa zamerali na to, ako znižovať to zadlženosť, ale to HDP nám v podstate stojí. Moment-
Mišo Ukropec: HDP vyrábajú podnikatelia.
Peter Pašek: Presne tak. A momentálne, a momentálne je hrozí, že nám bude možnosť ešte zmenšovať a tým pádom aj ten dlh bude stále narastať, aj keď by zostal rovnaký. Čiže tu je ten najväčší problém, že my sme sa nezamerali na to, ako HDPčko zvyšovať a to HDP je presne tvorené hlavne teda, tým, tými podnikateľmi.
Mišo Gula: Ale toto mám pocit, že to nie je len problém akože politiky a veľkých čísel, ale že toto je často vidieť aj, aj u firiem, že akonáhle firma príde do problémov, tak rieši, ako ušetriť. Nerieši to, ako zlepšiť veci na vstupe, ako robiť viacej biznisu, ale rieši to,
Mišo Ukropec: ako ušetriť peniaze. Počkaj, počkaj, počkaj, ale toto naša milujúca republika práve teraz vlastne robí, že ona- Však, však ja čo som povedal. Nie, nie, nie, ona to robí žé opačne. že ty hovoríš, že firma začne šetriť, ale naša milovaná republika nehovorí nič o tom šetrení.
Peter Pašek: Tu ide o to, že nerieši to, ako podporiť výrobu a ako
Mišo Gula: zväčšovať HDP, ale rieši to, ako šetriť peniaze. To, že to reálne nešetrí, to je druhá vec.
Mišo Ukropec: Ona, ona vôbec nehovorí, že by sa chystali šetriť. Firma, firma šetrí, aby, aby tie nožnice medzi, medzi primami a nákladmi otvorila. A naša milovaná republika chce otvoriť príj- tie nožnice tým, že zvýši príjem namiesto toho, aby prepustila polovicu štátnych zamestnancov.
Peter Pašek: Ono ten problém- Začal by som si v dvoch, akože prepustiť polovicu štátnych zamestnancov. Ono sa tu hovorí o tom ako veľa. Akože áno, bolo by to treba. Otázka nikto nevie akých a v akých rezortoch.
Mišo Ukropec: Ja viem úplne presne ako. To je úplne, že, že každý druhý prosím vás, vystúpte. Tu je odstupné tri, štyri, päť mesiacov, koľko chcete. Ahoj! A zrazu máš-
Peter Pašek: Tu je najväčší problém, že nikto nevie, že ako by ten štát fungoval ešte potom. Už funguje v nejakej limitovanej, ne-ne-nežijeme tu v nejakej rozprávke a otázka ako, ale na otázku to, že či u tých podnikateľov. Ono je pravda, že aj podnikatelia sekajú alebo keď, keď je zle, tak sa snažia sekať výdavky. A možno otázka, že či by sa nemali pozrieť na tie príjmy. Ono to strašne záleží a to možno potom preniesť aj na, na ten štát ako taký, na životný cyklus toho ktorého podniku. Pretože pokiaľ som podnik, ktorý má potenciál ešte kde rásť, tak samozrejme je rozumnejšie sa možno zamerať na to, aby som rástol a potom poriešim si tú ďalšiu vec. Ale keď tá životná fáza toho, tej, toho, tej firmy je už taká, že už som fakt dospelá firma a niektoré firmy sú už zaznené tom, že už je to v tej fáze, že by už mali postupne znižovať alebo zmenšovať svoje tržby, nejako deinvestovať, vyplácať viac dividend tým, tým svojim spoločníkom, tak tam potom logickejšie sa možno fakt zamerať na tú výdavkovú stránku a ešte to dosekať a vyždiemať z toho, čo najviac dá. Ale ono to nedá sa to teraz spoločne povedať, že jedna alebo druhá cesta je správna. V tom podnikaní záleží aj v ktorom to momente sa tá firma nachádza. Čiže u niektorých firiem je logickejšie sa zamerať na to, ako rásť a u niektorých firiem je logickejšie sa zamerať, ako to urobiť efektívnejšie, lebo ten rast už je obmedzený. Ten trh mi allerede už nepustí a niektoré podnikania sú už fakt odsúdené na to, že už je tam tá cesta, že už by bolo-
Mišo Ukropec: Máš, máš pocit, že naša smiešna firmička menom, republika, že je, už zabehnutý kôň alebo sme stále na začiatku?
Peter Pašek: To je dobrá otázka. Takto, áno, keď sa pozrieme z nejakého celosvetového, hm, ako keby meradla, tak sme stále súčasťou Európskej únie a to vo svojej podstate, keď sa porovnáme so všetkými štátmi sveta, tak sme asi tam niekde v tom, v tom lepšej časti sveta. To by asi, asi, asi sme si mohli povedať. Problém je, že samozrejme, keď sa pozrieme okolo, tak tu vidíme Poľsko, vidíme tu iné krajiny, aj stredné východné, ktoré dokážu ešte rýchlo rásť. Čiže ten potenciál, aby sme mali kde rásť, je stále tu. Problém je, a to zase sa budem opakovať, to, čo sa hovorí všade, že, otázka je, že ako by tu môžeme rásť, keď ten najlepší talent, ktorý by garantoval ten rast tej, tej, tej ekonomiky, odtiaľto uteká. Čiže ono to sú také tie klasické veci, čo sa stále hovorí. Na to, aby sme mohli rásť, potrebujeme, aby tu tí talentovaní ľudia buď zostali, alebo ďalší talentovaní ľudia z toho sveta prišli. A teraz, čo by ich tu k tomu viedlo, aby tu zostali a aby sem prišli? ak sa bavíme o úrovni škôl, tak úprimne tá úroveň škôl sa nedá porovnať s úrovňami škôl, či už je to len v Čechách. Keď sa pozrieme na poľské školstvo, tak ani s ním sa nedokážeme porovnať. A nechcem už ísť úplne ďalej. Čiže školy ich tu neudržia. potom je tu ten zdravotný systém, o ktorom sa hovorí. Takže aj to je taká tá, veľmi často sa mi stáva, že keď sa bavíte s nejakým cudzincem, ktorý zvažuje, že by, že by chcel napríklad podnikať v nejakom regióne, tak to, čo ho do toho regiónu, ako keby najviac ako keby láka, je to, že ako to tam vyzerá, lebo on chce byť v prostredí, ktoré je pekné. Poviem to tak, že pozerá sa na to, ako to prostredie vyzerá a prostredie, prostredie má byť pekné, čo sa týka vizuálu, možno kultúry, športu. Potom ho zaujíma úroveň zdravotníctva, ak sa niečo stane a-a potom bude riešiť až tie ostatné veci. Čo veľmi často, že áno, že zále-zaujíma sa o aké je tam daňové odvodové zaťaženie a podobne. To, to je jedna otázka, ktorá je dôležitá, ale všeobecne chcete podnikať tam, kde sa vám páči a chcete žiť. Čiže ak sa budeme baviť o tom, že či chce niekto podnikať teraz porovnanie Bratislava, Praha, tak tá Praha má výhodu v tom, že ľudia tam chcú žiť, chcú tam bývať a automaticky keď tam budú chcieť žiť a bývať, tak tam budú budovať nejaké firmy a bude to ten ekosystém ďalej napredovať. A tu porovnávame iba relatívne stále blízke Česko a Slovensko a nechcem ísť viacej do sveta. Čiže, mmm, tu je ten problém, že a-aby tá ekonomika rástla, tak my potrebujeme, aby tu ľudia tí kvalitní zostávali, pretože my už môžeme tú ekonomiku rásť len na tej, na tých znalostiach, čo sa stále hovorí, a to už je, to vyžaduje úplne inú kvalitu ľudí.
Mišo Ukropec: Lenže toto je presne tá vec, že keď my máme komunistov vo vláde, komunisti v živote nič nevybudovali. To je v podstate pointa, že, že Marx a Engels a títo, oni boli ako ľudia, čo niečo vybudovali? Nie, to boli wannabe intelektuáli, ktorí si vlastne namaľovali ružovú budúcnosť, že takto by sme to jako videli, ale oni nemajú žiadny biznisový track record, ktorý by im potvrdil, že chlapci, to, čo ste si vymysleli, že to naozaj funguje.
Mišo Gula: Kámo, komunisti nič nevybudovali pôjde do shortu, lebo to bude mať milión videní, ti garantujem. To
Peter Pašek: si ešte nezažil.
Mišo Ukropec: Pozri, každý komunistický fanúšik, ktorý mi za to bude chcieť rozbiť hubu, Hanuman či Bratislava, nech sa páči, môžeme sa o tom porozprávať velice rýchlo. Digidi digidi ding. a teraz. Takže oni nič nevybudovali. My tu máme dneska komunistov, keď, keď aj nie e-evidentných, tak budem že latentných.
Peter Pašek: Ako oni sa k tomu niektorí aj priznávajú verejne a sa už na to aj smejú.
Mišo Ukropec: No ale niektorí sa tvária, že sú teraz sociálnodemokratickí. A teraz, takže nič nevybudovali, ale idú hovoriť podnikateľom, ako to majú robiť. Takže vlastne ako to je, že totálny clash, skúsenostný, názorový aj intelektuálny, lebo proste nevedia. A teraz, keď tá, ešte tam ináč, že Rusko ako taký pekný, ako nechcem ísť akože do politiky, lebo toto je akože biznisová viacej téma- Tak Rusko je krajina, ktorá sama seba drancuje a drancuje sa na dva spôsoby, že drancuje jednak prírodné zdroje, lebo tie tam akože ležia, tak ako prečo by sme to nepredali? Ale potom sa ra-drancujú aj sme, akože smerom na východ a to je Čína, kedy vlastne odovzdávajú obrovské územia Číne a proste Putin nad tým mavne rukou a že to je problém budúceho nejakého Putina, hej? A, toto sa volá, že holandská choroba. Neviem, či si počul niekedy tento, tento výraz. To má, že, že, že, že Holland disease a to je situácia, keda, kedy firma, sa spoľahne iba na jeden zdroj príjmu, ktorý tak brutálne sype, až to tu fi, až to tu org-štát vlastne zabije nakoniec. Lebo, lebo začne to ešte viacej sypať, ešte viacej sypať, ešte viacej sypať. Všetko sa presunie do toho jedného sektora a ten sektor s, niečo sa mu stane a potom je to celé v čudu. Hej? A teraz s prírodnými zdrojmi dajme, že sú v úvodzovkách nekonečné. Áno? Lebo to, že niekto hovorí, že ropa nebude za toľko alebo hentolko rokov, to sa hovorilo pred dvadsiatimi, tridsiatimi, štyridsiatimi rokmi a furt je ropy, že koľko chceš, ortute je koľko chceš, všetkého je koľko chceš, lebo sú nové metódy ťažby.
Mišo Gula: Len doplním, keď si spomenul to Rusko, že drancuje krajinu. Teraz som čítal článok o tom, že oni majú kopec objavených ložísk, ktoré vôbec ešte nevyužívajú.
Mišo Ukropec: Jasné.
Peter Pašek: Že, že, že áno, že tých nerastných surovín je na mraky ešte.
Mišo Ukropec: Do nekonečna, že to v živote neminieme napriek tomu, že to vyzeralo, že jaj, bude hento, nebude tamto. Nie, je toho, že koľko chceme. Lenže tá dnešná hodnota vzniká v hlave. Najhodnotnejšie firmy dneska nie sú Enrony, automobilky, Shelly a ja neviem, ťažba zlata či diamantov, či čoho. Nie, sú to Facebooky, Google, Nvidie, Microsofty. Firmy, ktoré nevyrábajú, ak nepočítam Nvidia, že fyzický produkt, ale vyrábajú niečo, čo sa vyrába hlavou.
Peter Pašek: Ani tá Nvidia ho de facto nevyrába. Ona vlastne tie čipy len má, má.
Mišo Ukropec: Má TSMC, ktoré to nakoniec vyrobí. Hej, ale, ale že, že všetko sú to, že intelektuálne práce a ten intelekt je dneska ďaleko, ďaleko viacej zaplatený. A malá krajinka, ako je Estónsko, Izrael, Švajčiarsko, to sú akože pidi krajinky na mape sveta znamenajú, že nula nula prd, ale generujú obrovskú hodnotu práve tým intelektom. A ja sa práve toho bojím a to nemám ani ako otázku. To len si ako vylievam srdce teraz, že no s tým stupidným leadershipom, ktorý my dneska máme, on nijak to ako hlupák v živote nepodporí, jako intelektuálny rozvoj krajiny, že toto je prúser.
Peter Pašek: Ono pri tých startupoch je presne, keď sa, keď sme začali ísť nejako o nejaké konsolidácie a podobne. Buďme úprimní, startup na začiatku nevygeneroval žiaden zisk. Čiže startupistov netrápi, že aké tu máme dane, odvody. Buďme, proste on rieši úplne inú otázku a to je to stále sa vraciame, že na to, aby tu ten startup vznikol, vy potrebujete mať prostredie, že tu ten startup chce byť a to je celé. Potom už bude riešiť, keď, keď sa mu to podarí prežiť a podarí sa mu vygenerovať už ne-nejaké zisky a potom, že potom bude riešiť tú daňovú otázku. Ale na úvod ho zaujímajú úplne iné veci a ono jeho zaujíma hlavne ten talent, aby v tej, v tej lokalite niekde bol a ten talent tu neni. Takže ja to úplne súhlasím, ale to žiaľ, ja si, ja, ja sa bojím toho, že či už je to táto vláda alebo aj potencionálne ďalšia, že ak, že ak sa to niekomu aj podarí nejakým spôsobom hacknúť, ono to bude trvať ešte strašne dlho, kým sa to opraví. Pretože na to, aby sa to opravilo, potrebujeme ako keby totálne zrekonštruovať alebo z-všetko. To a to je to, to je ten najväčší problém, že.
Mišo Ukropec: to
Mišo Gula: popisuješ talent ako najväčší problém. Položím otázku, s nejakým biasom,
Mišo Ukropec: že ten startup, keď
Mišo Gula: súhlasím s tým na začiatku startup nerieši dane a tak ďalej. Snaží sa prežiť, snaží sa vôbec nájsť klientov, zarobiť a tak
Mišo Ukropec: ďalej.
Mišo Gula: Čo napríklad mňa historicky najviac, strailo na začiatku, keď som začínal, bolo, že, že ešte si nevyrobil ani euro a už tu sociálka od teba chce papiere a registrácie a platby, tu daňový úrad, prihlásenie tu banky chcú veci tu toto
Mišo Ukropec: to to, že, že
Mišo Gula: na teba sa začne sypať z desiatich rôznych strán povinnosti, administratíva, blbosti, ktoré ti zožerú, že päťdesiat percent času a ešte si nevyrobil ani
Mišo Ukropec: jedno euro.
Mišo Gula: Hej, že či náhodou táto stránka nie je to, čo by mohla ta-tie startupy pri-pripraviť, prilákať, že, že kámo, zriadime, ja neviem, zriadili tie, tie JS áčka, nie? Lebo ja myslím, že to si mal tiež, hej, že, že pripraviť normálne špeciálnu formu, entity, ktorá bude mať, že tri roky úplne prázdniny od nejakých zvláštnych povinností. Samozrejme, nejaký dohľad asi tam musí byť, aby tam nebolo nejaké
Mišo Ukropec: pranie peňazí a tak ďalej,
Mišo Gula: ale že normálne, že brutál uľahčiť život začínajúcim podnikateľom, vieš. A ja si myslím, že oni, keď získajú nejaký základný raise, fundraising, získajú nejaké prachy a tak ďalej, oni tie talenty si budú vedieť pritiahnuť ku sebe, len potrebujú žiť v nejakom prostredí, ktoré ich proste nebude drtiť od, od
Mišo Ukropec: začiatku, vieš.
Peter Pašek: Ono je to taká vec náleitky, že teraz buďme úprimní, že, že keby sme teraz vyhlásili, že tu spravíme zjednodušené prostredie na tri roky, že príde nám sem americký talent, príde nám sem nemecký talent, príde nám sem taliansky, gruzínsky a neviem aký talent, že či by toto akurát zmenilo. akože možnosť, že áno. Ja netvrdím, že nie, ale že toto podľa mňa nestačí, pretože takýchto nálepiek, ako má Estónsko a podobne má veľa krajín a otázka, ako sa skôr vyprofilovať trošku iným spôsobom. Akože, my sme s takou nejakou nápadom už tu v minulosti prišli, aj sa to verejne hovorilo, že možno, že ako prilákať tých ľudí zo zahraničia je, že povedať im teraz nechcem povedať, že po vzore Maďarov, ktorí idú, chcú dať ako keby daňové prázdniny matkám s deťmi a rodinám a Poliacom a niečo podobné, že ak by tu bolo niekde napísané, že ľudia do tridsaťpäťky, alebo do tridsiatky, ktorí tu budú daňoví rezidenti a budú tu žiť a budú, budú tu a budú generovať a vy-vytvoria si nejakú firmu, nebudú platiť žiadne dane. Možno, že takáto nálepka krajiny by prilákala tých mladých ľudí, aby tu zostali, pretože väčšinou, keď ten mladý človek tu je, niečo vybuduje a niečo bude mať a potom to predá a mal by to od dane oslobodené by už bolo super. Čiže skôr neviem, či cez tie firmy, lebo dá sa, veď jasné, dajú sa určité pravidlá, ale skôr by som, skôr by som išiel tou cestou, ako prilákať ľudí. a tá motivácia môže byť pre tých ľudí, obrovské daňové prázdniny, pre nea-aj keď to je nefér pre nejakú mladšiu generáciu oproti tým starším. Ja som ochotný sa vzdať tohoto práva len v prospech tých mladších, aby týchto sem proste prilákalo, boli tu.
Mišo Gula: Vieme tak nahrubo, lebo ja to v hlave nemám, ale vieme tak nahrubo odhadnúť, že koľko z príjmov štátu,
Mišo Ukropec: koľko tvoria
Mišo Gula: Dane od ľudí?
Peter Pašek: Jež ťažko, ale, ale to akože, neviem, neviem to odhadnúť.
Mišo Gula: Že, že ako signifikantné číslo to je. To ma na tom zaujíma, že, že vieš, že keby sme narobili-
Peter Pašek: Najväčšie zdroje príjmu určite je DPH, to s tým nesúvisí. a určite teraz si uvedomiť, že u tej mladšej generácie to asi nebude signifikantná položka, pretože ak si zoberieme nejaký, nejaký generačný rast nejakých mladých aj vo firmách, tak samozrejme má nejaký nástupný plat, to potom nejako stúpa, ale to je zase to iba skôr, je to skôr také tej reklame. Je to skôr o tom-
Mišo Gula: Vieš, ale ta, ta, presne tak, že, že je to ako kebyže nejaký statement, hej?
Peter Pašek: Áno.
Mišo Gula: Že tu reálne nejde o to, že či o dvesto, tristo miliónov tá republika príde, nepríde, ale že je to statement. My podporujeme to a to, hej? Čiže to, čo si povedal príklad s tými Poliakmi.
Peter Pašek: Len problém tej nálepky, čo aspoň ja vnímam zo zahraničia na tomto Slovensku je, že aj keby teraz niekto s takýmto niečom prišiel, tu musí existovať akoby predpoklad, že ne, že sa to o dva, o tri roky nezmení. Čiže to je, to je ten najväčší problém je, že ak by sa takáto zmena udiala, teraz niekto by zaviedol také na to, aby niekto na to počúval, najprv potrebuje vedieť, že okej, keď sa to, keď tu budem o tri roky, stále to bude platiť, o päť rokov stále, o desať rokov to tu bude. A čiže tu by musela panovať nejaká zhoda naprieč celou spoločnosťou, ľavica, pravica všetkých, že okej, toto je naša nálepka, ktorú chceme mať a či sa tu vymení a bude vláda onaká alebo iná, toto tu budeme mať.
Mišo Gula: A plus s touto víziou nemôže prísť-
Peter Pašek: Dobre.
Mišo Gula: súčasná garnitúra, lebo ako kto ti uverí, že-
Mišo Ukropec: Na to hlavne nemajú intelekt.
Mišo Gula: Áno.
Mišo Ukropec: Otázka. Ja letím budúci týždeň do Fínska. Do toho Fínska letím na slash. Nie je to tak akože taká akože väčšia akcia. Platím si tú letenku a ubytovanie? Neplatím. Jak je to možné? No dostali sme sa do izraelského akcelerátoru. Ja neviem vlastne ani, jak sa to stalo. Mne ako cez LinkedIn proste prišla pozvánka. Ja som povedal: „No toto je zaujímavé.“ Cink, cink a zrazu, že Michala a v novembri je, je v Helsinkách akcioška, zaplať si hotel, letenku, taxík, pardon, MHDčku, čo potrebuješ a dostaneš to akože preplatené do výšky tisíc päťsto euro. Kukám na to, že toto je, že, že tisíc päťsto euro teraz mám na mysli ako z hľadiska investičných fondov, republiky, európskych všelijakých, akože investičných bánk a rozvojových programov. To je, že prd vo vetre. Áno? Že tisíc päťsto euro pri tých obrovských plytvaniach, kde tu akože miliardy miznú proste na blbosti nekonečné, to je, že nič. Áno? Na Slovensku, v Čechách neviem o tom, že by ako sa platili takéto niečo. Má akože my chodíme akože cez Sario. Sario akože super, má tam nejakú internacionalizáciu, akože podnikov fajn, ale neviem o nejakom inom koncepte. Pardon, teraz bol ešte nejaký voucher na nejaké výstavy, ale to sú, že dve aktivity, ktoré majú nejakým spôsobom pomôcť firmám slash startupom. Nemusí to byť len pre startupy, hej, dostať sa niekam do sveta, ale že stojí to drobné, lebo fakt, že tisíc päťsto euro, keď pošleš dvadsať firiem, chápeš, to je tridsaťtisíc. To, to, to nie sú peniaze.
Mišo Gula: A tom akcelerátor to je súkromný alebo štátny vlastnený Iz-zo strany Izraela?
Mišo Ukropec: To ti na to, na to neviem odpovedať.
Peter Pašek: A ste tam akože cieľom je, že kto do vás zainvestuje, dostane nejakú equitu, alebo to je-
Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, nie sú s tým spojené ani žiadne povinnosti, ani equity, ani záväzky. Nič. Že nula.
Peter Pašek: A je to pre nich, akože chápem, že, oni chcú si vytvoriť ten vzťah s tým potencionálnym možným, možným startupom. Ak sa im to zapáči, tak budú mať minimálne cez takúto interakciu budú mať možnosť vstúpiť alebo mať potenci-možnosť aspoň do toho, do toho startupu vstúpiť. Áno, ten startupové prostredie tu- Si hovoril, že to je izraelský?
Mišo Gula: Áno. Dobre. predvčerom som počúval podcast a dám ti, že úplne iný vhľad. chlapík rozoberal, že ako dnes funguje, že, že nadnárodná manipulácia, čo sa týka nejakého nazerania na nejakú krajinu. Hovoril o tom, ako Čína investuje, že nekonečné milióny do influencerov, aby rozprávali o nejakej téme, konkrétne v Číne, čo sa deje. Hej, že vybudovali najnovšie mesto, tak teraz zaplatili, že, že tristo, štyristo miliónom influencerov po celom svete, aby o konkrétnej veci natáčali videá. Presne to isté hovoril o Izraeli, že Izrael ako krajina investuje kopec peňazí do influencerov a presne do takýchto aktivít, aby zmenili, vnímanie ako keby Izraela ako krajiny v súvislosti, čo sa deje teraz s, s touto s Gazou. Hej, čiže-
Peter Pašek: Ro-ro-rozumiem.
Mišo Gula: Čiže tam ten motív môže byť, že úplne iný, ako si myslíš. Vieš, preto sa pýtam, či to je štátny, lebo to, to môže s tým súvisieť. Je to nejaká forma PR.
Peter Pašek: Sú v tom, sú v tom ako piknuté aj európske peniaze, lebo je to
Mišo Ukropec: nejako spojené cez EIT manufacturing a tak. Lenže pre mňa je tu iná vec na
Peter Pašek: tom ako podstatná, že, že toto vidíš teraz. Bavíš sa s medzinárodnými investormi, lebo sa tam akože medzinárodnej, konzorciom investorov a
Mišo Ukropec: si v Amerike, vidíš, ako tam fungujú veci a potom sa vrátiš presne do, do Európy. A tu čokoľvek, čo chceš, tak, napríklad my keď sme podpisovali našu investičnú zmluvu, tak naši páni investori, ako oni nemali problém prísť z Portugalska, ale oni boli v šoku z
Peter Pašek: toho,
Mišo Ukropec: že sa to nedá podpísať elektronicky. Áno? Nie jakože technicky, že to nejde, že to neumožňuje zákon. Áno? Napríklad na Slo- a to neviem, či je, či je obvykle na Slovensku napríklad keď máš člena dozornej rady, tak toho nevy- to neni funkcia, ktorá je zastupiteľná napríklad plnou mocou. Áno? Že, že my narážame na blbosti byrokratické, ktoré sú
Peter Pašek: úplne, že
Mišo Ukropec: takto sú vyriešiteľné, lebo sú to akože úplne nepodstatné ako úlohy Ale celá tá Európa je tak akože zadubená a tak zbureaukratizovaná, že vlastne všetko je problém, že doprava zlé, doľava zlé a ty len kukáš, že a čo mám s týmto robiť? Dám ako príklad ešte jeden, že minulý týždeň som bol v Amerike. bavíš sa so zákazníkom. Toto je zaujímavé, Michal. Okej, balčec máme na tento rok. Pošli nám ponuku. Ty kukáš, že to som, to neni obvyklé, že na prvom mítingu fyzickom ti povedia pošli ponuku. Ty o dva dni pošleš ponuku, na to ti príde o tri hodiny odpoveď, že prosím ťa, že my jo, ale potom, že v dolároch. Hej? Tak ty pošleš akože v dolároch a zrazu oni, že okej, ako riešime. A potom sa bavíš s ďalším zákazníkom a, a že no, že, že POCčko, že tak keď ide okolo dvesto tisíc, tak je v pohode. POCčko ako proof of concept, akože, že otestovanie tej, chápeš. Toti miliardový korporát sa rok a pol, rok a pol s tebou handrkuje o tri tisíc euro, či dá alebo nedá na nejaké POCčko a tamté americká firma rovnakých rozmerov neni akože väčšia. To sú už ako internacionálne korporáty. Dvesto tisíc na POCčko? No to by asi išlo. A ty kukáš, že haló? A potom si, potom to neni vlastne otázka, že či, či Fico a Blaha a Slovensko a, a, a oni Babiš a neviem a podpora. Nie je to, ja, ja mám pocit, že to je, že Európa verzus ako Ázia verzus Amerika. A teraz o tej Číne si môže ako a mne teda Čína neplatí, hej, akože neplatí, ale v Číne som bol a tú Čínu, keď proste vidíš, ako to ide a ja viem, že je to platené z čínskych peňazí, teda zo štátnych peňazí a nemusí tam byť nutne business case a neviem čo, že proste je to častokrát, že zničiť európsku alebo americkú konkurenciu, ale aj oni chcú žiť. My sa tiež Číňami nesereme, keď na to príde. Vieš, že tu ako rozčuľovať sa, že, že prezident Ši, myslí iba na seba, rozumej na čínske záujmy a my myslíme na niekoho iného záujmy snáď?
Peter Pašek: No tam, no rozdiel medzi tou Áziou, Amerikou a Európou je v tej, v tej, v tom, v tom množstve a to ja viem, kde sa viacej maká, veď to budeme úprimní, akože tá Európa samozrejme z tohto pohľadu už je viacej taká-
Mišo Ukropec: Pohodli a-
Peter Pašek: Z pohľ-, z pohodlia. To je, to je jasné, no. No základný rozdiel v tom, v tom VC svete je, že v Amerike je veľké množstvo kapitálu, ktoré je ochotné riskovať. To je, to je ten základný rozdiel medzi tou americkým VC a startupovým ekosystémom a to sa potom prelína aj do tých väčších korporácií. Oni sú ochotní viacej riskovať, lebo vedia, že ten risk môže byť ocenený. V Európe je to viacej averzné, to znamená, že aj keď sa investuje do startupov, vždycky to je tu, tu v hlave je, že si to človek viacej prepočítaváva. V Amerike ide viacej, viacej sa ide po hlave v tomto. Nehovorím, že teda sa nezmyselne míňajú peniaze, ale oni chápu, že proste veľa vecí padne, niečo vyjde, ale ja chcem byť na tej strane, keď to vyjde. Čiže oni do toho rizika idú viac a to je tá celá výhoda. Ten kapitál je hlavne tam.
Mišo Gula: Nesúvisí to aj s tým, že, že historicky tie americké firmy a, a bohatí podnikatelia si všetci tými sračkami na začiatku prešli, že vedia, ako to podnikanie, failovanie a tak ďalej funguje. Pričom keď to porovnáš napríklad so Slovenskom alebo postkomunistickými krajinami, tak drvivá väčšina bohatých ľudí sú, úspešní zlodeji a nie úspešní podnikatelia. Hej, že-
Peter Pašek: Takto-
Mišo Gula: Že tam nechýba ten experience, vieš?
Peter Pašek: Tých, tých zlodejov dám stranou. ja čo sa teraz v poslednej dobe stretávam a nebudem menovať mená, lebo je, je ich na Slovensku dosť, lebo na Slovensku sa málo hovorí o tom, že sú tu exity. O veľa exitov ani nevieme, že sú. Okej? To je jedna vec, že sú tu-
Mišo Ukropec: Pre-prepač startupy.
Peter Pašek: Startupy. To hovoríme už o startupových exitoch. To sú ale, že exity, ktoré ľudia predali nejaké startupy a teraz nemusia to byť zrovna slovenské startupy. Mohli byť súčasťou aj zahraničných startupov, sú to Slováci. nechcú, na, na Slovensku základný problém je, že ak niekto aj predá niečo, tak je malinká skupinka, ktorá sa s tým chce pochváliť a potom je dosť veľká skupina, ktorá nechce. A môžu na to byť rozličné dôvody. Nechcem, aby o mne vedeli. Okej. a druhá a druhá, tých rôznych, tým dôvodom, ale sú tu. Čo, čo vidím, vnímam ako keby základný rozdiel je a teraz, teraz to vlastne nechcem porovnávať s Amerikou, lebo to už je úplný extrém, ale keď to porovnám s Čechmi a Slovákmi. Ak vyexituje niekto v Čechách niekto, všetci o tom budú vedieť. Ten človek väčšinou v tých Čechách chce zostať, lebo oni to Česko milujú. To poviem tak, oni to Česko milujú. Pre nich je to krásna zem. Zostanú tam a časť toho svojho príjmu, ktorý s tým dosiahli, alokujú do iných ďalších projektov. Veľké množstvo Slovákov, keď vyexituje, tak, nehovorím, že nič neinvestujú, ale zväčša prvé veci, ktoré si riešia, je ná-nájsť si miesto, kde sa prealokujem ja osobne so svojou rodinou. To znamená veľké množstvo ľudí dočasne si nájde, dočas, zatiaľ dočasne si nájde nejaké bývanie. Či už sú to tie Emiráty, či už je to to Španielsko, Taliansko, ale alebo aj to Česko nakoniec a tá Praha. Potom nejaký čas žijú tak medzi Slovenskou a tou krajinou a postupne sa tam prealokujú a začnú žiť tam. A, a, a ako keby teraz nehovorím, že ne-, ne-, neinvestujú do nejakých projektov, ale je to v ďaleko menšej miere a veľmi často potom, ak aj investujú, tak nie je to do tých slovenských startupov, ktoré tu možno sú dnes. Čiže to je tam možno to, že tu človek čaká na ten exit v tom startupovom ponímaní. Preňho je to koniec. Prichádza ten zaslúžený dôchodok a už si chcem ten život dokonca užívať. Ná-hľadám nejakú skôr takú konzervatívnu, alternatívu a teraz neznamená to, tí ľudia majú veľké množstvo peňazí, z ktorých konzervatívne vedia prežiť, aj ich ďalšie generácie, aby sa im nič nestalo. Niečo malinké chcú alokovať, ale je to veľmi malé. V tej Amerike alebo aj v tých iných krajinách vidím, vnímam to, že tam signifikantná časť toho príjmu ide do tých startupov, do tých rizikových vecí a tí ľudia sú viacej zaangažovaní. Na Slovensku to je iné a ja, ja to prirovnávam možno k tomu, že ja som mal to šťastie, že som ešte začali vlastne naša firma v tom, jak ja som nastúpil do firmy v dvetisícsiastom, to sú pre mňa tie zlaté časy. Nazvem to, že, ja si teraz poviem taký ten vtip, že keď prišla prvá finančná kríza dvetisícosem, dvetisícdeväť a nám sa relatívne veľmi darilo predtým aj rastom, tak, máme taký, taký vtip interný, že prišiel náš zakladateľ a pýtal sa vtedy našej Jany, ešte zodpovednej za marketing a BD, že „Jano a kde sú klienti?“ No prestali volať. Čiže v tom si predstavte, že to sú tie roky dvetisícšesť, sedem, osem, že klientov naberal človek tým, že len zdvíhal telefóny a proste tu sa to hnalo. Rakúšaci, Nemci otvárali tu podnikanie. Ale čo bolo super v tom čase? Že znovu môžem historicky už môžem spomínať SkyEurope. SkyEurope bol jeden z našich prvých klientov. Ja som ako mladý chalan ho mal na starosti. SkyEurope nám dal krídla ako Slovákom a my sme začali lietať za relatívne malé peniaze. Bavili sme sa aj o pred vysielaním o cestovaní, aké to je dôležité. Ľudia cestovali, videli, ako ten svet vyzerá. A teraz ja keď som cestoval, videl som, ako ten svet na západe v tom čase vyzeral ďaleko lepšie ako u nás. Ale rozdiel bol v tom čase, že s tým mojim príjmom, ktorý som mal v tých rokoch dvetisíc šesť, sedem, osem, som si ten lepší život tam v zahraničí nevedel dovoliť.
Mišo Gula: Ale tu áno.
Peter Pašek: Ale tu som si ho vedel dovoliť. Čiže prišiel som sem. Bol som neskutočne motivovaný tým, že som chcel ten lepší život, ktorý som videl v zahraničí. Nemohol som si ho tam ale dovoliť a tu som videl takú tú, že, že išlo to, že videl som, že dobre, nie je to tu také pekné, nie je to také dobré, ako to je v tom zahraničí. Ale išli sme ako valec a ten človek videl možno ako teraz vidia Poliaci, keď sa pozerajú na Poľsko, že ideme správnym smerom. Bude to silné, bude to úspešné ako krajina. Čiže človek tu budoval, mal, chcel tu byť a buď chcel byť súčasťou toho, lebo bude to tu dobré. Teraz, čo sa stalo je, že keď človek vyexituje v tomto čase alebo má nejaký už lepší príjem, tak paradoxne s tým príjmom zo Slovenska si už človek vie dovoliť aj ten život v tom zahraničí a môže si už vybrať tú krajinku, že do ktorej by chcel ísť a kde by chcel žiť. Vrátí sa sem a teraz si povie no ale ten valec nejde. Nevyzerá to tu stále v dvoch smeroch tak dobre ako tam niekde.
Mišo Gula: Čo tu budem robiť?
Peter Pašek: A teraz prečo? Či to je, to je ten, to je ten, čo sa, čo sa, čo je, čo je rozdiel. Ja vnímam v tých dekádach, že vtedy som si uvedomoval, že tam je to a teraz nehovorím, že vo svete to je všade lepšie. To ako ja súhlasím, že každá aj, aj Západ má svoje problémy. Všetko má svoje pre a proti. Len rozdiel je, že teraz už človek môže vybrať aj s tým príjmom, ktorý dostane tu, že kde chce.
Mišo Ukropec: Bratislava je tak drahé mesto.
Peter Pašek: Kde chce žiť. Presne tak, že kde chce žiť si vie vybrať. Minulosť si to nevedel vybrať a to týchto ľudí tu držalo. Ale súčasne tá, tá taký ten, taký ten, ten, ten mindset v tej republike bol, že chceli sme byť súčasťou toho a pomáhali sme. Teraz všetci na tú republiku nadávame. To je jedno, či sú takí, onakí, všetci. Všetko je zlé a taká tá skepsa tu je. A teraz ešte ten človek má tú možnosť toho výberu a teraz si to a to je to. To je to, čo ja tomu poviem-
Mišo Gula: Ja by som sa chytil vety, ktorú si povedal, že, že Česi ostávajú v Čechách, lebo sú hrdí na tú krajinu a chcú tam žiť. Dám to do paralely s tým, keď ako minimálne ja a veľa ľudí, ktorých v danom čase, s ktorými som komunikoval, ako vnímali Bratislavu. Že, že keď si vezmeš Bratislavu dvadsať rokov dozadu, to bolo minimálne keď som išiel na vysokú školu, som povedal, že do Bratislavy nepôjdem ani za nič. Jedno škaredé, špinavé mesto bez histórie, s begs klakmi, drogami, neviem čím. Hovorím ja tam nepôjdem ani náhodou. Išiel som do Prahy. Samozrejme, tá transformácia začala už pred Valom, ale, ale špeciálne pri Valovi to bolo možno sedem rokov dozadu. Som počul jeden podcast a on hovoril, že, že jeho vízia je premeniť Bratislavu tak, aby ľudia v Bratislave, Bratislavčania boli hrdí na svoje mesto a chceli tu žiť. Že táto paralela sa mi páči, že to predsa by sa dalo urobiť aj so Slovenskom, že začať transformovať Slovensko tak, aby tí ľudia boli hrdí na to, že tu žijú.
Peter Pašek: To áno, ale ja by som začal možno tou Bratislavou. Že zase ten rozdiel medzi Prahou a Českom a Bratislavou a Slovenskom. Že ja aspoň tak vnímam, že keď stretnem niekoho mimo Prahy, nehovorím, že si nezášomru a nenadávajú na Pražákov, ale Praha je ich ako nedotknuteľná. Všetci milujú Prahu a je to jedno, či som zo Zlína, z Ostravy, z Brna. Praha je krásne mesto a Praha je naša. Platí toto pre zvyšok Slovenska a Bratislavy? Na tú Bratislavu stále mimo toho počujeme len také tie, tie nadávky. Ale súhlasím s tým, že Bratislava prešla obrovský kus cesty a už je to mesto v niektorých tých častiach, kde prešlo, že sa dá na to pozerať a už sa to tu postupne, postupne ako keby vyvíja. Samozrejme, je to niekde je, je ten proces trošku pozadu oproti tým mestám typu Praha a podobne, ale ten progres tu je. To aby som zase klamal. Ale len na margo toho, že pre nich je Praha tá výkladná skriňa. Pome, pome a-
Mišo Gula: Ja si myslím, že to súvisí aj s takou, že históriou, lebo keď sa prejdeš po Prahe, po, po Budapešti, po Krakove a tak ďalej, to na každom kroku cítiš tú históriu, tú, tú majestátnosť a to proste ty tam vojdeš. Teraz sme boli čerstvo v Budapešti. Znova sme objavili nové miesta, na ktorých sme neboli. To je všetko vydláždené, čisté, masaker, množstvo turistov, krása, história na teba dýcha zo všadiaľ, vieš. A prídeš do tej Bratislavy a tu to proste nie je.
Peter Pašek: Tak buďme, buďme asi úprimní a musíme byť úprimní k sebe ako, ako k národu. Tak my neboli ako historicky ten náš národ je spod tých-
Mišo Gula: Ja tam smerujem.
Peter Pašek: Ten historicky je ten náš národ spojený k tomu poľnohospodárstvu, jednoduchému spôsobu života. Ono sa to všetko udialo až v tom dvadsiatom storočí, nejaká industrializácia a podobne. Čiže áno, nám tá história a tá, to nám tu chýba. Ono sa to, ono to bude nejaký čas trvať. Otázka je ale samozrejme, že koľko a podobne.
Mišo Gula: Čiže či tá hrdosť nesúvisí s tým, že, že na čo vlastne máme byť hrdí?
Peter Pašek: Ono to je, to je paradoxné, že ono tá hrdosť. Maďari, akože nemám rád ich politiku, poviem otvorene tiež, ale v čom sú ako keby dobrí v budovaní tej svojej hrdosti. A tá hrdosť veľmi často v tých štátoch ide aj cez ten šport. Tá hrdosť ide cez takéto veci a to na Slovensku rovnako chýba. Ako presne povedzme si, keď sme vyhrali majstra sveta, keď sme boli tretí na olympiáde v hokeji. Ako tá hrdosť štátu, to sú tiež ako keby, ako keby spôsob, ako si tú hrdosť budovať. Nemusí to byť len o tej kultúre. Aj tá kultúra je dôležitá, ale tu sa ani tu vlastne tu chýbajú zdroje na všetko. Ja teraz paradoxne odbočím. Ja som a to môžem povedať svoju vlastnú skúsenosť. Ja som aj členom výkonného výberu krasokorčuliarskeho zväzu. Moja dcéra robí, moja dcéra robí krasokorčuľovanie, tak som sa k tomu nejako dostal, ale nie kvôli dcére. A mne sa tá aktivita páči, či dcéra bude alebo nebude robiť krasokorčuľovanie. A ja som hrával hokej aktívne, čiže ku korčuľovaniu mám blízko, ale nie ku krasokorčuľovaniu. A-
Mišo Gula: A keďže pekne hral hokej, tak jako.
Peter Pašek: Ja som väčšinou bol taký akože skôr som bol taký ten vylučovaný typ. Takže to nesúvisí. Pekný hokej som nehral a skôr som bol taký ten typ hráča. Ale čo som chcel ti povedať, že, že prečo som sa ja na to dal? Lebo A ja šport vnímam tak, že proste nejakým spôsobom buduje nejakým spôsobom charakter. A, a keď sa pozriete na to, že koľko do toho športu ide peňazí na Slovensku a to všetci o tom vieme a v okolitých krajinách, tak je to neskutočné. A teraz napríklad to krasokorčuľovanie je paradoxné v tom, že to je úplne minoritný šport. Čiže je to šport na, nazvem to, že nechcem povedať, že okraj záujmu, ale proste neni to hokej, neni to tenis, neni to futbal. Čiže aj to financovanie toho športu je veľmi limitované. Bavíme sa o strašne malom rozpočte. Napriek tomu to máte napríklad máme Adama Hagaru, ktorý už má miestenku na olympijské hry a v tom, v tejto tragickej situácii a malých finančných, že tu, že tu vyrastie niekto ako chyba systému ja to volám, že, že dokážete mať akýchkoľvek športovcov a mňa skôr proste mňa to trápi, že prečo som sa do toho ja dal je a dostanem sa potom k tomu, že čomu, čomu smerujem, že bolo tu veľké množstvo detí, ktoré nemajú to šťastie možno ako moja dcéra, že oni to krasokorčuľovanie by chceli robiť, lebo hlavne dievčatá, pre dievčatá je to šport, ktorý chcú robiť, ale je to veľmi drahý šport. Platiť si ľady pri energetickej náročnosti trénerov a podobne. Proste nevedia si to všetci dovoliť. A nájsť spôsob, ako do toho športu priniesť súkromné peniaze, ktoré by pomohli financovať deti, ktoré to chcú robiť ako šport. Nie to, že by chceli ísť na olympijské hry, ale že im to pomáha. No a teraz zase ten paradox. To je zase tá, tá, tá taká tá hrdosť, že teda ja osobne som si to zobral ako challenge, že chodím od dverí k dverám po veľkých korporátoch, veľkých firmách aj uznávaných veľkých menách. A pýtate sa, že tu máte takýto tragický príbeh, takýto príbeh, takýto. Viete nám pomôcť? Pošlú vás. Akože veľké množstvo spoločností v, akože sú výnimky a neviem, či ich tu môžem menovať, ale-
Mišo Ukropec: Môžeš pozitívne môžeš.
Peter Pašek: Pozitívne poviem otvorene, napríklad mám super skúsenosť s Veoliou akože spoločnosť. Koľko potrebujete na dieťa? Teraz nejde o veľkých sumách, ale už len ten, že si vás vypočujú, že sadnú s vami a povedia-
Mišo Ukropec: Že ťa nepošlú do čerta.
Peter Pašek: Nepošlú, ale veľké množstvo spoločností slovenských sa ani nevypočujú. To znamená, že oni vás pošlú, že ani, ani nechcú počuť čo, ale pošlú. A to keď sa potom bavíte s niekým v Čechách, bavíte sa v Maďarsku, v Poľsku. Tam nielenže štát je do toho zainteresovaný, ale aj tie samotné firmy na podporu takýchto vecí je tam úplne iný mindset, úplne iný mindset a to je zase tá nejaká tá hrdosť a to, a to je u nás na Slovensku to je, že to sú ako keby tie kostičky toho Lega, že strašne veľa vecí, čo to vytvára a tuto, tuto proste jednoducho to chýba.
Mišo Ukropec: No a ja si myslím, že tak ako tragický leadership všetko dokáže zničiť, tak zase špičkový leadership tie veci dokáže okamžite spraviť. To je pekne vidno, že Amerika nie bola vždycky baštou. Nechcem to nazvať, že demokracie, lebo to zase môže znamenať rôzne veci, ale proste príde Trump a zrazu desiatky rokov platné koncepty, zmluvy zrazu nič neplatí. A zase ako opačný prípad práve tá Saudská napríklad, že Mohamed bin Salmán proste príde a zrazu krajinu, ktorá bola, že no skúsila by tam ísť žena po ulici s nezahalenou, s nezahalenými vlasmi, mala že veľký problém. Dneska Saudská je vyčilovaná krajina, kde nič neni problém. Možnože v nejakej okrajovej časti na nejakej dedine niekde v púšti by akože sú možnože prísni ešte stále, ale v Riade alebo niekde nič sa nerieši, všetko je free.
Peter Pašek: Reklamné okienko.
Mišo Ukropec: Reklamné okienko ideš Fešákčík.
Peter Pašek: Ideš.
Mišo Ukropec: Ja idem Fešákčík. No dobre, ostávate teda ešte na Slovensku. Máte špičkového účtovníka, výborný systém, ale nemáte k tomu adekvátny reporting, tak vedzte, že z tých dát dva dva jedna tri dva jedna sa dajú podostávať aj manažérske výstupy, aby sa človek dozvedel, kam mu tá firma frčí. Takže keď máte len dáta, ale chcete z nich dostávať informácie, www.info.thsk, píšte, volajte.
Peter Pašek: A ak aj na tej, aj, aj napriek tej našej debilnej situácii so,
Mišo Gula: so štátom, ak stále chystáte nejakú rekonštrukciu, spravujete veľké budovy, idete niečo stavať a nesedí vám dokumentácia s tým, čo je skutočne postavené, tak www.ingostri.sk, prídeme, naskenujeme, zdigitalizujeme, opravíme.
Mišo Ukropec: Výtečne. Poďme naspäť, ale skúsme tak akože sme si tak akože sa vyplakali, hej, ale teraz skúsme dať nejakú vyhliadku nádej, že jak na to. Hej, my sme teda raizovali peniaze roztomilým štýlom, že z Ameriky nás poslali naspäť do Európy, lebo, mohli sme mať vlastne investíciu, lebo mali záujem z BMW i Ventures. Teda sme to ako dotiahli, že, že vysoko, ale proste tiket bol príliš malý pre nich, tak nás poslali naspäť do Portugalska. A rozdiel v mindsete stredoeurópskych venture kapitálových fondov a napríklad týchto Portugalcov je, že nechápeme v pozitívnom smere k tým Portugalcom. A pričom neviem, že Portugalsko dneska, kde sa dneska nachádza, ale minimálne títo naši investori sú teda kalení v americkom pekle, lebo v Amerike robiť biznis je všetko len nie jednoduché. Je to možno veľké, ale určite nie jednoduché. To je, že, že máme že kultúrny šok v pozitívnom, ako oni pozerajú za štyri rohy, že veci, čo som si ja myslel, že sme akože pokročili oproti iným áno, ale nie voči tým Portugalcom. Kde dneska raizovať peniaze? Pardon a dám ešte k tomu takýto dovětok, že, pitch sme robili, že desiatky rázy. Dostali sme sa nakoniec k štyrom term sheetom, čo mám v krabičke, že teda je že výnimočné. Ale častokrát nám po-fondy povedali, že chlapci, že je to, že super bomba, že dali by sme vám peniaze, ale nemôžeme, lebo máme európske peniaze a my môžeme len do Rakúska, do Nemecka, do Španielska, do Fínska neviem proste kde, ale na Slovensku vám, urobte si firmu v Nemecku, v Rakúsku, v Španielsku, vo Fínsku dáme vám peniaze. Kde dneska raizovať?
Peter Pašek: Zase záleží od tej sumy. Poviem to tak, že Ak niekto potrebuje veľké množstvo peňazí narezovať obrovský kapitál, ak by som ho rezoval, tak jedine v Silicon Valley. Okej, to je úplne logické.
Mišo Ukropec: Prepač, obrovské peniaze, to sú že desiatky miliónov?
Peter Pašek: To sú, že idem rezovať milióny, milióny, desiatky miliónov, okej, desiatky miliónov a vyššie milióny. Prečo? No pretože tie fondy majú proste, nejakú veľkosť. No treba si uvedomiť, že tie VC fondy to je klasické podnikanie ako iné. Zoberiem nejaký balíček narezovaného kapitálu, odpočítam si nejaké manažment feečka, čo mám na odmenu tých ľudí, ktorí sa o to všetko starajú a mám tam nejaké portfo-, nejaký, nejaký sumu na rozde-, určené na rozde-, na investovanie. Štandardne každý ten fond investuje od dvadsaťpäť do tridsaťpäť startupov, či vieme si a niečo je určené na nejaké ďalšie kolo v závislosti od stratégie fondu a to je proste určené na investovanie. A v tej Amerike proste tie fondy sú obrovské, tým pádom aj tie veľké tikety sú ochotní tie-tieto fondy dať. A prečo? Pretože momentálne tá tendencia je taká, že sa snaží každý investovať čo najskôr a čo, čo najväčší tiket, aby tam zobral si čo najväčší ten percentuálny podiel, aby keď raz budem dilutnutý a budem exitovať a bude to úspešné, budem mať z toho koláčika veľa. Čiže nejaké také syndikáty už moc nefungujú. Čiže veľké peniaze pravdepodobne stále v Amerike, lebo tu tie fondy ako keby nie sú. Ak idem po menších peniazoch, tak v Amerike asi neuspejem, pretože tie tikety-
Mišo Ukropec: Prepač, menšie peniaze sú-
Peter Pašek: To sú rádovo, to už by boli napríklad tie stovky tisíc euro, poviem to tak.
Mišo Ukropec: Čiže myslím, že seedová.
Peter Pašek: Pre-seed, seedová, v Európe pre-seed, seed a môže byť Áčko niekedy, ale proste bavíme sa o tých nižších sumách, tak Európa je určite lepšia cesta. Áno, určite sú lepšie fondy, za ktorými neni, z tohto pohľadu samozrejme, za ktorými neni nejak-nejaké európske peniaze alebo nie sú zviazané nejakými pravidlami. Zas budem robiť reklamu za KVC, my sme tam limited partner. Proste nemajú žiadne pravidla, sú to súkromné peniaze, proste sa zvážu investovanie tak, ako zvá-zváži ten, ten konkrétny tím ľudí a takýto fondov môž-- je aj asi aj viacej aj v Čechách, aj na Slovensku. Čiže a čo je výhoda? No výhoda je v tom, že, nie sú tam tie limity. A zase tá konkurencia tých startupov, ktoré ku nim prúdia, je ďaleko iná, ako keď ja idem za nejakým veľkým VC-čkom v Amerike, kde on proste má, tisíce, ak nie desiatky tisíc možností investície, čiže je tu menšia, menšia konkurencia. A teraz zase to, že, odkiaľ tak, odkiaľ ten startup je. Ako ja sa vždycky pozerám na to, že neni až dôležité, odkiaľ ten startup je, ale kde má zákazníkov. Čiže samozrejme je pravda taká, že keď už potom hľadáte exit stratégiu, tak sa pozerajú na to, kde ten startup je a vás donútia minimálne sa presťahovať, v úvodzovkách presťahovať startup zo Slovenska, či už do Holandska alebo možno do Luxu alebo do Írska alebo nie do Ameriky, kolíkoliv skôr tomu právnemu prostrediu, kde ten fond vyžaduje alebo ten, ten partner, ktorý to bude kupovať, ale to už vás donútia v tom ďalšom kroku. V tom úvode je to možno nepodstatné, ale vždycky záleží od veľkosti toho, veľkosti toho tiketu.
Mišo Ukropec: toto je dobrá vec, čo si teraz vytiahol. keď, lebo za normálnych okolností vlastníkmi podielov v startupoch sú fyzické osoby, zakladatelia. Teraz nemám na mysli fondy, lebo tam je to jasné, že to je firma. keď founder, keď sa firma exitne a, a founder je vyplatený, tak je zdaňovaný ako fyzická osoba.
Peter Pašek: Ale to tak v praxi nefunguje. Väčšinou tí founde-
Mišo Ukropec: No a to som sa práve chcel opýtať.
Peter Pašek: Väčšinou tí founderi, samozrejme veľa, veľké množstvo founderov na začiatku zakladá ten startup ako fyzické osoby, ale zase ruku na srdce, jak, jak existuje nejaký ten potenciál, že už ten potenciálny exit je niekde, niekde je možný, že ten, že ten startup má tú správnu trajektóriu, tak sa začnú zaoberať tou otázkou a čo sa stane, keď ja ten, ten, ten podiel v tom mojom startupe raz predám? No a keď sa pozeráme z toho napríklad slovenského, čisto slovenského pohľadu, tak držať obchodný podiel ako fyzická osoba a predávať ho neni vôbec daňovo výhodné. Čiže-
Mišo Ukropec: Jo.
Peter Pašek: -do toho zase vstupujú dane, platiť, dvadsaťpäťku alebo po novom potenciálne tridsaťpäťku, plus do toho máme nejakých šestnásť percent, ten zdravotný odvod je relatívne-
Mišo Ukropec: Poľkáči.
Peter Pašek: -je vysoké. Takže buďme úprimní, väčšina tých founderov rieši, rieši potom ten svoj setup v tých startupoch tak, že medzi ním a tým startupom je umiestnená kvázi nejaká rodinná holdingová štruktúra, nejaká eseročka, do ktorej si nejakým spôsobom tie akcie alebo podiely prevedie a nekontroluje ten startup napriamo ako fyzická osoba, ale cez nejakú nastrčenú firmu.
Mišo Ukropec: Ale tam musí držať nejakú dobu.
Peter Pašek: On tam musí, samozrejme, nie je to úplne také jednoduché. Musí tam držať aspoň desaťpercentný podiel po dobu zo slovenského pohľadu aspoň dva roky. A treba si uvedomiť, že nemôže to držať cez nejakú len schránkovú firmičku. Tá firma musí mať nejakú substanciu a podobne. Sú tam nejaké pravidlá, ale nič také, čo by sa nedalo, nedalo, nedalo poriešiť. To znamená, že, a toto neni len čisto slovenský problém, to rieši ak-akýkoľvek founder, v krajine, kde zdanenie ako keby, alebo capital gains na normálnej fyzickej osobe je vysoký, tak sa snaží nájsť spôsob, ako to legitímne samozrejme si takto, takto štruktúrovať. Čiže áno, neni to, neni to, neni to, neni to, neni to, je to, je to bežné.
Mišo Gula: Teraz hovoríš, že to nemôže byť len schránková firma. Existujú precedensy na Slovensku teraz konkrétne, že by niekto na to doplatil?
Peter Pašek: mne zatiaľ nie sú známe, že by som videl alebo počul o niekom, že by predával obchodný podiel cez ne, cez jeho nejakú tú holdingovú štruktúru a tá holdingová štruktúra nemala tú substanciu a on si uplatnil oslobodenie a daňový úrad by tam prišiel a po- ale samozrejme, takéto prípady môžu nastať. Ako buďme úprimní, že máme tu takúto legislatívu pár rokov dozadu iba, keď začala fungovať. Teraz tu máme, stále tu máme nejakú, nejakú, nejakú fázu, kedy tie, tie, tie obchodné podiely museli byť držané. Teraz sa exitu-, teraz sa realizujú možno prvé exity, podávajú sa prvé daňové priznania a Finančná správa stále má ešte roky na to, aby sa vedela k týmto obdobiam vrátiť a začať robiť kontroly. To znamená, takéto prípady ešte stále môžu nastať, neni to vylúčené. Čiže toto by som ešte ako keby nebral, že máme tu nejakú relatívne dlhú dobu, a prax v tomto. A samozrejme, keď na to prídu, tak sa bude dodaňovať. Akože to zas ako je to, je to teoreticky možné.
Mišo Ukropec: Keď si ešte hovoril o tých amerických fondoch, tak ja mám v hlave, oprav ma prosím ťa, číslo, že päťkr- päť x. Že keď raiseujem v Amerike päť miliónov, tak to je to isté, ako keby som v Európe raiseoval jeden milión. Hej, možno je to jedna štyri, neviem proste, že milión v Amerike je iný milión ako milión v Európe, lebo tie náklady na život v Spojených štátoch sú úplne, úplne inde ako, ako tu, že keď sa slovenský startup, slovenský európsky alebo východoeurópsky startup rozhodne raiseovať peniaze v Amerike, lebo tam vidí, že tu dostane milión, tam mi dali päť. Je to tých istých päť, ako by dostal v Európe?
Peter Pašek: Takto. Súhlasím s tým, že tie, že tie, že tie sumy sú odlišné. Ono napríklad platí, že v Amerike do štyroch miliónov štandardne, keď sa bavíme o tých pre-seedových kolách, možno skorší seed, tak sa nezrealizujú ani pri-cez nejaké price kolá. To znamená, že ten fond alebo nejaký angel, ktorý dáva tú investíciu do toho startupu, to realizuje cez nejaké safe call konvertibilnú pôžičku, čiže nedostáva priamo podiel na starte-upe, ale dostáva, nechcem povedať nejaký buď prísľub alebo nejakú možnosť to konvertovať v nejaké budú-ďalšom investičnom kole-
Mišo Ukropec: Do štyroch miliónov.
Peter Pašek: Do štyroch miliónov dolárov. A ono to je samozrejme spojené s tým, že tie štyri milióny dolárov berú ako, ono bolo tri, teraz to narástlo na štyri, ale to je vplyvom samozrejme inflácie, že tie štyri milióny sú pre nich taká tá hranica, že, že zaplatiť právnikov a všetkých tých poradcov finančných, daňových v súvislosti s tým due diligenceom je tak náročné, že poďme si radšej dohodnúť nejakú, nejaký takýto safe call, podpíšme ho a budeme to riešiť, keď budeme riešiť väčšie peniaze, že, že tie, že tie štyri milióny pre nich je ešte stále tak malá suma, že, že radšej to riešme touto cestou a toto si posuňme do budúcnosti. No potom je samozrejme otázka, že, že, že či sú to veľké peniaze alebo malé peniaze. Treba si uvedomiť, že ja vždycky hovorím, že nepozerajte sa na to, že koľko raiseujete, že či to je štyri milióny alebo milión, ale pozrite sa na to, že koľko peňazí reálne potrebujete. Vy keď raiseujete kapitál, nemali by ste, teraz, teraz tie nejaké nové, nejaké nové čísla hovoria, že mali by ste raiseovať peniaze toľko, ktoré vám pomôžu prežiť nejaké dva až štvorročné obdobie a-
Mišo Ukropec: Bolo, bolo rok a pol.
Peter Pašek: Bolo rok a pol, ale už teraz sa to posúva. Čiže a prečo to je dôležité? Pretože keď ja nareazujem strašne veľa peňazí a peňazí, ktoré nepotrebujem, tak ja ako founder som zbytočne dilutnutý, rozriedený niekým. A to je, aby, aby to sa snažím vysvetliť, že ľudia nechápu, že to je najdrahšia forma kapitálu, ktorú ja mám, je ten vlastný kapitál. To znamená, ja si, je to pravda, že keď mám, som spoločník, tak ja si samozrejme nepýtam žiadne úroky od spoločnosti, lebo ľudia si myslia, že najdrahší kapitál je ten cudzí, čo dostávam od bánk alebo od veriteľov cez dlhopisy vo forme úrokov, ktoré platím, lebo tam vidím úrok. Ale najdrahšia forma kapitálu je tá vlastná. Čiže ja tým, že sa vzdávam podielu na firme v prospech niekoho, tak to je to najväčšie, to je najdrahšie, pretože ja ten potenciál dividendu, ktorú by som mal dostať v budúcnosti alebo podiel na exite sa vzdávam v prospech niekoho iného. Čiže tam si treba uvedomiť, že koľko peňazí potrebujem a nezobrať viac ako potrebujem na to, aby som prežil to dvoj, trojročné obdobie a neni potom až tak doľ- a to je, to je možno ten rozdiel, že, že, že v tej Amerike a ešte, ešte, že, že tie sumy sú iné a možno, že tam sa ešte možno, možno skočím do nejakej trošku podobnej a inej témy, že čiže to by som chcel povedať, že tam je, tam je nejaký, tam je nejaký rozdiel. Ale krásne bolo taký, taká štatistika, robili ju v Amerike, že ako sa menia tie, tie, tie valuácie v tých seedových, áčkových a béčkových kolách v závislosti od rozličných skutočností, ktoré nastávajú na trhu. Prvé bolo, že ako sa menia valuácie startupov, že ak sa zmenia ak-ceny akcií tých, tých veľkých technologických firiem Meta, Alphabet a podobne.
Mišo Ukropec: Prepáč, že vplyv veľkých technologických firiem na valuáciu startupov.
Peter Pašek: Valuácie startupov. A bolo povedané, že keď sa, že keď startup, keď tieto technologické giganty, že ceny idú hore, tak aj valuácia firiem v Series A a B a v týchto ďalších kolách ide hore. Logicky. A keď padajú, tak aj tie, tie valuácie padajú. Potom pozerali, že ako sa menia valuácie startupov, keď sa mení úroková sadzba na trhu. Logicky, keď úroková sadzba na trhu ide hore, tak aj valuácie idú dole, pretože proste tam je ten zákon. A zase to, zase to dokázali na Series A, Series B a podobne, ale nikdy to nedokázali na seedových, na seedových kolách. To znamená, že je úplne jedno, čo sa deje s úrokovými sadzbami. Je úplne jedno, čo sa deje s cenami akcií na verejnom trhu, ale v seedových kolách toto vôbec nemalo vplyv na nič.
Mišo Ukropec: Prepáč, pardon, ty čo neviete, seedové kolo to sú také tie úplne prvé, prvé maličké.
Peter Pašek: Beriem peniaze, povedzme to takto, aby som dobudoval MVPčko a snažil sa dokázať, že mám nejaký product market fit a aby som dokázal, že má o to niekto záujem, ja som schopný dodávať a tak. A teraz začali sa zaoberať štatistikou, že čo vôbec má vplyv na tie, na tie valuácie v seedových kolách a jediné, čo má vplyv na valuácie v seedových kolách bola viete čo?
Mišo Ukropec: Dojm, ktorý to zanechá?
Peter Pašek: Nie, nie, nie. Že čo je najdôle-že to, našli nejakú takú, že štatistickú prepojenosť, nejakú koreláciu, s čím to našli, že kedy valuácie v seede idú alebo akým tempom idú hore, dole alebo v nejakom čase.
Mišo Ukropec: Poučnosť?
Peter Pašek: Mzdové náklady na techni-technologický talent. To znamená, že keď a bola tam aj, bola tam aj nejaká korelácia, že ak rástli mzdové náklady na ITčkára, poviem to ľudovo v Silicon Valley nejakým tempom, tak tak rástli o niekoľkonásobne rástli aj valuácie v seedových kolách startupov. Čo som ti chcel povedať a znovu sa vrátim k tomu, že tie valu-tie sumy, ktoré potrebujem, preto oni-
Mišo Ukropec: To zodpovedá s nákladmi, ktoré potrebujú zaplatiť.
Peter Pašek: Zaplatiť. A teraz kým v minulosti to bolo hlavne o ľudskom kapitále, to je akože jedna vec. Takže preto napríklad tie ko-kola v Amerike boli ďaleko väčšie, čo sa týka tej sumy, pretože ja som potreboval zaplatiť ten technologický talent, ktorý tam v Silicon Valley automaticky stál viac ako niekde tu u nás v Európe a ešte viac v nejakej východnej Európe. Čiže aj to, aby ľudia chápali, že niekedy, keď počujem, že bombastické kolá, že raiseujem niekoľko miliónov, ale ja to raiseujem preto, lebo musím spendovať veľa v Amerike na IT talent, marketing a podobne, tak jasné, že potrebujem viacej peňazí. Čiže aj tie, toto, aby ľudia chápali, že tie valuácie nie sú len o tom, že niečo je bombasticky úspešné alebo potencionálne. Ono to má reflektovať aj to, na čo to mám spendnúť. A teraz-
Mišo Ukropec: Pretože keď som povedal to 4x, 5x voči-
Peter Pašek: To môže kľudne súvisieť s tým, že tie náklady, náklady, ktoré potrebujem spendnúť v Amerike na ten svoj startup sú ďaleko väčšie ako tu v tých našich podmienkach. A ideálne mať získať možno peniaze v Amerike a mať-
Mišo Ukropec: A tu ich minúť.
Peter Pašek: A tu ich minúť. Samozrejme, potom otázka, že či to neboli zbytočne raisenuté peniaze a zbytočne sa dilutujem a podobne.
Mišo Ukropec: K tomu
Peter Pašek: Ale aby ste, aby sa aj bolo chápané, že toto, toto je ten ako keby základ, základná vec. A samozrejme, to sa teraz trošku mení, pretože jak
Mišo Ukropec: nástupom AI
Peter Pašek: už tie tímy začínajú byť viacej lean a viacej tých peňazí sa teraz momentálne nemení ani tak na ľudský talent, ako na rozličné také tie technologické veci. Ale zase otázka je, že či to je ten spending je správny, ale to sa
Mišo Ukropec: ukáže až na nejakých nasledujúcich rokoch.
Mišo Gula: Už nemáme veľa času, ale zaujíma ma ešte jedna téma, či máš na to nejaký názor, lebo teraz v poslednom čase sa dosť začalo hovoriť o, o AI bubline práve kvôli tomu, ako NVIDIA, OpenAI, Oracle a tak ďalej, ako-
Mišo Ukropec: Microsoft.
Peter Pašek: Microsoft, ako vlastne vytvorili len kolobeh peňazí.
Mišo Gula: Jedna firma podporuje druhú a na konci dňa to vlastne len vyzerá, že vznikla jedna veľká bublina, ktorá
Peter Pašek: je otázka skôr, že kedy praskne, nie či praskne.
Mišo Ukropec: A čo ma k tomu zaujíma, že teda či si myslíš, že to tak naozaj je a že ak to tak je alebo aj neni, na tom vlastne nezáleží, že-
Peter Pašek: Či treba shortovať.
Mišo Ukropec: Áno, presne, že či nás čaká dotcom kríza dvadsaťpäť alebo dvadsaťšesť.
Peter Pašek: Keby som to vedel a keby to niekto vedel, tak vám tu všetci, že ono je, ono sú to nejaké capexy, samozrejme, ktoré sú obrovské, ktoré do toho investujú. A, a ale takto. Otázka je, že mi história ukázala, že keď bolo, keď sa budovala nejaká infraštruktúra niečo, či už to bola infraštruktúra internetu, či už to bola telekomunikačná infraštruktúra alebo niečo, počítačová, vždycky vypadol niekto ďalší, ktorý na tom narástol. Čiže ja si skôr myslím, že víťaz nebude NVIDIA, víťaz nebude nikto z týchto technologicky, ale bude niekto do-- momentálne netušíme, že to bude. Ale viete-
Mišo Ukropec: Kto sa poučí z chýb ostatných a nájde nejaký-
Peter Pašek: Kto využije tú infraštruktúru a postaví na tom niečo. Ale to, keby som to vedel, tak-
Mišo Ukropec: Už stavkujeme.
Peter Pašek: Tak to je. Ale to ako takto. Existujú rozličné analýzy. Niekto hovorí, že to je bublina, neni bublina. Zatiaľ tie firmy ešte dodávajú ten zisk, lebo vždycky o tom, kto, ktorý tam je.
Mišo Ukropec: Okrem OpenAI.
Peter Pašek: Tak ten nedodáva. Ale to je, to je proste, to je proste firma, ktorá, firma, ktorá neni firmou alebo ja viem, jak to všetko proste nazvať. Ale áno. Takže, takže keby som vedel, bolo by dobré. Fun fact.
Mišo Ukropec: Rozmýšľam nad nejakým fun factičkom, takým z tohoto prostredia. Ja mám roztomilý. Noví policajti, prosím ťa, zas ma, zas ma drápli.
Peter Pašek: Keď ty si to pýtaš s tým autom, vieš to.
Mišo Ukropec: Áno. Frčím si po diaľnici predo mnou proste auto v ľavom pruhu, vpravo nikto. Bol som asi sto metrov od neho, tak si naňho bliknem, že teda haló. Vieš, neni to, že, že nemal kam. Proste sám tam bol. Tak bliknem sto metrov od neho. Vieš, nelepiem sa ľuďom do kufra. Nič. Bliknem ešte raz. Nič. Sere na mňa. Vrr, tak som odobral správa. Hej, rozsvietil sa jak vianočný stromček.
Peter Pašek: Presne na to čakal.
Mišo Ukropec: Presne na to čakal. Tak ma odtiahli na, na odpočívadlo, že pán vodič, to čo bolo?
Mišo Gula: Ale bola to diaľnica alebo rýchlostná cesta?
Mišo Ukropec: Diaľnica, diaľnica, diaľnica. Normálne nesmel som to spraviť. Akože neobhajujem to.
Mišo Gula: Hej, ale on nemal čo robiť v pruhu.
Mišo Ukropec: K tomu sa dostaneme. Je to pointou fun factu, lebo týka sa to priamo Slovenska.
Peter Pašek: Prepáč, prepáč.
Mišo Ukropec: Hej, tak som odposluch. Tak ma odtiaľ, že pán vodič, to čo bolo? Hovorím, chlapi, čo vám poviem, ako trošku ste sa trcali v tom ľavom pruhu, a tak som to proste ako zobral. Dajte papiere. Dal som papiere. Kukli. No máte tu za päť rokov štyri akože priestupky. Nič vážne. Hm, mladý kuká. Ale môže byť ozbrojený. Hovorím áno, môžem byť ozbrojený, ale, ale nie som, lebo proste nechodím ozbrojený. Načo mám päste, keby na to prišlo? A, a hovorím tak ale. Oni, že no pán vodič, ale že čo to bolo? Hovorím, tak ste sa trcali jakože a to ešte vieš, oni sa trcali stoštyridsať. Takže ja keď som robil vrr, ja som išiel koľko? Stošesťdesiat, stosedemdesiat? Neviem, proste veľa. A hovorím tak viete, ale pozrite, tak nebudem sa tváriť, ako že som chudobný študent. Proste koľko poviete, toľko poviete a proste tak za chyby sa platí. Ako nedá sa svietiť. Kuká na mňa. Viete čo? Ten Fico nás tak sere. Dvadsať eur. Takže vážení, opálil som stošesťdesiat, stosedemdesiat policajtov sprava na diaľnici.
Peter Pašek: A teraz to máš verejne.
Mišo Ukropec: Teraz to mám verejne. Ale ako? Ale tak ako hej, oni určujú podľa kontextu bezpečnosti a všetko jaká je a nikoho som, sami sme tam boli. Hej, akože bolo to bezpečné? Nerobí, ja nerobím ako veci, ktoré sú nebezpečné, ale, ale že ešte aj tým policajtom, ani oni nechcú ti dať, keď nie si teda debil pokutu, aby to išlo do štátneho rozpočtu, lebo neni to fér, čo robí naša milovaná republika.
Mišo Gula: No to musela byť len skôr náhoda, lebo oni predsa majú aj prémie z toho, koľko
Peter Pašek: pokút vyberú.
Mišo Ukropec: No ako vidíš, týmto záležalo viacej na tom, aby to nedostali.
Peter Pašek: Už majú, už majú alebo majú splnený limit a to niečo.
Mišo Ukropec: Alebo, alebo.
Peter Pašek: Fun fact. Fú, ja mám teraz všetko.
Mišo Ukropec: Môžeš aj sad fact. Máme novú kategóriu sad facty.
Peter Pašek: Smutné, smutné fun facty. Ach, no smutný fun fact spomeniem alebo aj veselý, no. Ja mám, ja mám manželku Rumunku a ja si robím z toho srandu. Dúfam, že ma bude počúvať, že svadbu sme mali v roku 2012, teda už je to nejaké tie, nejaké tie roky a do Rumunska som chodieval tak relatívne od roku 2000, teraz by som kládol možno sedem, osem. A ja si vždycky robím srandu, že to bol taký ten, že sociálny program, že som si našiel Rumunku a doviezol som si ju na Slovensko, že pre lepší život. No ale A teraz ten paradox je, že to Rumunsko beží lepšie ako Slovensko. Takže ten smutný fun fact možno je taký, že kým v minulosti ja som chodil do toho Rumunska a teraz a stále chodíme pravidelne, tak kým ako keby v minulosti sme mali taký ten názor, že Rumunsko zaostalá krajina, kde sú-
Mišo Ukropec: Večernú elektrinu.
Peter Pašek: Tak ja to môžem na vlastnej skúsenosti povedať, že, že keď prídete do nejakého malého mestečka a malým mestečkom myslím na rumunskej pomery stotisíc a viac obyvateľov, čiže veľmi často väčšie ako naše Košice, že ten, že ten rozvoj a development a všetko, čo tam je vidieť a badať v tom verejnom priestore, o ktorom sa stále bavíme, je obrovský oproti nám. To znamená, že áno, stále tam máte možno dediny, kde máte domčeky, ktoré sú z nejakého nekvalitného materiálu, ktoré sa rozpadajú a že tie dediny nemusia vyzerať vábne, ale už aj tie cesty a tie cesty sú ďaleko lepšie prvej triedy ako u nás, ale proste to budovanie tej infraštruktúry tam je ďaleko. Takže ten fun sad fact je, že, že kým som si našiel manželku ako sociálny program, tak teraz mám pocit, že keď chodím do Rumunska, tak sa chodím motivovať a opačne.
Mišo Gula: Ale ona ti to vlastne musí spätne už tak trošku vyčítať, že ty si ju vlastne zobral z európskeho tigra do ťažko rozvojovej krajiny.
Peter Pašek: To je presne, možno to je ten fun fact, že keď sme mali svadbu v Rumunsku, tak ja som prišiel vlastne k tomu ich farárovi. Ja som katolík, ale oni katolíci nie sú a niečo mi tam po rumunsky rozprával. Ja som povedal da. Čiže ja vlastne stále hovorím, že možno ja neviem, že čo, že vlastne či tá svadba je aj platná, ale tak je tam aj civilný sobáš, oni popritom majú. A teraz, že manželka mi stále vyčíta, že mi tvrdí, že ja som jej vlastne niekedy v minulosti sľúbil, že ja si ju zoberiem na Slovensko, ale raz sa vrátime alebo pôjdeme niekam. Ja si to nepamätám. Čiže možnože to bolo. A teraz čím ďalej viacej počúvam práve to, že proste áno, že zobral som ju do krajiny, ktorá bola tým tigrom, ale teraz je to to ono, to jak to hovoria tí s kapotou kočkov alebo jak to je a že, že tam to momentálne beží. Ale zase musím povedať a na margo toho, že zase ono sa tu tým, že vlastne sledujem aj to Rumunsko, sledujem aj tie iné krajiny. Je pravda, že oni rastú rýchlo, ale tá miera zadlženia, ktorú tam majú je tiež obrovská a ďaleko väčšia ako my máme. Takže každá krajina má svoje problémy. Ale áno, že to HDP rastie rýchlejšie, tie reálne mzdy tam rastú rýchlejšie a hlavne zase čo, na čo ja sa vždycky pozerám a to je ten verejný priestor, že oni tie európske fondy na to skvalitnenie toho verejného priestoru tam je vidieť, že sa používajú. U nás, keď do tých miest a dedín idem, to tam nevidím. To, že máme opravené domy, to je zásluhou ľudí. To, že máme opravené niečo je zásluhou ľudí, ale to, čo sú tie verejné školy, nemocnice a podobne, tak zase na margo toho ešte jeden fun fact to súvisí, ospravedlňujem sa-
Mišo Ukropec: Zrazu. Nie jeden.
Peter Pašek: Ale to súvisí s tou rumunskou otázkou, že prišiel sem raz svokor za nami už teda pár rokov dozadu a prišiel, priletel a ak doletel, tak bol opuchnutý. Proste opuchol z toho letu, tak som ho zobral do slovenskej nemocnice a najprv som ho doniesol do Svätého Michala v Bratislave, kde ja som nejak historicky že aj patril. Neviem a stále, ale-
Mišo Ukropec: Ale tam je, tam je kožná ako kožná pohotovosť.
Peter Pašek: Ale bolo, tak nás poslali preč. Takže oni nie sú koncová. Povedali, že oni nie sú koncová, pošlú nás do Ružinova, že oni to takto toto riešiť nebudú. A keď som došiel do Ružinova, tak sa pozrel na mňa ten svokor a nemusím tú Rumunsko až tak ovládať, ale sa ma opýtal, že či som ho sem prišiel ako keby zabiť. Tak akože na margo toho, že áno, zase vrátim sa. Akákoľvek nemocnica v Rumunsku vyzerá ďaleko lepšie, aby si ľudia predstavili ako, ako Ružinov a kým myslím ďaleko lepšie, vyzerá moderne, opravené a kvalita služieb je úplne na inej úrovni. A to je, to je ten sad fun fact, aby, aby som povedal, že tak sa vlastne vyvinulo to, to tých posledných, ja by som povedal, že desať, dvanásť, pätnásť rokov, že kde jak som to cítil. A to je, keď sa vrátime na tú diskusiu, že vracal som sa na Slovensko s tým pocitom, je to tu dobré, budujeme, ideme správnym smerom a teraz keď sa vrátite, tak stále akože hovorím, že stále niekde idete, ale ten svet ide rýchlejšie. Tak by som povedal.
Mišo Ukropec: No sa to otvára tie nožnice.
Mišo Gula: Ja som chcel ešte rýchly fun fact, lebo keď sme sa bavili o tom 5x hej, Amerika versus Európa a tak
Peter Pašek: ďalej, tak relatívne čerstvo, keď sme robili tú akciu v Prahe, tú konferenciu,
Mišo Gula: tak vlastne ona vznikla v nejakej spolupráci s veľmi podobnou, čo sa týka veľkosti
Peter Pašek: partnerov, všetko možné, diváctva.
Mišo Gula: Veľmi podobná akcia sa konala v Amerike. Teraz ten fun fact je v tom, že tá americká časť, keď ten šéf prepustil
Peter Pašek: svoju asistentku, tak sme sa dozvedeli, že koľko brala peňazí asistentka ročne. Tak za to, čo ona brala peniaze my sme celú konferenciu urobili v apríli, čo ona brala, že stotisíc dolárov ročne asistentka, nás stála cca stotisíc konferencia v Prahe. Hej.
Mišo Ukropec: Prosím ťa, teraz však v tom San Franciscu káva osem dolárov, koláčik šesť dolárov, dom štyri mega od.
Peter Pašek: Ale to sú tie vysvetlenia tých valuačných, lebo ja sa vždycky snažím aj zase sa vrátim k tomu startupom vysvetliť. Nepozerajte koľko raisujete, ale pozerajte koľko za to ako keby dostanete alebo o koľko prídete v tom vašom cap table, lebo on v konečnom dôsledku stále to je o tom, že aj teraz aj v tej Amerike stále platí. Zvyšujú sa kolá, ktoré raisujeme, ale ten percentuálny podiel, ktorý za to tí v tej VCčka berú, je stále rovnaký, že sa to zmení o jedno percento hore, jedno percento dole v nejakom tom kvartáli, ale v konečnom dôsledku je to stále tá istá dilution a to iba odpovedá na to, že sa, že ten podiel sa nemení, mení sa len suma, ktorú potrebujeme raisiť, a to je vplyvom aj inflácie, vplyvom tých nákladov. Čiže neni to vždycky o tých sumách, o tých bombastických. Keď niekto povie, že má valuáciu miliardu, lebo narazoval päťdesiat miliónov, okej, ale on musí mať valuáciu miliardu, keď narazoval päťdesiat miliónov v tých niektorých situáciách.
Mišo Ukropec: Takže ponaučenie, vážení, z toho znie raisujte v Amerike, míňajte v Európe.
Peter Pašek: Presne.
Mišo Ukropec: Velice, velice pekne ďakujem, že si prišiel.
Peter Pašek: Ďakujem za pozvanie.
Mišo Ukropec: Sme o niečo múdrejší. Díky. Čaute.
Peter Pašek: Ďakujeme za debatu. Dobre. Ďakujem. Čaute.