#15554 min
Prostata od 50, PSA a čo končí u urológa – Peter Kertes | Kolotočári #155
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Urológ Peter Kertes prišiel ku Kolotočárom v Movembri, keď sa Mišo Ukropec chystal na veľkú preventívnu prehliadku aj s kontrolou prostaty. Peter vysvetľuje, čím sa líši urológ od gynekológa, prečo podľa neho treba na urologickú prevenciu chodiť od päťdesiatky a kedy má zmysel ísť skôr – napríklad pri rakovine prostaty u otca alebo brata. Hovorí o tom, prečo sa prostata stále vyšetruje aj prstom, čo znamená hodnota PSA, ako prebieha biopsia a prečo podľa neho nie každý nádor prostaty treba hneď liečiť. Cituje pitevné štatistiky, podľa ktorých má nádor prostaty približne tretina päťdesiatnikov, a vysvetľuje, ako sa riešia zväčšená prostata, metastázy aj vazektómia. Debata sa stočí k plodnosti a klesajúcemu počtu spermií, k veku, v ktorom ženy rodia, k HPV, ku genetike, klonovaniu orgánov a k tomu, či nás medicína dovedie k dlhovekosti. Na záver Peter rozpráva historky o predmetoch, s ktorými ľudia skončia u urológa, a prečo si vybral práve urológiu.
Hlavné myšlienky
- Podľa Petra Kertesa má urologická prevencia štatistický význam od päťdesiatky; skôr má zmysel ísť najmä pri rakovine prostaty u otca alebo brata.
- Peter uvádza, že niektoré agresívne nádory prostaty netvoria marker PSA a odhalí ich len vyšetrenie prstom; sonografia prostaty podľa neho na hľadanie nádoru nestačí.
- Pri PSA v šedej zóne (4 až 10) Peter zvyčajne vyšetrenie zopakuje o tri až šesť mesiacov, pri vyšších hodnotách nasleduje magnetická rezonancia a prípadne biopsia.
- Nádory prostaty sú podľa Petra všetky zhubné, ale líšia sa rýchlosťou rastu – pri pomaly rastúcich niekedy stačí pacienta len sledovať.
- Vazektómia podľa Petra nemá hormonálny dopad, no ako operáciu ju odporúča až vtedy, keď iná antikoncepcia nie je možná.
- Ide o informácie a názory hosťa, nie o zdravotnú radu – pri vlastnom zdraví sa poraďte s lekárom.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (40)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Mne stačí jedna sterovka a do minúty mi povieš všetko.
Ty môžeš mať veľký problém, nemusíš o tom vedieť a ja ho nájdem.
Keď budeme raz žiť sto rokov, všetci budeme mať nádor.
Nie je podstatné, ako dlho žiješ, ale ako kvalitne žiješ.
Radšej jeden deň ako lev ako sto rokov jak sviňa.
To nie je chyba tých žien. To je chyba spoločnosti.
Čím je tých ľudí menej, tým je menšia pravdepodobnosť, že ťa niekto vymení.
Popis epizódy
Peter Kertes je urológ z lekárskej rodiny a popri ambulancii podniká aj v genetike. Ku Kolotočárom prišiel v Movembri a práve vo chvíli, keď sa Mišo Ukropec chystá na veľkú preventívnu prehliadku – aj s kontrolou prostaty.Bavíme sa o tom, prečo chodiť k urológovi od päťdesiatky, čo ukáže PSA, prečo sa prostata stále vyšetruje prstom a prečo podľa Petra nie všetky nádory prostaty treba hneď liečiť. Dostaneme sa aj k vazektómii, klesajúcemu počtu spermií, HPV, budúcnosti genetiky a k predmetom, s ktorými ľudia skončia u urológa – vrátane matriošky. Rozhovor nenahrádza vyšetrenie u lekára.Časové značky:0:00 Nazdar kolotočár – box, chlamýdie a preventívka1:19 Vtipy na urológov a zlomený nos1:49 Urológ, alebo gynekológ?2:46 Čo čaká Miša Ukropca na prevencii3:19 Prečo na prevenciu od päťdesiatky3:55 Má zmysel ísť už po štyridsiatke?5:09 Rakovina prostaty v rodine5:32 Prečo prstom, a nie sonom7:34 Prečo práve prostata?8:58 Prostata a slepé črevo: zbytočné orgány?11:09 Koľko spermií má chlap12:57 Zväčšená prostata a močenie15:23 Operácia prostaty: tunel do mandarínky17:01 PSA: čo znamená vyššia hodnota19:08 Biopsia minie až tretinu nádorov19:39 Dobré, stredné a zlé nádory20:10 Gleasonovo skóre21:56 Metastázy a PET CT25:02 Pitvy: nádor má 30 % päťdesiatnikov27:08 Prečo rakovina prostaty vzniká27:57 Eunuchovia a testosterón29:07 Kedy je pre ženu najlepšie rodiť31:08 Neskoré tehotenstvo: chyba spoločnosti33:29 Vazektómia a hormóny34:48 Prečo klesá počet spermií35:49 Genetika a liečba na mieru37:53 Nasimuluje AI vývoj dieťaťa?39:31 Japonec v Amerike39:56 HPV: chlap ako prenášač40:41 Dosiahneme nesmrteľnosť?42:53 Vek dožitia a dlhovekosť45:04 Životospráva, alebo nové orgány?45:27 Oblička z vlastných buniek47:03 Klonovanie a etika48:05 Dieťa s elaborátom rizík48:40 Revolúcie sa skracujú49:10 Fun fact: čo končí u urológa51:21 Drôt a magnetky v mechúri52:44 Prečo práve urológia53:35 Záver
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 43 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Mišo Gula: Nazdar, kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik. Je to asi pätnásť rokov dozadu a to som ešte neblbol s Twinsom, ale chodil ku mne chlapec boxovať. Som dával ešte hodiny a vždycky prišiel s vetou, že: „Miško, dneska som tak našlapaný, dneska tak dostaneš na piču, že to uvidíš.“ A o minútku neskôr chŕčal kdesi v rohu, ale spokojný vždycky nezabudol dodať: „Však ty dostaneš chlamýdie, neboj sa ty, potom za rok prídeš.“ No chlamýdie som síce chvalabohu zatiaľ nedostal, ale, ale náhoda chcela, že budúci týždeň voči natáčaniu. Takže keď už to pôjde von, tak už bude ako po, ale idem na kontrolu. Veľkú preventívku mám takú, že jeden a pol dňovú a mám tam aj kontrolu prostaty a volá mi sestrička odtiaľ, že je tu taký doktor alebo doktor Kertész. Hovorím: „Kertész, však som mu to sľúbil.“
Mišo Gula: Že keď sa raz budem ženiť, tak si vezmem teba. Áno.
Mišo Ukropec: No budeš na mňa dobrý, prosím, doktor Kertész, urológ.
Peter Kertes: Budem na teba dobrý. Taký, ako si bol ty na mňa. To viď.
Mišo Gula: Nech sa my zbytočne nevybijáme. Aké sú najtrápnejšie vtipy, ktoré počuješ na svoju, funkciu a, a odbornosť? A hlavne na nos, na nos
Mišo Ukropec: som sa dozvedel. Dneska som nevedel-
Peter Kertes: Áno, ten mám zlomený ešte od teba jasné. Nie sú žiadne vtipy, všetko je pravda. Okej, fair enough.
Mišo Ukropec: Ale o tom nose som nevedel vážne. No tak
Peter Kertes: keď sa mi horšie dýcha, vždy na teba myslím.
Mišo Ukropec: Prepáč a myslím to úprimne, ako, chcel som sa len buchnúť. V poriadku. Ja som si vždycky myslel, že cho-, že, že ženy chodia ku gynekológovi a muži chodia k urológovi. Ale vlastne u teba som si uvedomil, že ty máš aj ženské pacientky, že, že, že kde začína gynekológ, urológ, že ja-jak to máte
Peter Kertes: podelené? Ja si myslím, že v tomto má problém každý jeden človek to pochopiť, aký je v tom rozdiel. Urológia sa venuje dvom veľkým nejakým orgánovým systémom a to je močový systém a genitálny systém. Ten močový systém teda aj u žien, aj u mužov a ten genitálny riešime hlavne u mužov. Ten genitálny u žien rieši gynekológ. Tak asi taký je ten rozdiel.
Mišo Ukropec: Oookej. No a teraz tá moja prostata. Vždycky ako nezabudnem-
Mišo Gula: Chceme vedieť, čo sa veľkému Miškovi bude diať budúci týždeň.
Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, počkaj, tam je iná vec, že keď si mi vyhrážal tým, jak mu padnú vatičky po vyšetrení tých chlamýdií, tak vždycky, však ale keď prídeš na prostatu Mišenko, tak ti ukážem, prečo si doteraz nikdy nedocenil kvalitu análneho sexu. Tak som zvedavý, že-
Peter Kertes: Vždy keď som pozeral nejaký film a tam bili ľudí pri mučení, som sa vždycky divil, prečo to robia tak. Je tam veľa špiny, krvi. Mne stačí jedna sterovka a do minúty mi povieš všetko. No čo ťa čaká? Od päťdesiatky treba chodiť, lebo my vieme nájsť dneska to, čo keď zanedbáš neskôr, ťažšie sa rieši. Hej, čiže tá prevencia, keď sa bavíme teda o prevencii, v tvojom prípade my aktívne vyhľadávame problémy, o ktorých ty nemusíš vedieť. Ty môžeš mať veľký problém, nemusíš o tom vedieť a ja ho nájdem. Hej? To, že popritom sa zväzujú aj tvoje problémy, na ktoré sa posťažuješ a viem ti pomôcť, to je druhá vec. Čiže je tam subjektívna, je tam objektívna stránka. To, čo ty povieš, že sa ti nepáči a to, čo ja zistím, že nie je košer. Takže to je asi ten zmysel tej prevencie.
Mišo Gula: Ten vek päťdesiat rokov, rozmýšľam teraz nad tým, že mne to povedal doktor už pri štyridsiatke, že by som to mal absolvovať. A teraz rozmýšľam, či mám mať pochybnosť o mojom doktorovi, alebo je to-
Peter Kertes: Štandardne, štandardne je to tak, že od tej päťdesiatky to začína mať štatistický význam. To neznamená, že sa ti nemôže stať, že v štyridsaťpäťke nastane nejaký prúser, ale v rámci nejakej štatistiky veľkých čísel to pre populáciu nie je zaujímavé. Čiže je fajn od päťdesiatky tú urológiu riešiť. To, že niektoré poisťovne u nás poskytujú ten benefit od štyridsiateho roku života je fajn, ale myslím si, že štatisticky to nemá nejaký význam. Čiže päťdesiaty rok je fajn.
Mišo Gula: Ale zároveň sa nemusím cítiť zneužito akože.
Peter Kertes: Nie, nie, môžeš to využiť. Ber to tak, ak ti to ponukajú od štyridsiatky choď, ale s veľkou pravdepodobnosťou sa tam nič nenájde, pretože ten vek u chlapa medzi štyridsiatkou, päťdesiatkou je asi ten najkrajší, kedy už ti nehrozia povedzme nádory semenníkov, ešte nemáš tú erektilnú dysfunkciu a ešte ti nehrozí karcinóm prostaty. Čiže medzi štyridsiatkou, päťdesiatkou je to fajn. Od päťdesiatky určite nevyužiť tú prevenciu je hlúposť, takže určite by som išiel k tomu urológovi. Ešte prepáč, aby som nezabudol. Má význam chodiť od štyridsiatky, respektíve u nás je to od štyridsiatky, v celom svete je to od štyridsaťpäťky. Ak máš pozitívnu rodinnú anamnézu na karcinóm prostaty, má význam prísť, lebo tam sú nejaké dedičné parametre. Nehrá to nejakú veľkú rolu v rámci percent, ale je tá pravdepodobnosť vyššia. Ale musí to byť prvostupňový. To znamená brat, otec.
Mišo Gula: V dnešnej dobe, keď máme vlastne senzoriku, všelijaké sono, röntgeny, všetko možné na už čokoľvek v našom tele. Do akej miery je to ešte to robíte ručne, pretože je to sranda a do akej miery je to potrebné kvôli tomu, že tá technika- Myslíš ručne čo? Vyšetrenie prostaty.
Peter Kertes: To vyšetrenie prostaty ti dáva viac informácií. Jednak či je tá prostata bolestivá, aká je veľká, či tam cítiš nejaký odpor, nejakú rezistenciu. Pretože to, že ty máš dneska nejaký marker, ktorý ti povie, či máš vyššie riziko alebo nemáš na nádor prostaty, neznamená, že ten nádor tvorí každý jeden nádor. Ten, ten tumorový marker. Tak. Lebo môžeš mať nádor, ktorý PSA netvorí, lebo je veľmi zlý a vtedy ho zistíš len povedzme pohmatom. Hej, takže sú aj takí pacienti. Nie je ich veľa, ale zistíš to.
Mišo Gula: Pýtam sa na to preto, že ja napríklad chodím so štítnou žľazou na, na vyšetrenia a tam dobre, ona to akože trošku prehmatá, ale v princípe berie, berie sono a robí mi proste snímok, hej, kontroluje. Preto sa na to pýtam, že či tu je to naozaj nutné robiť, robiť proste manuálne ten, toto vyšetrenie.
Peter Kertes: Ono sa uvádza, že sonografia prostaty okrem toho, že zmeriaš nejakú veľkosť, nemá absolútne žiaden význam v zmysle diagnostiky nádorového ochorenia, pretože ten nádor môže byť na obraze čierny, môže byť biely, môže byť sivý. Ty ho neuvidíš. Vieš to nejakou magnetickou rezonanciou zistiť, či tam sú nejaké zóny, ktoré sú suspektné, ale na to musíš mať nejakú indikáciu. To znamená, väčšinou to býva ten marker, ktorý sa berie z krvi, a to je PSA, prostatický špecifický antigén. Takže neodsudzoval by som to používanie per rectum. Takisto by som nenadsadzoval tú sonografiu. Sonografia má skôr taký kontext. My pozeráme obličky, ako vyzerajú, pozeráme mechúr, ako vyzerá, ako sa vyprázdňuje. Vieš tam vidieť x ochorení tou sonografiou, ale zrovna prostata nie je to, čo ťa zaujíma tou sonografiou vidieť, akú má echogenitu.
Mišo Ukropec: Čím je tá prostata taká špeciálna v zmysle tohoto vyšetrenia, že je to tak, ako že sú to u žien prsia, že od určitého veku zrazu proste prsia sú téma a u mužov je prostata. Prečo to neni rakovina pravého palca? Alebo ja neviem, vieš niečo?
Peter Kertes: Trošku odbočím. Môj švagor zubár hovorí, že keď Pán Boh siedmy deň mal oddychovať, tak vytvoril osmičky zuby a ja hovorím, že vytvoril prostatu. Je to v mnohom dosť zbytočný orgán. On plní nejakú funkciu, vytvára asi polovicu ejakulátu alebo výživu pre spermie v čase, keď to má nejaký význam. Ale samozrejme tá prostata je typická tým, že je veľmi často postihovaná nádorovým ochorením u chlapa po päťdesiatom roku života. Preto tá prevencia po päťdesiatom roku života alebo prevencia urologická je zameraná na vyhľadávanie aktívne nádorového ochorenia prostaty. Ty tam nechodíš kvôli nádoru obličky alebo mechúra alebo niečoho iného, pretože to všetko ti tvoj praktik v rámci toho, že ťa pošle na USG niekde zistí, ale PSA ti zoberie urológ.
Mišo Gula: Hej? Ty si povedal vetné spojenie, že je do veľkej miery zbytočná a mne to hneď evokovalo debatu o
Peter Kertes: napríklad slepom čreve. Sonografia prostaty.
Mišo Gula: Keď sa bavíme, hej? Ja som to pochopil tak, že ako orgán.
Peter Kertes: Ja myslíš takto. Áno, je viac menej prínosná len pre tvorbu výživy pre spermie.
Mišo Gula: Dobre a tam, tam chcem odísť s tou otázkou, lebo pri slepom čreve sa tiež taký, taký že uzus je, že je ti to na prd, hej a proste keď sa ti to zapáli, treba to dať preč. Tiež som to absolvoval, ale zase sú tam potom nejaké také, že ja neviem, či sú to teórie, výskumy a tak ďalej. Hovorí sa o tom, že je to jednak historicky, že nám ostal takýto orgán zas z čias, keď sme nejedli proste dokonale uvarené veci a jemno, jemné nejaké konštancie a že keď proste tam prichádzali kamene do zdravia a všelijaké také akože nestráviteľné veci, že to malo svoj význam. A za druhé, že, že to do nejakej miery aj udržuje nejakú rovnováhu hormonálnu alebo niečo v tom zmysle, akože proste niekde som, niekde som zachytil. Čiže teraz sa nechcem baviť o slepom čreve, ale či aj tu to nie je len nedostatočná vedomosť medicíny o danom orgáne, orgáne, že keď povieš, že je to tak napoly zbytočné.
Peter Kertes: Keď ti odstránia slepé črevo, môžeš žiť a takisto keď ti odstránia prostatu, môžeš žiť. Takže tam sa dá určiť, aký je význam toho orgánu. Ale pokiaľ tú prostatu nebudeš mať, tak spontánnou cestou nesplodíš potomstvo. Hej, dá sa ti odobrať tá spermia nejakou biopsiou, odberom zo semenníka, ale štandardne nedôjde k ejakulácii a tým pádom- Aha, že to má teda akože- Vyústenie, vyústenie tých duktov, ktoré vedú spermie zo semenníkov a nadsemenníkov vyúsťujú v prostate. Aha. Takže to je miesto, kde tie spermie vystreknú. Tam vystrekne aj časť toho ejakulátu a vlastne tá výživa podporuje tie spermie, aby sa dostali tam, kam majú.
Mišo Ukropec: A ty keď, ty keď prostatu vezmeš, tak zrazu tá cesta je zavretá.
Peter Kertes: No neejakuluješ, lebo odstráňa ti vlastne aj tú komunikáciu medzi semenníkmi a, tou prostatou. Ale má svoju funkciu. Netreba povedať, že nemá funkciu, má, vytvára výživu pre spermie, čiže v rámci fertility svoj význam tá prostata samozrejme má.
Mišo Gula: Alebo vaječníkoch sa potom tie spermie ďalej tvoria, nie? V semenníkoch.
Peter Kertes: V semenníkoch. V semenníkoch áno.
Mišo Gula: Vaječníkoch, ty vole. No. Že, že čo sa s nimi potom deje? Rozložia sa. Či normálne ti ich vstrebé naspäť alebo čo?
Peter Kertes: Áno, áno, rozpadnú sa.
Mišo Ukropec: No ja som si tu dal nejakú, som sa opýtal chatu, že Gemini, pardon, tentokrát, že koľko spermií chlap akože vygeneruje, aby to povedal, že denne, denne že sto až tristo miliónov. Takéto nejaké šialené číslo.
Peter Kertes: Takto. Neviem povedať, koľko ich vyprodukuje za deň, ale vývoj spermií trvá plus mínus, nechcem teraz trafiť, osemdesiatštyri dní, povedzme si, tri mesiace. Okej. A normálny nález, koľko spermií má byť v jednom mililitri ejakulátu dneska je pätnásť miliónov plus. Okej, veľa. Keď máš menej-
Mišo Gula: To je nejaký benchmark ako.
Peter Kertes: To je benchmark. Keď máš menej ako pätnásť miliónov spermií v mililitri ejakulátu, hodnotí sa to, že máš tých spermií málo. A v celom ejakuláte by si ich mal mať štyridsať miliónov. Vtedy sa to považuje za normálne množstvo. Hej? Okej. téma, ja sa ešte
Mišo Ukropec: dostanem sa trošku ďalej neskôr k tomu, že, čo čaká ľudstvo z hľadiska akože plodnosti, lebo skôr to zatiaľ vyzerá na, na kolaps civilizácie ako na nejakú explóziu. Dobre, to znamená, že, checkneš, vyhodnotíš dobre, zle. Už akože jak to dopadne, dozvieme sa budúci týždeň.
Peter Kertes: To ti nebudem pozerať. To nerobíme v rámci prevencie. Jedine, že by si, keď chceš spermie ogarať.
Mišo Gula: On je pri prostate, nie?
Peter Kertes: Aha, takže sme pri prostate. Spermie
Mišo Ukropec: chceš pozrieť. Nie, nie, nie, ako to mi je akože fuk momentálne. to znamená, že, že a keď dôjde, že, že teda na niečo sa príde. Tink, tink, prepáč Myško, musíš pod nôž. Tink, ide huš. Hej? Ako to ovplyvňuje mužský život? Lebo o tomto som zistil, že vlastne furt sa rieši, že keď máš zväčšenú prostatu, tak chodíš osemnásť razy v noci na záchod. Dobre, našťastie tento problém nemám, ale, ale že nehovorí sa, nikde som ako to nezachytil nikdy, že čo sa stane, keď teda sa to nájde, že sa to podchytí včas. Dobre, ting ting je to preč a potom čo je s jeho
Peter Kertes: sexuálnym životom? Ideme sa baviť o ochorení prostaty alebo o nádore prostaty, lebo to sú, to sú rôzne polia. Prostata, štandardne zvykne rásť vekom, teda po päťdesiatke tá prostata rastie a povedzme, že rastie asi tak, že každý druhý chlap po päťdesiatke tú prostatu väčšiu má. Okej. Keď si predstavíme, že tá prostata má veľkosť povedzme gaštana alebo nejakých dvadsaťpäť mililitrov, tak všetko, čo je nad to, alebo keď hovoríme od tridsať mililitrov naviac je zväčšená prostata. Nie každá zväčšená prostata robí problém s močením. Okej. Nie každá malá prostata problém nerobí. Čiže ty môžeš mať malú prostatu a problém s močením budeš mať a môžeš mať obrovitánsku prostatu ako tenisová loptička a nemusíš ich mať. A preto sa rozlišuje benigny alebo nezhubný nádor prostaty, takzvaná BPH alebo potom nádorové ochorenia prostaty. To sú tie zhubné invazívne, ktoré ťa môžu zabiť. Tá nezhubná prostata sa rieši vtedy, ak robí problémy tebe. To znamená, máš nejaký problém s močením, či už obštrukčný, teda že nevieš to vytlačiť zo seba von, alebo máš problém urgentný, že máš urgencie, musíš utekať na WC a podľa toho ide o to, či máš slabý prúd moču, časté močenie, v noci močenie, doškvrkávanie, dotlačenie. Tých príznakov je x, ktoré ti tá prostata môže spôsobiť, tak sa môže indikovať buď liečba nejakými liekmi, ktoré ti zabezpečia to, že tá prostata sa uvoľní, zrelaxuje hrdlo močového mechúra sa zrelaxuje a ty močíš lepšie. Močíš menej často, tá kvalita močenia je lepšia. Alebo sú potom ešte iné lieky. Nie tieto alfa blokátory, ale nejaké antimuskariká, ktoré brzdia receptory, ktoré sú dráždené tým ochorením alebo zväčšením prostaty a vieme potlačiť frekvenciu toho močenia. Čiže to sa bavíme o tej nezhubnej časti farmakologickej. Ak to nefunguje farmakologicky, tak potom prichádza na rad operácia a tá operácia ti dezobštruuje alebo zmenší tú prostatu.
Mišo Gula: Ako riziková alebo náročná je taká operácia?
Peter Kertes: Závisí od toho, čo si vyberieš. Dneska tých operácií je viacero. My hovoríme o zlatom štandarde cez močovú rúru elektrickou slučkou urobíš povedzme tunel si predstav do skaly, tak my urobíme
Mišo Gula: tunel- To si fakt nechcem predstavovať.
Peter Kertes: Do prostaty a vlastne odstrániš to, čo ti bráni tomu mechuru, keď pretláča
Mišo Gula: ten moč von. A že nevyberiete ju celú, ale urobíte akože prechod.
Peter Kertes: Predstav si, predstav si mandarínku a ty vlastne do tej dužiny, do tých mesiačikov urobíš dieru a potom ten pacient lepšie močí. A to, či to robíš elektricky alebo to robíš, ja neviem, laserom nie je až tak podstatné. Ešte je možné kedysi, keď boli tie prostaty, alebo keď to bolo pred tou érou týchto endoskopických operácií, tak sa tá prostata vyberala vlastne tak, že ti rozrezali brucho a cez močový mechúr ti tú prostatu vylúpli celé, celé tie mesiačiky mandarínky išli von, ale šupka ostala. Dneska sa to robí práve cez tú močovú rúru, preto je to menej invazívne a ten pacient vlastne, nezostáva tak dlho v nemocnici, ale tretí deň môže kľudne odísť.
Mišo Gula: To som sa chcel opýtať. Nie je to jednodňová chirurgia, je to-
Peter Kertes: Nie je to jednodňovka, pretože ty musíš dostať katéter a vlastne ty nevieš zastaviť to krvácanie tak, že nekrvácaš. Čiže ty krvácaš, kým krvácaš, máš katéter. Potom, keď to krvácanie prestane, katéter sa vytiahne. Keď močíš, odchádzaš domov. Čiže treba rátať s tými troma dňami v rámci hospitalizácie a ak všetko dobre dopadne, lebo každá operácia sa môže pokašľať, samozrejme, tak by si mal mať pokoj do konca života, pokiaľ nebudeš žiť tak dlho, že ti zase dorastie ten adenóm alebo tá nezhubná časť. Aj to sa ti môže stať, ale to keď je to dobre urobené, tak to je otázka pätnástich, dvadsiatich rokov, kedy by ťa to znovu čakalo. Hej? Takže toto je nezhubná časť prostaty a potom sú nádorové ochorenia prostaty a to je to, prečo chodíš na prevenciu, lebo to ťa môže zabiť, hej? Takže prídeš na prevenciu. My sa pozrieme, ako tá prostata vyzerá, vyšetríme, pozrieme, ako sa vyprázdňuješ. To sú tie objektívne, subjektívne nejaké veci pozrieme a zoberieme krv a príde výsledok-
Mišo Ukropec: Ty sa usmial.
Peter Kertes: Ktorý, ktorý nám povie, prídeš, uvidíš, ktorý nám povie, či tá hodnota je v norme. Keď je v norme s veľkou pravdepodobnosťou je to v poriadku. Ako som spomínal na začiatku, môžeš mať normálnu hodnotu PSA, môžeš mať nádor, ale to sú výnimočné veci. Štandardne, ak je tá hodnota vyššia, je tam vyššie percento toho, že ten nádor môžeš mať. Čiže ak je tá hodnota, norma je do štyroch, ty máš medzi štyri a desať, tá pravdepodobnosť, že ti nájdeme nádor je jedna ku štyrom. Dvadsaťpäť percent.
Mišo Ukropec: Čo ako má ako stúpať?
Peter Kertes: Ak máš hodnotu desať, tá hodnota stúpa tá pravdepodobnosť na šesťdesiat šesť percent. Že ten nádor máš. Čiže nie každý, kto má vyššie PSA, musí mať nádor. Nie každý, kto má PSA v norme, musí byť bez nádoru a je veľmi podstatné, vedieť aj aká je tá dynamika toho PSA, lebo my nikdy nerobíme na základe jednej hodnoty
Mišo Gula: rozhodnutie. Len chcem k tomu PSA, to sa testuje z moču alebo z krvi? Z krvi. Z krvi. Robí s, je to štandardná súťa, súčasť každého testovania krvi? Nie. Treba samostatne ako keby.
Peter Kertes: Nie, to môže robiť urológ a môže to robiť onkológ. Hej? Takže ak zistíme, že si niekde v tej šedej zóne medzi štyri a desať, tak štandardne ja zvyknem opakovať to PSA s odstupom troch až šiestich mesiacov. Pokiaľ je tá hodnota nad desať, väčšinou už vieme, že tam asi bude nejaký problém. Takže to odporúčanie magnetická rezonancia. Na základe toho vieme, či sa tam ten nádor, v akej veľkosti kde nachádza a vieme indikovať potom odber vzoriek. Ale teda ak tá hodnota je v tej šedej zóne a vrátiš sa do normy pri opakovanom, tak ti nerobíme nič. Ak to je aj druhá hodnota vyššia Informujeme ťa o tom, že treba doplniť tú magnetickú rezonanciu a potom sa bavíme, ak tam sa nájdu tie zóny, lebo je to vždycky o nejakej pravdepodobnosti toho, že tú biopsiu treba spraviť. Tak ak spĺňaš viacero tých parametrov, spravíme ti odber vzoriek z tej prostaty a do dvoch troch týždňov máš výsledok. Na základe toho vieme povedať, či tam nádor máš alebo nemáš. Opäť disclaimer To, že som netrafil, neznamená, že tam nie je ten nádor. Ja som ho nemusel nájsť. Minie sa až jedna tretina nádorov. To je ako keď hľadáš partizána v kope sena s vidlami. Hej, nemusíš trafiť. Preto sa niekedy tá biopsia opakuje. Ak ten nádor nájdeš, opäť máš viacero alternatív. Zaujíma nás, aký typ nádoru to je. Ten nádor môže byť dobrý, môže byť stredný a môže byť zlý. Čo znamená dobrý nádor? Tá jeho diferenciácia, to, aké tie bunky sú zlé, hovorí o tom, či je nutné vôbec niečo s tebou robiť. Lebo ak máš dobrý nádor, je dosť možné, že ťa môžeme len sledovať. Nemusíme s tebou robiť nič a ty sa dožiješ krásneho veku a zomrieš na niečo iné.
Mišo Gula: Dobrý znamená, že sa nezväčšuje alebo-
Peter Kertes: Nie, že má dobré charakteristiky. To sa hodnotí podľa charakteru buniek. To vymyslel taký americký patológ pán Gleason a on určil, ako sa to hodnotí a hodnotí sa to číslami od šesť do desať. Čím to číslo je vyššie, skladá sa vždy z dvoch čísel. Čiže keď máš päť plus päť, je to zlé. Keď máš tri plus tri, je to tá najlepšia alternatíva, ktorú môžeš mať. Takže ak máš ten nádor dobrý, porozprávame sa, povieme ti pravdepodobne, že operácia nie, lebo ten nádor nemá význam operovať, lebo zásah operácie je rizikovejší pre teba ako to, čo by ti ten nádor mohol spôsobiť. Niekedy sa to môže ožarovať, ak sú tam nejaké aspekty, že teda považujeme toho pacienta za mladého, čo vedie väčšinou riziko.
Mišo Gula: Aby sme tomu dobre rozumeli. Ty keď povieš dobrý a nedobrý, to znamená zhubný a nezhubný alebo to je niečo iné?
Peter Kertes: Oni sú všetky zhubné, len niektoré majú tendenciu rásť pomaly a tie druhé majú tendenciu rásť rýchlo.
Mišo Gula: Čiže tie, čo rastú pomaly by mali byť dobré ako keby?
Peter Kertes: Tie sú dobré a tým pádom nemusíš tie dobré nádory hneď okamžite riešiť a
Mišo Gula: niekedy- Lebo kým dorastie, už budeš mŕtvy. Hej, v tom zmysle.
Peter Kertes: Jednak to. To je tá častá záležitosť, čo sa stane, ale pokiaľ máš dobrý nádor a si mladý, to je ten najväčší rizikový faktor. Čiže ak ti nájdem aj dobrý nádor v mladom veku, pravdepodobne ťa budeme riešiť. Ale otázne je, či ťa musíme riešiť teraz, alebo si užiješ nejaký život bez komplikácií. To je to, čo si sa pýtal po operácii, po rádioterapii. K tomu sa dostaneme a potom pristúpime k zákroku. Alebo to chceš hneď teraz, ale pôjdeš aj s nejakými komplikáciami. Čiže to sú tie dobré nádory. Nás zaujímajú tie stredné, tie stredné nádory. To je taký ten Gleason sedem. To sú nádory, ktoré vieme ovplyvniť a zabezpečiť ti to, že budeš žiť dlhšie. Hej, čiže či už je to operácia, či je to rádioterapia a potom sú nádory zlé, ktoré ti určite ublížia, ale my vieme dneska ti tiež pomôcť. Otázne je, či už vytvorili metastázy alebo nevytvorili metastázy, ale ak máš metastázy pri karcinóme prostaty s veľkou pravdepodobnosťou, ak nie si úplne starý, to bude príčinou tvojej smrti.
Mišo Gula: Čo to znamená, že máš metastázy?
Peter Kertes: Máš tie bunky, ktoré sa vytvorili nádorové v prostate už vycestovali niekde inde do lymfatických uzlín, do kostí, do pľúc.
Mišo Gula: Keď povieš vycestovali, znamená to, že oni ako keby že prerástli alebo sa krvou alebo niečím dostali
Peter Kertes: inde. Krvou sa dostanú inde.
Mišo Gula: Toto sa monitoruje asi ťažko, nie?
Peter Kertes: Že kde- Pokiaľ máš, pokiaľ máš ten nádorový marker nízky, tak tá pravdepodobnosť, že máš metastázy je takmer nulová. Ale ak to PSA máš dvadsať plus, to riziko exponenciálne stúpa. Keď máš to PSA niekde päťdesiat, tam by som povedal, že už je to fifty fifty. Niekedy sa môže stať, že ty tie metastázy máš, ale my ich nevieme nájsť, lebo sú malé. Nájdeme ich po roku, po dvoch, po troch. Hej, na to existujú potom zobrazovacie vyšetrenia. A keď teda pacient má taký druh nádoru, ktorý chceme riešiť a chceme mu pomôcť už operáciou alebo nejakou rádioterapiou, my musíme zistiť, či nemá vzdialené metastázy, lebo ak ich má tá lokálna liečba veľmi význam nemá. Ty musíš liečiť systémovo pacienta, hej, lebo už keď má niekde metastázu v lopatke, zbytočne ty budeš riešiť tú prostatu. Dobre? Takže ho pošleš, buď ho pošleš na PET CT, čo je také celotelové cétečko alebo ho- Prepáč, prepáč,
Mišo Gula: lebo sa chcem zorientovať. Znamená to, že tá metastáza samotná je horšia ako ten konkrétny nádor? Keď hovoríš, že musíš riešiť lopatku a nie prostatu.
Peter Kertes: Je to rovnaký nádor ako v prostate, len ty nevieš, koľko tých metastáz je, pretože ty vidíš len tú metastázu, ktorá sa šíri niekde.
Mišo Gula: Čiže liečiš šírenie, nie, nie samotný nádor.
Peter Kertes: A keď vidíš jednu metastázu, je dosť možné, že máš ďalších desať, dvadsať malých, ktoré nevieš detekovať. Hej, takže ty musíš spraviť vyšetrenia na základe tých vyšetrení uvidíš, či sú niekde v periférii metastázy. Ak sú, tak zase pristúpiš k pacientovi- Ako sa to vyšetruje? PET CT, röntgen alebo robíš gamagrafiu. To je vyšetrenie kostí alebo samotné cétečko hrudníka, brucha, panvy.
Mišo Gula: To je to, čo dostávaš nejakú, jak sa to volá- Kontrastnú látku. Kontrastnú látku tak, hej?
Peter Kertes: Áno, áno.
Mišo Gula: To ide vlastne do krvi.
Peter Kertes: Kontrastná látka ti dokáže odlíšiť pri rntgenových vyšetreniach rôzne nálezy v tvojom tele a kontrastná látka alebo rádioaktívna látka mnohokrát sa tiež používa, sa vychytáva v niektorých bunkách, ktoré sa rýchlo množia a to sú práve tie metastázy a ty ich vieš potom zoskenovať a na základe toho vieš povedať, že to metastázy sú.
Mišo Ukropec: Si nás krásne povydesoval, akože výborne.
Mišo Gula: Ja sa nebojím. Nezmení to tvoju orientáciu tých desať sekúnd ako naozaj.
Mišo Ukropec: Doktor sa usmial.
Mišo Gula: Zažiješ, ale nezmení ťa to.
Peter Kertes: Teraz jeho trošku vyvedieme z reality. Takže poďme trošku. Vy ste chlapci odčítali-
Mišo Gula: Štatisticky štyridsať percent?
Peter Kertes: Štatistika. Boli štatistiky, ktoré vyhodnocovali ľudí, ktorí zomreli na niečo iné ako na karcinóm prostaty. Tak zobrali neviem koľko tých ľudí bolo a pri pitve im vybrali prostatu. A hľadali, či tam ten nádor je. Stále sa bavíme len o prostate, nebavíme sa o iných veciach. A zistili, že tá pravdepodobnosť v päťdesiatke, že máš nádor prostaty je tridsať percent. Takže všetci, čo tu sedíme, jeden z nás karcinóm má. Výborne. Pomaly, hej? Štatisticky.
Mišo Gula: Tak štatisticky aj polka z nás je Číňania, hej, ako polovica z tela asi niekoho z nás. Takže
Peter Kertes: päťdesiatročný tridsať percentná pravdepodobnosť, sedemdesiatročný sedemdesiat percentná pravdepodobnosť, osemdesiatročný osemdesiat percentná pravdepodobnosť. Keď budeme raz žiť sto rokov, všetci budeme mať nádor. Ale rozdiel v nádore prostaty je ten, že oni sú tri: dobré, stredné a zlé. To už sme si hovorili. Keď máš dobrý nádor, možno sa nikdy neprejaví alebo potrebuje, aby si žil hrozne dlho na to, aby vyrástol. Stredné sú tie, ktoré my aktívne vyhľadávame pri tých prevenciách, lebo vieme pacienta vyliečiť. A tie zlé nádory nevieme vyliečiť. Teraz to priťahujem hej, za vlasy veľmi, ale vieme pacientovi predĺžiť život.
Mišo Gula: Ja by som doplnil tú informáciu. Ja som to myslel tak, že to z neho nespraví geja, hej, to vyšetrenie, hej, že-
Mišo Ukropec: To som sa úplne
Mišo Gula: nebál. Ale to, ale to, čo ma teraz zaujalo, to-
Peter Kertes: Mám kamaráta geja, ten hovorí, že po šiestom pive sa každý stáva gejom, takže nereaguj. Prepáč,
Mišo Ukropec: je to náš
Mišo Gula: kamarát? Nie. Nie, nie ten, hej? Nie, nie, nie ten. Ja mám kamaráta, ktorý hovoril, že bol na jednej akcii, kde mu povedali, že, že tu na tejto akcii buď si gej, alebo sa staneš. Áno, áno, môže byť. Moja otázka smeruje k tomu, tie percentá sú šialené, čo si hovoril, že, že, že v akom veku aká je pravdepodobnosť a nie že pravdepodobnosť, to je štatisticky, že koľko ľudí má.
Peter Kertes: To je štatisticky, áno.
Mišo Gula: Prečo to je? Je to generačne? Je to stravovanie?
Mišo Ukropec: Prečo to je? Vždycky to tak bolo, alebo sme sa nedožívali takej vysokej veku?
Peter Kertes: Na túto otázku vždycky odpovedám, keby som túto odpoveď vedel, nesedím tu s vami, ale sedím na Bahamách na jachte.
Mišo Gula: Jak keby bol namyslený, ty jo. Takže
Mišo Ukropec: my dnes- On je ináč aj ekonomicky, že celkom úspešný ako.
Peter Kertes: My dnes čo vieme je to, že ten nádor prostaty vzniká starnutím organizmu. Hej? Má tam súvis vek. Je tam súvis s testosterónom, teda mužským pohlavným hormónom. Lebo ak ti odoperujú semenníky pred pubertou, tak nikdy nedosiahneš nádor prostaty v živote. Čiže je tam nejaký súvis, ale tam je, to je taký vplyv rôznych rastových faktorov a iných hormonálnych- Záležitosť. Dnes sa nedá povedať, ako to je. Prepáč, že je
Mišo Ukropec: pravda, že eunuchovia žijú akože dlhšie ako ženy? To neviem. Lebo ja som taký, teda, že ženy štatisticky žijú dlhšie ako muži, minimálne teda nefajčia toľko vo vojnach, ale že, vymyškovaní muži, že žijú ešte, ešte dlhšie. Môže byť, ale
Peter Kertes: evidence based medicine som nečítal, takže neviem ti
Mišo Ukropec: povedať. Dobre, lebo s tým tá otázka testosterónu súvisí, že vysoká hladina testosterónu je dobré, je dôležitá pre kvalitný akože život, ale život skracuje. Je to tak? Že muži s vysokou hladinou testosterónu majú akože intenzívnejší život, ale že žijú kratšie ako s nižšou hladinou.
Peter Kertes: Ja by som sa neplietol do veci endokrinológovi. To by som sa pýtal endokrinológa. Ja si, nerád by som odpovedal na otázku, na ktorú neviem odpoveď, ale ten život s testosterónom je podľa mňa lepší. Áno. A to je to podstatné. Nie je podstatné, ako dlho žiješ, ale ako kvalitne žiješ.
Mišo Ukropec: Radšej jeden deň ako lev ako sto rokov jak sviňa. Tak, tak. Tam to s tým máme za jedno. Dobre, kým prejdeme ku genetickým otázkam, lebo toho sa chceme decentne dotknúť, tak jak to majú, ale to tak veľmi akože rýchlo, že jak to majú ženy? Lebo, dneska v súvislosti s tou, s tým kolapsom civilizácie je teda, že málo sa množíme, nesúložíme. Teda hlavne mladá generácia s tým má problém, lebo sociálne siete, lebo večera stojí stovku a ja neviem. Proste sú tu takéto aj ekonomické, aj akože iné vplyvy. A oprav ma, ak, ak to nemám od teba, ale mám za to, že to mám práve od teba, že vlastne, že technicky správny vek, kedy žena má počať mať dieťa, je, že šestnásť až dvadsaťšesť. Je možné, že to je od teba?
Peter Kertes: Je možné, že to je odo mňa, ale minule to rozprával nejaký gynekológ. Nepamätám si, kto to povedal. Žena má rodiť čo najskôr. Nehovorím, že v šestnástich, ale určite je optimálne, keď rodí medzi dvadsiatkou a dvadsaťpäťkou, lebo tá chybovosť softvéru genetického materiálu je vyššia. To znamená, čím je staršia, tým viac chýb vytvorí, tým viac chybných plodov vytvorí, tým neskôr otehotnie. Nepamätám si tú štatistiku, ale myslím, že dvadsať verzus štyridsaťročná žena tá pravdepodobnosť otehotnenia je jedna k ústo.
Mišo Ukropec: No a to k tomu práve vlastne som smeroval, že čo ty vlastne dneska vidíš, keď za teba, dobre, ty nie si gynekológ, hej, takže ako je to trošku ako že iná oblasť, ale ja kukám proste na tie baby a hovorím, že dámy, že vy na čo čakáte? Že ja môžem mať dieťa aj v sedemdesiatke s vysokou mierou pravdepodobnosti. Ale budeš mať ty dieťa v tridsiatke? Nebude.
Peter Kertes: Nebude mať v tom vysokom veku nebude,
Mišo Ukropec: lebo- A tridsať nehovorím, že vysoký vek, ako že to je,
Mišo Gula: že- To tridsať si ešte podľa mňa príliš málo povedal.
Peter Kertes: Tridsať okej, ale po štyridsiatke si plánovať tehotenstvo je asi aj nezodpovedné, by som povedal v rámci zdravotných rizík. Ale to nie je, to nie je chyba tých žien. To je chyba spoločnosti.
Mišo Ukropec: No jasné, to je tak, že oni-
Peter Kertes: Teba systém tlačí do niečoho, teba tlačí, že potrebuješ niekde bývať, musíš si vziať hypotéku, na to musíš mať príjem alebo dobrého partnera. Dneska tie vzťahy nie sú dlhodobé, pretože každý má dosť peňazí na to, aby odišiel. Každý problém sa rieši rozchodom. Takže je to vplyv nie sociálnych sietí, je to vplyv spoločnosti. A dneska to dieťa je nejaký, nejaká radosť. Kedysi to bolo, ty si si vytváral pracovnú silu.
Mišo Ukropec: A dôchodok.
Peter Kertes: A dôchodok. Druhý, tretí, štvrtý, piaty pilier. Dneska to dieťa, keď si vytvoríš, tak si odstrihávaš ten dôchodok, hej, lebo ťa to stojí viac. Ale kedysi to dieťa na teba robilo, išlo na pole, splnilo nejakú prácu, hej, v tej domácnosti. Dneska sa na to díva úplne ináč. Z mojich osobných skúseností môžem povedať, nič tá žena nestratí, ak porodí v mladom veku. Vždycky v tej štyridsiatke môže byť krásna, môže mať chlapov, koľko chce a užije si ten život, ale určite jednoduchšie otehotnie a porodí skôr zdravé dieťa, ako sa jej to podarí v štyridsiatke a tú kariéru vie kedykoľvek dobehnúť.
Mišo Ukropec: Ja to hovorím každému, že čím skôr, tým lepšie na nič nevyčkávať, lebo tá kariéra, keď, keď má tridsaťpäť otehotnie a teraz pätnásť rokov, načo robila alebo dvanásť od výšky, tak zas už všetko ide do koša a fun fun fun gun ešte raz v štyridsiatich šiestich, hej?
Mišo Gula: Ty chceš ešte niečo k ženám? Lebo ja by som sa chcel ešte k vajciam vrátiť.
Peter Kertes: Ešte sa vrátime, lebo ja tam ešte mám nejaké veci.
Mišo Ukropec: Prešiel potom na genetiku. Tak dobre, to len toto som sa chcel opýtať, že, že či to je ako, že či to je takto, jak som to mal navnímané. Za mňa,
Peter Kertes: ak môžeš, urob si dieťa v nízkom veku. Predídeš tým kopu problémom. Máš čas na to dieťa, to dieťa, budeš mať ešte pekný vek, kým to dieťa ťa bude potrebovať. Keď bude mať dvadsať rokov, nebudeš mať sedemdesiat, ale budeš mať štyridsať, budeš mať päťdesiat. Vieš mu pomôcť, vieš mu poradiť. Aj ten rozdiel vekový je iné, ako keď je rozdiel medzi otcom alebo matkou a dieťaťom dvadsať rokov, a keď je to viac, hej. Tie generačné rozdiely tam samozrejme sú, ale to zbiehame do sociologických nejakých vecí. Zo zdravotného hľadiska, čím žena skôr porodí, tým lepšie. Tam to je bez diskusie.
Mišo Ukropec: Podávaj vajíčaky.
Mišo Gula: Že som sa chcel dotknúť ešte témy vazektómie. Je to štandardná procedúra, predpokladám aj, aj v tvojej praxi alebo-
Peter Kertes: Nie je to štandardná procedúra. Ja vždycky hovorím, že je to operačný zákrok a vždy vravím operačný zákrok je posledné možné riešenie, ktoré treba použiť. To znamená, ak vieš sa chrániť kondómom, ak sa vieš chrániť prerušovanou súložou, ak sa vieš chrániť chemickými látkami, ktoré nevadia tej žene a mnohokrát dneska tá antikoncepcia prináša aj benefity tým ženám. Urob to, ak iná možnosť nie je, dobre, vazektómia. Prečo nie?
Mišo Gula: Čo je, čo je tým dôvodom? Lebo odhliadnuc od toho dobre, že musíš podstúpiť nejaký zákrok teraz, možnože pár dní to bolí a tak ďalej. Má to nejaký hormonálny dopad na,
Peter Kertes: na muža? Žiaden. Ty prerušíš komunikáciu medzi semeníkom a prostatou. To znamená, nedôjde k transportu spermií zo semenníka von.
Mišo Gula: To je všetko. Čiže nie sú dokázané nejaké vplyvy na, na hormonálny stav.
Peter Kertes: Nie, lebo ty tvoríš naďalej testosterón v semeníku a ten sa ti uvoľňuje do krvi. To nemá s tou trubicou nič spoločné, ktorou tie spermie cestujú.
Mišo Ukropec: Že nezhnije to tam.
Peter Kertes: Keď to prerušíš, tak zhnijú, rozpadnú sa. Áno, ale- Ale spermie. Ale testosterón tvoríš naďalej. Výborne.
Mišo Ukropec: Zmena témy. Ty máš okrem tohoto-
Mišo Gula: Počkaj, ešte on chcel niečo ku- Aha, pardon.
Peter Kertes: Bavili sme sa o tom spermiograme. Ty si sa pýtal, že koľko spermií teda má chlap. Ja si ešte pamätám, keď som bol niekde siedma, neviem, prírodoveda sa to volalo kedysi, tak tam bolo, že počet spermií u muža, ja neviem, či to bolo sedemdesiat miliónov v mililitri. Tak vidíš, ako sa znižujú tie čísla. A ja vždycky hovorím, že prečo sa znižujú. Znižujú sa vplyvom pravdepodobne toho životného prostredia, ale nie životného prostredia, lebo ja neviem, dýchaš zlý vzduch, ale skôr si myslím, že to je vec toho ženy. Antikoncepcia, vyciká sa, odtečie to do vody, ty to vypiješ ako muž a tak ďalej. Kúpiš si kura, antibiotiká, rozpad, metabolizmus. Čiže toto sú pravdepodobne tie vplyvy. Či to je tak neviem, ale niečo tam asi bude, nejaký ten súvis medzi tým. Preto tie spermie klesajú a stále je ich počet nižší a my tie normy posúvame dole.
Mišo Ukropec: Čo je normálne.
Peter Kertes: Hej, čiže kedysi by si v norme nebol.
Mišo Ukropec: Áno, rozumiem. Nebudeme sa radšej pýtať. Umriem sprostý. Nová téma, genetika. Ty okrem toho, že teda robíš päťdesiatnikom a štyridsiatnikom vyšetrenia a iné veci, čo sa tým dostaneme k fun factom. Daj ešte ten váš genetický biznis, ktorý máte, lebo to je celkom zaujímavé.
Peter Kertes: Genetika je budúcnosť a myslím si, že budúcnosť liečby každého ochorenia bude v tom, že budeš vedieť, čo máš liečiť. To znamená, pacientovi treba nastaviť tú liečbu cielene. My tam ešte nie sme. My sme v mnohých veciach na Slovensku pozadu, ale vo svete tá genetika zohráva takú rolu, že ty vieš presne nastaviť konkrétnemu človeku konkrétnu liečbu. My dneska aj pri hematologických ochoreniach niečo skúmame, nájdeme a podľa toho dostane ten pacient liečbu. Ale cieľ možno do budúcna. Vy ste takí futuristi, tak by som povedal, že jedného dňa sa ti narodí dieťa, zoberieš mu jednu skúmavku a vyzisťuješ, aké má možnosti komplikácií a na čo sa máš zamerať. Keď už pôjdeme veľmi ďaleko, možno budeš ešte v tom intrauterinnom, v tom bruchu vedieť ovplyvniť niektoré veci, že pichneš tej matke niečo a opraví sa ten genetický materiál. Ale či to tak bude neviem, ale dneska tá genetika vám veľa pomáha v tom, napríklad pri karcinóme prostaty. Ak je tam nejaká dedičnosť, tak my to vieme zistiť z odberu krvi. Tá dedičnosť sa vyšetruje vtedy, ak má ten pacient zlé nádory. To, čo sme spomínali, že je to nejaký ten Gleason osem a viac alebo má metastatický nádor, to znamená, že má zlý nádor a ideme hľadať, či jeho potomkovia nie sú nositeľom niektorého génu, ktorý by on potom s pravdepodobnosťou väčšinou je to päťdesiat percent prenáša na svojich ďalších potomkov. Čiže to sú tie BRCA1, BRCA2, rôzne onkologické gény. A keď to zistíš, že jedno z tvojich detí má takúto predispozíciu, tak vieš, že musíš začať s tými prevenciami, povedzme, alebo s nejakým hľadaním skôr.
Mišo Ukropec: Okej, že nepomôžeš už sebe.
Peter Kertes: Sebe nepomôžeš, ty pomáhaš tým ďalším generáciám. Áno. Hej?
Mišo Gula: Do akej miery je ten, ten vývoj od dajme, od, od počatia po nejaký dospelý vek, do akej miery je to teoreticky predikovateľné a do akej miery tam hrá nejaká náhoda svoju úlohu? Teraz poviem, prečo sa pýtam. Súvisí to s AI-kom, so schopnosťou simulovať proste rôzne veci a vlastne aj genetické nejaké základné zložky materiálu. Minule som počul jeden podcast, kde hovorili, že vlastne výpočtová technika a AI-ko nám umožní vlastne už od embrya byť schopní ako keby simulovať jeho vývoj. Čiže čiste teoreticky by sme mali byť schopní nasimulovať vývoj napríklad do dospelosti a vidieť, že čo sa kedy môže vyskytnúť. Ak to je v úvodzovkách program, hej, to telo. Lebo ak tam vstupujú nejaké úplne že náhodné faktory, tak potom to bude taká, že asi zbytočná informácia.
Peter Kertes: Ale tých faktorov máš viacero, pretože ty dostaneš nejaký softvér a ten ide podľa niečoho, ale ovplyvňuje ten softvér, či už fyzikálne alebo nejaké, nejaké chemické faktory zvonku alebo teda ionizačné žiarenie. Keď cestuješ lietadlom, dostaneš kopu žiarenia, keď máš röntgen, dostaneš žiarenie, keď ješ nejaké potraviny, dostaneš nejaké chemické vplyvy a tie majú vplyv na ten genetický materiál a ten sa môže samozrejme meniť. Ty máš v organizme nejaké reparačné mechanizmy, ktoré to vedia upravovať, ale čím si starší, tým tá chybovosť narastá a preto tým kazením dochádza aj vlastne k tomu, že sa vyvíjajú nejaké zmeny v tom organizme. Čiže keď sa vyhneš niektorým veciam, nebudeš musieť potom následne riešiť tie problémy. Zober si Japonca. Japonec, ktorý žije v Japonsku, má nízku pravdepodobnosť nádorového ochorenia prostaty. Nevieme prečo. Japonec sa jedného dňa zoberie a pôjde žiť do Ameriky a jeho riziko stúpa. Čím to je? Tukové jedlá, iné faktory? Nevieme.
Mišo Gula: Že príliš veľa variabilov ako keby.
Peter Kertes: Čiže aj tá lokalita hrá nejakú úlohu, kde si, hej, čiže to prostredie. Zober si chlapca na Slovensku, ktorý má HPV vírus. HPV vírus buď ho máme všetci, to znamená to premorenie osemdesiat päť percent, alebo sme sa s tým stretli a náš imunitný systém buď ho zlikvidoval, alebo ho drží v šachu niekde v bunkách. U nás sa ti pravdepodobne nestane nič. Stane sa tvojej partnerke, ktorej to prenesieš. Ona môže mať nádor krčka maternice alebo nejaké iné gynekologické problémy a ju to môže zabiť. Ty ako chlap si len prenášač, máš bradavice, odstránime ti ich. Či sa liečiš, či sa neliečiš, tvoj imunitný systém alebo imunitný systém ovplyvnený nejakými liekmi zvonku ti v tom pomôže. Ale keď máš ten HPV vírus v Južnej Amerike, tá pravdepodobnosť, že vyvinieš nádor penisu je násobne vyššia. Aha. Hej.
Mišo Gula: Jau. Ty ako človek, ktorý sa venuje aj genetike, ako vidíš reálne to, že môžeme dôjsť s medicínou a s technológiou a s vývojom do stavu, kedy dosiahneme nesmrteľnosť v úvodzovkách.
Mišo Ukropec: Prepáč, Homodeus si čítal? Nie. A, a Sapiens? Nie. Nie? Okej, dobre, to len že, lebo je to knižka od, od filozofa historik topisca, ktorý sa zaoberá budúcnosťou sveta, tak.
Mišo Gula: Zas len, zas len doplním, že bolo to nejaké videjko, kde som pozeral s nejakým vedcom, ktorý hovorí, že už dnes sú schopní nastaviť ako keby spätný proces v bunke. Samozrejme, zatiaľ to je na testoch a tak ďalej, ale že dokážu ovplyvniť bunku tak, aby začala v úvodzovkách mladnúť.
Peter Kertes: Hej? Ja najprv dám do správnosti. Ja nie som ani človek, ktorý sa venuje genetike. Ja som mal v živote šťastie to, že som stretol x správnych ľudí, s ktorými som vedel robiť biznis, či môj urologický alebo genetický. Oni sú tí, ktorí sa venujú tomu. Ja som len človek, ktorý popritom nejako ide-
Mišo Gula: Biznisovou do toho vstupuješ, ale nie si ty ten vedec ako keby-
Peter Kertes: Nie som ja, nie som ja ten človek. Ak sa budete chcieť o tom baviť, ja vám určite viem sem dať človeka, ktorý vám odpovie lepšie nám tieto
Mišo Gula: vaše otázky. Ale nič nemení na tom, že môžeš mať- Môj názor je-
Peter Kertes: Informovaný názor. Môj názor je iný. Ja som mal jednu veľmi dobrú profesorku ešte na gymnáziu, ktorá bola vášňou zanietená do genetiky a ja už vlastne na tú genetiku som sa pozeral od nejakého sedemnásteho, osemnásteho roku a ona už vtedy hovorila, že je to budúcnosť. Prešlo, zoberme si tridsať rokov. Posunulo sa to ďaleko, ale stále nie tak ďaleko, ako by to mohlo ísť. Čiže to, čo som vravel, do budúcna, keď budeme vedieť opravovať ten softvér, lebo ty dostaneš od matky polku softvéru, od otca polku softvéru, budeš vedieť si predĺžiť život alebo minimálne vychytať nejaké veci. Ale to je fantázia. To je ako keď sme pozerali kedysi Terminátora dvojku, ako tá ruka tam chodila, nie? A čo všetko tie stroje urobili, tak sme sa nad tým smiali. Prešlo koľko? Prešlo tridsať rokov a dneska AI. To je osemstovka. Povedia ľudia, ktorí, osemstovka, tisícka rozprávajú o tom, že môže sa kľudne stať, že aj to AI jedného dňa sa rozhodne, že ono sa bude samo opravovať a samo rozhodovať, ako to urobí. Takže.
Mišo Gula: Dobre, ale to je vlastne- Verzia toho, že ja neviem, keď pred x rokmi bol priemerný vek dožitia ja neviem tridsať rokov napríklad, hej? Tak dneska máme koľko? Šesťdesiatpäť alebo sedemdesiat alebo koľko, neviem.
Peter Kertes: Dneska je myslím priemerný vek dožitia chlapa v Bratislave sedemdesiatpäť a žena osemdesiatštyri, osemdesiat. Nechcem klamať, ale tak nejak to bude.
Mišo Gula: Takže hy-hypoteticky si vieme predstaviť, že ja neviem o, o štyridsať, päťdesiat rokov to môže, môže byť sto rokov napríklad. Hypoteticky.
Peter Kertes: Môže byť, môže byť, ale to je vec výživy, to je vec zdravotnej starostlivosti a podľa mňa hlavne vec diagnostiky. Pretože kedysi, keď niekto zomrel, prečo zomrel? Lebo bol starý. Kto mu spravil vyšetrenie, či mal nádor, či mal nejaké metabolické ochorenie? To sa nevedelo. Čiže to je vec informácií.
Mišo Gula: To chcem povedať, že, že od istého momentu, á, pravdepodobne už nestačí sa zdravo a dokonale stravovať. Máme príklad, jak sa volá ten tyhorad, spomínaš ten, čo, čo pod, z ampuliek žije, ty vole a pod dokonalým dohľadom. Johnson.
Mišo Ukropec: Správne Johnson.
Peter Kertes: Je nejaký pán, čo chce byť- Registrujem. Áno, ale už to- Vyzerá na štyridsať, má šesťdesiat, hej?
Mišo Gula: No hlavne vyzerá jak Fantomas, kokos, úplne taký bez farby. Upír, ale, é- No ale problém je, že mu diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu. Hej, že človeku, ktorý už dvadsať rokov žije, že dokonalým životom v zmysle dlhovekosti.
Mišo Ukropec: Tak dokonalým v zmysle jeho- Čo je,
Peter Kertes: čo je dokonalé?
Mišo Ukropec: Tak ako jeho, jeho optikou na základe nejakých si informácií.
Mišo Gula: Na základe nejakej vedy a pozorovaní
Mišo Ukropec: tela, diagnózy
Peter Kertes: a tak ďalej. Ja ti to poviem inak. V momente, ako sa narodíš, začínaš zomierať. A o tom to je. Aké máš šťastie, akú máš výživu, akú máš zdravotnú starostlivosť, aj koľko máš peňazí, lebo dneska veľa tých vecí sa dá kúpiť. Ale pokiaľ, pokiaľ máš zlé vstupné parametre, dostal si zlé gény od svojich rodičov a ešte k tomu máš zlú výživu a zlé chovanie v medicíne alebo teda v urológii, keď fajčíš, tak tá pravdepodobnosť, že budeš mať nádor mechúra ti výrazne stúpa. Takže keď fajčíš,
Mišo Gula: stúpa ti to. Dobre, tak sa opýtam sa inak, lebo niečo mám v hlave a odpovedáte mi inak. Je väčšia pravdepodobnosť, že dosiahneme dlhovekosť, nebavme sa o nesmrteľnosti. Je väčšia pravdepodobnosť, že dosiahneme dlhovekosť správnou životosprávou alebo tým, že medicína postúpi tak, že nám proste tu mi vymenia srdce, tu mi vymenia žalúdok, tu mi črevo vymenia. B. B, B, B. B, B, B, B, B.
Peter Kertes: Opäť sú tu pohľady politické, náboženské, hm, lebo my dnes by sme vedeli vlastne vyklonovať pre teba obličku. Keďže som urológ, budeme sa baviť o transplantácii obličiek. Dneska, keď chceš obličku a máš ich zlyhané a potrebuješ transplantáciu, musíš nájsť vhodného darcu. To znamená, buď je to darca, ktorý zomrel, väčšinou to bývajú nejaké auto nehody, alebo máš niekoho príbuzenského, kto musí, ale tiež to neznamená, že máš otca, mamu, brata, od každého môžeš tú obličku zobrať. Tá pravdepodobnosť tam nejaká je, ale musia byť všetci vyšetrení a možno nájdeš toho desiateho, kto ti to môže dať. Keby si dneska vedel vyrobiť tú obličku zo svojej krvi alebo zo svojich buniek, nepotrebuješ následne dávať žiadne imunosupresívne lieky, pretože ten orgán, keď nie je tvoj, keď nie je od tvojho jednovaječného dvojčaťa, tak vždycky umiera.
Mišo Gula: A hlavne aj môže byť odmietnutý, odmietnutý.
Peter Kertes: Toto sa bavíme. Je to isté. Hej, takže keď ti ho niekto vytvorí a bude mať rovnaké ŠPZ-ky na tých bunkách a imunitný systém ho bude rozoznávať ako vlastný, nebude proti nemu bojovať. Takže je to len otázka toho, či budeme ochotní do toho ísť a nebudeme rozmýšľať nad tým, okej, niekto bude vyrábať z tých buniek vojakov a bude robiť neviem čo, bude napádať ľudí rôznymi ochoreniami. Vždycky sa treba dívať na to, čo tá veda prináša, nie aké potenciálne riziká prináša. Aj to treba samozrejme zvažovať, ale prvé je to, čo ti to vie priniesť. A to je tá budúcnosť. No. To už sa vy nedožijete ani ja. Čiže to je to. Vôbec sa tým netrápte.
Mišo Gula: No mňa ešte zaujíma posledná vec, lebo podobne ako AI-ko riešime z hľadiska morálky a toho, pokade ísť, pokade nejsť, či to zastaviť, tak vlastne, teraz mi vypadlo, jak sa to volá, ale, ale tú ovcu, aha, naklonovali tú ovcu, nie, pred desiatimi rokmi, Dolly.
Peter Kertes: To bolo viac.
Mišo Gula: No ale teraz vlastne v rámci myslím, že Európy aj Ameriky sa ako keby to zastavilo. Ako z etických dôvodov sa zastavili tieto testy, ale neverím tomu, že inde v Číne a tak ďalej, že na tom nerobia, hej, že-
Peter Kertes: Keď bude mať ten človek, ktorý o tom rozhoduje choré dieťa a nenájde žiaden orgán vhodný pre jeho dieťa a jeho dieťa bude mať zomrieť, budú jeho etické otázky aké?
Mišo Ukropec: Bude morálne flexibilný.
Peter Kertes: Trošku ináč sa na to bude pozerať. My vždycky riešime niečo, kým sa nás to netýka. A myslím si, že problém na celom svete je o tom, že rozhodujú o mnohých veciach ľudia, ktorí tomu nerozumejú.
Mišo Ukropec: Tak čo sme si zvolili?
Mišo Gula: Čiže keby si si mal staviť, tak k tomu dô-dôjde v budúcnosti, že bude, že-
Peter Kertes: Ja si myslím, že k tomu dôjde. Tak ako som hovoril Michalovi, myslím si, že dôjde k situácii, že sa ti narodí dieťa a dostaneš elaborát s percentami, aké riziká mu hrozia. A možno budú aj cielené lieky, ktorými to budeš vedieť potom aj cielene liečiť. Ale to je vízia. Dneska sa na to dívame ako na niečo nemožné, ale prečo nie? My nevieme ani ako funguje televízor. Zapneš, svieti. Nie? Zdvihneš telefón, funguje. Hej, hej. To sa nám zdá normálne, ale toto sa nám zdá nenormálne. Uvidíme. Myslím si, že sa to posunie. Tá, tá revolúcia kedysi koľko trvala? Para trvalo päťdesiat, sto rokov. Dneska tie revolúcie sa skracujú na dvadsaťpäť rokov, čiže o chvíľu to bude dvanásť.
Mišo Gula: Štyri roky či koľko, vieš?
Mišo Ukropec: No uvidíme, čo nás čaká v
Mišo Gula: Berieme ho za slovo, lebo nám ponúkol, že nám dohodik nejakého genetika, nie? To by mohla byť tiež zaujímavá-
Mišo Ukropec: To by určite áno. Tak sa proste porozprávaj s parťákmi, že kto by sa prišiel o pár týždňov povoziť. Dobre. Fun factíčky. Ja už som svoj dal na začiatku, že, že jak sme sa my vlastne zoznámili v gyme, ale ty si porozprával akože storky, tak len daj akože nejaké pikošky, čo si ľuďom povyťahoval zo zadku a neviem kde kade, lebo musím povedať, že, že to ma ako šokovalo. Ja som neni teda nejaký puritán, ale, ale...
Peter Kertes: Nehovorme, čo som ja povyťahoval, čo som videl. Poviem, čo tak okolo mňa prešlo, hej, lebo však je nás urologov veľa, my sa všetci poznáme. Tak sú dve možnosti, čo môžeš urobiť ako pacient. Môžeš si niečo niekam strčiť, ale môžeš si niečo niekam natiahnuť. Takže- Môžeš si natiahnuť-
Mišo Ukropec: Že to bude mať metodiku, to mi nenapadlo.
Peter Kertes: Keď sa bavíme o urologii, tak čo si môžeš, kam si to môžeš natiahnuť, tak väčšinou si to natiahneš na penis. Sú to rôzne možnosti, sú to snubné prstene, sú to matice, sú to rôzne krúžky. Matice? No, matice. No potom to končí tak, že to opuchne rýchlo to mäkké tkanivo, ty to nevieš dať dole nijako a potom sa to rieši karbožkou, hej, a musíš to rozrezať. Čiže to sú tie naťahovacie záležitosti a potom sú veci strkacie od klasických rôznych nejakých erotických pomôcok, ktoré ti ujdú a potom ich lovíš niekde v čreve. Tam si lezieme s chirurgmi viac menej do kapusty, ale čo si ja pamätám, tak to sú jablká, dezodoranty, úplný strop, matrioška. To nevyberieš, to nevyberieš, lebo to sa ti rozpadne. Rozobratá či?
Mišo Gula: Že naraz alebo postupne akože?
Peter Kertes: No, vyberieš to jedine tak, že to rozdrvíš a povyťahuješ po tých trieskach. Takže dá sa aj tak.
Mišo Ukropec: Tak počúvaj, vyberá sa to akože operatívne, akože cez riťku
Peter Kertes: alebo ako? Áno, ale to už, to už keď nájde urológ niečo v zadku, tak sa tešil, lebo volá chirurga a ide spať, hej? Lebo to už je chirurgický problém. Potom máme ešte si môžeš to samozrejme strčiť do močového mechúra. Ja som osobne bol na sedení, keď kolega doniesol tri a pol metrový drôt bužírovaný, ktorý si pacient strčil cez močovú rúru do mechúra. Čo si tam dávali? Dávali si tam rôzne chlistovce, teda nejakú, nejakého hadíka, hm, ste-steblá trávy.
Mišo Gula: Počúvaj, nevieš či v Bužičakovi nebol nejaký urológ a hovoril, že magnetky? Že si niekto nastrkal do-
Peter Kertes: Jeden môj kolega mi hovoril, že mal pacienta kedysi za, socíku boli také, taká hračka. Boli to také magnetky, korálky, ktoré keď si dal dohromady, vytvorili ti guľu, tak on si to postupne nasunul cez tú močovú rúru dovnútra, ale vnútri sa z toho spravila guča a už to nešlo von.
Mišo Gula: Kámo, ale to nie že jednu. On hovoril, že sto tridsať či koľko, že ich tam našli.
Peter Kertes: Tak to je tak.
Mišo Gula: Masakr, ty vole.
Mišo Ukropec: A to sa vyberá potom-
Peter Kertes: No to nevyberieš. Musíš otvoriť ten močový mechúr cez brucho a vyberieš to zvonka. Áno.
Mišo Ukropec: Ako dlho sa rekonvalescencuje takýto?
Peter Kertes: To sa do týždňa.
Mišo Ukropec: Že na PN-ku má, že nepýtajte sa, hej?
Peter Kertes: Nepýtajte sa. Ja som vedel, že sa toto budeš pýtať.
Mišo Gula: Ja som- Pozri, doteraz sme sa to nepýtali. Už sme možno mohli skončiť, ale si hovorím, ach, čo by som nepodžubol.
Peter Kertes: moji rodičia sú lekári. Ja som z lekárskej rodiny. Otec bol urológ, ale to neznamená, že ma to ovplyvnilo. Ja som vždycky hľadal, keď som rozmýšľal, čo budem robiť, tak som chcel študovať niečo, čo je rovnaké tu v Čechách, v Amerike, v Nemecku. Vyšla mi z toho medicína. Hej, čiže keď odídem za hranice, stále je to to isté. Keď študuješ právo za hranicami, už sa neposunieš veľmi. A potom som hľadal odbor, ktorý je operačný a ktorý vieš robiť aj ambulantne a kde tých ľudí je málo. Lebo čím je tých ľudí menej, tým je menšia pravdepodobnosť, že ťa niekto vymení. Tak z toho vyšla urológia. Ale robil by som rád- Biznis caseové-
Mišo Ukropec: Robil by som-
Mišo Gula: Vypočítal, hej, že čomu sa má venovať. Áno. Super devátka, akože teším sa. To je
Mišo Ukropec: na budúci týždeň pre mňa. Petla. Všímaj si ten výraz tváre.
Peter Kertes: Musím dôjsť.
Mišo Gula: Ja som sa ťa pred podcastom ešte opýtal, či sa takto nefotíš, vieš, s pozdravom. Nie, nie, nie. Nie? To len
Peter Kertes: dávame zlým pacientom dva prsty, ináč dávame jeden. Ináč jeden, hej? Áno, áno.
Mišo Gula: Mišovi tri, prosím ťa.
Peter Kertes: Nie, nie, nie, nie, to, to-
Mišo Gula: Za ten nos!
Peter Kertes: Ty mu povieš, že- To už sa zhojilo.
Mišo Gula: Prepáč, Mišo, máš strašne veľký riť, musím pobchať viac.
Peter Kertes: Každé ráno v sprche na teba myslím, ináč.
Mišo Ukropec: Chvala Bohu. Peťo, díky moc, musíme niekedy potom sa zase stretnúť v gyme.
Peter Kertes: Výborne. Po vyšetrení. Po vyšetrení.
Mišo Ukropec: Po vyšetrení.
Mišo Gula: Ďakujeme za návštevu.
Mišo Ukropec: Díky moc. Čau, čau.
Peter Kertes: Ďakujem za pozvanie.