Sajfa: Claude mi napíše scenár za 3 sekundy | Kolotočári #154

0:00Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

0:01Mišo Ukropec: Čau, čau Fešárček.

0:03Mišo Gula: Stáva sa nám, že nám nás ľudia obviňujú z toho, že si sem voláme ľudí len kvôli tomu, aby k nám doniesli niekoho slávnejšieho. Tak ja by som ako na tú našu ob-obhajobu chcel povedať, že je to úplná pravda. Pozdravujeme Hanku Kobyškovú. Čau. Manažérka roka, ktorá k nám bola schopná doniesť slovenského Jimmyho Fellona.

0:23Matej Cifra: Wau, wau, wau, ďakujem. Som čakal, že-

0:26Mišo Gula: Matej Cifr alias Sajfa, vitaj!

0:28Matej Cifra: Ahojte kolotočári, čaute, ahojte. Hanka inak o vás teda na jej obhajobu hovorila tak neuveriteľne dlho a pozitívne, že mi to predala totálne, že to počúvaj ma, to sú chalani najsilnejší na LinkedIne a ja hovorím, že Hani a prečo sa volajú Kolotočári?

0:47Mišo Ukropec: Si si mal pozrieť jednotku epizódu.

0:48Matej Cifra: Počúvaj ma a ja som, a ja som si ju nepozrel. A môžem si tipnúť, že prečo? Skús. Lebo, hovoríte veľa o marketingu, hej, o LinkedIn a o takýchto ako keby biznisových záležitostiach. A vlastne, že keď je niekto kolotočár, tak dokáže do tej dediny pritiahnuť hrozne veľa očí a pozornosti, lebo prídu kolotoče. Hej? Kolotočársky hit je niečo, čo v rádiu sme nazývali DJ Ocimal kolotočárske hity. Že je na tom vlastne niečo, čo, čo by malo podprahovo pritiahnuť čo najviac ľudí, lebo veľmi veľa ľudí má rado priemernú- Modern talking Priemernú kolotočársku hudbu, hej? Že, že takýto reasoning za tým ja som videl, ale neviem že prečo sa tak voláte.

1:43Mišo Gula: Ale nie je to úplne akože ďaleko poňaté.

1:45Mišo Ukropec: Nie je to úplne ďaleko, ale pamätáš si tú fotku, čo som ti poslal teraz pred pár týždňami? My sme boli na vinobraní. Aha. A takto, že Mišo doš-- takto slovíčko kolotočári je odo mňa. Okej. Neni akože, že ja by som ho snad akože vymyslel, ale Ivan Godór, malý strašne jedovatý tajboxer, vždycky vrieskal v gyme: „Kolotočári, jak to robíte?“ Ja som to jakože adoptoval, že teda- Prebral, aha. To je, že top a potom, Mišo mi volá, že: „Počúvaj, neTočíme podcast?“ A hovorím: „Hm, jo.“ A že, že takto to bolo rýchlo, že dve sekundy, že jo, spravíme. A on, že Kolotočári z LinkedInu a ja mu, a ja mu hovorím, že: „A prečo nie LinkedIn Kolotočári?“ Hovorí ti:

2:30Mišo Gula: „Na jazyku.“ To bola prvá verzia, hej?

2:33Mišo Ukropec: Že, že takto to akože to bola prvá verzia, pri ktorej skončilo. Aha. Lenže tá fotka, čo som po-posielal bola, že sme boli tunak niekde ako Malacky a tam a teraz dôjdeš, tam tie kolotoče, tam jeden Mercedes, druhý, tretí, štvrtý, piaty a ty to máš ako spojené s X6.

2:51Mišo Gula: S langošami, no jasné, ako spišské trhy, vieš? Aha. Ráno ideš po tom, čo si si večer odstál asi trištvrte hodiny na langoš. Tak ráno som išiel kvôli niečomu tam na, na kávu a pozerám a chlapík, čo predával večer langoše, tak ráno najnovšia X6 vieš. Aha.

3:05Matej Cifra: Prívesek zavesil takto.

3:07Mišo Gula: Takže takto. Takže

3:08Mišo Ukropec: kolotočári a úspech. No a dieťa mi vysvetlilo prepáč, že to sa volá toto, čo vlastne my tu robíme a to sa volá, že George Sand efekt. Okej. A George Sand je teda mužské meno, ale mala ho, akože nosila ho žena. Francúzsko devätnáste storočie chodila v smokingu, fajčila cigary, najpredávanejšia proste hneď po Balzacovi. A oni ale nevedeli, keďže to bol pseudonym, že to píše žena. Aha. A ten efekt je vlastne ten, že ty sa kukneš na nazvem to, že obálku. Očakávaš velice, že, že nízky- Akože obsah a potom ale otvoríš obálku a tam nájdeš poklad. A to je George Sand efekt, že teda nesedia vôbec očakávania s realitou, čo sa teba veľmi dobre dotýka.

4:03Matej Cifra: Áno, áno, áno, áno, áno, súhlasím.

4:05Mišo Gula: Ja som to hovoril vlastne už keď prišla Hanka, že nesedí mi to, čo si v rádiu a čo si v skutočnosti. Naozaj? Raz som ťa videl moderovať jednu akciu, bol som tam. Potom si k nám sadol ku stolu a bol si úplne normálny človek, čo ma veľmi prekvapilo.

4:20Matej Cifra: Vidíš a ja, ja mám kariérne pocit, že vlastne, že ten najdôležitejší môj atribút je to, že som rovnaký pri vás za mikrofónom na moderovačke, v nákupnom centre s dvomi deťmi, keď potrebujem do košíka potravín dať niečo. Hej, že, že vlastne, že si myslím, že som všade rovnaký.

4:47Mišo Ukropec: Aj ja si myslím, že vôbec nie. Fakt? Áno.

4:49Matej Cifra: A v čom to? A ako to teda vnímaš?

4:52Mišo Ukropec: Ja to otočím trošku, ale odpoviem ti ako teraz. On sa, mňa sa host pýtal.

4:57Mišo Gula: On už dosť rozprával, tak vieš ako. Ja viem, ale že,

5:00Mišo Ukropec: že mňa si pristavujú ľudia, že dojdem na nejaké, takto ja som akože v malej bublinke iba známy tak akože priemyselno nejakej ako podnikateľskej. Že a teraz ja prídem na konferenciu niečo a tam random človek, v živote som ho nevidel. On má pocit, že ma pozná, lebo počul sto pána sa v Kolotočároch, že: „Kámo, že ty si rovnaký naživo, rovnaká huba jak aj tu aj tam. A že to som nečakal.“ A hovorím ma, čo si čakal? A teraz Mostík ako odpoveď pre teba, že ja som ťa videl a tiež to, to bola Growclubová aktuška. Takže tiež akože Forbes akože spojená a hovorím si, že Ten chlapec v tom rádiu robí takého akože hlupáčika, takého šaša počmáraného. Ale v skutočnosti on je akože fakt smart. Či ako nemôžeš byť vtipný a blbý, akože.

5:52Matej Cifra: Áno, áno, áno, to si myslím, že nie som. Ako blbý nie som. Vtipný niekedy, ale, ale, ale na moju obhajobu, že zas ja to vnímam tak, že alebo takto, že, že otočím to teraz na teba, že, že keď som zišiel z toho pódia k vám, tak prečo si mal pocit, že zrazu som,

6:10Mišo Gula: som iný? Nie, nie, ja som nepovedal, že si iný. Ja som povedal, že si normálny. Že som normálny. Lebo te-tebe ten humor ostal, ale zrazu som zistil, že, že ty akože aj rozmýšľaš, že, že tam je aj mozog za tým, za tým humorom, vieš.

6:20Matej Cifra: Ale nebolo to len, že, že, že blízkosťou, že zrazu vieš, že, že vnímaš to tak, že wow, že on je taký slávny, on je tam na tom-

6:25Mišo Gula: Zmietlo to stalo, zišiel.

6:26Matej Cifra: Áno, on je tam na tom pódiu a vieš a zrazu prišiel k nám k stand by stolíku.

6:31Mišo Gula: Bol som taký trochu roztrasený. Môže byť, hej?

6:33Matej Cifra: Neverím.

6:34Mišo Ukropec: Ale, ale, ale ja si myslím, že, ja e-ešte furt nechápem, že nás sa host pýta.

6:41Mišo Gula: Nepýta, nepýta. To si zle prebral teraz.

6:42Mišo Ukropec: Bol tam otáznik ako. Nie, točíš to, lebo keď ty si teraz to nám ešte môžeš ako povedať, že vlastne ako dneska to kariérne máte spojené s Adelou, lebo teda máte nejaký spoločný režim, ak sa nemýlim.

6:54Matej Cifra: Jasné, máme, máme, máme.

6:55Mišo Ukropec: Ale neni vlastne asi tak, časovo intenzívny, ako býva predtým to. Takto, že to je teraz ako jedno. To je akože sa iná, iná otázka, ale že ona navonok znova, hej, že teraz, že pozerám sa ako divák, ktorý ani neviem, že sa voláš Matej. Som si povedal iba Sajfa. Hej? Tak Adela je tá akože smart a ty si ten, čo tam vždycky treskne nejakú vtipnú akože niečo. A to potom vytvára ten pocit, že ty si ten prostáčik.

7:23Matej Cifra: Áno. Vieš čo, ja si myslím, že toto,

7:26Mišo Gula: už roky

7:27Matej Cifra: podľa môjho názoru nefunguje takto, ako si to pomenoval. Ale na úvod tá dynamika, je hrozne dobré, keď aj vy ste dvojica nejakým spôsobom. Jeden z vás je smart a druhý je- Díky. To teraz neviem. Ja som nepovedal kto jaký.

7:42Mišo Ukropec: On je ten šašek a ja som sexy. Nie. Vieš, že,

7:45Matej Cifra: že, že keď je mužsko-ženská dvojica, tak sa tam musia definovať nejaké úlohy. A je, je fantastické. Vieš si predstaviť, že by bola moderátorská, úspešná moderátorská dvojica mužsko-ženská, kde by muž bol ten maskulínny dominant a tá dievčina by bola taká tá, taká tá pekné tupelo. Viem, viem.

8:04Mišo Ukropec: v Čechách, jak sa, jak sa volala Šimek a jeho žena? Okej. Akože a to, ako to, že perfektne to mali ako zohraté.

8:14Matej Cifra: Dá sa určite aj na tom stavať, ale, ale, ale my sme to mali otočené. Vlastne my sme to mali otočené, lebo nám to pripadalo-- to nebola nijaká naša marketingová dohoda, že tak ty budeš tá inteligentná a ty budeš taký ten- To sádlo proste. To jednoducho my sme takí. My sme obidvaja v zásade rovnakí. Len Adela je o trošku vycibrenejší diamant, hej? Ona jednoducho si v istých momentoch vie dať na niečo pozor, vie byť distingovanejšia, vie byť diplomatickejšia, vie sa tváriť inteligentnejšie, ale pritom podprahovo ten viac inteligentný som stále ja, len ja. A skôr.

8:49Mišo Gula: Musím ti potvrdiť, že sa to v poslednom čase zmenilo, lebo ja Adela a Sajfa počúvam pravidelne. Ty si ju tak dokonale stiahol na, na svoju úroveň.

8:57Matej Cifra: Vieš prečo? Lebo ona je uvoľnenejšia.

9:00Mišo Gula: Hej, si to môže dovoliť.

9:01Matej Cifra: Si to môže dovoliť, že, že už aj tie naše pozície sú také, nehovorím teraz, že naša pozícia na trhu je neotrasiteľná. To vôbec nie, ale, ale už vieme zvoľniť a, a aj ona a mňa to hrozne baví v momente, keď ona ide za tú pomyselnú čiaru. Lebo ona sa tak ako potom tak spamätá a je to také veľmi zaujímavé. Keby tu sedela, tak by vám to potvrdila, že, že keď ona trepne niečo, čo je kvázi nejaké také neočakávané od nej, za hranou alebo niečo také, tak by sme spravili focus group, kde by bolo desať ľudí, ktorí by mali povedať, kto z nás to povedal, hej? Tak na sto percent by to bolo, že to povedal Sajfa. Hej, áno. Hej? Takže ona stále, je v tom štíte alebo za tým štítom, ktorý jej kvázi ako keby robím ja.

9:48Mišo Ukropec: A súvisí to s vekom? Lebo- Asi áno. Lebo je taký nejaký graf, že sebavedomie, a reálne delivery. Hej. A že u mužov je to tak, že sebavedomie v dvadsiatke je hore a potom vlastne s časom dá povedzieć, že sa dorovnáva ako reálnemu tomu, čo dodávajú. A u žien je to úplne opačne, že dole majú v dvadsiatke to sebavedomie, že, že nič, ja som nič, ale majú prvé dieťa, druhé dieťa, nejaká kariéra hore dole a vlastne v štyridsiatke, päťdesiatke začínajú byť tak akože silné ženy, lebo už pochopili, že vlastne nie sú dole. Že vnímaš takéto niečo?

10:23Matej Cifra: Toto by som ako keby ne-neviem to úplne precítiť, lebo napríklad pri Adele alebo pri mojej žene, čo, čo si myslím, že sú akože exemplárne príklady podľa mňa, že silných individualít a, a v tom najlepšom slova zmysle samozrejme, aj, aj, aj rodinne, ale aj kariérne orientovaných, že to si nesmierne vážim, že, že toto napríklad v mojom okolí by som takto nevnímal, že to sebavedomie, že tie krivky sa nejakým spôsobom menia. Ale, ale ja som ti hneď na úvod do tej otázky ako keby skočil s tým, že, že je to trošku vekom, že, že vlastne ja keď som prišiel do toho biznisu, kde vlastne bolo treba sa kvázi nejakým spôsobom nieže prelaktovať, ale nejak sa definovať. Tak ja som sa nikdy nechcel vlastne definovať ako niekto, kto je extrémne ľúbivý, extrémne sympatický, vlastne nič nepokazí. Je to taký ten ideálny moderátor. Hej, že, že-

11:16Mišo Gula: Dočolomanský. Pozdravujeme Martina Nikodýma.

11:18Matej Cifra: Ale počúvaj ma, počúvaj ma. Martin je, je, je úžasný chalan a je veľmi zábavný. Je veľmi vtipný. Ale áno, áno, že, že ja sa potrebujem od Martina dištancovať. Ja som iný

11:28Mišo Gula: druh ako keby- On je pre každého ako keby ja.

11:30Matej Cifra: Ja som keby iný moderátor. To znamená, že aj moje nejaké tie akože hlody, hlášky, to, to lakťovanie verbálne v tom éteri muselo byť také, že, že kokos to, čo povedal on? Vieš a aby to bolo nejakým spôsobom zapamätateľné.

11:46Mišo Gula: Povedz mi svoj názor, prosím ťa, lebo keď sme tu mali Uniona, tak jemu som vravel, že aspoň je to môj pohľad samozrejme, ale je na trhu povedzme Radio Express, ktoré má nejakú akože majoritu. Potom je Funko, ktoré sa výrazne odlišuje, má oveľa menší ako kebyže podiel, ale pre mňa, že je to výkvet humoru a inteligentného humoru. Hej, že ja spravidla hovorím nepočúvam Express, lebo neznášam, keď niekto vysvetľuje vtipy. Hej, ja som proste vyrastal na Funku a mňa aj humorne proste tvarovalo Funko. Ty s Adelou, proste chalani Mar Marcel s Juniorom. A či to tiež takto vnímaš, že, že ten tone of voice toho rádia je úplne iný pri, pri Funku ako pri, pri

12:30Matej Cifra: iných rádiách. Určite, určite je to, my sme Fun rádio, to už máme v názve, že, že sme trošku iní. Sme vlastne prvá súkromná rozhlasová stanica. Nie sme najpočúvanejšia, sme druhí. Myslím si, že tie podiely sú ako sme k Expressu relatívne blízko. Nazvem to tak, že nie je to, nie je tam nejaká zásadná priepasť, ale myslím si, že Express má tú výhodu, že supluje trošku Slovenský rozhlas. V zásade, keby bol Slovenský rozhlas ako verejnoprávne médium trošku silnejší a ja nie som žiaden nejaký analytik mediálneho trhu, ale vnímam to tak trošku, že, že keby ten Slovenský rozhlas, tá verejnoprávnosť bola intenzívnejšia, podobajúca sa viac českému priestoru napríklad, tak, tak určite by tých poslucháčov Expressu bolo kvázi ako keby menej, lebo by boli verní Slovenskému rozhlasu. Ale ten Express má aj tie, tie, tie vážne správy, aj Braňa Závodského a všetky tieto záležitosti, tie atribúty, ktoré myslím si, že by mohlo mať aj verejnoprávne médium rozhlasové a my ideme trošku, my tiež máme správy, nerobíme si z toho srandu, robíme normálne správy, máme aj normálnu dopravu. V zásade playlisty Expressu a Fun rádia sú na osemdesiat percent tie isté. Napriek tomu sú ľudia schopní povedať, že to Funko hrá hrozne veľa hip hopu. Je to také zaujímavé, hej, že a navyše tie merania pri tých rozhlasových staniciach sú akože z praveku. My sa stále bavíme o, o nejakej vzorke. Tu, tu nie sú peoplemetre. Hej, ten mediálny televízny trh sa extrémne zmenil v momente, ako prišli peoplemetre a zrazu boli dáta, o ktoré sa bolo, sa dalo oprieť trošku relevantnejšie.

14:07Mišo Ukropec: Peoplemetre na rádia vôbec nie sú.

14:10Matej Cifra: Pokiaľ ja viem, tak nie. To sú normálne také, že čo ste počúvali včera? Že také akože dobrý deň, my sme z, z tohto z agentúry tdd trrr a robíme prieskum, čo ste počúvali včera? Včera som počúval, neviem. Takže je to, ako sú tam nejaké dáta evidentne, ale ako nechcel by som byť úplne, že nie sú to neurochirurgicky presné dáta podľa môjho názoru.

14:32Mišo Gula: Niekde počúval, myslím, že si sa vyjadril o tom, že humor, že si zdedil, zdedil po otcovi. To je pravda? Áno, áno. A nechcem sa akože baviť o otcovstve. Skoro nás zaujíma, lebo my obaja sme rodičia a tak ďalej. Máme tu kopec hostí, akože rodičov a občas je to témou. Čo myslíš, že ty necháš svojim deťom? Ako keby že, že čo po tebe zdedia?

14:53Matej Cifra: Akože strašne veľa majetku.

14:57Mišo Gula: Obviously.

14:58Matej Cifra: Nie, vôbec, vôbec. Vieš čo, ja, ja pevne verím, ale ja to tak môžem to nakombinovať aj že, že, že, že po nás ako keby, lebo, lebo tie deti sú vždy kombinácia tých dvoch rodičov, že, že ja pevne verím, že, že zdedia po nás. Včera zhodou okolností som mal so Sarkou krátku konverzáciu pri odchode zo školy. Teraz má také, také obdobie, že, že čakám ju pred školou a ona vyjde zo školy a akože si ma nevšimne a ide. Hej, že sama. Koľko má rokov? Sedem má teraz. Okej. Hej, tak ale vidím, že trhá kútik, lebo že ma jedným okom vidí a že ide a je to. A začala mi rozprávať nejakú príhodu, že hrozne sa smiali na tom a ja hovorím Sarka, že humor a smiech je najdôležitejší v živote, že to je to perfektné, že sú ťažké situácie, ale vieme ich decentne a normálne humorom zľahčiť a robí to životne dobrú energiu. A-a-a toto je niečo, čo by som hrozne chcel. Zmysel pre humor. Ja nehovorím, že ja mám najlepší zmysel pre humor, ale, ale mám podľa mňa zmysel pre humor. Mám to od otca a od mamy. Nejakým spôsobom sme takto my fungovali. To by som hrozne chcel, aby, aby zdedili takú tú, nehovorím, že ľahkosť bytia, lebo aj ja sa viem akože zošrotovať, zadepkovať a tak nejak ako neviem a možno som príliš silné slovo použil, ale, ale ten, tú ľahkosť toho humoru, to by bolo fantastické. A potom ja si myslím, že hrozne dôležitá je disciplína. To je, to je podľa mňa niečo, čo ja nehovorím, že sa vytráca. Nechcem súdiť iných, ale dnes sme zaspali. Sarka má byť o ôsmej v škole a my sme sa zobudili sedem tridsať sedem a si hovorím kokos, tak toto stihneme a teraz bum, obliekaj sa, tu máš toto mlieko, tie guličky, d-d-d-d-d-d. Osem nula tri bola Sarka v škole. Akože not bad. Vieš? A toto si myslím, že, že viem byť aj taký ako, obliekaj sa! Viem aj zvýšiť hlas a nehovorím, že to je garancia tej disciplíny, ale to si myslím, že je hrozne dôležité aj pre nich mentálne, keď, keď budú chcieť kariérne rásť a osobnostne rásť. Podľa mňa disciplína, vyjsť z nejakej nekomfortnej zóny, to sú podľa mňa hrozne dôležité veci. Je toho veľa, je toho veľa.

17:10Mišo Gula: Ale má to potom, teda mala by to zdediť po tebe teda hej?

17:13Matej Cifra: Alebo, alebo teda s kým, s kým má Verča tie deti. Ja ich len vychovávam. Vieš čo- Nie je dôležité, kto ich spraví, ale kto ich vychová.

17:21Mišo Ukropec: Toto ja mám takú vtipnú storku, že keď, najstarší syn, keď, keď ho ako ľudia vidia z diaľky, keďže do gymu, keď sme chodili spolu a tak- Koľko má rokov? Dvadsať jedna. Ty, jej. Tak, že my sme mysleli, že to si ty. Hovorím ja chodím hentak? do pytľa. Čau Ženko, prepáč, ale som musel.

17:44Matej Cifra: Moja žena, moja žena mi tak jemne akože vyčíta to, že Sarka chodí ako ja. Ja chodím trošku tak ako nohy mám tak ako keby od seba. Nie tak, nie čaptavo, ale to už bolo príliš.

17:56Mišo Gula: Ale- Prepáč, nemám hranice.

17:59Matej Cifra: Ale tak ako trošku nohy od seba. Baleták. Áno, trošku to bolo tiež príliš, ale-

18:04Mišo Gula: Grample a-

18:07Matej Cifra: A Sarka chodí úplne ako ja. Dokonca raz natočila takú storku jak s Miši vedľa seba, som jej držal za ruku a ona bola za nami a úplne identicky. dúfam, že to Sarke nebude spôsobovať v puberte nejaké traumy, že chodí ako jej otec.

18:19Mišo Gula: A snažíš sa, snažíš sa, keď už vidíš, či pri Sarke alebo pri Šimi potom, keď vidíš náznaky toho humoru, snažíš sa to aj nejak formovať? Áno. A teraz poviem, prečo sa pýtam. Aha. Môj syn starší- Koľko má? Má jedenásť rokov. Jedenásť a pol a strašne veľa sarkazmu po mne akože zdedil. Aha, aha. Ale je to veľmi nebezpečné a stále sa ho snažím naučiť, lebo on je nervózna atmosféra a on do toho mrdne, vieš ten, ten sarkazmus. Super. A ja mu hovorím kámo, kokos, ale čítaj tú miestnosť, že hovorím read the fucking room hovorím.

18:46Mišo Ukropec: Počúvaj ma, ale

18:47Matej Cifra: ja na jeho obhajobu- No. Má ešte, ešte príliš málo na to, aby to niekedy vedel odčítať. Ale je podľa mňa fantastické a mne sa to tiež v rodinnom prostredí najčastejšie deje, že vlastne to trochu prepáliš. Hej, ale keď je to v rodinnom prostredí, tak si v bezpečí. Safe place. Presne, je to akože safe place a ty vlastne si môžeš testovať tak tie hranice toho, lebo tam je tenká čiara. Ale, ale je to úplne normálne, že ju niekedy, že to niekedy prepáliš, že to niekedy prepáliš a potom vieš, že aha, dobre, ok, toto bol prepálil, tak vieš, vieš ustúpiť, že, že na niečom si to on musí optimalizovať.

19:24Mišo Gula: Takto, že ja ho stále pochválim. Potom vieš ale- Áno, áno, áno. Ale na prvú ho musíš zdrbať. Vieš ako, čo si dovoluješ.

19:29Mišo Ukropec: Ja mám pocit, že tie hranice prepáľujem furt a všade.

19:33Matej Cifra: Je to možné, j-j-je to možné, ale to je tiež vec takého nejakého vkusu, v-vec nastavenia. Vieš, že ja neviem. Vieš, že keby sme boli veteráni z druhej svetovej vojny, tak nepovedali by sme si nejaké dobré druhosvetové vojnové vtipy. Jasné, že hej. Vieš.

19:48Mišo Ukropec: Ja mám totižto taký pocit, že, že tá, tá spoločnosť má strašne silne vnútorne zadefinované nevyslovené očakávania od toho, že kto sa má alebo nemá ako správať. A neuvedomuje si, že ako strašne to ľudí potom zväzuje v ich akejkoľvek aktivite, či súkromnej, či pracovnej. A, a ty keď alebo od teba, keď očakáva rodina, okolie, práca, šéf, niekto, deti či rodičia, že budeš sa chovať takto a ty to poslúchneš, ale ide to proti tvojmu naturelu- Tak ty vlastne strácaš toho samého seba a- A to mi napríklad možno príde ešte ako o niečo dôležitejšie, ako mať ten humor, lebo nie každý je vtipný. Jasné, jasné. Sú len, že suchár, suchár. Áno. Aj keď, keď suchár drbne vtip,

20:44Matej Cifra: tak akože môže byť. Je vlastne vtipný. Áno, presne, ale

20:48Mišo Ukropec: to, to, že nestratiť sa. Aha. Lebo ja mám pocit, že strašne veľa ľudí sa snaží vyhovieť druhým. To je to, čo si vravel na začiatku, že si si potreboval nájsť to svoje miesto v tej svorke Fun Rádiovej. Áno. A oni radšej sa obetujú, ale potom na smrteľnej posteli si trieskajú hlavu, že aký som bol sprostý, že nemal som- Áno, áno, áno, áno,

21:08Matej Cifra: toto, ako to je podľa mňa také nejaké životné ekvilibrum. Vieš, že, že tá rovnováha toho, že, že áno, nestratiť sám seba je podľa mňa hrozne dôležité. Neísť, vieš, ja som napríklad nikdy neprepadol nejakej že zlej partii. To sa niekedy deje. Vieš, že môžeš mať akúkoľvek výchovu, vieš, akýchkoľvek rodičov, takých dobrých, umožňujúcich to, tamto, prísnych, neviem akých. A potom prídeš do nejakej partie a, a vlastne v zásade, keď nemáš ten rodinný background, tak nevieš odčítať a prepadneš niečomu ako možno aj veľmi zlému. A, a tam niekedy je presne ten moment, že tak všetci sú takí, tak aj ja, hej, že prepadnem tomu, že chcem zapadnúť a stratím sám seba. No. A toto sú hrozne dôležité veci tiež. Toto vidím napríklad u

21:54Mišo Gula: svojho mladšieho. On má deväť a on je v tomto až extrémny, že ja už so zvýšeným hlasom niečo poviem, že má urobiť a on mi s chladnou, hlavou a, a s očami pozrie na mňa a povie nie. Áno. Ty kokos. Potom si poviem, že akože fajn, že do budúcnosti, že akože assertivita, že super vec, lebo proste presne takýmto veciam bude vedieť ako keby že odolať, že sa nenechá strhnúť, lebo nemá problém povedať nie, ale v danom momente akoby som

22:21Matej Cifra: Ja, ja napríklad keď rozmýšľam aj nad svojím takým ako keby detstvom alebo, alebo vyrastaním, tak, tak ja som práve veľakrát mal pocit, že ja som, že, že viem byť taký, že chcel by som byť viac taký odolnejší. Veľakrát mi hrozne záležalo na tom- Čo si myslia druhí. Čo si myslia druhí. A, a v puberte a že ja som nikdy neexperimentoval nijak, akože zásadne nikdy som nebol taký. Ja som nemal žiadnu nejakú, nejakú lámavú pubertu, čudnú. Nechodil som domov. Moji rodičia vždy vedeli kde, čo, ako. Vždy som dodržiaval nejaké pravidlá a niekedy to tak ako vnútorne nie že ľutujem, ale že sa tak poobhliadam a hovorím si kokos, mohol som byť trošku taký- Ostrejší? Ostrejší, vieš taký ako alebo nie že drsnejší, ale hľadám to správne. Nechcem povedať, že sám sebou, lebo ja si myslím, že som bol sám sebou, ale že nebáť sa. Strašne mi je sympatické- Vybúriť alebo- Nie. Takto. Už mám tú formuláciu. Strašne sa mi páči, keď je niekto sám sebou a je si tak sebavedomý samým sebou, že to, čo si myslí tento, tamten, tento, tamtá je v zásade úplne jedno.

23:34Mišo Ukropec: Máme kurz sebavedomosti. Hej?

23:38Matej Cifra: Lebo toto mi podľa mňa trochu chýba. Samozrejme, že možno pre tú moju profesiu je dobré, aby mi záležalo na tom, čo si ľudia myslia,

23:46Mišo Gula: ale, ale to sa vôbec nemusí biť toto. Pozor. Áno, áno, to sa môže dopĺňať. Lebo v tomto s tebou súcitim ja strašne neznášam, keď ma niekto nemá rád. že si nemilovaný. A na druhej strane mi to úplne uprdelo, vieš, ale neznášam ten pocit, že, že niekto má so mnou problém.

24:02Matej Cifra: Počúvaj, ja mám mantru normálne, že, že keby sme si opäť spravili desaťčlenný focus ľudí, ktorí ma v živote nestretli, takto face to face ako my, tak určite isté percento ľudí povie, že som arogantný, namyslený, neviem aký taký bratislavský, neviem aký. A ja vždy si hovorím a to je moja mantra, že keby ten človek ma stretol naživo a mal so mnou normálne očný kontakt, verbálny kontakt za príplatok, tak že by bol užasnutý z toho, že ja som vlastne úplne v pohode. Mne sa to veľakrát stalo. No vidíš, však to je to, čo ty

24:39Mišo Gula: si zistil z pódia. No pozri.

24:41Mišo Ukropec: Áno, áno. Ale čo, čo ľudia o mne hovoria?

24:44Mišo Gula: Že si arogantné hovädo. Áno. Ale to si aj myslia.

24:47Mišo Ukropec: Však ale oni preto to- A ono to je pravda. Pre nich určite áno. Vieš,

24:53Matej Cifra: ale a, a čo si ešte, čo si ešte myslia? Ale to je

24:56Mišo Gula: údel nás slávnych, vieš, lebo- Áno! Teda ty o tom nevieš, hej? Lebo, lebo LinkedIn je pre teba ako nejaká webstránka, ale my sme akože relatívne

25:04Matej Cifra: slávni na LinkedIni. Ja to viem, ja to viem ja, ja toto, ja s týmto som sem išiel, že toto sú dvaja ľudia, ktorí akože ovládajú

25:11Mišo Ukropec: slovenský- Lenže ja mám s tým aj negatívnu skúsenosť a teraz myslím akože biznisovú negatívnu skúsenosť. No. Máme zákazníka. Je to že gigantická, akože firma, akože gigantická, tak myslím, že gigantická, nie že Slovnaft. Celosvetová. Akože hej a, a vyhrali sme nejakú cenu spolu s nimi kdesi čosi. Proste bol z toho nejaký taký, že malý announcement a volá mi odtiaľ človek, že Miško, prosím ťa, že super sme to vyhrali akože bomba, prosím ťa, nikam to nedávaj. Okej. A ja hovorím, že ako no problem. Ako tým, že tej pozornosti mám akože veľa, tak či mám medailu, pohár, plaketu, akože nič mi to už nerobí, lebo že je toľko, vieš, už je to ako ďalšia hara boda na poličke a hovorím dobre, ale vysvetli mi prosím, že prečo, aby som neurobil nejakú inú vec, ktorú nemám urobiť, že, že Miško, že tu sú firmy, tu sú ľudia vo firme, ktorí vášmu projektu ako, ako myslím na strane zákazníka, že sakramentsky nefandia a závidia. Okej. A ty keď to teraz vystrelíš a to uvidí päťdesiat tisíc ľudí, že sa tu niečo podarilo, on s tým bude mať vo firme problémy. On nepraje niko. Aha. A ja hovorím, že fuck, že dobre, jasná vec, tak proste dropujeme, nepublišujeme, jako nič z toho nerobme žiadny humbuk, ale že normálne, že, že moja pidisláva- Môže ublížiť jak biznisu a tým úspechom. Nie tým, že pošleš manažéra do riti alebo ja neviem, že ne normálne, že plus plus plus plus plus spočítaš to mínus štyridsať a ty kukáš, že to sa jak stalo? Závist.

26:58Mišo Gula: Ja som naschvál povedal formuláciu, že sme relatívne slávni, lebo my žijeme v takých tých bublinkách. Jedna vec je nejaká LinkedInová bublinka, druhá vec je, že Mišo v industry ja zase v 3D priemysle som relatívne známy a mne keď sa na to niekto opýta, ja vždycky poviem, že takú formulku Joey to povedal v Priateľoch alebo v tom druhom seriáli. Teraz nepamätám, že že mám semi famous. Semi famous. A to proste znamená to, že niekde si proste za hviezdu, potom prídeš niekam inam a že

27:24Matej Cifra: nobody, že úplne si nikto. My sme rok žili v Bruseli, vieš? Takže takže ako ja som bol ako nehovorím, že nikto, ale ale boli vtipné momenty, lebo každý deň som stretol nejakého Slováka a sa mi hrozne páčili výrazy Belgičanov alebo teda Bruselčanov, aby som to povedal tak správne. Keď som sedel niekde v kaviarni a za mnou niekto prišiel. Presne. A teraz chvíľku sme sa rozprávali a potom sme sa odfotili a bolo a evidentne bola tá emócia taká, že aha, ten človek, ktorý sa fotí s týmto človekom, je vlastne šťastný, že sa spolu fotia. A bolo to také, že kokos, kto je to, že na Netflixe som ho videl? A to bolo také milé, ale-

28:08Mišo Ukropec: Na OnlyFans.

28:09Matej Cifra: Ale presne na OnlyFans. Ale tam si videl len moje chodidlá. Ale tvár neukazujem. Ale že že semi famous je výborné. To je to je veľmi dobrý termín, lebo ja som tiež semi famous.

28:19Mišo Gula: No ale potom sa ti stavajú také sračky, že som bol na jednej akcii. Bol som vo svojom akože húde, hej, že tí ľudia akože oprávnene som očakával, že ma poznajú. Vieš, ja ešte nosím také tričko, kde mám nápis, že 2D is against my religion, lebo akože 3Dčko je môj svet. A teraz prišla za mnou baba nejaká a že že can you take a picture with us? A že že jasné, ja už som sa stával a jak z debilného amerického filmu prisahám, že sa mi to stalo. A ona, že nie, že akože my vieš, tie dve baby. Hovorím aha, dobre, čiže vy neviete kto som, hej?

28:51Matej Cifra: To je najštandardnejší joke, ktorý sa sa mne deje je, že Sajfa, mohol by si nás odfotiť spolu? Hej, že že to je presne.

28:58Mišo Ukropec: Ale to robia schválne.

28:59Matej Cifra: Alebo vieš akí majú akože muži majú muži, ktorí sa dospelí muži ako ste vy, že keď sa chcú so mnou odfotiť, tak to je deväť a pol prípadu z desiatich je, že Sajfa prosím ťa, mohli by sme sa spolu odfotiť? Moja žena je tvoja veľká fanynka, vieš, jej to chcem ukázať, ale pritom viem, že on sa chce odfotiť. Hej, že chápem ako why not?

29:21Mišo Gula: Hashtag no homo.

29:23Matej Cifra: A že to zvalí na tú ženu, že to kvôli žene.

29:26Mišo Ukropec: Otázku mám. Ja nemôžem toto, čo teraz poviem, potvrdiť na sto percent, lebo Je to taká divná emócia. Okej. Ale že mám pocit, že keď chodím a teraz nepoviem, že po Slovensku alebo po Bratislave, tak ľudia sa na mňa ináč pozerajú, ako keď v úvodzovkách prejdem za hranice. A alebo jediné, čo som zatiaľ identifikoval, je dlhší očný kontakt. Že proste som v gyme, som v nejakom obchode-

29:56Matej Cifra: Oni si myslia, že si Bruce Willis a on už je na smrteľnej posteli pomaly vieš.

30:00Mišo Gula: Čo robíš v Bratislave?

30:01Mišo Ukropec: Vieš čo robíš, Bruce Willis? Si ma nevidel v slneční, ako kde vyzerám jak Stanham.

30:05Matej Cifra: Ešte áno, áno, áno, Jason Stanham.

30:08Mišo Ukropec: Lebo si ma, lebo si ma s nimi nevidel. Normálne sa kukám, že ty kokos fakt. No. Trápne, ale je to tak. Je to tam. Len teda o dvadsať kil ťažší. A prejdem za hranice a ten očný kontakt je proste iný. To je jediné zatiaľ, čo som identifikoval. Máš ty tiež takéto nejaké pozornosť, že Brusel versus Bratislava versus neviem niečo iné?

30:30Matej Cifra: Vieš čo, neviem. Ja ja to mám ako keby trochu zložitejšie, možno tým, že som ešte trošku viac semi famous ako ste vy dvaja.

30:37Mišo Ukropec: No nie trošku trošku. Preto sa ťa to pýtam, lebo lebo ty máš ten level o tri akože levely vyššie.

30:41Matej Cifra: Ale vieš čo si myslíš, že prečo sa na teba pozerajú tu tak, ako sa na teba pozerajú? Že čo? Že pátrajú, že si nejaká tvár-

30:48Mišo Ukropec: Že na Facebooku, že ten ksicht mi je známy. Okej. Oni vedia meno podľa mňa-

30:53Matej Cifra: Ale dobre, ale prejdeš do Hainburgu a máš pocit, že ľudia sa na teba inak pozerajú.

30:57Mišo Ukropec: Lebo to je za morom povedzme.

30:58Matej Cifra: Za morom okej.

30:59Mišo Ukropec: A proste vidím, že som random týpek, ktorý nikoho ako nezaujíma. Áno, áno. Ale keď som tu, tak proste že že ide, že pohľad, pohľad, pohľad. Drž.

31:09Matej Cifra: A a a- Vieš čo, mne sa vždy, ako keby mne sa vždy páčila tá anonymita toho zahraničia, že my sme napríklad boli a bolo to pre mňa také inšpiratívne, že my sme boli pár rokov dozadu sme boli v Santa Barbare na na na letnej dovolenke. To je proste akože pekná časť Kalifornie. Verčina sestra tam chodila na vysokú školu, takže keď sme prišli na promóciu, tak sme si povedali, že Ježiš, tu je tak pekne, že mohli by sme sem prísť cez leto. Prišli aj moji rodičia a tak sme proste akože trávili tam nejaký čas. A tam sa mi napríklad strašne páčilo to trochu nadväzujem na to, čo si ty hovoril, že vojdeš do Starbucksu a a teraz je tam týpek v ustrihnutých šortkách, v Crocsoch, v takom čudnom tričku a môže to byť pokojne človek, ktorý predvčerom predal stomiliónovú firmu. Vieš? A že na Slovensku si hrozne podľa mňa až príliš a možno toto je odpoveď trošku na to, čo ty hovoríš. Si fičíme na takom, že kto má aké auto, kto kde býva, čo máš oblečené. v mojom svete možno je to trošku viac takéto, že že ťa, že sme judgmental posudz-posudzujeme oveľa viac na základe takého nejakého- Povrchného. Povrchného. V tom Bruseli to vôbec neexistuje, lebo tam všetci ľudia do tej súkromnej školy, ktorá stojí raz toľko, ktorá sú ako súkromná škola tu, tak chodia ľudia na bicykli s tými deckami. Vieš, že že že niekde sa mám pocit, že na západe sa viac stierajú také tie, že nepotrebuješ, nepotrebuješ mať Cayenne, lebo na-na čo ti v tom v tom meste bude? Vieš.

32:46Mišo Gula: Lebo je tam tisíc päťsto ďalších Cayenneov. Nie je to nič také, že-

32:49Mišo Ukropec: Ale ja musím povedať, že ja som dúfal, že toto si potvrdím. No. Ale ja mám pocit, že takto to neni.

32:57Matej Cifra: Že to tak nie je.

32:58Mišo Ukropec: Že to tak nie je. Okej. Že že áno, keď si v Amsterdame, tak ten Cayenne je naozaj otrava.

33:07Matej Cifra: Áno, áno. Pretože

33:09Mišo Ukropec: je to mesto post-- teda prestavané pre bicykle. Viete, prečo sa v Holandsku jazdí na bicykloch?

33:15Matej Cifra: Lebo sa tam nedá jazdiť autom. Nie. Nemá každý pučku. Ropná kríza.

33:19Mišo Ukropec: Ropná kríza. Normálne oni proste urobili ako národné rozhodnutie, že vážení, nemôžeme jazdiť autami. A to bolo, že štyridsať, päťdesiat rokov dozadu. To neni, že- Hej. Že dávno storočia.

33:29Matej Cifra: Tak vieš čo, tak tak ako keby poupravujem to, čo som povedal, že-

33:32Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, počkaj, ale chcem to dokončiť, že že, lebo včera sme sa presne o tomto bavili, že no vieš, ale ten manažér v Nemecku, on si kúpil radšej za stotisíc Volkswagen Caravelle a s tou potom chodí neviem proste tak a hovorím no dobre a v jakom baráku býva? Býva akože v chalupke alebo má ju tam vyňuňkané a má video, audio a neviem proste čo všetko, že že ten show off sú podľa mňa, že že že tri typy showoffovania možno štyri. No. Že my tu vnímame to auto. No. Lebo to auto je najviac v podstate

34:05Matej Cifra: viditeľné. Viditeľný majetok. Áno,

34:07Mišo Ukropec: ale máš show off by som povedal, že bývanie. Okej. To znamená, že máš baráčisko, bytisko, pustne kto je čokoľvek a auto máš Polo. Áno. Lebo teba proste fascinuje mať to kryté tým, akože tým tým nehnuteľným majetkom. Áno. Potom máš ľudí, ktorí sú by som povedal, že dovolenkové, reštauračné a a akože a takéto tie typy. Ale že že tých snobizmov môže byť akože viacej typov. A v čom je ten au-autový snobizmus vlastne úbohejší od toho nehnuteľnostného, od toho instagramového snobizmu?

34:40Matej Cifra: Počúvaj ma, podľa mňa ako o tomto by sme sa mohli hodiny rozprávať. Ja by som to podľa mňa skôr ako keby uzavrel tematicky, že že si myslím, že keď má niekto prachy, tak to určite nepotrebuje ukazovať, že tí najbohatší ľudia alebo relatívne najbohatší nepotrebujú tento ako keby show off.

35:00Mišo Gula: Vieš, že- Ja si myslím, že to je inak, že len tí, ktorí si to reálne zarobili svojou prácou a šikovnosťou, tí to nepotrebujú ukazovať.

35:06Matej Cifra: Áno, áno, a to je tiež ďalšia téma.

35:08Mišo Gula: Lebo to je externá validácia, ktorú potrebujú. A títo ľudia nepotrebujú externú vali-validáciu.

35:12Matej Cifra: Áno, áno, áno, ako a je to podľa mňa bohatstvo je extrémne komplexná záležitosť, lebo to sa dá vyzvŕtať z rôznej, z rôznych proste uhlov. Ale ale ak by som mal, že keď už sme sa bavili len o tých autách a môžeme pokračovať ďalej, tak ja si myslím, že že Bratislava má na meter štvorcový Niekoľkonásobne viac luxusných áut ako Brusel, Berlín, Amsterdam. Viedeň.

35:41Mišo Ukropec: Viedeň. Lenže vieš, prečo to je? No? Totižto to je roztomilá vec. My sme tým, že, lebo pozri, jeden z najsilnejších driverov ľudstva je závisť. Ona nemusí byť iba ako zničujúca, ale môže byť taká, že- Inšpiratívna. Kurňa, jemu sa darí, do pytla musím pridať. Hej, akože ono to môže mať aj pozitívny impact. Lenže keď si položíš otázku, že keď si kúpiš ten s zjednoduším Cayenne za sto dvadsať tisíc jazdený, hej, ale len preto, aby sa to ľahko počítalo. Dvadsať tisíc dole DPHčka, dvadsať tisíc zjednodušene dole daň z príjmu a päťdesiat percent pohonných hmôt si dávaš- Do nákladov. Do nákladov. Vyriešené. Auto ťa stálo osemdesiat áno a jazdíš. V Rakúsku si nemôžeš kúpiť Cayenne na firmu, nemôžeš ho kúpiť manželke, synovi dospelému, dcére nemôžeš, ale si ho musíš kúpiť súkromne. Lenže keď si máš ty vyplatiť sto dvadsať tisíc, akože netto netto, to máš daň, dividendy, td td td td td. To auto ťa tam stojí dvesto a ten business case osemdesiat a dvesto, jako dvesto dať za auto, to aj v Rakúsku si každý dobre rozmyslí.

36:48Matej Cifra: Áno, áno, áno, chápem.

36:49Mišo Ukropec: Že ale tu máš tú dostupnosť toho luxusného auta- Áno. Akože komfortnú.

36:54Matej Cifra: Chápem, chápem, chápem.

36:56Mišo Ukropec: Hej a potom Rakúšania chodia, že jak vy to robíte, kámo?

37:00Matej Cifra: Áno, pred, pred petržalskou Bytovkou dole sú zaparkované štyri Cayenne. Presne. Klasika. No a

37:08Mišo Ukropec: ale na tému ešte toho, tej slávy a bohatstva sa chcem opýtať. Tomáško, čau Tomáško, Vojtek, mi poradil alebo jeho brat génius objektívny mi poradil, že kúpte si knižku, že The Formula a nemá to s formulami nič spoločné. Je to formula na úspech. Aha. Je to nejaký maďarský matematik, niečo proste tiež genius level niečo a proste urobil, že brutálnu analýzu, že, že čo je úspech, jak sa dosahuje, kde je sieť kontaktov, kedy môžeš očakávať úspech, kedy ho už nemusíš očakávať. A proste tak akože to veľmi poučné. A prvá kapitola je, že vieš, kedy si úspešný? M-m. Keď si to o tebe myslia druhí. Okej. Áno? A to je, že fíha, že vlastne moje vlastné hodnotenie seba samého- Je jedno. Je to, že áno, ale že keď ty si myslíš, že ja som dobrý, tak- To je dobre. Je to pecka. No a teraz, kde sú v tom tie peniaze? Lebo vlastne a teraz sa vraciam k tým ľuďom, čo, čo, že sa nechcú ukazovať a majú sa a nemajú sa a neviem čo, že prečo toľko miliardárov zrazu proste vylezie a teraz to vidíme aj na Slovensku, že proste podnikatelia idú na sociálne siete, tlačia sa. Kurva prachy má.

38:25Matej Cifra: Že načo to robí?

38:25Mišo Ukropec: Načo to robí? No a múdra knižka na to odpovedá- No. Že on tie prachy hrabal na to, aby vlastne dosiahol to rozzuznanie tým okolím. Lenže ty keď máš prachy, ale nikomu to nepovieš, tak to okolie o tom nevie.

38:39Matej Cifra: Hej, ako podľa mňa to je, ako je to, je to, je to psychologická, hra, ako keby sonda. Ja, ja si myslím, že tam ego podľa mňa zohráva strašne dôležitú- Určite. Úlohu, že, že, lebo, lebo vlastne, peniaze sú úžasná vec, že, že, že peniaze sú vlastne, že my, my sa relatívne nepoznáme, ale je jeden menovateľ, ktorý vnímaš rovnako ty, ty a ja a vieme tú transakciu spraviť. To sú peniaze, hej, nezaťažené nejakými priateľstvami, kamarátstvami, proste peniaze, hej? A, a merať úspech peniazmi je, je, je, je, je úplne legitímny spôsob merania nejakého úspechu. Sú podnikatelia, s ktorými aj ja som prišiel do kontaktu, kde sme sa rozprávali a to proste to nie je hanobenie peňazí, to hráš videohru, hráš videohru a peniaze sú body, ktoré získavaš. Hej, si Super Mário a proste skáčeš a, a získavaš body. To sú peniaze. A potom samozrejme príde ten moment, kedy vlastne, že to trošku ide možno aj do politiky, že moc je oveľa väčšia afrodiziakum ako, ako peniaze. Hej, vidíme to podľa mňa aj, aj v politike na domácej scéne, že vlastne moc je, že ja poviem, že je to takto a môže sa ten miliardár, ten miliardár vykrúcať, neviem čo. Hej, že to je Pu-Putin mi teraz ako keby, ale máme podľa mňa vieme, o kom hovorím aj tu na Slovensku. Hej, to je jasné.

40:05Mišo Ukropec: Na obidvoch stranách Barik.

40:07Matej Cifra: Jasné, jasné, že to je, že to je proste, že mať moc, že to je ešte viac ako prachy a potom je, je to presne, že, že dobyť tie sociálne siete, že byť vlastne, vidíme to aj teraz na Slovensku sa to podľa mňa jednému konkrétne deje a trošku sa mu to vymyká spod kontroly,

40:23Mišo Gula: kde- Podcasterovi?

40:25Matej Cifra: Či ten- No ja som, ja som mal, ale, ale nepoznáme sa až tak dobre, ale, ale mám pocit, že, že, že tam v tej Indii to trošku podľa mňa akože prepálil

40:34Mišo Ukropec: zbytočne. Ja myslím podnikateľovi, dobre? Hej, hej, hej,

40:37Matej Cifra: a-a-a za tým vidím to, že, že chce nejakým spôsobom, a to teraz j-ja ho nepoznám, ani sme sa o tom nikdy nerozprávali, ani sme to nejak zvlášť, som to s nikým neanalyzoval. Je to moja domnienka len, že vlastne, že si úspešný, čo je super, ale niekto ti poradil, že ešte ten biznis vieš posunúť ďalej tým, že do toho zakomponuješ samého seba. Hej, že ja som ten recognizable CEO, ja, ja som tá tvár, hej, ja som, ja som ten a idem si trošku tento príbeh toho, že som trošku aj, poďte sa s kamerou pozrieť na môj meeting. Poďte sa pozrieť do fabriky, poďte sa pozrieť, tuto mám takéto Brabusové auto. Hej, že, že nemu, nerobí to každý CEO ani každý majiteľ firmy, ale sú ľudia, ktorým to proste zabŕnka na nejaké, na nejaké ego.

41:24Mišo Gula: My sme toho človeka, ktorého nechceš menovať, mali na tri časti, hej?

41:27Matej Cifra: Akože Dalibor je, je, je ako legit podnikateľ jak blázon. Vieš.

41:32Mišo Gula: Feedback, ktorý sme k tomu dostali, keď tu bol na tri časti, tri hodiny tu s nami rozprával, čo nemusel ani dvadsať minút. Hej, proste naozaj je-

41:38Mišo Ukropec: Urobil si z nás explicitný predaj.

41:40Mišo Gula: Chápem, chápem. A feedback, ktorý sme dostali od ľudí na to bolo, že prvýkrát ho videli ako človeka. Ale zaujímavé. Že normálne, že sme ho poľudštili, lebo každý ho mal za toho, čo týra zamestnancov, čo proste vieš, ide hlava nehlava po biznise a zrazu ten človek normálne akože hovoril slová, hovoril svoje zážitky, svoje skúsenosti, pocity a bolo to niečo úplne iné ako, ako zažívajú bežne.

42:03Mišo Ukropec: Tá fotka s hodinkami, na ktorú asi narážaš. Vieš, vieš ako to vlastne bolo s tými hodinkami?

42:09Matej Cifra: Neviem, neviem, neviem. No

42:10Mišo Ukropec: lebo samozrejme, že ľudia sa potom nepýtajú, že jak to bolo. Okej. No tak to boli obidvoje fejkové- Fejkové. -hodinky dvoch Indov. Lenže on to odfotil tak, že odfotil iba tie ruky a nebolo jasné, že jedny sú pravé, druhé sú ľavé, ale že obidve sú ľavé. Aha. A že jedna ruka nebola jeho a že on si mal, jednak že nemal tú fotku vôbec robiť. Akože jedna vec, ale to je povedzme, že tá absencia, že tak jak má brutálne pridané na tej akože biznisovej stránke, tak ten cit pre situáciu-

42:45Matej Cifra: Áno, ale to sa môže stať každému. Vieš, že, že to teraz obhajujem jeho, že, že chápem, chápem, môže sa to pokojne stať, len do toho, do tej mozaiky jeho, že už keď je, už keď je tak trošku public persona,

42:59Mišo Ukropec: čo si myslím, že- Odpovednosť trošku. Tak,

43:01Matej Cifra: tak musíš na to dávať pozor.

43:03Mišo Ukropec: S tým absolútne súhlasím. Zároveň ale mi to vlastne vnuklo myšlienku, ktorú teraz nemám ešte dostatočne dobre akože overenú, ale ako na pocit to tam mám, že a mali sme tu Her Poliačika, s ktorým sme rozoberali takéto akože filozofické témy akurát. Tak, že my všetci strašne chceme mať lepší svet, krajší svet, la la la a všetko. Držíme sa za ruky Gándhí. Hej, lenže dneska, keď sa pozrieš na a teraz nemyslím politiku, lebo to je úplne, to je žumpa. Ale keď si kukneš ten biznisový svet, tak kto dneska tvaruje biznisový svet najviac? Autisti.

43:49Matej Cifra: Áno a teraz- Alebo teda na, na spektre, aby si bol korektný.

43:53Mišo Ukropec: Ja nemusím byť korektný, lebo som Asperger, takže mám péčku. Hej.

43:59Mišo Gula: Dáme ti to do popisku.

44:00Mišo Ukropec: Daj to do popisku kľudne. Na spektre. Aj to mám péčku, mám na áčku či na esko na spektre. Hej, že keď si kukneš Maska, keď si kukneš Altman je úplný akože debil, Darius a Modej to tak isto akože proste, že, že kam sa kukneš, tak vlastne ten svet shapeujú ľudia, ktorí ten cit pre situáciu, pre človeka, pre to ako vlastne moc nemajú.

44:26Matej Cifra: Počúvaj, ale ja, ja zas chápem. Áno, všetci títo chalani sú na spektre, to áno. Ako keby na sto percent. Len vieš, že keď by sme, keď by sme prišli do Florencie v roku 1520, začiatok renesancie a objavili Ameriku a teraz ako a teraz rastie to-

44:49Mišo Ukropec: Pozor na to, jak dokončíš tú vetu.

44:51Matej Cifra: Že či náhodou títo na spektre formujúci renesanciu, humanizmus, že či by to nebolo rovnaké. Vieš, že, že da Vinci podľa mňa tiež ako nemáme ho zanalyzovaného úplne- Borgia. Vieš, že, že toto podľa mňa je, že nie je to výnimočné v histórii ľudstva, že takíto ľudia formujú jeho budúcnosť. No pozri sa, vážený, kto- A nie som historik. To povedal niekto iný. Počkaj, nie som historik.

45:22Mišo Ukropec: Komu sa nechce čítať, výborný seriál Borjovci.

45:26Matej Cifra: Vnímaš? Áno, áno, to je taký, taký ten family incest

45:29Mišo Ukropec: veselý. Z pätnásteho na šestnáste storočie. Toto vznik anglikánskej cirkvi popravených sedem z ôsmich manželiek, lebo ho nechceli rozviesť. A ty kukáš na to, že, že pápež má neviem koľko detí s Krížom krážom. Jeho syn je kardinál, vedie vojny a tak akože katolíci jak vyšití. Podľa mňa akože to bolo vždycky, len raz je to o niečo lepšie, raz je to o niečo horšie.

45:57Matej Cifra: Áno, že sme sa zhodli v tom, že je, že

45:59Mišo Gula: je to áno. Tak si zober, že, že vždycky, keď sa vyjadrujú veci k nejakým shortom, k ADHD a k takýmto veciam vždycky hovoria, že ľudský mozog sa vyvíjal milióny rokov a proste on sa nevie zmeniť z desaťročia na desaťročie a tá mladá generácia proste sa nevie prispôsobiť. Rovnakou logikou to môžeme uplatniť tu. Akože tí ľudia pred dvesto rokmi neboli iní, to mali rovnaké postihnutia, rovnako

46:26Matej Cifra: fetovali- Ani pred sto ani pred tisíc. Jasné, jasné.

46:29Mišo Gula: To boli furt tí istí ľudia, len proste mali iné technológie, iné, iné záujmy a tak ďalej. Ale furt ten mozog fungoval rovnako ako aj v tej dobe.

46:35Matej Cifra: Áno, áno, áno, áno, súhlasím, súhlasím. Hej, že aj toto je podľa mňa téma. Vieš, že AI a toto všetko, ako sa vlastne bude meniť alebo ako sa už teraz vlastne mení ten svet a ako a ako sa bude implementovať AI do školských systémov. A teraz ja mám výrazne mladšie deti a fakt ma to zaujíma, ako bude svet vyzerať o desať rokov.

46:56Mišo Ukropec: A ty vidíš umelú inteligenciu v médiách?

46:59Matej Cifra: No tak ako fičíme, fičíme na tom aj u nás v rádiu intenzívne. Ešte samozrejme nie v tom zmysle, že máme víkendového AI moderátora, ale, ale v zásade akože-

47:10Mišo Gula: Ale za teba AD to už robí ako-

47:12Matej Cifra: Jasné, jasné, preto, preto môžem byť tu. Ja ja si myslím, že tam je to také, že, že v tom segmente tej ľudskej kreativity, toho ľudského pachu, vône, chuti niečoho, to ľudské v tom umení, ak teda môžem to, čo robím ja klasifikovať veľmi okrajovo ako umenie nie je to úplné umenie.

47:37Mišo Ukropec: Keď Jimmy Carr môže byť umelec, prečo nie. Že,

47:40Matej Cifra: že on je predovšetkým Carr. Ale, ale že, že toto nevymizne, že to si myslím, že to je tá, jak tomu hovoria sorry, inak používame hrozne veľa anglických slov, ale to preto, lebo počúvame strašne veľa- Excuse me. Vieš, že to to to tomu sa hovorí, že soft tissue. Vieš, že to to toto AI nenahradí. Hej, že to je ten, to je to jemné tkanivo medzi nami ľuďmi, ale všetko okolo toho je v zásade ako keby nahraditeľné. Takže-

48:09Mišo Ukropec: V tom rádiu to vidíš kde?

48:11Matej Cifra: Vieš čo, vidím to akože napríklad na sociálnych sieťach našich rádiových. Vie sa to. Teraz sme nedávno robili také také video, kde rapujeme spoločne s Adelou, že že také ajkovné, ale, ale tieto alebo ja neviem. Ja napríklad, keď sa spýtaš, že ako to ja implementujem alebo ako to ja využívam v mnohých ohľadoch mi to hrozne pomáha pri nejakom brainstormingu. Hej, že ja neviem. Dostanem ako influencer zadanie z agentúry, že tu je brief Sajfa. Potrebujeme tam toto, toto, toto a ja napíšem Claudu, že čau Claude, počúvaj ma, mám tu brief z agentúry, potrebujem reelsko na jednu minútu. Prečítaj si ten brief a daj mi nejaký tip. A teraz prezrádzam svoje brutálne know how. Claude mi za tri sekundy ťukne scenár, ja si ho prejdem očami, vymením dve veci, upravím ešte jednu a pošlem to agentúre. Agentúra povie skvelé, perfektné, výborné.

49:11Mišo Gula: Ideme do toho. Ako ja som sa ráno tiež pýtal Clauda, že ako sa Sajfa volá celým menom, ale-

49:17Matej Cifra: Ale, ale aj aj napríklad na rozhovoroch, že keď mám niekoho, tak, tak normálne priprav mi nejaké Sajfovské otázky a je schopný vygenerovať desať otázok, z ktorých zatiaľ sedem je takých akože o ničom. Ale ale tri sú, tri sú moje,

49:34Mišo Gula: tri sú dobré. My máme medzi sebou celkom taký clash, čo sa týka nie toho, ako využívame AI, ale ako vidíme nejakú budúcnosť ľudstva, to nazvime s AI. Mišo je teda strašný, akože

49:46Mišo Ukropec: pesimista.

49:48Matej Cifra: Ja som presne chcel, že on je on je doomsday.

49:52Mišo Gula: A ja som v tomto smere veľmi pozitívny. Nevravím, že okolo toho nebudú mŕtvoly a tiecť krv, ale, ale som pozitívny.

50:00Matej Cifra: Ďakujeme, Miško, ďakujeme.

50:01Mišo Gula: Že na konci dňa to dopadne dobre. Áno, áno. Kde si ty?

50:06Matej Cifra: Vieš čo? Zachytil si ma inak ako alebo obaja ste ma zachytili v takom zaujímavom ako keby období. Strašne veľa o tom počúvam, veľmi ma to zaujíma a veľmi záleží od toho, že koho počúvaš. Hej, že videl som rozhovor Ezru Kleina s Billom Gatesom. Billa Gatesa považujem za extrémne ako podľa mňa inteligentného

50:26Mišo Ukropec: človeka. Genius ako čistý.

50:28Matej Cifra: Jasné, že mal také tie svoje obdobia, kedy proste bojoval proti tomu monopolu a teraz tie Windows nevedel pochopiť, že môže byť aj iný systém a hej, že tie jeho antitrust záležitosti vtedy bol taký ten devil, vtedy bol taký ten nepriateľ.

50:42Mišo Ukropec: Ale Microsoft je znova zlo dneska. Akože dneska znova, znova, akože sú dole.

50:46Matej Cifra: Podľa mňa on je, on je. Veľmi sa mi páči jeho vystupovanie. Kultivovaný, inteligentný intelektuál proste s obrovskou chuťou pomôcť svetu. To sa mi veľmi páči.

50:58Mišo Ukropec: Ale rozprávam sprosto. Vieš

51:00Matej Cifra: Akože sproste, akože-

51:01Mišo Ukropec: Normálne, že fuck, fuck, fuck, fuck.

51:03Matej Cifra: Dobre, ok, tak nekaz mi to.

51:04Mišo Ukropec: Áno, áno,

51:06Matej Cifra: áno. Takže, takže počúval som to a teraz si hovorím, že Bill má pravdu, že, že proste toto môže fakt, že tuná budú milióny ľudí bez roboty. Milióny ľudí bez roboty je, je olej do ohňa pre politický nepokoj a tak ďalej a tak ďalej. Hej, že, že možno títo ľudia ako Gates, Altman a tento tamten vlastne nevnímajú to, že v rukách politikov to, tá masa nezamestnaných ľudí bude naozaj peklo. Takže jeho som si vypočul a hovorím si tak ja som asi tiež akože koniec. Takže poďme sa objímať deti, píšme básničky a poďme si robiť do pivnice nejaké zásoby konzerv. A potom zas počúvaš toho Jensena. Neviem, jak sa volá priezviskom presne z Nvidie a on je taký akože guys, akože o čo vám ide, že-

51:57Mišo Ukropec: Zachránime svet.

51:58Matej Cifra: Tuná my zachraňujeme tuná ako rádiolog-- tvrdili ste všetci, že nebudeme potrebovať rádiológov. Je, je obrovský záujem o rádiológov, ktorí s pomocou AI vedia čítať tie, tie scans. Vieš a, a, a množstvo. Ale ja si hovorím, že on je presne ten, čo predáva zbrane. Jasné. Hej, čipy sú novodobé zbrane a hovorí, že veď ako zbrane nezabí-zbrane nezabíjajú, ľudia zabíjajú, nie? Jasné. Takže on má na to zase iný, iný pohľad, že, že on bol veľmi kritický aj voči tým alarmistom, že nepro-neprospieva to tomu, keď hovoríte, že spomaliť, spomaliť, spomaliť. Jak oni sú súkromné firmy, jak oni chcú, čo oni nechcú spomaliť. To je všetko akože

52:43Mišo Ukropec: hmla. Vieš čo, ten náš, ten náš clash. Tak to j-s tým Doomom akože uvidíme, že či teda bude alebo nebude, lebo falošných prorokov hlásajúcich koniec sveta už tu ako bolo. Mňa iná vec na tom akože objektívne ruší a to, že pred, ja teraz nechytíte ma prosím za slovíčko, ale že pred tromi rokmi- Tri roky.

53:13Matej Cifra: Nemám čo chytať. Prepáč, za čo sa chýtať. Roky, roky.

53:17Mišo Gula: Sajfa máš naviac.

53:20Matej Cifra: Vieš, ale pozri sa naňho. Pozri sa.

53:23Mišo Ukropec: Gramatika Naci ho chytil. Takže pred tromi rokmi tie LLM modely mali IQ ja neviem osemdesiat. Pred dvomi rokmi mali deväťdesiat, minulý rok mali sto, sto desať, teraz majú sto tridsať, sto štyridsať a takéto akože IQ. Teraz ty mu dáš urobiť nejakú si domácu úlohu. Aj mi všetko mi proste pošle, že tu je nejaký oný a ja kukám na to, že a to podľa tejto sračky chceš ísť? Hej, lebo je, je rozdiel a nechodíme podľa nej. Áno, to je akože, že to, že ona príde. Ja ju napríklad vôbec nerobím, lebo pre mňa je strašne dôležité to, že ja sa ťa chcem opýtať svoje otázky, že nie si tu na to- Chápem. Aby som ti ja kládol otázky, ktoré mi povie AI, ako sa ťa mám opýtať.

54:15Matej Cifra: Chápem, ale môže ťa to nejakým spôsobom inšpirovať. Hej, že bavíme sa o nejakom brainstormingu napríklad, hej, že-

54:20Mišo Ukropec: Môže. Keď budem mať nejakú mozgovú mlhu. Áno. Áno, tak potom jako fajn. Chápem. Ale ja mám úplne jakože jasno. Mne keď Mišo volal, že bude Sajfa, hovorím Hanka, výborne, ďakujeme, že si jednička. Je. Cool a teraz no a mňa zaujíma dr dr dr dr dr dr dr a päť bodov viem rozviazať dvadsaťpäť otázok, akože za, za, za pätnásť minút.

54:43Matej Cifra: Dobre, ale tak ty si génius. Ty vieš, si génius,

54:46Mišo Gula: ale ty nevieš o tom človeku, ty nevieš o tom človeku všetko. Vieš, že napriek tomu, že Sajfa je verejne známy a proste ja počúvam podcasty všetko možné, stále som nevedel mnoho vecí z toho, čo mi tá AIka

54:56Matej Cifra: vypľula o ňom. Jasné, nepočúvam ho.

54:58Mišo Gula: A sú veci, ktoré ťa môžu inšpirovať. Vieš.

55:00Mišo Ukropec: Ale ja takto, že to ja netvrdím, že technicky ti to nedá viacej informácií. Lenže ja kladiem akože otázku, že keď ja chcem ísť do hĺbky nejakej témy, tak je pre mňa prospešné, že čím mám viacej informácií? Neovplyvňuje to potom, akože-

55:19Mišo Gula: Mám pre teba perfektnú odpoveď, lebo z prípravy, ktorú urobilo AIko sme použili len úvod a ideme úplne iné veci, lebo sa to odvíja od toho, o čom sa debatujeme.

55:28Mišo Ukropec: No však to je- Chápeš. To je na tvoju akože obhajobu pred okolím, že síce si urobíš robotu s AIkovým výpisom, ktorý potom ide do koša a hovoríš to-

55:35Mišo Gula: Ale ja som spokojný, lebo, lebo som na určite na nič dôležité nezabudol.

55:40Matej Cifra: Ako je to, počúvajte, nehádajte sa predo mnou, ale je to, je to ja, ja počúvaj ma. Je to absolútne ako keby nevyhnutná súčasť. Je to, je to úplne prirodzené to implementovať do svojho profesného života. Čokoľvek človek robí, to AIko tu bude. Ja sa, ja sa teším, keď budem mať svojho osobného agenta, ktorý bude vedieť môj kalendár. Počúvaj, ja som si spároval svoj mail s Cloudom a ja, ja v tom maily nemám akože nič, čo skrývať alebo, alebo ja neviem tajné finančné informácie alebo ja neviem čo. Ja ráno sa spýtam Cloud, mám tam nejaké nové maily? A Cloud mi povie je tu jeden newsletter, je tu jeden toto máš vyzdvihnúť v Alzaboxe si niečo. Dobre, prosím ťa, ten newsletter vymaž a ja som ani neotvoril e-mail ešte. Hej a toto je amatérčina. Hej, sú ľudia, ktorým Cloud robí dane, lebo to sa tiež dá hej, bez problémov. Takže ja sa teším na to obdobie. Otázne je, že, že, že, že teraz, čo to AIko bude robiť s tým, akú chuť budem mať si vymýšľať sám tie otázky? Akú chuť budem mať riešiť samostatne ten problém? Lebo sú teraz tie výskumy. Včera som o tom niečo počúval v Amerike, kde proste, že, že triedam sa dalo AIko, triede sa nedalo AIko. Oni museli bez AIka s tým pracovať a tú šedú kôru trošku namáhať. Títo nemuseli a zrazu bez toho boli, boli proste vyvedení z miery, hej, že, že možno zažijeme evolučne niečo z-za pár desiatok rokov, čo, čo sme nezažili za,

57:16Mišo Gula: za tisícky rokov. Ja som o tom absolútne presvedčený. Doplním len k tomu, že ako využívame Clouda, lebo nahrávame teraz za posledné dva dni už šiestu časť a ja čakám, kedy tento človek pochváli stránku, ktorú sme minuli. No takže najprv to povedz a tak ja dokončím.

57:30Mišo Ukropec: Mišo mi odpálil dekel. Yes. Áno, že so všetkou vážnosťou to hovorí a mi cinklo, že máme nový web.

57:40Mišo Gula: Tak ďalej. Akože podcastový, hej?

57:41Mišo Ukropec: Ako tak podčari. Ako, no len takto, že, že, že keď je to AI akože bomba. No. Áno, že to neni teraz, že, že zle, zle, zle, zle, zle. Kukám na to a vravím, akože kamo, že pekný. Ťuknem si epizódu nejakú tam ako rozbité na kapitoly, ťuknem si normálne, že kilometer, že normálne, že komplet prepis. Každá jedna epizóda, všetko. Hovorím mu, že kamo, takýto podcastový web neviem, či niekto na Zemi-

58:11Mišo Gula: Za dve hodiny s Cloudom, hej? To teraz je jedno, že k tomu sadne dizajnér a povie och, to by som takto

58:17Matej Cifra: nasrať. Áno, áno, chápem. Toto je- Chápem, chápem.

58:20Mišo Gula: Ja sa nehanbím povedať- Ekonomizácia. Že nikto nemá takýto podcastový web, jak máme my. Tam máš všetko prelinkované. Host, každý host má vlastnú stránku.

58:27Mišo Ukropec: Bez srandy, akože- Masakr. Že, že svetová bez srandy, že svetová, svetová, že kvalita, že bomba.

58:33Matej Cifra: Aj ešte k tomu AI, že, že vlastne vieš ako namáhame a nenamáhame. Vieš, že šedú kôru, že, že ako som aj hovoril o tých študentoch, ktorí bez toho boli vlastne ako keby nahratí, tak, tak vieš, že tiež vieš, že ten, ten, ten Jensen Huang z tej Nvidie hovorí, tiež sa ho ten Ezra pýta, že, že dobre, ale že to proste sú, sú, tu bude populácia, ktorej bude základná aritmetika robiť proste problém, lebo budú mať AI agenta, ktorý vypočíta všetko a on, on tak hovorí, že, že počúvajte, že, že keď sa implementovalo do školského vzdelávania, keď sa implementovala kalkulačka a zrazu kvadratické rovnice, ľudia nemuseli počítať pracne, ale zrazu kalkulačka to, že, že vlastne kvadratickú rovnicu vypočítal, môžem prejsť na ďalšie. Idem ďalej a riešim komplexnejšiu vec, lebo tú kvadratickú rovnicu nebudem musieť manuálne prejsť, že, že bol to zaujímavý pohľad na to, že a povoľujem to trošku za evolúciu. že či o 50 rokov bude dôležité, aby človek vedel spočítať, ja neviem, teraz poviem, že tisíc dvesto krát osem. Jednoducho. Možno to nebude vôbec dôležité, lebo pre život bude dôležité úplne niečo iné. Hej, že, že, že vlastne nedevalvujme to, že kokos, tak toto nebudú tie deti vedieť, tak budú úplne hlúpe, lebo pre život to možno úplne dôležité nebude.

59:57Mišo Gula: Ja som, ja som tento typ. Vieš? Ja, ja, ja som úplne za, v to, týmto smerom presne rozmýšľam, lebo-

1:00:03Matej Cifra: Že isté veci proste nebude-

1:00:04Mišo Gula: Ten príklad s kalkulačkou je perfektný. Proste to je len, bola to otázka pár rokov, kedy ľudia nespochybňovali kalkulačku. Proste je to tak. Áno, áno.

1:00:12Matej Cifra: Je to tak. Áno, je to pomôcka.

1:00:13Mišo Gula: A ten source of truth aj to AI-ko to tak bude proste. Hej, hej. Tak ako dnes plne veríš Googlu, čo ti vypľuje vo výsledkoch, že to tam naozaj je a proste ideš a je to tam alebo Wikipédii. Tak isto to bude AI-ko. To je, vieš, my prechádzame nejakou- Tranzíciou...fázou.

1:00:27Matej Cifra: Tranzíciou.

1:00:28Mišo Gula: Ja to budem- Dík, že nám posúvaš svoj podcast do

1:00:33Matej Cifra: Vieš, vieš koľkokrát s-som už skoro ti povedal Michala?

1:00:39Mišo Ukropec: Takto ja to budem decentne, čo len že len iba decentne, hej? Skús. Keď, keď som, keď som maturoval-

1:00:50Matej Cifra: Za Márie Terézie.

1:00:52Mišo Ukropec: Pred tridsiatimi dvomi rokmi to.

1:00:54Mišo Gula: A to nie je až o toľko staršie.

1:00:56Mišo Ukropec: Koľko ty máš? Teraz má 50 v lete.

1:00:58Matej Cifra: Aha, ja som, ja mám štyridsať, ja budem mať štyridsaťosem budúci rok v lete.

1:01:02Mišo Ukropec: Že ja keď som maturoval, tak vytiahol som si na maturite z matematiky derivácie a počítal som aj jednotkársky príklad, lebo chcel som akože jednotku, ale som sa pomýlil niekde tam v nejakom nejakej prkotine. Vieš to mi, že R sa rovná R. Okej. Čo je síce pravda, ale to neni výsledok toho, čo som mal. To bola nejaká, že maximálny minimálny objem gule pri nejakom povrchu a proste takéto niečo. Hej? A dostal som dvojku. A na môj život to samozrejme nemá žiadny impact, lebo končím dneska z, z na druhú na tretiu a tým je vybavené. Jaj a musím sa opraviť. Som minule treskol v Kolotočároch, že, že vzdialenosť autobus z jedného miesta a autobus z druhého miesta som povedal, že kvadratické rovnice. Ty jak si mi to, si mi to pripomenul. A čo to teda? Rovnice- Ty nemáš ADHD, ty vole jak skáčeš...o dvoch neznámych. Hej? Nie kvadratické bože. Na spektre,

1:01:57Matej Cifra: na spektre jeden musí byť. Tak.

1:01:59Mišo Gula: No či nie je zle- Preto si genitálny, si ge-geniálny, vieš?

1:02:02Mišo Ukropec: A ešte genitálny. No a

1:02:05Matej Cifra: takže- Bol si na maturite. No.

1:02:08Mišo Ukropec: A teraz, a teraz pozeráš, počúvaš, že čo ako riešia, akože moji synovia alebo riešili, keď maturovali a tak. Ja si kukám a potom do toho tie obrázky, jak keď sa maturovalo kedysi a jak sa maturuje dneska, že zaklikni A, zaklikni B, zaklikni C. A nechcem obhajovať dnešný maturitný systém, že vôbec, lebo ja keď som videl niektoré tie veci, hovorím a tí profesi rozumejú, čo majú ako-...tu nakspraviť? A potom do toho ide ti, že inteligencia akože klesá-...popula, ako nie na slovenskej, ale akože celosvetovo. Hej, v tých testoch to je zlé, to je zlé proste. A ja kukám na to, že s-sme si naozaj istí, že viacej technológie a zjednodušovanie vecí- chápem, chápem...je pre nás akože fakt, že taký benefit? Lebo a teraz zra-zdravím týmto Mateja Slivku Čauko, ktorý si kúpil Citadelu. V Citadele je krásna hláška, že, copak sa cedr vetru vyhýba? Čo by tým získal? Vetern ho drása, ale taky otužuje. A ty keď sa proste vystavíš- Chápem...námahe, tak sa posúvaš. A teraz jasné, že prečítať alebo prepisovať stopäťdesiat častí Kolotočárov ručne je nonsens. Tam ako AI-ko- Áno, áno...absolútne, že správne.

1:03:28Matej Cifra: Áno, áno, ja úplne rozumiem, že čo hovoríš a myslím si, že nehovoríš nepravdu, ale tiež len jemne zaargumentujem alebo len nadhodím, že, že tie schopnosti a, a tú, tú, tú knowledge a tie dovednosti neviem nájsť slovenské slovo, á, ktorú máme teraz ako ľudstvo, sme stáročia získavali. A teraz otázka pri, pri AI je, že či tie všetky veci, tie dovednosti, ktoré máme, že či nám v tom budúcom svete sú na niečo alebo ich už nebudeme potrebovať, lebo to AI za nás bude toto robiť. To je tá principiálna podľa mňa filozofická otázka, že je možné, a teraz ja nie som ani doomista, ani, ani alarmista, ani, ani proste že úplne, že super svet. Ale že je možné, že my, a teraz budem znieť ako optimista skôr, že sa ľudskému vedomiu odomknú také veci, o ktorých sme nevedeli, že tam vlastne sú, lebo sme museli sa viac sústrediť na aritmetiku a kvadratické rovnice. To keď odsunieme, tak zrazu je možné, že tá evolúcia nás posunie niekde inde. Ale to teraz zniem tak veľmi optimisticky. Ale, ale toto je niečo, čo ma napríklad fascinuje, čo,

1:04:55Mišo Gula: čo ma zaujíma. Ale vieš, na jednej strane to znie optimisticky, na druhej strane to len zrkadlí históriu, pretože každá, každá kríza, hladomor, akákoľvek choroby a tak ďalej, vojny vždycky v danom momente znamenali akože niečo strašne zlé, ale vždycky to posunulo ľudstvo dopredu. Áno, len- Aj tu. Hej, hej, dobre, my teraz akože bojujeme s tým, že áno, bude miliár-milióny a milióny nezamestnaných Ale to sa transformuje v priebehu pár rokov.

1:05:25Matej Cifra: Áno, ale Jason by na to povedal, že kde vidíte tých milión nezamestnaných zatiaľ alebo tie milióny? Za-zatiaľ sa to ako keby, ako keby nič nedeje, že-

1:05:32Mišo Gula: To sa switchne veľmi rýchlo podľa mňa.

1:05:35Matej Cifra: To je tá otázka, lebo vieš, napríklad keď prišiel parný stroj, to je Ježiš, nejaký paradox z nejakého, to bolo tiež v tom podcaste, nejakého ekonomistu z devätnásteho storočia, že prišla para a parostroj a teraz zrazu tí robotníci, ktorí robili to, čo, čo robili a teraz to robí parný stroj, bolo, že preboha živého oni nebudú mať čo robiť. Áno. Ale to nebola pravda, pretože bolo treba ešte viac robotníkov, ešte viac parných strojov, ešte viac výroby, nižšie náklady atď. To je nejaký ekonomický paradox, že vlastne zdá sa ti, že to zmizne, lebo to nahradzuje niečo iné. Ale nie. Cena, cena toho sa znižuje a ty potrebuješ viac. Tak isto sú tí rádiológovia. Teda že vraj, hej, že vlastne ich potrebuješ viac, lebo tých, tých skenov je viac a treba stále, aby nad tým niekto dohliadal.

1:06:25Mišo Gula: A hlavne sa to stáva dostupnejšie ako služba, pretože- Tak. Predtým si musel na rádiológov čakať napríklad niekoľko týždňov. Presne. Dnes to máš zajtra. Tak. Lebo ich to robí ďaleko viac a ďaleko rýchlejšie.

1:06:35Matej Cifra: Takže, takže to je otázka tej budúcnosti. No som zvedavý.

1:06:38Mišo Gula: No ja, ja mám, ja mám obľúbený, obľúbenú storku o tom, že teraz, aby som nestrieľal čísla, lebo ako ja som s rokmi úplne na prd. Ale napríklad milión rokov, rokov dozadu, keď bol prvý americký prezident, tak že ako si svietil, že si svietil, á, sviečkami. Áno. Jedna sviečka stála ja neviem asi tritisíc dolárov alebo koľko museli. To získavali tak, že z mŕtvej veľryby nejakú hnilobu vyškrabkávali a robili z toho sviečky, hej? Že šialené prachy to stálo.

1:07:06Mišo Ukropec: Predchodcom ropy, ropy bol veľrybitú. Dnes

1:07:10Mišo Gula: pre nás elektrina v úvodzovkách nemá žiadnu hodnotu. Je to proste niečo, čo je tu úplne bežné, hej? A že my si nedokážeme dnes uvedomiť dostatočne to, akou transformáciou prechádzame. Súhlasím. Hej? Čo, čo do istej miery môže dávať za pravdu aj tým všetkým utopistom o tom, že my nebudeme potrebovať pracovať, lebo tu budú proste AI ko roboty atď., hej? Myslím si, že to do nejakej miery bude pravda. Na druhej strane absolútne nesúhlasím s tým, že ľudia budú mať možnosť, á, plniť svoje sny, robiť, čo ich vždycky bavilo. Väčšina ľudí takto nefunguje.

1:07:41Matej Cifra: Samozrejme, jasné.

1:07:42Mišo Gula: Keď nemajú koncept byť nad sebou, nevedia, čo so sebou. To je,

1:07:46Matej Cifra: áno, to je nezmysel. To, že mať predstavu, že prepustím celý závod a všetci tí robotníci budú viac so svojimi rodinami a- A maľovať. A maľovať a budú skladať básničky a budú sa venovať vegánskemu spôsobu života je úplný nezmysel. Samozrejme. A v tom nastupuje podľa mňa ten politický problém toho, že, že tu bude evidentne ako keby extrémna, alebo to hovoria tí doomisti, extrémna masa nezamestnaných ľudí, ktorí, ktorí pravdepodobne budú aj to potom, tiež som počul taký názor, že bude univerzálna mzda. Nie, nie, bude

1:08:19Mišo Ukropec: vysoký univerzálny príjem. To je najnovšie od Maska.

1:08:22Matej Cifra: Vieš, že to bude, to bude teraz samozrejme otázka, otázka samozrejme, ako zdaniť AI, ako zdaniť robotiku, hej? Že aký je rozdiel medzi svalom robota a svalom človeka.

1:08:34Mišo Gula: Ako, ako toto je brutál otázka, pretože my stále nie sme schopní ani podrbaný Google alebo, alebo Apple zdaniť tam, kde vzniká zisk. Rozumieš? Akože ako chceš niečo, čo je abstraktné- Áno, áno, áno. Niekde na miliónoch serverov zavesené.

1:08:48Matej Cifra: Ako počúvaj ma, fakt môžeme byť radi, že, že, že máme taký vek, ako máme. Máme tie skúsenosti už.

1:08:55Mišo Gula: Že už nejak dozrieme, či?

1:08:56Matej Cifra: Že už dozrieme, ale že, že keď začneme-

1:08:58Mišo Ukropec: Máš tie majetky. Ale vieš,

1:09:00Matej Cifra: že, že kolotočári o dvadsať rokov a budeme spomínať na túto, na túto debatu a možno ten svet fakt bude o niečo iný.

1:09:10Mišo Ukropec: No to iný bude. No. Uvidíme, či lepší, horší. Ja takto, ja sa necítim byť akože doomistom, ale budem teraz hájiť v nasledujúcej časti ich stranu, lebo strašidelné veci sa miestami dejú. Fun factíček. Daj. No ty ideš alebo rozmýšľaš nad nejakým akýmkoľvek. Okej. Máš ty niečo vymyslené?

1:09:32Matej Cifra: Počkaj, že fun fact o čom?

1:09:34Mišo Gula: Whatever. O hocičom.

1:09:36Matej Cifra: Ah, okej, fun fact. Môže byť

1:09:38Mišo Ukropec: fun rádiový, môže byť z Bruselu, môže byť niečo. Máš niečo? Môžeš ísť ty. Bolo to asi dvanásť, trinásť rokov dozadu. Rozmýšľam, nie pätnásť už to je, čo som bežal prvý maratón. Okej, kde? Tu v Bratislave. Lebo kamoš mi hovorí v gyme, že videl, ja som mal posledný fight vtedy. Hovorím, končím s rukavicami, už ako tie ruky a všecko už to nedávam tú regeneráciu. A hovorí, že: „Videl si tú knižku Maraton za sto dní?“ Hovorím: „Ne, ale to znie ako, to znie ako výzva, tak daj.“ Pán Škorpil to napísal a bežal som prvý maratón. Aha. Tu v Bratislave. A, a teraz neviem rok na to alebo kedy. A to si videl, že Sajfa beží maratón? Áno. Hej? A hovorím: „Ukáž, jaký mal čas alebo niečo.“

1:10:29Matej Cifra: Lepší som mal, však? Bohužiaľ áno.

1:10:32Mišo Ukropec: Yes! Pamätám si, že tri dvadsaťštyri nejaké taky alebo máš aj nejaký oveľa lepší ešte?

1:10:37Matej Cifra: Tri dvadsaťštyri mám Chicago 2009. Lepšie nemám. No. Ale mám polmaratón pod hodinu a pol. To je- Jedna dvadsaťdeväť štyridsať niečo v Mníchove, posledných štyristo metrov na štadióne olympijskom.

1:10:51Mišo Ukropec: Tak to grato-- ja mám jedna tridsaťdva a tri dvadsaťdeväť mám

1:10:55Matej Cifra: maratón. Tak ale to super.

1:10:56Mišo Ukropec: Takže, takže kilometer som dobehol po tebe. Tak to bolo také, že, že decentne ma to driveovalo, že ako neexistujúca, nevyslovená súťaž a som velice rád, že po pätnástich rokoch to, to môžem, vidím, že torí ti päť minút. Aj keď si nevedel, že máš-

1:11:17Matej Cifra: To je dobré, to je dobré.

1:11:18Mišo Ukropec: Máš tu virtuálneho súpera.

1:11:21Matej Cifra: Spýtal som sa Claudeu: „Máš nejaký fun fact o Sajfovi?“ Pýtaš sa na seba Matej?

1:11:28Mišo Gula: Tak napríklad- Nie sprostota.

1:11:29Matej Cifra: Kým si sa stal youtuber a moderátor, bol si učiteľ jazykov a ďalší. Spolu s Adelou Banašovou ste napísali knihu, to je pravda, Veci, o ktorých viete pomerne málo, čo je vlastne dokonalý názov pre, pre fun fact. Ak chceš niečo menej známe, budeš mi musieť povedať ty. Ty to vieš lepšie ako internet. Aha, stal sa mi líškať.

1:11:48Mišo Gula: Ale ty mi ju máš nejak prednastavenú, že je schopná povedať, že nevie, nie? Lebo ve-väčšinou sa to AI snaží hocičo vymyslieť.

1:11:54Matej Cifra: Aha, ok, ne-neviem, neviem jak som si to, zaplatil som ale. Takže to je ako fun fact. Tak vidíš, nepomohlo mi nejak zásadne.

1:12:05Mišo Ukropec: Je to shit, ti hovorím. Ja,

1:12:08Mišo Gula: ja teda fun fact, no ale je to proste situácia, ktorá, ktorá mi, mi dosť mení vnímanie. A to naozaj bolo to minulý týždeň, čo sa mi stalo s tým, s tým webom, že pre mňa to AI používam už dlho, ale toto bol fakt pre mňa v danú chvíľu taký aha moment, že normálne sa mi postavil, akože to bolo brutál, hej, že, že čo mi to vypľulo. A vtedy som si povedal, že pri každej jednej veci, ktorú idem robiť, sa najprv opýtam sám seba, či to neviem proste niekde napromptovať, aby mi to automatizovalo procesy. Bol to pre mňa aha moment a týmto smerom som sa začal uberať.

1:12:45Mišo Ukropec: Na koľkej iterácii si urobil ten web?

1:12:48Matej Cifra: Ja musím si parkovanie pozrieť, sorry. Po-pozeraj. Prvá

1:12:53Mišo Gula: verzia bola na prvýkrát, ktorá bola, že ready to go. Okej. A ja som potom už len dopĺňal to, že chcem, aby tam boli rozdelené na témy, aby to bolo prelinkované a tak ďalej. Ale akože už prvú som ti mohol rovno akože deploynúť. Okej, okej. A skúšal som to rok dozadu cez ChatGPT a som sa skoro zbláznil. Hej, že ten vývoj je šialený.

1:13:14Matej Cifra: Je, je to šialené. Takto, že čo sa týka

1:13:16Mišo Ukropec: programovania, tam vôbec ako neni, že čo. Ale keď sa týka takej tej kreatívnostnej akože stránky, tak ja to tam zatiaľ to tam necítim. V programovaní to je, že bez debaty, keď vieš, čo robíš. chlapci, čo nevedia, čo robia, tak tie štatistiky z GitLabu, z GitHubu sú, že šialené, duplicitné kódy, nefunkčné, všelijaké proste také underlying proste podfuky to AI proste porobí a tak, že neni to ako sranda, ale vieš tým vygenerovať proste takéto veci, že instantne. V tej kreatívnej písanostnej mozog zaťažujúcej stránke nie som ešte. Uvidíme, uvidíme.

1:13:56Matej Cifra: Všeho času. No, no, no ale tak, ale veď tak dobre, tak nech tú kreatívu bude mať stále na starosti človek a nech to kvázi manuálne kódovanie napríklad, že nech bude observovať niekto iný. Je to, je to podľa mňa, že fascinujúca doba, do ktorej, do ktorej ideme. A bude to úžasné to podľa mňa sledovať. Dúfam, že budeme v bezpečí všetci.

1:14:16Mišo Gula: Matej, veľmi pekne ti ďakujeme za návštevu.

1:14:18Matej Cifra: Počúvaj ma, toľko vecí sme neprebrali, že teraz ja nechcem sa, akože ste dvaja inteligentní muži. Nechcem sa-

1:14:24Mišo Gula: Áno, pozveme ťa znova. Pozveme ťa znova. Áno.

1:14:28Matej Cifra: Cez Hanku dajte vedieť. Nie, dajte vedieť. Ďakujem veľmi pekne za debatu, bolo to veľmi osviežujúce a takto som si predstavoval podcast, že v zásade sa traja rozprávame o o všeličom, čo nám tak-

1:14:38Mišo Ukropec: No dobre, tak ja ešte minútu to natiahnem. Povedz. V koľkých podcastoch, akože na pocit si bol v živote?

1:14:45Matej Cifra: Na pocit asi, asi de-desať.

1:14:50Mišo Ukropec: Že tak málinko iba?

1:14:51Matej Cifra: Nie, nie, nie veľa. Akože bol som teraz napríklad minulý týždeň u Lenky Šošovej, ale tak to je úplne iná debata. To bolo také o nejakej solidárnosti, to vy dvaja vôbec vám to nič nehovorí. Takže- A pritom že- To zas bolo také ako keby také, také tematickejšie. Ale, ale neviem. Nie, nie, nie tak často. Neviem. Ja si myslím, že stále tá scéna tak je, je tak akože, teda v Lužifčákovi som bol tiež, ale roky dozadu podľa mňa.

1:15:16Mišo Ukropec: Lebo pýtam sa kvôli tomu, že keď povieš, že takto nejako si si predstavoval, že podcast má vyzerať, tak že či vlastne stretávaš niečo ako alebo vydávaš niečo iné.

1:15:26Matej Cifra: Podcast nie je klasický rozhovor. Vieš, že, že, že to je, to je presne to, čo, čo, čo sme my vlastne, vy ste so mnou neviedli rozhovor. Vieš, že tak Sajfa, zaspomínaj, aké to bolo na začiatku svojej kariéry, hej? Alebo a vtedy si ako reagoval? Vieš, že, že nejdeme

1:15:41Mišo Gula: rozhovorovo. Nebol to interview.

1:15:43Matej Cifra: Tak presne, že bola to debata, hej, že bavíme sa. Ej, Ajko, teba zaujíma, zaujíma, mňa zaujíma a tak ďalej a tak ďalej, že vlastne keď čakal niekto od tohto podcastu, že sa dozvie niečo o mne, tak sa nič v zásade nedozvedel.

1:15:57Mišo Ukropec: Dozvedel sa-

1:15:58Matej Cifra: Ale dozvie, nie, ale ako, nedozvedel sa nič o aké sú Sajfa tvoje záľuby. Hej? Ale, že, ale niekoľko mojich názorov sa dozvedel a to je podľa mňa hodnotnejšia message ako, ako to, čo-- ty si chodil na Filozofickú fakultu Univerzity

1:16:14Mišo Gula: Komenského? V ktorých rokoch?

1:16:18Matej Cifra: Deväť osem až dvetisíc niečo. Takže tak, takže to pre mňa je toto veľmi osviežujúce.

1:16:24Mišo Ukropec: Výborne. No ďakujeme.

1:16:25Mišo Gula: Veľmi pekne ďakujeme.

1:16:26Mišo Ukropec: Ďakujeme, ďakujeme. Takže pozvanie bude platiť niekedy nabudúce. Hlásime sa hneď.

1:16:30Matej Cifra: Dobre a mohli by sme nabudúce tým pádom možno viac ako keby prebrať, že ten biznis.

1:16:37Mišo Gula: Vieš čo myslím? No my sme to akože mali napísané- Áno, áno. Ale sme sa k tomu nevedeli s tebou.

1:16:41Mišo Ukropec: Končí ti parkovanie.

1:16:43Matej Cifra: Ja už som raz predĺžil. Takže to bol môj zámer biznisu sa vyhnúť. Neviem o ňom veľa hovoriť, ale keď by ste mali záujem, možno vám viem niečo v ďalšej epizóde povedať.

1:16:54Mišo Gula: A práveže to mala byť jedna z hlavných tém, len sme to úplne

1:16:58Matej Cifra: zodŕbali. Hanka mi hovorí, že vieš, že budú sa ťa na biznis pýtať určite, že, že akým spôsobom to robíš, čo robíš. Perfektné. Všetko sme si dali do ďalšej epizódy.

1:17:10Mišo Ukropec: Točíme znova o pár týždňov. Veľmi sa teším, uvidíme. Zavolajte mi.

1:17:14Matej Cifra: Ďakujeme. Ďakujem veľmi pekne. Držte sa. Ahojte. Čau, čau. Čaute.