#12859 min
Košice majú letisko? Letecký biznis na východe - Juraj Toth | LinkedIn Kolotočári #128
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Juraj Tóth z Letiska Košice vysvetľuje, ako funguje letecký biznis na východe Slovenska. Linka Košice–Bratislava je postavená ako linka vo verejnom záujme: štát cez tender garantuje dopravcovi stratu len do určitej výšky, a let trvá 35 minút namiesto šiestich hodín autom. Juraj rozpráva, ako letisko narástlo na rekordných vyše 820-tisíc cestujúcich v roku 2025, prečo je Košice cez prestupy vo Viedni, Zürichu a Varšave najlepšie prepojené letisko na Slovensku a z čoho sa skladá business case novej linky – komunity Slovákov v zahraničí, turisti aj prestupujúci. Opisuje „speed dating“ s leteckými spoločnosťami na konferenciách, prečo otvorenie linky môže trvať aj desať rokov, ako Ryanair zarába na nákladoch a doplnkových službách a prečo lietadlá letia aj poloprázdne. Moderátori pridávajú zážitky z Airbusu v Toulouse, Dubaja počas vojny a príručnej batožiny.
Hlavné myšlienky
- Linka Košice–Bratislava je linka vo verejnom záujme: štát cez tender garantuje dopravcovi kompenzáciu straty len do určitej výšky, nejde o klasickú dotáciu.
- Košické letisko vybavilo v roku 2025 rekordných viac ako 820-tisíc cestujúcich, keď Juraj v roku 2011 začínal, to bolo 235-tisíc.
- Cez sieťových dopravcov (Austrian, LOT, Swiss) sa z Košíc dostanete na jeden prestup do Stuttgartu aj New Yorku.
- Business case novej linky stojí na viacerých zdrojoch: komunity Slovákov v zahraničí (VFR), turisti a prestupujúci cestujúci.
- Letiská súťažia o kapacitu leteckých spoločností na konferenciách formou 20-minútových stretnutí; otvorenie linky môže trvať tri roky, ale aj viac ako desať.
- Ideálne je, keď je lietadlo plné oboma smermi – preto letisko robí marketing destinácie doma aj v cieľovej krajine.
- Nízkonákladoví dopravcovia zarábajú na tlaku na náklady a doplnkových službách – letenka za 20 eur, kufor za 35.
- Aerolinky počítajú s percentom cestujúcich, ktorí neprídu, a podľa toho predávajú kapacitu.
Kapitoly
Citáty
Na jeden prestup z Košíc odletíte aj do Stuttgartu, aj do New Yorku, aj do Los Angeles.
Ako hovorí Wayne Gretzky: nevystrelíš, nedáš gól.
Ty mu vlastne chceš predať destináciu, o ktorej nikdy nepočul.
Popis epizódy
V tejto epizóde sa rozprávame s Jurajom Tothom (route development & marketing managerom Košického letiska) o tom, ako funguje regionálne letisko v praxi, prečo Košice-Bratislava lieta s štátnou zárukou, ako sa rodí nová linka a prečo to niekedy trvá roky.
Juraj vysvetľuje:
Ako funguje linka vo verejnom záujme (PSO) a prečo to nie je klasická dotácia „chudobní platia bohatým“
Rast Košického letiska (z 235 tisíc na takmer 830 tisíc cestujúcich za pár rokov, smer milión)
Route development v praxi: speed dating na konferenciách, 20-minútové meetingy s aerolinkami, follow-upy a prečo to môže trvať 2–5 rokov
Prečo Ryanair a low-costy robia biznis inak (ancillary revenues, turnaround time 25 minút)
Ako letisko predáva celú destináciu (nie len asfalt), VFR traffic, biznis vs. leisure a prečo je Zurich „na steroidoch“
Fun facty o veľkých lietadlách, bezpečnosti, overbookingu a tom, ako sa lietadlo otočí za 25 minút
Epizóda plná praktických insightov do leteckého biznisu, regionálneho rozvoja a toho, ako sa robí „big deal“ v odvetví, kde všetko plánuješ mesiacov až rokov dopredu.
Sponzori:
www.infotech.sk – informačné systémy pre firmy
www.ingos3d.sk – 3D skenovanie a digitalizácia budov
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 51 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Juraj Tóth: S tým svetom máme najlepšie prepojenie, pretože presne cez tú Viedeň, cez ten Zürich, cez tú Varšavu, že na jeden prestup z Košíc odletieť aj do Stuttgartu, aj do New Yorku, aj do Los Angeles. Že letenka stojí síce dvadsať eur a keď si chceš zobrať trošku väčší kufor, musíš doplácať dvadsaťpäť eur. Tridsaťsedem percent v ich prípade celkových tržieb robia práve tie-
Mišo Gula: Ty mu vlastne chceš predať destináciu, o ktorej nikdy nepočul.
Juraj Tóth: Ktoré vlastne celosvetovo boli uzemnené tieto lietadlá Maxi a teraz zase hovorí šéf Ryanairu, že to sú najbezpečnejšie lietadlá na svete, pretože žiadne nebolo tak detailne preskúmané ako, ako toto.
Mišo Ukropec: To lietadlo letí koľko? Trištvrte hodinu?
Juraj Tóth: Tridsaťpäť minút jedno skvelé tu.
Mišo Ukropec: Tridsaťpäť minút. Áno. Kto by sa trepal autom a toto nevideli, hej?
Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešáčik.
Mišo Gula: Trápi ma jedna vec. Jedna otázka mi behá po hlave.
Mišo Ukropec: Po hlave?
Mišo Gula: Tak či v hlave, či ako?
Mišo Ukropec: Po rozume.
Mišo Gula: Že, že asi je taký, že fakt, že mnohé ženy priťahujú chlapi v uniformách a teda špeciálne, že, že piloti v uniformách. A mňa ti zaujíma, že či aj, chlapi z kancelárií letištných sú rovnako atraktívni.
Mišo Ukropec: Určite.
Mišo Gula: Že či vieš, že či to je niečo spoločné s tým, že ženy majú proste radi, keď niečo súvisí s krídelkami, alebo je to, len náhoda.
Mišo Ukropec: Michal left the chat.
Mišo Gula: Nevieš na to odpovedať, hej?
Mišo Ukropec: I'm sorry.
Mišo Gula: Máme dnes taký, taký topic, že, takto, že my štatisticky vidíme, koľko ľudí máme z Bratislavy, koľko z iných regiónov, a tak si trúfam povedať, že väčšina našich divákov ani netuší, že v Košiciach je letisko.
Mišo Ukropec: V Košiciach je letisko?
Mišo Gula: Áno, je. A jed-jednou z tém dnes bude aj to, že prečo, prečo chudobní Slováci sa majú skladať bo-bohatým Slovákom na letenky z Košíc do Bratislavy. verím-
Mišo Ukropec: No prečo?
Mišo Gula: Verím, že túto záludnú otázku nám zodpovie náš dnešný hosť. Vitaj, Ďurita od, z košického letiska.
Juraj Tóth: Ďakujem pekne za pozvanie. No kde začneme s tým vyvracaním mýtov?
Mišo Gula: Boli tam nejaké mýty?
Mišo Ukropec: Začnime s tým, že v Košiciach je letisko.
Juraj Tóth: Však mali ste tu Fera Baníka. On je náš známy teda propagátor, tak sa, som prekvapený, že ešte vám, on vám o tom nerozprával, že v Košiciach-
Mišo Gula: To bolo ešte skoro.
Mišo Ukropec: To bolo dávno.
Juraj Tóth: Ešte neletel vtedy asi, no.
Mišo Gula: No asi nie ešte.
Mišo Ukropec: Nestálo letenky tridsaťtri peniazy.
Mišo Gula: Tak pozri, akože keď tu bol, Peťo Šebo, tak myslím, že on nám vtedy rozprával o tom, že, že akože to úplne tak nie je, že by to bolo dotované až tak alebo v zmysle, že, že by sa chudoba skladala boháčom. Čiže dobre, my stále si myslíme svoje, ale, ale máš priestor to vysvetliť, že ako to teda je s tými letenkami.
Juraj Tóth: Okej, veľmi rád. Je to postavené ako linka vo verejnom záujme. To znamená Ministerstvo dopravy tam vyhlásilo tender na dopravcu. Letecké spoločnosti sa mohli prihlásiť, kde teda garantuje riziko, že ak táto linka nebude ekonomicky úspešná, tak do takejto a takejto výšky štát vám preplatí náklady aj nejaké malé ziskové percentíčko.
Mišo Ukropec: Prepáč.
Juraj Tóth: Áno?
Mišo Ukropec: Ale neskladá sa chudoba študentstvu a dôchodcom na rovnaký koncept, ale vo vlakoch?
Juraj Tóth: No niekde aj v autobusoch. Takže-
Mišo Gula: Čiže to len doplnil ďalší-
Mišo Ukropec: Konečne iba bohatý biely môže na vrh.
Juraj Tóth: A aby som teda dokončil, čo je teda pomerne podstatné, že ak tá linka je ekonomicky úspešná, životaschopná, je o ňu záujem, tak tá dotácia nie že nedosiahne tie maximálne výšky, ale dokonca môže byť aj nulová, pretože sa tá linka uživí sama. A to je vlastne konečný cieľ, aby sa to nedotovalo do nekonečna. Ale ja myslím, že tá zmluva je teraz na tri alebo na tri a pol roka a teda po tom čase by tá linka mala byť životaschopná. A chvalabohu prax ukázala to, čo sme my dlho tvrdili, že ten dopyt je obrovský po tejto linke. A dvadsiateho prvého novembra dvetisícdvadsaťpäť to začalo lietať deväťkrát týždenne. Veľké lietadlo Airbus A321 s dvestotridsaťdeväť sedadlami a teraz to lieta trinásťkrát týždenne, každý deň ráno a večer.
Mišo Gula: Dobre, dobre, počkaj, počkaj, počkaj, už ne-nerobíš reklamu.
Juraj Tóth: A je plné.
Mišo Gula: My ešte rostujeme. Nie, lebo, zaujímalo ma, keď si povedal, že, že to nie je vyslovene, že dotácia. Čiže skôr pôsobí Slovenská republika alebo štát ako nejaký zaručiteľ alebo, alebo nejaká-
Juraj Tóth: Krytie, krytie rizika by bolo presnejšie a v prvom rade ešte je to bežný model, ktorý sa používa v rámci Európskej únie. Je to schválené Európskou komisiou, čiže ten model funguje a je overený. A presne tak, ide tam o to krytie rizika.
Mišo Gula: Čiže, čiže z podstaty, podstaty toho modelu, výsledok by mal byť, že to bude, biznisovo efektívny model, ktorý bude samožijúci, ale na nejaké prechodné obdobie alebo ako záruku tam vlastne prichádza štát, ktorý povedal, že ak náhodou budete v mínuse, tak my to akože vykryjeme.
Juraj Tóth: Tak.
Mišo Gula: Kto stanovil tú cenu, že kde bude tá hranica, kedy štát bude-
Juraj Tóth: Pritom som nebol a vlastne ani tie detailné informácie nemám. Ale čo je veľmi kľúčové, že do toho štát vstúpil, pretože samozrejme, my roky sme sa snažili o to, aby to niekto lietal, lebo ten potenciál sme videli, ale veľmi ťažko bolo o tom letectvé spoločnosti presvedčiť, pretože tie dáta boli buď staré, to potom sa dostaneme k fun factíku, že keď to kedysi lietal ešte SkyEurope, možno, že si pamätáte.
Mišo Ukropec: To je tá dôchodcovská spoločnosť kanadská, hej?
Juraj Tóth: Áno, aj čiastočne. A oni teda v 2009 skrachovali, ale v roku 2008 veľmi veľké číslo cestujúcich prepravili aj na tejto linke. A teda sú to pomerne staré dáta, plus mali sme nejaké náznaky, že koľko áut denne prejde cez Strečno a cez Čertovicu a koľko ľudí prejde vlakmi medzi Košicami a Bratislavou. Ale to sú také dáta pomerne ťažko zrozumiteľné pre letecké spoločnosti a až na základe toho, že do toho vstúpil ten štát, ktorý povedal, že teda to riziko pokryje to počiatočné, tak sa teda urobila tá súťaž, do ktorej sa nejaké aerolinky prihlásili a vyhral to teda Wizz Air, ktorý to teraz prevádzkuje.
Mišo Gula: Čiže matematika, excelovská tabuľka vám aj ukazovalo, že, že ukazovala, že by to malo byť akože rentabilné. Len letecké spoločnosti tomu až tak neverili a potrebovali nejakú dodatočnú záruku.
Mišo Ukropec: Museli prísť Maďari, aby lietali na Slovensku.
Juraj Tóth: Tak a plus museli si otvoriť základňu, pretože na to, aby ráno to lietadlo mohlo niekde štartovať a sa potom vrátiť, tak potrebuje mať základňu. Ani v Košiciach žiadna letecká spoločnosť základňu nemá. V Bratislave mala a stále má teda Ryanair, ale jemu sa do toho veľmi nechcelo. A tak zhodou množstva okolností, ako to často v živote a v biznise býva, tak prišiel ten Wizz Air, ktorý si založil základňu v tej Bratislave, ktorá má teraz štyri lietadlá a-
Mišo Gula: Prečo žiadna spoločnosť nemá v Košiciach základňu? Je to problém Košíc, že nemajú takú podporu alebo tie spoločnosti proste ne-nepotrebujú mať v Košiciach?
Juraj Tóth: Je to veľmi opäť komplexný biznis. Ku nám lietajú napríklad letecké spoločnosti takzvané tradičné a sieťové, ako Austrian, ako LOT, ako Swiss, ktoré majú tie základne v tých svojich haboch Viedeň, Varšava, Zürich a teda k nám lietajú len na otočku. Kedysi Wizz Air základňu v Košiciach mal pred zhruba desiatimi rokmi, ale mala len jedno lietadlo a opäť z viacerých dôvodov ju vtedy zrušili. A teraz aj vlastne my stále počúvame, že na, že na vytvorenie základne treba minimálne dve, výhľadovo tri lietadlá, čo znamená vyše päťdesiat letov týždenne. A zatiaľ to vy-vyzerá tak, že spádová oblasť tá naša košická nie je natoľko silná, aby dokázala komerčne toľko veľa letov využiť.
Mišo Gula: Ale teda možno povedz, že čo to znamená mať základňu niekde.
Juraj Tóth: To lietadlo tam je v úvodzovkách garážované, že tam spí jednoducho v noci. Musia tam byť, alokované posádky, ktoré ráno štartujú z tohto letiska a večer sa tam potom vracajú a samozrejme ešte počas dňa sa menia. Musí tam byť, maintenance, teda nejaké údrž, firmy, ktoré riešia údržbu lietadiel a to všetko je tak spojené. To znamená teda tá základňa alebo to nejaké domovské letisko.
Mišo Ukropec: No mňa v každom prípade ale zaujalo toto, čo vravíš, že tie indicie boli, lebo letieť z Košíc do Bratislavy, teraz aká je správna cenovka? Tých tridsať tri peniaze mám v hlave správne alebo-
Juraj Tóth: Nie, začiatočné ceny, keď je akcia, tak sedemnásť eur, jedna, jedna cesta.
Mišo Ukropec: Jedna, jedna cesta. Okej.
Juraj Tóth: Ale môže to byť aj stopäťdesiat eur, keď kupuješ deň vopred a to lietadlo je plné.
Mišo Ukropec: Jasné, rozumiem. Tak ako, ro-rôzne cenovky sú za rôzne sedačky a v rôznych, v rôzne časy. Ale že keď, mám sa trepať z Košíc štyri a pol hodiny autom alebo bojím sa vysloviť to číslo, že koľko hodín, vlakom, neviem, sedem hodín, osem, neviem, proste-
Juraj Tóth: Keď nemešká a nič nehorí, tak päť až šesť.
Mišo Ukropec: Päť až šesť. Výborne. Tak a to lietadlo letí koľko? Trištvrte hodinu?
Juraj Tóth: Tridsaťpäť minút je doska letu.
Mišo Ukropec: Tridsaťpäť minút. Áno. Je akože, haló, kto by sa trepal autom, či spodkom, či vrchom alebo stredom, alebo, a toto nevideli, hej?
Juraj Tóth: No tak, ako hovoríš, bolo to veľmi komplikované.
Mišo Ukropec: A keď hovoríš, že veľké lietadlo, lebo tristo dvadsiatka, ja som bol v Toulouse, v Airbuse, vo fabrike a videli sme posledný vyrobený tristo osemdesiatku Emirates a hneď vedľa bola niekoho si tristo dvadsiatka. To bola, že final assembly line, akože, finálna, montážna linka a pikoška, fun factíček nečakaný, že rozpätie krídel tristo dvadsiatky je rozpätie krídel tristo osemdesiatky, ale zadných krídeliek. A priemer trupu tristo dvadsiatky je priemer motora tristo osemdesiatky. Že tí, čo ste ako nevideli tieto, tie lietadlá vedľa seba, to je, že tristo dvadsiatka je hračkárske lietadielko na pohľad oproti tej tristo osem. To je brutálny stroj, brutálny. Dobre, prepáč, len toto som si-
Juraj Tóth: Ja len doplním, že toto sú už tristo dvadsaťjednotky s tou väčšou kapacitou. Tristo dvadsiatky majú do stoosemdesiat sedadiel, tristo dvadsaťjednotky majú teda dvestotridsaťdeväť. Tieto Neo, ktoré má Wizz Air.
Mišo Ukropec: Ale oni sú, oni už majú aj taký, taký, taký krajší ňufáčik, nie?
Juraj Tóth: Áno, áno.
Mišo Ukropec: Áno, áno, aj ti sme tam videli, jo.
Juraj Tóth: A sú viac ekologickejšie, nižšia, menej hluku produkujú a menej emisií. Takže sú to moderné, špičkové lietadlá a veľké lietadlá hovorím preto, pretože kedysi, ešte pred covidom, 2019 to lietalo CSA s tými vrtuľovými ATRkami, keď si pamätáte.
Mišo Ukropec: A CSA nelietala?
Juraj Tóth: CSA snáď neviem, ale lietali to teda tieto vrtuľáky alebo ešte predtým Danubewings, aj taká letecká slovenská spoločnosť bola. No a to boli maličké štyridsaťpäť až sedemdesiatmiestne lietadlá a mnoho ľudí sme takisto počúvali z rôznych strán, že to je presne to vhodné lietadlo na linku Košice-Bratislava, lebo to len podnikatelia budú lietať a len poslanci, ktorí si to môžu dovoliť.
Mišo Gula: A teda to mi teraz vysvetli, že niekoľko pokusov tu už bolo o túto pravidelnú linku. Nepreukázala sa v praxi životnosť, životaschopnosť takejto linky. A potom ste sa opakovane, ter-teraz to nechcem zosobňovať, ale akože opakovane ste sa pokúšali niekoho presvedčiť, že to predsa len má zmysel a že bude to životaschopné. Na čom bol post-postavený tento predpoklad? Keď to už niekoľkokrát nevyšlo, prečo by to na tretí alebo štvrtý pokus malo fungovať?
Juraj Tóth: Celý tento biznis je taká obrovská alchýmia, do ktorej vstupuje mnoho, mnoho premenných a konkrétne v tých teda starších časoch, keď to lietali tie vrtuľové lietadlá, tak kde majú oveľa menšie, menšiu kapacitu, menej sedačiek, to znamená, tie náklady sú oveľa vyššie a teda tá letenka nemôže stáť ani tá počiatočná dvadsať eur. Ale tie, tie cenovky boli postavené trošku, trošku vyššie. A čo sa časom zmenilo, tak jednak je asi aj ten taký sentiment smerom k lietaniu alebo k cestovaniu, že po tom Covide to išlo výrazne hore celosvetovo alebo celoeurópsky a teda aj, aj u nás išla hore životná úroveň. Ľudia si môžu viac, viac dovoliť a žiaľ tá infraštruktúra, či už cestná alebo železničná, sa žiaľ nijakým smerom ne-nehýbala. A my sme mali vlastne dobrú, dobrý historický príklad na linke Košice-Praha, ktorú Ryanair lietať, vlastne po Covide to začali, myslím, že dvetisícdvadsaťjeden, dvetisícdvadsaťdva, a tá funguje takisto perfektne. Teraz sa to lieta každý deň, to lietajú Boeingy sedemtridsaťosemstovky Ryanairácke a je to plné. A jeden môj kamarát dobre to povedal, že keď funguje takto perfektne linka Košice-Praha, tak Košice-Bratislava je Košice-Praha na steroidoch, pretože ten, ten pohyb obrovský. A to zase to veľakrát je ten rozdielny pohľad západniarov a teda nás východniarov, ktorých všetci máme kamošov, rodiny, ale aj, kolegov, biznisy na Západe a teda vidíme, že koľko reálne tých ľudí sa vie, sa vie prepravovať. Len ešte veľmi krátky príklad, že tá skladba cestuj-cestujúcich, keď si to pozrieš, dnes ráno som letel, bol tam od Emila Horvátha a Milana Kňažka po rodiny s deťmi, po mladé čajočky, po vyslovene biznismenov, po kňaza, ktorý tam bol tiež zhodou okolností dnes na tom lete. Čiže naozaj-
Mišo Gula: Pre istotu alebo išiel z-
Juraj Tóth: Nepýtal som sa. Takže to spektrum je naozaj široké a nie je to tak, ako sa kedysi tradovalo, že to je biznis linka, to budú lietať len podnikatelia a biznismeni.
Mišo Ukropec: Tak za tridsať peňazí nepotrebuješ byť podnikateľ, lebo to je lacnejšie ako vlakom, autobusom alebo niečím iným a proste nejde picnúť celý deň.
Mišo Gula: Takže nebojte sa chudoba, neskladáte sa len bohatým na, na, na-
Mišo Ukropec: Ani tým chudobným dokonca.
Mišo Gula: Koľko ľudí precestuje košickým letiskom ročne?
Juraj Tóth: No máme za sebou veľmi dobré obdobie, tri rekordné roky po sebe, čiže vlani, doteraz teda ten posledný rekordný rok dvetisícdvadsaťpäť vyše osemstodvadsaťsedemtisíc cestujúcich. Keď si zoberieme, že keď som na letisku Košice začínal v roku dvetisícjedenásť a letiskom prešlo dvestotridsaťpäťtisíc cestujúcich, á, tak ten nárast je naozaj obrovský. A keď svet bude aspoň trošku normálne miesto po zvyšok tohto roka, tak smerujeme prvýkrát k miliónu cestujúcich na letisku Košice.
Mišo Ukropec: Prepáč, a teraz toto neni ako provokačná otázka, ale že aby sme si to vedeli predstaviť, že bratislavské letisko je kde, čo sa týka počtu prepravených cestujúcich.
Juraj Tóth: Vlani mali myslím, že dva celá dva alebo dva a pol milióna.
Mišo Ukropec: Dobre, takže ste, že tretina povedzme. A keď si zoberieme, že Viedeň napríklad, to je také, že-
Juraj Tóth: Viedeň má asi tridsať-
Mišo Gula: Bratislavčan povie tretina a my povieme, že polovica. Hej? Len tak, aby. Lebo povedal dva celá dva milióna. A oni sú skoro na milióne. Nič, ja zaokrúľujem opačným smerom ako ty.
Juraj Tóth: Som rád, že tu mám východniara na svojej strane.
Mišo Ukropec: V pohode. A Viedeň-
Juraj Tóth: Viedeň tridsať miliónov cestujúcich.
Mišo Ukropec: Tridsať.
Juraj Tóth: Dubaj osemdesiat miliónov cestujúcich. Heathrow takisto okolo osemdesiat.
Mišo Ukropec: Ale Dubaj má najväčší traffic-
Mišo Gula: Prosím ťa-
Mišo Ukropec: Má L.
Juraj Tóth: Ani nie, má najväčší international traffic, ale dl-dlhodobo najvyťaženejšie letisko celosvetovo je, neviete?
Mišo Gula: Prosím ťa, keď, keď sme už-
Mišo Ukropec: Frankfurt?
Juraj Tóth: Nie, v Amerike.
Mišo Ukropec: V Amerike?
Mišo Gula: čo, nejaký Detroit? Nie.
Juraj Tóth: Nie, nie, nie, Atlanta.
Mišo Ukropec: Atlanta.
Juraj Tóth: Atlanta ako prvé letisko v histórii prekročilo sto miliónov cestujúcich za rok.
Mišo Gula: Počúvaj, spomenul si-
Mišo Ukropec: Počúvaj, počúvaj, a čím je Atlanta taká, že špič-
Juraj Tóth: Tak tí Američania tam majú tie huby, tí United a tí ostatní.
Mišo Gula: Á, letisko.
Mišo Ukropec: Lokácie.
Mišo Gula: Prosím ťa, spomenuli sme na chvíľu ten Dubaj. Fun faktík mi vyskočil. Videl som nejaké videjko, kde keď začal ten, ten konflikt v Iráne, tak vyčíslili, o koľko dolárov denne prichádza dubajské letisko. Skúste si tipnúť.
Juraj Tóth: No milióny to boli. Myslím, že tam bol nejaký milión tam bol za hodinu alebo nejak tak.
Mišo Ukropec: Neviem, no keď-
Mišo Gula: Miliarda denne vraj.
Juraj Tóth: Hm.
Mišo Ukropec: No keďže, keďže-
Mišo Gula: Miliarda denne.
Mišo Ukropec: Ja tomu rozumiem.
Mišo Gula: To je tisíc miliónov ľudia. To je šialené.
Juraj Tóth: Ale to nebolo, že celá dubajská ekonomika alebo nejak tak to rátali?
Mišo Gula: Nie, myslím, že vyslovene o letisku hovorili. A teda môžu byť akože všetky pridružené služby a tak ďalej. To, to nevravím, že to je len let, ale to bolo, že keď, keď hovoríš, že oni to myslím vyčíslili na minúty alebo akože to je milión za každú minútu alebo nejak tak. Čo je letisko mimo prevádzky, to je šialené číslo.
Mišo Ukropec: No a stavajú nové letisko aj v Dubaji, aj v Abú Dhabí, ešte akože väčšie. A teraz ti len ukáže, že čo? No lenže vieš, celá dubajská ekonomika je postavená na turizme a Emirates robí, ja teraz tresknem desať percent HDP, Emirátof, alebo neviem, či Emirátof, či Dubaja, to neviem.
Juraj Tóth: Môže byť to, že jedno.
Mišo Ukropec: Ale proste, že to je signifi-, že to je jedna firma. To je, že to je ako u nás, keby zavreli Slovnafta alebo Volkswagen alebo proste nie, aj Slovnafta, aj Volkswagen a ešte-
Juraj Tóth: A ešte aj Kio.
Mišo Gula: To je ešte aj horšie, no.
Mišo Ukropec: Áno, áno.
Mišo Gula: Dobre, a keď sme, keď sme pri tej situácii tam, tak ako vy to vlastne vnímate? Aké sú nejaké prognózy? Alebo existuje nejaká červená vlajočka, ktorá vám dneska veje na letisku? Ako vnímate tú situáciu?
Juraj Tóth: Dneska nie. Dobre, že si spomenul Slovnaft, tak my berieme palivo zo, zo Slovnaftu, ktorý vyrába letecké jetko a Slovnaft beží na plné obrátky. Tie cisterny frčia. Čiže my aktuálne nemáme žiadny problém ani v najbližších týždňoch sa nejaví, že by sme mali mať. Ale samozrejme, keď tá situácia na Blízkom východe bude eskalovať, respektíve sa nezlepší a ten Hormuz sa neotvorí, tak potom máme všetci problém. Nielen Košice, nielen Slovensko, ale všetci.
Mišo Gula: Myslím, že to hovorili špeciálne o, o európskom letectve, či vyslovene európske aerolinky a alebo vôbec, že letiská- že sú veľmi závislé ako na, na tom, ako ten Hormuz funguje alebo nefunguje a hovorili, že ak ostane Hormuz zatvorený, myslím, že dva alebo tri mesiace, tak skolabuje letecká doprava v Európe. To je taký, taký to nejaký mieroc-
Juraj Tóth: Môže, môže byť, hej.
Mišo Gula: Že niečo na tom bude, hej?
Juraj Tóth: Tak no, držme si všetci palce.
Mišo Gula: Masakr.
Mišo Ukropec: Ale má to jednu výhodu. Som letel kam si už neviem pred dvomi, tromi týždňami a prídem do Saloniku a kukám tam asi desať ľudí, vieš, vo Viedni a sa pýtam dámy, že, že prosím vás, že, že čo sa deje? A ona, že: „There is the war.“ A ja, že Ježiš Mária, ja som, že Emirates nelieta. Ale to zrazu, v na Viedni to uvidíš, že aký obrovský traffic robí jedna jediná firma. A sranda bola, že keď sme z Dubaja odchádzali, to bolo vlastne týždeň pred vojnou, lebo cez, cez jarné prázdniny sme tam boli. Cink. Vrátili sme sa naspäť, jak sme autom prichádzali na letisko a si tam videl tých tristoosemdesiatok, tam bolo, ja neviem, pätnásť zaparkovaných. A to si vravíš, že každé to lietadlo odnesie koľko? Šesto ľudí? Päťsto, šesto? Niekde-
Juraj Tóth: Záleží od konfigurácie, ale cez päťsto áno, každé.
Mišo Ukropec: Hej? Tak a vlastne, že zrazu tam, že desaťtisíc ľudí na šupu za pol hodinu akože odletí. A to, na to kukáš, že, že jak to tí ľudia robia vôbec?
Mišo Gula: Šialená logistika.
Juraj Tóth: Ale zaujímavé je na tomto našom leteckom biznise, že ako rýchlo sa vie, zobudiť alebo spamätať po akýchkoľvek krízach, či to bol covid alebo dvojičky. a tak aj teraz, vlastne minulý týždeň to bolo, že už Emirates opäť lieta do Viedne dva kradenie. To znamená raz tristoosemdesiatka a raz triple sedma stočí Viedeň-Dubaj každý deň. A tie letenky, že vraj sú v dobrých cenách teraz som počul.
Mišo Gula: Tak ideme. Kým, kým zase nebuchne hej niečo, blízko letiska. Á-
Juraj Tóth: Otázka je, že koľko ľudí končí teda v tom Dubaji a koľko teda pokračuje ďalej na Thajsko a ďalšie ázijské krajiny.
Mišo Gula: Už sme teda hneď v úvode prezradili, Juraj, že, teda ty nie si ten, ktorý by, chodil v, v mundúre, pilotskom. sedíš v úvodzovkách v kancelárii. Prosím ťa, povedz nám, že čo je tvoja pozícia, vlastne čo, čo je tvoj core job.
Juraj Tóth: Čo robíš? Mám toho na starosti viac, ale také, hm, vlastne srdcu môjmu najbližšie je práve ten route development, teda letecký marketing alebo vyjednávania s tými leteckými spoločnosťami, kde ich, sa ich teda snažíme nejak-
Mišo Gula: Výborne, tak-
Juraj Tóth: motivovať presunúť sa-
Mišo Gula: ťa za chvíľočku zase budem rozciť. Dobre, poď.
Juraj Tóth: Okej.
Mišo Gula: K tomu mám nejaké pripomienky.
Juraj Tóth: a teda, samozrejme, náš záujem je, aby čo najviac sa lietalo do Košíc, a popritom teda riešim aj marketing ako taký na tej B2C úrovni s našou agentúrou a ešte k tomu mám aj PR na starosti. Čiže taká štvrtina môjho času aj je, že hovorcovanie za letisko Košice.
Mišo Gula: A, LinkedIn Kolotačárov počúvaš v rámci pracovnej doby alebo mimo?
Juraj Tóth: Mimo, stále mimo. V aute.
Mišo Gula: Mimo. V lietadle.
Juraj Tóth: Aj v lietadle už som počúval, áno.
Mišo Gula: Poďme, poďme k tomu route developmentu, lebo, ja mám k tomu jednu pripomienku, ale dostal som, zhodou okolností dneska som cestoval s jedným kamošom a vravel som mu, koho budeme mať a hovorí, že: „Jak to je možné, že z Košíc nič nelieta na sever?“ Chcel by lietať do Dánska alebo do Malmo alebo niekde tam proste, kde už, stamade sa už akože niekam dostane, ale že, že je dosť veľká komunita aj na východnom Slovensku a tak ďalej, ktorá potrebuje túto, túto cestu absolvovať. Že jak je to možné, že tam nič nejde?
Juraj Tóth: No ešte sa nám nepodarilo žiadnu aerolinku presvedčiť o tom, aby, aby to otvorili.
Mišo Gula: Je to otázka od plateného diváka, hej, keby ste chceli aj ostatní klásť otázky, tak.
Juraj Tóth: Ono tie business case sa vždy ideálne skladajú z rôznych, scenárov alebo z rôznych zdrojov, že ideálne, keď sme teda to rozbiehali v tom dvetisíc jedenásť, dvanásť, tak vtedy ešte ani Londýn sme nemali. Vtedy sa lietalo na pravidelných linkách len Viedeň, Bratislava, Praha. A s Londýnom sme začali, začínali, lebo áno, dvestotisíc Slovákov tam žije. Opäť nemáš presné dáta, že koľko z nich je východniarov, ale v zásade história potvrdila, že vždy to bolo signifikantné číslo.
Mišo Ukropec: Prepáč. Tu by sa mali urobiť nejaké sociologické štúdie, lebo keď sú veľké sviatky, tak Bratislava je
Mišo Gula: mŕtva. Tu nikto neni, že nikto. No lebo všetci rodení Bratislavčania idú domov na východ.
Mišo Ukropec: Presne tak. Takže toto by potom mal byť dobrý argument pre vyjednávanie, že vlastne všetci sú východniari. V Bratislave je
Mišo Gula: štrnásť ľudí-
Juraj Tóth: No.
Mišo Ukropec: nadunajské, čo bývajú a ostatní sú
Mišo Gula: čau.
Juraj Tóth: Tak čiže to je teda jeden zdroj. To je ten takzvaný VFR market, visiting friends and relatives, keď sú teda komunity slovenské silné, napríklad teda v UK alebo v Dubline. Zürich je takisto dobrý prí-príklad. Linka Košice-Zürich funguje najmä vďaka tej silnej slovenskej alebo východniarskej komunite vo Švajčiarsku. A, Škandinávia, tam tie čísla zatiaľ až také relevantné nie sú. takže, ale, samozrejme, robíme aj na tom. Čas ukáže.
Mišo Gula: No dobre a teraz idem k tej, k tej mojej sťažnosti, lebo, minulý rok som potreboval letieť do Stuttgartu. Čo máš pocit, že za prvé Stuttgart, obrovské letisko, hej, tam proste lieta kde kto. A za druhé si hovorím, dobre, chápem, že Košice asi nebudú mať priamu linku, ale tak nech aspoň mám nejaký prestupový spoj rozumný.
Juraj Tóth: Však máš.
Mišo Gula: A nemám.
Juraj Tóth: Tak kde si pozeral?
Mišo Gula: Kokos. Neviem, ale, ale, prestupy mi to núkalo také, že asi sedem hodín medzi, medzi, medzi letmi, vieš.
Juraj Tóth: Nie, určite-
Mišo Gula: Normálne, normálne som musel-
Juraj Tóth: Cez Viedeň určite sa dá, cez Viedeň-
Mišo Gula: Normálne som musel ísť do Krakova-
Juraj Tóth: Alebo aj cez Varšavu. No nemusíš, treba len z volať.
Mišo Gula: No tak to som ešte vtedy nevedel, že mám taký silný kontakt.
Juraj Tóth: By ti prístupili lietadlo. By som ti vysvetlil, kde nájdeš tú letenku. Nie, prá-práveže, najviac takéhoto nepriameho trafiku máme do Nemecka, do Holandska, do Amsterdamu, kde teda my tie čísla vidíme, že cez Viedeň, napríklad na linke Košice-Viedeň asi len päť percent cestujúcich končí vo Viedni, že teda na tej point-to-point trase, ale deväťdesiatpäť percent vo Viedni prestupuje ďalej do sveta, najmä teda v rámci západnej Európy, ale aj do Severnej Ameriky, do severnej Európy, do južnej Európy.
Mišo Gula: A koľko teda lietadiel denne ide do Košíc a z Košíc?
Juraj Tóth: Záleží, či sa rozprávame v zime alebo v lete, ale už aj teraz je to, je to výrazne lepší, ako to bolo napríklad pred covidom. A teraz za, za také, že najslabšie mesiace v roku, ako sú január, február, tak už sme mali na letisku za ten mesiac vyše päťdesiattisíc cestujúcich. niekedy pred covidom to bolo okolo tridsaťtisíc, takže ideme výrazne, výrazne hore. A teda z tých pravidelných liniek ešte keď spomeniem, tak máme najsilnejší letový poriadok, aký sme kedy mali. Dvanásť pravidelných liniek sa lieta z Košíc. A čo takisto veľmi rád stále opakujem, že sme, po slovensky sa to ťažko hovorí, že best connected airport in Slovakia, že s tým svetom máme najlepšie prepojenie, pretože presne cez tú Viedeň, cez ten Zürich, cez tú Varšavu vieš na jeden prestup z Košíc odletieť aj do Stuttgartu, aj do New Yorku, aj do Los Angeles, aj do Hongkongu, dokonca aj do Johannesburgu, a to zo žiadneho iného slovenského letiska nevieš.
Mišo Ukropec: Teraz, nechcem byť ako príliš, ale že bratislavský je, je akože horšie na tom?
Juraj Tóth: No áno, pretože majú teda viacej cestujúcich a viacej tých priamych letov, ale sú s nízkonákladovými leteckými spoločnosťami, ktoré lietajú na ten point to point a tam si nevieš teda kúpiť takúto prestupnú jednu letenku.
Mišo Ukropec: Aha, okej. Majú výborného business developera tam v Košiciach, lepšieho ako Bratislava.
Juraj Tóth: Tak zase objektívne teda, aby som, aby sme pozdravili kolegov na bratislavské letisko, že mať za rohom Viedeň určite teda nie je jednoduché. My takto chvalabohu nemáme. Naše najbližšie takéto veľké konkurenčné letisko je Budapešť, a to je teda stále, aj keď už teda diaľnica tam je hotová, tak to je vždy dve a tri štvrť až štyri hodiny.
Mišo Gula: A aká je, aká je pre vás, alebo dobre, poďme k tomu vlastne, že Mišo tu povedal termín business development. Je road developer to, čo robíš ty a business developer pri Buzne? Je to to isté, len sa to dá inak preliať cez spoločnosť?
Juraj Tóth: Rozvíjaš nový biznis, to tento konkrétne letecký biznis.
Mišo Gula: Okej, tak skús nám to tak nejak popísať, že, že ako to vlastne prebieha, keď niekto si vymyslí novú linku.
Mišo Ukropec: Prepáč, ale ja by som to možno rozšíril, že ten biznis je na dve strany, že je biznis smerom, že musím dotiahnuť aerolinku alebo existujúcej vysvetliť, že prosím ťa, pridaj nám ešte Varšavu a druhý je potom ale tým cestujúcim.
Juraj Tóth: No áno, to je-
Mišo Ukropec: Dva biznisy musím rozvíjať.
Juraj Tóth: A plus ešte sranda je, že ten ako keby B2C, že to robíš tak nepriamo, pretože nepredávaš ani svoje služby. Ty len ako ich snažíš sa promovať tie destinácie a ani to nevieš úplne, že odkontrolovať, že aj keď naleješ nejaké peniaze do performance marketingu, tak reálne nevieš, koľko si tých cestujúcich letenku kúpilo.
Mišo Gula: Keď ti to vyjde, tak si ani nezatrtkáš. Ty vlastne len sprostredkuješ. Z druhej strany.
Juraj Tóth: Ale zase na, na konci dňa vidíme, že tie čísla celkovo rastú, takže chvalabohu.
Mišo Ukropec: A vlastne ten, ten, ten marketing na finálneho cestujúceho si robia už samotné tie firmy?
Juraj Tóth: No, m-málo kedy. Málo kedy. Mali by, respektíve oni hovoria hlavne teda tie nízkonákladovky, že náš hlavný marketing je to, že máme lacné letenky na našom webe, kde chodí denne x miliónov ľudí. Čiže to je ich hlavný marketing, že máš letenku od, neviem, pätnásť eur alebo dvadsať.
Mišo Gula: Ty to, ty to nejak vieš štatisticky, že koľko ľudí si kupuje letenky cez všelijakých brokerov?
Juraj Tóth: No nie, lebo si nekupuje odo mňa. My nepredávame letenky, my sme letisko, my sme infraštruktúra.
Mišo Gula: Dobre, ale či, ale odniekiaľ. Či máš nejaké štatistiky o tom, že či si ľudia kupujú priamo od aeroliniek letenky, alebo si to kupujú cez brokerov?
Juraj Tóth: Opäť záleží. To asi niekto z Pelikánu napríklad by vedel povedať presnejšie tie čísla, ale v zásade platí, že cez tie nízkonákladovky, Ryanair vyzerá ďalší, tak sa väčšina kupuje napriamo, pretože tam aj keď, keď kupuješ to cez niekoho, tak zvyčajne tam je nejaký poplatok navyše. A keď kupuješ letenku za tridsať eur, tak už či je to tridsať alebo štyridsať, tak to robí rozdiel. Ale tie tradičné veľké letecké spoločnosti, ako napríklad v našom prípade Austrian, LOT alebo Swiss, tak tam ten podiel tých agentúr, alebo cestoviek, ktoré tie letenky predávajú, je výrazne vyšší, ale presné čísla neviem, ale môže to byť aj že štyridsať, päťdesiat percent niekde.
Mišo Ukropec: Kým prejdeme k tej otázke, že ako sa robí business development nových liniek, tak máš predstavu, ako je možné, že Ryanair je najziskovejšia letecká spoločnosť v Európe minimálne?
Juraj Tóth: No je. Myslím, že jeden a pol miliardy okolo mali čistý zisk vlani. Robia to dobre. Sú to takí štrafení Íri v tom, v tom dobrom slova zmysle a majú, majú skvelý mare-marketing už od, od CEO to ide zhora asi a hlavne veľmi šikovne robia, robia, tie ancillary revenues. Že letenka stojí síce dvadsať eur, ale keď si chceš, aby vedľa frajerka tvoja sedela vedľa teba, tak si musíš doplatiť neviem päť alebo sedem eur. Keď si chceš zobrať trošku väčší kufor, už si doplácaš dvadsaťpäť eur a tridsaťpäť alebo tridsaťsedem percent v ich prípade celkových tržieb, čo sú teda stovky miliónov, robia práve tieto, tieto doplnkové služby. Veľký kufor, keď si chceš zobrať a, a tak ďalej. A vlastne tak ten biznis model akože disruptovali, že aj tie tradičné letecké spoločnosti už prechádzajú a robia to isté v zásade.
Mišo Gula: To si určite pamätáte, jak existovala taká, taká akože ich vízia, že robiť letenky na stojaka, nie? Že by, že by sa stálo v ich lietadle.
Juraj Tóth: No to je veľmi dobrý príklad, lebo to nikdy v živote nikto nepovolí. A on to raz povedal v nejakej diskusii, už neviem u koho.
Mišo Gula: Hej, ale, ale bacha-
Juraj Tóth: A to teraz isto všetci pamätajú.
Mišo Gula: Hej, ale on to aj vysvetlil vtedy a hovorí, že, lebo presne ho s tým akože konfrontovali, že čo to je za blbosť, že kto by stál akože v lietadle. A on hovorí, že, že tu vám prisahám, že keby nám to dovolili, tie letenky na stojaka sa predajú ako prvé.
Mišo Ukropec: Nepochybujem. On ešte povedal jednu vec, že keby mohol zrušiť záchody-
Juraj Tóth: Tak tam dá ďalšie tri sedadlá.
Mišo Ukropec: Tak tam dá ďalšie tri sedadlá. Presne.
Mišo Gula: Áno, áno. Čiže akože je, je šialený freak, ale, ale je to perfektná ukážka toho, ako keď niekto do brutálneho detailu, skúma ten biznis a rozumie mu.
Juraj Tóth: Tak a potom samozrejme ten tlak na náklady, čo zase my ako regionálne letiská vieme, že tam sa nerozprávame, že o eurách, ale o centoch, ako veľmi tvrdo vedia ísť po nákladoch.
Mišo Ukropec: Ja som mal postreček o Ryanairi, že nemusel sa pristaviť vozík so schodíkmi.
Juraj Tóth: Majú vlastné schody vpredu.
Mišo Ukropec: Schodíky rovno vlastne vypadli z lietadla.
Juraj Tóth: Vpredu, áno.
Mišo Ukropec: Vpredu. A hovorím si, že toto človeka nenapadne, lebo keď ideš, ja neviem, Austrionom, tak ideš cez ten tunel rovno do lietadla. S Ryanairom nie. To ťa dovezie autobus, kde si päťsto metrov-
Juraj Tóth: V ideálnom prípade ideš pešo, pretože ešte aj za ten autobus musia niekde priplácať letisku.
Mišo Ukropec: Vidíš, to tu nenapovedáš, že aj ten autobus treba platiť. Jasné. Takže vlastne Ryanair je pre vás interesantný tým, že robí veľký traffic-
Juraj Tóth: Presne tak.
Mišo Ukropec: Ale nechce zaň platiť.
Juraj Tóth: Robí veľké objemy, ale zároveň aj v tom, že sú veľmi, veľmi agilní a biznisovo orientovaní, že keď tam ten dopyt vidia, tak vedia veľmi pružne a promptne reagovať. Hej.
Mišo Ukropec: Jasné.
Juraj Tóth: A v zásade a sú jediní, ktoré majú naobjednávané také veľké množstvá lietadiel, teda aj Ryanair, aj Wizz Air, že s- ešte majú priestor na ten rast.
Mišo Ukropec: Okej, ale fight s nákupnými oddeleniami je, že tvrdý, tvrdý.
Juraj Tóth: Je to sranda, áno.
Mišo Ukropec: Rozumiem. Okej.
Mišo Gula: Kde môže byť ich Achillova päta? Na čom by mohli?
Juraj Tóth: Neviem, pretože čo je ešte veľmi dôležité spomenúť, že majú obrovský, ale obrovský tlak na, na safety, na bezpečnosť. Čo akože teda celý tento náš letecký sektor, ale oni špeciálne, pretože, takisto obrovský tlak na efektivitu je aj v tom, že lietadlo zarába peniaze vtedy, keď je vo vzduchu. Keď je na zemi, tak nezarába, a preto oni ten čas, kedy je lietadlo na zemi, sa snažia minimalizovať. Čo pre nás ako letisko znamená, že musíme to lietadlo otočiť za dvadsaťpäť minút. Takzvaný turnaround, turnaround time, že odkedy lietadlo zastane, zhasnú svetlá, tak bežia stopky, vystúpiť, vyložiť kufre, nastúpiť, naložiť kufre, odchod za dvadsaťpäť minút.
Mišo Gula: No ty hovoríš, že, že-
Juraj Tóth: A keď to nestihneš, tak platíš pokutu ako letisko.
Mišo Gula: Safety je, že totálna priorita. Ale však predsa, ktoré Boeing alebo Airbus má, Bo-Boeingy majú, nie? Taký prúser okolo safety veci, že-
Mišo Ukropec: Myslíš, myslíš ten Max, 373 Max?
Juraj Tóth: 373 Max, hej, hej, hej.
Mišo Gula: No, že, že tam akože brutálne pochybenia a tam-
Mišo Ukropec: Za deväť euro, keď robil programátor, či dolárov, hodinu.
Mišo Gula: No ale, ale že tam reálne akože už prebiehajú, myslím, aj nejaké súdne procesy s tým, že, že akože to bolo v-vedomé ohrozenie, ako keby cestujúcich.
Juraj Tóth: No tak tam, tam tie dve lietadlá spadli, žiaľ, tá, vlastne potom, ako spadlo to Ethiopian Airlines, tak-
Mišo Gula: No hej, ale že oni zistili, že oni sériovo to robia, že to nie sú chyby, že to len zhodou okolností len tieto dve spadli. Ale že problém je vo všetkých tých lietadlách, ako keby.
Juraj Tóth: Áno, vtedy vlastne celosvetovo boli uzemnené tieto lietadlá Maxi a po- teraz zase hovorí šéf Ryanairu, že to sú najbezpečnejšie lietadlá na svete, pretože žiadne nebolo tak detailne preskúmané ako, ako toto.
Mišo Gula: Dobrý marketér.
Mišo Ukropec: No ja keď som, vieš, keď, keď, keď som bol v Airbuse, som videl, jak sa tie lietadlá vyrábajú. Pre mňa je to, že čistý magic, lebo to krídlo, vieš, keď sa kukneš z okna, že sú nejaké malé turbulencie, malé turbulencie je, že teda už púšťame do gatí, ale to sú stále, že malé turbulencie. A ty pozrieš na to krídlo a to krídlo sa tak chveje, tak že pol metra, povedzme tam na, na konci. Si hovoríš, že dúfam, že to krídlo neodletí. Hej? A potom vidíš, teda nie naživo, ale vieš, koľko znesie to krídlo akože v ohybe?
Mišo Gula: Videl som, hej.
Mišo Ukropec: Päť metrov. Hovorím si, to, také počasie ani neexistuje na Zemi, aby to krídlo sa o päť metrov ohlo. Že vlastne to lietadlo ako pleskť o zem, to, to už sa fakt musí posrať, že deväť vecí, čo som čítal v múdrych knihách, že deväť vecí sa musí trafiť, aby lietadlo padlo. Sérius.
Mišo Gula: Sakra. Ideme k tomu route developmentu?
Mišo Ukropec: No poďme. Dostal si otázku a sme úplne odišli. Jak to funguje?
Juraj Tóth: neviem, že kde by som presne začal, ale v zásade ten kontakt s leteckými spoločnosťami je, je, nikdy to nekončí. Éch, samozrejme, rozprávame sa napriamo, ale plus chodíme na, na konferencie, čo sme sa bavili pred nahrávaním. V zásade trikrát do roka sú veľké networkingové konferencie len o to- o tejto téme, kde sa stretávajú letiská s aerolinkami a rozprávajú sa o tom, kde sa bude lietať ďalej. Máš ty ako letisko, máš tam, že to je, beží to na báze speed datingu. Čiže ty máš dvadsať minút.
Mišo Ukropec: Normálny pičový dating.
Juraj Tóth: Áno, máš dvadsať minút, no akože prebookuješ, dopredu si to teda vyžiadaš. Niektorí ti potvrdia, niektorí ťa odignorujú a keď ti to teda potvrdia, prídeš tam a máš dvadsať minút. A tiež to bolo akože, že l-learning curve, že sme sa učili, ako to robiť, že nemá veľmi zmysel, keď máš dvadsať minút, tak osemnásť minút mať prezentáciu o tom, aký si úžasný. Ale je skôr ide o to skrátiť to, čo na, na minimum a dať tam tie, tie hlavné fakty a potom začať, začať tú debatu.
Mišo Gula: Či ty normálne sa posadíš pred človeka, ktorý akože zastupuje tú-
Juraj Tóth: Veľakrát netuší, netuší, kde je Slovensko alebo Košice vôbec.
Mišo Gula: To chcem povedať, že zastupuje aerolinku a ty mu vlastne chceš predať destináciu, o ktorej nikdy nepočul.
Juraj Tóth: Častokrát je to tak, áno.
Mišo Gula: Nice.
Mišo Ukropec: Koľko je tých stolíkov tam?
Juraj Tóth: No sú, záleží. Tá celosvetová konferencia, ktorá by teda mala byť v Riade teraz v októbri, tak tam je ich možnože tristo alebo nejak takto.
Mišo Ukropec: To je neuveriteľné.
Juraj Tóth: Hej.
Mišo Ukropec: Ja som bol v Helsinkách v decembri. Bola tam Slush, to je taká veľká startupistická akcia a nikdy som nevidel presne asi tristo speed datingových stolíkov. Lebo keď som bol na Web Summit v Lisabone, to je šuvix proti tomu Slushu. Tam je akože mrte ľudí a všetko. Ale tento, táto matchmakingová platforma, akože keď som tam bol ja, bola o ničom. To bolo akože už tri roky, ale o ničom. A tu prídeš, že stovky stolíkov, perfektná appka, všetko napárované. No kukal som jak puk. A keď hovoríš, že vlastne letecké spoločnosti a zástupcov letísk, Ježiš, že tristo stolíkov- A sa frčí koľko dní?
Juraj Tóth: No tri dni vkuse v podstate.
Mišo Ukropec: Tak to je koľko tisícok meetingov?
Juraj Tóth: No a hlavne oni, oni z tých aerolínk, oni sú tí, ktorí teda sedia za tými stolmi a my ako letiská sa okolo nich točíme. Tak už keď máme niekedy meeting, že o štvrtej poobede, tak už pozeráme na neho, že či ešte vôbec je schopný vnímať, alebo, alebo len spí s otvorenými očami, čo nám niektorí už potvrdili, že vedia už aj to.
Mišo Gula: Za tie aerolinky zvyčajne je, je viac kusov ľudí, ktorí rokujú, alebo je to jeden vyvolený?
Juraj Tóth: Zá-záleží opäť. Veľké aerolinky ako Wizz Air si berú na konferencie, že veľký tím, že desať, dvanásť ľudí a sú dvaja pri jednom stole. A potom t- záleží teda, že aký, aký veľký dôraz je na ten trh a koľko, koľko ľudí má tá aerolinka.
Mišo Gula: Dobre, teraz hypoteticky, lebo vravíš, že samozrejme, že s nie- s niektorými máte nejaké dlhodobejšie vzťahy, aj povedzme, aj keď ku vám nelietajú, ale poznáte sa a tak ďalej, čiže dlhodobo jednáte. Ak, é- Ak by, neviem, či vôbec je taká situácia, že s niekým sa nepoznáš, ale chcem dôjsť k tomu, že od prvého momentu, kedy začneš s niekým rokovať až po to, že reálne pristane prvé lietadlo od nich, aká dlhá doba to môže byť?
Juraj Tóth: Môže to byť aj tri roky. Mali sme, že to bolo päť rokov a, samozrejme, sú veci, na ktorých robíme, že viac jak desať rokov a stále z toho nič nie je a možno z toho nič, nič nebude. Ale jak hovorí Wein Grecky, nevystrelíš, nedáš gól. Takže-
Mišo Gula: Dobre, ale, ale v princípe-
Juraj Tóth: Sú to roky, sú to roky.
Mišo Gula: Nikdy to nie sú mesiace. Proste-
Juraj Tóth: Nie, nie. Vlastne letecký biznis funguje na tom dlhodobom plánovaní, že, že skončí jedna sezóna, tam tá, ako sa mení čas, tak sa menia letové poriadky počas roka, zimný, letný a, a to sa plánuje áno, niekedy na zvyčajne-
Mišo Gula: Čiže proste v strede sezóny nikdy nedajú akože nový let, že vždycky to je len s plánom na ďalšiu sezónu, akože.
Juraj Tóth: Tak, tak. A ideálne teda, že ešte, s ešte väčším predstihom. Napríklad, keď sme otvárali linku do, do Zürichu, viem, že je vaša obľúbená destinácia, alebo teda Mišova aspoň.
Mišo Ukropec: Bývala.
Juraj Tóth: Švajčiarsko teda. Tak, tlačovka o tom, že teda táto linka bude, bola, že v septembri a lietať sa začalo, že v marci. A, a vlastne to, akože celé sme to dotiahli do piekle v auguste, či-čiže osem, desať mesiacov vopred. A riešilo sa to ďalšie, ale to už bolo také, že tam sme mali fakt dobré dáta. Tak to bolo, že, že dva roky sa to riešilo.
Mišo Ukropec: Keby nebola táto štátna zábezpeka, bolo by to?
Juraj Tóth: No ťažko povedať. Skôr asi nie. Konkrétne teda, keď sa rozprávame o linke Košice-Bratislava, alebo teda asi, asi nie teraz.
Mišo Ukropec: Áno, lebo, a teraz vôbec to nemyslím zlom. Ja si myslím, že republika by mala práve na takéto veci byť fokusovaná, že, že ten biznis mám pomáhať a už len tá zábezpeka, že dá ten dáždnik, že keby moc pršalo, tu je paraplo. Jako to, to fantasticky pomáha.
Juraj Tóth: Určite.
Mišo Ukropec: A ja teda neviem, či máme, neviem, môžeme, nemôžeme povedať nejaké čísla, že či už tam teda išli nejaké dotácie reálne, ale-
Juraj Tóth: Verejné to nebolo a myslím, že ani neviem, že či už teda to nejaké prvé vyúčtovanie bolo, ale ako, čo teda je fakt, že teda začalo to na deväť letov týždenne. Wizz Air sám od seba to zvýšil na trinásť letov týždenne, keď videl, ako to teda dobre ide. Takže som presvedčený o tom, že aj ekonomicky to je- To, to teda neviem úplne presne do posledného eura, ale teda bude to, verím, že to bude ekonomicky životaschopné dlhodobo.
Mišo Gula: Prosím ťa, ako to funguje, keď niekedy sa stane, že ideš na nejaký let a teraz jasné, keď je plné, tak je fajn, ale stane sa, že prídeš do lietadla a je to proste, že tretina. Že kopec radov voľných, kopec miest voľných a to lietadlo napriek tomu letí, čo, laický pohľad môj na to je, že toto proste nemôže na seba zarobiť. Že prečo to radšej nezrušili ten let, hej, že-
Mišo Ukropec: Nemôžu.
Mišo Gula: Ako to, na to sa pýtam, ako to v pozadí funguje, že, že neletieť by ich stálo ďaleko viac, ako keď idú so stratou?
Juraj Tóth: Tak stále zase máš obdobia a máš, keď je takto prázdne vždy, tak, samozrejme, to dlhodobo udržateľné nie je, ale keď ti vyskočí, že pár letov v mesiaci je takýchto a ostatné sú, že okej a niektoré sú nad, nadpriemerne dobré, tak, tak je to okej. A ide tam potom o to, že ty keď letíš, aj keď je vás tridsať v tom lietadle, tak zvyčajne letíte preto, že potrebujete niekde byť. A keď ti aerolinka ten let zruší, tak už nabudúce si rozmyslíš, že či pôjdeš s ňou alebo pôjdeš s niekým iným.
Mišo Gula: Nemal som, že by pocit, že by aerolinky niekedy zaujímalo, či ja stihnem alebo nie, to-
Juraj Tóth: Tak to je zase druhá vec.
Mišo Gula: Tento, tento feature nevnímam u nich.
Mišo Ukropec: Ale, ale oni nemôžu predsa to lietadlo akože ne, akože nepoletí. Proste to lietadlo musí odletieť.
Mišo Gula: No lebo ono tam má to parkovné.
Juraj Tóth: Keď to urobí, keď to urobí do tých štrnásť dní predtým dátumom odletu, a tak ti len musí vrátiť peniaze a neplatíš žiadnu pokutu.
Mišo Ukropec: Jasné, ale že prídem na letisko, som načekovaný. Keby som v tom lietadle mal byť sám, tak to lietadlo musí odletieť.
Mišo Gula: No, no ale kvôli tomu, že tam nemôže zostať, lebo, lebo práve tam sú nejaké sloty, kedy môže parkovať, kedy musí-
Juraj Tóth: Záleží od letiska a hlavne je častokrát už to lietadlo musí potom byť niekde inde, že na to, aby odletelo, tak aj na tej druhej strane tí-
Mišo Ukropec: Ty počítajú.
Juraj Tóth: Nejakí cestujúci čakajú, áno, že poletia a môže byť, že tu ich je dvadsať, ale tam ich je stoosemdesiat. A to je vlastne ďalší aspekt toho celého, route developmentu, že v ideálnom prípade to lietadlo je plné oboma smermi. Čiže napríklad teraz máme novú linku z Košíc do Ríma, tak prirodzene robíme marketing tu vo svojej spádovej oblasti, aby teda čo najviac východniarov letelo z Košíc do Ríma. Ale platí, že časom budeme radi, aby stále viac a viac Talianov na to lietadlo sadne a príde na východné Slovensko. Mali sme vlastne aj event nedávno na slovenskej ambasáde v Ríme spolu s kolegami z cestovného ruchu, kde sme prezentovali náš región. A to je vlastne cesta, aby to lietadlo fungovalo oboma smermi ideálne.
Mišo Ukropec: Ako funguje ten overbooking? Že je, sa predá viacej leteniek, ako je kapacita lietadla a potom chodí teta a ponúka za tri kilá, kto poletí zajtra, za päť kíl a sedem kíl, za liter.
Juraj Tóth: To sa žiaľ deje. Teda žiaľ-
Mišo Ukropec: Nie je to žiaľ.
Juraj Tóth: Je to, je to tak, ako to je, pretože sú čísla, nepoznám ich presné, ale veľakrát je vysoké alebo isté percento no shows. To znamená, ľudia si kúpia letenku, jednoducho nedôjdu na to, na to letisko. A to vlastne dáva aerolinkám tú možnosť, že priemerne toľko a toľko nám tak či tak stále nedôjde. Ale sem-tam sa stane, že dôjdu všetci, čo si to kúpili a je ich viac, ako je sedadiel v lietadle. A vtedy sa dejú tieto kompenzačné mechanizmy.
Mišo Ukropec: To nás ešte nikdy netrafilo. Ja vždy, keď tak nadávam, už som to párkrát videl, vieš, a-a-ale vždycky iba na vedľajšom lete. Jakože nevidel som to nikdy na tom mojom, by som dal saliter, to beriem. Hotel si prosím. To budem mať potom tomu fun fact. No.
Mišo Gula: Ako si sa ty k tomu dostal?
Mišo Ukropec: Tak presne, že toto, toto neni biznis taký, že-
Mišo Gula: Že hej, nie úplne, že-
Mišo Ukropec: Že vysoká škola biznis.
Mišo Gula: Denne sa nestretávame.
Mišo Ukropec: Áno, na Ekonomickej univerzite, Fakulta biznis developmentu leteckých spoločností.
Juraj Tóth: Hej, to asi nie. Ani ja teda nemám nič spo-spoločné s letectvom vyštudované. Študoval som FBI na Ekonomickej fakulte v Košiciach, financie, bankovníctvo, investovanie na technike a bol inzerát na letisko, na dokonca vtedy ešte na právne oddelenie, na pozíciu správca zmlúv. To som ako právne vzdelanie som nemal, ale bolo aj ekonomické okej a rekuže letisko, to znie, že zaujímavo. Tak, ma zobrali. Som sa prihlásil normálne cez pohovor a zvyšok je história, ako sa hovorí, pretože dovtedy nejak sa aktívne ten letecký obchod v Košiciach veľmi nerobil a bol som asi v správnom čase na správnom mieste. A vtedy sme spolu s kolegami, hm, kopli do vrtule. A zase, ako hovorím, zase veľa vecí sme sa učili za pochodu. Ako, ako sa to robí, ako chodiť na tie konferencie, ako sa pripravovať, ako potom vlastne, nie že veľakrát, ale v zásade vždy za tých dvadsať minút ten biznis neurobíš. Čiže potom idú tie follow upy a cestuješ napriamo už do tých, centier tých leteckých spoločností, kde sídlia, už dohaduješ konkrétne veci a samozrejme berieš partnerov na, k sebe na palubu, pretože zase tiež veta, ktorú často opakujem, že nikto neprileetí niekam len preto, že je tam letisko. Okej, možno do Singapuru, to je asi jediné globálna výnimka, aby som si tiež zaletel len preto, aby som si pozrel letisko. Ale letisko je infraštruktúra, je to asfalt, sklo, oceľ, betón, ale letí sa do tej destinácie. Čiže ja som síce zamestnaný na letisku, ale ja predávam celú tú destináciu s jej turistickým alebo biznis potenciálom, a preto aj stále viac a viac sa snažíme naberať v úvodzovkách na palubu aj tých partnerov, či už turistických organizácií alebo, biznisových, aby sme ten potenciál vedeli lepšie odkomunikovať, predať.
Mišo Gula: Ja som bol asi najviac sklamaný z letiska v Las Vegas a neviem, či to bolo len kvôli tomu, že to bol vnútroštátny let, že to bol proste bohužiaľ blbý terminál, ale to bolo strašné. To je, to nie, to nie že košické letisko, to jak keby som ja neviem do Keceroviec na letisko priletel. Akože to bolo-
Juraj Tóth: Vieš, ty si mal ideálne-
Mišo Gula: Špina, smrad. Ešte len vyjdeš z lietadla a rovno automat do hlavy ti hodia. Chápeš, aby si si, vybuchol nejaké ovocká, rozumieš? Ako strašné.
Mišo Ukropec: Na Las Vegas mi nešahaj, tam som si vyhadzoval z automatu osemdesiat deväť dolárov.
Mišo Gula: Na letisku?
Juraj Tóth: Nie, nie v hoteli.
Mišo Gula: Ukojil si si svoje gambling-
Juraj Tóth: Ti poviem.
Mišo Gula: Chuťky.
Juraj Tóth: Som vydelal.
Mišo Gula: Super.
Mišo Ukropec: Mňa Vegas sklamalo ináč celkovo, že V-Vegas je podobné v tomto zmysle ako Dubaj, že nočné fotky sú úžasné, ale keď to vidíš zblízka cez deň,
Juraj Tóth: tak je to také, že Vegas je, bolo pekné asi keď bolo nové. No Dubaj vie byť pekný, keď je nový, no už keď je starší, o to pieskou praskaný.
Mišo Gula: Existuje taká, taká teória, neviem, ako sa to volá, že takej skupinovej slepoty, že keď sa pozeráš na skupinu žien, tak všetky vyzerajú akože, akože sexy. Ono keď si zazoomuješ na konkrétnu jednu vždycky individuálne, tak zrazu také, vieš, špaty. Proste to, také memečko kolovalo. A to je presne to isté s Las Vegas, že keď, kým sa na to pozeráš zhora alebo-
Juraj Tóth: Z diaľky.
Mišo Gula: Proste z diaľky, všetko super. Akonáhle prídeš na tú ulicu a vidíš tých ľudí na zemi, tie všelijaké zdegenerované ksichty, ktoré ti tam chodia, no stratíš ten ideál, ako keby.
Mišo Ukropec: Ale aj tie kasína, keď to vidíš zvnútra zblízka, tak, tak ne-ne-není to jak z filmu Kasíno-
Mišo Gula: No.
Mišo Ukropec: S De Nirom.
Mišo Gula: Neviem, nebol som nikdy.
Mišo Ukropec: Ale videl som veľmi krásne letisko. To bolo v Mumbaí.
Mišo Gula: Hm.
Mišo Ukropec: To som bol, v Singapure som ešte nebol. To mi chýba.
Mišo Gula: Ani ja inak.
Mišo Ukropec: Ale vieš, čakáš, že prídeš do Mumbaja, že Jesus to bude. No a to bolo. Ale že dualita tisícpercentná, vieš, ulica.
Mišo Gula: Som tam bol a nepamätám si to. A bol som, bol som na tom letisku.
Mišo Ukropec: No tak mňa to teda že zaujalo. Možno preto ma to zaujalo, lebo som čakal- Ako že India style niečo, vieš, regionálne niečo. Vôbec nie. To bolo, že tak nádherné letisko. Ale vieš, to je presne India. tu končí slam, čiara a totálny luxus, že totálny. No tak ale dobre, naspäť ale k tomu, k tomu business developmentu, že my máme s biznisom tú skúsenosť, že super je, keď zákazníkovi tečie do topánok. Sú situácie, kedy leteckej spoločnosti tečie do topánok a potrebuje biznis?
Juraj Tóth: Fú, zaujímavý koncept. Tak väčšinou, keď im tečie do topánok, tak my na to tiež doplatíme. Že dáme-
Mišo Gula: Nie, nie, pardon. Ja to nemyslím tak, že tečie do topánok v zmysle, že biznis nejde-
Juraj Tóth: Áno.
Mišo Ukropec: Ale že potrebujú rásť.
Juraj Tóth: Okej.
Mišo Ukropec: Áno, všetko sú to firmy kótované na burze a kde čo. A kvartálne výsledky sú mantra. Ale to nemusí len
Mišo Gula: rásť. To môže byť aj to, že napríklad, ja neviem, Rusi zaútočili na Ukrajinu. Zrazu sa nelieta na Ukrajinu, zrazu ti stojí päťdesiat lietadiel a musíš ich niekam umiestniť, lebo nemôžu stáť. Čiže toto napríklad môže byť ten tlak.
Mišo Ukropec: A tých Ukrajincov treba dostať do Londýna, že áno.
Mišo Gula: Ale že toto môže byť napríklad ten tlak biznisový, kde oni musia nájsť nové destinácie, lebo lietadlá proste nemôžu stáť.
Juraj Tóth: No vlastne podobná, podobná situácia bola teda s tým, Wizz Airom. Tam ako problém, ktorý do toho vstupuje, je tá obrovská konkurencia, že v Európe neviem, vyše štyristo letísk a všetci sa bijeme v úvodzovkách o tú istú kapacitu, lebo to lietadlo je žemuvo bol asset, ty ho vieš dať hocikam.
Mišo Gula: Okej.
Juraj Tóth: A takže tam, tam súperime so všetkými, nielen tu v našej spadovej oblasti. A vlastne vtedy, keď sa riešila táto báza Wizz Airu v Bratislave, z ktorej teda vyplynula aj, linka, Bratislava-Košice, tak Wizz Air zrušil svoju základňu v Abú Dhabí, kde mal dvanásť lietadiel z rôznych dôvodov geopolitických a potrebovali niekde, niekde dať, tak sa ušli aj, aj na, pre Slovensko.
Mišo Ukropec: A j-jak to bolo alebo jak je to s tým fightom medzi Wizz Airom a Ryanairom v Bratislave?
Juraj Tóth: No tak-
Mišo Ukropec: Môžeš o tom niečo povedať, alebo je to tak-
Juraj Tóth: Tak ako z hľadiska, z, z, z hľadiska diváka, teda spovzdálky, ako to, to sledujeme, že je to z krátkodobého hľadiska určite fajn pre cestujúcich, lebo sú nízke ceny leteniek na mnohých destináciách a, a, a tá, tá kapacita je obrovská, že, že, hm, neviem presne tie čísla tých destinácií, ale že aj Wizzair, aj Ryanair majú vyše tridsať až štyridsať destinácií. Na niektorých sa prekrývajú a teda tie letenky sú, sú veľmi atraktívne cenovo. Tak krátkodobo je to fajn. Otázka je, že teda dokedy, ako dlho to, to budú zvládať obidvaja títo, bojovníci.
Mišo Ukropec: Vďaka tomu náš Tomáško môže lietať, do Košice-Bratislava za tridsať peňazí. Díky Ryanair, díky Wizzair.
Mišo Gula: Mňa ešte trošku zaujíma aj tvoja osoba v zmysle nejakého budovania personal brandu, lebo sme si povedali, že, že dobre, došiel si nejak na tú svoju pozíciu. Takých ľudí na Slovensku je asi pár, čo robia to, čo ty. Ak poviem pár, tak dvaja.
Juraj Tóth: Do päť asi, no.
Mišo Gula: celkovo v Európe to budú proste, na každom letisku to bude rádovo pár ľudí asi, hej.
Juraj Tóth: No tie väčšie letiská na to majú oddelenia, ale-
Mišo Gula: Dobre, ale-
Juraj Tóth: Tak na tých konferenciách napríklad sa stretávame na tej európskej, že tam je nás osemsto až tisíc a to sú spolu letiská aj, aj rolling.
Mišo Gula: Čiže to tvoje povolanie nie je zrovna tuctovka. ako je to, keby si zrovna dnes prišiel o prácu? zajtra sa zamestnáš na inom letisku? je to, že si aktívny na LinkedIne, že, že tvoríš content a tak ďalej, súvisí to s tým, aby si si budoval nejakú pozíciu? Alebo je to pomoc propagácii leteska, letiska, alebo je to jedno s druhým? Ako, ako to vnímaš to svoje pôsobenie vôbec na LinkedIne a na, na sociálnych sieťach?
Juraj Tóth: Asi jedno s druhým. ale vlastne k tomu LinkedInu som sa tak aktívnejšie dostal, keď som paradoxne, keď som bol mimo, letiska Košice, keď som mal takú päťročnú pauzu a tam teda môj vtedajší šéf, Brit, tak on veľmi tvrdo ma do toho tlačil v tom najlepšom slova zmysle, kde aj vlastne som si vytvoril ten návyk, že, že naozaj je to fajn a teraz to pomáha v tom zmysle, že keď sme na tých konferenciách, tak naozaj poznám veľa ľudí, s ktorými som sa možnože naživo nestretol, ale cez ten LinkedIn ma vnímajú. Veľakrát je sranda, že nikdy v živote ti nedá ani lajk, ani koment, nič. Ale, ale ja ťa poznám z LinkedInu, jako okej, ďakujem.
Mišo Gula: Veľmi dobre poznáme.
Juraj Tóth: Takže, ale plus je to, je to fajn aj nad, ako ten B2B nástroj aj pre, aj na promo toho, čo robíme na letisku Košice.
Mišo Ukropec: Už si s tebou chcel robiť niekto fot-, fotku?
Juraj Tóth: Raz sa mi stalo, lebo vlastne v tej predchádzajúcej práci, kde sme robili eventy tieto letisk-, letiskové aj v Afrike a boli sme teraz minulý rok v Hongkongu na tejto svetovej konferencii a tam partia nejakých šiestich Afričanov, že: „Čau Juraj, poď si s nami dať fotku.“ Nevedel som vôbec, že kto to je, ale ma videli na nejakej tej africkej konferencii.
Mišo Gula: Lebo, lebo my si tak hovoríme, že v tej našej brandži akože určite patríme medzi top viditeľných ľudí, na LinkedIne teda špeciálne. A to som sa chcel opýtať, že či u teba je to podobne, že či to vnímaš tak, že keď sa stretnete akože z rovnakého biznisu alebo rovnakej pozície, tak že ty si ten známy, ty si tá hviezda, keď tam prídeš?
Juraj Tóth: Nepovedal by som, že hviezda, ale, ale-
Mišo Gula: Však čo sa hanbíš? Povedz.
Juraj Tóth: Ale, ale áno, tých, tých spojení mi tam časom naskákalo dosť. A vlastne aj to je dôvod, prečo robím ten LinkedIn v angličtine, čo niekedy s tým zápasím. Akurát som počúval, minule ste mali o tom dobrú debatu, že keď už si raz Angličan na LinkedIne, tak netreba skákať do slovenčiny, tak zatiaľ sa toho držím.
Mišo Ukropec: Tak.
Juraj Tóth: A, a áno, pri tej medzinárodnej spolupráci to, to pomáha, že vnímajú to tí ľudia.
Mišo Ukropec: Fun facty. Poďme na to. Tak daj.
Juraj Tóth: No ja vám dám otázku, že keď sme teda začali, aj skončíme pri tej linke Košice-Bratislava, že koľko cestujúcich podľa vás ju vyžu-, využilo v tom roku 2009, keď teda to lietal SkyEurope tými Boeingami niekedy aj trikrát denne.
Mišo Ukropec: Za celý rok?
Juraj Tóth: Za celý rok. A je to teda aj tam, aj späť. A ešte dávam jednu pomôcku. V tom roku sme vy-, vybavili päťstodeväťdesiatdva tisíc cestujúcich ako letisko Košice.
Mišo Gula: Sto tridsaťsedemtisíc tristo.
Juraj Tóth: Stodeväťdesiat tisíc.
Mišo Ukropec: Štyridsať percent robilo Košice-
Juraj Tóth: To bol rok 2008 a tento rok opäť teda, keď všetko pôjde dobre, tak to bude cez dvestotisíc, pretože tie lietadlá sú väčšie.
Mišo Ukropec: Okej, ja mám s Wizz Airom negatívnu skúsenosť. Takú, ale, takto, ja som neni čo, čo by sa akože sťažoval na veci, ale mám jednu negatívnu. Tak jak počúva niekto z Wizz Airu. Nastúpim do lietadla. Mal som veľký kufor, lebo to som letel tuším, že do Rijádu alebo, alebo do Džiddy, niekde tam. Veľký kufor dole. A, a mal som notebookovú tašku so sebou. Nemal som akože kufríček, ale notebookovú tašku. A, a mal som, myslím, že, a to som si, neni istý, či som mal aj extra leg space. Neviem, to už je ale jedno. Prídem, otvorím si hore, ten, ten kabinet, hodím tam tašku a letuška mi hovorí, že no, no, no, no, no, že pod nohy. A ja kukám na ňu, že prečo, však akože je tu miesto, ale tam už, akože ona bola plná, tam sa zmestila len tá notebooková taška. Kufor sa tam už nezmestil. A ona, že: „To, že keby niekto prišiel s kufrom.“ Ja kukám, jak, p, s jakým kufrom, baby? Tu akože kufor už akože druhý ako nepôjde. Hej? Sem sa zmestila. „Nie, dole pod nohy.“ Tak kukám na ňu, tak dám som ho pod nohy. Hovorím, nechcem byť, vieš, jak z tých, youtubových, oni sa hádajú s letuškou a potom ho vyhodia.
Mišo Gula: Ešte ťa vyhodia.
Juraj Tóth: A ešte budeš dostaneš k preplateniu všetky náklady.
Mišo Ukropec: Áno, ešte banán dostanem. Nie, nie, nie, tak som akože ustúpil. Už lietadlo sa zavrelo, ale ešte sme ako nerolovali na dráhu. Hovorím, dobre, už lietadlo je zavreté. Boarding closed.
Juraj Tóth: Completed.
Mišo Ukropec: Completed. Tak som zobral tašku a pleskol som ju hore. Tak škaredo na mňa pozerala. Potom sme akože pristáli a hovorí mi, že: „Don't do this again.“ A ja kukám na ňu, že ale baby, ako a čo si ako čakala, že to budem mať päť hodín pod nohami, keď hore je miesto? To akože jediná, mám, že, že top pozitívne skúsenosti, lacné, drahé, všetko jedno. Ale tuto Wizz Air som kukal, že ako.
Juraj Tóth: Tak ono vieš kde, lebo ty si, keď si berieš tú väčšiu príručnú batožinu, ktorá ide hore, za ňu si máš zaplatiť a ty si mal zadarmo ten, tú tašku.
Mišo Ukropec: Lenže počkaj, ja som mal-
Juraj Tóth: A tam má, tam má ísť pod nohy.
Mišo Gula: To ide z jej peňazí.
Mišo Ukropec: Lenže ja som mal zaplatený velikánsky kufor, ktorý išiel dole.
Juraj Tóth: No a tak to je jedno, to je úplne iný biznis.
Mišo Ukropec: To je ďalšie. A počítač, ale ja som nemal kufor, poči-, taška je normálne. Počkaj, nie, to bolo, že dvadsaťtri kilo.
Juraj Tóth: No áno, to je, išlo do podanej batožiny.
Mišo Ukropec: Ale hore som mal normálne, že plus jedna. Čiže mal si priority, že mal si dve príručné batožiny. Teda tú tašku s notebookom a nejaký menší kufrík. Ja som nemal žiadny menší kufrík, ja som mal len ten veľký. No o tom hovorím. No. No ale mal som, že jedna plus jedna. No ale-
Mišo Gula: Ja som to mal mať so sebou.
Mišo Ukropec: No
Juraj Tóth: ale nezaplatil si si priority dvadsaťpäť alebo tridsať eur, tak to bola len taška pod nohy.
Mišo Gula: Ináč to-toto ma už, toto ma už vytáča, že už nielen za kufor dolu, ale už aj zo, za príručnú tašku hore si máš doplácať.
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Ja neviem, či už za peňaženku v zadnom vrecku nabudúce si budem platiť alebo-
Mišo Ukropec: Ale nikde nebolo povedané, že si musím priplatiť, aby som to mal hore.
Juraj Tóth: No nie, nie, nie tak to samozrejme explicitne to nie je, ale je, že teda keď máš tú zadarmo, tú najmenšiu príručnú batožinu, ako je taška na notebook, tá patrí-
Mišo Ukropec: To je kabelka
Mišo Gula: pod sedadlo pred tebou.
Mišo Ukropec: Tak do Brna. Akože lietam, že dvakrát do mesiaca a toto je, že prvýkrát.
Juraj Tóth: No že to niekto hej, je to toto. Takže je vidno-
Mišo Ukropec: Do Rijádu. Nebol to, že-
Mišo Gula: No ale ty-
Mišo Ukropec: Že tun着 po Európe.
Mišo Gula: Ale chodíš štandardne nízkonákladovkami do tohto?
Mišo Ukropec: Beriem, vždycky beriem, že najlacnejší shit, čo je v rozumnom čase. Tak startupisti proste kukáme na peniaze.
Mišo Gula: Ja mám, ja mám ešte jeden fun factík, že keď si prišiel, tak sme sa debatovali o tom, že koľko to zaberie času, ako kebyže ideš na letisko, kým ťa odbavia a tak ďalej. A, a som povedal, že však hodinu pred tým musíš byť. A ty si tak zareagoval, až, až hodinu nie, že akože je tam trošku flexibility. Tak môj fun factík súvisí s tým. Dúfam, že to je už premlčané. Sedíme na obede ešte v Prešove s jedným Nemcom. Mal odlietať z Košíc. Pozrieme na hodinky. Fú, štyridsať minút do odletu. Do odletu! Nieže do-
Mišo Ukropec: Do boardingu
Mišo Gula: boardingu, do odletu. Úplne sme na to zabudli, sa zakecali a tak ďalej. Hovorím, však skúsme. Sadli sme. Počúvaj dvesto diaľnica, tie naokolo proste ako šialené. To rodný list by mi zobrali, keby ma chytili vtedy. Došli sme na letisku, na letisko desať minút do odletu bolo, keď sme došli na letisko a samozrejme všetko check in záver zatvorený, kufre už v tomto, nie? A ja tak idem. On Nemec, ako by si tam veľmi neporadil. Tak išiel som za, za tými babami tam. Hovorím, že ťažký prúser, ale ten človek je veľmi dôležitý. On musí sa dostať akože týmto letom. Začali tam cez vysielačky volať toto. Normálne ho ešte zobrali, pristavili nazad ešte tieto schodíky a zobrali ho. Ale to nikde inde na svete podľa mňa by sa toto nestalo.
Mišo Ukropec: Keď hovoríš o tom, to mne sa stalo, akože teraz s Tomášom sme boli tiež niekde Blízky východ, kamo, sme sa zabudli v Saloniku, sme utekali cez celú, ono a už sa mi stalo, že som aj zmeškal lietadlo.
Mišo Gula: Kvôli Saloniku?
Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, to som neskoro prišiel na letisko, ale, ale nemalo to akože vážny dôvod. Proste nejak mi to ušlo a normálne mi, mi odletelo do Zürichu lietadlo. Ale to je, že dávno, to dávno, dávno, ale to boli letenky za tisíc šesťsto frankov, takže som letel ďalším lietadlom bez príplatku.
Mišo Gula: Výborne. Mám ešte jeden fun factík.
Mišo Ukropec: Vidíš.
Mišo Gula: Letel som z Budapešte dvanásť minút do kon-do konca boardingu bolo. parkoval som na parkovisku dvanásť minút pred, pred koncom boardingu.
Mišo Ukropec: Ježiš.
Mišo Gula: Utekal som tam na, na tú kontrolu, som hneď išiel za, za SBSkárom, vysvetľujem mu čo a čo. Jasné, tu zobral ma do ešte aj v tom VIPčku alebo v tom priority som musel čakať. Ty vole, pozerám sedem minút, šesť minút. To tak rýchlo som ešte nebehal. Dva kufre, lebo to som do Ameriky cestoval. Dva kufre takto som utekal cez ešte na inom terminále som zaparkoval do riti, ešte som musel cez druhý terminál. Počúvaj, prišiel som tam zdychčaný jak, jak toto. Tie baby už, už zatvárali počítače. Prišiel som, že, že presne a hovorím: „Pozrite sa na mňa, musíte ma zobrať. Neexistuje, že ma tu necháte.“ Tie baby, no dobre, otvorila nazad notebook a ešte ma tam nahodila.
Mišo Ukropec: Vážení, poučte sa z našich chýb, nebuďte kolotočári.
Mišo Gula: A nikdy nie je neskoro. Ďakujeme, Jano, že si prišiel.
Mišo Ukropec: Díky veľmi interesantná beseda.
Mišo Gula: Ďakujeme. Čau, drž sa.
Mišo Ukropec: Čau, čau.