Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#781 h 2 min

#78 – Juraj Holub - Úloha moderátora na konferencii

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Moderátor Juraj Holub, ktorý bol spíkrom na konferencii Kolotočárov v Prahe, rozpráva, ako vyzerá úspešná konferencia a prečo je 99 % panelových diskusií zlých – hoci tvoria tretinu programu. Dobre odfacilitovať panel je podľa neho jedna z najťažších úloh moderátora: s krátkym časom, priveľa názormi a slabou prípravou to často nevychádza. Vysvetľuje, ako zapájať publikum cez hlasovanie a otázky (na pražskej konferencii sa zapojilo sedemdesiat až osemdesiat percent ľudí), prečo klasický networking zlyháva a ako ho oživiť, aj čo je „holandská škola“ moderovania. Hovorí o tom, že podiel v Slide mu dal finančný vankúš a slobodu, o sebavedomí ako funkcii prípravy a skúseností, o zrkadlení protistrany v komunikácii a o tom, že aj najlepší improvizátori sú výsledkom tisícov opakovaní. Na záver dáva moderátorom spätnú väzbu.

Hlavné myšlienky

  • Väčšina panelových diskusií je zlá – príliš veľa ľudí a názorov, málo času a prípravy.
  • Dobrá konferencia aktívne zapája publikum, napríklad hlasovaniami a otázkami v aplikácii.
  • Klasický networking zlyháva; oplatí sa ho štruktúrovať, napríklad počas obedňajšej pauzy.
  • Sebavedomie pri vystupovaní vychádza z prípravy, vedomostí a skúseností.
  • Efektívni komunikátori dokážu zrkadliť protistranu a prispôsobiť sa jej.
  • Najlepší improvizátori nemajú dar z nebies – robili to tisíckrát.
  • Novú prednášku treba odohrať viackrát, kým naozaj sadne.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (13)

Citáty

99 % panelových diskusií je zlých.
— Juraj Holub
Dobre odfacilitovať panelovú diskusiu je jedna z najťažších vecí, ktorú môže moderátor robiť.
— Juraj Holub
Najlepší improvizátori nie sú preto, že majú dar z nebies. To je preto, že to už robili miliónkrát.
— Mišo Gula

Popis epizódy

V tejto epizóde sa s Jurajom Holubom rozprávame o tom, ako vyzerať úspešná konferencia a prečo sú mnohé panelové diskusie sklamaním. Dotýkame sa aj toho, čo robí moderátora výnimočným, prečo klasický networking zlyháva a ako zapojiť publikum tak, aby nebolo len pasívnym divákom.


🔹 Ako by mala vyzerať moderná konferencia

🔹 Spôsoby, ako aktívne zapojiť publikum

🔹 Úloha sebavedomia pri vystupovaní

🔹 Časté chyby panelových diskusií

🔹 Čo je holandská škola moderovania

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 47 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Juraj Holub: 99 % panelových diskusií je zlých. Dobre odfacilitovať panelovú diskusiu je jedna z najťažších vecí, ktorú môže moderátor robiť. Ja si hovorím Juraj, ty si, ty si Ježiš Mária, tam nikto nepríde, však to je úplne trápne. Kokos, prídem sa pozrieť a tam 50 ľudí pod pódiom, ty vole a robia networking. Investori podvedome vnímajú aj ten výkon z pohľadu reční alebo prezentácií ako jeden z hlavných kritérií, prečo sa rozhodnú investovať.

Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešáčik.

Mišo Gula: Dnes máme jedného hosťa, ktorý vznikol asi tak, že my sme pred mesiacom robili konferu, na ktorej ty si bol, aj spíkrom. Bolo to v Prahe, bola to medzinárodná konfera a on tam pôvodne úplne že, že akože nemal byť ten človek, lebo my sme si tak hovorili, že my by sme potrebovali nejakého dobrého moderátora alebo moderátorku teda ešte lepšie, lebo tá konfera bola taká, že, že akože cieľová skupina, že 99 % muží, hej, v hľadisku. Tak ja s chalanmi si hovoríme, že kokos, potrebujeme nejakú super kočku. Proste to ako musí to tam proste rozbiť, ako keby tu, chlapskú, chlapskú enklávu. Hovorím, to musia padať sánky, keď tam vyjde akože na pódium. A jeden tip sme mali. Keď sa spoznávaš, tak čau, hej, ale bohužiaľ nemohla. Tak vtedy vznikol druhý nápad, druhý adept a že tu máme takého nejakého chlapa. Hovorím, ty kokos chlapa. No dobre, no. Pozreli sme nejaké videjká, super, dali sme call, super. Bol event, nože mega super. Neviem aký si mal ty pocit, ale ja som bol že totálne hotový.

Mišo Ukropec: Ja som bol príjemne prekvapený. na to musím povedať, že ja, cohostujem, lebo teda sú tam dva tracky na tých konferenciách v Dubaji, v Riade a normálne som si našiel inšpiráciu, akože pár vecí z toho, čo som tam videl normálne budem implementovať.

Mišo Gula: Kľudne sa k tomu vieme aj, aj vrátiť, akože k niektorým veciam. No. Tak vitaj Juraj Holub.

Juraj Holub: Čaute chalani a-

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Juraj Holub: Ja som strašne rád, že ste ma pozvali teraz aj na druhýkrát. Teda nielen na pražskú konferenciu, ktorá bola úplná šleha a veľké vďaka za vašu dôveru, lebo vždy keď sa rozbieha nejaká spolupráca ohľadom konferencie, je to do veľkej miery o budovaní dôvery a teším sa, že nám vyšiel takto aj druhý podcast a verím, že ešte tých príležitostí bude kopec. Ale super, teším sa, že som tu s vami aj dík za takýto okamžitý, feedback a spätnú väzbu, že chceš implementovať nejaké

Mišo Gula: veci, čo si videl v Prahe? Vieš, ja som ho musel chalan, lebo sme ho platili, ale ty jo, od teba to je.

Mišo Ukropec: čo mňa potešilo, taktože. Prvé veci na prvom mieste. Normálne, keď, jak si to akože dával, ja som bol iba doobeda, lebo ja som potom musel prašiť na inú konferenciu zase do Tatier. Ale kukám na to, hovorím, kurnik šopa, ja už som na nejakých konferenciách bol, lebo ja spíkujem tak asi na dvadsiatich konferenciách ročne. Takže mám nejakú predstavu, že from very shitty to do po velice, velice, že dobre. Hovorím, kurnik šopa, ale akože dávaj telefón a už som si začal normálne písať, že tak toto spravím, toto spravím, hento spravím. Fíha, na toto som vôbec nemyslel. Okej, dobrý nápad. A no ako a to je akože jedna že dobrá vec a druhá, keď vy ste mi potom volali aj, aj Mišo, aj Tomáš Barnáš, že mi, že, že feedback. Ja som dal feedback. Teda nie som v tom akože nijako materiálne ani ináč zaangažovaný, ale že to bolo, že, že top, top, top, top, že svetová akože akcioška. A potom, keď som im to povedal, tak oni mi volajú jeden aj druhý, že si strašne cenia odo mňa takýto feedback, lebo že ja som toho už videl a že keď ja poviem, že to bolo, že bomba, tak to berú tak, že to bola bomba a normálne, že tých päť hodín, čo som tam bol, hovorím, kurne, akože fíha. A ten feedback vlastne z celého sveta mne vybuchol. Ja som nič nepostoval tie dni, lebo nebolo kedy. A mne vybuchol LinkedIn z toho, čo sa tá konferencia, tridsať ľudí o nej písalo? To som v živote nevidel, že by. A tam boli ľudia z Ameriky, z Austrálie, z Japonska, z Číny, z Kórey, z kade. Akože prosím?

Juraj Holub: Bolo to neskutočné a ešte keď si zoberete, že ste to organizovali prvýkrát, tak to je strašná šlaha. Ja nadviažem na to, čo si ty povedal, Michal, že tiež za tých posledných desať, pätnásť rokov ja som videl kopec tých konferencií a zadeliť takýto level na prvýkrát, to je niečo neskutočné. Sponzorom tohto podcastu je 3Dice.

Mišo Ukropec: Môže, môže, môže.

Mišo Gula: Ale vieš čo? Aby sme to konkretizovali, že čo to bolo také, že, že

Juraj Holub: čo tam zafungovalo? Tak zafungovali tam úžasní spíkri. Zafungovala tam fantastická komunita, ktorá očividne ešte nemá toľko príležitostí sa stretávať, čo je strašne dôležité. Čiže je tam dopad, teda pardon, je tam, je tam demand, dopyt po takýchto konferenciách. Ten obsah bol úžasný. Tí ľudia boli namotivovaní a potom aj z pozície moderátora sa strašne dobre robilo s takýmto publikom, lebo ten komunitný element, ktorý tam vznikol, to je niečo, čo nie vždy sa podarí, podarí dosiahnuť. Ja to tak rád hovorím, že to je jak keď umelci hovoria, že strašne dobre sa mi hralo v Berlíne alebo veľmi dobre sa mi hralo v Bratislave alebo ja neviem vo Varšave, že naozaj to tak je. Ty môžeš mať rovnaký koncert, ale to publikum, taká tá atmosféra, niečo v tom vzduchu Je nie vždy sa to podarí zreplikovať a tu to jednoznačne bolo.

Mišo Gula: Ja by som chcel, aby sme možno trochu aj o tom porozprávali. Určite by som sa vrátil aj k žltému eventu, napríklad kde som ťa spoznal. Ale skús prosím ťa v pár vetách najprv povedať ľuďom, že čo si, odkiaľ si, na čo si, prečo si a potom sa vrátime k eventom.

Juraj Holub: Jasné. Moje meno je Juraj Holub. Ja som bol desať rokov takmer desať rokov v Slido, kde som pôsobil ako marketingový riaditeľ. To bola jedna noha a moja druhá noha bola, ja som mal taký tajný, tajný titul, ktorý sa volal, že Chief Meeting Designer. A čo to znamenalo je, že som mal možnosť chodiť po svete po konferenciách a potom neskôr rozprávať sa zase s ľuďmi z korporátu, ktorí mali na starosti komunikáciu a interné mítingy. A zbieral som vedomosti. Zbieral som expertízu od konferencií, ako je South by Southwest, Web Summit a potom Fortune Five Hundred, teda Companies, ktoré tam, ktoré fungujú a robia tieto veci naozaj na vysokej úrovni. A veľa som o tom písal, veľa som zbieral toto know how. Potom som to sharoval cez, cez, cez, cez blog a edukoval som zároveň aj ten náš tím rovnako ako klientov. Takže ja som si desať rokov budoval takéto, takúto expertízu ohľadom komunikácie, interakcie, moderovania a public speakingu. No a potom, ako sme Slido exitli niekoľko rokov dozadu, tak ja som si povedal, že ja mňa baví budovať firmy a celý život vlastne som sa pripravoval na to, aby som mohol ísť takto sólo, tak som sa hodil do neznáma. Napriek tomu, že som sa v tomto, v tomto prostredí pohyboval x rokov, tak to bol skok do neznáma.

Mišo Gula: A prepáč teda, aby sme ti mohli správne závidieť. Ty si mal share v Slide, hej?

Juraj Holub: Áno, ja som bol, ono sa to volá, že founding employee. To znamená, že nebol som úplne ten core tím, ale bol som zamestnanec číslo osem a prvý človek, ktorý mal na starosti vlastne marketing.

Mišo Gula: Ďalší, čo je za vodou. Vieš.

Mišo Ukropec: Do smrti vystará.

Mišo Gula: Samých, samých takých ľudí my tu máme.

Juraj Holub: Ono ti to dáva. Kalani, pre mňa je veľmi dôležitá sloboda v živote a vytvorilo to nejaký vankúš, ktorý ti potom dovoľuje s väčšou ľahkosťou podnikať a robiť veci, o ktorých si vždy túžil robiť. Takže tam to začalo. No a posledné dva, dva a pol roka sa venujem profesionálnemu moderovaniu eventov prakticky po svete. A druhá taká noha, na ktorej momentálne stojím, sú public speaking workshopy alebo teda rečnícke workshopy, ktoré organizujeme každý mesiac v Spote a vytvára sa tam úžasná komunita ľudí zo všetkých segmentov, od kreatívcov, CEOs, founderov, startupov až po ľudí, ktorí pracujú v gastre, dokonca influencerov a umelcov. A mňa veľmi baví taká dimenzi, cross dimenzionálna skupina ľudí, že to nie je iba jednoliaté.

Mišo Gula: To by si, to by si nám mohol dať takú súkromku tuná, lebo-

Juraj Holub: Veľmi rád.

Mišo Gula: Myšovi tu sa smejú, že holá slovička a neviem čo.

Mišo Ukropec: Pretože to malo byť s otvorenou.

Mišo Gula: Ja, že vraj mám východniarsky prízvuk a neviem kde.

Mišo Ukropec: Dva, dva pivá.

Mišo Gula: Poďme vonku. Tak to by si nám mohol dať nejaký potom feedback na nás.

Juraj Holub: Veľmi rád. Rozrozprávajme sa a budem chytať počas tohto nášho rozhovoru nejaké veci a robiť si nejaké mentálne poznámky.

Mišo Gula: Dobre, čo je, čo je momentálne gro? Alebo máš to fifty fifty moderovania a mentoring alebo teda učenie? Alebo ako to je?

Juraj Holub: Je to asi sedemdesiat tridsať, že sedemdesiat percent času riešime public speaking workshopy. Buď teda tie otvorené v Spote, alebo potom chodíme do firiem a tam to má zas taký teambuildingový element a zvyšných tridsať percent približne sa venujem profesionálnemu moderovaniu. Zhodou okolností minulý týždeň som bol moderovať Reflect Festival, za ktorým stojí, stoja aj Slováci. Veľká časť toho organizačného tímu sú Slováci. Kika Priecelová samozrejme, teda Dušan Dufek a robia, že absolútne neskutočnú robotu. Tá konferencia je a je bez debaty na svetovej úrovni. Za mňa-

Mišo Gula: Druhá najlepšia.

Juraj Holub: Druhá najlepšia.

Mišo Gula: Presne druhá.

Juraj Holub: Presne druhá. Za mňa, za mňa silnejší zážitok ako South by Southwest alebo Web Summit. Takže obrovská, obrovský takýto virtuálny potlesk smerom ku nim, čo sa im podarilo za tých pár rokov spraviť. No a ja sa veľmi teším, že som mohol moderovať jeden z tých stageov, ktoré tam boli. Takže to bol napríklad teraz nedávna, nedávna taká fuška.

Mišo Ukropec: Dobre, kým sa dostaneme k nášmu feedbacku, teda k feedbacku na nás. Toto je startupistická akcioška.

Juraj Holub: V zásade áno, technológie, inovácie, ale je tam priestor presne aj pre startupy, aby odprezentovali nápady.

Mišo Ukropec: Okej, v tom Spote, keď robíte takéto nejaké public speaking tréningy. Ja som niekde počul, čítal, neviem, niekto mi to vravel, že pre ľudí je jeden z najväčších strachov, ktoré vôbec môžu mať, je verejné vystúpenie. Neviem, či to je pravda, neni pravda. Asi že ako pre koho. No a ja som bol predminulý týždeň v, vo Viedni na jednej startupistickej akcii, kde boli nejaké startupy v rámci predstavovačky to bola nejaká taká akože rýchla pitchovačka, taká, že minúto, každý mal že minútku, ale nebolo to pre nejakú komisiu alebo tak, alebo to vyslovene, že intro. Boli to také workshopy, kde sme sa potrebovali spoznať. Minulý týždeň som bol zase v Číne, kde bola konferencia dvojdňová. Dostal som sa do najhoršieho panelu, že vôbec kedy, čo som kedy že videl, zažil a dokonca bol toho, že bezprostredne priamo účastný, kde akademická obec takto sprznila svojou samolúbosťou a takým huhňavým, absolútne nezáživným niečím, že všetci, čo sme tam boli, že z biznisu sme kukali, že ty vole, už zmizni, už, už sklapni, už čas mu upol, už tam každý mal časomieru. Bol mínus dve minúty, mínus tri minúty, mínus štyri minúty, že ty vole, on nemá mieru ten človek.

Juraj Holub: Ale čo u spa-u spáčihalo-

Mišo Ukropec: Ale že totálny, že to bola že živá katastrofa. A teraz moja otázka je, že vidíš ty nejaký pattern v tom, že, že jak, jak sú na tom dobre alebo zle? Štandardní podnikatelia, ktorí sa chcú zlepšiť verzus startupisti, mladá generácia. Ty môžeš byť na tom rovnako dobre, zle, lepšie, horšie, všelijako. jak, ako hodnotíš tú, tú tvoju cieľovú trénovanú skupinu?

Juraj Holub: Sú tam dva, to-to sú dve rôzne prípady. To sú tie pitching competitions a potom sú panely ako samotné. Takže ja by som to možno rozbil jed-- alebo môžeme sa porozprávať o jednom po druhom. A číslo jedna, teraz poviem možno takú kontroverznú vec, ale deväťdesiatdeväť percent panelových diskusií je zlých. Deväťdesiatdeväť panelov-percent panelových diskusií je zlých. Prečo? Častokrát to nemá nejaký jasný koncept, častokrát je to pozliepané dokopy. Je tam veľa ľudí, nemá to nejakú jasnú víziu. Tí ľudia sú tam, musíme tam dať partnera, lebo si zaplatil nejaký partnerský slot. Musíme tam dať takéhoto človeka. Ale dobre odfacilitovať panelovú diskusiu je jedna z najťažších vecí, ktorú môže moderátor alebo akýkoľvek public speaker robiť. Napriek tomu približne tridsať percent všetkého programu, ktorý, kto, teda všetkých programov konferencie je vyskladaných z panelových diskusií. A ja vždy, keď z pozície moderátora ja sa tak pýtam a potrebujeme tam mať piatich panelistov? Keď máte tridsať minút a piatich panelistov,

Mišo Ukropec: Moc to nevychádza.

Juraj Holub: Moc to nevychádza. S nejakým otvorením koľko? Päť minút? To je jeden, dva vstupy, príliš veľa názorov a tak ďalej. Čiže málo sa rozmýšľa nad tým, ako vlastne dobre vyskladať tú panelovú, panel, tú panelovku tak, aby to prinášalo hodnotu. Poviem príklad, ale dá sa to uchopiť tak, že to vie byť záživné a vtiahnuť tých ľudí. Poviem príklad konkrétne z minulého roku Business Forbes Fest a téma vtedy posledné tri roky to je celé o AI a samozrejme, minulý rok nebola výnimka, ale bolo tam zavolaných štyria, štyria vedcovia alebo ľudia, ktorí sa točia okolo AI. A ten formát bol nasledovný. Namiesto toho, aby to bola zase všeobecná diskusia, tak na jednej strane dvaja vedci boli veľmi silne za to, aby AI bolo regulované a na druhej strane boli dvaja vedci proti tomu, aby bolo AI regulované. Ja som to moderoval a otvoril som tú diskusiu tak, že poďme sa spýtať publika, čo si myslia. Spýtal som sa teda živé hlasovanie cez Slido. Čo si myslíte, má byť regulované AI áno, nie? Získali sme teda nejaký obraz o tom, čo sa, čo si myslí publikum. Potom išla jedna strana, ktorá dala svoje argumenty za reguláciu, druhá strana proti regulácii. Potom tam vznikla voľná diskusia a na záver som sa opýtal zase publikum, čo si myslia na základe toho, čo počuli. Videli sme, porovnali sme to, ako sa zmenilo to hlasovanie a bolo to úplne, úplne inak vnímané celá tá, celá tá diskusia. Celé toto sa volá inak oxfordský, Oxfordská debata, čo je v zásade taký zabehnutý, zabehnutý-

Mišo Ukropec: Dopadlo inak to hlasovanie?

Juraj Holub: Áno, jasné, ono sa to po-posunulo. Nepamätám si konkrétne, ale jedna strana bola viacej presvedčivá ako druhá. Čiže čo sa tam deje v takomto formáte? Jedna, publikum je zaangažované od prvej minúty. Druhé, vo všeobecnosti v živote kontrast vytvára napätie. Aj tu máme kontrast za a proti. Čiže to napätie, kontrast verzus, teda kontrast, zároveň napätie drží ľudí na stoličkách a na záver je tam opäť nejaký prísľub ďalšieho zaangažovania. Takže keď sa dá pretransformovať tradičná panelová diskusia do nejakého takéhoto formátu, tak to prinesie aj oveľa väčší zážitok panelistom, ale v prvom rade oveľa väčší zážitok a lepší zážitok potom aj pre toho diváka. No a vrátim sa späť, ale tak nadviažem, nadviažem plynulo na to, na to, čo si chcel povedať.

Mišo Ukropec: Prepáč, ale k tomu malú, malú otázku, že na 3Dayse si mal, hm, platobný prostriedok, ktorým si motivoval ľudí, aby, aby sa zaangažovali. Nemáš platobný prostriedok, to znamená nejakú výhru, nejaké niečo. Ako vieš primäť ľudí, aby v tom hlasovaní zahlasovali viacej ako štyria?

Juraj Holub: Dá sa na to pozrieť cez dva, dva uhly. Prvý uhol je, že keď tá téma, tri dokonca, poviem tri veci. V prvom rade tá téma. Tá téma musí sadnúť publiku. Keď zoberiem opäť ten príklad toho AI. Keď ma nezaujíma AI, tak ja im ako moderátor môžem robiť čokoľvek a nevťahnem to publikum. Takže v prvom rade tá téma musí trafiť publikum. To je jedna vec. Druhá vec, tá otázka musí byť položená tak, konkrétne to hlasovanie, aby som chcel vôbec zahlasovať a sa zapojiť. Teraz hovoríme o life polls, teda živom hlasovaní. A opäť tu funguje úplne geniálne nejaký kontrast, nejaké napätie. Čiže myslím si, že AI by malo byť regulované. Áno, nie. Hej, že veľmi jednoduché, ľahko kontroverzné. Keď ma zaujíma téma, tak to chcem. Chcem sa do toho zapojiť. No a v neposlednom rade a tu zohráva veľkú rolu moderátor alebo teda speaker. Ja potrebujem dať veľmi jasné inštrukcie publiku, aby zahlasovali a potrebujem to povedať tak, že v zásade nepohneme sa bez toho, pokiaľ sa neuskutoční toto hlasovanie. Aj to najzaritejšie a najviac pasívne publikum sa dá rozpohybovať, pokiaľ sú všetky tieto tri kritériá v zásade naplnené, splnené. Opäť teraz príklad z toho, z toho Reflect festivalu. To bol, ja som moderoval outdoorový stage. Predstavte si, ako pohoda, prídete, vyvalíte sa tam do tulyvaku. Ľuďom sa nechce veľmi zaangažovať. Prídu si tam vypočuť tú prezentáciu, zasadia ako kšovi. Napriek tomu na začiatku tých prezentácií, na začiatku panelových diskusií sa mi vždy podarilo získať od nich hlasovanie alebo teda získať ich hlasy do nejakého, do nejakého toho live poll alebo živého hlasovania. Takže je to o tom, ako to vieš ty predať a či to povieš tak, že bez toho to sa vlastne nejdeme posunúť ďalej.

Mišo Ukropec: Výborne. Okej.

Mišo Gula: Ináč, ináč to Slido, to zakomponovanie teda, hlasovania, posielanie, otázok a tak ďalej, to bola vyhodnocovaná za jednu z najlepších vecí, ktorá akože tam bola na tom, na tom evente a v spojitosti ešte s moderátorom.

Mišo Ukropec: Ja som v živote nevidel, že Slido sa dá použiť takýmto štýlom. Ja som mal doteraz Slido, že to je, že napíšte otázku-

Juraj Holub: Áno

Mišo Ukropec: a tým to vždy akože skončilo. Tam boli dve, tri otázky, čo napísali dohodnutí ľudia, aby to nebolo trápne prázdne a vyriešené. Ale že odhlasovať predtým, potom a takéto featurky. Kurňa koša, ja si to Slido budem musieť pozrieť.

Mišo Gula: No a my sme tam mali angažovanosť to boli, že, že cez dve tretiny ľudí, čo pravidelne hlasovali

Mišo: alebo, alebo nejakým spôsobom.

Juraj Holub: Áno, tie, tie interakčné čísla boli úplne, že šialené. Sedemdesiat, osemdesiat percent, ak sa nemýlim celého publika bolo vtiahnutých do konferencie. Či už zahlasovali teda v tom živom hlasovaní alebo poslali otázku. A ja by som, ja by som to ešte trošku rozvinul, že to Slido sa dá presne využiť na, na to, že umožní ľuďom zasielať otázky. To je fajn. Druhá vec je nejaké živé hlasovania, ale taký ten tretí a za mňa ultimátny krok toho celého. A toto naozaj je niečo, čo som sa zase ja naučil od mojich mentorov. Zhodou okolností takých holandských moderátorov. Celý tento spôsob vlastne moderovania pochádza viac z takej tej holandskej školy moderovania interaktívnej je, že ty spojíš ešte aj mini diskusie ideálne v pároch alebo menších skupinkách s hlasovaním cez Slido. A to je ultimátny level, ktorý keď sa ti podarí dosiahnuť, je to úžasné. Ako to funguje? Príklad opäť z tej Free Days konferencie. Otvorenie druhého dňa. Čiže ľudia už mali možnosť počuť prednášky, mali kopec rôznych rozhovorov jeden s druhým. A ja čo som spravil bolo, že počas prvej, počas teda otvorenia druhého dňa som povedal ľuďom: „Okej, tak počuli sme skvelé prednášky a teraz by som bol veľmi rád, kebyže si v pároch poviete o tom, čo bola jedna vec, ktorá vás fascinovala alebo inšpirovala včera.“ Čo sa tam udialo? Jedna vec, že ľudia mali možnosť viacej pochrumať a spracovať to, čo počuli v deň jedna. A druhá vec je, pomohol som im stretnúť ďalšieho nového vlastne človeka. Až potom, keď, keď prebehla takáto krátka diskusia vlastne v tých pároch, tak až potom som im povedal: „Okej, tak teraz poďme si to celé vyzbierať cez Slido a zašlite teda tú jednu vec, ktorá vás inšpirovala včera cez Slido.“ Takže ono sa tam udiali tri veci. Spracovali obsah toho, čo počuli deň jedna. Druhá vec je, vytvorili si nový kontakt a v treťom rade opäť sa podporila celkovo tá interaktivita. Čiže keď sa to potiahne do takéhoto tretieho levelu, tak to je naozaj vtedy, kedy sa deje taká tá mágia.

Mišo Gula: No Juraj urobil ešte no minimálne dve šialené veci, čo, čo ako som si hovoril, že to je úplné bláznovstvo. Prvýkrát som to videl na Žltom

Mišo: evente, keď ako vtedy si tam bol ako spíker, nie ako moderátor, ale

Mišo Gula: povedal dve vety a potom vyzval publikum, aby vstalo a na záver, aby sa rozprávali. Ja som hovorím: „Ty si úplný

Mišo: magor, ako to, to, čo robíš?“

Mišo Gula: Tam bolo deväťsto ľudí. To bola šialenosť.

Mišo Ukropec: Ale keď to videl, všetci tam vstali, počúvaj to.

Mišo: No ale ja keď som to videl na tom 3 Dayse, hovorím, tak toto posral.

Juraj Holub: No.

Mišo: Lebo, lebo to som zvedavý, jak ich teraz zastaví, lebo tam sa rozbehla brutálna diskusia.

Juraj Holub: Áno, áno, áno.

Mišo: Zrazu

Mišo Ukropec: dvestopäťdesiat ľudí sa baví tam a hulák jak hovado. Hovorím tak, oni sa mali na minútku predstaviť, že čo robia. Prešli dve, tri, štyri minúty a hovorím tak a teraz ich akože usaď naspäť.

Juraj Holub: No a teraz druhá vec, že on sa rozhodol urobiť networkingovú akcíku, mini akcíku počas

Mišo Gula: obednej pauzy. Čo akože štandardom je, že ľudia zduchnú úplne preč. Máš problém ich dostať nazad. Ja si hovorím Juraj, ty si, ty si Ježiš Mária, nikto nepríde, však to je

Juraj Holub: úplne trápne. Kokos, prídem sa pozrieť a tam päťdesiat ľudí pod pódiom, ty vole a robia networking a Juraj ich tam ako-

Mišo Ukropec: Tu som, ale tak toto ešte daj a potom ideme na tú pitchovačku.

Juraj Holub: Super, potom prejdeme presne na tie, na tie pitches. No to bol prvý deň na, na Free Days konferencii bola deväťdesiatminútová prestávka a posledných tridsať minút tej prestávky sme sa dohodli s Michalom a s Tomášom, že vyskúšame taký facilitovaný networking. Bude úplne dobrovoľný. Kto bude chcieť, príde, kto nebude chcieť, nepríde. Inak to funguje najlepšie pri networkingu, lebo vždy budú ľudia, ktorí do toho nechcú ísť. No a ja som to oznámil vlastne pred obedom a potom, keď prišiel čas na ten networking, tak sme to tam poobehávali. Povykrikoval som tých, ktorých chcete, tak prídite. No a fungovalo to úplne, že jednoducho, ale jednoduché veci najlepšie fungujú pri moderovaní. Čiže ja som povedal, že najbližších dvadsaťpäť minút stretnete aspoň päť nových ľudí. Všetci boli okej, super, tak poďme do toho. Kolo, bolo tam päť kôl, jedno kolo malo tri minúty približne. Povedal som, aby sa ľudia porozliadli okolo seba a vybrali si človeka, ktorého ešte nepoznajú. Pristúpili za tým človekom, predstavili sa, povedali, z akej sú firmy a aby som to trošku spestril, ja som im pripravil aj nejaké facilitačné otázky. To znamená, že na prvé kolo bolo napríklad povedzte alebo pozdieľajte si projekt, na ktorom momentálne pracujete. Hej, čiže ja by som prišiel za tebou. „Čau, ja som Juraj. Ahoj, ja som Michal, teraz robím na Speaking Heroes.“ Ty by si povedal, na čom robíš a pokecali by sme takto tri minútky. Super. Normálne som si zobral takú tú misku som sprav-- alebo to je taký minigong. Po troch minútach som, som ohlásil, že koniec kola a otvoril som druhé kolo. Okej, super. Dámy a páni, prichádza teraz druhé kolo. Opäť nájdite si ďalšieho druhého človeka, ktorého ešte nepoznáte. Predstavte sa a porozprávajte sa o tejto- Otázke. Napríklad druhá otázka bola, čo ťa teraz fascinuje, že sa deje v tom tvojom odvetví v zásade? A takto sme spravili vlastne päť call a ľudia odchádzali s tým, že to bolo opäť zábavné, že sa dozvedeli niečo nové a že spoznali piatich nových ľudí. A vravím, jak povedal Michal asi päťdesiat ľudí prišlo. To bolo proste brutál. Takto a celkovo sme tam mali niečo cez tristo ľudí, čiže ten pomer akože je šialený, že koľko ľudí proste tam-

Mišo Ukropec: No ja som čumel jak puk. Bez srandy, bez srandy. Poďme na pičovačku. Teraz ten môj sebecký motív je jednoduchý.

Juraj Holub: No do či inú pičovačku si myslíš?

Mišo Ukropec: Závisí. Bol som teraz s mojím dieťaťom najstarším na tej startupistickej akcii v, vo Viedni na proste má apku, ktorú keď som uvidel a po tom, čo si natrénoval pitch, ktorý mi dal po ceste do Viedne v aute, hovorím: „Kámo, fíha, ako tvoj tatko musí byť akože Johnny, že toto si si ty sám natrénoval bez toho, aby ja som to videl.“ Fakt, že videl som to hodinu predtým, ako to dal. Hovorím: „Míša, že pecka.“ Je treba ťa dostať na nejaké startupistické takéto akože pičovačky a proste bude mať minutový, dvojminutový, troj, päť proste, aby podľa toho, že kam sa, ako ďaleko sa dostane, tak aby bol na to nachystaný. Nie že budem mať nachystaný minutový, dajme mu tri minúty, on tam potom bude nepripravený. Hej? No a ty si bol teraz na nejakej teda tejto akcii startupistickom-

Juraj Holub: Reflect Festival

Mišo Ukropec: niečo. Tak daj, že jak sú na tom s pičovaním v tom startupistickom význame, nie politickom, naši podnikavci, startupisti. Zlepšilo sa? Je to plus mínus to isté? Porovnaj to nejako so svetom, prosím ťa. Nech vieme, kde sa nachádzame.

Juraj Holub: V prvom rade ľudia si uvedomujú, ľudia, rozumaj zakladatelia firiem alebo startupisti si absolútne uvedomujú, že, že, že komunikácia je základ. Či už potrebuješ odprezentovať svoj produkt na takejto pitching competitions alebo potrebuješ presvedčiť tím, alebo potrebuješ nadchnúť investorov, vybudovať si, vybudovať si dôveru so širším vlastne tým okolím. Takže v prvom rade tam prichádza naozaj k uvedomeniu si, že pokiaľ nemám zvládnuté komunikačné zručnosti, tak tie ostatné veci budú relatívne komplikované. Čiže to je jedna vec. Druhá, vnímam, že je tam veľká vôľa s tým niečo robiť a stále sa posúvať. To je ako s čímkoľvek na svete. Keď ma zaujímava futbal aj na amatérskej úrovni, tak ho hrám celý život a celý život sa snažím proste v tom zlepšovať. Takže aj tí ľudia môžu byť aj pokročilí, ale vidím tam naozaj chtíč v zásade sa zlepšovať. Po tretie, ten, tie výkony na tých pitching competitions, to, čo som videl na Reflect alebo Doers festivale sú fajn, sú dobré. Nie je to vôbec zlé. A ja by som povedal, že prezentovanie alebo napríklad tieto pitches, to je normálne, že funkcia sebavedomia. Prezentovanie je funkcia sebavedomia.

Mišo Ukropec: Absolútne súhlasím, absolútne.

Juraj Holub: Že najmä v tých prvých fázach, keď ty potrebuješ predať polopečený produkt, je to o tvojom vnútornom presvedčení, či tomu veríš, o tvojom vnútornom nastavení, či tomu proste veríš, že toto sa jednoducho uskutoční alebo nie. Keď to vieš odprezentovať, tak dostaneš tú investíciu. Pokiaľ to nie je samozrejme ultimátna blbosť. Pokiaľ ty to confidence nemáš a nevieš to cez ten public speaking podať tým investorom, tak sa ti to bude veľmi ťažko robiť. A toto nie je iba domnienka. Ja som si o tom pozeral aj nejaké, nejaké, nejaké štúdie a skutočne to bolo dokázané viackrát, že investori podvedome vnímajú aj ten výkon z pohľadu reči alebo prezentácií ako jeden z hlavných kritérií, prečo sa rozhodnú investovať v zásade do toho startupu alebo nie. Opäť vrátim sa k tomu. Reč nie je, je funkcia tvojho sebavedomia. Takže preto sú Amici v tomto tak strašne dobrí, lebo oni majú úžasné sebavedomie. Naozaj niečo, čo podľa mňa je obdivuhodné a vedia to predať. Ten produkt je častokrát akože druhoradý, niekedy možno až treťoradý, ale oni majú tú víziu, oni to vedia s neskutočnou vervou predať a toto sa lepší. Naozaj u nás na Slovensku chcem mať taký naozaj pozitívny outlook, že lepší sa to. Ľudia získavajú sebavedomie a vedia to častokrát veľmi pekne odprezentovať.

Mišo Ukropec: Ja mám s týmto, teda absolútne súhlasím. Ja som mal s viacerými ľuďmi debatu na tému, že či je sebavedomie funkciou vedomostí, znalostí a skúseností a, a nie úplne úspešne som sa im snažil vysvetliť, že nie, nie je. Že sebavedomie nemusí byť vôbec ničím podložené. Vlastne tí najsebavedomejší ľudia spravidla vedia toho najmenej. Koniec koncov Duning-Krugerov efekt nás v tom krásne podporuje. Naša politická scéna nás o tom dennodenne presviedča, že totálni idioti a jak sebavedomia sa postavia pred telku a tam posprávajú, že úplné bludy. Takže keď to človek dokáže sám seba presvedčiť, že, že áno, nemám ten produkt úplne, že tip top tak, jak by som si ho predstavoval, ale môžem sa na ten stage postaviť sebavedomo, nič tomu nebráni a mal by si ten mentálny blok ten človek odstrániť a proste to dať. Lebo, a to je teraz, my sme sa o tom bavili kedysi ešte keď sme začínali skoro to Čarmy, že akú ja mám strandovnú skúsenosť, že Slovensko verzus západný nie, nie, že americký mindset, prípadne európsky, že na Slovensku som ja považovaný za, poviem to pekne, príliš sebavedomého. Áno, niektorí to volajú, že arogantného Vedo. My sme v tom obidvaja rovnakí.

Juraj Holub: Už sa dostávame ku feedbacku na vašej rečníckej zručnosti.

Mišo Ukropec: Takže bez problému. Ja som s tým úplne, že okej. Hej? Takže to si tu Potom, keď prídeš do západného sveta, tak sú takí, že trošku zmätení a potom prídeš do Ameriky. Zmätení sú neviem presne z čoho. Áno, to som jako, no to som ešte neidentifikoval. Ale potom prídeš do Am-, do Ameriky a oni ti povedia: "Jaj Michal, ale vieš, si málo sebavedomý." A ty kukáš, že do pytľa. Vlastne všade zle. Tu si moc, tam si málo. A vlastne, keď ty máš ako prehadzovať výhybku podľa toho, že s kým sa bavíš, z akého je regiónu a máš odhadnúť jeho chuť, že čo on si vlastne prosí počuť, vidieť, tak si hovoríš, že fíha, toto je že celkom výzva.

Juraj Holub: A ja na to tak nadviažem, lebo si fantasticky podľa mňa na-nahral, že efektívni komunikátori sú naozaj tí, ktorí dokážu zrkadliť tú protistranu veľmi efektívne. A minule som dostal takú otázku, že či Juraj na stejdži je rovnaký ako Juraj mimo stejdžu. A ja hovorím, že áno, aj nie. A, na tom stejdži ty chceš dať externú energiu alebo extra energiu tomu publiku. Ale to som trošku odbočil. Vrátim sa späť k tomu, čo si ty povedal, že či je to one on one alebo je to one to many podľa krajiny. Ja sa vždy snažím prispôsobiť aj spôsob komunikácie. Keď oproti mne sedí viacej zakríknutý človek, tak aj môj spôsob komunikácie je oveľa viacej taký kľudný, utiahnutější, ako keď voči m-- ako keď oproti mne, sedí niekto, ktorý naozaj má nadbytok toho sebavedomia. A toto podľa mňa, začať vnímať alebo si to zvedomiť a vedieť v reálnom čase prispôsobiť komunikáciu je naozaj taký, že ultimátny skill. Lebo potom sa naozaj môže stavať, že na tom Slovensku si považovaný, že možno hraničiac s arogantným. V západnej Európe nevedia ťa za-zaradiť a v Amerike naozaj, že možno je to málo pre nich sebavedomé. A, tu sa dostávame aj tak veľmi zľahka ku možno aj prednesu a hneď to nadvia-nadviažem jedno s druhým. Veľa ľudí, keď rozpráva, tak rozpráva určitou úrovňou, dajme tomu, že päťka. Ale my máme celé spektrum hlasu od jedna po desať napríklad úrovní. Ja môžem rozprávať naozaj, že tichšie, keď chcem povedať a zdôrazniť naozaj jednoducho dôležitú vec. Môžem rozprávať zvyšok tohoto rozhovoru cca na tejto úrovni päť alebo môžem zvýrazniť a ísť úplne hore, keď chcem povedať niečo dôležité. Rovnako to môže byť aj s tým sebavedomím, hej, že keď rozprávam sa s kamošmi, tak som možno niekde nejaká päťka. Keď je oproti mne nejaká utiahnutá napríklad HRistka, tak viacej idem do takej dru-dvojky, trojky. Keď oproti mne naopak sedí naozaj, že mač-mačo selsák niekde okolo osmičky, tak moja reč je tomu aj energia veľmi silne prispôsobená. Takže možno aj toto je spôsob, ako pracovať s celkovým takým tým dojmom, ktorý tvoríme aj cez komunikáciu.

Mišo Ukropec: No teraz si predstav, že toto teraz niekto počúva. On má problém vôbec sa vykoktať a vie- jasne odkomunikovať, čo to chce povedať a do toho si má odhadnúť nielen, že či na druhej strane je človek, čo zameraný na čísla, na emóciu, žije v minulosti, v budúcnosti, v prítomnosti, lebo na tom takisto brutálne záleží a potom ešte podľa toho, jakú má povahu, prípadne náladu, mu skočiť na tú jeho vlnu, aby vlastne mali rovnakú amplitúdu, rovnakú frekvenciu, rovnaké všetko, aby ho vedel ovplyvniť tam, kde ho potrebuje dostať. Takže vážení, najbližších päťdesiat rokov máte čo robiť.

Juraj Holub: Michal, krásne si to pomenoval. Si to trafil úplne, že do bodky, že ako náročná a multidimenzionálna komunikácia skutočne je. A my si to vôbec neuvedomujeme, že čo všetko sa vlastne deje podvedome alebo vedome, keď komunikujem s niekým na opačnej strane stola alebo na opačnej strane toho publika. A opäť poviem také prirovnanie, analógiu, že to je ako so športom. Ja som sa minulý rok prvýkrát som držal golfovú palicu. Hej, že aj ľudia, keď prídu a za-za-za ten víkend ten dvojdňový kurz ja som sa naučil nejako odpáliť loptičku, hej, nejako ju tam na konci dňa šupnúť do tej, do tej diery. Ale že by som bol golfista? V žiadnom prípade nie. A to častokrát sa deje aj na tých kurzoch našich dvojdňových, že oni dostanú tie základy veľakrát tí ľudia alebo keď sú už pokročilejší, tak pracujeme na tej technike. Ale to je ako golf alebo akýkoľvek šport, do ktorého sa vy vlastne ponoríte. To je celoživotná vlastne cesta, ako čítať ihrisko v našom tomto prenesenom slova zmysle, ako čítať človeka, ako čítať tú náladu a tak ďalej. Čiže presne ako si ty povedal tieto všetky veci, tak ako pri tom golfe, vietor, sklony ihriska, tráva a tak ďalej potrebujem ja vedome a-a podvedome začať jednoducho vnímať. Takže komunikácia, či už one on one jedna na jedna alebo tá na tom stejdži, to je, to je celoživotný tréning, celoživotný šport.

Mišo Gula: Vieš, m-mám často pocit, že, že tá nejaká taká confidence, tá, tá istota v nejakom prejave častokrát súvisí s, s tvojou istotou v tom, o čom rozprávaš. Vieš.

Juraj Holub: Určite áno.

Mišo Ukropec: A tí, tí ľudia väčšinou majú problém vôbec sami,

Mišo Gula: aby sami verili tomu, čo oni vlastne rozprávajú z tých slajdov aleb-a tak ďalej. Čiže ako tam by mal byť podľa mňa začiatok, že mne to veľmi pripomína,

Mišo Ukropec: keď aj dneska som mal takú debatu, že keď, že aké

Mišo Gula: hacky na LinkedIne používať, aby, aby veci fungovali. No je ti to na prd, keď nepostuješ proste akože ono tie, tie LinkedInové hacky urobia z výborných ľudí urobia špičkových, hej alebo proste

Mišo Ukropec: excelentných. Aj tu proste, keď nemáš

Mišo Gula: to core, keď nemáš ten, obsah a, a dobre podanú tému,

Mišo Ukropec: tak to, že či ty pri tom stojíš tak alebo tak- Ako sorry, to sú proste o level vyššie veci.

Juraj Holub: Michal na dvesto percent s tebou súhlasím. Opäť zoberiem príklad tej Three Days konferencie. Dovolím si tvrdiť, že deväťdesiat percent prezentácií bolo absolútne špičkových. Ten obsah mal, mal chuť, mal hrys, malo to všetko, vôňu. Malo to naozaj, že fundamenty tam boli správne a potom aj ten konkrétny prednes tých daných prednášok už bol naozaj sekundárny, lebo ten obsah bol tak veľmi kvalitný a vychádzal naozaj z tých ľudí buď priamo, alebo z firmy, na ktorej proste pracovali. Takže presne aj keď sa rozprávame častokrát o ako zaangažovať publikum. Opäť ten základ je kvalitný obsah. A opäť, čo je obsah? Je to stelesnením alebo zhmotnením niečoho, čím ja žijem rok, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať. A opäť, keď niečím žijem, tak sa s tým, posúvam to teraz tak trošku na takú metaúroveň, tak je to niečo to, čo ma definuje a to, čo ma definuje, ide ruka v ruke s mojím egom a s mojím sebavedomím. A práve preto my, aj keď robíme tieto public speaking workshopy, tak my nedávame ľuďom poďte, budete teraz trénovať na tému moja obľúbená spomienka z detstva. Nie, my to za, my to zarančujeme nasledovne. Najbližšie dva dni si vyberte tému, čomu sa v živote venujete s vášňou. Prečo? Lebo je to niečo, čo sa ich bytostne dotýka. Niečo, čím tí ľudia žijú. A môže to byť rybačka, môže to byť práca, môže to byť materstvo. Je to úplne v poriadku, ale to je to, čo vlastne tých ľudí robí tým, kým sú. A ešte posledná taká nejaká vec je, že áno, sú nejaké techniky, tak ako opäť v golfe, ako by sa mala držať palica, ako by sa malo vystupovať na pódiu. Ale nech to nikdy nejde na úkor autenticity. Keď niekto chce rozprávať rýchlejšie, teraz si budem možno trošku protirečiť, ale taký je, tak ho nechajte byť takým. Keď niekto rozpráva hlasnejšie, tak ho nechajte proste byť takým, že je to úplne okej. Naozaj, že na tom pódiu sa stelesňuje človek taký, aký proste je na konci toho dňa. A to sú tie najlepšie prednášky.

Mišo Ukropec: Ešte ale ja myslím, že to sú veci, keď, že mal by sa tým človek vážne zaberať vtedy, keď vystupuje veľa. Lebo keď niekto ide na jednu konferenciu za štyri roky teraz a to je jeho strop, nie v zmysle mentálnych schopností, ale ochoty, potreby a všetkého, tak vlastne pre neho nemá zmysel to nejakože pučiť a nemusí sa trápiť vlastne s tou kvalitou prednesu až tak veľmi. Ale keď niekto vystupuje každý druhý týždeň, tak on má obrovský priestor na zlepšenie. Ja neviem, môj milovaný Fluffy, hej, Gabriel, Gabriel Iglesias. Keď si pozrieš, keď mal dvadsať a keď si pozrieš, keď mal tridsaťpäť a teraz keď má ja neviem dopäťdesiat, to je iný chlap. On sa brutálne vypracoval za tých pätnásť, dvadsať rokov a vidíš obrovskú, obrovskú zmenu k lepšiemu. Napriek tomu, že perfektný bol už na začiatku, ale dotunil tie veci, ktoré bolo treba dotuniť. Lebo keď to proste, keď si pozrieš tie svoje záznamy, hento dám trošku ináč nabudúce, ale keď niekto má vystúpenie jedno za štyri roky, nemá moc veľmi priestoru na, na, na zlepšovanie. No ale mňa v tej súvislosti napadá ešte, ešte jedna otázka, a to je, že videl si, takto ešte ináč, že tá konferencia Three Days začala tým, že prvý išiel Ted Strázimíri. On si, na toho chlapa som zvedavý, lebo to je že brutál hlavička. On pustil dvadsaťminútové video, ktoré komentoval. Videl si niekde na konferencii, že jeden slide s dvadsaťminútovým videom?

Juraj Holub: To bol brutál. Chalani, to, čo on predviedol, to bol absolútny brutál. Odpovede nevidel som, Michal. A hentak je-

Mišo Ukropec: Prepáč, ja mám zježené chlpy.

Mišo Gula: Áno, áno, aj ja mám, aj ja mám, aj ja mám.

Mišo Ukropec: Bez srandy, ako na kamere normálne stoja mi chlpy, keď si to spomeniem.

Juraj Holub: Áno, áno, to bolo niečo úžasné. Pre divákov on mal v zásade nahratých koľko? Dvadsať minút?

Mišo: Dvadsať minút videa?

Mišo Ukropec: Áno.

Juraj Holub: Čo tam bežalo na videu? Pripomeňte mi, páni, čo bol obsahom?

Mišo Ukropec: On robil také EEK-ové inšpekcie mostov a podobné veci.

Juraj Holub: Už si spomínam.

Mišo Ukropec: Uvedomte si to vážení-

Juraj Holub: S tými dronmi. Áno

Mišo Ukropec: že inšpekcia mostu, dvadsaťminútové video a všetci s otvorenými hubami, že wow.

Juraj Holub: Je to tak. Teraz som si spomenul. Áno, presne to skenovanie vlastne mostov a hľadanie tých prasklín a potenciálnych prehrdzavených nosníkov. Áno, už si spomínam na to. Bolo to úžasné a bol to neskutočný výkon aj po tej produkčnej stránke, ako to zostrihali, to je jedna vec, ale aj ten jeho timing. Ja si myslím, že to boli vysoké desiatky hodín produkcie, ale takisto potom aj načasovania toho prednesu na ten konkrétny content. Odpoveď je, Michal, bol som na stovkách konferencií, takýto level som nevidel.

Mišo Ukropec: Ja som sa pýtal Tomáša, že to ten Ted robí takúto predzošku štandardne, lebo nastrihať si dvadsať minút videa-

Juraj Holub: Masaker

Mišo Ukropec: to neni ako na päť minút. Hej? A Tomáš sa basmial, že ešte večer to doštvrdlával, nejako tam ešte robil nejaké zmeny. Tak som si povedal, že okej, ďalšiu konferenciu, na ktorú budem mať čas sa nachystať, tak toto skúsim akože dosiahnuť, že dvadsaťminútové video, ktoré budem komentovať, lebo ja som tu našu pičovočku robil tisíckrát. Ako to neni problém. Otázka je, či budem schopný polepiť dvadsaťminútové video. Na to som zvedavý.

Juraj Holub: Ja by som dal také, vraví sa a mne to cca zapadá, že keď sa púšťate do novej prednášky, do novej prezentácie na tému, ktorú ste nehovorili miliónkrát, ale je vám blízka, tak jedna minúta na stagi rovná sa jedna hodina príprav. To znamená, že keď máte cca dvadsať, tridsaťminútovú prezentáciu, môžete počítať s tým, že vám to bude trvať do tridsať hodín prípravy. To znamená nejaký úvodný brainstorming, kým si premyslíte, ako to chcete zarámcovať, kým si pripravíte nejakú, nejakú štruktúru, kým to začnete vypĺňať obsahom, kým si pripravíte slajdy, kým si spravíte nejaký nácvik jedna, dva, trikrát, štyri, päťkrát. Úplne v kľude sa vám to na-natiahne na dvadsať až tridsať hodín. Takže je to práve preto tí dobrí spíkri majú nejakú jednu tému, jednu prezentáciu. To je skoro ako produkt. Si to môžete predstaviť ako produkt, ktorý už potom chodia a doručujú na tých stageoch, lebo opäť tam sa rozprávame o vysokých desiatkach hodín.

Mišo Gula: Treba, treba si uvedomiť jednu vec, lebo mnoho ľudí pozerá na nejakú

Juraj Holub: prezentáciu ako

Mišo Gula: na niečo, čo sme robili v škole, že, že tu mám nejakých

Juraj Holub: desať slajdov a ja polovicu prečítam a polovicu niečo okolo toho porozprávam. Nie.

Mišo Gula: Prezentácia to je performance. To je proste ako keď profík stand upista ide zabaviť publikum. Ty si tam na to na stagei, aby si odovzdal nejakú informáciu alebo aby si zabavil,

Juraj Holub: alebo aby si, á,

Mišo Gula: vytvoril nejakú emóciu. Hej? A celých tých to je jedno či to je pätnásť, osemnásť, dvadsať minút, dvadsaťpäť minút. To je tvoj performance, ktorý musíš mať

Juraj Holub: proste zmáknutý. Stopercentne sa pod toto podpisujem. Je to presne ako si ty povedal, že najmä prezentácie na konferenciách. Je to v prvom rade naozaj, že o tom tak úcta viac-menej voči tomu publiku. Oni si tam našli na to čas a zaplatili a je to diametrálne presne od-odlišné od toho Michal, ako si povedal, oproti tomu, že nejako to proste dám a častokrát my na Slovensku máme ten mindset a toho by som sa možno inak zhodou okolností dotkol. A vrátim sa aj späť k tým pitching competitions, čo si sa ty pýtal zase Michal, že na Slovensku na strednej a vysokej škole boli prezentácie vnímané tak, že nejako to proste dám. Hej, že večer pred prednáškou som si zbúchal desať, pätnásť slajdov a nejako to dáme, nejako to zaimprovizujem. To je, to je zlé. To je fundamentálne proste nedobrý prístup ku prezentáciám v tom biznisovom prostredí. Či už je to na tej pitching competition, kde naozaj, že do tých dvoch minút potrebujem nasekať všetky dôležité informácie bez akéhokoľvek, akéhokoľvek balastu a vaty. Alebo je to dvadsaťminútová pre-prezentácia, ktorá je viacej ako nejaký, nejaký tento performance. A to je ruka v ruke ide na to, ruka v ruke to ide s tým, že ľudia častokrát povedia ale ja sa to nechcem príliš veľa učiť, lebo častokrát som taký neautentický. Každý máme k tomu iný prístup, ale ja rád používam opäť ďalší príklad. Keď sa pozriete na Messiho, príde vám neautenticky? No príde ako absolútny čarodejník na tom futbalovom ihrisku. Prečo? Lebo to hráva od troch rokov.

Mišo Ukropec: Miliónkrát to spravil.

Juraj Holub: Miliónkrát kopol do tej lopty, miliónkrát spracoval prihrávku, miliónkrát prihral. A preto je tak neskutočne prirodzený na tom, na tom ihrisku. A to isté tí ľudia, tí spíkri, ktorí pôsobia najprirodzenejšie na tom stagei, sú preto takí prirodzení, lebo tam strávili desiatky až stovky proste hodín.

Mišo Gula: A herci majú také, také pravidlo. Hovoria, že dokonalá príprava je vrchol improvizácie.

Juraj Holub: Milujem.

Mišo Gula: Hej, jednoducho najlepší improvizátori nie sú preto, že majú dar z nebies a neviem čo. Nie, to je preto, že to už robili miliónkrát, že sa chystajú, že si robia poznámky, že si zapisujú veci, myšlienky, hlody, čokoľvek. Proste tá dokonalá príprava je, je kľúčom k-

Juraj Holub: Potom sa s tým vie hrať. Áno, absolútne milujem a opäť taká možno praktická rada pre našich poslucháčov, lebo ich v žiadnom prípade nechceme nijako odradiť od public speakingu, lebo je to úžasné.

Mišo Ukropec: Oni majú s tebou na hodinu haló.

Juraj Holub: Lebo je to, lebo je to fakt akože úžasná vec. Takže opäť vrátim sa k tomu prirovnaniu s tým športom. Proste začnite a uvidíte, kam vás zoberie vlastne celá tá cesta. Ale na takej praktickej úrovni my sme s tým pánom robili v Slido. On bol myslím, že bývalý VP of product v Netflixe a on keď robil prezentáciu na nejakú novú tému, tak on sa snažil, on, on sa snažil dosiahnuť NPS skóre Net Promoter Score aspoň sedemdesiat päť percent hej? Net Promoter Score to znamená, že koľko percent ľudí by odporučilo ďalšiu danú službu, danú firmu alebo v tomto prípade danú prezentáciu. No a on pokiaľ nedosiahol sedemdesiat až sedemdesiat päť percent pri tých publikách, na ktorých si to nacvičoval, častokrát pred tým, ako išiel na ostrov, tak to mohli byť kolegovia, alebo to mohli byť študenti a vždy na konci tej prednášky sa spýtal, že ako veľmi by ste odporučili túto prezentáciu svojim kolegom. A keď to nebolo sedemdesiat a sedemdesiat päť percent, tak sa vrátil k nej a zase na nej proste makal. Čiže pokiaľ máte takto dôležitú tému alebo si chcete vybudovať prezentáciu, s ktorou chcete nebodaj monetizovať a chodiť s ňou po Slovensku, po Európe, po svete, tak vymakať ju aj cez takýto spôsob je úplne, úplne že brutál. Cez feedback, merateľný feedback a alebo aj prezentácia, alebo aj workshop to je, to je kontinuálny proste proces.

Mišo Gula: Hej, predtým, než prejdeme k tvojmu feedbacku k nám, k našim nejakým, á, vyjadrovacím a rozprávacím schopnostiam, na chvíľku sa vrátim k tomu, keď si povedal, že, že keď tvoríš novú prezentáciu, takže jeden slajd alebo jedna minúta, jedna minúta si povedal, že je jedna hodina prípravy.

Juraj Holub: Približne.

Mišo Gula: Len pozor, toto platí, keď robíš naozaj, že úplne novú tému.

Juraj Holub: Tak.

Mišo Gula: Ja také zlaté pravidlo, ktoré som si vypočul a ktorého sa sna-snažím držať je, že, že v prípade, že robíš o téme, ktorú poznáš, tak je to práve opačne. Čím je kratšia prezentácia, tým viacej prípravy musíš tomu venovať.

Juraj Holub: Tak.

Mišo Gula: Pretože máš menej priestoru na, na slová a na to, čo chceš povedať a o to viac musíš dbať na to, aby to bolo správne urobené. Takže A ľahko sa ti môže stať, že ďaleko viac času budeš venovať jednominútovej pitchovačke ako hodinovej prednáške. Ak sa bavíme o veciach, ktorým rozumieš.

Juraj Holub: Súhlasím, veľmi dobrý, veľmi dobrý postreh. Keď som zase použil takéto to, to moje nepísané pravidlo, tam sme sa rozprávali o približne tých TEDovských dĺžkach prezentácií, rozumaj nejakých dvadsať až tridsať minút. Hej, že TED je osemnásť, ale to je v zásade rovnaké. Dvadsať až tridsať minút. Vtedy tam cca to platí, že dvadsať, tridsať hodín prípravy je, je na mieste. Ale presne ako si povedal, že ty jeden až dvojminútový takýto pitch môžeš pripravovať desiatky naozaj že hodín a nepočítajúc do toho ešte samozrejme feedback a celkovo.

Mišo: Ideme? Ja sa bojím.

Juraj Holub: Prežehnáme sa. Nič, stále ho môžeme vystrihnúť. Tak daj.

Mišo Gula: vypočul si si nás aj na konferencii. Vypočul si si nás tu dnes. Mal si vypočuté nejaké časti. Skús nám dať taký, pár slovný, pár vetový feedback na, na každého z nás, čo by sme mali upraviť, ako

Juraj Holub: rozprávať možno inak. Ako to čo, to čo hovoríme, to asi neovplyvníš, ale. No začnem, začnem takto asi jeden, jeden po druhom a hneď vypichnem to, čo sa mi páči. V prvom rade páni, vidno, že vy ste vyrozprávaní. Robíte túto podcast. Koľko ste mali epizód?

Mišo: Tak to máme.

Juraj Holub: Ja neviem.

Mišo: Nie, rok a pol to asi robíme. Sedemdesiat osem. Toto je myslím sedemdesiat osem.

Juraj Holub: To je, to je brutál. Čiže ste strávili, zaokrúhlime to na osemdesiat, nejak osemdesiat až stodvadsať hodín dajme tomu rozprávaním, že a to, to vidno. Hej páni, že to jednoznačne proste vidno, že vy viete reagovať. Vy vediete veľmi prirodzene tú diskusiu. Teraz z týchto posledných cca šesťdesiat minút sa cítim veľmi príjemne vo vašej, vašej-

Mišo Ukropec: Nemáme ani noty dneska si všimnite, že, že nič. Je to úplne že voľná debata.

Juraj Holub: A dnes je to úplný proste freestyle.

Mišo Gula: Pred ho-dňom sme ani hosťa nemali.

Juraj Holub: Je to tak. Takže vypichol by som pár vecí smerom Michalku teba, lebo to si úplne pamätám ten náš záver, tú tvoju záverečnú prezentáciu. Robil si viacero vecí dobre. Používal si pauzy. Pauza je najviac podceňovaný rétorický nástroj pre väčšinu ľudí. Pauza je úžasná pred niečím dôležitým a po niečom dôležitom. Ty si konkrétne povedal, teraz to preložím do slovenčiny: „Ak nedáte von post na LinkedIn o tejto konferencii do dvadsaťštyri hodín, tak už ho nedáte vôbec.“ A pauza dve sekundy a ja, že dobre to robí, dobre to robí, takže je to veľmi efektívne. Pokiaľ chcete zdôrazniť niečo, čo je skutočne dôležité, pauza jedna, dve sekundy predtým, ako začnete rozprávať a pauza jedna, dve sekundy potom potom. Teraz, že čo by sa dalo zlepšiť. Trollingu už si išiel tým smerom, ale pamätám si, že niektoré odpovede boli trošku siahodlhé. Veľmi dobré je mať nejakú konkrétnu štruktúru. Príklad? Daj nejaké tri tipy na to, ako začať s postovaním na LinkedIne. Hej? Poviem vám teraz ty-tri. Prvý tip je začnite. Druhý tip je konzistencia a tretí tip buďte autentický. Čiže aj keď je tá otázka častokrát položená zoširoka, vy si ju skoncretizujte. Kľudne si ju zoberte a skoncretizujte a povedzte tri tipy. Keď si opäť pozriete aj spôsob komunikácie, na, na Instagrame alebo na LinkedIne, častokrát je to o troch typoch a to pravidlo troch je extrémne, extrémne funkčné. A v neposlednom rade ešte opäť sa, o, sa vrátim späť k tej Freedice konferencie, čo robil Matthew veľmi dobre. To je zhodou okolností spoluorganizátor Freedice konferencie, Američan. On mal prezentáciu postavenú do veľkej miery na, na, ako sa to povie quotes po slovensky to sú-

Mišo: Citáty.

Juraj Holub: Citáty. Ďakujem veľmi pekne, mi uletelo to slovo. Na citátoch a to je veľmi efektívne. Silná myšlienka na úvod odpovedí alebo v strede nejakej prezentácie funguje extrémne dôležité. Napríklad, ak si chcete vybudovať osobný brand, LinkedIn je tá najefektívnejšia platforma. Opäť využíval to Matthew. Využíva to častokrát aj Mišo Pastier. On si dáva potom tieto citáty alebo tieto kľúčové myšlienky na slajdy a zhodou okolností na Žltom evente som slajdoval publikum zo zákulisia a tí ľudia vytiahli telefóny a fotili si to. Opäť nám možno tá myšlienka príde, že však to poznáme, my sme s tým sfamiliarizovaní. Ale pre publikum má obrovskú hodnotu, keď my už aj pomenujeme a verbalizujeme nejakú konkrétnu myšlienku, ktorú alebo emóciu, ktorú oni zažívajú. A to je ten moment, kedy oni častokrát vytiahnu telefón a si to odfotia. Takže to by boli za mňa také tri rady smerom, páni, asi ku vám obidvom. Ja si pamätám Michalov ten záver a Michal aj tvoju prezentáciu tiež bola veľmi dobre spracovaná. Z nej dobrá energia išla a veľký level tej confidence, čo si, čo si pamätám. jedna taká drobná vec a prepáč, nechcem povedať, pomenovať niečo-

Mišo: Normálne, akože.

Juraj Holub: Lebo už sa mi to trošku zlieva. Predsa len tá konferencia bola nejakých pár týždňov dozadu. Keď začíname prezentáciu, najmä keď je, keď dostanete úvod od moderátora, tak skočte rovno do nej, rovno do tej prezentácie. Nemusíte hovoriť, že dneska máme toho veľa pred nami. Predchádzajúci speaker bol lepší ako my, alebo čokoľvek, čo sa tam deje. Ďakovať publiku, že prišli. Skočte rovno do toho a začnite s nejakou punchline. To si myslím, že pamätám Michal smerom k tej tvojej prezentácii, že normálne prídete na pódium a otvoríte vašu prezentáciu s nejakým punchline, nejakým punchlinom, nejakou údernou vetou. Budúcnosť Skenovania je 3D. Napríklad v kľude začnite rovno s tým a tí ľudia, ľudia to budú milovať. Lebo častokrát, keď máte takýto zoznam prez, pardon, takú sériu prezentácií v rámci jedného alebo dvoch dní, tak veľa ľudí začína častokrát s takouto vatou. Normálne to hneď naložte tomu publiku a skočte rovno do toho. Naozaj vám bude za to mega vďačné publikum.

Mišo Ukropec: Už máte spracovaný záznam?

Juraj Holub: Skoro.

Mišo Ukropec: Skoro. Dobre.

Mišo Gula: Ale že chcel by si svoju akože vidieť.

Mišo Ukropec: No ja by som chcel všetky vidieť.

Juraj Holub: Jaj, no tak zaplať.

Mišo Ukropec: Som ti požičal Jirka. Teraz sa môžeš poďakovať verejne.

Juraj Holub: Ďakujem za požičanie Jirku. Či Jirkovi?

Mišo Ukropec: No Jirkovi.

Mišo Gula: Jirkovi sme ďakovali toľko ty kokos, že díky

Juraj Holub: Jirko.

Mišo Ukropec: Jirko sa postaral o vynikajúcu cateringovú a-

Mišo Gula: Veľa, veľa nám pomohol.

Mišo Ukropec: No. Výtečne.

Juraj Holub: Dobre. Ďakujeme veľmi pekne za feedback. Ja ďakujem za pozvanie a za perfektný pokec.

Mišo Gula: Niektoré veci sa stávajú náhodou. Niekedy je človek strojcom svojho nešťastia alebo šťastia. Ja sa veľmi teším z toho, že ako flexibilne si zareagoval, lebo naozaj to pozvanie vzniklo, bolo zamýšľané už aj predtým, ale teraz konkrétne to vzniklo kvôli tomu, že jeden hosť nám vypadol. Veľmi sa teším, že si takto vedel zareagovať a myslím, že to bol

Juraj Holub: perfektný pokec dneska. Rovnako páni, ja veľmi pekne ďakujem za túto spontánnu diskusiu, aj čo sa týka organizácie, aj čo sa týka už tohoto nášho momentu tuto v tejto miestnosti. Ďakujem vám veľmi pekne.

Mišo Ukropec: Fun fact Jesus.

Juraj Holub: Máš nejaký?

Mišo Ukropec: Mám, len sa musím pozrieť.

Juraj Holub: To je nejaká vaša štandardná rubli-rubrika na záver?

Mišo Ukropec: Jak si, jak si to pozeral?

Mišo Gula: Ale väčšinou má len Mišo pripravené a-

Mišo Ukropec: A ty si vždycky niečo vymyslíš. Počkaj, počkaj, počkaj. Aha, dobre, toto sa tematicky nehodí. Počkaj, no nehodí, lebo bol to pre toho hosťa. Vieš, tam to bolo akože, nič, ani tento neni dobrý. Ááá, toto mám také mizerné.

Mišo Gula: Dobre, myslím, že to už ľudia vypínajú momentálne.

Mišo Ukropec: Nie, mám perfektný k tejto 3DS konferencii. Ja som mal tú normálnu prezentáciu a potom som bol ešte v panelovke.

Juraj Holub: Áno.

Mišo Ukropec: Tú vlastne Matthew, Matthew moderoval.

Juraj Holub: Áno, áno, áno.

Mišo Ukropec: No a tam bol korporátnik z Hexagonu či z Leiky teraz neviem. A ja som s ním bol. To nebol akože výmena názorov, lebo v správnom čase hodil spätečku. Vedel, že toto nevyhrá, ale proste taký korporátny bullshit tam dával. A potom sme sa išli naobedovať a dôjde za mnou chlapík, nejaký Angličan a sa ma pýta, že: "A ty si sa už nasratý narodil?" A ja kukám na neho, že prečo? Ako máš pocit, že som bol nejaký negatívny alebo niečo? Že nie, ale že ja neznášam tých ľudí z Leiky a z Hexagonu a dobre si mu naložil. Okej, lebo mne zalietlo, vieš taká otázka, či som sa už nasratý narodil. No asi áno, ale, ale normálne ma pochválil, že som ho upratal. Chápeš? On tam išiel, dával teraz svoj bullshit a ja hovorím no vieš čo? Akože jo, ale ne.

Mišo Gula: No ja fun fact vynechám. Ty nie si pripravený, ale opýtam sa ťa, akú najhoršiu prezentáciu si

Juraj Holub: zažil od nejakého speakra? Najhoršiu prezentáciu, akú som zažil od speakra. Úprimne zo všeobecným. V momente, keď publikum začne cítiť, že chcete takým typickým obchodným spôsobom im niečo predať a ešte to tak slizko aj zabalíte, že vlastne ani vám nechcem predať, ale vám to v zásade chcem predať, tak ľudia vedia vycítiť akože každý bullshit úprimne. A toto jednoducho v roku 2025 naozaj, že nefunguje. Buď nech je to normálne, že priamočiara obchodná prezentácia na mieste, kde má byť, alebo naozaj poskytnite hodnotu tomu publiku. Pokiaľ sa snažíte prekryť jedno a druhé veľmi, veľmi ťažko.

Mišo Gula: Ty chceš povedať, že dnes už predaj hrncov nefunguje?

Juraj Holub: Podľa mňa teleshopping je krásny, alebo je to osviežujúce. Vieš, akože keď niekto človek, keď, keď ti človek ide predať úplne, že-

Mišo Ukropec: Na horú starú meče.

Juraj Holub: Napriamo a nehrá sa na nič. Vieš, že to je, to je, to je, to je fajn, ale naozaj také častokrát, že skryté predajné prezentácie. Stále sa to dostáva na tie pódiá a nefunguje to, že keď vás niekto pozve prezentovať, tak využite naozaj ten čas na to, aby ste dali krásny performance, ako si to Michal ty povedal. A keď si získate dôveru, tak na konci, na konci dňa tí ľudia za vami proste prídu.

Mišo Ukropec: Ináč počúvaj, ja som to vlastne spravil u vás na konferencii, lebo ja som mal prvú polku takú, že digitálne dvoľčatá sú také onaké neviem jaké. To som skončil také to akože všeobecné intro, kde som popredstavoval akože x riešení, nepoviem, že konkurenčných, ale akože iných technológií. Okej and now begins my own self pitch. Hej? A proste bolo jasné, že tak tu som akože daroval a teraz som si odpičoval svoje a na konci call to action please come bam a vybavené. A nemal som pocit, že by to niekoho urážalo.

Juraj Holub: Nie.

Mišo Ukropec: Tí ľudia chodili.

Juraj Holub: A to je, ale to je podľa mňa úplne, že fér. Vieš, lebo ty si si to proste priznal, že okej, tak tuto som vám osemdesiat percent, deväťdesiat percent času presne darovával hodnotu a zvyšných desať percent jednoducho okej, to je tá moja odmena. Hej, za to, že, že som vám tu teraz deväťdesiat percent času rozprával. Poďte ku mne na nejaký stánek, to je úplne okej, ale častokrát sa to, častokrát sa tieto dve veci tak neprirodzene kadejako proste premie-premieľajú jedno, jedno s druhým. Radšej využite naozaj na, ten čas na to odovzdať tú hodnotu v prvom rade. A tí ľudia naozaj, že za vami prídu, lebo ono je to také, ono je to implicitné. Keď to ľudí zaujme, tak oni vás za vami prídu potom aj, aj, aj na tom stagi.

Mišo Ukropec: Super, tak ste to počuli vaši.

Juraj Holub: Ďakujeme, Juraj. Ja ďakujem za pozvanie. Dík moc.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Juraj Holub: Čaute.

Zdieľať:LinkedInFacebook