Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#7956 min

#79 – Iveta Hrabovská - Keď veríš svojmu nápadu

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Iveta Hrabovská, zakladateľka značky Gentlejam, rozpráva o výrobe a predaji džemov a omáčok s alkoholom. Firma funguje deväť rokov a prišiel aj dopyt z päťhviezdičkových hotelov v Amerike – lenže džemy s alkoholom sa tam nedajú doviezť. Vysvetľuje, prečo ľudia pod vplyvom trendu longevity pijú menej alkoholu a prečo si podľa vlastných slov „zdemonizovala“ produkt tým, že doň dala alkohol. Preto spúšťa nealkoholické džemy v tube a na ich rozbeh robí crowdfunding. Hovorí o tom, prečo nechce outsourcovať výrobu ani platiť za receptúry, o predaji v menších sieťach, o externých investíciách a o raste firmy. Debata sa stočí aj k osobným témam – detstvu, dôvere a výchove – a na záver k fun factom o chutiach.

Hlavné myšlienky

  • Trend zdravšieho a dlhšieho života (longevity) znižuje spotrebu alkoholu – a s ňou aj dopyt po alkoholických produktoch.
  • Pri exporte treba počítať s reguláciou – džemy s alkoholom sa nedajú doviezť napríklad do USA.
  • Rozšírenie portfólia (nealko džemy v tube) môže otvoriť nové trhy a skupiny zákazníkov.
  • Crowdfunding pomáha financovať nový produkt a zároveň overiť záujem zákazníkov.
  • Vlastná výroba a receptúry dávajú kontrolu nad kvalitou, no spomaľujú rast.
  • Prémiový produkt nie je na každý deň – komunikujte ho ako niečo na výnimočné príležitosti.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (12)

Citáty

Ja si úplne som si zdemonizovala svoj vlastný produkt tým, že som tam nadrbala alkohol.
— Iveta Hrabovská
Nekupuj si ma každý deň, kúp si ma iba vtedy, kedy je na to naozaj príležitosť.
— Iveta Hrabovská

Popis epizódy

V tejto epizóde sa rozprávame s Ivetou Hrabovskou o tom, ako sa dostala k výrobe a predaju džemov a čím sú jej produkty výnimočné. Debatujeme aj o tom, prečo ľudia menej kupujú alkoholické džemy a kde sa s týmto netradičným produktom dá preraziť.


🔹 Aký má postoj k externým investíciám

🔹 Prečo nechce outsourcovať výrobu

🔹 Ako dlho sa venuje tomuto biznisu

🔹 Prečo ľudia prestávajú piť alkohol

🔹 A ako využíva crowdfunding

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 54 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Mišo Gula: To je super, keď ja sa mám byť majstrom v thajskom boxe. Díky. Teraz sme videli, že robíš nejaký raising na, na tie zubné pasty z džemu alebo?

Iveta Hrabovská: Ja neviem čo to je, hej, ale ten longevity ako keby style, že ľudia chcú žiť zdravšie a dlhšie a neviem čo všetko, tak prestávajú piť alkohol. Lebo však prišiel teraz dopyt na gentle džem do Ameriky, proste do päťhviezdičkových hotelov. Proste my sme to reálne nemohli dovážať. Normálne nemôžeš náš gentle džem, džemy s alkoholom dovážať do Ameriky.

Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau Fešáčik.

Mišo Gula: Vieš ako sa hovorí, že keď, keď vidíš kominára, tak sa máš chytiť za gombík. Keď, sklenár nesie, nesie sklo, tak mu nesmieš skrížiť cestu. Vieš. A teraz otázka, že- Že náš dnešný hosť, už ťa niekto olízal, keď ťa videl? Lebo čo, asi čo urobíš, keď vidíš niekoho, ktorý robí džemy-

Mišo Ukropec: Lekváre.

Mišo Gula: Alebo lekváre.

Iveta Hrabovská: Jój, tak takýto uhol, to- To-

Mišo Ukropec: To bolo chutné.

Iveta Hrabovská: To som ešte akože nezažila.

Mišo Gula: Sorry, no sorry. Ivetka Hrabovská. Ahoj.

Iveta Hrabovská: Čaute, mišiovia, akože hej, dobre, som správne.

Mišo Ukropec: Ty si správne.

Iveta Hrabovská: Ahojte, nie, ešte nikto ma neolíz-- môj muž.

Mišo Gula: Doesn't count.

Mišo Ukropec: Buda.

Mišo Gula: Sounds good, doesn't work.

Iveta Hrabovská: Ale, ale akože tak mimo, nie, nie, nie, ešte nie.

Mišo Gula: Že nie je taká tradícia, hej, s tými, čo robia-

Iveta Hrabovská: Mala by som započuť?

Mišo Gula: Džemy.

Iveta Hrabovská: Mala by som započuť?

Mišo Gula: Ale vieš, ako-

Mišo Ukropec: Budeš, bude ešte populárnejšia.

Mišo Gula: Bude to nejaký signature move, že-

Iveta Hrabovská: Ježiš Mária

Mišo Gula: Všade, kde ťa niekto stretne, tak... Aspoň tak na diaľku.

Iveta Hrabovská: Dobre, ďakujem.

Mišo Gula: Namiesto pozdravu.

Iveta Hrabovská: Výborne. Ďalší brand code, ktorý si zapíšem.

Mišo Gula: Vitaj u nás konečne.

Iveta Hrabovská: Áno.

Mišo Ukropec: To už, to už nezbavíme.

Mišo Gula: Už dosť dlho sme sa na teba tak nejakým spôsobom chystali.

Iveta Hrabovská: A čo až tak neskoro?

Mišo Gula: Ja neviem, my sme čakali, kým budeš mať dosť followerov.

Mišo Ukropec: Za to môže Peťa Kubáň, ona to pokazila.

Mišo Gula: To je pravda. Pozdravujeme Peťka. Lebo ona, ona si ťa tak nejak pre nás rezervovala na tú akciu, čo mala byť akože minulý rok. Potom to nejak vyfučalo a doteraz sa to nepodarilo nejak, ale som rád, že sme sa vlastne stretli na Žltom evente sme sa stretli.

Iveta Hrabovská: Áno, áno.

Mišo Gula: A že sme obnovili tú myšlienku, aby si prišla.

Iveta Hrabovská: Ale však viete chlapci, ako sa hovorí, že na dobré sa čaká.

Mišo Gula: No jasné.

Mišo Ukropec: Ale zlého aj málo stačí.

Iveta Hrabovská: No dobre.

Mišo Ukropec: Ale to neni úplne tvoj prípad, lebo zase prišiel počasie vychovaný hosť. A kukajte, čo sme dostali.

Iveta Hrabovská: Áno, nech sa páči.

Mišo Ukropec: Ja to cez ten počítač neviem otvoriť. Prosím ťa, otvor to.

Iveta Hrabovská: Ja som, ja som vám inak priniesla takú že dvojkazetku, aby ste sa mohli o to pobiť. Vieš, že komu ostane kazetka.

Mišo Gula: To je super, keď ja sa mám byť majstrom v thajskom boxe. Díky.

Iveta Hrabovská: Si majster v thajskom boxe?

Mišo Ukropec: No, pred pätnástimi rokmi.

Iveta Hrabovská: Tak sa nečudujem.

Mišo Gula: Niečo si ešte pamätáš?

Mišo Ukropec: Ale ako, ale viem streliť chlapov stále.

Mišo Gula: Okej, maliny a kubánsky rum. To mi niečo hovorí. Včera počas golfu som toho kubánskeho rumu skonzumoval. Marhule a karibský rum.

Iveta Hrabovská: Áno.

Mišo Gula: Výborne.

Iveta Hrabovská: Dala som vám dve, dva, dva, lebo som tak si pozerala na vaše fotky, na vaše profily a si hovorím, že no vy ste takí rumoví, že nebudem vyťahovať ani žiadne víno, ani žiaden, žiadne whisky-

Mišo Gula: Mňam

Iveta Hrabovská: Ani nič podobné, ale sú to dve chute, ktoré sú absolútne odlišné- A sú také, že závislácké. Ja normálne len takto lyžičkou to vyjedávam, lebo proste, no. Fakt, fakt je to dobré.

Mišo Gula: My milujeme darčeky, takže veľmi pekne ďakujeme.

Iveta Hrabovská: Hej, nemáte za čo. S láskou.

Mišo Ukropec: A pozor na to, že Kolotoč neni zadarmo. V každom prípade velice, velice mile. To znamená, že môžeme to jesť normálne lyžičkou hulvátsky rovno z toho.

Iveta Hrabovská: Dokonca už sa fakt neurazím chlapci a nedám vám mentálnu cha-, mentálnu facku, keď si to dáte normálne, že aj na croissant alebo na chleba alebo na čokoľvek.

Mišo Gula: A tak normálne, že s palcom.

Iveta Hrabovská: A normálne, že palcom. Aj s palcom môžeš proste aj tak, akože fakt ten palec si budeš chcieť v tom vyliezať.

Mišo Ukropec: Ivetka. Prepáč.

Iveta Hrabovská: Nie, v pohode, v pohode. Ja viem čo, na čo myslíte. No takže, takže tak nekúste si to najprv-

Mišo Gula: Jak ty vieš, na čo my myslíme. To už si mala pár takých rozhovorov?

Iveta Hrabovská: Nie, nie, viete čo? Vy ste veľmi špecifickí, ale ja som sa na vás mentálne prichystala.

Mišo Ukropec: Vážne?

Mišo Gula: Tak snáď ti to vydrží až do konca.

Mišo Ukropec: Uvidíme, jak to zvládneš.

Mišo Gula: No tak nám povedz, že, lebo ty si teraz strašne viditeľná na tom LinkedIne a veľká businesswomanka a neviem čo. Tak čo už si z závodov či ako to je?

Iveta Hrabovská: Ani zďaleka nie som z závodov a ja som taká veľká biznismenka? Ani ja som taká, že veľká mini mini mini biznismenka. Ale nie, akože ja sa tak vôbec necítim, práveže my sme veľmi maličká firma, ktorá má ale obrovský potenciál, hej. A ale my robíme vlastne len všetko pre to, aby sme počúvali trh a proste aby sme len dávali trhu to, čo si proste žiada. Takže-

Mišo Gula: Hej, čiže trh si pýtal lekvár s alkoholom.

Iveta Hrabovská: Nie, to vôbec nie.

Mišo Gula: No.

Iveta Hrabovská: No a toto je presne to, že vlastne my už teraz dávame to, čo si proste pýta, hej, lebo však ja som bola na začiatku taká akože silne naivná, hej, že to proste pôjde perfektne a že proste však ľudia z toho sa potentujú, hej, že proste prišiel na trh džem s alkoholom. Akože veľmi dlhú cestu sme mali pred sebou a veľmi trnistú aj máme. Ale práve tým, že my potrebujeme sa zväčšovať, expandovať, proste naozaj že rásť, tak sme si povedali, že musíme robiť veľmi veľa vecí okolo tých džemov s alkoholom, aby sme tú našu cieľovú skupinu pritiahli, hej.

Mišo Gula: Teraz sme videli, že robíš nejaký raising na, na tie zubné pasty z džemu alebo?

Mišo Ukropec: Počúvaj, to je case. Zu-zu-zubnú pastu ste neuvažovali?

Iveta Hrabovská: Nie, počúvaj ma. Nie, nie, lebo tých je veľa, vieš.

Mišo Ukropec: No počkaj, to nebude, ale nie, nie malinová zubná pasta s kubánskym rumom.

Iveta Hrabovská: Ježiš, no.

Mišo Ukropec: A teraz myslím, že bez cukru by sa ti to ako nepokazilo. Normálne, že zubná, zubná pasta.

Iveta Hrabovská: Nie, ešte nemáme výrobu, no, na zubné pasty. Takže keby sme mali, tak možnože by aj ten nápad prišiel, ale nie, akože je pravda, že ono to možno vyzerá, ale vôbec to nebude, takto akože fyzicky ako, ako pasta ad jedna preto, lebo aby sme teda dali ľuďom do zreteľa, že vlastne o čom, čom sa rozprávame.

Mišo Gula: Všetci poznajú čo.

Iveta Hrabovská: Hej? Myslíš? Áno, tak skrátka ideme v septembri von s džemami v tube. Nealko džemy v tube sme si vymysleli, pretože, á, potrebujeme rozšíriť lievik ľudí. Potrebujeme pritiahnuť ľudí, ktorí k sebe, ktorí milujú džemy, nemajú radi alkohol. Bodka. Hej? A tých je začína byť strašne veľa aj z toho portfólia, ktorý my sme mali, tých zákazníkov, normálne akože teraz ja neviem čo to je, hej, ale ten longevity ako keby style, že ľudia chcú žiť zdravšie a dlhšie a neviem čo všetko, tak prestávajú piť alkohol.

Mišo Gula: V tejto republike.

Iveta Hrabovská: No akože-

Mišo Gula: Načo tu chceš žiť dlhšie a zdravšie? Blázni ma.

Iveta Hrabovská: Akože počúvaj ma, fakt to tak je. Normálne sme si robili proste analýzy, proste všetko. Hej, d-d-d- Normálne predikcia je taká, že jednoducho tí ľudia prestanú akože pomaličky, pomaličky veľká skupina piť až úplne down. A normálne my sme to videli na číslach, že nám sa proste akože znižovali čísla proste tých džémov s alkoholom a začali stúpať džemy bez alkoholu, hej? A ja, že čo sa deje? Ja východniarka nie, proste, však ja akože vždy mám fľašu vína v chladničke, hej? Však to mňa, pre mňa to je také-

Mišo Gula: Just in case.

Iveta Hrabovská: No akože mne všetky biznis plány napadli pri, pri alkohole, teda pri víne, ale tým pádom nechcem akože podnecovať ľudí k alkoholu. Ale však to môže, nie? No takže tak. No a vlastne tým prišlo, tým pádom prišli vlastne ten, ten nápad, vyrábať džemy v tube, nealko džemy v tube, aby sme, aby to bolo praktické, aby to bolo hlavne, akože lacnejšie, pretože my sme potrebovali ísť s cenou dole, d-d-d-d, bla bla bla. No a vlastne, keď sme to napočítali, tak to vychádza na nejakých deväťdesiat tisíc, no. Ten celý projekt, ktorý vlastne spúšťame von. No a tak som si povedala, že však super, veď poďme urobiť crowdfunding na to, aby jednoducho ľudia si predpredali, akože predkúpili ten, tie produkty akože dopredu, že nie je to, že zbierka, že teda ty mi dáš peniaze a ja sa budem rozhadzovať, hej?

Mišo Gula: Ja neviem-

Iveta Hrabovská: Ale reálne ty si kúpiš, presne tak, ale že ty si ako keby predkúpiš produkty, ktoré proste my v septembri ako keby vypustíme do sveta, hej? A super, akože no ide to pomaličky, ale akože za mňa super. Minimálne preto, lebo sa nám ozvalo niekoľko investorov. Že sa to dostalo do rúk, teda akože no hej, do rúk proste ten, ten nápad.

Mišo Gula: Ale tým investorom nejde ani tak o ten nápad, ako asi o celú firmu, hej? Že, že tá debata je trošku iná.

Iveta Hrabovská: Hej, hej, hej. Aj som sa vždycky bránila investorom veľmi, veľmi, ale aj externým peniazom. Ale som taká, že dám tomu šancu a uvidím, pretože nám nejde o peniaze, len čisto akože o peniaze. Mne ide o to know how toho investora, hej? A ja podľa mňa kebyže som k sebe pritiahla presne takéhoto človeka, však uvidíme, veď budeme mať sériu tých stretnutí. Ale kebyže, tam fakt, že bol ten match toho, že to neni len o tom, že ja som otvorená peňaženka, ale mňa na tom nezáleží. Mne fakt keby teraz normálne prišiel niekto, dal mi tu pol melka proste alebo ja neviem koľko, proste mne to je jedno. Ja hlavne čo potrebujem mať človeka, ktorý mi pomôže otvárať dvere, hej? Kade-tade. A my vieme, že vlastne s tými tubami proste to bude expanzia jak lusk. Lebo však prišiel teraz dopyt na Gentle Gem do Ameriky, proste do päťhviezdičkových hotelov. Proste my sme to reálne nemohli dovážať. Normálne nemôžeš náš Gentle Gem, džemy s alkoholom dovážať do Ameriky. Proste že normálne, že no go.

Mišo Gula: Nejaké reštrikcie, hej, sú?

Iveta Hrabovská: Hej, hej, hej. Chápeš a ja som si vtedy povedala, že do prdele, pretože-

Mišo Gula: Je to kvôli tomu alkoholu alebo?

Iveta Hrabovská: Je to kvôli tomu alkoholu. Je to kvôli tomu, že ten džem s alkoholom proste nie je v tabuľkách. Proste vieš a d-d-d-d.

Mišo Ukropec: Si si zase vymyslela nejakú hovadinu.

Iveta Hrabovská: Hej, chápeš, ale to je presne to, že jednoducho ja si úplne som si zdemonizovala svoj vlastný produkt tým, že som tam nadrbala alkohol. Ale akože ono to je v pohode, ono to je super, je to krásny produkt, je to všetko, lenže máme veľmi oklieštené akože možnosti.

Mišo Gula: Ale ešte, ešte mi tú základnú otázku mi ešte prosím ťa zodpovedz, lebo však vy to normálne s tým alkoholom aj varíte a tak ďalej. Čiže, akože keď si dám toho džemu, tak mi normálne zapíše?

Iveta Hrabovská: Hej, hej, hej, normálne akože, lebo on tam ten alkohol je. Je tam od dvoch do dvanásť percent čistého alkoholu.

Mišo Gula: On sa nevyparí.

Iveta Hrabovská: On sa nevyparuje, pretože my ho pridávame v štádiu, kedy sa už nevyparuje. Hej, že my vlastne ten, tú masu privedieme do takej teploty, kedy už sa alkohol nevyparí a vlastne my to robíme v takom obrovskom proste kotli, ktorý sa hneď zavrie, keď sa tam za, akože dá alkohol a potom tými trubičkami to prechádza do plničky, z plničky zase do, do varnej vane a tak ďalej. Takže vlastne už nemá kedy ten alkohol proste akýkoľvek chcel-

Mišo Gula: Keď sa ma manželka opýta, že či som zase nadrbaný, tak jej poviem nie, ja som džemoval som.

Iveta Hrabovská: Hej, alebo, alebo v kľude, aj ty chápeš, že keď v praxi dáš Gentle Gem, že iba tretinu fľaštičku ty reálne, fľaštičky ty reálne môžeš nafúkať. Jedno záleží akú máš akože muskulatúru, proste koľko toho piješ, hej, že či to telo proste akože stredá.

Mišo Gula: Toho džemu koľko vypľuje.

Iveta Hrabovská: Takže tak akože, ale reálne akože sa nacengáš.

Mišo Gula: Dobre, super. A ešte k tým zubným pastám mi teda povedz, že, že je to, aby si to reálne človek predstavil. Bude to ako Pikao, čo sa dakedy kupovalo, že presne tak to bude vyzerať?

Iveta Hrabovská: Bude to niečo podobné, bude to niečo podobné, ale Adéna to bude dizajnovo, že brutálne. Akože fakt my sme, nám prišli vzorky a to je úplne, že wow.

Mišo Gula: To je super, keď o vlastnom produkte hovorí, to bude super, to bude perfektné.

Iveta Hrabovská: Hej, no však ja tomu verím.

Mišo Ukropec: Prepáč, prepáč, tu-tu-tu sa aj zastanem. Keď niekto nevie predať ináč to, nie, je štandardná hláška, že, že nikto nevie to dodať, čo obchodník vie sľúbiť. Áno, ale potom ešte upgradnutá verzia od tohoto, že čo je to za človeka, že ani sľúbiť nedokáže. Hej? A toto je presne to. Najlepší lekvár. Džem. Dobre.

Mišo Gula: Tak to si na to ešte alergická? Lebo-

Iveta Hrabovská: A už nie, už mi to toľko ľudí hovorí, že si hovorím, ale zo začiatku tam bola taká tá mentálna facka, že si hovorím, bože vieš, že taký tik v oku.

Mišo Ukropec: Však aj na mňa systém, akože to neni lekvár, lekvár je slivkový.

Iveta Hrabovská: Áno, ale to bolo kedy, no. Rok dozadu či ako.

Mišo Gula: Ale to vieš prečo bolo? Lebo ona dostala vtedy facku na úradoch, nie? Kvôli, kvôli džemu a lekváru.

Iveta Hrabovská: Ono sa to pôvodne malo nazývať, že nátierka. Pozor na to. Normálne, že nám prišlo, no a to bolo možno dva týždne pred vypustením nám prišiel proste ešte papier, že teda že nemôžeme to volať, že džem. V kategórii nemôže to byť džem, musí to byť medzi nátierkami. To znamená, že nemôžem dať, že Gentle Gem akože Gentle nátierka, hej? To mala byť s tým, že vlastne-

Mišo Gula: Gentle tierka.

Iveta Hrabovská: Hej, gentle tierka v tierke, ale, ale vlastne celé ste to mali akože komunikovať ako gentle, mohli ste to volať, že Gentle Jam. Jo, však to je názov brand, hej, ale Gentle Jam, nátierka marhuľová alebo proste višňová.

Mišo Gula: Že ako v popise produktu by si musela to mať uvedené tak.

Iveta Hrabovská: Áno, áno a normálne, že komunikačný marketing-

Mišo Gula: A z toho ti bolo-

Iveta Hrabovská: No bolo mi, no akože som povedala, že to môžem celé zavrieť. To jak môžem komunikovať akože prémiový produkt ako nátierka, jak si môžeš kúpiť dvadsaťtri eurovú nátierku? Chápeš? Proste to v živote akože oné. No a akože mne to nedalo. Ja inak vôbec nie som na, na tabuľky, na čísla, na tie paragrafy už vôbec. Ale normálne ja som sa tak naštvala. Ja mám competition veľmi vysoko, hej a proste ja neprehrávam v živote. No niekedy hej, ale proste v tomto prípade ja som vedela, že mi fakt ide o veľa, že ten produkt je mi asi súdený a ja som normálne som sa zahĺbila do paragrafov, proste ja som normálne hľadala tam si hovorím v duchu, že tam musí niečo byť, proste nejaký, akože nejaká vecička, ktorá by tam akože k nám spadala.

Mišo Gula: Však to písali tupci, niekde tam tá diera musí byť.

Iveta Hrabovská: A našla som ju. Akože fakt normálne môj muž proste neveril, keď som prišla normálne s paragrafom proste reálnym, že počúvaj ma, ty že ja si myslím, že toto by mohlo zabrať. A on taký, že ty kokos, to kde si vyrábala? Ja hovorím, že tu, tu, tu, tu, tu. On taký, že fúha, ty sa nezda živka. Pritom sme už šestnásť rokov spolu, ale a ja som to poslala normálne na hygienu a normálne mi to prešlo.

Mišo Gula: Hm.

Iveta Hrabovská: Chápeš? Akože tam sa presne ukázalo to, že jednoducho buď ten produkt mal ísť na svet alebo nemal a z nejakého dôvodu mal ísť na svet, no. Takže tak. A tak vznikol Gentle Jam.

Mišo Gula: A v Amerike, keby ste ho vyrábali, tak to by ako nešlo, nešlo?

Iveta Hrabovská: Jasné, išlo, išlo, ale ad jedna my ideme z vlastných zdrojov doteraz, hej, vždy my, my sme úplne, že bezpúžičkoví, bezúveroví, bez toho čhokoľvek. Proste my ideme normálne, že z tristo eur som začala a vlastne toto všetko sme vytvorili z vlastného vrecka a vyrobiť akože v Amerike, vieš, dať dokopy výrobu a toto všetko, to akože no go. Proste pokiaľ tam nemáš nejakého styčného človeka, ktorý sa do toho tak zamiluje, že si proste povieme, že okej, ty si časť firmy a jednoducho ty to tam otvoríš, hej.

Mišo Gula: Alebo si to tam nechať u niekoho vyrábať white labelovo, ale to zase riskuješ, že ti to-

Iveta Hrabovská: Akože hej. Vieš čo, mali sme aj takéto veľa a mali sme veľmi veľa ponúk. Aj teraz vlastne máme s tými nealko, čo mám in pričinam niekoľko takýchto ponúk a uvidíme. Akože zatiaľ nechceme ísť do toho, chceme to ísť úplne, že po vlastnej línii Gentle Jam a ale uvidíme, akože vieš, to je presne to škálovanie, tá, ten rast tej firmy, hej, že ty jednoducho pokiaľ, budú sa naberať ľudia a ďalší a ďalší a ďalší a ďalší a ďalší, tak ty musíš hľadať cesty proste toho, ako to všetko uživiť, hej, a nemôžeš sa spoliehať len na jednu jedinú líniu, ktorú ty máš, hej. Keby ja som mala, že Gentle Jam, džemy s alkoholom a že žiadne proste ďalšie darčekové oblasti neriešim a, a cateringy a neviem čo všetko vieš, tak sme vždycky o dvoch ľuďoch. Som absolútne presvedčená. Vieš, že teraz sme inak akože piati ľudia, hej, čo číže je veľmi maličká firma, akurát s desiatimi ľuďmi vlastne denno denne pracujeme akože externe, takže dokopy nás je pätnásť. Ale to je veľmi maličká firma, hej, na to, že vlastne my sa môžeme teraz tak akože pekne hrajkať, ale kebyže sme, kebyže nám tie tuby vyšli, čo verím, že vyjdu, tak proste my budeme musieť naberať ľudí do výroby, potrebujeme do, do skladu, potrebujeme na marketing, potrebujeme na obchod, ddddd, vieš a tam už potrebuješ proste ten, tie príjmy mať. Tam sa proste už nemôžeš hrať len na svoju, na svojom piesočku, vieš. Takže nebránim sa toho, akože nebránim sa tomu, len práve tým, že my tie receptúry tých nealko džemov, ktoré vlastne vy- vypustíme, tie budú vieš aké? To budú normálne, že ja som, ja som sa po štyroch rokoch vrátila do výroby, ja by som urobila nové receptúry a to, to je, to je taká chuť, že normálne to, že normálne, že ľudia si to budú chcieť normálne, že vytlačiť do úst, hej.

Mišo Gula: Ale, ale prečo si neprišla akože-

Iveta Hrabovská: To budeš stáť, lebo nie, že dvadsaťtri eurový vopach si

Mišo Ukropec: natlačím do pusy, dvakrát to prehltnem a som práve zožral dvadsaťtri

Iveta Hrabovská: eur.

Mišo Gula: Ale budú dávať aj kelníčky k tomu, bude to výhodné.

Iveta Hrabovská: Nie, nie, nie, ja ťa upozorním, ono to nebude dvadsaťtri euro- eurová tuba, to bude tak do sedem päťdesiat jedna tuba. Nealko.

Mišo Ukropec: Tak to môžu dať na šupu, to je dobrý.

Iveta Hrabovská: No, no, no. Akože my sme to veľmi, toto je veľmi strategická vec. Toto je fakt vec taká, že my sme receptúry museli vytvárať tak, aby sme sa zmestili proste do výrobnej ceny.

Mišo Gula: Ako sa ti zmení cieľovka pri tom, lebo tam už idete úplne po-

Iveta Hrabovská: To ideme úplne inde. Tam ideme, no, tam ideme proste úplne, že po širokej mase ľudí, ktorí si kupujú džemy domov, hej.

Mišo Gula: Čiže tam normálne Kaufland, Tesco, Lidl.

Iveta Hrabovská: Nie, nie, nie, nie, nie menšie siete. To znamená, že také typu ja neviem, Jeme, Kraj a proste tieto, ja neviem, potraviny, neotraviny, vieš a také tie oné, Sanusvita a neviem čo, proste takéto. A vlastne také tie menšie potom obchodíky, hej, proste ddda. A vlastne Česká republika ide, že hneď súbežne Slovensko, Česká republika, že bum, hej, spolu a vlastne potom ideme Francúzsko, Rakúsko, Francúzsko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko proste a tieto okolité krajiny. Takže ono to bude veľmi rýchle, čo my vlastne, my do toho vkladáme strašne veľa peňazí. Takže ja verím v to, že to bude mať to taký ten, taký ten impact veľký, no.

Mišo Gula: No to určite držíme palce.

Iveta Hrabovská: Ďakujem.

Mišo Gula: ešte a teda pripomeňme, že keď ľudia by mali chuť sa zakrowdfundinguovať k tebe, tak ako?

Iveta Hrabovská: Tak priložíme link na Donio, ak to bude možné pod ten, pod ten náš onen.

Mišo Gula: Tak to vložíš ty ako comment.

Iveta Hrabovská: No, vložím to ako ja a budem akože vďačná, no, proste, že tam vlastne môžu od tých päť eur až do tisíc eur vlastne a viac proste vložiť do nášho projektu. No a s tým, že vlastne úplne všetko proste odchádza do firmy a potom vlastne smerom k nim. Takže my sme to nastavili tak, aby naozaj tí ľudia dostali za to to, čo vlastne si kúpia.

Mišo Gula: Dobre, mne, mne ešte, mne ešte stále, hútá jedna myšlienka. Dobre, ten nápad nejaký bol, hej, že chceš spojiť, džem s alkoholom. Koľko prosím ťa tých nátierok si musela urobiť, aby si našla prvú, ktorá ti fakt, že chutila?

Iveta Hrabovská: Vieš čo, ono to bolo veľmi rýchlo, Mišo. Veľmi rýchlo. Ako ja mám podľa mňa dar od Boha, že viem tie receptúry robiť úplne, že na prvú. Nie som ako to-

Mišo Gula: Aká si skromná, to je neuveriteľné.

Mišo Ukropec: Mne sa tá skromnosť veľmi páči. Konečne niekto ďalší skromný.

Mišo Gula: Ale hej, hej, úplne tam pasuje tu do, do nášho podcastu.

Iveta Hrabovská: Ale čo budem hovoriť, chápeš proste-

Mišo Gula: Nie, však keď si dobrá, sa zabíjaš, keď si dobrá.

Iveta Hrabovská: No však a to vieš, lebo však platiť za receptúry niekomu, hej, že by na vývoji, že keď to je drahé, to je že extrémne drahé, hej. No a ja som proste, ja som jednoducho vedela, čo mi chutí. Som východniarka, mám rada alkohol, hej, proste no.

Mišo Gula: Však dobre.

Mišo Ukropec: To nevystrihneme.

Mišo Gula: Nič, už to tam je.

Iveta Hrabovská: Tak som Iveta Hrabovská, hej?

Mišo Gula: A mám rada alkohol.

Iveta Hrabovská: Mám rada alkohol, ale nie. A, a ja si to vlastne, ja som proste prišla a ja som to ochutnala jednoducho, že málo alkoholu. Pridala som tam viac a proste ja som išla receptúrou to, čo mne chutí. Proste to sa ujalo. Inak by the way, ja som urobila, že prvý, úplne že prvý džem som urobila podľa receptúry z internetu. Hej, to bol, že marhuľový džem s bourbon whiskey, to si pamätám. A ten džem bol, že brutálne sladký a málo alkoholický. A si hovorím, že what? Že to čo je za džem? Hovorím ne, preč. Proste vyhodila som to do koša, proste hovorím toto ja nebudem predávať a normálne som išla, že málo cukru a veľa alkoholu. Proste úplne, že nepovedz. A tým ľuďom to chutí, lebo však keď to ochutnáš, ochutnali ste už Gentle Gem niekedy, nie?

Mišo Ukropec: No to som sa-

Mišo Gula: Ja nie

Mišo Ukropec: chcel práve opýtať. No ja áno. Lenže, napriek tomu, že lekvár sa normálne dáva na chleba s maslom, tak tento neni úplne uvažovaný nutne alebo nebol asi pôvodne ani uvažovaný na chleba, či?

Iveta Hrabovská: No ja vám teraz poviem jednu vec. Akože to hádam je prvý podcast, v ktorom to poviem takto verejne, ale podľa mňa to môže byť veľmi užitočné pre ďalších ľudí, ktorí možno aj budú vymýšľať nejaký svoj vlastný biznis. Ide totiž o to, že Gentle Gem je koľko? Deväť rokov na svete, hej? Ja rátam nejaké tri, štyri roky, lebo sa to začalo veľmi hýbať od doby, kedy som na LinkedIne, hej? Ale, ja som si pár mesiacov dozadu som bola na víkende s Dianou Rodriguez. Viete, kabelky. A my sme spolu popíjali proste aj s Raoulom a proste s jej mužom, proste s Dianiným mužom, proste večer a tak ďalej. A my sme sa bavili o tom, že prečo ten Gentle Gem tak nerastie, ako by mal ddddd. Viete na čo som prišla? Teda sme prišli, že ja som si normálne zdemonizovala svoj vlastný produkt. To znamená, že ja som ľudí naučila, že Gentle Gem je darčekový produkt na výnimočné príležitosti k syrom a mäsám ako prílohu. Príloha rovná sa-

Mišo Ukropec: Malá lyžička na večer.

Iveta Hrabovská: No.

Mišo Gula: Východniarsky variant.

Iveta Hrabovská: Ešte, ešte by som to povedala, ešte by som to akože upravila, že to znamená, že nekupuj si ma každý deň, kúp si ma iba vtedy, kedy je na to naozaj príležitosť. A keď to už niekomu kúpiš, tak bacha na to, lebo to má byť človek, ktorý si to dá k syrom a mäsám ako príloha. Že ty kokos, mne keď toto proste oni povedali, ja som si to uvedomila a si hovorím ty kokos, že to jaká som ja krava. Však vlastne ja som si úplne zdemonizovala svoj vlastný produkt, pretože ja som z vysoko retenčného produktu, ktorý mohol byť, hej, že ja keby som to od začiatku ťahala, že vlastne však sa, však si to dopraj, hej, že kúp si to sám sebe.

Mišo Ukropec: Môžeš.

Iveta Hrabovská: Môžeš a daj si to na čokoľvek. To je jedno či na rožtek, na chleba, na čokoľvek, hej. Proste, že a ozaj ten palcom si to daj, chápeš? Tak si to daj, keď ti to takto chutí, hej. No a vlastne my sme normálne začali meniť úplne, že stratégiu. Od bol možno pár mesiacov, tri, štyri mesiace a normálne nám sa zvýšili predaje, keď sme začali tvoriť iné reelska, inú komunikáciu, inak sme to začali proste akože postupne to malo byť step by step.

Mišo Gula: Ja by som ti možnože trošku pohladkal tvoje svedomie, aby ťa to tak až neškrelo, lebo podľa mňa ak by si to robila od začiatku tak, ako hovoríš, tak by si bola len ďalší lekvár a nepodarilo by sa ti vybudovať ten brand, ktorý sa ti vďaka tomu podarilo. Čiže ber to skôr ako, ako ten správny postup, že najprv si sa vyčlenila a potom sa rozširuješ, lebo opačne by si bola proste ďalší lekvár.

Iveta Hrabovská: Ako hej, v čas-časti máš pravdu, ale možnože by sme boli, akože obratovo kdesi úplne inde. Vieš, lebo toto nám inak povedalo mnoho ľudí, no našej cieľovej skupine. Vieš, že proste, že „Však ja mám ten Gentle Gem v regáli, hej„ a ja hovorím „Čo?„, „No už som to dostal, ale ja som sa to bál otvoriť." A ja že what? Však to treba otvoriť. „Nie, nie, to ja keď som videl tú cenovku, to ja som e-e. A že to ešte, ešte mi to bolo odprezentované, že je to taký, že luxusný džem a že to iba naozaj k syrom a mäsám. A vlastne ja to tak nejem a mne to prišlo trápne proste alebo-

Mišo Gula: A to len na krstiny a šesťdesiatku.

Iveta Hrabovská: Hej, chápeš? A to je strašné. Vieš, že vlastne-

Mišo Ukropec: Možno keby stál dvestodvadsaťtri euro, tak potom by to bolo v pohode.

Mišo Gula: Musí-musíš dávať takú tabličku, že keď ho zeš, tak jeden zdarma k tomu ešte.

Iveta Hrabovská: No ale teraz akože sa nám to pekne rozbehlo, tak som taká rada, že napriek tomu, že som mimo sezóny, tak super, akože fakt proste pekne. Ja som spokojná.

Mišo Gula: Čiže už aj odchádzaš od tej logiky, že, že to má byť akože darček a pri nejakých špeciálnych príležitostiach.

Iveta Hrabovská: Nie, nie, nie, práveže naopak, nám teraz prichádzajú také krásne obrovské boxy kvetinové, ktoré budeme mať v takomto dizajne, v tom čiernom a to budú také veľké darčekové, proste úplne, že brutality sme vymysleli, tak akurát nám to ide teraz z Číny, lebo my si dávame robiť tie kazety v Číne. No a akurát je to už na ceste a my vlastne prichádzame s ďalšími darčekovými packagingami práve na tento veľký Gentle Gem, hej. To znamená, že naším cieľom je, že úplne, že byť v tom darčekovom segmente, že number one, hej, že keď niekto bude chcieť nejaký, nejaký darček, tak si povie, že aha, Gentle Gem, okej, aj napriek tomu, že je to džem, ale proste super, lebo my tam budeme mať v tom boxe aj priestor, ja neviem, na nejaké sladké delikatesy iné, ja neviem, nejaké mandle v čokoláde, blbosti a neviem čo, hej, slané veci bla bla bla a ešte potom tam bude taký velikánsky kvetinový box, že bude to brutálne domyslené. No a vlastne my týmto chceme ťahať ten Gentle, hej, že vždy to bude ten darček. Potom to bude presne aj to, že daj si to, kúp si to, keď proste sa na to namotávaš. Áno, patrí to aj pre teba. Keď to chceš dať na pečivo, daj si to na pečivo a potom vlastne prídu tie nealko tuby, hej, ktoré budú úplne, že mass market.

Mišo Gula: Pre, pre decká by ste mali vymyslieť nejakú sadu, že, že čipsy s lekvárom, lebo to-toto, čo naši chlapci dokážu kombinácie vymyslieť, to je, akože džem, džem s alkoholom je nič oproti tomu, že môj malý ty kokos starší akože džem a wasabi, hej, jogurt a neviem jaká sušienka ty vole, ako naozaj.

Mišo Ukropec: Ja som mal spolužiaka, ktorý dával Bebekexy s tatárskou omáčkou a to som ako nedával.

Iveta Hrabovská: Ja som mala zase kamošku, ktorá jedávala, že chleb, chlieb s maggi. Chápete?

Mišo Ukropec: Nie.

Iveta Hrabovská: Normálne, že chlieb a na tom si dala maggi a normálne to takto jedla.

Mišo Gula: Tak hej.

Mišo Ukropec: Pozri, ľudia sú rôzni, poväčšinou hovadá.

Iveta Hrabovská: No.

Mišo Ukropec: No ale ty máš ešte inú tému, ktorá sa s tebou spája. Neni to taká myslel, že biznisová téma.

Mišo Gula: No ja keď som to videl

Mišo Ukropec: No.

Mišo Gula: Si hovorím-

Mišo Ukropec: Že ona má málo starostí.

Mišo Gula: Takto ona musí, ja, ja som si, som si hneď zaškatuľkoval si, hovorím, tak tá baba akože musí byť nejaká extrémisticky nábožensky založená a neviem čo a, a proste rozdáva svoj život ľuďom. Keď sme zistili, že, že ty máš vlastne tri rómske deti. Ale potom, keď som ťa stretol naživo, tak si hovorím, však-

Mišo Ukropec: Vyzeráš ako normálne.

Mišo Gula: Normálny človek, hej? Akože aj ukecaná, aj do riti si vie povedať, aj vypije.

Mišo Ukropec: Slušná, hej.

Mišo Gula: Že úplne normálna baba. Ako sa ti to stalo?

Iveta Hrabovská: Neviem. Podľa mňa veci neovplyvníš v živote niektoré. Vieš, tak ako-

Mišo Gula: Tak rovno toto si asi vedela ovplyvniť ale.

Iveta Hrabovská: No neviem, to prišlo ku mne tak nejak neplánovane. Akože nie že by som to nechcela. Však bolo to naše dobrovoľné rozhodnutie, ale ja som mala, ja som chcela mať svoje vlastné deti. Hej, ale proste jednoducho ten hore to zariadil inak, hej, že jednoducho povedal, že nie, toto nebude tvoja cesta, vieš? No a my tým, že sme s mužom akože veľa cestovali pred tým, jak sme mali deti a moja úplne, že najväčšia srdcovka je Afrika, tak my sme, my sme chodili takto, že s batohom jeden mesiac proste po tých najchudobnejších častiach Afriky. Ja som sa vždycky presúvali proste z jedného miesta na druhé a ja som, spávali sme v tých najchudobnejších dedinách, proste na zemi, hej, proste s tými moskytmi a neviem či s všetkým proste, že bolo to brutál. Akože pre mňa jeden z najlepších životných zážitkov a ja som sa tam brutálne zamilovala do tmavých akože tvári. A ja som si tak, my sme sa tak s Maťom začali rozprávať, že počuj, že čo kebyže sme išli do tej adopcie? A Maťo že no čo, to tiež akože dlho tak rozmýšľal, hento tamto, že možno by to nemusela byť zlá cesta. No a ono to, akože my sme to fakt neplánovali a my keď sme sa vrátili vlastne z Afriky, tak my sme išli na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a my sme sa spýtali, že, zaklopali sme na dvere a hovorím, že dobrý deň, že my by sme si chceli adoptovať nejaké dieťa, hej? A ona, že ó, super parádička, tak poďte ddd, vypíšeme papiere a tam bolo také, že normálne, že si môžeš vypísať, že normálne vyškálovať dieťa, hej, že ktoré chceš. Blonďavé, modrooké, neviem aké ddd do dvoch rokov, jedného roka, neviem čo novo-novopečené narodené. A my sme proste dali, že nezáleží, nezáleží, nezáleží, nezáleží, nezáleží. A ona kukla na mňa, že ale vy ste dali, že aj akože rómske dieťa, že. A ja, že nám to ne-akože nezáleží na tom, či to bude Róm alebo, alebo proste poloróm alebo biely. A ona, že tak to si nás premerala. A hovorím, že a vy ste odkiaľ prišli? A my, že tuto z Horného Valu. Takže my sme si povedali, že jednoducho my chceme dieťa čím skôr. A keď nám bolo povedané, že, že dostanete dieťa ideálne, že rómske a do štyroch rokov, tak tri, štyri roky keď si zvolíme, tak to dieťa budeme mať hneď. A my, že dobre. Chápeš? A ja som si v duchu povedala, že však aký je rozdiel? Veď tie africké deti, veď to bolo, to je také isté dieťa ako proste tuto, hej, dvoj, troj, štvor, päťdesiat-

Mišo Gula: Akože s tým portom by bol asi oveľa väčší problém.

Iveta Hrabovská: No to určite, akože tam, tam to je, to je no go cesta, hej? To je na niekoľko rokov, hej, kebyže si chcela adoptovať proste z týchto krajín. Ale ja som si povedala, že to úplne to isté proste, že to dieťa je úplne rovnaké, ale má proste inú, akože iný pigment. What? Chápeš? Neviem, prečo to tí ľudia riešia. Inak aj toto je taká celkom haluz, vieš, že náboženská hento tamto, že why? Proste prečo? Vieš, že-

Mišo Gula: To sú všetko biacy. To ber tak, že, že to sú veci, ktoré tých ľudí hneď napadnú ako, ako prvé, hej, čiže.

Iveta Hrabovská: No a mne to prišlo ako úplne normálna vec. Proste si vezmi, že tie naše decká, že to normálne ľuďom vôbec nedôjde, že sú rómski. Akože vôbec, pretože to dieťa je vyvoňané, vystrihané, proste pekne oblečené. Ja im dokonca ešte aj kupujem také veci, aby im to ladilo s tým tónom, hej, aby to nebolo, že deti oblečiem do bielych montúrów, hej, proste, lebo tam tá farba strašne vystrelí. Ale keď obliekam nášho najmenšieho, Ja-Janíčka, proste ja im do mávozelenej, hnedej, takých pastelových farieb, tak to vyzerá brutálne dobre, že on má, ľudia si myslia, že on je nejaký Španiel, hej? Proste, že, že ja akože veľmi tak akože aj esteticky sa na to pozerám, ale oni sú brutálni. Najstarší Miško desaťročný čistý jednotkár. Chápeš? Proste Róm, čistý jednotkár. On ti normálne takto, že stopäťdesiat príkladov, že nula chýb. Že what? Proste to je akože to je len to, že tie deti sú umiestnené-

Mišo Gula: Ale vy s nimi problémy máte.

Iveta Hrabovská: Akože nie sú, nie je to jednoduché. To nie, že máme s nimi problémy. Tie deti prišli s batohom plných tráum. Vieš, lebo tie deti prišli k nám od troch rokov vyššie. No Janíček od dvoch rokov, dva a pol, ale Miško ako štvorročný, Jazmínka ako päťročná. Hej? No a si vezmi, že to sú deti, ktoré si toho zažili veľmi veľa, že to nie je sranda. Akože vieš, toto je napríklad to, s čím ja som vôbec nerátala. Akože keď si, keď som si tie deti brala, že tam nebudeš riešiť, že obdobie vzdoru a vieš, také tie akože pre mňa totálne infantilné veci, hej, že ja keď teraz vidím, že sa niekto hádže o zem, hej, proste niekde bile alebo čo, ja si poviem bože, keby ja som toto mala len doma. Chápeš, že to je také akože milé. Vieš, tie, tie obdobia-

Mišo Gula: No ale tie, ale hej, ale to sa spája so všetkými deťmi. Vieš, to nie je vec, že, že rómske deti a ich nejaké akože zážitky.

Iveta Hrabovská: Áno, áno.

Mišo Gula: Vieš, to majú každé, všetky deti. Čiže kde ty vidíš tú ako, ako keby nejakú hranicu, že toto je zrejme kvôli tomu, v akých podmienkach žili predtým. Vidíš tam vôbec niekde tú hranicu?

Iveta Hrabovská: Jasné, jasné, tam je, tam je skôr to, že čo všetko si zažili. Vieš, asi vezmeš napríklad náš najstarší Miško. On si prešiel vlastne tromi rodinami do štyroch rokov. Chápeš to? Si vezmi, že tvoje dieťa by si vlastne do štyroch rokov odložil jeden rok tu, potom presuniete do druhej rodiny, potom do druhej. Tam nemáš šancu si-

Mišo Gula: Čo z toho on si pamätá?

Iveta Hrabovská: Všetko.

Mišo Gula: Hej?

Iveta Hrabovská: Všetko. Všetko. A vlastne v ňom to hlavne vybudovalo to, že vlastne neverím dospelým, pretože ma zradili, hej, že rešpekt, rešpekt? Akože ja, že by som niekoho rešpektovala? Veď dospelí ma zradili, hej. Takže tam je veľa vecí takých, ktoré nevie napríklad zvlád-- on má tým, že nemá dovyvíjanú amygdalu. Amygdala je taká fazuľka v hlave, ktorá ti spôsobuje to, že ty vieš vyhodnocovať situácie kritické, hej, že vieš to zvládnuť, že vieš prijať proste nejakú negatívnu spätnú väzbu ddd. Vieš, že si taký, že calm, vieš. A potom sú ľudia, ktorí sú výbušní totálne a proste idú oné a tí väčšinou nemajú tú amygdalu ako keby dovyvinutú. No a vlastne to je náš Miško, hej, že on vlastne my, my musíme veľmi, veľmi pracovať s ním, to aby, aby proste nám nerozbíjal veci od nervov, vieš a tak ďalej. Ale to sú veci, ktoré sa dajú ako keby vyliečiť, hej, len tam treba veľmi špecifický prístup toho rodiča.

Mišo Gula: To môžu byť kamoši s, s našim mladším, lebo my máme veľmi podobný prípad a hlavne prvý rok v škole sme riešili akože, že veľmi náročné situácie, lebo to je to, čo hovoríš, že žiadny rešpekt k autoritám a prehnané, prehnané výkyvy. Prehnané viki-vi v zmysle, že to je, my sa z neho smejeme, že to je extrémista, lebo on akože miluje naplno aj nenávidí naplno. Že akože na tej strane lásky on ťa bude mojkať, stískať, akože prejavovať takú lásku, ktoré bežne u detí nevidíš. A na druhej strane, keď ho niekto naserie, tak proste rovno pecka. Ako hej, že tak ako zažívame si niečo podobné, takže viem o čom hovoríš.

Iveta Hrabovská: No ale je to v pohode, akože nie je to nič také, že, že by sa to nedalo prežiť. Len je to mega náročné-

Mišo Gula: A ono sa to zlepšuje, lebo ono to je len ako kebyže vývojové štádium, ktoré, ktoré nedozrelo vtedy, keď malo.

Iveta Hrabovská: Áno.

Mišo Gula: Ale je to len vec, ktorá povedzme, že rok, dva následne príde.

Iveta Hrabovská: Áno, áno, áno, áno. A ja som taká, že jednoducho vieš, ja nemám jednoduchý život. Ja aj v podnikaní nemám akože tú cestu jednoduchú a mňa to nebaví proste mať taký, že easy peasy život, hej? Ja sa, ja sa pripravujem na to, že ja budem mať takýto dôchodok. Pre mňa je cieľ, že o pätnásť rokov všetky deti vyrastú, pôjdu na intráky. Vieš, a ja si potom už zdvihnem kotvy a proste budeme s Matejom cestovať a budem možno pracovať od kdesi, od nevidím do nevidím. Veľmi strašne chcem cestovať. Takže ja si, akože ja to beriem ako jednoducho môj životný údel, hej, moju misiu a ja to neberiem, že Ježiš, čo sa mi to udialo? Vôbec proste. Jednoducho ja mám podľa Gallupa mám talent číslo jeden, že pozitivizmus a ja proste nevidím veci, že, že zle. Ja si, ja sa skôr na to pozerám, že okej, prečo sa mi to udialo? Vieš, aj to, že som nemala mať, že som nemala s Matejom vlastné dieťa ani v živote nebudem mať. Tak si hovorím, že vieš, niekto by plakal do vankúša. Ja som si povedala, že fú, ty kokos, a prečo sa mi toto udialo? Že asi to má nejaký zmysel. Hm, okej, dobre, tak ideme cestovať. Vieš, že proste úplne akože treba sa na život pozerať inak. Vieš, nie akože jasné, že nie každý má ten talent možno čo ja hej, alebo taký ten optimistický prístup k životu. Ale ja fakt ja veľakrát si poviem, že do prdele, jak toto mám, toto mi fakt tie deti proste tak sťažujú proste celé to také, takú tú ľahkosť bytia, jak sa hovorí, hej? Ale potom si hovorím ó Bože, nič dobré Ivka, zlý deň, zajtra bude dobre. Proste vyspisana to proste fajn, však tú fľašu stále tam máš v tej chladničke.

Mišo Gula: Riešenie stále máš.

Iveta Hrabovská: Hej, akože nie je to hrozné, ale však ja som minule chcela ty kokos proste už konečne byť bez alkoholu. Vieš, že suchý február. Vieš a si hovorím dobre, okej, ideme do toho. Vieš suchý február proste, že len prvý deň vieš-

Mišo Gula: A tak si povedala, však aj marec je mesiac.

Iveta Hrabovská: Nič nevyšlo ani jeden deň. Chápeš? Lebo hento ma naštvalo, tamto ma naštvalo. Tak som proste ona. No tak.

Mišo Gula: Tento program vám prináša Výrob alkoholu. Ty by si mohla natáčať tie videá, čo, čo že, že sa natáča, že prvý deň bez alkoholu, potom strih a znova prvý deň bez alkoholu.

Iveta Hrabovská: Nie, akože nie je to strašné, ale však mám tridsaťosem rokov, vieš? Takže už si môžem dovoliť. Hej, už nemám, vieš, nemám osemnásť, že by som tu teraz bola, vieš-

Mišo Gula: Čo komu budeš vysvetľovať?

Iveta Hrabovská: Jasné, vieš, mám odžité. Čo to? Takže tak.

Mišo Ukropec: V takomto zmysle určite áno, lebo kopec tých detí a t-teraz detí, ale aj dneska ako dospelých. Oni keď prechádzajú v tom, v tom na-najmladšom veku, obdobiami extrémneho stresu, tak na tom mozgu sa to prejaví. To keď niekto povie, že však ako decko jak decko, keď je decko formátované oxytocínom, tak je iné, ako keď je formátované adrenalínom a kortizolom. To sú ako, ten mozog je proste iný. Hej? A tá amygdala mu tam možno chýba práve preto, lebo nebolo tam dosť vymuckania, vyobímania, vy neviem čoho. A to sa potom naučiť to sebaovládanie, keď tie hormóny nemáš pod kontrolou, lebo debil rodič stále naliaty. Nič ti nenaznačujem.

Iveta Hrabovská: Nie, ja ti rozumiem, ja ti rozumiem.

Mišo Ukropec: Hej? Preto decko má vždycky len facku. No tak potom to decko podľa toho vyzerá a nemá to nič s jeho intelektom ani, ani s ničím iným.

Iveta Hrabovská: Áno.

Mišo Gula: Vieš čo, konkrétne táto vec úplne s tým ne-nebude súvisieť, lebo, á, keď hovorím o, o našom, tak tam rozhodne nechýbalo, akože mojkanie, muckanie, nič z toho. On bol kojený kokos do štyroch rokov, ako to dieťa je až prekojené. Čiže nič z toho mu akože nechýbalo. Hej, my sme-

Mišo Ukropec: Ale ja som-

Mišo Gula: Sporiadaná rodina a žiadne-

Iveta Hrabovská: A nebol na odd. cisára? Cisársky nie? Lebo toto ešte tiež býva niekedy.

Mišo Gula: Ale áno, áno, áno, že, že to môžu byť nejaké veci, či už počas tehotenstva nejaká stresová situácia alebo počas porodu a tak ďalej. Čiže áno, to, to môžu byť príčiny.

Iveta Hrabovská: No.

Mišo Ukropec: No ale ja som to nemyslel tak, že teraz, že nutne každý, kto prechádza takým alebo opačným, skorým detstvom, tak to znamená, že bude taký. Lebo však, vieš, my nevplývame na deti sami ako rodičia. Tam máš susedov, známych, rodinných príslušníkov. Začne chodiť do škôlky, do školy, aj ti ho formátujú. Hej? Keď ja proste, keď dáš dieťa do škôlky, kde tie deti sú šialené, tak oni ho proste naformátujú šialene a ty ho môžeš muckať, mojkať, koiť. Ten kolektív ho zničí.

Iveta Hrabovská: Áno, áno, áno.

Mišo Gula: Už, už viem, už som si spomenul, lebo ty hovoríš o amygdale. Stretla si sa so slovným spojením, že morov syndróm?

Iveta Hrabovská: E-e.

Mišo Gula: Nie?

Iveta Hrabovská: E-e.

Mišo Gula: Lebo to-toto nám bolo povedané, že akože a malo by to byť to isté. Čiže môže to súvisieť.

Iveta Hrabovská: Okej.

Mišo Gula: Môžeš si skúsť potom pozrieť, či tie príznaky-

Iveta Hrabovská: Super, super. No to si pozriem. Akože toto je presne to, čo hovoríte, že, že kde to dieťa vyrastá. Pretože náš Miško mal teda najhorší štart do života. Hej? Jo, rok a pol vlastne zobrala sociálka, pretože bol, bol nájdený holý proste na snehu, hej, podvyživený, podchladený. Neviem čo, že totálne akože zle, zle, zle, ale oni sa brutálne začínajú krajovať tie deti. To by si neveril to, to vieš čo to je krá-- to je strašne krásne, lebo ja milujem leadership a ja v našom leadership aj do našej rodiny a ja sa z nich snažím vybudovať ako keby, a vytvoriť lídrov. Vieš, že nie tých, že ty si cigáň, ty budeš utláčaný, ale práve takých tých lídrov, že okej, aj, aj ja môžem proste byť vzorom pre ostatných ddd. A by si neveril, ako že náš Miško je pomerne dosť akože aj, aj obľúbený v kolektíve, aj je taký, že má na starosti niektoré veci v triede a tak ďalej, že a toto je presne to, že on nechcem ho, ja mu vždycky vravím, že ovšak teraz začína ísť do, má desať rokov, hej, takže taká predpuberta a, a začína tam byť aj taká tá jemná šikana proste z tých starších, že ty cigáň, neviem čo všetko a on vždycky, keď príde za mnou, tak sa pýta: „Mamka a čo mám robiť?" Hej? A ja mu hovorím, že ale tak nákop ho do riti, hej? Alebo čo proste. Ale snažím sa, snažím sa mu ukazovať, že okej, ja by som to riešila takto nabudúce, hej? A snažím sa mu ukazovať, že vlastne tú krásu toho, toho, tej minority, že ten cigáň to nemusí byť to, to, to, že Tí ľudia, ktorí budú kopať kanále. Že ja im ukazujem veľmi veľa úspešných Rómov, proste normálne na internete a hudobníkov a proste atď. Hej, že ľudí, ktorí naozaj v živote dokázali veľa, aby si všimli, že vlastne to, že ja som cigáň, to neznamená, že ja som niečo menej ako ten biely okolo mňa, hej? A podľa mňa toto je presne tá misia u mňa v živote, že ja neviem, fakt neviem, prečo sa mi to v živote udialo, ale mňa to brutálne baví. Ja keď mám sa s nimi o tomto rozprávať normálne, ja mám pocit, že tak akože kvitnem, vieš?

Mišo Gula: Vieš, oni, oni sú také podľa mňa, že, že štádiá alebo rôzne prístupy tých ľudí, že keď sa ti niečo udeje v živote, nastane nejaká situácia, tak si môžeš buď povedať alebo hore kovať, že ja mám smolu v živote a neviem čo sa mi stáva. Potom je, sa na to môžeš pozerať na to, že, že určite to má svoj dôvod. To väčšinou takto sa k tomu stavajú z môjho pozorovania ľudia, ktorí, sú buď nejak, nejak nábožensky proste veriaci a tak ďalej, lebo da, prísudzujú danej situácii niečo vyššie. A potom sú ľudia veľmi pragmatickí, ktorí len berú ten život tak, že on prinaša nejakú situáciu a je na tebe, čo s tou situáciou urobíš. Hej, to je proste si v úvodzovkách počítačová hra. Príde nejaká sračka a to je tvoja úloha to nejak zvládnuť.

Iveta Hrabovská: Áno, to vyriešiť. Áno, ja mám-

Mišo Gula: Takže v ktorej kolónke si?

Iveta Hrabovská: V tej poslednej a vždy vo všetkom, akože aj v partnerskom živote, aj v osobnom, firemnom, proste v čomkoľvek. Vieš, ja sa vždycky na to pozerám, že okej, ja napríklad nevi-- nepoznám slovo, že problém. Ja hovorím, že to je situácia. Vieš, že aj vo firme, že máme problém. Hovorím aha, nemáme problém, máme situáciu, ktorú ideme vyriešiť. Proste hej, že úplne sa snažím to všetko, aj tých ľudí našich-

Mišo Gula: To ti zrazu dáva strašnú moc nad svojím životom. Vieš, to je, to je zrazu nikto ťa nemôže dodrbať, lebo to je jeho problém. Vieš?

Mišo Ukropec: Toto je toto, čo si povedala. Napríklad Michael Jackson už teda nech má his-- teda novodobú históriu akúkoľvek. On neznášal, keď niekto použil slovo problém. Ja som zistil, že som na tom rovnako. Ja to mám vždycky, že kámo, to je úloha, to treba len vybaviť. Problém je, že keď ti odtrhne nohu, sa niečo stane, tak na chvíľku je to problém, ale aj to je len úloha, kedy dostaneš protézu a nenaučíš sa s ňou chodiť a tancovať. Hej, to je takéto jednoduché a na to je veľmi dobrá knižka od Malcolma Gladwella Outliers a, a na to potom nasleduje nejaká akože ďalšia. Ale to je tak akože jedno, ktorou človek začne vlastne, kde hovorí o tom, že, že ako sa stane, že sú ľudia, že veľmi úspešní. No a že vynikajúce je, keď ti zomrie rodič do šestnástich. Hej, lebo ty, ty musíš akože instantne dozrieť.

Iveta Hrabovská: Okej.

Mišo Ukropec: Hej, lebo, lebo vlastne teraz čo-

Mišo Gula: Máš desať rokov náskok oproti tým, ktorým sa to nestane.

Mišo Ukropec: Presne tak. Oni žijú taký ten komfortný, jednoduchý život. Ale ty zrazu musíš, máš neviem desať, máš štvorročnú sestru, mama, tato, to je jedno teraz, že kto akože ostal. Ten proste musí chodiť do roboty. Polka príjmu v lepšom prípade je v čudu. Ak zomrel muž, tak, je to viacej ako polka príjmu v čudu a zrazu desaťročný chlapec, dievča sa stará o, o niekoho, kto je akože maličký. No a to ti dá nejakú školu, hej? A rovnako druhý dobrá, druhá dobrá vec, čo je a to je krásne vidieť na Ukrajincoch, ktorí sú teraz aj na Slovensku, že zažiť bombardovanie, respektíve prežiť, hej? Tým, že bombardovanie má nízku mortalitu, to je zaujímavé, že iba štyri percentá ľudí vlastne zomrú pri, pri bombardovaniach. Je to veľmi neefektívne z hľadiska útočníka, ale získaš tým brutálne silného oponenta, lebo tým, že bombardovanie je zbabele, tak ty ten bombardovaný-

Mišo Gula: Malú nezabiješ, ale veľa nasereš.

Mišo Ukropec: Strašne všetkých, hej? A zároveň oni potom ale sa tak ocelia, že pre nich už nič neni problém. Oni videli padať domy, ľudí roztrhaných, neviem čo. Pre nich už ak nemajú PTSD, tak oni sú akože vyčilovaní. Rozbilo sa hento, nepodarilo sa mi tamto, akože o čo ide? Vidia smrť, že.

Mišo Gula: Máš, máš úplnú pravdu. Včera som mal presne takú debatu s, s jedným klientom. Oni majú akcie na Ukrajine, chceli, aby my sme tam išli niečo skenovať a tak ďalej. Zatiaľ sme to akože odmietli, ale presne toto hovoril, že, že ich partneri, ktorí tam žijú na Ukrajine, ktorí to denne zažívajú, že oni sú proste úplne kľudní, že, že okej, tu mi prišla esemeska alebo nejaká notifikácia, že tam je bombardovanie. To nič, to pôjdeme len tu. Teraz aha, na, na hodinu potrebujeme sa ísť skryť a idú do úkrytu. Hej, že, že pre nás neuveriteľné situácie, ale oni, že tak jak sa hovorí, že človek si zvykne aj na šibenicu, tak bohužiaľ to tak fakt je, že, že tí ľudia naozaj sa museli naučiť s tým žiť.

Iveta Hrabovská: Ale inak ono to takto, keď tak troška odľahčím, tak ono existuje aj taký, že aj riadený diskomfort. Ak sa nebavíme o takýchto bombardovaniach a tak ďalej, a to napríklad robím ja, že na to, aby som vedela zvládať také, že fakt, že fuck upy hlavne proste v rodine, hej, pri deťoch, tak ja normálne riadenie chodím do di-- si robím diskomfort v živote. Vysvetlím. Ja chodím sa otužovať. Ja, letné znamenie lev proste, ktoré miluje, že tak dvadsaťpäť plus ideálne. V živote som sa nevidela akože ja v dvojstupňovej vode, že nikdy, že no, normálne takto, že no go. A ja som minulý rok strašne pocítila, že to moje telo asi by to teraz mohlo zvládnuť. My máme bazén na záhrade, tak tam je presne, že celý rok tam je voda. Hej, tak ja som vlastne až do, koľko to bolo, do januára alebo februára som chodila proste normálne, že pravidelne do vody a to bolo, že normálne, že nula stupňov. Normálne som si vytesávala do ona. A je to presne to, že jednoducho ty telo vystavuješ, riadenému diskomfortu a tvoje, tvoje telo vlastne vie potom omnoho lepšie zvládať situácie, ktoré sa ti naskytnú, či už je to, ja neviem, nejaká kritická situácia v práci, pri deťoch a tak ďalej. A ja som normálne pri sebe začala cítiť, že normálne mňa tak ľahko nič nevytočilo. A ja si hovorím ty kokos, to čo je? A to je normálne, že riadený diskomfort môže byť aj to, že začneš meditovať. Hej, pre mňa ty kokos, ktorá baba, ktorá vôbec nedokáže vypnúť- Hej, presne akože vôbec ja neviem akože si vypnúť hlavu a zavrieť proste vieš a toto je pre mňa akože najvyšší level proste diskomfortu, že kedy ja musím že päť minút byť ticho so zavretými očami a proste vnímať okolie, hej?

Mišo Ukropec: Za čudokám.

Iveta Hrabovská: Proste. No. Takže to je riadený diskomfort.

Mišo Ukropec: Kedy si sa narodila? Myslím deň, mesiac.

Iveta Hrabovská: Dvadsaťtri sedem. 23. júla som sa narodila, no.

Mišo Ukropec: Dobre, tak si taký skorý lev.

Iveta Hrabovská: No, no, no, no, no ale ja som úplne lev. No úplné znamenie v podstate zo všetkých. Aj vy, že?

Mišo Ukropec: Ja som 14. august.

Mišo Gula: Ja to takto vôbec nevnímam. Ako mne znamenia nehovoria nič.

Mišo Ukropec: Vieš čo? Možno, že keď ti to od malička hovoria takto, tak ťa to nakondiciuje a v skutočnosti je to celé bullshit. Netvrdím, že to tak neni, ale, ale akože keď íš levicu, tak relatívne je to, akože je to čitateľné. Hej, veľmi, veľmi dominantná. Tak ale dobre, no prežijeme. Dobre. Fun factíček máš nejaký pripravený?

Iveta Hrabovská: Fuu.

Mišo Ukropec: Tak rozmýšľaj, ty ideš. Víno.

Mišo Gula: Fun facting? Jaj, víno! Vidíš? Ježiš, keď som si prvýkrát prečítal, že, že dávaš lekvár s, s týmto s alkoholom, tak som si hneď spomenul, lebo ja som to, to bolo možnože rok alebo dva predtým, jak som teba ako kebyže začal registrovať a Gentle Gem vôbec. A my sme totižto mali na Tokaji jednu vinicu a tam sme mali kopec rôzneho toho, toho putňového vína. Toto je také, neviem, či to registruješ, to je proste-

Iveta Hrabovská: Jasné.

Mišo Gula: No, veľmi sladučké, ale veľmi vzácne víno. A tiež sme mali taký akože šialený nápad, že poďme to s niečím kombinovať, lebo, lebo veľa ľudí si to ako, akože kúpilo, ale si to odložilo a nechápali presne tú istú situáciu, že nechápali, že to si normálne môžeš dať akože namiesto aperitívu, že si to naleješ trošku vieš akože do pol decáka. No a začali sme to testovať so všelijakými rôznymi vecami. Keďže to už bol alkohol, tak nemohol som do toho pridávať alkohol. Takže-

Iveta Hrabovská: To by bolo-

Mišo Gula: Takže sme skúšali všetky možné iné kombinácie, vrátane šunky, slaniny, všeličoho možného.

Iveta Hrabovská: Au, fakt.

Mišo Gula: A vyskúšali sme asi sto rôznych kombinácií. Bohužiaľ alebo našťastie sa nám tam nepodarilo nič, nič nájsť, čo by nás dostatočne zaujalo, tak sme sa na to vybodli.

Mišo Ukropec: Také, že marhule, také ovocie.

Iveta Hrabovská: Oj, to fakt?

Mišo Gula: No.

Iveta Hrabovská: Si predstav, že si pil šesť putňové víno so slaninou.

Mišo Gula: No.

Iveta Hrabovská: To fuj.

Mišo Gula: Ja som to urobil, hej, lebo však som to testoval.

Iveta Hrabovská: A si to aj vypil? A si to vypil?

Mišo Gula: No testoval som to, hej.

Iveta Hrabovská: Kokšo. Och, no. Ale inak keď sme pri tom fun fakte a pri tom, pri tom, pri tých chutiach a rôznych ľuďoch, tak nám sa stala taká jedna vec, ja si to pamätám, to bolo ešte možno prvý, dva, prvé dva roky. To sme boli, že na Danubius Gastro normálne, že na výstave, hej, som myslela, že tam prerazím na totálku, hej. A my sme tam proste mali, že tie Gentle Gemy otvorené a prišla tam jedna pani taká, taká dôchodkyňa. Totižto sme si neuvedomili, že my musíme chodiť na odborné akcie, hej? Nie že na široko, akože mas, vieš, lebo tam ti príde ktokoľvek, hej? A plus ešte keď tam máš džem, hej, tak to budeš vyjedávať, hej? No a prišla tam jedna taká pani a ona si takto akože oné, mala som tam tie produkty a ona začala ochutnávať a ochutnala ten najsilnejší z ge-- akože s alkoholom. Ja som upozorňovala na to, že tam je alkohol a normálne jak to ochutnala, tak ona bola, že „To je fuj, to je hnusné!“ A ona to vyšplechla von a ja že, čo? Ona to vyšplechla von, ten džem tam bol všade ofrckaný proste a ona, že „Fuj, to je hnusné to, čo tam je vnútri?“ A ona, že ja hovorím, že Metaxa Private Reserve. „Jaká čo Metaxa? Fuj, ale to je hnusné.“ A ona, že „A čo to tu ste zvyšné?“ „Oné, to sú tiež alkoholové.“ A ona, že „A to si môžem ochutnať?“ Ja hovorím, že „Však ako môžete, ale keďže vám to nechutilo...“ A ona, že „Ale to je zadarmo, nie?“ A ja, že hej. A vidíš, normálne to bola taký tanier. A tak to začala ladovať a hovorím, že „Pani, ale veď ste vraveli, že vám to nechutí.“ „Zadarmo.“ A odišla preč. Hej? A to ja v živote nezabudnem na to, jak to proste vyšplechla, fuj, aké to je hnusné. Potom nám zobrala z tých džemov tam toho toľko, že sme, že my už v začiatkoch proste ja už som to prepočítavala, si hovorím boha, čo ja proste som mohla z toho aspoň troška zarobiť, ani to.

Mišo Gula: Vidíš, tak to nám povedz, koľko stojí jeden liz?

Iveta Hrabovská: Ty kokšo, no.

Mišo Gula: Jedno liznutie.

Iveta Hrabovská: Záleží, či ty mňa alebo džem ideš. Ale nie, t-t-t-t-t-t-počkaj.

Mišo Ukropec: Pokračuj.

Mišo Gula: Nie, nie, nie, to je veľmi, veľmi dobre, že si sa chytila na, na tú strunu.

Iveta Hrabovská: No. Vieš čo? Neviem ti povedať. No tak koľko môžeš mať nejakých dvadsať lyžičiek, cca dvadsaťpäť lyžičiek vychádza z jedného džemu. No tak fungovalo jedno euro cca. No niečo menej ako euro. Keď sa bavíme o tých najdrahších džemoch.

Mišo Ukropec: To je drahé liznutie.

Iveta Hrabovská: No tak vieš, za-

Mišo Gula: Ja mám, ja mám doma, keď mám wi-fi pre hostí a sa chcú napojiť na, na wi-fi, takže heslo a mám euro za minútu mám heslo.

Iveta Hrabovská: To je kemile a nič z toho nemôže, že?

Mišo Gula: Nie.

Iveta Hrabovská: Ale marketing dobrý. Chválim.

Mišo Ukropec: Ja mám, ja mám na tému okolo toho čarovania sa, lebo teda keď presne máš takúto nejakú tetu, ktorá príde a zadarmo nehebok vyvalí. My sme mali v tej Číne srandovnú ako záležitosť. Minulý týždeň som sa vracal z Číny a mali sme, že shuttle bus. Hej? A keď sa povie bus, tak čakáš bus. Áno? A furt žiadny autobus. No už prišlo auto pre vás, chlapci. A teraz kukáš a proste prišlo úplne novo čičke Nio. Hej? Proste, že luxusné, nádherné, úžasné auto. My kukáme, že že vám bude shuttle bus. Nie, nie, nie, že Nio je ako partnerom akcie, že Nio vozí ľudí na letisko. Okej, traja sme si sadli akože do auta. Vedľa mňa sedí akože Číňan, ktorý práve hovorí, no a zavrel som jednu fabriku, lebo nejako to nejde kvôli Trumpovi a tak. A kukám, že dobrý. A, a šoféroval mladý chalan, Číňan. A my kukáme, že sme sa bavili proste čo, akože o peniazoch, o výplatách, o tom, ako v Číne funguje nejaký, že dôchodkový ako režim a podobne. No a sa ho pýta ten človek, čo sedí predo mnou, že koľko vlastne má za túto brigádu, lebo bolo jasné, že má tak možnože dvadsať, hej, alebo že, že nič nemám. On tak na neho kuká, že jak to myslíš, že, že nič, že nie, že to je pre mňa cťou, že ja môžem akože voziť hostí z takejto veľkej významnej akcie a sa proste zoznámim, stretnem. A dneska je prvýkrát, čo hovorím s niekým mimo školy po anglicky.

Iveta Hrabovská: Okej.

Mišo Gula: Ináč budeme mať, budeme mať Števa Hricca a on, on nám to potvrdil, lebo on mi o tom hovoril, že, že s tými študentami naozaj tá možnosť je, že oni, oni sa chcú akože takých akcií zúčastniť tej dobrovoľníctva, že-

Mišo Ukropec: No a z-a zrazu kukáš, že, že vlastne máš tu chalana, ktorý je šťastný, že teraz vezie troch nejakých šéfov menších, väčších to je jedno, niekam na letisko a že hodinu, lebo teda hodinu trvala tá cesta. Nie sú to malé mestá jak Bratislava. Hej? A z tej, z tej mapy takejto to bolo, že- Také akože také malé elko, ale mesto akože obrovské. Tak on normálne šťastný, že má, má ľudí celý deň ich vlastne vozí, môže sa rozprávať, môže počúvať, o čom sa oni bavia.

Iveta Hrabovská: Ty kokos.

Mišo Ukropec: A, a toto je presne čo sedí, keď si hovoril o tom tvojom Miškovi, že vlastne on má drive, že ako sa dá otočiť nevýhoda na výhodu.

Iveta Hrabovská: ale inak toto mi pripomenulo, pripomenulo aj mňa, lebo ja som mala, ja som z podnikateľskej rodiny, hej. Môj tatko bol kedysi veľký podnikateľ na východnom Slovensku. My sme fakt mali, že proste všetko, čo som si mohla zmyslieť, hej. Ale ja som išla študovať na vysokú školu do Nitry a ja som mala koľko? Už devätnásť rokov, osemnásť, devätnásť rokov. A ja som od prvého mesiaca, kedy som tam bola, proste ja som si normálne našla brigádu a ja som povedala, že nechcem peniaze svojich rodičov, ale že ja chcem mať akože svoje vlastné peniaze, s ktorými by som si mohla proste robiť, čo ja chcem, aby som nebola proste závislá. A ale ja som akože prvý možno polrok áno som išla po takých tých, že Tesco inventúry bla bla bla a ja som proste normálne kapala proste, lebo mne to nič nedávalo. Chápeš? Si hovorím v duchu, že ty kokos, však ja keď mám zarobiť tie dve eurá na hodinu alebo koľko to bolo vtedy, hej, že smiešna suma, tak radšej nech možno zarobím aj menej, ale nech sa proste z toho niečo naučím. A ja som normálne takto začala chodiť proste, lebo však ja mám dar reči, chvalabohu. Tak ja som normálne sa nahlásila do rádií a do teliek, proste hej, do tých regionálnych, čo tam boli a ja som normálne za pár šušňov som proste začala akože moderovať. Normálne, že to boli, že smiešno, to normálne každý ma bral, lebo však proste zadarmo, chápeš? Tie oné nočáky som robila a neviem čo všetko, čo nikto nechcel robiť a mne to brutálne dávalo veľa proste, lebo ja som vedela, že jednoducho už minimálne si vybrúsim ten jazyk, nebudem, prestanem, prestanem sa báť proste o komunikácie dddddd, spoznám brutálnych ľudí. A však ja som po vysokej škole ešte teda štvrtý ročník už som bola normálne zamestnaná normálne, že na fúlku v jednom rád, v jednej televízii a tam som mala, že cez tisíc eur plat vtedy v tej dobe, ty kokos, lebo tam sme boli odmeňovaní okrem teda fixu ešte aj nad rámec proste za nejaké redaktorské veci a tak ďalej. A čím viacej toho urobila, tak tým viacej peňazí mala. A bolo to mega, lebo ja som mala také kontakty mám odvtedy proste zo všetkých médií, lebo však my sme nám preberali potom ešte aj tie redaktorské oné veci aj z STV-čky a neviem čo všetko, hej. Takže ja vlastne čokoľvek teraz akože chcem do akýchkoľvek médií, tak proste bum, takto hej. Takže ono niekedy to fakt treba len počúvať svoj šiesty zmysel a ja takto presne riadim aj svoje deti. Akože učím, že tie peniaze vám nebudú padať z neba, že napríklad môj desaťročný Miško, keď proste stratí si krúžidlo, ktoré sme mu kúpili, hej, proste však v rámci výbavy stratí ho, musí si naňho zarobiť a zarába si tak, že zmýva schody alebo naše kancelárie, vieš alebo čokoľvek, lebo ja odmietam proste tým mojim deťom dávať peniaze len tak, hej, že jó, tuto chceš niečo? Jasné, kúpim ti tuto neviem čo. Mne to nikto, akože dávali mi to áno, ale som rada, že som veľmi rýchlo z toho vytriezvela a že ma to akože neovplyvnilo, vieš? Takže toto je pre mňa extrémne dôležité tým deťom akože ukazovať hodnotu tých peňazí. Takže len na margo toho chcem ako keby povedať, že-

Mišo Ukropec: To mi, to mi pripomína jednu, jednu kočku, čo teda už nemáme vo firme. Ešte sme ako v Infotechu, lebo mali nejaké akože zdravotné problémy ako rodičia, tak išla pomáhať. Ale príde ti dvadsaťtriročná kočka. Keď Linda Evangelista v pesničke Freedom je desiatka, tak ona je že deväť a polka. Hej, že taká, taká super kočka. Michael Kors kabelka, AMG-čkový meďák zaparkovaný pred barákom. Hej? A ja by som chcela robiť vývojárku. Ty kukáš na ňu, že teda, že modelka, že hocikedy môže ísť akože do Vougu. AMG-čko od fotra, Michael Kors kabelka liter dva, tri neviem koľko stála. Áno? A hovorím jej, že, že výborne ako velice radi, ale jednu otázku ti nemôžem nepoložiť. Jak je to, že ty naozaj nepotrebuješ tu robiť, to bolo pred rokmi za šesť euro na hodinu. Akože brigádnička, že niečo tam bude klepať nejaké webstránky. Maminka ma takto nevychovala. No mi ustrelilo dekel. Fakt, že môže každého poslať do čerta, môže byť z nej akože pipená. Bratislavská kaviareňská povalačka, ale nie, inak ako zo Žiliny. Hej? Maminka ma takto nevychovala. No kukám, hovorím, Veronika sa volá. Hovorím, počúvaj, akože deal. Fakt, že, že, že super. No dobre.

Mišo Gula: No ty si nám, prepáč, ešte poslednú otázku, lebo ty si niekoľkokrát spomenula, že ty si naša vlastne.

Iveta Hrabovská: Hej, aj vy ste naši?

Mišo Ukropec: Ja som-

Mišo Gula: On je nič, on je tu-

Mišo Ukropec: Ja som blbý Blavák, sorry.

Mišo Gula: Úplne hej.

Iveta Hrabovská: Hej, hej.

Mišo Gula: Ale ty si naša, takže-

Iveta Hrabovská: Jasné.

Mišo Gula: Z Kadzi?

Iveta Hrabovská: Z Radvane, Topoľovo som.

Mišo Gula: No.

Iveta Hrabovská: Ale ja negažujem. Nie, nie, nie. To ma maminka nenaučila.

Mišo Gula: Ani u nás sa to nenosí.

Mišo Ukropec: Toto vystrihneme.

Mišo Gula: Nie, nič nevystriháme. Nie, len som sa chcel opýtať, že to je branou, hej, lebo-

Iveta Hrabovská: Hej.

Mišo Gula: A v Žiline si odkedy?

Iveta Hrabovská: No trinásť rokov som vydatá, takže ja som sa vlastne kvôli tomu s-

Mišo Gula: Pribydala si sem.

Iveta Hrabovská: Hej, vydala som sa, hej, lebo my sme dostali takú veľmi krásnu ponuku od Matejových rodičov, že nám dajú vlastne jeden byt vlastne z ich bytovej jednotky. Ak teda prídeme bývať do Žiliny a vlastne zároveň sa postaráme aj o ten dom sčasti a tak ďalej. Takže za mňa akože geniálny štart do života. To sme fakt akože vyhrali brutálne, lebo však povedzme si úprimne, akože ja som sa vydávala dvadsaťštyriročná. Chápeš to proste, že kto ti len takto tu dá bývanie, hej, od začiatku, že iba za energie, hej? Proste že tak, takže super. Akože nepoznala som Žilinu, nikoho som tam nepoznala, že normálne s holou riťou som tam došla, ale akože by som fakt nemenila. Proste za mňa je to jedno z najlepších miest na Slovensku. No.

Mišo Ukropec: Super, výborne. Takže hor sa do Žiliny. Díky, že si prišla.

Mišo Gula: Veľmi pekne ďakujeme za hostí.

Mišo Ukropec: Ďakujeme za le, za le, za lekváre. Len sa budeme ešte musieť rozhodnúť, že kto vyhrá ten fight o, že ktorý si odnesieme ktorý.

Mišo Gula: Asi si strihneme.

Mišo Ukropec: Dobre.

Iveta Hrabovská: Alebo rozrežete.

Mišo Gula: Takú brabčku nemôžeme rezať.

Iveta Hrabovská: Nie, nie, nie, nie.

Mišo Gula: Ja, ja mám stále dobrú výhovorku, že s tebou sa biť nemôžem, lebo sme v inej váhovej kategórii. Je jedno, kto by vyhral. O tom sa nebavíme. Sme iná, iná váhová kategória.

Mišo Ukropec: Obidvaja sme, sme kontumačný víťazi.

Iveta Hrabovská: Hej? Tu pozerám, to tak podľa mňa rovnaký nie, či nie?

Mišo Gula: Môžeš si nás potiažkať po podcaste.

Iveta Hrabovská: Hej, super, ale ďakujem aj ja veľmi pekne. Príjemná debatka s vami bola.

Mišo Ukropec: Ďakujeme.

Mišo Gula: Tešíme sa.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Mišo Gula: Ďakujeme. Ahoj.

Iveta Hrabovská: Čaute.

Zdieľať:LinkedInFacebook