#751 h 16 min
#75 – Ján Stareček a Sergej Pavljuk – Klienti nechcú impresie, chcú výsledky
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Ján Stareček (Data on Steroids) a Sergej Pavljuk rozoberajú fenomén rebríčkov na LinkedIne – komu slúžia a čo o nás hovoria. Obaja sa zhodnú, že samotný rebríček je o ničom a slúži skôr na porovnávanie ega; hodnotu majú dáta za ním: o čom človek publikuje, či ho v danej téme ľudia berú vážne a ako sa to mení v čase. Hovoria o tom, prečo dávať rady až po analýze dát, ako vyčísliť mediálnu hodnotu obsahu (aj v spolupráci s mediálnymi agentúrami), prečo nemá zmysel naháňať lajky selfíčkami s mačiatkami a šteniatkami a aké business casy rebríčky prinášajú – napríklad analýzu, ako komunikujú realitní makléri. Mišo Ukropec poznamenáva, že Slováci podľa českých podnikateľov „rozhadrkávajú“ peniaze na imidž, a moderátori si zo svojho umiestnenia v rebríčkoch robia srandu.
Hlavné myšlienky
- Rebríček sám osebe je len porovnávanie ega – hodnotu má ako spätná väzba a sledovanie zmien v čase.
- Dôležité je, o čom publikujete a či vás v danej téme ľudia berú vážne, nie celkový počet lajkov.
- Rady k obsahu by mali vychádzať z analýzy dát, nie z pocitov.
- Naháňanie lajkov ľahkým obsahom (zvieratká, deti) neprináša biznisový výsledok – klienti chcú výsledky, nie impresie.
- Dáta o tvorcoch sa dajú využiť napríklad na analýzu konkurencie v odbore.
- Majiteľ firmy, ktorý buduje osobnú značku, berie firmu „na triko“ – to je cena za výhodu viditeľnosti.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (13)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Ty ako majiteľ firmy si tú firmu musíš vziať na triko.
Žebříček samo o sobě je hrozně o ničem. To je fakt jenom poměřování si ega.
My si normálne urobíme svoj vlastný rebríček a hotovo.
Popis epizódy
V tejto epizóde rozoberáme fenomén rebríčkov na LinkedIne – komu skutočne slúžia a čo o nás hovoria. S Jánom Starečekom a Sergejom Pavljukom sa rozprávame aj o tom, prečo dávať rady na základe dát, čo znamená mediálna hodnota v praxi a ako sa pozerať na Favikonu.
🔹 Aký význam majú LinkedIn rebríčky
🔹 Pre koho majú skutočnú hodnotu
🔹 Prečo dávať rady až po analýze dát
🔹 Ako sa stavať k mediálnej hodnote
🔹 Či má zmysel naháňať lajky a impresie
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 62 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Sergej Pavljuk: Cenou tej výhody, ono to není zadarmo tá výhoda je, že ty ako ksicht, ty ako majiteľ firmy, ako najvyšší náčelník firmy si tú firmu musíš vziať na triko.
Mišo Ukropec: Všetci, kto podnikajú v Čechách a podnikajú na Slovensku, tak hovoria, že na Slovensku sa peniaze rozhadrkávajú, že jak nič. Hlavne imidž, imidž, imidž, imidž. V Čechách, jaj toto stojí päť korún, no to nepotrebujem.
Sergej Pavljuk: Si máš urobiť selfíčko s koťatkem a potom so šteniatkem a potom s koťatkem, deťatkem a šteniatkem zároveň, pretože vidíme, že to sú najviac lajkované príspevky, ale dôležité je, aby to bolo v kontraste s tým názorom na Donalda Trumpa.
Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.
Mišo Gula: Nazdar, Kolotočár.
Mišo Ukropec: Čau, čau, Fešáčik. Takže nielen stareček, ale už aj nejaká škultéty. Zase nejaký rebríček a buď v ňom vôbec nie sme alebo kdesi v riti na konci na predposlednom slide. Akože ja sa na to vyseriem.
Mišo Gula: Ja mám, ja mám na to jednoduché riešenie. Ako srať na to. My si normálne urobíme svoj vlastný rebríček a hotovo.
Mišo Ukropec: Kámo.
Mišo Gula: No a prvý budeš ty, druhý ja. Ideme podľa veku, aby bolo jasné, nie podľa followerov.
Mišo Ukropec: Pozri, ja som veľký Miško, ty si malý Miško.
Mišo Gula: A ďalšie pozície čo?
Mišo Ukropec: No zaujímavé, že koľko zapletia, nie? Však-
Mišo Gula: My sa, my sa nebudeme skrývať za nejaké metriky.
Mišo Ukropec: Tak. Však jak to robia poriadne ratingové agentúry. Chceš tri áčka?
Mišo Gula: No jasné.
Mišo Ukropec: Kukaj, zaplat.
Mišo Gula: Však už tento, už náš kapitán Semafór, nie? Povedal, že, že jediné dve agentúry, ktoré vedia robiť prieskumy sú Focus a AKO. Všetci ostatní si cucajú z prsta. No tak ideme s davom.
Mišo Ukropec: Nastavili štandard, tak držíme. No čo chlapci? Sergej, Janči, čo tie vaše rebríčky?
Mišo Gula: Vitajte u nás. Chceme vedieť, aký na to máte názor vy. Sergej Pavlovic a Jano Stareček. Čaute.
Sergej Pavljuk: Čaute, čaute. Zdravím vašich neposlucháčov.
Mišo Gula: A divákov.
Mišo Ukropec: A divákov, po-po-pozerajú YouTube.
Sergej Pavljuk: No tak divákom nezávidím. Sa musíš pozerať do kamery.
Mišo Ukropec: Odpustite mu tú nízku sebadôveru, ale ja si tu dneska cez dáta a nie cez imidž. Tak poď.
Mišo Gula: Chlapci, môžete si vybrať, ktorý začne, ale jednoduchá otázka, komu tým prospujete?
Mišo Ukropec: Čo?
Mišo Gula: Plná riť všelijakých rebríčkov všade sa objavuje. Na čo to je dobré?
Mišo Ukropec: Hlavne bez nás.
Mišo Gula: A bez nás. Môžeš Sergej, nech sa páči.
Sergej Pavljuk: Jo, rovno ja, jo? A prosím tě, žebříček samo o sobě je hrozně o ničem. To je fakt jako jenom poměřování si ega. Jo, to znamená z mého pohledu, že žebříček je zpětná vazba k tomu, že dobrý jako rosteš nebo padáš a nicméně jako z něho nevypovídá hlavní věc, a to je, co máš dělat pro to, abys jako víc vyrostl. A nebo z toho taky nevyplyvá kvalita. To znamená, ty můžeš být v tom žebříčku jako úplná elita, ale kvalitativně je to úplně na nic, protože tě sledujou úplně jiní lidi než ty, které potřebuješ a úplně z jiných důvodů, než kvůli kterým by ti zaplatili peníze. Jo, to znamená, pokud se mě ptáš, žebříček je pecka nebo žebříček je na nic, tak odpověď je no samo o sobě je úplně na nic. Stejně jako teploměr v nemocnici. No tak jako teploměr v nemocnici ti změří, jestli pacient jako má horečku nebo nemá horečku. To je jako určitá indicie. Ale není to tak, že člověk, který má třicet osm pět, je určitě jako víc nemocnej než člověk, který má třicet šest šest. Třicet šest šest přesto jako může znamenat, že má hrozně vážnej problém. Jenom se ten problém neodráží v teplotě a třicet osm jako může znamenat, že ty jo, jenom má rýmičku, tak se zklidněte, dejte mu práven, ať se vyspí a všechno bude zítra v pohodě. Žebříček je jeden z nástrojů, je zapotřebí, ale proboha nemějte pocit, že to je to hlavní.
Mišo Gula: Mám tomu rozumieť tak, že dôležitejšie je sledovať teda zmeny v čase ako to, kde sa aktuálne nachádzam v tom rebríčku?
Sergej Pavljuk: No podívej my, prostřednictvím těch dat vidíme jednak o čem publikuješ a potom to vede k tomu, že ti lidi jako tě fakt berou. A o čem když publikuješ, tak jako ti to vůbec nečtou a vůbec je to nezajímá. A to samé vidíme nejenom o tobě, ale i o člověku, se kterým se přetahuješ o tu pozornost. Jo? Takže my jsme ti schopni jako říct: „Čau Mišo, prosím tě, no ty jsi vyignoroval tahle tři klíčová témata, která hrozně rezonují u tvé cílové skupiny. Jo? Tak jako zvaž, že by ses k těm tématům taky vyjádřil a třeba jako byl první ve svém regionu, kdo se k tomu vyjádří, protože vymyslím si v Severní Americe nebo v Japonsku to už jako hrozně frčí a ty by si byl první, kdo to jako zvedne v Evropě, jo? A to už je jako praktická věc, která z toho vyplyne. Pokud se bavíme o tom žebříčku, tak ty se potom na ten žebříček za dva týdny podíváš poté, co jsi použil naši radu a měl bys stoupnout v tom žebříčku. To ano. Jo, to znamená, my z těch dát jsme schopni ti dát ten paralen. Jo, tu máš ten paralen, použij ho a ty potom změříš znova tu teplotu a řekneš jé, já už nemám třicet osm, já mám třicet šest šest. Pecka to, tak to zabralo. Takže v určité kombinaci věci ten žebříček dává smysl, ale jenom žebříček samotnej-
Mišo Ukropec: Dobre a teraz Janči, tak čo? Je to paralen?
Ján Stareček: Tak vy ste dúfali, že sa tu budeme hejtiť a tak-
Mišo Gula: Nie, to ešte príde to nejako-
Ján Stareček: Hlavne, čo tu máte pripravené, hej, že podpichovačné otázky. Zatiaľ mi Sergej pekne nahráva. Súhlasím s tým tvrdením, samotný rebríček je o ničom. my ich robíme tak, aby sme odovzdali nejakú pridanú hodnotu, hej, čiže ten samotný rebríček je nejaké poradie, ale ktoré je dané, že nejakou aktivitou, nejakým nastavením, nejakým prístupom k tej sociálnej sieti. A my keď zverejňujeme tie rebríčky, tak rovnako zverejňujeme dáta a hovoríme vlastne, že v ktorom nejakom parametri si uspel, v ktorom si neuspel a vieš si to potom aplikovať akože aj na seba, aby si vedel, že ktoré tie parametre máš zlepšiť, hej? Že máme metodológiu, ktorú sme si nazvali trojuholník vplyvu. A hovoríme o tom, že keď chceš ako kebyže dodať dostatočný výkon, tak si od-odkontroluj tri základné veci a to sú followeri. Je to tvoja aktivita, čiže nejaká frekvencia postovania a je to samozrejme aj engagement. To je taký ako kebyže dátový pohľad na ten vec. Samozrejme abstrahuje od nejakej kvality, tá je akože alebo nejakej pridanej hodnoty, tá je veľmi akože subjektívna, ale my meráme vlastne tieto tri veci. Na základe nich robíme odhad videní a tie, ten odhad videní vlastne akože oceňujeme nejakou mediálnou hodnotou. Čiže keď publikujeme rebríček, snažíme sa, aby bol praktický a aby bol, zároveň návodom ľudí, pre ľudí, ako robiť tie sociálne siete, aby tam boli úspešné. Takže keby to malo byť iba takéto samoúčelné hodenie siega, vôbec nejdeme do toho, hej, že už teraz si kladiem otázku, že či má zmysel robiť ďalší a ďalší rebríček, lebo ich je naozaj veľa. Ale keď to vypublikujeme, tak nakoniec vidím tú spätnú väzbu, že ľuďom to pomáha, ako kebyže v tom, aby boli, sa zlepšovali a si hovorím, že stále to má zmysel.
Sergej Pavljuk: Jano, vieš čo je průšvih?
Ján Stareček: No.
Sergej Pavljuk: Sme to asi tri roky nepublikovali a potom nám tí ľudia na obchodných stretkách začali říkať: „Hele, jako vy ste ve všem asi jako z našeho pohledu perfektní, ale ti jiní, ti oproti vám mají data." Jo a my sme sa to čumeli a to mi então oni říkali, sme, taky máme data, ale už to znelo, že sme v defenzíve, že už jako sa nejak jako snažíme ospravedlniť. To znamená to, že jako tady stareček disponujem datama a nejenom jako nejakýma svými mudrami a myšlenkami je jako obrovskou hodnotou tvojho data on steroids z pohledu jako potenciálneho klienta, jo. To znamená v podstate my sme pánové tak trošku jako tlačení k tomu, abychom čas od času jako pozbierali ten levnej hype, abychom čas od času na sebe strhli pozornosť a odpublikovali tenhle je nejlepší a tenhle teďka zase propadá, pretože v opačném prípade ten hype na sebe stáhne někdo iný. A tú taktiku jsem zkusil, že sme to nepublikovali a byla to špatná taktika a späťne si to vyčítam a říkám to byla blbost.
Mišo Gula: Tak to my, že, že my principiálne proti tomu nič nemáme, lebo až na Janove rebríčky sa objavujeme na vysokých pozíciách, takže to je okej.
Mišo Ukropec: Áno, sú úplne na konci na poslednom slajde.
Mišo Gula: Ale, ale teraz ide, mne, mne ide skôr o, o otázku, že, že či, lebo keď sa robia akékoľvek iné štatistiky, prieskumy, tak vždycky na začiatku je nejaká otázka, že, že čo chceme zistiť tým, že niekoho ideme zoradiť alebo niečo vyskúmať. Čiže u vás to prebieha tiež tak, že si najprv kladiete otázku, pre koho to má slúžiť, kto je cieľovka toho prieskumu alebo tej štatistiky? Alebo je to proste len snaha o čo najobjektívnejšie zoradenie, ľudí?
Ján Stareček: Tak u nás to bolo, tá prvotná snaha bola, že self promo, hej, že hľadali sme spôsob, že akým, akým, akým nás iba upozorniť, akým spôsobom nás upozorniť na LinkedIn, akým spôsobom predať náš produkt a ukázať, že takéto niečo tu je a môže to byť, užitočné pri zvyšovaní vašej výkonnosti na sociálnych médiách. Mal som call s Mikim Plichtom, ktorý hovorí: „Urob rebríček CEO." a ja hovorím, že dobre, ty to odpromuješ, my to urobíme. A išli sme do toho. A keď sme vydali prvý rebríček, tak sme zistili samozrejme, že funguje, hej. Otáčali sme ho v stratégiách a videli sme, že jednotliví, to bol rebríček najvplyvnejších CEO, si to začínajú spolu zdieľať na tom LinkedIne a hovorím si aha, tak toto je to, čo sme my potrebovali ako palivo do toho marketingu a už to len ako kebyže zlepšujeme a zlepšujeme. Dostali sme sa po tých troch rokoch do štádia, kedy vlastne robíme rebríček takzvaných top sto najvýkonnejších profilov a robíme to v princípe ako službu akoby tomu LinkedInu a službu nášmu biznisu samozrejme, aby proste, sme dali spätnú väzbu tým tvorcom na svoj výkon, aby sme, tej tichej väčšine, ktorá netvorí ten obsah na tom LinkedIne, ale aj samotným tvorcom akobyže dali informáciu, koho sa oplatí sledovať. A myslím si, že to je taká win win situácia. My máme z toho biznis, tvorcovia majú followerov a čo followeri majú tvorcov. Takže týmto by som akože aj nejako zarámcoval tú debatu, že komu tým prospejete. Viem, že je to otravné, že tým tapetujeme LinkedIn a je toho veľmi veľa a veľakrát sa podobajú aj tie jednotlivé ako kebyže statusy, ale vidím tam aj tam veľkú rozmanitosť toho, že čo ten rebríček prináša tým ľuďom a že naozaj im pomáha k tomu, aby tvorili lepšie, viacej, možno kvalitnejšie, lebo my sa snažíme tam podčiarkovať tú pridanú hodnotu, že, lebo možno už odbieham, odbieham, ale vidíme ten, tú infláciu toho obsahu, že každý píše, aby tam bol čo najvyššie, najvyššie a snažíme sa to trochu vracať na zem, že nepíš za každú cenu. Píš len v tej, keď máš čo povedať, lebo komu tým prospejete, hej, že nikomu. Takže-
Mišo Ukropec: To je úžasná otázka, Speli. Prepáč, že som ti skočil do reči, ale mňa jedna vec zaujíma. Ako často robíš ten rebríček?
Ján Stareček: Top stovku sme robili, no tak druhýkrát sme ju robili. Čiže, čiže-
Mišo Ukropec: Ročne
Ján Stareček: toľko. Ročne, ale robíme čiastkové rebríčky, kedy mapujeme, že CEO alebo nejaké konkrétne profesie.
Mišo Ukropec: Okej. Lenže keď robím ročný rebríček, ako často dostávam feedback na svoju aktivitu? Ročne. To dá rozum. Nebije sa trošku to, že rebríček má reflektovať konzistenciu môjho vlastného jednania s tým, že keď zmením, tak mám vidieť zmenu? Lebo v podstate v, tu vidíme akože na, na, na iných miestach, že ľudia sa snažia získať akože okamžitú pozornosť. Vďaka tomu ako nabombujú teraz, ako krátkodobo vyskočia. Ale to nie je skutočný impakt, lebo oni sú iba hviezdička. Hviezdou sa stanú vtedy, keď tam budú dostatočne dlho a dostatočne konzistentne. Áno? To znamená, že keď sa updatuje nejaký rebríček týždenne, dvojtýždenne, mesačne, to je jedno, akože akú jednotku si tam dáme Tak ja nemám pocit, že by to alebo ináč to poviem, že iná, že to uvažovanie v čase má byť akože iné, nie takéto. Lebo keď mám feedback raz za rok, to to mi úplne ako neposlúžilo. To len sa pozriem, že spätne za rok, čo som akože fajn, že dobre. Ale keď zoberieme napríklad Favicon, tak ten sa updatuje ja neviem ako často, či každý deň alebo každých pár dní proste, ale veľmi často k tam k tomu updatu dochádza a podľa mňa to je, že nezmysel updatovať poradie na, na, na, na dennej alebo týždňovej báze, pretože tam má potom obrovský vplyv nejaký jednotlivý parciálny úspech, ktorý neni vlastne ničím podložený, iba šťastím.
Sergej Pavljuk: Pokud máš vyšší licencii-
Mišo Ukropec: Alebo bežnou aktivitou, tak-
Sergej Pavljuk: Áno.
Mišo Ukropec: Nemyslím si, že ide len o šťastie.
Sergej Pavljuk: Kluci Favicon pozor a tam je hrozne veľký rozdiel v tom, ako máš licencii. Jo? Pokud máš vyšší licencii, tak tam máš přepínak. Ti můžu ukázať a tady máš za posledních sedm dní, za čtrnásť dní, za mesiac, za tři mesiace, za posledných šesť mesiacov. To znamená, tam jako vidíš jednak jako ten střednědobý výhľad, jednak ten jako super krátkodobý. To znamená, to, co Mišo ty říkáš, jako je naprosto na místě. To znamená, ty nemôžeš jako vzít nejaké jedno číslo, vytreštíť oči a řvát něco z toho plyne. Musíš nad tím uvažovať v komplexu. Jo, třeba dám príklad. My sme dostali úkol od nejmenovaného významného média, abychom změřili, kdo v rámci médií v Čechách a na Slovensku je teďka jako vidieť na sociálnych sieťach. A rovno říkám, nemám definitívní data. Ja teďka koukám na rozpracovaný projekt pod ru-, pod ruce svému týmu, ale rovno už mě tady jako trklo, že sakra práce to je neuveriteľné, že Instagram Očko televize. Ano, Instagram Očko televize by človek čekal, že bude jako super úspešný a on je super úspešný. On má podľa odhadu Faviconu organicky tri a pol miliónu zobrazení. Jo, Instagram Očko, to dáva zmysel. To je cieľová skupina-
Mišo Ukropec: Za aké obdobie?
Sergej Pavljuk: Za pol roku.
Mišo Ukropec: Tak to je velice malé čísielko, nie?
Sergej Pavljuk: No jako furt organicky tri a pol miliónu dobrý.
Mišo Ukropec: A firma.
Sergej Pavljuk: Firma áno. Jo, na druhou stranu, když sa na to podíváš ve srovnání, porovnali sme média naprieč sociálnymi sieťami a máš tady Zuzanu Adamcovou ze Slovenska, ktorá je HR manažérkou TV JOJ. Jo? A ona za stejné období šesť mesiacov na mnohem mŕtvejší sociální síti, jak se o tom říká stereotypne a je to pravda. LinkedIn je jako mŕtvejší než Instagram. Tak ona získala osemset osemnásť tisíc zobrazení, to znamená čtvrtinu toho, co dokázal Instagram televize Očko. Ano? A teďka, co vlastne z toho plyne? Neni to jenom o tom, že máš ten fakt. Ty si musíš dopátrať, co z toho plyne. A tady už najednou do toho vstupujú ty divčí metriky. Napríklad kto to čte? Jo, na tom LinkedInu tu Zuzanu čtou mnohem solventnější lidi. Takže jestli ti jde o jako solventnosť, o kupní schopnosť tých lidí, tak jako těch osemset osemnásť tisíc zobrazení tej Zuzany má mnohem väčší význam než tri a pol miliónu zobrazení toho Očka. Ano? Taky do jaké míry obsah Očka je o Očku a do jakým, do jaké míry obsah Zuzany je o JOJce a o Zuzane. Když sa podíváš na Instagram Očka, tak tam je třeba memíčko. Hele, seriál tady jako Office vyšel dvadsať let zpátky, tak tady je jako k tomu memíčko. Tak dobrý, ty to jako sleduješ a lajkuješ, protože máš nejaký vztah k jako k seriálu Office, ale moc ti to neprohlubuje tvůj vztah ani k Očku, ani k nějaké konkrétní osobě z Očka. Oproti tomu, když sa podíváš na Zuzanu z toho JOJka, tak v podstate to je opravdu JOJka, JOJka, JOJka, JOJka a ten vztah sa tam prohlubuje vůči JOJce. Takže áno, kvantitatívne Očko vyhralo, kvalitatívne Zuzana, jednoznačne Zuzana, pretože ona v tom obsahu má mnohem víc toho, na základe čoho môže získať výsledek v reálnom svete. Jo, to znamená, dám úplne iný príklad. Kdybych ti měl ja jako Ukropcovi radit, co máš dělat, aby si pozbieral lajky a komentáře, tak ja ti budu radit: „Hele, vidím tady na datech, že si máš udělat selfíčko s koťátkem a potom se šteniatkem a potom s koťátkem, děťátkem a šteniatkem zároveň, protože vidíme, že to sú najviac lajkované príspevky, ale dôležité je, aby to bylo v kontrastu s tým názorem na Donalda Trumpa. Z toho vyplyne najviac lajkov, najviac komentárov, najväčší hype a v žebříčku, jak mám tak pravdepodobne od Jana, vyrosteš fenomenálne. Budeš skvělej, ale tvojmu biznisu to víc ublíži, než pomůže. Jo? To znamená áno, existuje tady jako jednoduchý teplomer, ale sakra přemýšľajme, jak ho používame.
Mišo Ukropec: No takže vážení diváci, počuli ste, za lajky sa nenajete.
Mišo Gula: Jano, prosím ťa, keďže vy ste začali tvoriť svoj, svoj vlastný rebríček z dát, ktoré si vlastnou pomocou, ak tomu správne rozumiem, ťaháte a získavate. Skús, skús ty nám možno ako prvý povedať, že kde vidíte vlastne ten, ten samotný business case. Lebo niečo si už naznačil, že príde firma a povie, tak urobte nám takýto rebríček, lebo nás to zaujíma. Sú tam aj nejaké ďalšie business casy, akože kde vlastne dokážete vy ako agentúra, ktorá robí rebríček alebo rebríčky, kde vy vlastne dokážete to monetizovať?
Ján Stareček: Náš, akože my sme k tomu biznisu prikráčovali tak, že vlastne vyvineme produkt, dáme na to nejaké featčko, to nech nám platia akoby že ľudia a my budeme počítať peniaze. Hej? To bola tá úvodná predstava. Celkovo to tak nefunguje a vlastne klienti sú viacej ochotní platiť za konkrétne odporúčania na základe dát, ako za samotné dáta. Čiže my sme prikročili k tomu, že vlastne začali sme poskytovať aj konzultácie na základe tých dát, čo majú konkrétne robiť. Čiže akože ten biznis model je rovnaký ako Sergejov. S tým, že s tým, že samozrejme časť toho biznisu tvorí, že dôjde firma a povie, že Potrebujem zmerať našich ambasádorov, potrebujem si zmerať nejaký segment, developerský segment, kto tam je prítomný, aké firmy, aké osobné profily. Povedz mi, kto tam má najväčšie slovo a teraz vieš ako keby, že už ten benchmark, že vieš sa s nikým porovnávať. Vieš, na koho máš sa dohnať, koho máš preskočiť. Takže myslím si, že keď robíš každú aktivitu, aby si vedel, že či si v nej úspešný, tak by si sa mal porovnať s nejakými seberovnými, ktorí na tom trhu sú. Hej, čiže a teraz akože môžeš sa porovnať s tou top stovkou, ale je tam zmeska ľudí nerelevantná pre tvoj biznis. Ale keď si realitný maklér, tak si urob analýzu realitných maklérov na Slovensku a realitných agentúr. Pozri sa, akým spôsobom komunikujú a povedz, že aký musíš mať ty ako kebyže výkon. My ti povieme, že aby si tam akože medzi tými realitnými maklérmi zasvietil. Je to ten princíp.
Mišo Ukropec: Skúšali ste robiť už nejaké také akože
Mišo Gula: krabicové štatistiky, že vyberiete si a ja neviem, opýtajte sa ChatGPT, ktoré sú najväčšie, akože najrozšírenejšie povolania a teraz vyrobiť, že dvadsať štatistík zacielených, že realitný maklér, nejaký finančný sprostredkovateľ a tak ďalej. A teraz ukážeš prvé dve pozície a ak chcete vidieť ďalšie, tak si kúpte balíček. Také niečo ste skúšali niekedy
Mišo Ukropec: robiť?
Ján Stareček: Skúšali sme vlastne, však robili sme tých marketérov napríklad. Takže to bol akoby taký ten, ten, ten spôsob alebo, alebo CEO a podobne. Čiže tam ten model bol taký, že zverejníme nejaké výsledky. Hodnotili sme tristo CEO, zverejňujeme štatistiky dvadsiatim a ak chceš vedieť, kto bol dvadsiaty prvý alebo či tam si, nie si a podobne, tak akože zaplatí prístup k celému rebríčku. Tento spôsob na jednotk- v jednotkách kusov by som porátal ako keby tie leady, čo sa nám podarilo premieniť na biznis týmto spôsobom. Hej, čiže toto bol ten, ten, ten prvý, prvý spôsob, ktorý sme sa snažili monetizovať a relatívne neúspešný. A ten druhý, ktorý sa vyvinul ako nejaký side effect tých našich rebríčkov je ten, že vlastne nám sa darí získavať partnera pre tie dané rebríčky. Čiže máme tu nejakú organizáciu, ktorá má nejakú cieľovú skupinu, napríklad vzdelávaciu spoločnosť Sibaf, ktorá vlastne vzdeláva ľudí v oblasti poisťovníctva a robia konferenciu raz do roka, ktorá je zameraná na neživotné poistenie, tak im dáva zmysel, aby som tam vystúpil, aby som zmapoval, ako poisťovaci komunikujú na tom trhu a oni veľmi radi zaplatia, ako kebyže ten rebríček, pretože im to dotiahne na tú konferenciu samozrejme nejakú dodatočnú návštevnosť a majú potom z toho nejakú dodatočnú publicitu. A tá značka akože žije vo veľmi relevantnej téme na cieľovku, ktorú potrebuje. A to ako kebyže nebol, to sa stalo, hej? A že vlastne teraz sa nám darí získavať na jednotlivé tieto rebríčky partnerov, ktorí potrebujú urobiť nejaký zárez v nejakej oblasti, osloviť nejakú cieľovú skupinu.
Mišo Ukropec: Okej, lebo ja mne z toho potom vychádza, že sú vlastne viaceré skupiny, pre ktoré takéto niečo slúži. Teda pre vás je to nejaký business case, že vy si zarobíte. Potom môže tam byť nejaká agentúra alebo v tomto prípade to teda rovno firma, ktorá vlastne to dokáže pre seba nejakým spôsobom monetizovať. Ale potom sú aj ľudia, ktorí sú v tých rebríčkoch a oni by sa chceli nejako zmonetizovať. To je možno Sergej tvoja, tvoja téma, že, že som nikto, chcem sa stať niekto, čo mám robiť? A ten rebríček mi v tomto vie asi nejakým spôsobom helfnúť, či?
Sergej Pavljuk: Mišo, z môjho pohľadu ty si teraz udrel kľúčovú vec. Naša debata posledných ako desať, pätnásť minút tak bola v duchu my už sme v tom. My už vieme, prečo to robíme a my už vieme, k čomu je to dobré a len sa bavíme o tom, ako to presne robíme. Jo, ale normálny človek si pokladá otázku, čo to sakra je? Potrebujem to vôbec robiť? A pokiaľ to budem robiť, tak čo mne to bude stáť a čo mne to prinesie? Áno? A konkrétne dneska ráno, než som odišiel do podcastového štúdia, som práve ako jednal s takým normálnym človekom. To je majiteľ jednej z dvoch set najväčších firiem v zemi.
Mišo Ukropec: Taký normálny človek, aby ste teda tí, čo počúvate, aby ste vedeli, že nie ste normálny, lebo ste manažér v tristoosemdesiat tisícovej firme na Slovensku. Sorry.
Mišo Gula: No ani Sergej sa chcel pochváliť.
Mišo Ukropec: V pohode, v pohode.
Sergej Pavljuk: Nech sa páči. Realita je, že pro úplne normální lidi LinkedIn není, jo? Ja som prišiel z Vrbna pod Pradedom, teraz tady na Slovensko a päť a pol tisíca obyvateľov, štyria užívatelia LinkedInu. Z toho polku tvorí moja rodina. Takže áno, ako normálny človek na LinkedIn je špecifický termín. To ako Mišo uznáva. Jo, ale ten ako majiteľ firmy říká: „Hele, já vlastne koukám na ostatní majitele a oni sú tam hrozne moc vidieť. Ja tam vidieť vôbec nejsem a ja si pokladám několik jako vstupních otázek. Za prvé, prečo to dělaj? Za druhé, mám to dělat, nemám to dělat? Za třetí, když to budu dělat, co mě to bude stát a co mě to prinesie?“ Jo a to je tá vstupní úvaha. A jestli seš manažér firmy, jestli seš majitel firmy, tak jako to je to, jak uvažuješ. Tak začneme odzadu, jo?
Mišo Ukropec: Prepáč, prepáč, na to je perfektný argument, že myslím, že Milan Múrsko dával dneska post včera? Neviem o ko-koľko, aké sú marketingové výdavky na ja neviem, na Ford, na Volkswagen, ja neviem koľko, že Tesla. Hej, na predaj jedného, jedného auta. Tak tie ostatné automobilky majú že tristo, päťsto dolárov marketingový, aby predali jedno auto. Tesla, že štyri doláre. Lebo Tesla, dobre, teraz odbočme od politických a všetkých tých starostí, ktoré dneska sú. Ale Tesla nemá marketing. Marketingom je to, že teraz nejakú škodu alebo k benefitu je Musk a hotovo. No budget, žiadne peniaze. A to je odpoveď, kámo, za nula euro vybudoval najväčšie impérium.
Sergej Pavljuk: Jo, Mišo, áno, pokud se bavíme o LinkedInu, tak to je ten disproporční marketing. To je za pomerne málo peňaz obrovská výhoda, ale cenou tej výhody, ono to není zadarmo tá výhoda je, že ty ako ksicht, jako majiteľ firmy, jako najvyšší náčelník firmy si tú firmu musíš vziať na triko. Musíš tú firmu reprezentovať a ty v podstate prichádzaš do nejakého komfortu toho, že si v zákulisí. Pretože tvoja firma, pokiaľ je anonymná, reprezentovaná zamestnancami, tak má oveľa ťažšiu pozíciu na to, aby získala pozornosť. A pokiaľ ty sám ako majiteľ tú firmu reprezentuješ a sám ju komunikuješ, tak máš oveľa jednoduchšiu pozíciu. Teraz, pokiaľ ten LinkedIn začneš robiť, tak z podstaty veci získavaš oveľa cennejšiu, oveľa adresnejšiu pozornosť vďaka tomu a je to pre teba lacnejšie než iné nástroje, veletrhy, billboardy a podobne. A pokiaľ si kladieš otázku, budem ho robiť varianta A sám, varianta B spoločne s niekým, kto tomu LinkedInu rozumie, alebo varianta C spoločne s niekým, kto tomu LinkedInu rozumie a má k dispozícii dáta, tak tie varianty majú svoje výhody a nevýhody. Áčko je nikto ti do toho nekecá, si samouk a robíš si to ako chceš a má to naprostú výhodu. Je fajn, keď ti do toho nikto nekecá a máš tú slobodu a môžeš si s tým hrať a napriek tomu môžeš úplne v kľude uspieť. Naprosto reálne.
Mišo Ukropec: Hlavne keď počúva Kolotočárov, pretože tu sa dozvie veci, ktoré sa od väčšiny lektorov nedozvie, lebo to nevedia.
Sergej Pavljuk: Varianta B. Ty si môžeš vziať toho špecialistu, toho remeselníka, ktorý to má tak trochu v oku. Jo? Už robí pre seba sto, dvesto, tristo nejakú kampaň a už vie, že väčšinou funguje toto a väčšinou nefunguje toto. Ale je to jeho osobná pocitológia na základe jeho pocitu. To je ako keď som včera dojel do Bratislavy a než som dojel na hotel, tak som po ceste potkal štyrikrát nový Range Rover a mal som pocit, že ty jo, to je nejaké zvláštne. Tady asi v Bratislave strašne frčia Range Roveri. A možno to je pravda a možno to je proste len hrozná náhoda, že som to toľkokrát potkal.
Mišo Ukropec: Nie, my sme rozhazovační a vy ste lakomci v Čechách.
Sergej Pavljuk: Teraz porovnávame môj-
Mišo Ukropec: Preto ste bohatší, tak akože ako chvála.
Sergej Pavljuk: Je to možné, je to možné. Teraz porovnávame moju pocitológiu s tvojou pocitológiou, ale dokým tady nikto nepríde-
Mišo Ukropec: Nie, nie, toto, toto normálne, že všetci, kto podnikajú v Čechách a podnikajú na Slovensku, tak hovoria, že na Slovensku sa peniaze rozhadzávajú, že jak nič. Hlavne imidž, imidž, imidž, imidž. V Čechách, jaj, toto stojí päť korún, na to nepotrebujem dyliť a nekúpi to.
Sergej Pavljuk: A ja tvrdím-
Mišo Gula: Počkaj, som sa neopýtal Sergeja, na akom aute prišiel.
Mišo Ukropec: Na akom aute si prišiel?
Sergej Pavljuk: Subaru Forester.
Mišo Ukropec: Prostý a diesel či dva celá päť turbo benzín?
Sergej Pavljuk: Nie, dva nula benzín.
Mišo Ukropec: A skúšal si niekedy ten dva a pol liter starý, čo mali?
Sergej Pavljuk: Mali, ale už nemajú.
Mišo Gula: Sponzorom tohto pořadu je-
Mišo Ukropec: To je náhoda teda.
Sergej Pavljuk: A pánové, a ovšem tady máme první konflikt. Ja som pripravený sa s Ukropcem pohádať. Pripravení?
Mišo Ukropec: Poď.
Sergej Pavljuk: Tak, podívej. My sme si říkali, že ja som videl tri, štyri Range Roveri, keď som prišiel do Bratislavy během päť, sedem minút cesty mestom. Mne to prišlo zaujímavé, toľko nových Range Roverov tu a mne z toho plyne, že asi ich je tu hodne. A teraz to dokonca rezonuje s tým, čo ty pozoruješ a v podstate už bychom tady udiali záver a všichni bychom sa u tohoto stolu zhodli, že Slováci sú rozhazovační, a to konkrétne voči Range Roverom. Ale ja ti říkam, že dokud sa nepotká slovenský staťák u stolu s českým staťákom a nepodívajú sa na tie informácie, počet registrovaných vozov podľa jednotlivých miest, podľa jednotlivých zemí, tak to sú len pocity. To môže byť proste hrozná náhoda a ukáže sa, že najviac nových Range Roverov je, vymyslím si, v Karlových Varoch. Jo? To znamená, do tej doby, než máš dáta, tak vychádzaš z pocitológie. A to je to, čo ti říkam, že ty môžeš mať vlastnú pocitológiu, môžeš mať pocitológiu kvalifikovaného marketéra. To je dobrá vec. On je kvalifikovaný. Nebo ona vie, čo robí. Ale môžeš taky si svoju pocitológiu strčiť za klobúk a proste bez nejakých svojich prezumcií zmerať, jak to je skutočne. A ja mám pocit, že jestli tady táto polovina stolu, pánové, tak sa na niečom zhodne, tak to je strašne často. Ja neviem, jak to je, Jano, ale mne sa stáva, že ja si niečo myslím, že je pravda a potom to zmeráme dátovo a ono to pravda není. A ja som jenom videl tie výnimky po ceste.
Mišo Ukropec: Daj nejaký príklad.
Sergej Pavljuk: Ja som si myslel, že na LinkedInu bude veľmi dobre fungovať dlhé video a dokonca som bol obklopený výnimkami.
Mišo Ukropec: A k tomuto si došiel jako? Lebo to teda nám teda naše pocitológie-
Mišo Gula: Mohli ste sa nás opýtať.
Mišo Ukropec: Mohli sa opýtať a my by sme povedali, že je to blbosť, ale, ale že, lebo ty hovoríš, že sa ideš so mnou hádať, ale ja sa v tomto s tebou nejdem hádať, lebo, lebo ja si slovíčko bias mám zakrabičkované, že kámo, že pozor na to, aby si sa nenechal oklamať svojimi pocitmi a emóciami. A síce furt tam ako človek spadne, lebo ten mozog je tak dosť dizajnovaný, ale Boh vie, či kto si ho tak nadizajnoval, neviem, ale ja si toto veľmi dobre uvedomujem. Preto som veľakrát nehovoril, že Praha, Slovensko, Karlove Vary alebo, povedal som Slovensko a Čechy. Nepovedal som, že Praha, Brno, ja neviem, Valtický zámok. Hej? Ale toto akože je odpozorované. Ale jak si ty došiel na to, že dlhé video funguje dobre, prosím ťa?
Sergej Pavljuk: No úplne ako bežná lidská blbosť. Keď sa potkávajú tie LinkedInové hviezdičky, tie ako tie LinkedInoví influenceři niekde ako na nejaké spoločenské párty, tak my si ako ukazujeme, ty jo, mne tohle funguje, koukej moje data a tak dále. A keď sa ti to zopakne během niekoľkých týždňov trikrát, päťkrát, že ti niekto ukazuje, koukej, dal jsem tam dlhé video a mne to jako teďka frčí a výborne to funguje, tak najednou ako ti to začne šosovať a ty si říkáš, možná to je ten trend a ideš za tým ako svojím Karlem Mizerou, což je ten jako dátový človek u nás. Ja som jenom ten kecal. Karel je ten, kto to odmaká. No a říkáš: „Kájo, skús to zmeriť.“ A Karel potom príde ako za dva týždne s ironickým úsmevom a říká, je to presne naopak. Dlhé videá nefungujú. Proste si videl štatistické výnimky, tak sa prosím ťa skľudni a hlavne to týká nedoporučuj našim klientom.
Mišo Ukropec: Akože minúta.
Mišo Gula: Jano, prosím ťa, registrujem, že okrem samotných rebríčkov vy vlastne tiež robíte to, že pri tom poradenstve sa snažíte vychádzať z dát a hovoriť o tom, čo funguje, čo nefunguje. Ako k tomu pristupujete s, s tými klientami?
Ján Stareček: Skús to trochu konkretizovať tú ako kebyže otázku, lebo-
Mišo Gula: Zaujíma ma, či to, keď, keď máš konkrétneho klienta, s ktorým pracuješ, či je to, štandardná vec, že urobíte prieskum jeho konkurencie, ja neviem, nejakých ľudí, ktorí, ktorých on by mohol ako kebyže nasledovať a vystavať mu celú tú stratégiu. Alebo ako tá práca už s konkrétnym klientom, ktorý má záujem sa zlepšiť, ako u vás vyzerá konkrétne?
Ján Stareček: Je to odporúčaná vec. záleží aj od segmentu, tak niekedy tie dáta máme. Vieme ako kebyže už na základe nejakých dostupných dát mu odporučiť ako kebyže veci. skoro vždy to odporúčame. Vieme robiť aj bez tých ako kebyže vstupných dát, lebo však máme nejaké best practices, máme nejakú skúsenosť a podobne. Vieme, aké veci fungujú, takže veľa klientov dokážeme zlepšiť už len na základe toho, že mu nastavíme ako kebyže hygienické veci a dáme mu základné odporúčania, hej, ktoré ale naša celá ako kebyže metodológia, filozofia je na základe dát založená, hej, že ako keby neodporúčam v princípe nič, čo nemám overené, že v tých dátach funguje.
Mišo Gula: Čiže, dobre, tak máme tu dvoch, ktorí, ktorí celé štatistiky a odporúčania robia na dátach. Čo s tými, ktorí si zostavujú rebríčky z brucha? Videli sme aj na LinkedIne proste zopár, zopár ľudí alebo firiem, ktoré prišli, lebo tá téma vznikla tak, že tých rebríčkov rôznych sa začalo objavovať kvantum. ako sa na to pozeráte, keď, keď niekto tvrdí, že má lepšiu meto-metodológiu, horšiu metodológiu? Ako nezdá sa mi, že by tých variabil na LinkedIne bolo tak veľa, aby sa dali vymyslieť päť rôznych rebríčkov na, na proste štatistiky z LinkedInu. Aj keď v princípe tých dát je spočítaš na dvoch rukách.
Mišo Ukropec: Neodpovedali Anči už na začiatku, že chcú iba vizibilitu a vlastne o rebríček ako taký nakoniec vôbec nejde?
Mišo Gula: Okej, však poďme, poďme k tomu ako.
Mišo Ukropec: Lebo mne to tak akože príde.
Ján Stareček: Akože ja budem hovoriť za seba. Čiže my sme pristúpili k tým rebríčkom tak, aby sme priniesli nejakú pridanú hodnotu, hej? A tá pridaná hodnota je, že mediálna hodnota, cez ktorú oceňujeme výtlak tej, tej komunikácie a je to niečo, čo ten trh tu chýbalo a posunulo ho niekam inde. Je to niečo, čo je ďaleko presnejšie ako nejaký štandard, ktorý na trhu fungoval typu AVE, čo je ako keby nejaký advertising value equivalent, ktorý je používaný v PR a ktorý je akože úplne ako keby, mimo tej reálnej hodnoty. Tá naša mediálna hodnota je ako keby my, keď sme si to tak porovnávali, že sa trafáme niekde okolo osemdesiatich piatich percent, ako kebyže je, je, je súvisí ako kebyže s realitou, hej? Čiže-
Mišo Ukropec: Toto by si ale mohol, Janči, trošku rozobrať aj pre tých ľudí, ktorí nevedia, že teda čo je tá štandardná nejaká mediálna hodnota, čo sa používa v PRku, lebo tam teda padajú úplne absurdné čísla, že niekde som ocitovaný a mne príde, že mi bola vyprodukovaná hodnota osemnásť tisíc euro, lebo toľko by stálo to zaplatiť, ale to samozrejme neni štandardná cena.
Ján Stareček: Hej, to AVEčko má podľa mňa ako kebyže ten problém, že abstrahuje od toho kontextu. Čiže, je nejaká zmienka uvedená o tvojej firme alebo o tvojej konkrétnom mene. Ty môžeš byť ako keby hráč FC Liverpool na nejakej súpiske a teraz, Nový čas, bude publikovať ako kebyže výsledky a gól strelil Ukropec, hej, za FC Liverpool a pričítajú ti tam šesťtisíc euro, lebo tá strana v tom Novom čase alebo ako médium stojí šesťtisíc euro a to je ako kebyže chybná interpretácia, hej, že vôbec sa abstrahuje od toho, že ty si len nejaké meno v nejakom súpiske, že to nie je nejaký rozhovor na jednu stránku s tvojou profilovou fotkou, kde sa ty vyjadruješ k niečomu, hej? Čiže-
Mišo Gula: Ja tam vidím ešte iný problém, že, že ani tá hodnota proste častokrát nesedí, lebo oni majú nejaké oficiálne cenníky, ktoré vypúšťajú na, na proste každému dopitu alebo to majú niekde zverejnené, ale tá realita je, že môže byť aj rádovo iná, hej, že-
Ján Stareček: No zároveň hej, toto je druhý rozmer toho celého. To sú cenníkové ceny akože médií a tie reálne sú vždy rádovo ako kebyže nižšie, no rádovo, hej, že v telke máš až deväťdesiat percentné zľavy, keď sa bavíme o tomto a v printe máš šesťdesiat percentné zľavy, päťdesiat percentné zľavy, v polovičke sa dostaneš. Takže samozrejme, že to treba ešte ako keby dať do tej, do tej reality, že za čo ty dealuješ, reálne nakupuješ tú, tú jednu strany, stranu v tom, v tom nejakom denníkovom médiu.
Mišo Gula: Tak povedz nám, prečo, prečo tie, hodnoty, ktoré ukazujete vy, prečo im máme viacej veriť ako, ako tomuto prepočtu, ktorý sme spomenuli pred chvíľou?
Ján Stareček: No tak, hovorím, že my počítame mediálnu hodnotu, hej? Dospeli sme k nej tak, že vlastne, my aby sme vedeli porovnať, že kto má najväčší ako kebyže výkon, tak sme hľadali tú metriku. Sú to followeri? Je smerodatné tým, že kto má najväčší počet followerov, tak ten má najväčší výkon? Nie, hej? Teraz je to o tom, že kto dá najväčší počet postov, tak ten má najväčší výkon? No nie je, hej? Alebo engagement? Nie je. Ale všetky tieto tri čiastkové akože veci dohromady, tak už ti hovoria o tom, že aký máš asi počet videní dosiahneš, hej? Robili sme to na základe toho, že sme si zobrali reálne štatistiky reálnych profilov a sledovali sme závislosť týchto troch metrík. Hej, ako vplývajú followeri na počet videní, ako vplýva miera engagementu na počet videní, ako vplýva počet postov ako kebyže na počet vygenerovaných videní, hej? A zistili sme, že je tam ako kebyže medzi týmito troma metrikmi, metrikami nejaká akože závislosť. Urobili sme teda nejakú projekciu a vlastne urobili sme si nejaké skúšky správnosti, hej? Čiže my na základe tých verejne dostupných dát hovorím, že nejaká osemdesiat, osemdesiat päť percentná ako kebyže správnosť je tam toho odhadu, čo sa týka ako odhadu toho počtu videní, ktoré ty, ty vygeneruješ. No a potom je už vlastne ako kebyže technická záležitosť tie videnia nejako oceniť nejakou cenou, ktorá je obvyklá, za, za, za to, čo nakupuješ, ako kebyže, za čo nakupuješ reklamný priestor na LinkedIne. Čiže oceňujeme to nejaké CPMkou, nejakou hodnotou na zaoslovenie tisíc užívateľov a dávame tomu nejakú cenu, lebo chceli sme to posunúť, že to nie je iba o lajkoch alebo videniach, ale že- Ty keď komunikuješ, to má nejakú cenu, hej? A toto je ten posun.
Mišo Gula: S týmto som absolútne okej a k tomu som chcel dôjsť, že, á, vlastne tá hodnota musí byť relevantná v pomere k niečomu. A jediná vec, ktorá tiež mi napadla je, je naozaj to porovnať len s tým, koľko by stálo, aby som si rovnakú viditeľnosť zaplatil na LinkedIne. Lebo to si vie každý vyskúšať. Ide do, do Ads manažéra. Neviem teraz presne ako sa volá v LinkedIne. Vie si tam vyklikať svoju reklamu so svojím zameraním a ono mu to tam vypľuje, že za každých tisíc zobrazení zaplatí tridsať päť eur.
Ján Stareček: Hm.
Mišo Gula: Lebo LinkedIn reklama je sakra drahá, hej? A týmto spôsobom sa vlastne vieš dopracovať k tej mediálnej hodnote, ako keby že-
Ján Stareček: Samozrejme, kolíše tá cena od nejakých parametrov. My tam máme tiež nejaký rozptyl, takže nie je to úplne takto jednoduché. Tých tridsať päť euro platí niekde akože skôr ako kebyže v zahraničí, keď máš nejakú veľkú cieľovku. My na, na Slovensku akože vnímame, že tá cena je akože nižšia, takže aj toto tam zohľadňujeme. Takže aj potom môže byť aj debata, akým, akým, akou cenou to oceniť. Hej, že to je tiež tak ako kebyže na zváženie, ale hej, niekde sa hýbeme.
Mišo Gula: A tú sumu, prepáč, ešte posledná otázka k tomu, že tú sumu beriete nejak prierezovo pre celé Slovensko alebo vždycky odvetvie, od odvetvie ju skúšate ako keby že odhadovať presnejšie?
Ján Stareček: Vieš čo, tá štatistická vzorka tých kampaní je akoby že no, hm, našej grupe Star Media ako mediálna agentúra a plus sme to o-o-okonzultovali s ATTP poolom, ktorý má ako kebyže najväčšie skúsenosti s LinkedIn, s LinkedIn reklamou. Takže odtiaľ sme si akože vyzbierali dáta, že historicky a viem si to pozrieť samozrejme aj ja v tom biznis manažéri, že kde sa to asi pohybuje pri rôznych nastaveniach a rôznych veľkosti cielenia. Takže toto bola tá, tá, toto bol ten vstup, na základe čoho my oceňujeme potom tú reklamu. Čiže máme nejaký pool kampaní, ktoré odbehli a vieme, že za aké ceny sa asi nakupuje, aké sú tam závislosti. Takže podľa toho to-
Mišo Gula: Druhá posledná otázka, prepáč, lebo to s tým súvisí.
Ján Stareček: Nie, však ja-
Mišo Gula: Že-
Ján Stareček: Potrebujem čurieť na záchod.
Mišo Gula: Kľudne. Že skús nám povedať aspoň, aspoň rádovo, lebo ja som strelil nejaké číslo tridsať päť eur. Ty vravíš, že, že to môže byť platiť pre zahraničie, ale podľa mňa akože ľudí, ktorí to počúvajú celkom zaujíma, aby si aj oni sami vedeli ako keby urobiť prepočet, že, lebo štatistiky na LinkedIne si pozrú. Okej, tak som mal päťdesiat sedem tisíc videní za, za minulý mesiac, a to je päťdesiat sedem krát aká cena? Čo si môžu predstaviť? Je to päť, je to desať, je to dvadsať eur?
Ján Stareček: Hej.
Mišo Gula: Koľko si tak nahoru-
Ján Stareček: Sú to naozaj, že dám disclaimer, že z brucha, hej, že to akože strieľame, že veľká streľba teraz, ale že, pre jednoduchosť a myslím, že aj keď sme nás porovnávali vaše dva profily, tak vašu komunikáciu sme ocenili tridsiatimi eurami za tisíc videní, lebo medzinárodný trh alebo veľká konkurencia alebo x faktorov nejakých takýchto. Tú štatistickú vzorku, keby robíme zo Slovenska, tak sa tá cena pohybuje niekde od sedem do dvadsať euro, ako kebyže za, za, za, za tisíc videní. To neznamená, že nie sú kampane, ktoré stoja štyridsať euro. Hej, keď cieliš na top CEO v nejakom úzkom ako keby segmente. Hej, je to veľmi individuálne, ale, aby som teda ako keby dal nejakú návod, keď robíte zahraničné profily ako vy dvaja, buchni si tam tridsinu, keď, keď robíš na Slovensku, daj si tam pätnásť a niečo ti vyjde, hej, že je to akože takto ako keby v princípe, ale hovorím, že my t-ten výpočet je zložitejší.
Mišo Gula: Ja si dávam tridsať päť, lebo DPHčku nadvihli.
Mišo Ukropec: Komunisti. No ja mám k tomu dve poznámky. Prvá je, že aká je vlastne reálna hodnota tej samotnej LinkedInovej kampane, keď si ju človek zaplatí. Lebo by sme teraz nejakú LinkedInovú kampaň skúšali platenú. Cieľová skupina bola, že teda firmy, že plus desať tisíc zamestnancov, Spojené štáty a bola tam aj nejaká západná Európa sme teraz skúšali. Bola to téma, že logistika, najvyšší manažment a táto cieľová skupina. Proste čím, čím je tá cieľová skupina užšia a vyššia, tak tým tá cenovka per tisíc videní samozrejme stúpa. Takže keď si človek dá, že chcem to napáliť celej zemeguli, tak stojí tisíc videní päť euro. No ale ten môj obsah nemá vôbec zmysel pre celú zemegulu, má zmysel len pre malú skupinku a tam tá cena zrazu vyskočila. Na generovanie leadov sme to po nejakých tisíc štyristo eurách akože stopli, lebo ten performance je úplne, že o ničom, o ničom, o ničom. Netvrdím, že je pre každého o ničom, ale u nás to donieslo, že štyri leady bez akéhokoľ-, bez akejkoľvek schopnosti follow upu proste, že nič z toho neni. A štandardná LinkedInová komunikácia je minimálne v našom biznise pre nás. A to nesúvisí s mojím počtom followerov, lebo to tak bolo vlastne aj dávno, dávno predtým, keď ešte tí followeri neexistovali. Tak je, že ďaleko, ďaleko lepší výkon ako platiť. Preto ma zaujíma, že prvá otázka je, že teda aké sú skúsenosti nie-, ako iných ľudí s platenými LinkedInovými kampaňami. A druhá otázka je, že, či ste uvažovali nad nejakou, nazvem to, že zľavou. Lebo jedna vec je nejaká vyprodukovaná mediálna hodnotami, hodnota typu, že impressions delené tisíckrát nejaká cenovka a potom nejaká, že skutočná hodnota. Lebo ja keď vygenerujem milióny a milióny videní, biznis z toho je, že prd. Ja mám vygenerovaný biznis z postov, ktoré majú päť až desaťtisíc videní, čo teda u mňa je, že slabučké, slabučké, ale to je to, z čoho potom na konci ten biznis vypadne.
Ján Stareček: Tak predpokladám, že v tomto, keď si inzerovali, tak si inzeroval firemný profil, hej? Alebo svoj osobný. Okej, čiže to je akože, že, že veľký, veľký rozdiel, hej, že kto ti bude interagovať s firemným profilom, ešte aj s plateným príspevkom.
Mišo Ukropec: Tak to, tak to tam išlo ale o to, že vlastne v tom nastavení je teda x možností, že aká má byť nejaký ten call to action a tunak bolo, že teda má ísť na web a tam má niečo ako spraviť, stiahnuť si nejaký white paper a tak. Ale tá akože ochota a pritom video je to isté alebo bolo to isté, ktoré používam ja normálne na našich, akože keď idem ja osobne, že, že nevidíme vzťah medzi počtom videní a ochotou akože potom urobiť nejakú, nejakú akciu len preto, že to je firemný profil. Že, že toto je taká zvláštna vec, ktorú nevieme čítať a nechce sa nám v tom spáliť teraz stotisíc euro na to, len aby sme pochopili, že naozaj to nemá hlavu, pätu. Preto ma zaujímajú tie ostatné skúsenosti, že
Mišo Gula: Ja to ešte biasovo zarámcujem, že doteraz sme nestretli nikoho, kto by povedal, že nám LinkedInová reklama platená funguje.
Mišo Ukropec: Áno.
Mišo Gula: Skúste na to. Ja neviem, vy zabezpečujete pre svojich klientov aj platenú reklamu alebo to berieš tak, že by si si sral do huby, keby si. Lebo vieš ako vaša pridaná hodnota by-
Mišo Ukropec: Toto nevystrihneme, keď bude zle.
Mišo Gula: Nič nevystrihneme, lebo vaša pridaná hodnota by mala byť práve podnecovať tých ľudí, aby tvorili organický obsah, aby rástli na tom LinkedIne. Čiže robíte aj platenú reklamu alebo tomu sa vyhýbate?
Sergej Pavljuk: Myšom moc rádi to robíme. Robíme to, troufnu si říct zhruba desetkrát ročne a ten dialog vždycky vypadá naprosto stejně. Vážený pane kliente, je to úplne nejhorší nápad, který můžete mít. Nedělejte to. Klient: „Ale my sme slyšeli, že to je dobrý. My to chceme skúsiť.“ My: „Vážne? Od koho ste to slyšeli?“ „No jako někde kolem douci.“ „A ukázal vám čísla, že by to jako něco přineslo opravdu nějaké ROIčko, porovnání s organikou a podobně?“ „Ne, ale ty jo, my to chceme skúsiť.“ Tak v ten okamžik my se nadchneme a říkáme pecká, my máme teďka dva tisíce, šest tisíc euro na vyhazov, môžeme je vyhodiť oknem a zjistit data, aktuální data, ostrá data.
Mišo Ukropec: Prepáč, to nie je na vyhodenie. To iní zaplatili za to, že vy sa dostanete k potvrdeniu očakávaní, ktoré máte. To nie je na vyhodenie.
Mišo Gula: Však ale to len tu medzi, vieš, našimi, našimi očami.
Sergej Pavljuk: Takže my transparentne klientovi komunikujeme, že z našeho pohľadu to sú vyhozené peniaze. Následne sa obracíme priamo na LinkedInové lidi, ktorí nám říkajú, takhle to nastavte, tady to udeľte, pretože LinkedIn je v tom super. On má jako oficiální agentúry, ktoré ho reprezentujú a ty agentúry ti jako nenechajú, aby si to udělal blbě tú reklamu. Ty v podstate jako človek, ktorý nastavuje reklamu jednou za mesiac, jednou za dva mesiace si nie si istý a máš tam lidi, ktorí ti udělaj support i jako pri tak nízkych rozpočtoch. To je výborná vec. A, a co? A pustíš to a máš formální čísla. Sú tam, je to dosažené, sú tam impresie na tie relevantní protížky, sú. Dokonce je tam pár lajku, pár komentárov, pár prokliků. Jenže ten náraz do zdi spočíva v tom, že klient nechce impresie, lajky, komentáře, prokliky. V jadru veci klient, i když to často není schopen takhle formulovať, tak on chce reputaci, svoju reputaci, svoje renomé v reálnom svete a to konkrétne v očiach konkrétnych adresátov. Jo? A on chce relevantní obchodní jednání, to znamená ne studená, ale dobře ohřátá předem se správnym budget holderom. A nic z toho tá reklama, ktorú my sme testovali k dnešnému dni třeba päťdesiatkrát, tak nic z toho sme nikdy nedokázali priniesť. Takže ja ti tady verejne gulo říkám, jestli chceš LinkedInovú reklamu, neobracaj sa na nás, my to neumíme. A ešte jedna vec.
Mišo Ukropec: Čo tu potom robíš, keď to nevieš robiť? Haló?
Mišo Gula: Milujem, jak Sergej každého volá priezviskom.
Sergej Pavljuk: Ešte jedna vec. Máš opravdu jako desiatisíce, statisíce zobrazení na svojich príspevkoch. Normálne vypiš anketu. Anketu, tam je nástroj takový anketa na LinkedInu. Funguje vám LinkedInová reklama? Áno, nie, spíše áno, spíše nie. Jo? A všem lidem, kteří napíšou áno nebo spíše áno, pošli soukromou správu a zeptej sa, jak to dělaj alebo kto je ich dodávateľom. Jestli najdete, pánové, jestli najdete toho genia, ktorý prostredníctvom LinkedIn reklamy nedodá formální čísielka, ale reálne výsledky v reálnom svete, tak ja si od nej zaplatím školení a jsem pripravený za to utratiť desiatky tisíc euro, pretože to je extrémne zaujímavý nástroj v teórii, ale v praxi dle mých stávajících skúseností nefunguje z jedného jediného dôvodu. U toho obsahu je napsáno sponzorováno a tým sme to zabili rovno na vstupu. Ti lidi to ignorujú a neberú to vážne kvôli téhle značce, ktorá tam k tomu je pripojená.
Mišo Gula: Okej, ale Janči sa pri tej otázke prvýkrát zaváhal, lebo sa opýtal, či sa bavíme o firemnom profile. A na to sa chcem presne opýtať, lebo som videl v poslednom čase, že dá sa to urobiť aj tak, že v princípe sa dá boostnúť príspevok súkromnej osoby cez firemný profil. S týmto je úplne že rovnaká skúsenosť ako s firemným profilom alebo toto je niečo, čo, s čím sa dá zahrať?
Sergej Pavljuk: Neni rovnaká. Tá čísla sú lepší, dvoj, troj, štvornásobne lepší, ale furt sme ako na úrovni formálnych čísel. Jo, to znamená, budú mít více impresi za stejné peníze. Budú mít pro tebe více lajku za stejné peníze. Ale ty jako ú kropec neplatíš faktúry a neplatíš v Samošce lajkama a komentářema. To není tak, že si tam jako dneska vezmeš syr, salám a chleba a oni ti řeknou padesát lajku prosím.
Mišo Ukropec: Český hamburger?
Sergej Pavljuk: Jo, to znamená jako na ty věci jako v reálnom svete- Dle našich stavajících zkušeností, říkám ti to s pokorou toho, že neříkám, že to je univerzální pravda, jenom ti říkám svoji zkušenost, tak ani reklama přes ty osobní profily nemá vliv na ty reálné výsledky. Na ty reálné výsledky, co má vliv podle naší zkušenosti, je organika. To, že miliony lidí tady tyhle dva myšáky, tyhle dva jsou ochotni sledovat zadarmo, protože to, co tihle dva pánové publikujou, ty lidi zajímá a ti lidi vás nepovažují za kretény. To je reputace a ta reputace je pomůcka do dobrých, do dobrých věcí.
Mišo Ukropec: Definitívne je pár ľudí, pre ktorých som arogantný kretén.
Sergej Pavljuk: Jo, to je part toho příběhu. Ano.
Mišo Ukropec: To ti môžem povedať s istotou, ale našťastie nemajú gule mi to povedať do očí. Janči, poď.
Ján Stareček: Pomenujme si presnejšie, čo je to fungovanie LinkedIn reklamy. Hej, že, že čo očakávate od toho, že podľa čoho hodnotíte, že to funguje alebo nefunguje?
Mišo Ukropec: Dobre, budem podrobnejšie, presnejší. Za lead som ochotný zaplatiť kilo.
Ján Stareček: Okej, čiže to generovanie leadov pri nejakej sume, ktorú ty si predstavuješ.
Mišo Ukropec: Áno, to znamená, že keď mám zaplatiť kilo za lead, ktorý bude akože, že skončí to aspoň jedným, dvomi, tromi mítingami s potenciálnym prospektom, tak akože vynikajúco. Toto mám v krabičke, že-
Mišo Gula: Povedzme v jednoduchosti, že napíše ti súkromnú správu človek z relevantnej spoločnosti, pre teba relevantnej akože.
Mišo Ukropec: Že čo, ako teraz nejde o ten technický postup, proces, že ako sa k tej komunikácii nakoniec dostaneme, ale že ja proste nechám liter za reklamu a na výstupe, keď sa pozriem o dva týždne do CRMka, tak mám tam desať záznamov, že tu prebieha nejaká si-
Sergej Pavljuk: Ať se nezamotáme jenom, abychom si Janem ti odpovídali na stejnou věc, jo. My za lead považujeme to, že se odehrála první schůzka s relevantním protějškem, který je budget holder.
Mišo Ukropec: Nie, to už je nie, to už je oportunita. To je o tri stage ďalej.
Sergej Pavljuk: Takže ty za lead považuješ reakci na světlo a zvuk od relevantního člověka.
Mišo Ukropec: Áno, a že vôbec sa ozve, že povedz mi viac.
Mišo Gula: To môže byť správa, to môže byť formulár.
Mišo Ukropec: To je úplne jedno, že čo je tá, čo je ten signál, ktorý on vyšle, ale že bude aspoň jeden prvý meeting. To je pre nás, že lead. Lebo u nás tým, že náš produkt je akože technologicky náročný, veľa stakeholderov sa musí podpísať, kým my vôbec to konvertujeme, že to je už oportunita, to trvá, že mesiace. Hej, u nás je veľmi pomalý biznis, a preto ma zaujíma, že alebo teda odpovedám ti na otázku, že koľko je, kedy je to úspešné, keď to stojí, že plus mínus autobus sto euro vygenerovanie takéhoto leadu. Áno, lebo dám päť litrov do reklamy, mám päťdesiat leadov, to je mrte roboty päťdesiat leadov spracovať v našom prípade. Lenže tu je výsledkom, že dali sme tisíc niečo. Výsledkom sú štyri wanna be leady, ktoré sú bez akéhokoľvek follow upu ten človek nereaguje, takže vlastne nič z toho neni.
Ján Stareček: Ja nemám dostatočne akože veľkú vzorku klientov, ktorým sme odporúčali LinkedIn reklamu, že aby som vedel povedať, či im to funguje, že z hľadiska generovania akože leadov. Keby som sa mal pocitovo niečomu prikloniť, tak sa prikláňam k tomu, že, že, že skôr nie. Hej, čiže, keď si sa pýtal na úspešnú LinkedIn reklamu, tak my sme si ju vyskúšali, že na vlastnej koži. Podarilo sa nám, keď sme štartovali DOSko, ale bol, bol tam špecifikum v tom, že vlastne my sme potrebovali ľudí dostať na náš event. Potrebovalo sa tam dostať tristo proste riaditeľov marketingu a vlastne tá reklama bola s tým, že poď, tuto je event, kde my ti odhalíme, ako funguje Instagram, zaregistruj sa, hej. A my sme za tri dni ako kebyže mali ten, organicky sme naplnili sto dvadsať miest a tých sto osemdesiat miest sme dali za tri dni a došlo tam fakt relevantní ľudia, pekné značky, hej.
Mišo Gula: A robili ste to podporou, vyslovene cez firemný profil alebo podporou osobného profilu?
Ján Stareček: Nie, tej ani nefungovalo-
Mišo Gula: Ešte nebola.
Ján Stareček: -kebyže osobo, podpora cez osobné profily, čiže bol to firemný profil. Museli sme to obabrať tú angličtinu, hej, že čiže na desaťkrát to tam akobyže dávať, ale akože fungovalo to, hej. Čiže záleží, aj aký máš produkt, službu a vlastne že, že, že čo tam je. Čiže ja si myslím, že nejaká registrácia sa, sa zjavne môže fungovať.
Mišo Gula: Tuto ma určite zaujíma, lebo my robíme o mesiac vlastne event v Prahe. Robíme to pre viac menej celú Európu. Čiže očakávame ľudí z celého, kontinentu, sveta, diela. Ale to ma zaujímalo, že si vypichol, vypichol práve event, že, že práve to vám fungovalo.
Ján Stareček: No.
Mišo Gula: Čiže, ja takto, my spolupracujeme s jednou, s jednou agentúrou. Rozoberali sme aj tú LinkedInovú reklamu. Ja tak biasovo z toho, čo sa rozprávame s ľuďmi, som hneď povedal, že akože to proste nikomu nefunguje. Toto ma celkom prekvapuje, že ti, že ti to fungovalo. A plus ma zaujíma vlastne vás názor, vás oboch názor na to, že, lebo áno, nás sledujú, že, že sto dvadsať tisíc alebo koľko ľudí viac cez deväťdesiat, to je jedno. Ale akonáhle dáme čisto salesácky príspevok, tak tam je, že, že štyri a pol tisíc videnia alebo sedem a pol tisíc, hej, alebo proste do desať tisíc.
Mišo Ukropec: V lepšom prípade.
Mišo Gula: A, a my, my vieme, že, že vyššie percento z našich followerov sú potenciálni klienti toho alebo sú ľudia, ktorých to môže zaujímať. Ale ten LinkedIn algoritmus nám na to sere, hej. Čiže on, on to proste nebude tlačiť ďalej, lebo je to salesácky príspevok, je tam nízky engagement a tak ďalej. Čiže ja by som chcel aj skrz napríklad svojho osobného profilu, ale podporiť to, aby to videlo aspoň tých päťdesiat tisíc ľudí. Aký je váš názor?
Sergej Pavljuk: Ja sa vrátim, ja sa vrátim k tomu, že sme tady na téma dát. Dobre?
Mišo Gula: No.
Sergej Pavljuk: A řeknu ti veľmi krátku odpoveď. Ty ako Gua máš naprosto typický požadavek. Ja chci poptávku na službu alebo na produkt, ktorý predávam. Ja chci poptávku. Pro tebe ako úkropce to je psychologicky komfortní mít poptávku, že niekto za tebou prišiel, zaklepal ti na dvere a řekl: „Pane úkropec, dobrý deň, ja vím, že děláte toho a toho a rád bych to u vás poptal, abyste to pro nás nacenil.“ A to je veľmi častá vec, jak to definujete. No a teď ti řeknu veľmi škaredou vec. Ty nevíš, co chceš. Respektíve chceš blbou vec a přitom zanedbávaš to, co bys měl chtít a co ti mnohem víc prospěje. My na daný moment disponujeme datama z necelé tisícovky kampaní, ktoré sme historicky za osum let udělali. A jestli sme v ničom uchylní, tak to je, že každou blbost si čarkujeme a kvalifikujeme podľa různých kritérií. A ja ti sem schopén říct, Guo, my vidíme, že naši klienti uzavřeli mene biznisu z poptávek a více biznisu procentuálne z akvizice. Proč? Protože typicky, když na LinkedInu ti dojde poptávka, a to sa neděje moc často, to je šafran, to, že na LinkedInu niekto niekomu poslal poptávku, tak typicky oni poslali poptávku všem potenciálnym dodavatelom, ktoré považujú za relevantní. Takže dejme tomu, že oni chtějí LinkedInová data a chtějí to naceniť od různých dodavatelov, tak pošlou poptávku mne, tady Janovi a třeba kukums Future Sales. Víceméně tři víceméně adekvátní subjekty v Čechách a na Slovensku, ktoré dělají LinkedInová data. To je poptávka. Seš v soutěži oproti jiným dodavatelom. Ano, oni to chtějí, ale seš v soutěži. Oproti tomu, co to je obchodní akvizice. Ty víš, že ten člověk tebe hodně na LinkedInu čte a hodně ho zajímá tvůj obsah. On ti často nelajkuje, nekomentuje, ale tam jsou jiné datové nástroje, jak my sme schopní poznať, že on tě fakt čte a vnímá to dobře. A v ten okamžik ty mu sám proaktivně napíšeš: „Hele, nechceš si dát kafe a pobavit se o třítečku?“ A teď, v čem je rozdíl? Rozdíl je v tom, že ta schůzka je předehřatá? Tam není rozdíl. Jak u poptávky, tak u téhle akvizice, kdy píšeš předehřátému člověkovi, teplota je dobrá na vstupu. Rozdíl je v tom, že u akvizice ty nejseš v konkurenčním prostředí. U poptávky typicky seš. My to vidíme na vlastních číselch vlastní agentury, stejně ako na číselch našich klientů. Procentuální úspěšnost uzavření zakázky je v prípade poptávek nižší než v prípade akvizice. Tedy ty, když jako nad tím teďka takhle sníš a říkáš: „No jaký já bych tam teďka napsal příspěvek, aby ti lidi mě poslali poptávky?“ Tak z mého pohledu tu otázku formuješ úplně blbě. Ty bys měl tu otázku formovat nasledujúcim způsobem. Jak zjistím, kdo mě skutečně čte, koho to fakt zajímá a co mu mám napsat do soukromé správy, aby to bylo legální a funkční.
Mišo Ukropec: To je veľmi zaujímavé, čo vravíš, pretože veľmi tu závisí zrejme od toho, že o akom biznise presne sa bavíme, lebo my máme že úplne dokonale opačnú skúsenosť, že úplne, úplne opačnú. A tým nespochybňujem nijako tvoju skúsenosť, pretože je to zjavne iný, iný biznis proste, ktorý robia vaši zákazníci, ako robíme my, lebo napríklad my sa vôbec nepohybujeme v konkurenčnom prostredí. Áno? Pre mňa vôbec neni téma, že oslovia mňa a ešte nejakého Johna a nejakého Františka. To je mi úplne jedno, lebo oni neoslovia, lebo my sme, že totálne unikum a nás keď oslovia, tak nás oslovia s tým, že chceme práve vás.
Sergej Pavljuk: Lebo oni sa rozhodli-
Mišo Gula: Ale ty hovoríš o nejakej horizontálnej konkurencii, ale ona je aj vertikálna, lebo oni si môžu vybrať oveľa horšie riešenie.
Mišo Ukropec: To tak vieš, takto.
Sergej Pavljuk: Jeho konkurenci je, že to vôbec neřeší, jestli tomu správně rozumím.
Mišo Ukropec: Aj to. Oni proste vedia, že toto je odpoveď na našu otázku.
Sergej Pavljuk: Tak.
Mišo Ukropec: Hej? A teraz, tam vstúpi v nejakom momente povedzme nákupné oddelenie, ktoré sa začne dopytovať po alternatívnych cenových ponukách, tie ktoré kde si vybijú zuby, lebo proste nevedia to nájsť. Ale tu je podľa mňa, že veľký rozdiel medzi tým, ako firmy, aké produkty alebo služby alebo čokoľvek firmy robia. Lebo my sa strašne veľa našim salesom zaoberáme, že do čerta, prečo to ide tak pomaly? Áno? Lebo proste predať niečo automobilke, leteckej firme, nejakému defense biznisu, to sú firmy, čo majú že desiatky miliárd obrat štandardne. Tým ako predať pro-riešenie, ktoré sa má potenciálne vyrolovať do celého sveta, do všetkých závodov, to je trošku iný biznis, ako predať im vstupenku na konferenciu. Nič proti tomu, hej? Lebo toto je veľmi dobrý príklad, čo si dal, že vám to fungovalo. Ale v našom prípade mne akvizícia je že prd platná, lebo za prvé nepoznám stakeholdera. Viem si zadefinovať desiatky stakeholderov v tej firme, ktorým by som, ktorých viem osloviť. Lenže ja vôbec nepoznám, akú oni majú digitalizačnú stratégiu. V našom prípade je to téma. Nepoznám, či on je akože figúrka alebo naozaj tam niečo proste má právo urobiť. Ja zároveň okrem šéfa hore potrebujem aj šéfa dol-- šéfa, rešpektovaného človeka dole, ktorý sa na tom shop floore proste robí, lebo oni musia robiť spoločne. Jeden mi, šéf mi nestačí. To sme máme akože odmerané, odskúšané, že potrebujem aj vozičkára, chlapa, ktorý proste, ktorého počúvajú tí ostatní roboši. Hej? A pre nás má že úplne inú, ako my máme, že keď ten lead proste príde, tak tam je úplne iná konverzia. My keď máme akože outbound sales, tak máme že nula, že vôbec to nefunguje. Áno? A tým nehovorím, že to, čo vravíš, že tak neni. Hovorím, že náš, že B2 large enterprise sales vôbec takto nefunguje.
Sergej Pavljuk: Tak sa tady vráťme k tomu, o čom hovoril Janom. A v tvojem prípade tí lidi dostať na tú konferenciu, aby si to posluchnul. A teprve na základe tej konferencie potom sa podívat, kto poslal poptávku.
Mišo Ukropec: Tu máme, roztomilú skúsenosť a Že sú dva typy ako reakcií napríklad po konferenciách, lebo aj teraz som akurát niekde dával, že, že mám osem konferencií do leta a to zatiaľ čo viem teraz dneska je dvadsiateho ôsmeho marca. Hej? Šiesteho sorry. A že buď tí ľudia prídu hneď na tej konferencii, že toto presne potrebujeme kámo, že dajme meeting alebo máme akože rekord, že štyri roky po konferencii sa ozvali, že tak už sme ready. My kukáme, že a že no, že v Jetex v Dubaji na Jetex sme ťa videli, akože sme ready, že poďme do toho. My kukáme, že prosím? Hej, že tie biznisy ako vidíš, sú veľmi, veľmi rozdielne. A takže keď, keď, keď niekto povie tak, jak my sme povedali, že ten, tie LinkedInové platené kampane, že to nefunguje, tak Janovi to fungovalo. Tvojim zákazníkom funguje akvizičná činnosť a nefunguje toto. Ja mám, že úplne opačnú skúsenosť a myslím, že toto by malo byť ako ponaučenie pre každého na konci, že kámo, že dobre si akože porovnaj svoj vlastný biznis s tými inými biznismi, lebo jedna z vecí, ktorú ja som pochopil pri našom výlete do sveta je, že žiadne zaručené poučky v tomto regióne od nikoho nevieme dostať. Sme poldená kolotočárska republika a v tomto sme v zmysle aj Čechy, že tu firmy, ktoré dokázali urobiť akože medzinárodný biznis, že z ničoho je, že nula nula nič, že tu je dohromady, že desať ľudí, ktorí to zvládli a salesoví konzultanti a takí a onakí a všetko je to la la la. Ale oni v skutočnosti vlastne nevedia ti povedať, že ani klásť otázky, že čo chceš na konci dosiahnuť. Lebo povedať, že chcem viacej predávať to je, to je blbosť. To neni akože odpoveď. Odpoveď je akú chceš mať firmu. Chceš mať malú firmu, chceš mať veľkú firmu, chceš mať partnerský model, chceš mať priamy sales, chceš mať inbound sales, chceš veľa investovať, chceš mať veľký tím, aby si bol veľký Johnny alebo chceš mať malý tím, ale s veľa peniazmi. Hej? Títo OnlyFans je štyridsať zamestnancov a jedna celá tri miliardy obrat. Hej? Že to sa dá rôzne postaviť, ale tieto otázky ti nikto nevie ani len položiť, lebo vlastne vôbec nevedia, že takéto niečo existuje. A toto je podľa mňa vec, čo si musia ľudia ako odniesť, lebo pre mňa je to, že obrovské prebudenie, že ty sa bavíš s tým, s tým, s tým, s tým, s tým, ale vlastne každý ti opisuje iba nejakú parciálnu časť celého toho koláča. Ale ty vlastne nevieš, či z toho koláča ťa zaujíma striedka mokrá alebo suchý kraj, lebo ľud-- chute sú rôzne. Hej, ale je to oveľa, oveľa zložitejšie ako že toto funguje, toto nefunguje. Pre mňa áno, pre teba nie.
Mišo Gula: Pozri, ja som rozprával s mnohými ľuďmi aj o tej platenej reklame a to, čo spomenul teraz Jano ohľadom eventu je asi prvý case, kedy som sa stretol s tým, že niečo reálne na LinkedIn je zaplatené fungovalo. Čiže pre mňa to je, to je fakt, že prvá kukurička v kope hovenka, ktorá si-
Mišo Ukropec: Pocitovo
Mišo Gula: ktorá signalizuje, že, že niečo tam predsa na tom môže byť, na tom, na tom, na tej platenej reklame na LinkedIn.
Ján Stareček: Že tie očakávania sú úplne, že na mieste, že rozmýšľame na to akože veľmi podobne, že zaplatím reklamu, chcem dopyt a chcem to ideálne mesiac, ako keby že alebo v tom danom mesiaci, kedy sa urobím tú aktivitu. Ale teraz akože rozhodovanie zákazníka nevyzerá takto. Hej, zákazníkovi je upredávaš, že ty chceš dopyt a že chceš lead v danom momente, hej, ale zákazníkovi môžeš byť relevantný na danú tému. A presne je to ten prípad, kedy štyri roky po štyroch rokoch sa ti niekto ozve, že sme pripravení, hej. A toto veľmi pekne ilustruje to, že či nejaká reklama môže aj fungovať, nemôže fungovať. A aké máš ty očakávania, hej, lebo ty darmo môžeš mať očakávania, keď vieš, že ten rozhodovací proces u klienta trvá štyri roky, tak ako môžeš očakávať, že ti dôjde lead za mesiac, hej? To sú akoby že nereálne očakávania. Kde si myslím, že reklama LinkedInová môže fungovať, ale treba mať správne očakávanie. To, že ti podporí tvoju mentálnu akoby že znalosť a že ty sa držíš u toho klienta, že na teba nezabudne. Čiže ty si ho oslovil nejakého klienta na nejakej výstave štyri roky dozadu a mne dáva veľký zmysel samu v priebehu roka, v priebehu tých štyroch rokov sa mu sem-tam pripomenúť displejovou reklamou na, na LinkedIne, aby na teba nezabudol, aby vedel, že aha, no toto je ten Ukropec. Hej, stále je živý, stále to funguje. Niečo má možno nového a potom, keď mu dôjde tá biznisová potreba, tak je ready ťa osloviť a tam príde. Čiže to časové obdobie, kedy ty vyhodnocuješ tú danú konkrétnu aktivitu, či funguje alebo nefunguje, môže byť v prípade takýchto typov biznisov proste akože oveľa dlhšie, hej a ten svet nefunguje. My to máme, že úplne rovnako. My na ten event, ktorý sme dotiahli tie, tie firmy, tak som si povedal, že dobre, do pol roka sme urobili dva leady, hej, ale za tri roky nám došli traja najväčší ako zákazníci z toho eventu, že nadväzujem na predchádzajúcu komunikáciu. To je mail po dva a pol roku a že poďme sa baviť. Páčili sa nám vaše mapy Instagramu po dva a pol roku a teraz je to najväčší klient, hej.
Mišo Gula: Táto Janova skúsenosť naozaj, ja som teraz urobil rozhodnutie, že to ideme skúsiť s tým LinkedInom, lebo toto ma, toto ma presvedčilo a sľubujem vám, že z toho urobím nejaký biznis case a podelím sa s vami o, o skúsenosť z toho.
Mišo Ukropec: Výborne. Deti, pripravte sa na záchod, vy si keď vykakáte, aby ste si mohli vypočuť ďalšiu časť, kde sa budem vŕtať vo favikone.
Mišo Gula: Ideme ho rozobrať na maderu, jak sa hovorí.
Sergej Pavljuk: Ne, neakceptujem.
Mišo Ukropec: Nemusíš.
Sergej Pavljuk: Vydrž. A vy ste, vy ste tady jako uzavřeli v podstate jako veľmi zajímavou debatu slovy a zkusíme přece jenom LinkedInovou reklamu, protože jsme se doslechli, že v radikální menšine případu to někomu zafungovalo.
Mišo Gula: Nie, konkrétne pre event.
Sergej Pavljuk: Počkej, počkej. A to je naprosto legitímne. Tvůj závěr tady nezpochybňuju. To je dobrej nápad to zkusit. Mimochodem taky zkusím, protože jsem zvědavej a vždycky je zapotřebí zkoušet. Ale ty si Mišo odbyl LinkedInovou akvizici slovy Hele, v naprostej väčšine prípadu to všem funguje, ale ja som výjimka. Ja som ten jako mimořádnej iný prípad.
Mišo Ukropec: Ja som totálne outlaw, ja jazdili život, prosím ťa. Už som, už som to akceptoval. Ja už ako to neriešim.
Sergej Pavljuk: No a podívej. A moje statistická zkušenost je, že naprosto typickej protějšek, se kterým se bavím o spolupráci, tak první věta, kterou pronese je: „My jsme výjimka. My jsme jako nad všema pravidlama, na nás nic neplatí." Ja vůči takovému prohlášení mám, pane Ukropče, určitou imunitu.
Mišo Ukropec: V pohode.
Sergej Pavljuk: A-
Mišo Ukropec: Ja som si, ja som si plne vedomý arogancie toho vyjadrenia. To ako neni teraz, že ja o tom neviem.
Sergej Pavljuk: A pozri-
Mišo Gula: Ale on je natoľko arogantný, že aj tak ho použije.
Mišo Ukropec: Ale akože aj tak som s tým v pohode, lebo, lebo vieš, ja podnikám dvadsaťpäť rokov. Prešiel som si zo služieb, teraz prechádzam do produktu. Prešiel som do branže, kde som zistil, že vlastne aj ľudia, ktorí sa živia tým, že radia druhým, ako sa to má robiť, tak potom, keď sa bavím s ľuďmi, ktorí vedú miliardové firmy v podobnom segmente, tak mi konfirmujú, že vôbec netušia, o čom hovoria. Takže to neni, že ja mám svoje vlastné arogantné pozorovanie. Nie, ja mám advisory board z miliardových firiem poskladaných ľudí, ktorí povedia: „Mišenko, toto je tak a toto je tak a to, že sa ti hento nezdá, to sa ti správne nezdá," oni netušia.
Sergej Pavljuk: No a ja naprosto akceptuju to, že neni vylúčené, že seš výjimkou, ale rád bych si to prokázal. A ja som jednému dobrému kamaradovi po ceste na Slovensko vyprával a ospravedlňoval, proč vlastne jako jako debil jedu na otočku čtyři hodiny tam a čtyři hodiny zpátky, abych si tady povídal s nějakými jako otočařema. A já jsem mu prostě vysvětloval: „Ty tomu nerozumiš, to, to je fenomén. To, to je něco, na co se těšíš-
Mišo Ukropec: Pokračuj, Tome.
Sergej Pavljuk: To je něco, na co se těšíš a je ti docela jedno, bude to mít biznisový efekt, nebude. Prostě to je fenomén. A to sa vám podarilo udělat z tohoto podcastu. Tak zkusme to ještě prosím malinko vylepšit, aby to nebylo na úrovni obecných kecov. Vy to stejně budete publikovat týden, dva týdny odteď, že jo? No a ja-
Mišo Gula: Ale, ale my preť k tomuto máme pre teba samostatnú časť predsa.
Sergej Pavljuk: Počkej! Vydrž. A já tě vyzývám, Ukropče. Řekneme si o přestávce, jakou pošleš akvizici, jakým adresátům a úplně v pořádku mě můžeš znemožniť pri tej publikácii a napsať: „A vidíte, Sergejovi jsem potvrdil, že jsem výjimka, čárka, vole."
Mišo Ukropec: Ja si nemyslím, že by si ako ty p-p-podľa mňa len ťa akože emočne to moje sebavedomé vyjadrenie nejakým spôsobom, motivuje k tomu, že si myslíš, že mám iný názor, ako máš ty. To je podľa mňa tvoj bias, o ktorom nevieš, ale v skutočnosti sme akože ideme, že jedným, rovnakým smerom.
Sergej Pavljuk: No a Mišo, trápilo by tě, kdyby na základě tohoto podcastu ti vzniklo pár relevantních lidů v kalendáři?
Mišo Ukropec: Nie, budem velice rád.
Sergej Pavljuk: Tak máme predbežnú dohodu.
Mišo Ukropec: Deal. Fun factiky, páni. Ja mám akože-
Mišo Gula: Už nemáme čas.
Mišo Ukropec: Dobre, tak ja, ale ja mám-
Sergej Pavljuk: No tak ty daj, no.
Mišo Ukropec: No čo? Pred pár dňami som mal taký, a to n-na tému akože dáta, že štandardne je jednopercentný engagement na poste, hej? Že teda mám, sto lajkov rovná sa mám zhruba desaťtisíc videní. Tak mám akože extrémny post v, v veľmi nízkom engagemente, kde teda mal som ja neviem asi trinásťtisíc videní, čo síce na moje pomery neni akože veľa, ale lajkov to malo že tridsať. Áno? Že dosť veľa, teda že totálny nepomer videní a lajkov. A to bola tá opica, ktorá sa akože to bolo takože prenosná dáta, že shit in, shit out. Proste vykakala sa do ruky a to hovno si potom pichla do pusy. To je akože nechutné. Malo to byť vtipné, ale výsledkom je, že skoro sto percent impressions to proste pozrelo si, ale lajk nedali. Ale dopozerali to video s tým hovnom až do konca.
Sergej Pavljuk: Nechcú byť tam-
Mišo Ukropec: Ale nechcú sa s tým spojiť. Ale vieš, ja si hovorím, že oni ako možno iba cez to preskrolovali. Nie. Potom si pozrieš ten, ten dwell time, ktorý tam máš a kukám, počúvaj, všetci to nakoniec dopozerali, ale lajk nedali.
Sergej Pavljuk: No dobre.
Mišo Ukropec: Neúspešný experiment. Dúfal som, že to bude úspešnejšie, ale minimálne je to ako pohľad do duše človeka, že pozriem si, jáj, ale nedám.
Mišo Gula: No ale dobre, lebo k dátam mám aj ja dobrý fun fact.
Mišo Ukropec: No daj.
Mišo Gula: Z pred týždňa. Určite si to pamätáš.
Mišo Ukropec: Hej, hej.
Mišo Gula: Tesla.
Mišo Ukropec: Áno, áno, áno, áno, áno.
Mišo Gula: vyšlo čerstvou video na YouTube o tom, ako jeden americký youtuber urobil testovanie Tesly, voči autu, ktoré využíva lidar na sledovanie premávky.
Mišo Ukropec: Tesla má kamery. Tesla používa kamery.
Mišo Gula: Tak nepoužíva laser Tesla, používa len kamery a tamto druhé auto používa lasery. Z čoho Tesla vyšla, že úplne na hovno. Ja som teda využil tú rýchlosť, že som to akurát videl. Zostrihal som to na také krátke video. Hodil som to v úplne najlepší čas v nedeľu večer, kedy štandardne sa nemá postovať. tak som to vyhodil vonku. Za dvadsaťtri hodín malo to video, som posielal screen Mišovi potom, za dvadsaťtri hodín malo, milión videní to video, malo asi jedenástisíc lajkov, asi tisícdvesto zdieľaní. Akože šialený virál z toho vznikol.
Mišo Ukropec: To takéto som ja ešte nemal nikdy.
Mišo Gula: No ale ten debilný fun fact je-
Mišo Ukropec: Musel to vymazať.
Mišo Gula: Že mi začal, že som ho musel vymazať. Začali mi chodiť správy od ľudí, že, že pozri si toto video, pozri si toto video. V priebehu dvadsiatichštyroch hodín začali sa chrliť videá o tom, á, že tam čaká toho človeka obrovská žaloba, lebo že to video bolo pravdepodobne zmanipulované. Začali tam ukazovať dôkazy, ako, ako tam proste nepoužil nejaké, nejaké špeciálne funkcie Tesly a tak ďalej.
Mišo Ukropec: Tesla mala prehrať akože v tom.
Mišo Gula: A proste vyzerá, že to bolo cielene zmanipulované a že jednoducho Tesla pôjde do ťažkých súdnych sporov so všetkým možným. Tak som prijal také skromné rozhodnutie, že síce ich nezaujíma môj milión videní, ale radšej toho nechcem byť súčasťou, tak som to potom stiahol.
Ján Stareček: No to je presne otázka, ktorú som si položil. Hovorím, že dobre, rozhodol si sa zviezť na tom, že Musk je chuj a proste teraz ho všetci nenávidíme. A-ale že ako keby, že som si hovoril, že odkiaľ berieš tú dôveru, že to video je ako keby že, že správne akože natočené a metodologicky a toto. Hej, že, že, že, že keď preberáte ten obsah, že ako si to overujete?
Mišo Gula: To je veľmi jednoduché. Odpoveďou je social proof, lebo ten človek má, má asi tri milióny followerov na YouTube alebo koľko má za sebou šialené množstvo spoluprác s firmami, so všetkým možným a jednoduchá odpoveď, akože človek takto sledovaný si predsa nedovolí nejaký, nejaký totálny-
Sergej Pavljuk: Dobrá odpoveď. Doplňujúca otázka, jak to pomôže tvojmu biznisu ten milión vzhľadnutí? Ja teraz nerozporujem, že áno alebo nie, ale snažím sa pochopiť tú myšlienku, ktorá za tým stojí.
Mišo Gula: To je veľmi jednoduché, pretože môj, môj business case alebo ten môj prístup k LinkedInu spočína, spočíva v kombinácii postov. Sú posty, ktoré idú vyslovene po naháňaní audience a sú posty, ktoré idú po sellse. Čiže toto bol presne typický príklad, ktorý súvisí s mojím biznisom. Síce okrajovo, ale súvisí a ktorý bol jasne cielený na to, že tam mi to naberie proste audience. A za dvadsaťtri hodín tam prišlo proste tisíc osemsto followerov nových.
Sergej Pavljuk: A pro vážené posluchače, závěr, Gu je v tomhle chytřej. A pozor však některým Gu, ne tomuto, některým se stává, že oni pak přestanou publikovat ty byznysově relevantní příspěvky a jenom sbírají jako ty endorfiny z lajku a komentářů. Není tvůj případ, ale pozor na tady toho scénář. Děje se nám furt u těch klientů.
Mišo Ukropec: Je to úplne že štandard. To neni, že sa to, že to je ako výnimka. To nie, výnimočné je, keď to tak neni.
Mišo Gula: To, to my máme známych, ktorí na tom zdochli, že oni prestali tvoriť na LinkedIne, lebo presne to vybombili na takýchto typoch príspevkov.
Sergej Pavljuk: Tak.
Mišo Gula: Získali že, že dvestopäťdesiattisíc followerov a nemá z toho ani euro.
Mišo Ukropec: A nemá tam business case pre seba žiaden. Potom sa na to vykašľali, zavreli to.
Ján Stareček: No tam ti hrozí to, že ty nabereš dvestopäťdesiattisícové publikum, ale potom, keď mu tam dáš relevantnú vec, ktorú chceš predať, tak to nikoho nezaujíma. Ten engagement je, že mizivý. Keď je engagement mizivý, tak videnia máš mizivé a čiže potom nepredáš nič, aj keď máš dvestopäťdesiattisíc ako kebyže followerov.
Mišo Ukropec: Dobre, ale kámo, my na tom bude jeden a pol hodinová časť. Haló, má byť druhá.
Ján Stareček: Však dobre a čo chceš keď dobrá debata.
Mišo Ukropec: Dobre, perfektné boli, takže ten záchod a večer teda o týždeň.
Mišo Gula: O týždeň ďalšia časť.
Mišo Ukropec: Sa vidíme.
Mišo Gula: Zatiaľ díky chalani.
Sergej Pavljuk: Ďakujem.
Mišo Ukropec: Čau.
Ján Stareček: Díky, čaute.
Sergej Pavljuk: Čau.