Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#6954 min

#69 - Ján Hupka - Etický a autentický leadership

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Ján Hupka z Legrandu Slovensko, ktorý na LinkedIne píše o leadershipe, prišiel s darčekmi – podľa moderátorov naozaj nie kvôli reklame. Lídrov máme podľa neho veľa, otázka je, či etických a autentických; tí dobrí však o sebe málo hovoria. Vysvetľuje, prečo ho baví pracovať s ľuďmi a prečo by ich líder mal mať rád, a s moderátormi rozoberá, ako by fungovala firma, keby šéfov volili zamestnanci, a koncept autonómnych tímov, kde aj podriadení dávajú šéfovi spätnú väzbu. Rozpráva o svojej ceste v Legrande od produktového manažéra cez riaditeľa marketingu a obchodu, o tom, čo firma robí a prečo je biznis o dlhodobých vzťahoch, aj o reakciách kolegov na jeho písanie. Hovoria o strachu z toho, čo si pomyslia druhí – každý má plnú hlavu sám seba –, o spracovaní strachu a o LinkedIne ako nástroji networkingu, ktorý neprinesie priamy predaj, ale otvorí dvere.

Hlavné myšlienky

  • Etickí a autentickí lídri existujú, ale málo o sebe hovoria – a to je škoda.
  • Práca s ľuďmi vyžaduje mať ľudí rád.
  • V autonómnych tímoch dávajú spätnú väzbu aj podriadení šéfovi.
  • Biznis je o dlhodobých vzťahoch, nie o jednorazových transakciách.
  • Neboj sa toho, čo si ľudia pomyslia – každý má plnú hlavu toho, čo si myslia o ňom.
  • LinkedIn nemusí priniesť priamy predaj, ale otvára dvere a kontakty.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (14)

Citáty

Lídrov máme veľa. Otázka, či etických a autentických.
— Ján Hupka
Neboj sa toho, čo si ľudia pomyslia o tebe, lebo každý má plnú hlavu toho, čo si o ňom myslia druhí.
— Mišo Ukropec
Všetko to je o vzťahoch, business špeciálne o vzťahoch.
— Ján Hupka

Popis epizódy

V tejto epizóde diskutujeme s Jánom Hupkom o leadershipe, ako mu LinkedIn otvára dvere a o čom najradšej píše.


🔹 Líderstvo: autentickí vs. neautentickí lídri

🔹 Prečo sa etickí lídri neprezentujú viac?

🔹 Práca s ľuďmi: prečo je dôležité mať ich rád

🔹 Ako by fungovala firma, keby šéfov volili zamestnanci?

🔹 Strach z názoru druhých: každý rieši hlavne sám seba

🔹 LinkedIn ako game-changer v networkingu

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 45 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Ján Hupka: Tak lídrov máme veľa. Otázka, či etických a autentických. Teda stávajú sa potom aj šéfmi, lídra, manažérmi, to jednak to nazveme ľudia, ktorí sú tam, lebo ich tam niekto dal alebo sa tam nejak ocitli.

Mišo Gula: Neboj sa toho, čo si ľudia pomyslia o tebe, lebo každý má plnú hlavu toho, čo si o ňom

Mišo Ukropec: myslia druhí.

Ján Hupka: Ja tam neurobím priamysel. Hej, to- to akože okej, ale viem už urobiť to, že viem niekomu napísať, viem niekomu zavolať, viem sa, lebo už som sa stretol, už viem alebo na koho sa obrátiť, keď potrebujem na niekoho.

Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech bodka sk.

Mišo Gula: No nazdar, Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čau, čau, fešáčik.

Mišo Gula: Tak, tak povedz.

Mišo Ukropec: Tak povedz. Ja som to musel vytiahnuť, lebo on to tak všetko nahádzal do tašky a ono dostali sme dary. To nie jak Junior, čo sme si ho museli uctiť fľašou. Teraz mi kleskli takú facku niekde. Sami sme mu ju kúpili. Nepýtal si. No kuknite, čo sme dostali. Legrand otočná zásuvka. Počkať, Ty brďo musím silno, kukajte, uá, akože potrebujem tri bicáky na to.

Mišo Gula: Toto vyzerá mega. To je, že bezdrôtové nabíjaťko.

Mišo Ukropec: So zásuvkou.

Mišo Gula: Zásuvka, USBčko. Neviem, čo ešte všetko to má.

Mišo Ukropec: Tak a tento program vám prináša Legrand Slovensko. A vraj to neprinesol kvôli, kvôli reklame. Určite nie. Jano Hupka, vitaj! Čau, čau.

Ján Hupka: Ahojte, ahojte, ďakujem za pozvanie. Cením si to a naozaj to nebolo vypočítavé.

Mišo Gula: A disclaimer, naozaj to nebolo kvôli tomu, že by to bolo

Mišo Ukropec: sponzorované.

Ján Hupka: Určite nie.

Mišo Ukropec: Len toto asi by som mal dať niekam, aby to tu nezavadzalo, lebo tam je kamera.

Mišo Gula: Takže veľmi pekne ďakujeme za darčeky.

Mišo Ukropec: Rado sa stalo.

Mišo Gula: My veľmi radi sme obdarovávaní, lebo my sa snažíme obdarovávať našich hostí tým, že tu môžu prísť na príjemný pokec a že ich trošku ukážeme tej, tej smiešnej LinkedInovej bublinke. No a tým pádom sme radi, aj keď nám niekto niečo prinesie.

Mišo Ukropec: Tak akože síce vždycky človeku najlepšie padne, keď niekoho druhého obdaruje, ale-

Mišo Gula: To sú kecy.

Mišo Ukropec: Chápeš, hodnoty musíš ukazovať. Dneska sa o leadershipe budeme baviť.

Mišo Gula: Že keď nás počúvajú aj deti.

Mišo Ukropec: Áno, presne chápeš, kým prídu na to, jaké to bullshit všecko. No my sme si ťa dneska zavolali kvôli tomu, že to neni náhoda. Ale začal si byť teda v poslednom čase celkom že aktívny a vytiahol si takú tému toho etického a autentického leadershipu. A, čo málo lídrov tu máme?

Ján Hupka: Tak lídrov máme veľa. Otázka, či etických a autentických. Ale nie, ja si myslím, že sú. Hej, sú. Len veľká škoda je, že o tom nehovoria.

Mišo Ukropec: Mali sme-

Ján Hupka: Prečo to je netuším, ale mám pocit, že už začínajú alebo vnímam viacej, že začínajú byť, ale málo sa o tom rozpráva.

Mišo Gula: Prečo si si to zvolil ako tému? Prečo to máš na, na background picture?

Ján Hupka: Mňa to baví. Ja mám rád ľudí. Ja to takto, ja mám, ja mám takú, takú, takú vetu, že mňa baví pracovať s ľuďmi a pracovať s ľuďmi by mali ľudia, ktorí majú radi ľudí. A tým, že ja mám rád ľudí, tak rád s nimi robím a, a proste to je o tom. Celé to je, celé to je o tom. Hej, a ja si myslím, že veľakrát alebo stáva sa, že teda stávajú sa potom aj šéfmi, lídra, manažérmi, to jednak to nazveme ľudia, ktorí sú tam, lebo ich tam niekto dal alebo sa tam nejak ocitli a nemajú radi ľudí. Hej, to nie, že by ich šli zabiť alebo niečo, ale proste neni im to vlastné a tým pádom si myslím, že to strašne cítiť, hej. Čiže tam ten predpoklad aj tých hodnôt, aj etiky a všetkých týchto vecí o tom, že mať rád ľudí. Takže toto je v skratke.

Mišo Ukropec: To je taká škoda, že sa šéfovia do firiem za normálnych okolností nevolia.

Mišo Gula: No to je ináč zaujímavý postup.

Mišo Ukropec: To by dopadlo jak s politikou, ty vole. No ale sú také firmy.

Mišo Gula: No ale presne tak by to dopadlo.

Mišo Ukropec: Vieš, čo nie.

Mišo Gula: Uveď mi príklad.

Mišo Ukropec: Vieš čo, je však koncept autonómnych firiem a autonómnych tímov je presne na tomto postavený, že nielen pán šéf dáva feedback podriadenému a, a palcom rozhoduje, či palec pôjde hore alebo dole, či bude povýšený alebo ponížený, alebo bude výplata, nebude výplata taká, jak si na konci roka pán zamestnanec predstavoval. Ale máš normálne, že, že teda ten feedback ide aj zdola hore.

Ján Hupka: Feedback je v poriadku.

Mišo Ukropec: Nie, nie, nie, počkaj, tam A za predpokladu, že pán šéf nedosiahne nejaké skóre, tak je normálne nastavené vo vnútrofiremných smerniciach, že no kámo, ty si sa nekvalifikoval. Nie sú spokojní s tebou, tvoji, tvoji team memberi a proste odchádzaš, ideš dole a proste bude nový šéf.

Mišo Gula: Okej, čiže potom, potom príde akože valná hromada alebo nejaký board.

Mišo Ukropec: Je na to proste nejaký režim, že normálne toho šéfa vymenia, lebo ľudia sú s ním nespokojní. A sú to organizácie, ktoré nemajú odbory. Áno, že nebavíme sa o tomto, že si ľudia vydupali, ale že šéf povedal, že no ja to chcem mať manažované takto, lebo len vďaka tomu tú firmu vieme urobiť dlhodobo udržateľnou.

Ján Hupka: Otázka, aké sú ale tie parametre, hej, tých potom tej voľby, voľby zdola, že ako je to potom nastavené a nejako to asi funguje, tipujem. Ale takto ja si osobne myslím, že-

Mišo Gula: Prepáč, len doplním, že, že to tým nebolo povedané, že oni ho odvolajú. Oni vyjadria svoj názor a ak to vyššie vedenie uzná, že ten názor je relevantný, tak proste- Nie,

Mišo Ukropec: normálne proste má zmiznúť.

Ján Hupka: Že tam sú nejaké body-

Mišo Ukropec: Normálne, že obligatórny, proste, že mal si, mal si, máš mať viac ako ja neviem. Vymyslím si, že osemdesiat bodov máš sedemdesiatštyri. Čau.

Ján Hupka: Okej, ale nevo- nevolia si nového. To sa nepamätám už, aký je tam ten režim. Treba si prečítať knižku Podvin. Lebo vieš, tam som smeroval, že ak by si mali voliť sami svojho vodcu, tak to dopadne tak ako v politike. Tam som smeroval. Nemusí, nemusí, lebo kým v tej politike, no vieš,

Mišo Ukropec: ten tím neni teraz, že osemsto zamestnancov si volí CEO firmy. Toto je, že tím desiatich ľudí, dvadsiatich ľudí hovorí, kto bude ten ich

Ján Hupka: najbližší vodca.

Mišo Ukropec: Áno? Nevolí, nemo- samozrejme nemôže šéfa firmy voliť ako all staff meeting sa postaví a novým šéfom

Ján Hupka: teraz bude Fero. To je nezmysel. Ale ľudia, ktorí sú v tej svojej, akože

Mišo Ukropec: na, na, na, na, na zmene, v kancelárii, na nejakom projekte, tí povedia, no ten henten

Ján Hupka: oný

Mišo Ukropec: Dežo nás proste strašne rozčiluje. My ho nechceme, lebo všetko len posere. My si tam prosíme

Ján Hupka: Jána.

Mišo Ukropec: Tak jednoducho toto je poviem, že úplne že legitímny koncept, koncept, lebo keď to človek nevie dodať, robí iba zlo krv a všetko on tam nemá čo robiť, lebo aj tej firme to škodí.

Ján Hupka: Ako to je súhlas. Takto ja si myslím, že dá sa to robiť aj vo firmách, ktoré nemajú takúto autonómne riadenie, hej, že je to o tom, či tá firma je zdravá, či tí úplne, čo sú vyššie, vyššie, vyššie, či im záleží na tom, aby to fungovalo. A keď áno, tak vedia si ten feedback získať od tých zamestnancov aj bez toho. Hej? Čiže je to iba o tom počúvať. Hej, a o tom to je aj ten, tá etika, autenticita, všetky tieto témy. Je to o počúvaní. Ja si myslím, že je to, že či ten človek naozaj má záujem a keď ten akýkoľvek riadiaci, vedúci, manažér, líder, to jedno, má reálny záujem, tak zistí, či to tam funguje alebo nefunguje. A keď to nefunguje, tak veľmi ľahko zistí, že ten človek je toxický a proste ho treba vymeniť, keď je na tej roli toho šéfa, lebo to je úplný súhlas. To je akože katastrofa. Takých prípadov, čo poznám od kamarátov a neviem kde kade to je mraky. No práve.

Mišo Gula: Sa hovorí, že tak, tak to rob, nemusíš si to písať. Máš, máš to tak robiť, máš tam tým žiť. Čiže nie, teraz neodsudzujem to, že to máš napísané, len smerujem

Ján Hupka: k mojej otázke, že,

Mišo Gula: máš pocit, že to funguje na, na tých ľudí, ktorých dnes máš a ktorí majú potenciálne prichádzať? Funguje ti to ako employer branding, to, že to tam aj máš napísané a že o tom otvorene

Ján Hupka: rozprávaš? Poviem to v krátkosti. Áno. Skús dovšimovať, lebo máme štyridsať päť minút, tak. No však stač, no. Tak. Ale aj poviem pre- Tento program. Nie no, ako načo robiť omačky, keď to funguje. Ako poviem to takto. na základe, na základe vecí, ktoré ja si pýtam feedbacky od ľudí. Ja sa nebojím si pýtať feedback, pretože je to vec, ktorá aj keby ho niekto možno sa obáva niekedy dať, ja nájdem, sa snažím nájsť spôsob, ako to z neho vytiahnem. Hej, čiže tí ľudia mi proste povedia vo väčšine prípadov dúfam, že čo si myslia, že by sa dalo možno na to pozrieť, zamyslieť sa a tak ďalej. Ja to mám rád, lebo ja sa tiež potrebujem posúvať, hej, ale úplne akože to nie sú akože kecy, ale v realite. No čiže a ten feedback, keď dostávam a dostávam ho chvalabohu z veľkej miery taký, že tí ľudia alebo kolegovia, kolegyne si to uvedomujú, hej, že áno, naozaj, že je tam záujem, je tam energia, chuť tie veci riešiť, baviť sa úplne normálne, hej a nemajú strach. To je to, čo akože počúvam. A teda pevne verím, že to je pravda, že veľakrát mi hovoria, že Jano, ja nemám proste obavu prísť za tebou a niečo ti povedať. A toto si myslím, že dneska je veľmi dôležité, hej, aj pri nových generáciách, ktoré nastupujú do zamestnania. To je teraz veľká téma. Gen Z, hej, úplne akože iná, iná kapitola, ale je to veľká téma v tomto smere. A potom ďalšia vec. Teraz napríklad robíme hiring na, na jednu pozíciu a ľudia, ktorí dal som na LinkedIn post, všetko a teraz kontaktovali ma aj priamo do správ niektorí a priamo mi tam píšu, že dobrý deň, že sledujeme, vieme, vnímame a chceli by sme u vás pracovať, hej, lebo toto sme zistili, že takto vaša firma funguje, takúto má nejakú kultúru, takto to nejako vyzerá. Čiže toto je ten branding, hej, a je to moja rola v podstate ako ambassadoring a tvoriť tú nejakú, ten, ten, ten image a kultúru a ukazovať to vonku. Tak toto je to, čo je jedna z mojich vecí, ktoré, ktoré mám robiť. A k tomuto mám takú, neni ono, že nepríjemná v zmysle ako spochybňovania, vôbec nie, práve naopak. Ale ja mám s týmto aj negatívnu skúsenosť, lebo mne sú tieto veci veľmi blízke, pretože ja sa tú firmu snažím urobiť tak, aby tá dlho to vydržalo a, a

Mišo Ukropec: to musíme byť k sebe úprimní. A to je úprimný, že na obidve strany, hej. Nie len teda, že ja som sprostého vedov voči ľuďom, ale keď sú oni voči mne a je to pravda, no tak ako kukaj sa do zrkadla a, a naprav, čo je treba. No a ja mám skúsenosť aj takú a neni, že jedna. Mám ju, že opakovane viackrát, že nalepili sa na mňa ľudia, ktorým sa toto strašne jako páčilo, ale motív nebol, že chcú dosahovať ten výkon, ktorý sa im páči na mne, ako ja dosahujem, ale že oni vlastne sa chcú viesť na tej

Ján Hupka: značke.

Mišo Ukropec: Chcú byť spájaní s tým mentálnym nastavením, s tým projektom, s tým, s tými vecami, čo sa dejú

Ján Hupka: okolo. Ale

Mišo Ukropec: ten výkon tam neni. Máš ty takúto nejakú negatívnu skúsenosť?

Ján Hupka: No u nás je to o tom, že ten výkon tam musí byť, hej? Ten, tá rovnica, sme v korporáte, kde treba dosahovať profitabilitu, hej, tam akože jednoducho to je fakt, hej. Legrand je firma s profitabilným rastom. To znamená, že my musíme dosiahnuť profitabilitu. Čiže máme výkon a vzťahy. Z mojich skúseností, keby sme sa orientovali, že iba na vzťahy a potom je výkon, to je to, čo asi hovoríš ty, hej, že budeme sa potlapkávať, budeme si robiť žúrky, budeme ja neviem čokoľvek super kamoši alebo ja neviem proste jedno, hej, ale nebude tam výkon- Tak to nefunguje. Čiže v prvom rade je, je výkon, čiže každý má nejakú zodpovednosť, každý má niečo priniesť, každý má nejako rolu v tej, v tej, v tej firme. To musí fungovať a na to idú vzťahy, ktoré ten výkon podporujú. Ale keby bol iba tlak na výkon a nebudú vzťahy, tí ľudia sa rozsypú do, za nejakú chvíľu, hej.

Mišo Ukropec: Ja som veľmi rád, že to, že to hovoríš, lebo ja mám taký pocit a teraz HRisti mi snáď odpustia, lebo za mňa to ide hlavne z ich strany, že oni tlačia hlavne túto linku. To znamená všetky tieto leadershipové rozprávky a ja nijako nespochybňujem to, že všetko to je akože správne, ale príliš, príliš často je to iba o tomto a ten výkon tam nie je. A ty si to teraz opísal úplne, že ja s tým, že stopercentne súhlasím, že kámo, najprv makáš a potom sme kamoši. Nie že sme najprv kamoši a potom sa uvidí. A to makáš tam vlastne ako môže, nemusí. To je akože, že hlavne o tých vzťahoch, aby to bolo. Nie, je to firma a firma, keď má prežiť, lebo tuto sa nebavíme, že, že sme ako financovaní zo štátneho rozpočtu a čo bude, to bude. Ako nejako to dáme, no sme proste na bojisku nejakom konkurenčnom. A keď sú čísla, tak potom ako k tomu sa sluší, aby sme sa držali ako za ruky a pomáhali si. Ale mám pocit, príliš často je to opačne a na ten výkon sa nekúka vôbec.

Ján Hupka: Takto, ja by som to ešte nedefinoval, že ja by som tam nedával nejaké poradia, že najprv všetci makáme a keď budeme makať, potom si urobíme vzťahy. Podľa mňa sa to prelína. Hej? Len, len nemala by byť ako keby, ono to musí byť v nejakej rovnováhe, ja si myslím, že ono to ide ruka v ruke, že musí byť podľa mňa pohľad a nejaký taký tlak. Neviem, ja teraz slovo tlak, ale niekedy treba potlačiť, niekedy potiahnuť. Hej, to je normálne, ale jednoducho, že zamerať sa na ten výkon, že haló, toto tu je, ale rovno tie vzťahy robme popritom, lebo ono aj ten výkon príde s tými vzťahmi, len by to nemalo byť také, neviem ten termín taký blbý, že slniečkarské, hej, že teraz hurá a všetko je krásne a bavme sa a čísla nám utekajú niekde pomedzi prsty, hej, akože-

Mišo Ukropec: To som sa vyjadril asi neobrátne, že ja som nemal na mysli, že najprv rok musí dosahovať výkony a potom sa budeme- Nie, nie, nie, ako tie veci majú ísť paralelne, ale že ten kritický parameter je v tom ten výkon.

Ján Hupka: No je, pretože dobre, my sme akože my sme korporátna firma, ale my sme samostatná eseročka, ktorá má svoje, svoje PNLko, hej, má svoje veci. Čiže my si musíme na všetko zarobiť. To neni, že teraz my nebudeme robiť profitabilitu a odkiaľ nám to príde, ako

Mišo Ukropec: Pre tých, čo neviete, PNLko je závierka, súvaha-

Ján Hupka: Profitlosť.

Mišo Ukropec: Profitlosť, čosi proste-

Ján Hupka: Plusy mínusy jednoducho.

Mišo Ukropec: Plusy mínusy a má to byť na konci zelené alebo čierne, nie červené.

Ján Hupka: Presne tak.

Mišo Ukropec: No a ináč čísla máte velice, velice pekné. Ja som si dorobil domácu úlohu.

Ján Hupka: O, ďakujem.

Mišo Ukropec: Takže máte-

Mišo Gula: Volám Mišovi, že no že zavoláme Jana, lebo som mu to sľúbil a, a že jaká firma, Legrand. On si hneď, on je postihnutý, on každú firmu hneď dáva do-

Ján Hupka: To robím aj ja ináč, to je v pohode.

Mišo Gula: A hovorí: „A to jak oni fungujú?“

Mišo Ukropec: No naozaj, že teda čísla impresívne, ale k tomu ma sa mi viacej nutná otázka, že čo vy to vlastne v Legrande robíte? Teraz myslím nie čo Legrand vyrába. To by si možno tiež mal povedať, lebo, bez káblovu či, či bezdrôtovú nabíjačku sme ako nečakali, vždy sme-

Ján Hupka: To je doplnok, hej.

Mišo Ukropec: Vypínače a takúto túto elektroinštaláciu. Ale že čo robí ten slovenský Legrand, že vy ste obchodné zastúpenie, predávate cez nejakých distribútorov alebo robíte veľké dealy, alebo že, že ten-

Mišo Gula: Že ako funguje tá firma, že môže mať takéto ukážkové čísla.

Mišo Ukropec: Áno.

Ján Hupka: No, v krátkosti hej, Legrand ako brand, keď to poviem jednoducho, že keď sa ma niekto pýta, že kde robíš Legrand. „Aha, to sú tie vypínače,“ hej, to je väčšinou taká tá reakcia. Chvalabohu sme to fakt akože vďační, pokorní, že takéto vnímanie tu je naozaj dneska, dneska je to o tom, že ľudia majú doma Legrandy. Hej, tak akože xeroxujem-

Mišo Gula: Ale zatiaľ ešte nelegrandujem svetlo, zatiaľ normálne vypínam.

Ján Hupka: Takže áno, je to vnímané ako vypínače, ale tých vecí je, my máme tých, my máme tých produktových skupín deväť, vypínače sú iba jedna z nich. Čiže tam ja naozaj ideme, ideme od transformátorov, ističov, nabíjacích staníc cez vstupné systémy, podlahové krabice, núdzové svietidlá, káblové žľaby. Takéto, by som povedal, taká tá bižutéria. Hej, čiže to je naozaj obrovský, obrovský rozsah, čo je na jednej strane výborná výhoda, hlavne keď robíme projekty, tak vieme tam dodať ako keby veľkú škálu vecí. Záložné zdroje, napríklad štruktúrne káble, dátové centrá. Čiže je toho veľa a zase nevieme byť vo všetkom líder. Hej, tých vypínačov chvalabohu zaklopem a so všetkou pokorou je to super a je to zároven veľká výzva udržať tú pozíciu, že sme líder a všade sa to byť nedá, lebo nemôžeme mať kapacitu byť v každom segmente najlepší. To je proste nemysliteľné, ale snažíme sa čo najviac. No a ako to funguje? Čiže my sme zastúpenie, matka je francúzska, my sme slovenské zastúpenie, slovenská eseročka Legrand Slovensko a predávame cez distribučnú sieť. Čiže je to B2B biznis. Hej, čiže máme sieť distribútorov na Slovensku, s ktorými teda sú kontrakty a tovar, tovar tečie cez centrálny sklad k distribútorom a oni to potom ďalej predávajú inštalatérom, malo predajňam a tak ďalej a tak ďalej. Hej, čiže naši partneri ako takí fakturační sú deväťdesiat päť percent dajme tomu sú, sú distribútori. Hej, čo ale neznamená, že komunikujeme len s nimi. Čiže my musíme naozaj obšľapávať celý trh. Čiže ten obchodný tím, ktorý máme veľmi šikovný, tí makajú tak, že idú v podstate kontaktujú od, od projektanta, architekta, generálneho dodávateľa, investorov, developerov, čiže celú tú škálu a dnes už aj koncových užívateľov, lebo tým, že internet je Je tu, hej, tak všetci si googlili a všetko, tak ako ty tieto firmy, hej, takže každý hneď už, už sa v tom vyzná dopredu, tak sa všetko pozerá. Takže musíme komunikovať samozrejme aj ku koncom, čo v minulosti nebolo až také dôležité. Toto sa veľmi zmenilo.

Mišo Gula: Ale tým, že tam nie sú vlastne žiadne pohľadávky, záväzky, nepos-posplatnosti, ani takéto veci sme tam nič nevideli. No ja

Mišo Ukropec: som tam hlavne myslím, že nevidel zásoby. Ani zásoby.

Ján Hupka: No lebo tak my máme, my máme sklad, my máme sklad centrálny, hej, čiže my nemáme vlastné za ako-

Mišo Ukropec: Že vlastne ako vy ste to síce predali, ale rovno to ide od vášho francúzskeho skladu do, teda tomu distribučnému partnerovi a čau.

Ján Hupka: A ten to predáva ďalej.

Mišo Gula: To je akože bomba. A vy, vy tie veľkoobchody, nazvem to tak jednoducho, vy ich úverujete, má-máte tam s nimi nejaké

Mišo Ukropec: dlhšie splatnosti alebo tak ako vy voči matke, tak oni voči vám musia platiť.

Ján Hupka: To sú citlivé témy, nič ti nepoviem, ale, ale majú splatnosti samozrejme, hej, čiže, čiže ide tovar a nie je tam, že predplatba alebo niečo také.

Mišo Ukropec: Okej.

Ján Hupka: Čiže to sú dlhodobé vzťahy. Všetko to je o vzťahoch, business špeciálne o vzťahoch. Čiže je to o tom, že áno, ide tam tovar, je tam normálne vystaví sa faktúra, je tam splatnosť a sledujeme to. A chvalabohu musím zaklopať, že teda nemáme nejaké pohľadávky, že by sme-

Mišo Gula: Okej, nechceli sme úplne akože zachádzať do, do citlivých vecí. Skôr nás v dobrom prekvapilo, v akej kondícii je tá firma,

Mišo Ukropec: že-

Ján Hupka: No.

Mišo Ukropec: A ty si sa, keď to tak zjednodušene poviem, keď som si pozeral tvoj profil, tak ty si vo firme dvadsať rokov.

Ján Hupka: Bude dvadsať v júni.

Mišo Ukropec: Áno, áno, akože, ale chcel som ti to, nechcem povedať, že devätnásť a tri štvrte, vieš, tak ako, ale vidíte, je pokorný, takže nechcel si privlastniť štyri mesiace navyše platy. Ale ty si sa vypracoval čo? Zo, z radového sel saka na pána šéfa?

Ján Hupka: Ja som nastúpil na, tá pozícia sa volala manažér externé komunikácie.

Mišo Ukropec: To je-

Ján Hupka: Viete, viete čo robí manažér externé komunikácie?

Mišo Ukropec: Nejaký marketér alebo-

Ján Hupka: To je marketér, hej, to je marketing. Alebo u nás marketing je, je, ja si myslím, že tak, ako by mal byť, čiže marketing je produktový marketing, hej. Je to také sprofanované veľakrát, že sa povie, že áno, robí marketing a robí niekto katalógy, hej, v princípe. A toto nie je marketing. Či u nás je marketing produktový marketing. Čiže ten product manažér, ktorý je na marketingu, robí, naozaj musí mať zmapovaný ten produkt, zmapovaný trh, konkurenciu, cieľové skupiny, všetku stratégiu, nastavuje ceny a tak ďalej. No a potom je manažér externé komunikácie alebo teda človek na tejto špecializácii a ten už robí marketingovú komunikáciu. Čiže ten robí tie výstupy, katalógy, vzorkovníky, neviem, webstránku, bannery, celú tú komunikáciu. No a ja som nastúpil na túto pozíciu na manažéra externé komunikácie. Čiže ja som robil tie výstupy, čiže spolupráca s agentúrami reklamnými a všetko to, čo išlo potom von. Hej, celá ten, ten akože práca so značkou a s celým tým supportom okolo toho. Toto bola moja rola prvá, ktorú som-

Mišo Ukropec: Potom bolo čo?

Ján Hupka: Potom som bol product manažér. To, čo som teraz vysvetľoval, hej, čiže dostal som nejaké produktové skupiny, zhodou okolností aj tú najväčšiu, čiže tie vypínače. Vtedy to bolo obdobie, kedy ja som nastúpil dvetisíc päť. Legrand eseročka založená bola dvetisíc dva, ale zastúpenie bolo už od roku deväťdesiat šesť. Hej, ale, no čiže vlastne bolo to v tom rozbehu. Už Legrand začal byť taký známejší na trhu. Už sa to naozaj začalo bublať. No a začali sme to boostovať. Čiže bol som chvalabohu dobrá skúsenosť pri tom budovaní značky už v takom naozaj takom tom, tom, tom, tom silnom na trhu. No a postupne mi prešlo rukami väčšina tých segmentov, ktoré dneska máme okrem, ja neviem, istenia, trafaka a takýchto špeciálnych nie, ale, neviem, vratníky, tieto predlžovačky, vypínače, núdzáky, káblové žľaby a takéto veci, hej. Čiže to bol product marketing. Potom som sa stal riaditeľom marketingu, potom riaditeľom marketingu a obchodu, salesu, hej a potom ako obchodný riaditeľ a potom GM.

Mišo Ukropec: No.

Ján Hupka: Takže postupne tými, tými rolemi.

Mišo Ukropec: Preto sa na to takto explicitne pýtam, lebo v podstate vy robíte hlavne nazvem to, že branding, že aby teda všetci vedeli, že je tu Legrand a že keď si budem chcieť kúpiť vypínač či nabíjačku na stôl, tak idem proste, že nič ma nezaujíma, Legrand chcem. Keď to veľmi akože zjednoduším. No a ty robíš teraz toto isté v zelenom, ale na LinkedIne.

Ján Hupka: V podstate si trafil. V podstate si trafil, áno.

Mišo Ukropec: Tak.

Ján Hupka: Čiže toto vnímam ako moju rolu, ktorú som tak si povedal, že idem to skúsiť, lebo tak počul som, že dá sa to, funguje to a dneska to vnímam tak, že, hm, ten svet je úplne iný, hej. Čiže dnes byť, že či budem online alebo budem offline, dnes to neni, že možnosť, že či budem tam, budem tam, dneska to je nutnosť, ja si myslím, hej, že byť online aj offline je proste nutnosť. Tá doba sa mení. Časť toho je LinkedIn, ktorý rastie, naberá na sile. A bola aj moja taká, ako keby taký pokus, že čo to urobí, či to dáva, nedáva to zmysel. Začal som to robiť a dnes, keď si pozriem štatistiku, ktorú tam mám za ten relák, čo to je rok v princípe alebo rok a pol, tak ja som sa, ja som bol, sám som bol prekvapený, hej, že okolo šesťdesiat percent odvetví, ktoré my targetujeme, cielime, tak je zastúpené na LinkedIne, hej, čiže to je tá báza. A u mňa v mojom nejakom portfóliu, u, u mojich ľudí, ktorých mám ja v connections, je tam dvadsaťpercentné prekrytie. Čiže ľudia, ktorí sú v našich odvetviach, kde my pracujeme a sú zároveň na pozíciách rozhodovacích, ja neviem, CEO, manažér a tak ďalej, tak je tam dvadsať percent prekrytie, čo je akože veľmi, veľmi fajn. Takže v tomto smere ja to vnímam, že je to a začína sa to už ukazovať v tom, že ja už proste prídem niekde, ja neviem, za klientom alebo tak a buď o tom hovoria nahlas, alebo potom medzi dverami a že no sledujeme vás a sledujeme. Dobre, dobre, dobre, hej. Potom sú aj takí, ktorí tomu ešte ako keby nevnímajú, že či to treba, tak sa čudujú, že prečo, na čo. Takže sú také-

Mišo Ukropec: Nie si tu náhodou.

Ján Hupka: Rozpačité role niekedy.

Mišo Gula: Ako vnútri, ako vo firme na to pozerajú?

Ján Hupka: Zatiaľ je to také, éhm, niekto to vníma, že, že dobre, niekto to, je mu to jedno a už boli aj také hlasy, že či nemám čo robiť, hej? Čiže to je, to je klasika, ale ja to nemám ako za zlé, hej, ja to, čiže ja som urobil to, že, urobil som takú prezentáciu o firme, som si vypýtal čas na porade a urobil som proste prezentáciu, hej. O čom je LinkedIn, kde sa LinkedIn posunul, aká je tam návštevnosť, aké sú tam cieľovky, aký to má, prečo to dáva zmysel, hej. Ukázal som svoju nejakú case study, že pozrite sa, že po tom roku mám takéto views, neviem, skoro päťstotisíckrát zobrazené moje meno, čiže značka zobrazená, hej. Otvára to dvere. Akože pre mňa je to naozaj, že ja som spoznal za ten rok toľko ľudí naživo, nielen ako tam, hej, ale väčšinou to presahuje aj do offlinu. To je akože super. To je, to je, to je pre mňa na nezaplatenie, hej. Čiže, čiže tá hodnota keby rastie a z tej hodnoty, ktorú tam ja budujem cez svoje meno, samozrejme benefituje Legrand, hej, čiže ako zamestnávateľ. Čiže ono to také, je to také win-win za mňa.

Mišo Gula: No a to sme sa bavili teraz o firme slovenskej, že, že akože u teba ako to vnímajú?

Ján Hupka: No u mňa-

Mišo Gula: Ako to vidia vo vedení?

Ján Hupka: Zatiaľ, zatiaľ čo mám reakcie, tak, HR, hej, to vníma pozitívne, lebo tak je to samozrejme akože budovanie nejakých alebo ukazovanie hodnôt a týchto vecí, čo je fajn. A priame, že by som povedal, že nemám, nemám ako keby ani pozitívne, ani negatívne spätné väzby zatiaľ, hej. Ale v rámci nejakých debát je to, že áno, Jožo, vieme, že si tam a robíš to, že okej, hej. Čiže-

Mišo Ukropec: A v ostatnom veľkom Legrande, lebo teda slovenské Ľe-Ľe, ako to nie je zlom, ale sme malá krajinka. To by sme asi akože, by sme akože malinkí voči, ja neviem, nemeckému, francúzskemu, neviem jakému inému trhu. Tam máš nejakého, nechcem povedať, že, poviem, že náprotivok LinkedInovo sociálno-iný svetový?

Ján Hupka: nevnímam to úplne, že by bol. Sú kolegovia, hej, country manažéri alebo teda GM-ovia, ktorí postujú, že teda akože Legrand ako taký postuje, ale zatiaľ nevnímam, že by to niekto robil úplne nejak systematicky cielene. Možno áno, len nemám ho v nejakom tomto, hej, čiže aby som niekomu nekrivdil. najvyššie vedenie postuje, hej, keď treba nejaké výsledky, nejaké veci, ktoré dosiahli, to sú-

Mišo Ukropec: No ale to je povinná jazda.

Ján Hupka: Tak ale okej, však ale zas treba to. No a z pohľadu takto. Existuje, viem o jednom kolegovi, to je keď, keď ktorý bol nahirovaný zvonku v takom špeciálnom segmente a ten už bol prijatý ako keby s tým, že je to akože IT oblasť a ten má veľkú bázu naozaj, že ten, ten reálne akože postuje pravidelne a ľudia sa s ním stretávajú a komunikuje a, lebo tá IT oblasť je zastúpená na LinkedIne pomerne slušne, takže tam to má fakt akože zmysel. Ale no úprimne, akože neviem ti na to odpovedať, lebo nemám to zmapované ako v mojom okolí, neviem o nikom, že by išiel takto nejako.

Mišo Ukropec: Preto sa na to pýtam, lebo keď sme tu mali Jožka Sabana z Toy Toyky, tak tiež sme sa ho pýtali, že čo na to nemeckí páni šéfovia a všetci, že no jakože sledujeme ťa, že vidíme, pozorujeme, ale jako my sme sa na to ešte úplne nedali a proste vyhodnocujú. A preto sa pýtam, či aj ty si takáto, že prvá lastovička v rámci Legrandu zo zaprdeleného Slovenska, ktorá nastavuje takpovediac korporátu nový komunikačný štandard?

Ján Hupka: To tá, to si netrúfam povedať.

Mišo Ukropec: No to si ako pokorný, ale to sa nepýtam teraz na to. Ale že-

Mišo Gula: Teraz to si naozaj myslíš.

Mišo Ukropec: Tak teraz, teraz pravdu.

Ján Hupka: Myslím takto. Myslím si úprimne, že ak, ak sú niektorí, hej, tak nie je nás veľa. Hej a ja sa snažím, ako keby, mne to dáva zmysel. Dáva to zmysel pre bobočku, za ktorú mám zodpovednosť. Hej, vidím, vidím tam, už tam vidím tie efekty a myslím si, že teda dáva to zmysel, prečo by som to nerobil, hej. Čiže akože ja teraz nejdem pozerať, či to robí niekto iný v inej krajine. Keď to bude pre niekoho možno inšpiratívne, alebo sa budú na to niekde, niekto sa ma na to bude pýtať, rád to vysvetlím, že prečo. Ako že už dneska to viem ukázať na reálnych číslach, na reálnych veciach a vzťahoch. Takže ako prečo nie, hej, ale-

Mišo Gula: Hanbi sa povedať, že front man, že je prvý.

Mišo Ukropec: Pozri.

Ján Hupka: Vieš čo, naozaj nie, ale-

Mišo Gula: Sme dvaja a ja neprehrávam.

Mišo Ukropec: Oni, oni to sami nikdy nepovedia, tak na to majú nás, aby my sme potlapkali, že akí sú úžasní. Takže v pohode, to by sme si už zvykli.

Mišo Gula: Robíš to ako kráľovná.

Mišo Ukropec: Žiadny, žiadny problém. Radi.

Ján Hupka: No dobre, keď to tak vyhodnocujete, je to na vás.

Mišo Ukropec: Nie, no pozri, je to dôležité, lebo keď sme tu mali juniora, tak on sám zápasí s tým, že ale ja to nie som taký dobrý jak kamo, si že brutálny a len to treba, že nahlas, že som brutálny. A ono to môže na niekoho pôsobiť strašne arogantne, keď to človek takto sám povie na seba. Lenže potom ty máš zástupľov performerov, ktorí neváhajú ani sekundu to takto povedať. A ty vyvážiš, kto medzi tými high performermi, ktorí sú furt takí tí utiahnutí. No ale tu mi ešte vlas ustáva, tak ja ešte fotku ne.

Mišo Gula: Ale to ten, ten impostor syndróm je predsa, že seriózna vec. Vieš, že veľa ľudí tým trpí. Vrátane juniora, čo si spomínal.

Mišo Ukropec: Áno a aj nás, len my už sme sa konečne ako oklepali.

Mišo Gula: My už sme sa oklepali.

Mišo Ukropec: Oklepali. Aj my sme sa toho museli zbaviť. To ako aby to, aby si to nemyslel, že toto sme sa takto narodili.

Ján Hupka: Nie, ja sa takto-

Mišo Gula: Pár častí nám trvalo, kým sme si povedali, že sme proste najlepší na Slovensku.

Mišo Ukropec: Prví, najlepší.

Ján Hupka: Vás, vás skromných, vás skromných LinkedInových influencerov je tak málo. Nie, počuj, ak takto. Ja si myslím, lebo to už som, čo som na začiatku povedal, ja teraz neriešim, či niekto v Legrande áno, nie. Okej, však keď to niekto vidí zmysel, niekto robí, keď nevidí, niekto nerobí. To je ako na každej zodpovednosti. Ale ja celkovo si myslím, že- Zatiaľ aspoň z toho, čo ja sledujem, je málo ľudí na týchto top vedúcich pozíciách, hej, C pozíciách, ktorí by komunikovali takýmto nejakým spôsobom. Ale myslím nielen, že budem komunikovať, že dneska máme dobré výsledky za kvartál, hej, potom máme super produkt, máme launch. Ako dobre, to je komerčný obsah, povinná jazda, hej? Toto sa robí. Ale aby do toho niekto vniesol seba a, a nejaký pohľad a dokázal sa vyjadriť k nejakým veciam a malo to nejakú trošku stratégiu a niečo, je toho málo. A ja hovorím, že to je škoda, pretože je veľa zaujímavých ľudí, ktorí by mohli byť inšpiratívni pre ľudí, lebo generácia dorastá, prichádzajú noví ľudia a vidíme, že na trhu a všade dokola sú stále tí istí.

Mišo Ukropec: A ja viem, prečo to nerobia.

Ján Hupka: No to by ma zaujímalo. Ja tým tiež rozmýšľam.

Mišo Ukropec: Lebo nemusia. Vieš, keď si, keď si, my sme sa totižto o tom bavili, že prečo vlastne my sme zač, sme sa do toho docela opustili, lebo sme sa dostali do sračky. Strašne. Áno? Nebola to, že sme prechlastali prachy, že sme prišli v kasíne o prachy. Nie, proste veci sa rozsypali, lebo korona, lebo hento, lebo tamto. Proste veci sa aj kazia. A, a vieš, my nemáme, teraz to nemyslím vôbec zle, ale my nemáme akože maminku za chrbtom, čo ako keby bolo treba, že bože podrží, hej? My sme proste, že čo si urobíš, jaký si to navaríš, takový to máš. A keď si pozrieš vlastne, Supercar Blondie a ja neviem, proste všelijakých jako influencerov, ktorí sú že hviezdni, tak mrte, mrte z nich sa k tomu dostalo tak, že mali to ako posledné východisko. Že už ako už fakt neviem, čo mám robiť. Tak Supercar Blondie požičala Rolls Royce, urobila reportáž a ustrelilo to dekel za McBully. Hej? Ale keď a teraz je niekto úspešný šéf firmy, vie sám veľmi dobre, že za tým je kopa šťastia. Neviem proste, aké náhody si posadzoval, že všetko to ako ide dobre, systematicky na tom robí, buduje tým neviem čo, ale vie, aké vrtkavé to je. A on teraz z toho vedomí si tej neistoty, že on teraz dá nejaké sebavedomé vyhlásenie a zajtra čo sa stane? Dum, dum, dum. Sa mu to rozpadne pod rukami. No potrebuje on toto riskovať? Ne.

Ján Hupka: Toto je dôvod podľa teba, že prečo tam nie sú?

Mišo Ukropec: Ja si myslím, že áno.

Ján Hupka: Hej?

Mišo Ukropec: Preto tí veľmi, veľmi a že schopní ľudia nekomunikujú nahlas svoje vízie, myšlienky a toto, lebo sa boja toho, že budú príliš sebavedomí v niekoho očiach. Tá vec im s-nemusí nutne, vieš, lebo väčšinou to vlastne nevychádza, hej, a potom budú vyzerať, ako že to je ten, čo kecá. Hej? A tomuto sa oni chcú vyhnúť. Proste tá-

Ján Hupka: Ale to hovoríš o, prepáč, to sú ľudia, ktorí majú svoje firmy teraz, aby sme sa porozumeli?

Mišo Ukropec: To je jedno. To sa, toto je podľa mňa, že ja to pozorujem napravo, naľavo, v súkromnom pracovnom živote, na LinkedIn-e, akože na všetkých frontoch, že to je ten Dunning-Krugerov syndróm, hej? Že tí najkompetentnejší sa brutálne podceňujú.

Ján Hupka: Strach.

Mišo Ukropec: A to je proste len strach z toho, aby nebola hanba.

Mišo Gula: Mišo, ale to je podľa mňa už len výhovorka. Podľa mňa ten, ten kľúčový moment je to, čo si povedal, že čo nás k tomu doviedlo, že sme boli v sračkách.

Mišo Ukropec: No a to som povedal, že ti-

Mišo Gula: Tí ľudia, ktorí to nerobia, to nerobia kvôli tomu, že nie sú v sračkách, lebo nemajú tú potrebu. A to, že on ti na to odpovie, že no tak, lebo ja sa bojím, to je skôr výhovorka. To nie je ten reálny dôvod, prečo to nejdú robiť.

Mišo Ukropec: To je ešte hnusnejší argument, ako som si myslel.

Ján Hupka: Sme v ťažkej debate teraz. Takto, ja si myslím, že-

Mišo Ukropec: Tento problém nám prirástol.

Ján Hupka: Nepochybujem, že aj to-toto sú veci, ktoré tam byť môžu.

Mišo Ukropec: Svetlo máš, žilová vráša.

Ján Hupka: Legát. No, aj toto. Určite aj toto sú veci, hej? Ja by som k tomu pridal-

Mišo Ukropec: A teraz sme nehovorili o Legáte, keď ho zavolali.

Ján Hupka: Ja by som k tomu ešte pridal to, že, veľa ľudí si, a to je normálne, nemá spracované svoje strachy.

Mišo Ukropec: Áno.

Ján Hupka: A toto je, ono to znie možno ako nejaké klišé, lebo áno, však spracujú si svoje strachy, ale to sú fakt, to je akože, to je jedna z najväčších vecí, ktorá ľudí zväzuje, ale že vo všetkom. To nie je, že v robote alebo kde, hej? A keď ten človek nemá spracovaný vlastný strach, ktorý niekde z detstva alebo niekde je namotaný, čo je normálne a nespracuje to, tak ho to zabije. A potom áno, môže to byť to a čo keď budem vyzerať blbo? A čo keď, ja neviem, to nevyjde? A čo, no tak to nevyjde, hej? A teraz čo sa stane? Tak ako zariadim sa a idem ďalej. Akože veď-

Mišo Ukropec: Presne toto som-

Ján Hupka: A ja som akože na tom to cielene robím so sebou sám, hej? Ono to je akože hnusná bolesť.

Mišo Ukropec: Nám povedz voľačo o tom.

Ján Hupka: Takže ono je to-

Mišo Ukropec: Vystúpiť, vystúpiť z tej komfortnej zóny.

Mišo Gula: Koľko krát sme sa museli kokos oprášiť od lajna alebo od prachu.

Ján Hupka: To spracovanie strachu, to je akože makačka, to je makačka, veľká makačka, ale stojí to za to. Keď to človek ako keby urobí a dostane sa, ono to asi je, to sa nikdy v živote človek nezbaví všetkého, ale tých hlavných vecí, keď sa zbaví, tak je to potom stojí za to ten život.

Mišo Ukropec: Presne. Máme žiť taký život, aby stál za rozprávanie. Ako keď budeme zviazaní strachmi, čo kto povie, ako sa, čo on si pomyslí si predstav. Jeeez, no to ma fakt strašne zaujíma.

Mišo Gula: Ja s obľubou teraz používam už, už niekoľko mesiacov, že neboj sa toho, čo si ľudia pomyslia o tebe, lebo každý má plnú hlavu toho, čo si o ňom myslia druhí.

Ján Hupka: Ten druhý. To je ináč dobré. A mám ďalšiu tému.

Mišo Ukropec: Daj.

Ján Hupka: Nie, však teraz.

Mišo Gula: Ešte to posledné bude karusel.

Mišo Ukropec: Percentíčko. Ja počkaj, hneď zaplatím.

Mišo Gula: Tak nabijem, však.

Mišo Ukropec: Ešte takto, Mišo potrebuje ešte jednu nabíjačku.

Mišo Gula: Prenosovačku ti dám. Ja mám veľa, veľa káblov mám doma.

Mišo Ukropec: Ale musíš mať takú, vieš, aby to utiahlo tie grafické karty všetky a-

Mišo Gula: To zariadime.

Mišo Ukropec: A, a renderovacie farmy a iné veci.

Mišo Gula: Celú rozvodňu mi dodáte.

Ján Hupka: Počuj, ty by si potreboval záložný zdroj ináč, lebo ty keď budeš renderovať a vypadne ti elektrika-

Mišo Gula: Môžeš doniesť kľudne.

Ján Hupka: A nemáš UPSku.

Mišo Gula: Áno, potrebujem záložný zdroj.

Ján Hupka: Urobím ti dobrú cenu, neboj sa.

Mišo Gula: Však predsa. Coinule ani neposielaj ponuku, to rovno dones.

Mišo Ukropec: Tak. Ako sa stane salesák managing directorom Legrandu? Povedz mi ešte, máme ešte chvíľku času, ten employer branding, hej? Lebo teda po tej salesovej stránke tomu rozumiem. Ja takisto kam prídem a už teda mi to začína byť akože komicko-trápne. Mišo, tu sme niečo videli. Už mi to nehovoria ani medzi dverami, už normálne, akože na prvú, že prídem a že tu sme niečo a ja len kukám, že ty vole, oni fakt to kukajú. To je dobré.

Ján Hupka: Tak a pri tvojich číslach by to niekto mohol pozerať.

Mišo Ukropec: No sa budeš diviť. Moje, to aj pre ostatných, aby teda vedeli, že moje, že v-videnia na post sú, že od dvetisíc do zhruba šesťstotisíc. Od dvetisíc do šesťstotisíc. Áno? To je, že tristonásobok.

Ján Hupka: To už zaujímavo. Fakt? Máš dvetisíc videní?

Mišo Ukropec: No normálne, že ja dám proste twinsácky salesový post a mám, že dvetisíc impressions.

Ján Hupka: Ale to je podľa mňa algoritmu.

Mišo Gula: No však hej, jasné, jasné, že algoritmu.

Mišo Ukropec: To on ako nechce, aby som s tým brutálne uspel. Ale mne, keď dva dni po tom poste na to napíše globálna americká firma, že my máme projekt v Indii, tak moje ego sa cez to úplne elegantne prenese, pretože viem, že som trafil-

Ján Hupka: Nepotrebuješ mať, no jasné, že-

Mišo Ukropec: Toho chlapa, ktorého som potreboval trafiť. Ale preto sa pýtam na ten zamestnávateľský branding, lebo, jak, akože, že vieš byť akože konkrétnejšie, teraz nemyslím, že konkrétnu pozíciu alebo nejaké čísla, ale že okej, mali sme to tak lízne na začiatku, že tak funguje nám to takto, takto. Mali sme predtým problém nájsť ľudí. Teraz nemáme vôbec žiadny problém. M-m-chodili sme dávať veci na Profesiu. Teraz už na Profesiu nič nedávame, lebo proste mám toľko CV, že neviem, čo s tým mám robiť. Že čo to spravilo s týmto?

Mišo Gula: Doplním otázku, že či kde bol pre teba ten why moment, že, že prečo ty si sa rozhodol, že chceš začať tlačiť ten LinkedIn?

Mišo Ukropec: Nemáš nič lepšie na práci?

Mišo Gula: Či to súvisí s tým, o čom sa tu bavíme?

Ján Hupka: No toto sú dve rôzne témy. Najprv, odpoviem to prvé, hej?

Mišo Gula: Poči.

Ján Hupka: Nie je to v tomto, v tomto stave, hej, že by sme teraz, že nemusíme robiť Profesiu, nemusíme robiť s agentúrami alebo headhunterom niečo, lebo, lebo máme LinkedIn a cez to ide všetko. Nie. Ja poviem tak, že teraz prvýkrát sa mi stalo potom po tej rok a pol ročnej robote, že začali mi chodiť, žiadosti alebo teda kontakty do správ, že som dal jeden post a do pár dní mi prišlo niekoľko správ s vedomím, že áno, lebo sme si vás pozreli alebo toto, toto, tak máme záujem, hej? Čiže teraz prvýkrát. Predtým som robil ako keby promo okolo toho, ale nebol z toho nejaký takýto efekt. Čiže my stále, aj teraz stále, stále proste to Profesia a sú to agentúry a tak ďalej. Čiže toto nie, ale skôr si myslím, že je to o tých tichých followeroch. To, čo sa stalo, rozprava. Ono to proste je. Ono už sa mi to dostáva veľakrát, že áno, máme vás naštudovaných. Áno, videli sme. Áno, vnímame to, hej, že to niekde a v živote ti nelajknú, v živote ti nedá žiadnu reakciu, nič. Čiže ja si myslím, že už, dobre, nemám také čísla ako vy alebo ako, hej, ale je tam možno okolo pol milióna impresií, hej, čo zase nie je málo. Tak si hovorím, že tak ako, bolo to videné päťstotisíckrát, niekoho to trafilo.

Mišo Ukropec: Tú službu, vieš, že.

Ján Hupka: Čiže, čiže, čiže je to už niekde cítiť, je to už niekde vidieť. Takže ja si myslím, že zmysel to má, ale nebenefitujeme z toho takto zatiaľ úplne.

Mišo Ukropec: Pardon.

Ján Hupka: Čo je, čo bola druhá otázka? Ešte prečo bol ten, čo bol ten wow moment? No u mňa bol wow moment ten, že my sme otvárali, my sme otvárali showroom, nový office. Sťahovali sme sa takto pred rokom v januári. Urobili sme otváračku, fotky, všetko a hovorím dobre, tak dám to na LinkedIn a ten post v tej dobe ja som mal, ja neviem koľko, päťsto followerov alebo tristo, neviem, to proste vystrelilo na desaťtisíc behom týždňa, dvoch videní. Hej, čo pre mňa bolo, že ty vole, čo, čo to, to to akože neuveriteľné. A bol som vlastne, bol som predtým, krátko predtým som bol u Marty na tých raňajkách, čo teda vtedy myslím, že to boli jedny z prvých alebo druhé, neviem, kde som odtiaľ zobral nejaké veci, ktoré ma akože inšpirovali, že asi ako, plus teda ako to napísať a tak ďalej. Ja som to aplikoval v tom poste a strejlo to, hej? Strejlo na, na tie pomery. Tak si hovorím, že aha, však sa to dá. No a ono to potom som, tak poďme to skúsiť ďalej. No tak som začal ako keby sa s tým hrať a potom postupne som si to nejako, že dobre, už to musím upratať, hej, tak som si zobral, že čo bude nejaká téma, čo mi je blízke, o čom písať, v akom pomere. A to už je potom áno, počúvaním vašich podcastov a čítaním a sledovaním a ďalšie Espresso raňajky a proste rôzne nejaké zdroje. Tak som si pozrel, že asi akým smerom to nasmerovať. No a teraz idem tým smerom a uvidím, čo bude ďalej.

Mišo Gula: Čiže ty si to nemal ako keby riešenie nejakého problému, že, že nemal si tie sračky. Ty si skôr ten, ktorý má-

Ján Hupka: Nemal som to osrat.

Mišo Gula: Začiatočnícke šťastíčko.

Ján Hupka: Vieš čo, pre mňa takto, takto. Hej, kľudne, v pohode. Hej. Pre mňa bolo vec, ktorú ja som mal niekde alebo mám stále na pozadí, bol, bol ten, bol ten networking. Hej, lebo toto je jedna akože z mojich rolí, zoznamovať sa s ľuďmi, otvárať niekde dvere, dostať sa ku určitým typom možno zákazníkov alebo, alebo iných proste partnerov. A toto je fakt, akože funguje to. Ja som naozaj z toho milo prekvapený, že je to relatívne nie zložitá vec.

Mišo Ukropec: Toto je pre mňa-

Ján Hupka: Čiže pre mňa ten networking je, toto je, že alebo ja tam neurobím priamy sel, hej, toto akože okej, ale viem už urobiť to, že viem niekomu napísať, viem niekomu zavolať, viem sa, lebo už som sa stretol, už viem alebo na koho sa obrátiť, keď potrebujem na niekoho. Že ten presah do offlinu je, je perfektný.

Mišo Ukropec: Ty si prešiel od wow momentu do aha momentu, kedyže ty borie, však ale ja tu mám akože aký potenciál.

Mišo Gula: A pritom ja som sa pýtal na why moment a nie wow moment.

Ján Hupka: To nevadí, ale tieže to na-

Mišo Ukropec: Prešli sme až do-

Ján Hupka: Tieže to na-

Mišo Ukropec: Ale prešli sme až do. Bože.

Ján Hupka: No a ešte to stále vnímam, že to je na začiatku, čiže uvidím, jak sa to bude ďalej vyvíjať, ale ako zatiaľ mňa to baví, ako dáva mi to zmysel, tak prečo by som to nerobil, hej, akože.

Mišo Ukropec: No tá, to si ľudia nevedia vôbec asi predstaviť väčšinou, lebo moc to nie sem to nestáva, že ty keď niekam prídeš a ťa začne vítať x ľudí, jak to to zahreje pri srdci. To je niečo, čo ja teda aj keď som, že pre niekoho môžem byť psí čumák, tak ale do toho kukám na to, že kámo, že toto bolo že cool. Hej?

Ján Hupka: Tak áno, je to určite príjemné, keď sa s niekým stretneš a ten ti povie, že áno, že sledujem vás. Áno, je to dobré, hej.

Mišo Ukropec: Ocení ťa.

Ján Hupka: Okej, je to fajn, však to má to každý rád.

Mišo Ukropec: Je to nesmierne, keď nič, keby akože má to aj tú biznisovú konverziu, ale kebyže nič, tak už len toto je niečo, že fíha. Máš telefónne čísla?

Mišo Gula: Jasné. Určite.

Mišo Ukropec: Dobre. Máš nejaký LinkedInový fun factíček?

Ján Hupka: Rozmýšľal som, lebo viem, že treba.

Mišo Ukropec: Výborne, správne. Písal si do-

Ján Hupka: Tak jak som dostal darčeky, tak som dal pripravené fun facty. Neviem, či to je úplne LinkedInový, ale dobre, má to určitý súvis. Mám dva som si pripravil.

Mišo Ukropec: Výborne.

Ján Hupka: Tak prvý. vekový rozdiel medzi mojím jedným mentorom a druhým mentorom je štyridsať rokov.

Mišo Ukropec: To je dosť.

Ján Hupka: Je to fun fact? No je to dosť, no a je to zaujímavé. Ja som si to, ja som si to nikdy neuvedomil a poviem akože, čo je za tým.

Mišo Gula: Tak, že nemusíš ktorý kto, ktorý čo, ale čo k

Mišo Ukropec: čomu.

Ján Hupka: Čo je, čo je za tým, hej? Mám, mám teda kouča slash mentora, lebo dnes sa to tak akože prelína, ktorý je o trochu starší odo mňa a veľmi akože super človek, perfektné. A potom mám, ja mám teda dvoch synov. a ten mladší, ten sa venuje, toho baví práca s videami, webstránky, marketing a všetky tieto veci a ten bude mať osemnásť, má sedemnásť teraz a to je normálne, že môj ako keby v mnohých veciach dnes mentor a to je akože to som si uvedomil minule, že vlastne ja chodím za ním s otázkami, že počúvaj ma Adam, že ako by si spravil toto, hej? Aký máš na toto pohľad? Ako on mi už toľkokrát poradil, že z prvej rany mi dá okamžite, že toto takto, toto takto. Hej? A ja sa teším tomu, že ako otec nemám problémy zájsť za ním a pýtať si radu.

Mišo Ukropec: Nad týmto som nikdy nerozmýšľal.

Ján Hupka: Toto je ináč, ako že toto je fakt je to zaujímavé a ale, ale on to reálne mi vie akože poradiť, hej? Takže to je, to je a ja som to pozeral, že koľko tam je, že štyridsať rokov a vravím, že super, že to je-

Mišo Ukropec: Toto ako teraz-

Ján Hupka: Ale je to dobrý pohľad, vieš, že máš aj-

Mišo Ukropec: Prepočítam robiť súťaž, ale ja mám teda ešte väčší rozptyl nakoniec. Asi šesťdesiat rokov medzi mojím najmladším a najstarším. no môže to byť kľudne aj šesťdesiat. No minimálne päťdesiat, že určite, lebo ja mám s mojimi synmi, že presne toto isté. Ja mám teda mám, že bábätko, ale mám potom teda dvoch šestnásť a o týždeň dvadsať.

Ján Hupka: Tak to máš veľmi podobné jak ja, no.

Mišo Ukropec: Hej a to menšie, ten teda prostredný, ten pravidelne posiela videá, ktoré už normálne systematicky, že raz za týždeň, raz za dva týždne ide video, čo mi pošle on, že tato, že toto by ťa mohlo zaujímať. No a s tým starším, tým ako riešim nonstop umelú inteligenciu, robí teraz nejakú appku a ja len kukám, že toto je dobrý nápad. Značím si a už mám ako nejakú novú mentálnu linku.

Ján Hupka: No ale vieš čo to je pre tie deti? Že ten otec, lebo si zober, koľko je-

Mišo Ukropec: Že oslovuje svojho syna.

Ján Hupka: Koľko je otcov doslova, ktorí, čo oni ti môžeš akože za srandy tu budeš mudrovať, akože dovidenia, hej? A toto je podľa mňa, toto je obrovské aj pre nich. A keď to je ešte že uveriteľné, lebo to je naozaj to ocení, že to neni nejaká forma.

Mišo Ukropec: On to potom vidí, že ja som to dostal, lebo to potom pošlem, že kámo, že dvestotisíc impressiones to malo. Táto, že môže byť. No ale potom, čo mám vlastne týchto, oni nie sú moji mentori, ja to mám, čo mám advisory board. Tak vlastne Florin je teda o niečo mladší, ten má neviem štyridsaťtri, štyri niekde tam odo mňa, ale potom tí traja sú že päťdesiatdva, tri a potom sú tí dvaja, že sedemdesiat. Lebo že tí vytiahnu také veci, ktoré na Slovensku neni veľa ľudí, ktoré by vedeli.

Ján Hupka: Skúsenosti nenahradíš.

Mišo Ukropec: A to vieš, budovanie globálnej firmy, kto to robil? Koľko ľudí na Slovensku?

Ján Hupka: Jasné.

Mišo Ukropec: Takže-

Ján Hupka: Ja mám potom staršieho ešte. Hej, poviem zase druhá vec, že obrovská inšpirácia pre mňa, lebo ten má tiež akože v podobnom veku jak tvoj a ten študuje v zahraničí, hej? A ide tak, že ide on prvý rok dobre sa rozbiehal, hej a on od, od druhého roku jak tam je, je totálne sebestačný. Čiže ide full time job ako developer programátor a zároveň študuje. Hej a to ja nejako kukám, že jak to dáva, že proste že a presne že, ale to je akože on je typ programátor, čiže zase je zbehlý v systémoch a IT a tieto veci. Čiže ja sa naňho viem obrátiť a obraciam, že čo by si mi ako kde čo. Poviem príklad ešte keď môžem rýchly.

Mišo Ukropec: Poď.

Ján Hupka: Keď sme launchovali sme smart riešenia, hej, že máme dneska smart riešenia vo vypínačoch cez telefón hlasom a tak ďalej, hej. No a to má nejaké roky dozadu a som prišiel domov a hovorím, že Filip, že- Že ideme teda lančovať, vypínače na diaľku sa budú cez telefón ovládať smart, že nie, že paráda. On niečo robil a otočil na mňa, že no a čo teda? A prečo nie? Vieš? A vtedy som si uvedomil, že, že ja to vnímam akože aký posun. Hej? A on tá generácia hovorí, že no-

Mišo Ukropec: Konečne, už to tu malo byť.

Ján Hupka: Že a čo je, akože čo je na tom? Však to je normálna vec. Hej? Čiže a vtedy som si povedal, že a ty kokso, že fakt, že však to sú normálne veci už dneska, že nerobiť z toho nejakú drámu, ale proste treba to jednoducho mať. Hej, takže toto je-

Mišo Ukropec: A pôjde ešte druhý.

Ján Hupka: No druhý a to je úplná blbosť. No keď hovorím o tých mojich synoch, tak čo je také zábavné, že obidvaja majú, že kedy, že keď spočítaš výšku, tak okolo štyroch metrov a hlavne keď spočítaš veľkosť topánok, tak je to okolo čísla sto.

Mišo Ukropec: Malí chlapci.

Ján Hupka: Pol metra v centimetroch.

Mišo Ukropec: Gratulujem, budú mať určite veľký úspech. Máš ty niečo, Fešačík?

Mišo Gula: Hej, tiež s deťmi. Asi s jedným.

Mišo Ukropec: No daj.

Mišo Gula: Som prišiel ku Janovi na návštevu do, do officu. Ináč teda že brutálny office. Akože-

Ján Hupka: Ďakujem.

Mišo Gula: Ľudia, keď sa vám podarí sa skontaktovať s Janom, chcete ísť ku nemu do officu. Akože celá, celá, celý downtown bratislavský proste jak na dlani. Super to je. No a tak sme sa akože tu sme sa vtedy koľký, druhýkrát alebo tretíkrát sme sa stretli vtedy, nie, asi? A tak sme sa pozreli toto a Jano že, že no a, a u, my ťa počúvame, ako že, že, že nielen ja, akože nás počúvajú akože Kľútočárov, ale že aj teda neviem, či len jeden alebo obidvaja synovia.

Ján Hupka: Asi jeden, no.

Mišo Gula: A, a hovorí, že no a mám sa ťa opýtať a ja hovorím, že čo? Že a on hovorí, no môj syn sa ťa pýta, že prečo si v Prešove? No choď do riti, čo to-

Ján Hupka: Ale to je presne ten, to je to nezaťažené rozmyšľanie, že proste, že keď tak akože prečo sa nepresťahuje, hej?

Mišo Ukropec: Do centra, do Michaloviec.

Mišo Gula: Neviem, neviem nájsť dobrý, hm, byt v Bratislave.

Mišo Ukropec: V pohode. No ja mám, ja mám tiež som dostal od Jarky Somolányiovej, len čau, čau Jari, že mi písala na nejakú konferenciu, že sa tam ako vidíme? Nevidíme. Už ty tam nie, čo by som tam robil? No ale, ale, ale, ale to by ako som ťa tam akože čakala, hej? Že hovorím, vieš čo, že ja chodím iba na technologické konferencie. Neni to úplne pravda, lebo teda tu a tam dám aj nejakú leadershipovú rozprávku, lebo mám teda nejaké peklo za sebou a viem akože sa podeliť o storky, ale mne normálne, a to je teraz ten fun fact, že ja keď chcem ísť na nejakú konferenciu, ktorá neni technologická, tak mojim pánom investorom sa to nepáči.

Ján Hupka: To fakt?

Mišo Ukropec: Áno, akože na Slovensku, že feel free, akože rob si čo chceš. Hej, ale ja mám teraz do, do júna mám že osem konferencií a normálne, a to sme, že pozvaní. Nep- som na stagi na hlavnom a neplatím za to, že som na hlavnom stagi, hej? Ale normálne tam, kde musíme platiť aspoň že travel kosti nejaké, tak normálne, že a musíš tam ísť?

Ján Hupka: A kvôli čomu to je? Kvôli nákladom alebo je to kvôli nejakému menu?

Mišo Ukropec: Je to kvôli tomu, že, že, že čo z tej konferencie Myšenko doniesol. Lebo keď ich je osem, to máš do leta dve mesačne. To máš jeden deň letíš tam, druhý deň letíš- Proste to tri dni si akože v čudu a ty si šéf firmy. Ty nie si nimdita, že podrž taška.

Ján Hupka: No to je relevantný koment.

Mišo Gula: Hej, lebo tým pádom je to týždenne v mesiaci.

Ján Hupka: To je relevantný koment, no. To neni, že odbehneš si tuto na konferenciu na hodinku niečo povedať, hej?

Mišo Ukropec: Presne tak.

Ján Hupka: Ale ty máš tri, štyri dni v čudu.

Mišo Ukropec: Presne tak.

Ján Hupka: Kedy nerobíš, hej?

Mišo Ukropec: A to je akože veľmi akože do-dobrý bod. Takže Jari, preto nechodím na úplne každú konferenciu, kde ma pozvú, lebo pre mňa to musí mať, nech sa to niekomu ľúbi, neľúbi business case.

Mišo Gula: A okrem toho je namyslený ešte, ale.

Mišo Ukropec: A arogantného teda, prepáčte.

Ján Hupka: Čo všetci vedia, takže-

Mišo Ukropec: Ja som tu začal hovoriť. No vytečne. Velice pekne ti ďakujeme, že si prišiel. Díky za ty dary.

Mišo Gula: Díky za dary.

Ján Hupka: Ja ďakujem za pozvanie. Bolo to super. Ťažko úradná debatka.

Mišo Ukropec: Môžem niekedy zobrať synov k tebe na návštevu do bratislavského downtownu?

Ján Hupka: Jasné, kedykoľvek, kedykoľvek. Zavolaj, napíš a neviem čokoľvek, prídi.

Mišo Gula: Len som mu vravel, že musí si dať ten taký zlepšovák, jak máš, keď, keď ideš niekam na, kde sú vyhliadky, tak máš tie také kovové diaľkohľady, vieš na mince.

Mišo Ukropec: Áno.

Mišo Gula: Tak som mu vravel, že toto by si tam mal dať a-

Mišo Ukropec: Business case?

Mišo Gula: Jasné, každý by mu to hneď hádzal, chápeš?

Mišo Ukropec: Na päťeurovku aspoň. Bomba. Díky, že si prišiel.

Ján Hupka: Ja ďakujem.

Mišo Ukropec: Drž sa, čaute.

Ján Hupka: Ahoj, čaute, čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook