Preskočiť na obsah
LinkedIn kolotočári
Všetky epizódy

#10460 min

#104 – Dalibor Cicman 1/3 - Krízový manuál s týmto nepočítal

Vypočuj si audio

Počúvaj a pozeraj na:

Zhrnutie epizódy

Prvá časť trojdielneho rozhovoru so zakladateľom GymBeamu Daliborom Cicmanom. Mišo Ukropec ho do podcastu „kolotočársky“ pozval cez LinkedIn a debata začína kauzou, keď Dalibora niekto na LinkedIne verejne obvinil z cenzúry a vytiahol „prieskum“ o firme. Dalibor priznáva, že vtedy cítil úprimný hnev a nemal ani reagovať na prvú správu – jeho komentár len nahnal dosah pôvodnému príspevku. Vysvetľuje, čo sa z toho naučil, prečo má firma s PR agentúrou pripravený krízový manuál a prečo prvá vykomunikovaná informácia na sociálnych sieťach zvyčajne vyhráva. Moderátori ho challengujú pri firemnej kultúre – Dalibor nemá rád zjednodušenia na dobrú a zlú kultúru; podľa neho má kultúra popisovať odlišnosti firmy a zladiť väčšinu ľudí. Rozpráva aj o detstve, keď ho otec viedol k hokeju, o zbieraní peňazí a o investorovi, ktorý za ním prišiel do Košíc súkromným lietadlom.

Hlavné myšlienky

  • Pri verejnom obvinení na sociálnych sieťach môže reakcia v komentároch len zvýšiť dosah pôvodnej správy.
  • Prvá vykomunikovaná informácia má na sieťach obrovskú váhu; firma má mať pripravený krízový manuál.
  • Klebety z druhej ruky môžu reputácii uškodiť viac ako priama kritika.
  • Firemná kultúra nie je dobrá alebo zlá – má popisovať odlišnosti firmy a ľudia sa na nej majú zladiť.
  • Prieskum spokojnosti vo firme s viac ako dvetisíc zamestnancami nehodnotí len zakladateľa, ale celé vedenie.
  • Dalibor číta biografie úspešných podnikateľov zo Silicon Valley a učí sa z ich chýb aj postupov.

Kapitoly

Zobraziť všetky kapitoly (15)

Citáty

Vtedy som cítil úprimne taký hnev. Ja som nemal možno ani na tú prvú správu reagovať.
— Dalibor Cicman
Keď to máš z druhej ruky, že toto sa povráva, vtedy ti to môže poškodiť reputáciu.
— Dalibor Cicman
Keď si mucha prdne, prečo by som sa tým mal zaoberať?
— Mišo Ukropec

Popis epizódy

S Daliborom sme prebrali okrem iného:


  • ako reagovať keď na teba niekto vytiahne "prieskum" na Linkedine
  • firemnú kultúru
  • fund raising

Prepis epizódy

Zobraziť celý prepispribližne 49 min čítaniaRozbaliť

Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.

Dalibor Cicman: Tak vtedy som cítil akože úprimne taký hnev. Ja som nemal možno ani na tú prvú správu reagovať.

Mišo Ukropec: Končíš ako CEO Jimbeemu?

Dalibor Cicman: Pre mňa osobne to bolo tiež akoby prekvapenie.

Mišo Ukropec: No čo, ste mu nezaplatili faktúru?

Mišo Gula: Padlo v tej vašej internej komunikácii, debata o nejakých, právnych krokoch.

Mišo Ukropec: Keď si mucha prdne, prečo by som sa tým mal jako zaoberať?

Dalibor Cicman: A keď to máš akože z druhej ruky, že toto sa povráva, vtedy to ti môže akoby poškodiť reputáciu. Moja chyba bola

Mišo Gula: Nazdar Kolotočár.

Mišo Ukropec: Čaučák Fešáčik.

Mišo Gula: Čaučák.

Mišo Ukropec: Dobre. Aj ja sa môžem prepnúť.

Mišo Gula: Môžeš.

Mišo Ukropec: Ľudia mi hovoria, že som Božiho vado a teraz som si špeciálne dostal z tohoto označenia, lebo spôsob, akým som pozval dnešného hosťa, je taký správny kolotočársky. idem do Danubie, ešte si kúpiť nejakú serepetičku, proste nejaké pečivo, ovocie a tak, ako funguje za desať euro nákup a hneď pred vchodom do Danubie bolo voľné miesto na parkovanie a hovorím si bomba! Vieš, tak to tam akože pichnem, ale nejakí párik počúvaj tak tam nakladali, vykladali nákup. Hovorím si ty vole, ja sa nedočkám. Už za mnou tri autá a hovorím tak kým mne nezačnú trúbiť, tak hovorím, dlabem na to proste tak dám to akože desať metrov ďalej do uličky a proste tak tam akože vojdem a kukám Maybach. Hovorím, kto ide do Danubie nakupovať s Maybachom? Vieš, hovorím nič a kukám a chlap odchádza od Maybachu a hovorím ale toho ja poznám. Haló!

Mišo Gula: On mňa nezná. Ajo! Ty mňa neznáš a ja ťa

Dalibor Cicman: znám?

Mišo Ukropec: Presne. No hovorím, a čerta, však sme ho chceli pozvať a tak tam aj mne proste odišiel. Som došiel desať sekúnd neskoro. Do pytla! Tak som nič, tak som to akože zaparkoval a hovorím tak štyri metre sme mali autá od seba a hovorím dobre, nevadí, tak možno sa šťastie usmeje. Tak som kúpil tie rožky, ovocie, vraciam sa. Rozdiel desať sekúnd zase, ale v môj prospech tentoraz.

Mišo Gula: Tentoraz.

Mišo Ukropec: Tentoraz byl. Presne. No a tak už hovorím tak ako druhýkrát mi kamarát utiečeš. No tak som ho oslovil. No a dneska je tu Dalibor Cicman, pán z Jimbeemu. Čau, čau.

Mišo Gula: Nazdar.

Dalibor Cicman: Čaute, ďakujem pekne Mišo ja za pozvanie.

Mišo Ukropec: Oslovujú ťa ľudia často na ulici?

Dalibor Cicman: Nie, toto bola premiéra, čiže prvýkrát som takto prikyol na podcast na parkovisku.

Mišo Gula: Urobil si podobnú zásadnú chybu ako, ako s tým Mišo Meško, lebo jeho sme vychytili v jednom podcaste, kde my sme boli a on prišiel po nás. Vieš a ono sa to ťažko medzi šiestimi ľuďmi, keď mu rovno streliš, že poď do môjho podcastu, tak sa to dosť ťažko obnieta, vieš.

Mišo Ukropec: Lenže s Mišom Meškom ja som mal jednu výhodu, lebo my sa teraz vidíme prvýkrát. No dobre, nevidíme sa asi, že úplne prvýkrát, ale-

Mišo Gula: Na jednom festivale myslím, že sme sa videli.

Mišo Ukropec: Ale, ale ako predstavili sme sa dneska prvýkrát, ale s Mišom Meškom ja som mal akože deal pred dvadsiatimi rokmi niečo a zrazu sme sa po dvadsiatich rokoch stretli, aj keď teda nevyšiel vtedy nevadí, ale takže bola tam nejaká silinka. Pamätal si ma hej po dvadsiatich rokoch, ale ty si si ma nemal prečo alebo zniekadia pamätať. No dobre.

Mišo Gula: Ja mám o-z-prosta do prostači, ako sa hovorí.

Mišo Ukropec: No poď, poď, poď.

Mišo Gula: Prosím ťa, aktuálne sa šíri, hm, spoločnosťou, veľká téma, kauza.

Mišo Ukropec: Rituálna samovražda.

Mišo Gula: Prosím ťa, končíš, končíš ako CEO Jimbeemu po tom to, čo sa udialo?

Dalibor Cicman: Po čom?

Mišo Gula: Robil sa vraj nejaký, vážny expertný prieskum, v rámci tvojej firmy a nejak to dopadlo, nejak sa to odprezentovalo a bol z toho nejaký, poprask.

Mišo Ukropec: Ale taký š-akože v LinkedInovom šerblíku iba.

Mišo Gula: Hej, hej, v mini bublinke.

Dalibor Cicman: Tak pre mňa osobne to bolo tiež akoby prekvapenie, že, že mňa zrazu niekto označil na LinkedIne, že ho cenzurujem a že čo, že vôbec neviem o čo ide. No a myslím, že to ako keby nejak rýchlo prepuklo a rýchlo, hm, zaniklo alebo, hm... A zaujímavá vec je tiež, že to je skôr v nejakej LinkedInovej bubline, že mimo toho sa to pre mňa akože veľmi nešírilo, že čo akoby som sa tak rozprával s ľuďmi offline, tak, hm, akoby väčšina o tom nevedela.

Mišo Gula: Väčšina ľudí nevie ani, čo je LinkedIn. Myslím si, že áno, že, že úplne to nemalo asi také dosahy ako-

Mišo Ukropec: My, my sme si len kládli otázku, že čo bol spúšťač, lebo, lebo na začiatku toho už dneska neexistujúceho postíku bolo, že koľko ste pre, pre Mikyho vlastne urobili a, a la la la. A teraz si vravím, tak že na čo ste mu nezaplatili faktúru alebo čo? Tak sa akože-

Mišo Gula: Že či ste ho niečím nasrali alebo len proste neuvážená stratégia.

Dalibor Cicman: Ako prvá vec je, že ja akoby nie som s ním veľmi v kontakte. Čiže na druhej strane akoby neviem to nejak ro-rozanalyzovať aktuálne jeho nálady. No a ako ja si úprimne myslím, že nemáme objektívny dôvod, čím sme ho akoby nahnevali, že myslím, že boli faktúry zaplatené načas, že-

Mišo Ukropec: Toto nie, toto nie je ono. No dobre.

Mišo Gula: Dobre, ale, ale aby sme sa teda nevenovali tejto téme, tak možnože len skús na záver povedať, že, že, že ako vyzerá nejaká, lebo určite, keď ste sa to akože dozvedeli, tak musela nas-nastať nejaká situácia, že tak čo ideme s tým robiť, že, že ako vyzerá, nazvime to krízová, aj keď sa nejedná reálne o krízu, ale nazvime to krízová komunikácia, že aké boli prvé kroky a body, čo sa u vás dialo vo firme, keď ste videli?

Dalibor Cicman: Super otázka. Možno ja to dám do pozície, že čo som sa ja z toho naučil. Hm, tak prvá vec je, že my máme PR agentúrou spracovaný akoby manuál na tak, na podobné krízové situácie, ale táto bola strašne unikátna a nebola v manuáli.

Mišo Ukropec: Takže rozum bol-

Mišo Gula: Chyba agentúry.

Dalibor Cicman: Že agentúra nepredpokladala s takouto možnosťou alebo neviem, ako to nazvať. No a, hm, a potom moja chyba bola že ja som vôbec nič netušil, o čo ide, že, že tam ako keby ten prvý post, čo vznikol, tak ja som akože bol v šoku, že, že, že čo akože podľa môjho názoru a myslím, že to akoby ten autor verejne nepriznal, ale asi to je fakt, že, že proste my sme to nespravili, že by sme ho necenzurovali, že proste my sme nikdy nepožadovali od autorov alebo organizátorov tej konferencie, aby on nevystúpil. A pre mňa bolo aj také šokujúce, že my v podstate obsah jeho prezentácie poznal v podstate len on a organizátori, že, že ja som nemal žiadnu incentívu cenzurovať obsah, ktorý nepoznám a tak isto nikto z našej firmy akoby nemal incentívu cenzurovať obsah, ktorý nepozná. No a on ako keby keď dal vonku ten post, tak na to zareagovala, ovi organizátori, že to nie je pravda, že oni sa rozhodli na základe jeho obsahu, ktorý akože plánoval prezentovať, že to nie je akoby v súlade s ich hodnotami alebo niečo v tomto zmysle a že preto akoby mu nedovolili akoby vystúpiť. No ale tá prvá informácia, čo sa akoby komunikuje na sociálne siete, tak tá sa podľa mňa šíri omnoho viac než to, že my sme akoby prehlásili aj organizátori, že sme to akoby-

Mišo Gula: Jasné.

Dalibor Cicman: necenzurovali. No a z toho je taký možno warning, že akože bohužiaľ, takto proste fungujú tie sociálne siete, že tá prvá informácia, čo sa vykomunikuje, tak má omnoho väčší zásah, než keď sa aj fakticky argumentmi a neviem ako podloží aj celé to je ako iracionálne, že by niekto cenzuroval obsah, ktorý nepozná. No a potom sa udialo to, že to bol akoby dobrý teaser na nasledujúci nejaký post a vtedy už my s-- akoby reálne my sme si písali, to sa udialo cez víkend, čiže my sme sa ako z firmy nestretli osobne, len sme si písali na Slacku a v podstate ja som si už možno tak premyslel nejaký akoby post tomu alebo nejaký môj akoby statement a ako reálne mňa to, že vôbec nejak na začiatku ma to akoby, primálne nahnevalo také, že krivé obvinenie, ale ako reálne mňa to akoby nejak nerozhodilo, že naša firma má menej ako desať percent tržieb zo Slovenska a myslím si, že možno menej ako jedno percento z LinkedInu. Čiže ako keby reálne to na môj ako keby biznis, KPI má že nulový dopad, aj keby neviem čo zlé sa tam stalo a potom ako keby keď osoba vypostovala ten akože kvázi druhý post, tak tam si myslím, že mala dosť veľa negatívnych komentárov, či na základe toho si myslím, že alebo neviem či na základe toho to iba predpokladám, tak ten post ako keby tá osoba by zmazala. No ale ja už som medzitým mal vypostovaný nejaký môj statement k tomu a viac menej týmto som to aj ukončil. V podstate aj keď som aj písal ten môj state-- moje vyjadrenie k tomu, tak ja už som to aj v hlave mal. Takže to je prvé aj posledné akože vyjadrenie, že, že mne to prišlo akoby celé nie že smiešne, ale že to nemalo ako keby, ja si myslím, že sa to obrátilo voči tej osobe kvôli nejakej málo odbornej metodológii realizácie toho, čo asi chcel realizovať. No a kvôli tomu som ako nechal sa tým vôbec akoby zaoberať, že, že je to ako keby-

Mišo Gula: Pod úroveň.

Dalibor Cicman: také to bolo, že proste nedám si ja s tým veľa času, keď ani on si s tým nedal veľa času. Vieš, že, že keby to bolo, no vlastne on si asi celkom dal čas.

Mišo Gula: On si s tým dával určite roboty dosť, ale-

Dalibor Cicman: Ale odbornosťou to nebolo ako na, akože nechcem teraz povedať, že na mojej úrovni odbornosti, ale v podstate dá sa tomu povedať, tak ja som si robil proste PhD, učil som na univerzite štatistické modelovanie, proste viedol som bakalárky, tak toto nebola úroveň ani bakalárky ten akoby prieskum.

Mišo Gula: Hej, jasné. No o-ono je, je myslím si, že dosť verejne o tebe známe vlastne, že si veľmi systémovo, číselne, analyticky založený. A vrátim sa naspäť k tej otázke. V tom prvom momente, á, púšťal si sa nejak emočne do, do toho, aby si začal písať nejaký post alebo chystať sám nejakú stratégiu?

Dalibor Cicman: Prvý krok bol, že ma to najprv prekvapilo, lebo som nevedel, o čo ide. Potom som už viac menej zistil, že o čo ide. Tak vtedy som cítil akože úprimne taký hnev, že krivé obvinenie alebo proste- svet je nespravodlivý alebo neviem, ako to nazvať, ale nemal ako. Zároveň v biznise som sa naučil, že proste keď, á, navnímaš svoje ako keby emócie, že ti stú-stúpou z toho teba cítiš, ako vieš sa samodiagnostikovať, že si nahnevaný. Takže vtedy netreba robiť žiadnu akciu, treba akoby počkať, kým človek vyčile. No a keď mám povedať pravdu, keď som videl to, čo ako keby osoba, akože ten v úvodzovkách prieskum z môjho pohľadu, tak v podstate mňa vtedy, akože som sa začal smiať, že čo, že toto akože na verejné. Že proste ako keby vtedy som mal takú emóciu, že, že možno to akože zbytočne ako keby riešim a celé sa to z-akoby udialo v priebehu koľko, tridsať hodín, čiže, čiže a hlavne to bolo cez víkend a za mňa ešte warning možno alebo nejaká lekcia z toho je, že ja som nemal možno ani na tú prvú správu reagovať, vôbec som jej proste nahnal straš-strašne reach, že moje, moje ako keby-

Mišo Gula: Si tam bol v komentoch, nie? Nieci-

Dalibor Cicman: Ja som v komentáři, že o čo sa jedná, že prečo ako by som cenzuroval niekoho alebo niečo také. A tým som podľa mňa nahnal reach tej prvej správe, ktorá bola kvázi teaser na tú druhú. Tá druhá správa už mala omnoho menej, alebo ja si myslím, že menší zásah než moja, moje kvázi vyjadrenie na tú prvú správu. A to súvisí podľa mňa na tú, ako keby, ten prieskum. No to podľa mňa súvisí primárne s tým, že mám akoby podľa mňa väčší zásah než ten akoby LinkedInový influencer. Podľa mňa incentíva toho akoby prieskumu bol podľa mňa čiastočne aj zviditeľnenie sa a ja som v podstate tou reakciou na to v podstate dor-doručil.

Mišo Gula: Sivou hajs, hej, hej, hej, jasné, jasné.

Mišo Ukropec: Ja a teraz mi sa páči, že rovno hovoríš, že teda máš z toho nejaké ponaučenie, lebo ja som teda to ani nekomentoval, ani nelajkoval. Ja som to len ako prešiel, lebo ja som bol vlastne v štátoch vtedy, takže som to mal aj s časovým rozdielom, ja kokso.

Dalibor Cicman: Ty ja som, ja som mal rozpísané a potom som si presne povedal to, že akože načo mám to podporovať, akože.

Mišo Ukropec: A tak a ja som ako že moja interakcia bolo, že som si to celé prečítal, že teda nech si spravím obraz, ale reakcia bola, že nula. A, a tam ma trošku prekvapilo, ale som rád, že vravíš, že máš to po-ponaučenie, že nereagovať. Ja si vravím, že prečo mu na to ten Dalibor reaguje? Hej?

Mišo Gula: Sorry, ale tá moja prvá reakcia bola, že, že o čo, o čo ide?

Mišo Ukropec: Jasné, ale to, to bože chraň, aby to bola výčitka. Ja tomu absolútne rozumiem, ale sa mi predovšetkým ale páči, že dneska to hodnotíš, vlastne nemala byť, lebo vlastne šampión, keď na ňom, teda sorry Miki, hej, ale keď akože keď si mucha prdne, prečo by som sa tým mal jako zaoberať? Hej? Nie sme vo Švejkovi, kde toho, krčmára zavreli, lebo tam srali muchy na cisára župana. Hej?

Mišo Gula: Nie, ale však Dalibor na to, na to odpovedal, akože majú desať percent tržieb zo Slovenska. Ako proste, čo sa bude zaoberať-

Mišo Ukropec: A Bublinka tak nechodí do-

Mišo Gula: Drobnými, drobnými-

Mišo Ukropec: Okrem mňa a ja teda chodím do Straženu.

Mišo Gula: Ale to ma zaujíma, že či vôbec padlo v tej vašej internej komunikácii, debata o nejakých právnych krokoch. Či ste vôbec zvažovali akože niečo také.

Dalibor Cicman: Vôbec. Tak podľa mňa to v súčasnej dobe, v súčasnej dobe, že rýchlych médií, proste rýchlej distribúcie, takže vôbec my proste vieme, že keby sme ako keby išli tým tradičným modelom, že pošleme tam nejakú preč obnú izbu a prvý súd, že sa to udeje o pol roka, tak ja som si istý, že kebyže prídem do tohto podcastu o pol roka, tak že sa ma to vôbec nepýtate.

Mišo Gula: Čiže išli ste stratégiou, že každé čudo trvá tri dni a-

Dalibor Cicman: Tak my s-my ani sme nikdy nikomu neposlali. Nám sa to nestalo prvýkrát. Zase to je akože fakt, že my proste stále, keď sme ako keby rástli na nejakom trhu, tak častokrát my sme akoby jednotka na veľa trhoch v top trojke na veľa trhoch proste stalo sa nám dialo, že niektorí konkurenti mali tendencie nás nejakým spôsobom pošpiniť a to sa väčšinou dialo, keď sme sa dravili medzi tými miestami, že tretí najväčší, druhý najväčší a proste stavali sme sa jeden akoby z najväčších na danom trhu, tak vtedy ako keby, akože to boli podľa mňa významnejšie témy pre mňa osobne, lebo tie akoby drivujú revenues. Ako toto tiež ma úprimne, ako mňa najprv trošku mrzelo, akože nejaká krivda, ktorú som na začiatku cítil, ale keď som normálne videl ten ako keby v úvodzovkách prieskum, tak proste ja som ako úprimne z toho normálne sa začal smiať, že čo to je za blbosť, že, že ja som si myslel, že alebo som si takmer istý, že mi to nepoškodilo reputáciu, že a alebo potom som si zase povedal, že ou shit, že to ti poškodí reputáciu, keď to niekto ako keby povie z druhej ruky, že keď niekto akože si pozrie ten prieskum, tak že jasné, že to je blbosť, že sa ničudujem organizátorom konferencie, že si s tým nejak nedali prezentovať. A keď to máš akože z druhej ruky, že toto sa povráva alebo niečo také, tak vtedy ako keby to znie, vtedy to ti môže akoby poškodiť reputáciu.

Mišo Ukropec: Chápem, ale nechajme už-

Mišo Gula: Nie, nie, už som, už som minil to, už som minil to. Ale možno som chcel len premostiť naozaj k tej, k tej ako kebyže firemnej kultúre a nejak vnímaniu toho, ako to môže byť vnímané od spodku, ako to môže byť z tretej strany vnímané, ako to vníma Dalibor. Lebo my sme vlastne podobnú debatu mali už keď tu bol Fero Baník, ktorý tiež akože si kopol vtedy, ale vtedy ste to celkom ako dobre uzavreli v tom, že ste urobili nejakú spoločnú nejak prieskum alebo workshop.

Mišo Ukropec: Možno aj ne.

Mišo Gula: Asi nie. Ale, ale chcem dôjsť k tomu, že, že dobre, či už to bude pre teba prekvapenie alebo nie, akože z viacerých strán aj ja, aj nejakí moji známi počuli, že, že v tom Jimbeme sú takí akože krutí na tých zamestnancov krutí, akože, že proste je tam ďaleko väčší dôraz na nejakú efektivitu, kvalitu a-

Mišo Ukropec: Výkon.

Mišo Gula: Výkon ako v iných firmách, čo môže pôsobiť, že sa správate zle k zamestnancom, hej?

Mišo Ukropec: Lebo oni to tak môžu vnímať.

Mišo Gula: Môžu to tak vnímať. A skús k tomu nejak akože zareagovať, lebo ja, ja mám akože nejakú myšlienku, ale nechcem ti vsúvať-

Mišo Ukropec: Prepáč, ale ja by som k tomuto dal ešte taký ako, nie že dovětok, ale taký možno že kontext, že, ja som teda historicky, že prudko analytický typ, ale zistil som, že mám po skoro tridsiatich rokoch podnikania už aj nejakú intuíciu. A dneska idem trošku viacej po intuícii ako po tých tvrdých dátach, lebo som zistil, že ale my máme, že úplne iný biznis. My sme, že B2 large enterprise. To s vaším B2C nemá, že nič, nič. Minimálne nie v tej predajnej stránke, lebo asi máte, že B2B povedzme na strane dodávateľov, hej? To sú dva rôzne vlastne biznisy. A som zistil, že tie dáta ma môžu biasovať napriek tomu, že sú. Ale keďže máme strašne dlhé predajné cykly, tak nemôžem sa na ne úplne spoliehať, lebo by som zatváral dealy, akože ukončoval, že nejdeme do toho, len to bolo treba počkať. A to má v tomto kontexte veľmi dobrý dôraz na firemnú kultúru. Lebo napríklad keby som ja tlačil na mojich ľudí, že treba ten deal uzavrieť rýchlejšie, bude uzavretý rýchlejšie s miliardovou firmou? Asi nebude. Hej? A takže viacej dneska idem na akože pocit, ale je ten pocit daný jako historickými skúsenosťami. Neni to, že dvadsaťjedna ročný si myslí, že vie, lebo bohužiaľ ešte nevie. No a keď som ja študoval napríklad Good to Great a, a Built to Last a všetky tieto Collinsove alebo aj iné knihy, tak on tam ho-hovoril veľa o tom, že neni jedna správna kultúra, lebo rôznym ľuďom sedia rôzne veci. Sú ľudia, ktorí sú high performer a chcú byť v high performing ako prostredí a sú si vedomí toho, že to bude mať svoju cenovku a potom chcú byť takí, že o štvrtej to ako vypínam A idem sa venovať deťom, štrikovaniu, športu, niečomu. Tak len ako, že ako nesúdime, ale nás zaujíma, že jak to cítiš.

Mišo Gula: Nie, my to chceme rozobrať. Hej, ako

Dalibor Cicman: Mne sa ako nepáčia úplne také zjednodušenia, že toto je dobrá alebo toto je zlá kultúra. Že kultúra by mala popisovať odlišnosti organizácie oproti zvyšku dajme tomu pracovného trhu. No a ja si myslím, že ste akoby dobre označili alebo naznačili, že naša kultúra združuje skôr ľudí, ktorí sú ambiciózni, ktorí sú high performeri a ktorí akože dávajú dôraz na tú akože nejakú zodpovednosť alebo my to máme aj formálne zadefinované a my to akoby dopredu komunikujeme každému kandidátovi, že u nás je proste dôležité, my tomu v angličtine máme dokonca explicitne hard work, extra mile, growing and moving fast a proste tam ako keby človek aj z externého prostredia, keď sa pozrieš na firmu, ktorá má revenue z dvesto dvadsať miliónov euro a chce ich za rok posunúť o dvestoštyri, šesťdesiat miliónov euro, tak proste to pravdepodobne nebude úplne pohodinda. No a my to proste všetkým dopredu komunikujeme. Podľa mňa, ja si myslím, že veľa ľudí, ktorí si pozrú len akože externé dáta o performance tej firmy, že, že ona za rok otvorila logistické centrum v Taliansku, kúpila a zaintegrovala nemeckú výrobnú firmu, spustila nový trh, brutálne zautomatizovala to-tento department, takto zmenila túto časť organizačnej štruktúry. Tak proste tá naša firma je podľa mňa agilná, akoby rýchlo rastúca alebo rýchlo aj meniaca sa firma a toto nie je prostredie, ktoré priťahuje alebo v ktorom by ostali ľudia, ktorí majú veľmi silný dôraz na work life balance. O sedemnástej vypínam telefón a podobne, ale my to dopredu komunikujeme a podľa mňa to je, naším aj cieľom je, že keď akoby robíme nábor, tak my sme nikdy nekomunikovali v náborových videách, že máme stolný futbalek a neviem čo. Alebo mne sa nie úplne páči, že my keď máme teambuildingy, tak to je vnímané, že to je ako keby na, ako keby lákanie kandidátov. To je vôbec to, to je proste highlight z roka, že ideme neviem čo na štyri dni niekde do, do zahraničia, ale to nereprezentuje tých zvyšných tristo šesťdesiat jedna dní v roku.

Mišo Gula: Však to si dostal tiež hejtík za súkromné lietadlo, nie? Na teambuildingu.

Dalibor Cicman: Tak ako toto je možno samostatná téma.

Mišo Ukropec: Prepočítať, ale pre mňa to celé lietadlo je asi lacnejšie ako kúpiť letenky pre-

Dalibor Cicman: Vieš čo, je to dajme tomu, že tak prvoplánové to je jedna k jednej, ale ako keby v kontexte, že my by sme museli kupovať letenky z veľa letísk pre presuny prichádzali by v rôznych časoch od-

Mišo Ukropec: Mne príde, že toľko ľudí je jednoduchšie zobrať celé lietadlo.

Dalibor Cicman: Presne tak. Pre nás je akoby finálna kalkulácia, že to lacnejšie si prenajať celé lietadlo, než nakupovať stovky leteniek po viacerých-

Mišo Gula: No ak teba niekto obviňuje z toho, že si si niečo neprepočítal, tak

Dalibor Cicman: No, no.

Mišo Ukropec: Tak super, ale ja sa chcem vrátiť k celej veci- Akože na začiatok, lebo-

Dalibor Cicman: Okej.

Mišo Ukropec: Podľa mňa, že toto je, že, že veľmi dobré, že si to povedal, že to, to mentálne nastavenie vo firme aké máte, že každý to dostane dopredu, že kámoše, že toto sme my. Lebo manažment očakávaní je-

Dalibor Cicman: Presne tak.

Mišo Ukropec: Slovné spojenie alebo výraz, ktorý sa používa príliš málo na to a už vôbec sa to neaplikuje- Ako by sa v skutočnosti mal.

Dalibor Cicman: Hej, ale potom podľa mňa sa to môže aj nadhodnocovať, že napríklad my sme nikdy alebo neuvedomujem si, aby sme požadovali po niekom nejak ako keby počet hodín nadčasov. My sme mali vždy proste preplatené nadčasy a bolo to kladené do pozície akoby nejakej dobrovoľnosti, že, že proste ten človek môže robiť nadčasy, má ich zaplatené, ale občas sa stane, že, že potrebujeme niečo spraviť dajme tomu v stredu, ale tak môže si zobrať štv-štvrtok voľno a máme veľmi flexibilnú pracovnú dobu, že ako keby ja si myslím, že my férovo dopredu ako keby komunikujeme to, aká úprimne firma je, lebo je to pre nás aj ekonomicky výhodné, že pre nás je ekonomicky výhodné nenajať človeka, ktorý má očakávania, že to bude akože zašiváreň, že, že my proste takých ľudí nehľadáme a chceme to identifikovať. Na druhej strane sa to môže už z druhej ruky alebo z tretej ruky niekde akoby nadhodnocovať to, že čo požadujeme po ľuďoch. Že napríklad ja s tebou súhlasím, že, že ako keby intuícia je úplne, že kľúčová a špeciálne v oblastiach, ktoré sú slabo digitalizované, ako napríklad náborový proces, že keď k nám aplikuje kandidát, tak ja ho neviem dať do tabuľky, že dobrý, zlý alebo niečo také a spraviť si vzorec skóre šesťdesiat tri, berieme až od šesťdesiat päť alebo čo, že proste tak nefungujú náborové procesy, že potrebujeme sa s tou osobou porozprávať, navnímať ju. Ja si myslím, že pre manažérov je akoby úplne kľúčový ba emocionálna inteligencia, ktorá akoby veľmi, respektíve subškály emocionálnej inteligencie sú práve vnímanie, súcit, pochopenie emócií. A toto si myslím, že je v biznise relatívne kľúčové, že, že tie dáta alebo môj ako background business intelligence tak hovorí, že sú to nástroje na robenie lepších rozhodnutí rýchlejšie. Ale to nie je, že, že sa to vylučuje s intuíciou, ale podľa mňa, či keď máš ako keby dáta, vieš použiť nakoniec intu-tuíciu, ale rozhodne, respektíve rozhodneš sa sám. Ale keď máš viac informácií, tak sa podľa mňa dohodne a kvalitnejších informácií, tak sa rozhodneš správnejšie.

Mišo Gula: No v tej knižke Rýchle a pomalé myslenie je predsa to definované, že, že ľudia si mylne predstavujú pod intuíciu hádanie. Intuícia je proste len veľmi rýchla aplikácia tvojich skúseností a znalostí. Hej?

Mišo Ukropec: Ja len tunak mám taký akože challenge. Hej, teda občas hostiu-hostí challengujeme. skús ako, teraz nejdem to vydávať ako za taký či onaký fakt, len skús sa na to ako pozrieť, lebo veľmi ma to zaujalo. Môj obľúbený Malcolm Gladwell spisovateľ, ktorý píše o tom, ako funguje svet a hovorí veľa píše aj napríklad o úspechu, čo sú driveri, sieťové efekty a ja neviem proste, že čo podmieňuje, aby, aby niečo uspelo. A jedna z vecí bola aj, že kedy sa máme a nemáme spoliehať na intuíciu. A bolo, že, že keď sa rozhodujeme, tak máme brať akože málo parametrov do úvahy, že máme vybrať, že tri, ale tie podstatné. Lebo keď ich je desať, tak ten pretlak informácií môže byť taký, že nás to môže biasnúť ešte viac, ako keď to zúžime. Tak len že, že skús možno že niečo o ňom ako pogoogliť, že či tam nenájdeš nejakú, niečo, čo by to mohlo zlepšiť. Dobre, ale ja chcem tú svoju začiatok. Haló, však sa nejdem dostať k tomu.

Mišo Gula: Jaký začiatok? Však len chcem ukončiť ešte túto-

Mišo Ukropec: No dobre, tak ukončuj. Dobre.

Mišo Gula: Lebo my keď sme ťa tak akože interne ohovárali, hej, jak sa to dialo, tak ja som vyslovil takú hypotézu a teraz skús mi, ja ju nebudem akože ukončovať, ale otázka je, že máš pocit, že odhliadnuc od toho, ako bolo urobené to porovnávanie, je alebo má zmysel porovnávať firemnú kultúru vo firme, ktorá sa venuje e-commerce v porovnaní či už s Mišomeškom, firma, ktorá je-

Mišo Ukropec: Ale tiež e-commerce.

Mišo Gula: Ach, lenže oni strašne si zakladajú na svojich predajniach, na kontakte s ľuďmi, na komunikácii a na, na službách ako takých.

Mišo Ukropec: Začínali ako e-shop.

Mišo Gula: Počkaj. Dobre, ale porovnáme teraz. Plus napríklad to, čo bolo vtedy s Ferom Báňnikom, kde oni sú vyslovene akože službová, hej, firma, kde akože drvivá väčšina ich pracovníkov prichádza do styku s klientom a tak ďalej. Hej, že či, či vôbec dáva logiku, ako keby porovnávať tie, tie firemné alebo vôbec prístup k zamestnancom, ich nejaké benefity, sledovanie ich wellbeingu a tak ďalej, že či to je porovnateľné alebo nie z tvojho pohľadu.

Dalibor Cicman: O čo ako keby cieľom toho porovnania?

Mišo Gula: No že či má zmysel vôbec to porovnávať. Akože, že ja neviem, že keď boli také reči, že, že v Gymbeame sa s ľuďmi neserú a proste keď niekto nerobí, tak ide preč. Teraz keby si to porovnal s nejakou inou firmou, tak oni začnú skúmať, že či ten človek nemá problémy doma, že, že ako sa mu darí vo firme, že ako ho zlepšovať, ako ho dlhodobo budovať, že, že či vôbec v Gymbeame je priestor na to, aby teraz s niekým ste sa tri roky hrajkali kvôli tomu, že on ešte sa potrebuje učiť a neviem čo.

Dalibor Cicman: Tak pozri, ako keby my máme cez dvetisíc zamestnancov. Čiže ako keby ten prieskum je možno iracionálny aj kvôli tomu, že on má hodnotiť mňa, ale ja som sa s deväťdesiat percent tými ľuďmi v živote nestretol, že ma majú navnímané cez YouTube kanál možno ako vy, že proste to je ako keby dosť ťažké hodnotiť a tiež to má ako hodnotiť nejakú reálnosť, čo je tiež ako slovo reálnosť je blbosť podľa mňa, že akože fakticky sme všetci reálni, nie hologramy alebo čo. Ale ja tam ako nevidím z toho benefity porovnávať firemné kultúry v týchto dvoch firmách, že tam je proste podľa mňa zjavné, že v rýchlo rastúcej firme to je možno všeobecne, ja to zovšeobecním na celú ekonomiku, že keď proste si pozriem nejaké výročné správy nejakej firmy, ktorá dajme tomu, že má tržby v stovkách miliónov euro a medziročne rastie o tridsať plus percent, tak tam sa nedá očakávať, že sa ako bude dlhodobo tolerovať nejaké zašívanie. A to nie vôbec nehovorí o neempatickosti toho manažmentu. To je podľa mňa primárne o tom, že keď ako keby sa ti firma rýchlo mení, ale dajme tomu, že jedna osoba, jedno, jedna osoba ti tam ako keby nedokáže s tým akoby držať krok, tak tým trpí ďalších pätnásť osôb a to je vzájomne výhodné aj pre tú jednu osobu, aj pre tých ďalších pätnásť osôb sa rozlúčiť a nedávať sedemnásť druhých šancí. Čiže ako keby-

Mišo Gula: Presne tam som smeroval, že mne to skôr, skôr ten GymBeam mi pripadá ako ja neviem, športový klub, kde proste sa kladie dôraz na výkon. Ak ukážeš prvý, druhý, tretí, štvrtý mesiac, že nevieš podávať ten výkon, akože sorry, proste my tu potrebujeme hráča, ktorý ten výkon podáva, lebo máme nejaké ciele. Chceme sa dostať do playoff, potom chceme bojovať o zlato. Hej?

Dalibor Cicman: No a to je a firemná kultúra je to, že sme sa na tom zladili zásadná časť ľudí vo firme. Napríklad ja osobne, čo vnímam taký môj jeden z najväčších úspechov alebo mňa osobne, ja, ja ho vnímam ako úspech, že to je ako veľmi subjektívne je, že my keď sme si formálne definovali našu firemnú kultúru, tak sme akoby hlasovali za rôzne klastre myšlienok, čo nás najviac definuje. A mňa ako extrémne potešilo, že ja som tam zahlasoval za nejakých päť myšlienok z trinástich, ktoré sa tam najviac opakovali a tých päť myšlienok malo skokovo ako keby viac hlasov než šiesta. A ja som presne tak hlasoval ako najviac ľudí z firmy, že v tej presne ako keby top päťke.

Mišo Ukropec: Máte zladené vlastne.

Dalibor Cicman: A to som si povedal, že wow, už to je ako pecka, že normálne my sme ako keby zladení, že rov-, nie že rovnako uvažujeme, ale že sme sa proste my sme sa v anonymnom hlasovaní ozajstnom zhodli na tom, že toto nás najviac definuje a že ešte nie že sa všetci zamestnanci zhodli a ja si žijem odtrhnutý od reality, ale že ja som proste takisto sa zhodol, že ja som taký ako oni a súvisí to možno s tým, že ja som tam akoby v začiatkoch firmy najímal možno sebe podobných ľudí a títo ľudia najímali zase sebe podobných ľudí.

Mišo Ukropec: Logicky.

Dalibor Cicman: A ako keby-

Mišo Gula: Odovzdávali tie, tie priority alebo, alebo to nastavenie.

Mišo Ukropec: Už nechajme firemnú kultúru, prosím ťa, lebo síce pre mňa je to téma, ktorou som sa v živote ako hodne zaoberal, ale, ale stačilo. Teraz máme iné veci. Že ty si nebol športovec, mám za to teda. Hej? Jak sa dosť, jak sa dostaneš aj teda toto môžem povedať, lebo mal som stodvadsať kilo kedysi pred Tridsiatimi rokmi, hej, už veľmi je to dávno, ale teda tiež akože z titulu biznisu a všetkého proste staral som sa viacej o biznis ako o seba. Tak dneska vyzeráš akože lepšie ako pred pár rokmi. jak sa dostaneš z toho, že teda si PhD štatistika a neviem proste čo. lebo takto, že mám za to, že ty si sa rozhodol pre predaj potravinových doplnkov, športovej výživy a neviem celého tohoto akože neseseru okolo, okolo športu na základe akože vedomej voľby, že toto je budúcnosť. Že akosi alebo to je, že koľko? Desať rokov dozadu bolo osem nejak tak.

Dalibor Cicman: Jedenásť rokov a osem mesiacov.

Mišo Ukropec: Jedenásť rokov a osem mesiacov. Vtedy nebol chat GPT. Urob mi prosím ťa, navrhni mi, poraď mi neviem niečo. Nie, to si si akože musel. Jak sa toto stalo? Že, že, že ako si to akože, že, že myšlienkovo, ale aj technicky, že jak si ty identifikoval, že predaj športovej výživy je budúci unicorn.

Dalibor Cicman: Hej.

Mišo Ukropec: Nejaký možno snáď.

Dalibor Cicman: Super otázka. Tak možno trošku by som poopravil tvrdenie, že ja som akoby nebol športovec, že ja som bol- Do-dlho amatérsky športovec. Moje detstvo bolo práveže šport a počítač. Že proste-

Mišo Ukropec: Okej, že obidve nohy vlastne a-

Dalibor Cicman: No jak, jak keď som mal, hm, päť rokov, že, že úplné, že turbo decko, tak proste môj otec, strašne chcel, aby som bol hokejista, tak mi vybavil a tam brali myslím, že až od sedem na hokej a on to tam nejak ohekoval, že môžem chodiť akokeby tam korčuľovať s tými, akokeby, eh-

Mišo Ukropec: Staršími

Dalibor Cicman: Už sedem, osem ročnými. No a proste chodil som tam korčuľovať potom, keď som mal sedem a som začal s nimi akoby reálne trénovať, tak som bol nejakú krátku dobu lepší než oni, lebo už som to dva roky mal proste na, na drete. Robil som akože fakt, že veľa športov, že hral som basketbal, robil som taekwondo bo-bojové športy. Čiže akokeby-

Mišo Ukropec: Tak prepáč, že som ťa takto nakrkol s- Slávnou športovou históriou.

Dalibor Cicman: Mňa, mňa to vôbec ako keby, nenakrklo. A zároveň je úplne pravda, že ja som mal ešte asi že tri, štyri roky dozadu som mal, že fakt, že viac ako o dvadsať kíl viac. Čiže ja som, ja som akoby dlhodobo športoval, ale nie profesionálne. Nikdy som sa neživil športom, ale zároveň som bol aj taký geek, že som ako keby chodil na počítačový krúžok. Programoval som webstránky, v detstve som často hral počítačové hry, čiže ako keby toto bola moja nejaká druhá časť môjho detstva. No a potom, keď som ako keby, lebo ja som sa viac menej k tomu dostal spôsobom, že najprv som programoval e-shopy, potom som si založil nejaké vlastné v období v roku dvetisíc štrnásť, čiže tie akoby jedenásť rokov dozadu. Tak ja som mal viacero e-shopov a chcel som sa venovať jednej kategórii. Chcel som sa venovať jednému e-shopu a súviselo to aj s tým, že ja som akoby formálne študoval, že ako by systematicky mala fungovať firma, ako by malo fungovať corporate governance. A to keď máš ako keby pätnásť e-shopov všetkých ľudí remote, to absolútne nie je štandardné corporate governance a štandardné akoby fungovanie firmy. Čiže ja som to chcel štandardizovať spôsobom, že začneme normálne chodiť do officu. My sme boli ako stopercentne remote. Začneme, respektíve okrem logistiky a takýchto vecí, čo nemôže byť remote. Čiže, že začneme chodiť do officu, začneme normálne budovať organizačnú štruktúru, systematicky pracovať na proste nastavíme si, hm, normálne onboarding systém, ako keby formálne spravíme všetky tie veci, čo sú potrebné vo veľkých firmách a že budem sa venovať jednému projektu. A strašne som akokeby analyzoval, že ktorý bude ten jeden projekt a súvisí to s tým, že som nad tým uvažoval spôsobom, že pre mňa bude akokeby omnoho výhodnejšie dlho analyzovať, čomu sa budem venovať, než potom sa dlho trápiť v zlej kategórii, lebo som to už zažil na vlastnej koži, že ja som akoby už predtým spravil impulzívne rozhodnutie bez analýzy, že idem do zlej kategórie a potom som sa s tým trápil. A toto je možno moja rada pre začínajúcich podnikateľov, že je výhodnejšie radšej viacej hodín, dní a mesiacov venovať analýze a analýza, moderná analýza je, že rýchlo začať v malom predávať, rýchlo zberať feedback z trhu a podobne, než začať ako keby all in v nesprávnej kategórii a potom sa toho ešte niekoľko rokov držať. Že to, že vybrať si tú kategóriu má podľa mňa fatálny dopad na úspech kvôli tomu, že o nás sa hovorí, že sme úspešný projekt, lebo všetci pozerajú iba na to, ako rastie naša firma alebo vôbec nikto alebo absolútne minimum ľudí si dá do pomeru, ako rastieme my oproti priemeru kategórie. A to už nie je až také akoby impozantné. Čiže podľa mňa toto ak-

Mišo Ukropec: Asi máte obrovský potenciál.

Dalibor Cicman: Že ten trh rastie ďaleko rýchlejšie ako, ako vy. Alebo teda- My rastieme rýchlejšie ako trh a oni, ale my keby sme sa len viezli s priemerom trhu, tak stále by to bolo veľmi fajn. Čiže ako keby my keby sme boli v našej kategórii priemerná firma, tak možno tiež by ste si ma pozvali do podcastu.

Mišo Ukropec: A to už fakt. Žiadnych kolotočárov sem nepozývame. Reklamné okienko. Máte e-shop, ale neviete z neho analyzovať dáta? Čo nehovorím, že teda Juro. Alebo evidentne Datafreak. Máte takúto nejakú hračku alebo iný informačný systém a neviete z toho vytiahnuť, čo potrebujete, lebo sú to len účtovnícke čosi? www.info.sk. Napichneme sa a vytiahneme z toho také reporty, ktoré vám na niečo budú, vážení, píšte. Ak

Mišo Gula: máte veľkú fabriku, veľké sklady, veľké budovy, areály a je bohovská šanca, že existujúca dokumentácia vám

Mišo Ukropec: nesedí s tým, čo je reálne postavené. Deliborkivy.

Mišo Gula: Takže www.ingostreede.sk. My vám prídeme, zdigitalizujeme, zaktualizujeme tak, aby váš život bol ľahší od zajtra. Zhodnotíme

Mišo Ukropec: očakávania s realitou. No lebo mám tu potom následnú tému a to je Crowdberry. Máte iných investorov okrem Crowdberry alebo len Crowdberry?

Dalibor Cicman: My teraz dokončujeme investičné kolo, čiže dnes nie, ale už o pár dní áno.

Mišo Ukropec: Dobre. Teraz takto o tom nič neviem, hej, ale teraz smerujem k tomu začiatku, že narezovali ste v Crowdberry neviem nejaké tri milióny alebo mám také nejaké číslo, koľko to bolo?

Dalibor Cicman: Viac bolo, ono do firmy išlo šesť miliónov eur.

Mišo Ukropec: Okej, dobre. Teraz Crowdberry je teda veľa malých investorov- Ktorí sa zlepia a je z toho akože jeden veľký ticket. Hej? tých pitchovačiek si musel urobiť strašne veľa- Pred tými ľuďmi, hej? Teraz ty si prišiel, mal si, keď, keď ste rezovali peniaze, aký veľký bol GymBeam vtedy, čo sa týka nejakej tržby alebo zhruba len ako radovo?

Dalibor Cicman: Ako, môžem ti povedať to celé ako príbeh alebo ako story.

Mišo Ukropec: No výborne, lebo, presvedčiť teraz desiatky, možno stovky ľudí, neviem koľko sa vlastne nazbieralo na konci, koľko tých malých investorov, to neni akože ľahký job. A- ale vy zbierali ste teda šesť mega. Šesť mega neni zrovna malý ticket, to už ako a nie pred ôsmimi rokmi- Alebo kedy sa to malo udiať, hej? Že, že toto by možno bolo interesantné pre potenciálnych nejakých startupistov a podnikateľov počuť, že čo si to vyžadovalo. My sme narezovali akože menej, že, že dva, tri- Milióny, hej, ale neni to z crowdfundingovej platformy, je to proste- Sú to normálne inštitucionálni investori.

Dalibor Cicman: Hej, dobre, tak ešte možno by som trošku poopravil, že tá transakcia nie je úplne taká jednoduchá, že tam bol ešte coinvestor. Ten Crowdberry mal voči nemu opciu, jeho ako keby vyplátil, čiže tým pádom sa narezovalo-

Mišo Ukropec: Okej.

Dalibor Cicman: O dosť viac. Potom tam bolo ešte nejaké secondary pre mňa, čiže ako keby, reálne sa akoby narezovalo ešte viac a do firmy pritieklo šesť miliónov eur.

Mišo Ukropec: Okej.

Dalibor Cicman: No a, ja som akoby vždy, alebo doteraz, proste čítam knihy od úspešných podnikateľov, biografie podnikateľov zo Silicon Valley a mne to je akoby veľmi sympatické. Je to veľmi pre mňa veľmi inšpiratívne a mne sa akoby veľmi páči, ako v tom prostredí sú podnikatelia a celkovo akože to podnikanie spájané s inováciami, že ja som aj v minulosti som študoval aplikovanú informatiku a všetci moji spolužiaci robili rôzne apky a ja som akoby tiež inklinoval k tomu robiť akoby SAS. Mám ináč aj neúspešný projekt v tejto oblasti ešte pred GymBeamom, čo som akoby nerozbehol SAS platformu. No ale vždycky som akoby bol mentálne tak nastavený, že proste rast, že ideme ako keby robiť niečo veľké a už v podstate keď som zakladal GymBeam, tak som akoby nad tým uvažoval, že to už bude rovno medzinárodná firma, lebo už som mal skúsenosť robiť s medzinárodnou firmou, proste pohyboval. Chodil som pred vyše desať rokmi na hackatony, na rôzne startup eventy, čiže akoby vnútorne som bol akože nastavený, že chcel by som, keď bude správny čas, ísť do investičného kola.

Mišo Ukropec: Prepáč, koľko si mal vtedy rokov?

Dalibor Cicman: Keď som zakladal GymBeam, som mal nejakých dvadsaťsedem, také niečo.

Mišo Ukropec: Okej.

Dalibor Cicman: No a v podstate v tom období som, nebol, bol som mentálne nastavený, že chcem ísť do investičného kola, ale nepripravoval som sa na to a v tom ma oslovil jeden z najbohatších ľudí v Československu, že, že videl ten projekt a že veľmi sa mu to páči a že chcel by, do mňa akoby zainvestovať. No a mne to bolo akoby veľmi sympatické, lebo ja som akoby normálny chalan, že nie som z takých pomerov, aby som sa stretával tu s najbohatšími ľuďmi z Československa. A že takýto človek, ako mal som voči nemu úctu, je to taký akoby technologický podnikateľ. Ono keď poviem z Česka, keď už to tak debanknem.

Mišo Ukropec: Zužuješ a zužuješ.

Dalibor Cicman: Tak-

Mišo Ukropec: Sme bezpečné.

Dalibor Cicman: No proste ten, tento, tento človek mi bol proste strašne sympatické, že wow, že tento akoby človek proste za mnou príde do Košíc so svojím private jetom, že, že on sa zaujíma o moju firmu, že chce do toho zainvestovať, že, že rovno dáva ako do pozície, že partneri a že ideme ako robiť niečo veľké. Tak akoby na jednej strane to bolo také pohladkanie ega, na druhej strane to bolo akože strašne príjemné s veľmi skúseným, chytrým človekom, čo má za sebou výsledky, ktorý on ako keby rieši môj biznis, dáva mi na to feedback, pýta sa veci, hovorí, čo si o tom myslím, že, že proste za to takého človeka sa proste nedá zaplatiť. Proste aj keby som povedal, že pracuje pre mňa za desaťtisíc euro na hodinu, tak sa asi na to vykašle, lebo akože disponuje iným akoby majetkom a chce svoj drahocenný čas alokovať do svojich aktív. No a-

Mišo Ukropec: Bol tam, prepáč, bol tam nejaký medzičlánok, ktorý vás dal dokopy, že niekto ho na teba upozornil?

Dalibor Cicman: Áno.

Mišo Ukropec: Niekto z tvojho okolia?

Dalibor Cicman: Áno, v podstate mali sme spoločného a máme spoločného kamaráta a tento spoločný kamarát v podstate mu povedal o mne aj o firme a na základe toho, akože začala tá komunikácia. No a mne to bolo akože všetko veľmi sympatické a povedal som si, ja tak akoby väčšinou fungujem, že, že proste, že nejdem do toho ako keby že, teraz, impulzívne, že teraz akoby to podpíšem, lebo on mi je sympatický a neviem čo všetko, aj keď mi je sympatický naďalej a veľmi ho uznávam naďalej, tak ja som proste si povedal, že normálne, že oslovím všetky alebo nie všetky, ale že veľa fondov a opýtam sa aj ich na, na feedback a možno tak akoby taký vedľajší produkt z toho, ktorý aj mne sa akože extrémne páči investičného kola je, že, je to akože extrémny boost na network, že proste ja, obyčajný chalan z Košíc, som proste zrazu sa začal stretávať s absolventmi Harvardu, Stanfordu, ktorých platia najbohatší ľudia v regióne a aj priamo s tými najbohatšími ľuďmi v regióne. A oni so mnou chcú tráviť čas, dávať mi feedback akoby na môj biznis. Pýtajú sa ma akoby relevantné otázky, poskytujú mi svoj pohľad, že toto je neoceniteľná podľa mňa skúsenosť, že títo ľudia akoby sa zaoberajú, tvojou firmou na druhej strane ja som im mal čo ukázať. Keby som prišiel tam s nejakou sprostosťou, čo som si akože vymyslel, tak pravdepodobne by sa tým ako keby nezaoberali, že ja som už vtedy vedel ukázať trakciu. Nepamätám si úplne presne, ale myslím, že to bolo nejakých možno tridsať miliónov euro revenues a to bolo-

Mišo Ukropec: Môžem povedať ďakujem pekne, ako to zase-

Dalibor Cicman: Veľmi slušná trakcia. To bolo za pár rokov, že akože z nuly na tridsať miliónov euro relatívne rýchlo, profitabilne. Čiže ako keby im sa to veľmi páčilo, videli tam ružovú budúcnosť, a preto akoby svoj drahocenný čas do toho akoby alokovali. No ja som si to viac menej takto dal v úvodzovkách naceniť vo viacerých fondoch. Kebyže mal niekto záujem, tak ja som normálne nepoznal tých ľudí, tak som normálne napísal e-mail na info zavináč investičný fond bodka com a nikto mi neodpísal. Ahoj.

Mišo Ukropec: Ale prepáč, toto je predšok keď dôležitá informácia. Oni investujú spravidla do startupov, ktoré prídu po linke nejakej známej.

Dalibor Cicman: Presne tak.

Mišo Ukropec: Lebo im príde, že tisíce a tisíce pitch deckov a oni to proste rovno hádžu do koša, lebo to neni kapacita sa tomu venovať.

Dalibor Cicman: Hej, nie je to, nie je to úplne, že sto percent, ale že skoro sto percent, že proste strašne malé percento dávalo akože nejaký zmysel, že sa rozbehol. Ale najviac mi pomohlo, že som kontaktoval napríklad Peter Hajduček. On je akoby chalan z Košic, ktorý založil food shop, e-shop a on už vtedy mal za sebou investičné kolo, kde doňho zainvestoval myslím, že Enern a Mitton, čo sú akože české tak akoby dosť známe fondy. No a on ma rovno spojil s ľuďmi z týchto dvoch fondov, ale on keď si išiel to investičné kolo, tak on komunikoval s ďalšími piatimi fondmi a oni ma spojili ako keby a tým pádom ma spojil aj s ďalšími fondmi a som akoby rozbehol komunikáciu takto je to omnoho lepší akoby conversion rate, pretože aj keď ti spraví akoby intro už ako keby úspešný founder, tak vtedy to je ako keby-

Mišo Ukropec: Máš kredit.

Dalibor Cicman: Akože vysoká pravdepodobnosť, že sa na to pozrú skoro stopercentná, že sa na to pozrú a veľakrát to nemáš v rukách, že aktu-aktuálne nemáme ako keby na to, ako keby nie je to naša veľkosť tiketu alebo teraz nerobíme e-commerce, tak toto akože úplne sa dá pochopiť, ale máš proste rovno od nich feedback, kde ešte keď napíšeš na info zavináč ten fond a oni ti neodpíšu. No a ja som v podstate to rozbehol tú komunikáciu čo najviac fondmi, ktoré mi dávali zmysel a normálne som dostal akoby ponuku alebo nejaký term sheet od šiestich a v rámci tých šiestich viacero väčšia polovica bola taká, že to mala v rámci svojej nejakej dlhodobej stratégie, že už vlastnili nejaký veľký e-commerce projekt a chceli GymBeam v horizonte niekoľko rokov zaintegrovať. Čiže ja som povedal, že dajte mi šesť miliónov a oni povedali dáme ti šesť miliónov, ale o ďalšie tri roky ti dáme ďalšie dva, ak budú takéto ke-KPIs a potom tak tak a bol, bol tam akoby scenár, ako ja sa z toho postupne vyexitujem a ako to oni zintegrujú do svojej akoby skupiny. No a toto sa mi vtedy nie úplne páčilo, že v podstate by to bolo moje prvé a posledné investičné kolo pri väčšine týchto prípadov. Čiže jeden z dôvodov, prečo som išiel do Crowdberry bolo, že oni chceli byť primárne akoby finančný investor, ktorý to nemal ako súčasť svojho ako nejakého portfólia, kde to akože vidí nejaké synergie, ako to poprepája. Lebo keby som sa začal, zrazu by som sharoval s nejakým iným e-shopom o logistiku, už by sa mi veľmi ťažko robilo ďalšie akoby investičné kolo.

Mišo Ukropec: To je zaujímavé, lebo spravidla startupy sa snažia využiť ten sieťový portfóliový efekt, ktorý tie fondy im ponúkajú. A ty si to vlastne chytil lupny z opačnej strany.

Dalibor Cicman: Ako znie to možno nejak strašne, že seba vedomou, že ja som nechcel využiť tie synergie. Ja chcem využiť určite synergie zdieľania know how, ale nechcem využiť synergie, ktoré mi zavrú dvere pred ďalším investičným kolom.

Mišo Ukropec: Jasné.

Dalibor Cicman: No a v podstate a Crowdberry nebol ani že najvyššia ponuka, že my sme vtedy akoby dostali nacenené vyššie va-valuácie od iných potencionálnych investorov, ale boli zase triky v tom, že, že by to mohli byť na-naše, za určitých okolností by to boli posledné investičné kolo, prvé a posledné investičné kolo. Čiže ako keby a potom ešte možno tiež taká zaujímavá vec, že my sme išli tiket šesť miliónov euro, ale ja som to komplet riešil ako keby vo vlastnej réžii, že my sme si nenajímali advisora na šesť miliónový tiket. Teraz ideme o mnoho väčší tiket. Teraz už som si najal akoby aj profesionálnu firmu, čiže sme si najali poradcu Rothschild Bank a Rothschild Bank robí najmenší tiket tridsať miliónov euro. Čiže ako keby teraz už to je ako keby úplne iná liga a podľa tej veľkosti tiketu dáva zmysel podľa mňa zvoliť akoby ten, ten postup a hlavne tam sú úplne iní partneri, úplne iné fondy. Čiže ako keby pri tých dajme tomu, že túto veľkosť, čo ideme teraz, tak tu v rámci Česka a Slovenska neexistujú fondy, ktoré chodia, idú takéto veľké tikety.

Mišo Gula: Je to tajné, koľko idete rizovať?

Dalibor Cicman: Média písali, že päťdesiat miliónov euro.

Mišo Ukropec: Krásne. Dobre, takto, ale sú to desiatky miliónov euro. V Československu neni fond, ktorý by takýto tiket vedel dať jeden. Prestávka technická. Koľko máš času? Lebo-

Dalibor Cicman: Mám kopec času.

Mišo Gula: Do šesťnásť tridsať máme oficiálne dohodnuté.

Dalibor Cicman: Dobre.

Mišo Ukropec: A po nás myslím, že nie je nikto. Lebo máme aj tú druhú časť, akože toto je veľmi zaujímavé, len mám tu akože aj akože nejaké ďalšie otázky a ale aj tej druhej téme sa chceme akože povenovať. To je tá osobná značka, že teraz, že, že aké máme možnosti v podstate aj po šesťnásť tridsať?

Dalibor Cicman: Mám dneska pracovnú večeru vo Viedni o devätnástej, čiže mám kopec času.

Mišo Ukropec: No lebo potom či z toho ako neurobiť akože tri časti? To teraz akože nadhadzujem ako otázku.

Mišo Gula: Neviem, či budeme to vedieť tematicky rozdeliť, ale kľudne môžeme aj natiahnuť tie dve.

Mišo Ukropec: Takto, takto, že vieme, lebo môžeme to spraviť tak, že tu by sme ako utiali, že teda ako si sa k tomu dostal. To, čo tu mám ja otázky, že vlastne ako fungujete, to sú vieš také tie, že AIko a-

Dalibor Cicman: Mám tu aj ku influencerom, ku automatizácii a tak ďalej. Čiže môžme.

Mišo Ukropec: No dobre, tak takže nový-

Mišo Gula: Po-počkaj, ešte jedna otázka, lebo neviem, či to je verejná informácia, či sa to len ku mne dostalo, ale

Dalibor Cicman: že sa sťahujete do Viedne z Košíc? Môžem to okomentovať, ale v podstate headquarter firmy presúvame.

Mišo Ukropec: No.

Dalibor Cicman: A to je niekoľkoročný projekt.

Mišo Ukropec: Čiže môžem, môžem sa ťa na to opýtať. Dobre. Takže toto ako vyhodíme a začneme nanovo.

Dalibor Cicman: Okej.

Mišo Ukropec: Takže dneska ti investori hovoria do biznisu alebo sú šťastní, že tam vidíte zisky a šúchajú nohami?

Dalibor Cicman: Tak investori budú hovoriť do biznisu tak, ako je to nastavené v takzvanom shareholder agreemente. Čiže-

Mišo Ukropec: Ja som myslel naozaj-

Mišo Gula: No ale nebol, nebol to jeden z argumentov, prečo ísť do Crowdberry?

Dalibor Cicman: Presne bol.

Mišo Gula: Lebo tí asi najmenej kecajú, nie?

Dalibor Cicman: Presne tak. Oni sú v podstate zamestnanci firmy Crowdberry sú viac menej najatí investormi, aby v podstate ochránili ich majetok. Čiže ako, hm, aj tá naša akoby zmluva je, že reálne do biznisu nemôžu kecať vôbec. Majú nejaké board seats v dozornej rade. No a tá dozorná rada nemá za účel riadiť biznis, skôr ochrániť majetok akcionárov. Čiže ja som ako keby Chief Executive Officer, akože exekutíva, že, že proste denné veci, čo sa akoby dejú vo firme a tá dozorná rada rieši iba nejaké akoby dlhodobé strategické rozhodnutia, ktoré by mohli poškodiť akcionárov a, hm, zároveň možno nejaké ochranné mechanizmy má, ale dajme tomu, že, že dennú operatívu že vôbec nevníma dozorná rada a hlavne ona sa stretáva raz za kvartál, že to je pod ich rozlišovaciu schopnosť.

Mišo Gula: Beriem, beriem to skôr ako kontrolný mechanizmus, že oni majú právo si vyžiadať vlastne čokoľvek od teba z firmy a vedia tým pádom in-informovať svojich investorov. Hej, čiže taký naozaj kontrolno-ochranný mechanizmus.

Dalibor Cicman: Tak to je.

Mišo Ukropec: No a túto, túto časť o, nazvem to, že tomto akože fundingu a všetkým by som akože premostil, teda ďalšia časť bude o tom, že ako GymBeam funguje dneska. Ale keď si uverejnil a k tomu potom bude, za tým bude asi fun factíček. Keď si uverejnil to video, že teda máš Teslu a Maybacha, tak hovorím si, že musel mu supervisory board schváliť toho Maybacha alebo kúpil si ho proste sám?

Dalibor Cicman: Tak je to podľa zmluvy a proste reálne ako keby dozorná rada nerieši výdavky na tejto úrovni, že proste my máme rozpočet, ktorý pracuje na tento rok so sumou nejakých dvesto dvadsať miliónov euro a proste dajme tomu, že náklady tam sa skôr rieš, respektíve je tam akoby rozpočet, podľa ktorého sa ide, ale potom sú tam ako nejaké strategické veľké náklady a tam keď sa bavíme na dozornej rade o niečom, tak je to skôr desať miliónov euro plus, že dajme tomu, že logistické centrum v Miláne za nejakých tridsať päť miliónov euro, tak toto je akoby dajme na dozornú radu, ale veci pod milión euro vôbec.

Mišo Ukropec: Okej, gratulujem.

Mišo Gula: K tomu, že sa nemusíš povedať alebo k tomu, že má auto?

Mišo Ukropec: Ale, ale.

Dalibor Cicman: Alebo nechcem povedať, že vôbec, akože samozrejme keby-

Mišo Ukropec: Nie, lebo viem si predstaviť, že v, vo firmách vašej veľkosti tým, že to neni už one man show biznis, tak to môže proste vyvolávať aj závisti a ja neviem ako rôzne veci sa dejú po firmách a sú čisto iracionálne, emocionálne a jednoducho jak to? Však máš už štyridsať?

Dalibor Cicman: Tridsať osem.

Mišo Ukropec: Tridsať osem. A on si kúpi auto za neviem koľko sto tisíc euro a ako a ešte sa s tým vystaví, ako vystatuje na internet.

Mišo Gula: A ešte to je jazdenka asi.

Dalibor Cicman: Z bazaru za pár.

Mišo Gula: A-a-a ďalší sponzor podcastu.

Mišo Ukropec: Toto je pekný, pekný, pekné, pekné premostenie. Máš fun fact nachystaný?

Dalibor Cicman: Nemám.

Mišo Ukropec: Dobre, tak rozmýšľaj.

Dalibor Cicman: Čo má byť hocičo?

Mišo Ukropec: Má to byť niečo ako taká pikoška, ktorá inde nezaznela, že autá. Lebo teda je, je evidentné, že si ako automobilový fanúšik, lebo teda by si si kúpil Superb ani alebo niečo. Nič proti Superbu. Škoda Auto je náš dôležitý dobrý zákazník. Ale, ale no. Mám tútový zážitok, že išli sme s Mirkou, to je moja pravá ruka, do Čiech, do nejakej fabriky a hovorím do pytla potrebujem niečo ešte urobiť, tak sadol som si dozadu, aby mi to bolo v lete nesvietilo proste na monitor cez predné okná. Tak som sedel vzadu a som tam bušil do komputra. Prídeme do fabriky a obvykle neni parkovisko pred fabrikou, že hneď oproti vchodu do fabriky, lebo tak nejako bokom alebo tak. Hej a toto ale bolo tak, že boli, bolo, tie autá boli nastavené, že rovno pred hlavným vchodom do budovy a proste Mirka proste prišla, brrr, zacúvala na prvú na šupu, že bam. Lenže pred tou fabrikou bolo vystúpených vonku asi tridsať manažérov, ktorí faj-fajčili, lebo mali akurát nejakú globálnu sešnu. Proste bolo to ako Automotive veľký výrobca, tak tam proste všetci fajčili a teraz príde proste Audina, vrr, baba to tam cúvne, lebo však pred fabrikou sa nacúva, hej, nemôžeš parkovať kuforom ako do von. V pilôtkach, okuliaroch, akože vystúpi s kabelkou a ja som vystúpil zo zadného sedadla s taštičkou v ruke a ideme do fabriky. Všetci kukajú, že on má šoférku? Áno! Máš ty šoférku?

Dalibor Cicman: No šoféra.

Mišo Ukropec: Zváž babu. Hej, toto je ten fun fact, že ja nemám šoféra. Ako keď ideme na takéto, že tisíc kilometrov a štreka, tak ideme väčšinou dvaja, lebo je to nebezpečné toľko času šoférovať.

Mišo Gula: Ty by si nechal Maybacha šoférovať ženu? Sexistický vtípek.

Mišo Ukropec: Moju V8 beštiu nechám šoférovať ženám akože v pohode. Však to je V8 počítam, nič? Nie je to V12.

Dalibor Cicman: Myslím, že V8. Ja, ja až tak sa nevyznám do áut.

Mišo Ukropec: Ale ide dobre. Robí vrr. Neviem, robí vrr?

Dalibor Cicman: Vieš si tam prepnúť a je to Brabus úprava. Je to normálne tiež športový výfuk a Brabus, že vieš si spraviť a veľmi sa-

Mišo Gula: To máte repraky, nie? Čo to imitujú ten zvuk diesel.

Mišo Ukropec: Dobre, takže keď by náhodou s pánom šoférom sa niečo stalo, zváž babu.

Dalibor Cicman: Dobre, ďakujem za radu.

Mišo Gula: Fun faktík? Ono to ani nie je akože veľmi fun, ale fakt bol, že keď som prvýkrát sa stretol so značkou GymBeam pár rokov dozadu, tak som si hovoril, že okej, že že tak je to nejaká MyProtein a neviem podobná značka si hovorím, že dobre, však ďalšia značka. Až potom som sa dozvedel, že to je vlastne firma z Košíc. Si hovorím mega paráda, že že moje prvé stretnutie bolo také, že že akože celkom, že že prekvapko, že tak veľká a úspešná firma, že je zo Slovenska.

Mišo Ukropec: Vidíš, toto by si mohol možno dať ako fun fact, že prečo GymBeam.

Dalibor Cicman: Názov?

Mišo Ukropec: Lebo teda je tu podoba s alkoholom.

Mišo Gula: Lebo analytika, štatistika a prieskum im ukázal, že to sa to takto má volať.

Mišo Ukropec: No ale tak to má byť ešte porozumené.

Dalibor Cicman: Tak je to trošku aj skúsenosť z toho, že už som vymyslel veľa zlých názvov firiem. No a tento názov je v podstate prvá vec je, že veľa ľudí si myslí, že my máme nejaký právny clash s tým americkým alkoholom. Ale nie je to tak. Ja som v podstate preveroval, či oni majú zaregistrovanú kategóriu dieter supplements a proste tieto kategórie, ktoré my potrebujeme a nemajú. Čiže akože reálne to je tak, že my nemôžeme nikdy robiť alkohol a pravdepodobne keď sa s nimi nedohodneme a oni nemôžu robiť proteíny a myslím si, že to nie je ako keby, nevadí to ani jednej z našich firiem potom. Čiže to je akoby nejaká možnosť si ochrániť tú obchodnú známku. Potom tam je možnosť akože zaregistrovať si domény, tak to bola tiež akoby príležitosť. No a potom, keď ja už som predtým využil namingové štúdio a videl som, ako vyzerajú tie brífy na to, ako vymyslieť názov a tam boli brífy typu, že ignorujte páčivosť, či sa vám páči, ale riešte, že s akou emóciou si to ľudia spájajú. A toto tu bolo tam viacero dôvodov, ale podľa mňa taký akoby hlavný dôvod bol, že v tom roku 2014 tí naši konkurenti boli strašne maskulínne názvy typu ehm-

Mišo Ukropec: Super Power niečo.

Dalibor Cicman: Super Power Mega Mutant 3000. No a my sme sa potrebovali voči nim vymedziť. Čiže my sme ako keby potrebovali alebo pre nás bol výhodný hravý, zapamätateľný, jednoduchý názov, ktorý pôsobí odlišne ako zvyšok kategórie a my sme sa potom odlišili aj packagingom aj ďalšími vecami. Čiže my sme boli veľmi vystrčali z radu oproti všetkým tým firmám, čo boli na trhu a mňa proste strašne bavili komentáre a to som si povedal, že to je úspech, že tam napísal nejaký kultúristu, čo si to dovoľujete takto nazvať fitness firmu, že fitness firma sa má volať Mutant 3000 nie GymBeam.

Mišo Ukropec: A má to byť, má to byť lesklé a má tam byť napísané svalové.

Dalibor Cicman: Presne tak a super. Toto sme presne chceli. Čiže ako malo to byť vymedzenie voči tej kategórii a zároveň my sme ako keby chceli od začiatku sa pozicionovať na ženy. Tiež možno-

Mišo Ukropec: Na ženy?

Dalibor Cicman: Áno, prvé roky my sme mali normálne v menu, že muži a ženy, že to sme boli tiež ako jediní, že proste celá naša konkurencia mala, že proteíny, kreatíny a my sme mali pre mužov, pre ženy a my sme predávali dosť veľa proteínov na dosť iracionálnu vec, že to sú proteíny pre ženy, ale to akoby reálne neboli proteíny pre ženy. To boli tie isté proteíny ako pre mužov, že my sme akoby neklamali tie ženy, ale oni mali proste z toho akoby lepší pocit, že to sú produkty určené pre nich. Mimochodom, dneska sme riešili niečo veľmi podobné, že som mal deja vu, že strašne rastie dopyt po kreatíne u žien, ale zase majú ten istý pocit, že kreatín, že to sú svaly, že nebudem náhodou príliš svalnatá. Sme práve dneska riešili tému, že spravíme ako keby kreatín pre ženy, čo je akoby ten istý kreatín, len je to také mentálne ubezpečenie alebo zjednodušenie, že nemusíte sa báť, že nestupne vám z tohto kreatínu testosterón, nezhrubne vám hlas, že toto je produkt určený pre vás.

Mišo Gula: A chlapom zase poviete, že zhrubne vám hlas. Väčší sa vám-

Mišo Ukropec: Dobre, super, môžeme asi ukončiť tento čas. Takže deti umyť zúbky do postieľky a o týždeň pokračujeme.

Mišo Gula: Díky.

Dalibor Cicman: Vďaka.

Mišo Ukropec: Čau, čau.

Zdieľať:LinkedInFacebook