#551 h 2 min
#55 hosť Michal Pastier - Príprava na tvorbu značky
Vypočuj si audio
Počúvaj a pozeraj na:
Zhrnutie epizódy
Michal Pastier s moderátormi začína prechádzať svoju Žltú knihu – prvou fázou, prípravou na tvorbu značky. Začína sa „zrkadlom“: ak si sám neujasníte, čo chcete, nebude vám to vedieť povedať žiadna agentúra ani konzultant a skončíte frustrovaní. Pastier hovorí, že je v poriadku priznať si, že len experimentujete, alebo že máte lifestyle biznis, a že najväčším rizikom pri objednanej stratégii je, keď ju firma potom nerealizuje. Mišo Ukropec kritizuje frázu „cesta je cieľ“ ako výhovorku pre prokrastináciu a rozpráva, ako si dôveryhodnosť u veľkých zákazníkov „kúpil“ investíciou do prvých projektov. Pastier varuje pred mentormi s jediným úspechom, radí nemať mindset začínajúcej firmy a pôsobiť ako firma, akú si predstavuje cieľová skupina. Opisuje „rutinu z nechcenia“, prečo je budovanie značky budovaním budúceho dopytu a prečo netreba posadnuto hľadať originalitu – stačí naplniť predstavu kategórie a jemne sa odlíšiť. Na záver vysvetľuje, prečo začínať pri „kmeni“ prvých zákazníkov, na príklade Red Bullu, a ako by mala realitná maklérka na LinkedIne ukazovať emočný moment schválenej hypotéky namiesto bytov.
Hlavné myšlienky
- Kým si sami neujasníte, čo chcete, podľa Pastiera vám to nepovie žiadna agentúra – a potom budete nadávať, že agentúry sú idioti.
- Je v poriadku priznať si, že len experimentujete alebo máte lifestyle biznis; podľa Pastiera to ľudí oslobodí od nereálnych očakávaní.
- Najväčším rizikom objednanej stratégie je podľa neho to, že ju firma potom nerealizuje.
- Mišo Ukropec považuje frázu „cesta je cieľ“ za výhovorku na prokrastináciu – cieľ sa môže meniť, ale treba ho mať.
- Pastier odporúča nemať mindset začínajúcej firmy, ale pôsobiť tak, ako si vás predstavuje ideálna cieľová skupina.
- Podnikateľ je podľa neho človek, ktorý sa stretne aj vtedy, keď sa mu nechce – „rutina z nechcenia“ patrí k podnikaniu.
- Budovanie značky je podľa Pastiera budovanie budúceho dopytu; preto má LinkedIn zmysel začať dnes.
- Netreba posadnuto hľadať originalitu – stačí naplniť predstavu kategórie a jemne sa odlíšiť; každý je iný už svojou povahou.
- Prvé peniaze a spätnú väzbu podľa neho prinesie „kmeň“ – úzka skupina najbližších zákazníkov, ako boli pri Red Bulle študenti.
Kapitoly
Zobraziť všetky kapitoly (14)Skryť ďalšie kapitoly
Citáty
Budovanie značky je budovanie budúceho dopytu.
Ak nemáš cieľ, nemôžeš zlyhať.
Cesta je cieľ. Lenže na konci tej cesty je nejaká cieľová destinácia.
Popis epizódy
🎥 V tejto časti sa pozrieme s Mišom Pastierom na to, ako si vybudovať silnú osobnú značku, nastaviť jasné ciele a ovládnuť LinkedIn ako profesionál!
👉 Hlavné témy:
Prečo je dôležité nastaviť si zrkadlo a prevziať zodpovednosť.
Ako si vybudovať dôveryhodnosť a stať sa expertom vo svojom odbore.
Pravda o autentickosti a originalite v budovaní značky.
Prečo je stanovenie cieľov nevyhnutné a ako prekonať strach zo zlyhania.
Praktické rady, ako skombinovať ziskovosť s vášňou v podnikaní.
Podeľ sa o svoj názor na túto časť v komentároch!👀 Nezabudni dať LIKE, ZDIEĽAŤ a PRIHLÁSIŤ ODBER, aby ti neunikli ďalšie tipy a inšpiratívne rozhovory!
Prepis epizódy
Zobraziť celý prepispribližne 56 min čítaniaRozbaliťZbaliť
Prepis vznikol automaticky (ElevenLabs Scribe) a je mierne upravený. Môže obsahovať drobné chyby v rozpoznaní slov alebo hovoriacich.
Michal Pastier: Ak si neurobíš zrkadlo ty, tak nech to ti povie, čo má robiť a potom budeš nervný z toho a budeš hovoriť, že agentúry sú idioti a konzultanti sú idioti. Ak trpíte syndrómom všetci sú idioti, tak možno vy ste problém. Ak nemáš cieľ, nemôžeš zlyhať. Nepotrebujete originálny biznis, ale originálnu značku. Dôveryhodnosť je korelácia s popularitou. Čím viac ťa ľudia vidia, tým pádom si dôveryhodnejší.
Mišo Ukropec: Tento podcast vám prináša Infotech. Ak potrebujete softvér a neviete na trhu žiadny nájsť, je to jednoduché. www.infotech.sk.
Mišo Gula: Dobre, tak kým si Mišo pozrieš, že o čom vlastne budeme rozprávať, lebo už dlho tú knihu nevidel.
Michal Pastier: Hele, pôjdeme podľa knihy a toto je to, že naozaj poďme akože postara-
Mišo Ukropec: Ale, ale, ale, ale, ale, ale ku-kuš, začni.
Michal Pastier: Ale čo kuš, však to už je-
Mišo Gula: To už je začnete.
Michal Pastier: Peklo krátkej pozornosti. Tridsiata druhá strana máš po dve sekundy. Úvod, nikto nemá čas.
Mišo Gula: Presne tak.
Mišo Ukropec: Čočo Fišočík.
Mišo Gula: No. Nazdar Kolotočár. Ideme na to. ideme podľa knihy. Ideme dať pridanú hodnotu vám, ľudí, ľudí, ľuďom, čo, ste na LinkedIne aktívni. Ideme to skúsiť prekladať do LinkedInovej reči a snáď to takto bude počúvať. Ty vole, neviem.
Mišo Ukropec: No keď nie, tak-
Michal Pastier: Uvidíme.
Mišo Gula: Sorry.
Michal Pastier: Uvidíme.
Mišo Ukropec: Tak môžeme si urobiť o tom fotku.
Michal Pastier: Môžeme ísť ani postupne, čo vás-
Mišo Ukropec: Podpíšeš mi knižku?
Michal Pastier: To si rozmyslím ešte.
Mišo Gula: To podľa toho, ako dopadne dnešné nahrávanie podľa mňa.
Michal Pastier: Uvidíme.
Mišo Ukropec: Prosím.
Mišo Gula: Prosím ťa, začína to celé zrkadlom. Čo si pod tým človek má predstaviť?
Michal Pastier: Ajaj. ďakujem za otázku.
Mišo Gula: Musíš taký tenší hlasok dať na to.
Michal Pastier: Že veľmi v stručnosti. Ak si nerob, ak si neurobíš zrkadlo ty, tak nech to ti povie, čo má robiť a potom budeš nervný z toho a budeš hovoriť, že agentúry sú idioti a konzultanti sú idioti, lebo si nechal za seba rozhodnúť o niekom, o sebe niekomu cudziemu. Takže ak trpíte syndrómom všetci sú idioti, tak možno vy ste problém. A problém je-
Mišo Ukropec: Počkaj, počkaj, počkaj, ja k tomu, že ja som, že ja som neni lietadlo?
Michal Pastier: To je o tom, že presne, že, že ľudia sa snažia outsourcovať všetko vo svojom živote, lebo nemajú čas, ale vo finále ty len prokastinuješ prácu a robíš nejaké projekty. A však tu máme nejaké hodnoty firmy a tuná neviem čo, ale to ti robia ľudia mimo teba a niekedy celé tímy a vo firme to robia ľudia, ktorých aj tak potom vyhodíš, ale oni trávili pol roka proste zbieraním hodnôt a robením pozicioningu, ale oni to robili mimo, mimo teba. Takže ty ako founder alebo proste niekto vo vedúcej pozícii alebo človek, ktorý budovať svoju značku a či je to osobná značka alebo firemná značka, čokoľvek. Takže moje odporúčanie je, a to je znovu, toto neni kom, to je presne, že v komerčnej knihe by toto nemalo byť, lebo toto ľudia nechcú počuť, že vlastne, že majú pracovať na sebe a prvo akože pozrieť sa do seba. Ľudia budú robiť všetko pre to, len aby neriešili seba. Všetko budú pre to robiť. Preto, preto ja mi príde, že najväčšie nebezpečie je to, že presne začneš riešiť hneď LinkedIn. Dajte mi desať tipov pre LinkedIn alebo teraz som bol niekde: „Čau Mišo, vieš čo podnikám? Mám ísť na Facebook alebo Instagram?“ A to je presne tá vec, že vlastne je to proste krok číslo riti devätnásť, ale už ho chceš riešiť a neriešiš ten prvý, lebo to bolí. Takže toto je-
Mišo Gula: Je ťažké si odpovedať na otázku, čo vlastne chceš.
Michal Pastier: Čo vlastne chceš? Ale je to strašne zdravé, lebo aspoň neni, teraz nehovorím to, že príď k odpovedi, ale zaži si ten proces, že si preber zodpovednosť za svoje činy. Zaži si to, aké to je proste najprv.
Mišo Ukropec: To nemyslíš vážne, že mám manažovať vlastný osud?
Michal Pastier: A je to hrozné. Ja viem. Preto hovorím, že toto je, že antikniha v podstate, že antimarketing, keby to vyšlo v Amerike, tak by to bolo, rozbehnite svoje podnikanie do desať dní alebo umenie podnikať. Neviem. Rozumieš, že by to bol taký ten nejaký, že mega bullshit. A toto je asi prvá kapitola, ktorá ľudí absolútne vyvedie z miery. Čo ja mám čo od seba? A počuj, kde mám tých desať tipov pre LinkedIn? Vieš, hm, hm, hm. Takže zrkadlo je o tom, že ti pomôže spoznať tvoje ciele a tvoje motivácie.
Mišo Gula: My, my sme aj, prepáč, len aby som to doplnil, že, my sme častokrát hovorili aj o tom, že ak, ak má niekto s týmto na začiatku problém, tak vravím mu, že: „Kámo, predstav si, že už si dosiahol nejaký, nejaký plán, že máš desaťtisíc, dvadsaťtisíc, tridsaťtisíc followerov. Ako chceš, aby ťa tí ľudia poznali? Prečo ťa sledujú tí ľudia?“ Toto môže byť jedna z, z, z, z, jeden zo spôsobov, ako si vlastne tú motiváciu ako keby zvoliť alebo ten, ten cieľ, že čo som, dosiahol som to a prečo som to dosiahol, hej?
Michal Pastier: Úplne v pohode môžeš povedať, že idem iba experimentovať. Ale keď to povieš nahlas, tak potom nebudeš tlačiť na ostatných, aby ti dali fatálne a jasné odpovede, lebo si v experimentálnej fáze. Takže poznanie oslobodzuje. Povieš si, že ešte robíš experiment, tak rob experiment a už proste vieš ako. Ale presne keď máš, ideš naozaj hlbšie zrkadlo, takže čo od toho očakávaš a čo z toho chceš mať ty ako osoba, nie ako nejaká firma, hej? Čo považuješ za úspech ty? Ty konkrétne nie tvoji rodičia, nie tvoji kolegovia, nie susedia, v tých ktorej žiješ. Že akonáhle začneš, ľudia ako keby zabudli počúvať sami seba, že ty máš toľko ako keby nakódovaného, ako by si mal byť, ako by si mal riadiť firmu. Ja to počúvam každý deň. „Mišo, predsa to nemôže fungovať. Ty by si mal chodiť v saku. Mišo, to predsa nemôže fungovať. Ty by si mal proste robiť iba jednu firmu. Mišo,“ proste, že neustále ten tlak tých ľudí, ktorí vás chcú ako keby zmačkať na svoj obraz alebo svoju predstavu je šialený. Ale vy keď máte tú konfidencu robiť si podľa seba a spoznať v tom, že vy nemusíte robiť veci unikátne, inovatívne, originálne, robiť po svojom. A to je obrovský dar, keď zistíš, že čo to znamená po svojom.
Mišo Ukropec: To sa volá sloboda.
Michal Pastier: To sa volá sloboda a to je, ale s tým súvisí aj zodpovednosť. A tam je asi tá ďalšia vec v tom zrkadle je presne o tom, že zrkadlo vašich hodnôt. Ak si za niečím stojíte, máte názor. Ak máte názor, máte tému. Ak nemáte názor, tak dobre a o ten si zapadnete a tak ďalej. To znamená, že ty ak nemáš prachy, máš len seba- Tak vieš naozaj cez ten názor veľmi rýchlo ako keby robiť vlny v tej komunikácii.
Mišo Ukropec: A toto vieme, že to funguje. Lebo sme to proste urobili ako v úvodzovkách instantne.
Michal Pastier: Hej, len potom si zaplatíš nejakú debilnú stratégiu a ti vyjdeš nerob zľavy alebo stratégia, že choď na LinkedIn a to je tá stratégia. Vieš, že to je úplne, že ľudia potom sú ofackaní taktikami úplne nezmyselnými. Ale keby si zamyslel, že poďme hľadať proste, že aké sú strachy, poďme hľadať, aké sú obavy, poďme hľadať proste, že za čím si budeme stáť. Tak to je veľmi zaujímavé, lebo raz človek zistí možno, že proste je chuj a nemá hodnoty.
Mišo Gula: Oni si tí ľudia neuvedomujú, že, že akúkoľvek cestu si zvolíš, lebo ty potrebuješ poznať nejaký ten cieľ. Hej? Čiže to zrkadlo by ti malo pomôcť-
Mišo Ukropec: Nepoznať.
Mišo Gula: Stanoviť nejaký-
Mišo Ukropec: Stanoviť cieľ.
Mišo Gula: Stanoviť si nejaký cieľ.
Michal Pastier: Ne, áno, že presne, že vieš prečo to robíš, ale niekedy, niekedy ty nepoznáš ani ten cieľ. Že niekedy podľa mňa sa veľmi ako tlačia na ten cieľ, ale keď spoznáš až seba, tak ty aspoň si uľahčíš už tomu cieľu akokoľvek pôjdeš, ale aspoň nepôjdeš proti sebe.
Mišo Gula: Vieš, ale chcel som po-po na to povedať, že, že ak akákoľvek agentúra alebo ktokoľvek externý ti dá nejaký kompletnú stratégiu, kompletný plán, ale on proste fungovať nikdy nebude.
Michal Pastier: No jasné.
Mišo Gula: To je akože tá, tá cesta k tomu cieľu je plná fuck upov. To proste je-
Michal Pastier: Áno.
Mišo Gula: Fuck up za fuck upom a ty sa musíš prispôsobovať. Ale ak nevieš, kde je ten cieľ, čo chceš dosiahnuť, tak potom nevieš, ako sa tomu máš prispôsobiť.
Michal Pastier: Keď si teraz povedal to o tej agentúre, o tej stratégii, tak podľa mňa najväčšie riziko, ktoré je, že väčšina founderov si neuvedomuje, respektívne keď si niečo, keď to objednajú, tak čakajú, že tam príde niečo absolútne nové. A potom tam máš, ale veď to vieme.
Mišo Ukropec: A robíte to?
Michal Pastier: Ale nerobíte to. Ale veď to vieme, ja to vás platíme, že to nerobíte to. To ako keby mi niekto povie, že no to je jedno. Takže to je ako najčastejšia vec, že preto ty potrebuješ mať veľmi confidence partnera, ktorý sa ti nevtiera, aby ti povedal, že vy ste to povedali. Áno, ja vám to hovorím naspäť, ale sami to cítite, sami to a nerobíte to. Prečo to nerobíte? A potom sa, potom sa rieši, prečo to nerobíte. Lebo veľa founderov je tak egoistickí, že oni čakajú, že len nové ohňostroje, nové veci, a preto oni majú, oni sú fetky AI a fetky nových prístupov a fetky nových vecí. Proste len novost, novost, novost, lebo to je prokrastinácia od zodpovednosti. Ty si nevyriešiš fundamentals, ale už skáčeš sedem krokov dopredu. Takže preto ako keby je dobré mať také tie otázky, také úplne, úplne základné, také, také tie, čo bolia, že ako značka si stojíme za tým, nikdy nebudeme stáť za tým, nikdy neprestaneme, vždy sa stredíme. Naším záväzkom je a keď si to identifikuješ, všetko ti pôjde ľahšie.
Mišo Ukropec: Mne strašne lezie na nervy veta, ktorú po-keď, keď počujem, a to je, že cesta je cieľ. Hej? Lebo toto je zo všetkých tých zen budhistických- Akože smerovaní. Áno, cesta je cieľ. Lenže na konci tej cesty je nejaká cieľová destinácia. Ona sa v čase samozrejme mení, lebo však podľa veku neviem čo, rodinných okolností a tak ďalej. Moje víz-, moja vízia v živote, či pracovná, či súkromná sa nejako vyvíja, ale tá cesta nejde akože drifting around proste, že som ako na nejakej, nie no niekam idem, mám nejakú vyhliadku. A to sa, toto vždycky používajú ľudia, ktorí si odmietajú tú cieľovú destináciu nastaviť, lebo ten nastavený cieľ ich potom zaväzuje pred okolím k tomu cieľu šlapať. Lebo potom, ja keď vyslovím, že cie-, smerujem za tamtým a potom nevidia, ako na tom robím, tak potom samozrejme som pred nimi stratil tvar.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: Ale keď poviem, že no cesta je cieľ, že ja akože robím na čom, no teraz skúmam to, teraz skúmam hento. To je perfektná výhovorka na, na, na, na prokrastináciu alebo začúvem tú prokrastináciu schovať. A pritom to nastavenie si zrkadla je presne to, že tak teda robím alebo nerobím na tej vyhliadke, ktorú som si vymyslel.
Michal Pastier: Ak nemáš cieľ, nemôžeš zlyhať.
Mišo Ukropec: Veľmi.
Michal Pastier: A to.
Mišo Ukropec: Toto pár ľuďom asi pomeškoslim.
Mišo Gula: Tu mi chýba to memečko s tým.
Michal Pastier: Ak, ak nemáš cieľ, nemôžeš zlyhať, vieš, lebo ako sa dá tam môžeš zlyhať. Ľudia sa boja toho, že bude nejaký fuck up. Takže to si povedal veľmi správne, akože.
Mišo Ukropec: No a toto je výborné. Nemáš víziu? Výborne nemôžeš zlyhať.
Michal Pastier: Alebo maj víziu typu-
Mišo Ukropec: Lepší svet.
Michal Pastier: Áno, lepší, let's make world better place a customer centric. My sme tu na taká, že jedna rodina, takéto chujady, čo sú vlastne bezobsahné blbosti typu voda je vodnatá, hej, že nemôžeš zlyhať.
Mišo Ukropec: Robme mokrú vodu.
Michal Pastier: Áno, mokrá voda. Takže ale ako keby druhá vec, čo nachádzam veľmi často je problém a to keď riešim, v podstate to je taký až mentorship tých founderov, lebo to prinesie agentúry a tým dáš, viete čo chcem? Názov, identitu a drvivá väčšina firiem je taká jasné, to dáme. A ja sa začnem pýtať dobre a prečo? Čo z toho očakávate? A my niekedy zistíme, že tá firma neni nastavená, neviem, pro klientsky alebo pro biznisovo, je to lifestyle biznis. Ten človek to len chce mať. A niekedy potom akože je veľmi zaujímavé akože potom, že a to je dobré niekedy si uvedomiť, že tak si firma alebo si lifestyle biznis. A keď to len povieš, tak ich to strašne oslobodzuje od budúcnosti, lebo potom vedia, že aha, toto je lifestyle biznis. Možno by som mohol mať ešte niečo bez ziskové a zarábať, ale nebudem aspoň drtiť okolo seba ľudí, lebo to je môj lifestyle biznis. Ale je to veľký rozdiel, keď robíš lifestyle biznis, lebo to chcem a poserte sa. Alebo keď to robíš tak, že počúvam cieľový trh, cieľovú skupinu, počúvam kategórie a to je úplne iná hra, úplne iná hra. Ľudia to mixujú. Oni mi, oni vlastne chcú mať aj lifestyle, ak chcú mať aj trhové veci, ale tie trhové veci väčšinou, väčšinou idú proti tebe, lebo takže to je veľmi zaujímavé, že keď to roz-, keď vlastne spoznáš seba. Ježiš, ja to som vlastne podľa seba a serem na zákazníka alebo ako investor. Príde niekto za mnou a začne hovoriť no ja by som akože ja chcem urobiť toto a toto takéto to a ja chcem urobiť toto, tak to je väčšinou, že lifestyle biznis. Ale máš investorov, ktorí prídu s tým, že analyzovali sme potreby zákazníkov a prišli sme na to, že toto ľuďom chýba. My sme ich vypočuli a ideme dodať toto. Takže ty máš normálne, že-
Mišo Ukropec: Data.
Michal Pastier: Ale nielenže dáta, ale ty máš, že ten človek hovorí o zákazníkoch. A veľafandro hovorí o sebe. Ja som vymyslel, viete pán pastor, vymyslel som také niečo alebo vymyslela som teraz takú firmu. Oni hovoria, že o sebe, o sebe, ale potom máš takých tých ľudí, ktorí hovoria vlastne o tých ostatných a tam chceš ísť investovať. Tam chceš dať peniaze, lebo ten človek je len ako keby, on je len sprievodcom tej trakcie.
Mišo Ukropec: No ale toto je dobrý bod. Ja som to minule riešil s teraz najstarším synom, že aké sú motívy k podnikaniu, lebo v škole proste majú nejakú modernú všeobecnú ekonomickú teóriu, neviem, jak sa to teraz volá a že, že cieľom podnikania je dosiahnuť zisk. A to mi ako netvrdil on, ale teda bolo to ako predmet debaty v súvislosti s tým istým predmetom. Hovorím, Mišenko, to určite neni pravda, že to je primárny cieľ podnikania. Viem si to predstaviť v nejakých životných fázach človeka, v nejakých životných fázach tej firmy a tak ďalej. Akože jo, je to súčasťou tej hry, ale povedať, že sto percent firiem má ako hlavný parameter dosahovanie zisku je blbosť nekonečná. Keby to tak bolo, tak by Finstaty a všetko ostatné vyzeralo úplne ináč. Nie, oni chcú mať, že komfortný život a s tým jak to je, sú oni úplne ako v pohode a že im to proste hodí toľko, toľko peňazí. Keby bolo cieľom maximalizovať zisk, tak si nekúpi hento, tamto neviem čo, ale proste má peniaze. Iného proste baví mať kaviareň alebo kováčsku dielňu alebo čo ja viem proste čo. A on chce robiť tú vec, ktorú robí. Nevie to robiť ako zamestnanie, robí to teda ako nazvem to, že biznis, ale uživí to jeho a jeho ženu. Bodka, koniec. Expandovateľnosť nula. Nedá sa to narásť, ale jeho to baví, jeho to živí.
Mišo Gula: No hej, ale to je remeslo, to nie je, to nie je podnikanie.
Michal Pastier: Nemusí to byť remeslo, to môže byť len akože forma sebarealizácie. Niekto proste-
Mišo Ukropec: Áno, ale jeho to živí a to mu stačí. On nepotrebuje akože ísť ďalej. A potom sú takí, ktorí chcú, že money, money always sunny. Hej? A tam potom ako tá téma škálovateľnosti a rastu do sveta a neviem čo, big visions, to potom zrazu téma je. Ale pre ku-pre väčšinu ľudí to téma vôbec neni. Oni chcú byť de facto, že živnostník lomeno chlba väčší živnostník a to mu stačí, lebo už keď máš viacej ako päť ľudí, už potrebuješ mať nejaký stredný manažment, to ťa potom stresuje a tak ďalej. To je kopa problémov s tým.
Mišo Gula: Ale, ale tá primárna definícia je o, o firme a o podnikaní, nie o, o tom, že niekto niečo robí. Chápeš? Čiže ako to, to sa hovorí o tom, že, že tvoj cieľom firmy proste nie je dobro svetla, dobro sveta alebo priateľská rodinná atmosféra v sociálnej firme.
Michal Pastier: Ty si nebol na konferenciách posledných päť rokov, že?
Mišo Ukropec: Počúvaj, počúvaj, počúvaj.
Michal Pastier: Alebo reklamné agentúry superia purpose, ale nie v
Mišo Gula: profitabilite.
Mišo Ukropec: Takto ale, že za tou firmou, pokiaľ neni kotovaná na burze, tak vždycky je akože fyzická osoba vlastník a tá určuje smerovanie tej firmy.
Mišo Gula: Jasné, ale nerobí to kvôli zeleným očiam, robí to ku, začal to určite robiť kvôli zisku.
Mišo Ukropec: Nemusí to tak byť.
Michal Pastier: Druhá väčšina je sebarealizácia, lebo úplne základná motivácia je, že chcem pocítiť osobnú slobodu alebo jednoducho nechcem mať šéfa, nechcem mať šéfku.
Mišo Ukropec: Peniaze tam vôbec nemusia.
Michal Pastier: To je celé. Peniaze a preto je dobré to poznať o sebe, lebo tým pádom si veľa vecí odpustíš, lebo vlastne nebudeš hardcorovou, ako keby pri, pri prístupe k tomu biznisu, ale naozaj ide o tvoj životný štýl. To teraz som len-
Mišo Gula: Dobre, čiže keď, keď bude vytvárať stratu tá firma, tak aj tak to budem robiť, lebo sa sám realizujem?
Michal Pastier: Však koľko tak ľudí robí?
Mišo Gula: No počkaj, lebo zdochneš, ako teraz mi ide o to, vieš že.
Michal Pastier: Je im to jedno, ale dôležité je, že zdochnú sami a slobodní a tak ďalej.
Mišo Ukropec: Keď si kukneš na Finstate čísla firiem, tak tam proste oni si tú firmu vycucajú napriek tomu, že riskujú jej budúcnosť, všetko, proste uspokojujú svoje potreby. A čo bude zajtra? It's a problem for the future Homer. Čau. Ako nefunguje to takto.
Michal Pastier: Tam sme boli pozri takého obrovského tendra, kde veľká, veľká firma, čo má televízne kampane, proste išla, chceli nejaké zmeny a my im hovoríme, že analyzovali sme trh, analyzovali príležitosti. My nevidíme dôvod pre tieto zmeny. To znamená, predpokladáme, tieto zmeny nemajú spoločenskú objednávku, nemajú trhovú objednávku. Zjavne niekto interne vo firme chce zanechať nejaký heritage. Je to tak, že áno, jeden člen predstavenstva sa rozhodol. Ďakujeme. Odstupujeme od tohto projektu, pretože toto dlhodobo bude poškodzovať vašu firmu. A sú tu ide agentúry, ktorým to je absolútne jedno, radi to spravia. A fakt sa aj tak stalo, že ty máš ľudí, ktorí sú naozaj, že dostanú sa do nejakého korporátu a chcú tam zanechať stopu a im je fakt jedno, že shareholder value alebo čokoľvek. Oni tam chcú len svojim kamarátom povedať: „To som ja spravil.“ A potom idú preč.
Mišo Gula: Postaviť si komín.
Michal Pastier: A je to brúser na päť, na päť rokov a narušia konkurenciu a tak ďalej. A to je, má mať tie gule, že odhaliť to. Mať tie gule, ako keby nepomáhať deštruk-seba deštrukcii firiem. A no tak to je jedno proste. Ale ďalšia vec, ktorá je akože výborná ukážka, skúška tej správnosti je, keď zisťujeme tie reálne motivácie, že prečo ste začali a čo vás akože k tomu motivuje. Niekedy len nevedia, ale my sa potom k tomu dostaneme postupne. Ako je to nejak vyple na, na, na, navonok. Výborné otázky sú typu, že dá sa tento cieľ dosiahnuť aj bez vlastnej značky? Dá sa tento cieľ dosiahnuť spoluprácou s niekým iným? A tam vlastne zisťujeme to, že či to naozaj tí ľudia chcú riešiť niečo a pomáhať, alebo či chcú oni niečo spraviť. Lebo niekedy to je fakt, že niekedy len proste chcú len niečo mať, niekedy chcú fakt niečo pomôcť a niekedy im pomôžeme, že však tu nás spolupracuj s týmto, bude to rýchlejšie. Aha, fakt.
Mišo Ukropec: Môžeme si aj tú knižku otvoriť, lebo vy tam listujete. Ty si ju, ty si ju napísal a v nej listuješ. Ty kontroluješ, či nečíta nejaký-
Mišo Gula: Hej, hej, či nečíta bullshity, ale že-
Michal Pastier: Alebo, že dá sa tento cieľ dosiahnuť získaním existujúcej značky. A to je crush na tých ľudí, lebo zrazu si uvedomia, že ty vole, fakt by to bolo ľahšie. Ale oni chcú to niečo vlastné svoje. A ty vieš-
Mišo Ukropec: Ego.
Michal Pastier: Ego, ego, ale ty, ale ty vieš len počúvať. Ty vieš uspokojiť ego stránku aj finančnú stránku a povieš mu dobre, kúpte toto. Toto už má trakciu, má to trh, má to zákazníkov a to svoje ego tam dajte cez to, ako to zlepšíte. A ty si práve zachránil, že strašne veľa času tomu človeku. Ale bežná agentúra by ti povedala my vám to celé spravíme from scratch ale idú po peniazoch.
Mišo Gula: No ale mňa by zaujímalo, ako ten, ako ten cieľ prispôsobiť naozaj pre človeka, ktorý si chce budovať svoju osobnú značku. Ja viem, že to môže byť trochu iné, ale myslím si, že strašne veľa tých vecí, čo, čo tu je, lebo sám som to na sebe skúšal, akože tú knižku si-
Mišo Ukropec: Ale ten, ten, ten motív. Však teda on, mne sa strašne páči tá, strašne veľmi sa mi páči ten motív toho experimentovania.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: Lebo mňa keď sa ľudia pýtajú, že ty si mal, no ja som vedel, že tu je budúcnosť. Nevedel som, jak to spravím, nevedel som, kde presne je, ale bolo mi jasné, že keď to tam alebo že keď ten svet tam ide, tak ja to potrebujem preskúmať. Nemám to zadanie, som ako mám pocit, že jeden z velice, velice mála, kto v tom aj nejakým spôsobom uspieva. Hej, takže nemám vlastne ja veľa ľudí, na ktorých sa môžem akože obzieť, že, že, že vidím track record u niekoho iného. Proste musím si vybudovať ten svoj sám. Ale ja som išiel za vierou. Hej, že keď všetci hovoria, že to tam nie je, tak-
Michal Pastier: Áno, ale tam treba zároveň vieš, ty to dáš ako povahou, ale veľa ľudí ako keby nevedia to dať a potrebujú tie peniaze, takže ty ich potrebuješ v určitom momente zastaviť a povedať im, že ak chcete spraviť toto, je to v poriadku, ale možno nemáte také rezervy finančné. Mali by ste robiť niečo, z čoho budete zarábať, že majte cash cow, urobte produkt, ktorý sa predáva a popritom majte svoj lifestylový produkt. A toto je dobré mať tú druhú stranu, ktorá ťa aj zastaví od robenia chujady, aby si prežil do toho, že sa realizuješ. Lebo nie je každý ako Dyson, že teraz, že živí ma manželka, sedem sedem rokov budem v garáži niečo robiť na Slovensku nemáš také rezervy. To znamená, že potrebuješ profitability, profitability-
Mišo Ukropec: Vlastne môj, môj starý biznis je vyriešenie mojej vlastnej chujady s Tinzom. Výborne. A v pohode, povedal som to ja, povedal som to ja. Nemusíš z toho robiť problém.
Michal Pastier: Vieš, že, že dôležité je o tom, že však začni, poď alebo, alebo buď buď k sebe úprimný a tebe sa uľavčí. Ale hlavne ide o tej spolupráce potom, aby si neblamoval všetkých. To je najčastejšia vec, že ty to nemáš vyriešené, ale všetci sú chuji. Takže ako keby toto ti pomôže potom neblamovať tých ostatných a nevyhovárať sa na nich, ale prevziať zodpovednosť. Aha, veď ja som takto chcel. Ja som chcel ten experiment, ja som chcel vlastne neziskovosť, ja som to chcel. A potom bude sa ti ľahšie ako keby robiť aj brífy pre agentúry, pre ostatných.
Mišo Gula: Ale je to akože čas-čas-častá chyba startupov to, že ten founder, keď má za sebou nejaký úspešný biznis, začne nový biznis a častokrát robí to, že ho dotuje z tej svojej vlastnej firmy.
Michal Pastier: No jasné.
Mišo Gula: A neuvedomuje si, že vlastne robí si zle.
Michal Pastier: A najčastejšia chyba, ktorú vidím, ako keby, keď že niekto exitne firmu, ide robiť niečo úplne iné alebo ide vyskúšať. A tých ľudí treba varovať, že ideš do niečoho, čo je akože veľká šanca, že absolútne nebude fungovať, lebo nemáš s tým skúsenosť. Vieme, že si to chceš splniť tento sen. Daj si tam nejak čo ja viem, že tri roky, štyri roky uvidíš. Ale najčastejšie ľudia potom idú úplne do niečoho iného. Lepšie využiť proste to, čo si mal niečo predtým, že buď máš industry knowledge alebo máš kontakty alebo niečo to máš leverage, ktorý je že, že extrémny a trošku tých ľudí akože upratať. Tak rieš to ego a cez nejaký možno hobby projekt, ale firemne možno ako potrebuješ trošku zarobiť ešte.
Mišo Gula: Najhoršie, čo sa ti môže stať, keď ti vyjde hneď prvý biznis,
Mišo Ukropec: lebo ty-
Michal Pastier: Ježiš, to je najhoršie.
Mišo Gula: Ty nechápeš, že ďalších deväť ti nevyjde.
Michal Pastier: A potom si najhorší angel investor na svete, lebo tam je taká celá kapitola o tom, že pozor na ľudí, čo mali šťastie.
Mišo Ukropec: Hm.
Michal Pastier: To je najhoršia kategória. Tí ľudia len náhodou boli niekde, čo malo trakciu alebo sa len priviezli s niekým niekde, ale idú teraz proste mentorovať startupy a najčastejšia vec, ktorá sa deje, je to, že teraz som mentoroval jeden startup a oni hovoria no a taký ten druhý angel investor nám hovoril, že aby sme pozastavili veci, kým nemáme inovatívny produkt. Že čo? Však kto vám toto preboha povedal? Však nebol to nejaký človek z korporátu, ktorý si akože splní sen angel investora? Lebo toto je totálny bullshit. Ty potrebuješ choď, choď, choď, choď, choď a nečakaj, lebo neprežiješ do toho roku.
Mišo Ukropec: Fail fast.
Michal Pastier: Áno, že fail fast. Akože, takže naozaj ja mám veľký strach z človeka, čo má jeden úspech alebo nebol sorentrepreneur alebo je z korporátnik, ktorý teraz ide robiť, rozdávať peniaze, ide radiť podnikateľom.
Mišo Ukropec: Zamestnanec.
Michal Pastier: Zamestnanec, ktorý ako keby doteraz neprebral zodpovednosť a ide im hovoriť, že ale nie, počkajte, ešte urobte dokonalý produkt. A čo ti šibe? A toto, toto, toto je ako keby to je strašné riziko. A tí ľudia fakt, že oni ich poslúchali, že jasné, my sme zastavili veci, zastavili sme všetko, lebo ideme hľadať inovatívny produkt. Ale Kristus na ňami, to je, to je nula celá nula nula nula nula nula nula jedno percento, že tam to vyjde. Proste urobte niečo, čo už má trakciu. Choďte do kategórie, ktorá má trakciu, urobíte o tri percentá lepšie a zarobte peniaze a potom robte, čo chcete. Ale no a toto je vlastne to, čo sa dá na tom trhu.
Mišo Ukropec: A čo sa volá, ako sa volá druhá kapitola?
Mišo Gula: Fuck upy.
Mišo Ukropec: Facka.
Michal Pastier: Facka, facka, facka. No facka je-
Mišo Ukropec: Lebo s tým to bezprostredne súvisí. Takže vážení, krok jedna, upracte si víziu. Neviete si upratať? Máme teda skratku. Nazvite to, že experimentujete.
Michal Pastier: No.
Mišo Gula: Ale tak to je, že je to jedna z možností.
Mišo Ukropec: Je to jedna-
Mišo Gula: Ako ja by som teda úplne neodporúčal každému experimentovať. To je fakt, fakt len keď aspoň po dvoch hodinách rozmýšľania nad tým, aký je tvoj cieľ, nedôjdeš k ničomu. Začni experimentovať, ale-
Michal Pastier: Tam bolo takých trinásť omilov pri budovaní značky, že vlastne facky, lebo ľudia tak rezperste riešia, že my sme začínajúca firma a tak im hovorím, že nebuď, nemajte mindset začínajúcej firmy, robte to poriadne, lebo keď máš, my sme takí začínajúci, tak všetko robíš tak na pol paru, hej?
Mišo Ukropec: Hm.
Michal Pastier: Nevyriešiš ochranné známky, nevyriešiš veci, nevyriešiš zmluvy. Proste si taký študentík chujko.
Mišo Ukropec: Hm.
Michal Pastier: Ne-nemaj, maj sa začínajúce firmy, proste buď firmou, akú má o tebe predstavu tvoja ideálna cieľová skupina, akou by si mal byť. Preto napríklad Exponent neposobil ako startup, ale bol ako v Amerike posobil ako korporát, lebo naši klienti chceli, aby sme boli proste veľká firma. Že my sme, aj keď sme boli dvanásti, tak bolo nás proste, pôsobili sme, pôsobili sme tak, ako to klienti chceli. Neboli sme, že my sme taký startupík, to by nezobrali v živote. A to je ďalšia vec. Niekedy si treba zakázať, že sme startup, lebo naša cieľová skupina možno považuje startupy za rizikové. Takže nie sme začínajúca firma, nie sme startup, sme firma, máme produkt a nestrácame čas tým, že po-popisujeme nejakú kategóriu, ktorá je riziková.
Mišo Gula: Aby som to premenil zase na, na ten náš LinkedIn. To, to je prípad ľudí, ktorí sa boja dávať stanoviská k svojej profesii. Robím niečo a bojím sa vysloviť nejaké stanovisko, nejaký názor, lebo však čo, čo si o mne pomyslia? Alebo to obhajujú ešte tým, že tak ja teraz začínam a myslím si, že nie proste ako keď chceš, aby ťa ľudia na, teraz konkrétne na tom LinkedIn rešpektovali, proste povedz svoje stanovisko. Nemusí byť pravdivé, vznikne nejaká diskutika, ale to teda správne vznikne diskusia a tam sa môžeš obhájiť.
Michal Pastier: Presne tak, že ja som mal nejakých devätnásť rokov, kľačal som blogovať o reklame, potom som blogoval denne neviem či sedem alebo osem rokov, už si nepamätám presne. Každý deň som blogoval o reklame. Mal som už dvadsaťtisíc ľudí, čo ma čítalo každý deň. Ale to nebolo o tom, že ahojte, ja som taký študent. Vlastne som junior v nejakej agentúre, teraz začínam blogovať. Ja som vlastne založil blog a ja som odbehal neviem troch týždňov medzi top reklamnými blogmi na svete a Darena proste vystrelila šialene, lebo sme sa poznali tá komunita tých blogerov o reklame vtedy. Vtedy boli blogy, neboli podcasty. Ale zrazu si svetový od prvých dní! A to je presne, že vyberte si svoju vojnu a s hrdosťou ju prehrajte. Potom si vyberte druhú, ľudia zabudnú. Ale choď naplno do toho, hej? Takže ďalšia vec, že robte veci tak, akoby ste už boli veľkí, že presne, že ty, aj keď som taký malý konzultantík, tak nemusíš pôsobiť ako malý konzultantík. Môžeš pôsobiť ako konzultant. Ako hodnotíš, a-a-ako pôsobíš veľký, že hodnotíš veľké veci, popisuješ a komentuješ veľké veci, rozhodnutia. Ty môžeš kľudne povedať, že Apple robí chuja. Je to absolútne legitímne. Ľudia akoby majú, že Ježiš, to je posvätné Apple a nemôžem to kritizovať. Takže treba si povedať, že môžem kritizovať čo chcem, koho chcem. Možno potom prídem o tie zákazky od tej firmy, ale musím obetovať dvadsať percent z toho, aby som. Ale takže vy viete byť ako hyperjunior v akejkoľvek téme a kritizovať. Kľudne kritizujte, začínajte s hypotékami, tak ich kritizujte. Proste veľké inštitúcie, je to úplne v pohode. Ľudia fandia proste tým Dávidom, takže to je úplne v pohode.
Mišo Gula: Myslím si, že do toho aj trošku pasuje to fake it till you make it, ale v tom dobrom slova zmysle, že, že nie, že máš sa na niečo hrať, ale máš konať tak, ako keby si tam už bol.
Michal Pastier: Tak, tak tá planéta neni fake it. Fake, fake by to bolo to, keby si založil stránku, ktorá by sa volala, že Boston Banking Group a nie som Boston Banking Group a som Jožko. To je fake it a by som zatváral. Takže podľa mňa to treba len o tom, že mať tú confidence od prvého dňa a naozaj ja ako človek viem byť rovný obrovským korporátom v názoroch absolútne.
Mišo Gula: No my keď sme začínali s, s Mišom s tým LinkedInom, ako keby sme sa od začiatku dávali do pozície, že sme chujkovia zo strednej Európy, zo Slovenska-
Michal Pastier: Preto kolotočári.
Mišo Gula: Tak ako sorry ne-neboli by sme nikde, hej? Proste od začiatku-
Mišo Ukropec: Ale to, ale to to tak máme, že kolotočári, ale všetci ja vedia, že to tak úplne... Vieš,
Michal Pastier: dá sa akože teraz akože ďalší máme fenomén, ktorý teraz nastáva. To je entertainmentizácia. Ježiš, ja som to, ja som to povedal správne. Fú, entertainment, už neviem rýchlo to vypnúť. A naozaj, že-
Mišo Gula: Zozabavňovanie.
Michal Pastier: Zozabavňovanie. Zozábavnosť, že žijeme v dobe, kedy ako keby aj veľmi nudné a kruté informácie vedia byť zábavne podané a tá tiktokizácia obsahu edukatívneho a odborného v odborných sférach proste má masívny vplyv. Takže ty vieš byť proste aj srandovný, ale vieš dodať delivery, ktoré je akože veľmi odborné. Ďalšia tá vec, ktorá tá facka bola, že neriešte len vlastne do what you love. To je to, čo ma akože strašne ako keby, to je presne taká, že do what you love znamená, že ser na všetkých ostatných. A ty ako podnikateľ väčšinou slúžiš zákazníkovi. Takže do what you love hovorí, že ser na zákazníka. A preto ona ničila ľudí, preto ľudia vyhoreli, lebo vravel, že však ale ja robím do what you love. No hej, ale však neziel si na to podnikať? Keď chceš do what you love, tak píš básničky. Keď chceš do what you love, tak mi skláňaj z gitary pesničky. Keď chceš do what you love, tak proste adoptuj si psíka z vojenských oných regiónov alebo neviem proste. Ale ľudia si začali mixovať službu iným s tým, že idú si robiť niečo, že čo oni. Toto bol, toto bol tá, tá deštrukcia ľudí a podľa mňa to má veľký vplyv na koreláciu aj množstva vyhorenia a všetkých ďalších vecí, lebo ľudia prestali vnímať to, že vlastne sú služobníkmi, keď po-keď podnikáš v drvivej väčšine.
Mišo Gula: Lebo nie sme hladní.
Michal Pastier: No.
Mišo Gula: Tak, hej, to asi nadviaže na to, čo sme sa už bavili niekoľkokrát, že ono sa tak hovorí, že rob to, čo miluješ, až kým nedostaneš prvú výzvu z banky, že nemáš nezaplatenú hypotéku a nemáš prachy, hej? Vtedy nastáva situácia, kedy kurva sa musíš naučiť milovať to, čo robíš, aby si sa uživil.
Michal Pastier: Presne tak. Uro-urobiť si rutinu z nechcenia, hej? Že to je ešte jedna z najzdelenejších strán, čo ma veľmi prekvapilo a extrémne ľudí to zdieľalo, fotilo na LinkedIne práve to, že podnikateľ je človek, ktorému keď sa nechce volať, tak zavolá. A podnikateľ je človek, ktorému keď sa nechce stretnúť, tak sa stretne. A že tá rutina z nechcenia, že nehovorím teraz akože, že, že grcajte z toho, že aké to je hrozné, ale fakt, že však patrí to, it's part of the game a je to v poriadku. Každý s tým prechádza a nebudem, ne-nebudem teraz proste tuná na obláčiku a nebudem to robiť. Môže mať šťastie, môže to vyjsť, ale proste-
Mišo Ukropec: Ja mám save nuté Muskové video, keď sa ho pýtali, že aké je to byť CEO. No, že byť CEO, on hovorí, že startupu, ale to sa netýka len startupu, ale v každej firmy
Mišo Gula: je, že stojíte na pokraji priepasti, tak do nej pozeráte a papáte sklo.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: Hocikedy vám to môže umrieť. Roky rokate na tom robíte a neustále je to ako predmetom ohrozenia, lebo príde nejaká trhová, disrupcia a zrazu biznisy, ktoré fungovali, zrazu nie sú téma a ladujete sklo, pretože čo robí CEO? Všetku tú najšpinavšiu robotu, ktorá sa tým ľuďom pod ním robiť nechce. Minimálne ak je to, že dobrý šéf.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: Hej? Lebo tak je, keď ľudí naberám, kto ich má vyhadzovať? No ja ich mám vyhadzovať, hej? Máme kamoša, čo spomínal, ako, musel vyhadzovať ľudí, lebo pán CEO sa posral. Proste mal vyhodiť dvadsať ľudí. On to proste sa, proste išiel sa ožrať. Tak no a Mišo na mňa pozrel teraz neveriacky. On sa išiel ožrať, lebo to nedal psychicky-
Michal Pastier: Hm.
Mišo Ukropec: -a proste vyhadzoval ľudí CFO.
Michal Pastier: Ty vole.
Mišo Ukropec: Hej? To bol nejaký sráč. To je akože teraz ako machrovať na nich. Dávam vám prvé posledné alebo-
Michal Pastier: Ale treba možno obranu povedať, že mnoho ľudí sa dostalo do tejto pozície tým, že boli povýšení. Iní na to nemali, len nebolo niekoho iného dať a oni, hm, ne-nemali tam, nemali tam experience a-
Mišo Ukropec: Bola to jeho firma. Vieš, akože bol ako startup, on bol šéf, on bol founder a jednoducho aj vy-vyhadzovanie ľudí a nemám na výplaty a podobné ako nepríjemné veci sú súčasťou tohoto dobrodružstva.
Michal Pastier: Akože pre mňa taký, že fakt, že brutálna story, ktorú som zažil naživo, bolo stretnutie s Mate Rimacom. Mate Rimac je teraz myslím, že zároveň aj šéfom Bugatti. On má Rimac Motors.
Mišo Ukropec: Áno, áno, on dostal obidve firmy pod seba.
Michal Pastier: Áno. Proste že extrémny týpek. A stretol v období-
Mišo Ukropec: A on má koľko? Tridsaťšesť, sedem?
Michal Pastier: No. Mali sme také stretnutie, boli sme tam, že pár podnikateľov a on. On nám ukazoval fotky, že, že už nemali tak prachy, že v tíme piati ľudia alebo šiesti mali jedného, čo bol zamestnaný v nejakom korporáte, tak z tej korporátnej kreditky vyberali prachy, aby financovali Rimacovu firmu. Dokončovali nejaké auto, nestihli to dokončiť a to auto mali preniesť do Nemecka a oni, ono vlastne kým bolo v kamióne naložené pod plachtou, tak tam ho dokončovali pod plachtou tí chalani ešte proste na diaľnici. Tam ho ešte, tam ho ešte dokončovali a proste to vyšlo, že na sekundu, že to bol strašný prúser.
Mišo Ukropec: On má presne tú storku, kde jeden z, nazvime to angelov, ktorých vlastne Porsche vyplácalo, keď Porsche do Rimacu, vstúpilo pred tými neviem tými tromi, štyrmi rokmi, že on dal päťdesiat tisíc dolárov, čo boli peniaze na dva mesiace, ktoré potrebovali. A potom prišlo Porsche a povedalo, že no dobre, chalani, tak my vám teda dáme tých neviem dvesto či koľko bola tá, tá investícia miliónov. No a proste chlapi, ktorým dal tých päťdesiat tisíc, mal neviem dvadsaťsedemnásobný akože payback-
Michal Pastier: Áno, áno.
Mišo Ukropec: -tých svojich päťdesiatich tisíc, sa povedalo Porsche, že treba sa ho zbaviť.
Michal Pastier: Treba sa ho zbaviť, presne tak.
Mišo Ukropec: Hej, tak proste chlap za päťdesiat tisíc si odniesol jeden a pol milióna.
Michal Pastier: Áno. Počul som už aj, aj za dvadsaťtisíc milión každý rok a nevedia sa ho zbaviť. Takže deje sa.
Mišo Ukropec: Tak.
Michal Pastier: V lokálnych podmienkach.
Mišo Ukropec: Tak, ale Mate Rimac je definitívne-
Michal Pastier: To je týpek. To je, to je super makač, super makač. Á, ale my sa venujeme ďalšia facka, ale my sa teraz venujeme a my sa vždy snažíme hovoriť tomu klientovi, lebo znovu my sa nevtierame a to je rozdiel medzi keď ti niekto príde do klasického nejakého tímu, tak čo robíte? Aha, teraz spravíme vám super logo a popiskáva sa ruka, hej a tak. A my sa pýtame, áno, to sa venujete teraz tomu teraz, ale už o pol roka sa nebudete. To je tá ďalšia facka. Budeme sa, nebudete sa. A naozaj ľudia potom menia predmet ponukania, takže preto si treba dávať do názvu ten predmet ponukania alebo omyl. Ale veď my sme boli medzi prvými. Prečo nám to už nejde? Ľudia majú pocit, že majú akože svet vo žiaruvke, začínaš prvý. My sme boli prví v tejto kategórii a taká tá hlupá hrdosť, to niečo, že to ale to neni, to neni, že-
Mišo Ukropec: To je pýcha.
Michal Pastier: To je pýcha. To neni, že to neni, že dobre. Ale presne, že kto buduje značku produktu, aby rástla strom padá stromom, hej? Že to je tiež oni majú pocit, že nám sa darí preto, lebo ja som super, nie vy ste v rastúcej kategórii a ak rýchlo nebudete diverzifikovať portfólio à la Gucci, tak padáš stromom, stúpaš stromom, hej? Gucci gang funguje-
Mišo Gula: Vieš toto, čo teraz hovoríme, je perfektné zdôvodnenie toho, prečo na LinkedIn-e máš budovať svoju osobnú značku.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Ukropec: A nie firemnú značku.
Michal Pastier: To si absolútne správne povedal. Najčastejšie, keď robíme takýto mentoring, niekto mi hovorí, ale ja nechcem robiť si osobnú značku a tak ďalej. A moja najčastejšia argument, ani ja to nechcem. Serem na to jak hovado. Nenávidím LinkedIn, ty vole, ale viem, že čokoľvek ja budem post-- čokoľvek čo budem robiť v živote, tak ja už mám proste odrazový mostík.
Mišo Ukropec: Presne.
Michal Pastier: Ja dám, že aha, kniha, bum, on ich dva po tisíc a kusov vypredaných za jeden post. Ale keby som si nebudoval vedomé a to je presne to. Nechce sa mi to, nervy mám z toho, nebaví ma to, nerád tam chodím, neodpisujem tam ľuďom, ale aj tak tam som. Ak to už zvládnem ja, tak už to zvládne normálny človek, že hocikto. Ale to si presne veľmi správne povedal. To je tá neférová výhoda. Čokoľvek, čo vieš robiť, potom odpáľuješ. A prečo? Lebo to je dôkaz, že branding funguje. My vieme, že značka, ktorá je ako keby že odlíšiteľná a konzistentná, tak čokoľvek nové robí má dvadsať percent boost predaja. Hej, že vlastne, že Apple vydá teraz hovno, ale akože hneď bude, predalo by sa-
Mišo Ukropec: Už má bázu.
Michal Pastier: Už má bázu a už tí ľudia budú wow, to je, to neni bohvie aké hovno. No ale najlepšie hovno zo hovien.
Mišo Ukropec: Ako
Mišo Gula: zrovna keby si zajtra začal predávať kolagén, tak ho predáš proste-
Michal Pastier: Áno, presne tak, ale oni si to neuvedomujú.
Mišo Ukropec: Na tony.
Michal Pastier: A to vlastne môže byť ty a tvoj osobný život sa bude meniť. A ľudia ale, hm, hm, hm, je okej meniť veci každý päť rokov je okej meniť každé tri roky, doba je flexibilná, ale ty ako človek ostávaš, tvoja kredibilita ostáva. Máš odrazový mostík, výhodu pred ostatnými.
Mišo Gula: A toto dobre chápu živnostníci a podnikatelia. Akonáhle je človek v korporáte, tak si myslí, že vyložené nohy paráda, však stále cinkne. Hovorím jedného dňa
Mišo Ukropec: necinkne, kámo. Jedného dňa ani nevieš jak pôjdeš do prdele.
Michal Pastier: Áno.
Mišo Gula: A ty keď si nevybuduješ dnes-
Michal Pastier: A budeš dva roky pozerať do steny a-
Mišo Gula: Nejakú bázu, nikto ťa už nikam nevezme.
Michal Pastier: A toto je tá vec, že ľudia žijú potom z toho, že vlastne oni sú super, ale oni sú super len preto, lebo sú vo firme, ktorá je super. A oni, ale to je znovu, to je-
Mišo Gula: A pre tú firmu neznamenajú ani prd. Keďže tá firma sa rozhodne a ide preč.
Michal Pastier: Takže ten, takže ten LinkedIn-
Mišo Ukropec: Ale stretnú sa s ulicou potom, nie?
Michal Pastier: To môže byť ťažké pre nich, hej? Ale preto tá Linke, akože ten LinkedIn má presne túto výhodu, že je to, ono je to jak keď ideš strašne rýchlo a potom máš ten záchranný padák nad tým rýchlym autom, že trošku keď už stratíš ten smer, tak ten padák proste vystrelí na Bonneville púšti, keď máš tie rýchlostné preteky a trošku ťa akože uprace. Takže ten LinkedIn vo finále, aj keď sa vám nechce, tak okej.
Mišo Gula: Vieš, aj minule som mal de-debatu s jedným človekom z korporátu a vraví, že: „Ale však ja mám perfektný plat, výbornú pozíciu. Keby ma dneska oni vyhodili, tak štyri ďalšie firmy budú stáť v rade.“
Mišo Ukropec: Možno.
Mišo Gula: A ja hovorím, ja hovorím: „Okej, pravdepodobne v tom, čo robíš, tak áno, ale do tej ďalšej firmy by si nastúpil za úplne rovnaký plat.“ Hovorím: „Venuj tomu rok, dva. Vybuduješ si na LinkedIne takú pozíciu, takú followerskú bázu, že pôjdeš o päťdesiat percent vyšším platom alebo o sto percent vyšším platom inde.“
Michal Pastier: Hej a potom máš ľudí, čo ti hovoria, že ja to nepotrebujem, ja mám super zákaznícky servis. A takéto veci. A to je znovu, neviem, ako toto prekliatie vzniklo. To je ako keby ďalšia facka, keď si uvedomia, že aha, ten zákaznícky servis nestačí, lebo oslovil zákazníka. Keď nemáš zákazníka, tak asi nemá zákaznícky servis. A značky rastú vtedy, keď oslovujú nových zákazníkov. A to není ten zákaznícky servis. Takže to je ako keby ďalšia facka. To s-to je presne to, ja to teraz nepotrebujem. Nikto to teraz nepotrebuje. Aká je základná definícia, čo je značka? Budovanie značky je budovanie budúceho dopytu.
Mišo Gula: Hm, presne.
Michal Pastier: Budovanie značky je budovanie budúceho dopytu. Nie je to poďme teraz, zajtra, nie. Je to budúceho dopytu. Preto ten LinkedIn má taký efekt. Je to budúci dopyt. Začni dnes, lebo-
Mišo Gula: Ak si v stave, že už to potrebuješ, tak je neskoro.
Michal Pastier: Áno. Potom ďalšia vec je, ale ja nie som taký originál, nie som taký výnimočný, hej, ale veď my potrebujeme najprv unikátny produkt. To je totálna vec, ktorá ma strašne akože vytáča. Takže re-realita je, nepotrebujete originálny biznis, ale originálnu značku. Vy môžete hovoriť same shit, but different.
Mišo Ukropec: Pivo založené tisíc dvesto neviem kedy.
Michal Pastier: Áno, áno a ja tiež nehovorím nejaké geniálne veci, len som v žltej mikine. Hej, ale to neni o tom, že, že ja teraz nemám, že teraz som nespal som dneska celú noc, že bože, ja tu musím povedať niečo úplne nové, nečakané, absolútne, čo v živote nikto nepovedal. Nie.
Mišo Ukropec: Ale to mal si sem doniesť niečo také, čo ešte nikto nepovedal.
Michal Pastier: No poved-nepovedal som nikdy pokopy tých trinásť vecí nikde zatiaľ. Tých úplne obyčajných, ktoré aj tak ľudia ignorujú.
Mišo Ukropec: Poďme na tú, poďme na tú ulicu, nech to, nech to postíhame.
Mišo Gula: No alebo presne hej, dobre to súvisí s tým, s tým, že, že ako sa odlíšiť, lebo že, že to, že si iný ešte neznamená, že to robíš dobre, lebo, myslím, že aj ty to máš v knihe, že, že Heinz keby začal robiť modrú fľašu-
Michal Pastier: Áno.
Mišo Gula: Síce bude iný.
Michal Pastier: A nie akože, akože áno, ne-ne- nemať tú obsesiu z originality. Ja potrebujem naplniť kategoriálnu predstavu zákazníkov. Oni chcú mať ten kečup červený, ale potom len spĺňať, akože jemne to odlišovať buď kolaboráciami, limitovanými edíciami, distribúciou a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Neni tá ambícia, že mať workshop a budem robiť modrý kečup, to si v riti.
Mišo Gula: No takže keď, keď som na LinkedIne a som napríklad technologický odborník, ja neviem na robotizáciu alebo na čokoľvek, tak byť iný neznamená, že začnem robiť videá v podprsenke.
Michal Pastier: Presne tak.
Mišo Gula: To mi nepomôže.
Michal Pastier: Stačí len to, že nakoniec a čo je veľmi oslobodzujúce, veď aj tak sme každý iný. Každý inak vyzerá, každý má nejakú inú dikciu hlasu, každý má nejaký iný prístup k obliekaniu, každý má inú webkameru, niekedy má debilný zvuk a tak ďalej. Tá odlišnosť tam už je. To už je vyriešené za teba tým, aké máš DNA, ako si sa narodil. Už len rob proste veci, ktoré buď majú nejakú hodnotu, buď sociálnu, že buď zvyšuješ sociálny kredit toho diváka tvojho alebo emocionálnu, tu buď zabavíš alebo rozplačeš. Že tam už to už je naozaj, že absolútne jedno. A treba pamätať aj to, že moji ľudia hovoria, že vlastne viem, že si hovoril o tej ulici a prídeme tam, ale tam, že tá tvoja osobná značka a to, že ale ja som dôveryhodný. Tá dôveryhodnosť je korelácia s popularitou. Čím viac ťa ľudia vidia, tým pádom si dôveryhodnejší. Ale oni ťa musia spoznať, a preto tá ulica je taká dôležitá.
Mišo Ukropec: Však toto som akože Pikoška, teda mám iný fan factíček, ale Pikoška som v Londýne na konferencii Four Seasons proste. A sa pýtajú z auditoria, že Michal, že, že ako si dokázal sa dostať do takej firmy, hentakej firmy, tamtakej firmy, už len také tie veľké značky a hovorím: „To je jednoduché. Musíte si kúpiť dôveryhodnosť.“ Teraz to tam tak jako zašumelo. Že jak to myslíš, že kúpiť? No normálne potrebujete sto tisíc eur a tú dôveryhodnosť si kúpite. Teraz tak akože sa tak pozerajú, že, že dôveryhodnosť sa dá kúpiť? Hovorím: „Jo, oslovíte štyri firmy a poviete, že im, že to vaše riešenie im dodáte v hodnote dvadsaťpäť tisíc eur za nulu. Jediné, čo si za to prosíte, je referencia. Vy im dáte hodnotu, oni proste ušetria kopec peňazí a jediné, čo chcete, aby povedali, že áno, on je s nami. Štyrikrát to urobíte. Stojí to sto tisíc. Máte štyri také referencie, ktoré keby ste tam chceli predať takto, že na päť rokov to je večnosť a za sto tisíc si viete kúpiť kredibilitu. Cink! Takto a oni, že to nemyslíš vážne. Hovorím: „Funguje to brutálne.“
Michal Pastier: Je to, je to jeden zo spôsobov a to je presne to, že, že presne, že toto funguje, ale že to neni jediná cesta, že iná cesta môže byť, že tak pýtaj si o veľa viac peňazí ako tá kategória a rozhodne si ťa všimnú a budú ťa riešiť. Nepýtaj si päťsto, ale päťdesiat tisíc. Oni že prečo? Že, že ešte aj opačné systémy, ostatné alebo, alebo nájdi referenčného klienta, že my keď niekam do nejakej novej krajiny ideme, tak sa pýtame, že kto je najcool brand. Ó, vo Švajčiarsku, že Migro. Okej, to musíme robiť s Migro. Zastav všetky aktivity, kým nerobíme s Migro. Získali sme Migro ako klienta. Pre Slováka Migros. A-
Mišo Ukropec: Čo robia? Lebo som z Austrie, tak nepoznám.
Michal Pastier: Však to oni majú, neviem, sedemdesiattisíc zamest-zamestnancov a jedna z najväčších švajčiarskych firiem mimo bánk. Niečo, niečo ako keď spojíš Tesco, Carrefour, Lidl, Aldi, Asdu a neviem čo dokúpy, tam máš Migro. Akože hm. A oni sú aj investori, majú nezdravo veľa peňazí a strašne veľa, ale oni všetci, oni sú extrémne rešpektovaní vo Švajčiarsku. A raz robíš Migros môže kdekoľvek. Dáš na webstránku, že robíš Migro a jasné, že vyrobíte Migro. Za-zo si závodu, že aj toto môže byť ako kebyže ďalší, ako tú kredibilitu získať. Ale časokrát ty nepotrebuješ ani veľkého klienta, známeho klienta, len sa pravidelne ukazuješ spojený s nejakou témou, ktorá je relevantná pre tú celú skupinu. To je veľmi zaujímavá vec. Len sa pravidelne ukazuješ s témou, ktorá je relevantná pre tvoju skupinu. A žiaľ, bože, teraz to asi neviem, či to chcem povedať.
Mišo Ukropec: Povedz.
Michal Pastier: Preto fungujú tie debilné LinkedIn posty, kde nič neni. Ako sa máte? Lebo ty sa vlastne nakodováš do toho mozgu. Nemusíš nič povedať, len sa odfotiť a bum, bum, bum, ten, tú hlavu tam dávaš a zrazu ty prekonáš aj odborníka len preto, lebo si známy známa.
Mišo Gula: Ale to je to, čo hovoríme tu stále. Akože nevyhráva najlepší, vyhráva najhlučnejší.
Michal Pastier: No. Vyhráva ten, na ktorého si spomenieš, keď bude nejaký, to nákupné rozhodnutie má padnúť alebo nejaká potreba. Takže ja som bol z-vo veľmi veľa workshopoch veľa firiem, ktoré analyzovali, že sú data driven a majú dáta a neviem čo a potom ich porážali firmy, ktoré boli známe.
Mišo Gula: Však ale vieš, prečo, prečo žltá? Prečo v každom podcaste? Prečo v, v webinároch?
Michal Pastier: Ja neviem, povedz mi prečo. Náhoda.
Mišo Gula: To je tá brand recognition presne ako-
Michal Pastier: Buduješ ekvitu. To je presne tá vec, že áno, ale, ale čo je úplne fenomenálne, teraz niekde prídem a presne budem riešiť. No Mišo, tá kniha je v popole, lebo je žltá, že? Áno, presne prečo je žltá. Ale tá žltá je taká farba, ktorá vyjadruje áno, presne máš pravdu. Hej, že ľudia fakt-
Mišo Ukropec: Už, už našli tú konšpiráciu.
Michal Pastier: Áno, ľudia sú, že fakt! Samozrejme, nemôžem povedať v podcaste, že hlúpi.
Mišo Gula: Te-teba by mal zamestnať Pantheón, Pan-Pantheón non ne, ne, ne. Či jak sa volajú tí, čo farby robia?
Michal Pastier: Pantone.
Mišo Gula: Pantone. Lebo si objavil tú kľúčovú.
Michal Pastier: Áno, áno, presne táto farba predáva. Ak chceš proste predať viac kníh ako Harry Potter za rok na Slovensku, tak proste žltú knihu. A to je tá, vidíš tá jednoduchosť toho celého, že ľudia majú pocit aha, tak to je kvôli tomu.
Mišo Ukropec: Hm, hm.
Michal Pastier: Že oni absolútne neriešia kontext.
Mišo Ukropec: Dvadsať rokov práce.
Michal Pastier: Dvadsať rokov praxe, kultúru, ktorá na Slovensku sa mení, podnikateľské pros-prostredie, rozvoj, že sú tu presne podcasteri, ktorí dávajú ako keby, že vonka svoje vedomosti. Vôbec ľudia neriešia ten kontext. Oni vidia len, že c, vidíš to ja keď urobím žltú knihu, to bude fungovať.
Mišo Ukropec: Myslíš, že keď spravím čiernu knihu, že tiež to bude fungovať?
Michal Pastier: Ja neviem, mal by si to vyskúšať akože.
Mišo Ukropec: Rýchla.
Michal Pastier: Takže ideme už vymýšľať tú značku? Nie, značka sa najprv počúva, až potom sa vymýšľa. Najprv počúvajte trh a zákazníkov. Strana deväťdesiatšesť. No dobre.
Mišo Ukropec: Cítime sa ako na skúške trošku.
Michal Pastier: Výborne. Takže chlapci ideme sto dva.
Mišo Gula: Ako si, ako si identifikovať tú, tú našu ulicu?
Michal Pastier: Dobre.
Mišo Gula: Čo má, čo máme robiť, aby sme vedeli, s kým vlastne bojujeme alebo nebojujeme?
Michal Pastier: To je taká veľmi múdra veta. Normálne ja som taký, že wow, šialen fakt, že neexistuje skvelá ulica pre každého. Vyberte si skvelú ulicu pre svoje ambície a schopnosti. Svoju stratégiu prispôsobte len tejto ulici. Už neriešte ďalšie ulice. Svoje taktiky prispôsobte stratégii pre tú tú ulicu. To je pomerne komplikovaná veta, ale, á, niekedy si vyberieme ulicu, ktorá nás neuživí. Niekedy si vyberieme ulicu, kde sú konkurenti, ktorí proste nemusia byť v zisku dlhé roky a ja tam nebudem proste zbytočne tráviť čas na tej ulici. Takže ulica ju, to je vlastne to, vo, že ak si nevyberú mňa moji zákazníci, koho si vyberú namiesto mňa? To je vlastne moja ulica tých značiek, a preto ja potrebujem poznať strachy, obavy zákazníkov, čo platia, zákazníkov, čo platia na tejto ulici, ktorú si vyberiem. Ľudia to nerobia. Oni začnú modelovať tú značku od toho, že vieš čo, Michal, ja by som chcel také nejaké logo také nejaké vieš takým dráčikom alebo niečo také nejaké také do zelena, že oni vlastne majú pocit, že to budovanie značky, že fakt, že to nejaké tam kozmetika okolo, ale oni sa vlastne obávajú pozrieť na to, že môžeš mať konkurentov, lebo majú pocit, že ohrozuje. Ale konkurenti sú dar, lebo to znamená, tam sú peniaze v tej kategórii. Takže pohľad na tú ulicu je obrovský dar v tom, že zistíš, že identifikuješ aha, toto sú moji konkurenti, týchto by si vybrali teraz tí zákazníci, ktorí si neberú mňa. Ale keď máš tú ulicu poznačiť konkurentov, tak ty konečne vieš, že proste, že v čom budeme lepší ako tí konkurenti. Čo sere zákazníkov na najväčšom hráčovi v kategórii? Keď ty vieš analyzovať proste, že to je úplne ideálne-
Mišo Ukropec: Nevytváraš ten trh-
Michal Pastier: Nevytváraš ten trh, ale sa opýtaš, kto je najväčší? Títo sú najväčší. Dobre, super, to znamená, že sú tam peniaze. Čo hnevá? Lebo ty väčšinou potrebuješ brať zákazníkov. Ty nevieš, ve-ve-veľa klientov je takých, že ideme vytvárať nový trh a nových zákazníkov. Ja že veľa šťastia. Tu sú bullshitové agentúry vám to spravia a choďte tam vytvárať. Úplne vytvárajte si čo len chcete, ale najčastejšie rač, najčastejšie značky rastú alebo firmy alebo osobné značky ty aj tak potrebuješ brať pozornosť niekomu inému. Je to boj o pozornosť. Otázka je, že komu teda budeš brať a v čom budeš lepší ako Sú tvoji súperi v pozornosti alebo v produkte alebo v po alebo alebo alebo v niečom inom. Takže ty potrebuješ identifikovať najprv a potom vieš krásne si popísať ten vizuálny svet konkurentov. Ak sú všetci v štúdiu, tak ja nakoniec nebudem v štúdiu, budem robiť v prírode tie podcasty alebo niečo.
Mišo Gula: Takže, čiže nie je to len o logu značky, ale keď sa bavíme o LinkedIne, o osobnej značke, tak je to presne, preto potrebuješ poznať celú svoju konkurenciu alebo tú hlavnú konkurenciu, aby si sa vedel správne k tomu postaviť a odlíšiť.
Michal Pastier: Vizuálne odlíšiť po dve sekundy. Lebo máš také tie bullshitové oné semináre, storytelling a poďme objaviť, v čom ste neviem čo a potom nik, ale potom z toho vyjde fakt, že hovno, lebo tam ti bude, že vy ste výnimoční, lebo neviem čo, neviem čo až šesťsto slajdov. Ja niekedy challengujem tých majiteľov a poviem, že tak v čom teda čo? A oni nevedia povedať, hej, lebo proste naozaj, že prekliatie tých dvestopäťdesiat slajdových stratégií proste to je akože fakt, že nakoniec máte PowerPoint ste si kúpili. Ale niekedy je to proste jednoduché. Tuná je, tak buďte, majte za sebou už izolované pozadie. Spoj, a vás spoznám po dve sekundy a keď iní hovoria toto, vy to hovorte neviem s humorom alebo keď hovoria toto, tak vy to povedzte s touto témou alebo proste, že presne použiť slovo ako je chujada, že-
Mišo Gula: Ale, ale vieš, si použil zelené pozadie, pozadie, ktoré mám ja, hej, ale to nie kvôli zelenému pozadiu ma ľudia followujú. To je už len môj nástroj na to, ako ma ešte rýchlejšie spoznať na-
Michal Pastier: Áno, ale bol by si prekvapený, že áno, že vo finále ono to je presne že kombinácia a ono sa čoraz viac, Ježiš to je ten žltý v tej mikine, ten so zeleným pozadím a ľudia si vedia odporúčať potom ľahšie, oni si vedia skontrolovať, že to je ten dobrý Ježiš, to je ten. Lenže žijeme v dobe, ľudia teraz prečítali knihu a majú pocit Ježiš Mišo povedal, že ja si musím obsadiť farbu. A to je znovu tá primitivita jednoduchosti, ktorá akože dobehne. Ty si nevieš obsadiť len tú farbu. Takže ty potrebuješ brand kódy vystavať z niekoľkých. Ty môžeš mať founder plus farba plus takéto slová, ktoré sú sexy, ktoré používame. Alebo o-o-o nemôžem founder, tak pattern plus farba plus maskot a nemôžem maskot. Tak tak potrebujeme Sonic logo. Väčšinou máš tam nejakých dvanásť možností v rámci ako keby tých brand kódov. Vyber si tri, ale keď si berieš jeden, tak potom je to taký, že Ježiš, aj môj konkurent používa modrú farbu.
Mišo Gula: Je to nebezpečné akože.
Michal Pastier: Je to nebezpečné, lebo ty vlastne dávaš ako keby že, takže moja farba tiež alebo respektívne, že to neni o tom, že je to žlté. To je o tom, že-
Mišo Ukropec: Ty sa nemôžeš oholiť napríklad.
Michal Pastier: Je tam ešte aj Mišo. Je tam ešte aj, je tam ešte aj Mišo. Hej, že ja, no dneš-dnešný bol, to neviem, ako by som vyzeral.
Mišo Gula: Ani my. Vlastne nikto.
Michal Pastier: Nikto nevie. To moja manželka nevie, či ma videla. My sme sa oslovili dvadsať rokov a rozmýšľam, či ma niekedy videla oholeného. Asi to nechcem skúšať. Asi to, asi to nebudem pre pokoj.
Mišo Ukropec: Ináč s tou zelenou je viacero ľudí, čo si kydlo zelenú,
Mišo Gula: kámo.
Michal Pastier: To je.
Mišo Gula: A mám taký pocit, že to súvisí práve s tebou, že vyhodnotili, že-
Michal Pastier: Oni si kydnú, ale to je to práve, čo oni majú pocit, že to je tá marketing.
Mišo Gula: Áno.
Michal Pastier: Hej, že, že check done, že to je to. A to je tá primitivita zjednodušovania, ktorá ťa dobehne. To je o kombinácii, a preto tá kniha neni, že vyber si farbu a riť má šesťsto strán, lebo s tou farbou potom súvisí, aké problémy riešia naši zákazníci, čo ich trápi, čo im prekáža, ako tento problém riešia iné značky, strachy. Zákazníci v našej kategórii majú strach z, zákazníci v našej kategórii sa obávajú najmä hm. Predstavy. Dobrá značka v našej kategórii je podľa zákazníkov taká, ktorá ty máš žltú značku, ktorá môže byť antikorporátna, žltú značku, ktorá je uletená, žltú značku, ktorá je hyper historizujúca. A toto je tá vec. Ty potrebuješ vykombinovať tú ideálnu predstavu a odlíšiť sa.
Mišo Gula: Pro-problém je, že ľudia si myslia, že, že to je ten hack, hej. Keď máme na LinkedIne napríklad zaručené tipy, že musí to mať toľko slov a musíš začínať tým a neviem čo, ani si neuvedomujú, že to je sedemdesiata piata vec, ktorá rozhoduje o úspechu, vieš?
Michal Pastier: Áno, ale to je ideálny stav podľa mňa preto, lebo vlastne hlúpi ľudia radia hlúpym ľuďom. A to je šanca pre múdrych ľudí. Lebo kým iní, oni si, kým si ostatní budú rátať počet znakov, tak ty urobíš inú vec. Urobíš, budeš čítať diskusie a komentáre o tvojej kategórii za ten čas, hej. Budeš, čítať diskusie a komentáre o značkách v tvojej kategórii. Budeš analyzovať hľadanie pojmov súvisiacich s kategóriou. Budeš vyvolávať diskusie. Budeš si downloadovať firemné reporty, hádzať si ich do nejakého ChatGPT alebo NotebookLM a vyťahovať si insighty z tých reportov. budeš riešiť Google Ngram Viewer a tak ďalej a tak ďalej. Takže kým iní proste majú pocit, že aha, učia sa, že tridsaťdva znakov, neviem čo, dávať to v pondelok ráno a robiť takú tú kozmetiku, tak ty budeš riešiť zákazníka.
Mišo Gula: Ja som dostal takú otázku, že, že o koľkej mám dávať svoje posty a hovorím a dneska ako často postuješ? No tak raz za mesiac. Hovorím, tak to je úplne jedno, o koľkej nebudeš postovať, lebo, lebo bude ti to fakt náročné.
Michal Pastier: Nie, povedz mu, že osem tridsať. On že ďakujem. Vieš, že prosím?
Mišo Gula: Ale, ale to je to, že, že riešia tie hacky, ktoré ale oni to nevyriešia to, koľko dáš znakov, o koľkej to postneš. To nenahradí to, že či to postneš alebo nepostneš.
Michal Pastier: Hej, ale máš stále industry, ktoré vieš, to je takto, že ľudia a to je dôkaz toho, že ľudia nemajú čas. Ľudia sú unavení, hľadajú skratku.
Mišo Gula: Máme, máme takých ľudí.
Michal Pastier: Ja sa, ja sa nevyspím. Ja si dám teraz štyri kávy. Ja sa ne, ja si neoddýchnem, dám si red bull. Ja sa neoddýchnem, neviem čo. Ľudia hľadajú skratku. My sme fetky skratiek. Povedz mi top desať tipov. A je extrémne veľa predátorov, ktorí v tomto vedia operovať a sľúbiť ti všetko. Dlhodobo ťa ničia ako firmu a ty im za to ešte aj platíš, lebo si rád. Lebo to sú tí ezoterici, ezoterickí brandisti, ktorí ti povedia modrá farba je farba pokoja. Ďakujem. Alebo stratégia je, že nemajte zľavy, hej? Alebo stratégia je, že buďte na LinkedIne a presne, že to nie je stratégia.
Mišo Gula: To sme kedysi mali také témy, že či je lepšie thai chi, aikido alebo thai box.
Michal Pastier: Tak-
Mišo Gula: Tak sme si na to vysvetlili.
Michal Pastier: Poďme na štvrtú časť tej prvej fázy. Takže,
Mišo Gula: vieme už, poznáme nejaký svoj cieľ. Vieme, akým základným chybám sa máme vyvarovať. Tušíme, kto je naša konkurencia a ako sa od nej odlíšiť. Jak mám sakra nájsť prvých klientov?
Michal Pastier: Okej, super. Takže väčšinou máš dve možnosti, že buď máš, to volám, že, že kmeň, že nie cieľová skupina, ale kmeň. Kmeň ti dá zarobiť prvé peniaze, ale aj ti dá prvý feedback. Takže väčšinou je to, zdrojom najlepšieho kmeňa sú zákazníci veľkého hráča, ktorým na veľkom hráčovi niečo hra-vadí alebo je to subkultúra, alebo to je nejaké hobby. To znamená presne Patagonia išla cez horolezcov. Nešli cez ľudí, ktorí idú teraz do prírody. Išla iba cez horolezcov. Airbnb bolo len pre ľudí, ktorí navštevovali konferencie, nemali kde spať. Nebolo pre ľudí, ktorí len cestujú.
Mišo Ukropec: Že mali veľmi akože nišovú-
Michal Pastier: WhatsApp bol len pre rusky hovoriacich obyvateľov San Jose. Red Bull nebol pre ľudí, čo milujú šport.
Mišo Gula: Skateboardisti.
Michal Pastier: Nie. Pred kým bol Red Bull v úvode?
Mišo Ukropec: Ja som myslel, že ale s- s-
Michal Pastier: V úvode.
Mišo Gula: Aha.
Michal Pastier: Ako začínal Red Bull? Kto boli prví zákazníci Red Bullu? Kde launchol Red Bull?
Mišo Gula: Roboši?
Michal Pastier: Nie.
Mišo Ukropec: To bolo v Turejku ešte?
Michal Pastier: Nie, nie, nie, Red Bull začal, Red Bull launchol na Slovensku, v Čechách a v Rakúsku. Tam začal svetový Red Bull. Cieľová skupina boli študenti a bolo to, že opiačky na intrakoch. Doneste mi peknú babu, dajme jej auto, hore budeme mať Red Bull, dajme jej prachy cash a mixovanie vodky s Red Bullom. Parties, žúrky. To bol prvý Red Bull. Až potom prišli, prišla, prišli peniaze a potom išli ako keby, že športy, adrenalín a tak ďalej. Ale prví zákazníci boli takto. A toto je tá vec, že Patagóniu teraz všetci riešia, že Patagonia zachraňuje tuná, proste ryby, neviem čo, neviem čo. Ako začínala Patagonia? Nekupovali pozemky. Oni, oni boli, oni slúžili horolezcom. A toto je tá, toto je to, čo mňa strašne vytáča, že sa ako keby neučia tie veci, ako reálne tie firmy začínali. My už ich hodnotíme v stave, v akom sa nachádzajú teraz. A zabu-my zabúdame, že vlastne oni tiež išli cez nejakú cieľovú skupinu alebo cez nejaký kmeň v úvode. Hej a toto sú, to je ten dar poznať, že ty vole, však najprv mám kmeň, ten mi dá feedback, vylepším produkt a potom môžem rásť do kategórie, hej, že mám pracovnú obuv a zistím, že skateri majú teraz trakciu. Teraz táto pracovná obuv sa formuluje na skaterskú obuv a tá skaterská obuv má teraz nejaký peak, už viac neviem predávať, tak idem do lifestylu, predávam každému. Pants. Alebo a tak ďalej a tak ďalej. Že vlastne, že ty vieš s týmto krásne ako kebyže, že operovať, takže vyberieš si ideálne ten kmeň, potom si berieš cieľovú skupinu a najčastejšie berieš najväčšieho hráča v svojej kategórii.
Mišo Gula: No, čiže keď, som na LinkedIne, poskytujem nejaké služby, nejaké školenia, konzultingy alebo čokoľvek- Tak nejdem cieliť po všetkých, ale proste si vyberiem skupinu ľudí, ktorí sú najpravdepodobnejšie alebo sú mi najbližšie a viem, že potrebujú, moju službu a skúšam ísť najprv po nich, lebo viem, že tam sú ako kebyže tie, tie najrýchlejšie prachy.
Michal Pastier: Alebo idem tam, kde už sú tie peniaze.
Mišo Gula: Alebo tak.
Michal Pastier: Že vlastne tí, ktorí už platia. Aha, ja môžem hovoriť úplne to isté, len to budem hovoriť ja a budem zaujímavejší ako osoba.
Mišo Gula: No, čiže keď kreslím Loga napríklad, tak idem pod Miša Pastiera a budem, ko-budem, komentovať každý jeho post.
Michal Pastier: Bola za mnou taká dievčina, že ona rieši nejaké, že hypotéky, neviem čo, reality, takéto veci. Že čo má robiť na LinkedIne. Ja hovorím ty vole. Že dobre, takže obsadila si inú farbu a myslela si, že to je ono, že nie, nie, nie, že dobre, že aká je strach a obava vašich, vášho ideálneho zákazníka, ktorý platí? No, že aby dostali tú hypotéku. Takže vy im potrebujete signalizovať, že vďaka vám dostanú tú hypotéku, že hej, to by bolo najlepšie. Tak si vyrobte hárok, napíšte tam, že hypotéka schválená suma a foťte sa len s tým pravidelne. Lebo vy sa potrebujete spojiť, to sa volá, že category entry point. Category entry point hypote-v tom, že kúpim si byt, je to buď a bodaj by som mal hypotéku. Takže ona sa spája s tým pozitívnym-
Mišo Gula: Že vyriešila hypotéku.
Michal Pastier: Že vyriešila hypotéku. A keď toto máš takto opakovane, lebo čo robí konkurenti? Ukazujú, sme teraz pred týmto bytom a ukazujú byt, byt, byt, byt, byt. To je ako kedysi, keď boli tie e-commercia si mysleli, že budú ukazovať chladničky, že to bude budovať značku. To bud-to predáva chladničky. A potom prišla debilná Alza a povedala si aha, Alza a všetci aha, to je aké blbé, hlúpe a tak ďalej, ale budovali seba. To isté vlastne v každej kategórii na tom LinkedIne, ak nájdeš ten category entry point, v ktorom objavíš ten strach a obavu tej cieľovej skupiny, tak vieš rezonovať oveľa výraznejšie.
Mišo Gula: Si idem robiť poznámky. On dobre rozpráva, ty vole.
Michal Pastier: Takže category entry point, strach a obava cieľovej skupiny a spojiť sa s momentom, ktorý je najemocionálnejší pre toho človeka. A fakt je to také jednoduché. Proste foťte sa furt s tým, že hypotéka schválená a dávajte tam rôzne sumy a poviete tie príbehy.
Mišo Gula: Koľko to stálo?
Michal Pastier: Nič.
Mišo Gula: Dostal to za modré oči?
Michal Pastier: Ale nie, nie, bola to nejaká konzultácia. My sme mali, my sme mali taký program, že vlastne stredy sa snažím konzultovať po hodinke s podnikateľmi a tak ďalej, ale je to teraz vybookované až do marca mám pocit, že veľký, veľký o to záujem a toto je asi tá moja vec, že moje záujem prekliatie je to, že ja vás nebudem ťahať po workshopoch. Ja si vás vypočujem, zistím, že pain point a takto vám to na konci poviem niečo a tí ľudia to potom rýchlo aplikujú a potom mi píšu, že fakt, že fungovalo to, že a tak ďalej. A že ja sa nechcem akože, nechcem od nich síce tie peniaze, nechcem byť ten syfón na peniaze a radšej im pomôcť. Zarob si a príď o desať rokov, budeš ma na kampaň, rady potom si budeme robiť a fakt niektorí ľudia sa vrátia po desiatich rokoch.
Mišo Gula: Ale je to súčasť stratégie, lebo, lebo tvoja rýchla jedna rada z neho bohača neurobí, ale uňho to ostane v pamäti, že ty si ten, ktorý mu poradil a on nepôjde už ku nikomu inému. On sa vráti k tebe.
Michal Pastier: Ešte ľudia zabudnú. To je akože, to akože zabúdzaniu akože veľmi nerátam, lebo počuješ, život ma to. A niekedy aj tá rada bohača spraví, že-
Mišo Gula: Pozor, nehovorím o vďačnosti, hovorím o zapamätateľnosti v zmysle, že bude ako, akože brand recognition zase, že keď bude riešiť rovnaký problém, tak si na teba spomenie. Nie na to, že si mu pomohol, ale na teba si spomenie.
Michal Pastier: Netreba, netreba s tým rátať. Netreba s tým rátať. Ty môžeš niekomu zachrániť život, na to zabudne. Naozaj, že žijeme v tak preťaženej dobe, že netreba s tým rátať. To znamená, nech máš akúkoľvek pozíciu, aj tak sa treba pripomínať. Mne sa veľakrát stalo, že teraz som bol neviem na tour v zahraničí a tak ďalej. Nedal som post neviem čo dlhé mesiace a potom kamoš Ježiš Mária, som dal robiť niekomu inému, že sorry, že čo? Ja som na to úplne zabudol, ty kokos. Čo, že tým sa poznáme? No hej, ale my sa poznáme cez pretekánie áut, neviem čo, neviem čo. Ja som tak zabudol, že ty máš takú firmu. No super. Takže akože netreba s ničím rátať, že ešte ľudia nás poznajú. Nie, treba neustále byť aha, robíme toto, aha, robíme toto, aha, my robíme, my sme robili, neviem, ja som pomenoval sám osobne cez stopäťdesiat firiem tuná v regióne. Aj tak tu máš proste šmelinárov, ktorí ti pomenujú firmu, ale nerobia trademarky, nerobia kultúrny check a tak ďalej. Získajú tú zákazku. Lebo prečo? Lebo teraz Mišo je o tom ticho, že takéto veci robíme a riešime proste veľký biznis a neviem stratégiu teraz Kofoly alebo tak ďalej. Takže treba sa pripomínať, netreba to zabúdať.
Mišo Gula: Dobre. Á, ako by povedal, hm, Michal Truban, táto časť je u konca. Budeme rozprávať v druhej časti o ďalšej fáze.
Michal Pastier: Sme na strane sto dvadsaťštyri, priatelia.
Mišo Gula: A zo šesťsto či koľkých?
Michal Pastier: Zo šesťsto.
Mišo Gula: Neviem, či to nebudeme musieť naťahovať.
Michal Pastier: A to len sme reálne hovorili, reálne sme vlastne povedali iba o piatich stranách sme si povedali z tých šesťstých.
Mišo Gula: Ale zase ty tam máš strašne veľa obrázkov. Tvoja kniha sa dobre číta, lebo ja mám rád čítať obrázky, takže.
Michal Pastier: Je ich tam myslím, že stodvadsať obrázkov.
Mišo Gula: Tak, dopočutia a dovidenia.
Michal Pastier: Vidíme sa nabudúce.
Mišo Gula: Zatiaľ, čau, čau.
Michal Pastier: Čau.